ZÁKON 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa)

Čl. I

Prvý oddiel

Všeobecné ustanovenia

§ 1

Predmet zákona

Tento zákon upravuje

a)

zriadenie Ústavu pamäti národa,

b)

evidovanie, zhromažďovanie, sprístupňovanie, zverejňovanie, správu a využívanie dokumentov

bezpečnostných orgánov Nemeckej tretej ríše a Zväzu sovietskych socialistických republík

a tiež bezpečnostných orgánov štátu, ktoré boli vytvorené a zhromaždené v období od

18. apríla 1939 do 31. decembra 1989 (ďalej len „rozhodné obdobie") a ktoré sa týkali

zločinov spáchaných na osobách národnosti slovenskej alebo slovenských občanoch iných

národností, teda

1.

nacistických zločinov,

2.

komunistických zločinov,

3.

iných zločinov, ktoré sú zločinmi proti mieru, zločinmi proti ľudskosti alebo vojnovými

zločinmi,

4.

iných represií z politických dôvodov, ktorých sa dopustili príslušníci slovenských

a česko-slovenských orgánov činných v trestnom konaní alebo osoby, ktoré konali z

ich poverenia a ktoré boli zverejnené v súdnych rozhodnutiach, voči osobám postihnutým

za konanie v záujme slobody, demokracie a existencie slobodného a demokratického Slovenska,

5.

činnosti bezpečnostných zložiek, ako sú uvedené v

§ 2

,

c)

spôsob konania pri odhaľovaní alebo stíhaní trestných činov podľa písmena b),

d)

ochranu osobných údajov prenasledovaných osôb (

§ 5

),

e)

činnosť v oblasti verejného vzdelávania.

§ 2

Výklad pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

zväzkom samostatný dokumentačný súbor založený a vedený bezpečnostnými zložkami a

evidovaný v evidenčných pomôckach štatisticko-evidenčného odboru Federálneho ministerstva

vnútra, jednotlivých správ bezpečnostných zložiek, evidenčných alebo archívnych pomôckach

archívu Ministerstva vnútra (ďalej len „ministerstvo") alebo štatisticko-evidenčných

oddelení krajských správ Zboru národnej bezpečnosti alebo ich predchodcov; zväzok

je osobným zväzkom alebo zväzkom s osobnými údajmi,

b)

osobným zväzkom je zväzok vedený o konkrétnej fyzickej osobe zaradenej do príslušnej

evidencie osôb,

c)

zväzkom s osobnými údajmi zväzok vedený o konkrétnej inštitúcii alebo zoskupení osôb

(objektoch), ktorý v tejto súvislosti obsahuje údaje vypovedajúce o konkrétnych fyzických

osobách, t. j. hlavne objektový zväzok,

d)

záznamom zachytávajúcim výsledky nasadenia prostriedkov spravodajskej techniky alebo

sledovania Štátnej bezpečnosti záznam o vykonaní pomocných spravodajských úkonov slúžiacich

utajenému získavaniu informácií o osobách,

e)

personálnym (kádrovým) spisom príslušníka bezpečnostnej zložky spis vedený služobným

orgánom o príslušníkovi bezpečnostných zložiek, obsahujúci údaje o vzniku, priebehu

a skončení jeho služobného pomeru; výpisom z neho je osobná evidenčná karta príslušníka,

f)

dokumentom všetky druhy zväzkov, podzväzkov, informačných výstupov zo zväzkov, záznamov,

personálnych (kádrových) spisov a osobných evidenčných kariet, ktoré sú predmetom

sprístupňovania alebo zverejňovania podľa tohto zákona,

g)

bezpečnostnou zložkou Štátna bezpečnosť, Hlavná správa vojenskej kontrarozviedky

Zboru národnej bezpečnosti (III. správa), spravodajská správa Hlavnej správy Pohraničnej

stráže a ochrany štátnych hraníc, odbor vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy,

Spravodajská služba Generálneho štábu Československej armády alebo predchodcovia týchto

zložiek v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989,

h)

Štátnou bezpečnosťou súčasti bývalej Štátnej bezpečnosti, ako zložky Zboru národnej

bezpečnosti,

1

)

Hlavná správa rozviedky Zboru národnej bezpečnosti (I. správa), Hlavná správa kontrarozviedky

Zboru národnej bezpečnosti (II. správa), Správa sledovania Zboru národnej bezpečnosti

(IV. správa), Správa spravodajskej techniky Zboru národnej bezpečnosti (VI. správa),

Správa pasov a víz Zboru národnej bezpečnosti, územné útvary vykonávajúce činnosti

týchto súčastí alebo predchodcovia týchto súčastí a útvarov,

i)

osobou evidovanou ako spolupracovník bezpečnostnej zložky osoba, o ktorej bol kedykoľvek

v období od 25. februára 1948 do 31. decembra 1989 Štátnou bezpečnosťou evidovaný

zväzok v kategóriách rezident, agent, informátor, držiteľ prepožičaného bytu alebo

držiteľ konšpiračného bytu,

j)

dobou neslobody obdobie rokov 1939 - 1989, kedy občania štátu nemali možnosť v tej

dobe obvyklú v demokratických krajinách, rozhodovať slobodne o svojom štáte a o sebe,

kedy je obmedzená alebo zrušená činnosť demokratických inštitúcií a kedy sú trvale

a sústavne porušované ľudské práva.

§ 3

Nacistické zločiny a komunistické zločiny

(1)

Nacistickými a komunistickými zločinmi podľa tohto zákona sú činy, ktoré spáchali

funkcionári štátu v rozhodnom období a ktoré spočívali v používaní násilia, represií

alebo iných foriem porušovania ľudských práv voči jednotlivcom alebo skupinám občanov

alebo v súvislosti s ich uplatňovaním, ktoré boli trestnými činmi v čase ich spáchania

alebo činmi nezlučiteľnými so základnými zásadami právneho poriadku demokratického

štátu.

(2)

Funkcionárom štátu je pre potreby tohto zákona verejný činiteľ a tiež osoba, ktorá

bola chránená na úrovni verejného činiteľa, predovšetkým osoba, ktorá plnila riadiacu

funkciu v štátnych alebo straníckych orgánoch alebo organizáciách.

§ 4

Zločiny proti ľudskosti

Zločinmi proti ľudskosti na účely tohto zákona sú predovšetkým zločiny genocídy, vojnové

zločiny a zločiny proti ľudskosti v zmysle Dohovoru o nepremlčateľnosti vojnových

zločinov a zločinov proti ľudskosti, mučenie v zmysle Dohovoru proti mučeniu a inému

krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a tiež iné závažné

prenasledovanie z dôvodu príslušnosti prenasledovaných osôb k určitej národnostnej,

politickej, spoločenskej, rasovej alebo náboženskej skupine, ak boli vykonávané funkcionármi

štátu alebo nimi inšpirované alebo tolerované.

2

)

§ 5

Prenasledované osoby

(1)

Prenasledovaným pre potreby tohto zákona je osoba, o ktorej bezpečnostné zložky štátu

zhromažďovali informácie, a to tajným spôsobom, alebo osoba, ktorá bola orgánmi štátu

z politických dôvodov akýmkoľvek iným spôsobom obmedzená vo svojich právach.

(2)

V prípade smrti prenasledovaného jeho oprávnenia vyplývajúce z tohto zákona patria

osobe blízkej. Toto právo sa nepoužije vtedy, ak jestvuje dôkaz, že by to bolo v rozpore

s vôľou poškodeného.

(3)

Prenasledovaným nie je osoba, ktorá sa neskôr stala príslušníkom, pracovníkom alebo

spolupracovníkom bezpečnostných zložiek štátu.

§ 6

Predmet sprístupnenia a zverejnenia

(1)

Predmetom sprístupnenia a zverejnenia sú zachované alebo rekonštruované dokumenty,

ktoré vznikli činnosťou Štátnej bezpečnosti a ďalších bezpečnostných zložiek v období

od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989, evidované v dobových spisových alebo archívnych

pomôckach (registroch) týchto zložiek alebo im nadriadených orgánov.

(2)

Predmetom sprístupnenia a zverejnenia nie sú dokumenty, ktoré sú vyňaté zo sprístupnenia

z dôvodu hodného osobitného zreteľa.

(3)

Dôvodom hodným osobitného zreteľa je predpoklad, že sprístupnenie alebo zverejnenie

by mohlo poškodiť záujmy Slovenskej republiky v medzinárodných stykoch, jej bezpečnostné

záujmy alebo viesť k vážnemu ohrozeniu života osoby.

(4)

Na vyňatie dokumentu zo sprístupnenia a zverejnenia je potrebný návrh Slovenskej

informačnej služby alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky, s ktorým vyslovil

súhlas určený výbor Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „určený výbor").

(5)

Na vyžiadanie súhlasu predloží orgán príslušný podľa odseku 4 dokument, o ktorom

má byť rozhodnuté, a návrh na vyňatie spolu s odôvodnením. Určený výbor sa k návrhu

vysloví do 60 dní od jeho doručenia.

(6)

Určený výbor ďalej sleduje a vyhodnocuje skutočnosti, ktoré sa týkajú rozsahu a úplnosti

sprístupňovania dokumentov. O výsledkoch tohto sledovania a vyhodnocovania robí určený

výbor verejné vyhlásenia.

(7)

Konanie určeného výboru je neverejné. Raz ročne predkladá určený výbor na schôdzu

Národnej rady Slovenskej republiky správu o činnosti. Ak tento zákon nestanoví inak,

riadi sa ustanovenie a konanie určeného výboru ustanoveniami osobitného zákona o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pre jej orgány.

Druhý oddiel

Ústav pamäti národa

§ 7

Základné ustanovenia

(1)

Ústav pamäti národa (ďalej len „ústav") je verejnoprávna ustanovizeň.

(2)

Ústav je právnická osoba.

(3)

Sídlo ústavu je Bratislava.

§ 8

Úlohy ústavu

(1)

Úlohy zverené ústavu štátom sú

a)

vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny

a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií,

účasť domácich a zahraničných osôb na nich,

b)

sprístupňovať prenasledovaným osobám dokumenty o ich prenasledovaní,

c)

zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania a ich činnosti,

d)

dávať podnety na trestné stíhanie zločinov a trestných činov podľa

§ 1

; spolupracuje pritom s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky,

e)

poskytovať potrebné informácie orgánom verejnej moci,

f)

systematicky zhromažďovať, odborne, vedecky a dokumentačne spracovávať všetky druhy

informácií, dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na dobu neslobody,

g)

spolupracovať s obdobnými inštitúciami v Slovenskej republike aj mimo nej, hlavne

s archívmi, múzeami, knižnicami, pamätníkmi odboja, pamätníkmi koncentračných a pracovných

táborov, poskytovať im informácie, bádateľské možnosti a metodickú pomoc a propagovať

ich činnosť,

h)

propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie pred režimami podobnými nacizmu

a komunizmu,

i)

rozhodovať o priznaní postavenia účastníka protikomunistického odboja,

2a

)

j)

rozhodovať o priznaní postavenia veterána protikomunistického odboja, veterána protikomunistického

odboja in memoriam a vydávať preukaz veterána protikomunistického odboja a preukaz

veterána protikomunistického odboja in memoriam,

2aa

)

k)

v súvislosti s plnením úloh ústavu podľa písmen a) až j) poskytovať verejnosti výsledky

svojej činnosti, hlavne zverejňovať a sprístupňovať informácie a iné doklady o dobe

neslobody 1939 – 1989 a o činoch a osudoch jednotlivcov, vydávať a šíriť publikácie

a audiovizuálne diela vrátane vlastnej tvorby dokumentárnych filmov, poriadať vzdelávacie

a kultúrno-spoločenské podujatia, prednášky, výstavy, semináre, odborné konferencie

alebo diskusné fóra.

(2)

V rámci svojej pôsobnosti určenej týmto zákonom je ústav oprávnený vydávať správne

rozhodnutia a udeľovať pokuty za priestupky.

(3)

Dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek štátu [

§ 2 písm. f) a g)

] vo vlastníctve ústavu sú nenahraditeľným svedectvom o historickom období, v ktorom

vznikli, a preto ako dôležité pre uchovanie pamäti národa sú jeho kultúrnym dedičstvom.

§ 9

Organizácia ústavu

(1)

Podrobnosti o vzniku a činnosti organizačných zložiek, o ich postavení a vzťahy medzi

nimi upravuje organizačný poriadok ústavu.

(2)

Ústav na plnenie úloh podľa tohto zákona môže utvárať pracoviská bez právnej subjektivity.

§ 10

Orgány ústavu

(1)

Orgány ústavu sú

a)

správna rada,

b)

dozorná rada.

(2)

Členovia orgánov ústavu musia spĺňať podmienku bezúhonnosti (

§ 11

). Na účel preukázania bezúhonnosti poskytnú kandidáti na členov orgánov ústavu údaje

potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

2aaa

)

Údaje podľa druhej vety orgány verejnej moci podľa

§ 12 ods. 1

a

§ 14 ods. 1

bezodkladne zašlú v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

Funkcia členov orgánov ústavu je nezlučiteľná s pracovným pomerom s ústavom alebo

s iným pracovnoprávnym vzťahom s ústavom.

(3)

Členstvo v správnej rade alebo dozornej rade zaniká

a)

uplynutím funkčného obdobia člena správnej rady alebo dozornej rady,

b)

písomným vzdaním sa členstva,

c)

odvolaním z funkcie člena správnej rady alebo dozornej rady,

d)

smrťou.

(4)

Štatutárnym orgánom ústavu je správna rada.

(5)

Členovia správnej rady a dozornej rady majú nárok na úhradu nákladov spojených s

činnosťou v týchto orgánoch podľa osobitných predpisov.

2ab

)

Predsedovi správnej rady patrí za výkon funkcie mesačne odmena vo výške dvojnásobku

priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky

zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci

roku, v ktorom sa mu má odmena vyplácať. Predsedovi dozornej rady patrí za výkon funkcie

mesačne odmena vo výške jeden a polnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca

v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky

za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa mu má odmena vyplácať. Okrem odmeny

patrí predsedovi správnej rady a podpredsedovi správnej rady príplatok, ktorého výšku

určuje správna rada. Ostatným členom správnej rady a dozornej rady patrí za výkon

funkcie mesačne odmena vo výške priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v

hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky

za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa im má odmena vyplácať. Náklady

spojené s výkonom funkcie v správnej rade a dozornej rade sa uhrádzajú z rozpočtu

ústavu.

(6)

Výkon funkcie v správnej rade a dozornej rade sa považuje za prekážku v práci z dôvodu

všeobecného záujmu, pri ktorej patrí zamestnancovi voľno s náhradou mzdy podľa osobitných

predpisov.

2b

)

§ 11

Bezúhonnosť

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol členom Komunistickej

strany Československa, Komunistickej strany Slovenska, politických strán združených

v Národnom fronte alebo funkcionárom organizácií združených v Národnom fronte, ani

kto nebol príslušníkom ani zamestnancom bezpečnostných orgánov štátu [

§ 2 písm. g)

a

h)

], príslušníkom Ľudových milícií ani osobou evidovanou ako spolupracovník bezpečnostnej

zložky [

§ 2 písm. i)

]. Tým nie sú dotknuté ďalšie ustanovenia podľa osobitného predpisu.

3

)

§ 12

Správna rada

(1)

Činnosť ústavu pri plnení úloh podľa tohto zákona zabezpečuje správna rada. Správna

rada má deviatich členov. Piatich členov na návrh určeného výboru volí Národná rada

Slovenskej republiky, po dvoch vymenúvajú vláda Slovenskej republiky a prezident Slovenskej

republiky. Správna rada zo svojich členov volí predsedu a jedného podpredsedu.

(2)

Funkčné obdobie členov správnej rady je šesťročné. Po prvej voľbe členov správnej

rady sa lósom určia mená polovice zo štyroch členov ustanovených Národnou radou Slovenskej

republiky, dvoch vládou Slovenskej republiky a dvoch prezidentom Slovenskej republiky,

funkčné obdobie ktorých skončí po troch rokoch. Po zániku členstva člena správnej

rady volí nového člena ten orgán, ktorý volil predchádzajúceho, a to na celé funkčné

obdobie. Prvé funkčné obdobie predsedu je šesť rokov.

(3)

Člena správnej rady môže odvolať ten orgán, ktorý ho ustanovil, ak

a)

bol právoplatne odsúdený za trestný čin,

b)

po dobu najmenej troch mesiacov nevykonáva svoju funkciu alebo

c)

boli zistené nedostatky pri výkone jeho funkcie alebo pri plnení jeho povinností,

ktoré mu vyplývajú z tohto zákona; zistenie takýchto nedostatkov konštatuje dozorná

rada väčšinou hlasov svojich členov a takto zistené nedostatky oznámi správnej rade,

ako aj orgánu, ktorý člena správnej rady ustanovil do funkcie.

(4)

Do pôsobnosti správnej rady patrí najmä

a)

voliť a odvolávať predsedu správnej rady a podpredsedu správnej rady,

b)

schvaľovať mzdový poriadok ústavu,

c)

vypracúvať návrh rozpočtu ústavu a predkladať ho na prerokovanie vláde,

d)

schvaľovať organizačný poriadok ústavu a jeho zmeny,

e)

schvaľovať rokovací poriadok správnej rady,

f)

vypracúvať ročnú účtovnú uzávierku ústavu a predkladať ju na prerokovanie vláde,

g)

vypracovať najneskoršie do 30. apríla výročnú správu o činnosti ústavu za predchádzajúci

rok,

h)

vymenúvať a odvolávať vedúcich organizačných zložiek ústavu.

(5)

Ústav predkladá výročnú správu do 31. mája a po prerokovaní vo vláde návrh rozpočtu

a ročnú účtovnú uzávierku na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

(6)

Činnosť správnej rady koordinuje a navonok koná v jej mene predseda správnej rady.

Predsedu správnej rady v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností

podpredseda správnej rady. Správna rada zasadá podľa potreby, najmenej však raz za

dva mesiace. Zasadnutia správnej rady zvolá predseda správnej rady, v prípade jeho

neprítomnosti podpredseda správnej rady. Ak o zvolanie zasadnutia správnej rady požiada

aspoň tretina jej členov, predseda správnej rady je povinný zvolať zasadnutie správnej

rady tak, aby sa uskutočnilo najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o jeho

zvolanie.

(7)

Pri výkone svojej funkcie je člen správnej rady povinný konať nestranne a zdržať

sa konania, ktorým by sa uprednostnil osobný záujem pred verejným záujmom. Ďalej je

člen správnej rady povinný vykonávať svoju funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou

a v zhode s úlohami a záujmami ústavu.

(8)

Správna rada rozhoduje formou uznesenia. Správna rada je schopná sa uznášať, ak je

na jej rokovaní prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na prijatie platného

uznesenia správnej rady sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

Na prijatie platného uznesenia správnej rady vo veci voľby a odvolávania predsedu

správnej rady a podpredsedu správnej rady sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny

všetkých jej členov.

(9)

V mene správnej rady podpisuje dokumenty predseda a počas jeho neprítomnosti podpredseda.

§ 14

Dozorná rada

(1)

Dozorná rada je najvyšším kontrolným orgánom ústavu; má troch členov. Dvoch členov

volí a odvoláva na návrh určeného výboru Národná rada Slovenskej republiky a jedného

člena vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Dozorná rada

si spomedzi svojich členov volí predsedu. Funkčné obdobie členov dozornej rady je

šesťročné. Ustanovenia

§ 12 ods. 3 písm. a)

a

b)

sa vzťahujú na člena dozornej rady rovnako.

(2)

Dozorná rada dozerá na činnosť a hospodárenie ústavu a jeho správnej rady, či je

v súlade s týmto zákonom, ostatnými právnymi predpismi, organizačným poriadkom a vnútornými

predpismi ústavu. Na tento účel sú členovia dozornej rady oprávnení nahliadať do všetkých

dokladov týkajúcich sa činnosti ústavu, ako aj vyhotovovať kópie týchto dokladov.

Podľa povahy veci dozorná rada oznámi správnej rade, prezidentovi Slovenskej republiky,

vláde Slovenskej republiky alebo Národnej rade Slovenskej republiky zistené nedostatky.

V prípade upozornenia na zistené nedostatky je správna rada povinná bezodkladne zabezpečiť

nápravu a písomne informovať dozornú radu o prijatých opatreniach.

(3)

Návrh rozpočtu, ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu je správna rada povinná

pred predložením Národnej rade Slovenskej republiky a vláde prerokovať v dozornej

rade.

§ 15

Majetok ústavu

(1)

Štát prevedie do správy ústavu z vlastníctva Slovenskej republiky nehnuteľnosti umožňujúce

plniť úlohy podľa tohto zákona.

(2)

Štát ďalej môže previesť alebo trvale bezúplatne požičať ústavu niektoré obrazové

a písomné dokumenty a ďalšie materiály súvisiace s dobou neslobody 1939 - 1989 a s

úlohami ústavu.

(3)

Štát môže ďalej previesť do vlastníctva aj ďalší majetok, ak sa tým zlepší kvalita,

rozsah a dostupnosť všeobecne prospešných služieb poskytujúcich ústavom.

§ 16

Hospodárenie a financovanie ústavu

(1)

Ústav hospodári

a)

s vlastným majetkom,

b)

s majetkom štátu.

(2)

Vlastný majetok predstavujú peniaze, cenné papiere, iné hnuteľné a nehnuteľné veci,

ako aj iné majetkové práva a peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré svojou povahou môžu

slúžiť na plnenie úloh ústavu.

(3)

Na nakladanie s majetkom štátu, ktorý spravuje ústav, sa vzťahuje osobitný predpis.

4

)

(4)

Na plnenie úloh podľa tohto zákona sa poskytujú ústavu dotácie a účelové dotácie

zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. S týmito dotáciami hospodári ústav podľa

osobitných predpisov.

5

)

(5)

Na účely dane z príjmu a darovacej dane je každý dar ústavu považovaný za dar Slovenskej

republike.

Tretí oddiel

Sprístupnenie a zverejnenie dokumentov v pôsobnosti ústavu

§ 17

(1)

Ústav je povinný na žiadosť fyzickej osoby staršej ako 18 rokov

a)

oznámiť, či je o nej v zachovaných informačných systémoch dokumentov, ktoré vznikli

činnosťou Štátnej bezpečnosti, evidovaný osobný zväzok alebo zväzok s osobnými údajmi

a či je tento zväzok zachovaný a ďalej či je zachovaný záznam zachytávajúci výsledky

nasadenia prostriedkov spravodajskej techniky alebo sledovania Štátnej bezpečnosti

proti nej a či je o tom zachovaný informačný výstup zo zväzkov alebo akcií,

b)

sprístupniť jej kópiu zachovaného zväzku uvedeného v písmene a), a ak je v ňom obsiahnuté

meno alebo nepravé (krycie) meno osoby evidovanej ako spolupracovník alebo príslušník

bezpečnostnej zložky, sprístupniť aj

1.

kópiu zachovaného osobného zväzku tejto osoby evidovanej ako spolupracovník bezpečnostnej

zložky a

2.

kópiu zachovaného personálneho (kádrového) spisu tohto príslušníka bezpečnostnej

zložky,

c)

sprístupniť jej zachovaný záznam zachytávajúci výsledky nasadenia spravodajskej techniky

a sledovania Štátnej bezpečnosti proti nej a tiež aj zachovaný informačný výstup zo

zväzkov, v ktorých je uvedená, vrátane kópie zachovaného personálneho (kádrového)

spisu príslušníka bezpečnostnej zložky uvedeného v tomto informačnom výstupe,

d)

sprístupniť zachované dokumenty, ktoré vznikli z činnosti Hlavnej správy vojenskej

kontrarozviedky Zboru národnej bezpečnosti (III. správa), a dokumenty, ktoré vznikli

z činnosti ďalších bezpečnostných zložiek, evidované v evidenčných pomôckach tejto

správy alebo v archívnych a evidenčných pomôckach archívov ozbrojených síl,

e)

sprístupniť zachované dokumenty, ktoré vznikli z činnosti odboru vnútornej ochrany

Zboru nápravnej výchovy; ak sa jedná o osobný zväzok osoby evidovanej ako spolupracovník

odboru vnútornej ochrany, sprístupní sa vtedy, ak bola táto osoba využitá na prospech

Štátnej bezpečnosti.

(2)

Pri spore o pravosti dokumentu alebo jeho časti je ústav povinný na žiadosť právnickej

osoby vydať pre potreby znaleckej činnosti podľa osobitného predpisu

5a

)

originál zachovaného osobného zväzku alebo originál zachovaného personálneho (kádrového)

spisu alebo tých častí, pravosť ktorých je sporná.

(3)

Po smrti osoby uvedenej v odseku 1 má ústav povinnosti uvedené v odseku 1 tiež na

základe žiadosti podanej osobou oprávnenou uplatniť právo na ochranu osobnosti zomrelého.

6

)

(4)

Ak je vedený súdny spor v súvislosti s rehabilitačným konaním podľa osobitného predpisu,

7

)

bude osobám oprávneným v zmysle tohto predpisu

7

)

umožnený prístup do zväzkov založených a vedených Štátnou bezpečnosťou o osobách,

ktoré už nežijú a ktorým bola spôsobená majetková alebo iná krivda, za účelom získania

prípadného dôkazného materiálu, týkajúceho sa skutočností uvedených v osobitnom predpise.

7

)

§ 17a

Ústav je povinný poskytnúť informácie alebo sprístupniť dokumenty podľa § 6 štátnym

orgánom na plnenie úloh podľa osobitného predpisu.

7a

)

§ 18

Ústav je ďalej povinný na žiadosť fyzickej osoby staršej ako 18 rokov

a)

oznámiť, či je v zachovaných informačných systémoch zväzkov, ktoré vznikli činnosťou

Štátnej bezpečnosti a ostatných bezpečnostných zložiek, evidovaný ňou požadovaný zväzok

s osobnými údajmi a či je zachovaný,

b)

oznámiť, či osoba ňou uvedená je evidovaná ako spolupracovník Štátnej bezpečnosti

a ostatných bezpečnostných zložiek a či je osobný zväzok tejto osoby zachovaný, ak

sa nejedná o cudzinca,

c)

sprístupniť jej kópiu zachovaného zväzku uvedeného v písmene a) a dokument uvedený

v písmene b), ak sa nejedná o cudzinca,

d)

sprístupniť jej kópiu zachovaného personálneho (kádrového) spisu alebo osobnej evidenčnej

karty príslušníka bezpečnostnej zložky, ktoré sú obsiahnuté v zozname uverejnenom

ústavom podľa

§ 19

.

§ 19

Zverejnenie evidenčných podkladov a zoznamov personálnych spisov

(1)

Ústav vydá tlačou a na elektronických médiách prepis evidenčných záznamov zo zachovaných

alebo rekonštruovaných protokolov zväzkov a ďalších evidenčných pomôcok Štátnej bezpečnosti

z rokov 1939 až 1989, hlavne s údajmi o dátume zavedenia zväzku, jeho pohybe a archivovaní,

druhu zväzku a jeho zmene, osobách, ak sa nejedná o cudzincov, alebo objektoch, ku

ktorým sú zväzky evidované. Zo zachovaných protokolov zväzkov Hlavnej správy rozviedky

Zboru národnej bezpečnosti (I. správa) vydá ústav prehľad objektových zväzkov evidovaných

do 31. decembra 1989 a prehľad aktívnych a vplyvových opatrení. Ústav vydá tiež tlačou

a na elektronických médiách prepis protokolu zväzkov odboru vnútornej ochrany Zboru

nápravnej výchovy v rozsahu objektových zväzkov a zväzkov osôb evidovaných ako spolupracovníci

tohto odboru, ak boli využité na prospech Štátnej bezpečnosti.

(2)

Ústav priebežne vydáva tlačou a na elektronických médiách zoznam personálnych (kádrových)

spisov príslušníkov bezpečnostných zložiek, sprístupnených podľa

§ 17 ods. 1 písm. b) bodu 2

, zároveň s uvedením dátumu zaradenia príslušníka do bezpečnostnej zložky, služobných

funkcií vykonávaných príslušníkom v bezpečnostnej zložke a dátumu ukončenia tohto

zaradenia.

Štvrtý oddiel

Postup sprístupnenia dokumentov

§ 20

Žiadosť

(1)

Sprístupnenie dokumentov podľa

§ 17 a 18

sa uskutočňuje na základe žiadosti. Žiadosť sa podáva písomne ústavu.

(2)

V žiadosti uvedie žiadateľ svoje meno, priezvisko, rodné číslo, alebo ak ho nemá,

dátum narodenia a svoju adresu. V žiadosti ďalej uvedie

a)

svoje štátne občianstvo, vrátane predchádzajúcich, predchádzajúce zmeny svojho priezviska,

miesto narodenia, trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, vrátane názvu kraja

predchádzajúcich trvalých pobytov, ak ich má alebo ich mal, ak žiada o sprístupnenie

dokumentov podľa

§ 17 ods. 1

,

b)

názov inštitúcie alebo organizovanej skupiny osôb, ku ktorej sa má objektový zväzok

vzťahovať, alebo priezvisko a prípadne tiež meno a ďalšie identifikačné znaky osoby,

na ktorú sa pýta, či nebola evidovaná ako spolupracovník Štátnej bezpečnosti a ostatných

bezpečnostných zložiek, ak žiada o sprístupnenie zväzkov podľa

§ 18 písm. b)

,

c)

označenie personálneho (kádrového) spisu, pod ktorým je uvedený v zozname uverejnenom

ústavom podľa

§ 19

, ak žiada o sprístupnenie takého spisu podľa

§ 18 písm. d)

,

d)

meno, priezvisko a rodné číslo zomrelého, alebo ak ho nemá, jeho dátum narodenia

a údaje o zomrelom uvedené v písmene a), ak je žiadateľ osobou oprávnenou na podanie

žiadosti podľa

§ 17 ods. 3

.

(3)

Žiadosť opatrí žiadateľ svojím úradne overeným podpisom. Úradné overenie podpisu

nie je potrebné, ak žiadateľ pri osobnom podaní preukáže svoju totožnosť.

§ 21

Vybavenie žiadosti

(1)

Žiadosť, ktorá neobsahuje náležitosti stanovené v

§ 20 ods. 2 alebo 3

, ústav bez zbytočného odkladu zamietne s uvedením zistených závad žiadosti; urobí

tak vždy písomne do vlastných rúk žiadateľa, s výnimkou prípadov, kedy žiadateľ vzal

pri ústnom konaní prehlásením do protokolu svoju žiadosť späť.

(2)

Žiadosť o sprístupnenie osobného zväzku, ktorá obsahuje náležitosti stanovené v

§ 20 ods. 2 a 3

, vybaví ústav v lehote do 90 dní odo dňa doručenia žiadosti písomnou odpoveďou do

vlastných rúk žiadateľa.

(3)

Žiadosť o sprístupnenie dokumentov, ktoré nie sú osobným zväzkom, ak obsahuje náležitosti

stanovené v

§ 20 ods. 2 a 3

, vybaví ústav bez zbytočného odkladu potom, keď na to zabezpečí technické možnosti.

(4)

V písomnej odpovedi ústav oznámi žiadateľovi

a)

údaje uvedené v

§ 17 ods. 1 písm. a)

a

§ 18 písm. a)

,

b)

miesto sprístupnenia dokumentov,

c)

údaje o evidenčnom zázname o existencii zväzku, ak zväzok nie je zachovaný, hlavne

jeho druh, v akom období a ktorou súčasťou bezpečnostnej zložky bol vedený,

d)

zistenie, že žiadateľ je osobou evidovanou ako spolupracovník Štátnej bezpečnosti

alebo inej bezpečnostnej zložky.

§ 22

Spôsob sprístupnenia

(1)

Žiadateľ, ktorému bolo ústavom oznámené, že dokumenty, o ktoré žiadal, sú predmetom

sprístupnenia, má na ich sprístupnenie právo (ďalej len „oprávnený žiadateľ").

(2)

Sprístupnenie sa uskutoční zoznámením oprávneného žiadateľa s kópiami dokumentov

na mieste, ktoré mu ústav oznámil v písomnej odpovedi.

(3)

Sprístupnenie podľa

§ 17 ods. 2

sa uskutoční vydaním originálu zachovaného osobného zväzku alebo originálu zachovaného

personálneho (kádrového) spisu alebo ich časti právnickej osobe, ktorá vykonáva znaleckú

činnosť,

5a

)

a to na čas nevyhnutne potrebný na vykonanie tejto činnosti.

(4)

Právo na sprístupnenie dokumentov uvedených v

§ 17 ods. 1

má popri oprávnenom žiadateľovi tiež fyzická osoba, ktorá predloží súhlas oprávneného

žiadateľa s jeho úradne overeným podpisom. Dokumenty sa tejto osobe sprístupňujú v

rozsahu a spôsobom, akým sa sprístupňujú oprávnenému žiadateľovi. Ak súhlas nemôže

byť udelený ani oprávneným žiadateľom, ani osobami preukazujúcimi právo na ochranu

osobnosti zomrelého, môže o sprístupnení rozhodnúť určený výbor Národnej rady Slovenskej

republiky.

§ 23

Ochrana osobných údajov

(1)

Ústav pred sprístupnením zväzku oprávnenému žiadateľovi znečitateľní v kópii dokumentu

dátum narodenia a bydlisko iných osôb a tiež aj všetky údaje o ich súkromnom a rodinnom

živote, o ich trestnej činnosti, zdraví a majetkových pomeroch. Keď je sprístupňovaným

dokumentom personálny (kádrový) spis príslušníka bezpečnostnej zložky, znečitateľnia

sa v ňom tiež všetky údaje o osobách stojacich mimo služobnej a verejnej činnosti

príslušníka.

(2)

Ak fyzická osoba, ku ktorej je evidovaný osobný zväzok alebo zväzok s osobnými údajmi,

odovzdá ústavu vlastné vyjadrenie k obsahu zväzku alebo k faktu registrácie v evidencii

v informačných systémoch zväzkov bezpečnostných zložiek, je ústav povinný zaradiť

vyjadrenie k údajom o tejto osobe ako nedeliteľnú súčasť dokumentu a sprístupňovať

ju oprávneným žiadateľom spolu s dokumentmi alebo záznamami o evidencii.

§ 24

Žiadosť o oznámenie pravých mien

Oprávnený žiadateľ môže pri zoznamovaní sa so sprístupneným dokumentom požiadať ústav

o oznámenie pravého mena osoby, ktorá je v ňom uvedená pod nepravým (krycím) menom.

Keď je osoba, ktorá je v dokumente uvedená pod nepravým (krycím) menom osobou evidovanou

ako spolupracovník bezpečnostnej zložky a stotožnenie mien je možné, ústav oprávnenému

žiadateľovi bezodkladne na mieste vyhovie.

§ 25

Vydanie kópie dokumentu

(1)

Ústav vydá oprávnenému žiadateľovi na jeho žiadosť podanú pri zoznamovaní sa so sprístupneným

dokumentom jednu kópiu celého dokumentu alebo vybranej časti podľa jeho výberu. Ústav

každú stranu vydanej kópie označí pečiatkou. Prevzatie vydanej kópie oprávnený žiadateľ

potvrdí podpisom.

(2)

Za vydanie kópie vyberá ústav poplatok v sume 2 Sk za každú aj začatú stranu. Tento

poplatok je príjmom ústavu.

§ 26

Informačný systém dokumentov

(1)

Za účelom sprístupnenia dokumentov prevádzkuje ústav informačný systém dokumentov.

(2)

V informačnom systéme dokumentov eviduje ústav dokumenty, ktoré sú predmetom sprístupnenia

a zverejnenia, uchováva údaje o oprávnených žiadateľoch, a keď je oprávneným žiadateľom

osoba oprávnená podľa

§ 17 ods. 3

, údaje o zomrelej osobe uvedené v

§ 17 ods. 1

.

(3)

Ústav nie je povinný overovať, či údaje obsiahnuté v dokumente a údaje získané do

informačného systému dokumentov zo zachovaných evidenčných pomôcok uvedených v odseku

2 sú presné alebo pravdivé.

(4)

Súčasťou informačného systému dokumentov je evidencia žiadostí. V tejto evidencii

ústav uchováva žiadosti podľa

§ 20

a kópie odpovedí podľa

§ 21

a potvrdenie o prevzatí kópie podľa

§ 25

.

§ 27

Povinnosti štátnych orgánov, právnických a fyzických osôb a sankcie

(1)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba odovzdajú

ústavu dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek, ktoré majú vo vlastníctve, držbe

alebo správe, do ôsmich mesiacov od účinnosti tohto zákona. Ústavu odovzdajú tiež

kópie osvedčení, vydané občanom Slovenskej republiky počas účinnosti zákona č. 451/1991

Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcií

v štátnych orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej

republiky a Slovenskej republiky.

(2)

Štátne orgány a orgány samosprávy, ktoré disponujú dokladmi a inými typmi dokumentov,

ktoré sa vzťahujú na činnosť bezpečnostných zložiek štátu podľa tohto zákona, sú povinné

bezplatne poskytnúť ústavu súčinnosť pri vyhotovení ich obrazovej, zvukovej alebo

inej dokumentácie.

(3)

Iná osoba, ktorá disponuje dokladmi a inými typmi dokumentov podľa odseku 2, je povinná

umožniť ústavu zhotovenie ich obrazovej, zvukovej alebo inej dokumentácie na náklady

ústavu.

(4)

Na účel uvedený v odsekoch 1 až 3 sa na ústav hľadí ako na orgán uvedený v osobitnom

predpise.

9

)

(5)

Osobe, ktorá nesplní povinnosť podľa odseku 3, je možné uložiť pokutu do 100 000

Sk. Pri stanovení výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, význam, dobu trvania a

následky porušenia povinnosti. Pokutu je možné uložiť do jedného roka odo dňa, kedy

ústav zistil porušenie povinnosti podľa odseku 3, najdlhšie však do troch rokov odo

dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(6)

Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jej uložení nadobudlo právoplatnosť.

Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.

(7)

V ostatnom sa na postup podľa odsekov 3 a 5 vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.

10

)

§ 28

Spoločné ustanovenia

(1)

Vláda Slovenskej republiky požiada vlády bývalých členských štátov Varšavskej zmluvy

a vlády Ruskej federácie, Českej republiky a Spolkovej republiky Nemecko o vydanie

dokumentov podľa

§ 1 písm. a)

. Vláda prevedie takéto dokumenty do vlastníctva ústavu.

(2)

Na postup podľa tohto zákona sa nevzťahuje správny poriadok

11

)

s výnimkou postupu podľa

§ 27

tohto zákona.

§ 29

Prechodné ustanovenia

(1)

Žiadosť o sprístupnenie dokumentov v pôsobnosti ústavu podľa tohto zákona, keď sa

týka ustanovení

§ 17 a 18

tohto zákona, je možné podať najskôr po uplynutí siedmich mesiacov odo dňa nadobudnutia

účinnosti tohto zákona.

(2)

Generálny prokurátor do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona zriadi na

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky osobitnú skupinu prokurátorov pre plnenie

úloh podľa tohto zákona. Títo prokurátori musia spĺňať podmienku bezúhonnosti podľa

§ 11

.

(3)

Členovi dozornej rady, ktorý vykonáva funkciu člena dozornej rady k 1. decembru 2004,

skončí sa funkčné obdobie uplynutím šiestich rokov od jeho zvolenia alebo vymenovania.

Čl. III

Zákon Slovenskej národnej rady č. 320/1992 Zb. o správnych poplatkoch v znení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 58/1995 Z. z. sa dopĺňa takto

V sadzobníku správnych poplatkov sa v položke 2 na konci textu „Oslobodenie" pripája

táto veta

„Ak sa jedná o kópie sprístupňovaných dokumentov, vydané podľa § 25 ods. 1 zákona

č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu

1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon

o pamäti národa), zníži sa poplatok o 90 %.“.

Čl. V

§ 31

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou čl. I ustanovenia § 19, ktoré

nadobúda účinnosť dňom uplynutia jedného roka odo dňa vyhlásenia tohto zákona.