VYHLÁŠKA 54/1976 Z. z. o niektorých zmenách vyhlášky č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa, v znení neskorších predpisov

Čl. I

Vyhláška č.

104/1964 Zb.,

ktorou sa vykonáva zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení

matky a dieťaťa, v znení vyhlášok č. 142/1965 Zb., č. 117/1967 Zb., č. 92/1968 Zb.,

č. 180/1968 Zb., č. 76/1970 Zb. a č. 128/1975 Zb. sa mení a dopĺňa takto

1.

Pred prvý oddiel sa vkladá § 1, ktorý včítane nadpisu znie

„Úvodné ustanovenia

§ 1

Účasť na zabezpečení v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa

K § 4 ods. 3 zákona

(1)

Člen družstva je zúčastnený na zabezpečení v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa,

len ak najmenej v 6 mesiacoch v kalendárnom roku odpracoval v každom z týchto mesiacov

aspoň 8 pracovných dní alebo dosiahol na peňažných pracovných odmenách aspoň sumu

120 Kčs mesačne.

(2)

Člen družstva, ktorého členstvo v družstve vzniklo alebo zaniklo v priebehu kalendárneho

roka, je zúčastnený na zabezpečení v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa, ak najmenej

polovicu mesiacov, po ktoré v kalendárnom roku členstvo trvalo, pracoval v rozsahu

uvedenom v predchádzajúcom odseku.

(3)

Člen družstva, u ktorého niektoré z dôvodov uvedených v odseku 4 trvali po celý kalendárny

mesiac (celé kalendárne mesiace), je zúčastnený na zabezpečení v chorobe a zabezpečení

matky a dieťaťa po časť kalendárneho roka, v ktorej tieto dôvody netrvali, ak v tom

čase pracoval najmenej po polovicu mesiacov v rozsahu uvedenom v odseku 1.

(4)

Dôvodmi podľa predchádzajúceho odseku sa rozumejú

a)

pracovná neschopnosť (§ 8 zákona),

b)

materská dovolenka a ďalšia materská dovolenka (§ 20 zákona),

c)

vojenská základná (náhradná) služba,

d)

výkon verejnej funkcie,

e)

štúdium (§ 19),

f)

politické a odborné školenie,

g)

práce vykonávané mimo družstva so súhlasom družstva,

h)

starostlivosť ženy o dieťa (aj osvojenca alebo iné dieťa, ktoré prevzala do starostlivosti

nahradzujúcej starostlivosť rodičov) vo veku do troch rokov alebo o invalidné maloleté

dieťa, ktoré potrebovalo stálu starostlivosť, pokiaľ nebolo umiestnené v ústave pre

také deti,

ch)

príprava na pracovné uplatnenie,

i)

poberanie invalidného dôchodku do zániku nároku na tento dôchodok alebo jeho zmeny

na čiastočný invalidný dôchodok,

j)

starostlivosť o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola

umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení.“.

2.

Doterajší § 1 sa označuje ako § 1a a znie

㤠1a

Príjem z pracovnej činnosti

K § 9 a 22 zákona

(1)

Do príjmu z pracovnej činnosti sa na výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny zahrnujú

a)

základná pracovná odmena, včítane príplatkov a doplatkov k tejto základnej odmene,

b)

prémie, výkonnostné a mimoriadne odmeny vyplácané za výsledky pracovnej činnosti

člena družstva a zahrňované do nákladov družstva,

c)

prémie a odmeny, na ktoré sa družstvu poskytli účelové dotácie,

d)

naturálne požitky.

1

)

(2)

Do príjmu z pracovnej činnosti sa na výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny nezahrnujú

a)

odmeny vyplácané podľa predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a

priemyselných vzoroch;

2

)

do príjmu z pracovnej činnosti sa však zahrnujú odmeny za rozpracovanie, skúšanie

alebo zavádzanie objavu, vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru,

ako aj odmeny za upozornenie na možnosť využitia vynálezu alebo zlepšovacieho návrhu

už využitého v inej organizácii,

3

)

b)

naturálne požitky, finančné náhrady za neodobrané naturálne požitky a iné plnenia,

ak uvedené príjmy patria členovi družstva aj v čase pracovnej neschopnosti,

c)

podiely na hospodárskych výsledkoch,

d)

ročné odmeny vedúcim pracovníkom,

e)

stabilizačné odmeny za odpracované roky a stabilizačné náborové odmeny,

f)

náhrada pracovnej odmeny poskytovaná členom družstva za čas, v ktorom nevykonávali

práce (napr. za dovolenku na zotavenie), a náhrada za nevyčerpanú dovolenku na zotavenie,

g)

dávky zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa alebo iné obdobné

plnenia, včítane materského príspevku,

h)

náhrady služobných výdavkov (náhrady cestovných a sťahovacích výdavkov, odlučné,

režijné príplatky a pod.),

ch)

náhrady škody (napr. pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania).

3.

§ 2 znie

㤠2

K § 9 zákona

(1)

Priemerná denná pracovná odmena sa vypočíta z úhrnu započítateľných príjmov uvedených

v § 1a (ďalej len „započítateľné príjmy“) a zúčtovaných v družstve v rozhodnom období.

Rozhodným obdobím je, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, kalendárny rok bezprostredne

predchádzajúci vzniku nároku na dávku zo zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky

a dieťaťa.

(2)

Ak člen družstva vstúpil do družstva až v priebehu kalendárneho roka predchádzajúceho

vzniku nároku na dávku, je rozhodným obdobím čas od vstupu do družstva do konca tohto

kalendárneho roka.

(3)

Ak člen družstva neodpracoval v rozhodnom období podľa predchádzajúcich odsekov aspoň

a)

70 dní, ak má týždňový pracovný čas rozvrhnutý na 5 pracovných dní alebo nerovnomerne

alebo ak má pracovný čas rozvrhnutý na menej ako 5 pracovných dní v týždni,

b)

80 dní, ak má týždňový pracovný čas rozvrhnutý na viac ako 5 pracovných dní,

predlžuje sa rozhodné obdobie do konca zúčtovacieho obdobia bezprostredne predchádzajúceho

vzniku nároku na dávku. Za odpracovaný sa považuje deň, v ktorom člen družstva pracoval

v rozsahu určenom v § 22 ods. 1 alebo mal neospravedlnenú neprítomnosť v práci.

(4)

Ak člen družstva vstúpil do družstva v bežnom kalendárnom roku, je rozhodným obdobím

čas od vstupu do družstva do konca zúčtovacieho obdobia bezprostredne predchádzajúceho

vzniku nároku na dávku.

(5)

Rovnako ako pri vstupe do družstva sa posudzuje rozhodné obdobie, ak došlo u člena

družstva

a)

k nástupu do práce po skončení sústavnej prípravy na budúce povolanie,

b)

k opätovnému nástupu do práce po skončení výkonu verejnej funkcie trvajúceho aspoň

jeden rok, po skončení základnej (náhradnej) vojenskej služby, ďalšej materskej dovolenky

a výkonu trestu odňatia slobody,

c)

k zmene spôsobu odmeňovania spočívajúcej v tom, že člen družstva odmeňovaný dosiaľ

hodinovou základnou pracovnou odmenou je odmeňovaný mesačnou základnou pracovnou odmenou

alebo naopak,

d)

k zmene spôsobu odmeňovania pri prechode na zmiešanú alebo na podielovú základnú

pracovnú odmenu z inej formy základnej pracovnej odmeny a naopak,

e)

k prevedeniu na inú prácu v súvislosti s uložením trestu nápravného opatrenia,

4

)

trestu zákazu činnosti

5

)

alebo pri návrate z nej po skončení takého trestu.

(6)

Pri trvalej zmene základnej pracovnej odmeny

6

)

sa zisťujú započítateľné príjmy

a)

člena družstva s mesačnou základnou pracovnou odmenou z novej mesačnej základnej

pracovnej odmeny a oddelene z ostatných započítateľných príjmov,

b)

člena družstva s hodinovou základnou pracovnou odmenou z nových bežne mesačne zúčtovaných

započítateľných príjmov a oddelene z ostatných započítateľných príjmov. Pre zistenie

nových bežne mesačne zúčtovaných započítateľných príjmov člena družstva s hodinovou

základnou pracovnou odmenou sa začína rozhodné obdobie od trvalej zmeny základnej

pracovnej odmeny a končí sa rovnako ako rozhodné obdobie podľa predchádzajúcich odsekov.

Pre zistenie ostatných započítateľných príjmov uvedených pod písmenami a) a b) je

rozhodným obdobím čas určený v predchádzajúcich odsekoch bez ohľadu na trvalú zmenu

základnej pracovnej odmeny.

(7)

Ak sa členke družstva poskytoval po časť rozhodného obdobia vyrovnávací príspevok

v tehotnosti a materstve, určí sa priemerná pracovná odmena len za zvyšok rozhodného

obdobia.

(8)

Ak člen družstva neodpracoval v rozhodnom období počet dní uvedený v odseku 3 alebo

ak jeho pracovná neschopnosť vznikla už v kalendárnom mesiaci, v ktorom vstúpil do

družstva alebo v ktorom nastal prípad uvedený v odseku 5, určí sa nemocenské z pravdepodobných

započítateľných príjmov.

(9)

Pravdepodobné započítateľné príjmy sa zisťujú, ak pracovná neschopnosť vznikla už

v kalendárnom mesiaci, v ktorom člen družstva vstúpil do družstva alebo v ktorom nastal

prípad uvedený v odseku 5, ku dňu vzniku pracovnej neschopnosti. Pri pracovnej neschopnosti

vzniknutej v ďalšom zúčtovacom období sa pravdepodobné započítateľné príjmy zisťujú

znova, a to vždy za čas do konca zúčtovacieho obdobia predchádzajúceho dňu vzniku

pracovnej neschopnosti. Takto sa postupuje, kým člen družstva neodpracoval v rozhodnom

období počet dní uvedený v odseku 3.

(10)

Pravdepodobné započítateľné príjmy sa zisťujú zo započítateľných príjmov, ktoré člen

družstva dosiahol v období uvedenom v predchádzajúcom odseku, prípadne upravených

podľa započítateľných príjmov členov družstva vykonávajúcich v družstve rovnakú alebo

podobnú prácu. Pravdepodobné započítateľné príjmy sa úmerne krátia pre neospravedlnenú

neprítomnosť v práci, a to v pomere počtu dní neospravedlnenej neprítomnosti v práci

v období, z ktorého sa zisťujú, k počtu pracovných dní (§ 3 ods.1) v tomto období.“.

4.

V § 3 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a pripočítajú sa k nemu pracovné dni, ktoré družstevník

neospravedlnene zameškal v čase medzi koncom rozhodného obdobia a dňom vzniku nároku

na dávku.“.

Ten istý paragraf sa dopĺňa odsekmi 5, 6 a 7, ktoré znejú

„(5)

Ak sa členovi družstva v rozhodnom období zúčtovala na výplatu započítateľná ročná

prémia alebo ročná odmena, ktorá patrí za kalendárny rok bezprostredne predchádzajúci

roku, v ktorom sa zúčtovala, zistí sa jej priemer oddelene od ostatných započítateľných

príjmov tak, že sa započítateľná ročná prémia alebo ročná odmena delí počtom pracovných

dní (odsek 1) v kalendárnom roku, za ktorý patrí. Tento priemer sa pripočíta k priemeru

zistenému podľa predchádzajúcich odsekov zo započítateľných príjmov znížených o túto

ročnú prémiu alebo ročnú odmenu. Ak sa v rozhodnom období zúčtovali dve také ročné

prémie alebo ročné odmeny, postupuje sa obdobne tak, že sa úhrn oboch ročných prémií

alebo ročných odmien delí počtom pracovných dní (odsek 1) v kalendárnych rokoch, za

ktoré patria.

(6)

Pri zmene pracovného úväzku sa započítateľné príjmy zisťujú obdobne ako pri trvalej

zmene základnej pracovnej odmeny s tým rozdielom, že sa výška ostatných započítateľných

príjmov zúčtovaných pred zmenou pracovného úväzku upraví v pomere nového a skoršieho

pracovného úväzku.

(7)

Suma 100 Kčs určená ako najvyššia priemerná denná pracovná odmena na určenie výšky

nemocenského (§ 9 ods. 1, § 14 zákona) a peňažnej pomoci v materstve (§ 22 ods. 1

zákona), prípadne ako najvyšší príjem za pracovný deň na určenie vyrovnávacieho príspevku

v tehotnosti a materstve (§ 19a ods. 3 zákona) platí pri šesťdňovom pracovnom týždni.

Táto suma sa úmerne zvýši, ak je pracovný čas rozvrhnutý na menej ako 6 pracovných

dní v týždni; pri päťdňovom pracovnom týždni je 120 Kčs. Obdobne sa postupuje pri

úprave peňažných dávok pri súbehu nárokov na dávky zo zabezpečenia v chorobe a zo

zabezpečenia matky a dieťaťa (§ 29 ods. 2 zákona).“.

5.

§ 10 ods. 1 znie

„(1)

Percentná sadzba nemocenského a podpory pri ošetrovaní člena rodiny sa určí podľa

dĺžky doby pracovnej činnosti, ktorú by člen družstva dovŕšil do 31. decembra bežného

kalendárneho roka, v ktorom vznikol nárok na dávku. Ak pracovná neschopnosť (karanténa)

prechádza do ďalšieho kalendárneho roka, patrí od 1. januára tohto ďalšieho roka nemocenské

podľa percentnej sadzby, ktorá pre člena družstva vyplýva k 31. decembru tohto ďalšieho

roka; to platí obdobne pre podporu pri ošetrovaní člena rodiny.“.

Odsek 2 sa vypúšťa. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.“.

6.

§ 11 sa vypúšťa.

7.

V § 12 ods. 3 sa doterajšia citácia „§ 2 ods. 5“ nahrádza citáciou „§ 2 ods. 8“.

8.

Za § 12 sa vkladá § 12a, ktorý znie

㤠12a

Pracovným úrazom z hľadiska poskytovania nemocenského sa rozumie úraz, ktorý sa podľa

predpisov o sociálnom zabezpečení posudzuje ako pracovný úraz.

7

)

“.

9.

V § 16a ods. 3 veta druhá znie: „Za vážne dôvody sa považujú dôvody, pre ktoré sa

na účely dôchodkového zabezpečenia kladú niektoré dni na roveň odpracovaným dňom.

8

)

".

V odseku 4 toho istého paragrafu sa v závere vypúšťajú slová

"

najviac však zo sumy 100 korún, počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných

ako súčasť pracovnej odmeny.".

V odseku 5 toho istého paragrafu sa doterajšia citácia

"

§ 1" nahrádza citáciou

"

§ 1a".

10.

§ 18 ods.2 znie

„(2) Ak družstevníčka nastúpi novú materskú dovolenku najneskoršie do mesiaca po tom,

čo jej predchádzajúce dieťa dosiahlo 2 roky veku, a družstevníčka ku dňu pôrodu tohto

dieťaťa (§ 20 ods. 3 až 5 zákona), prípadne ku dňu prevzatia dieťaťa do trvalej starostlivosti

nahrádzajúcej materskú starostlivosť (§ 25 ods. 1 zákona) splnila podmienky pre nárok

na peňažnú pomoc v materstve, patrí jej táto dávka pri novej materskej dovolenke,

a to z rovnakej priemernej dennej pracovnej odmeny ako v predchádzajúcej materskej

dovolenke. Peňažná pomoc v materstve sa však aj tejto družstevníčke určí v novej materskej

dovolenke podľa všeobecných ustanovení o tejto dávke, ak v medziobdobí od skončenia

predchádzajúcej materskej dovolenky do nástupu novej materskej dovolenky vykonávala

v družstve pracovnú činnosť aspoň 25 dní a je to pre ňu výhodnejšie.".

V odseku 3 toho istého paragrafu sa vypúšťajú slová

"

družstevníčka preukázateľne ošetrovala člena rodiny za okolností, za ktorých by členke

družstva s vyššou úrovňou hospodárenia".

Ten istý paragraf sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

"“.

(4) Ak družstevníčka nastúpi novú materskú dovolenku po uplynutí lehoty uvedenej v

odseku 2, započítava sa jej čas predchádzajúci ďalšej materskej dovolenky do doby

270 dní zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa (§ 20 zákona).“.

11.

§ 22 ods. 1 znie

„(1) Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom člen družstva, ktoré overuje alebo

zaviedlo so súhlasom príslušných orgánov jednotnú sústavu odmeňovania za prácu, odpracoval

pracovný úväzok vyplývajúci preňho z predpisov upravujúcich pracovný čas členov jednotných

roľníckych družstiev,

9

)

a ak ide o člena iného družstva, pracovný úväzok vyplývajúci preňho z družstevných

predpisov. Ak člen družstva nepracoval po celý určený pracovný čas, považuje sa deň

za odpracovaný, len ak družstvo neprítomnosť člena družstva v práci po zostávajúcu

časť denného pracovného času ospravedlnilo.“.

12.

§ 33 znie

㤠33

Prídavky na deti patria na vnuka a súrodenca člena družstva alebo jeho manžela, ak

sú splnené podmienky ustanovené pre nárok na prídavky na deti, ak má člen družstva

vnuka (súrodenca) v priamom zaopatrení a ak prídavky na deti (výchovné) nemožno priznať

zo zabezpečenia (poistenia) žiadneho z rodičov dieťaťa.“.

13.

§ 81 ods. 1 znie

„(1) Za pracovné odmeny, včítane hodnoty naturálnych požitkov, sa považujú pre výpočet

príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na sociálne zabezpečenie (zabezpečenie v chorobe,

zabezpečenie matky a dieťaťa a dôchodkové zabezpečenie) príjmy družstevníkov započítateľné

pre účely dôchodkového zabezpečenia.

10

)

“.

15.

§ 99 a 99a sa vypúšťajú.

16.

V § 101 sa vypúšťajú slová „s výnimkou ustanovení vzťahujúcich sa na úpravy uvedené

v § 148 ods. 2 zákona; tieto ustanovenia nadobúdajú účinnosť 1. januárom 1965.“.

Čl. II

Ak skutočnosti rozhodné pre poskytnutie dávky nastali pred 1. júnom 1976, postupuje

sa podľa doterajších ustanovení. Pri posúdení účasti člena družstva na zabezpečení

v chorobe a na zabezpečení matky a dieťaťa v období od 1. januára 1976 sa postupuje

podľa § 1.

Čl. III

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júnom 1976.