NARIADENIE VLÁDY 54/1975 Z. z. ktorým sa vykonáva Zákonník práce

§ 1

(1)

Vznik a skončenie pracovného (učebného) pomeru sa zaznamenávajú v občianskom preukaze.

(2)

Záznam sa neurobí, ak ide o vznik alebo skončenie pracovného pomeru

a)

vedľajšieho (

§ 70 zákonníka

),

b)

dojednaného na čas prechodnej potreby nepresahujúci šesť pracovných dní,

c)

dojednaného na výpomoc organizovanú národným výborom alebo spoločenskou organizáciou

pre poľnohospodárske špičkové alebo podobné krátkodobé práce,

d)

dojednané pracovníkom, ktorého organizácia dočasne uvoľnila na výkon práce v inej

organizácií,

e)

dojednaného na určitý čas pracovníkom, ktorý je požívateľom starobného dôchodku,

f)

dojednaného študentom v dennom štúdiu,

g)

dojednaného medzi občanmi.

(3)

Súbežné pracovné pomery, s výnimkou vedľajšieho pracovného pomeru, sa zaznamenávajú

v občianskom preukaze, pokiaľ ich pracovník uzavrel s rôznymi organizáciami.

§ 2

V občianskom preukaze sa zaznamenáva aj vznik a skončenie pracovného pomeru k výrobnému

družstvu alebo k jednotnému roľníckemu družstvu.

§ 3

Záznamy o vzniku a skončení pracovného (učebného), prípadne členského pomeru k výrobnému

družstvu alebo k jednotnému roľníckemu družstvu sú povinné robiť organizácie. Pracovník

(člen) je povinný predložiť organizácii svoj občiansky preukaz na vykonanie týchto

záznamov.

§ 4

Pri vstupe do pracovného (učebného) pomeru, prípadne do členského pomeru k výrobnému

družstvu alebo k jednotnému roľníckemu družstvu preukazuje pracovník (člen), pokiaľ

bol už prv činný v niektorom z týchto pracovných vzťahov, jeho skončenie (§ 25 zákonníka)

záznamom v občianskom preukaze; výnimočne ho možno preukázať aj iným spôsobom.

§ 5

Preloženie

Prokurátori, vyšetrovatelia prokuratúry, učitelia, vychovávatelia, pracovníci zabezpečujúci

prevádzku dopravy a spojov a zdravotnícki pracovníci, pokiaľ sa organizácia s nimi

nedohodne inak, môžu byť preložení do iného miesta, než bolo dojednané v pracovnej

zmluve, v rámci tej istej organizácie aj na čas presahujúci 90 dní v kalendárnom roku,

najdlhšie však na jeden rok, ak to vyžaduje zabezpečenie záujmov obyvateľstva. Opätovne

môžu byť preložení, pokiaľ sa s nimi organizácia nedohodne inak, najskôr po uplynutí

jedného roka od tých čias, keď skončilo ich prvšie preloženie.

§ 6

Potvrdenie o zamestnaní

V potvrdení o zamestnaní vydanom organizáciou pracovníkovi pri skončení pracovného

pomeru (členovi družstva pri skončení členského pomeru) treba okrem údajov o zamestnaní,

druhu vykonávaných prác a dosiahnutej kvalifikácii ešte tiež uviesť

a)

aký čas sa pracovníkovi započítal na účely dovolenky na zotavenie, koľko pracovných

dní pracovník vyčerpal zo svojej dovolenky za bežný kalendárny rok, prípadne za koľko

dní dostal náhradu za nevyčerpanú dovolenku alebo o koľko pracovných dní sa mu dovolenka

skrátila a z akého dôvodu,

b)

dôvod skončenia pracovného pomeru (členského pomeru člena výrobného družstva), pokiaľ

má vplyv na dovolenku na zotavenie a na náhradu mzdy pri prekážkach v práci (

§ 100 ods. 2

a

§ 125 ods. 3 zákonníka

),

c)

skutočnosti rozhodné pre posúdenie nárokov na dávky nemocenského poistenia,

d)

či sa z pracovníkovej mzdy vykonávajú zrážky, v čí prospech, aká vysoká je pohľadávka,

pre ktorú sa majú zrážky vykonávať, aká je výška dosiaľ vykonaných zrážok a aké je

poradie pohľadávky,

e)

pokiaľ sa s pracovníkom uzavrela dohoda o zotrvaní v organizácii v pracovnom pomere

po určitý čas po vykonaní záverečnej učňovskej skúšky, prípadne po uplynutí učebnej

doby a tento čas sa dosiaľ neskončil, údaje o tejto dohode a o tom, kedy sa tento

čas skončí (

§ 227a zákonníka

).

§ 7

Postup pri ukladaní kárnych opatrení

(1)

Vedúci organizácie alebo ním splnomocnený vedúci pracovník postupuje pri ukladaní

kárnych opatrení tak, aby sa výchovný účel sledovaný kárnym opatrením dosiahol čo

najúčinnejšie a najrýchlejšie.

(2)

Pred uložením kárneho opatrenia treba vypočuť pracovníka a celý prípad podrobne objasniť

vypočutím ďalších osôb, písomnými podkladmi a pod.

(3)

V rozhodnutí o kárnom opatrení sa musí uviesť, o aké porušenie pracovnej disciplíny

ide, kedy k nemu došlo a aké kárne opatrenie sa zaň ukladá. Rozhodnutie o kárnom opatrení

musí obsahovať aj poučenie o možnosti požiadať o jeho preskúmanie podľa

§ 81 zákonníka

; rozhodnutie, ktorým sa ukladá verejné pokarhanie, musí obsahovať aj údaj o tom,

ako sa zverejní.

§ 8

Do doby výkonu kárnych opatrení sa nezapočítava čas, po ktorý pracovník z akéhokoľvek

dôvodu nepracoval.

§ 9

Evidencia kárnych opatrení

(1)

Rozhodnutia o kárnych opatreniach, ktoré nadobudli právoplatnosť, sa zakladajú do

osobného spisu pracovníka.

(2)

Rozhodnutie o kárnom opatrení sa vyradí z osobného spisu pracovníka, len čo sa pracovník

posudzuje, akoby mu kárne opatrenie nebolo uložené (

§ 79 ods. 2 a 3 zákonníka

). Od toho dňa sa nesmie v žiadnych dokladoch ani posudkoch týkajúcich sa pracovníka

uvádzať, že mu bolo uložené kárne opatrenie.

§ 10

Prestávky v práci a nepretržitý odpočinok medzi dvoma smenami

(1)

Pracovné prestávky na jedenie a oddych sa započítavajú do pracovného času v rozsahu

15 minút za smenu.

(2)

Pracovníkovi, ktorý sa vrátil z pracovnej cesty po 24. hodine a nepoužil lôžkový

(ležadlový) vozeň, sa poskytne nevyhnutný odpočinok od skončenia pracovnej cesty do

nástupu do práce po čas 8 hodín, a pokiaľ tento čas spadá do pracovného času pracovníka,

aj náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.

§ 11

Dni pracovného pokoja

(1)

Ak z prevádzkových dôvodov nie je možné poskytnúť pracovníkovi organizácie podriadenej

federálnemu ústrednému orgánu nepretržitý odpočinok v týždni v trvaní aspoň 32 hodín

(

§ 92 zákonníka

), môže vedúci organizácie rozvrhnúť pracovný čas tak, že čas tohto odpočinku bude

najmenej 24 hodín

a)

pri sezónnych a kampaňových prácach,

b)

pri prácach v doprave, v spojoch, v kultúrnych zariadeniach a v nepretržitých prevádzkach

s podmienkou, že na jednotlivých pracovníkov pripadne nepretržitý odpočinok v trvaní

aspoň 32 hodín najmenej raz za tri týždne.

(2)

V spojoch sa môže nepretržitý odpočinok v týždni skrátiť na poštách bez turnusovej

prevádzky, pri doručovaní tlače a vodičom kurzových jázd až na 18 hodín.

(3)

Pri prácach, pri ktorých je pracovný čas nerovnomerne rozvrhnutý na obdobie celého

kalendárneho roka, a v poľnohospodárstve môže vedúci organizácie rozvrhnúť na základe

smerníc ústredného nadriadeného federálneho orgánu (

§ 85 ods. 2 zákonníka

) pracovný čas tak, že nepretržitý odpočinok v trvaní najmenej 32 hodín pripadne na

jednotlivých pracovníkov raz za dva týždne.

(4)

Pri prácach na určených stavbách, pri určených montážnych a opravárskych prácach,

pri ktorých je pracovný čas rozvrhnutý odchylne (

§ 85 ods. 1 zákonníka

), môže vedúci organizácie rozvrhnúť na základe smerníc nadriadeného federálneho ústredného

orgánu pracovný čas tak, že na jednotlivých pracovníkov pripadne nepretržitý odpočinok

v trvaní aspoň 64 hodín raz za dva týždne. Práce uvedené v predchádzajúcej vete určuje

uvedený ústredný orgán po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom.

(5)

Vedúci organizácie môže výnimočne rozvrhnúť pracovný čas za podmienok uvedených v

predchádzajúcom odseku tak, že čas nepretržitého odpočinku bude aspoň 48 hodín pri

prácach vykonávaných

a)

na odvrátenie následkov živelných udalostí,

b)

v dôsledku havárií stavebných objektov,

c)

pri technologických procesoch, ktoré nemôžu byť prerušené,

s podmienkou, že na jednotlivých pracovníkov pripadne nepretržitý odpočinok v trvaní

aspoň 64 hodín najmenej raz za štyri týždne.

§ 12

Práca nadčas

Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňajú práce nadčas,

za ktoré pracovník dostal náhradné voľno alebo ktoré vykonával

a)

pri naliehavých opravných prácach,

b)

pri pomocných prácach, ktoré nevyhnutne predchádzajú výrobe alebo po nej nasledujú,

c)

pri nevyhnutných prácach v súvislosti s odovzdávaním práce ďalšej smene v nepretržitej

prevádzke až do ôsmich hodín týždenne,

d)

v súvislosti so strážením závodu až do ôsmich hodín týždenne,

e)

ak hrozilo nebezpečenstvo pre život alebo zdravie.

§ 13

Za pracovníkov, ktorí vykonávajú zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé práce, sa považujú

pracovníci, ktorí

a)

trvale pracujú v zdravotníckych zariadeniach alebo na ich pracoviskách, kde sa ošetrujú

chorí s nákazlivou formou tuberkulózy, a v Bangových izolátoch,

b)

sú pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi vystavení priamemu nebezpečenstvu

nákazy,

c)

sú pri práci vystavení vo významnej miere nepriaznivým účinkom ionizujúceho žiarenia,

d)

pracujú pri priamom ošetrovaní alebo obsluhe duševne chorých,

e)

ako vychovávatelia vychovávajú mládež za sťažených podmienok alebo ako zdravotnícki

pracovníci pracujú v zdravotníckej službe zborov nápravnej výchovy,

f)

pracujú nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne obťažných

oblastiach,

g)

vykonávajú mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých sú vystavení pôsobeniu škodlivých

fyzikálnych alebo chemických vplyvov v takom rozsahu, že môžu vo významnej miere nepriaznivo

pôsobiť na zdravie pracovníka.

§ 14

(1)

Pracovník, ktorý za podmienok uvedených v

§ 13

pracuje po celý kalendárny rok, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného kalendárneho

týždňa. Ak pracovník pracuje za týchto podmienok len časť kalendárneho roka, patrí

mu za každých 25 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky, a

to aj keď nesplnil podmienky pre vznik nároku na dovolenku (

§ 100 zákonníka

).

(2)

Táto dodatková dovolenka patrí pracovníkovi pri splnení ustanovených podmienok, i

keď má nárok na dodatkovú dovolenku podľa

§ 105 ods. 1 zákonníka

.

(3)

Pracovník, ktorý dovŕšil jeden rok nepretržitej práce v tropických alebo iných zdravotne

obťažných oblastiach, má nárok na dodatkovú dovolenku už za tento rok.

§ 15

(1)

Pomerná časť dovolenky na zotavenie sa určí tak, že sa za každý kalendárny mesiac

trvania pracovného pomeru poskytne jedna dvanástina dovolenky. To platí, i keď pracovník

v kalendárnom mesiaci zmenil zamestnanie; v tom prípade mu patrí pomerná časť dovolenky

od organizácie, v ktorej bol v pracovnom pomere dlhšie ako polovicu mesiaca. Ak pracovník

zmenil zamestnanie v polovici mesiaca, poskytne mu pomernú časť dovolenky za tento

mesiac nová organizácia. Ako zmena v polovici mesiaca sa posudzuje aj to, ak na skončenie

zamestnania pred polovicou mesiaca bezprostredne nadväzujú dni pracovného pokoja a

na ne nástup nového zamestnania po polovici mesiaca.

(2)

Ak bol pracovník dlhodobe plne uvoľnený na výkon verejnej funkcie, poskytne mu dovolenku

(jej pomernú časť) organizácia, pre ktorú je uvoľnený funkcionár činný; táto organizácia

mu poskytne aj tú časť dovolenky, ktorú nevyčerpal pred nástupom verejnej funkcie.

Ak pracovník nevyčerpal dovolenku (jej pomernú časť) pred skončením funkčného obdobia,

poskytne mu ju organizácia, v ktorej je v pracovnom pomere.

(3)

Ak bol pracovník dočasne uvoľnený na výkon prác pre inú organizáciu, poskytne mu

za čas tohto uvoľnenia dovolenku (jej pomernú časť), ktorú nevyčerpal pred uvoľnením,

organizácia, pre ktorú bol uvoľnený, aj keď v nej nespĺňa podmienky pre vznik nároku

na dovolenku; za čas uvoľnenia mu nepatrí dovolenka v organizácii, ktorá ho uvoľnila.

§ 16

(1)

Ak pracovník nepracoval pred vyčerpaním dovolenky v kalendárnom roku, za ktorý sa

dovolenka poskytuje, pre výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby, pre práceneschopnosť,

pre iné dôležité osobné prekážky, než sú uvedené v prílohe tohto nariadenia, alebo

pracovníčka pre ďalšiu materskú dovolenku (

§ 157 ods. 2 zákonníka

), kráti sa mu dovolenka za prvých 100 takto zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu

a za každých ďalších 25 takto zameškaných pracovných dní takisto o jednu dvanástinu.

Dovolenku však nemožno krátiť za dni práceneschopnosti vzniknuvšej v dôsledku pracovného

úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá organizácia.

(2)

Za každú zameškanú smenu (pracovný deň) alebo za jej prevažnú časť, keď organizácia

po dohode so závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového hnutia

(ďalej len „závodný výbor“) neospravedlní neprítomnosť pracovníka v práci, kráti mu

dovolenku o jeden až tri dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých

smien možno sčítať a rovnakým spôsobom krátiť pracovníkovi dovolenku, ak tieto zameškania

pracovného času presahujú vcelku polovicu priemernej dĺžky smeny.

(3)

Pri krátení dovolenky podľa predchádzajúcich odsekov musí sa pracovníkovi, ak jeho

pracovný pomer v tej istej organizácii trval po celý kalendárny rok, vždy poskytnúť

dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, a ak ide o mladistvého pracovníka, v dĺžke

dvoch týždňov. Ak pracovník dosahuje mimoriadne pracovné výsledky, môže mu organizácia

so súhlasom závodného výboru krátenie dovolenky pre skoršiu neospravedlnenú neprítomnosť

v práci odpustiť.

(4)

Pracovníkovi, ktorý zameškal prácu pre výkon trestu odňatia slobody, sa za každých

25 takto zameškaných pracovných dní kráti dovolenka o jednu dvanástinu. Rovnako sa

kráti dovolenka pre väzbu, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu pracovníka.

(5)

Ak pracovník dovolenku už vyčerpal alebo ak mu nevznikol na ňu nárok, je organizácia

povinná pre zameškanie práce z dôvodov uvedených v odsekoch 2 až 4 krátiť mu dovolenku

spôsobom uvedeným v týchto odsekoch v budúcom kalendárnom roku. Ak nemôže krátenie

previesť na budúci rok pre skončenie pracovného pomeru, je pracovník povinný vrátiť

vyplatenú náhradu mzdy pripadajúcu na časť dovolenky, o ktorú sa mu mala dovolenka

skrátiť. Organizácia je oprávnená zraziť si príslušnú sumu pri výplate pracovníkovej

mzdy.

§ 17

(1)

Organizácia môže po dohode so závodným výborom určiť, že jej pracovníci nastúpia

hromadnú závodnú dovolenku, ak je táto dovolenka potrebná z prevádzkových dôvodov

a zlučiteľná so záujmom spoločnosti, najmä ak sa tým neohrozí ani nesťaží plnenie

plánovaných úloh. Hromadná závodná dovolenka nesmie byť dlhšia než dva kalendárne

týždne; pri umeleckých súboroch z povolania môže trvať štyri kalendárne týždne.

(2)

Organizácia je povinná zabezpečiť pracovníkovi, ktorému v čase hromadnej závodnej

dovolenky nepatrí nárok na dovolenku alebo ktorému patrí nárok na kratšiu dovolenku,

než je hromadná závodná dovolenka, náhradnú prácu primeranú jeho kvalifikácii. Za

túto prácu mu patrí mzda podľa vykonanej práce, najmenej však vo výške jeho priemerného

zárobku; ak mu nebola náhradná práca pridelená, patrí mu náhrada mzdy vo výške priemerného

zárobku. Ak vznikne pracovníkovi dodatočne v kalendárnom roku nárok na dovolenku,

započíta sa mu do nej čas hromadnej závodnej dovolenky, po ktorý sa mu poskytla náhrada

mzdy, hoci prácu nevykonával.

§ 18

(1)

Pracovníkom s pracovným časom nerovnomerne rozvrhnutým na obdobie celého kalendárneho

roka, prípadne ďalším pracovníkom, pokiaľ ich práca podstatne závisí od poveternostných

vplyvov, patrí za každý týždeň dovolenky čerpanej v období s nižšou potrebou práce

určenom príslušným ústredným orgánom po dohode s príslušným odborovým orgánom ďalšia

dovolenka v trvaní dvoch dní, najviac však jeden týždeň.

(2)

Pracovníkovi prijatému na sezónne alebo kampaňové práce patrí po skončení pracovného

pomeru namiesto dovolenky za každých 25 odpracovaných dní náhrada mzdy za jednu dvanástinu

dovolenky, ktorá by mu patrila, keby splnil podmienky pre vznik nároku na dovolenku.

§ 19

V organizáciách s nočnými smenami sa začína deň pracovného pokoja hodinou zodpovedajúcou

nástupu tej smeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu smien ako prvá.

§ 20

Poradie zrážok zo mzdy

(1)

Zo mzdy sa zrazí najprv daň zo mzdy. Ak bolo pracovníkovi uložené nápravné opatrenie,

zrazí sa pred vykonaním ostatných zrážok suma prepadajúca štátu.

(2)

Ostatné zrážky zo mzdy dovolené zákonníkom možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom

v

Občianskom súdnom poriadku

v ustanoveniach o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy. Podľa týchto ustanovení sa

spravuje pri pohľadávkach, pre ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia,

spôsob vykonávania zrážok i poradie jednotlivých pohľadávok.

(3)

Pri peňažných trestoch (pokutách) a náhradách uložených vykonateľnými rozhodnutiami

príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach nemocenského poistenia, sociálneho

zabezpečenia a materského príspevku sa spravuje poradie dňom, keď organizácii bolo

doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu.

(4)

Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej s organizáciou

sa spravuje poradie dňom, keď bola dohoda uzavretá; pri zrážkach vykonávaných na základe

dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej s inou organizáciou alebo s občanom sa spravuje

poradie dňom, keď organizácii, v ktorej je pracovník v pracovnom pomere, bola táto

dohoda doručená.

(5)

Pri nevyúčtovaných preddavkoch na náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov,

pri náborovom príspevku a pri ostatných príspevkoch, ktoré boli pracovníkovi vyplatené

v nábore, pri náhrade mzdy za dovolenku a pri preddavkoch na mzdu (jej zložku), ktoré

je pracovník povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky pre ich priznanie,

sa spravuje poradie dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok.

(6)

Ak pracovník nastúpi do pracovného pomeru v inej organizácii, zostáva poradie, ktoré

získali pohľadávky podľa odsekov 2 a 3, zachované aj u nového platcu mzdy. Povinnosť

vykonávať zrážky vzniká novému platcovi už dňom, keď sa od pracovníka alebo od doterajšieho

platcu mzdy dozvie, že boli vykonávané zrážky zo mzdy a pre aké pohľadávky. To isté

platí aj o vykonávaní zrážok zo mzdy podľa odseku 4, pokiaľ v dohode o zrážkach zo

mzdy nebol tento účinok výslovne vylúčený.

§ 21

(1)

Na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme

využívajú pracovníci predovšetkým svoj voľný čas. Pokiaľ vo výnimočných prípadoch

treba vykonávať tieto funkcie, povinnosti alebo úkony v pracovnom čase, poskytne organizácia

pracovníkovi na tento účel pracovné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu.

(2)

Výkonom verejnej funkcie sa rozumie napríklad výkon povinností vyplývajúcich z funkcie

poslanca Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady

alebo národného výboru, člena komisie národného výboru, člena alebo spolupracovníka

orgánu ľudovej kontroly, sudcu, člena orgánu spoločenských a družstevných organizácii

alebo delegáta na ich zjazdy a konferencie.

(3)

O výkon občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme ide najmä u svedkov,

tlmočníkov a iných osôb predvolaných na konanie na národnom výbore alebo jeho zariadeniach,

súde alebo na inom štátnom orgáne, u darcov krvi, pri poskytnutí prvej pomoci, pri

povinných lekárskych prehliadkach, pri opatreniach proti preinosým chorobám, pri iných

naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti, pri izolácii z dôvodov

veterinárnoochranných opatrení a pri poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane,

živelných udalostiach alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch.

(4)

Ak vznikne pochybnosť, či ide o verejnú funkciu, o občiansku povinnosť, prípadne

o iný úkon vo všeobecnom záujme, rozhodne okresný národný výbor po dohode s okresnou

odborovou radou.

§ 22

Svedkovi a tlmočníkovi poskytne náhradu mzdy priamo národný výbor, súd alebo iný štátny

orgán, ktorý ho povolal na pojednávanie.

§ 23

(1)

Pokiaľ z povahy veci alebo z dokladov predložených pracovníkom organizácii nevyplýva,

že k výkonu verejnej funkcie, občianskej povinnosti alebo iného úkonu vo všeobecnom

záujme muselo dôjsť v pracovnom čase, vyžiada si o tom organizácia potvrdenie od orgánu,

z podnetu ktorého alebo v záujme ktorého sa pracovníkovi pracovné voľno poskytlo.

(2)

Za čas zameškaný účasťou na konaní národného výboru, súdu alebo iného štátneho orgánu

nepatrí pracovníkovi náhrada mzdy ani od organizácie ani od štátneho orgánu, ak šlo

o konanie výhradne v jeho osobnom záujme alebo ak dal k nemu sám pracovník podnet

svojim zavinením.

§ 24

Ak je pracovník povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti

na orgán vojenskej správy alebo na vyšetrenie, je organizácia povinná poskytnúť mu

pracovné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu s náhradou mzdy vo výške priemerného

zárobku.

§ 25

(1)

Pracovníkovi povolanému na službu v ozbrojených silách poskytne organizácia v poslednom

týždni predo dňom určeným na nástup tejto služby potrebné pracovné voľno tak, aby

si mohol vybaviť svoje osobné a rodinné veci a včas sa dostaviť na určené miesto,

najviac však jeden deň.

(2)

Ak má pracovník nastúpiť službu v ozbrojených silách v mieste tak vzdialenom od svojho

bydliska, že cesta dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, trvá viac

ako šesť hodín, má nárok na jeden cestovný deň, a ak taká cesta vyžaduje viac ako

18 hodín, na dva cestovné dni. Ak pracovník pracuje v mieste tak vzdialenom od miesta

bydliska svojej rodiny, že cesta z jeho pracoviska do miesta jeho bydliska trvá viac

ako šesť hodín, patrí mu ďalší cestovný deň.

(3)

Na cestu z miesta, kde bol prepustený zo služby v ozbrojených silách, do miesta bydliska,

prípadne pracoviska, patria pracovníkovi cestovné dni za podmienok a v rozsahu uvedenom

v predchádzajúcom odseku.

(4)

Za čas pracovného voľna a za cestovné dni poskytnuté podľa predchádzajúcich odsekov

patrí pracovníkovi, ktorému tým ujde zárobok, náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku,

ak má nárok na náhradu mzdy pri výkone služby v ozbrojených silách.

(5)

Po skončení služby v ozbrojených silách je pracovník povinný nastúpiť prácu vo svojom

zamestnaní najneskoršie do troch dní. Uvedená lehota sa predlžuje o prípadné cestovné

dni podľa odseku 3.

§ 26

(1)

Náhrada mzdy pri vojenskom cvičení a pri ďalších druhoch služby v ozbrojených silách,

s výnimkou vojenskej základnej (náhradnej) služby, patrí pracovníkovi po čas tejto

služby za podmienok ustanovených v

§ 125 zákonníka

vo výške

a)

50 % jeho priemerného zárobku, ak ide o pracovníka, ktorý sa nestará o žiadnu osobu,

b)

65 % jeho priemerného zárobku, ak ide o pracovníka, ktorý sa stará o jednu osobu,

c)

90 % jeho priemerného zárobku, ak ide o pracovníka, ktorý sa stará o dve osoby,

d)

95 % jeho priemerného zárobku, ak ide o pracovníka, ktorý sa stará o tri alebo viac

osôb.

(2)

Pri priznávaní náhrady mzdy sa prihliada len na osoby, ktoré sa uznávajú na účely

dane zo mzdy za osoby vyživované pracovníkom, a to bez ohľadu na to, či sa mu na ne

priznáva zníženie dane zo mzdy; prihliada sa však aj na deti, na ktoré patria prídavky

na deti alebo výchovné, i keď sa na účely zníženia dane zo mzdy nepovažujú za vyživované

osoby.

1

)

§ 27

Pracovné voľno

(1)

Ak pracovník nemôže vykonávať prácu z dôvodov uvedených v

prílohe tohto nariadenia

, je organizácia povinná poskytnúť mu pracovné voľno v rozsahu určenom v tejto prílohe.

(2)

Organizácia môže poskytnúť pracovníkovi z týchto dôvodov v odôvodnených prípadoch

ďalšie pracovné voľno, prípadne mu môže poskytnúť pracovné voľno aj z iných vážnych

dôvodov, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí,

ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času. V týchto prípadoch sa neposkytuje náhrada

mzdy. Pracovník sa môže s organizáciou dohodnúť, že takto zameškaný čas nadpracuje.

§ 28

Náhrada mzdy

(1)

Organizácia poskytne pracovníkovi náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za čas

zameškaný pre dôležitú osobnú prekážku v práci uvedenú v

prílohe tohto nariadenia

v rozsahu a za podmienok ustanovených v tej istej

prílohe

; domáckym pracovníkom ju poskytne len v prípadoch uvedených

pod č. 4, 5 a 6 tejto prílohy

.

(2)

Náhrada mzdy patrí pracovníkovi, ak bol pred poskytnutím pracovného voľna v pracovnom

pomere aspoň tri bezprostredne predchádzajúce mesiace. Pracovníkovi, ktorý vstúpil

prvý raz do pracovného pomeru po absolvovaní školy alebo po skončení učebného pomeru,

patrí náhrada mzdy, i keď nespĺňa túto podmienku; jej splnenie nie je potrebné ani

v prípadoch, keď sa nevyžaduje splnenie čakacej doby na účely dovolenky na zotavenie

(

§ 100 ods. 2 zákonníka

).

(3)

Náhrada mzdy pracovníkovi nepatrí, ak neospravedlnene zameškal smenu alebo jej prevažnú

časť v kalendárnom mesiaci, keď sa mu poskytlo pracovné voľno, alebo ak sa po skončení

pracovného voľna bez vážneho dôvodu nevráti včas do práce.

§ 29

(1)

Ak je prekážka v práci pracovníkovi vopred známa, je povinný organizáciu včas požiadať

o poskytnutie pracovného voľna. Inak je pracovník povinný upovedomiť organizáciu o

prekážke a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného prieťahu.

(2)

Prekážku v práci a jej trvanie je pracovník povinný organizácii preukázať. Organizácia

smie poskytnúť pracovné voľno a náhradu mzdy len v nevyhnutne potrebnom rozsahu.

(3)

Náhrada mzdy za čas zameškaný pre prekážky v práci sa vypláca vo výplatných termínoch

určených na výplatu mzdy. Náhrada mzdy za prvé dva týždne základnej alebo náhradnej

vojenskej služby sa vypláca najneskoršie tri dni predo dňom určeným na nástup tejto

služby.

(4)

O tom, či ide o neospravedlnené zameškanie smeny alebo jej časti, rozhoduje organizácia

po dohode so závodným výborom.

§ 30

Zisťovanie priemerného zárobku

(1)

Priemerný zárobok sa zisťuje z hrubého zárobku (

§ 31

) zúčtovaného na výplatu v rozhodnom období (

§ 32

) a z času odpracovaného v tomto období.

(2)

Priemerný zárobok, ktorý bol prvý raz zistený v bežnom kalendárnom roku, sa používa

do konca tohto roka, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

§ 31

Hrubý zárobok

(1)

Do hrubého zárobku sa zahŕňa mzda,

2

)

ktorá bola pracovníkovi v rozhodnom období zúčtovaná v organizácii na výplatu a podlieha

dani zo mzdy, s výnimkami ustanovenými v odseku 3 a 4. Do hrubého zárobku sa zahŕňa

aj mzda, ak sa z nej nevykonáva zrážka dane zo mzdy len preto, že zárobok nedosahuje

zdaniteľnú výšku. Mzda, prípadne odmena za vedľajšiu činnosť (

§ 71 zákonníka

) sa posudzuje samostatne.

(2)

Do hrubého zárobku sa nezahŕňajú druhy mzdy, ktoré sú od dane zo mzdy úplne alebo

čiastočne oslobodené,

3

)

a ďalej tieto druhy miezd

a)

stabilizačné odmeny za odpracované roky a stabilizačné náborové odmeny,

4

)

b)

podiely na hospodárskych výsledkoch,

5

)

c)

ročné odmeny vedúcim pracovníkom,

6

)

d)

naturálne pôžitky a iné obdobné plnenia, ktoré pracovníkovi patria aj za čas neprítomnosti

v práci.

(3)

Do hrubého zárobku sa však zahŕňajú, aj keď sú oslobodené od dane zo mzdy,

a)

mzdy a odmeny nevidomým pracovníkom,

b)

odmeny členom záchranných zborov zriadených podľa osobitných predpisov pre rizikové

pracoviská a

c)

mzdy, z ktorých sa daň zo mzdy nezráža podľa medzinárodných dojednaní o zamedzení

dvojakého zdanenia.

(4)

U poslancov národných výborov, ktorí sú na výkon funkcie dlhodobe uvoľnení zo svojho

doterajšieho zamestnania, sa do hrubého zárobku zahŕňa celá odmena, ktorá im patrí

za výkon ich funkcie.

7

)

(5)

Do hrubého zárobku sa nezahŕňajú doplnkové odmeny členov výrobných družstiev.

(6)

Pri zisťovaní priemerného zárobku pre poskytovanie náhrady mzdy pri prekážkach v

práci kratších než jedna smena sa do hrubého zárobku nezahŕňa u pracovníkov odmeňovaných

hodinovou mzdou mzda za prácu nadčas, včítane príplatkov za túto prácu; u pracovníkov

odmeňovaných mesačnou mzdou sa pri týchto prekážkach v práci poskytuje náhrada mzdy

vo výške pomernej časti základnej mesačnej mzdy.

§ 32

Rozhodné obdobie

(1)

Pokiaľ sa v ďalších ustanoveniach neustanovuje inak, rozhodným obdobím je predchádzajúci

kalendárny rok. Priemerný zárobok sa zisťuje k 1. januáru bežného kalendárneho roka.

(2)

Pri vzniku pracovného pomeru v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka je rozhodným

obdobím čas od vzniku pracovného pomeru do konca predchádzajúceho kalendárneho roka.

(3)

Ak neodpracoval k 1. januáru bežného kalendárneho roka v rozhodnom období podľa predchádzajúcich

odsekov pracovník s týždenným pracovným časom rozvrhnutým na 5 pracovných dní aspoň

70 dní alebo pracovník s týždenným pracovným časom rozvrhnutým na viac než 5 pracovných

dní 80 dní, predlžuje sa rozhodné obdobie do konca zúčtovacieho obdobia predchádzajúceho

dňu, ku ktorému treba priemerný zárobok zistiť.

(4)

Pri vzniku pracovného pomeru v bežnom kalendárnom roku je rozhodným obdobím čas od

vzniku pracovného pomeru do konca zúčtovacieho obdobia predchádzajúceho dňu, ku ktorému

treba priemerný zárobok zistiť.

(5)

Rovnaké rozhodné obdobie ako pri vzniku pracovného pomeru je

a)

pri nástupe do práce po skončení sústavnej prípravy na budúce povolanie,

b)

pri zmene spôsobu odmeňovania spočívajúcej v tom, že pracovník, ktorý bol dosiaľ

odmeňovaný hodinovou mydou, je odmeňovaný mesačnou mzdou alebo naopak,

c)

pri opätovnom nástupe do práce po skončení výkonu verejnej funkcie, ktorý trval aspoň

jeden rok, po skončení základnej (náhradnej) vojenskej služby, ďalšej materskej dovolenky

a výkonu trestu odňatia slobody.

(6)

Do rozhodného obdobia sa nezahŕňajú kalendárne mesiace, za ktoré sa pracovníčke poskytol

vyrovnávací príspevok v ťarchavosti a materstve

8

)

a za ktoré sa pracovníkovi poskytovalo mzdové vyrovnanie.

9

)

(7)

Pri trvalej zmene základnej mzdy sa zisťuje priemerný zárobok

a)

pracovníkov s mesačnou mzdou z novej základnej mzdy a oddelene z ostatných zložiek

mzdy,

b)

pracovníkov s hodinovou mzdou z priemeru nového bežne mesačne zúčtovávaného zárobku

a oddelene z ostatných zložiek mzdy.

Pre zistenie priemeru nového mesačne bežne zúčtovávaného zárobku pracovníkov s hodinovou

mzdou sa začína rozhodné obdobie od trvalej zmeny základnej mzdy a končí sa rovnako

ako rozhodné obdobie podľa predchádzajúcich odsekov. Pre zistenie priemeru ostatných

zložiek mzdy uvedených pod písmenami a) a b) je rozhodným obdobím čas ustanovený v

predchádzajúcich odsekoch bez ohľadu na trvalú zmenu základnej mzdy.

§ 33

Pravdepodobný zárobok

(1)

Pravdepodobný zárobok sa používa miesto priemerného zárobku zisťovaného podľa

§ 30 až 32

, ak v rozhodnom období pracovník s týždenným pracovným časom rozvrhnutým na 5 pracovných

dní neodpracoval aspoň 70 dní alebo pracovník s týždenným pracovným časom rozvrhnutým

na viac ako 5 pracovných dní 80 dní.

(2)

Pravdepodobný zárobok sa zisťuje ku dňu, keď vznikla potreba ho zistiť. Ak táto potreba

vznikne opäť v ďalšom zúčtovacom období, zisťuje sa znovu.

(3)

Pravdepodobný zárobok sa zisťuje zo zárobku, ktorý pracovník dosiahol, prípadne zo

zárobku upraveného podľa priemerného zárobku zisteného u pracovníkov vykonávajúcich

v organizácii rovnakú alebo obdobnú prácu; pravdepodobný zárobok sa úmerne kráti pre

neospravedlnenú neprítomnosť v práci.

§ 34

Priemerný zárobok používaný v niektorých osobitných prípadoch

(1)

Priemerným zárobkom pracovníka pre určenie náhrady mzdy pri neplatnom rozviazaní

pracovného pomeru a na účely náhrady škody je, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak,

priemerný zárobok zistený podľa predchádzajúcich ustanovení s tou odchýlkou, že sa

do základu pre jeho výpočet zahŕňajú aj tie druhy miezd, ktoré sa inak podľa

§ 31 ods. 2 písm. b) a c)

a

§ 31 ods. 5

zo zápočtu vylučujú; pokiaľ neboli zúčtované, zahrnú sa do základu pre výpočet priemerného

zárobku v skutočne dosiahnutej, prípadne v pravdepodobnej výške.

(2)

Pri zisťovaní výšky náhrady za stratu na zárobku sa vychádza z priemerného, prípadne

pravdepodobného zárobku prepočítaného na jeden mesiac po odčítaní dane zo mzdy podľa

sadzby príslušnej pre pracovníka v mzdovom období, v ktorom vznikol nárok na náhradu;

rovnako sa postupuje, ak sa vychádza z priemerných zárobkov spolupracovníkov.

§ 35

V záujme zaisťovania starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú organizácie

najmä povinné

a)

zabezpečovať plánom v súlade s rozvojom výroby zvyšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci a zlepšovanie pracovného prostredia,

b)

zriaďovať, udržiavať a zlepšovať potrebné ochranné zariadenia a vykonávať technické

a organizačné opatrenia podľa predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci a podľa nových poznatkov vedy a techniky,

c)

nahrádzať fyzicky namáhavé práce a práce v sťažených pracovných podmienkach novými

pracovnými postupmi a použitím mechanizácie, automatizácie, hermetizácie a pod.,

d)

sústavne oboznamovať s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

a s novými poznatkami bezpečnostnej techniky vedúcich pracovníkov aj všetkých ostatných

pracovníkov, pravidelne overovať ich znalosti týchto predpisov a sústavne vyžadovať

a kontrolovať ich dodržiavanie,

e)

zaraďovať pracovníkov na prácu (funkciu) a pracovisko so zreteľom na ich schopnosti

a zdravotný stav a nepripustiť, aby pracovník vykonával práce, ktorých výkon by bol

v rozpore s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo s

lekárskym posudkom, včítane práce nadčas alebo v noci,

f)

preberať a uvádzať do prevádzky len prevádzkové priestory, stroje a zariadenia a

zavádzať len technologické postupy, ktoré zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci, a odstraňovať zistené závady,

g)

uplatňovať požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj pri dojednávaní

dovozu strojov, zariadení a nástrojov,

h)

sústavne kontrolovať úroveň starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

stav technickej prevencie, dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

a odstraňovať zistené závady, ako aj príčiny porúch a havárií technických zariadení,

ch)

bezodkladne zisťovať a odstraňovať príčiny pracovných úrazov a chorôb z povolania,

viesť ich evidenciu, oznamovať ich príslušným orgánom a vykonávať opatrenia potrebné

na nápravu,

i)

organizovať najmenej raz do roka previerky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

na všetkých pracoviskách a zariadeniach organizácie po dohode so závodným výborom

a za jeho účasti; zistené nedostatky odstraňovať a potrebné opatrenia investičného

charakteru zahrnúť do plánu a do kolektívnych zmlúv.

§ 36

(1)

Na zaistenie bezpečnosti a bezporuchovosti prevádzky je organizácia povinná vykonávať

pravidelné kontroly a revízie stavu technických zariadení, pravidelné meranie hluku

na pracoviskách a škodlivín v pracovnom ovzduší a plniť ďalšie úlohy ustanovené predpismi

na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako neoddeliteľnú súčasť preventívnej

údržby.

(2)

Na plnenie týchto povinností si vedúci organizácie ustanovuje v prípadoch určených

osobitnými predpismi alebo podľa potreby kvalifikovaných pracovníkov (napr. revíznych

technikov, bezpečnostných technikov, protiprašných technikov, odborných referentov).

Títo pracovníci súčasne pomáhajú vedúcim pracovníkom pri plnení všetkých povinností

súvisiacich so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, upozorňujú ich

na zistené nedostatky a podávajú im návrhy na ich odstránenie.

(3)

Ak vedúci organizácie ustanoví takých pracovníkov, aby mu pomáhali pri plnení úloh

súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, nie je tým dotknutá jeho

vlastná zodpovednosť ani zodpovednosť ostatných vedúcich pracovníkov pri zaisťovaní

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

§ 37

(1)

Projektanti, konštruktéri a tvorcovia nových technologických postupov zodpovedajú

za to, že projekty, konštrukčné diela a technologické postupy vyhovujú zásadám bezpečnosti

a ochrany zdravia v predpokladaných pracovných podmienkach.

(2)

Organizácie sú povinné zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci pri vývoji

a výskume a zodpovedajú za to, že projekty a projektová dokumentácia spĺňajú požiadavky

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s novými poznatkami vedy a techniky.

§ 38

Výrobné organizácie sú povinné zabezpečiť, aby stroje, zariadenia a nástroje nimi

vyrábané zodpovedali predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

§ 39

(1)

Vedúci nadriadených organizácií sú tiež zodpovední za koordinovanie a riadenie starostlivosti

o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v podriadených organizáciách a za pravidelné

kontrolovanie, ako podriadené organizácie plnia úlohy na tomto úseku.

(2)

Vedúci ústredných orgánov sú tiež povinní zabezpečovať, aby sa výskum a vývoj zameriaval

aj na otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

§ 40

Osobné ochranné pracovné prostriedky

(1)

Pracovníkom v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha pri práci mimoriadnemu

opotrebeniu alebo znečisteniu, poskytuje organizácia ako osobné ochranné pracovné

prostriedky aj pracovný odev alebo obuv.

(2)

Organizácia je povinná udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom

stave a kontrolovať ich používanie.

§ 41

Plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním

(1)

Plnením pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného

pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz organizácie a činnosť, ktorá je predmetom

pracovnej cesty.

(2)

Plnením pracovných úloh je aj činnosť vykonávaná pre organizáciu na podnet spoločenskej

organizácie alebo spolupracovníkov, prípadne aj činnosť vykonávaná pre organizáciu

z vlastnej iniciatívy, pokiaľ na ňu pracovník nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo

ju nevykonáva proti výslovnému zákazu organizácie. Za plnenie pracovných úloh sa nepovažuje

činnosť súvisiaca s individuálnym obhospodarovaním záhumienka.

(3)

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a

úkony počas práce obvyklé alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení.

Nepatrí sem však stravovanie ani ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení,

s výnimkou vyšetrenia vykonávaného na príkaz organizácie alebo ošetrenia pri prvej

pomoci.

(4)

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh je aj činnosť, ktorá napomáha plnenie

politických, hospodárskych a sociálnych úloh organizácie. Za týchto podmienok sa považuje

za činnosť v súvislosti s plnením pracovných úloh aj školenie pracovníkov organizácie

organizované vedením organizácie alebo spoločenskou organizáciou, prípadne orgánom

nadriadeným organizácii a školenie pre funkcionárov spoločenskej organizácie organizované

vyšším orgánom tejto organizácie, ktorým sa sleduje zvyšovanie politickej a odbornej

pripravenosti pracovníkov.

(5)

Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý pracovník utrpel pre plnenie pracovných

úloh.

§ 42

Cesta do zamestnania

(1)

Cestou do zamestnania a späť sa rozumie cesta z miesta pracovníkovho bydliska (ubytovania)

do miesta vstupu do závodu alebo na iné miesto určené na plnenie pracovných úloh a

späť; v poľnohospodárskych, lesných a stavebných závodoch aj cesta z bydliska na určené

zhromaždište a späť.

(2)

Cesta z obce bydliska pracovníka na pracovisko alebo do miesta ubytovania v inej

obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty, pokiaľ nie je súčasne obcou jeho pravidelného

pracoviska, a späť sa posudzuje ako potrebný úkon pred začiatkom práce alebo po jej

skončení.

§ 43

(1)

Učňom zodpovedá za škodu, ktorá im vznikla pri výchove na povolanie alebo v priamej

súvislosti s ňou, organizácia, ktorá učňa vychovávala v čase, keď došlo k udalosti,

z ktorej škoda vznikla. Ak škoda vznikla v učňovskej škole riadenej a spravovanej

národným výborom, zodpovedá za ňu tento národný výbor.

(2)

Žiakom a študentom zodpovedá za škodu vzniknutú úrazom pri vyučovaní alebo pri výchove

v mimoškolských výchovných zariadeniach alebo v priamej súvislosti s tým príslušný

národný výbor a študentom vysokých škôl vysoká škola. Ak došlo k úrazu pri práci vo

výrobe alebo pri prevádzkovej praxi alebo v priamej súvislosti s nimi, zodpovedá žiakom

a študentom organizácia, v ktorej túto prácu vykonávali.

(3)

Občanom plniacim verejné funkcie zodpovedá za škodu vzniknutú pri výkone funkcie

alebo v priamej súvislosti s ňou organizácia, pre ktorú boli v čase úrazu činní.

(4)

Funkcionárom spoločenskej organizácie zodpovedá za škodu vzniknutú pri výkone funkcie

alebo v priamej súvislosti s ňou spoločenská organizácia. Pokiaľ však títo funkcionári

napomáhajú touto činnosťou zároveň plnenie politických, hospodárskych alebo sociálnych

úloh organizácie, v ktorej sú v pracovnom pomere, zodpovedá im táto organizácia.

(5)

Sudcom zodpovedá za škodu vzniknutú pri výkone funkcie alebo v priamej súvislosti

s ňou príslušný súd. Členom krajských združení advokátov zodpovedá príslušné krajské

združenie.

(6)

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú v pracovnom pomere a ktorých

príprava na povolanie (činnosť) sa uskutočňuje podľa predpisov o sociálnom zabezpečení,

zodpovedá za škodu vzniknutú úrazom pri tejto príprave organizácia, v ktorej sa príprava

na povolanie uskutočňuje.

§ 44

(1)

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú aj príslušníci verejných

alebo závodných dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany a príslušníci banskej záchrannej

služby, ktorí utrpia úraz pri výkone služby. To isté platí aj o osobách, ktoré na

výzvu miestneho národného výboru alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne

s jeho vedomím osobne pomáhajú pri zásahu proti požiaru alebo inej živelnej udalosti

alebo pri odstraňovaní ich následkov alebo pri cvičení jednotky požiarnej ochrany

a pri tom utrpia úraz. Príslušníkom závodných dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany

a banskej záchrannej služby zodpovedá v týchto prípadoch organizácia, v ktorej je

jednotka alebo služba zriadená; príslušníkom ostatných dobrovoľných jednotiek požiarnej

ochrany a iným uvedeným osobám zodpovedá príslušný národný výbor.

(2)

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú občania, ktorí dobrovoľne

v rámci akcie organizovanej národným výborom alebo inou organizáciou vypomáhajú pri

plnení dôležitých úloh v záujme spoločnosti, napr. občania, ktorí dočasne vypomáhajú

pri zveľaďovaní obcí alebo v jednotnom roľníckom družstve alebo na štátnom majetku

alebo ktorí vypomáhajú pri svojpomocnej družstevnej bytovej výstavbe v rozsahu výpomoci

vymedzenej národným výborom v rozhodnutí o prípustnosti stavby alebo pri stavebných

akciách uskutočňovaných na zveľadenie prevádzkární spotrebných družstiev. Za škodu

vzniknutú pracovným úrazom im zodpovedá organizácia, pre ktorú v čase pracovného úrazu

pracovali. Dobrovoľná výpomoc organizovaná v rámci patronátnej činnosti sa však považuje

za plnenie pracovných úloh; za škodu v tomto prípade zodpovedá organizácia, v ktorej

je postihnutý v pracovnom pomere.

(3)

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú ďalej autori vynálezu, zlepšovacieho

návrhu alebo priemyselného vzoru, ktorí utrpia úraz pri skúšaní, rozpracovaní alebo

zavádzaní vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru pre organizáciu

alebo po dohode s ňou. Rovnaký nárok majú členovia ľudových spotrebných družstiev,

ľudových bytových družstiev a družstiev vzájomnej občianskej pomoci, ktorí utrpia

úraz pri výkone funkcie alebo pri činnosti pre družstvo, zdravotníci Československého

červeného kríža, darcovia krvi, členovia Horskej služby, ako aj občania, ktorí na

jej výzvu a podľa jej pokynov osobne pomáhajú pri záchrannej akcii v teréne, dobrovoľní

pracovníci opatrovateľskej služby sociálneho zabezpečenia a iní občania, ktorých organizácia

poverila určitou funkciou alebo činnosťou, ak utrpeli úraz pri plnení úloh súvisiacich

s výkonom príslušnej funkcie alebo činnosti. Za škodu im zodpovedá organizácia, pre

ktorú boli v čase úrazu činní.

§ 45

(1)

Ak organizácia nemôže odstrániť pred uzavretím dohody o hmotnej zodpovednosti alebo

pri prevedení pracovníka, ktorý uzavrel túto dohodu, na inú prácu alebo na iné pracovisko

alebo pri jeho preložení závady v pracovných podmienkach (

§ 170 zákonníka

), na ktoré pracovník upozorňuje, musí sa organizácia písomne zaviazať, že závady

odstráni v určenej lehote.

(2)

Ak vzniknú závady v pracovných podmienkach pracovníkov spoločne zodpovedajúcich za

schodok v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný pracovník alebo

ustanovený iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý z pracovníkov

od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, je organizácia povinná závady odstrániť.

§ 46

(1)

Inventarizácia sa musí vykonať pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej

zániku, pri prevedení pracovníka na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení

a pri skončení pracovného pomeru.

(2)

Na pracoviskách, kde pracujú pracovníci, ktorí zodpovedajú za schodok spoločne s

ostatnými, musí sa inventarizácia vykonať pri uzavretí dohôd o hmotnej zodpovednosti

so všetkými spoločne zodpovednými pracovníkmi, pri zániku všetkých týchto dohôd, pri

prevedení na inú prácu alebo na iné pracovisko alebo pri preložení všetkých spoločne

zodpovedných pracovníkov, pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu a na žiadosť

ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných pracovníkov pri zmene v ich kolektíve, prípadne

pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

(3)

Ak pracovník, ktorý zodpovedá za schodok spoločne s ostatnými a ktorého pracovný

pomer sa skončil alebo ktorý bol prevedený na inú prácu alebo na iné pracovisko alebo

bol preložený, nepožiada zároveň o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný

schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho prvšom pracovisku. Ak pracovník,

ktorý je zaraďovaný na pracovisko, kde pracujú pracovníci zodpovedajúci za schodok

spoločne, nepožiada zároveň o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, pokiaľ od dohody

o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.

§ 47

Pri určovaní podielu náhrady jednotlivých pracovníkov, ktorí zodpovedajú za schodok

spoločne, sa vychádza z ich hrubých zárobkov zúčtovaných za obdobie od predchádzajúcej

inventúry do dňa zistenia schodku. Pritom sa započítava zárobok za celý kalendárny

mesiac, v ktorom bola táto inventúra vykonaná, a neprihliada sa na zárobok za kalendárny

mesiac, v ktorom bol schodok zistený. Ak bol však pracovník zaradený na pracovisko

počas tohto obdobia, započítava sa mu hrubý zárobok dosiahnutý odo dňa, keď bol na

pracovisko zaradený, do dňa zistenia schodku. Do hrubého zárobku sa nezapočítava náhrada

mzdy.

§ 48

U pracovníka, ktorý je v čase pracovného úrazu alebo zistenia choroby z povolania

(ďalej len „pracovný úraz“) v niekoľkých pracovných pomeroch alebo je činný aj na

základe dohody o pracovnej činnosti, sa pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku

vychádza z priemerných zárobkov dosahovaných vo všetkých týchto pracovnoprávnych vzťahoch,

a to po čas, po ktorý by mohli trvať. Ak došlo k poškodeniu na zdraví v hlavnom zamestnaní,

poskytne organizácia náhradu za stratu na zárobku dosahovanom vo vedľajšom pracovnom

pomere, prípadne na základe dohody o pracovnej činnosti, len ak na túto ďalšiu činnosť

pracovníka dala súhlas a nepožiadala o jej skončenie. To platí obdobne, ak pracovník

v čase pracovného úrazu pracoval súčasne v družstve.

§ 49

Pracovníkom, ktorí utrpeli pracovný úraz v pracovnom pomere dojednanom na určitý čas

alebo pri výkone prác na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej na určitý čas,

patrí náhrada za stratu na zárobku vždy len do času, keď sa mal tento pracovnoprávny

vzťah skončiť. Po tomto čase patrí náhrada za stratu na zárobku, len ak možno podľa

okolností dôvodne predpokladať, že postihnutý by bol aj ďalej trvale zamestnaný.

§ 50

(1)

Ak utrpel pracovný úraz požívateľ starobného alebo invalidného dôchodku, patrí mu

náhrada za stratu na zárobku po čas, pokiaľ sám neprestal byť zamestnaný z dôvodov,

ktoré nesúvisia s jeho pracovným úrazom. Ak však dôchodca ďalej nepracuje z dôvodov,

ktoré súvisia s jeho pracovným úrazom, patrí mu náhrada po čas, po ktorý by vzhľadom

na svoj zdravotný stav pred pracovným úrazom mohol pracovať.

(2)

Odo dňa, keď sa mala skončiť školská dochádzka, výchova na povolanie v učebnom pomere

alebo štúdium, patrí žiakovi, učňovi a študentovi nárok na náhradu za stratu na zárobku

len

a)

po čas, o ktorý sa následkom pracovného úrazu predĺžila jeho školská dochádzka, výchova

na povolanie v učebnom pomere alebo štúdium,

b)

po čas práceneschopnosti pre pracovný úraz,

c)

ak sa stal následkom pracovného úrazu invalidným,

d)

ak sa stal následkom pracovného úrazu čiastočne invalidným alebo ak bol uznaný za

občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, pokiaľ vlastnou vinou nezameškáva príležitosť

na zárobok vykonávaním práce preňho vhodnej.

§ 51

Priemerným zárobkom pracovníka pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom je priemerný

zárobok zistený podľa

§ 34

, s výnimkou prípadov, keď priemerný zárobok sa zisťuje pre náhradu za stratu na zárobku

po čas práceneschopnosti spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania (

§ 194 zákonníka

), a prípadov, keď je ďalej ustanovené inak.

§ 52

U pracovníka, ktorý bol pre ohrozenie chorobou z povolania prevedený na inú prácu

a u ktorého sa choroba z povolania zistila až po tomto prevedení, vychádza sa pri

výpočte náhrady za stratu na zárobku, pokiaľ je to pre pracovníka výhodnejšie, z priemerného

zárobku zisteného naposledy predo dňom prevedenia na inú prácu. To isté platí, ak

bola na inú prácu prevedená žena z dôvodov ťarchavosti alebo materstva (

§ 153 zákonníka

).

§ 53

U učňa je priemerným zárobkom pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom

a)

po čas prípravného obdobia odmena, ktorá mu patrí podľa príslušných predpisov, včítane

hodnoty ubytovania a stravovania poskytnutého úplne alebo čiastočne bezplatne,

b)

po čas odborného rozvoja, keď nemohol vykonávať v rámci odborného výcviku produktívne

práce, čistý zárobok, ktorý v tomto čase priemerne dosiahli v organizácii pri výkone

produktívnych prác ostatní učni toho istého učebného odboru,

c)

odo dňa, keď sa mala skončiť jeho výchova na povolanie v učebnom pomere, priemerný

zárobok pracovníkov vykonávajúcich v organizácii prácu toho druhu, pre ktorý bol učeň

vychovávaný.

§ 54

U študenta a žiaka je priemerným zárobkom pred vznikom škody spôsobenej pracovným

úrazom priemerný zárobok, ktorý dosahujú kvalifikovaní pracovníci v povolaní, na ktoré

sa pripravoval. U žiaka základnej deväťročnej školy alebo gymnázia sa prihliadne na

jeho duševné a telesné schopnosti pred pracovným úrazom a určí sa, v akom povolaní

by sa mohol po skončení školskej dochádzky uplatniť.

§ 55

U občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú v pracovnom pomere a ktorých

príprava na povolanie sa uskutočňuje podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, rozumie

sa priemerným zárobkom pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom mzdová tarifa

ustanovená na odmeňovanie za výkon povolania podľa kvalifikácie získanej prípravou,

a ak je mzdová tarifa ustanovená rozpätím, jeho dolná hranica, vždy však najmenej

vo výške 1000,- Kčs mesačne.

§ 56

(1)

U člena jednotného roľníckeho družstva, ktoré neprešlo na peňažné odmeňovanie, je

základom pre zistenie priemerného zárobku pred vznikom škody spôsobenej pracovným

úrazom počet pracovných jednotiek, ktoré odpracoval v čase, za ktorý sa priemerný

zárobok vypočítava; ak nepracoval z vážnych dôvodov po časť tohto času, je základom

počet pracovných jednotiek, ktoré by bol odpracoval so zreteľom na svoje osobné schopnosti

a pracovné možnosti družstva. Odmena za pracovnú jednotku sa určí každý rok vo výške

zodpovedajúcej výške odmeny za pracovné jednotky ostatných členov družstva. Odo dňa,

keď družstvo prestane svojich členov odmeňovať v pracovných jednotkách, je priemerným

zárobkom pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom zárobok, ktorý by bol poškodený

pravdepodobne v tom čase dosiahol pri peňažnom odmeňovaní. Náhrada za stratu na zárobku

sa vypláca do výročnej členskej schôdze družstva preddavkovo, vyúčtovanie sa vykoná

súčasne s vyúčtovaním odmien ostatným členom družstva.

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne aj u občana, ktorý v družstve trvale

pracuje podľa pracovných príkazov jeho orgánov a nie je dosiaľ ani jeho členom, ani

v pracovnom pomere k družstvu.

§ 57

U osôb povolaných na službu v ozbrojených silách je priemerným zárobkom pred vznikom

škody spôsobenej pracovným úrazom pravdepodobný zárobok určený podľa

§ 34

a

§ 51

. Ak pred nástupom tejto služby neboli z vážnych dôvodov v pracovnom pomere alebo

v členskom pomere k družstvu, vychádza sa zo zárobku, ktorý by mohli dosiahnuť vzhľadom

na svoju kvalifikáciu.

§ 58

Odo dňa, keď sa pracovník stal invalidným alebo čiastočne invalidným následkom pracovného

úrazu, ktorý utrpel do piatich rokov po skončení učebného pomeru alebo po skončení

školskej dochádzky alebo štúdia, je priemerným zárobkom pred vznikom škody spôsobenej

pracovným úrazom priemerný zárobok jeho spolupracovníkov vykonávajúcich prácu toho

druhu, pre ktorý bol postihnutý pracovník vychovaný, pokiaľ je to preňho výhodnejšie.

§ 59

Zárobok po pracovnom úraze

(1)

Ak organizácia, ktorá je povinná poskytovať náhradu, preukáže, že postihnutý dosahuje

zo svojej viny v zamestnaní po pracovnom úraze nižší zárobok než jeho spolupracovníci

vykonávajúci rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu, považuje sa za zárobok po

pracovnom úraze priemerný zárobok, ktorý dosahujú títo ostatní pracovníci.

(2)

Na zníženie alebo zvýšenie zárobku pracovníka po úraze v dôsledku zmeny výšky dane

zo mzdy, ku ktorej došlo z dôvodov, ktoré nesúvisia s jeho zdravotným stavom následkom

pracovného úrazu, sa pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku neprihliada.

(3)

Náhradu za stratu na zárobku vypláca organizácia pravidelne raz za mesiac.

§ 60

Náklady pohrebu a jednorazové odškodnenie pozostalých

(1)

Náklady pohrebu sú najmä náklady účtované pohrebným ústavom, cintorínske poplatky,

cestovné výdavky, náklady na zriadenie pomníka alebo dosky a na úpravu hrobu a jedna

tretina skutočných nákladov na smútočné ošatenie.

(2)

Náhrada nákladov na postavenie pomníka alebo dosky nesmie presiahnuť sumu 5000 Kčs.

Náklady na smútočné ošatenie a cestovné výdavky sa uhrádzajú iba najbližším príslušníkom

rodiny a domácnosti zomretého.

(3)

Jednorazové odškodnenie pozostalých sa poskytuje manželovi na základe potvrdenia

o sobáši, deťom na základe dokladu o priznaní sirotského dôchodku.

§ 61

Ustanovenia

Zákonníka práce

a uznesenia IV. všeodborového zjazdu o závodných výboroch základných organizácií

Revolučného odborového hnutia so zmenami a doplnkami vykonanými uznesením celoštátnej

všeodborovej konferencie v máji 1965 o pôsobnosti závodných výborov platia aj pre

závodné výbory v štátnych orgánoch a v spoločenských organizáciách, pokiaľ nie je

ďalej ustanovené inak.

§ 62

(1)

Závodné výbory na ministerstvách, v iných ústredných orgánoch štátnej správy a v

iných štátnych orgánoch pri plnení svojich úloh nezasahujú do činnosti, ktorú tieto

orgány vykonávajú ako nositelia a vykonávatelia štátnej moci, prípadne správy, a túto

ich činnosť ani nekontrolujú.

(2)

Ak sa pracovník prevádza na inú prácu, prekladá do iného miesta alebo ak sa s ním

rozväzuje pracovný pomer výpoveďou alebo sa okamžite zrušuje v súvislosti s odvolaním

z funkcie a robí to Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, Predsedníctvo Snemovne

ľudu alebo Predsedníctvo Snemovne národov, prezident republiky, Česká národná rada

alebo jej predsedníctvo, Slovenská národná rada alebo jej predsedníctvo, vláda Československej

socialistickej republiky, vláda Českej socialistickej republiky a vláda Slovenskej

socialistickej republiky, prípadne predsedníctva týchto vlád, nevyžaduje sa na tieto

úkony súčinnosť orgánov Revolučného odborového hnutia.

(3)

Na hromadné úpravy pracovného času vydávané štátnymi orgánmi pre ich pracovníkov

sa vyžaduje predchádzajúce prerokovanie so závodným výborom.

(4)

Závodné výbory v štátnych orgánoch v odbore vojenskej správy, Zboru národnej bezpečnosti

a zborov nápravnej výchovy sa nevyjadrujú k určeniu celkového počtu pracovníkov, k

jeho zloženiu a rozmiestneniu.

§ 63

(1)

Závodné výbory v spoločenských organizáciách nezasahujú do činnosti, ktorú tieto

organizácie vykonávajú podľa svojich stanov, a ani túto ich činnosť nekontrolujú.

(2)

Závodné výbory v spoločenských organizáciách sa nevyjadrujú k určeniu celkového počtu

pracovníkov, k jeho zloženiu a rozmiestneniu, ani nekontrolujú ich prijímanie do pracovného

pomeru a ich pracovné a mzdové zaradenie. Ak rozväzuje výpoveďou alebo ak ruší okamžite

pracovný pomer spoločenská organizácia, je na to potrebné predchádzajúce prerokovanie

so závodným výborom. Na prevedenie na inú prácu a na preloženie do iného miesta sa

u politických pracovníkov ustanovovaných do ich funkcií orgánmi spoločenských organizácií

nevyžaduje súčinnosť orgánov Revolučného odborového hnutia. U iných pracovníkov treba

toto opatrenie prerokovať so závodným výborom.

(3)

Závodné výbory v zariadeniach spoločenských organizácií nekontrolujú prijímanie a

pracovné a mzdové zaradenie politických pracovníkov, ktorých do ich funkcie ustanovujú

orgány týchto organizácií; na rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým

zrušením s týmito pracovníkmi je potrebné predchádzajúce prerokovanie so závodným

výborom. Na prevedenie týchto pracovníkov na inú prácu a na ich preloženie do iného

miesta sa súčinnosť orgánov Revolučného odborového hnutia nevyžaduje.

(4)

Na hromadné úpravy pracovného času vydávané orgánmi spoločenských organizácií sa

vyžaduje predchádzajúce prerokovanie so závodným výborom.

§ 64

(1)

Ako výkon práce sa posudzuje čas,

a)

keď pracovník nepracuje pre prekážky v práci, s výnimkou času pracovného voľna poskytnutého

na žiadosť pracovníka, ak sa vopred dojednalo jeho nadpracovanie, a času, po ktorý

bola práca prerušená pre nepriaznivé poveternostné podmienky,

b)

dovolenky na zotavenie,

c)

keď si pracovník vyberá náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok,

d)

keď pracovník nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy, prípadne

za ktorý sa mu jeho mesačná mzda (plat) nekráti.

(2)

Na účely dovolenky na zotavenie sa však ako výkon práce neposudzuje čas výkonu vojenskej

základnej (náhradnej) služby, práceneschopnosti, čas zameškaný pre iné dôležité osobné

prekážky v práci, než sú uvedené v prílohe tohto nariadenia, a čas ďalšej materskej

dovolenky; práceneschopnosť vzniknuvšia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby

z povolania, za ktoré organizácia zodpovedá, sa posudzuje ako výkon práce.

(3)

Pre zistenie, či sú splnené podmienky vzniku nároku na dovolenku, sa posudzuje pracovník,

ktorý vykonáva v týždni prácu po určený pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval

šesť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné

dni v týždni; to neplatí u pracovníka, ktorému bol na jeho žiadosť povolený kratší

pracovný čas.

§ 65

Zrušuje sa vyhláška

č. 84/1966 Zb.

, ktorou sa ustanovujú odchýlky pre výpočet priemerného zárobku pre niektoré skupiny

pracovníkov.

§ 66

Pri zisťovaní priemerného zárobku platia pre nároky vzniknuvšie do konca roka 1975

doterajšie predpisy.

§ 67

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. júlom 1975.