VYHLÁŠKA 545/2007 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany pri činnostiach vedúcich k ožiareniu a činnostiach dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany

§ 1

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o požiadavkách na

a)

zabezpečenie kvality radiačnej ochrany,

1

)

b)

zabezpečenie radiačnej ochrany pri činnostiach vedúcich k ožiareniu,

c)

zabezpečenie radiačnej ochrany pri preprave

2

)

rádioaktívnych žiaričov

3

)

a rádioaktívnych látok,

4

)

d)

zabezpečenie radiačnej ochrany pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým

jadrovým palivom,

5

)

e)

uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia pri činnostiach vedúcich k

ožiareniu,

f)

zabezpečenie radiačnej ochrany pri činnostiach dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany,

g)

na odbornú prípravu osôb vykonávajúcich sústavný dozor nad dodržiavaním požiadaviek

na zabezpečenie radiačnej ochrany,

h)

údaje a informácie, ktoré treba hlásiť do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho

žiarenia a centrálneho registra dávok,

6

)

i)

dokumentáciu pri činnostiach vedúcich k ožiareniu.

§ 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

a)

dopravcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá uskutočňuje prepravu rádioaktívnych

žiaričov a rádioaktívnych látok pomocou dopravného prostriedku,

b)

prepravcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odovzdáva zásielku alebo náklad

rádioaktívnych žiaričov a rádioaktívnych látok na prepravu a v prepravných dokumentoch

je uvedená ako odosielateľ,

c)

zásielkou obal spolu s rádioaktívnym obsahom odovzdaným na prepravu,

d)

vyňatou zásielkou zásielka, ktorej rádioaktívny obsah nepresahuje hodnoty aktivity

uvedené v osobitnom predpise,

7

)

e)

obalom súbor komponentov určených na úplné uzatvorenie rádioaktívneho obsahu, môže

sa skladať z jednej alebo z viacerých schránok, absorpčných materiálov, dištančných

prvkov, tienenia a z obslužných zariadení na plnenie, vyprázdňovanie, ventiláciu alebo

na úpravu tlaku, zariadení na chladenie, pohlcovanie mechanických nárazov, manipuláciu

a upevňovanie a tepelné tienenie; obalom môže byť debna, sud alebo podobná schránka,

prepravný kontajner alebo cisterna,

f)

rádioaktívnym obsahom rádioaktívne látky so všetkými kontaminovanými alebo aktivovanými

tuhými látkami, kvapalnými látkami a plynmi vnútri obalu,

g)

prepravným kontajnerom zariadenie uľahčujúce prepravu balených rádioaktívnych žiaričov

a rádioaktívnych látok alebo nebalených rádioaktívnych žiaričov a rádioaktívnych látok

jedným alebo viacerými spôsobmi bez prekladania, prispôsobené na trvalé uzavretie,

pevné a dostatočne odolné na opakované použitie a vybavené zariadením umožňujúcim

zaobchádzanie s ním, najmä prekladanie medzi dopravnými prostriedkami a z jedného

druhu prepravy na iný druh prepravy,

h)

vonkajším obalom obal, ktorý používa jediný prepravca na uloženie dvoch alebo viacerých

zásielok na zjednodušenie manipulácie pri ich skladovaní alebo preprave,

i)

podmienkami výlučného použitia podmienky, pri ktorých vonkajší obal, prepravný kontajner

alebo dopravný prostriedok použije ten istý prepravca, ktorý zabezpečí, že všetky

prvotné, sprostredkované a konečné nakládky a vykládky sa vykonajú v súlade s jeho

pokynmi,

j)

dočasným pracoviskom pracovisko, na ktorom sa činnosti vedúce k žiareniu vykonávajú

na prechodnú, vopred vymedzenú krátku dobu spravidla s prenosnými, na ten účel vyrobenými

zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

8

)

ako sú napr. defektoskopické pracovisko alebo karotážne pracovisko,

k)

krátkožijúcim rádionuklidom rádionuklid s polčasom premeny 60 dní alebo kratším,

l)

dekontamináciou odstraňovanie alebo znižovanie rádioaktívnej kontaminácie,

9

)

m)

povrchovou rádioaktívnou kontamináciou znečistenie povrchu rádioaktívnymi látkami;

zahŕňa fixovanú, nefixovanú alebo do povrchu vniknutú aktivitu; pri nefixovanej povrchovej

rádioaktívnej kontaminácii nie je vylúčené šírenie rádioaktívnej látky.

§ 3

Zabezpečenie kvality radiačnej ochrany

(1)

Pri vykonávaní činností, ktoré sa povoľujú podľa

§ 45 zákona

, musí byť zavedený a vypracovaný program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany.

10

)

Je potrebné zabezpečiť, aby zamestnanci mali zabezpečený trvalý prístup k prevádzkovým

predpisom, zásahovým inštrukciám a k postupom pre prípad odchýlok od bežnej prevádzky

a k havarijným plánom. Trvalý prístup môže byť riešený vyvesením na prístupnom mieste.

Pokyny na bezpečnú prácu pri normálnej prevádzke a pri mimoriadnych udalostiach musia

byť k dispozícii na každom trvalom pracovnom mieste.

(2)

Pred vykonávaním činnosti vedúcej k ožiareniu sa

a)

identifikujú výrobky, činnosti, vzťahy, systémy, oprávnenia, zodpovednosť a spôsob

riadenia a organizačného zabezpečenia,

b)

stanovujú a dokumentujú oprávnenia, zodpovednosť a vzájomné väzby osôb, ktoré riadia,

vykonávajú, hodnotia a kontrolujú pracovné činnosti, ktoré ovplyvňujú kvalitu radiačnej

ochrany,

c)

stanovujú a dokumentujú postupy pre jednotlivé pracovné činnosti, ktoré ovplyvňujú

kvalitu radiačnej ochrany,

d)

stanovujú konkrétne ciele radiačnej ochrany, zásady regulácie ožiarenia a referenčné

úrovne, systém hodnotenia radiačnej ochrany a uplatňovania prevádzkových skúseností.

(3)

Počas vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu sa

a)

vedie a uchováva dokumentácia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia v ustanovenom

rozsahu tak, aby bola jednoznačne identifikovateľná, úplná a dostupná oprávneným osobám

a aby sa predišlo jej strate, znehodnoteniu alebo neoprávnenému zaobchádzaniu s ňou,

b)

zabezpečuje jednoznačná identifikácia zdrojov ionizujúceho žiarenia,

c)

stanovuje postup kontroly zdrojov ionizujúceho žiarenia a kontroly vykonávaných prác

so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

(4)

Program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany musí byť primeraný vykonávanej činnosti

a obsahuje

a)

identifikačné údaje držiteľa povolenia,

b)

predmet, miesto a rozsah činnosti,

c)

zoznam položiek vrátane všetkých procesov vedúcich k výstupu, napr. k výrobku, protokolu

o meraní, diagnostickej informácii a pod., na ktoré sa program zabezpečenia kvality

radiačnej ochrany vzťahuje, a činností vykonávaných dodávateľským spôsobom, pričom

ku každej položke a procesu sú uvedené

1.

písomné postupy,

2.

také vhodné zariadenia a vhodné podmienky prostredia, aby boli splnené požiadavky

kvality položky,

3.

nadväznosť na stanovenú dokumentáciu,

4.

parametre a znaky položky,

5.

oprávnené osoby na schválenie dokumentácie,

6.

prehľadné a zrozumiteľné kritériá kvality položky,

7.

spôsob údržby zariadenia na zabezpečenie trvalej kvality položky,

8.

kvalifikované osoby pre jednotlivé činnosti,

d)

popis systému kvality s uvedením právomocí, zodpovednosti, spôsobu riadenia a organizačného

zabezpečenia jednotlivých prvkov tohto systému,

e)

rozpracované požiadavky uvedené v odsekoch 2 a 3,

f)

zoznam nadväznej dokumentácie o zabezpečovaní kvality s jej jednoznačnou identifikáciou,

g)

harmonogram zavádzania častí systému, ak je potrebný,

h)

spôsob a frekvencie previerok súladu s príslušnými predpismi a spôsob a formu zaznamenávania

výsledkov týchto previerok,

i)

spôsob revidovania a zmien programu zabezpečenia kvality radiačnej ochrany a súvisiacej

dokumentácie.

(5)

Zabezpečovanie kvality jadrových zariadení a činností počas všetkých etáp životnosti

jadrového zariadenia upravuje osobitný predpis.

11

)

§ 4

Požiadavky na prípravu a začatie prevádzky pracoviska

(1)

Činnosti vedúce k ožiareniu možno vykonávať len na pracoviskách, ktoré spĺňajú požiadavky

na bezpečnú prevádzku pracovísk.

12

)

Projektovanie, výstavba a uvádzanie pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do

prevádzky sa vykonáva tak, aby sa zabezpečila radiačná ochrana pracovníkov,

13

)

ostatných zamestnancov a osôb v okolí pracoviska.

(2)

Pri návrhu, výstavbe a uvádzaní do prevádzky pracovísk s otvorenými rádioaktívnymi

žiaričmi

14

)

sa musí dbať na to, aby v prípade potreby bolo možné vykonať účinnú, rýchlu a dostatočnú

dekontamináciu osôb a pracoviska.

(3)

Stavebný materiál na výstavbu pracoviska, konštrukcia stien, vnútorné členenie pracoviska

a jeho vybavenie vrátane tienenia a krytov zdrojov ionizujúceho žiarenia sa musia

voliť tak, aby pri všetkých činnostiach vedúcich k ožiareniu a v prípade radiačnej

nehody bola zabezpečená taká radiačná ochrana, ktorá zodpovedá podmienkam očakávaným

počas bežnej prevádzky pracoviska a predvídateľným odchýlkam od bežnej prevádzky.

(4)

Steny, stropy a podlahy miestností, v ktorých sa používajú alebo skladujú rádioaktívne

žiariče, musia mať také tieniace vlastnosti, aby efektívne dávky alebo ekvivalentné

dávky osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch susediacich s takýmito miestnosťami boli

udržiavané na čo najnižšej úrovni v súlade s optimalizáciou a aby neboli prekročené

limity ožiarenia

15

)

obyvateľov. Miestnosti, do ktorých sa ukladajú rádioaktívne žiariče, sa musia zabezpečiť

proti vstupu nepovolaných osôb. Zdroje ionizujúceho žiarenia sa musia skladovať tak,

aby bolo zabezpečené, že s nimi nebudú manipulovať neoprávnené osoby, a aby sa zabránilo

strate alebo krádeži zdroja alebo jeho poškodeniu, napr. požiarom.

(5)

Tieniace vrstvy pozorovacích okienok, dvier a stien musia byť na nich zreteľne vyznačené.

Nápisy označujúce hrúbku tieniacich vrstiev musia byť vyznačené nezmazateľnou farbou,

vyryté, prípadne vyrobené na tabuľkách, ktoré sa pevne pripevňujú na jednotlivé steny,

pozorovacie okienka alebo dvere. Uvedené primerane platí aj pre osobné ochranné tieniace

pomôcky a tieniace zásteny a prostriedky.

(6)

Ovládacie zariadenia sa musia umiestniť spravidla mimo kontrolovaného pásma.

16

)

Ak je nevyhnutné ovládacie zariadenie umiestniť v kontrolovanom pásme, umiestňuje

sa v priestore, kde dávkový príkon nepresahuje 2,5 µSv.h

-1

. Na ovládacom zariadení musí byť svetelná signalizácia činnosti zariadenia, prípadne

vysunutia rádioaktívneho žiariča z tieniaceho krytu.

(7)

Pred začiatkom prevádzky pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa musí preveriť

funkčnosť signalizačných a výstražných zariadení; o preverení sa vyhotoví písomný

záznam, ktorý je súčasťou dokumentácie pracoviska podľa

§ 54 písm. j)

.

(8)

Miestnosť, v ktorej je umiestnený zdroj ionizujúceho žiarenia, sa musí dať vždy opustiť,

označenia smeru k núdzovému východu a núdzového východu musia byť dobre viditeľné.

§ 5

Uzavreté rádioaktívne žiariče

(1)

Ak uzavretý rádioaktívny žiarič

17

)

nemá osvedčenie podľa osobitného predpisu,

18

)

alebo nie je iným spôsobom stanoveným v podmienkach povolenia doložená jeho tesnosť,

alebo bola zistená jeho netesnosť, pokladá sa za otvorený žiarič.

(2)

Držiteľ môže uzavretý rádioaktívny žiarič odovzdať len fyzickej osobe alebo právnickej

osobe, ktorá je podľa zákona oprávnená na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu

s takým žiaričom.

19

)

Uzavretý rádioaktívny žiarič môže prevziať len fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá je podľa zákona oprávnená na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu s takým

žiaričom.

19

)

Toto ustanovenie sa nevzťahuje na prevzatie žiaričov na prepravu dopravcom.

(3)

Uzavretý rádioaktívny žiarič môže byť mimo ochranného tieniaceho krytu, ochranného

kontajnera alebo v pracovnej polohe len na nevyhnutnú dobu počas vykonávania prác.

(4)

Pri ožarovaní a prežarovaní s uzavretým rádioaktívnym žiaričom sa na vstupe a v ožarovni

musí umiestniť dobre viditeľné nezávislé zariadenie signalizujúce vysunutie rádioaktívneho

žiariča z tieniaceho krytu a pred každým vstupom do vymedzeného ožarovacieho priestoru

a po skončení práce sa musí preveriť meraním alebo kontrolou signalizácie odtienenie

alebo zasunutie uzavretého rádioaktívneho žiariča do ochranného tieniaceho krytu.

Nezávislé zariadenie umiestnené v ožarovni musí pri zvýšenom dávkovom príkone a zároveň

otvorených dverách vydávať zreteľný akustický signál. Ak pri manipulácii s uzavretým

rádioaktívnym žiaričom nemožno vylúčiť jeho nekontrolované uvoľnenie z ožarovacieho

zariadenia alebo jeho stratu, na meranie je potrebné použiť prístroj umožňujúci za

každých okolností určiť jeho polohu. Funkčnosť bezpečnostných a signalizačných zariadení

sa musí preveriť aspoň raz mesačne, o preverení sa vyhotoví písomný záznam, ktorý

je súčasťou dokumentácie pracoviska podľa

§ 54 písm. j)

.

(5)

Uzavreté rádioaktívne žiariče sa musia skladovať tak, aby príkon dávkového ekvivalentu

na vonkajších stenách skladovacích priestorov neprekročil 1 µSv.h

-1

. Ak sa skladovacie priestory v celosti nachádzajú v kontrolovanom pásme, môže byť

príkon dávkového ekvivalentu na vonkajších stenách väčší, ak je to v súlade s optimalizáciou,

spravidla však najviac do 10 µSv.h

-1

. Uzavreté rádioaktívne žiariče sa musia skladovať tak, aby príkon dávkového ekvivalentu

na povrchu tieniacich kontajnerov, tieniacich krytov, trezorov a tienených boxov neprekročil

100 µSv.h

-1

a vo vzdialenosti 1 m neprekročil 10 µSv.h

-1

. Uzavreté rádioaktívne žiariče sa musia skladovať a používať tak, aby vždy bola možná

ich ľahká identifikácia.

(6)

Uzavretý rádioaktívny žiarič sa nesmie používať, ak nebola vykonaná preberacia skúška

alebo ak od poslednej skúšky dlhodobej stability uplynula lehota na jej periodické

vykonanie, alebo ak nastali iné dôvody na vykonanie tejto skúšky.

(7)

Pri akomkoľvek podozrení na netesnosť obalu rádioaktívneho žiariča sa uzavretý rádioaktívny

žiarič musí bezodkladne vyradiť z používania a musí sa vykonať skúška jeho tesnosti,

ak je to technicky možné.

(8)

Uzavretý rádioaktívny žiarič musí byť primeraným spôsobom zabezpečený proti odcudzeniu

alebo neoprávnenej manipulácii s ním.

(9)

Ustanovenie odseku 6 platí aj pre zariadenie obsahujúce uzavretý rádioaktívny žiarič.

Ak bola pre takéto zariadenie stanovená odporúčaná doba na používanie, je možné ho

naďalej používať, ak jeho parametre a prevádzkové vlastnosti vyhovujú požiadavkám

na skúšku dlhodobej stability.

§ 6

Otvorené rádioaktívne žiariče

(1)

Osoby, ktoré zaobchádzajú s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, musia používať primerané

osobné ochranné pracovné prostriedky a ochranné zariadenia.

20

)

Týmto osobám je zakázané správanie, pri ktorom by mohli sebe alebo iným osobám spôsobiť

vnútornú kontamináciu rádionuklidmi, s ktorými zaobchádzajú, hlavne jedením, pitím,

fajčením, používaním prostriedkov starostlivosti o zdravie a používaním kozmetických

prostriedkov. Uvedené platí aj pre osoby, ktoré sa nachádzajú v priestoroch, kde sa

s otvorenými žiaričmi zaobchádza. Osobitný dôraz na ochranné opatrenia sa kladie v

prípade, že sú prekročené hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie podľa odseku

6.

(2)

Na pracoviskách s otvorenými žiaričmi sa musí používať pracovný odev. Na pracoviskách

II. a III. kategórie aj vhodná pracovná obuv alebo návleky. Pracovné oblečenie používané

na pracoviskách II. a III. kategórie musí byť zreteľne označené a nesmie sa používať

mimo vymedzených pracovných priestorov. Pre pracovné oblečenie sa na pracoviskách

II. a III. kategórie zriaďujú oddelené skrine v kontrolovanom pásme a pre osobné oblečenie

sa musia zriadiť skrine alebo obliekareň mimo kontrolovaného pásma. Pracovné odevy

kontaminované tak, že sú prekročené najvyššie prípustné hodnoty podľa osobitného predpisu,

21

)

sa nesmú prať vo verejných práčovňach.

(3)

Otvorené rádioaktívne žiariče môžu byť na pracovnom mieste len v takých aktivitách

a na takú dobu, ako to vyžaduje pracovný postup, skladujú sa a používajú tak, aby

vždy bola možná ich ľahká identifikácia.

(4)

Ak žena oznámi prevádzkovateľovi, že je tehotná, musia sa upraviť jej pracovné podmienky

takým spôsobom, aby bola vylúčená vnútorná kontaminácia rádionuklidmi pri práci.

22

)

(5)

Ak sa v ochranných pásmach nachádzajú otvorené rádioaktívne žiariče a ak je to pre

ochranu osôb alebo vecí potrebné, musí sa zistiť, či môže dôjsť k rádioaktívnej kontaminácii

týchto osôb alebo vecí. Ak sa u osôb, ktoré opúšťajú kontrolované pásmo, zistí rádioaktívna

kontaminácia, musia sa bezodkladne vykonať primerané opatrenia, ktoré zabránia ďalšej

expozícii a šíreniu rádioaktívnych látok. Meranie rádioaktívnej kontaminácie osôb

možno v prípade potreby vyžadovať aj pri činnostiach vykonávaných v sledovaných pásmach.

Počas prevádzky pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi sa musí vykonávať

dekontaminácia tak, aby sa zabezpečila čo najnižšia možná úroveň povrchovej rádioaktívnej

kontaminácie v súlade s princípom optimalizácie radiačnej ochrany.

(6)

Na zabránenie šíreniu rádioaktívnych látok a na zabránenie vnútornej kontaminácie

rádionuklidmi sa musia bezodkladne vykonať opatrenia, ak sa

a)

v kontrolovanom pásme alebo sledovanom pásme na prepravných plochách, pracovných

plochách alebo na odeve zistí, že nefixovaná povrchová rádioaktívna kontaminácia prekračuje

tretinu príslušnej najvyššie prípustnej hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie

podľa osobitného predpisu,

21

)

alebo

b)

mimo ochranných pásem prevádzkovateľa zistí, že rádioaktívna kontaminácia povrchu

pôdy, budov a predmetov, najmä oblečenia, prekračuje desatinu príslušných hodnôt pre

pracovné povrchy mimo kontrolovaného pásma podľa osobitného predpisu.

22

)

(7)

Na zisťovanie povrchovej rádioaktívnej kontaminácie môže mať plocha, z ktorej sa

stanovuje stredná hodnota, veľkosť do 300 cm

2

, v odôvodnených prípadoch aj väčšiu.

(8)

Ustanovenia odseku 5 neplatia pre prepravu rádioaktívnych žiaričov a rádioaktívnych

látok vykonávanú podľa

§ 27 až 29

.

(9)

Dekontamináciu môžu vykonávať len osoby odborne spôsobilé podľa osobitného predpisu.

23

)

(10)

Pri zaobchádzaní s takým množstvom otvorených rádioaktívnych žiaričov, pri ktorom

je zvýšené riziko vonkajšieho ožiarenia, sa musí používať primerané ochranné tienenie.

(11)

Na vstupe a východe z pracovísk I. a II. kategórie sa musí zriadiť miesto na prezlečenie

potrebného pracovného odevu a prezutie pracovnej obuvi a umývadlo umožňujúce dekontamináciu

rúk, kde je k dispozícii vhodný prostriedok na umytie rúk a ich dekontamináciu. V

prípade potreby sa na vstupe a východe pracoviska II. kategórie a pre pracoviská III.

kategórie vždy musí zriadiť prezliekareň so sprchou a dekontaminačným zariadením.

Umývadlo umožňujúce dekontamináciu rúk, kde je k dispozícii vhodný prostriedok na

umytie rúk a ich dekontamináciu, sa musí zriadiť aj v blízkosti východu z miestnosti,

kde sa pracovisko nachádza. Vodovodné kohútiky a dávkovače mydla musia byť ovládateľné

aj iným spôsobom ako rukami.

(12)

Pracoviská s otvorenými žiaričmi sa musia dostatočne odvetrávať. Umelá výmena vzduchu

na pracoviskách II. a III. kategórie musí byť aspoň päťkrát za hodinu a spád tlakov

musí byť zabezpečený tak, aby sa zabránilo šíreniu rádioaktívnej kontaminácie. Prúdenie

vzduchu do vnútra digestorov pri otvorení na 20 cm musí byť najmenej 0,5 m.s

-1

. V podtlakových skriniach sa počas doby, keď je v nich rádioaktívny žiarič, musí

trvalo udržiavať podtlak najmenej 50 Pa, ktorý je trvalo kontrolovateľný na manometri.

24

)

(13)

Umelé vetranie musí byť nastavené takým spôsobom, aby vzduch odchádzajúci z určitého

priestoru nemohol prúdiť do iného priestoru alebo sa vracať späť. Vzduchotechnické

vedenia v budove musia byť po celej dĺžke tesné alebo v celej dĺžke musí byť udržiavaný

podtlak.

(14)

Na pracoviskách II. kategórie sa spravidla a na pracoviskách III. kategórie sa vždy

na odťahu vzduchu musí zriadiť vhodný filter, podľa možnosti čo najbližšie k digestoru

alebo obdobnému zariadeniu. Filter sa v prípade potreby dopĺňa pre používané rádionuklidy

špecifickým materiálom, ktorý ich zachytáva, prípadne vymrazovacím zariadením. Účinnosť

filtrov sa musí pravidelne preverovať v dostatočne častých intervaloch v súlade s

programom zabezpečenia kvality radiačnej ochrany.

(15)

Na pracovisku III. kategórie sa musí filtrovať všetok vzduch odsávaný z pracoviska.

§ 7

Generátory ionizujúceho žiarenia

(1)

Generátor ionizujúceho žiarenia sa spravidla obsluhuje z chránenej obsluhovne, ak

jeho ochranné vlastnosti alebo spôsob použitia nevylučujú, že by mohlo dôjsť k prekročeniu

limitov ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. V takom prípade sa

na vstupe do miestnosti s generátorom ionizujúceho žiarenia musí umiestniť výstražná

signalizácia jeho činnosti a v miestnosti s generátorom ionizujúceho žiarenia sa musí

umiestniť núdzový vypínač.

(2)

V prípade röntgenového zariadenia pre rádiodiagnostiku, ktoré je potrebné ovládať

priamo z vyšetrovne, sa inštalujú pevné alebo posuvné ochranné zásteny zabezpečujúce

neprekročenie limitov ožiarenia.

(3)

Prístroje alebo zariadenia, ktorých súčasťou je generátor ionizujúceho žiarenia,

možno používať len vtedy, ak zabezpečia automatické vyradenie generátora ionizujúceho

žiarenia z prevádzky pri otvorení ich ochranného tienenia alebo ochranných dverí a

zabránia jeho automatickému uvedeniu do prevádzky po zatvorení ich ochranného tienenia

alebo ochranných dverí.

(4)

Generátor ionizujúceho žiarenia sa nesmie používať, ak neprešiel úspešne preberacou

skúškou alebo skúškou dlhodobej stability a ak od poslednej úspešnej skúšky dlhodobej

stability uplynula dlhšia lehota, ako je stanovená pre jej periodické vykonávanie,

alebo nastali iné dôvody na vykonanie tejto skúšky, ak sú takéto skúšky vyžadované

príslušnými predpismi.

25

)

§ 8

Urýchľovače častíc

(1)

Pre urýchľovače častíc platia ustanovenia

§ 7 ods. 1 až 3

, pre urýchľovače častíc používané pri lekárskom ožiarení platí aj ustanovenie

§ 7 ods. 4

.

(2)

Pri návrhu stavebných projektov zariadení je potrebné zohľadniť aj možnú aktiváciu

vzduchu, častí urýchľovačov, tienení a chladiacich médií, možné žiarenie rozptyľované

vo vzduchu v okolí budovy a nad budovou.

(3)

Do priestorov s urýchľovačom častíc musí byť zabezpečený kontrolovaný vstup a v prípade

potreby, najmä kvôli aktivácii, aj oneskorený vstup do doby, kým aktivita a dávkové

príkony neklesnú pod prijateľnú úroveň.

(4)

Súčasťou monitorovacieho plánu zariadení s urýchľovačom častíc sú pravidelné merania

aktivácie, ak k nej dochádza vo väčšom rozsahu. Aktivované časti a materiály sa likvidujú

ako rádioaktívny odpad.

§ 9

Požiadavky na činnosti vedúce k ožiareniu, ktoré sa oznamujú

Pre činnosti vedúce k ožiareniu, ktoré sa oznamujú, platia primerane ustanovenia

§ 4 až 7

a

§ 19

.

§ 10

Požiadavky na radiačnú ochranu pri ťažbe a spracovaní materiálov, ktoré obsahujú prírodné

rádionuklidy a ťažia sa alebo spracúvajú sa pre ich rádioaktívne, štiepne alebo množivé

charakteristiky

(1)

Držiteľ povolenia na ťažbu a spracovanie materiálov, ktoré obsahujú prírodné rádionuklidy

a ťažia sa alebo spracúvajú sa pre ich rádioaktívne, štiepne alebo množivé charakteristiky,

26

)

musí vykonať periodickú kontrolu s cieľom overovať súlad vykonávaných činností so

schváleným prevádzkovým poriadkom a na účely radiačnej ochrany zamestnancov a obyvateľov.

(2)

Držiteľ povolenia podľa odseku 1 musí zabezpečiť, aby

a)

každý hlavný ventilátor bol vybavený výstražným zariadením signalizujúcim, že zariadenie

nie je plne funkčné,

b)

bol určený zamestnanec prijímajúci tento signál,

c)

boli realizované preventívne opatrenia na zabránenie negatívnemu ovplyvňovaniu prevádzky

ventilačných systémov (nepovolanými osobami alebo interferujúcimi činnosťami).

(3)

V prípade, ak ventilačný systém nefunguje v súlade s požiadavkami uvedenými v povolení,

držiteľ povolenia podľa odseku 1 musí

a)

realizovať alternatívne opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov,

b)

zabezpečiť, že sa až do uvedenia ventilačného systému do plnej prevádzky budú vykonávať

len nevyhnutné udržiavacie práce.

(4)

Ak sa v schválenom prevádzkovom poriadku neuvádza inak, respirátory sa môžu používať

len na prechodnú dobu v neočakávaných situáciách.

(5)

Držiteľ povolenia podľa odseku 1 musí zabezpečiť umiestnenie výstražných značiek

na vstupe do oblastí, kde príkon dávkového ekvivalentu žiarenia gama prekračuje 25

µSv.h

-1

, a vybaviť každého zamestnanca priamo odčítateľným dozimetrom pri vstupe do oblasti,

kde príkon dávkového ekvivalentu žiarenia gama prekračuje 100 µSv.h

-1

.

(6)

Osobná dozimetria na pracoviskách podľa odseku 1 sa musí zvoliť tak, aby umožnila

stanovenie osobnej dávky osobitne z vonkajšieho ožiarenia, vnútorného ožiarenia a

z ožiarenia radónom.

(7)

Držiteľ povolenia podľa odseku 1 musí viesť evidenciu pozostávajúcu z dokumentácie

podľa

§ 54

a z tejto dokumentácie

a)

záznamy o prevádzke a servisných činnostiach,

b)

záznamy o aktuálnych a výhľadových plánoch ťažby,

c)

časové harmonogramy všetkých plánovaných činností súvisiacich s ťažbou a spracovaním

rúd a materiálov,

d)

projekty banských diel, technologických zariadení a ich súčastí inštalované v baniach

alebo objektoch určených na spracovanie rúd a materiálov,

e)

metodiky a relevantné údaje používané na stanovenie osobných dávok pracovníkov a

príjmu rádionuklidov,

f)

výsledky všetkých meraní, ktoré sa na pracovisku vykonali v súlade s požiadavkami

uvedenými v povolení a požiadavkami všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti

radiačnej ochrany,

g)

údaje o výmene vzduchu hlavnými inštalovanými ventilátormi,

h)

záznamy o parametroch a výkone systémov na kontrolu prašnosti,

i)

záznamy o informovaní a školení pracovníkov.

(8)

Dokumentáciu podľa odseku 7 držiteľ povolenia podľa odseku 1 uchováva najmenej päťdesiat

rokov po ukončení činnosti.

§ 11

Výroba zdrojov ionizujúceho žiarenia

(1)

Povolenie na výrobu zdrojov ionizujúceho žiarenia

27

)

oprávňuje výrobcu aj na skladovanie a nevyhnutné skúšanie a overovanie vlastností

a parametrov vyrobených zdrojov ionizujúceho žiarenia.

(2)

Výrobca môže odovzdať vyrobené zdroje ionizujúceho žiarenia len osobe, ktorá je oprávnená

s nimi vykonávať činnosti vedúce k ožiareniu na základe povolenia

19

)

a v prípade rádioaktívnych žiaričov má povolenie na ich odber a skladovanie.

§ 12

Dovoz zdrojov ionizujúceho žiarenia

(1)

Dovážať z krajín mimo Európskej únie sa môžu len zdroje ionizujúceho žiarenia typovo

schválené a označené značkou zhody podľa osobitných predpisov.

28

)

Dovozca rádioaktívnych žiaričov alebo zariadení s nimi musí mať zabezpečený spätný

odber ním dovezených žiaričov alebo zariadení a tento spätný odber umožniť. Uvedené

v odôvodnených prípadoch nie je potrebné zabezpečiť, a to najmä v prípade krátkožijúcich

rádionuklidov, keď sa dá zabezpečiť ich vymretie na úroveň, ktorá umožňuje ich uvoľnenie

do životného prostredia alebo na iné spracovanie.

(2)

Dovozca musí zabezpečiť, aby v priebehu dovozu nemohli so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

manipulovať neoprávnené osoby, a zdroje ionizujúceho žiarenia dodať len osobe, ktorá

je oprávnená s nimi vykonávať činnosti vedúce k ožiareniu, a to aspoň ich odobranie

a skladovanie.

§ 13

Vývoz zdrojov ionizujúceho žiarenia do krajín mimo Európskej únie

(1)

Vývozca musí zabezpečiť, aby v priebehu vývozu

27

)

manipulovali so zdrojmi ionizujúceho žiarenia len oprávnené osoby, a zdroje ionizujúceho

žiarenia dodať len osobe, ktorá je oprávnená ich používať. Štandardný formulár podľa

§ 29

, ktorý dokladá, že príjemca spĺňa podmienky na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia,

potvrdený kompetentným orgánom krajiny príjemcu, sa vyžaduje len pri vývoze rádioaktívnych

žiaričov.

(2)

Vývozca, ktorý s vyvážanými zdrojmi ionizujúceho žiarenia nebude manipulovať a v

prípade rádioaktívnych žiaričov ich nebude ani skladovať, nemusí k žiadosti o povolenie

na vývoz zdrojov ionizujúceho žiarenia predkladať monitorovací plán, návrh na vymedzenie

kontrolovaného pásma a havarijný plán, ak v žiadosti uvedie všetky osoby, ktoré budú

v priebehu vývozu s vyvážanými zdrojmi ionizujúceho žiarenia na území Slovenskej republiky

manipulovať, a doloží, že sú na to oprávnené v zmysle zákona.

§ 14

Distribúcia, predaj a prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia

(1)

Držiteľ povolenia na distribúciu, predaj a prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia

27

)

musí zabezpečiť, aby

a)

súčasťou dokumentácie distribuovaných zdrojov ionizujúceho žiarenia boli pri otvorených

rádioaktívnych žiaričoch sprievodný list,

29

)

pri uzavretých rádioaktívnych žiaričoch platné osvedčenie uzavretého rádioaktívneho

žiariča vydané oprávnenou osobou a návod na používanie, ktorý obsahuje pokyny na bezpečné

používanie týchto výrobkov; tieto dokumenty sú v slovenskom jazyku,

b)

v priebehu distribúcie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia manipulovali len oprávnené

osoby a zdroje ionizujúceho žiarenia boli dodané len osobe, ktorá je oprávnená na

činnosti s nimi podľa zákona.

(2)

Držiteľ povolenia na distribúciu, predaj alebo prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia,

ktorý s distribuovanými zdrojmi ionizujúceho žiarenia nebude manipulovať a v prípade

rádioaktívnych žiaričov ich nebude ani skladovať, nemusí k žiadosti o povolenie na

distribúciu zdrojov ionizujúceho žiarenia predkladať monitorovací plán, návrh na vymedzenie

kontrolovaného pásma a havarijný plán, ak v žiadosti uvedie všetky osoby, ktoré budú

v priebehu distribúcie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia na území Slovenskej republiky

manipulovať, a doloží, že sú na to oprávnené podľa

§ 45 zákona

.

(3)

Držiteľ povolenia na distribúciu, predaj alebo prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia

má povinnosti podľa

§ 12 ods. 1

okrem prvej vety.

§ 15

Inštalácia a uvádzanie zdrojov ionizujúceho žiarenia do prevádzky

(1)

Povolenie na vykonávanie inštalácie zdrojov ionizujúceho žiarenia

30

)

musí mať ten, kto nie je inak oprávnený s daným zdrojom nakladať, ak súčasťou inštalácie

je testovanie funkčnosti zdroja, jeho tieniacich a ochranných zariadení alebo overenie,

či je vhodný na plánovaný účel použitia.

(2)

Držiteľ povolenia na vykonávanie inštalácie zdrojov ionizujúceho žiarenia môže inštalovať

a uvádzať do prevádzky zdroje ionizujúceho žiarenia výlučne na pracoviskách, ktoré

vyhovujú technickým a organizačným podmienkam bezpečnej prevádzky podľa osobitných

predpisov,

31

)

a ak ide o zdroje ionizujúceho žiarenia, ktoré sú typovo schválené, a na pracovisku

sú vytvorené podmienky, ktoré účinne zabraňujú odcudzeniu zdrojov ionizujúceho žiarenia

a ktoré zabraňujú neoprávnenej manipulácii s nimi aj počas doby, keď sa nepoužívajú.

§ 16

Odber a skladovanie rádioaktívnych žiaričov

(1)

Povolenie na odber uzavretých rádioaktívnych žiaričov

32

)

je potrebné pre prvý odber vysokoaktívnych žiaričov. Opakovaný odber uzavretých rádioaktívnych

žiaričov a odber otvorených rádioaktívnych žiaričov možno vykonávať v súlade s platným

povolením na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia.

(2)

Povolenie na skladovanie rádioaktívnych žiaričov

32

)

musí mať ten, kto skladuje rádioaktívne žiariče, ktoré nie je oprávnený vyrábať,

dovážať, distribuovať alebo používať, napríklad preto, že ešte nemá vytvorené, alebo

už nemá podmienky na ich používanie. Povolenie na skladovanie rádioaktívnych žiaričov

nepotrebuje dopravca na skladovanie zdrojov ionizujúceho žiarenia nevyhnutné na uskutočnenie

prepravy.

(3)

Zdroje ionizujúceho žiarenia sa musia skladovať tak, aby s nimi nemohli manipulovať

neoprávnené osoby.

§ 17

Dočasné pracoviská

(1)

Na dočasnom pracovisku môže prevádzkovateľ vykonávať činnosti vedúce k ožiareniu

počas vopred vymedzenej krátkej doby nepresahujúcej 30 dní, len ak to má uvedené v

povolení na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu.

19

)

(2)

Termín začatia prác, predpokladaná doba práce na dočasnom pracovisku, jeho miesto,

opis prác a prehľad používaných zdrojov ionizujúceho žiarenia sa musia oznamovať miestne

príslušnému pracovisku štátneho zdravotného dozoru písomne alebo faxom najmenej jeden

pracovný deň vopred. Pracovné skupiny na dočasných pracoviskách sú najmenej dvojčlenné,

z toho aspoň jedna osoba musí mať osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

33

)

Ukončenie prác na dočasnom pracovisku sa musí bezodkladne oznámiť príslušnému pracovisku

štátneho zdravotného dozoru.

34

)

(3)

Zdroje ionizujúceho žiarenia, na používanie ktorých je potrebné povolenie podľa odseku

1, možno používať len na pracoviskách, ktoré vyhovujú technickým a organizačným podmienkam

bezpečnej prevádzky a sú trvale zabezpečené proti odcudzeniu zdrojov ionizujúceho

žiarenia a manipulácii neoprávnenými osobami. Používať alebo zapínať zdroje ionizujúceho

žiarenia možno len na pracovný výkon.

(4)

Na dočasných pracoviskách so zdrojmi žiarenia sa musia vytýčiť príslušné ochranné

pásma tak, aby sa zamedzil prístup neoprávnených osôb. Ak možno prístup neoprávnených

osôb na dočasnom pracovisku vylúčiť, vytýčenie pásma nie je potrebné.

(5)

Činnosti vedúce k ožiareniu možno vykonávať na dočasnom pracovisku, len ak boli vykonané

opatrenia na obmedzenie ožiarenia pracovníkov aj obyvateľov v súlade s princípom optimalizácie

radiačnej ochrany podľa osobitného predpisu. Pri činnosti na dočasnom pracovisku sa

využívajú ochranné pomôcky, prídavné zariadenia a dodatočné tienenie, ktoré obmedzujú

ožiarenie.

35

)

Primárny zväzok ionizujúceho žiarenia je smerovaný a termín vykonania týchto činností

zvolený tak, aby pravdepodobnosť ožiarenia tretích osôb bola minimalizovaná.

(6)

Na dočasnom pracovisku musia byť k dispozícii prevádzkové predpisy na bezpečnú prácu

so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, návrh na vymedzenie sledovaného pásma, kontrolovaného

pásma a pásma s obmedzeným prístupom, monitorovací plán, havarijný plán, overená kópia

povolenia a overená kópia osvedčenia o odbornej spôsobilosti.

§ 18

Údržba a opravy zdrojov ionizujúceho žiarenia

(1)

K žiadosti o povolenie na údržbu a opravy zdrojov ionizujúceho žiarenia

30

)

sa nepredkladá návrh na vymedzenie kontrolovaného pásma, pásma s obmedzeným prístupom

a havarijný plán, ak táto činnosť bude vykonávaná výhradne na pracovisku prevádzkovateľa

zdroja ionizujúceho žiarenia, na ktorom bude vykonávaná údržba alebo opravy, a počas

vykonávania opravy alebo údržby nie je potrebné iným spôsobom vymedziť kontrolované

pásmo alebo pásmo s obmedzeným prístupom.

(2)

Osoby vykonávajúce opravy alebo údržbu zdrojov ionizujúceho žiarenia sa na pracoviskách

prevádzkovateľov opravovaných zdrojov riadia havarijným plánom prevádzkovateľa zdroja.

§ 19

Bezpečné ukončenie činnosti pracoviska

(1)

Pri ukončení činnosti pracoviska, kde sa vykonávali činnosti vedúce k ožiareniu,

sa musia odstrániť všetky zdroje ionizujúceho žiarenia alebo aspoň zabezpečiť proti

neoprávnenému použitiu, napríklad bezpečným uskladnením röntgenových žiaričov. Na

pracovisku, kde sa používali otvorené rádioaktívne žiariče, sa musí vykonať dekontaminácia

od rádionuklidov takým spôsobom a v takom rozsahu, že nikde na pracovisku nebudú prekročené

uvoľňovacie úrovne uvedené v osobitnom predpise

22

)

alebo stanovené v príslušnom povolení.

(2)

Nepoužívané žiariče

36

)

sa najneskôr do 12 mesiacov od ukončenia ich používania musia odovzdať inému oprávnenému

používateľovi, musia sa odstrániť ako rádioaktívny odpad, vrátiť výrobcovi alebo dodávateľovi

alebo odovzdať na pracovisko oprávnené na dlhodobé skladovanie.

§ 20

Dozor nad radiačnou ochranou

(1)

Prevádzkovateľ musí zabezpečiť sústavný dozor nad radiačnou ochranou,

37

)

a to v rozsahu zodpovedajúcom zdrojom ionizujúceho žiarenia na pracovisku, spôsobu

používania týchto zdrojov, súvisiacej miere možného ožiarenia vrátane ožiarenia vyplývajúceho

z predvídateľných porúch a odchýlok od bežnej prevádzky a s uvážením rizika vzniku

radiačnej nehody alebo havárie. Sústavný dozor nad radiačnou ochranou sa zabezpečuje

odborným zástupcom

38

)

a zamestnancom, ktorý riadi vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu (ďalej len

„pracovník riadiaci práce“).

(2)

Prevádzkovateľ musí umožniť odbornému zástupcovi zoznámiť sa so všetkými dokumentmi

majúcimi vzťah k radiačnej ochrane a umožniť zúčastňovať sa na rokovaniach súvisiacich

s radiačnou ochranou a zabezpečiť, aby mal odborný zástupca vo veciach radiačnej ochrany

priamy prístup k vedeniu organizácie bez obmedzenia služobnými predpismi.

(3)

Náplňou činnosti odborného zástupcu je

a)

sledovať a hodnotiť plnenie povinností prevádzkovateľa pri zabezpečení všetkých opatrení

na bezpečnú prevádzku zdrojov ionizujúceho žiarenia v rámci vykonávanej činnosti vedúcej

k ožiareniu,

b)

pomáhať vedúcim zamestnancom pri plnení povinností prevádzkovateľa na zabezpečenie

radiačnej ochrany, upozorňovať ich na zistené nedostatky a podávať im návrhy na ich

odstránenie,

c)

pravidelne preverovať meracie zariadenia, účinnosť technických postupov, kontrolovať

ochranné pomôcky, zabezpečovať správne používanie a pravidelné kalibrácie meracích

prístrojov a pravidelne overovať ich prevádzkyschopnosť.

(4)

Odborný zástupca pre prevádzkovateľa ďalej spravidla vykonáva alebo v prípade potreby

organizuje

a)

informovanie pracovníkov o práci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

b)

vzdelávanie pracovníkov v oblasti bezpečnej prevádzky zdrojov ionizujúceho žiarenia

osobne alebo dodávateľsky cestou oprávnenej osoby,

c)

overovanie spôsobilosti pracovníkov bezpečne používať zdroje ionizujúceho žiarenia

pravidelnými skúškami,

d)

prípravu programu monitorovania, prípadne sa podieľa na meraní a hodnotení podľa

schváleného programu monitorovania,

e)

vedenie dokumentácie, ktorá sa na pracovisku požaduje z hľadiska radiačnej ochrany,

f)

evidenciu o pohybe a stave zdrojov ionizujúceho žiarenia, zariadení a prístrojov,

ktoré majú vplyv na radiačnú ochranu,

g)

kontrolu vykonávania skúšok dlhodobej stability a vykonávania skúšok prevádzkovej

stálosti zdrojov ionizujúceho žiarenia,

h)

vyšetrovanie mimoriadnych udalostí alebo radiačných nehôd, strát alebo odcudzení

zdroja ionizujúceho žiarenia a realizáciu nápravných opatrení,

i)

sledovanie účasti pracovníkov na predpísaných preventívnych lekárskych prehliadkach.

(5)

Pracovníci riadiaci práce sa na zabezpečení sústavného dozoru nad radiačnou ochranou

podieľajú najmä tým, že trvale dozerajú na to, aby všetci zamestnanci pri svojej práci

plnili požiadavky ochrany zdravia aj technické a administratívne požiadavky na zabezpečenie

radiačnej ochrany. Podrobné vymedzenie ich činnosti sa stanoví v programe zabezpečenia

kvality radiačnej ochrany.

(6)

Na zabezpečenie sústavného dozoru nad radiačnou ochranou musí prevádzkovateľ v programe

zabezpečenia kvality radiačnej ochrany stanoviť a určiť zo svojich zamestnancov primeraný

počet pracovníkov riadiacich práce.

§ 21

Referenčné úrovne

(1)

V monitorovacom pláne sa vymedzujú referenčné úrovne.

39

)

Referenčnou úrovňou sa rozumie hodnota alebo kritérium pre určitý vopred stanovený

postup alebo opatrenie radiačnej ochrany.

(2)

Referenčné úrovne, pri prekročení ktorých je potrebné údaj zaznamenávať a evidovať,

sa označujú ako záznamové úrovne monitorovanej veličiny. Záznamové úrovne monitorovanej

veličiny oddeľujú hodnoty vyžadujúce pozornosť od hodnôt bezvýznamných. Záznamové

úrovne monitorovanej veličiny sa spravidla stanovujú vo výške jednej desatiny limitov

alebo smerných hodnôt

40

)

a metódy monitorovania sa volia tak, aby najmenšia detegovateľná hodnota meranej

veličiny radiačnej ochrany bola menšia ako takto stanovená záznamová úroveň.

(3)

Referenčné úrovne, prekročenie ktorých sa zaznamená a vyšetria sa príčiny a možné

dôsledky výkyvu sledovanej veličiny radiačnej ochrany, sa označujú ako vyšetrovacie

úrovne monitorovanej veličiny. Vyšetrovacie úrovne monitorovanej veličiny sa stanovujú

spravidla vo výške troch desatín limitov ožiarenia, smerných hodnôt alebo ako horná

hranica obvykle sa vyskytujúcich hodnôt.

(4)

Referenčné úrovne, prekročenie ktorých je podnetom na vykonanie opatrenia na zmenu

zisteného výkyvu sledovanej veličiny radiačnej ochrany, sa označujú ako zásahové úrovne

monitorovanej veličiny. Pre zásahové úrovne monitorovanej veličiny vymedzené v monitorovacom

pláne sa presne uvádza, aj o aký zásah ide a akým postupom sa o ňom rozhoduje. Pre

jednotlivú meranú veličinu alebo parameter môže byť stanovených aj niekoľko na seba

nadväzujúcich zásahových úrovní zodpovedajúcich nadväzujúcim zásahom postupne významnejším

podľa toho, ako rastie význam zisteného výkyvu sledovanej veličiny.

§ 22

Monitorovanie pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

(1)

Pri začatí prác, pri zmenách pracovných postupov a pri každej zmene, ktorá môže mať

vplyv na radiačnú ochranu, sa musí zabezpečiť meranie príkonu priestorového a smerového

dávkového ekvivalentu, objemových aktivít a ďalších veličín pri zdrojoch ionizujúceho

žiarenia na pracovných miestach so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a na takých miestach

pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, do ktorých má pracovník ožiarený pri

práci prístup.

41

)

(2)

Monitorovanie povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa na pracoviskách s otvorenými

rádioaktívnymi žiaričmi vykonáva tak, aby signalizovalo prevádzkové odchýlky od bežnej

prevádzky, nedostatočnú funkciu alebo zlyhanie ochranných bariér. Ak hodnoty povrchovej

rádioaktívnej kontaminácie na pracovisku s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi prekračujú

hodnoty podľa

§ 6 ods. 6

, musí sa zabezpečiť, ak je to technicky možné, monitorovanie objemových aktivít vyskytujúcich

sa rádionuklidov v pracovnom ovzduší a osobné monitorovanie.

§ 23

Monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

(1)

Monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa vykonáva v okolí

pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré vypúšťajú rádioaktívne látky do

životného prostredia v takej miere, ktorá vyžaduje povolenie podľa zákona,

42

)

alebo z ktorých je možnosť úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia v takej

miere, ktorá vyžaduje povolenie podľa zákona.

42

)

Monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia musí zabezpečiť

kontrolu dodržiavania povolených hodnôt vypúšťania rádioaktívnych látok do životného

prostredia a umožniť včasné zistenie únikov rádioaktívnych látok do životného prostredia,

umožniť objektivizáciu vplyvu vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia

a umožniť hodnotenie radiačnej záťaže obyvateľov.

(2)

Monitorovanie okolia sa zabezpečuje sieťou vopred vybraných meracích bodov a trás,

v ktorých sa na základe merania priestorového dávkového ekvivalentu, na základe odberu

vzoriek a stanovenia obsahu rádionuklidov v ovzduší, v povrchových vodách, vo vybraných

zložkách životného prostredia a v potravinách vypočítava veľkosť a distribúcia efektívnych

dávok a úväzkov efektívnych dávok z rádionuklidov v okolí pracoviska so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia.

§ 24

Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia

(1)

Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia sa vykonáva

na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, na ktorých sa vypúšťajú rádioaktívne

látky do životného prostredia v takej miere, ktorá vyžaduje povolenie podľa zákona,

42

)

alebo na ktorých môže dôjsť k úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia

v takej miere, ktorá vyžaduje povolenie podľa zákona.

42

)

Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia sa vykonáva

tak, aby sa zabezpečila kontrola dodržiavania povolených hodnôt vypúšťania rádioaktívnych

látok do životného prostredia, aby bolo možné včas zistiť nekontrolovaný únik rádioaktívnych

látok do životného prostredia a aby bolo možné hodnotiť vplyv vypustených rádioaktívnych

látok na obyvateľov a životné prostredie.

41

)

(2)

Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do ovzdušia a povrchových vôd z pracovísk

so zdrojmi ionizujúceho žiarenia zahŕňa

a)

sústavné bilančné meranie všetkých rádionuklidov, ktoré významne prispievajú k ožiareniu

obyvateľstva,

b)

nepretržité meranie reprezentatívnych rádionuklidov umožňujúce rýchlu signalizáciu

odchýlok od bežnej prevádzky.

(3)

Ak je možný havarijný únik rádioaktívnych látok do životného prostredia, je potrebné

zabezpečiť sústavné monitorovanie všetkých potenciálnych ciest úniku.

(4)

Bilančné meranie podľa odseku 2 možno nahradiť výpočtom. Bilancovanie sa vykonáva

za kalendárny rok a informácia o vypúšťaní obsahuje dátum vypúšťania, spôsob vypúšťania,

rádionuklid a aktivitu.

§ 25

Hodnotenie veličín v rámci monitorovania

(1)

Pri prepočte aktivít prijatých rádionuklidov na úväzok efektívnej dávky sa používajú

konverzné faktory a postupy uvedené v osobitnom predpise.

43

)

Ak nemožno identifikovať rádionuklidy, ich chemickú formu alebo vlastnosti vdychovaného

aerosólu, hodnotí sa aktivita tých rádionuklidov, ich chemická forma alebo vlastnosti

vdychovaného aerosólu, pre ktoré je v osobitnom predpise

44

)

stanovený najvyšší konverzný faktor na príjem rádionuklidov požitím alebo vdýchnutím.

(2)

Príjem rádionuklidov požitím sa vypočíta na základe údajov spotreby požívatín uvedených

v štatistických prehľadoch podľa jednotlivých vekových kategórií, ak nie sú známe

údaje o množstve prijatých požívatín.

(3)

Ak nie sú známe údaje o množstve a kvalite vdýchnutého vzduchu a požitej vody, pri

výpočte príjmu rádionuklidov vdýchnutím a požitím sa vychádza z údajov podľa osobitného

predpisu

43

)

a z toho, že osoby požijú za jeden rok

a)

1 m

3

vody, z toho 0,7 m

3

vo forme kvapaliny, ak ide o osobu staršiu ako 17 rokov,

b)

0,45 m

3

vody vo forme kvapaliny, ak ide o dieťa vo veku 2 až 17 rokov a

c)

0,25 m

3

vody vo forme kvapaliny, ak ide o dieťa vo veku do 2 rokov.

(4)

Pri výpočte efektívnej dávky v dôsledku vdýchnutia radónu a jeho dcérskych produktov

rádioaktívnej premeny sa v oblastiach ovplyvnených ťažbou a spracovaním uránových

a tóriových rúd uvažuje hodnota pozadia objemovej aktivity radónu vo výške 10 Bq.

m

-3

, ak v oblasti nie je známa iná hodnota.

(5)

Osobný dozimeter sa musí umiestniť a používať na reprezentatívnom mieste povrchu

tela, spravidla na prednej ľavej strane trupu. Pri používaní ochrannej tieniacej zástery

sa osobný dozimeter umiestňuje pod ňou, odporúča sa nosiť ďalší dozimeter na ochrannej

tieniacej zástere.

(6)

V prípade, ak je na základe kvalifikovaného odhadu alebo vykonaného monitorovania

predpoklad, že údaj osobného dozimetra nad ochrannou tieniacou zásterou môže byť väčší

ako 20 mSv za rok, alebo ak sa počas monitorovania zistí, že je väčší ako 20 mSv za

rok, musia sa použiť dva osobné dozimetre, pričom jeden sa umiestni pod ochrannou

tieniacou zásterou v oblasti brucha a druhý na ochrannej tieniacej zástere v oblasti

krku. Druhý dozimeter sa používa výlučne pri použití ochrannej tieniacej zástery,

musí byť osobitne označený. Celková osobná dávka sa potom stanovuje výpočtom

H

tot

(10) = H

pod

(10) + a . H

nad

(10),

H

tot

(0,07) = H

pod

(0,07) + H

nad

(0,07),

kde index „tot“ označuje celkovú dávku, index „pod“ označuje nameranú dávku pod ochrannou

tieniacou zásterou a index „nad“ označuje nameranú dávku z dozimetra umiestneného

na ochrannej tieniacej zástere. V prípade, ak je pri používaní ochrannej tieniacej

zástery chránená štítna žľaza, použije sa koeficient a = 0,05, a ak štítna žľaza nie

je chránená, koeficient a = 0,1. Uvedený výpočet možno zmeniť, ak sa zistí lepší,

spôsobom podľa

§ 5 ods. 5 písm. k) zákona

.

(7)

Zisťovanie ekvivalentnej dávky v horných končatinách od prstov až po predlaktie a

v nohách od chodidiel až po členky alebo v koži nie je potrebné, ak sa preukáže, že

v kalendárnom roku nebude väčšia ako 50 mSv.

(8)

Monitorovanie príspevku k efektívnej dávke z vnútorného ožiarenia, z vonkajšieho

ožiarenia fotónovým žiarením alebo z vonkajšieho ožiarenia neutrónovým žiarením nie

je potrebné vykonávať, ak je preukázateľne menší ako 10 % celkovej osobnej ročnej

dávky.

(9)

Interval osobného monitorovania pracovníkov kategórie A je spravidla jeden mesiac.

Ak sa vykonáva osobné monitorovanie pracovníkov kategórie B, postačuje trojmesačný

monitorovací interval. Interval osobného monitorovania pracovníkov kategórie A môže

byť dlhší, najviac však trojmesačný, ak

a)

dotknuté osoby sú sledované aj pomocou priamo odčítateľných dozimetrov alebo

b)

na mieste sa vykonáva meranie so zobrazením dávkového príkonu a meradlo má výstražné

zariadenie, ktoré sa uvedie do činnosti pri prekročení nastavených úrovní dávkového

príkonu.

§ 26

Stavebné a technologické zmeny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany

(1)

Za stavebné alebo technologické zmeny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany počas

výstavby sa považujú zmeny návrhu na výstavbu, ktorý bol posúdený príslušným orgánom

verejného zdravotníctva, ktoré nastali počas výstavby a ktoré menia charakteristiky

zdrojov ionizujúceho žiarenia, ich umiestnenie, tieniace vlastnosti stavebných a konštrukčných

materiálov alebo iné zmeny parametrov technologických zariadení a ich materiálov,

ktoré ovplyvňujú zabezpečenie radiačnej ochrany na pracovisku alebo v jej okolí.

(2)

Za stavebné alebo technologické zmeny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany počas

prevádzky alebo vyraďovania sa považujú

a)

zmeny oproti stavu, ktorý bol dokumentovaný v žiadosti o povolenie na vykonávanie

príslušnej činnosti vedúcej k ožiareniu, ktoré zmenia charakteristiky zdrojov ionizujúceho

žiarenia, ich umiestnenie, tieniace vlastnosti stavebných a konštrukčných materiálov,

b)

iné zmeny parametrov technologických zariadení a ich materiálov, ktoré ovplyvňujú

zabezpečenie radiačnej ochrany na pracovisku alebo v jej okolí,

c)

zmeny prevádzkových postupov, v dôsledku ktorých sa zmenia podmienky vykonávania

činnosti vedúcej k ožiareniu alebo úroveň radiačnej ochrany alebo

d)

zmeny, ktoré síce neovplyvnia zabezpečenie radiačnej ochrany, ale pri ich vykonaní

dôjde k ožiareniu osôb, pri ktorom očakávané individuálne dávky budú vyššie ako 1

mSv alebo kolektívna dávka bude vyššia ako 20 mSv.

§ 27

Podmienky prepravy

(1)

Rádioaktívne žiariče a rádioaktívne látky musia byť pri preprave dostatočne oddelené

od osôb zúčastnených na preprave a od obyvateľov.

(2)

Prepravca musí

a)

preukázateľne oboznámiť dopravcu o spôsobe ochrany osôb pri preprave,

b)

vypracovať havarijný plán na zabezpečenie ochrany osôb a životného prostredia pre

prípad mimoriadnej radiačnej udalosti pri preprave,

c)

pre každú prepravu vyhotoviť požadovanú dokumentáciu.

(3)

Dopravca pri preprave zásielok s celkovou aktivitou presahujúcou aktivitu vyňatých

zásielok alebo zásielok vysokoaktívnych žiaričov najneskôr 24 hodín pred začatím prepravy

musí oznámiť príslušnému pracovisku štátneho zdravotného dozoru

34

)

a)

názov a adresu prepravcu a príjemcu, ich telefónne čísla alebo faxové čísla,

b)

telefónne číslo alebo faxové číslo dopravcu,

c)

dátum prepravy, čas prepravy, spôsob prepravy a trasu prepravy,

d)

druh dopravného prostriedku a pri motorovom vozidle aj evidenčné číslo vozidla,

e)

druh a fyzikálnu formu prepravovaných rádioaktívnych žiaričov a rádioaktívnych látok,

f)

pri tranzitnej preprave čas každého prechodu štátnej hranice.

(4)

Dopravca musí

a)

zabezpečiť vybavenie osôb, ktoré vykonávajú prepravu, osobnými dozimetrami, ak príkon

priestorového dávkového ekvivalentu na mieste ich pobytu prekračuje 0,01 mSv.h

-1

,

b)

preukázateľne oboznámiť osoby, ktoré vykonávajú prepravu, s opatreniami na ochranu

zdravia pre prípad straty kontroly nad zdrojom žiarenia,

c)

vyhotoviť záznam o priebehu prepravy,

d)

zabezpečiť označenie dopravného prostriedku a vybaviť vozidlo dokladmi podľa osobitných

predpisov,

e)

bezodkladne oznámiť haváriu dopravného prostriedku príslušnému pracovisku štátneho

zdravotného dozoru,

34

)

f)

zabezpečiť, aby počas prepravy rádioaktívnych žiaričov a rádioaktívnych látok boli

vo vozidle len osoby vykonávajúce prepravu,

g)

plánovať trasu prepravy tak, aby sa podľa možností vyhla husto obývaným oblastiam

a mohla byť vykonaná v čo najkratšom čase,

h)

zabezpečiť, aby zaparkované vozidlo bolo pod nepretržitým dozorom tak, aby sa zabránilo

akémukoľvek konaniu so zlým úmyslom a aby bolo možné okamžite vyrozumieť príslušné

pracovisko štátneho zdravotného dozoru

34

)

a Policajný zbor v prípade odcudzenia vozidla.

(5)

Preprava sa v cestnej doprave môže vykonať len dvojstopovým motorovým vozidlom.

(6)

V prípade prepravy rádioaktívnych žiaričov a rádioaktívnych látok, ak prepravovaná

aktivita prekračuje hodnotu 3 000 A

1

45

)

alebo 3 000 A

2

45

)

alebo 1000 TBq, je potrebné doručiť oznámenie podľa odseku 3 najmenej sedem dní vopred,

a to aj Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

(7)

Ustanovenia odsekov 1 až 5 neplatia pre zásielky materiálov s obsahom prírodných

rádionuklidov, ak príkon priestorového dávkového ekvivalentu neprekračuje hodnotu

5 µSv.h

-1

na ktoromkoľvek mieste vonkajšieho povrchu zásielky.

(8)

Na prepravu rádioaktívnych materiálov sa vzťahujú osobitné predpisy.

5

)

(9)

Na zabezpečenie opatrení na ochranu zdravia pred účinkami ionizujúceho žiarenia nesmie

a)

za bežných podmienok prepravy dávkový príkon na ktoromkoľvek mieste vonkajšieho povrchu

zásielky alebo vonkajšieho obalu presiahnuť hodnotu 2 mSv.h

-1

,

b)

za podmienok výlučného použitia dávkový príkon na ktoromkoľvek mieste vonkajšieho

povrchu zásielky alebo vonkajšieho obalu presiahnuť hodnotu 10 mSv.h

-1

,

c)

za bežných podmienok prepravy dávkový príkon na ktoromkoľvek mieste povrchu dopravného

prostriedku presiahnuť hodnotu 2 mSv.h

-1

a vo vzdialenosti 2 m od povrchu dopravného prostriedku hodnotu 0,1 mSv.h

-1

.

§ 28

Nefixovaná rádioaktívna kontaminácia

(1)

Nefixovaná rádioaktívna kontaminácia sa určuje ako priemerná hodnota rádioaktívnej

kontaminácie z ľubovoľnej plochy veľkosti do 300 cm

2

.

(2)

Na zabezpečenie opatrení na ochranu zdravia pred účinkami ionizujúceho žiarenia

a)

sa nefixovaná rádioaktívna kontaminácia na vonkajšom povrchu zásielky musí udržiavať

na čo najnižšej v praxi dosiahnuteľnej úrovni a v bežných podmienkach dopravy na ľubovoľnom

mieste povrchu zásielky nesmie presiahnuť

1.

4 Bq.cm

-2

pre beta a gama žiariče a alfa žiariče s nízkou toxicitou,

2.

0,4 Bq.cm

-2

pre ostatné alfa žiariče,

b)

úroveň nefixovanej rádioaktívnej kontaminácie na vnútornom a vonkajšom povrchu vonkajšieho

obalu, prepravného kontajnera alebo dopravného prostriedku nesmie okrem podmienok

uvedených v písmene c) presiahnuť hodnoty uvedené v písmene a),

c)

úroveň nefixovanej rádioaktívnej kontaminácie na vonkajšom povrchu vonkajšieho obalu,

prepravného kontajnera alebo dopravného prostriedku môže výnimočne presiahnuť hodnoty

uvedené v písmene a) len v podmienkach výlučného použitia.

§ 29

Štandardný formulár pre prepravu

Pri preprave uzavretých rádioaktívnych žiaričov medzi členskými štátmi Európskej únie,

z členských štátov Európskej únie alebo do členských štátov Európskej únie sa použije

štandardný formulár podľa osobitného predpisu.

2

)

§ 30

(1)

Nakladanie s rádioaktívnymi rezíduami, rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým

palivom sa musí vykonávať tak, aby bola trvalo zabezpečená ochrana zdravia osôb podľa

osobitných predpisov

46

)

a ochrana životného prostredia.

47

)

(2)

Požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany pri nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi

odpadmi sa primerane vzťahujú aj na zabezpečenie radiačnej ochrany pri nakladaní s

rádioaktívnymi rezíduami, pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi z jadrových zariadení

a pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom. Pritom nie sú dotknuté požiadavky na

nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým

jadrovým palivom ustanovené v osobitnom predpise.

48

)

§ 31

Zber a triedenie inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov

(1)

Inštitucionálne rádioaktívne odpady sa musia zhromažďovať a triediť na mieste ich

vzniku s prihliadnutím na ich ďalšie spracovanie a úpravu.

(2)

Inštitucionálne rádioaktívne odpady musia byť pred skladovaním roztriedené podľa

skupenstva, druhu, ak je to možné, aj podľa aktivity a rádionuklidov, ktoré obsahujú.

Roztriedené inštitucionálne rádioaktívne odpady sa skladujú oddelene, spravidla v

oddelených obaloch.

(3)

Zberné nádoby, obaly a iné pomôcky, zariadenia a dopravné prostriedky, ktoré sa používajú

pri nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, sa musia zreteľne a viditeľne

označiť výstražnou značkou „Radiačné nebezpečenstvo“.

49

)

(4)

Nádrž na zhromažďovanie kvapalných inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov sa musí

zabezpečiť proti preplneniu a vybaviť zariadením na odčerpanie inštitucionálnych rádioaktívnych

odpadov a rezervnou nádržou s rovnakým objemom. Nádrž sa umiestňuje vo vodotesnom

ochrannom bazéne alebo v ďalšej nádrži, ktorých objem je väčší ako objem nádrže, vybavených

signalizáciou úniku inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov z nádrže a zariadením

na ich odčerpanie. Umiestnenie nádrže vo vodotesnom ochrannom bazéne alebo v ďalšej

nádrži v odôvodnených prípadoch nie je potrebné, ak sa zhromažďujú výlučne rádionuklidy

s polčasom premeny kratším ako 10 dní. Plnenie nádrže sa kontroluje. Výpary z nádrže

a ochranného bazénu sa zachytávajú a spracúvajú ako inštitucionálne rádioaktívne odpady.

Je potrebné zabezpečiť, aby nádrž na zhromažďovanie kvapalných inštitucionálnych rádioaktívnych

odpadov bola tesná a jej tesnosť sa dala ľahko skontrolovať.

(5)

Záchytná stanica kvapalných inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov má najmenej

dve nádrže na zhromažďovanie kvapalných inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov,

ktoré sa musia dať striedavo plniť. Vyprázdňovanie nádrže na zhromažďovanie kvapalných

inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov sa nesmie dať vyvolať automaticky, vypúšťanie

musí byť výsledkom manuálneho pokynu. Každá nádrž musí mať ukazovateľ naplnenia, signalizáciu

80 % naplnenia, miešadlo a odberné miesto, prípadne zariadenie.

(6)

Inštitucionálne rádioaktívne odpady, ktoré obsahujú výlučne krátkožijúce rádionuklidy,

sa musia zbierať a triediť osobitne, ak je to technicky možné.

(7)

Riedenie inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov neaktívnymi materiálmi s cieľom

znížiť ich mernú aktivitu pod uvoľňovacie úrovne podľa osobitného predpisu,

50

)

na účely ich uvoľnenia do životného prostredia je zakázané. Uvedené sa netýka riedenia

rádioaktívne kontaminovaných látok, ktoré splnili kritériá na uvoľnenie spod administratívnej

kontroly a následne boli pred uvoľnením zriedené alebo pomiešané s neaktívnymi materiálmi.

(8)

Inštitucionálne rádioaktívne odpady možno odovzdávať len oprávneným fyzickým osobám

alebo právnickým osobám na účel ich spracovania, dlhodobého skladovania, úpravy alebo

uloženia.

§ 32

Spracovanie inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov

(1)

Spracovaním inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov sa rozumie oddelenie využiteľných

látok od nevyužiteľných látok, zmena fyzikálnych alebo chemických vlastností odpadov,

redukcia ich objemu alebo zmena ich obalových súborov tak, aby boli vhodné na bezpečnú

prepravu a skladovanie.

(2)

Pred spracovaním inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov sa vyhodnotí vplyv vznikajúcich

látok na spoľahlivosť používaných technologických zariadení a technologicky súvisiacich

systémov.

(3)

Ak sa pri spracúvaní inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov používajú meniče iónov,

filtračné alebo deliace materiály s obmedzenou životnosťou, pravidelne sa sleduje

ich účinnosť. Po znížení ich účinnosti a po uplynutí ich životnosti sa vymenia.

(4)

Ak sa inštitucionálne rádioaktívne odpady spaľujú, pre každý druh inštitucionálnych

rádioaktívnych odpadov sa určí technologický postup spaľovania. Proces spaľovania,

filtrácia spalín a nakladanie s popolom sú prispôsobené druhu spaľovaných inštitucionálnych

rádioaktívnych odpadov a charakteristikám rádionuklidov a vlastnostiam ich chemických

zlúčenín, ktoré obsahujú.

(5)

Ak sa plnia spracované inštitucionálne rádioaktívne odpady do obalov, kontroluje

sa, či nedošlo k ich preplneniu. Obaly sa navrhujú tak, aby zaistili bezpečnosť ďalšieho

nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi. Pri výbere obalov sa zohľadní

pôsobenie odpadov na obaly, prítomnosť korozívnych látok, objemová stálosť, biologická

degradácia, vývin plynov, horľavosť, výbušnosť, uvoľňovanie tepla, ako aj pôsobenie

vonkajších vplyvov.

§ 33

Skladovanie inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov

(1)

Inštitucionálne rádioaktívne odpady sa môžu bezpečne skladovať na mieste ich vzniku

až do času ich prepravy na miesto spracovania, dlhodobého skladovania, úpravy alebo

uloženia; najdlhšie však 12 mesiacov, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2)

Inštitucionálne rádioaktívne odpady sa nesmú skladovať spolu s inými odpadmi alebo

materiálmi.

(3)

Sklad inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov (ďalej len „sklad“) musí zodpovedať

druhu skladovaného inštitucionálne rádioaktívneho odpadu a chrániť ho proti poveternostným

vplyvom. Technický stav a vybavenie skladu sa musí pravidelne kontrolovať a údaje

o vykonaných kontrolách sa musia evidovať v prevádzkových záznamoch.

(4)

Kvapalné inštitucionálne rádioaktívne odpady v nádobách sa skladujú v miestnostiach

s vodotesnou podlahou a vodotesnými stenami do výšky, ktorá pri najväčšom naplnení

skladu zabráni prípadnému úniku inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov do životného

prostredia. Podlaha sa vyspáduje do bezodtokového vodotesného ochranného bazénu.

(5)

Odpady s krátkožijúcimi rádionuklidmi sa skladujú na pracovisku do doby, kým ich

aktivita klesne pod uvoľňovacie úrovne, potom ich možno uvoľniť spod administratívnej

kontroly, ak je to v súlade s povolením na činnosti vedúce k ožiareniu alebo s povolením

na uvoľňovanie rádioaktívnych látok spod administratívnej kontroly, alebo ich možno

odovzdať fyzickej osobe alebo právnickej osobe oprávnenej podľa zákona.

51

)

(6)

Inštitucionálne rádioaktívne odpady sa musia skladovať v priestoroch s kontrolovaným

alebo obmedzeným prístupom tak, aby

a)

osoby a životné prostredie nebolo neodôvodnene ožiarené a

b)

bolo umožnené ich ďalšie spracovanie, úprava na uloženie a uloženie.

52

)

§ 34

Dlhodobé skladovanie, úprava a ukladanie inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov

(1)

Inštitucionálne rádioaktívne odpady možno odovzdávať na dlhodobé skladovanie, na

úpravu a na ukladanie len fyzickým osobám alebo právnickým osobám, ktoré sú na to

oprávnené podľa zákona

53

)

a podľa osobitného predpisu.

54

)

(2)

Pri dlhodobom skladovaní, úprave a ukladaní inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov

sa musia dodržiavať požiadavky ustanovené osobitným predpisom,

55

)

pričom požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany vyplývajúce zo zákona a tejto

vyhlášky nie sú dotknuté.

§ 35

Evidencia inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov

(1)

Evidenciu inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov tvoria

a)

prevádzkové záznamy, ktoré obsahujú

1.

údaje o množstve a merných aktivitách rádionuklidov v inštitucionálnych rádioaktívnych

odpadoch pri ich zbere, triedení, spracovaní, príprave na skladovanie, skladovaní

a preprave,

2.

údaje o hmotnosti, aktivite a druhu inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov vrátane

údajov o pôvodcovi odpadov,

3.

údaje o spôsobe nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, pri ich skladovaní

aj údaje o mieste a čase ich skladovania,

4.

údaje o vykonaných kontrolách skladu,

5.

výsledky vykonaných analýz inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov a ich obalových

súborov,

6.

ďalšie údaje dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,

b)

záznamy o preprave inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov,

c)

sprievodný list inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov.

(2)

Držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu

56

)

uchováva

a)

prevádzkové záznamy a záznamy o preprave inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov

10 rokov od odovzdania inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov,

b)

sprievodné listy inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov 30 rokov od odovzdania

inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov.

(3)

Bilanciu vyprodukovaných, skladovaných a odstránených inštitucionálnych rádioaktívnych

odpadov za kalendárny rok oznámi držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu

56

)

do 31. marca nasledujúceho roku príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

(4)

Evidenciu inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov podľa odseku 2 úpadca odovzdá

príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

§ 36

Sprievodný list inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov

(1)

Sprievodný list inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov sa musí viesť počas celého

nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, ako aj pri každej zmene držiteľa

povolenia. Vystavuje ho držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu pri odovzdaní

inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov v dvoch rovnopisoch, pričom jeden rovnopis

odovzdá držiteľovi povolenia, ktorý inštitucionálne rádioaktívne odpady preberá.

(2)

Sprievodný list inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov obsahuje

a)

špecifikáciu charakterizujúcu formu, druh a pôvod inštitucionálnych rádioaktívnych

odpadov a údaje o dôležitých vlastnostiach z hľadiska ich prepravy a ďalšieho nakladania

s nimi, vrátane obsahu nebezpečných látok,

b)

typ a identifikačné označenie obalového súboru a balenej formy,

c)

údaje o rádioaktivite jednotlivých rádionuklidov, ktorých podiel na celkovej aktivite

presahuje 1 %,

d)

údaje o celkovej aktivite alfa rádionuklidov, celkovej aktivite beta rádionuklidov,

e)

príkon dávkového ekvivalentu na povrchu obalového súboru,

f)

údaje o povrchovej rádioaktívnej kontaminácii obalového súboru,

g)

celkovú hmotnosť obalového súboru a inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov,

h)

dátum začatia a skončenia plnenia obalového súboru,

i)

dátum vystavenia sprievodného listu inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov,

j)

meno a priezvisko fyzickej osoby a obchodné meno a identifikačné číslo právnickej

osoby, ktorá inštitucionálne rádioaktívne odpady odovzdáva a preberá, a meno, funkciu

a podpis osôb poverených odovzdaním a prebratím inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov.

§ 37

(1)

Z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré má platné povolenie na vykonávanie

činnosti vedúcej k ožiareniu,

19

)

možno uvádzať rádioaktívne látky do životného prostredia len v súlade s osobitným

predpisom;

50

)

toto ustanovenie sa týka rádioaktívne kontaminovaných vzdušnín, vôd, pevných materiálov,

prístrojov, hnuteľných zariadení, budov a objektov a ich častí, pôdy alebo územia

(ďalej len „rádioaktívne kontaminovaný materiál“), ktoré boli rádioaktívne kontaminované

pri činnostiach vedúcich k ožiareniu a ktoré sú uvádzaním do životného prostredia

uvoľňované na ďalšie neobmedzené alebo obmedzené používanie, prepracovanie, vlastnenie,

odovzdávanie a odstraňovanie.

(2)

Do životného prostredia možno uvádzať len rádioaktívne kontaminované materiály, ktorých

aktivita je tak nízka, že ďalšie oddeľovanie rádionuklidov alebo rádioaktívnych látok

z materiálu uvádzaného do životného prostredia nie je na základe optimalizácie radiačnej

ochrany odôvodnené.

57

)

Ak rádioaktívne materiály obsahujú krátkožijúce rádionuklidy, uvádzajú sa do životného

prostredia až po vymretí krátkožijúcich rádionuklidov, ak sú v súlade s princípom

optimalizácie radiačnej ochrany dostupné spôsoby a metódy na ich dočasné zadržanie

alebo skladovanie.

(3)

Pri uvádzaní rádioaktívnych látok do životného prostredia sa musia voliť také spôsoby,

ktoré zabezpečia čo najnižšiu záťaž obyvateľstva a prírodného prostredia, pričom v

životnom prostredí nedôjde k ich koncentrácii do úrovní, ktoré by spôsobovali neodôvodnené

ožiarenie.

(4)

Pred uvedením do životného prostredia sa musí zistiť úroveň rádioaktívnej kontaminácie

všetkých materiálov uvádzaných do životného prostredia. Zisťovanie rádioaktívnej kontaminácie

sa musí vykonať v súlade s požiadavkami ustanovenými v tejto vyhláške a v súlade s

ďalšími požiadavkami, ak sú uvedené v povolení na uvádzanie rádioaktívnych látok do

životného prostredia. Prevádzkovateľ vedie evidenciu rádioaktívnych materiálov uvedených

do životného prostredia.

(5)

Materiály, v ktorých hmotnostná a povrchová aktivita prírodných rádionuklidov je

na úrovni, ktorá sa vyskytuje bežne v životnom prostredí, sa nepovažujú za kontaminované

rádioaktívnymi látkami a na ich uvádzanie z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

do životného prostredia nie je potrebné povolenie podľa

§ 45 zákona

. Aktivita prírodných a umelých rádionuklidov, ktorá je na úrovni bežne sa vyskytujúcej

v životnom prostredí, sa nezahŕňa do aktivity materiálov pri hodnotení ich rádioaktívnej

kontaminácie, ak bola na pracovisko so zdrojmi ionizujúceho žiarenia prinesená v materiáloch

zo životného prostredia.

(6)

Rádioaktívne látky, ktoré sa používajú pri činnostiach vedúcich k ožiareniu, ktoré

sa podľa osobitného predpisu neoznamujú

58

)

alebo sa podľa zákona oznamujú a evidujú, sa môžu uvádzať do životného prostredia,

ak je to v súlade s osobitným predpisom.

50

)

§ 38

Vypúšťanie rádioaktívnych látok do ovzdušia a do vôd

(1)

Pod vypúšťaním rádioaktívnych látok do životného prostredia sa rozumie riadené kontinuálne

alebo kampaňovité vypúšťanie rádioaktívnych látok do ovzdušia, povrchovej vody alebo

komunálnej kanalizácie, ktoré je systematicky monitorované.

(2)

Držiteľ povolenia na vypúšťanie rádioaktívnych látok do životného prostredia

59

)

musí zabezpečiť,

a)

aby ožiarenie obyvateľov spôsobené vypustenými rádioaktívnymi látkami nebolo vyššie,

ako je ustanovené osobitným predpisom,

60

)

b)

systematické monitorovanie výpustí a hodnotenie ožiarenia obyvateľov a

c)

systém zachytávania rádionuklidov z výpustí pred ich vypustením, spôsob a systém

vypúšťania boli v súlade s princípom optimalizácie radiačnej ochrany.

(3)

Držiteľ povolenia na vypúšťanie rádioaktívnych látok do životného prostredia musí

zabezpečiť monitorovanie vypúšťaných rádioaktívnych látok, hodnotenie vplyvu výpustí

na aktivitu v životnom prostredí a hodnotenie ožiarenia obyvateľov. Zistené údaje

držiteľ povolenia predkladá Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a informuje

verejnosť.

§ 39

Uvoľňovanie rádioaktívne kontaminovaných materiálov spod inštitucionálnej kontroly

(1)

Držiteľ povolenia na uvoľňovanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia

musí zabezpečiť

a)

systematické monitorovanie uvoľňovaných materiálov pred ich uvoľnením,

b)

odstránenie rádionuklidov z uvoľňovaných rádioaktívne kontaminovaných materiálov

pred ich uvoľnením v súlade s ustanoveniami

§ 37

.

(2)

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky môže v povolení na uvoľňovanie

rádioaktívnych materiálov ustanoviť podmienky uvoľňovania a limitovať množstvo uvoľneného

materiálu alebo celkovú uvoľnenú aktivitu.

61

)

§ 40

Skúšky zdrojov ionizujúceho žiarenia

(1)

Podmienkami na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia sú

a)

povolenie podľa

§ 45 ods. 4 písm. a) zákona

,

b)

odborná spôsobilosť pracovníkov na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia,

c)

vybavenie zariadením nevyhnutným na vykonávanie potrebných technických úkonov,

d)

používanie metodík, ktoré zodpovedajú náležitostiam vzorovej metodiky podľa osobitného

predpisu,

29

)

e)

vypracúvanie skúšobných protokolov, ktoré zodpovedajú náležitostiam vzorového protokolu

uvedeného v v osobitnom predpise.

29

)

(2)

K žiadosti o povolenie na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia sa nepredkladá

návrh na vymedzenie kontrolovaného pásma a havarijný plán, ak táto činnosť bude vykonávaná

výhradne na pracovisku prevádzkovateľa skúšaného zdroja ionizujúceho žiarenia a uvedenou

činnosťou sa nezmenia podmienky jeho bežného používania.

(3)

Osoby vykonávajúce skúšky zdrojov ionizujúceho žiarenia sa na pracoviskách prevádzkovateľov

skúšaných zdrojov riadia havarijným plánom schváleným pre prevádzkovateľa skúšaného

zdroja.

(4)

Držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia zasiela jedenkrát

za rok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky prehľad všetkých vykonaných

skúšok, ktorý obsahuje

a)

miesto a čas vykonania skúšok,

b)

špecifikáciu skúšaných zariadení,

c)

výsledky skúšok,

d)

identifikačné údaje a v prípade právnickej osoby aj meno a priezvisko, rodné číslo

a adresu trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré skúšky vykonali.

(5)

Držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia zasiela do

30 dní príslušnému pracovisku štátneho zdravotného dozoru výsledky skúšky, ak v niektorom

parametri zdroj ionizujúceho žiarenia nevyhovuje príslušným technickým predpisom alebo

požiadavkám podľa osobitných predpisov;

62

)

v prípade, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia, výsledky zašle bezodkladne.

§ 41

Preberacia skúška

(1)

Preberaciu skúšku zabezpečuje dodávateľ zdroja ionizujúceho žiarenia alebo prevádzkovateľ

pri odovzdaní zdroja ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia.

(2)

Preberaciu skúšku vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho

žiarenia. Skúšku tesnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča, ktorá je súčasťou preberacej

skúšky, vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok tesnosti uzavretých rádioaktívnych

žiaričov.

(3)

Výsledky preberacej skúšky zaznamenáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov

ionizujúceho žiarenia v protokole, ktorý vyhotovuje v štyroch rovnopisoch. Dva rovnopisy

odovzdá držiteľovi povolenia, ktorý zdroj ionizujúceho žiarenia preberá, jeden rovnopis

držiteľovi povolenia, ktorý zdroj ionizujúceho žiarenia odovzdáva, jeden zakladá do

evidencie, ktorú uchováva najmenej 10 rokov.

§ 42

Skúška dlhodobej stability

(1)

Skúšku dlhodobej stability zabezpečuje prevádzkovateľ v prípadoch uvedených v odsekoch

2 a 3 v intervaloch určených pri preberacej skúške. Vykonáva sa v rozsahu stanovenom

pri typovom schvaľovaní, prípadne upresnenom pri preberacej skúške, spôsobom zodpovedajúcim

slovenským technickým normám, ak neexistujú vhodné slovenské technické normy alebo

technické normalizačné informácie, potom podľa iného vhodného aj zahraničného technického

predpisu.

(2)

Skúšku dlhodobej stability vykonáva držiteľ povolenia podľa

§ 41 ods. 2

. Skúšku tesnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča, ktorá je súčasťou skúšky dlhodobej

stability, vykonáva držiteľ povolenia podľa

§ 41 ods. 2

.

(3)

Pri stonásobnom a vyššom prekročení hodnôt uvedených v osobitnom predpise

63

)

držiteľ povolenia podľa odseku 2 musí zabezpečiť rádioaktívny žiarič na náklady vlastníka

rádioaktívneho žiariča tak, aby nedochádzalo k šíreniu rádioaktívnej kontaminácie.

(4)

Výsledky skúšky dlhodobej stability zaznamenáva držiteľ povolenia na vykonávanie

skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia v protokole. Protokol vyhotovuje v troch rovnopisoch,

z ktorých dva odovzdá držiteľovi povolenia podľa odseku 1, jeden zakladá do evidencie,

ktorú uchováva najmenej 10 rokov.

(5)

Skúška dlhodobej stability sa nevzťahuje na otvorené rádioaktívne žiariče, technologické

celky jadrových zariadení ani na rádioaktívny odpad.

§ 43

Skúška prevádzkovej stálosti

(1)

Skúšku prevádzkovej stálosti zabezpečuje prevádzkovateľ v rozsahu a intervaloch určených

pri preberacej skúške alebo v rozsahu a intervaloch určených Úradom verejného zdravotníctva

Slovenskej republiky podľa

§ 5 ods. 5 písm. k) zákona

a vždy po údržbe alebo oprave zdroja ionizujúceho žiarenia, ktorá by mohla ovplyvniť

skúšanú vlastnosť alebo parameter.

(2)

Skúšku prevádzkovej stálosti spravidla vykonáva prevádzkovateľ, alebo ak nie je na

takúto činnosť technicky vybavený, môže jej vykonávanie zabezpečiť držiteľom povolenia

podľa

§ 41 ods. 2

.

(3)

Skúška prevádzkovej stálosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa spravidla vykonáva

oterom povrchu častí zariadení, ktoré prichádzajú do styku s uzavretým rádioaktívnym

žiaričom.

(4)

Výsledky skúšky prevádzkovej stálosti zaznamenáva prevádzkovateľ v protokole, ktorý

uchováva najmenej 5 rokov. Ak skúšku prevádzkovej stálosti vykonal držiteľ povolenia

podľa

§ 41 ods. 2

, protokol vyhotoví v dvoch rovnopisoch, z ktorých jeden odovzdá prevádzkovateľovi

a jeden zakladá do evidencie, ktorú uchováva najmenej 5 rokov.

§ 44

Osvedčenie uzavretého rádioaktívneho žiariča

(1)

Osvedčením uzavretého rádioaktívneho žiariča sa preukazuje jeho trieda odolnosti

a ďalšie jeho vlastnosti overené v rámci typového schvaľovania.

(2)

Náležitosti osvedčenia uzavretého rádioaktívneho žiariča sú uvedené v osobitných

predpisoch.

29

)

(3)

Ak uzavreté rádioaktívne žiariče nemôžu byť z technických dôvodov označené značkou

a výrobným číslom, v osvedčení sa tieto údaje neuvádzajú.

§ 45

Sprievodný list otvoreného rádioaktívneho žiariča

(1)

Sprievodným listom otvoreného rádioaktívneho žiariča sa preukazujú veličiny, parametre

a vlastnosti otvoreného rádioaktívneho žiariča.

(2)

Náležitosti sprievodného listu otvoreného rádioaktívneho žiariča sú uvedené v osobitnom

predpise.

29

)

§ 46

Korešpondenčný audit

(1)

Korešpondenčný audit je spôsob overovania charakteristík, prevádzkových vlastností

a parametrov a ďalších skutočností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany vykonávaný

korešpondenčnou formou. Prostredníctvom korešpondenčného auditu sa overuje optimalizácia

radiačnej ochrany stanovených zdrojov a korektné vykonávanie vybraných činností.

(2)

Korešpondenčný audit sa vykonáva pre

a)

zubné röntgenové zariadenia,

b)

externé rádionuklidové rádioterapeutické ožarovače,

c)

urýchľovače určené na lekárske ožiarenie,

64

)

d)

činnosti podľa

§ 45 ods. 4 písm. b), c) a d) zákona

.

(3)

Korešpondenčný audit sa vykonáva na výzvu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej

republiky alebo príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva spravidla raz

za dva roky pre zdroje ionizujúceho žiarenia uvedené v odseku 2 písm. b) a c) a raz

za štyri roky pre zdroje ionizujúceho žiarenia uvedené v odseku 2 písm. a).

(4)

V rámci korešpondenčného auditu zašle úrad podľa odseku 3 príslušnému držiteľovi

povolenia sadu dozimetrov a prípadne ďalších pomôcok spolu s pokynmi na ich ožiarenie

hodnoteným zdrojom ionizujúceho žiarenia. Držiteľ povolenia vykoná ožiarenie zaslaných

dozimetrov, prípadne ďalšie úkony podľa pokynov úradu podľa odseku 3, a bez zbytočného

zdržiavania zašle sadu späť úradu podľa odseku 3 na vyhodnotenie.

(5)

Korešpondenčný audit pre činnosti uvedené v odseku 2 písm. d) sa vykonáva pomocou

sady ožiarených dozimetrov alebo vzorky rádioaktívneho materiálu.

§ 47

Odborná príprava

(1)

Rozsah odbornej prípravy na činnosti vedúce k ožiareniu je

a)

32 hodín, ak ide o činnosti podľa

§ 45 ods. 2 písm. a), b)

,

d), e), f)

,

k) a l) zákona

,

b)

24 hodín, ak ide o činnosti podľa

§ 45 ods. 4 písm. b) zákona

a v prípade poskytovania služieb monitorovania v jadrových zariadeniach podľa

§ 45 ods. 4 písm. f) zákona

,

c)

16 h, ak ide o činnosti podľa

§ 45 ods. 2 písm. c)

,

g) až j)

, podľa

§ 45 ods. 3 písm. a) až g) zákona

okrem činností podľa

§ 47 ods. 2 tejto vyhlášky

, podľa

§ 45 ods. 4 písm. a)

,

c), d), e)

a

g) zákona

, podľa

§ 45 ods. 4 písm. f) zákona

v prípade poskytovania služieb monitorovania pre ostatné pracoviská neuvedené v písmene

b), a činností podľa

§ 45 ods. 5 zákona

,

d)

8 hodín, ak ide o činnosti, ktoré vykonáva externý dodávateľ služieb.

65

)

(2)

Rozsah a náplň odbornej prípravy pre pracovníkov podieľajúcich sa na vykonávaní lekárskeho

ožiarenia je stanovená v osobitnom predpise.

66

)

§ 48

Centrálny register zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálny register dávok

(1)

Centrálny register zdrojov ionizujúceho žiarenia eviduje zdroje ionizujúceho žiarenia,

na používanie ktorých vydal povolenie Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva podľa

§ 45 ods. 2 a 3 zákona

a zdroje ionizujúceho žiarenia oznámené podľa

§ 46 zákona

.

(2)

Centrálny register dávok pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia eviduje dávky

pracovníkov a pracovníkov vykonávajúcich činnosti so zvýšeným ožiarením prírodným

ionizujúcim žiarením.

67

)

§ 49

Oznamovacia povinnosť do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia

(1)

Okrem zdrojov ionizujúceho žiarenia, pre ktoré sa nevyžaduje oznámenie, oznamuje

držiteľ povolenia na distribúciu, predaj a prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia

a na dovoz zdrojov ionizujúceho žiarenia z krajín mimo Európskej únie do centrálneho

registra zdrojov ionizujúceho žiarenia

a)

dovoz, distribúciu, predaj alebo prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia najneskôr

do jedného mesiaca od jeho uskutočnenia,

b)

odovzdanie zdroja ionizujúceho žiarenia inej osobe do jedného mesiaca od jeho odovzdania,

c)

stratu zdrojov ionizujúceho žiarenia, ich krádež alebo zničenie bezodkladne.

(2)

Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu na

základe oznámenia, oznamujú do centrálneho registra

a)

každé nadobudnutie zdroja ionizujúceho žiarenia najneskôr do jedného mesiaca od ich

nadobudnutia, odovzdanie zdroja ionizujúceho žiarenia inej osobe najneskôr do jedného

mesiaca od ich odovzdania,

b)

skončenie činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do 3 dní po skončení činnosti.

(3)

Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu alebo

činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany na základe povolenia Úradu verejného

zdravotníctva Slovenskej republiky alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva,

oznamujú do centrálneho registra

a)

každé nadobudnutie zdroja ionizujúceho žiarenia a základné údaje o zdrojoch ionizujúceho

žiarenia najneskôr do jedného mesiaca od ich nadobudnutia,

b)

odovzdanie zdroja ionizujúceho žiarenia inej osobe najneskôr do jedného mesiaca od

ich odovzdania,

c)

stratu zdrojov ionizujúceho žiarenia, ich krádež alebo zničenie oznamujú bezodkladne.

(4)

K oznámeniu o nadobudnutí alebo odovzdaní zdrojov ionizujúceho žiarenia do centrálneho

registra fyzické osoby a právnické osoby priložia

a)

kópiu osvedčenia uzavretých rádioaktívnych žiaričov,

b)

kópiu sprievodného listu otvorených rádioaktívnych žiaričov.

§ 50

Oznamovacia povinnosť do centrálneho registra dávok

(1)

Evidované údaje o veľkosti ožiarenia pracovníkov so zdrojmi žiarenia kategórie A

obsahujú

a)

meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, trvalé bydlisko a pracovné zaradenie

pracovníka so zdrojmi žiarenia kategórie A,

b)

dĺžku sledovaného monitorovacieho obdobia,

c)

dátum začatia a skončenia prác so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

d)

počet pridelených dozimetrov a ich evidenčné čísla,

e)

výsledky meraní osobných dávok za každé sledované monitorovacie obdobie,

f)

efektívnu dávku z vonkajšieho ožiarenia, úväzok efektívnej dávky z vnútorného ožiarenia

a celkovú efektívnu dávku v kalendárnom roku,

g)

údaje o veľkosti ožiarenia pri radiačnej nehode a radiačnej havárii,

h)

údaje o výnimočnom ožiarení.

(2)

Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu alebo

činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany na základe povolenia, oznamujú do centrálneho

registra dávok v elektronickej forme a v rozsahu stanovenom Úradom verejného zdravotníctva

Slovenskej republiky

a)

osobné údaje pracovníkov kategórie A podľa odseku 1 písm. a) a ich pracovné zaradenie

do jedného mesiaca od nástupu pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do zamestnania

a každú zmenu týchto údajov do jedného mesiaca,

b)

efektívne dávky väčšie ako 20 mSv alebo ekvivalentné dávky väčšie ako 150 mSv bezodkladne

po ich zistení,

c)

zoznam a osobné údaje monitorovaných pracovníkov kategórie A, ich pracovné zaradenie,

evidenčné čísla pridelených osobných dozimetrov a výsledky meraní osobných dávok pracovníkov

podľa odseku 1 písm. e), f), g) a h) za predchádzajúci kalendárny rok do konca apríla

nasledujúceho kalendárneho roka,

d)

zoznam monitorovaných pracovníkov kategórie A, ich pracovné zaradenie, evidenčné

čísla pridelených osobných radiačných preukazov a výsledky meraní osobných dávok pracovníkov,

ktorí boli vyslaní na prácu v zahraničí, podľa odseku 1 písm. e) a efektívne dávky

pracovníkov za kalendárny rok najneskôr do troch mesiacov po ich ukončení práce v

zahraničí a k oznámeniu doložiť kópiu potvrdenia o veľkosti ožiarenia za celé obdobie

vykonávania prác v zahraničí od oprávnenej zahraničnej organizácie.

(3)

Externý dodávateľ služieb, ktorý zamestnáva externých pracovníkov,

68

)

oznamuje do centrálneho registra

a)

osobné údaje externých pracovníkov podľa odseku 1 písm. a) a druh vykonávania pracovnej

činnosti so zdrojmi žiarenia do jedného mesiaca od začatia vykonávania prác v kontrolovanom

pásme iného držiteľa povolenia,

b)

zoznam monitorovaných externých pracovníkov, ich pracovné zaradenie, evidenčné čísla

pridelených osobných radiačných preukazov a údaje podľa odseku 1 písm. e), f), g)

a h) za predchádzajúci kalendárny rok do konca apríla nasledujúceho kalendárneho roka,

c)

zoznam monitorovaných externých pracovníkov, ktorí boli vyslaní na prácu v zahraničí,

ich pracovné zaradenie, evidenčné čísla pridelených osobných radiačných preukazov

a výsledky meraní osobných dávok pracovníkov podľa odseku 1 písm. e) a efektívne dávky

pracovníkov za každý kalendárny rok najneskôr do troch mesiacov po ich ukončení práce

v zahraničí.

(4)

Držiteľ povolenia na poskytovanie služieb osobnej dozimetrie oznamuje do centrálneho

registra dávok v elektronickej forme a v rozsahu a spôsobom stanovenom centrálnym

registrom dávok

a)

identifikačné osobné údaje o monitorovaných pracovníkoch, počet pridelených dozimetrov

a ich evidenčné čísla,

b)

výsledky meraní za každé sledované obdobie do dvoch mesiacov po skončení monitorovacieho

obdobia s výnimkou efektívnych dávok väčších ako 20 mSv a ekvivalentných dávok väčších

ako 150 mSv z vonkajšieho ožiarenia alebo efektívnych dávok väčších ako 6 mSv a ekvivalentných

dávok väčších ako 15 mSv z vnútorného ožiarenia, ktoré oznamuje bezodkladne po ich

zistení,

c)

výsledky meraní osobných dávok pracovníkov za predchádzajúci kalendárny rok do konca

apríla nasledujúceho kalendárneho roka,

d)

efektívnu dávku pracovníkov z vonkajšieho ožiarenia v kalendárnom roku,

e)

úväzok efektívnej dávky pracovníkov z vnútorného ožiarenia v kalendárnom roku sledovaných

pracovníkov,

f)

celkovú efektívnu dávku pracovníkov v kalendárnom roku,

g)

ekvivalentnú dávku v koži a na očnú šošovku v kalendárnom roku,

h)

ekvivalentnú dávku na ruky v kalendárnom roku u pracovníkov, ktorí mali pridelené

samostatné osobné dozimetre na monitorovanie veľkosti ožiarenia rúk,

i)

dátum začatia alebo ukončenia monitorovania pracovníkov v priebehu kalendárneho roku,

j)

výsledky merania veľkosti ožiarenia pracovníkov pri radiačnej nehode a radiačnej

havárii a pri výnimočnom ožiarení ihneď po vyhodnotení osobných dozimetrov pracovníkov.

(5)

Zoznam monitorovaných osôb, ich pracovné zaradenie, evidenčné čísla pridelených osobných

dozimetrov a výsledky meraní podľa odseku 1 písm. f), g) a h), alebo výsledky hodnotenia

veľkosti osobných dávok zamestnancov, ktorí pracujú na pracoviskách so zvýšeným ožiarením

prírodným ionizujúcim žiarením, oznamuje zamestnávateľ týchto osôb do centrálneho

registra dávok súhrnne raz za predchádzajúci kalendárny rok do konca apríla nasledujúceho

kalendárneho roka; efektívne dávky zamestnancov väčšie ako 20 mSv bezodkladne po ich

zistení.

§ 51

Evidencia zdrojov ionizujúceho žiarenia

(1)

Držiteľ povolenia na dovoz zdrojov ionizujúceho žiarenia vedie evidenciu zdrojov

ionizujúceho žiarenia v stanovenom rozsahu podľa odseku 3 a uchováva ju desať rokov

od odovzdania zdrojov ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia.

(2)

Držiteľ povolenia na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia vedie evidenciu zdrojov

ionizujúceho žiarenia v stanovenom rozsahu podľa odseku 3 a uchováva ju po odovzdaní

zdroja ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia, alebo po jeho likvidácii

a)

desať rokov v prípade zdrojov ionizujúceho žiarenia, na používanie ktorých je potrebné

povolenie,

b)

tri roky v prípade zdrojov ionizujúceho žiarenia používaných na základe oznámenia

a registrácie.

(3)

Evidencia zdrojov ionizujúceho žiarenia obsahuje

a)

charakteristiku a vlastnosti zdrojov ionizujúceho žiarenia a ich obalov,

b)

prevádzkové záznamy o používaní zdrojov žiarenia,

c)

doklady o nadobudnutí a odovzdaní zdrojov ionizujúceho žiarenia iným osobám,

d)

osvedčenia uzavretých rádioaktívnych žiaričov,

e)

sprievodné listy otvorených rádioaktívnych žiaričov,

f)

protokoly o preberacej skúške,

g)

protokoly o skúškach dlhodobej stability,

h)

protokoly o skúškach prevádzkovej stálosti.

(4)

Centrálny register zdrojov ionizujúceho žiarenia uchováva záznamy po vyradení zdroja

žiarenia z prevádzky alebo jeho likvidácii

a)

20 rokov v prípade zdrojov ionizujúceho žiarenia, na používanie ktorých je potrebné

povolenie,

b)

10 rokov v prípade zdrojov ionizujúceho žiarenia používaných na základe oznámenia

a registrácie.

§ 52

Údaje a skutočnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany

(1)

Veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú veličiny charakterizujúce polia

ionizujúceho žiarenia, výskyt rádionuklidov na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia a v jeho okolí a uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia.

(2)

Údaje dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú

a)

charakteristika a vlastnosti zdrojov ionizujúceho žiarenia,

b)

charakteristika a vlastnosti obalov rádioaktívnych žiaričov,

c)

charakteristika a vlastnosti rádioaktívnych odpadov,

d)

charakteristika a ochranné (izolačné, tieniace a prípadne ventilačné) vlastnosti

osobných ochranných pracovných prostriedkov na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

a ochranných pomôcok a zariadení (napr. manipulátorov, zásten, ochranných bariér),

e)

charakteristika a vlastnosti ďalších zariadení určených na bezprostredné činnosti

so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktorých konštrukcia môže ovplyvniť úroveň radiačnej

ochrany (napr. kvalita röntgenových filmov a vyvolávacích zariadení).

(3)

Skutočnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú

a)

záznamy a iné doklady, ktoré tvoria dokumentáciu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia,

b)

záznamy a iné doklady, ktoré sú súčasťou evidencie rádioaktívnych odpadov,

c)

záznamy a iné doklady, ktoré sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia

pre zdroje ionizujúceho žiarenia podliehajúce typovému schvaľovaniu, napríklad vyhlásenie

o zhode urobené výrobcom alebo dovozcom zariadenia, pre rádioaktívne žiariče osvedčenie

uzavretého žiariča, prípadne sprievodný list otvoreného žiariča,

d)

výsledky monitorovania vrátane použitej metodiky, vrátane osobných dávok pracovníkov

kategórie A, veličín a údajov charakterizujúcich pole ionizujúceho žiarenia a výskyt

rádionuklidov na pracovisku, v okolí pracoviska a výpustov do okolia pracoviska,

e)

záznamy o informovaní pracovníkov o riziku ich práce,

f)

záznamy o overovaní spôsobilosti pracovníkov pravidelnými skúškami,

g)

doklady o záveroch preventívnych lekárskych prehliadok na overenie zdravotnej spôsobilosti

pracovníkov kategórie A,

h)

skutočnosti preukazujúce narušenie zásad radiačnej ochrany zistené v rámci sústavného

dozoru,

i)

ďalšie údaje vedené v osobnom radiačnom preukaze.

§ 53

Rozsah sledovania, merania, hodnotenia, overovania a evidencie veličín, údajov a skutočností

dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany

(1)

Veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sa sledujú, merajú, hodnotia, overujú

a evidujú v rozsahu stanovenom v programe zabezpečenia kvality radiačnej ochrany a

v monitorovacom pláne.

(2)

Údaje dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa

§ 52 ods. 2 písm. a) a b)

sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia; sledujú sa, merajú, hodnotia,

overujú a evidujú

a)

pri výrobe, dovoze a distribúcii zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu potrebnom

na posúdenie zhody so schváleným typom,

b)

pri odbere zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu stanovenom pre preberaciu skúšku,

c)

pri používaní zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu stanovenom pre skúšku dlhodobej

stability a pre skúšku prevádzkovej stálosti.

(3)

Charakteristika a vlastnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča a ich obalov sa evidujú

v osvedčení uzavretého rádioaktívneho žiariča. Charakteristika a vlastnosti otvoreného

rádioaktívneho žiariča sa evidujú v sprievodnom liste otvoreného rádioaktívneho žiariča.

(4)

Údaje dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa

§ 52 ods. 2 písm. c), d) a e)

sú súčasťou prevádzkového poriadku, sledujú sa, merajú, hodnotia, overujú a evidujú

počas celého ich používania.

(5)

Údaje a izolačné, tieniace, prípadne ventilačné ochranné vlastnosti osobných ochranných

pracovných prostriedkov na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a ochranných pomôcok

a zariadení, najmä manipulátorov, zásten, ochranných bariér, musia vyhovovať požiadavkám

na zabezpečenie radiačnej ochrany stanoveným v slovenských technických normách,

69

)

ak neexistujú vhodné slovenské technické normy alebo technické normalizačné informácie,

potom podľa iného vhodného aj zahraničného technického predpisu.

§ 54

Dokumentácia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, uchovávanie a oznamovanie

evidovaných údajov

Dokumentáciu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia tvoria

a)

doklady o zdravotnej spôsobilosti pracovníkov kategórie A,

b)

doklady o skúškach odbornej spôsobilosti a záznamy o overení odborných vedomostí

pracovníkov ožiarených pri práci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

c)

záznamy o overení odborných vedomostí pracovníkov ožiarených pri práci a o vykonaných

poučeniach o zásadách bezpečného správania v kontrolovanom pásme,

d)

monitorovací plán,

e)

výsledky monitorovania,

f)

záznamy o úrovni ožiarenia pracovníkov kategórie A,

g)

pre lekárske ožiarenie údaje podľa osobitného predpisu,

70

)

h)

doklady o overení meracích prístrojov uvedených v monitorovacom pláne,

i)

havarijný plán,

j)

prevádzkové záznamy pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

k)

záznamy o prešetrovaní prípadov zvýšeného ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia a záznamy o vyhodnotení radiačnej nehody a radiačnej havárie,

l)

správy o radiačnej nehode,

m)

rozbor možných radiačných nehôd a radiačných havárií na pracovisku,

n)

program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany,

o)

kniha údržby a opráv,

p)

kniha návštev v kontrolovanom pásme, v ktorej sa evidujú údaje o osobách, na ktoré

sa nevzťahuje zákaz vstupu do kontrolovaného pásma s výnimkou údajov o osobách, ktorým

sa poskytuje zdravotná starostlivosť, a to

1.

identifikačné údaje, dôvod, dátum a dĺžka pobytu v kontrolovanom pásme,

2.

veľkosť prijatých osobných dávok,

3.

údaj o poučení a informovaní osôb o veľkosti prijatých osobných dávok,

q)

všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce oblasť radiačnej ochrany,

r)

pravidlá a pokyny na zabezpečenie radiačnej ochrany,

s)

prevádzkový poriadok,

t)

projektová dokumentácia pracoviska,

u)

povolenia na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu a rozhodnutia orgánov verejného

zdravotníctva vydané v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru.

§ 55

Kritériá na posudzovanie činností vedúcich k ožiareniu a činností dôležitých z hľadiska

radiačnej ochrany

Činnosti vedúce k ožiareniu sa posudzujú podľa možného ohrozenia zdravia a životného

prostredia ionizujúcim žiarením na základe

a)

charakteristík používaných zdrojov ionizujúceho žiarenia a typického spôsobu nakladania,

b)

predpokladanej úrovne ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, zamestnancov

a obyvateľov pri danej činnosti a jej vplyvu na pracovné prostredie a životné prostredie,

c)

náročnosti zabezpečenia radiačnej ochrany a bezpečnosti prevádzky,

d)

požiadaviek na vybavenie a zabezpečenia pracoviska pre bezpečnú prácu so zdrojmi

ionizujúceho žiarenia, najmä ochrannými pomôckami, izolačnými a tieniacimi zariadeniami,

technickým riešením ventilácie a kanalizácie,

e)

charakteristiky vznikajúcich rádioaktívnych odpadov a náročnosti ich skladovania

a zneškodnenia,

f)

potenciálneho ožiarenia osôb vyplývajúceho z podmienok bežnej prevádzky, predvídateľných

porúch a odchýlok od bežnej prevádzky alebo neoprávneného alebo nesprávneho použitia,

g)

rizika vzniku radiačných nehôd a havárií a závažnosti ich následkov, a možnosti zásahov,

h)

charakteristík územia ovplyvneného vykonávaním činnosti vedúcej k ožiareniu a územia,

ktoré môže byť zasiahnuté pri radiačnej havárii.

§ 56

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. decembra 2007.