VYHLÁŠKA 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje

a)

požiadavky na miesto výkonu práce v súvislosti s obmedzovaním zvýšenej fyzickej záťaže

pri práci,

b)

prípustné hodnoty celkovej fyzickej záťaže zamestnancov,

c)

prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže vo vzťahu k svalovým silám a frekvencii

pracovných pohybov,

d)

hodnotenie pracovných polôh z hľadiska fyziológie práce,

e)

opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú

fyzickú záťaž pri práci,

f)

postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže,

g)

kritériá zvýšenej psychickej pracovnej záťaže,

h)

opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú

psychickú pracovnú záťaž,

i)

postup pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci,

j)

opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú

senzorickú záťaž pri práci.

§ 2

Základné pojmy

(1)

Na účely tejto vyhlášky v oblasti psychickej pracovnej záťaže

a)

psychická pracovná záťaž je faktor, ktorý predstavuje súhrn všetkých hodnotiteľných

vplyvov práce, pracovných podmienok a pracovného prostredia pôsobiacich na kognitívne,

senzorické a emocionálne procesy človeka, ktoré ho ovplyvňujú a vyvolávajú stavy zvýšeného

psychického napätia a zaťaženia psychofyziologických funkcií,

b)

psychická záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a vyžadujúci psychickú

aktivitu, psychické spracovávanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného

prostredia, pričom

1.

prostredím sa rozumie všetko, čo človeka obklopuje, vrátane pracovného prostredia,

spoločenských väzieb, udalostí a požiadaviek na správanie,

2.

nároky prostredia aj práce sú väčšie ako psychická zdatnosť jednotlivca, jeho pracovná

potencia,

3.

rozlišujú sa tri formy psychickej záťaže: senzorická, mentálna a emocionálna,

c)

senzorická záťaž vyplýva z požiadaviek na činnosť periférnych zmyslových orgánov

a im zodpovedajúcich štruktúr centrálneho nervového systému,

d)

mentálna záťaž vyplýva z požiadaviek na spracúvanie informácií kladúcich nároky na

psychické funkcie a psychické procesy, ktorými sú pozornosť, predstavivosť, pamäť,

myslenie a rozhodovanie,

e)

emocionálna záťaž vyplýva z požiadaviek vyvolávajúcich afektívnu odozvu,

f)

psychosociálna záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a vyžadujúci psychickú

aktivitu, psychické spracúvanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného

prostredia, ktoré vyplývajú najmä zo sociálnych procesov a spoločenských väzieb, z

interakcií medzi jednotlivcami v skupine a v dave a podobne,

g)

pracovné podmienky predstavujú súhrn faktorov priamo alebo nepriamo pôsobiacich na

zdravie a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese. Priamo alebo nepriamo podmieňujú

priebeh a výsledky pracovného procesu, sú ovplyvňované režimom práce, odpočinkom a

stavom pracovného prostredia,

h)

pracovné prostredie je súbor priestorových, materiálnych, fyzikálnych, chemických,

mikroklimatických, fyziologických, psychologických, sociálnych a iných podmienok,

v ktorých sa realizuje výrobný, resp. pracovný proces a ktoré ovplyvňujú výsledky

výroby, resp. práce, motiváciu, výkon, psychiku, bezpečnosť a zdravie zamestnancov;

neštandardné pracovné prostredie je napríklad na pracovisku bez denného osvetlenia,

pri práci v podzemí, vo výškach, pod vodou a podobne,

i)

práca vo vnútenom pracovnom tempe je taký spôsob práce, pri ktorom si zamestnanec

nemôže voliť pracovné tempo a jeho činnosť je podriadená rytmu technologického procesu

alebo rytmu iných osôb; nepatrí sem obsluha bežných, napr. obrábacích strojov, keď

pri obrábaní súčiastky zamestnanec musí sledovať proces a zasiahnuť v určitom okamihu,

pretože popri tom vykonáva množstvo iných úkonov, pri ktorých si volí svoj rytmus

sám,

j)

monotónna práca je práca spojená s trvalo sa opakujúcimi rovnakými úkonmi v trvaní

viac ako polovicu pracovnej zmeny s obmedzenou možnosťou zásahu zamestnanca do priebehu

tejto činnosti, pričom

1.

pohybová alebo úkonová monotónnosť je stereotypná manuálna činnosť s vysokým výskytom

rovnakých pracovných úkonov alebo operácií,

2.

výkonová monotónnosť je činnosť s prevahou percepčných zložiek a s malou účasťou

myšlienkových či rozhodovacích procesov,

k)

operácia je časovo súvislá a pracovne vymedzená časť výrobného procesu pridelená

zamestnancovi ako samostatná pracovná úloha, pričom

1.

operácie rôzneho druhu sa líšia svojím základným obsahom, vyžadujú používanie rôznych

zariadení, nástrojov či pomôcok,

2.

operácie rovnakého druhu sú také, ktorých výsledkom je iba zmena vlastností pracovného

predmetu, napr. tvaru, rozmeru alebo druhu materiálu,

l)

úkon je samostatná časť v pracovnej operácii, ktorá predstavuje jednoduchú súvislú

pohybovú činnosť rovnakého typu a účelového zamerania,

m)

práca pod časovým tlakom je práca vo vysokom pracovnom tempe s obmedzenými možnosťami

prestávok a odpočinku, resp. práca spojená s plnením termínovaných úloh pod časovým

tlakom, spojená s preťažením kapacity spracovania informácií, čo je príčinou rýchleho

nástupu únavy,

n)

vplyvy narúšajúce sústredenie sú vplyvy, ktoré narúšajú nutné sústredenie pri práci

a vedú k zvýšenému úsiliu pri koncentrácii alebo k častému prerušovaniu práce na úlohách,

napr. hluk na pracovisku, vyrušovanie, časté zvonenie telefónu a iné,

o)

sociálna interakcia je vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie sa, vzájomné slovné

aj mimoslovné dorozumievanie sa alebo vzájomné pôsobenie rečou, správaním a konaním

medzi dvoma alebo viacerými jednotlivcami, alebo medzi skupinami; je determinovaná

kvalitou medziľudských vzťahov a komunikácie a môže byť závažným stresogénnym činiteľom,

p)

zodpovednosť je uvedomelý postoj k spoločenským hodnotám, povinnostiam, záväzkom

a činnostiam, charakterizuje ju zložitosť rozhodovania, miera určitosti (istoty) v

rozhodovacích situáciách a miera osobných rizík; ako vlastnosť osobnosti sa prejavuje

v práci opatrnosťou a svedomitosťou pri plnení povinností a dôslednosťou pri zabezpečovaní

pridelených úloh či zverených hodnôt,

q)

riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb pri práci je väčšia

pravdepodobnosť výskytu nepriaznivého variantu konečného efektu konania jednotlivca

v dôsledku účinku rizikového faktora a môže sa vyjadriť pomerom všetkých možných prípadov

(udalostí) a neúspešných (nepriaznivých) udalostí; v pracovnom procese pôsobí ako

záťažový faktor vyžadujúci vysokú mieru odborných znalostí, pracovnú disciplínu, dodržovanie

zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nevyhnutné sústredenie, starostlivosť,

nevyhnutnú mieru uvedomovania si rizika a sebakontrolované vykonávanie činnosti,

r)

fyzická nepohoda je na účely tejto vyhlášky pocit fyzického obmedzenia a záťaže pri

práci, ktoré sťažujú pracovný výkon, môže byť spôsobená fyzickou námahou, hypokinézou,

nevhodnou pracovnou polohou, nepriaznivými mikroklimatickými podmienkami alebo osobnými

ochrannými pracovnými prostriedkami, ktoré obmedzujú pohyb, dýchanie, termoreguláciu,

videnie alebo sluch,

s)

odozva organizmu na záťaž sa prejavuje reakciami fyziologických aj psychických funkcií,

pričom meranie odpovede organizmu na zaťaženie predstavuje kvantifikovanie meraných

parametrov fyziologických funkcií a hodnotenie psychologických parametrov vyjadruje

výkon v príslušnej psychologickej úlohe,

t)

subjektívna odozva zamestnanca na záťaž je parameter, ktorý sa prejavuje psychickými

stavmi v psychickom dianí a prežívaní, pričom zisťovanie subjektívnej odozvy zamestnanca

na záťaž predstavuje kvantifikovanie zisťovaného subjektívneho hodnotenia záťaže,

práce alebo vlastného stavu zamestnancom,

u)

najvyšší stupeň alebo negatívna intenzita subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú

pracovnú záťaž sú súhrnné slovné vyjadrenia intenzity subjektívnej odozvy, ktorá už

je súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže, pričom

1.

tieto súhrnné slovné vyjadrenia intenzity subjektívnej odozvy majú v každej metóde

konkrétnu interpretáciu podľa spôsobu štandardizácie metódy a normatívneho skóre,

2.

konkrétna interpretácia najvyššieho stupňa alebo negatívnej intenzity subjektívnej

odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž, ktorá už je súčasťou kritérií zvýšenej

psychickej pracovnej záťaže, je uvedená pri každej metóde v prílohe č. 5 časti B k

tejto vyhláške,

v)

psychické preťaženie je psychický stav, keď si zamestnanec uvedomuje konflikt medzi

nárokmi kladenými na jeho osobu alebo na pracovné miesto a medzi jeho výkonnosťou

alebo schopnosťou podať výkon,

w)

monotónia je postupne sa rozvíjajúci stav zníženej aktivácie, ktorý sa objavuje pri

dlhodobej, monotónnej, jednotvárnej a opakovanej činnosti či úlohách, prejavuje sa

hlavne ospalosťou, unaviteľnosťou, znížením a kolísaním výkonnosti, zhoršením adaptability

a reaktivity a je často sprevádzaný zvýšením variability srdcovej frekvencie,

x)

nešpecifické preťaženie je stav psychického presýtenia charakterizovaný nechuťou

až odporom voči niektorej práci alebo činnosti ako dôsledok jej dlhodobého intenzívneho

vykonávania pri súčasne nízkej spokojnosti s prácou; emocionálne odmietnutie jednotvárnej

opakujúcej sa činnosti alebo situácií, ktoré na základe predchádzajúcich skúseností

vedú k vyčkávaniu či k pocitom bezvýchodiskovosti; v protiklade k monotónii je charakterizované

nezmenenou alebo dokonca zvýšenou úrovňou aktivácie a je spojené s negatívnym emocionálnym

prežívaním.

(2)

Na účely tejto vyhlášky v oblasti senzorickej záťaže pri práci

a)

kritický detail je geometrický útvar jedno- alebo viacrozmerný, rozhodujúci na posúdenie

zrakovej obtiažnosti vykonávanej práce; je to tá časť pozorovaného predmetu, znaku,

symbolu a podobne, ktorú je nutné rozlíšiť, aby bol pozorovaný predmet správne identifikovaný,

b)

náročnosť na diskrimináciu detailov je výraznosť detailu oproti pozadiu alebo ostatným

predmetom, kontrastnosť detailu a okolia je podmienená viacerými činiteľmi: tvarom,

farbou, jasom, pohybom predmetov či okolia, alebo oboma; tieto činitele uľahčujú alebo

sťažujú vnímanie,

c)

nároky na adaptáciu zraku vznikajú pri striedaní pohľadu na miesta s rozdielnym jasom

(simultánne) alebo pri zmenách jasov predmetov či intenzity osvetlenia (sukcesívne);

vysoké nároky na adaptačné procesy vedú k oslneniu, t. j. k neprimeranému stavu zraku,

ktorý narúša zrakovú pohodu alebo zhoršuje až znemožňuje videnie, pričom

1.

rušivé oslnenie (discomfort glare, psychologické) nastáva vtedy, keď oslňujúci zdroj

odvádza pozornosť od miesta zrakovej úlohy,

2.

obmedzujúce oslnenie (disability glare, fyziologické) sťažuje rozoznávanie, vedie

k únave zrakového orgánu a k poklesu zrakovej výkonnosti,

3.

oslepujúce oslnenie (blinding glare) znemožňuje videnie,

d)

nároky na akomodáciu a okohybné svaly vznikajú pri dlhodobej fixácii pohľadu na blízke

predmety, keď sa unavujú svaly ovládajúce šošovku a konvergenciu očí, pričom krátka

pozorovacia vzdialenosť má vzťah aj k vertebrogénnym problémom; početnosť a intenzita

týchto problémov sa zvyšuje s približovaním oka k pozorovanému detailu,

e)

práca pri sťažených svetelných podmienkach je práca pri svetelných podmienkach, ktoré

sú podmienené technologicky, keď si pracovný postup vyžaduje zvláštny druh osvetľovania,

prípadne práca v trvalo umelom alebo združenom osvetlení; aj typy svetelných zdrojov

a svietidiel majú vzťah k nárokom práce na zrakové vnímanie (plošné, priestorové,

štruktúr, detailov a podobne) a na rozlišovanie farebných tónov a odtieňov,

f)

zrakové ťažkosti sú

1.

spojené so zrakovým orgánom (tlak v očiach, pálenie očí, podráždenie, začervenané

oči, slzenie očí),

2.

vizuálne, spojené so zmenami vo vnímaní (mihanie pred očami, rozmazané videnie, dvojité

videnie, pocit zníženej citlivosti zraku),

3.

nešpecifické, spojené s psychickou nepohodou (bolesti hlavy zo zrakovej námahy),

pocit nepohody pri umelom osvetlení, potreba prerušiť prácu a pozrieť sa do voľného

priestoru a podobne,

4.

celkové (zraková únava, malátnosť),

g)

citlivosť zraku je prah videnia, miera citlivosti receptorov v sietnici, najmenšie

množstvo svetelnej energie, ktoré už vyvolá podráždenie receptora a zrakový vnem,

h)

náročnosť sluchovej úlohy sa posudzuje podľa toho, ako presne má zamestnanec rozlišovať

rôzne zvukové signály, pričom

1.

treba brať do úvahy nielen nároky na sluchový orgán, ale aj hlučnosť pozadia a trvanie

úlohy,

2.

hlučnosť pozadia núti k vyvíjaniu vyšieho úsilia pri rozlišovaní signálov a môže

byť zdrojom únavy až neurotizácie,

3.

zhoršením kvality zvuku sa rozumie skreslenie, ku ktorému dochádza v technickom prenosovom

zariadení a ktoré núti zamestnanca zvýšiť úsilie pri vnímaní,

i)

náročnosť práce na ostatné zmyslové orgány – z hľadiska možných zdravotných rizík

prichádzajú do úvahy najmä

1.

práce spojené s veľkými nárokmi na vestibulárny aparát, pri ktorých môže dochádzať

k rizikovým situáciám zo straty pocitu polohy tela,

2.

práce náročné na taktilné vnímanie, ktoré sú často spojené s nárokmi na jemnú koordinovanú

činnosť prstov a malých svalových skupín; môže tu dochádzať aj k rôznym úrazom, čo

zvyšuje nároky na sústredenosť,

3.

práce s drobnými predmetmi.

§ 3

Požiadavky na miesto výkonu práce, celkovú fyzickú záťaž, lokálnu svalovú záťaž a

pracovné polohy

(1)

Požiadavky na miesto výkonu práce v súvislosti s obmedzovaním zvýšenej fyzickej záťaže

pri práci sú uvedené v

prílohe č. 1

.

(2)

Celková fyzická záťaž zamestnanca nesmie presiahnuť prípustné hodnoty celkovej fyzickej

záťaže zamestnancov, ktoré sú uvedené v

prílohe č. 2

.

(3)

Lokálna svalová záťaž nesmie presiahnuť prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže

vo vzťahu k svalovým silám a frekvencii pracovných pohybov, ktoré sú uvedené v

prílohe č. 3

.

(4)

Požiadavky na pracovné polohy v súvislosti s obmedzovaním zvýšenej fyzickej záťaže

pri práci z hľadiska fyziológie práce sú uvedené v

prílohe č. 4

.

§ 4

Opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú

fyzickú záťaž pri práci

(1)

Na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaži pri práci sa vykonávajú technické, organizačné

a iné opatrenia.

1

)

(2)

Technické opatrenia na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaži pri práci sú

a)

ergonomická úprava pracoviska,

b)

zákaz alebo obmedzenie používania výrobkov, nástrojov, strojov, zariadení a technologických

postupov spôsobujúcich zvýšenú fyzickú záťaž pri práci,

c)

primerané mikroklimatické podmienky.

(3)

Organizačné opatrenia na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaži pri práci sú

a)

režim práce a odpočinku,

b)

organizácia práce.

(4)

Iné opatrenia na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaži pri práci sú

a)

priebežné hodnotenie zdravotných rizík u zamestnancov pracujúcich v riziku nadmernej

fyzickej záťaže,

b)

posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na výkon práce vrátane vykonávania

lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.

§ 5

Postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže

(1)

Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže zabezpečuje zamestnávateľ

2

)

prostredníctvom

a)

lekára pracovnej zdravotnej služby

3

)

so špecializáciou v odbore pracovné lekárstvo alebo klinické pracovné lekárstvo a

klinická toxikológia, alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo služby

zdravia pri práci,

b)

iného zdravotníckeho pracovníka v tíme pracovnej zdravotnej služby,

3

)

ktorým je psychológ s praxou najmenej tri roky v odbore pracovná a organizačná psychológia

alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo klinické pracovné lekárstvo

a toxikológia.

(2)

Pred hodnotením psychickej pracovnej záťaže treba zhromaždiť všetky dostupné informácie

o pracovnej činnosti a o pracovisku.

(3)

Psychická pracovná záťaž sa hodnotí nepriamo prostredníctvom charakteristík práce

a pracovného prostredia z hľadiska psychickej pracovnej záťaže a charakteristík subjektívnej

odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž.

(4)

Charakteristiky práce a pracovného prostredia hodnotené z hľadiska psychickej pracovnej

záťaže sú

a)

nárazová práca alebo práca pod časovým tlakom,

b)

vnútené pracovné tempo,

c)

monotónnosť práce,

d)

hluk alebo iné vplyvy narúšajúce sústredenie pri prácach skupiny I a II,

4

)

e)

sociálne interakcie,

f)

hmotná a organizačná zodpovednosť,

g)

riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb,

h)

práca na zmeny, práca nadčas alebo nočná práca,

i)

neštandardné pracovné prostredie,

5

)

j)

fyzická nepohoda.

(5)

Charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž sú

a)

psychické preťaženie,

b)

monotónia,

c)

nešpecifické preťaženie,

d)

zníženie koncentrácie pozornosti.

(6)

Súbor metód, ktorý sa používa pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže, je uvedený

v

prílohe č. 5

.

(7)

Pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže sa prihliada aj na senzorickú záťaž pri

práci, na zaradenie pracovnej činnosti do kategórie 3 alebo do kategórie 4 vo faktoroch

práce a pracovného prostredia podľa osobitného predpisu

6

)

a na ďalšie charakteristiky práce a pracovného prostredia, ktoré môžu zvyšovať psychickú

pracovnú záťaž podľa metódy hodnotiacej psychickú pracovnú záťaž z hľadiska charakteristík

práce a pracovného prostredia uvedenej v

prílohe č. 5 časti A

.

(8)

Zamestnávateľovi sa poskytujú len výsledky skupinového hodnotenia psychickej pracovnej

záťaže podľa pracovnej činnosti alebo podľa profesie.

(9)

V osobitných prípadoch, vzhľadom na špecifické charakteristiky práce a pracovného

prostredia, alebo keď sa predpokladá špecifická odozva na psychickú pracovnú záťaž,

sa hodnotia aj ďalšie charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú

pracovnú záťaž, ktoré nie sú uvedené v odseku 5, s použitím metód podľa aktuálnych

odborných poznatkov.

§ 6

Kritériá zvýšenej psychickej pracovnej záťaže

Minimálnym kritériom na určenie psychickej pracovnej záťaže ako zvýšenej

2

)

je

a)

dosiahnutie tretieho stupňa podľa metódy hodnotiacej psychickú pracovnú záťaž z hľadiska

charakteristík práce a pracovného prostredia uvedenej v

prílohe č. 5 časti A

alebo

b)

dosiahnutie najvyššieho stupňa alebo negatívnej intenzity subjektívnej odozvy zamestnanca

na psychickú pracovnú záťaž u viac ako polovice zamestnancov vykonávajúcich hodnotenú

pracovnú činnosť podľa jednej metódy alebo kombinácie viacerých metód hodnotiacich

subjektívnu odozvu zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž uvedených v

prílohe č. 5 časti B

alebo podľa špecifických metód podľa aktuálnych odborných poznatkov.

§ 7

Opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú

psychickú pracovnú záťaž

(1)

Na predchádzanie zvýšenej psychickej pracovnej záťaži sa vykonávajú technické, organizačné

a iné opatrenia.

7

)

(2)

Technické opatrenia na predchádzanie zvýšenej psychickej pracovnej záťaži sú

a)

ergonomická úprava pracoviska,

b)

obmedzenie senzorickej záťaže,

c)

kvalita pracovného prostredia.

(3)

Organizačné opatrenia na predchádzanie zvýšenej psychickej pracovnej záťaži sú

a)

organizácia práce vrátane zlepšenia a zefektívnenia spôsobov činnosti zamestnancov,

striedanie rôznych činností pri veľmi monotónnych prácach, rotácia zamestnancov, odstraňovanie

rušivých faktorov pri práci, jasné formulovanie úloh,

b)

režim práce a odpočinku vrátane primeraného striedania pracovných zmien a primeraného

zaradenia prestávok.

(4)

Iné opatrenia na predchádzanie zvýšenej psychickej pracovnej záťaži sú

a)

systém riadenia a spôsob jeho realizácie zohľadňujúci ochranu zamestnancov,

b)

pozitívna motivácia zamestnancov na plnení pracovných úloh v rozsahu a spôsobom zodpovedajúcim

ich schopnostiam, zručnostiam, skúsenostiam a predpokladom,

c)

systém výberu zamestnancov na exponované pracovné miesta a pre náročné pracovné činnosti

s prihliadnutím na odolnosť voči psychickej záťaži, osobnostné a kvalifikačné predpoklady

a ďalšie psychologické kritériá podľa konkrétnych požiadaviek pracovného miesta a

charakteru práce, primerané rozmiestňovanie zamestnancov, náplne a formy ich výcviku,

d)

vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.

8

)

§ 8

Postup pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci

(1)

Senzorickú záťaž pri práci tvorí najmä zraková záťaž a sluchová záťaž.

(2)

Zraková záťaž sa hodnotí nepriamo prostredníctvom charakteristík práce a pracovného

prostredia z hľadiska zrakovej senzorickej záťaže pri práci a subjektívnej odozvy

zamestnanca na zrakovú záťaž pri práci.

2

)

(3)

Sluchová záťaž sa hodnotí nepriamo meraním expozície zamestnanca hluku v pracovnom

prostredí a hodnotením psychickej pracovnej záťaže.

(4)

Charakteristiky práce a pracovného prostredia z hľadiska zrakovej senzorickej záťaže

pri práci sú

a)

veľkosť kritického detailu,

b)

náročnosť na diskrimináciu detailov oproti pozadiu,

c)

nároky na adaptáciu zraku,

d)

nároky na akomodáciu a okohybné svaly,

e)

osvetlenie.

(5)

Charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnanca na zrakovú senzorickú záťaž pri práci

sú

a)

zraková únava,

b)

zrakové ťažkosti.

(6)

Pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci sa prihliada aj na psychickú pracovnú

záťaž.

(7)

Súbor metód, ktorý sa používa pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci, je uvedený

v

prílohe č. 6

.

§ 9

Opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú

senzorickú záťaž pri práci

(1)

Na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sa vykonávajú technické, organizačné

a iné opatrenia.

7

)

(2)

Technické opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú

a)

ergonomická úprava pracoviska,

b)

kvalitné pracovné prostriedky vrátane zobrazovacích jednotiek,

c)

primerané osvetlenie pri práci,

d)

primeraná hladina hlukovej expozície pri práci.

(3)

Organizačné opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú

a)

režim práce a odpočinku,

b)

racionálna organizácia práce.

(4)

Iné opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú

a)

systém výberu zamestnancov na exponované pracovné miesta a zaškolenie,

b)

primerané mikroklimatické podmienky,

c)

používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

§ 10

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. decembra 2007.