ZÁKON 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet zákona

(1)

Tento zákon upravuje

a)

podmienky mierového využívania jadrovej energie,

b)

podmienky výkonu štátnej správy, podmienky výkonu štátneho dozoru a pôsobnosť Úradu

jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“)

1.

v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení,

2.

pri mierovom využívaní jadrovej energie,

3.

pri preprave rádioaktívneho materiálu,

4.

pri fyzickej ochrane jadrových zariadení, jadrových materiálov, vyhoretého jadrového

paliva,

5.

pri fyzickej ochrane pri preprave rádioaktívneho materiálu a

6.

pri havarijnom plánovaní,

c)

kategorizáciu jadrových materiálov, podmienky nakladania s jadrovými materiálmi,

d)

podmienky zodpovedného a bezpečného nakladania s rádioaktívnym odpadom a s vyhoretým

jadrovým palivom tak, aby sa zabránilo neprimeranému zaťaženiu budúcich generácií

a zabezpečovala sa ochrana pracovníkov

1aaa

)

a verejnosti aj za splnenia podmienok podľa osobitných predpisov,

1aa

)

e)

podmienky na zaručenie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti a jej sústavného zvyšovania

aj na účely splnenia podmienok podľa osobitného predpisu;

1aaaa

)

súčasne dopĺňa základné normy ochrany zdravia verejnosti a zdravia pracovníkov voči

nebezpečenstvu ionizujúceho žiarenia uvedené v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská

republika viazaná,

1aaaaa

)

ak ide o jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, a zároveň ním nie sú dotknuté osobitné

predpisy na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred nežiadúcimi účinkami ionizujúceho

žiarenia,

1aaaa

)

f)

podmienky overovania osobitnej odbornej spôsobilosti zamestnancov držiteľov povolení

podľa

§ 5 ods. 3

a odbornej spôsobilosti zamestnancov držiteľov povolení podľa

§ 5 ods. 3

,

g)

systém havarijnej pripravenosti,

h)

práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri mierovom využívaní jadrovej

energie,

i)

priestupky a iné správne delikty na úseku jadrového dozoru.

(2)

Tento zákon upravuje aj systém dozoru na území Slovenskej republiky pri cezhraničnej

preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva vrátane vyhoretého jadrového

paliva vyvážaného na prepracovanie a ich kontroly na území Slovenskej republiky, ktorý

sa vzťahuje na cezhraničnú prepravu rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva,

ak

a)

je Slovenská republika krajinou pôvodu, krajinou určenia alebo krajinou tranzitu

prepravovaného rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva a

b)

množstvo a koncentrácia zásielky presahuje úrovne, pre ktoré sa nevyžaduje oznámenie

podľa osobitného predpisu.

1

)

(3)

Systém dozoru a kontroly pri cezhraničnej preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého

jadrového paliva sa nevzťahuje na cezhraničnú prepravu

a)

nepoužívaných žiaričov

1a

)

dodávateľovi alebo výrobcovi rádioaktívnych žiaričov alebo uznanému zariadeniu,

b)

rádioaktívnych materiálov získaných na ďalšie použitie prostredníctvom prepracovania,

c)

odpadu, ktorý obsahuje iba prirodzene sa vyskytujúce rádionuklidy.

§ 2

Vymedzenie niektorých pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

bezúhonným ten, kto nebol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre

trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom súhlasu alebo povolenia

podľa

§ 5

, alebo na koho sa hľadí, že nebol pre takéto trestné činy odsúdený,

b)

fyzickou ochranou súbor technických, režimových alebo organizačných opatrení potrebných

na zabránenie a zistenie neoprávnených činností s jadrovými zariadeniami, jadrovými

materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, pri nakladaní s rádioaktívnymi

odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom, pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj

neoprávneného vniknutia do jadrového zariadenia a vykonania sabotáže,

c)

havarijnou pripravenosťou schopnosť držiteľa povolenia a orgánov verejnej moci aktivovať

a realizovať činnosti a opatrenia, ktoré vedú k zisteniu a účinnému zdolaniu nehôd

alebo havárií na jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov

a k účinnému potlačeniu ich možností ohroziť život, zdravie pracovníkov alebo obyvateľstva,

ich majetok alebo životné prostredie, ktorá je dokumentovaná v havarijnom pláne,

d)

inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi rádioaktívne odpady vznikajúce pri práci

so zdrojmi ionizujúceho žiarenia s výnimkou vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych

odpadov z jadrových zariadení,

e)

jadrovou bezpečnosťou technický stav a spôsobilosť jadrového zariadenia alebo prepravného

zariadenia ako aj schopnosť ich obsluhy zabrániť nedovolenému úniku rádioaktívnych

látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia alebo do životného prostredia

a schopnosť predchádzať udalostiam a zmierňovať následky udalostí v jadrových zariadeniach

alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov,

f)

jadrovým zariadením, súbor civilných stavebných objektov a nevyhnutných technologických

zariadení v projektom určenej konfigurácii, určených na

1.

výrobu elektrickej energie alebo na výskum v oblasti jadrovej energie, ktorých súčasťou

je jadrový reaktor alebo jadrové reaktory, ktoré budú využívať, využívajú alebo využívali

riadenú štiepnu reťazovú reakciu,

2.

nakladanie s jadrovými materiálmi s množstvom väčším ako jeden efektívny kg

1ab

)

okrem priestorov na skladovanie kontajnerov a krytov, v ktorých sa jadrový materiál

používa ako tieniaci materiál na rádioaktívne žiariče,

1ac

)

zariadení na úpravu uránovej rudy a skladov uránového koncentrátu,

3.

nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom,

4.

nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, alebo

5.

obohacovanie uránu alebo výrobu jadrového paliva,

g)

limitami a podmienkami bezpečnej prevádzky alebo bezpečného vyraďovania dokument,

ktorý obsahuje prípustné hodnoty parametrov zariadení jadrového zariadenia, definuje

jeho prevádzkové režimy alebo režimy jeho vyraďovania,

h)

nakladaním

1.

s jadrovými materiálmi ich výroba, spracovanie, prepracovanie, transmutácia, manipulácia,

využívanie, skladovanie,

2.

s rádioaktívnymi odpadmi zber, triedenie, skladovanie, spracovanie, úprava, manipulácia

a ukladanie rádioaktívnych odpadov z jadrového zariadenia, inštitucionálnych rádioaktívnych

odpadov,

1ad

)

opustených žiaričov, rádioaktívnych odpadov neznámeho pôvodu, nepoužívaných rádioaktívnych

žiaričov, ak tieto činnosti prebiehajú v jednom zariadení súčasne s činnosťami s rádioaktívnymi

odpadmi z jadrových zariadení; za nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi sa nepovažuje

ich preprava,

3.

s vyhoretým jadrovým palivom jeho skladovanie, prepracovanie, transmutácia, manipulácia

a ukladanie; za nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom sa nepovažuje jeho preprava,

4.

so špeciálnymi materiálmi a zariadeniami ich dovoz, vývoz a používanie,

i)

prepravou rádioaktívneho materiálu činnosti spojené s naložením jadrového materiálu,

rádioaktívneho odpadu z jadrového zariadenia, vyhoretého jadrového paliva, inštitucionálnych

rádioaktívnych odpadov, opustených žiaričov, rádioaktívnych odpadov neznámeho pôvodu

a nepoužívaných rádioaktívnych žiaričov v mieste nakládky, ich prepravou a vyložením

v mieste určenia, ktoré sú realizované v rámci jadrového zariadenia alebo medzi jednotlivými

jadrovými zariadeniami,

j)

prevádzkou jadrového zariadenia činnosti vykonávané v jadrovom zariadení na dosiahnutie

určeného účelu, na ktorý bolo jadrové zariadenie vybudované,

k)

rádioaktívnymi odpadmi akékoľvek nevyužiteľné materiály v plynnej, kvapalnej alebo

pevnej forme, ktoré pre obsah rádionuklidov v nich alebo pre úroveň ich kontaminácie

rádionuklidmi nemožno uviesť do životného prostredia,

l)

skladovaním rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva umiestnenie

rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do priestorov, objektov alebo

do zariadení umožňujúcich ich izoláciu, kontrolu a ochranu životného prostredia s

úmyslom ich následne vyberať,

m)

dlhodobým skladovaním vyhoretého jadrového paliva jeho umiestnenie a uchovávanie

v samostatnom jadrovom zariadení určenom na jeho skladovanie, a to od prevzatia vyhoretého

jadrového paliva právnickou osobou podľa

§ 3 ods. 11

od držiteľa povolenia na prevádzku jadrového zariadenia podľa písmena f) prvého bodu

až po jeho prepravu na úložisko,

n)

systémom manažérstva kvality vytvorenie a zdokumentovanie organizačnej štruktúry,

postupov a zdrojov na zabezpečovanie kvality jadrových zariadení s cieľom dosiahnuť

potrebnú úroveň jadrovej bezpečnosti a zabezpečiť, že iné požiadavky sa neberú do

úvahy oddelene od požiadaviek jadrovej bezpečnosti, aby sa vylúčil ich možný negatívny

vplyv na jadrovú bezpečnosť,

o)

špecializovaným zariadením zariadenie, ktoré prevádzkuje fyzická osoba alebo právnická

osoba na základe udeleného povolenia na odbornú prípravu zamestnancov držiteľov povolení,

p)

ukladaním rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva trvalé umiestnenie

rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva do úložiska rádioaktívneho

odpadu alebo do úložiska vyhoretého jadrového paliva bez úmyslu ho následne vyberať,

q)

ukončením prevádzky jadrového zariadenia stav jadrového zariadenia, keď sa jeho využívanie

na pôvodný účel skončilo a tento proces je nevratný; pre úložisko rádioaktívnych odpadov

alebo vyhoretého jadrového paliva platí, že ukončením prevádzky jadrového zariadenia

je stav, keď sa skončilo umiestňovanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového

paliva do úložiska,

r)

úložiskom jadrové zariadenie podľa písmena f) tretieho bodu alebo štvrtého bodu,

ktorého hlavným účelom je ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového

paliva, umožňujúce ich izoláciu, kontrolu a ochranu životného prostredia,

s)

vybranými zariadeniami systémy, konštrukcie, komponenty alebo ich časti vrátane ich

programového vybavenia dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia,

zaradené do bezpečnostných tried podľa svojho významu pre jadrovú bezpečnosť, ako

aj podľa bezpečnostnej funkcie systému, ktorého sú súčasťou, a podľa závažnosti ich

prípadnej poruchy,

t)

vyhoretým jadrovým palivom jadrové palivo, ktoré bolo ožiarené v aktívnej zóne jadrového

reaktora a bolo z nej natrvalo odstránené; vyhoreté jadrové palivo sa môže považovať

za použiteľný zdroj, ktorý sa môže prepracovať, alebo sa môže určiť na uloženie, ak

sa považuje za rádioaktívny odpad,

u)

vyraďovaním činnosti po ukončení prevádzky, ktorých cieľom je vyňatie jadrového zariadenia

okrem úložiska z pôsobnosti tohto zákona,

v)

využívaním jadrovej energie

1.

umiestňovanie jadrových zariadení, výstavba jadrových zariadení, uvádzanie jadrových

zariadení do prevádzky, prevádzka jadrových zariadení alebo vyraďovanie jadrových

zariadení z prevádzky (ďalej len „vyraďovanie“) a uzatvorenie úložísk rádioaktívnych

odpadov a vyhoretého jadrového paliva,

2.

zmeny na jadrových zariadeniach a overovanie systémov jadrových zariadení alebo častí

týchto systémov,

3.

nakladanie s jadrovými materiálmi, so špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, s vyhoretým

jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi vrátane ich produkcie,

4.

odborná príprava zamestnancov držiteľov povolenia podľa

§ 5

vykonávaná v špecializovaných zariadeniach,

5.

preprava rádioaktívnych materiálov,

w)

zmenami na jadrovom zariadení ovplyvňujúcimi jadrovú bezpečnosť počas výstavby, uvádzania

do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvárania úložiska alebo po uzatvorení úložiska,

ktoré možno realizovať len po predchádzajúcom súhlase alebo schválení úradu a v osobitných

prípadoch aj po stanovisku Európskej komisie, zmeny

1.

vybraných zariadení, ktoré sú nositeľmi ich bezpečnostnej funkcie alebo ktorými sa

menia ich vlastnosti vo vzťahu k bezpečnostnej funkcii,

2.

dokumentácie posúdenej alebo schválenej úradom,

3.

ktorých následkom je zmena limít a podmienok podľa písmena g),

x)

zmenami na jadrovom zariadení počas jeho výstavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky,

vyraďovania, uzatvárania úložiska a po uzatvorení úložiska, ktoré podliehajú predchádzajúcemu

ohláseniu a posúdeniu úradu, také zmeny, ktoré nie sú uvedené v písmene w), avšak

ak budú realizované, môže dôjsť k ovplyvneniu jadrovej bezpečnosti,

y)

kultúrou bezpečnosti postoje a zásady správania sa držiteľa povolenia a jeho zamestnancov

schválené štatutárnym orgánom a pochopené a podporované všetkými zamestnancami, ktoré

zabezpečia prioritu jadrovej bezpečnosti nad všetkým ostatným,

z)

prepracovaním vyhoretého jadrového paliva proces alebo operácia, ktorej účelom je

extrahovať štiepne materiály a množivé materiály z vyhoretého jadrového paliva na

ďalšie použitie.

§ 3

Zásady mierového využívania jadrovej energie

(1)

Využívanie jadrovej energie je možné len na mierové účely a v súlade s národnými

stratégiami, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,

1b

)

a v súlade s právnymi aktmi Európskej únie a právnymi aktmi Európskeho spoločenstva

pre atómovú energiu; na účely tohto zákona sa za Európsku úniu považuje aj Európske

spoločenstvo pre atómovú energiu.

(2)

Využívať jadrovú energiu na iné ako mierové účely sa zakazuje.

(3)

Využívanie jadrovej energie musí byť odôvodnené prínosom, ktorý vyváži prípadné riziká

z takýchto činností, najmä pri porovnaní s inými spôsobmi, ktorými možno dosiahnuť

rovnaký účel.

(4)

Pri využívaní jadrovej energie musí byť prednostne kladený dôraz na bezpečnostné

aspekty pred všetkými ostatnými aspektmi takýchto činností. Prístup k bezpečnostným

aspektom sa odstupňuje podľa typu jadrového zariadenia, inventára jadrových materiálov,

rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva a činností, ktoré sa na nich

vykonávajú.

(5)

Pri využívaní jadrovej energie sa musí dosiahnuť taká úroveň jadrovej bezpečnosti,

spoľahlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení,

ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením,

2

)

fyzickej ochrany, havarijnej pripravenosti a ochrany pred požiarmi, aby riziko ohrozenia

života, zdravia, pracovného alebo životného prostredia bolo podľa dostupných znalostí

také nízke, aké možno rozumne dosiahnuť, pričom nesmú byť prekročené limity ožiarenia.

2

)

Pri získaní nových významných informácií o riziku a dôsledkoch využívania jadrovej

energie sa musí uvedená úroveň prehodnotiť a musia sa prijať potrebné opatrenia na

splnenie podmienok podľa tohto zákona.

(6)

Využívať jadrovú energiu bez súhlasu alebo bez povolenia je zakázané.

(7)

Na účely stavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvorenia úložiska

a inštitucionálnej kontroly musí byť pre jadrové zariadenie vydané príslušné povolenie

podľa tohto zákona. Príslušné povolenia musia na seba kontinuálne nadväzovať. Za dodržiavanie

tejto zásady zodpovedá držiteľ povolenia.

(8)

Právny, regulačný a organizačný rámec jadrovej bezpečnosti (ďalej len „dozorný rámec“)

sa udržiava a zdokonaľuje na základe prevádzkových skúseností, poznatkov získaných

z analýz bezpečnosti prevádzkovaných jadrových zariadení, vývoja technológií a výsledkov

výskumu v oblasti bezpečnosti, ak sú dostupné a použiteľné.

(9)

Vykonávať skúšobné výbuchy jadrovej zbrane alebo iné jadrové výbuchy, podporovať

alebo zúčastňovať sa na vykonávaní akéhokoľvek skúšobného výbuchu jadrovej zbrane

alebo iného jadrového výbuchu je zakázané.

(10)

Zakazuje sa prepravovať rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo do

a)

miesta určenia ležiaceho južne od 60

o

južnej zemepisnej šírky,

b)

štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických,

karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho

členskými štátmi na strane druhej,

3

)

a ktorý nie je členským štátom Európskej únie (ďalej len “členský štát„), s výnimkou

spätného dovozu rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva vyvezených

z tohto štátu na účely ich spracovania alebo prepracovania v Slovenskej republike,

alebo

c)

tretieho štátu, ktorý podľa stanoviska príslušných orgánov členského štátu pôvodu

nemá technické, právne a administratívne kapacity a dozornú štruktúru na bezpečné

nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom podľa medzinárodnej

zmluvy.

3a

)

(11)

Ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva, dlhodobé skladovanie

vyhoretého jadrového paliva, vyraďovanie a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania

môže na základe povolenia úradu vykonávať len právnická osoba založená, zriadená alebo

poverená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

hospodárstva“). Právnická osoba podľa prvej vety musí byť držiteľom povolenia na prevádzku

úložiska, držiteľom povolenia na prevádzku skladovacieho zariadenia alebo držiteľom

povolenia na vyraďovanie a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania, Slovenská

republika musí mať v tejto osobe 100 %-nú majetkovú účasť a zároveň táto osoba nemôže

byť držiteľom povolenia na prevádzku jadrového zariadenia podľa

§ 2 písm. f) prvého bodu

.

(12)

Za vyraďovanie a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania zodpovedá Slovenská

republika prostredníctvom právnickej osoby podľa odseku 11. Činnosti podľa odseku

11 môže vykonávať iba právnická osoba podľa odseku 11.

(13)

Každý, kto nakladá so špeciálnymi materiálmi a špeciálnymi zariadeniami, je povinný

oznámiť začatie a rozsah týchto činností úradu. Každý, kto dováža špeciálne materiály

a zariadenia, je povinný predložiť úradu vyhlásenie, ktoré obsahuje údaje podľa

prílohy č. 2 bodu B písm. g) bodu 1 až 3

.

(14)

Každý, kto vyrába obalové súbory pre ožiarené alebo vyhoreté jadrové palivo alebo

vykonáva výstavbu horúcich komôr, alebo vykonáva výskumné a vývojové činnosti súvisiace

s konverziou jadrových materiálov, s obohacovaním, s výrobou palivových článkov, s

reaktormi, s kritickými súbormi, s prepracovaním a nakladaním s vysokoaktívnymi a

stredneaktívnymi rádioaktívnymi odpadmi obsahujúcimi osobitné štiepne materiály, je

povinný oznámiť začatie a rozsah týchto činností úradu a Európskej komisii.

(15)

Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe oznamovania podľa odsekov 13 a 14 ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

(16)

Za dokumentáciu obsahujúcu aj citlivé informácie sa považuje dokumentácia, ktorej

zverejnenie by sa mohlo použiť na naplánovanie alebo vykonanie činností s cieľom spôsobiť

narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia, a tým nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť

verejnosti

3b

)

a spôsobiť ekologickú alebo ekonomickú škodu. Táto dokumentácia sa sprístupňuje po

vylúčení citlivých informácií.

(17)

Dokumentáciou obsahujúcou aj citlivé informácie sa rozumie dokumentácia uvedená v

prílohe č. 1 bode A písm. c)

,

bode B písm. a), b)

,

i)

,

m)

,

bode C písm. a)

,

d)

,

i), j)

,

s)

,

w)

a

prílohe č. 2 bode A písm. b)

,

bode B písm. b)

.

DRUHÁ ČASŤ

ŠTÁTNA SPRÁVA, ŠTÁTNY DOZOR A PÔSOBNOSŤ ÚRADU

§ 4

Pôsobnosť úradu

(1)

Úrad

a)

vykonáva štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení tak, aby verejnosť

a medzinárodné spoločenstvo boli uistené, že jadrová bezpečnosť vo všetkých aspektoch

využívania jadrovej energie má náležitú prioritu,

b)

vykonáva štátny dozor v oblasti využívania jadrovej energie, pri fyzickej ochrane,

kybernetickej bezpečnosti a pri havarijnom plánovaní,

c)

kontroluje plnenie povinností podľa tohto zákona,

d)

vydáva fyzickým osobám alebo právnickým osobám súhlas alebo povolenie podľa

§ 5 ods. 2 a 3

, kontroluje plnenie podmienok súhlasu alebo povolenia a súhlas alebo povolenie zrušuje,

e)

schvaľuje na účely havarijného plánovania veľkosť oblasti ohrozenia alebo veľkosť

spoločnej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením,

f)

zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti pôsobnosti tohto zákona vrátane plnenia

záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská

republika viazaná, ako aj plnenie funkcie styčného miesta

4

)

a plní v rozsahu svojej pôsobnosti ďalšie oznamovacie povinnosti podľa osobitného

predpisu,

5

)

g)

informuje susedné štáty, Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu a Európsku komisiu,

prípadne ďalšie orgány Európskej únie, o nezákonnom zmocnení sa jadrových materiálov,

rádioaktívnych žiaričov, nehodách a haváriách na jadrových zariadeniach na území Slovenskej

republiky a o udalostiach pri preprave rádioaktívnych materiálov na území Slovenskej

republiky,

h)

jedenkrát ročne, vždy k 30. aprílu, predkladá správu o stave jadrovej bezpečnosti

jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o svojej činnosti za uplynulý

rok vláde Slovenskej republiky a následne Národnej rade Slovenskej republiky,

i)

informuje verejnosť,

1.

bezodkladne o nehodách a haváriách jadrových zariadení na území Slovenskej republiky,

2.

bezodkladne o haváriách jadrových zariadení mimo územia Slovenskej republiky s možným

vplyvom na územie Slovenskej republiky,

3.

o udalostiach pri preprave rádioaktívnych materiálov na území Slovenskej republiky

alebo mimo územia Slovenskej republiky s možným vplyvom na územie Slovenskej republiky,

4.

o závažných nedostatkoch v jadrových zariadeniach a opatreniach prijatých na ich

odstránenie,

5.

o ďalších skutočnostiach týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na

území Slovenskej republiky,

j)

vykonáva pôsobnosť iného stavebného úradu pre stavby ustanovené Stavebným zákonom,

7

)

k)

vedie štátny systém evidencie jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení,

l)

hodnotí, v spolupráci najmä s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej

len „ministerstvo zdravotníctva“), Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo životného prostredia“), Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo vnútra“), ministerstvom hospodárstva, Ministerstvom dopravy

a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy a výstavby“), Ministerstvom

práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce,

sociálnych vecí a rodiny“) a držiteľmi povolenia, najmenej jedenkrát za desať rokov

dozorný rámec a svoje činnosti s cieľom neustále zvyšovať úroveň jadrovej bezpečnosti,

m)

pozýva jedenkrát za desať rokov misiu na medzinárodné partnerské hodnotenie dozorného

rámca a príslušných orgánov (ďalej len „partnerské hodnotenie“) a jeho výsledky oznamuje

členským štátom a Európskej komisii; uskutočnenie partnerského hodnotenia úrad zabezpečí

v spolupráci najmä s ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom životného prostredia,

ministerstvom vnútra, ministerstvom hospodárstva, ministerstvom dopravy a výstavby,

ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a držiteľmi povolenia,

n)

zúčastňuje sa v inom členskom štáte na partnerskom hodnotení, a to v spolupráci najmä

s ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom životného prostredia, ministerstvom vnútra,

ministerstvom hospodárstva, ministerstvom dopravy a výstavby a ministerstvom práce,

sociálnych vecí a rodiny,

o)

zabezpečuje koordinovaným spôsobom

1.

vykonanie národného hodnotenia so špecifickým tematickým zameraním v oblasti jadrovej

bezpečnosti jadrových zariadení,

2.

pozvanie ostatných členských štátov a Európskej komisie v úlohe pozorovateľa na partnerské

hodnotenie národného hodnotenia podľa prvého bodu; prvé tematicky zamerané partnerské

hodnotenie podľa tohto bodu sa uskutoční v roku 2017 a následne najmenej jedenkrát

za šesť rokov,

3.

prijatie náležitých následných opatrení na základe zistení partnerského hodnotenia,

4.

zverejnenie príslušných správ o postupe podľa prvého až tretieho bodu a jeho hlavných

výsledkoch po získaní výsledkov,

p)

zabezpečí pri havárii vedúcej k situáciám, ktoré by si vyžadovali havarijné opatrenia

v okolí jadrového zariadenia alebo opatrenia na ochranu verejnosti, aby bola bez zbytočného

odkladu pozvaná misia na partnerské hodnotenie,

q)

predkladá, v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom životného prostredia,

ministerstvom vnútra, ministerstvom hospodárstva, ministerstvom dopravy a výstavby,

ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a držiteľmi povolenia, Európskej komisii

správu o vykonávaní právne záväzného aktu Európskej únie uvedeného v prílohe č. 4

siedmom bode najneskôr do 22. júla 2020; dotknuté ministerstvá, ostatné ústredné orgány

štátnej správy a držitelia povolenia sú na žiadosť úradu povinné poskytnúť potrebnú

súčinnosť na vypracovanie tejto správy,

r)

udržiava a zdokonaľuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou vrátane nakladania

s rádioaktívnym odpadom a s vyhoretým jadrovým palivom, na základe prevádzkových skúseností,

poznatkov získaných z analýz bezpečnosti prevádzkovaných jadrových zariadení, vývoja

technológií a výsledkov výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti,

s)

poskytuje súčinnosť Národnému jadrovému fondu pri poskytovaní vysvetlení alebo informácií

pre Európsku komisiu o revízii vnútroštátneho programu,

t)

predkladá v spolupráci s ministerstvom hospodárstva, Národným jadrovým fondom a s

držiteľmi povolenia Európskej komisii správu o vykonávaní právne záväzného aktu Európskej

únie uvedeného v

prílohe č. 4 piatom bode

, prvýkrát najneskôr do 23. augusta 2015 a následne každé tri roky, pričom využíva

posudzovací proces podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná;

3a

)

dotknuté ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú na žiadosť úradu

povinné poskytnúť potrebnú súčinnosť na vypracovanie tejto správy,

u)

kontroluje dodržiavanie povinností vyplývajúcich z osobitného predpisu,

7b

)

v)

vydáva osvedčenie o prevádzkovateľovi podľa osobitného predpisu,

7c

)

w)

určuje, eviduje, kontroluje a vymáha príspevky na výkon štátneho dozoru podľa

§ 34a

a úroky z omeškania,

x)

vydáva stanovisko podľa osobitného predpisu.

7d

)

(2)

Úrad ďalej

a)

schvaľuje

1.

typy prepravných zariadení na prepravu rádioaktívnych materiálov,

2.

dokumentáciu systému manažérstva kvality žiadateľov o povolenie a držiteľov povolenia,

3.

požiadavky na kvalitu jadrových zariadení, kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných

tried a požiadavky na kvalitu vybraných zariadení,

4.

systém odbornej prípravy zamestnancov držiteľov povolenia,

5.

program prípravy vybraných zamestnancov,

6.

predbežný plán fyzickej ochrany a plán fyzickej ochrany,

7.

predbežné vnútorné havarijné plány a vnútorné havarijné plány,

8.

predbežné limity a podmienky bezpečnej prevádzky a limity a podmienky bezpečnej prevádzky,

9.

limity a podmienky bezpečného vyraďovania,

10.

program uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členený na etapy,

11.

hranice jadrového zariadenia a ich zmeny,

12.

veľkosť oblasti ohrozenia alebo spoločnej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením a

jej zmeny,

13.

realizáciu zmien podľa

§ 2 písm. w)

,

b)

ukladá

1.

znížiť výkon alebo pozastaviť prevádzku alebo vyraďovanie jadrového zariadenia, alebo

jeho výstavbu,

2.

pozastaviť nakladanie s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým

jadrovým palivom,

3.

sankcie podľa tohto zákona,

c)

určuje

1.

nového držiteľa povolenia na nakladanie s jadrovými materiálmi a s rádioaktívnymi

odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca alebo pôvodca nie je schopný s jadrovými

materiálmi alebo s rádioaktívnymi odpadmi bezpečne nakladať,

2.

povinnosť inému držiteľovi príslušného povolenia vstúpiť do práv a povinností týkajúcich

sa bezpečného nakladania s jadrovými materiálmi alebo rádioaktívnymi odpadmi toho

držiteľa povolenia, ktorého povolenie zaniklo z dôvodov uvedených v

§ 9 ods. 4

, vrátane možnosti čiastočného alebo úplného odobratia jadrových materiálov alebo

rádioaktívnych odpadov tomuto držiteľovi povolenia,

3.

držiteľovi povolenia tému a rozsah hodnotenia so špecifickým tematickým zameraním

v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení podľa

§ 10 ods. 7

,

d)

overuje

1.

osobitnú odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení a vydáva, odoberá alebo

odníma im preukazy o osobitnej odbornej spôsobilosti,

2.

odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení na odbornú prípravu zamestnancov

držiteľov povolení, ktorí vykonávajú odbornú teoretickú prípravu a výcvik na simulátore

pre vybraných zamestnancov, a vydáva, odoberá alebo odníma im preukazy o odbornej

spôsobilosti,

e)

posudzuje

1.

plány ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia,

2.

havarijné dopravné poriadky,

3.

dokumentáciu uvedenú v

prílohách

tohto zákona, ktorá je potrebná k jednotlivým druhom súhlasov alebo povolení, a ktorú

podľa tohto zákona neschvaľuje,

4.

program prípravy odborne spôsobilých zamestnancov,

5.

technické vybavenie špecializovaného zariadenia,

6.

návrh vnútroštátnej politiky nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi

odpadmi a návrh vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a

rádioaktívnymi odpadmi a vydáva k týmto návrhom stanovisko,

7.

správu o plnení vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a

rádioaktívnymi odpadmi a vydáva k nej stanovisko,

8.

technickú časť žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov z Národného jadrového

fondu a vydáva k nej stanovisko,

9.

koncepčný plán vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky alebo plán etapy vyraďovania,

f)

vydáva súhlas na

1.

realizáciu zmien podľa

§ 2 písm. w)

,

2.

vyňatie jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona,

3.

rozriedenie a spotrebu jadrových materiálov,

4.

jednotlivé etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky,

5.

skúšobnú prevádzku jadrového zariadenia,

6.

použitie nového typu jadrového paliva,

g)

rozhoduje o tom,

1.

či ide o jadrové zariadenie,

2.

či ide o zmeny na jadrových zariadeniach podľa

§ 2 písm. w)

alebo

písm. x)

,

3.

či ide o jadrový materiál, špeciálny materiál alebo zariadenie,

h)

vydáva ďalšie rozhodnutia podľa osobitných predpisov,

8

)

i)

vydáva stanovisko k vykonaniu letu vo vzdušnom priestore zriadenom na ochranu jadrového

zariadenia,

8a

)

v ktorom určuje podmienky vykonania letu z dôvodu zachovania jadrovej bezpečnosti,

j)

zverejňuje na svojom webovom sídle vzor žiadosti o vydanie stanoviska podľa písmena

i).

(3)

Úrad pri výkone štátneho dozoru

a)

vykonáva kontroly pracovísk, prevádzok a objektov jadrových zariadení, prevádzok

a objektov držiteľov súhlasov alebo povolení a pritom kontroluje plnenie povinností

vyplývajúcich z tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho

základe, prevádzkových predpisov vydaných držiteľom povolenia, dodržiavanie limít

a podmienok bezpečnej prevádzky a bezpečného vyraďovania, systému manažérstva kvality,

ako aj povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí, opatrení alebo nariadení vydaných podľa

tohto zákona,

b)

kontroluje plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská

republika viazaná v oblasti pôsobnosti tohto zákona,

c)

kontroluje systém odbornej prípravy zamestnancov, programy prípravy odborne spôsobilých

zamestnancov, programy prípravy vybraných zamestnancov držiteľov povolení a kontroluje

odbornú spôsobilosť zamestnancov, ako aj osobitnú odbornú spôsobilosť zamestnancov

držiteľov povolení,

d)

prijíma opatrenia týkajúce sa vzdelávania a odbornej prípravy svojich zamestnancov

s cieľom získať, udržiavať a ďalej rozvíjať ich odborné znalosti a zručnosti v oblasti

jadrovej bezpečnosti a havarijnej pripravenosti,

e)

zisťuje na mieste stav, príčiny a následky vybraných porúch, nehôd alebo havárií

na jadrovom zariadení alebo udalostí pri preprave rádioaktívnych materiálov; počas

vyšetrovania nehody, havárie alebo udalosti pri preprave rádioaktívnych materiálov

iným orgánom zúčastňuje sa ako neopomenuteľný orgán na tomto vyšetrovaní,

f)

kontroluje vykonávanie povinných prehliadok, revízií, prevádzkových kontrol a skúšok

vybraných zariadení z hľadiska jadrovej bezpečnosti,

g)

nariaďuje odstránenie nedostatkov ovplyvňujúcich jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu,

havarijnú pripravenosť,

h)

hodnotí jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu a havarijnú pripravenosť nezávisle od

držiteľa povolenia,

i)

kontroluje obsah, aktualizáciu a precvičovanie havarijných plánov, ktoré schvaľuje

alebo ktoré posudzuje, a školenia o nich,

j)

vykonáva miestne zisťovanie na pracoviskách, v prevádzkach a objektoch žiadateľov

o vydanie súhlasu alebo povolenia a držiteľov súhlasu alebo povolenia vrátane kontroly

dodržiavania systému manažérstva kvality.

(4)

Pri výkone pôsobnosti podľa odsekov 1 až 3 úrad využíva ľudské zdroje a finančné

zdroje nevyhnutné na plnenie povinností podľa tohto zákona v súlade so zdrojovými

možnosťami štátneho rozpočtu. Na podporu svojich dozorných funkcií môže využívať externé

vedecké a technické zdroje a odborné znalosti.

(5)

Úrad písomnou dohodou s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny určí podrobnosti

o spolupráci v dozornej činnosti v oblasti využívania jadrovej energie.

(6)

Úrad informuje Policajný zbor o každej preprave rádioaktívneho materiálu.

(7)

Úrad informuje Policajný zbor o každom prípade, keď neudelil súhlas s prepravou rádioaktívneho

materiálu spolu s odôvodnením tohto odmietnutia.

§ 5

Využívanie jadrovej energie

(1)

Využívať jadrovú energiu možno len na základe súhlasu alebo povolenia vydaného úradom

fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Ak sa súhlas alebo povolenie týka predmetu

konania o stavebnom zámere vo veci, v ktorej nie je úrad iným stavebným úradom, je

úrad dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko dotknutého orgánu podľa Stavebného

zákona.

(2)

Súhlas sa vyžaduje na

a)

etapu uvádzania do prevádzky,

b)

skúšobnú prevádzku.

(3)

Povolenie sa vyžaduje na

a)

stavbu jadrového zariadenia,

b)

uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky,

c)

prevádzku jadrového zariadenia,

d)

etapu vyraďovania,

e)

uzatvorenie úložiska a inštitucionálnu kontrolu,

f)

nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom,

g)

nakladanie s jadrovými materiálmi v jadrovom zariadení,

h)

dovoz alebo vývoz jadrových materiálov,

i)

vývoz špeciálnych materiálov a zariadení v súlade s osobitným predpisom,

9

)

j)

prepravu rádioaktívnych materiálov vrátane medzinárodnej prepravy; toto povolenie

sa nevzťahuje na osobu, ktorá dopravu vykonáva, ak nie je súčasne prepravcom,

k)

odbornú prípravu zamestnancov držiteľa povolenia podľa písmen b) až g),

l)

spätnú prepravu rádioaktívnych odpadov podľa

§ 21 ods. 12 písm. a)

,

m)

dovoz rádioaktívnych odpadov podľa

§ 21 ods. 12 písm. b)

,

n)

nakladanie s jadrovými materiálmi mimo jadrového zariadenia,

o)

umiestnenie jadrového zariadenia podľa

§ 2 písm. f) prvého bodu

.

(4)

Súhlas úradu podľa odseku 2 a povolenie úradu podľa odseku 3 nenahrádza licenciu,

povolenie, oprávnenie alebo osvedčenie vydané inými správnymi orgánmi podľa osobitných

predpisov.

10

)

(5)

Úrad môže všetky svoje rozhodnutia viazať na splnenie podmienok v súvislosti s jadrovou

bezpečnosťou, fyzickou ochranou, zabezpečovaním kvality alebo havarijnou pripravenosťou.

Tieto podmienky môže úrad zmeniť, ak sa zmenia okolnosti dôležité z hľadiska jadrovej

bezpečnosti, fyzickej ochrany alebo havarijnej pripravenosti, za ktorých bolo rozhodnutie

vydané, prípadne na základe nových poznatkov vedy a techniky a pri uplatňovaní spätnej

väzby z medzinárodných skúseností z udalostí na jadrových zariadeniach v zahraničí

alebo na odôvodnenú písomnú žiadosť držiteľa súhlasu alebo povolenia.

(6)

Na zmenu povolenia v odseku 3 v rozsahu, ktorý nie je zmenou, ktorá tvorí predmet

zisťovacieho konania ani posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu,

10a

)

sa nevyžaduje rozhodnutie podľa osobitného predpisu.

10a

)

§ 6

Žiadosť o súhlas alebo o povolenie

(1)

Žiadosť o súhlas alebo o povolenie musí obsahovať,

a)

ak ide o fyzické osoby, meno a priezvisko, trvalý pobyt, evidenčné číslo, ak už bolo

úradom pridelené,

b)

ak ide o právnické osoby, názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, meno, priezvisko,

trvalý pobyt osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom alebo jeho členom,

evidenčné číslo, ak už bolo úradom pridelené,

c)

predmet, druh, rozsah a miesto činnosti, na ktorú sa žiada súhlas alebo povolenie,

spôsob jej zabezpečenia, dobu, počas ktorej chce žiadateľ túto činnosť vykonávať,

a spôsob ukončenia činnosti.

(2)

Súčasťou žiadosti je

a)

údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov

10b

)

fyzickej osoby, právnickej osoby a osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom

štatutárneho orgánu právnickej osoby,

b)

výpis z obdobného registra, akým je obchodný register alebo živnostenský register

vedený v inom členskom štáte, nie starší ako tri mesiace, ak ide o osobu so sídlom

alebo miestom podnikania v inom členskom štáte,

c)

spoločenská zmluva, zakladateľská listina alebo zriaďovacia listina, ak ide o novozaložený

subjekt,

d)

ak ide o žiadosť o vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere k stavbe úložiska alebo

o overenie projektu stavby úložiska, údaje podľa osobitného predpisu

10c

)

potrebné na účel overenia vlastníckeho práva štátu k pozemku, na ktorom má byť úložisko

umiestnené alebo postavené,

e)

doklad o funkčnom technickom vybavení žiadateľa na požadovanú činnosť a doklad, že

žiadateľ má stálych zamestnancov s požadovanou odbornosťou,

f)

doklad o zabezpečení nakladania s rádioaktívnymi odpadmi vrátane jeho finančného

zabezpečenia, ak pri povoľovaných činnostiach majú vznikať rádioaktívne odpady,

g)

doklad o vlastníckej a organizačnej štruktúre žiadateľa o súhlas alebo povolenie,

ak je žiadateľom právnická osoba,

h)

dokumentácia vyžadovaná k žiadostiam o jednotlivé druhy súhlasu alebo povolení uvedená

v

prílohách

tohto zákona,

i)

dokumentácia o počte stálych zamestnancov s uvedením ich odbornosti,

j)

ak ide o žiadosti podľa osobitného predpisu,

11

)

dokumentácia vyžadovaná osobitným predpisom.

(3)

Údaje podľa odseku 2 písm. a) úrad bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom

elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre na vydanie výpisu z registra trestov.

(4)

Na účely identifikácie osôb uvedených v odseku 1 a

§ 10 ods. 1 písm. j)

a zachovania možnosti následnej kontroly tejto identifikácie a na účely vykonávania

a zdokumentovania vykonávania pôsobnosti, činností a úloh úradu podľa tohto zákona

a jeho vykonávacích predpisov je úrad aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb

oprávnený vyžadovať, zisťovať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať

osobné údaje

11a

)

a iné údaje v rozsahu vymedzenom v

§ 6

a

§ 24 ods. 19

a

ods. 21.

Úrad je oprávnený overovať si všetky údaje získané na základe tohto zákona a jeho

vykonávajúcich predpisov v informačných systémoch verejnej správy

11b

)

alebo v referenčných registroch.

11c

)

§ 7

Podmienky na vydanie súhlasu alebo povolenia

(1)

Všeobecnými podmienkami na vydanie súhlasu alebo povolenia fyzickej osobe sú

a)

spôsobilosť na právne úkony,

b)

bezúhonnosť,

c)

preukázanie funkčného technického vybavenia na požadovanú činnosť,

d)

preukázanie dostatočného počtu stálych zamestnancov s požadovanou odbornosťou,

e)

preukázanie splnenia požiadaviek na jadrovú bezpečnosť podľa tohto zákona a jeho

vykonávacích predpisov v dokumentácii priloženej k žiadosti podľa

prílohy č. 1

alebo

prílohy č. 2

; rozsah a úroveň podrobností vypracovanej dokumentácie podľa

prílohy č. 1

musí primerane zodpovedať rozsahu a povahe uvažovaného rizika súvisiaceho s jadrovým

zariadením a jeho umiestnením.

(2)

Všeobecnými podmienkami na vydanie súhlasu alebo povolenia právnickej osobe sú

a)

spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť právnickej osoby a bezúhonnosť osoby, ktorá

je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu,

b)

preukázanie funkčného technického vybavenia na požadovanú činnosť,

c)

preukázanie dostatočného počtu stálych zamestnancov s požadovanou odbornosťou,

d)

preukázanie splnenia požiadaviek na jadrovú bezpečnosť podľa tohto zákona a jeho

vykonávacích predpisov v dokumentácii priloženej k žiadosti podľa

prílohy č. 1

alebo

prílohy č. 2

; rozsah a úroveň podrobností vypracovanej dokumentácie podľa

prílohy č. 1

musí primerane zodpovedať rozsahu a povahe uvažovaného rizika súvisiaceho s jadrovým

zariadením a jeho umiestnením.

(3)

Osobitnými podmienkami vydania povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. o)

sú

a)

posúdenie hodnotenia vplyvu jadrového zariadenia na životné prostredie, ak tak ustanovuje

osobitný predpis,

8

)

ako aj hodnotenie potenciálneho vplyvu okolitého prostredia na jadrové zariadenie,

b)

schválenie požiadaviek na kvalitu jadrového zariadenia,

c)

schválenie návrhu hraníc jadrového zariadenia,

d)

schválenie návrhu veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

(4)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až g)

,

j), k)

je schválenie dokumentácie systému manažérstva kvality pre povoľovanú činnosť.

(5)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až d)

,

f), g)

,

j)

je schválenie predbežného plánu fyzickej ochrany alebo plánu fyzickej ochrany.

(6)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až d)

,

f), g)

,

j)

je schválenie kategorizácie vybraných zariadení do bezpečnostných tried.

(7)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a)

je schválenie predbežného vnútorného havarijného plánu jadrového zariadenia (ďalej

len „predbežný vnútorný havarijný plán“).

(8)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. b) až d)

,

f), g)

,

j)

je schválenie vnútorného havarijného plánu jadrového zariadenia (ďalej len „vnútorný

havarijný plán“), plánov ochrany obyvateľstva a havarijného dopravného poriadku.

(9)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až c)

,

f), g)

je schválenie predbežných limít a podmienok bezpečnej prevádzky alebo limít a podmienok

bezpečnej prevádzky.

(10)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. d)

je schválenie limít a podmienok bezpečného vyraďovania.

(11)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až e)

je schválenie predbežného vymedzenia hraníc jadrového zariadenia, ich vymedzenia

alebo zmien.

(12)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až e)

je schválenie predbežného vymedzenia veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením,

jej vymedzenia alebo zmien.

(13)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. b)

je schválenie programu uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členeného na etapy.

(14)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. b) až g)

je splnenie kvalifikačných požiadaviek vybraných zamestnancov a odborne spôsobilých

zamestnancov.

(15)

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. h)

je uzavretá obchodná zmluva odsúhlasená Európskou komisiou a zároveň je žiadateľ

alebo fyzická osoba, alebo právnická osoba, pre ktorú sa jadrový materiál dováža alebo

vyváža, držiteľom povolenia na nakladanie s jadrovými materiálmi.

§ 8

Náležitosti a vydávanie súhlasu alebo povolenia

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, v rozhodnutí o vydaní súhlasu alebo povolenia úrad

a)

uvedie identifikačné údaje žiadateľa a pridelené evidenčné číslo,

b)

vymedzí predmet a rozsah súhlasu alebo povolenia,

c)

môže určiť podmienky súhlasu alebo povolenia,

d)

môže uviesť časovo alebo technicky ohraničené obdobie, na ktoré sa súhlas alebo povolenie

vydáva.

(2)

Činnosti uvedené v súhlase alebo v povolení môže vykonávať len osoba uvedená v súhlase

alebo v povolení (ďalej len „držiteľ povolenia“).

(3)

Úrad rozhodne o vydaní súhlasu alebo povolenia po overení, že žiadateľ splnil všetky

podmienky určené týmto zákonom a príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi

vydanými na jeho základe. Úrad postupuje v konaní o vydanie súhlasu alebo povolenia

nezávisle od konania iného správneho orgánu. Účastníkom konania o vydanie povolenia

je aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z medzinárodnej

zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

11baa

)

Úrad odmietne účastníkom konania, okrem žiadateľa, sprístupniť citlivé informácie

podľa

§ 3 ods. 16

a

17.

(4)

Žiadateľ o vydanie súhlasu alebo povolenia je povinný umožniť inšpektorom úradu a

osobám prizvaným úradom vstup do objektov a priestorov žiadateľa a poskytovať potrebnú

súčinnosť pri vykonávaní previerky splnenia podmienok na vydanie súhlasu alebo povolenia.

(5)

Úrad rozhodne o vydaní súhlasu alebo povolenia, ak žiadosť obsahuje predpísané náležitosti,

ak je k nej doložená predpísaná dokumentácia a žiadateľ spĺňa podmienky v lehotách

a)

do 60 dní, ak tento zákon ďalej neustanovuje inak,

b)

do štyroch mesiacov, ak ide o rozhodnutie o stavebnom zámere stavby

11ba

)

jadrového zariadenia, okrem stavby úložiska,

c)

do šiestich mesiacov, ak ide o

1.

povolenie skúšobnej prevádzky,

11bb

)

2.

povolenie predčasného užívania stavby,

11bc

)

3.

kolaudačné osvedčenie,

11bd

)

4.

uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky a

5.

etapu vyraďovania,

d)

do jedného roka, ak ide o

1.

povolenie podľa

§ 17a

,

2.

povolenie stavby úložiska a uzatvorenie úložiska,

3.

povolenie nadväzujúce na skončenie platnosti povolenia vydaného s obmedzeniami podľa

odseku 1 písm. d) a

4.

overenie projektu stavby.

11be

)

(6)

Lehoty podľa odseku 5 začínajú plynúť odo dňa doručenia úplnej žiadosti spolu s úplnou

predpísanou dokumentáciou; tieto lehoty sa primerane predlžujú o lehoty, v ktorých

koná Európska komisia, ak sa vyžaduje jej vyjadrenie, stanovisko alebo súhlas podľa

osobitného predpisu.

5

)

(7)

Ak úrad zistí, že žiadosť nemá náležitosti podľa

§ 6 ods. 1

, alebo ak k žiadosti nie sú priložené doklady podľa

§ 6 ods. 2

, úrad vyzve žiadateľa v lehote 30 dní od doručenia žiadosti, aby odstránil nedostatky

žiadosti alebo aby doplnil chýbajúce doklady. Úrad vo výzve určí primeranú lehotu

na odstránenie nedostatkov žiadosti alebo doplnenie chýbajúcich dokladov, najmenej

však 30 dní. Úrad zároveň vo výzve žiadateľa upozorní na následky neodstránenia nedostatkov

žiadosti alebo nedoplnenia chýbajúcich dokladov podľa odseku 8.

(8)

Ak žiadateľ neodstráni nedostatky žiadosti alebo ak nedoplní chýbajúce doklady v

lehote, ktorú určil úrad, napriek tomu, že bol na možnosť zastavenia konania úradom

upozornený, úrad konanie zastaví.

(9)

Ustanovenia odsekov 7 a 8 sa primerane použijú aj vtedy, ak žiadateľ nepredložil

doklad o poistení alebo doklad o finančnej zábezpeke podľa osobitého predpisu

11aa

)

alebo ak podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska alebo iného orgánu podľa osobitného

predpisu

11ab

)

osoba uvedená ako poskytovateľ poistenia alebo poskytovateľ finančnej zábezpeky nie

je oprávnená také poistenie alebo finančnú zábezpeku poskytovať podľa osobitného predpisu.

11ab

)

(10)

Účastníkovi konania podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,

11baa

)

alebo účastníkovi konania podľa osobitného predpisu

11bab

)

úrad, v konaní podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,

11d

)

doručuje rozhodnutie o vydaní súhlasu alebo povolenia, výzvu, upovedomenie, predvolanie

alebo inú písomnosť verejnou vyhláškou.

(11)

Úrad je povinný urobiť opatrenie, aby sa pri doručovaní rozhodnutia alebo inej písomnosti,

alebo pri nazeraní do spisu nesprístupnila citlivá informácia, utajovaná skutočnosť,

obchodné tajomstvo, právo duševného vlastníctva alebo neporušila zákonom ustanovená

alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

(12)

Úrad je povinný upovedomiť žiadateľa, aby označil, ktoré informácie alebo podklady

považuje za citlivé informácie, predmet utajovanej skutočnosti, obchodné tajomstvo

alebo právo duševného vlastníctva.

(13)

Úrad môže od žiadateľa žiadať písomné odôvodnenie označenia informácií alebo podkladov

ako citlivá informácia, utajovaná skutočnosť, obchodné tajomstvo alebo právo duševného

vlastníctva. Ak úrad aj napriek odôvodneniu dospeje k záveru, že predložené informácie

a podklady nenapĺňajú znaky citlivej informácie, utajovanej skutočnosti, obchodného

tajomstva alebo práva duševného vlastníctva, oznámi to žiadateľovi písomne s odôvodnením.

§ 9

Zmena, zrušenie alebo zánik súhlasu alebo povolenia

(1)

Ak ide o žiadosť o zmenu súhlasu alebo povolenia, postupuje sa v konaní primerane

podľa

§ 6 až 8

.

(2)

Ak držiteľ povolenia poruší svoje povinnosti určené týmto zákonom, všeobecne záväznými

právnymi predpismi vydanými na jeho základe alebo podmienky určené v súhlase alebo

povolení, môže úrad vydaný súhlas alebo povolenie zmeniť alebo zrušiť.

(3)

Úrad môže zrušiť alebo zmeniť súhlas alebo povolenie, ak jeho držiteľ

a)

neodstráni nedostatky zistené úradom v termínoch ním stanovených,

b)

písomne požiada o zrušenie alebo o zmenu.

(4)

Súhlas alebo povolenie zaniká

a)

u fyzických osôb smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,

b)

dňom zániku právnickej osoby,

c)

uplynutím doby, na ktorú bolo vydané,

d)

rozhodnutím úradu o jeho zrušení,

e)

dňom účinnosti premeny, cezhraničnej premeny, zmeny právnej formy a cezhraničnej

zmeny právnej formy podľa osobitného predpisu.

11e

)

(5)

Držiteľ povolenia podľa tohto zákona je povinný podať žiadosť o povolenie alebo súhlas

podľa tohto zákona pri zamýšľanej premene, cezhraničnej premene, zmene právnej formy

alebo cezhraničnej zmene právnej formy podľa osobitného predpisu

11e

)

v dostatočnom časovom predstihu tak, aby bolo možné plynulé pokračovanie činností,

na ktoré bolo vydané povolenie a súhlas pred zamýšľanou premenou, cezhraničnou premenou,

zmenou právnej formy alebo cezhraničnou zmenou právnej formy podľa osobitného predpisu.

11e

)

Ak dochádza k zániku držiteľa povolenia, žiadosť o povolenie alebo súhlas podľa predchádzajúcej

vety je povinný podať držiteľ povolenia spolu so svojím budúcim právnym nástupcom.

Prílohou žiadosti o povolenie alebo súhlas podľa tohto zákona je aj príslušný projekt

premeny vrátane jeho príloh podľa osobitného predpisu.

11e

)

§ 10

Povinnosti držiteľa povolenia

(1)

Držiteľ povolenia je povinný v rozsahu súhlasu alebo povolenia

a)

zabezpečiť jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu, havarijnú pripravenosť vrátane ich

overovania,

b)

dodržiavať úradom posúdenú alebo schválenú dokumentáciu; odchýliť sa od tejto dokumentácie

je možné po jej predchádzajúcom opätovnom posúdení alebo schválení úradom,

c)

sústavne a komplexne hodnotiť napĺňanie zásad uvedených v

§ 3 ods. 3 až 5

a zabezpečovať uplatňovanie výsledkov hodnotenia v praxi,

d)

dodržiavať podmienky povolenia alebo súhlasu, vyšetriť bezodkladne každé porušenie

týchto podmienok a prijať opatrenia na nápravu a zabránenie opakovaniu takéhoto porušenia,

e)

dodržiavať limity a podmienky bezpečnej prevádzky alebo limity a podmienky bezpečného

vyraďovania; ich porušenie, nedodržanie alebo prekročenie bezodkladne oznámiť úradu,

f)

dodržiavať technické, organizačné, personálne, finančné a administratívne požiadavky

ustanovené týmto zákonom, ako aj oznamovacie povinnosti voči úradu,

g)

zaviesť a uplatňovať systémy riadenia, v rámci ktorých sa jadrovej bezpečnosti venuje

náležitá priorita,

h)

poskytovať inšpektorom úradu pri výkone inšpekčnej činnosti potrebnú súčinnosť podľa

osobitného predpisu,

12

)

poskytovať inšpektorom osobné ochranné pracovné pomôcky na výkon inšpekčnej činnosti,

poskytovať potrebnú súčinnosť osobám prizvaným úradom na účel posúdenia otázok súvisiacich

s výkonom inšpekčnej činnosti, na vyžiadanie úradu poskytnúť požadovanú dokumentáciu

alebo iné informácie spadajúce do pôsobnosti úradu, a to aj mimo výkonu inšpekčnej

činnosti,

i)

umožniť nakladanie s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým

jadrovým palivom len držiteľom povolení na nakladanie s nimi podľa tohto zákona,

j)

poveriť výkonom pracovných činností len osoby spĺňajúce podmienky uvedené v

§ 24

a u osôb vykonávajúcich činnosti podľa osobitného predpisu

6

)

zabezpečiť overenie preverenia ich spôsobilosti podľa tohto osobitného predpisu,

k)

oznamovať úradu bezodkladne každú zmenu podľa

§ 2 písm. x)

,

l)

predkladať úradu na odsúhlasenie alebo schválenie každú zmenu podľa

§ 2 písm. w)

najmenej jeden mesiac pred jej uvažovanou realizáciou,

m)

informovať verejnosť prostredníctvom svojho webového sídla, tlače alebo iným verejnosti

prístupným spôsobom vždy k 30. aprílu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení

a o nakladaní s rádioaktívnym odpadom a s vyhoretým jadrovým palivom za uplynulý kalendárny

rok,

n)

informovať pracovníkov na území jadrového zariadenia a verejnosť o normálnych prevádzkových

podmienkach jadrových zariadení,

o)

neodkladne informovať úrad o vyhlásení konkurzu alebo zamietnutí konkurzu pre nedostatok

majetku,

p)

predložiť úradu zaradenie jadrového zariadenia a jadrových materiálov do príslušnej

kategórie z hľadiska fyzickej ochrany,

q)

vypracovať predbežný vnútorný havarijný plán, vnútorný havarijný plán a havarijný

dopravný poriadok, ako aj podklady pre plán ochrany obyvateľstva a pre havarijný dopravný

poriadok,

r)

preukázateľne a neodkladne oznámiť úradu zásahy smerujúce k odvráteniu nehody, havárie

alebo k odstráneniu ich následkov,

s)

v súlade so schváleným plánom fyzickej ochrany bezodkladne písomne oznámiť úradu

výkon letu

13

)

vo vzdušnom priestore zriadenom na ochranu jadrového zariadenia,

t)

zabezpečiť systematickú analýzu prevádzkových udalostí a skúseností, vývoja medzinárodných

bezpečnostných štandardov a nových vedomostí získaných prostredníctvom výskumu a vývoja

a tieto používať na zlepšovanie bezpečnosti svojho jadrového zariadenia a svojej činnosti,

u)

zabezpečiť, aby pred prijatím opatrenia vo vzťahu k jadrovej bezpečnosti bola vykonaná

analýza a konzultácia s odborníkmi z príslušnej oblasti, ktorí sa nepodieľali na tvorbe

opatrenia alebo analýzy k nemu, tak, aby boli opatrenia kvalifikované a aby boli zohľadnené

všetky bezpečnostné aspekty navrhovaného opatrenia,

v)

bezodkladne informovať úrad o takých vnútorných opatreniach, ktoré majú vplyv na

povolené činnosti a ich realizácia môže ovplyvniť jadrovú bezpečnosť, ako aj o prerušení

činností, ktoré sú opísané v dokumentácii k povoleniu a o dôvodoch takéhoto prerušenia,

w)

zabezpečiť počas výstavby, rekonštrukcií alebo počas opráv jadrových zariadení za

účasti úradu alebo úradom poverených osôb kontrolu zhody zmontovaných systémov, konštrukcií,

komponentov alebo ich častí s projektovou dokumentáciou, požiadavkami na zabezpečovanie

kvality, požiadavkami na kvalitu a overiť zhodu ich sprievodnej technickej dokumentácie

so všeobecne záväznými právnymi predpismi; o vykonaných kontrolách vyhotoviť a viesť

záznamy,

x)

oznámiť úradu vykonanie kontroly podľa písmena w) najmenej desať dní pred ich uskutočnením,

v nepredvídaných prípadoch najneskôr 24 hodín pred ich uskutočnením,

y)

zabezpečiť vykonanie kontrol podľa písmena w) a kontrol prác odovzdaných dodávateľmi

osobami, ktoré majú odbornú spôsobilosť podľa

§ 24

alebo aspoň päť rokov odbornej praxe v príslušných oblastiach využívania jadrovej

energie podľa

§ 2 písm. v) prvého

alebo

druhého

bodu získanú výkonom pracovných činností na obdobnom jadrovom zariadení,

z)

zabezpečiť v systéme odbornej prípravy zamestnancov, u ktorých sa vyžaduje odborná

spôsobilosť alebo osobitná odborná spôsobilosť podľa

§ 24 ods. 1

a

2

, získavanie, udržiavanie a rozvoj odborných vedomostí, praktických zručností a osobných

postojov v oblasti jadrovej bezpečnosti a havarijnej pripravenosti na území jadrového

zariadenia.

(2)

Ak úrad súhlas alebo povolenie obmedzí podľa

§ 8 ods. 1 písm. d)

, držiteľ povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. b) až e)

je povinný v dostatočnom predstihu pred ukončením platnosti povolenia s prihliadnutím

na lehoty uvedené v

§ 8 ods. 5 a 6

predložiť úradu žiadosť a príslušnú dokumentáciu na vydanie povolenia na pokračovanie

činnosti.

(3)

V záujme zabezpečenia jadrovej bezpečnosti a predchádzania neodôvodnenému hromadeniu

rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva je držiteľ povolenia povinný

počas uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a počas prevádzky jadrového zariadenia

odovzdať rádioaktívne odpady a vyhoreté jadrové palivo právnickej osobe podľa

§ 3 ods. 11

na ďalšie nakladanie s nimi. Ak ide o rádioaktívne odpady, odovzdanie sa musí uskutočniť

najneskôr do 12 mesiacov od ich vzniku, a ak ide o vyhoreté jadrové palivo, odovzdanie

sa musí uskutočniť po splnení požiadaviek na jeho bezpečnú, hospodárnu a efektívnu

prepravu do jadrového zariadenia, ku ktorému má povolenie právnická osoba podľa

§ 3 ods. 11

. Táto povinnosť sa nevzťahuje na prechodné rádioaktívne odpady a na rádioaktívne

odpady skladované v jadrovom zariadení ich vzniku, ktoré vzhľadom na obsah rádioaktívnych

nuklidov nie sú po spracovaní a úprave uložiteľné v Republikovom úložisku rádioaktívnych

odpadov v lokalite Mochovce.

(4)

Držiteľ povolenia je povinný umožniť inšpektorom úradu, osobám prizvaným úradom,

ako aj oprávneným osobám medzinárodných organizácií vykonávajúcim kontrolu v súlade

s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vstup do objektov a priestorov jadrových

zariadení alebo do priestorov, v ktorých sa nachádzajú jadrové materiály, a poskytovať

potrebnú súčinnosť pri výkone ich činnosti.

(5)

Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov a orgány štátnej správy zodpovedajúce

za plány ochrany obyvateľstva na úrovni kraja umožnia inšpektorom úradu, osobám prizvaným

úradom, ako aj oprávneným osobám medzinárodných organizácií vykonávajúcim kontrolu

v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky prístup k dokumentácii, do

objektov a zariadení, na ktoré sa príslušné havarijné plány vzťahujú.

(6)

Držiteľ povolenia je povinný odovzdávať úradu údaje požadované týmto zákonom a odovzdávať

Európskej komisii alebo inému príslušnému orgánu Európskej únie údaje požadované osobitnými

predpismi podľa

§ 13

, ako aj ďalšie údaje vyžadované medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika

viazaná vo vzťahu k Európskej únii s ohľadom na nešírenie jadrových zbraní. Súčasne

je povinný údaje požadované osobitnými predpismi

14

)

zasielať na vedomie úradu.

(7)

Držiteľ povolenia je povinný predložiť úradu správu o výsledkoch hodnotenia so špecifickým

tematickým zameraním v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení určené rozhodnutím

podľa

§ 4 ods. 2 písm. c) tretieho bodu

.

(8)

Držiteľ povolenia je povinný poskytnúť úradu potrebnú súčinnosť na

a)

vykonanie hodnotenia podľa

§ 4 ods. 1 písm. l)

,

b)

uskutočnenie partnerského hodnotenia podľa

§ 4 ods. 1 písm. m)

.

(9)

Držiteľ povolenia je povinný písomne oznámiť úradu akúkoľvek zmenu skutočností, ktoré

boli základom na vydanie súhlasu alebo povolenia, alebo akúkoľvek skutočnosť, ktorá

by mohla viesť k zmene alebo zrušeniu povolenia, a to v lehote do 15 dní odo dňa jej

vzniku.

(10)

Držiteľ povolenia je povinný plniť aj ďalšie povinnosti uvedené v tomto zákone.

§ 10a

Let vo vzdušnom priestore zriadenom na ochranu jadrového zariadenia

(1)

Súhlas s vykonaním letu vo vzdušnom priestore zriadenom na ochranu jadrového zariadenia

vydáva držiteľ povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až d

) na základe žiadosti prevádzkovateľa lietadla

14a

)

alebo prevádzkovateľa bezpilotného leteckého systému;

14b

)

v súhlase určí podmienky vykonania letu v súlade s podmienkami určenými v kladnom

stanovisku úradu.

(2)

Prevádzkovateľ lietadla a prevádzkovateľ bezpilotného leteckého systému sú povinní

žiadosť o vydanie súhlasu s vykonaním letu vo vzdušnom priestore zriadenom na ochranu

jadrového zariadenia predložiť držiteľovi povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až d

) najmenej 20 dní pred plánovaným vykonaním letu. Vzor žiadosti o vydanie súhlasu

s vykonaním letu vo vzdušnom priestore zriadenom na ochranu jadrového zariadenia zverejňuje

držiteľ povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až d

) na svojom webovom sídle.

(3)

Držiteľ povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až d

) je povinný pred vydaním súhlasu s vykonaním letu vo vzdušnom priestore zriadenom

na ochranu jadrového zariadenia požiadať úrad o stanovisko k vykonaniu letu v lehote

najmenej 15 dní pred plánovaným vykonaním letu. V žiadosti o stanovisko držiteľ povolenia

podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až d

) uvedie meno a priezvisko pilota, čas letu a typ lietadla, ktorým sa let vykoná.

(4)

Držiteľ povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až d

) môže vydať súhlas s vykonaním letu vo vzdušnom priestore zriadenom na ochranu jadrového

zariadenia len ak úrad vydá k vykonaniu letu kladné stanovisko.

(5)

Ak držiteľ povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až d

) je prevádzkovateľom lietadla alebo prevádzkovateľom bezpilotného leteckého systému,

ustanovenia odsekov 1 až 4 sa na vykonanie letu vo vzdušnom priestore zriadenom na

ochranu jadrového zariadenia držiteľom povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až d)

nevzťahujú.

(6)

Kladné stanovisko k vykonaniu letu vo vzdušnom priestore zriadenom na ochranu jadrového

zariadenia vydáva úrad na základe žiadosti držiteľa povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až d)

, ktorý je prevádzkovateľom lietadla alebo prevádzkovateľom bezpilotného leteckého

systému. Držiteľ povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až d)

je povinný požiadať úrad o stanovisko v lehote najmenej 15 dní pred plánovaným vykonaním

letu.

TRETIA ČASŤ

JADROVÉ MATERIÁLY, ŠPECIÁLNE MATERIÁLY A ZARIADENIA A PREPRAVA RÁDIOAKTÍVNYCH MATERIÁLOV

§ 11

Jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia

(1)

Jadrové materiály sú materiály definované osobitnými predpismi.

15

)

(2)

Špeciálne materiály a zariadenia sú materiály a zariadenia definované osobitným predpisom.

9

)

(3)

V pochybnostiach, či niektorá látka je jadrovým materiálom alebo či niektorý materiál

a zariadenie je špeciálnym materiálom a zariadením, rozhodne úrad.

(4)

Špeciálne materiály a zariadenia, ktoré spadajú pod dozor úradu, ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 12

Nakladanie s jadrovými materiálmi

(1)

Pre jadrové materiály, pri ktorých nie je známy vlastník alebo ich vlastníkovi zaniklo

povolenie podľa

§ 9 ods. 4

alebo jadrové materiály boli nadobudnuté v rozpore s týmto zákonom, úrad rozhodnutím

určí iného držiteľa povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. g)

alebo

n)

na vykonanie nevyhnutných opatrení. Pri úhrade vynaložených nákladov držiteľovi povolenia

sa postupuje primerane podľa

§ 21 ods. 10

.

(2)

Každý, kto nájde jadrový materiál alebo iný obdobný rádioaktívny materiál alebo má

podozrenie, že ide o jadrový materiál alebo iný obdobný rádioaktívny materiál, je

povinný neodkladne oznámiť jeho nález úradu, Policajnému zboru alebo hlavnému hygienikovi

Slovenskej republiky.

(3)

Každý, kto zistí stratu alebo odcudzenie jadrového materiálu alebo iného obdobného

rádioaktívneho materiálu alebo má podozrenie alebo vedomosť o poškodení jadrového

materiálu alebo iného obdobného rádioaktívneho materiálu, monitorovacích zariadení

alebo plomb sledujúcich stav a tok jadrových materiálov, je povinný neodkladne oznámiť

túto skutočnosť úradu, Policajnému zboru alebo hlavnému hygienikovi Slovenskej republiky

a Európskej komisii.

(4)

Fyzická osoba alebo právnická osoba v žiadosti o udelenie povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. g)

alebo

n)

okrem údajov podľa

§ 6

uvedie

a)

druhy jadrových materiálov,

b)

činnosti, na ktoré bude jadrové materiály používať.

(5)

Ak sa bude s jadrovými materiálmi nakladať v jadrovom zariadení, k žiadosti o udelenie

povolenia sa pripoja údaje vyžadované osobitným predpisom.

16

)

(6)

Žiadosť o udelenie povolenia predloží fyzická osoba alebo právnická osoba

a)

najneskôr šesť mesiacov pred prvým príjmom jadrových materiálov do jadrového zariadenia,

b)

najneskôr dva mesiace pred prvým príjmom jadrových materiálov mimo jadrového zariadenia.

(7)

Používať jadrové materiály spôsobom, pri ktorom sa spotrebujú alebo rozriedia tak,

že ich nemožno spätne získať, alebo pri ktorom podstatne zmenia svoju formu alebo

stav, okrem použitia jadrového paliva v jadrovom reaktore možno len s predchádzajúcim

súhlasom úradu a Európskej komisie.

(8)

Podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 13

Evidencia a kontrola jadrových materiálov

(1)

Držiteľ povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. g)

a

n)

je povinný

a)

viesť o týchto materiáloch evidenčné záznamy v rozsahu požadovanom osobitnými predpismi

17

)

a prevádzkové záznamy, predkladať úradu správy o zmene inventára,

b)

poskytovať úradu kópie dokumentácií, ktoré sú požadované podľa osobitných predpisov,

16

)

c)

ustanoviť zodpovedného zamestnanca na vedenie evidenčných a prevádzkových záznamov

o kontrole jadrových materiálov a jeho meno, priezvisko a ďalšie kontaktné údaje ohlásiť

úradu a Európskej komisii,

d)

informovať úrad a Európsku komisiu o neplnení povinností vyplývajúcich z osobitných

predpisov.

17

)

(2)

Podrobnosti o vedení prevádzkových záznamov, podrobnosti o vykonávaní inšpekčnej

činnosti úradom, podrobnosti o vypracúvaní a predkladaní správ o zmene inventára a

o spôsobe ohlasovania a informovania o udalostiach súvisiacich s činnosťou dozorných

zariadení a s jadrovými materiálmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý

vydá úrad.

§ 14

Dovoz alebo vývoz jadrových materiálov, vývoz špeciálnych materiálov a zariadení

Na dovoz alebo vývoz jadrových materiálov, vývoz špeciálnych materiálov a zariadení

podľa osobitných predpisov

18

)

vydá úrad povolenie fyzickej osobe alebo právnickej osobe na základe písomnej žiadosti

doloženej dokumentáciou podľa

prílohy č. 2 bodu B

. Pri povoľovaní vývozu špeciálnych materiálov a zariadení sa postupuje v súlade s

osobitnými predpismi,

9

)

pričom príslušným orgánom na účely vykonávania tohto predpisu je ministerstvo hospodárstva.

§ 15

Preprava rádioaktívnych materiálov

(1)

Prepravca rádioaktívnych materiálov je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

pripravuje prepravu rádioaktívnych materiálov, je v prepravných dokumentoch označená

ako prepravca a je držiteľom povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov.

(2)

Prepravovať rádioaktívne materiály možno len na základe povolenia na prepravu, ktoré

vydá úrad prepravcovi, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov vydá úrad po predložení písomnej

žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v

prílohe č. 2 bode A

.

(4)

Prepravu rádioaktívnych materiálov možno uskutočňovať len v prepravných zariadeniach,

ktorých typy schválil úrad. Úrad rozhodne o žiadosti o schválenie typu prepravného

zariadenia v lehote do 12 mesiacov od začatia konania. Držiteľ rozhodnutia o schválenom

type prepravného zariadenia je povinný oznámiť úradu výrobné čísla prepravných zariadení.

Podrobnosti o náležitostiach žiadosti a o dokladoch, ktoré je nutné k žiadosti doložiť,

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

(5)

Rozhodnutie o schválení typu prepravného zariadenia sa vydáva najviac na päť rokov.

(6)

Prepravca je povinný overovať zhodu vlastností a parametrov prepravných zariadení

so schváleným typom a túto zhodu preukazovať.

19

)

(7)

Prepravné zariadenia na prepravu rádioaktívnych materiálov, ktoré boli schválené

obdobným spôsobom v členských štátoch alebo v niektorom zo štátov Európskeho združenia

voľného obchodu, ktoré sú súčasne zmluvnou stranou Európskeho hospodárskeho priestoru,

sa považujú za typovo schválené podľa tohto zákona.

(8)

Prepravné zariadenia na prepravu rádioaktívnych materiálov, ktoré boli schválené

obdobným spôsobom v štátoch nespadajúcich pod odsek 7, môže úrad považovať za typovo

schválené podľa tohto zákona.

(9)

Pri prepravných zariadeniach určených na prepravu rádioaktívnych materiálov je súčasťou

podkladov na rozhodnutie úradu o typovom schválení dokumentácia o skúškach, ktoré

sa vykonajú na náklady žiadateľa u oprávnených osôb na vykonávanie takýchto skúšok.

(10)

Povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov sa udeľuje pre každú prepravu; to

neplatí, ak ide o prepravu toho istého druhu rádioaktívnych materiálov, pri tom istom

druhu prepravy a tým istým prepravcom, keď možno udeliť povolenie na prepravu až na

jeden rok, ak ide o prepravu jadrových materiálov alebo vyhoretého jadrového paliva,

a na tri roky, ak ide o prepravu rádioaktívnych odpadov.

(11)

Povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov nie je potrebné na prepravu

a)

výrobkov z neožiareného prírodného a ochudobneného uránu a neožiareného tória,

b)

jadrových materiálov, ktorých preprava za 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov

nepresiahne

1.

500 kg pre prírodný neožiarený urán,

2.

1 000 kg pre neožiarený ochudobnený urán a neožiarené tórium.

(12)

Prepravca rádioaktívnych materiálov je povinný zabezpečiť ohlásenie ich vstupu alebo

výstupu z územia Slovenskej republiky do alebo zo štátov mimo Európskej únie pohraničnému

colnému úradu a predložiť tomuto colnému úradu overenú kópiu príslušného povolenia,

a ak ide o tranzit, pri vstupe overenú kópiu platného povolenia štátu, do ktorého

majú byť rádioaktívne materiály zo Slovenskej republiky prepustené. Bez splnenia tejto

podmienky colný úrad tento tovar neprepustí. Údaje uvedené v týchto dokladoch colný

úrad oznámi úradu.

(13)

Na prepravu rádioaktívnych materiálov sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 21 ods. 4

. Pri preprave rádioaktívnych materiálov musia byť splnené požiadavky vyplývajúce

z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

20

)

(14)

Podrobnosti o požiadavkách pri preprave rádioaktívnych materiálov ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Dozor a kontrola pri cezhraničnej preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového

paliva

§ 16

Vymedzenie niektorých pojmov pri cezhraničnej preprave rádioaktívnych odpadov a vyhoretého

jadrového paliva

(1)

Krajinou pôvodu je členský štát alebo tretia krajina, z ktorej sa plánuje začať alebo

sa začína cezhraničná preprava.

(2)

Krajinou určenia je členský štát alebo tretia krajina, do ktorej sa plánuje alebo

uskutočňuje cezhraničná preprava.

(3)

Krajinou tranzitu je členský štát alebo tretia krajina iná ako krajina pôvodu alebo

krajina určenia, cez ktorej územie sa plánuje alebo uskutočňuje cezhraničná preprava.

(4)

Cezhraničnou prepravou je súbor operácií spojených s premiestnením rádioaktívneho

odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva z krajiny pôvodu do krajiny určenia cez územie

Slovenskej republiky.

(5)

Cezhraničnou prepravou v rámci územia členských štátov je cezhraničná preprava, v

ktorej krajina pôvodu a krajina určenia sú členskými štátmi.

(6)

Cezhraničnou prepravou mimo územia členských štátov je cezhraničná preprava, v ktorej

sú krajina pôvodu alebo krajina určenia tretími krajinami.

(7)

Držiteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je pred realizáciou cezhraničnej

prepravy zodpovedná podľa platného vnútroštátneho práva krajiny pôvodu za rádioaktívny

odpad alebo vyhoreté jadrové palivo a plánuje realizovať ich cezhraničnú prepravu

príjemcovi.

(8)

Príjemcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej sa zasiela rádioaktívny

odpad alebo vyhoreté jadrové palivo.

(9)

Príslušné orgány dozoru sú orgány, ktoré podľa vnútroštátnych právnych predpisov

krajiny pôvodu, krajiny tranzitu alebo krajiny určenia sú oprávnené vykonávať dozor

nad prepravou rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva a jej kontrolu.

(10)

Uznaným zariadením je zariadenie nachádzajúce sa na území krajiny a schválené jej

príslušnými orgánmi dozoru na dlhodobé skladovanie alebo uloženie uzatvorených žiaričov,

20a

)

v osobitnom prípade aj kapsúl obaľujúcich rádioaktívny materiál ako súčasť žiariča,

alebo zariadenie určené na dočasné skladovanie uzatvorených žiaričov.

(11)

Štandardným dokumentom sa rozumejú formuláre, ktoré sa používajú ako vzory žiadosti

o povolenie cezhraničnej prepravy, schválenia cezhraničnej prepravy príslušnými orgánmi,

rozhodnutia o povolení cezhraničnej prepravy alebo zamietnutia cezhraničnej prepravy,

ako aj ostatných úkonov držiteľa, žiadateľa, príjemcu a príslušných orgánov, ktoré

súvisia s povoľovaním cezhraničnej prepravy. Štandardný dokument a spôsob jeho riadneho

vyplnenia ustanovuje osobitný predpis.

20b

)

§ 16a

Príslušné orgány dozoru

(1)

Príslušnými orgánmi dozoru podľa

§ 16 ods. 9

v Slovenskej republike (ďalej len „dozorný orgán“) pre prepravu

a)

rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení, prepravu vyhoretého jadrového paliva

a pre prepravu inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov z miesta úpravy na úložisko

je úrad,

b)

inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov okrem prepravy inštitucionálnych rádioaktívnych

odpadov podľa písmena a) je ministerstvo dopravy a výstavby.

20c

)

(2)

Dozorný orgán postupom primerane podľa

§ 16h

zabezpečí bezpečné vrátenie do krajiny pôvodu, ak

a)

zásielky rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva, ktoré patria do

rozsahu pôsobnosti tohto zákona neboli riadne povolené v súlade s týmto zákonom, alebo

b)

rádioaktívne kontaminovaný odpad alebo materiál obsahujúci rádioaktívne žiariče nebol

deklarovaný krajinou pôvodu ako rádioaktívny odpad.

(3)

Dozorný orgán oznamuje Európskej komisii neodôvodnené zdržania alebo nedostatok spolupráce

príslušných orgánov dozoru iného členského štátu, ktoré súvisia s udeľovaním súhlasu

s cezhraničnou prepravou.

(4)

Dozorný orgán zasiela Európskej komisii raz za tri roky správu o vykonávaní povoľovania,

správu o dozore a kontrole pri cezhraničnej preprave a správu o vykonaných cezhraničných

prepravách cez územie Slovenskej republiky. Prvú správu o vykonávaní povoľovania,

správu o dozore a kontrole pri cezhraničnej preprave a správu o vykonaných cezhraničných

prepravách cez územie Slovenskej republiky zašle dozorný orgán Európskej komisii do

25. decembra 2011.

Cezhraničná preprava v rámci územia členských štátov

§ 16b

Žiadosť o povolenie cezhraničnej prepravy

(1)

Držiteľ, ktorý plánuje realizovať cezhraničnú prepravu v rámci územia členských štátov

alebo zabezpečiť realizáciu takejto cezhraničnej prepravy a krajinou pôvodu je Slovenská

republika, podá dozornému orgánu žiadosť o povolenie cezhraničnej prepravy.

(2)

Žiadosť podľa odseku 1 možno podať na viac cezhraničných prepráv, ak

a)

rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo má zhodné fyzikálne, chemické a

rádioaktívne vlastnosti,

b)

cezhraničná preprava sa má uskutočniť medzi rovnakým držiteľom a rovnakým príjemcom

a týka sa toho istého dozorného orgánu a

c)

cezhraničná preprava je spojená s tranzitom cez tretie krajiny, takýto tranzit sa

uskutočňuje cez tie isté colné úrady výstupu z územia členských štátov a tie isté

colné úrady vstupu na územie členských štátov a cez tie isté colné úrady dotknutej

tretej krajiny alebo dotknutých tretích krajín, ak sa dotknuté príslušné orgány dozoru

nedohodnú inak.

§ 16c

Odoslanie žiadosti príslušným orgánom

(1)

Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, dozorný orgán zašle žiadosť podľa

§ 16b

na schválenie príslušným orgánom dozoru členského štátu určenia a príslušným orgánom

dozoru členských štátov tranzitu.

(2)

Ak je dozorný orgán dotknutým príslušným orgánom dozoru, pri ochrane údajov uvedených

v štandardnom dokumente a ostatných dokumentoch súvisiacich s cezhraničnou prepravou

postupuje v súlade s osobitným predpisom.

20d

)

§ 16d

Potvrdenie o prijatí a žiadosť o informácie

(1)

Ak je Slovenská republika krajinou určenia alebo krajinou tranzitu, dozorný orgán

do 20 dní od prijatia žiadosti od príslušného orgánu dozoru členského štátu pôvodu

overí, či je žiadosť riadne vyplnená podľa

§ 16l

.

(2)

Ak je Slovenská republika krajinou určenia a žiadosť je riadne vyplnená, dozorný

orgán zašle najneskôr do 10 dní po uplynutí lehoty podľa odseku 1 príslušným orgánom

dozoru členského štátu pôvodu potvrdenie o prijatí a jeho kópiu zašle ostatným dotknutým

príslušným orgánom dozoru.

(3)

Ak je Slovenská republika krajinou určenia alebo krajinou tranzitu a žiadosť nie

je riadne vyplnená, dozorný orgán pred uplynutím lehoty podľa odseku 1 požiada o chýbajúce

informácie príslušný orgán dozoru členského štátu pôvodu a o tejto žiadosti informuje

ostatné dotknuté príslušné orgány dozoru členských štátov tranzitu a členských štátov

určenia.

(4)

Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, dozorný orgán zasiela požadované chýbajúce

informácie dotknutým príslušným orgánom dozoru členských štátov tranzitu a členských

štátov určenia.

(5)

Ak je Slovenská republika krajinou určenia, dozorný orgán zašle najneskôr do 10 dní

odo dňa prijatia chýbajúcich informácií a najskôr po uplynutí lehoty podľa odseku

1 príslušným orgánom dozoru členského štátu pôvodu potvrdenie o prijatí a jeho kópiu

ostatným dotknutým príslušným orgánom dozoru.

§ 16e

Súhlas s cezhraničnou prepravou a odmietnutie udelenia súhlasu s cezhraničnou prepravou

(1)

Ak je Slovenská republika krajinou určenia alebo krajinou tranzitu, dozorný orgán

oznámi formou stanoviska najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa potvrdenia o prijatí

žiadosti členským štátom určenia, svoj súhlas s cezhraničnou prepravou alebo podmienky,

ktorých splnenie vyžaduje na udelenie súhlasu s cezhraničnou prepravou alebo svoje

odmietnutie udeliť súhlas s cezhraničnou prepravou príslušným orgánom členského štátu

pôvodu.

(2)

Ak je Slovenská republika krajinou určenia alebo krajinou tranzitu, dozorný orgán

môže požiadať o predĺženie lehoty na oznámenie svojho stanoviska podľa odseku 1 najviac

o jeden mesiac.

(3)

Ak je Slovenská republika krajinou určenia alebo krajinou tranzitu a dozorný orgán

neoznámi svoje stanovisko v lehote podľa odseku 1 alebo v predĺženej lehote podľa

odseku 2, takéto neoznámenie sa považuje za ním udelený súhlas s požadovanou cezhraničnou

prepravou.

(4)

Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu a príslušné orgány dotknutých členských

štátov tranzitu a členského štátu určenia neoznámia svoje stanovisko v lehote podľa

odseku 1 alebo v predĺženej lehote podľa odseku 2, dozorný orgán takéto neoznámenie

považuje za nimi udelený súhlas s požadovanou cezhraničnou prepravou.

(5)

Dozorný orgán uvedie v stanovisku podľa odseku 1 dôvody každého odmietnutia udelenia

súhlasu s cezhraničnou prepravou alebo podmienok pre udelenie súhlasu s cezhraničnou

prepravou, ktoré

a)

ak je Slovenská republika krajinou tranzitu, vyplývajú z tohto zákona, osobitných

predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,

20e

)

a ktoré sa vzťahujú na prepravu rádioaktívneho materiálu,

b)

ak je Slovenská republika krajinou určenia, vyplývajú z tohto zákona, z osobitných

predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,

20e

)

a ktoré sa vzťahujú na prepravu rádioaktívneho materiálu a na nakladanie s rádioaktívnym

odpadom alebo vyhoretým jadrovým palivom.

(6)

Ak je Slovenská republika krajinou tranzitu alebo krajinou určenia, dozorný orgán

nemôže podmieniť udelenie súhlasu s cezhraničnou prepravou prísnejšími podmienkami,

ako sú podmienky ustanovené v

§ 15

pre vnútroštátne prepravy.

(7)

Ak je Slovenská republika krajinou tranzitu, dozorný orgán, ktorý udelil súhlas s

tranzitnou cezhraničnou prepravou, nemôže odmietnuť udeliť súhlas so spätnou cezhraničnou

prepravou, ak sa

a)

pôvodný súhlas s cezhraničnou prepravou týkal materiálu prepravovaného na účely úpravy

alebo prepracovania, ide o spätnú cezhraničnú prepravu rádioaktívneho odpadu alebo

iných výrobkov zodpovedajúcich pôvodnému materiálu po úprave alebo prepracovaní a

sú dodržané všetky súvisiace právne predpisy, ktorými sú podmienené konania podľa

odseku 5 písm. a), alebo

b)

vyskytnú okolnosti uvedené v

§ 16h

a spätná cezhraničná preprava sa má uskutočniť za tých istých podmienok a s rovnakými

špecifikáciami ako pôvodná cezhraničná preprava.

§ 16f

Povolenie cezhraničnej prepravy

(1)

Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, dozorný orgán nevydá rozhodnutie o žiadosti

podľa

§ 16b

skôr, ako uplynie lehota, ktorá je určená pre príslušné dotknuté orgány členského

štátu určenia alebo členského štátu tranzitu na zaslanie ich stanoviska podľa

§ 16e ods. 1 alebo 2

.

(2)

Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, dozorný orgán predĺži lehotu na oznámenie

stanoviska podľa

§ 16e ods. 1

na základe žiadosti o predĺženie lehoty zaslanej dotknutým príslušným orgánom členského

štátu určenia alebo členského štátu tranzitu najviac o jeden mesiac.

(3)

Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu a boli udelené všetky súhlasy potrebné

na cezhraničnú prepravu, dozorný orgán povolí držiteľovi cezhraničnú prepravu a informuje

o tom príslušné orgány členského štátu určenia a každú krajinu tranzitu. Dozorný orgán

uvedie v povolení cezhraničnej prepravy všetky podmienky, ktorými dotknuté príslušné

orgány podmienili svoj súhlas s cezhraničnou prepravou.

(4)

Povolenie podľa odseku 3 nenahrádza povolenie podľa

§ 5 ods. 3 písm. j)

ani povolenie podľa osobitného predpisu.

20f

)

(5)

Povolenie podľa odseku 3 sa môže vzťahovať aj na viac cezhraničných prepráv, ak sú

splnené podmienky podľa

§ 16b ods. 2

.

(6)

Povolenie podľa odseku 3 je platné na obdobie najviac troch rokov. Pri určovaní lehoty

platnosti dozorný orgán zohľadní všetky podmienky, ktorými členské štáty určenia alebo

členské štáty tranzitu podmienili svoj súhlas s cezhraničnou prepravou.

§ 16g

Potvrdenie o prijatí zásielky

(1)

Ak je Slovenská republika krajinou určenia, príjemca je povinný do 15 dní od prijatia

zásielky zaslať dozornému orgánu potvrdenie o prijatí každej zásielky.

(2)

Ak je Slovenská republika krajinou určenia, dozorný orgán zašle kópiu potvrdenia

o prijatí zásielky podľa odseku 1 členskému štátu pôvodu a každej krajine tranzitu.

(3)

Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, dozorný orgán zašle kópiu potvrdenia o

prijatí zásielky podľa odseku 1 pôvodnému držiteľovi.

§ 16h

Nedokončenie prepravy

(1)

Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, krajinou tranzitu alebo krajinou určenia

a uskutočňovanie prepravy nie je v súlade s týmto zákonom, s podmienkami uvedenými

v povolení alebo súhlasoch udelených podľa tohto zákona, dozorný orgán rozhodne, že

cezhraničná preprava sa nesmie dokončiť. Dozorný orgán bezodkladne informuje o svojom

rozhodnutí príslušné orgány ostatných dotknutých členských štátov.

(2)

Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu a cezhraničná preprava sa nemôže dokončiť

alebo sa nesmie dokončiť z dôvodov podľa odseku 1 a nemožno prijať iný bezpečný postup,

držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov podľa

§ 15 ods. 1 a 2

alebo držiteľ povolenia podľa osobitného predpisu

20f

)

je povinný prijať nápravné bezpečnostné opatrenia a vrátiť rádioaktívny odpad alebo

vyhoreté jadrové palivo do miesta, kde sa nachádzali pred cezhraničnou prepravou.

(3)

Ak držiteľ povolenia podľa odseku 2 nie je schopný vykonať nápravné bezpečnostné

opatrenia a vrátiť dotknutý rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo do miesta,

kde sa nachádzali pred cezhraničnou prepravou, dozorný orgán určí iného držiteľa povolenia

na prepravu podľa

§ 15 ods. 1 a 2

alebo iného držiteľa povolenia podľa osobitného predpisu,

20f

)

ktorý splní povinnosti namiesto pôvodného držiteľa povolenia podľa odseku 2 v rozsahu

jeho povolenia.

(4)

Ak sa cezhraničná preprava nesmie dokončiť alebo nemôže dokončiť podľa odsekov 2

a 3, náklady znáša držiteľ povolenia podľa

§ 16f ods. 3

.

Cezhraničná preprava mimo územia členských štátov

§ 16i

Dovoz na územie členských štátov

(1)

Ak sa má rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo doviesť na územie členských

štátov z tretej krajiny a krajinou určenia je Slovenská republika, ich príjemca podá

dozornému orgánu žiadosť o povolenie cezhraničnej prepravy.

(2)

Žiadosť podľa odseku 1 možno podať na viac cezhraničných prepráv za podmienok uvedených

v

§ 16b ods. 2

.

(3)

Prílohou žiadosti podľa odseku 1 je písomná dohoda príjemcu s držiteľom, ktorý má

trvalý pobyt alebo sídlo v tretej krajine a je akceptovaný príslušnými orgánmi tejto

tretej krajiny, ktorou sa držiteľ zaväzuje prevziať späť rádioaktívny odpad alebo

vyhoreté jadrové palivo, ak cezhraničnú prepravu nebude možné dokončiť podľa odseku

7.

(4)

Dozorný orgán zašle žiadosť podľa odseku 1 na schválenie príslušným orgánom dotknutých

členských štátov tranzitu. Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu alebo krajinou

tranzitu, ustanovenia

§ 16d

a

§ 16e

sa použijú primerane.

(5)

Ak je Slovenská republika krajinou určenia a na cezhraničnú prepravu boli udelené

všetky potrebné súhlasy, dozorný orgán povolí príjemcovi cezhraničnú prepravu a informuje

o tom príslušné orgány krajín tranzitu a krajiny pôvodu. Ustanovenia

§ 16f ods. 4 až 6

sa použijú primerane.

(6)

Ak je Slovenská republika krajinou určenia, príjemca zašle dozornému orgánu do 15

dní od prijatia zásielky potvrdenie o prijatí každej zásielky. Dozorný orgán zašle

kópiu potvrdenia o prijatí každej zásielky krajine pôvodu a krajine tranzitu.

(7)

Ak Slovenská republika je krajinou určenia alebo krajinou tranzitu, dozorný orgán

môže rozhodnúť, že cezhraničná preprava sa nesmie dokončiť, ak uskutočňovanie cezhraničnej

prepravy nie je v súlade s týmto zákonom, s podmienkami uvedenými v povolení alebo

súhlasoch vydaných podľa tohto zákona. Dozorný orgán bezodkladne informuje o svojom

rozhodnutí príslušné orgány krajiny pôvodu.

(8)

Ak sa cezhraničná preprava nemôže dokončiť alebo nesmie dokončiť, náklady znáša príjemca

podľa odseku 1.

§ 16j

Tranzit cez územie členských štátov

(1)

Ak sa má rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo doviesť na územie členských

štátov z tretej krajiny a krajinou určenia nie je členský štát, osoba zodpovedná za

cezhraničnú prepravu v rámci Slovenskej republiky, cez ktorej colný úrad má rádioaktívny

odpad alebo vyhoreté jadrové palivo prvýkrát doviesť na územie členských štátov, podá

dozornému orgánu žiadosť o povolenie cezhraničnej prepravy.

(2)

Žiadosť podľa odseku 1 možno podať na viac cezhraničných prepráv za podmienok uvedených

v

§ 16b ods. 2

.

(3)

Prílohou žiadosti podľa odseku 1 je písomná dohoda medzi príjemcom, ktorý má trvalý

pobyt alebo sídlo v tretej krajine a držiteľom, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo

v tretej krajine a je akceptovaný jej príslušnými orgánmi, ktorou sa držiteľ zaväzuje

prevziať späť rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo, ak cezhraničnú prepravu

nemožno dokončiť podľa odseku 7. Na účely tohto zákona sa za takúto dohodu považuje

aj rovnaké dojednanie medzi príjemcom, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo v tretej

krajine a držiteľom, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo v tretej krajine a je akceptovaný

jej príslušnými orgánmi podľa osobitného predpisu.

20g

)

(4)

Dozorný orgán zašle žiadosť uvedenú v odseku 1 na schválenie príslušným orgánom ostatných

členských štátov tranzitu. Ak má byť Slovenská republika prvou krajinou tranzitu na

území členských štátov podľa odseku 1 alebo len jedným z viacerých členských štátov

tranzitu, ustanovenia

§ 16d

a

16e

sa použijú primerane.

(5)

Ak má byť Slovenská republika prvou krajinou tranzitu na území členských štátov podľa

odseku 1 a na prepravu boli udelené všetky potrebné súhlasy ostatných členských štátov

tranzitu, dozorný orgán povolí zodpovednej osobe podľa odseku 1 cezhraničnú prepravu

a informuje o tom príslušné orgány každej krajiny tranzitu. Ustanovenia

§ 16f ods. 4 až 6

sa použijú primerane.

(6)

Ak je Slovenská republika prvou krajinou tranzitu na území členských štátov, zodpovedná

osoba uvedená v odseku 1 oznámi dozornému orgánu, že rádioaktívny odpad alebo vyhoreté

jadrové palivo boli prepravené na miesto určenia v tretej krajine, a to do 15 dní

odo dňa ich príchodu, a uvedie posledný colný úrad na území členských štátov, cez

ktorý zásielka prešla. Toto oznámenie doloží písomným vyhlásením alebo osvedčením

príjemcu, v ktorom uvedie, že rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo bol

prepravený do miesta určenia a uvedie colný úrad vstupu do tretej krajiny.

(7)

Ak je Slovenská republika krajinou tranzitu a uskutočňovanie cezhraničnej prepravy

nie je v súlade s týmto zákonom, s podmienkami uvedenými v povolení alebo súhlasoch

vydaných podľa tohto zákona, dozorný orgán rozhodne, že cezhraničná preprava sa nesmie

dokončiť. Dozorný orgán informuje o svojom rozhodnutí príslušné orgány krajiny pôvodu.

(8)

Ak sa cezhraničná preprava nemôže dokončiť alebo nesmie dokončiť, náklady znáša zodpovedná

osoba podľa odseku 1.

§ 16k

Vývoz z územia členských štátov

(1)

Ak sa má rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo vyviezť z územia členských

štátov do tretej krajiny a Slovenská republika je krajinou pôvodu, držiteľ predloží

dozornému orgánu žiadosť o povolenie cezhraničnej prepravy.

(2)

Žiadosť podľa odseku 1 možno podať na viac cezhraničných prepráv za podmienok uvedených

v

§ 16b ods. 2

.

(3)

Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, dozorný orgán postupom primeraným podľa

§ 16d

a)

informuje príslušné orgány krajiny určenia o plánovanej cezhraničnej preprave a požiada

ich o udelenie súhlasu s cezhraničnou prepravou a

b)

zašle žiadosť podľa odseku 1 na schválenie príslušným orgánom členského štátu tranzitu.

(4)

Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu a na cezhraničnú prepravu boli udelené

všetky potrebné súhlasy, dozorný orgán povolí držiteľovi cezhraničnú prepravu a informuje

o tom príslušné orgány krajiny určenia a každej krajiny tranzitu. Ustanovenia

§ 16f ods. 4 až 6

sa použijú primerane.

(5)

Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, držiteľ oznámi dozornému orgánu, že rádioaktívny

odpad alebo vyhoreté jadrové palivo bolo prepravené do miesta určenia v tretej krajine,

a to do 15 dní odo dňa ich príchodu a uvedie posledný colný úrad na území členských

štátov, cez ktorý zásielka prešla. Toto oznámenie doloží písomným vyhlásením alebo

osvedčením príjemcu, v ktorom uvedie, že rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové

palivo boli prepravené do miesta určenia a uvedie colný úrad vstupu v tretej krajine.

(6)

Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu alebo krajinou tranzitu a ak uskutočňovanie

cezhraničnej prepravy nie je v súlade s týmto zákonom, s podmienkami uvedenými v povolení

alebo súhlasoch vydaných podľa tohto zákona, dozorný orgán rozhodne, že cezhraničná

preprava sa nesmie dokončiť. Ak je Slovenská republika krajinou tranzitu, dozorný

orgán bezodkladne informuje o svojom rozhodnutí príslušné orgány dozoru členského

štátu pôvodu. Ustanovenia

§ 16h ods. 2 až 4

sa použijú primerane.

§ 16l

Používanie štandardných dokumentov

(1)

Žiadosť o povolenie cezhraničnej prepravy sa vypĺňa a všetky ďalšie dokumenty a informácie

uvedené v

§ 16f

,

16i až 16k

sa dozornému orgánu podávajú v štátnom jazyku

20h

)

spolu s overeným prekladom štandardných dokumentov a všetkých ďalších dokumentov

a informácií uvedených v

§ 16f

,

16i až 16k

do jazykov, ktoré sú prijateľné pre ostatné príslušné orgány dozoru krajín tranzitu

a krajín určenia.

(2)

K štandardným dokumentom sa prikladajú všetky dodatočné požiadavky žiadateľa a dotknutých

príslušných orgánov na povolenie cezhraničnej prepravy.

(3)

Vyplnený štandardný dokument osvedčujúci, že proces povoľovania bol riadne dodržaný,

sprevádza každú zásielku patriacu do rozsahu pôsobnosti tohto zákona, a to aj v prípadoch,

ak sa jedno povolenie na cezhraničnú prepravu týka viac ako jednej cezhraničnej prepravy.

(4)

Štandardný dokument a ďalšie dokumenty sa sprístupňujú príslušným orgánom dozoru

krajiny pôvodu, krajiny určenia, ako aj každej krajine tranzitu.

ŠTVRTÁ ČASŤ

JADROVÉ ZARIADENIA

§ 17

(1)

Úrad v konaní o stavebnom zámere

20i

)

postupuje podľa

§ 18

a na základe vyjadrenia Európskej komisie v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou

je Slovenská republika viazaná.

21

)

(2)

Na posúdenie vplyvu jadrového zariadenia na životné prostredie podľa osobitného predpisu,

8

)

ako aj potenciálneho vplyvu okolitého prostredia na jadrové zariadenie vydá úrad

stanovisko na základe žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v

prílohe č. 1 bode A

.

(3)

Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v

prílohe č. 1 bode A

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 17a

Povolenie na umiestnenie jadrového zariadenia

(1)

Úrad vydá povolenie na umiestnenie jadrového zariadenia podľa

§ 2 písm. f) prvého bodu

na základe písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou podľa

prílohy č. 1 bodu A

a potvrdenia o zaplatení administratívnej úhrady nákladov úradu na výkon dozoru v

konaní o vydanie povolenia na umiestnenie jadrového zariadenia v sume 950 000 eur

žiadateľom. Administratívnu úhradu vyberá úrad.

(2)

Konanie o vydanie povolenia na umiestnenie jadrového zariadenia podľa odseku 1 sa

považuje za konanie o umiestnení podľa osobitného predpisu.

21a

)

(3)

Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhodnotenia dokumentácie uvedenej v

prílohe č. 1 bode A

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 18

Povolenie stavby jadrových zariadení

(1)

Ak ide o stavbu jadrového zariadenia, na konanie o stavebnom zámere, na overenie

projektu stavby, kolaudáciu stavby, zmenu v užívaní stavby, predčasné užívanie stavby,

dočasné užívanie stavby, odstránenie stavby alebo nariaďovanie stavebných prác sa

vzťahuje Stavebný zákon

20i

)

a tento zákon.

(2)

Stavbu jadrového zariadenia môže uskutočňovať len držiteľ rozhodnutia o stavebnom

zámere stavby vydaného v súlade so Stavebným zákonom a po overení projektu stavby

jadrového zariadenia.

(3)

K návrhu stavebného zámeru jadrového zariadenia sa prikladá dokumentácia podľa osobitného

predpisu,

11

)

potvrdenie o súlade podľa osobitného predpisu

23a

)

a dokumentácia podľa prílohy č. 1 bodu A. Úrad rozhodne o stavebnom zámere stavby

jadrového zariadenia na základe vyjadrenia Európskej komisie v súlade s medzinárodnou

zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

21

)

(4)

Na stavby jadrových zariadení s osobitným zásahom do zemskej kôry, ako sú podzemné

úložiská, sa vzťahujú osobitné predpisy,

24

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 18a

Overenie projektu stavby jadrových zariadení

(1)

Návrh projektu stavby jadrového zariadenia vypracuje projektant na základe rozhodnutia

o stavebnom zámere stavby jadrového zariadenia a schváleného stavebného zámeru jadrového

zariadenia. Podkladom na vypracovanie projektu stavby jadrového zariadenia je aj rozhodnutie

z konania podľa osobitného predpisu.

21a

)

(2)

K návrhu projektu jadrového zariadenia sa prikladá dokumentácia podľa osobitného

predpisu,

11

)

dokumentácia podľa

prílohy č. 1 bodu B

, stanovisko k projektu jadrového zariadenia vypracované nezávislou odborne spôsobilou

osobou, inou ako je projektant stavby. Úrad overí projekt stavby jadrového zariadenia

podľa

§ 2 písm. f) prvého bodu

aj na základe vyjadrenia Európskej komisie v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou

je Slovenská republika viazaná.

21

)

(3)

Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie podľa

prílohy č. 1 bodu B

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 19

Uvádzanie jadrových zariadení do prevádzky a prevádzka jadrových zariadení

(1)

Uvádzať jadrové zariadenie do prevádzky a prevádzkovať jadrové zariadenie môže len

držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku.

(2)

Začiatok uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky je zavezenie prvého palivového

článku jadrového paliva do jadrového reaktora, ako aj začatie nakladania s jadrovými

materiálmi alebo rádioaktívnymi odpadmi, alebo vyhoretým jadrovým palivom v jadrových

zariadeniach, ktorých súčasťou nie je jadrový reaktor.

(3)

Povolenie na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky vydá úrad po predložení

písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v

prílohe č. 1 bode C

. Toto povolenie je súčasťou povolenia na predčasné užívanie stavby podľa osobitného

predpisu.

25

)

(4)

Súhlas na ďalšiu etapu uvádzania do prevádzky vydá úrad po predložení písomnej žiadosti

držiteľa povolenia podľa odseku 3 po posúdení správy o vyhodnotení predchádzajúcej

etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky. Na vydanie súhlasu na ďalšiu etapu

uvádzania do prevádzky sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

45

)

(5)

Prevádzka jadrového zariadenia sa člení na skúšobnú prevádzku a prevádzku.

(6)

Súhlas na skúšobnú prevádzku vydá úrad po predložení písomnej žiadosti doloženej

správou o vyhodnotení uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky. Tento súhlas je

súčasťou povolenia skúšobnej prevádzky stavby podľa osobitného predpisu.

26

)

(7)

Po kladnom vyhodnotení skúšobnej prevádzky na návrh držiteľa povolenia úrad začne

kolaudáciu podľa osobitného predpisu.

27

)

(8)

Držiteľ povolenia musí zaznamenávať a uchovávať údaje o prevádzke jadrového zariadenia

dôležité pre vyraďovanie, ktoré sú uvedené v koncepčnom pláne vyraďovania. Súčasne

je povinný zabezpečovať účelovo viazané prostriedky na úhradu nákladov spojených s

vyraďovaním.

28

)

(9)

Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v

prílohe č. 1 bode C

a správy podľa odsekov 4 a 6 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá

úrad.

§ 20

Vyraďovanie

(1)

Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný po ukončení prevádzky jadrového zariadenia

zabezpečiť vyraďovanie. Držiteľ povolenia na etapu vyraďovania zodpovedá za vyraďovanie.

(2)

Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný pred plánovaným odstavením jadrového zariadenia

na účel ukončenia prevádzky predložiť úradu koncepčný plán vyraďovania podľa aktuálnych

poznatkov k momentu odstavenia jadrového zariadenia.

(3)

Úrad vydá povolenie na etapu vyraďovania na základe písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou

uvedenou v

prílohe č. 1 bode D

.

(4)

Ak vyraďovanie vyžaduje výstavbu a využívanie nových technologických celkov na území

vymedzenom hranicami vyraďovaného jadrového zariadenia, platia pre predkladanie, posudzovanie

a schvaľovanie dokumentácie primerane požiadavky podľa

§ 18 a 19

.

(5)

Vyňať jadrové zariadenie, jeho územie alebo ich časti z pôsobnosti tohto zákona na

základe písomnej žiadosti držiteľa povolenia na etapu vyraďovania doloženej dokumentáciou

uvedenou v

prílohe č. 1 bode F

je možné na

a)

neobmedzené využitie, ak sú splnené kritériá podľa osobitných prepisov,

1aa

)

alebo

b)

obmedzené využitie, ak sú zabezpečené inštitucionálne opatrenia.

(6)

Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný vytvoriť evidenciu informácií potrebných

na bezpečné vyraďovanie a tieto informácie využívať pri prechode jadrového zariadenia

z prevádzky do etapy vyraďovania a počas celého vyraďovania; tieto informácie je povinný

uchovávať aj po skončení vyraďovania.

(7)

Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný plniť povinnosti uvedené v odseku 6, ak

k jadrovému zariadeniu, ktoré prevádzkoval, získa povolenie na etapu vyraďovania.

Ak získa povolenie na etapu vyraďovania iná osoba ako držiteľ povolenia na prevádzku,

je povinný plniť povinnosti uvedené v odseku 6 držiteľ povolenia na etapu vyraďovania

na základe zmluvy uzavretej s držiteľom povolenia na prevádzku a ten je povinný takúto

zmluvu uzavrieť.

(8)

Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný pred prechodom tohto jadrového zariadenia

do etapy vyraďovania vyviezť vyhoreté jadrové palivo do jadrového zariadenia určeného

na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom.

(9)

Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný nakladať s rádioaktívnymi odpadmi počas

uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a počas jeho prevádzky tak, aby nedochádzalo

k neodôvodnenému nahromadeniu rádioaktívnych odpadov a je povinný zabezpečiť do ukončenia

prevádzky jadrového zariadenia spracovanie rádioaktívnych odpadov do pevnej formy.

(10)

Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v

prílohe č. 1 bodoch D

a

F

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

PIATA ČASŤ

NAKLADANIE S RÁDIOAKTÍVNYMI ODPADMI A S VYHORETÝM JADROVÝM PALIVOM

§ 21

Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom

(1)

Za zabezpečenie bezpečného nakladania s rádioaktívnymi odpadmi v súlade s vnútroštátnym

programom až po ich prevzatie právnickou osobou podľa

§ 3 ods. 11

zodpovedá pôvodca rádioaktívnych odpadov a za bezpečnosť zariadení na nakladanie

s rádioaktívnymi odpadmi zodpovedá držiteľ povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi

odpadmi. Držiteľ povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. b) až d)

zodpovedá za bezpečnostné aspekty jadrového zariadenia vrátane rádioaktívneho odpadu,

s ktorým sa v ňom nakladá. Ak držiteľ povolenia podľa druhej vety nakladá v jadrovom

zariadení s rádioaktívnymi odpadmi, ktoré vznikli v jadrovom zariadení, vo vzťahu

ku ktorému je držiteľom povolenia iná osoba, tak v každom kroku nakladania s rádioaktívnymi

odpadmi musí byť medzi týmito dvoma držiteľmi povolenia určená zodpovednosť za rádioaktívne

odpady v zariadení, v ktorom sa s nimi nakladá.

(2)

Za bezpečné nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom po ich

prevzatí právnickou osobou podľa

§ 3 ods. 11

zodpovedá Slovenská republika prostredníctvom tejto právnickej osoby.

(3)

Úprava rádioaktívnych odpadov sú činnosti vedúce k vytvoreniu formy vhodnej na ich

prepravu a ukladanie alebo ich skladovanie.

(4)

S rádioaktívnymi odpadmi sa musí nakladať tak, aby sa

a)

zachovala podkritickosť,

b)

zabezpečil odvod zostatkového tepla,

c)

minimalizovali účinky ionizujúceho žiarenia na obsluhu, obyvateľstvo a životné prostredie,

2

)

d)

prihliadalo na vlastnosti ovplyvňujúce jadrovú bezpečnosť, ako sú toxicita, horľavosť,

výbušnosť a iné nebezpečné vlastnosti.

(5)

Produkcia rádioaktívnych odpadov a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi sa musia riadiť

technickými a organizačnými opatreniami tak, aby sa ich množstvo a aktivita udržiavali

na najnižšej racionálne dosiahnuteľnej úrovni.

(6)

Za ukladanie rádioaktívnych odpadov z jadrového zariadenia a inštitucionálnych rádioaktívnych

odpadov vrátane uzatvorenia úložiska a jeho inštitucionálnej kontroly zodpovedá štát

za podmienok ustanovených týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

V Slovenskej republike je možné ukladať len rádioaktívny odpad, ktorý sa vyprodukoval

na jej území, ak medzinárodná zmluva,

29

)

ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Takáto medzinárodná zmluva

musí brať do úvahy bezpečnostné normy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

(7)

Úložisko rádioaktívnych odpadov možno umiestniť len na pozemku, ktorý je vo vlastníctve

štátu, v súlade so schválenou Koncepciou územného rozvoja Slovenska a ďalšou schválenou

územnoplánovacou dokumentáciou.

(8)

Náklady spojené s nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi vrátane nákladov na zabezpečenie

inštitucionálnej kontroly po uzatvorení úložiska uhrádza pôvodca rádioaktívnych odpadov,

ak osobitným zákonom nie je ustanovené inak.

28

)

(9)

Na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca alebo pôvodca

nie je schopný bezpečne nakladať s rádioaktívnymi odpadmi, úrad určí iného držiteľa

povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi. V rozhodnutí úrad vymedzí rozsah

nakladania s týmito rádioaktívnymi odpadmi.

(10)

Náklady spojené s nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca,

alebo náklady, ktoré vynakladá držiteľ povolenia určený úradom podľa odseku 9, uhrádza

Národný jadrový fond. Ak sa pôvodca rádioaktívnych odpadov zistí dodatočne, je povinný

uhradiť náklady vzniknuté pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi tomuto fondu.

(11)

Všetky činnosti pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi musia smerovať k ich bezpečnému

uloženiu.

(12)

Dovoz rádioaktívnych odpadov na územie Slovenskej republiky je zakázaný okrem prípadov,

v ktorých je dodržaný postup podľa

§ 16

, a okrem úradom povoleného dovozu rádioaktívnych odpadov,

a)

ktoré vznikli prepracovaním a úpravou rádioaktívnych materiálov vyvezených na tento

účel a ich spätný dovoz bol úradom vopred povolený,

b)

na účely ich spracovania alebo úpravy na území Slovenskej republiky, ak vývoz materiálu

s alikvotnou aktivitou je zmluvne zabezpečený a úradom povolený.

(13)

Ak sa rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo vyprodukované na území Slovenskej

republiky prepraví na úpravu alebo prepracovanie do členského štátu alebo tretieho

štátu, konečnú zodpovednosť za bezpečné a zodpovedné uloženie týchto materiálov vrátane

odpadu, ktorý vznikne ako vedľajší produkt, nesie i naďalej Slovenská republika, ak

medzinárodná zmluva,

29

)

ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

(14)

Ukladanie rádioaktívneho odpadu, ktorý sa vyprodukoval na území Slovenskej republiky,

je možné v inom členskom štáte alebo v treťom štáte len na základe medzinárodnej zmluvy

medzi Slovenskou republikou a týmto iným členským štátom alebo tretím štátom, ktorá

nadobudne platnosť najneskôr v čase prepravy tohto rádioaktívneho odpadu a ktorá zohľadňuje

odporúčania Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a v súlade s ustanoveniami

§ 16 až 16l

. Ak sa ukladajú rádioaktívne odpady v treťom štáte, úrad pred uskutočnením prepravy

informuje Európsku komisiu o uzatvorení medzinárodnej zmluvy o takomto ukladaní rádioaktívnych

odpadov, pričom

a)

tretí štát, v ktorom sa má rádioaktívny odpad ukladať, musí byť zmluvnou stranou

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,

3a

)

alebo má s Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu uzavretú dohodu, ktorá sa

vzťahuje na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom alebo rádioaktívnym odpadom,

b)

ciele programov tretieho štátu, v ktorom sa má rádioaktívny odpad ukladať, ktoré

sa týkajú nakladania s rádioaktívnym odpadom, musia byť z hľadiska vysokej úrovne

bezpečnosti rovnocenné s požiadavkami podľa tohto zákona,

c)

úložisko v treťom štáte, v ktorom sa má rádioaktívny odpad ukladať je v prevádzke

pred uskutočnením prepravy a prevádzkovateľ tohto úložiska má povolenie na prijatie

prepravovaného rádioaktívneho odpadu.

(15)

Držiteľ povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi vykonáva jednotlivé činnosti

nakladania s rádioaktívnymi odpadmi spôsobom, ktorý zabezpečuje optimalizáciu množstva

a aktivity rádioaktívnych odpadov pri zohľadnení princípov minimalizácie ich tvorby.

(16)

Ustanovenia odsekov 1 až 12 a 14 sa primerane vzťahujú aj na nakladanie s vyhoretým

jadrovým palivom, pričom držiteľ povolenia, ktorý vyhoreté jadrové palivo vyprodukoval,

zodpovedá za nakladanie s týmto vyhoretým jadrovým palivom až po jeho odovzdanie a

jeho prevzatie právnickou osobou podľa

§ 3 ods. 11

.

(17)

Všetky činnosti pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi

musia byť v súlade s vnútroštátnou politikou nakladania s vyhoretým jadrovým palivom

a s rádioaktívnymi odpadmi a vnútroštátnym programom nakladania s vyhoretým jadrovým

palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

(18)

Podrobnosti o požiadavkách na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom s dôrazom na

jeho skladovanie a ukladanie a na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi vrátane ich

produkcie, roztriedenia rádioaktívnych odpadov do tried a podrobnosti o požiadavkách

pri ich dovoze, o požiadavkách na rozsah a obsah dokumentácie pri nakladaní s rádioaktívnymi

odpadmi, o požiadavkách na zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, o požiadavkách

na evidenciu nakladania s rádioaktívnymi odpadmi ustanoví všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý vydá úrad.

§ 22

Uzatvorenie úložiska a inštitucionálne opatrenia

(1)

Uzatvorenie úložiska sú administratívne a technické činnosti po ukončení umiestňovania

rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do úložiska vrátane záverečných

stavebných alebo iných prác potrebných na uvedenie úložiska do dlhodobo bezpečného

stavu.

(2)

Inštitucionálna kontrola je súbor činností, ktorými právnická osoba podľa

§ 3 ods. 11

zabezpečuje kontrolu vstupu na územie úložiska a kontrolu a údržbu funkčnosti jeho

bariér po uzatvorení úložiska v čase ustanovenom v bezpečnostnej dokumentácii.

(3)

Povolenie na uzatvorenie úložiska a na inštitucionálnu kontrolu vydá úrad po predložení

písomnej žiadosti držiteľa povolenia na prevádzku úložiska doloženej dokumentáciou

uvedenou v

prílohe č. 1 bode E

.

(4)

Držiteľ povolenia vykonáva opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa po uzatvorení úložiska

a)

uchovávali záznamy,

b)

vykonávala inštitucionálna kontrola úložiska,

c)

vykonal nápravný zásah, ak je to nevyhnutné v prípade neplánovaného úniku rádioaktívnych

látok.

(5)

Rozsah záznamov podľa odseku 4 písm. a) a rozsah inštitucionálnej kontroly podľa

odseku 4 písm. b) určí úrad v podmienkach povolenia.

(6)

Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v

prílohe č. 1 bode E

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

ŠIESTA ČASŤ

JADROVÁ BEZPEČNOSŤ, ODBORNÁ SPÔSOBILOSŤ, SYSTÉM MANAŽÉRSTVA KVALITY, FYZICKÁ OCHRANA,

PREVÁDZKOVÉ UDALOSTI A HAVARIJNÁ PRIPRAVENOSŤ

§ 23

Jadrová bezpečnosť

(1)

Držiteľ povolenia zodpovedá za splnenie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť. Tejto

zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Zodpovednosť podľa prvej vety zahŕňa aj zodpovednosť

za činnosti dodávateľov a subdodávateľov, ktorých činnosť môže mať vplyv na jadrovú

bezpečnosť jadrového zariadenia.

(2)

Držiteľ povolenia je povinný

a)

zabezpečiť a udržiavať finančné zdroje a ľudské zdroje s príslušnou kvalifikáciou

a spôsobilosťou potrebnou na plnenie povinností podľa tohto zákona vrátane vhodných

pracovných podmienok a nevyhnutnej inžinierskej a technickej podpornej činnosti vo

všetkých oblastiach súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou,

b)

zabezpečiť, aby dodávatelia a subdodávatelia, ktorých činnosť by mohla mať vplyv

na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia, mali potrebné ľudské zdroje s príslušnou

kvalifikáciou a spôsobilosťou na výkon týchto činností,

c)

plniť oznamovacie povinnosti vo vzťahu k úradu, ako aj nepretržite plniť požiadavky

na jadrovú bezpečnosť a pravidelne vyhodnocovať ich plnenie s cieľom zvyšovať jadrovú

bezpečnosť na najvyššiu rozumne uskutočniteľnú úroveň pri uplatňovaní kultúry bezpečnosti,

d)

pri hodnotení bezpečnosti prevádzky jadrového zariadenia, ako aj pri hodnotení zmien

jadrového zariadenia vychádzať z predprevádzkovej bezpečnostnej správy a z príslušnej

dokumentácie podľa

príloh č. 1 a 2

a túto neodkladne aktualizovať v súlade s realizovanými zmenami,

e)

bezpečnostným aspektom venovať prednostnú pozornosť pred všetkými ostatnými aspektmi

povolenej činnosti,

f)

počas prevádzky a počas vyraďovania jadrového zariadenia pravidelne hodnotiť, overovať,

a ak je to rozumne uskutočniteľné, neustále systematicky a overiteľným spôsobom zvyšovať

úroveň jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a najmenej raz za desať rokov vykonávať

pravidelné, komplexné a systematické hodnotenie jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení

s prihliadnutím na aktuálny stav poznatkov v oblasti hodnotenia jadrovej bezpečnosti

a prijímať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a na elimináciu ich výskytu

v budúcnosti; to zahŕňa aj overenie, že sú zavedené opatrenia na prevenciu havárií

a zmiernenie následkov havárií vrátane overenia uplatnenia princípov ochrany do hĺbky,

g)

vykonávať hodnotenie jadrovej bezpečnosti podľa písmena f) v intervaloch a v rozsahu

ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad; toto posúdenie

bezpečnosti má za cieľ zabezpečiť zachovanie aktuálnej projektovej bázy a identifikovať

možnosti zvyšovania jadrovej bezpečnosti s prihliadnutím na starnutie jadrového zariadenia,

prevádzkové skúsenosti, najnovšie výsledky výskumu a vývoj medzinárodných noriem,

pričom ako referenčný cieľ sa použije cieľ podľa

§ 23a ods. 8

,

h)

na vykonávanie činností na jadrovom zariadení, a to na obsluhu, údržbu, kontrolu

a skúšky vybraných zariadení vydať a dodržiavať prevádzkové predpisy, ktoré musia

byť v súlade s podmienkami povolenia; držiteľ povolenia je povinný prevádzkové predpisy

aktualizovať podľa stavu jadrového zariadenia,

i)

realizovať zmeny na jadrovom zariadení uvedené v

§ 2 písm. w)

po vydaní súhlasu úradu a v prípadoch uvedených v osobitných predpisoch

21

)

aj po stanovisku Európskej komisie,

j)

realizovať zmeny na jadrovom zariadení uvedené v

§ 2 písm. x)

len po ich predchádzajúcom ohlásení úradu a po posúdení úradom podľa

§ 4 ods. 2 písm. g) druhého bodu

,

k)

viesť samostatnú evidenciu o zmenách na jadrovom zariadení podľa

§ 2 písm. w)

alebo

písm. x)

,

l)

vytvoriť systém riadenia dočasných a trvalých zmien tak, aby

1.

zmeny boli riadne navrhnuté, preskúmané, kontrolované a zavedené po zohľadnení povinnosti

podľa

§ 10 ods. 1 písm. u)

a

2.

pri realizácii týchto zmien boli splnené požiadavky na jadrovú bezpečnosť,

m)

vykonávať zmeny tak, aby počet dočasných zmien uskutočnených súčasne bol udržiavaný

na najnižšej možnej úrovni,

n)

vykonať

1.

pre každú zmenu predbežné hodnotenie jej vplyvu na jadrovú bezpečnosť,

2.

následné úplné hodnotenie vplyvu zmeny na jadrovú bezpečnosť; následné hodnotenie

nie je potrebné vykonať, ak predbežné hodnotenie preukáže, že zmena nemá žiadny vplyv

na jadrovú bezpečnosť,

3.

hodnotenie zmeny v príslušnej dokumentácii,

o)

určiť vhodné havarijné postupy a opatrenia na území jadrového zariadenia vrátane

návodov na riadenie ťažkých havárií alebo obdobných návodov, a to pre efektívnu odozvu

na nehody a havárie s cieľom zamedziť ich následkom alebo následky zmierniť; tieto

postupy a opatrenia

1.

musia byť v súlade s ostatnými prevádzkovými postupmi a pravidelne sa precvičovať

na účely overenia ich vykonateľnosti,

2.

majú za cieľ riešiť havárie a ťažké havárie, ktoré môžu nastať pri všetkých prevádzkových

režimoch, ako aj tie, ktoré sa súčasne vyskytnú na viacerých jadrových zariadeniach

alebo ovplyvnia viaceré jadrové zariadenia,

3.

zabezpečia prijatie vonkajšej pomoci a

4.

musia byť pravidelne posudzované a aktualizované s ohľadom na skúsenosti z havarijných

cvičení a s ohľadom na poučenia získané z havárií,

p)

vytvoriť systém, ktorý umožní zamestnancom nahlásiť a podávať správy o udalostiach

s potenciálnym vplyvom na jadrovú bezpečnosť, a ktorý tiež požaduje od zamestnancov

hlásenie všetkých udalostí, umožní a motivuje zamestnancov podávať príslušnej úrovni

riadenia správy o všetkých udalostiach s potenciálnym vplyvom na jadrovú bezpečnosť,

q)

evidovať, vyhodnocovať a dokumentovať bezpečnostne významné vlastné prevádzkové skúsenosti

a skúsenosti z prevádzky iných porovnateľných jadrových zariadení na účel identifikácie

skrytého narušenia dosiahnutej úrovne jadrovej bezpečnosti alebo potenciálnych prekurzorov

a možných trendov k znižovaniu jadrovej bezpečnosti alebo bezpečnostných rezerv,

r)

zabezpečiť zisťovanie príčin prevádzkových udalostí a vyhodnocovanie prevádzkových

skúseností vrátane príslušnej kvalifikácie zamestnancov,

s)

vytvoriť systém na vyhodnocovanie a uchovávanie informácií týkajúcich sa spätnej

väzby z prevádzkových skúseností tak, aby zamestnanci zodpovední za spätnú väzbu mohli

kedykoľvek jednoducho tieto informácie vyhľadávať a vyhodnocovať,

t)

pravidelne vyhodnocovať a zdokumentovať účinnosť zavedeného systému spätnej väzby

na účel splnenia cieľov podľa písmena s) na základe ukazovateľov a kritérií určených

držiteľom povolenia alebo nezávislou fyzickou osobou alebo právnickou osobou,

u)

oboznamovať svojich dodávateľov a subdodávateľov, ktorých činnosť môže ovplyvniť

jadrovú bezpečnosť, s požiadavkami kultúry bezpečnosti a kontrolovať ich plnenie,

v)

zabezpečiť prostredníctvom vlastných zamestnancov technickú špecifikáciu zadania,

hodnotenie, preberanie a vstupnú kontrolu dodávaných tovarov, služieb a prác dôležitých

z hľadiska jadrovej bezpečnosti od dodávateľov,

w)

udržiavať primeraný kontakt s právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré sa podieľali

na projektovaní a výstavbe jadrového zariadenia s cieľom poskytnutia spätnej informácie

o prevádzkových skúsenostiach a získania odbornej pomoci v prípade prevádzkových udalostí.

(3)

Povinnosti podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahujú na držiteľa povolenia vydaného podľa

§ 5 ods. 3 písm. b) až d)

pre všetky druhy jadrových zariadení, ako aj na držiteľa povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. e)

primerane tak, ako to umožňuje rozsah a obsah povolenia.

(4)

Držiteľ povolenia je povinný na účel zvyšovania úrovne jadrovej bezpečnosti používať

pravdepodobnostné hodnotenie jadrovej bezpečnosti, ktoré je zamerané na identifikáciu,

kvantifikáciu, kvalifikáciu a zhodnotenie ťažiskových ukazovateľov a aspektov jadrovej

bezpečnosti a ich vzájomného pôsobenia, pričom je nevyhnutné zohľadniť parametre,

rozsah vhodnosti a objektívne obmedzenia pravdepodobnostného hodnotenia v závislosti

od druhu jadrového zariadenia.

(5)

Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví

a)

podrobnosti o technických, organizačných, administratívnych, finančných a personálnych

požiadavkách na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení pri ich umiestňovaní, projektovaní,

výstavbe, uvádzaní do prevádzky, prevádzke, vyraďovaní a uzatvorení úložiska,

b)

kritériá pre kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried,

c)

podrobnosti o hodnotení rozsahu, obsahu a vplyvov zmien,

d)

podrobnosti o vyhodnocovaní, dokumentovaní, rozsahu spätnej väzby,

e)

rozsah a obsah pravdepodobnostného hodnotenia jadrovej bezpečnosti, ukazovatele a

parametre jadrovej bezpečnosti ním sledované.

§ 23a

(1)

Abnormálna prevádzka je prevádzkový stav odchyľujúci sa od normálnej prevádzky, ktorého

výskyt sa predpokladá najmenej raz za životnosť jadrového zariadenia, pričom s ohľadom

na zodpovedajúce projektové opatrenia nespôsobuje významné poškodenie komponentov

dôležitých pre jadrovú bezpečnosť ani nevedie k havarijným podmienkam.

(2)

Projektová báza je rozsah podmienok a udalostí, ktoré sú podľa určených kritérií

výslovne zohľadnené v projekte jadrového zariadenia vrátane jeho zlepšení tak, aby

jadrové zariadenie tomuto rozsahu podmienok a udalostí bolo schopné odolať bez prekročenia

povolených limitov a pri plánovanej prevádzke bezpečnostných systémov.

(3)

Projektová havária sú havarijné podmienky, s ktorými počíta projekt jadrového zariadenia

podľa stanovených projektových kritérií a pre ktoré poškodenie jadrového zariadenia

a uvoľnenie rádioaktívnych látok do okolia neprekročí ustanovené limity.

29a

)

(4)

Ťažkou haváriou je stav jadrového zariadenia zahŕňajúci udalosť s tavením jadrového

paliva alebo uvoľnením rádioaktívnych látok, ktorý si vyžaduje zavedenie ochranných

opatrení na ochranu obyvateľstva.

(5)

Závažné podmienky sú podmienky, ktoré sú závažnejšie ako podmienky pri projektových

haváriách; takéto podmienky môžu byť vyvolané viacnásobnými poruchami, napríklad úplným

zlyhaním všetkých trás bezpečnostného systému alebo mimoriadne nepravdepodobnou udalosťou.

(6)

Ochrana do hĺbky je hierarchický systém viacerých úrovní rozdielnych technických

prostriedkov a organizačných opatrení, ktorých cieľom je zabrániť zhoršeniu prevádzkových

udalostí a zachovať účinnosť fyzických bariér umiestnených medzi jadrovými materiálmi,

vyhoretým jadrovým palivom alebo rádioaktívnymi odpadmi a pracovníkmi, obyvateľstvom

a životným prostredím počas prevádzkových stavov a niektorých bariér aj počas havarijných

podmienok.

(7)

Bezpečnostné limity sú medzné hodnoty parametrov technologických procesov, v ktorých

rozsahu držiteľ povolenia musí preukázať jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia a

jeho častí a ktoré nesmie prekročiť. Po prekročení bezpečnostného limitu musí ďalšiu

prevádzku alebo vyraďovanie schváliť úrad.

(8)

Jadrové zariadenie sa musí projektovať, umiestňovať, stavať, uvádzať do prevádzky,

prevádzkovať a vyraďovať tak, aby sa predchádzalo haváriám a zmierňovali ich následky,

ak k nim dôjde, ako aj zabraňovalo

a)

skorým únikom rádioaktívnych látok, ktoré by si vyžadovali vonkajšie havarijné opatrenia,

pričom nie je dosť času na ich realizáciu, a

b)

veľkým únikom rádioaktívnych látok, ktoré by si vyžadovali priestorovo a časovo neobmedzené

ochranné opatrenia.

(9)

Pre existujúce jadrové zariadenia, pre ktoré bolo vydané rozhodnutie o stavebnom

zámere [

§ 5 ods. 3 písm. a)

] pred 14. augustom 2014, sa požiadavky podľa odseku 8 použijú ako cieľ pre včasné

zavedenie rozumne uskutočniteľných opatrení na zvýšenie úrovne jadrovej bezpečnosti

pri pravidelných hodnoteniach jadrovej bezpečnosti vrátane pravidelného, komplexného

a systematického hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení.

(10)

Ochrana do hĺbky sa uplatňuje pri projektovaní a vo všetkých etapách existencie jadrového

zariadenia.

(11)

Ochrana do hĺbky sa využíva na

a)

minimalizáciu dosahu mimoriadnych vonkajších prírodných ohrození a neúmyselných ohrození

v dôsledku ľudskej činnosti,

b)

predchádzanie abnormálnej prevádzke a poruchám,

c)

riadenie abnormálnej prevádzky a zisťovanie porúch,

d)

riadenie projektových havárií,

e)

riadenie havárií v závažných podmienkach vrátane zabránenia rozvoja havárií a zmiernenia

následkov ťažkých havárií,

f)

zavedenie organizačných štruktúr pre havarijnú pripravenosť a havarijnú odozvu podľa

§ 28 ods. 7

.

§ 24

Odborná spôsobilosť

(1)

Odborná spôsobilosť je súhrn odborných vedomostí, praktických skúseností, znalostí

všeobecne záväzných právnych predpisov a prevádzkových predpisov vydaných držiteľom

povolenia, potrebných na výkon pracovných činností zamestnanca držiteľa povolenia.

Odborná spôsobilosť sa získava úspešným absolvovaním odbornej prípravy v špecializovanom

zariadení.

(2)

Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn odborných vedomostí, praktických skúseností,

zásadných postojov a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a prevádzkových

predpisov vydaných držiteľom povolenia na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti, ktorá

je nutná na výkon pracovných činností s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť.

(3)

Vykonávať pracovné činnosti, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení,

môžu len odborne spôsobilí zamestnanci, ktorých odbornú spôsobilosť preverila odborná

komisia zriadená prevádzkovateľom špecializovaného zariadenia a vydala im osvedčenie

o odbornej spôsobilosti.

(4)

Vybraní zamestnanci držiteľa povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky,

prevádzku jadrového zariadenia alebo vyraďovanie sú zamestnanci vykonávajúci pracovné

činnosti, ktoré majú priamy vplyv na jadrovú bezpečnosť, majú vysokoškolské vzdelanie

druhého stupňa získané v Slovenskej republike alebo na území členských štátov,

30

)

ukončili odbornú prípravu, sú zdravotne spôsobilí a psychicky spôsobilí, ktorých

osobitnú odbornú spôsobilosť preverila skúšobná komisia zriadená úradom a úrad im

vydal preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti.

(5)

Preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti vydá úrad na základe žiadosti držiteľa

povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. b) až d)

po splnení kvalifikačných požiadaviek podľa odsekov 2 a 4, preukázaní zdravotnej

spôsobilosti,

31

)

psychickej spôsobilosti, ukončení odbornej prípravy a úspešnom vykonaní skúšky pred

skúšobnou komisiou zriadenou úradom.

(6)

Držiteľ povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. b) až g)

a

j)

je povinný zabezpečiť pravidelné prehliadky zamestnancov

32

)

zamerané na zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť, ak je potrebná na výkon

pracovných činností zamestnancov.

(7)

Prevádzkovateľ špecializovaného zariadenia môže vykonávať odbornú prípravu zamestnancov

držiteľov povolení len na základe povolenia. Odborná príprava sa vykonáva v súlade

so schváleným systémom prípravy podľa programov prípravy.

(8)

Povolenie prevádzkovateľovi špecializovaného zariadenia vydáva úrad na základe písomnej

žiadosti po posúdení technického vybavenia používaného pri tejto príprave a odbornej

spôsobilosti zamestnancov žiadateľa o povolenie.

(9)

Zamestnanci prevádzkovateľa špecializovaného zariadenia, ktorí vykonávajú odbornú

teoretickú prípravu vybraných zamestnancov a ich výcvik na simulátore (ďalej len „lektori“),

môžu túto činnosť vykonávať len na základe preukazu o odbornej spôsobilosti v oblasti

danej odbornej prípravy. Podrobnosti o overovaní a podmienky overenia odbornej spôsobilosti

lektorov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

(10)

Zamestnanci prevádzkovateľa špecializovaného zariadenia, ktorí vykonávajú odbornú

prípravu vybraných zamestnancov alebo odborne spôsobilých zamestnancov počas ich stáže

a výcviku na pracovnom mieste (ďalej len „inštruktori“), môžu túto činnosť vykonávať

po splnení kvalifikačných požiadaviek ustanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise,

ktorý vydá úrad.

(11)

Povolenie na odbornú prípravu podľa odseku 8 vydáva úrad na päť rokov.

(12)

Ak občan členského štátu s kvalifikovaným povolaním podľa

prílohy č. 4

má záujem o voľné pracovné miesto v jadrových zariadeniach v Slovenskej republike,

nemôže byť diskriminovaný na základe národnosti alebo štátnej príslušnosti.

(13)

Na účely tohto zákona sa kvalifikovaným povolaním podľa

prílohy č. 4

rozumie regulované povolanie podľa osobitného predpisu,

33

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

(14)

Na účely tohto zákona osobitným školením, na základe ktorého získa občan členského

štátu osobitné vedomosti z oblasti jadrovej energie podľa

prílohy č. 4

, sa rozumie regulované vzdelávanie podľa osobitného predpisu,

34

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

(15)

Na účely tohto zákona sa regulované vzdelávanie uznáva podľa osobitného predpisu,

35

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

(16)

Odborná kvalifikácia v oblasti jadrovej energetiky s vplyvom na jadrovú bezpečnosť

na základe uznaného regulovaného vzdelávania podľa odseku 14 je rovnocenná s odbornou

spôsobilosťou podľa odseku 1, ak tento zákon alebo osobitný predpis

36

)

neustanovuje inak.

(17)

Odborná kvalifikácia v oblasti jadrovej energetiky s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť

na základe uznaného regulovaného vzdelávania podľa odseku 14 je rovnocenná s osobitnou

odbornou spôsobilosťou podľa odseku 2, ak tento zákon alebo osobitný predpis

36

)

neustanovuje inak.

(18)

O overenie osobitnej odbornej spôsobilosti požiada držiteľ povolenia prostredníctvom

prihlášky v lehote 60 dní pred plánovaným zasadnutím skúšobnej komisie na overenie

osobitnej odbornej spôsobilosti.

(19)

Prihláška podľa odseku 18 obsahuje

a)

meno, priezvisko a titul zamestnanca držiteľa povolenia,

b)

trvalý pobyt

36a

)

alebo adresa pobytu,

36b

)

c)

dátum a miesto narodenia,

d)

štátnu príslušnosť,

e)

rodné číslo,

f)

obchodné meno, sídlo a IČO zamestnávateľa,

g)

najvyššie dosiahnuté vzdelanie,

h)

názov a sídlo príslušnej uznanej vzdelávacej inštitúcie,

36c

)

v ktorej sa získalo vzdelanie podľa písmena g),

i)

označenie jadrového zariadenia,

j)

plánovanú pracovnú funkciu vybraného zamestnanca,

k)

potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti vybraného zamestnanca,

l)

potvrdenie o psychickej pracovnej spôsobilosti vybraného zamestnanca,

m)

doklady o absolvovaní odbornej prípravy vybraného zamestnanca,

n)

originál preukazu o osobitnej odbornej spôsobilosti pri predĺžení platnosti,

o)

pri opravných termínoch, výstupy z predošlých overovaní osobitnej odbornej spôsobilosti.

(20)

O overenie odbornej spôsobilosti lektorov požiada držiteľ povolenia prostredníctvom

prihlášky v lehote 30 dní pred plánovaným zasadnutím skúšobnej komisie na overenie

odbornej spôsobilosti.

(21)

Prihláška podľa odseku 20 obsahuje

a)

meno, priezvisko a titul zamestnanca držiteľa povolenia,

b)

trvalý pobyt

36a

)

alebo adresu pobytu,

36b

)

c)

dátum a miesto narodenia,

d)

štátnu príslušnosť,

e)

rodné číslo,

f)

obchodné meno, sídlo a IČO zamestnávateľa,

g)

najvyššie dosiahnuté vzdelanie,

h)

názov a sídlo príslušnej uznanej vzdelávacej inštitúcie,

36c

)

v ktorej sa získalo vzdelanie podľa písmena g),

i)

označenie špecializovaného zariadenia,

j)

plánovanú pracovnú funkciu lektora,

k)

potvrdenie o absolvovaní kurzu lektorskej zručnosti,

l)

doklady o absolvovaní odbornej prípravy lektora,

m)

originál preukazu o odbornej spôsobilosti pri predĺžení platnosti.

(22)

Pred začatím overenia osobitnej odbornej spôsobilosti alebo overenia odbornej spôsobilosti

zamestnanec držiteľa povolenia, ktorý je občanom Slovenskej republiky, preukazuje

svoju totožnosť občianskym preukazom, občan iného členského štátu preukazuje svoju

totožnosť platným dokladom preukazujúcim jeho totožnosť alebo cestovným dokladom.

36d

)

(23)

Podrobnosti o odbornej príprave, o činnostiach odborne spôsobilých zamestnancov a

vybraných zamestnancov držiteľov povolení podľa

§ 5 ods. 3 písm. b) až g)

a

j)

a o ich poverovaní na výkon pracovných činností, o podmienkach overovania ich odbornej

spôsobilosti a osobitnej odbornej spôsobilosti vrátane vydávaní preukazov o osobitnej

odbornej spôsobilosti, o zriaďovaní odbornej komisie a skúšobnej komisie, o dokumentácii

potrebnej k žiadosti o vydanie povolenia podľa odseku 8, o požiadavkách na lektorov

odbornej prípravy a inštruktorov odbornej prípravy, o podmienkach overovania ich odbornej

spôsobilosti vrátane vydávaní preukazov o odbornej spôsobilosti a o zaslaní prihlášky

v osobitných alebo mimoriadnych prípadoch ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá úrad.

§ 25

Systém manažérstva kvality

(1)

Žiadateľ o súhlas alebo žiadateľ o povolenie a držiteľ súhlasu alebo držiteľ povolenia

na činnosti podľa

§ 5 ods. 2

a

ods. 3 písm. a) až g)

,

j) a k)

je povinný vytvoriť, zdokumentovať, zaviesť, udržiavať a preskúmavať systém manažérstva

kvality, dodržiavať dokumentáciu systému manažérstva kvality, ako aj zlepšovať jeho

efektívnosť, a to aj vtedy, ak tieto činnosti vykonáva pre žiadateľa o povolenie alebo

pre držiteľa povolenia tretia osoba.

(2)

Žiadateľ o povolenie a držiteľ povolenia je povinný určiť a dodržiavať požiadavky

na kvalitu jadrových zariadení a vybraných zariadení v oblasti využívania jadrovej

energie vrátane dodávok zariadení a služieb, kategorizáciu vybraných zariadení do

bezpečnostných tried.

(3)

Požiadavky na kvalitu podľa odseku 2 určujú záväzné technické parametre ovplyvňujúce

jadrovú bezpečnosť, interval a spôsob ich kontroly, odolnosť voči prevádzkovým médiám,

pracovnému prostrediu a vnútorným vplyvom a vonkajším vplyvom.

(4)

Požiadavky na kvalitu podľa odseku 2 musia zodpovedať významu zariadení a významu

činností z hľadiska jadrovej bezpečnosti.

(5)

Žiadateľ o povolenie a držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť finančné, technické

a ľudské zdroje na vytvorenie a udržanie systému manažérstva kvality, pričom tieto

zdroje musia byť v súlade so zdrojmi na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti.

(6)

Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o požiadavkách

na

a)

rozsah, obsah, hierarchiu, štruktúru a preskúmavanie systému manažérstva kvality

žiadateľa o povolenie a držiteľa povolenia,

b)

rozsah, obsah, hierarchiu a štruktúru jeho dokumentácie,

c)

kvalitu jadrových zariadení,

d)

kvalitu vybraných zariadení a podrobnosti o rozsahu ich schvaľovania.

FYZICKÁ OCHRANA

§ 25a

(1)

Na účely fyzickej ochrany sa rozumie

a)

stráženým priestorom vymedzený priestor obsahujúci jadrové zariadenie a jadrový materiál,

do ktorého je obmedzený a kontrolovaný prístup na účely fyzickej ochrany,

b)

chráneným priestorom oblasť vo vnútri stráženého priestoru obsahujúca jadrový materiál

I. alebo II. kategórie alebo sabotážne ciele, ohraničená fyzickou bariérou s dodatočnými

opatreniami fyzickej ochrany,

c)

vnútorným priestorom oblasť s dodatočnými ochrannými opatreniami vo vnútri chránenej

oblasti, kde sa používa alebo skladuje jadrový materiál I. kategórie,

d)

životne dôležitým priestorom oblasť vo vnútri chráneného priestoru obsahujúca systémy

alebo zariadenia alebo jadrový materiál, ktorých sabotáž by mohla priamo alebo nepriamo

viesť k vysokým radiačným následkom.

(2)

Držiteľ povolenia je povinný identifikovať priestory v areáli jadrového zariadenia,

pričom vychádza z projektového ohrozenia, analýzy rizík a iných možných hrozieb, a

zapracovať ich identifikáciu do plánu fyzickej ochrany.

(3)

Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto

a)

preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje alebo preukázateľne požíva omamné

látky alebo prípravky, ktorých požívanie môže vyvolať závislosť osôb od nich,

b)

bol v posledných dvoch rokoch uznaný vinným z priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom

a inými toxikomániami, z priestupku na úseku používania výbušnín, z priestupku na

úseku strelných zbraní a streliva, za ktorý mu bola uložená pokuta nad 100 eur, z

priestupku na úseku obrany Slovenskej republiky, z priestupku proti verejnému poriadku

spáchaného neuposlúchnutím výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, z priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu spáchaného drobným úmyselným ublížením na zdraví

alebo z priestupku proti majetku,

c)

bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo

d)

podľa zistení ministerstva vnútra alebo Policajného zboru neposkytuje záruku, že

je osobou bezúhonnou a spoľahlivou na účely povolenia vstupu do priestorov jadrového

zariadenia bez sprievodu.

(4)

Spoľahlivosť podľa odseku 3 písm. c) sa preukazuje odpisom registra trestov.

35a

)

Držiteľ povolenia písomne požiada Policajný zbor o preverenie spoľahlivosti každej

fyzickej osoby, ktorá má byť oprávnená vstupovať do vnútorného priestoru a životne

dôležitého priestoru bez sprievodu podľa odseku 9, okrem fyzických osôb, u ktorých

sa spoľahlivosť vyžaduje a preukazuje na účely výkonu činnosti podľa osobitných predpisov.

36e

)

Držiteľ povolenia k žiadosti pripojí identifikačné údaje fyzickej osoby, ktorá sa

má preveriť, v rozsahu podľa

§ 26 ods. 6

a údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Poskytnuté údaje zašle Policajný

zbor v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov. Spoľahlivosť sa preveruje

raz za päť rokov. Policajný zbor informuje držiteľa povolenia o výsledku preverenia

v lehote 40 dní od doručenia žiadosti podľa druhej vety.

(5)

Práva a povinnosti podľa odseku 4 sa primerane vzťahujú aj na dodávateľa držiteľa

povolenia a na osoby, ktoré pre neho vykonávajú činnosti na jadrovom zariadení, ak

sa na ich plnení písomne dohodnú držiteľ povolenia a jeho dodávateľ.

(6)

Za spoľahlivú sa považuje aj osoba, ktorá je bezpečnostne spoľahlivá podľa osobitného

predpisu.

20d

)

(7)

Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť, že vstup osoby a vjazd vozidla do stráženého

priestoru, chráneného priestoru, vnútorného priestoru a životne dôležitého priestoru

jadrového zariadenia sa povolí výlučne na účely výkonu schválených pracovných činností

a obmedzí len na nevyhnutne potrebný čas.

(8)

Do stráženého priestoru a chráneného priestoru môže bez sprievodu vstupovať len fyzická

osoba, u ktorej sa preverila bezúhonnosť podľa odseku 12, alebo sa považuje za bezúhonnú

podľa odseku 13.

(9)

Do vnútorného priestoru a životne dôležitého priestoru môže bez sprievodu vstupovať

len fyzická osoba, u ktorej sa preverila bezúhonnosť podľa odseku 12 alebo sa považuje

za bezúhonnú podľa odseku 13 a u ktorej sa preverila spoľahlivosť podľa odseku 4,

alebo sa považuje za spoľahlivú podľa odseku 6.

(10)

Držiteľ povolenia smie do stráženého priestoru, chráneného priestoru a vo výnimočných

prípadoch aj do vnútorného priestoru a životne dôležitého priestoru, umožniť vstup

aj inej fyzickej osobe, ak táto fyzická osoba bude po celý čas v uvedených priestoroch

sprevádzaná zamestnancom držiteľa povolenia s právom vstupu bez sprievodu do týchto

priestorov alebo príslušníkom zložky fyzickej ochrany s právom vstupu bez sprievodu

do týchto priestorov určeným držiteľom povolenia.

(11)

Preverenie bezúhonnosti podľa odsekov 8 a 9 zabezpečuje držiteľ povolenia.

(12)

Fyzická osoba, ktorá má byť oprávnená vstupovať do priestorov jadrového zariadenia

bez sprievodu preukazuje bezúhonnosť výpisom z registra trestov nie starším ako tri

mesiace, predkladaným držiteľovi povolenia každé dva roky.

(13)

Za bezúhonnú sa považuje aj osoba, ktorej bezúhonnosť je preverená podľa osobitného

predpisu.

20d

)

(14)

Fyzická osoba, ktorá je oprávnená vstupovať do priestorov jadrového zariadenia podľa

odseku 8 alebo odseku 9, je povinná bezodkladne oznámiť držiteľovi povolenia každú

skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na výsledok preverenia jej bezúhonnosti alebo

spoľahlivosti.

(15)

Pri overovaní spoľahlivosti inšpektora jadrovej bezpečnosti na účely výkonu jeho

oprávnení podľa

§ 31

postupuje úrad podľa odseku 4 primerane. Preverovanie bezúhonnosti inšpektora jadrovej

bezpečnosti vykonáva úrad každé dva roky výpisom z registra trestov. Za spoľahlivého

a bezúhonného sa považuje aj inšpektor jadrovej bezpečnosti, ktorý je bezpečnostne

spoľahlivý podľa osobitného predpisu.

20d

)

(16)

Pri preverovaní spoľahlivosti iných osôb, ktoré vykonávajú štátny dozor v jadrovom

zariadení podľa osobitných predpisov

36f

)

postupuje ich služobný úrad podľa odseku 4 primerane. Preverovanie bezúhonnosti osôb

podľa prvej vety vykonáva ich služobný úrad každé dva roky výpisom z registra trestov.

Za spoľahlivú a bezúhonnú sa považuje aj osoba podľa prvej vety, ktorá je bezpečnostne

spoľahlivá podľa osobitného predpisu.

20d

)

(17)

Držiteľ povolenia je povinný jedenkrát ročne vždy do 31. marca zaslať úradu komplexné

vyhodnotenie zabezpečenia fyzickej ochrany za uplynulý rok.

§ 26

(1)

Neoprávnená činnosť s jadrovými zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi

a zariadeniami, rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom je činnosť

vykonávaná bez príslušného povolenia alebo vykonávaná s cieľom poškodiť, zničiť, nezákonne

nadobudnúť alebo zašantročiť jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia,

rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo.

(2)

Sabotáž je akýkoľvek úmyselný čin namierený proti jadrovému zariadeniu alebo jadrovým

materiálom, špeciálnym materiálom a zariadeniam, rádioaktívnym odpadom alebo vyhoretému

jadrovému palivu počas nakladania s nimi alebo pri ich preprave, ktorý môže priamo

alebo nepriamo ohroziť únikom rádioaktívnych látok život, zdravie alebo majetok obyvateľstva

alebo životné prostredie.

(3)

Za fyzickú ochranu zodpovedá držiteľ povolenia v rozsahu povolenej činnosti.

(4)

Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť, aby osoby, ktoré sa s jeho súhlasom zdržujú

v jadrovom zariadení alebo sa podieľajú na činnostiach podľa

§ 12

a

21

, alebo sa podieľajú na preprave rádioaktívnych materiálov, dodržiavali požiadavky

fyzickej ochrany.

(5)

Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť preverenie zdravotnej a psychickej spôsobilosti

všetkých osôb, ktoré výkonom pracovnej činnosti môžu mať vplyv na jadrovú bezpečnosť.

(6)

Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť, že na povolenie a kontrolu vstupov do jadrového

zariadenia sa použije identifikácia osôb prostredníctvom občianskeho preukazu alebo

iného identifikačného dokladu, napríklad cestovného dokladu alebo cestovného dokladu

OSN, ktorý obsahuje najmä titul, meno a priezvisko, dátum narodenia, trvalé bydlisko,

číslo občianskeho preukazu alebo číslo iného identifikačného dokladu, štátnu príslušnosť,

biometrický údaj, rodné číslo a fotografiu osoby a zároveň v jadrových zariadeniach,

v ktorých sa nachádzajú jadrové materiály zaradené do I. alebo II. kategórie podľa

osobitného predpisu,

37a

)

je držiteľ povolenia povinný zabezpečiť, že na povolenie a kontrolu vstupov osôb

do stráženého a vnútorného priestoru sa použije identifikácia osôb aj prostredníctvom

biometrických údajov.

37b

)

Osoby vstupujúce do jadrového zariadenia alebo osoby vystupujúce z jadrového zariadenia

sú povinné strpieť identifikáciu podľa prvej vety. Ak tieto osoby odmietnu strpieť

identifikáciu podľa prvej vety, držiteľ povolenia je povinný zamedziť ich vstupu do

alebo výstupu z jadrového zariadenia. Držiteľ povolenia je oprávnený spracúvať osobné

údaje podľa prvej vety v súlade s osobitným predpisom.

37c

)

(7)

Držiteľ povolenia spracúva, eviduje a uchováva údaje poskytnuté na povolenie vstupov

a výstupov osôb a vjazdov a výjazdov vozidiel vrátane údajov o vstupoch a výstupoch

a vjazdoch a výjazdoch do a z jadrového zariadenia podľa odseku 6. Držiteľ povolenia

vedie databázu údajov o vstupoch a výstupoch osôb a vjazdoch a výjazdoch vozidiel

a tieto údaje uchováva sedem rokov od ich zaznamenania; údaje z databázy držiteľ povolenia

sprístupní štátnemu orgánu, ktorý plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia,

vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu na základe jeho žiadosti.

(8)

Pri neoprávnenom vstupe do jadrového zariadenia, neoprávnenej činnosti na jadrovom

zariadení, neoprávnenej činnosti pri preprave rádioaktívnych materiálov alebo hrozbe

uskutočnenia takejto činnosti poskytuje na požiadanie držiteľa povolenia pomoc v rozsahu

svojej pôsobnosti Policajný zbor.

(9)

Pri zistení skutočností podľa odseku 8 je držiteľ povolenia povinný vykonať nevyhnutné

opatrenia a neodkladne informovať Policajný zbor a úrad.

(10)

Ak držiteľ povolenia nie je schopný zabezpečiť fyzickú ochranu jadrového zariadenia,

jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, so schválenou dokumentáciou a s podmienkami

povolenia, je povinný ju na základe preukázateľnej žiadosti zabezpečiť v súčinnosti

s Policajným zborom. Policajný zbor je povinný na základe zmluvy takejto žiadosti

vyhovieť; ak zmluva o poskytnutí súčinnosti obsahuje utajovanú skutočnosť, Policajný

zbor je povinný uzavrieť túto zmluvu, iba ak držiteľ povolenia spĺňa podmienky podľa

osobitného predpisu.

37d

)

(11)

Ak sa na účely zabezpečenia fyzickej ochrany jadrového zariadenia alebo vykonávania

kontroly a zisťovania stavu objektov a zariadení jadrového zariadenia využíva kamera

na bezpilotnom lietadle, držiteľ povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až d)

vyhotovuje obrazový záznam kamerou na bezpilotnom lietadle v stráženom priestore

37da

)

jadrového zariadenia (ďalej len „záznam z letu“). Držiteľ povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až d)

je povinný uchovávať informácie o dôvode, dátume, dĺžke trvania letu a trati letu,

osobné údaje pilota na diaľku v rozsahu meno a priezvisko a osobné údaje osoby, ktorá

nariadila alebo schválila vykonanie letu, v rozsahu titul, meno, priezvisko a funkcia.

(12)

Využívanie kamery na bezpilotnom lietadle musí byť realizované tak, aby nezasahovalo

do súkromia fyzických osôb a aby bol v minimálnom rozsahu zaznamenávaný vonkajší priestor

za stráženým priestorom jadrového zariadenia.

(13)

Informácie podľa odseku 11 a údaje zo záznamu z letu sa uchovávajú v informačnom

systéme držiteľa povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až d)

dva mesiace odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bol záznam z letu vyhotovený.

Po uplynutí tejto lehoty držiteľ povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až d)

zničí záznam z letu.

(14)

O zničení záznamu z letu vyhotoví držiteľ povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až d)

záznam, v ktorom uvedie osobné údaje osoby, ktorá nariadila alebo schválila vykonanie

letu v rozsahu titul, meno, priezvisko a funkcia, dôvod vykonania letu a spôsob využitia

záznamu z letu, ak bol záznam z letu využitý, dátum a dĺžku trvania letu, trať letu,

osobné údaje pilota na diaľku v rozsahu meno a priezvisko a dátum zničenia záznamu

z letu.

(15)

Držiteľ povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až d)

je prevádzkovateľom podľa osobitného predpisu.

37db

)

(16)

Záznam z letu sa pred zničením nesmie skopírovať ani prepísať do písomnej alebo akejkoľvek

inej podoby s výnimkou poskytnutia záznamu z letu na účely trestného konania alebo

konania o priestupku alebo o správnom delikte podľa tohto zákona alebo konania o správnom

delikte podľa osobitných predpisov.

37dc

)

Záznam o zničení sa uchováva po dobu jedného roka od roku, v ktorom bol záznam zničený.

(17)

Držiteľ povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až d)

je povinný realizovať primerané technické a organizačné opatrenia,

37dd

)

ktoré zabezpečia, aby informácie podľa odseku 11 a údaje zo záznamu z letu boli sprístupnené

len orgánom činným v trestnom konaní, orgánom prejednávajúcim priestupky alebo správne

delikty podľa tohto zákona alebo orgánom prejednávajúcim správne delikty podľa osobitných

predpisov

37dc

)

alebo zamestnancom držiteľa povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. a) až d)

podieľajúcim sa na zabezpečení fyzickej ochrany jadrového zariadenia alebo na vykonávaní

kontroly a zisťovaní stavu objektov a zariadení jadrového zariadenia.

(18)

Priestor jadrového zariadenia, v ktorom sa vykonáva let bezpilotným lietadlom podľa

odseku 11, musí byť zreteľne označený pri každom vstupe do jadrového zariadenia a

pozdĺž hranice stráženého priestoru z vonkajšej strany tak, aby v každom bode bolo

viditeľné upozornenie o monitorovaní areálu jadrového zariadenia. Bezpilotné lietadlo

podľa odseku 11 musí mať na viditeľnom mieste umiestnené označenie „JADROVÉ ZARIADENIE“.

(19)

Podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie fyzickej ochrany vrátane zaradenia jadrového

zariadenia alebo jadrového materiálu do kategórií na zabezpečenie fyzickej ochrany

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 27

Prevádzkové udalosti na jadrovom zariadení a udalosti pri preprave rádioaktívnych

materiálov

(1)

Prevádzková udalosť je udalosť, pri ktorej došlo na jadrovom zariadení k ohrozeniu

alebo porušeniu jadrovej bezpečnosti počas uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky,

počas jeho prevádzky, počas etapy vyraďovania alebo počas uzatvorenia úložiska.

(2)

Udalosť pri preprave je udalosť pri preprave rádioaktívnych materiálov, ktorá spôsobila

nesúlad s požiadavkami na jadrovú bezpečnosť pri preprave rádioaktívnych materiálov.

(3)

Prevádzkové udalosti a udalosti pri preprave sa delia na

a)

poruchu, ktorá spôsobila

1.

ohrozenie jadrovej bezpečnosti bez priameho ohrozenia plnenia bezpečnostných funkcií,

2.

narušenie bezpečnostných bariér alebo iných bezpečnostných opatrení bez priamych

následkov,

3.

vyvolanie plynutia limít a podmienok bezpečnej prevádzky a bezpečného vyraďovania,

4.

porušenie limít a podmienok bez priamych následkov na plnenie bezpečnostných funkcií,

5.

aktiváciu bezpečnostných systémov alebo ich aktiváciu zo skutočných príčin, ale bez

priamych následkov,

6.

porušenie technických podmienok alebo prepravných predpisov pri preprave bez priamych

následkov,

7.

iné narušenie spoľahlivosti zariadení vyžadujúce nápravné opatrenia na odstránenie

následkov,

8.

únik rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia, pri ktorom nie sú prekročené

limity ožiarenia,

2

)

b)

nehodu, ktorou je každá udalosť, ktorej dôsledky alebo potenciálne dôsledky nie sú

zanedbateľné z hľadiska radiačnej ochrany

1aa

)

alebo jadrovej bezpečnosti, a ktorá spôsobila

1.

ohrozenie alebo narušenie plnenia bezpečnostných funkcií,

2.

zlyhanie bezpečnostných systémov alebo aktiváciu bezpečnostných systémov zo skutočných

príčin, ktorá vyžaduje opatrenia na odstránenie následkov,

3.

závažné narušenie alebo zlyhanie bezpečnostných bariér,

4.

únik rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia s prekročením limít ožiarenia,

2

)

c)

haváriu, ktorou je každá udalosť, ktorej dôsledky alebo potenciálne dôsledky sú závažné

z hľadiska radiačnej ochrany

1aa

)

alebo jadrovej bezpečnosti, a ktorá spôsobila únik rádioaktívnych látok, ktorý vyžaduje

uplatnenie opatrení na ochranu obyvateľstva.

37e

)

(4)

Držiteľ povolenia je povinný

a)

vypracovať záväzné postupy na riešenie udalostí podľa odseku 3,

b)

včas vykonať preventívne a zabezpečovacie opatrenia a bezodkladne odstraňovať stavy,

ktoré by mohli ohroziť jadrovú bezpečnosť, život alebo zdravie osôb,

c)

ohlasovať úradu nedostatky zistené pri prevádzke, údržbe alebo kontrole, ktoré by

mohli viesť k vzniku udalostí podľa odseku 3,

d)

ohlasovať udalosti podľa odseku 3 úradu, a ak ide o prevádzkové udalosti podľa odseku

3 písm. b) a c), aj ministerstvu vnútra a ministerstvu zdravotníctva, zisťovať ich

príčiny, prijať všetky vhodné opatrenia na zmiernenie ich následkov a vykonávať nápravné

opatrenia; nehodu a haváriu pri preprave je držiteľ povolenia povinný ohlásiť aj ministerstvu

dopravy a výstavby,

e)

na základe výsledkov analýz príčin prevádzkových udalostí a udalostí pri preprave

rádioaktívnych materiálov, sformulovať závery, zvážiť dobrú prax v danej oblasti a

bezodkladne prijať nápravné opatrenia s cieľom zabrániť opakovaniu udalosti a rozvoju

podmienok znižujúcich jadrovú bezpečnosť; o výsledkoch analýz a nápravných opatreniach

je držiteľ povolenia povinný preukázateľne poučiť svojich zamestnancov,

f)

bezodkladne informovať osoby na území jadrového zariadenia o udalosti podľa odseku

3 písm. b) alebo písm. c), o opatreniach na ochranu zdravia a o činnostiach, ktoré

je potrebné vykonať pri ich vzniku.

(5)

Úrad zisťuje príčiny a okolnosti vzniku nehôd a havárií, ako aj vybraných porúch.

(6)

Podrobnosti o spôsobe ohlasovania prevádzkových udalostí a udalostí pri preprave,

podrobnosti o zisťovaní ich príčin ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý

vydá úrad.

§ 28

Havarijné plánovanie a havarijná pripravenosť

(1)

Havarijné plánovanie je súbor opatrení a postupov na zisťovanie a zdolávanie nehôd

alebo havárií na jadrových zariadeniach a na zisťovanie a zmierňovanie a odstraňovanie

následkov úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia pri nakladaní s jadrovými

materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom a pri preprave

rádioaktívnych materiálov.

(2)

Havarijná odozva je plánovaná činnosť držiteľa povolenia a orgánov verejnej správy

vykonávaná v priebehu nehody a havárie na jadrovom zariadení a nehody a havárie pri

preprave, ktorá je opísaná v havarijnom pláne.

(3)

Havarijné plány sa delia na

a)

predbežný vnútorný havarijný plán, ktorý obsahuje plánované opatrenia na území jadrového

zariadenia alebo viacerých jadrových zariadení počas jeho alebo ich výstavby,

b)

vnútorný havarijný plán, ktorý obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia

alebo viacerých jadrových zariadení, ktoré prevádzkuje jeden držiteľ povolenia, a

väzbu na plán ochrany obyvateľstva,

38

)

c)

plán ochrany obyvateľstva, ktorý obsahuje opatrenia na ochranu obyvateľstva v oblasti

ohrozenia počas úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia, ako aj väzbu na

vnútorný havarijný plán,

d)

havarijný dopravný poriadok, ktorý obsahuje opatrenia počas nehody alebo havárie

pri preprave rádioaktívnych materiálov.

(4)

Havarijné plány musia zohľadňovať nehody alebo havárie vrátane menej pravdepodobných

havárií s veľmi vážnymi vplyvmi na zdravie alebo majetok obyvateľstva a životné prostredie

v oblasti ohrozenia, ktoré vyžadujú zavedenie opatrení na prekonanie alebo zmiernenie

následkov nehôd alebo havárií na území alebo mimo územia jadrového zariadenia alebo

pri preprave rádioaktívnych materiálov vrátane princípov koordinácie činností orgánov

alebo právnických osôb zúčastnených na prekonávaní alebo zmierňovaní následkov nehôd

alebo havárií.

(5)

Držiteľ povolenia je povinný prijať preventívne opatrenia, ako aj opatrenia na zdolanie

alebo zmiernenie následkov nehôd a havárií jadrového zariadenia alebo pri preprave

rádioaktívnych materiálov. O opatreniach a postupoch je držiteľ povolenia povinný

informovať verejnosť.

(6)

Na zabezpečenie povinností podľa odseku 5 je držiteľ povolenia povinný zriadiť osobitné

pracovisko a vytvoriť potrebnú organizačnú štruktúru.

(7)

Držiteľ povolenia je povinný vytvoriť takú organizačnú štruktúru pre havarijnú pripravenosť

a havarijnú odozvu na území jadrového zariadenia, aby bola vymedzená zodpovednosť

a koordinácia medzi držiteľom povolenia a príslušnými orgánmi a organizáciami s prihliadnutím

na časový priebeh nehody alebo havárie.

(8)

Úrad schvaľuje veľkosť oblasti ohrozenia jadrovým zariadením pre každé jadrové zariadenie

na základe žiadosti v konaní o udelenie príslušného povolenia. Na základe schválenej

veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením obvodné úrady v sídlach krajov dotknuté

havarijným plánovaním rozhodnutím zaradia obce do oblasti ohrozenia. Ak je jedna osoba

žiadateľom o príslušné povolenie vo vzťahu k viacerým jadrovým zariadeniam nachádzajúcim

sa na území, pre ktoré bol vypracovaný aj spoločný vnútorný havarijný plán, považujú

sa tieto jadrové zariadenia za jedno jadrové zariadenie a oblasť ohrozenia je len

jedna spoločná.

(9)

Držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia alebo

vyraďovanie je povinný zabezpečiť systémy monitorovania jadrového zariadenia, ako

aj v oblasti ohrozenia.

(10)

Orgány štátnej správy, obce, fyzické osoby a právnické osoby dotknuté havarijným

plánovaním sú povinné spolupracovať pri vypracúvaní havarijných plánov v rámci svojej

pôsobnosti a poskytovať si navzájom potrebné podklady.

(11)

Žiadateľ o vydanie povolenia je povinný predložiť úradu na schválenie vnútorný havarijný

plán po jeho posúdení ministerstvom zdravotníctva najneskôr osem mesiacov pred plánovaným

začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a následne každých päť rokov

na opätovné schválenie.

(12)

Plány ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia sú povinné obvodné úrady v

sídlach krajov predložiť úradu na posúdenie najneskôr osem mesiacov pred plánovaným

začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a následne každých päť rokov

na opätovné posúdenie.

(13)

Žiadateľ o vydanie povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný predložiť

havarijný dopravný poriadok na posúdenie úradu najneskôr šesť mesiacov pred prvým

plánovaným uskutočnením prepravy rádioaktívnych materiálov a následne každých päť

rokov na opätovné posúdenie.

(14)

Držitelia povolení alebo obvodné úrady v sídlach krajov sú povinné predložiť havarijné

plány na opätovné posúdenie alebo schválenie v termíne kratšom ako päť rokov, ak nastali

zmeny jadrového zariadenia podľa

§ 2 písm. w)

, organizačnej štruktúry podľa odseku 6 alebo prostriedkov určených na zvládnutie

nehody alebo havárie jadrového zariadenia alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov,

zmeny vo veľkosti oblasti ohrozenia, zmeny vo veľkosti spoločnej oblasti ohrozenia

alebo zmeny v zabezpečení prepravy rádioaktívnych materiálov, alebo zmeny na základe

výsledkov cvičení a kontrol.

(15)

Havarijný plán podľa odseku 3

a)

písm. a) a b) schvaľuje úrad,

b)

písm. c) schvaľuje ministerstvo vnútra,

c)

písm. d) schvaľuje ministerstvo dopravy a výstavby.

(16)

Žiadateľ o vydanie povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov, pred predložením

havarijných plánov spracovaných podľa odseku 3 písm. d) na posúdenie úradom, požiada

o vyjadrenie ministerstvo vnútra.

(17)

Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný oznámiť ministerstvu

vnútra harmonogram prepravy vyhoretého jadrového paliva najneskôr 10 dní pred uskutočnením

prepravy.

(18)

Schválené havarijné plány a schválené veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením

sú záväzné pre orgány štátnej správy, obce, ako aj pre fyzické osoby a právnické osoby

dotknuté havarijným plánom.

(19)

Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný oboznámiť osoby

podieľajúce sa na preprave rádioaktívnych materiálov s havarijným dopravným poriadkom

a zaškoliť určené osoby na výkon funkcií podľa havarijného dopravného poriadku. Ostatné

osoby zúčastňujúce sa na preprave rádioaktívnych materiálov musí držiteľ povolenia

poučiť o ich povinnostiach, ak vznikne nehoda a havária pri preprave rádioaktívnych

materiálov.

(20)

Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídlach krajov dotknuté havarijnou pripravenosťou

pravidelne informujú verejnosť, ktorá by mohla byť postihnutá následkom nehody alebo

havárie, o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa jej týkajú, a to najmenej v rozsahu

a)

základných informácií o rádioaktivite a jej účinkoch na zdravie, obyvateľstvo a o

jej vplyve na životné prostredie,

b)

informácií o rôznych druhoch nehôd a havárií a o ich možnom vplyve na obyvateľstvo

a životné prostredie,

c)

plánovaných opatrení zameraných na varovanie, ochranu a pomoc verejnosti pri nehode

alebo havárii a v rozsahu informácií o činnostiach, ktoré má verejnosť vykonať pri

nehode alebo havárii.

(21)

Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídlach krajov dotknuté havarijnou pripravenosťou

musia informácie podľa odseku 20 verejnosti trvalo sprístupniť a pravidelne aktualizovať

v nadväznosti na zmeny havarijných plánov.

(22)

Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídle kraja dotknuté havarijnou odozvou sú povinné

pri vzniku udalosti podľa

§ 27 ods. 3 písm. b) a c)

alebo pri hrozbe vzniku takejto udalosti bezodkladne informovať verejnosť o skutočnostiach

týkajúcich sa nehody alebo havárie, o krokoch, ktoré treba podniknúť, a, ak je to

potrebné, o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa dotknutej verejnosti týkajú.

Poskytované informácie zahŕňajú informácie podľa odseku 20 doplnené najmenej o informácie

o

a)

nehode a havárii, o jej charakteristike, najmä jej pôvode, rozsahu a možnom vývoji,

b)

opatreniach v období ohrozenia,

c)

neodkladných a následných opatreniach na ochranu obyvateľstva.

(23)

Dotknuté orgány štátnej správy a obce, ako aj právnické osoby a fyzické osoby sú

povinné zúčastňovať sa v rozsahu a spôsobom určeným plánom ochrany obyvateľstva alebo

havarijným dopravným poriadkom na precvičovaní a uskutočňovaní ochranných opatrení

a v určenom rozsahu aj na likvidácii následkov nehôd alebo havárií jadrových zariadení

alebo nehôd alebo havárií pri preprave rádioaktívnych materiálov.

(24)

Realizáciu cvičení a hodnotenie priebehu nehôd alebo havárií jadrových zariadení

a pri preprave rádioaktívnych materiálov zabezpečuje úrad na svojom pracovisku vybavenom

potrebnými technickými prostriedkami. Úrad pripravuje na svojom pracovisku návrh opatrení

alebo odporúčaní na ďalší postup v čase hrozby úniku rádioaktívnych látok z jadrového

zariadenia alebo počas pretrvávania úniku rádioaktívnych látok z jadrového zariadenia

v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky podľa osobitného

predpisu.

38aa

)

Návrhy opatrení alebo odporúčaní na ďalší postup úrad zasiela ministerstvu vnútra

a obvodným úradom v sídle kraja v oblasti ohrozenia.

(25)

Držiteľ povolenia je povinný na vlastné náklady a orgány štátnej správy a ich podriadené

organizácie sú povinné bezodplatne poskytovať úradu vo forme, rozsahu a spôsobom,

ako sú požadované úradom, údaje potrebné na zabezpečenie havarijnej pripravenosti,

na prípravu a realizáciu cvičení, na hodnotenie nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach

a pri preprave rádioaktívnych materiálov a na prognózu ich vývoja, ako sú technologické

údaje jadrových zariadení, údaje z radiačného monitorovania, meteorologické údaje

a ďalšie údaje.

(26)

Podrobnosti o obsahu havarijných plánov, podrobnosti o postupe pri ich predkladaní

a schvaľovaní, opatreniach, postupoch a činnostiach vrátane stanovenia stupňov závažnosti

udalostí podľa medzinárodných kritérií, podrobnosti o informovaní úradu a verejnosti,

podrobnosti o náležitostiach podkladov potrebných k žiadosti o schválenie veľkosti

oblasti ohrozenia, veľkosti spoločnej oblasti ohrozenia vrátane termínu predloženia

žiadosti, podrobnosti o systémoch monitorovania, podrobnosti o školeniach, o precvičovaní

a o aktualizácii havarijných plánov, podrobnosti o poskytovaných dátach a časovom

priebehu nehody alebo havárie na jadrových zariadeniach a pri preprave rádioaktívnych

materiálov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 29

Styčné miesto

(1)

Úrad podľa

§ 4 ods. 1 písm. f) a g)

zabezpečuje informovanie o jadrovej havárii

38a

)

a radiačnom ohrození

38b

)

na území Slovenskej republiky podľa osobitných predpisov.

4

)

(2)

Úrad prijíma podľa osobitných predpisov

4

)

informácie o jadrovej havárii

38a

)

alebo radiačnom ohrození,

38b

)

ktoré sa stali mimo územia Slovenskej republiky a informuje o tejto skutočnosti verejnosť

a ministerstvo vnútra.

(3)

Ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo dopravy a výstavby, Ministerstvo financií

Slovenskej republiky, ministerstvo vnútra, ministerstvo životného prostredia, Ministerstvo

zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany

Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba zabezpečia v rozsahu svojej pôsobnosti

38c

)

bezodkladné informovanie úradu o udalostiach s vplyvmi na obyvateľstvo alebo územie

Slovenskej republiky alebo o udalostiach, ktoré by mohli byť predmetom záujmu verejnosti

a ktoré spočívajú v

a)

strate alebo krádeži rádioaktívneho žiariča alebo zariadenia, ktoré obsahuje rádioaktívny

žiarič,

b)

náleze opusteného rádioaktívneho žiariča alebo zariadenia, ktoré obsahuje rádioaktívny

žiarič,

c)

rádioaktívnej kontaminácii biosféry spôsobenej antropogénnymi rádionuklidmi uvoľnenými

do životného prostredia,

d)

kontaminácii potravín alebo pitnej vody,

e)

kontaminácii tovarov,

f)

závážnom ožiarení osôb,

g)

udalosti pri preprave rádioaktívneho žiariča alebo zariadenia, ktoré obsahuje rádioaktívny

žiarič,

h)

zistení potenciálnej hrozby zneužitia zdrojov ionizujúceho žiarenia na protiprávnu

činnosť,

i)

protiprávnej činnosti s použitím zdroja ionizujúceho žiarenia,

j)

iných udalostiach, ktoré predstavujú riziko ožiarenia osôb alebo kontaminácie životného

prostredia.

(4)

Úrad zabezpečuje nepretržitú dostupnosť styčného miesta.

(5)

Úrad oznámi Európskej komisii kontaktné údaje styčného miesta a bezodkladne oznámi

Európskej komisii všetky zmeny s cieľom umožniť vzájomnú rýchlu komunikáciu.

(6)

Na základe požiadavky vlády Slovenskej republiky

4

)

úrad prostredníctvom styčného miesta požiada o sprostredkovanie pomoci Medzinárodnú

agentúru pre atómovú energiu.

4

)

(7)

Podrobnosti o činnosti styčného miesta a rozsah, formu a spôsob poskytnutia informácií

podľa odseku 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

ÔSMA ČASŤ

ŠTÁTNY DOZOR, INŠPEKČNÁ ČINNOSŤ, INŠPEKTORI JADROVEJ BEZPEČNOSTI, MEDZINÁRODNÉ INŠPEKCIE,

SPRÁVNE DELIKTY A PRIESTUPKY

§ 31

Výkon štátneho dozoru, inšpekčná činnosť a inšpektori jadrovej bezpečnosti

(1)

Úrad kontroluje dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov vydaných na jeho základe, ako aj dodržiavanie rozsahu a podmienok uvedených

v rozhodnutiach podľa

§ 4

a plnenie opatrení na odstránenie nedostatkov uvedených v protokoloch (ďalej len

„inšpekčná činnosť“). Inšpekčnú činnosť úrad vykonáva u držiteľov povolení a u osôb,

u ktorých je odôvodnený predpoklad, že využívajú jadrovú energiu na iné ako mierové

účely alebo neoprávnene využívajú jadrovú energiu, alebo u osôb, u ktorých je dôvodné

podozrenie, že porušujú záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktoré sa týkajú

mierového využívania jadrovej energie a ktorými je Slovenská republika viazaná. Úrad

vykonáva kontrolu aj u osôb, u ktorých vzniklo odôvodnené podozrenie z vykonávania

činností v oblasti využívania jadrovej energie podľa tohto zákona bez povolenia alebo

súhlasu.

(2)

Inšpekčnú činnosť vykonáva úrad poverenými štátnymi zamestnancami (ďalej len „inšpektor“).

(3)

Inšpektor vykonáva inšpekčnú činnosť v štátnozamestnaneckom pomere v príslušnom odbore

štátnej služby podľa osobitného predpisu

37

)

v služobnom úrade, ktorým je úrad. Inšpektor musí spĺňať predpoklad vzdelania, nadobudnúť

a preukázať príslušné kompetencie a úspešne vykonať inšpektorskú skúšku, čím splní

osobitný kvalifikačný predpoklad. Inšpektorom v oblastiach zahŕňajúcich utajované

skutočnosti môže byť len inšpektor, ktorý okrem splnenia predpokladov na inšpektora

je navyše oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného

predpisu.

6

)

(4)

Zamestnanec úradu, ktorý je pripravovaný na funkciu inšpektora v čase pred vykonaním

inšpektorskej skúšky, má postavenie inšpektora - čakateľa. Inšpekčnú činnosť môže

vykonávať len v sprievode a pod dohľadom inšpektora.

(5)

Inšpektorská skúška sa skladá z písomnej a ústnej časti. Inšpektorská skúška sa vykonáva

pred skúšobnou komisiou, ktorej členov vymenuje predseda úradu. Účelom inšpektorskej

skúšky je overiť, či inšpektor - čakateľ pozná a je schopný uplatňovať predpisy potrebné

na výkon inšpekčnej činnosti v odbore, v ktorom bude inšpekčnú činnosť vykonávať.

(6)

Výsledok inšpektorskej skúšky skúšobná komisia oznámi inšpektorovi - čakateľovi do

15 dní. O úspešne vykonanej inšpektorskej skúške úrad vydá inšpektorovi - čakateľovi

osvedčenie.

(7)

Po úspešne vykonanej inšpektorskej skúške na návrh predsedu skúšobnej komisie predseda

úradu písomne vymenuje inšpektora - čakateľa do funkcie inšpektora a vydá mu preukaz

inšpektora.

(8)

Predseda úradu a podpredseda úradu obdržia preukaz inšpektora dňom vymenovania do

funkcie.

(9)

Inšpektor sa pri výkone inšpekčnej činnosti preukazuje preukazom inšpektora.

(10)

Inšpekčná činnosť sa môže vykonávať len spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie a bezpečnosť

ľudí a životné prostredie.

(11)

Inšpektor je oprávnený

a)

vstupovať kedykoľvek bez obmedzenia do objektov držiteľov povolení a do priestorov

jadrových zariadení a do priestorov, v ktorých sa nachádzajú jadrové materiály, špeciálne

materiály a zariadenia alebo sa nakladá s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým

jadrovým palivom, vykonávať v nich inšpekčnú činnosť, presvedčovať sa u odborne spôsobilých

zamestnancov, vybraných zamestnancov, ak práve nevykonávajú činnosť s priamym vplyvom

na jadrovú bezpečnosť, o ich znalostiach predpisov, zisťovať stav, príčiny a následky

prevádzkovej udalosti a udalosti pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj kontrolovať

stav havarijnej pripravenosti, vykonávať kontrolu dodržiavania jadrovej bezpečnosti,

fyzickej ochrany, kybernetickej bezpečnosti, dodržiavania prevádzkových predpisov,

preverovať odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľa povolenia a zúčastňovať sa na

vyšetrovaní prevádzkových udalostí a udalostí pri preprave rádioaktívnych materiálov,

b)

vykonávať kontrolu, zúčastňovať sa na skúškach a vykonávať úkony s cieľom zisťovať,

či sa dodržiavajú požiadavky vyplývajúce z tohto zákona, všeobecne záväzných právnych

predpisov vydaných na jeho základe a podmienok uvedených v rozhodnutiach úradu a v

protokoloch z inšpekčnej činnosti,

c)

požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon

inšpekčnej činnosti a požadovať ich kópie a poskytnutie informácií a vysvetlení vrátane

záverečnej správy o výsledkoch auditu kybernetickej bezpečnosti podľa osobitného predpisu

38d

)

v oblastiach týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti,

d)

po oznámení štatutárnemu orgánu držiteľa povolenia alebo ním poverenému zamestnancovi

odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo médií, ktoré

sa používajú alebo sa s nimi manipuluje, alebo odoberať vzorky zo životného prostredia,

e)

používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie

a audiodokumentácie potrebnej na výkon inšpekčnej činnosti, ak ich použitie nezakazujú

osobitné predpisy,

6

)

f)

nariadiť zachovanie zariadení, pracovísk, stavieb a objektov alebo ich častí v pôvodnom

stave až do skončenia zisťovania alebo nariadiť zdokumentovanie stavu zariadení, pracovísk,

stavieb a objektov alebo ich častí v čase výkonu inšpekčnej činnosti,

g)

nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekčnej

činnosti,

h)

po prerokovaní zistených nedostatkov so štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo

s osobou oprávnenou štatutárnym orgánom alebo s fyzickou osobou - držiteľom povolenia

formou protokolu ukladať opatrenia na odstránenie nedostatkov vrátane záväzných termínov

na ich splnenie,

i)

odobrať preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti, ak u vybraného zamestnanca zistí

také nedostatky v osobitnej odbornej spôsobilosti alebo v jeho činnosti, ktoré viedli

k ohrozeniu alebo by mohli viesť k priamemu ohrozeniu jadrovej bezpečnosti, alebo

odobrať preukaz o odbornej spôsobilosti, ak u lektora zistí také nedostatky v odbornej

spôsobilosti alebo v jeho činnosti, ktoré viedli alebo by mohli viesť k nedostatočnej

odbornej príprave vybraných zamestnancov držiteľov povolení,

j)

vyžadovať informácie preukazujúce plnenie povinností podľa

§ 23 ods. 2 písm. a)

.

(12)

Odobratý preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti alebo preukaz o odbornej spôsobilosti

inšpektor postúpi na ďalšie konanie úradu. Úrad do jedného mesiaca od ich odobratia

rozhodne o ich odňatí alebo vrátení.

(13)

Preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti alebo preukaz o odbornej spôsobilosti možno

odňať na dobu určitú, najviac však na dobu troch rokov, alebo natrvalo. Na dobu určitú

sa odníma, ak je predpoklad na zánik dôvodov, pre ktoré bol odňatý. Jeho vrátenie

je podmienené overením osobitnej odbornej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti

zamestnanca a úspešným absolvovaním skúšky pred skúšobnou komisiou alebo odbornou

komisiou. Pri trvalej strate fyzickej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti držiteľa

preukazu o osobitnej odbornej spôsobilosti sa tento preukaz odníma natrvalo.

(14)

Oprávnenia inšpektora podľa odseku 11 sa v primeranom rozsahu vzťahujú aj na miestne

zisťovanie v konaní o udelenie súhlasu alebo povolenia, ako aj na výkon kontroly u

osôb, u ktorých vzniklo odôvodnené podozrenie z vykonávania činnosti podľa tohto zákona

bez povolenia alebo súhlasu, alebo u osôb, u ktorých je odôvodnené predpokladať, že

vykonávajú činnosti v oblasti využívania jadrovej energie na iné ako mierové účely.

(15)

Ak tento zákon neustanovuje inak, na výkon inšpekčnej činnosti sa vzťahujú základné

pravidlá kontrolnej činnosti uvedené v osobitnom predpise.

41

)

(16)

Inšpekčná činnosť vykonávaná spôsobom a za podmienok uvedených v odsekoch 1 až 15

a uplatňovanie právomocí úradu uvedených v

§ 4 ods. 1 písm. a) až e)

,

j), k)

a

ods. 2 a 3

je výkonom štátneho dozoru.

(17)

Úrad je v súlade s osobitným predpisom

41a

)

oprávnený spracúvať osobné údaje inšpektorov, inšpektorov – čakateľov, medzinárodných

inšpektorov a ďalších osôb prizvaných na inšpekciu alebo medzinárodnú inšpekciu pri

výkone inšpekčnej činnosti, ako aj ďalších osôb na účel zabezpečenia kontroly vstupov

a výstupov týchto osôb do jadrového zariadenia a z jadrového zariadenia v rozsahu

osobných údajov uvedených v

§ 26 ods. 6

. Úrad je oprávnený poskytovať osobné údaje podľa prvej vety držiteľovi povolenia

na rovnaký účel a v rovnakom rozsahu, ako je uvedené v prvej vete.

§ 32

Zastavenie prevádzky jadrového zariadenia

(1)

Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania alebo pri vzniku závažných skutočností dôležitých

z hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany alebo havarijnej pripravenosti,

úrad rozhodne o obmedzení rozsahu alebo platnosti povolenia alebo uloží držiteľovi

povolenia vykonať nevyhnutné opatrenia, prípadne rozhodne o zastavení prevádzky jadrového

zariadenia.

(2)

Ak iný orgán rozhodne o zastavení prevádzky jadrového zariadenia z iných dôvodov,

ako je ohrozenie bezpečnosti, je tento orgán povinný uhradiť držiteľovi povolenia

náklady potrebné na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti a príslušnú časť nákladov Národnému

jadrovému fondu na vyraďovanie jadrového zariadenia, ktoré v dôsledku takéhoto rozhodnutia

vznikli.

§ 33

Medzinárodné inšpekcie

(1)

Medzinárodná inšpekcia je činnosť, ktorú vykonávajú medzinárodní inšpektori na základe

medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(2)

Inšpekčný mandát je dokument oprávňujúci medzinárodných inšpektorov vykonávať inšpekcie

podľa odseku 1.

(3)

Každá fyzická osoba alebo právnická osoba je povinná poskytnúť potrebnú súčinnosť

medzinárodným inšpektorom pri inšpekčnej činnosti v rozsahu zodpovedajúcom ich právam

podľa inšpekčného mandátu.

(4)

Fyzická osoba alebo právnická osoba dotknutá medzinárodnou inšpekciou má právo oboznámiť

sa s inšpekčným mandátom.

(5)

Medzinárodná inšpekcia sa môže vykonávať len spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie a

bezpečnosť ľudí a životné prostredie.

(6)

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa v primeranom rozsahu vzťahujú aj na ďalšie oprávnené

osoby poverené Európskou komisiou, ktoré vykonávajú činnosti podľa osobitného predpisu.

42

)

(7)

Na medzinárodnej inšpekcii sa môže zúčastniť inšpektor úradu, a ak je kontrola vykonávaná

osobami podľa odseku 6, aj zástupcovia ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej

správy v rozsahu ich pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi.

43

)

(8)

Ak je to potrebné na účely dosiahnutia cieľa alebo výkonu medzinárodnej inšpekcie,

úrad môže požiadať o súčinnosť Policajný zbor a colné orgány. Úrad v žiadosti uvedie,

aký rozsah súčinnosti požaduje. Policajný zbor a colné orgány sú povinné žiadosti

úradu v rozsahu svojich oprávnení vyhovieť. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, je

úrad oprávnený požiadať príslušný súd o nariadenie neodkladného opatrenia na vstup

medzinárodných inšpektorov do objektov predmetu medzinárodnej inšpekcie.

§ 34

Priestupky a iné správne delikty

(1)

Úrad uloží pokutu až do 2 000 000 eur držiteľovi povolenia, ktorý poruší ustanovenie

§ 3 ods. 2

,

9, 10

alebo

ods. 12

.

(2)

Úrad uloží pokutu až do 1 000 000 eur právnickej osobe, ktorá poruší ustanovenie

§ 3 ods. 6

.

(3)

Úrad uloží pokutu až do 332 000 eur držiteľovi povolenia za porušenie povinností

podľa

§ 10

alebo

§ 20

alebo za nedodržanie podmienok uvedených v povolení alebo v súhlase alebo za nevykonanie

opatrenia v určenej lehote uloženého rozhodnutím úradu alebo nevykonanie opatrenia

inšpektora na odstránenie nedostatkov podľa

§ 31 ods. 11 písm. h)

.

(4)

Úrad uloží pokutu až do 33 200 eur právnickej osobe za nesplnenie povinností uložených

v

§ 3 ods. 13

a

14

,

§ 12 ods. 2 a 3

a v

§ 33 ods. 3

.

(5)

Úrad uloží pokutu až do 16 597 eur držiteľovi povolenia za neoznámenie informácií

významných pre výkon štátneho dozoru alebo za neoznámenie skutočností dôležitých z

hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany, havarijného plánovania alebo za zaradenie

zamestnanca na výkon činností, pre ktoré nespĺňa podmienku odbornej spôsobilosti alebo

osobitnej odbornej spôsobilosti.

(6)

Priestupku sa dopustí fyzická osoba, ktorá poruší ustanovenie

§ 3 ods. 6

alebo nesplní povinnosti uložené v

§ 3 ods. 13

a

14

, v

§ 12 ods. 2 a 3

a v

§ 33 ods. 3

. Úrad uloží za tieto priestupky pokutu do 3 320 eur. V konaní o priestupku úrad postupuje

podľa osobitného predpisu.

44

)

(7)

Úrad uloží pokutu až do 2 000 eur za porušenie povinnosti uvedenej v

§ 10a ods. 3

,

4

a

6.

(8)

Tomu, kto nevykonal v určenej lehote nápravu nedostatkov, za ktoré mu bola uložená

pokuta, možno uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku pokuty, ktorú je možné

podľa odsekov 1 až 5 uložiť.

(9)

Konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 5 možno začať do jedného roka odo dňa,

keď úrad zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k

porušeniu povinnosti došlo.

(10)

Pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa odsekov 1 až 5 sa prihliada najmä na

závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu

a prístup dozorovaných subjektov alebo dotknutých fyzických osôb alebo právnických

osôb pri odstraňovaní následkov nedostatkov a k prijatým opatreniam. V odôvodnených

prípadoch môže úrad od uloženia pokuty upustiť.

(11)

Uložením pokuty držiteľovi povolenia alebo iným fyzickým osobám alebo právnickým

osobám zostáva nedotknutá ich trestná zodpovednosť, ako aj trestná zodpovednosť ich

zamestnancov.

(12)

Pokuty sú príjmom Národného jadrového fondu. Správa pohľadávky štátu z rozhodnutia

o uložení pokuty prechádza po právoplatnosti tohto rozhodnutia bezodplatne na Národný

jadrový fond, ktorý nadobúda práva a povinnosti správcu tejto pohľadávky štátu.

§ 34a

Príspevky od držiteľa povolenia na výkon štátneho dozoru

(1)

Držiteľ povolenia podľa

§ 5 ods. 3

je povinný platiť na príslušný rok ročný príspevok na výkon štátneho dozoru (ďalej

len „ročný príspevok“).

(2)

Ročný príspevok sa platí v príslušnom roku podľa údajov za predchádzajúci rok, pričom

k zmenám základu na výpočet ročného príspevku, ku ktorým dôjde počas predchádzajúceho

roka, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Ak je právnická osoba alebo fyzická osoba držiteľom viacerých druhov povolení podľa

§ 5 ods. 3

, je takýto držiteľ povolenia povinný platiť ročný príspevok za každú činnosť, na

ktorú mu bolo vydané povolenie.

(4)

Ročný príspevok za stavbu jadrového zariadenia podľa druhu jadrového zariadenia je

pre jadrové zariadenie podľa

§ 2 písm. f)

a)

prvého bodu

2 000 000 eur,

b)

druhého bodu až piateho bodu

1 450 000 eur.

(5)

Ročný príspevok za uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky je

a)

1 500 000 eur pre jadrové zariadenie podľa

§ 2 písm. f) prvého bodu

, ktoré prešlo povoľovacím procesom v štáte pôvodu alebo v členskom štáte,

b)

2 000 000 eur pre jadrové zariadenie podľa

§ 2 písm. f) prvého bodu

, ktoré neprešlo povoľovacím procesom v štáte pôvodu alebo v členskom štáte,

c)

75 000 eur pre jadrové zariadenie podľa

§ 2 písm. f ) druhého bodu až piateho bodu

, ktoré prešlo povoľovacím procesom v štáte pôvodu alebo v členskom štáte,

d)

150 000 eur pre jadrové zariadenie podľa

§ 2 písm. f ) druhého bodu až piateho bodu

, ktoré neprešlo povoľovacím procesom v štáte pôvodu alebo v členskom štáte.

(6)

Ročný príspevok za prevádzku jadrového zariadenia podľa druhu jadrového zariadenia

je

a)

1 500 000 eur pre jadrové zariadenie Elektráreň Jaslovské Bohunice – 3,

b)

1 500 000 eur pre jadrové zariadenie Elektráreň Jaslovské Bohunice – 4,

c)

1 500 000 eur pre jadrové zariadenie Elektráreň Mochovce – 1,

d)

1 500 000 eur pre jadrové zariadenie Elektráreň Mochovce – 2,

e)

1 500 000 eur pre jadrové zariadenie Elektráreň Mochovce – 3,

f)

1 500 000 eur pre jadrové zariadenie Elektráreň Mochovce – 4,

g)

75 000 eur pre jadrové zariadenie Republikové úložisko rádioaktívneho odpadu – lokalita

Mochovce,

h)

270 000 eur pre jadrové zariadenie Technológie na spracovanie rádioaktívnych odpadov

– lokalita Jaslovské Bohunice,

i)

170 000 eur pre jadrové zariadenie Finálne spracovanie kvapalných rádioaktívnych

odpadov – lokalita Mochovce,

j)

670 000 eur pre jadrové zariadenie Medzisklad vyhoretého jadrového paliva,

k)

75 000 eur pre jadrové zariadenie Integrálny sklad rádioaktívnych odpadov.

(7)

Ročný príspevok za vyraďovanie jadrového zariadenia podľa druhu jadrového zariadenia

je

a)

120 000 eur za vyraďovanie jadrového zariadenia jadrová elektráreň A1 v Jaslovských

Bohuniciach,

b)

550 000 eur za vyraďovanie jadrového zariadenia jadrová elektráreň V1 v Jaslovských

Bohuniciach,

c)

550 000 eur za vyraďovanie iného jadrového zariadenia podľa

§ 2 písm. f) prvého bodu

ako uvedeného v písmene a) alebo b),

d)

150 000 eur za vyraďovanie jadrového zariadenia podľa

§ 2 písm. f) druhého bodu až piateho bodu

.

(8)

Ročný príspevok za činnosti podľa

§ 5 ods. 3 písm. f) až n)

je 200 eur.

(9)

Ročný príspevok na inštitucionálnu kontrolu jadrového zariadenia podľa

§ 2 písm. f) štvrtého bodu

je 7 000 eur.

(10)

Povinnosť držiteľa povolenia platiť ročný príspevok vzniká prvým dňom kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nadobudlo právoplatnosť toto povolenie.

Povinnosť držiteľa povolenia, ktorý bol držiteľom povolenia aj v predchádzajúcom roku

a je aj naďalej držiteľom povolenia v príslušnom roku, platiť ročný príspevok vzniká

1. januára príslušného kalendárneho roka.

(11)

Držiteľ povolenia je povinný zaplatiť ročný príspevok v štyroch rovnakých splátkach,

a to do 15. dňa prvého mesiaca kalendárneho štvrťroka; táto povinnosť sa nevzťahuje

na odsek 12.

(12)

Ak ročný príspevok neprevyšuje sumu 331,93 eura, platí sa jednou splátkou do 15.

januára príslušného kalendárneho roka.

(13)

Držiteľ povolenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť v priebehu kalendárneho roka, zaplatí

za tento kalendárny rok pomernú časť ročného príspevku, a to do 15. dňa kalendárneho

mesiaca, v ktorom mu táto povinnosť vznikla. Ak pomerná časť ročného príspevku neprevyšuje

331,93 eura, platí sa jednou splátkou, inak sa postupuje podľa odseku 11.

(14)

Držiteľ povolenia, ktorému v priebehu kalendárneho roka bolo povolenie zrušené, povolenie

mu zaniklo alebo bolo nahradené iným druhom povolenia, platí za tento kalendárny rok

pomernú časť ročného príspevku. Zaplatenú čiastku, ktorá prevyšuje pomernú časť ročného

príspevku, úrad vráti do 15 pracovných dní od zániku povolenia alebo odo dňa právoplatnosti

jeho zrušenia.

(15)

Pomerná časť ročného príspevku podľa odsekov 13 a 14 sa vypočíta ako 1/12 ročného

príspevku vynásobená počtom kalendárnych mesiacov, v ktorých bolo alebo bude povolenie

právoplatné.

(16)

Povinnosť platiť ročný príspevok zaniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci,

v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zrušení povolenia alebo v ktorom povolenie

zaniklo.

DEVIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 35

Osobitné procesné ustanovenia pre konania vedené úradom

(1)

Ak nie je ustanovené inak, na konanie úradu sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom

konaní

45

)

okrem

a)

lehôt na vydanie rozhodnutia v konaniach podľa

§ 8 ods. 5

a

§ 15 ods. 4

,

b)

náležitostí rozhodnutia v konaniach podľa

§ 15 ods. 4

,

§ 16 až 16l

a

§ 24

,

c)

formy podania žiadosti podľa odseku 2,

d)

doručenia podľa

§ 8 ods. 10

,

e)

postupu podľa osobitného predpisu,

45aa

)

ktorý úrad spojí s postupom podľa osobitného predpisu,

45ab

)

f)

postupu anonymizácie osobných údajov na zverejňovaných dokumentoch a rozhodnutiach

podľa odseku 4,

g)

vydávania stanoviska podľa

§ 4 ods. 2 písm. i)

.

(2)

Žiadosť podľa tohto zákona sa úradu podáva v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe. Žiadosť v elektronickej podobe musí byť autorizovaná podľa ustanovení osobitného

predpisu

45a

)

a doručená do elektronickej schránky úradu;

45b

)

dokumentácia prikladaná k žiadosti v elektronickej podobe sa podáva elektronicky

na pamäťovom médiu a v listinnej podobe. Pri konaní, ktorého podkladom je dokumentácia

obsahujúca utajované skutočnosti alebo citlivé informácie,

45c

)

sa žiadosť vrátane dokumentácie podľa tohto zákona podáva úradu v listinnej podobe

a elektronicky na pamäťovom médiu podľa osobitných predpisov.

45d

)

(3)

Na postup pri konaní o stavebnom zámere vrátane povolenia skúšobnej prevádzky stavby,

predčasného užívania stavby a kolaudácie a ich zmeny sa vzťahuje Stavebný zákon, ak

tento zákon neustanovuje inak; Stavebný zákon sa však použije vždy, ak ide o podmienku

elektronickej podoby komunikácie a o povinnosť, spôsob a rozsah použitia informačného

systému územného plánovania a výstavby.

(4)

Ak sa dokumenty a rozhodnutia zverejňujú na účely informovania verejnosti podľa osobitných

predpisov

45e

)

a obsahujú osobné údaje, úrad ich zverejňuje v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa,

telefónne číslo a e-mailová adresa.

§ 35a

Spoločné ustanovenia k ročnému príspevku

(1)

Ročný príspevok alebo jeho splátka alebo pomerná časť ročného príspevku alebo jej

splátka sa považujú za zaplatené dňom, keď boli pripísané na úradom určený príjmový

účet v Štátnej pokladnici.

(2)

Ak ročný príspevok alebo jeho splátka alebo pomerná časť ročného príspevku alebo

jej splátka neboli zaplatené riadne a včas, je držiteľ povolenia podľa

§ 34a ods. 1

povinný zaplatiť úrok z omeškania z dlžnej sumy za každý deň omeškania vo výške základnej

úrokovej miery Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania. Úrad nie

je povinný vymáhať úrok z omeškania, ak neprevyšuje 50 eur.

(3)

Ročný príspevok, splátky ročného príspevku, pomerná časť ročného príspevku, splátka

pomernej časti ročného príspevku a úroky z omeškania sú príjmom štátneho rozpočtu.

Ročný príspevok, splátky ročného príspevku, pomernú časť ročného príspevku, splátky

pomernej časti ročného príspevku a úroky z omeškania vyberá úrad.

(4)

Ročný príspevok, splátky ročného príspevku, pomernú časť ročného príspevku, splátky

pomernej časti ročného príspevku a úroky z omeškania sa platia prevodom alebo vkladom

peňažných prostriedkov na úradom určený príjmový účet vedený v Štátnej pokladnici.

Variabilným symbolom je číslo pridelené úradom jednotlivým držiteľom povolenia podľa

§ 34a

.

§ 36

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe č. 4

.

§ 37

Prechodné ustanovenia

(1)

Platnosť oprávnení vydaných podľa doterajších predpisov zaniká dňom účinnosti tohto

zákona okrem oprávnení na činnosti, ktoré sú uvedené v

§ 5 ods. 2 a 3 tohto zákona

. Ostatné rozhodnutia vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za rozhodnutia

vydané podľa tohto zákona.

(2)

Konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Konania o udelenie oprávnenia sa zastavujú dňom účinnosti tohto zákona.

(3)

Ak vykonávanie niektorých činností v oblasti využívania jadrovej energie nie je v

súlade s podmienkami ustanovenými týmto zákonom, je právnická osoba alebo fyzická

osoba povinná bezodkladne prerokovať s úradom opatrenia na ich zosúladenie s týmto

zákonom. Opatrenia sa musia vykonať v lehote ustanovenej úradom, najneskôr však do

šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.

(4)

Nové preukazy inšpektorom podľa tohto zákona úrad vydá do troch mesiacov od účinnosti

tohto zákona.

§ 37a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008

(1)

Držiteľovi povolenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť pred 1. januárom 2008, vzniká

povinnosť uhradiť ročný príspevok 1. januára 2008.

(2)

Držiteľ povolenia podľa odseku 1 je povinný uhradiť prvú splátku ročného príspevku

podľa

§ 34a ods. 8

za rok 2008 alebo celý ročný príspevok podľa

§ 34a ods. 9

za rok 2008 najneskôr do 31. januára 2008.

§ 37b

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 25. decembra 2008

(1)

Konania začaté a cezhraničné prepravy povolené pred 25. decembrom 2008 sa dokončia

podľa doterajších právnych predpisov.

(2)

Konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa spoplatnia spôsobom a v sadzbách podľa

doterajších predpisov.

§ 37ba

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2010

(1)

Splátky ročných príspevkov a splátky pomernej časti ročných príspevkov, ktoré boli

vypočítané v sadzbách a zaplatené v lehotách podľa doterajších predpisov do 30. apríla

2010, sa považujú za splátky ročných príspevkov podľa sadzieb platných od 1. mája

2010.

(2)

Splátky ročných príspevkov a splátky pomernej časti ročných príspevkov, ktorých splatnosť

je podľa doterajších predpisov, ako aj podľa tohto zákona ustanovená od 1. mája 2010,

je držiteľ povolenia povinný zaplatiť podľa sadzieb a v lehotách platných od 1. mája

2010.

§ 37bb

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2011

(1)

Dokumentácia systému kvality schválená úradom pred 1. novembrom 2011 sa považuje

za dokumentáciu systému manažérstva kvality schválenú podľa predpisu účinného od 1.

novembra 2011.

(2)

Požiadavky na kvalitu jadrových zariadení a požiadavky na kvalitu vybraných zariadení

schválené úradom pred 1. novembrom 2011 sa považujú za schválené podľa predpisu účinného

od 1. novembra 2011.

(3)

Ak je potrebné dokumentáciu podľa odseku 1 alebo požiadavky podľa odseku 2 zmeniť,

držiteľ povolenia predkladá úradu na schválenie návrhy zmien podľa predpisu účinného

od 1. novembra 2011.

§ 37bc

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2013

Povolenie na prevádzku jadrového zariadenia s časovým obmedzením vydané podľa doterajšieho

zákona a ktorého časové obmedzenie by podľa doterajšieho zákona uplynulo po 1. auguste

2013, sa považuje za povolenie na prevádzku jadrového zariadenia bez časového obmedzenia.

§ 37bd

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2016

V konaní začatom pred 1. júlom 2016, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa postupuje

podľa predpisov účinných do 30. júna 2016.

§ 37be

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2019

Konania začaté a nedokončené do 30. septembra 2019 sa dokončia podľa predpisu účinného

od 1. októbra 2019.

§ 37bea

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. júla 2024

Držiteľ povolenia zašle úradu na schválenie aktualizáciu plánu fyzickej ochrany podľa

§ 25a ods. 2

do 15. januára 2025.

§ 37beb

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 12. decembra 2024

Spoľahlivosť fyzickej osoby, ktorá vstupuje bez sprievodu do vnútorného priestoru

a životne dôležitého priestoru jadrového zariadenia, sa musí preveriť podľa

§ 25a ods. 4

do 31. decembra 2027.

§ 37bf

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2025

(1)

Úrad nie je do 31. marca 2030 povinný pri konaní o stavebnom zámere jadrového zariadenia,

na overenie projektu stavby jadrového zariadenia, povolenie skúšobnej prevádzky jadrového

zariadenia, povolenie predčasného užívania jadrového zariadenia a na kolaudácie jadrového

zariadenia a ich zmeny použiť informačný systém územného plánovania a výstavby a ani

elektronickú podobu úradnej komunikácie.

(2)

Stavebný zákon ustanovuje podmienky, po ktorých splnení sa v konaniach k stavbám

jadrových zariadení a k stavbám súvisiacim s jadrovými zariadeniami v areáli jadrového

zariadenia postupuje aj po 31. marci 2025 podľa doterajších predpisov v znení účinnom

do 31. marca 2025.

§ 37bg

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 10. júna 2026

Ak ide o spoľahlivosť fyzickej osoby na účely vstupu do vnútorného priestoru a životne

dôležitého priestoru, ustanovenie

§ 25a ods. 9

sa do 31. decembra 2027 nepoužije.

§ 37bh

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2026

(1)

Splátku ročného príspevku na výkon štátneho dozoru z čiastok podľa tohto zákona za

obdobie od 1. júla 2026 do 31. decembra 2026 uhradí držiteľ povolenia v dvoch rovnakých

splátkach do 15. júla 2026 a do 15. októbra 2026 po zohľadnení rozdielu medzi novou

výškou ročného príspevku a už uhradených splátok do 30. júna 2026 podľa doterajších

predpisov.

(2)

Doplatok ročného príspevku podľa

§ 34a ods. 8

k jeho uhradenej výške podľa predpisov účinných do 30. júna 2026 a pravidiel jeho

úhrady podľa

§ 34a ods. 11

sa v období od 1. júla 2026 do 31. decembra 2026 neuplatní.

§ 37c

Tento zákon bol prijatý v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti

technických noriem a technických predpisov.

46

)

§ 38

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1.

zákon

č. 130/1998 Z. z.

o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb.

o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 256/1994 Z. z. a zákona č. 470/2000 Z. z.,

2.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

č. 29/1999 Z. z.

, ktorou sa vydáva zoznam špeciálnych materiálov a zariadení,

3.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

č. 30/1999 Z. z.

, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o maximálnych limitoch množstiev jadrových materiálov,

pri ktorých sa nepredpokladá spôsobenie vzniku jadrovej škody,

4.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

č. 186/1999 Z. z.

, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zabezpečení fyzickej ochrany jadrových zariadení,

jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov,

5.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

č. 187/1999 Z. z.

o odbornej spôsobilosti zamestnancov jadrových zariadení v znení vyhlášky Úradu jadrového

dozoru Slovenskej republiky č. 317/2002 Z. z.,

6.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

č. 198/1999 Z. z.

o evidencii a kontrole jadrových materiálov,

7.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

č. 245/1999 Z. z.

o havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie v znení vyhlášky Úradu jadrového

dozoru Slovenskej republiky č. 318/2002 Z. z.,

8.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

č. 246/1999 Z. z

. o dokumentácii jadrových zariadení pri ich vyraďovaní,

9.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

č. 284/1999 Z. z.

o podrobnostiach prepravy jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov,

10.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

č. 31/2000 Z. z.

o udalostiach na jadrových zariadeniach,

11.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

č. 190/2000 Z. z.

, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým

jadrovým palivom,

12.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

č. 317/2002 Z. z.

o požiadavkách na systémy kvality držiteľov oprávnení a o zmene a doplnení vyhlášky

Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 187/1999 Z. z. o odbornej spôsobilosti

zamestnancov jadrových zariadení,

13.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

č. 318/2002 Z. z.

o bezpečnostnej dokumentácii jadrových zariadení a o zmene a doplnení vyhlášky Úradu

jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 245/1999 Z. z. o havarijnom plánovaní pre

prípad nehody alebo havárie,

14.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

č. 121/2003 Z. z.

o hodnotení jadrovej bezpečnosti,

15.

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

č. 167/2003 Z. z.

o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení.

Čl. II

Zákon č.

50/1976 Zb.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 139/1982

Zb., zákona č. 103/1990 Zb., zákona č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č.136/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995

Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 286/1996 Z. z., zákona č. 229/1997

Z. z., zákona č. 175/1999 Z. z., zákona č. 237/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z.,

zákona č. 553/2001 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2002 Z.

z., zákona č. 103/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 417/2003 Z. z. a

zákona č. 608/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 121 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie

„e)

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky pri stavbách jadrových zariadení a stavbách

súvisiacich s jadrovým zariadením nachádzajúcich sa v areáli ohraničenom hranicami

jadrového zariadenia.“.

2.

V § 126 ods. 1 sa za slovo „prostredie“ vkladajú slová „a o jadrovej bezpečnosti

jadrových zariadení“.

3.

V § 126 ods. 3 sa vypúšťajú slová „stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia“.

Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

145/1995 Z. z.

o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997

Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona

č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001

Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z.,

zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona

č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003

Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z.,

zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona

č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z. a zákona č.

434/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

V sadzobníku správnych poplatkov XII. ČASŤ JADROVÁ BEZPEČNOSŤ znie

„Položka 195

Vydanie rozhodnutia o schválení

a)

typu prepravného zariadenia na prepravu rádioaktívnych materiálov 5 000 Sk

b)

dokumentácie systému kvality žiadateľov o súhlas alebo povolenie alebo držiteľov

súhlasu alebo povolenia 5 000 Sk

c)

požiadaviek na kvalitu jadrových zariadení, kategorizácie vybraných zariadení do

bezpečnostných tried a požiadaviek na kvalitu vybraných zariadení 5 000 Sk

d)

systému odbornej prípravy zamestnancov 5 000 Sk

e)

programu prípravy vybraných zamestnancov 1 000 Sk

f)

plánu fyzickej ochrany 5 000 Sk

g)

predbežného vnútorného havarijného plánu 5 000 Sk

h)

vnútorného havarijného plánu 5 000 Sk

i)

limitov a podmienok bezpečnej prevádzky 5 000 Sk

j)

limitov a podmienok bezpečného vyraďovania 5 000 Sk

k)

programu uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členeného na etapy 5 000 Sk

l)

hraníc jadrového zariadenia a ich zmien 5 000 Sk

m)

veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením a jej zmien 5 000 Sk

n)

realizácie zmien ovplyvňujúcich jadrovú bezpečnosť 1 000 Sk

Splnomocnenie

Ak ide o zmeny rozhodnutí podľa písmen a) až n), správny orgán môže poplatok znížiť

až na 50 % uvedenej sadzby.

Položka 196

Vydanie rozhodnutia

a)

o súhlase na umiestnenie stavby jadrového zariadenia 10 000 Sk

b)

o stavebnom povolení na stavbu jadrového zariadenia vrátane miestneho zisťovania

10 000 Sk

c)

o povolení na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky vrátane miestneho zisťovania

10 000 Sk

d)

o povolení na prevádzku jadrového zariadenia 10 000 Sk

e)

o povolení na prevádzku jadrového zariadenia po vykonaní systematického a komplexného

hodnotenia jadrovej bezpečnosti 10 000 Sk

f)

o povolení na etapu vyraďovania 10 000 Sk

g)

o povolení na uzatvorenie úložiska a inštitucionálnu kontrolu 10 000 Sk

h)

o povolení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom

5 000 Sk

i)

o povolení na nakladanie s jadrovými materiálmi 5 000 Sk

j)

o povolení na dovoz alebo vývoz jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení

5 000 Sk

k)

o povolení na prepravu rádioaktívnych materiálov 5 000 Sk

l)

o povolení na odbornú prípravu zamestnancov držiteľa povolenia 5 000 Sk

m)

o povolení na spätnú prepravu rádioaktívnych odpadov 5 000 Sk

n)

o povolení na dovoz rádioaktívnych odpadov 5 000 Sk

o)

o povolení na nakladanie s jadrovými materiálmi mimo jadrového zariadenia 1 000 Sk

Splnomocnenie

1.

Ak ide o písomné podanie s neúplnou alebo nevyhovujúcou dokumentáciou, môže správny

orgán zvýšiť poplatok podľa tejto položky až o 50 % určenej sadzby.

2.

Ak ide o zmeny rozhodnutí uvedených v položke 196, môže správny orgán poplatok znížiť

až na 50 % uvedenej sadzby.

Položka 197

Vydanie rozhodnutia o posúdení havarijného dopravného poriadku 5 000 Sk

Splnomocnenie

Ak ide o zmeny rozhodnutia uvedeného v položke 197, môže správny orgán poplatok znížiť

až na 50 % uvedenej sadzby.

Položka 198

Vydanie rozhodnutia o súhlase

a)

s realizáciou zmien ovplyvňujúcich jadrovú bezpečnosť 1 000 Sk

b)

s použitím nového typu paliva 3 000 Sk

c)

na vyňatie jadrového zariadenia z pôsobnosti zákona 5 000 Sk

d)

na rozriedenie a spotrebu jadrových materiálov 3 000 Sk

e)

na jednotlivé etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky 3 000 Sk

Splnomocnenie

Ak ide o zmeny rozhodnutí uvedených v položke 198, môže správny orgán poplatok znížiť

až na 50 % uvedenej sadzby.

Položka 199

a)

Vydanie preukazu o osobitnej odbornej spôsobilosti 500 Sk

b)

Predĺženie platnosti preukazu o osobitnej odbornej spôsobilosti 200 Sk

c)

Vydanie preukazu o odbornej spôsobilosti 1000 Sk

d)

Predĺženie platnosti preukazu o odbornej spôsobilosti 500 Sk.“.

Čl. VI

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2004 s výnimkou

§ 3 ods. 9 a 10

, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012.