VYHLÁŠKA 53/2006 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o požiadavkách na

a)

nakladanie s jadrovými materiálmi,

b)

nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom,

c)

nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi vrátane ich tvorby,

d)

roztriedenie rádioaktívnych odpadov do tried,

e)

dovoz rádioaktívnych odpadov,

f)

rozsah a obsah dokumentácie pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi,

g)

zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi,

h)

evidenciu nakladania s rádioaktívnymi odpadmi.

§ 2

Všeobecné požiadavky na nakladanie s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi

a vyhoretým jadrovým palivom

(1)

S jadrovými materiálmi sa nakladá tak, aby sa

a)

účinky ionizujúceho žiarenia na obsluhu, obyvateľstvo a životné prostredie udržovali

na takej nízkej úrovni, akú možno rozumne dosiahnuť pri zohľadnení technických, ekonomických

a spoločenských faktorov,

b)

zabezpečila podkritickosť,

c)

zabezpečil odvod zostatkového tepla,

d)

množstvo a aktivita rádioaktívnych odpadov udržovali na takej nízkej úrovni, akú

možno rozumne dosiahnuť pri zohľadnení technických, ekonomických a spoločenských faktorov,

e)

rešpektovali vzájomné súvislosti medzi jednotlivými krokmi nakladania s nimi.

(2)

Pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom sa rešpektujú

vzájomné súvislosti medzi jednotlivými krokmi nakladania s nimi.

§ 3

Požiadavky na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi

(1)

Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi od ich vzniku až do ich uloženia sa dokumentuje

v sprievodných listoch rádioaktívnych odpadov.

(2)

Charakterizácia rádioaktívnych odpadov je stanovenie ich fyzikálnych, chemických

a rádiologických vlastností pre potreby určenia nakladania s nimi.

(3)

Na zdokumentovanie a zhodnotenie nakladania s rádioaktívnymi odpadmi sa v rozhodujúcich

bodoch nakladania s nimi odoberajú a analyzujú reprezentatívne vzorky. Vzorky sa uchovávajú

do prijatia rádioaktívnych odpadov na úložisko a vzorky z charakterizácie odpadov

pri prevádzke úložiska sa uchovávajú do skončenia prevádzky úložiska.

(4)

Plynné výpuste a kvapalné výpuste sa pred ich uvedením do životného prostredia

1

)

čistia od rádionuklidov na najnižšiu ekonomicky a technicky dosiahnuteľnú úroveň.

§ 4

Požiadavky na zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi

(1)

Bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi

zabezpečuje držiteľ povolenia tak, aby tieto zariadenia

a)

umožňovali zhromažďovanie, skladovanie a manipuláciu s rádioaktívnymi odpadmi,

b)

boli dobre prístupné a aby boli vytvorené podmienky na ich dekontamináciu, kontrolu,

údržbu a opravy,

c)

boli konštruované tak, aby sa čo najviac zamedzilo ich zanášanie a aby prípadné usadeniny

a nánosy boli odstrániteľné,

d)

boli odolné proti mechanickému, tepelnému a koróznemu poškodeniu,

e)

boli odolné proti účinkom požiaru alebo výbuchu, ak sa používajú na rádioaktívne

odpady obsahujúce horľavé látky alebo výbušné látky.

(2)

Na zariadeniach na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi sa vykonáva nepretržité alebo

pravidelné meranie veličín, ktoré má preukázať správnu funkčnosť zariadení alebo meranie

veličín parametrov s vplyvom na výbušnosť alebo vzplanutie týchto zariadení.

(3)

Kvapalné rádioaktívne odpady sa v jadrovom zariadení premiestňujú potrubím. V obalových

súboroch

2

)

sa prepravujú, len ak je ich premiestňovanie potrubím technicky neriešiteľné alebo

ekonomicky neúnosné.

(4)

Držiteľ povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. c)

a

f) zákona

zodpovedá za všetky bezpečnostné aspekty jadrového zariadenia vrátane rádioaktívnych

odpadov, s ktorými sa v ňom nakladá. V každom kroku nakladania s rádioaktívnymi odpadmi

musí byť stanovená zodpovednosť za rádioaktívne odpady v zariadení, v ktorom sa s

nimi nakladá, medzi pôvodcom rádioaktívnych odpadov a držiteľom povolenia.

§ 5

Triedy rádioaktívnych odpadov

Rádioaktívne odpady sa podľa aktivity roztrieďujú do týchto tried

a)

prechodné rádioaktívne odpady, ktorých aktivita počas skladovania poklesne pod limitnú

hodnotu na ich uvedenie do životného prostredia,

1

)

b)

nízkoaktívne rádioaktívne odpady a strednoaktívne rádioaktívne odpady, ktorých aktivita

je vyššia ako limitná hodnota na ich uvedenie do životného prostredia

1

)

a ktorých produkované zostatkové teplo je nižšie ako 2 kW/m

3

1.

krátkodobé rádioaktívne odpady, ktoré po úprave spĺňajú limity a podmienky bezpečnej

prevádzky pre povrchové úložisko rádioaktívnych odpadov a ktorých priemerná hmotnostná

aktivita alfa nuklidov je nižšia ako 400 Bq/g,

2.

dlhodobé rádioaktívne odpady, ktoré po úprave nespĺňajú limity a podmienky bezpečnej

prevádzky pre povrchové úložisko rádioaktívnych odpadov alebo ktorých priemerná hmotnostná

aktivita alfa nuklidov sa rovná 400 Bq/g alebo je vyššia,

c)

vysokoaktívne rádioaktívne odpady, ktorých produkované zostatkové teplo sa rovná

2 kW/m

3

alebo je vyššie a tieto odpady nie sú uložiteľné v povrchovom úložisku rádioaktívnych

odpadov.

§ 6

Zber a roztriedenie rádioaktívnych odpadov

(1)

Držiteľ povolenia zisťuje pri rádioaktívnych odpadoch ich charakteristické vlastnosti

a určuje vhodný systém roztriedenia.

(2)

Rádioaktívne odpady sa zberajú a roztrieďujú podľa spôsobu ich ďalšieho spracovania

a úpravy a s ohľadom na ich aktivitu a fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti.

Ak je to technicky možné, zber a roztriedenie sa vykonávajú priamo v mieste vzniku

rádioaktívnych odpadov.

(3)

Obalové súbory určené na zber rádioaktívnych odpadov sa označujú tak, aby bolo zrejmé,

aké rádioaktívne odpady obsahujú.

§ 7

Spracovanie rádioaktívnych odpadov

(1)

Rádioaktívne odpady sa spracúvajú tak, aby využiteľné látky boli oddelené a vrátené

na opätovné použitie a aby množstvo zostávajúcich rádioaktívnych odpadov bolo čo najmenšie

s prihliadnutím na ďalšie nakladanie s nimi.

(2)

Spracovanie rádioaktívnych odpadov je činnosť zameraná na oddelenie rádionuklidov

z rádioaktívnych odpadov, na zmenu ich zloženia a na redukciu ich objemu s cieľom

zvýšiť bezpečnosť a ekonomickú účinnosť nakladania s nimi.

(3)

Ak sa pri spracúvaní rádioaktívnych odpadov používajú iónové meniče, filtračné materiály

alebo deliace materiály s obmedzenou životnosťou, držiteľ povolenia pravidelne sleduje

ich funkčnosť a navrhuje limity a podmienky ich bezpečnej prevádzky, pri dosiahnutí

ktorých sa tieto materiály musia obnoviť alebo vymeniť.

(4)

Držiteľ povolenia navrhuje pre všetky spáliteľné rádioaktívne odpady režim spaľovania,

sleduje korózne účinky spalín na materiál spaľovacieho zariadenia a v prípade, ak

by mohlo dôjsť k ohrozeniu jadrovej bezpečnosti, prijíma opatrenia.

§ 8

Úprava rádioaktívnych odpadov

(1)

Výsledkom úpravy rádioaktívnych odpadov je balená forma rádioaktívnych odpadov pripravená

v súlade s požiadavkami na bezpečnú manipuláciu, prepravu, skladovanie a ukladanie.

Súčasťou balenej formy rádioaktívnych odpadov môže byť obalový súbor.

(2)

Držiteľ povolenia navrhuje technologický postup, podmienky na úpravu rádioaktívnych

odpadov, materiály a obalové súbory použité pri úprave rádioaktívnych odpadov.

(3)

Súčasťou technologického postupu úpravy rádioaktívnych odpadov je kontrola požadovaných

parametrov kvality balenej formy rádioaktívnych odpadov, pričom sa berú do úvahy možné

vplyvy spôsobené vlastnosťami rádioaktívnych odpadov, materiálov a obalových súborov,

ako je korózia, vznik plynov, uvoľňovanie tepla, objemová nestálosť a biologická degradácia.

(4)

V rámci schvaľovania limitov a podmienok bezpečnej prevádzky sa schvaľuje aj balená

forma rádioaktívnych odpadov.

§ 9

Skladovanie rádioaktívnych odpadov

(1)

Rádioaktívne odpady sa skladujú oddelene od iných odpadov alebo materiálov. Držiteľ

povolenia určuje pre každý sklad rádioaktívnych odpadov spôsob skladovania, maximálne

množstvo a aktivitu skladovaných rádioaktívnych odpadov, ako aj predpokladaný termín

ich vyberania.

(2)

Sklad rádioaktívnych odpadov sa navrhuje a prevádzkuje tak, aby

a)

chránil rádioaktívne odpady pred ich degradáciou vplyvom negatívnych poveternostných

podmienok a zabránil úniku ionizujúceho žiarenia a rádioaktívnych látok do životného

prostredia,

b)

umožnil dobrú manipulovateľnosť a vyberateľnosť skladovaných rádioaktívnych odpadov,

c)

upravené rádioaktívne odpady nezmenili svoje vlastnosti podmieňujúce ich ukladanie.

(3)

Kapacita skladu rádioaktívnych odpadov musí korešpondovať s nadväzujúcou technológiou

na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi s dostatočnou rezervou tak, aby nebola nepriaznivo

ovplyvnená prevádzka tejto technológie.

(4)

Vytvorenie rezervnej skladovacej kapacity pre potreby premiestňovania skladovaných

rádioaktívnych odpadov, ich prebaľovania, kontroly, údržby a vyberania musí sa zohľadniť

už vo fáze projektovania skladu rádioaktívnych odpadov. Držiteľ povolenia na prevádzku

skladu rádioaktívnych odpadov zabezpečí, že rezervná skladovacia kapacita zostane

zachovaná počas celého obdobia prevádzky skladu.

(5)

Držiteľ povolenia prehodnocuje adekvátnosť kapacity skladu rádioaktívnych odpadov

raz za tri roky.

(6)

Vybavenie skladu rádioaktívnych odpadov zodpovedá druhu, forme, aktivite a množstvu

skladovaných rádioaktívnych odpadov. Skladovacie priestory sa vybavujú ventilačným

a protipožiarnym systémom.

(7)

Stav skladu rádioaktívnych odpadov a stav skladovaných rádioaktívnych odpadov držiteľ

povolenia pravidelne sleduje, najmä kontrolou tesnosti bariér a monitorovaním dávkových

príkonov a povrchovej kontaminácie.

(8)

Držiteľ povolenia na prevádzku skladu rádioaktívnych odpadov určuje na základe bezpečnostných

rozborov limity a podmienky, za ktorých sú rádioaktívne odpady skladované, vrátane

vnútroskladových podmienok a kritérií prijateľnosti rádioaktívnych odpadov na skladovanie.

Bezpečnostné rozbory pokrývajú okrem zariadenia skladu tiež druh skladovaných rádioaktívnych

odpadov a z neho vyplývajúce príslušné bezpečnostné funkcie.

(9)

Nádrže na skladovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov sa

a)

navrhujú a prevádzkujú tak, aby boli vodotesné, chránené proti korózii a aby umožňovali

homogenizáciu a vyprázdnenie ich obsahu; každý systém skladovacích nádrží má vždy

ako havarijnú zálohu voľný objem zodpovedajúci objemu najväčšej nádrže v systéme;

výpary z nádrží sa odvádzajú a spracúvajú ako rádioaktívne odpady,

b)

zabezpečujú proti preplneniu a ich zaplnenie sa kontroluje,

c)

umiestňujú v ochranných nepriepustných objemoch s dostatočnou rezervou na zachytenie

obsahu nádrže, ktoré sú vybavené signalizáciou úniku a zariadením na odčerpanie; ak

sa kvapalné rádioaktívne odpady skladujú v nádobách, steny a podlaha skladu sa budujú

nepriepustné do takej výšky, aby bezpečne zachytili celý objem skladovaných rádioaktívnych

odpadov.

§ 10

Ukladanie rádioaktívnych odpadov

(1)

Do úložiska ukladá držiteľ povolenia len balenú formu rádioaktívnych odpadov, ktorá

vyhovuje limitám a podmienkam bezpečnej prevádzky úložiska schváleným úradom na základe

bezpečnostných rozborov.

(2)

Bezpečnostné rozbory úložiska predstavujú komplexné zhodnotenie rizík súvisiacich

s ukladaním rádioaktívnych odpadov a preukázanie funkčnosti celého úložného systému

z hľadiska jeho možných vplyvov na človeka a na životné prostredie.

(3)

Rozsah bezpečnostných rozborov úložiska, hodnotený časový interval, vstupné veličiny

a výber ich reprezentatívnych hodnôt, ako aj ďalšie parametre, ktorými sú bezpečnostné

rozbory ohraničené, s ktorými sa budú porovnávať ich výsledky a od ktorých budú odvodené

podmienky prijateľnosti rádioaktívnych odpadov na úložisko, navrhuje spolu s príslušným

odôvodnením žiadateľ o povolenie alebo držiteľ povolenia.

(4)

Súčasťou bezpečnostných rozborov úložiska sú tiež analýzy neurčitostí a analýzy citlivosti

výsledkov na jednotlivé parametre.

(5)

Bezpečnostné rozbory sú základom rozhodovania o prípadných zmenách alebo nápravných

opatreniach v úložisku. Musí byť preukázané, že navrhovaná zmena alebo nápravné opatrenie

budú optimálne.

(6)

Projekt úložiska zodpovedá množstvu a triede ukladaných rádioaktívnych odpadov.

(7)

Pri vypracúvaní bezpečnostných rozborov povrchového úložiska sa uvažuje doba inštitucionálnej

kontroly 300 rokov od uzatvorenia úložiska.

(8)

Charakteristické vlastnosti úložiska, najmä vnikanie vody do úložiska a únik rádioaktívnych

látok do životného prostredia, sa sledujú po celý čas uvádzania do prevádzky, počas

prevádzky a inštitucionálnej kontroly. Zabezpečí sa, aby systém sledovania neznižoval

tesnosť úložiska.

(9)

Predbežný návrh spôsobu uzatvorenia úložiska, najmä stabilizácia, prekrytie a vybudovanie

drenážneho systému prekrytia, je súčasťou predprevádzkovej bezpečnostnej správy.

§ 11

Požiadavky pri dovoze rádioaktívnych odpadov

(1)

Úrad rozhodne o vydaní povolenia na dovoz rádioaktívnych odpadov podľa

§ 21 ods. 11 zákona

na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá obsahuje

a)

druh, množstvo, formu, aktivitu a rádionuklidické zloženie rádioaktívnych odpadov,

ktoré majú byť dovezené alebo vyvezené, spolu s opisom ich fyzikálnych, chemických,

biologických a ďalších nebezpečných vlastností, ktoré by mohli ovplyvniť zamýšľané

nakladanie s nimi na území Slovenskej republiky; aktivita spätne dovezených rádioaktívnych

odpadov musí byť ekvivalentná aktivite vyvezených rádioaktívnych odpadov, berúc do

úvahy rádioaktívny rozpad,

b)

opis všetkých činností, ktoré sa budú v rámci dovozu alebo vývozu rádioaktívnych

odpadov vykonávať, vrátane ich odovzdania, prebratia, prepravy, prekládky a skladovania,

c)

opis navrhovaných postupov na spracovanie a úpravu dovezených alebo vyvezených rádioaktívnych

odpadov,

d)

názov štátu, z ktorého majú byť rádioaktívne odpady dovezené alebo do ktorého majú

byť vyvezené,

e)

predpokladaný dátum dovozu a vývozu rádioaktívnych odpadov,

f)

potvrdenie, že žiadateľ o povolenie na dovoz rádioaktívnych odpadov má povolenie

na prepravu a na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi alebo že má zmluvne, organizačne

a finančne zabezpečenú inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá je držiteľom

povolenia na prepravu a na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a ktorá bude činnosti

prepravy a nakladania s dovezenými rádioaktívnymi odpadmi realizovať,

g)

potvrdenie o súhlase so spätným vývozom dovezených rádioaktívnych odpadov po ich

spracovaní a úprave,

h)

návrh na vymedzenie zodpovedností za rádioaktívne odpady pri ich dovoze, preprave,

nakladaní s nimi na území Slovenskej republiky a pri ich vývoze,

i)

riešenie zabezpečenia fyzickej ochrany,

3

)

j)

preukázanie, že úroveň jadrovej bezpečnosti zariadení na nakladanie s dovezenými

rádioaktívnymi odpadmi zostane zachovaná.

(2)

Ak nie je určené inak, za nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi dovezenými na územie

Slovenskej republiky zodpovedá držiteľ povolenia na ich dovoz.

§ 12

Bezpečnostná dokumentácia pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi

(1)

Súčasťou dokumentácie na umiestnenie úložiska, dokumentácie pre stavbu úložiska,

dokumentácie na uvádzanie úložiska do prevádzky a jeho prevádzku a dokumentácie na

uzatvorenie úložiska a na inštitucionálnu kontrolu je opis a analýza bezpečnostnej

funkcie bariér proti šíreniu rádioaktívnych látok. Analýza obsahuje deterministické

hodnotenie prevádzkovej bezpečnosti úložiska, ako aj deterministické a pravdepodobnostné

hodnotenie dlhodobej bezpečnosti úložiska v období po jeho uzatvorení.

(2)

Limity a podmienky bezpečnej prevádzky zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi

odpadmi sa určia na základe bezpečnostných rozborov a zahŕňajú

a)

údaje o veličinách charakterizujúcich podmienky, pri ktorých je zabezpečená jadrová

bezpečnosť a radiačná ochrana pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, a spôsob a periodicitu

ich meraní a hodnotení,

b)

požiadavky na činnosť obsluhy a na organizačné opatrenia vedúce k splneniu všetkých

definovaných podmienok pre projektované prevádzkové stavy.

(3)

Súčasťou limít a podmienok bezpečnej prevádzky skladu sú podmienky prijateľnosti

rádioaktívnych odpadov na skladovanie, ktoré musia byť v súlade s požiadavkami na

ďalšie nakladanie so skladovanými rádioaktívnymi odpadmi.

(4)

Súčasťou limít a podmienok bezpečnej prevádzky úložiska sú podmienky prijateľnosti

balenej formy rádioaktívnych odpadov na úložisko, najmä typ balenej formy rádioaktívnych

odpadov a jej štrukturálna stabilita, vylúhovateľnosť, tepelné a radiačné účinky,

možnosť vzniku kritického stavu alebo mikrobiálneho rozkladu, tvorba plynov, obsah

korozívnych, výbušných a samozápalných látok, horľavín, voľných kvapalín a komplexotvorných

činidiel, povrchová kontaminácia, dávkový príkon, rozmery, hmotnosť a označenie balenej

formy rádioaktívnych odpadov.

§ 13

Evidencia nakladania s rádioaktívnymi odpadmi

(1)

Držiteľ povolenia podľa

§ 5 ods. 3 písm. b) až j)

a

l) až n) zákona

eviduje nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi. Evidenciu odovzdáva spolu s rádioaktívnymi

odpadmi. Túto evidenciu uchováva držiteľ povolenia na prevádzku úložiska od prevzatia

rádioaktívnych odpadov až do uzatvorenia úložiska.

(2)

Evidencia podľa odseku 1 obsahuje

a)

sprievodné listy vzniknutých alebo prijatých a odovzdaných rádioaktívnych odpadov,

b)

záznamy o spôsobe a priebehu nakladania s rádioaktívnymi odpadmi,

c)

záznamy o výsledkoch analýz vzoriek rádioaktívnych odpadov podľa

§ 3 ods. 3

.

(3)

Držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi

odpadmi eviduje údaje podľa osobitného predpisu

4

)

a uchováva túto evidenciu do skončenia jeho prevádzky, ak úrad neurčí inak.

(4)

Držiteľ povolenia na uzatvorenie úložiska a inštitucionálnu kontrolu eviduje údaje

podľa osobitného predpisu

4

)

a uchováva ich do konca inštitucionálnej kontroly.

§ 14

Sprievodné listy rádioaktívnych odpadov

(1)

Pri každom odovzdávaní a preberaní rádioaktívnych odpadov odovzdávajúca fyzická osoba

alebo právnická osoba vystavuje na základe charakterizácie rádioaktívnych odpadov

sprievodné listy rádioaktívnych odpadov.

(2)

Rozsah charakterizácie rádioaktívnych odpadov je odvodený od podmienok prijateľnosti

rádioaktívnych odpadov na uloženie alebo na skladovanie v prípade, ak nespĺňajú podmienky

na uloženie.

(3)

Každý držiteľ povolenia musí mať vypracovaný systém a postupy charakterizácie rádioaktívnych

odpadov, s ktorými nakladá.

(4)

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá rádioaktívny odpad preberá, overuje správnosť

charakterizácie rádioaktívnych odpadov u fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá

rádioaktívny odpad odovzdáva.

(5)

Postup preberania a odovzdávania rádioaktívnych odpadov je súčasťou dokumentácie

systému kvality a požiadaviek na kvalitu jadrového zariadenia.

(6)

Sprievodné listy rádioaktívnych odpadov obsahujú

a)

špecifikáciu charakterizujúcu ich formu a pôvod,

b)

typ a identifikačné označenie obalového súboru,

c)

dátum začiatku a dátum dokončenia plnenia obalového súboru,

d)

typ a identifikačné označenie balenej formy,

e)

celkovú aktivitu alfa a beta rádionuklidov a spôsob jej dokladovania,

f)

aktivitu jednotlivých rádionuklidov, ktorých obsah je limitovaný určenými kritériami

prijateľnosti, a spôsob jej dokladovania,

g)

aktivitu ďalších významných rádionuklidov, ktorých podiel na celkovej aktivite presahuje

1 %, a spôsob jej dokladovania,

h)

hodnoty vylúhovateľnosti, pevnosti v tlaku, obsahu nebezpečných látok a ďalších parametrov

určených z bezpečnostných rozborov spracovania, úpravy, skladovania, prepravy rádioaktívnych

odpadov a ich ukladania,

i)

opis heterogenít nachádzajúcich sa v balenej forme s údajmi podľa písmen e) až h),

j)

dávkový príkon na povrchu obalového súboru,

k)

celkovú hmotnosť zaplneného obalového súboru,

l)

údaje o povrchovej kontaminácii obalového súboru rádionuklidmi,

m)

dátum vystavenia sprievodného listu s uvedením dokumentácie, na základe ktorej bol

vystavený,

n)

obchodné meno, identifikačné číslo odovzdávajúcej a preberajúcej fyzickej osoby alebo

právnickej osoby a meno, priezvisko, funkciu a podpis jej povereného zamestnanca.

§ 15

Požiadavky na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom

(1)

Všeobecné požiadavky na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom sa zohľadnia v

a)

projektovej dokumentácii jadrového zariadenia, v ktorom sa nakladá s vyhoretým jadrovým

palivom,

b)

písomných organizačných pokynoch na bezpečnú prevádzku jadrového zariadenia.

(2)

Na bezpečnostnú dokumentáciu pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom sa primerane

vzťahujú ustanovenia

§ 12

.

(3)

O nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom sa vedie evidencia, ktorá obsahuje

a)

identifikačné údaje o vyhoretom jadrovom palive,

b)

históriu ožarovania v jadrovom reaktore,

c)

izotopické zloženie vyhoretého jadrového paliva po jeho vybratí z jadrového reaktora,

d)

umiestnenie vyhoretého jadrového paliva,

e)

údaje o tesnosti pokrytia vyhoretého jadrového paliva,

f)

údaje uvedené v schválených limitách a podmienkach bezpečnej prevádzky.

§ 16

Skladovanie vyhoretého jadrového paliva

(1)

Sklad vyhoretého jadrového paliva slúži na bezpečné umiestnenie vyhoretého jadrového

paliva pred jeho prepracovaním alebo uložením.

(2)

Projekt a konštrukcia skladu vyhoretého jadrového paliva musia umožňovať

a)

zabezpečenie podkritickosti minimálne 5 % vo všetkých prevádzkových stavoch, 2 %

počas prevádzkových udalostí, a to buď vhodným usporiadaním vyhoretého jadrového paliva,

alebo umiestnením pevného absorbátora neutrónov do priestoru skladovania; účinnosť

použitia pevného absorbátora sa preukáže výpočtom alebo experimentom,

b)

trvalý odvod zostatkového tepla produkovaného vyhoretým jadrovým palivom z priestoru

jeho skladovania; odvod tepla sa zabezpečí prirodzeným alebo núteným prúdením chladiva

tak, aby teplota pokrytia vyhoretého jadrového paliva v žiadnej jeho časti neprekročila

limitnú hodnotu,

c)

jeho úplnú alebo čiastočnú dekontamináciu,

d)

bezpečnú manipuláciu s vyhoretým jadrovým palivom,

e)

evidenciu a kontrolu skladovaného vyhoretého jadrového paliva v súlade s osobitnými

predpismi,

5

)

f)

zabezpečenie zodpovedajúcej fyzickej ochrany skladovacích priestorov v súlade s ustanoveniami

osobitných predpisov,

6

)

g)

vylúčenie pádu ťažkých predmetov do priestorov skladovania vyhoretého jadrového paliva,

h)

účinné čistenie, dopĺňanie a zachytávanie únikov chladiacich médií v mokrých skladoch

vyhoretého jadrového paliva,

i)

účinnú ventiláciu skladovacích priestorov zabraňujúcu hromadeniu rádioaktívnych plynov,

j)

zabezpečenie radiačnej ochrany v súlade s osobitnými predpismi,

1

)

k)

zabezpečenie trvalého zdroja energie na udržanie dôležitých prevádzkových a bezpečnostných

systémov v činnosti,

l)

zabezpečenie odolnosti skladu vyhoretého jadrového paliva proti jeho porušeniu pri

seizmickej udalosti do 8

o

podľa stupnice MSK-64,

m)

monitorovanie vplyvu prevádzky skladu vyhoretého jadrového paliva na životné prostredie,

n)

vyradenie skladu vyhoretého jadrového paliva po skončení jeho prevádzky,

o)

bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom po skončení jeho skladovania.

§ 17

Prepracovanie vyhoretého jadrového paliva

(1)

Prepracovanie vyhoretého jadrového paliva je technologický postup slúžiaci na získanie

jadrových materiálov vhodných na ďalšie použitie ich chemickým oddelením od štiepnych

produktov a ďalších rádionuklidov vo vyhoretom jadrovom palive.

(2)

Štiepne produkty a rádionuklidy oddelené v procese prepracovania vyhoretého jadrového

paliva tvoria rádioaktívne odpady, ktoré sa upravia do stavu vhodného na skladovanie

alebo na uloženie v úložisku.

(3)

Na projekt jadrového zariadenia na prepracovanie vyhoretého jadrového paliva a na

nakladanie s jadrovými materiálmi počas prepracovania sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 16 ods. 2

.

(4)

Na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z prepracovania vyhoretého jadrového paliva

sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 2 až 14

.

§ 18

Ukladanie vyhoretého jadrového paliva

(1)

Vyhoreté jadrové palivo sa ukladá do úložiska.

(2)

Na úložisko sa primerane vzťahujú požiadavky uvedené v

§ 10

a

16

.

(3)

Do úložiska možno uložiť len vyhoreté jadrové palivo upravené tak, aby boli požiadavky

podľa

§ 21 ods. 3 zákona

splnené bez zásahu obsluhy úložiska.

§ 19

Požiadavky na nakladanie s jadrovými materiálmi

Na nakladanie s jadrovými materiálmi sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 3 až 9

a

§ 15 a 16

a držiteľ povolenia zabezpečí,

a)

že jadrový materiál sa nebude používať na účely, ktoré by boli v rozpore s medzinárodnými

zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,

7

)

a nebude sa používať na dosiahnutie akýchkoľvek vojenských cieľov,

b)

fyzickú ochranu jadrových materiálov podľa osobitných predpisov,

6

)

c)

že jadrový materiál nebude odovzdaný inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe bez

súhlasu úradu.

§ 20

Táto vyhláška bola prijatá v súlade s osobitným predpisom

8

)

pod číslom notifikácie 2005/0463/SK.

§ 21

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. marca 2006.