VYHLÁŠKA 53/1977 Z. z. o výchove nových vedeckých pracovníkov a o štúdijných pobytoch

§ 1

(1)

Pre uchádzačov o prijatie na internú vedeckú ašpirantúru (ďalej len „interná ašpirantúra“)

sa určuje veková hranica najviac tridsaťpäť rokov.

(2)

Dĺžku predchádzajúcej praxe požadovanej na prijatie na internú ašpirantúru podľa

§ 11 písm. a) zákona

určuje podľa charakteru odboru vedeckej výchovy socialistická organizácia určená

za školiace pracovisko pre jednotlivé odbory vedeckej výchovy (ďalej len „školiace

pracovisko“).

(3)

Absolventom vysokoškolského štúdia popri zamestnaní, ktorí absolvovali prax pred

začatím vysokoškolského štúdia a v jeho priebehu, sa môže táto prax uznať, ak sa vykonávala

na pracovisku, na ktorom uchádzač získal potrebné poznatky v príslušnom odbore vedeckej

výchovy.

§ 2

(1)

Školiace pracovisko vyhlasuje začatie prijímacieho konania na internú ašpirantúru

verejne. Pritom uvedie najmä

a)

odbory vedeckej výchovy, na ktoré sa uchádzači prijímajú;

b)

podmienky určené pre prijatie;

c)

doklady, ktoré musia uchádzači predložiť;

d)

miesto, kde sa majú uchádzači prihlásiť;

e)

lehotu na podanie prihlášky.

(2)

Na žiadosť organizácie, pre potrebu ktorej sa má uchádzač vedecky vychovávať, môže

školiace pracovisko prijímať uchádzačov na internú ašpirantúru, aj keď začatie prijímacieho

konania nebolo vopred verejne vyhlásené.

§ 3

(1)

K prihláške na internú ašpirantúru podávanej školiacemu pracovisku priamo alebo prostredníctvom

organizácie, pre potrebu ktorej sa má uchádzač vychovávať, sa pripájajú tieto doklady

a)

životopis s dokladmi o vzdelaní, o doterajšej odbornej praxi, prípadne ďalšie doklady

o prv vykonaných skúškach uvedených v

§ 4 ods. 6

;

b)

vyjadrenie organizácie, v ktorej je uchádzač v pracovnom pomere, v pracovnom vzťahu

vyplývajúcom z členského pomeru v jednotnom roľníckom družstve alebo vo výrobnom družstve,

prípadne v inom obdobnom vzťahu (ďalej len „pracovný pomer“), u absolventov vysokých

škôl bez predchádzajúcej praxe vyjadrenie fakulty, na ktorej uchádzač skončil vysokoškolské

štúdium; vyjadrenie k prihláške na internú ašpirantúru obsahuje aj hodnotenie uchádzača,

s ktorým bol oboznámený; pokiaľ vyjadrenie organizácie alebo fakulty nebude pripojené

hneď k prihláške na internú ašpirantúru, vyžiada si ho školiace pracovisko od príslušnej

organizácie alebo fakulty;

c)

súpis publikovaných i nepublikovaných prác uchádzača, prípadne odborné posudky o

týchto prácach.

(2)

Ak má prihláška formálne nedostatky alebo ak niektoré údaje podľa odseku 1 písm.

a) a c) nie sú riadne doložené, vyzve školiace pracovisko uchádzača, aby tieto nedostatky

odstránil, a určí na ich odstránenie primeranú lehotu. Ak sa nedostatky v určenej

lehote neodstránia, na prihlášku sa neprihliada.

(3)

Ak uchádzač nevyhovuje podmienkam určeným pre prijatie na internú ašpirantúru podľa

§ 1

a podľa

§ 11 zákona

, prihláška sa zamietne.

§ 4

(1)

Uchádzač o internú ašpirantúru vykonáva na školiacom pracovisku prijímaciu skúšku

pred prijímacou komisiou (

§ 5

). Účelom prijímacej skúšky je všestranne overiť predpoklady uchádzača pre vedeckú

prácu.

(2)

Uchádzača, ktorý spĺňa podmienky určené pre prijatie na internú ašpirantúru, pozve

školiace pracovisko na prijímaciu skúšku najmenej štrnásť dní pred jej konaním.

(3)

Pri skúške má uchádzač preukázať schopnosti a nadanie pre zvolený odbor vedeckej

výchovy. Ďalej má uchádzač preukázať poznanie základov marxizmu-leninizmu najmenej

v rozsahu osnov výučby na vysokej škole a ovládanie ruštiny a aspoň jedného ďalšieho

svetového jazyka, a to angličtiny, francúzštiny, nemčiny alebo španielčiny najmenej

v rozsahu predpísanom pre vysokú školu.

(4)

Prijímacia skúška je ústna a koná sa spravidla vcelku zo všetkých častí uvedených

v odseku 3; podľa potreby možno jednotlivé časti prijímacej skúšky vykonávať oddelene.

(5)

Prijímacia skúška trvá najdlhšie dve hodiny, ak je rozdelená na jednotlivé časti,

trvá každá z nich najdlhšie tridsať minút.

(6)

Na základe predložených dokladov môže prijímacia komisia uznať za časť prijímacej

skúšky

a)

zo zvoleného odboru vedeckej výchovy, z marxizmu-leninizmu, z ruštiny alebo z ďalšieho

svetového jazyka skúšku predpísanú na overenie výsledkov príslušného štúdia v internej

ašpirantúre (

§ 19 ods. 1 zákona

), ktorú uchádzač vykonal už prv, alebo prv vykonanú príslušnú platnú kandidátsku

skúšku v zmysle predpisov o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností,

b)

z ruštiny alebo ďalšieho svetového jazyka štátnu skúšku z príslušného jazyka alebo

preukázanú skutočnosť, že príslušný jazyk je materinským jazykom uchádzača alebo že

uchádzač absolvoval strednú alebo vysokú školu, na ktorej bol tento jazyk vyučovacím

jazykom.

§ 5

(1)

Prijímacia komisia má toto zloženie

Predsedom je vedúci školiaceho pracoviska

1

)

alebo iný ním určený pracovník. ďalšími členmi sú predpokladaný školiteľ a vedecký

pracovník alebo vynikajúci odborník pôsobiaci v príslušnom odbore vedeckej výchovy,

ktorého určí predseda komisie. Členmi prijímacej komisie sú ďalej : pracovník určený

pracoviskom povereným riadením štúdia marxizmu-leninizmu (

§ 12 ods. 3

) a zástupcovia určení katedrami jazykov (

§ 13 ods. 4

). Na prijímacej skúške môže byť prítomný aj zástupca organizácie, pre potrebu ktorej

sa má uchádzač vedecky vychovávať.

(2)

Na rozhodnutie o celkovom výsledku prijímacej skúšky sa vyžaduje prítomnosť najmenej

troch členov prijímacej komisie.

(3)

Prijímacia komisia v neverejnom zasadaní zhodnotí výsledok prijímacej skúšky komplexne

a uznáša sa o celkovom výsledku prijímacej skúšky väčšinou hlasov prítomných členov.

Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu. Celkové zhodnotenie výsledku prijímacej

skúšky sa vyjadrí stupňom „prospel“ alebo „neprospel“. Obdobne sa hodnotia aj jednotlivé

časti prijímacej skúšky, pokiaľ sa vykonávali oddelene. Celkový výsledok prijímacej

skúšky sa nemôže vyjadriť stupňom „prospel“, ak uchádzač nesplní požiadavky určené

pre prijímaciu skúšku zo zvoleného odboru vedeckej výchovy alebo zo základov marxizmu-leninizmu.

(4)

Školiace pracovisko oznámi výsledok prijímacej skúšky uchádzačovi písomne do ôsmych

dní po jej vykonaní.

(5)

Ak prijímaciu skúšku úspešne vykoná viac uchádzačov, ako je plánovaný počet novoprijímaných,

určí prijímacia komisia poradie. Pri určení poradia prijímacia komisia prihliadne

aj na prax, na publikačnú činnosť uchádzačov alebo na výsledky v súťažiach o najlepšiu

študentskú vedeckú prácu.

(6)

Uchádzač, ktorý pri prijímacej skúške neprospel, ju môže opakovať najskôr po jednom

roku.

§ 6

(1)

O výsledku prijímacej skúšky sa spíše zápisnica, v ktorej prijímacia komisia uvedie

aj svoje odporúčanie týkajúce sa priebehu internej ašpirantúry, napr. určenia predmetov

odbornej skúšky (

§ 18 a 19

) a študijného plánu (

§ 11

).

(2)

Prijímacia komisia môže v zápisnici o prijímacej skúške konštatovať, že vykonaná

prijímacia skúška z ruštiny alebo z ďalšieho svetového jazyka má úroveň zodpovedajúcu

skúške predpísanej na overenie jazykového štúdia počas internej ašpirantúry, a navrhnúť,

aby ju školiace pracovisko za takú uznalo (

§ 21

).

§ 7

Prijatie na internú ašpirantúru

(1)

Školiace pracovisko oznámi rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania uchádzačov

a organizácií, pre potrebu ktorej sa má uchádzač vychovávať, písomne do ôsmich dní

po skončení prijímacieho konania. Rozhodnutie o neprijatí obsahuje odôvodnenie.

(2)

Nástupný termín na internú ašpirantúru určí školiace pracovisko podľa svojich prevádzkových

podmienok; uchádzačov prijatých na internú ašpirantúru pre potrebu inej organizácie,

aj po dohode s touto organizáciou.

§ 8

Školiteľ

(1)

Školiteľ interného vedeckého ašpiranta (ďalej len „interný ašpirant“) sa vyberá z

popredných odborníkov odboru vedeckej výchovy, ktorí majú prehľad o stave výskumu

v príslušnej oblasti vedy, skúsenosti zo zavádzania výsledkov vedeckej práce do praxe,

vedomosti v metodologických i svetonázorových otázkach odboru vedeckej výchovy a budú

zverenému internému ašpirantovi osobným príkladom z morálnej stránky i v aktívnej

spoločenskej činnosti.

(2)

Školiace pracovisko určí internému ašpirantovi školiteľa zo svojich vedeckých alebo

vedeckopedagogických pracovníkov, ktorí sú doktormi vied, vysokoškolskými profesormi,

docentmi alebo vedeckými pracovníkmi s vyššou tvorivou spôsobilosťou (

§ 38 ods. 2 zákona

). Školiace pracovisko určí školiteľa vždy písomne. Na určenie školiteľa je potrebný

jeho súhlas.

(3)

Školiace pracovisko môže určiť za školiteľa aj svojho externého spolupracovníka,

pokiaľ vyhovuje kvalifikačným predpokladom uvedeným v odseku 2; ak je externý spolupracovník

v pracovnom pomere v niektorej organizácii, je na to potrebný súhlas tejto organizácie.

(4)

Jednému školiteľovi sa nemá prideliť na vedeckú výchovu súčasne viac ako päť účastníkov

vedeckej výchovy, a to vo všetkých formách ustanovených v

§ 13 zákona

.

(5)

Vedenie interných ašpirantov je súčasťou pracovných povinností školiteľa na školiacom

pracovisku. Pridelení interní ašpiranti sa počítajú do počtu pracovníkov kolektívu

vedeného školiteľom alebo kolektívu, v ktorom školiteľ pôsobí.

(6)

Školiteľ zodpovedá za priebeh vedeckej výchovy interného ašpiranta a je povinný venovať

sa jej tak, aby interný ašpirant bol sústavne vedený predovšetkým

a)

k tvorivej vedeckej práci a k uplatňovaniu jej výsledkov v spoločenskej praxi,

b)

k získavaniu potrebných vedomostí v metodologických a svetonázorových otázkach -

pritom školiteľ spolupracuje s pracoviskom povereným vedením štúdia marxizmu-leninizmu

interného ašpiranta (

§ 12 ods. 3

),

c)

k splneniu všetkých určených cieľov internej ašpirantúry v určenom čase a pokiaľ

možno pred jeho uplynutím,

d)

k účasti na verejnej spoločenskej činnosti,

e)

k osvojeniu potrebného ovládania ruštiny a ďalšieho svetového jazyka.

(7)

Školiteľ najmä

a)

vedie odbornú prípravu interného ašpiranta,

b)

zostavuje za účasti interného ašpiranta jeho študijný plán,

c)

navrhuje po dohode s interným ašpirantom a prípadne s jeho materským pracoviskom

(

§ 8 zákona

) výskumnú tému, ktorá bude predmetom záverečnej vedeckej práce (

§ 28

), a vedie interného ašpiranta pri práci na jeho téme,

d)

navrhuje podľa potreby vedúcemu školiaceho pracoviska určenie školiteľov-špecialistov,

konzultácie u iných odborníkov, zaradenie interného ašpiranta do špeciálnych kurzov,

seminárov a pod., pobyt interného ašpiranta v iných útvaroch školiaceho pracoviska

alebo jeho vyslanie na štúdijný pobyt v inej organizácii alebo do zahraničia,

e)

navrhuje spôsob vecného a finančného zabezpečenia vedeckej výchovy interného ašpiranta.

§ 9

Školiteľ-špecialista

Školiace pracovisko môže na návrh školiteľa určiť internému ašpirantovi školiteľa-špecialistu

pre určitý vecný alebo časový úsek štúdia (napr. pre čiastkové alebo príbuzné odbory)

z vedeckých, vedeckopedagogických alebo odborných pracovníkov školiaceho pracoviska

alebo z pracovníkov pôsobiacich v iných organizáciách po predchádzajúcom súhlase organizácie,

v ktorej sú v pracovnom pomere. Školiace pracovisko určí školiteľa-špecialistu vždy

písomne. Na určenie školiteľa-špecialistu je potrebný jeho súhlas.

§ 10

Metódy vedeckej výchovy interného ašpiranta

(1)

V priebehu vedeckej výchovy si interný ašpirant osvojuje metódy vedeckej práce, metódy

uplatňovania vedeckých výsledkov v spoločenskej praxi, prehlbuje si poznatky z príslušného

odboru vedeckej výchovy, prípadne aj z príbuzných odborov a teoretické vedomosti z

predmetov odbornej skúšky a ich praktického využitia, zdokonaľuje si ovládanie marxizmu-leninizmu

a jazykov, vykonáva predpísané skúšky, rieši vybranú výskumnú tému a výsledky riešenia

spracúva vo forme záverečnej vedeckej práce.

(2)

Interný ašpirant sa na odporúčanie školiteľa oboznamuje s prácou ostatných vedeckých

a vedeckopedagogických útvarov školiaceho pracoviska, zúčastňuje sa na špeciálnych

kurzoch, seminároch, cvičeniach, prednáškach, diskusiách a pod. usporadúvaných školiacim

pracoviskom alebo inou organizáciou. Môže byť vysielaný na študijné pobyty v inej

organizácii alebo do zahraničia.

(3)

Vedúci školiaceho pracoviska zodpovedá za to, že svetonázorová a metodologická výchova

interného ašpiranta je súčasťou jeho vedenia zo strany školiteľa a školiaceho pracoviska

v priebehu celej internej ašpirantúry. Školiace pracovisko umožňuje internému ašpirantovi

účasť na prednáškach, seminároch a diskusiách o všeobecnometodologických a svetonázorových

otázkach príslušného odboru vedeckej výchovy i o záväzných otázkach národného hospodárstva,

kultúry a iných spoločenských oblasti.

§ 11

Štúdijný plán

(1)

Konkrétny obsah vedeckej výchovy interného ašpiranta sa určuje v jeho študijnom pláne,

ktorý na návrh školiteľa schváli vedúci školiaceho pracoviska najdlhšie do dvoch mesiacov

od prijatia interného ašpiranta na vedeckú výchovu.

(2)

Študijný plán obsahuje zásadnú líniu vedeckej výchovy interného ašpiranta. Uvádzajú

sa v ňom najdôležitejšie úlohy charakterizujúce obsah a postup vedeckej výchovy. Súčasťou

študijného plánu sú aj úlohy vo svetonázorovej a metodologickej výchove. Študijný

plán sa musí upraviť tak, aby bolo možné priebežne kontrolovať plnenie úloh v určených

lehotách a aby pripúšťal postupné spresňovanie a úpravy podľa postupu internej ašpirantúry.

(3)

Pred predložením vedúcemu školiaceho pracoviska prerokuje školiteľ návrh študijného

plánu v oddelení (na katedre), v ktorom sa má vedecká výchova interného ašpiranta

vykonávať, prípadne s materským pracoviskom interného ašpiranta, s ktorým sa tiež

dohodne na konkrétnych podmienkach spolupráce pri vedeckej výchove.

(4)

Študijný plán je záväzný pre všetky osoby a organizácie zúčastnené na internej ašpirantúre.

Ak treba študijný plán zo závažných dôvodov meniť, treba zmenu prerokovať rovnakým

spôsobom ako jeho schvaľovanie.

§ 12

Štúdium marxizmu-leninizmu

(1)

Štúdium marxizmu-leninizmu interného ašpiranta nadväzuje na jeho vysokoškolské štúdium

v tejto oblasti, rozvíja a vedie interného ašpiranta k tvorivému marxisticko-leninskému

mysleniu, učí ho marxizmus-leninizmus ako metódu vedeckého poznania a praktickej činnosti

tak, aby sa stal jeho základnou orientáciou v odbornej práci i v jeho spoločenskej

angažovanosti. Štúdium marxizmu-leninizmu interného ašpiranta sa zameriava na všeobecné

problémy marxisticko-leninskej teórie, ďalej na filozoficko-metodologické, ekonomické,

ideologické a praktické politické otázky súvisiace s jeho odborom vedeckej výchovy.

(2)

Československá akadémia vied (ďalej len „ČSAV“) spolu so Slovenskou akadémiou vied

(ďalej len „SAV“) a po dohode s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré riadia vysoké

školy, s Vysokou školou politickou Ústredného výboru Komunistickej strany Československa,

s Ústavom marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Československa

a s Ústavom marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska určí

jednotný vzorový tematický plán štúdia marxizmu-leninizmu vo vedeckej výchove.

(3)

Štúdium marxizmu-leninizmu interných ašpirantov riadia a v spolupráci s ich školiacimi

pracoviskami organizujú pracoviská poverené orgánmi uvedenými v odseku 2. Pracoviská

poverené riadením štúdia marxizmu-leninizmu zabezpečujú toto štúdium aj pre interných

ašpirantov školiacich pracovísk, ktoré nespadajú do pôsobnosti orgánu alebo organizácie,

pri ktorej je pracovisko poverené riadením štúdia marxizmu-leninizmu zriadené, a to

po dohode so školiacimi pracoviskami týchto interných ašpirantov. V týchto prípadoch

náklady spojené s týmto štúdiom uhrádza materské pracovisko alebo školiace pracovisko

podľa

§ 28 zákona

.

(4)

Školiace pracovisko prihlási interného ašpiranta ihneď po skončení prijímacieho konania

na štúdium marxizmu-leninizmu na príslušnom pracovisku poverenom riadením tohto štúdia.

§ 13

Štúdium jazykov

(1)

Štúdium jazykov sa skladá zo štúdia ruského jazyka a zo štúdia ďalšieho svetového

jazyka, ktorým je jeden z týchto jazykov: angličtina, francúzština, nemčina alebo

španielčina.

(2)

Cieľom štúdia jazykov je dosiahnuť také ovládanie jazyka, aby interný ašpirant mohol

hovoriť o otázkach príslušného odboru vedeckej výchovy s potrebným ovládaním odbornej

terminológie, používať pri svojej práci cudzojazyčnú odbornú literatúru a sledovať

odborné prednášky. Okrem toho si má interný ašpirant osvojiť bežnú formu písomných

prejavov v príslušnom odbore vedeckej výchovy (dotaz, krátka správa, resumé a pod.).

(3)

Štúdium jazykov sa uskutočňuje samostatne alebo podľa odsekov 4 až 6.

(4)

Štúdium ruského jazyka a ďalšieho svetového jazyka zabezpečujú katedry jazykových

vysokých škôl, vlastné organizačné jednotky ČSAV a SAV (ďalej len „katedry jazykov“)

a Socialistická akadémia vo svojich špeciálnych kurzoch. Katedry jazykov zabezpečujú

štúdium aj pre interných ašpirantov školiacich pracovísk, ktoré nespadajú do pôsobnosti

orgánu alebo organizácie, pri ktorej je príslušná katedra jazykov zriadená, najmä

pokiaľ v mieste školiaceho pracoviska neusporadúva príslušný jazykový kurz Socialistická

akadémia, a to po dohode so školiacimi pracoviskami týchto interných ašpirantov. V

týchto prípadoch náklady spojené s týmto štúdiom uhrádza materské pracovisko alebo

školiace pracovisko podľa

§ 28 zákona

. Skúšky z jazykov (

§ 21

) vykonáva interný ašpirant vždy pred komisiou určenou podľa

§ 25

.

(5)

Metodický postup, rozsah lexikálnych a gramatických požiadaviek a učebné texty určí

vedúci katedry jazykov alebo vedúci jazykového kurzu Socialistickej akadémie v rámci

pokynov, ktoré vydáva ČSAV spolu s SAV po dohode s ústrednými orgánmi štátnej správy,

ktoré riadia vysoké školy.

(6)

Školiace pracovisko prihlási interného ašpiranta ihneď po skončení prijímacieho konania

na štúdium jazykov na príslušnej katedre jazykov alebo na príslušnom orgáne Socialistickej

akadémie.

(7)

V priebehu vedeckej výchovy môže interný ašpirant požiadať príslušnú katedru jazykov

o individuálne konzultácie zamerané predovšetkým na odbornú terminológiu a na frazeológiu

príslušného odboru vedeckej výchovy.

§ 14

Výročné hodnotenie a ostatná kontrola priebehu internej ašpirantúry

(1)

Vedúci školiaceho pracoviska zodpovedá za vedeckú a pedagogickú úroveň vedeckej výchovy

interných ašpirantov v celom jej rozsahu na školiacom pracovisku. Dbá na to, aby sa

pre ňu vytvorili najlepšie podmienky a aby sa stala vecou celého školiaceho pracoviska,

predovšetkým však oddelenia alebo katedry, kde vedecká výchova interného ašpiranta

priamo prebieha. Zabezpečuje včasné prerokovanie študijných plánov a tém záverečných

vedeckých prác (

§ 28

) a podľa potreby zvoláva metodické porady školiteľov. O výsledku vedeckej výchovy

informuje ústavnú (vedeckú) radu, ktorá ho najmenej raz za rok prerokuje a zhodnotí.

O výsledku hodnotenia podáva správu nadriadenému orgánu.

(2)

Školiace pracovisko hodnotí koncom každého roka internej ašpirantúry stav a úroveň

vedeckej výchovy jednotlivých interných ašpirantov na základe písomných správ školiteľov;

pritom rozhoduje o pokračovaní vo vedeckej výchove, o prípadnej úprave študijného

plánu podľa predpokladaného pracovného zariadenia interného ašpiranta po skončení

vedeckej výchovy a podľa potreby robí ďalšie opatrenia. Na hodnotení sa môžu zúčastniť

aj zástupcovia materských pracovísk (

§ 8 zákona

).

(3)

Školiace pracovisko môže po dohode s interným ašpirantom, prípadne s jeho materským

pracoviskom (

§ 8 zákona

) v priebehu vedeckej výchovy v odôvodnených prípadoch zmeniť formu vedeckej výchovy,

ak sa tým vytvoria priaznivejšie podmienky pre vedeckú výchovu interného ašpiranta.

(4)

Pri zmene formy vedeckej výchovy a pri zmene školiaceho pracoviska sa započítavajú

do časti vedeckej výchovy aj predchádzajúci čas od od začatia vedeckej výchovy a vykonané

skúšky.

§ 15

(1)

Interný ašpirant je na školiacom pracovisku členom pracovného kolektívu oddelenia

alebo katedry, na ktorej je počas vedeckej výchovy zaradený. Interný ašpirant sa pravidelne

zúčastňuje na schôdzach, na ktorých sa prerokúvajú vedecké alebo pedagogické otázky

týkajúce sa činnosti oddelenia alebo katedry. V rámci školiaceho pracoviska sa zúčastňuje

na verejnej spoločenskej činnosti. Interný ašpirant je oprávnený používať laboratóriá,

kabinety, knižnice, študijné publikácie a materiály školiaceho pracoviska v rovnakom

rozsahu ako pracovníci tohto pracoviska.

(2)

Interný ašpirant je povinný svedomite plniť všetky úlohy vedeckej výchovy dané predovšetkým

študijným plánom, v termínoch týmto plánom určených vykonávať predpísané skúšky, pracovať

na záverečnej vedeckej práci a usilovať sa o úspešné skončenie internej ašpirantúry

v určenom čase, prípadne ešte pred jeho uplynutím.

§ 16

(1)

Ak interný ašpirant bez závažných dôvodov neplní svoje povinnosti a študijný plán,

vedúci školiaceho pracoviska ho napomenie.

(2)

Pri opätovnom zanedbaní povinností vedúci školiaceho pracoviska napomenie interného

ašpiranta písomne a prípadne o tom upovedomí aj materské pracovisko (

§ 8 zákona

). Ak interný ašpirant neplní svoje povinnosti ani po písomnom napomenutí, vedúci

školiaceho pracoviska postupuje podľa

§ 23 ods. 3 písm. a) zákona

.

§ 17

Predpísané skúšky v internej ašpirantúre možno vykonávať v ľubovoľnom poradí v lehotách

určených študijným plánom.

§ 18

(1)

Odbornú skúšku vykoná interný ašpirant zo širšieho vedného základu príslušného odboru

vedeckej výchovy, prípadne aj z jednotlivých častí iných odborov. Pri odbornej skúške

sa overuje, či si interný ašpirant osvojil vedomosti potrebné na prácu na výskumných

úlohách, či je schopný syntetizovať poznatky z príbuzných oblastí vedy a prakticky

ich využiť a či má vedomosti zo všeobecnometodologických a svetonázorových otázok

príslušného odboru vedeckej výchovy.

(2)

Odbornú skúšku vykonáva interný ašpirant na svojom školiacom pracovisku.

§ 19

(1)

Odborná skúška je písomná a ústna. Písomná skúška spočíva vo vypracovaní referátu

na tému podľa možnosti blízku záverečnej vedeckej práce interného ašpiranta (

§ 28

). Súčasťou písomnej skúšky je aj krátky písomný výklad (tézy) predpokladaného obsahu

záverečnej vedeckej práce. Tému referátu a jeho rozsah určí školiteľ podľa pokynov

vedúceho školiaceho pracoviska. V odôvodnených prípadoch, najmä ak interný ašpirant

môže okrem téz záverečnej vedeckej práce predložiť publikované pôvodné práce, sa nevyžaduje

vypracovanie referátu. Tézy, prípadne referát odovzdá interný ašpirant predsedovi

skúšobnej komisie (

§ 23 ods. 1

) mesiac pred určeným dátumom ústnej skúšky.

(2)

Ústna skúška je vedeckou rozpravou pred skúšobnou komisiou. Ústna skúška sa koná

vcelku, aby sa mohli komplexne ohodnotiť odborné teoretické vedomosti interného ašpiranta

z hľadiska syntetického prístupu a vzťahu jednotlivých disciplín príslušného odboru

vedeckej výchovy. Ústna skúška trvá najdlhšie dve hodiny.

(3)

Pri ústnej skúške dostáva interný ašpirant otázky z jednotlivých predmetov určených

na odbornú skúšku so zameraním na problematiku záverečnej vedeckej práce a z metodologickej

a svetonázorovej problematiky daného odboru vedeckej výchovy.

(4)

Zoznam predmetov, z ktorých sa vyberá tematika na ústnu odbornú skúšku, vydáva ČSAV

v súčinnosti s SAV, s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré riadia vysoké školy,

a s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré riadia udeľovanie vedeckých hodností.

Obsah a zameranie odbornej skúšky v rámci jednotlivých predmetov a všeobecnej metodologickej

a svetonázorovej problematiky daného odboru vedeckej výchovy určí v konkrétnych prípadoch

školiace pracovisko.

§ 20

Skúška z marxizmu-leninizmu

(1)

Skúškou z marxizmu-leninizmu má interný ašpirant preukázať, že ovláda základy marxizmu-leninizmu

v jednote všetkých jeho súčastí, ďalej že si osvojil poznatky a metódy marxistickej

teórie, najmä pre vedeckú prácu v príslušnom odbore vedeckej výchovy.

(2)

Interný ašpirant, v odbore vedeckej výchovy ktorého je niektorá zo základných súčastí

marxizmu-leninizmu predmetom odbornej skúšky, vykonáva skúšku z marxizmu-leninizmu

len z tých súčastí (odborov) marxizmu-leninizmu, ktoré nie sú bezprostredne predmetom

jeho odbornej skúšky.

(3)

Skúška je ústna a spravidla aj písomná. Ústna skúška trvá najdlhšie hodinu.

(4)

Skúšku z marxizmu-leninizmu vykonáva interný ašpirant na pracovisku, ktoré bolo poverené

riadiť toto jeho štúdium. Toto pracovisko rozhodne, či interný ašpirant má vykonať

aj písomnú skúšku, a po dohode s jeho školiteľom určí zadanie, zameranie a rozsah

písomnej práce na skúšku z marxizmu-leninizmu. Písomnú prácu odovzdá interný ašpirant

predsedovi skúšobnej komisie (

§ 24 ods. 1

) mesiac pred určeným dátumom ústnej skúšky.

§ 21

(1)

Skúškou z ruského jazyka a ďalšieho svetového jazyka má interný ašpirant preukázať,

že ovláda tieto jazyky v rozsahu požiadaviek uvedených v

§ 13 ods. 2

.

(2)

Skúšku z príslušného jazyka vykonáva interný ašpirant na príslušnej katedre jazykov.

(3)

Skúšky z jazykov sú ústna a každá z nich trvá najdlhšie tridsať minút.

(4)

Školiace pracovisko môže na návrh prijímacej komisie podľa

§ 6 ods. 2

uznať vykonanú prijímaciu skúšku z príslušného jazyka za vykonanú skúšku predpísanú

na overenie výsledkov štúdia jazykov v priebehu internej ašpirantúry.

(5)

Internému ašpirantovi, ktorý na základe predložených dokladov preukáže, že vykonal

z príslušného jazyka štátnu skúšku, alebo preukáže, že tento jazyk je jeho materinským

jazykom, alebo že absolvoval strednú alebo vysokú školu, na ktorej bol tento jazyk

vyučovacím jazykom, môže školiace pracovisko uznať túto skutočnosť ako skúšku z príslušného

jazyka. U interného ašpiranta, ktorého odborom vedeckej výchovy je príslušný jazyk,

sa úspešné vykonanie odbornej skúšky považuje aj za skúšku z príslušného jazyka.

§ 22

Pokiaľ interný ašpirant vykonal niektorú z predpísaných skúšok (

§ 19 zákona

) už pred prijatím na internú ašpirantúru, považuje sa táto skúška za platnú aj v

zmysle tejto vyhlášky, pokiaľ neuplynul čas jej platnosti v zmysle predpisov o konaní

pri udeľovaní vedeckých hodností.

§ 23

(1)

Skúšobná komisia pre odborné skúšky je najmenej trojčlenná. Predsedom skúšobnej komisie

je vedúci školiaceho pracoviska alebo iný ním určený pracovník.

(2)

Členov skúšobnej komisie vymenúva vedúci školiaceho pracoviska po prerokovaní s príslušným

predsedom komisie pre obhajobu z odborníkov v príslušnom alebo príbuznom odbore vedeckej

výchovy s vedeckou hodnosťou alebo vedeckopedagogickým titulom, výnimočne aj z iných

pracovníkov obdobnej úrovne. Pritom aspoň jeden člen komisie musí byť doktorom vied,

vysokoškolským profesorom alebo vedeckým pracovníkom s priznaným vedeckým kvalifikačným

stupňom I. Jedným z členom skúšobnej komisie je školiteľ. Členom skúšobnej komisie

môže byť aj zástupca pracoviska povereného riadením štúdia marxizmu-leninizmu interného

ašpiranta.

§ 24

(1)

Skúšobná komisia pre skúšky z marxizmu-leninizmu je najmenej trojčlenná. Predsedom

skúšobnej komisie je vedúci príslušného pracoviska povereného riadením štúdia marxizmu-leninizmu

alebo iný ním určený pracovník.

(2)

Členov skúšobnej komisie vymenúva vedúci príslušného pracoviska povereného riadením

štúdia marxizmu-leninizmu, a to tak, aby v komisii boli zastúpení významní odborníci

na všetky súčasti (odbory) marxizmu-leninizmu. Členom skúšobnej komisie pre skúšku

z marxizmu-leninizmu je aj školiteľ interného ašpiranta. Pokiaľ sa školiteľ z vážnych

dôvodov nemôže na skúške zúčastniť, zabezpečí účasť iného vedeckého alebo vedeckopedagogického

pracovníka.

§ 25

Skúšobná komisia pre skúšku z ruského jazyka alebo ďalšieho svetového jazyka je najmenej

trojčlenná. Predsedom skúšobnej komisie je vedúci príslušnej katedry jazykov alebo

iný ním určený pracovník. Členmi skúšobných komisií sú pracovník tejto katedry určený

jej vedúcim a školiteľ interného ašpiranta alebo iný ním určený pracovník. Vedúci

príslušnej katedry jazykov môže vymenovať ďalšieho člena skúšobnej komisie z pracovníkov

katedry.

§ 26

Rokovanie skúšobných komisíí

(1)

Na platnosť skúšok predpísaných v internej ašpirantúre a rozhodovanie o výsledku

týchto skúšok sa vyžaduje prítomnosť najmenej troch členov príslušnej skúšobnej komisie.

(2)

Skúšobná komisia rokuje o výsledku skúšky v neverejnom zasadaní a uznáša sa väčšinou

hlasov prítomných členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

(3)

Prospech dosiahnutý pri skúške sa vyjadrí dvoma stupňami: prospel, neprospel.

(4)

O skúške a jej výsledku sa spíše zápisnica na predpísanom tlačive, ktorú podpíše

predseda a všetci prítomní členovia skúšobnej komisie.

(5)

O výsledku skúšky vydá skúšobná komisia internému ašpirantovi potvrdenie.

§ 27

Neúčasť na skúškach a opakovanie skúšok

(1)

Ak sa interný ašpirant nemôže dostaviť v určenom termíne na skúšku, je povinný vopred

sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie, ktorý v prípade, že uzná odôvodnenosť

ospravedlnenia, určí náhradný termín. Ak sa interný ašpirant nedostaví na skúšku bez

vážneho dôvodu, má to rovnaké dôsledky, ako keby na skúške neprospel. Rovnaké dôsledky

má aj odstúpenie od skúšky.

(2)

Odbornú skúšku a skúšku z marxizmu-leninizmu môže interný ašpirant opakovať iba raz,

a to najskôr po troch mesiacoch odo dňa neúspešne vykonanej skúšky.

§ 28

Záverečná vedecká práca

(1)

Interná ašpirantúra sa ihneď od začiatku zameriava na riešenie konkrétnej výskumnej

témy. Téma má byť spoločensky závažná, vhodná z výchovného hľadiska, spätá so širšou

kolektívnou prácou na plánovanej výskumnej úlohe a zameraná na budúcu vedeckú činnosť

interného ašpiranta. Téma nesmie byť spracovaná iba na účel internej ašpirantúry.

(2)

Tému schvaľuje vedúci školiaceho pracoviska najneskoršie do konca prvého roka internej

ašpirantúry. Podľa okolností sa téma môže určiť rámcove a v priebehu riešenia upraviť.

(3)

Priebeh práce i jej skončenie sa na školiacom pracovisku postupne hodnotí v pracovnom

kolektíve.

(4)

Výsledky riešenia danej témy spracúva interný ašpirant vo forme záverečnej vedeckej

práce, ktorú predloží svojmu školiteľovi.

(5)

Záverečnú vedeckú prácu predloží školiteľ so svojim posudkom vedúcemu školiaceho

pracoviska.

§ 29

Prerušenie internej ašpirantúry

(1)

Dôvodom prerušenia internej ašpirantúry je najmä nástup vojenskej základnej služby,

materská dovolenka a zdravotné dôvody interného ašpiranta.

(2)

Čas prerušenia internej ašpirantúry zásadne nemá presahovať 18 mesiacov. V osobitne

zdôvodnených prípadoch, ako napr. pri opakovanej materskej dovolenke, môže školiace

pracovisko prerušiť ašpirantúru výnimočne aj na dlhší čas.

§ 30

Skončenie internej ašpirantúry

(1)

Ak sa interná ašpirantúra končí vypracovaním záverečnej vedeckej práce, je dňom skončenia

internej ašpirantúry posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúci po dni, keď vedúci

školiaceho pracoviska na návrh školiteľa oznámi internému ašpirantovi svoj súhlas

s podaním žiadosti o začatie konania o udelení vedeckej hodnosti.

(2)

Pokiaľ má dôjsť k zrušeniu internej ašpirantúry podľa

§ 23 ods. 3 písm. a) a b) zákona

, dá školiace pracovisko internému ašpirantovi vopred príležitosť, aby sa mohol vyjadriť

k návrhu rozhodnutia a uplatniť svoje pripomienky.

(3)

Ak je interný ašpirant vychovávaný pre potrebu materského pracoviska (

§ 8 zákona

), oznámi školiace pracovisko skočenie alebo zrušenie internej ašpirantúry aj tomuto

pracovisku.

§ 31

(1)

Pre prijímacie konanie uchádzačov o účelovú ašpirantúru platia obdobne ustanovenia

§ 1 až 7

s tým, že do účelovej ašpirantúry môžu byť prijatí uchádzači so skončeným vysokoškolským

vzdelaním, spravidla mladší ako tridsaťpäť rokov, s najmenej trojročnou praxou vo

zvolenom odbore vedeckej výchovy, a to len na návrh svojich materských pracovísk.

(2)

Pre vedenie účelových vedeckých ašpirantov, ich štúdium, skúšky, vypracovanie záverečnej

práce, prerušenie a skončenie účelovej vedeckej ašpirantúry platia obdobne ustanovenia

§ 8 až 30

s týmito odchýlkami

a)

účelový vedecký ašpirant spracúva na školiacom pracovisku výskumnú tému, za výber

ktorej zodpovedá materské pracovisko. Téma sa volí tak, aby bola súčasťou plánu rozvoja

vedy a techniky materského pracoviska alebo naň nadväzovala a aby vyhovovala perspektívnym

úlohám materského pracoviska. Téma sa musí vopred dohodnúť so školiacim pracoviskom

a možno ju pri splnení predpísaných náležitostí zaradiť aj do úloh plánu rozvoja vedy

a techniky školiaceho pracoviska;

b)

skončenie účelovej vedeckej ašpirantúry v priebehu jej trvania podľa

§ 23 ods. 2 a 3 zákona

prerokuje školiace pracovisko vopred s materským pracoviskom.

§ 32

(1)

Pre prijímacie konanie uchádzačov o externú vedeckú ašpirantúru platia obdobne ustanovenia

§ 1 až 7

s týmito odchýlkami

a)

pre uchádzačov o externú vedeckú ašpirantúru sa neurčuje horná veková hranica;

b)

školiace pracovisko môže pre prijatie do externej vedeckej ašpirantúry alebo v jej

priebehu požadovať, aby pracovník absolvoval v priebehu externej vedeckej ašpirantúry

aj študijný pobyt (

§ 37

) na školiacom pracovisku.

(2)

Pre vedenie externých vedeckých ašpirantov, ich štúdium, skúšky, vypracovanie záverečnej

vedeckej práce, prerušenie a skončenie externej vedeckej ašpirantúry platia obdobne

ustanovenia

§ 8 až 30

okrem druhej a tretej vety

§ 15 ods. 1

.

(3)

Materské pracovisko je povinné vytvoriť externým vedeckým ašpirantom podmienky úspešného

plnenia všetkých úloh v tejto forme vedeckej výchovy, najmä im umožniť študijný pobyt

na školiacom pracovisku.

§ 33

(1)

Pre prijímacie konanie uchádzačov o vedeckú ašpirantúru pracovníkov školiacich pracovísk

platia obdobne ustanovenia

§ 1 až 7

s týmito odchýlkami

a)

pre uchádzačov sa neurčuje horná veková hranica;

b)

prijatie sa neuskutočňuje na základe verejného vyhlásenia;

c)

pre prijímacie konanie neplatí ustanovenie

§ 5 ods. 4

.

(2)

Pre vedenie pracovníkov prijatých do vedeckej ašpirantúry pracovníkov školiacich

pracovísk, ich štúdium, skúšky, vypracovanie záverečnej vedeckej práce, prerušenie

a skočenie tejto formy vedeckej výchovy platia obdobne ustanovenia

§ 8 až 30

.

(3)

Školiace pracovisko je povinné vytvoriť pracovníkom prijatým do vedeckej ašpirantúry

pracovníkov školiacich pracovísk podmienky pre úspešné plnenie všetkých úloh v tejto

forme vedeckej výchovy.

§ 34

Účelom štvrťročných až trojročných študijných pobytov v rámci prípravy na vedeckú

výchovu (ďalej len „študijný pobyt“) je umožniť ich účastníkom podrobnejšie sa oboznámiť

s vedeckou prácou v danom odbore na príslušnom školiacom pracovisku a umožniť školiacim

pracoviskám lepšie posúdiť predpoklady uchádzačov o vedeckú výchovu.

§ 35

Prijímacie konanie

(1)

Školiace pracovisko vyhlasuje začatie prijímacieho konania na štúdijné pobyty verejne.

Pritom uvedie najmä

a)

odbory, do ktorých sa uchádzači prijímajú, prípadne tematiku výskumnej práce;

b)

dĺžku študijného pobytu;

c)

podmienky určené pre prijatie;

d)

doklady, ktoré musia uchádzači predložiť;

e)

miesto, kde sa majú uchádzači prihlásiť;

f)

lehotu na podanie prihlášky.

(2)

Uchádzač o prijatie na študijný pobyt podáva prihlášku na školiacom pracovisku. K

prihláške pripojí tieto doklady

a)

životopis s dokladmi o vzdelaní, prípadne o doterajšej odbornej praxi;

b)

vyjadrenie organizácie, v ktorej je uchádzač v pracovnom pomere, o prihláške na študijný

pobyt a písomné vyhlásenie tejto organizácie, že súhlasí s prijatím uchádzača na študijný

pobyt; vyjadrenie organizácie obsahuje aj hodnotenie uchádzača, s ktorým bol oboznámený;

u absolventov vysokých škôl bez praxe vyjadrenie fakulty,

2

)

pokiaľ tieto doklady nepripoja hneď k prihláške, školiace pracovisko si ich vyžiada

od príslušnej organizácie alebo fakulty;

c)

súpis publikovaných i nepublikovaných prác, prípadne odborné posudky o týchto prácach.

(3)

Ak prihláška má formálne nedostatky alebo ak nie sú niektoré údaje podľa odseku 2

písm. a) a c) riadne doložené, vyzve školiace pracovisko uchádzača, aby tieto nedostatky

odstránil a určí primeranú lehotu na ich odstránenie. Ak sa nedostatky v určenej lehote

neodstránia, na prihlášku sa neprihliada. Ak uchádzač nevyhovuje podmienkam určeným

pre prijatie na študijný pobyt podľa

§ 32 ods. 1 zákona

, prihláška sa zamieta.

(4)

Uchádzača, ktorý spĺňa podmienky určené pre prijatie na študijný pobyt, pozve školiace

pracovisko na prijímací pohovor najmenej štrnásť dní pred jeho konaním. Uchádzač vykonáva

prijímací pohovor pred trojčlennou komisiou odborníkov, ktorú vymenuje vedúci školiaceho

pracoviska.

(5)

O výsledku prijímacieho pohovoru sa spíše zápisnica.

(6)

Podľa výsledku prijímacieho pohovoru určí prijímacia komisia poradie uchádzačov.

(7)

O prijatí uchádzača na študijný pobyt rozhodne školiace pracovisko na základe výsledkov

prijímacieho konania včítane prijímacieho pohovoru a v rozsahu plánovaných miest na

prijatie uchádzačov na študijné pobyty. Rozhodnutie školiaceho pracoviska je konečné.

(8)

Školiace pracovisko oznámi rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania uchádzačovi,

prípadne aj organizácii, v ktorej je uchádzač v pracovnom pomere, písomne do štrnástich

dní po prijímacom pohovore. Rozhodnutie o neprijatí obsahuje odôvodnenie.

(9)

Nástupný termín na študijný pobyt určí školiace pracovisko podľa svojich prevádzkových

podmienok.

§ 36

Vedenie účastníka študijného pobytu

(1)

Školiace pracovisko zodpovedá za priebeh študijného pobytu. Dbá na to, aby sa účastník

študijného pobytu podrobnejšie oboznámil s vedeckou prácou v danom odbore. Školiace

pracovisko vedie študijný pobyt tak, aby mohlo posúdiť predpoklady účastníka študijného

pobytu pre vedeckú výchovu.

(2)

Konkrétny obsah študijného pobytu určí školiace pracovisko v študijnom pláne účastníka,

ktorého návrh zostaví s účastníkom pracovník poverený vedúcim školiaceho pracoviska.

Študijný plán schvaľuje vedúci školiaceho pracoviska do štrnástich dní od prijatia

účastníka na študijný pobyt. Študijný plán obsahuje zásadnú líniu študijného pobytu;

musí sa upraviť tak, aby bolo možné priebežne kontrolovať plnenie úloh v určených

lehotách a aby pripúšťal postupné spresňovanie a úpravy podľa postupu študijného pobytu.

(3)

Priebeh študijného pobytu sa na školiacom pracovisku pravidelne hodnotí, pri dlhších

študijných pobytoch najmenej raz za rok.

(4)

Pokiaľ účastník študijného pobytu preukáže schopnosti pre vedeckú výchovu, treba

mu umožniť prijatie na vedeckú výchovu predpísaným spôsobom, a to po vzájomnej dohode

aj pred uplynutím času študijného pobytu.

(5)

Vedúci školiaceho pracoviska vydá účastníkovi potvrdenie o skončení študijného pobytu,

v ktorom uvedie všetky podstatné skutočnosti o jeho priebehu a o výsledkoch, ktoré

účastník dosiahol.

§ 37

(1)

Účelom štvrťročných až trojročných študijných pobytov externých vedeckých ašpirantov

a pracovníkov pripravujúcich sa na získanie vedeckej hodnosti mimo organizovanej vedeckej

výchovy (ďalej len „študijný pobyt pracovníka“), je zvýšiť účinnosť prípravy týchto

pracovníkov, najmä im umožniť plnenie náročných úloh, ktoré by pracovník veľmi ťažko

absolvoval v tejto príprave pri plnení všetkých pracovných povinností, prípadne im

umožniť špeciálny výcvik vo vedeckej práci na školiacom pracovisku alebo prax v niektorej

organizácii vo výrobe a prevádzke.

(2)

Na absolvovanie študijného pobytu pracovníka ho navrhuje organizácia, v ktorej je

v pracovnom pomere, prípadne školiace pracovisko. Na študijný pobyt pracovníka v inej

organizácii, než je školiace pracovisko, môže byť pracovník navrhnutý len po dohode

s touto organizáciou.

(3)

Študijný pobyt pracovníka sa uskutočňuje ako súčasť jeho vedeckej výchovy alebo ako

súčasť samostatnej prípravy na získanie vedeckej hodnosti. Externá vedecká ašpirantúra

sa počas študijného pobytu pracovníka neprerušuje.

(4)

O výsledku študijného pobytu pracovníka podá organizácia, v ktorej sa študijný pobyt

konal, správu organizácii, v ktorej je pracovník v pracovnom pomere, prípadne aj školiacemu

pracovisku, pokiaľ sa študijný pobyt pracovníka konal mimo neho.

§ 38

(1)

Školiace pracoviská vedú na predpísaných formulároch evidenciu o vedeckej výchove

všetkých účastníkov jednotlivých foriem vedeckej výchovy a študijných pobytov, ukladajú

všetky doklady týkajúce sa vedeckej výchovy a študijných pobytov.

(2)

Materské pracoviská vedú záznam o priebehu vedeckej výchovy a študijných pobytov

svojich pracovníkov. Vedú aj menné zoznamy pracovníkov, ktorých hodlajú postupne vyslať

na vedeckú výchovu podľa svojich perspektívnych plánov výchovy, zvyšovania kvalifikácie

a rozmiestňovania kádrov.

(3)

Ústredné orgány sledujú stav vedeckej výchovy a študijných pobytov na svojich podriadených

školiacich a materských pracoviskách a využitie školiteľov vo svojej pôsobnosti. Podľa

potreby si môžu vyžadovať od podriadených školiacich a materských pracovísk nevyhnutné

údaje pre svoju evidenciu o prijatí, vysielaní a priebehu vedeckej výchovy a študijných

pobytov.

§ 39

Určenie odborov vedeckej výchovy

(1)

Odbory vedeckej výchovy sú uvedené v

prílohe vyhlášky

.

(2)

Návrhy na určenie odborov vedeckej výchovy alebo ich zmeny predkladajú organizácie

prostredníctvom príslušných ústredných orgánov ČSAV.

(3)

V návrhoch podľa odseku 2 sa uvedie názov navrhovaného odboru, jeho obsah, ako aj

vymedzenie v porovnaní s určenými príbuznými odbormi a odôvodnenie, prečo navrhovaný

odbor nemožno zahrnúť ako špecializáciu do niektorého z určených odborov. ďalej sa

uvedie, ako sa dosiaľ rieši vedecká výchova v navrhovanom odbore, do ktorej skupiny

vied by sa mal zaradiť, návrh predmetov odbornej skúšky, názvy organizácií, ktoré

významnou časťou svojho zamerania pracujú v navrhovanom odbore, a počet vedeckých

pracovníkov týchto organizácií, ktorí pracujú v navrhovanom odbore. V návrhu sa takisto

uvedie, ktorá organizácia by prichádzala do úvahy ako školiace pracovisko, ktorí vedeckí

pracovníci by mohli pôsobiť ako školitelia, a predpokladaný rozvrh vedeckej výchovy

v budúcich rokoch.

§ 40

Návrhy na určenie školiacich pracovísk

(1)

Návrhy na určenie, prípadne zrušenie školiacich pracovísk pre jednotné odbory vedeckej

výchovy predkladajú ČSAV alebo SAV ústredné orgány, do pôsobnosti ktorých patrí organizácia

navrhovaná za školiace pracovisko (

§ 5 ods. 1 zákona

).

(2)

Návrhy na určenie školiacich pracovísk pre jednotlivé odbory vedeckej výchovy na

vysokých školách predkladajú príslušným orgánom, ktoré riadia vysoké školy, rektori

vysokých škôl.

(3)

Ústredným orgánom štátnej správy, ktoré riadia vysoké školy, predkladajú návrhy na

určenie školiacich pracovísk vedúci organizácií, ktoré sú v pôsobnosti týchto orgánov,

ale nie sú vysokými školami (

§ 5 ods. 2 druhá veta zákona

).

(4)

V návrhoch na určenie školiacich pracovísk sa uvedie názov a sídlo navrhovanej organizácie,

odbor, v ktorom by mala zabezpečovať vedeckú výchovu, úlohy, ktoré organizácia rieši

a z ktorých by sa mohli vyberať témy záverečných vedeckých prác, dôvod, prečo pri

vedeckej výchove nemožno využívať už určené školiace pracoviská a prečo sa navrhuje

zriadiť nové školiace pracovisko, prípadné špeciálne vybavenie (možnosti) organizácie,

ktoré by bolo možné využiť pre vedeckú výchovu, počet pracovníkov, ktorí v organizácii

v danom odbore pracujú, z toho počet vysokoškolákov a z nich počet vedeckých pracovníkov,

najmä s vyššou tvorivou spôsobilosťou (

§ 38 ods. 2 zákona

). V návrhu sa takisto uvedie približný očakávaný rozsah vedeckej výchovy v danom

odbore pre vlastnú potrebu organizácie, prípadne iných organizácií v budúcich rokoch.

§ 41

Do vydania zoznamu predmetov, ktorých sa vyberá tematika pre ústnu odbornú skúšku

(

§ 19 ods. 4

), sa používa Zoznam predmetov odborných kandidátskych skúšok, vydaný ČSAV podľa doterajšej

právnej úpravy.

§ 42

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbrom 1977.