ZÁKON 53/1966 Z. z. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu

§ 1

(1)

Poľnohospodársky pôdny fond je základným prírodným bohatstvom našej krajiny, nenahraditeľným

výrobným prostriedkom umožňujúcim dosiahnuť sebestačnosť vo výrobe základných potravín

a je jednou z hlavných zložiek životného prostredia. Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho

fondu, jeho zveľaďovanie, využívanie a rozširovanie patrí k popredným úlohám našej

socialistickej spoločnosti.

(2)

Poľnohospodárskym pôdnym fondom je poľnohospodárska pôda obhospodarovaná (orná pôda,

chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, lúky, pastviny) a pôda, ktorá bola a má byť

naďalej poľnohospodársky obhospodarovaná, ale dočasne obrábaná nie je.

(3)

Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré síce neslúžia bezprostredne

poľnohospodárskej výrobe, avšak sú pre ňu nepostrádateľné, ako poľné cesty, pozemky

so zariadením dôležitým pre poľné závlahy, vodné nádrže a rybníky potrebné pre poľnohospodársku

výrobu, hrádze slúžiace na ochranu pred zamokrením alebo záplavou, ochranné terasy

proti erózii a pod.

(4)

O tom, že ide podľa odsekov 2 a 3 o súčasti poľnohospodárskeho pôdneho fondu, rozhoduje

v pochybnostiach orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

§ 2

Rozširovanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu

(1)

Orgány ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu v spolupráci s orgánmi štátneho hospodárskeho

riadenia poľnohospodárstva zisťujú v obciach pozemky, ktoré by sa mali vyhlásiť za

súčasť poľnohospodárskeho pôdneho fondu (

§ 1

).

(2)

Ak orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu zistí, že také pozemky (odsek 1)

sú v správe nepoľnohospodárskej organizácie, ktorá ich v celom rozsahu hospodárne

pre svoju prevádzku nevyužíva alebo ich pre nepoľnohospodárske účely nevyhnutne nepotrebuje,

prerokuje s ňou spôsob ich využitia, prípadne ich častí pre poľnohospodársku výrobu

alebo ich prevod na socialistickú poľnohospodársku organizáciu po uvedení do stavu,

ktorý umožňuje poľnohospodárske obhospodarovanie.

(3)

Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu vyhlásenie pozemkov za súčasť poľnohospodárskeho

pôdneho fondu (odsek 1) a opatrenia na ich využitie pre poľnohospodársku výrobu (odsek

2) vopred dohodne s orgánom územného plánovania a prerokuje s dotknutou organizáciou,

prípadne s jej nadriadeným orgánom alebo organizáciou.

§ 3

Rozširovanie ornej pôdy

Orgány ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu zisťujú v obvode svojej pôsobnosti

poľnohospodárske pozemky, pri ktorých doterajšie hospodárske využitie je menej výnosné

ako pri ornej pôde, prerokujú ich premenu na ornú pôdu s orgánmi štátneho hospodárskeho

riadenia poľnohospodárstva a užívateľmi (vlastníkmi) pôdy a v odôvodnených prípadoch

im ju môžu uložiť; premenu spravidla uložia, ak zistia, že bez súhlasu príslušného

orgánu bola pôvodne orná pôda premenená na inú poľnohospodársku pôdu. Premenu chmeľníc,

viníc a ovocných sadov na ornú pôdu nemožno takto uložiť.

§ 4

Zmeny kultúr vnútri poľnohospodárskeho pôdneho fondu

Na vykonanie zmien kultúr vnútri fondu treba povolenie orgánu ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu. Toto povolenie netreba, ak ide o zmenu poľnohospodárskeho pozemku -

s výnimkou chmeľníc, viníc a ovocných sadov - na ornú pôdu. Orgán ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu si pred rozhodnutím vyžiada stanovisko orgánu štátneho hospodárskeho

riadenia poľnohospodárstva; ak ide o premenu na chmeľnicu, vinicu, záhradu alebo ovocný

sad, rozhodne po dohode s orgánom územného plánovania.

§ 5

Využitie poľnohospodárskych pozemkov

(1)

Užívatelia (vlastníci) poľnohospodárskej pôdy sú povinní túto pôdu intenzívne a racionálne

využívať na poľnohospodársku výrobu, neustále zvyšovať jej úrodnosť a riadne udržiavať

aj ostatné pozemky patriace do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Za tým účelom môžu

orgány ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu uložiť užívateľom (vlastníkom) týchto

pozemkov vykonať na vlastný náklad potrebné opatrenia.

(2)

Pri ukladaní opatrení podľa odseku 1 prihliada orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho

fondu na účelnosť a hospodárnosť, sleduje najmä, aby ukladané opatrenia boli pre užívateľov

(vlastníkov) pozemku únosné a úmerné predpokladaným výsledkom. Opatrenia vopred prerokuje

s užívateľmi (vlastníkmi) pozemku, prípadne aj s organizáciou im nadriadenou.

§ 6

Ustanovenia

§ 3

a

5

sa nevzťahujú na pozemky do výmery 800 m

2

, na ktorých je postavený rodinný domček, ďalej na pozemok do výmery 400 m

2

, na ktorom je postavená rekreačná chata, alebo na pozemok do výmery 400 m

2

, na ktorom je zriadená záhradka.

§ 7

(1)

Poľnohospodársky pôdny fond je určený na poľnohospodársku výrobu a žiadna jeho súčasť

nesmie sa jej odňať na iné účely, pokiaľ o jej odňatí poľnohospodárskej výrobe sa

nerozhodlo podľa tohto zákona (

časť V

).

(2)

Na nepoľnohospodárske účely treba použiť predovšetkým nepoľnohospodársku pôdu, najmä

nezastavané a nedostatočne využité pozemky v zastavanom území sídlisk a závodov, stavebné

preluky a plochy získané zbúraním prežitých budov a zariadení. Ak však musí v nevyhnutných

prípadoch odôvodnených spoločenským záujmom dôjsť k odňatiu súčastí poľnohospodárskeho

pôdneho fondu alebo k sťaženiu jeho využitia, treba najmä

a)

chrániť poľnohospodársku pôdu predovšetkým v produkčných poľnohospodárskych oblastiach

a čo najmenej narušovať organizáciu poľnohospodárskeho pôdneho fondu,

b)

použiť v prvom rade poľnohospodársku pôdu horšej akosti a chrániť najmä ornú pôdu

a poľnohospodársku pôdu, na ktorej sa plánom rozvoja poľnohospodárskej výroby zabezpečujú

opatrenia na zvýšenie intenzity výroby,

c)

odnímať poľnohospodárskej výrobe len najnutnejšiu plochu poľnohospodárskej pôdy,

a to aj keď ide o účelové poľnohospodárske stavby, a zabrániť roztrieštenej výstavbe,

d)

vykonávať skrývku kultúrnych vrstiev pôdy a opatrenia na jej hospodárne využitie,

e)

umiestňovať výstavbu tak, aby čo najmenej narušovala záujmy poľnohospodárskej výroby,

f)

narušenú poľnohospodársku pôdu rekultivovať,

g)

zúrodňovať iné poľnohospodárske pozemky alebo rekultivovať inú pôdu,

h)

pri umiestňovaní smerových a líniových stavieb (

§ 12

) čo najmenej sťažovať obhospodarovanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu,

ch)

po skončení výstavby bez meškania vykonať takú terénnu úpravu, aby poľnohospodárska

pôda dotknutá pri výstavbe bola spôsobilá na ďalšie obrábanie.

§ 7a

(1)

Poľnohospodárskej výrobe sa nesmie odnímať

a)

orná pôda vedená v 1. a 2. bonitnej triede, a ak v obci takej pôdy niet, orná pôda

vedená vo dvoch najlepších bonitných triedach,

b)

orná pôda, na ktorej sú vykonané investičné opatrenia na zvýšenie intenzity poľnohospodárskej

výroby,

c)

poľnohospodárska pôda, na ktorej sú chmeľnice, vinice, intenzívne obhospodarované

sady a zeleninárske plochy.

(2)

V osobitne odôvodnených prípadoch sa môže dať súhlas na odňatie poľnohospodárskej

pôdy uvedenej v odseku 1, ak pozemok treba na uskutočnenie mimoriadne dôležitej investičnej

akcie alebo na ťažbu, ktoré nemožno uskutočniť na inej pôde, ak ide o pozemky v zastavanom

území obce alebo o rozptýlené pozemky s nepatrnou výmerou. Vláda republiky si môže

vyhradiť, v ktorých prípadoch bude rozhodnutie orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho

fondu podmienené jej súhlasom.

(3)

Na účely zalesnenia, prípadne na zaradenie medzi pozemky, ktoré nemožno poľnohospodársky

obrábať,

1

)

možno z poľnohospodárskeho pôdneho fondu odňať len tie, o ktorých sa dokáže, že ide

o pozemky extrémne svahovité alebo ohrozené eróziou, o kamenité pozemky, pozemky trvale

zamokrené bez možnosti odvodnenia, pozemky s nepatrnou hĺbkou ornice alebo pozemky

neprístupné mechanizácii, prípadne pozemky nespôsobilé na poľnohospodársku rekultiváciu

alebo inak nespôsobilé na poľnohospodárske využívanie.

(4)

Poľnohospodárska pôda sa nesmie odnímať poľnohospodárskej výrobe na výstavbu rekreačných

chát a rekreačných objektov.

§ 8

Pri územnoplánovacej činnosti

(1)

Aby sa ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu pri územnoplánovacej činnosti vykonávanej

podľa osobitných predpisov

2

)

včas zabezpečila, sú orgány územného plánovania a spracovatelia územnoplánovacej

dokumentácie povinní spravovať sa zásadami tejto ochrany (

§ 7 a § 7a

). Pri spracúvaní územnoplánovacej dokumentácie sú spracovatelia povinní navrhnúť

a zdôvodniť riešenie, ktoré je z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu

a ostatných spoločenských záujmov najvýhodnejšie; pritom vyhodnotia predpokladané

straty na poľnohospodárskej výrobe a odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy tejto

výrobe (

§ 16 a nasl.

), a to spravidla v porovnaní s iným možným riešením. Ak ide o spracovanie územných

plánov sídelných útvarov, sú spracovatelia povinní vyhodnocovať aj predpokladanú ekonomickú

ujmu (

§ 23

) a opatrenia smerujúce na jej odstránenie; podklady na vyhodnotenie tejto ujmy spolu

s návrhom opatrení na jej odstránenie zabezpečia na žiadosť a náklady orgánov územného

plánovania orgány štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva.

(2)

Návrhy územných plánov veľkých územných celkov, sídelných útvarov a zón musia byť

už v období spracovania predbežných návrhov prerokované s orgánmi štátneho hospodárskeho

riadenia poľnohospodárstva a s orgánmi ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a

pred schválením opatrené súhlasom orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu;

na udelenie tohto súhlasu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

(3)

Územné rozhodnutie,

3

)

ktorým má byť dotknutý poľnohospodársky pôdny fond, nemožno vydať, pokiaľ nebol daný

predchádzajúci súhlas podľa

§ 13a

.

§ 9

Pri spracúvaní návrhov na určenie dobývacích priestorov

(1)

Organizácie oprávnené ťažiť nerasty sú povinné spravovať sa pri spracúvaní návrhov

na určenie dobývacích priestorov podľa osobitných predpisov

4

)

zásadami ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu (

§ 7 a § 7a

). Sú povinné navrhnúť a zdôvodniť také riešenie, ktoré je z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu a ostatných spoločenských záujmov najvýhodnejšie; pritom vyhodnocujú

predpokladané straty na poľnohospodárskej výrobe s prihliadnutím na možnosti rekultivácie

a na odvody za odňatie pôdy tejto výrobe, a to v porovnaní s iným možným riešením.

(2)

Návrhy na určenie dobývacích priestorov sa musia prerokovať s orgánmi štátneho hospodárskeho

riadenia poľnohospodárstva a s orgánmi ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a

pred schválením opatriť súhlasom orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu;

na udelenie tohto súhlasu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

§ 10

Pri spracúvaní prípravnej dokumentácie stavieb

(1)

Pri spracúvaní prípravnej dokumentácie stavieb sú investori povinní spravovať sa

zásadami ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu (

§ 7

a

§ 7a

) a na základe prepočtu ekonomickej efektívnosti navrhovať umiestnenie investície

tak, aby z hľadiska ochrany poľnohospodárskej výroby s prihliadnutím na ostatné celospoločenské

záujmy došlo k čo najmenším stratám poľnohospodárskej pôdy; pokiaľ riešenie nie je

jednoznačné, navrhovať umiestnenie v alternatívach.

(2)

Návrh na schválenie projektovej úlohy, v ktorej sa predpokladá odňatie poľnohospodárskej

pôdy poľnohospodárskej výrobe, sa musí doložiť predchádzajúcim súhlasom podľa

§ 13a

.

(3)

Návrh trás nadzemných a podzemných vedení musí byť opatrený súhlasom orgánu ochrany

poľnohospodárskeho pôdneho fondu; na udelenie tohto súhlasu sa nevzťahujú všeobecné

predpisy o správnom konaní.

§ 11

Pri ťažobnej a priemyslovej činnosti

(1)

Aby sa zabránilo škodám na poľnohospodárskom pôdnom fonde pri ťažobnej a priemyslovej

činnosti, prípadne aby sa tieto škody obmedzili na čo najmenšiu mieru, sú organizácie

vykonávajúce tieto činnosti povinné spravovať sa zásadami ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu (

§ 7

a

§ 7a

), najmä

a)

oddelene skrývať vrchnú kultúrnu vrstvu pôdy, prípadne i hlbšie uložené zúrodnenia

schopné zeminy na celej prevádzkou dotknutej ploche a postarať sa o ich hospodárne

využitie alebo riadne uskladnenie na účely rekultivácie alebo v ekonomicky odôvodnených

prípadoch zabezpečiť na vlastný náklad ich odvoz a rozloženie na plochy určené orgánom

ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu na zúrodnenie;

b)

ukladať odpratávacie hmoty vo vyťažených priestoroch, a ak to nie je možné alebo

hospodársky odôvodnené, uložiť ich v prvom rade na neplodných plochách alebo na plochách

horšej akosti, ktoré boli za tým účelom odňaté poľnohospodárskej výrobe;

c)

vykonávať už v priebehu prevádzky, najmä ťažby vhodné úpravy narušených pozemkov

tak, aby tvarom, uložením zeminy a vodnými pomermi boli pripravené na rekultiváciu,

na zúrodnenie, prípadne na iné hospodárske využitie;

d)

vykonávať podľa schválených plánov sústavnú rekultiváciu narušených pozemkov a pozemkov

určených na opätovné poľnohospodárske využitie tak, aby sa vytvorilo také pôdne prostredie,

ktoré by umožňovalo využiť rekultivované pozemky na poľnohospodársku výrobu;

e)

pred zrušením prevádzky predložiť orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu

na schválenie plán na dokončenie pôdnych úprav a prác na zahladenie následkov ťažby

alebo inej priemyslovej činnosti;

f)

dbať na to, aby sa čo najmenej narušila organizácia poľnohospodárskeho pôdneho fondu;

g)

urobiť opatrenia na zabránenie, prípadne na najúčinnejšie obmedzenie úniku tuhých

a plynných látok poškodzujúcich poľnohospodársku pôdu a výrobu.

§ 12

Pri projektovaní a výstavbe smerových a líniových stavieb a pri geologickom a hydrogeologickom

prieskume

(1)

Pri projektovaní a výstavbe smerových a líniových stavieb (ciest, dráh, nadzemných

a podzemných vedení, vodohospodárskych smerových stavieb, kanálov a pod.) musí investor

dbať na to, aby sa čo najmenej narušila organizácia poľnohospodárskeho pôdneho fondu

a urobili také opatrenia, aby doterajšia sieť odvodňovacích, závlahových a iných zariadení

pre poľnohospodársku výrobu naďalej plnila svoju úlohu.

(2)

Investori nadzemných vedení sú povinní na vlastný náklad urobiť také opatrenia, aby

sa nadzemným vedením neznemožnilo riadne obhospodarovanie doterajších poľnohospodárskych

pozemkov, najmä chmeľníc a viníc, a ich obnova.

(3)

Pri geologickom a hydrogeologickom prieskume a pri budovaní, opravách a údržbe nadzemných

a podzemných vedení na poľnohospodárskych pozemkoch sú prevádzatelia týchto prác povinní

postupovať v súlade so zásadami ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a poľnohospodárskej

výroby, najmä sú povinní

a)

včas prerokovať zamýšľané vykonávanie prác s orgánmi ochrany poľnohospodárskeho pôdneho

fondu, s orgánom štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva a s užívateľom

pôdy,

b)

pred začatím prác vykonať skrývku kultúrnej vrstvy pôdy, pokiaľ v odôvodnených prípadoch

orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu nepovolí výnimku,

c)

vykonávať práce na pozemku predovšetkým v čase vegetačného pokoja a po ich skončení

uviesť pozemok do pôvodného stavu,

d)

vykonávať práce tak, aby na poľnohospodárskych kultúrach a poľnohospodárskej pôde

došlo k čo najmenším škodám.

(4)

Prevádzatelia geologických a hydrogeologických prieskumných prác a investori stavieb

nadzemných a podzemných vedení, ktoré si vyžiadajú odňatie poľnohospodárskej pôdy

poľnohospodárskej výrobe na dobu dlhšiu ako jeden rok, sú povinní vyžiadať si na toto

odňatie súhlas orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Súhlas nahrádza predchádzajúci

súhlas na odňatie pôdy poľnohospodárskej výrobe podľa

§ 13a

.

§ 13

(1)

Na odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe treba rozhodnutie orgánu

ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu

a)

o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa

§ 13a

,

b)

o odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe podľa

§ 14

.

(2)

Poľnohospodársku pôdu možno odňať poľnohospodárskej výrobe trvale alebo dočasne.

(3)

Dočasne možno poľnohospodársku pôdu odňať poľnohospodárskej výrobe najviac na 12

rokov.

§ 13a

Predchádzajúci súhlas

(1)

Žiadosť o predchádzajúci súhlas podáva ten, v záujme ktorého sa má poľnohospodárska

pôda odňať; ak ide o pôdu, ktorá sa má odňať na účely zalesnenia, prípadne zaradenia

medzi pozemky, ktoré nemožno poľnohospodársky obrábať (

§ 7a ods. 3

), podáva žiadosť užívateľ (vlastník) tejto pôdy. Žiadosť sa podáva orgánu ochrany

poľnohospodárskeho pôdneho fondu, v obvode ktorého leží najväčšia časť pôdy, ktorá

sa má odňať.

(2)

V žiadosti treba najmä zdôvodniť, či navrhnuté riešenie je z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu a ostatných spoločenských záujmov najvýhodnejšie. K žiadosti sa pripojí

najmä

a)

zhodnotenie ekonomického dosahu navrhnutého riešenia, a ak ide o podstatný zásah

do hospodárenia socialistickej poľnohospodárskej organizácie, aj vyčíslenie ekonomickej

ujmy s návrhom opatrení na jej odstránenie (

§ 23

),

b)

plán rekultivácie, ak sa má pôda vrátiť na účely poľnohospodárskej výroby alebo inak

rekultivovať,

c)

stanovisko orgánu štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva a užívateľov

(vlastníkov) pôdy.

(3)

Pre vydanie rozhodnutia o udelení predchádzajúceho súhlasu je - s výnimkou ťažby

nerastných surovín - rozhodujúci celkový konečný rozsah zamýšľaného odňatia poľnohospodárskej

pôdy poľnohospodárskej výrobe. V rozhodnutí, ktorým sa udieľa predchádzajúci súhlas,

sa určia zásadné podmienky, ktorými sa má zabezpečiť ochrana poľnohospodárskeho pôdneho

fondu; ak ide o podstatný zásah do hospodárenia socialistickej poľnohospodárskej organizácie,

určí sa ako ďalšia podmienka, že bude vyrovnaná ekonomická ujma.

(4)

V rozhodnutí, ktorým sa udieľa predchádzajúci súhlas, sa zároveň schváli plán rekultivácie

[odsek 2 písm. b)]. Ak ide o lomovú (povrchovú) ťažbu uhlia alebo o geologicko-prieskumné

práce (pri surovej nafte a zemnom plyne, najmä pri veľmi hlbokých vrtoch), môže sa

v odôvodnených prípadoch určiť osobitný režim jeho vykonávania, najmä pokiaľ ide o

jeho časové plnenie a ukončenie prác.

(5)

Rozhodnutie o predchádzajúcom súhlase stratí platnosť, ak do 3 rokov odo dňa, keď

nadobudlo právoplatnosť, nebola podaná žiadosť o vydanie rozhodnutia o odňatí. V odôvodnených

prípadoch môže orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu platnosť predchádzajúceho

súhlasu predĺžiť. Žiadosť o predĺženie treba podať pred uplynutím doby platnosti.

(6)

O tom, či ide o podstatný zásah do hospodárenia socialistickej poľnohospodárskej

organizácie, rozhoduje v pochybnostiach na návrh tejto organizácie alebo toho, pre

koho sa pôda odníma, orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý si vyžiada

stanovisko orgánu štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva.

(7)

Ekonomickú ujmu vyčísli a návrh opatrení, ktorými sa má táto ujma odstrániť, vyhotoví

na žiadosť a náklady toho, v záujme koho sa má poľnohospodárska pôda odňať, orgán

štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva.

§ 14

Rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe

(1)

O odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe rozhoduje orgán ochrany

poľnohospodárskeho pôdneho fondu, v obvode ktorého leží odnímaná poľnohospodárska

pôda, prípadne jej najväčšia časť. Ak sa vyžaduje na rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej

pôdy predchádzajúci súhlas podľa

§ 13a

, je orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu viazaný týmto predchádzajúcim

súhlasom.

(2)

Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu rozhoduje v súlade s predchádzajúcim

súhlasom na základe upresneného návrhu žiadateľa na odňatie poľnohospodárskej pôdy

poľnohospodárskej výrobe (pri stavbách upresneného podľa projektovej dokumentácie,

pri ťažbe podľa plánu otvárky, prípravy a dobývania). V rozhodnutí uvedie presné plochy

pôdy trvale alebo dočasne odnímanej poľnohospodárskej výrobe, predpíše odvody (

§ 16 a nasl.

) a upresní zásadné podmienky, za ktorých bol predchádzajúci súhlas udelený. Súčasne

v rozhodnutí uloží povinnosť vykonať opatrenia v záujme ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, najmä vykonať na vlastný náklad skrývku kultúrnej vrstvy pôdy, jej

odvoz a rozloženie na mieste hospodárneho využitia a povinnosť uskutočniť rekultiváciu

podľa plánu schváleného podľa

§ 13a

. V odôvodnených prípadoch môže povoliť výnimku z povinnosti vykonať skrývku. Ak strany

dojednali o odstránení ekonomickej ujmy dohodu, ktorá je v súlade s právnymi predpismi,

orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu túto dohodu svojím rozhodnutím schváli;

inak rozhodne aj o povinnosti odstrániť ekonomickú ujmu a určí lehotu na jej splnenie.

Rozhodnutia pri rozsiahlejšej výstavbe, prípadne ťažbe vydáva postupne pre plochy,

k odňatiu ktorých podľa postupu výstavby, prípadne ťažby dochádza, aby sa odnímaná

pôda až do jej použitia na nepoľnohospodárske účely využila pre poľnohospodársku výrobu.

(3)

V prípadoch, v ktorých netreba predchádzajúci súhlas, rozhoduje orgán ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu po preskúmaní dôvodov navrhovaného odňatia s prihliadnutím na straty

na poľnohospodárskej produkcii. V rozhodnutí môže určiť podmienky odňatia.

(4)

Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu zašle odpis rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej

pôdy poľnohospodárskej výrobe príslušnému orgánu geodézie a kartografie, ktoré plochy

v rozhodnutí odňaté natrvalo poľnohospodárskej výrobe výjme z evidencie poľnohospodárskej

pôdy; plochy dočasne odňaté z evidencie nevyníma a vedie ich v osobitnej evidencii.

§ 15

(1)

O odňatí súčastí poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré nie sú poľnohospodárskou

pôdou, rozhoduje orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, v obvode ktorého

odnímaná súčasť, prípadne jej najväčšia časť leží, po preskúmaní dôvodov požadovaného

odňatia s prihliadnutím na jeho dôsledky pre poľnohospodársku výrobu. V rozhodnutí

môže určiť podmienky, za ktorých odňatie povoľuje; pritom musí prihliadať na ich účelnosť

a hospodárnosť. Na rozhodnutie o odňatí netreba predchádzajúci súhlas.

(2)

Odpis rozhodnutia doručí orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu príslušnému

orgánu geodézie a kartografie.

§ 16

(1)

Ten, na žiadosť koho sa poľnohospodárska pôda trvale alebo dočasne odníma poľnohospodárskej

výrobe, je povinný zaplatiť Štátnemu fondu na zúrodnenie pôdy

5

)

odvody v určenej výške.

(2)

Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením základné sadzby

odvodov, ako aj rozsah zníženia týchto sadzieb pri lúkach a pastvinách a rozsah zvýšenia

sadzieb

a)

pri odňatí odvodnenej alebo zavlažovanej ornej pôdy, chmeľníc, viníc, intenzívne

obhospodarovaných sadov a zeleninárskych plôch,

b)

pri odňatí poľnohospodárskej pôdy na ukladanie odpadových hmôt (s výnimkou odpadov

pri ťažobnej činnosti),

c)

pri prekročení lehoty na vykonanie rekultivačných prác určenej schváleným plánom

rekultivácie.

§ 17

Odvody za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe

(1)

Odvody za trvalé odňatie sa platia jednorazove.

(2)

Pri trvalom odňatí je rozhodujúcou výmerou na určenie odvodov celá plocha odnímanej

poľnohospodárskej pôdy. Pri bytovej výstavbe, pri výstavbe základného bytového technického

a občianskeho vybavenia pre sústredenú bytovú výstavbu a pri poľnohospodárskej účelovej

výstavbe je rozhodujúcou výmerou na určenie odvodov skutočne zastavovaná plocha poľnohospodárskej

pôdy, plocha použitá na komunikáciu alebo nádvorie a plocha určená na spevnenie, pri

ochranných pásmach tá plocha, na ktorej je poľnohospodárska výroba celkom vylúčená.

§ 18

Odvody za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe

(1)

Odvody za dočasné odňatie sa platia každoročne až do skončenia rekultivácie, po ktorej

sa pôda vráti poľnohospodárskej výrobe.

(2)

Odvody podľa odseku 1 sa platia aj pri trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy, ktorá

sa podľa schváleného plánu rekultivácie

a)

zalesní alebo sa na nej zriadi vodná plocha,

b)

vráti poľnohospodárskej výrobe po uplynutí dlhšej doby ako 12 rokov,

a to tiež až do skončenia rekultivácie.

§ 19

Dodatočný predpis odvodov

Ak sa zistí, že použitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely prekročilo

dobu jedného roka [

§ 22 písm. ch)

], predpíše orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý vydal rozhodnutie

o odňatí, odvody podľa

§ 18

, a to od času skutočného odňatia.

§ 20

Splatnosť odvodov

(1)

Pri trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe sú odvody splatné

do 15 dní odo dňa, keď rozhodnutie o odňatí nadobudlo právoplatnosť. Pri dočasnom

odňatí sú odvody splatné najneskoršie do konca každého kalendárneho roka, v ktorom

odňatie trvá.

(2)

Ak odvod nebol zaplatený včas a v plnej výške, vzniká povinnosť platiť z nezaplatených

súm penále, ktoré tvorí, ak ide o organizácie, 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania,

a ak ide o občanov, 5 % dlžnej sumy ročne. Výška penále sa určí platobným výmerom.

Penále je splatné do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru. V odôvodnených prípadoch

môže Ministerstvo financií Českej socialistickej republiky alebo Ministerstvo financií

Slovenskej socialistickej republiky penále znížiť alebo odpustiť, prípadne určiť orgány

a vymedziť ich oprávnenie na povoľovanie tejto úľavy.

§ 21

Zníženie výšky odvodov

(1)

Organizáciám, ktoré podľa schváleného plánu vlastnými prostriedkami vykonajú alebo

na vlastný náklad zabezpečia zúrodnenie alebo rekultiváciu, prípadne iné opatrenie

investičnej alebo neinvestičnej povahy v záujme lepšieho využitia iných pozemkov,

než ktoré boli pre ne odňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo v záujme rozšírenia

poľnohospodárskeho pôdneho fondu, sa môžu so súhlasom Ministerstva poľnohospodárstva

a výživy Českej socialistickej republiky alebo Ministerstva poľnohospodárstva a výživy

Slovenskej socialistickej republiky odvody znížiť o sumu zodpovedajúcu vynaloženým

nákladom.

(2)

Pri účelovej poľnohospodárskej výstavbe sa môžu v jednotlivých odôvodnených prípadoch

novozaloženým organizáciám poľnohospodárskej výroby a poľnohospodárskych služieb a

poľnohospodárskym organizáciám, v ktorých došlo k podstatnému rozšíreniu výrobnej

činnosti alebo k značnému rozšíreniu členskej základne, so súhlasom Ministerstva poľnohospodárstva

a výživy a Ministerstva financií Českej socialistickej republiky alebo Ministerstva

poľnohospodárstva a výživy a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky

odvody znížiť. Súhlas možno udeliť, len ak bolo rozhodnutie o odňatí vydané najneskoršie

do 5 rokov od vzniku organizácie alebo od podstatného rozšírenia jej výrobnej činnosti

alebo značného rozšírenia jej členskej základne. Odvody sa môžu znížiť najviac o 50

%.

(3)

O znížení odvodov podľa odsekov 1 a 2 rozhoduje orgán ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, ktorý vydal rozhodnutie o odňatí.

§ 22

Oslobodenie od odvodov

Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe sa nepredpisujú,

ak ide o odňatie

a)

v zastavanom území obce,

b)

na výstavbu líniových dopravných stavieb a na výstavbu letísk,

c)

za účelom uskutočňovania investícií do pôdy na zintenzívnenie poľnohospodárskej výroby

a zvýšenie jej produktivity a na ťažbu rašeliny na poľnohospodárske účely,

d)

na zriadenie ochranných pásem I. stupňa zdrojov pitnej vody na hromadné zásobovanie

obyvateľstva a užších ochranných pásem prírodných liečivých zdrojov,

e)

za účelom jej začlenenia do lesného fondu v záujme účelnejšieho využitia alebo zaradenia

medzi pozemky, ktoré nemožno poľnohospodársky obrábať, alebo na zriadenie rybochovných

rybníkov na pôde trvale zamokrenej a nevhodnej na poľnohospodársku výrobu,

f)

na umiestnenie signálov, stabilizačných kameňov a iných značiek na geodetické účely,

stožiarov nadzemného vedenia, vstupných šachiet podzemného vedenia, pokiaľ v jednotlivých

prípadoch nejde o plochu väčšiu ako 30 m

2

,

g)

na umiestnenie prečerpávacích staníc, vrtov a studní a staníc nadzemného (podzemného)

vedenia, pokiaľ odnímaná plocha v jednotlivých prípadoch nepresahuje 55 m

2

, a veterných jám,

h)

na účely ochrany prírody alebo na vykonávanie archeologických výskumov a výkopov,

ch)

na nepoľnohospodárske účely po čas kratší ako jeden rok, včítane uvedenia pôdy do

pôvodného stavu.

§ 23

Ekonomická ujma

(1)

Organizácia, v záujme ktorej sa poľnohospodárska pôda odníma poľnohospodárskej výrobe

alebo sa hospodárenie na takej pôde obmedzuje alebo sťažuje, je povinná odstrániť,

s výnimkou uvedenou v odseku 4, ekonomickú ujmu, ktorá socialistickej poľnohospodárskej

organizácii vznikla

a)

odňatím pôdy,

b)

zriadením ochranných pásem na ochranu zdravotnej nezávadnosti nádrží povrchových

vodných zdrojov pitnej vody na hromadné zásobovanie obyvateľstva alebo na ochranu

prírodných liečivých zdrojov,

ak tým došlo k podstatnému zásahu do hospodárenia socialistickej poľnohospodárskej

organizácie.

(2)

Ekonomická ujma sa odstraňuje opatreniami slúžiacimi na intenzifikáciu poľnohospodárskej

výroby. Organizácia, ktorá je podľa odseku 1 povinná ekonomickú ujmu odstrániť, môže

túto povinnosť splniť buď tým, že poskytne na uvedené opatrenia finančné prostriedky,

alebo urobí tieto opatrenia sama.

(3)

Pri ochranných pásmach uvedených v odseku 1 písm. b) platí o rozhodovaní v pochybnostiach

o tom, či ide o podstatný zásah, ustanovenie

§ 13a ods. 6

obdobne; o vyčíslení ekonomickej ujmy a o návrhu opatrení na jej odstránenie, o dohode

o jej odstránení, prípadne o rozhodnutí o povinnosti ekonomickú ujmu odstrániť platí

ustanovenie

§ 13a ods. 7

a

§ 14 ods. 2

primerane.

(4)

Ekonomická ujma sa neodstraňuje pri ochranných pásmach I. stupňa zdrojov pitnej vody

na hromadné zásobovanie obyvateľstva a pri užších ochranných pásmach prírodných liečivých

zdrojov.

§ 24

Podrobnosti o ekonomickej ujme a o jej odstraňovaní ustanoví vláda Československej

socialistickej republiky nariadením.

§ 25

Ustanovenia

§ 7 ods. 1

,

§ 10

,

§ 13a

,

§ 14 a § 15

neplatia v prípadoch použitia poľnohospodárskej pôdy a ostatných súčastí poľnohospodárskeho

pôdneho fondu

a)

na umiestnenie signálov, stabilizačných kameňov a iných značiek pre geodetické účely,

stožiarov nadzemného vedenia, vstupných šachiet podzemného vedenia, pokiaľ v jednotlivých

prípadoch nejde o plochu väčšiu ako 30 m

2

,

b)

na umiestnenie prečerpávacích staníc, vrtov a studní a staníc nadzemného (podzemného)

vedenia, pokiaľ v jednotlivých prípadoch nejde o plochu väčšiu ako 55 m

2

, a veterných jám,

c)

na nepoľnohospodárske účely po dobu kratšiu ako jeden rok vrátane uvedenia pôdy do

pôvodného stavu.

§ 26

V prípadoch uvedených v

§ 25 písm. c)

je však ten, kto poľnohospodársku pôdu odníma poľnohospodárskej výrobe, povinný vopred

prerokovať s orgánom ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu použitie poľnohospodárskej

pôdy na nepoľnohospodárske účely a ohlásiť ukončenie jej nepoľnohospodárskeho použitia

a jej uvedenie do pôvodného stavu.

§ 27

(1)

Organizáciám, ktoré porušia povinnosti uvedené v odseku 2, môžu orgány ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu ukladať pokuty až do výšky 500 000 Kčs.

(2)

Pokuty sa ukladajú

a)

za neoprávnené zaberanie pôdy, ktorá je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu,

alebo za neoprávnenú činnosť na tejto pôde, poškodzujúcu poľnohospodársku výrobu,

b)

za uskutočnenie zmeny kultúry bez súhlasu príslušného orgánu ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, pokiaľ je tento súhlas podľa

§ 4

potrebný,

c)

za nedostatočné obrábanie alebo nedostatočné využívanie poľnohospodárskej pôdy,

d)

za porušenie povinnosti viesť vlastnú (podnikovú) evidenciu pôdy,

e)

za nesplnenie opatrenia uloženého rozhodnutím orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho

fondu vydaným podľa tohto zákona.

(3)

Orgány ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu môžu ukladať pokuty aj pracovníkom

organizácie, ktorí porušenie jej povinnosti zavinili, ak nejde o trestný čin alebo

prečin; výška pokuty u pracovníka môže byť najviac trojnásobok jeho priemerného zárobku.

6

)

Ak pracovníkovi bola uložená pokuta podľa tohto ustanovenia, nemožno mu za tento

čin uložiť pokutu podľa iných predpisov.

(4)

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán príslušný na jej uloženie

dozvedel o porušení povinnosti, najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď k porušeniu

povinnosti došlo.

(5)

Uložením pokuty organizácii zostáva nedotknutá trestná zodpovednosť jej pracovníkov

i zodpovednosť organizácie a pracovníkov organizácie podľa predpisov o náhrade škody.

§ 28

Socialistické poľnohospodárske organizácie, ktoré sú užívateľmi (vlastníkmi) pôdy

patriacej do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, sú povinné v spolupráci s orgánmi geodézie

a kartografie viesť vlastnú (podnikovú) evidenciu tejto pôdy.

§ 29

(1)

Nezastavané pozemky, ktoré dosiaľ neboli vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu

v chatových lokalitách vzniknutých predo dňom začiatku účinnosti zákona a ktorých

dostavba je v súlade so zámermi územného plánovania, sa môžu použiť na výstavbu rekreačných

chát len tam, kde to určí Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Českej socialistickej

republiky alebo Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej

republiky.

(2)

Povinnosť odstrániť ekonomickú ujmu sa nevzťahuje na prípady, v ktorých bol daný

predchádzajúci súhlas pred 1. októbrom 1976.

§ 30

(1)

Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy vydá podrobnejšiu úpravu

a)

o tom, ktoré pozemky patria do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a o zakladaní a

vedení vlastnej (podnikovej) evidencie pôdy poľnohospodárskymi organizáciami,

b)

povinností užívateľov (vlastníkov) poľnohospodárskej pôdy pri zabezpečovaní riadneho

hospodárenia na poľnohospodárskej pôde, najmä s ohľadom na jej intenzívne a racionálne

využívanie na modernú poľnohospodársku veľkovýrobu,

c)

o podmienkach a postupe pri odnímaní pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, najmä

pri odnímaní na účely zalesnenia alebo zaradenia medzi pozemky, ktoré nemožno poľnohospodársky

obrábať, a o náležitostiach plánov rekultivácie,

d)

ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu pri územnoplánovacej činnosti, pri spracúvaní

návrhov na určenie dobývacích priestorov, pri prípravnej dokumentácii stavieb a pri

ťažobnej a priemyselnej činnosti,

e)

na upresnenie prípadov uvedených v

§ 22

.

(2)

Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Českej socialistickej republiky a Ministerstvo

poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky ustanoví spôsob zisťovania

bonitných tried poľnohospodárskej pôdy.

§ 31

Zrušujú sa

zákon

č. 48/1959 Zb.

o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva

č. 7/1960 Zb.

o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

§ 32

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1966.