VYHLÁŠKA 53/1965 Z. z. o výcviku a ďalšom zvyšovaní odbornosti vodičov cestných motorových vozidiel

§ 1

Organizácie oprávnené na vykonávanie výcviku vodičov

(1)

Výcvik vodičov cestných motorových vozidiel (ďalej len „motorové vozidlá“) môžu vykonávať,

ak splnia podmienky ustanovené touto vyhláškou

a)

Sväz pre spoluprácu s armádou (ďalej len „Sväzarm“),

b)

odborné školy, stredné odborné školy a odborné učilištia (ďalej len „školy“),

c)

iné štátne hospodárske a rozpočtové organizácie (ďalej len „štátne organizácie“).

(2)

Organizácie oprávnené na výcvik vodičov podľa odseku 1 (ďalej len „oprávnené organizácie“)

dbajú o pedagogicky a odborne vysokú úroveň výcviku.

(3)

Okresné národné výbory v spolupráci s okresnými dopravnými inšpektorátmi Verejnej

bezpečnosti pomáhajú oprávneným organizáciám pri plnení úloh súvisiacich s výcvikom

vodičov a sústavne sledujú a hodnotia celkovú úroveň výcviku v jednotlivých organizáciách,

najmä úroveň učiteľov, vybavenie výcvikových zariadení a pripravenosť žiakov na skúšku.

U mestských dopravných podnikov a škôl preberá túto povinnosť národný výbor, ktorý

tieto organizácie riadi, spolu s okresným dopravným inšpektorátom Verejnej bezpečnosti.

(4)

Výcvik vodičov vykonávajú oprávnené organizácie vo svojich výcvikových zariadeniach

(autoškoly, automotokluby).

(5)

Sväzarm vykonáva výcvik vodičov motorových vozidiel pre potreby národného hospodárstva

a občanov formou kurzov, individuálneho výcviku a diaľkového štúdia.

(6)

Školy môžu vykonávať výcvik vodičov pre svojich žiakov (učňov), pokiaľ je táto činnosť

obsiahnutá v ich učebnom pláne i ako predmet nepovinný.

(7)

Štátne organizácie môžu vykonávať výcvik vodičov pre svojich pracovníkov na získanie

vodičského oprávnenia skupiny A, B, C, D, M, T,

*)

len ak je to potrebné pre zabezpečenie ich úloh alebo pre potrebu Ľudových milícií,

civilnej obrany alebo požiarnej ochrany. Poľnohospodárske štátne organizácie môžu

vykonávať výcvik i pre poľnohospodárske závody, ak je to potrebné pre zabezpečenie

činnosti poľnohospodárskeho závodu. Štátne organizácie, v ktorých by nebolo účelné

a hospodárne zriaďovať jednorazový kurz, združujú sa na vykonávanie výcviku v kurzoch

s inými štátnymi organizáciami.

§ 2

Súhlas na vykonávanie výcviku vodičov

(1)

Na vykonávanie výcviku vodičov je potrebný predchádzajúci písomný súhlas okresného

dopravného inšpektorátu Verejnej bezpečnosti.

(2)

Súhlas môže sa vydať pre usporiadanie jednorazového kurzu alebo pre trvalé vykonávanie

výcviku v kurzoch.

(3)

V žiadosti o súhlas na vykonávanie výcviku vodičov treba uviesť

a)

názov a sídlo žiadateľa, jeho nadriadený orgán a ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého

žiadateľ patrí,

b)

sídlo výcvikového zariadenia, meno, priezvisko a bydlisko zodpovedného vedúceho výcvikového

zariadenia,

c)

účel, pre ktorý je výcvik vodičov usporiadaný,

d)

skupina vodičského oprávnenia, pre získanie ktorého sa výcvik vykonáva,

e)

či ide o jednorazový kurz alebo trvalý výcvik,

f)

učebný plán,

g)

menný zoznam učiteľov s uvedením predmetov, ktoré sú oprávnení vyučovať,

h)

miestnosť, kde sa bude výučba teórie vykonávať, zoznam učebných pomôcok a cvičných

vozidiel,

ch)

predpokladaná kapacita výcvikového zariadenia a počet žiakov na jeden kurz a jeden

rok.

Škola priloží k žiadosti doklad o tom, že výcvik vodičov je obsiahnutý v jej učebnom

pláne.

(4)

Súhlas na vykonávanie výcviku vodičov sa vydá len za podmienky, že výcvik vodičov

bude vykonávaný

a)

oprávnenými učiteľmi (

§ 4

),

b)

podľa učebnej osnovy výcviku vodičov vydanej Ministerstvom dopravy (

§ 3 ods. 3

),

c)

na cvičných vozidlách spĺňajúcich podmienky

§ 7

,

d)

s predpísanými a schválenými učebnými pomôckami (

§ 8

),

e)

v kurzoch, v ktorých sa neprekročí najvyšší počet žiakov ustanovený v

§ 3 ods. 4

.

§ 3

Rozsah a spôsob vykonávania výcviku vodičov

(1)

Cieľom výcviku je, aby vodič získal dopravno-prevádzkové a technické znalosti potrebné

pre dokonalé vedenie a ovládanie vozidla a pre jeho hospodárnu prevádzku.

(2)

Výcvik vodičov sa skladá z

a)

výučby teórie,

b)

praktického výcviku v údržbe a vedení vozidla.

(3)

Výcvik vodičov sa vykonáva najmenej v rozsahu určenom príslušnou učebnou osnovou.

Učebné osnovy pre jednotlivé skupiny vodičských oprávnení vydá Ministerstvo dopravy

po dohode s ministerstvami vnútra a národnej obrany.

Pri výcviku vodičov na školách sa upustí od výučby teórie v rozsahu, v ktorom sa príslušná

látka vyučuje v odbornom predmete.

Žiaci, ktorí majú ukončené stredné odborné, vyššie odborné alebo vysokoškolské vzdelanie

strojníckeho alebo elektrotechnického smeru alebo smeru poľnohospodárskej mechanizácie,

sa nemusia zúčastniť výučby teórie konštrukcie a údržby vozidla.

(4)

Výcvik vodičov sa vykonáva obvykle hromadne v kurzoch, pričom najvyšší počet žiakov

v jednom kurze môže byť 35.

(5)

Za podmienok a v rozsahu určenom učebnou osnovou môžu žiadatelia o vodičské oprávnenie

študovať aj diaľkove.

(6)

S praktickým výcvikom vedenia nesmie sa začať skôr, než si žiaci osvoja základnú

znalosť pravidiel cestnej premávky a než sa oboznámia s teóriou vedenia a technikou

jazdy. Konečné lekcie praktického výcviku vedenia sa vykonávajú na cestách s bežnou

premávkou, za normálnych prevádzkových pomerov a podmienok.

(7)

Praktický výcvik vedenia motorových vozidiel sa vykonáva obvykle v lekciách po 25

minútach skutočnej jazdy. Denne smie žiak absolvovať najviac dve lekcie, t. j. 50

minút jazdy. Pri praktickom výcviku vedenia s rozsahom vyšším ako 12 hodín (24 lekcií)

jazdy sa zvyšuje táto hranica na dvojnásobok za predpokladu, že žiak má po dvoch lekciách

prestávku v trvaní najmenej 25 minút. Dĺžka jazdy v jednej lekcii musí byť v priemere

celého výcviku najmenej 10 km, pri traktore 5 km. Na školách trvajú dve lekcie jazdy

45 minút. Dĺžka jazdy v jednej lekcii musí byť v priemere celého výcviku taktiež najmenej

10 km, pri traktore 5 km. Celková skutočná doba praktického výcviku určená učebnou

osnovou musí sa dodržať.

(8)

Praktický výcvik vedenia vozíkov pre telesne postihnuté osoby sa prispôsobí zdravotným

možnostiam žiaka. Výcvik telesne postihnutých osôb sa môže vykonávať na vozíku, ktorý

nespĺňa podmienky

§ 7 ods. 1

a

5

.

(9)

Praktický výcvik vedenia autobusu je dovolené vykonávať iba v autobusoch o celkovej

dĺžke 9 alebo viac metrov.

(10)

Praktický výcvik v údržbe motorových vozidiel sa vykonáva v skupinách najviac po

siedmich žiakoch.

§ 4

Učitelia teórie a praktického výcviku

(1)

Vyučovať teóriu a vykonávať praktický výcvik vedenia a údržby motorových vozidiel

môžu len osoby (ďalej len „učitelia“), ktorým krajský dopravný inšpektorát Verejnej

bezpečnosti alebo orgán ozbrojených síl alebo bezpečnostných sborov vydal osvedčenie

pre učiteľov.

(2)

Osvedčenie pre učiteľov môže sa vydať iba osobám, ktoré poskytujú záruku, že povedú

výcvik svedomite, preukážu potrebné pedagogické znalosti, zložia s úspechom skúšku

pred komisiou zloženou zo zástupcov krajského dopravného inšpektorátu Verejnej bezpečnosti,

krajského národného výboru a vedenia motoristickej katedry Sväzarmu a spĺňajú ďalšie

podmienky ustanovené v odsekoch 5 až 7. V osvedčení pre učiteľov musia byť uvedené

predmety, ktoré je učiteľ oprávnený vyučovať.

(3)

Osvedčenie pre učiteľov sa vydáva (predlžuje) na dobu piatich rokov. Ak učiteľ po

uplynutí tejto doby žiada o predĺženie osvedčenia, musí sa podrobiť preskúšaniu svojich

schopností pred komisiou uvedenou v odseku 2.

(4)

Skúšobný poriadok pre skúšky učiteľov vydá Ministerstvo dopravy po dohode s Ministerstvom

vnútra; pre skúšky učiteľov, ktorí budú vyučovať teóriu a vykonávať praktický výcvik

vedenia a údržby motorových vozidiel skupiny T, aj po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva,

lesného a vodného hospodárstva.

(5)

Oprávnenie vyučovať pravidlá cestnej premávky, predpisy o podmienkach prevádzky cestných

motorových vozidiel, hospodárnosti prevádzky cestných motorových vozidiel a bezpečnosti

pri práci v automobilovej doprave môže sa udeliť iba osobám, ktoré majú vodičské oprávnenie

tej skupiny, na získanie ktorého budú vykonávať výcvik.

(6)

Oprávnenie vykonávať praktický výcvik vedenia a údržby motorových vozidiel skupiny

*)

a)

A a M môže sa udeliť vodičom, ktorí majú vodičské oprávnenie na vedenie motorových

vozidiel skupiny A a preukážu najmenej dvojročnú prax vo vedení vozidiel tejto skupiny,

b)

B a C môže sa udeliť vodičom, ktorí majú vodičské oprávnenie na vedenie motorových

vozidiel skupiny C a preukážu najmenej dvojročnú prax vo vedení vozidiel tejto skupiny,

c)

T môže sa udeliť vodičom, ktorí majú vodičské oprávnenie na vedenie motorových vozidiel

skupiny C alebo T a preukážu najmenej dvojročnú prax vo vedení poľnohospodárskych

traktorov,

d)

D môže sa udeliť vodičom, ktorí majú vodičské oprávnenie tejto skupiny a preukážu

najmenej dvojročnú prax vo vedení motorových vozidiel tejto skupiny.

(7)

Oprávnenie vyučovať teóriu konštrukcie, údržby, vedenia a techniky jazdy motorových

vozidiel skupiny

a)

A a M môže sa udeliť vodičom, ktorí majú vodičské oprávnenie na vedenie motorových

vozidiel skupiny A,

b)

B a C môže sa udeliť vodičom, ktorí majú vodičské oprávnenie na vedenie motorových

vozidiel skupiny C,

c)

T môže sa udeliť vodičom, ktorí majú vodičské oprávnenie na vedenie motorových vozidiel

skupiny C alebo T,

d)

D môže sa udeliť vodičom, ktorí majú vodičské oprávnenie tejto skupiny.

(8)

Učitelia výcviku vodičov sú povinne združení v motoristických katedrách Sväzarmu,

okrem stálych učiteľov škôl vyučujúcich odborný predmet obsiahnutý v učebnej osnove

pre výcvik vodičov a pracovníkov organizácií verejnej cestnej a mestskej dopravy,

ktorí vykonávajú činnosť učiteľov výcviku vodičov v rámci svojej pracovnej povinnosti;

títo učitelia sa však môžu za členov katedry prihlásiť.

(9)

Krajský dopravný inšpektorát Verejnej bezpečnosti odoberie osvedčenie, ak zistí,

že učiteľ neposkytuje záruku svedomitého výkonu tejto funkcie alebo že stratil požadovanú

odbornosť.

§ 5

Povinnosti vedúcich výcvikových zariadení a učiteľov výcviku vodičov

(1)

Vedúci výcvikového zariadenia zodpovedá za riadne, plánovité a plynulé vykonávanie

výcviku vodičov v súlade s učebnými osnovami a dbá na to, aby každý žiak bol po úspešnom

skončení výcviku povolaný bez neodôvodneného odkladu na skúšku. Stará sa v spolupráci

s motoristickou katedrou Sväzarmu o zvyšovanie kvalifikácie jemu podriadených učiteľov.

Zodpovedá za dobrý technický stav cvičného vozidla.

(2)

Učitelia výcviku vodičov sú povinní dodržiavať určenú učebnú osnovu. Počas výcviku

vodičov a po jeho skončení sa presvedčia, či sú žiaci riadne pripravení na zloženie

predpísanej skúšky. Ak zistia, že žiak je pripravený nedostatočne, nesmú pripustiť,

aby bol povolaný na vodičskú skúšku a určia mu doplňujúci výcvik. Pri praktickom výcviku

vedenia majú primerane povinnosti vodiča motorového vozidla.

§ 6

Podmienky pre prijatie žiaka na výcvik vodičov

Do výcviku vodičov môže byť zaradený žiadateľ, ktorý ku dňu ukončenia výcviku splní

vek predpísaný pre udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel príslušnej

skupiny.

§ 7

Cvičné vozidlá

(1)

Vozidlo, na ktorom sa vykonáva praktický výcvik vedenia, musí byť vybavené zariadením

umožňujúcim pri výcviku bezpečnú jazdu (dvoje zariadení na ovládanie spojky, prevádzkové

brzdy, a pri motocykli dvoje vedení). Cvičný traktor musí byť okrem toho vybavený

ešte sedadlom pre učiteľa umiestneným vedľa sedadla alebo za sedadlom žiaka. Autobusy,

malé motocykle a skútre nemusia mať dvoje vedení a ovládaní. Pri praktickom výcviku

vedenia sa smú používať len cvičné vozidlá, ktoré sú v socialistickom vlastníctve

a ktorých spôsobilosť na výcvik schválil okresný dopravný inšpektorát Verejnej bezpečnosti.

(2)

Cvičné vozidlo (okrem motocykla s dvoma vedeniami) musí mať označenie „Cvičná jazda“

čiernym písmom na bielom podklade. Označenie má podobu rovnostranného trojuholníka

so zaokrúhlenými vrcholmi postaveného na základňu. Strany dlhé 25 cm sú červeno lemované

v šírke 2 cm. Označenie sa umiestni vpredu na ľavej strane vozidla a vzadu uprostred

alebo na ľavej strane karosérie.

(3)

Praktický výcvik vedenia nie je dovolené vykonávať na vozidlách zdravotníckej a banskej

záchrannej služby a požiarnej ochrany používajúcich zvláštne výstražné znamenie. Pri

praktickom výcviku vedenia nesmú byť vo vozidlách osoby na výcviku nezúčastnené alebo

nebezpečné náklady.

(4)

Cvičné vozidlo musí byť vždy v bezchybnom technickom stave, čisté a správne udržiavané

(

§ 5 ods. 1

). Na výcvik sa používajú vozidlá takých značiek a typov, aké sa hromadne používajú

v cestnej premávke. Výcvik na zastaralých alebo nebežných typoch vozidiel nie je dovolený.

(5)

Držiteľ cvičného vozidla je povinný najmenej raz ročne predviesť toto vozidlo na

technickú kontrolu okresnému dopravnému inšpektorátu Verejnej bezpečnosti.

§ 8

Učebné pomôcky

(1)

Na výcvik vodičov sa použijú vhodné učebné pomôcky (príručky, doplnková literatúra,

obrazy, filmy, hromadne vyrábané funkčné modely, cvičné stolice a pod.); tieto pomôcky

sa môžu hromadne vyrábať len po predchádzajúcom schválení Ministerstvom dopravy. Oprávnené

organizácie sú povinné dopĺňať učebné pomôcky tak, aby zodpovedali súčasnému technickému

rozvoju a vozidlám novozavádzaným do cestnej premávky.

(2)

Na výcvik vodičov sa smú používať iba učebnice schválené Ministerstvom dopravy, pre

školy Ministerstvom školstva a kultúry po dohode s Ministerstvom dopravy.

(3)

Úplnosť a vhodnosť používaných učebných pomôcok kontrolujú okresné dopravné inšpektoráty

Verejnej bezpečnosti v spolupráci s okresnými národnými výbormi.

§ 9

Povinnosti žiakov výcvikových zariadení

Žiak je povinný zúčastniť sa na výcviku vodičov v plnom rozsahu. Ak zmešká viac ako

štvrtinu osnovou predpísanej výučby teórie alebo praktického výcviku údržby, je povinný

absolvovať výcvik znova. Všetky zameškané lekcie praktického výcviku vedenia musia

sa doplniť.

§ 10

Individuálny výcvik vodičov

Pri individuálnom výcviku

*)

musí sa dodržať rozsah výcviku určený učebnou osnovou. Môže sa však vykonávať i na

vozidlách, ktoré nespĺňajú podmienky

§ 7 ods. 1

a

5

, prípadne na vozidlách nebežného typu.

§ 11

Bezpečná, plynulá a hospodárna cestná prevádzka, ako aj nové dopravné prostriedky

vyžadujú, aby sa odborná a technická úroveň vodičov sústavne a cieľavedome zvyšovala

a upevňovala. Na plnenie tejto úlohy slúži najmä

a)

zácvik vodičov,

b)

pravidelné povinné poučovanie vodičov z povolania,

c)

starostlivosť o výchovu a ďalší odborný rast ostatných vodičov.

§ 12

Spôsob zácviku vodičov

(1)

Ak sa má vodičovi zveriť vozidlo, vo vedení ktorého nemá prax, organizácia mu na

jeho žiadosť umožní na vozidle zácvik pod vedením inštruktora.

(2)

Zácvik sa vykonáva za bežnej prevádzky, prípadne hospodárskeho výkonu vozidla pod

dohľadom inštruktora.

§ 13

Inštruktori pre zácvik vodičov

Inštruktorov pre zácvik vodičov motorových vozidiel a jazdných súprav určuje organizácia,

ktorá zácvik vykonáva, z radov svojich pracovníkov, a to disciplinovaných a odborne

zdatných vodičov, ktorí majú dostatočnú prax vo vedení príslušného druhu vozidla.

Inštruktor pre zácvik vodičov nemusí mať osvedčenie pre učiteľov; pri zácviku nepreberá

povinnosti a zodpovednosť vodiča.

§ 14

Spôsob a rozsah povinného poučovania

(1)

Pravidelné povinné poučovanie vodičov z povolania (ďalej len „povinné poučovanie“)

vykonávajú organizácie, v ktorých je vodič v pracovnom pomere, prípadne družstevné

organizácie, ktorých je členom, v závodných (družstevných) školách práce. Na ten účel

zabezpečujú potrebné podmienky (inštruktorov povinného poučovania, vhodnú miestnosť,

potrebné učebné pomôcky a pod.).

(2)

Organizácie, v ktorých by nebolo účelné a hospodárne usporadúvať povinné poučovanie

samostatne, združujú sa na spoločné povinné poučovanie s ďalšími organizáciami, prípadne

zveria vykonávanie tejto činnosti Sväzarmu.

(3)

Povinné poučovanie sa vykonáva v rozsahu najmenej 40 hodín ročne, t. j. spravidla

4 hodiny mesačne. Táto doba sa započítava do pracovného času vodičov a uhrádza sa

ich priemernou hodinovou mzdou. Pre toto povinné poučovanie možno vyhradiť jeden osemhodinový

pracovný deň v dvojmesačnom cykle. Povinné poučovanie musí sa plánovať tak, aby ním

prešli všetci vodiči z povolania a aby nebola ohrozená vlastná prevádzka organizácie.

(4)

Na jednom behu povinného poučovania sa nemá spravidla zúčastniť viac ako 35 vodičov.

Vyučovacia hodina trvá 50 minút, prestávky medzi každou vyučovacou hodinou 10 minút.

(5)

O povinnom poučovaní je organizácia povinná viesť presnú evidenciu. Neospravedlnená

neúčasť na povinnom poučovaní sa považuje za neodôvodnenú neprítomnosť vodiča v práci.

(6)

Vodiči, ktorí zameškali najmenej 8 hodín povinného poučovania v posledných troch

mesiacoch, sú povinní zúčastniť sa na náhradnom poučovaní s rovnakou tematikou, a

to prípadne i v inej organizácii.

(7)

Organizácia vysielajúca vodičov na náhradné poučovanie do inej organizácie prerokuje

zaradenie svojich vodičov na povinné poučovanie v tejto organizácii, ktorá ich zaradí

do svojej evidencie (odsek 5) a vyúčtuje vysielajúcej organizácii príslušnú sumu nákladov

v zmysle

§ 16

.

(8)

Ministerstvo dopravy vydáva ročný rámcový tematický plán povinného poučovania

*)

; pri spracovaní osnov jednotlivých tém organizácia prihliadne najmä na svoju dopravnú

činnosť a na zloženie svojho vozového parku.

§ 15

Inštruktori povinného poučovania

(1)

Funkciu inštruktorov povinného poučovania vykonávajú učitelia výcviku vodičov alebo

disciplinovaní, odborne zdatní a skúsení vodiči, prípadne iní odborní pracovníci cestnej

a mestskej dopravy, ktorí majú pre túto funkciu predpoklady.

(2)

Na návrh organizácie inštruktorov povinného poučovania schvaľuje príslušný národný

výbor (

§ 1 ods. 3

) po dohode s okresným dopravným inšpektorátom Verejnej bezpečnosti.

(3)

Na odborné prednášky nedopravnej tematiky možno prizvať externých prednášateľov,

napr. z okresného ústavu národného zdravia, Štátnej poisťovne, advokátskej poradne,

Sväzarmu, výrobného alebo opravárenského závodu.

§ 16

Úhrada nákladov

Úhrada nákladov za povinné poučovanie sa spravuje predpismi o závodných školách práce.

Náklady za povinné poučovanie vykonávané spoločne pre vodičov viacerých organizácií

uhrádzajú tieto organizácie pomerne podľa počtu vodičov, ktorí sa na povinnom poučovaní

zúčastnili. Pokiaľ povinné poučovanie vykonáva Sväzarm, platí pre výšku úhrady sadzba

schválená Ministerstvom financií.

§ 17

Preskúšanie vodičov

(1)

Organizácie sú povinné zabezpečiť pravidelné preskúšavanie svojich vodičov činných

v hromadnej preprave osôb alebo pri preprave nebezpečných nákladov, a to najmenej

raz za dva roky v rozsahu určenom Ministerstvom dopravy.

(2)

O preskúšaní sa urobí záznam v evidenčnom liste pracovníka.

§ 18

Úlohy národných výborov

Národné výbory (

§ 1 ods. 3

)

a)

dozerajú na organizovanie a vykonávanie povinného poučovania a kurzov usporadúvaných

v rámci závodných škôl práce a sledujú ich výsledky, zistené nedostatky odstraňujú

priamo v organizáciách,

b)

oboznamujú organizácie s tematickým plánom povinného poučovania (

§ 14 ods. 8

) pre nasledujúci štvrťrok, a to najneskoršie jeden mesiac pred jeho začiatkom,

c)

vedú evidenciu inštruktorov pre povinné poučovanie. Na zabezpečenie odbornej a pedagogickej

prípravy inštruktorov usporadúvajú v spolupráci s okresným dopravným inšpektorátom

Verejnej bezpečnosti a motoristickou katedrou Sväzarmu raz za štvrť roka semináre,

na ktorých sa inštruktori oboznámia s tematickým plánom nasledujúceho obdobia a s

problematikou, ktorá bude predmetom povinného poučovania. Na tieto semináre organizácie

vyšlú inštruktorov na svoj náklad.

§ 19

Úlohy organizácií

(1)

Organizácie doplnia tematický plán povinného poučovania na plný počet ustanovených

hodín o problémy vlastnej prevádzky a zabezpečia na plánované termíny povinného poučovania

prednášateľov a potrebné pomôcky. Tieto povinnosti plnia obdobne i organizácie vykonávajúce

povinné poučovanie v zmysle

§ 14 ods. 2

.

(2)

Organizácie oznámia najneskoršie na začiatku každého štvrťroka príslušnému národnému

výboru termíny povinného poučovania.

§ 20

O výchovu a ďalší odborný rast vodičov, ktorí nevykonávajú túto činnosť ako svoje

povolanie, stará sa Sväzarm, ktorý je súčasne povinný všestranne vytvárať vhodné podmienky

pre zabezpečenie rozvoja motorizmu po dohode s Ministerstvom dopravy.

§ 21

Povoľovanie výnimiek

Výnimky z ustanovení tejto vyhlášky povoľuje Ministerstvo dopravy po dohode s príslušnými

ústrednými orgánmi.

§ 22

Rozsah platnosti

Táto vyhláška sa nevzťahuje na výcvik vodičov ozbrojených síl a bezpečnostných sborov.

**)

§ 23

Platnosť doterajšej registrácie

Registrácia štátnych organizácií vykonaná podľa predtým platných predpisov sa považuje

za súhlas na vykonávanie výcviku podľa tejto vyhlášky (

§ 2

) do 31. 12. 1965.

§ 24

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa ustanovenia § 72 vyhlášky Ministerstva vnútra č. 145/1956 Ú. l. (Ú. v.)

o premávke na cestách, § 52 a 53 vyhlášky Ministerstva dopravy č. 145/1958 Ú. l. (Ú.

v.) o podmienkach premávky vozidiel na cestách, jednotná učebná osnova výcviku vodičov

motorových vozidiel vyhlásená úradným oznámením Ministerstva dopravy v čiastke 157

Ú. l. z roku 1953 (v čiastke 3 Ú. v. z roku 1954) v znení úradného oznámenia v čiastke

65 Ú. l. (v čiastke 66 Ú. v.) z roku 1954 a Smernice o dopravnom, hospodárskom a technickom

školení vodičov z povolania uverejnené v prílohe II úradného oznámenia Ministerstva

dopravy v čiastke 11 Ú. l. (v čiastke 18 Ú. v.) z roku 1954.

§ 25

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1965.