Zákon 53/1949 Z. z. o cestovných pasoch.

§ 1

Občania Československej republiky a osoby, ktoré sa za nich podľa príslušných predpisov

považujú, smú, pokiaľ podľa tohto zákona sa neustanoví inak, prekročiť hranice Československej

republiky alebo sa zdržiavať v cudzine len s platným československým cestovným pasom.

§ 2

(1)

Pokiaľ sa v odsekoch 2 a 3 neustanovuje inak, vydáva československé cestovné pasy

Ministerstvo zahraničných vecí.

(2)

Osobám, uvedeným v

§ 1

, bývajúcim v cudzine, vydávajú československé cestovné pasy v mene Ministerstva zahraničných

vecí zastupiteľské úrady Československej republiky, ktoré určí Ministerstvo zahraničných

vecí po dohode s Ministerstvom vnútra vyhláškou v Úradnom liste.

(3)

Ministerstvo zahraničných vecí vydáva po dohode s Ministerstvom vnútra

a)

diplomatické cestovné pasy osobám, u ktorých je to odôvodnené medzinárodnými zvyklosťami,

b)

osobitné (najmä služobné) cestovné pasy osobám, ktoré boly poverené úradným poslaním

pri cudzích vládach alebo pri medzinárodných orgánoch, ako aj osobám, ktoré idú do

cudziny alebo sa tam zdržujú s iným úradným poslaním.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia i o predlžovaní časovom a o rozširovaní územnej

platnosti československých cestovných pasov.

(5)

Na vydanie, časové predĺženie a rozšírenie územnej platnosti československého cestovného

pasu niet právneho nároku.

§ 3

Orgán, príslušný podľa

§ 2

, môže vydaný československý cestovný pas odobrať, po prípade skrátiť jeho časovú

alebo zúžiť jeho územnú platnosť osobám, ktorých cesta do cudziny, po prípade ďalší

pobyt v cudzine, by mohly ohroziť záujmy štátnej bezpečnosti alebo iné verejné záujmy,

najmä hospodárske.

§ 4

Ministerstvo vnútra určí vyhláškou v Úradnom liste, aké údaje obsahuje československý

cestovný pas, čas, na aký ho možno vydať, po prípade predĺžiť jeho časovú platnosť,

kde, akým spôsobom a s akými dokladmi sa podávajú žiadosti o jeho vydanie, o jeho

časové predĺženie alebo o rozšírenie jeho územnej platnosti, ako aj v ktorých prípadoch

a pre aké osoby možno vydať spoločný československý cestovný pas.

§ 5

Cudzinec smie, pokiaľ podľa tohto zákona sa neurčí inak, prekročiť hranice Československej

republiky alebo sa v nej zdržiavať len s platným cestovným pasom, ktorý mu vydal príslušný

úrad jeho domovského štátu, ktorý obsahuje hlavné údaje o cudzincovej totožnosti a

ktorého územná platnosť sa vzťahuje na Československú republiku (cestovné pasy cudzincov).

§ 6

(1)

Ak to vyžadujú mimoriadne pomery alebo záujmy štátnej bezpečnosti, iné verejné záujmy,

najmä hospodárske, alebo dôvody vzájomnosti, môže Ministerstvo vnútra vyhláškou v

Úradnom liste, vydanou po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí, ustanoviť, že

cestovné pasy cudzincov musia byť opatrené československými vízami (vízová povinnosť),

a zároveň určiť orgány, ktoré vízum udeľujú a môžu zrušiť jeho platnosť. Tým istým

spôsobom sa vízová povinnosť zrušuje a mení jej rozsah.

(2)

Na udelenie víza niet právneho nároku. Proti rozhodnutiu, ktorým sa odopiera udelenie

víza alebo ktorým sa zrušuje jeho platnosť, niet odvolania.

§ 7

(1)

Ministerstvo vnútra môže vyhláškou v Úradnom liste ustanoviť všeobecné výnimky alebo

úľavy z pasovej povinnosti, najmä pre pohraničný styk. Tým istým spôsobom môže, najmä

na vykonanie medzinárodných smlúv, určiť, ktoré preukazy nahradzujú československé

cestovné pasy alebo cestovné pasy cudzincov, po prípade za akých podmienok.

(2)

Výnimky alebo úľavy z tohto zákona alebo z predpisov podľa neho vydaných pre jednotlivé

prípady alebo pre jednotlivé skupiny prípadov môže povoliť Ministerstvo vnútra alebo

orgán ním poverený.

§ 9

(1)

Zrušuje sa zákon zo dňa 29. marca 1928, č. 55 Sb., o cestovných pasoch. Nedotknuté

zostávajú však predpisy, vydané podľa uvedeného zákona, najmä predpisy o vízovej povinnosti,

pokiaľ tomuto zákonu neodporujú a pokiaľ podľa tohto zákona sa neustanoví inak.

(2)

Zákon zo dňa 29. mája 1947, č. 107 Sb., o opatreniach proti neoprávnenému prechodu

štátnych hraníc, ako aj predpisy podľa neho vydané zostávajú nedotknuté. Ďalej zostávajú

nedotknuté ustanovenia

§ 40 zákona zo dňa 6. októbra 1948, č. 231 Sb.

, na ochranu ľudovodemokratickej republiky, branný zákon a predpisy podľa neho vydané

a predpisy o vysťahovalectve, o hlásení obyvateľstva a o povoľovaní pobytu cudzincom.

§ 10

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. apríla 1949; vykoná ho minister vnútra po dohode

so zúčastnenými členmi vlády.