Vyhláška 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok

§ 1

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pred účinkami

nebezpečných látok pri mimoriadnej udalosti spojenej s ich únikom

a)

v objekte alebo v komplexe objektov (ďalej len „objekt“), v ktorom sa vyrába, skladuje

a manipuluje s nebezpečnými látkami,

b)

pri preprave nebezpečných látok,

c)

pri ohrození obyvateľstva teroristickým útokom alebo iným zámerným alebo náhodným

použitím,

d)

pri ohrození obyvateľstva sekundárnymi následkami mimoriadnych udalostí,

e)

pri ohrození z iných štátov.

§ 2

(1)

Nebezpečné látky sa na účely tejto vyhlášky členia na chemické nebezpečné látky,

rádioaktívne nebezpečné látky a biologické nebezpečné látky.

(2)

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

a)

únikom nebezpečnej látky jej nekontrolovateľné šírenie do okolia, ktoré vzniklo uvoľnením

sa takejto látky haváriou, poruchou alebo narušením technológie, poškodením skladovacieho,

prepravného alebo iného obalu, teroristickým útokom alebo iným zámerným alebo náhodným

použitím, resp. rozšírením prenosného ochorenia,

b)

rozsahom ohrozenia informácie a údaje o druhu ohrozujúcej mimoriadnej udalosti spojenej

s únikom nebezpečnej látky, oblasti ohrozenia, charakteristikách nebezpečných látok,

ich nepriaznivých účinkoch na život a zdravie, časových faktoroch ohrozenia a následkoch

mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky na životnom prostredí,

c)

oblasťou ohrozenia ohrozené územie, v ktorom pri mimoriadnej udalosti spojenej s

únikom nebezpečnej látky môže byť ohrozený život, zdravie alebo majetok.

§ 3

(1)

Protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia sú

a)

monitorovanie územia,

b)

varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb,

c)

evakuácia a ukrytie osôb,

d)

regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov,

e)

prvá predlekárska pomoc a neodkladná zdravotná starostlivosť,

f)

individuálna ochrana osôb,

g)

hygienická očista osôb,

h)

dekontaminácia terénu, budov a materiálu,

i)

zabezpečenie ochrany zamestnancov, ktorí nemôžu skončiť pracovnú činnosť a nachádzajú

sa v oblasti ohrozenia,

j)

likvidácia úniku nebezpečných látok a zamedzenie ich nekontrolovaného šírenia,

k)

profylaxia,

l)

zákaz a regulácia spotreby kontaminovaných potravín, vody a krmív,

m)

veterinárne opatrenia,

n)

opatrenia na zabezpečenie záchranných prác.

(2)

Protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia sú súčasťou plánu ochrany

obyvateľstva a plánu ochrany svojich zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti;

vykonávajú sa v závislosti od druhu mimoriadnej udalosti a rozsahu ohrozenia v súlade

s osobitnými predpismi.

5

)

§ 4

(1)

Monitorovanie územia je opatrenie nevyhnutné na zistenie a hodnotenie situácie pred

vznikom mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky, v období jej trvania

a po odstránení jej následkov. Cieľom monitorovania územia v oblasti ohrozenia je

vyhodnotiť stav zložiek životného prostredia a zdravotného stavu osôb a zvierat, ktoré

sú ohrozené mimoriadnou udalosťou spojenou s únikom nebezpečnej látky. Právnická osoba

a fyzická osoba – podnikateľ (ďalej len „prevádzkovateľ“) uvedený v

§ 1 písm. a)

vykonáva monitorovanie

a)

v objekte; túto činnosť vykonáva s prepojením na informačný systém civilnej ochrany

6

)

nepretržite od začatia prevádzky zdroja ohrozenia,

b)

v oblasti ohrozenia; mimo objektu zabezpečuje systém nepretržitého alebo mobilného

monitorovania na vopred určených trasách a bodoch; údaje z monitorovania poskytuje

prostredníctvom informačného systému civilnej ochrany.

(2)

Varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb sa plánuje v oblasti ohrozenia a vykonáva

sa ihneď po vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky.

(3)

Evakuácia a ukrytie osôb sa plánujú a realizujú v oblasti ohrozenia v závislosti

od druhu nebezpečných látok a ich účinkov na ľudský organizmus, pričom ukrytie sa

realizuje v ochranných stavbách podľa osobitného predpisu.

7

)

Ak po vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky nemožno vykonať

evakuáciu podľa osobitných predpisov,

8

)

ochrana osôb sa zabezpečuje ukrytím v stavbách, v ktorých sa osoby nachádzajú.

9

)

(4)

Regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov sa plánuje v oblasti ohrozenia a

zabezpečuje sa súčasne s varovaním obyvateľstva. Reguláciou pohybu osôb a dopravných

prostriedkov sa rozumie

a)

odklonenie dopravy,

b)

zabránenie vstupu nepovolaným osobám do oblasti ohrozenia,

c)

zabezpečenie plynulosti prechodu záchranných zložiek integrovaného záchranného systému,

10

)

d)

zabezpečenie plynulosti odsunu osôb z oblasti ohrozenia,

e)

zabránenie evakuovanému obyvateľstvu v predčasnom návrate,

f)

zabránenie rozširovaniu následkov pôsobenia nebezpečných látok mimo oblasti ohrozenia,

g)

určenie a zriadenie kontrolných stanovíšť.

11

)

(5)

Prvá predlekárska pomoc je súborom činností, ktoré slúžia na bezprostrednú pomoc

pri náhlom postihnutí zdravia s cieľom čo najviac minimalizovať následky u postihnutého.

Môže byť poskytnutá kdekoľvek a kedykoľvek, spravidla po odsune postihnutého z kontaminovaného

priestoru. Realizuje sa pred poskytnutím neodkladnej zdravotnej starostlivosti bez

špecializovaného vybavenia. Jej súčasťou je aj privolanie zdravotníckej odbornej pomoci.

Neodkladná zdravotná starostlivosť a zdravotná starostlivosť sa plánuje a vykonáva

podľa osobitných predpisov.

12

)

(6)

Individuálna ochrana osôb sa zabezpečuje improvizovanými prostriedkami a špeciálnymi

prostriedkami individuálnej ochrany, ktoré sa používajú bez vyzvania ihneď po varovaní

obyvateľstva po vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky, pričom

a)

improvizovanými prostriedkami sa rozumejú prostriedky, ktoré sa zhotovujú na ochranu

dýchacích ciest, očí a nekrytých častí tela z bežne dostupných materiálov, ktoré sú

určené len na nevyhnutný čas pri evakuácii alebo na krátkodobý nevyhnutný pohyb vonku,

b)

špeciálnymi prostriedkami individuálnej ochrany osôb sa rozumejú ochranné pomôcky

dýchacích ciest a povrchu tela pôsobiace proti účinkom nebezpečných látok.

(7)

Hygienická očista osôb je zameraná na obmedzenie pôsobenia alebo na odstránenie nebezpečných

látok z povrchu ich tela a člení sa na

a)

čiastočnú, ktorá zabezpečí obmedzenie pôsobenia nebezpečných látok na čo najmenšiu

možnú mieru; vykonáva sa ihneď po kontaminácii dostupnými prostriedkami,

b)

úplnú, ktorá zabezpečí odstránenie nebezpečných látok z povrchu tela; vopred sa plánuje

a vykonáva sa v čo najkratšom čase po opustení kontaminovaného priestoru špeciálnymi

jednotkami civilnej ochrany

13

)

alebo v iných vhodných priestoroch.

(8)

Dekontaminácia terénu, budov a materiálu sa plánuje v oblasti ohrozenia v závislosti

od druhu a charakteru nebezpečných látok a zabezpečuje sa podľa významu dopravných

komunikácií a podľa významu budov, ktoré majú vplyv na život obyvateľstva územného

celku, pričom

a)

špeciálna očista terénu, budov a materiálu je odstránenie chemických nebezpečných

látok z ich povrchov,

b)

dezaktivácia terénu, budov a materiálu je odstránenie rádioaktívnych nebezpečných

látok z ich povrchov na bezpečnú úroveň z hľadiska radiačnej ochrany,

c)

dezinfekcia je ničenie choroboplodných zárodkov a dezinsekcia je ničenie článkonožcov,

ktoré predstavujú nebezpečenstvo prenosu choroboplodných zárodkov,

d)

deratizácia je ničenie hlodavcov, ktoré predstavujú nebezpečenstvo prenosu choroboplodných

zárodkov.

(9)

Zabezpečenie ochrany zamestnancov, ktorí nemôžu skončiť pracovnú činnosť a nachádzajú

sa v oblasti ohrozenia, spočíva najmä v zabezpečení

a)

individuálnej ochrany zamestnancov špeciálnymi prostriedkami individuálnej ochrany,

b)

ukrytia zamestnancov,

c)

režimu práce, odpočinku a striedania zamestnancov v zmene.

(10)

Likvidácia úniku nebezpečných látok a zamedzenie ich nekontrolovaného šírenia sa

plánuje a realizuje v oblasti ohrozenia a spočíva najmä

a)

v zabezpečení takého počtu osôb vybavených prostriedkami na ochranu dýchacích ciest

a celoplošnej ochrany tela, aby sa zabezpečila účinnosť zásahu,

b)

v zabezpečení technických a iných prostriedkov a opatrení určených na

1.

likvidáciu úniku nebezpečných látok,

2.

zamedzenie nekontrolovateľného šírenia nebezpečných látok mimo priestoru, v ktorom

sa vykonávajú záchranné práce,

3.

zachytenie, zbieranie, prečerpanie a odvoz nahromadených nebezpečných látok,

c)

v určení rozsahu prác zameraných na zabránenie úniku nebezpečných látok z technologických

zariadení prevádzkovateľa alebo z dopravných prostriedkov prepravujúcich nebezpečné

látky a ich vykonaní,

d)

v určení a zabezpečení hranice bezpečnej oblasti, za ktorú sa bude evakuovať obyvateľstvo

z oblasti ohrozenia a za ktorou budú umiestnené prostriedky určené na likvidáciu úniku

nebezpečných látok,

e)

v zabezpečení ochrany osôb vodnou hmlou, ak to chemická povaha látky dovoľuje,

f)

v odstránení netesných prepravných cisterien, ak sa nachádzajú v blízkosti obývaných

priestorov, a ich umiestnenie na voľnom priestranstve,

g)

v zabezpečení dekontaminačných látok,

h)

vo vytvorení dočasných úložísk nebezpečných látok a kontaminovaného materiálu.

(11)

Profylaxia je súhrn preventívnych, ochranných a liečebných opatrení na zamedzenie

vzniku ochorení osôb a zvierat, pričom

a)

jódová profylaxia sa aplikuje pri úniku rádioaktívnych nebezpečných látok a spočíva

v užití preparátu obsahujúceho stabilný jód, ktorý blokuje viazanie rádioaktívneho

jódu štítnou žľazou, pričom

1.

plánuje sa a vopred sa zabezpečuje pre obyvateľstvo v oblasti ohrozenia v okolí jadrového

zariadenia,

2.

realizuje sa ihneď po varovaní bez čakania na výsledky monitorovania skutočnej radiačnej

situácie,

3.

opakuje sa, spresňuje a odvoláva, prípadne na ďalšom území zavádza podľa výsledkov

monitorovania,

b)

špecifická profylaxia pri úniku chemických látok predstavuje zabezpečenie včasného

podania liečiv na účel obmedzenia toxických účinkov chemických nebezpečných látok

na organizmus,

c)

širokospektrálna a špecifická profylaxia pri úniku biologických nebezpečných látok

predstavuje zabezpečenie systému opatrení, ktoré majú zabrániť ochoreniu alebo šíreniu

ochorenia podľa osobitných predpisov.

14

)

(12)

Zákaz a regulácia spotreby kontaminovaných potravín, vody a krmív

15

)

spočíva

a)

vo vydaní zákazu spotreby kontaminovaných potravín, vody a krmív ihneď po vzniku

mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky,

b)

v regulácii spotreby kontaminovaných potravín, vody a krmív, ktorá sa vopred plánuje,

nariaďuje a vykonáva pre prípad mimoriadnej udalosti spojenej s únikom rádioaktívnej

nebezpečnej látky podľa návrhov orgánov podľa osobitných predpisov.

16

)

(13)

Veterinárne opatrenia spočívajú v plánovaní a realizácii preventívnych, núdzových

alebo mimoriadnych núdzových opatrení podľa osobitných predpisov.

17

)

(14)

Opatreniami na zabezpečenie záchranných prác sú

a)

individuálna ochrana osôb vykonávajúcich záchranné práce,

b)

zabezpečenie režimu práce, odpočinku a striedania,

c)

materiálne a technické zabezpečenie činnosti,

d)

vzdelávanie a príprava.

§ 5

Ak pri preprave nebezpečných látok dôjde k mimoriadnej udalosti spojenej s únikom

nebezpečnej látky, pri príprave a zabezpečovaní ochrany osôb, ktoré môže ohroziť,

a)

dopravca nebezpečných látok sa podieľa na vyrozumení osôb, regulácii pohybu osôb

a dopravných prostriedkov, likvidácii úniku nebezpečných látok, ak to nepatrí do pôsobnosti

orgánov štátnej správy alebo obcí,

b)

prepravca nebezpečných látok spolupracuje s orgánmi miestnej štátnej správy a s obcami

pri odstraňovaní následkov mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky,

a to spôsobom, ktorý vedie k zníženiu ohrozenia.

§ 7

(1)

Vyhodnotenie oblasti ohrozenia okolo objektu pre plánovanie a vykonávanie protiradiačných,

protichemických a protibiologických opatrení,

a)

ak ide o objekty nakladajúce s chemickými nebezpečnými látkami, akceptuje sa, ak

sa pri vyhodnotení použil hodnotiaci program s parametrami uvedenými v

prílohe č. 1

,

b)

ak ide o jadrové zariadenie, určuje sa podľa osobitných predpisov.

18

)

(2)

Po vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky veľkosť oblasti

ohrozenia

a)

okolo objektu vyhodnocuje a určuje prevádzkovateľ; aktuálne informácie poskytuje

prostredníctvom informačnej služby civilnej ochrany,

b)

pri mimoriadnych udalostiach podľa

§ 1 písm. b) a c)

sa určuje a vyhodnocuje podľa skutočnej situácie v závislosti od množstva a druhu

uniknutej nebezpečnej látky, meteorologickej situácie, doby úniku a výsledkov monitorovania;

ak nie je známy druh nebezpečnej látky, na účely okamžitého zásahu sa oblasť ohrozenia

člení na

1.

pásmo priameho ohrozenia nebezpečnými látkami, ktorého vonkajšia hranica je minimálne

50 metrov od zdroja ohrozenia daná stredovým uhlom 360 stupňov,

2.

ochranné pásmo, ktorého vonkajšia hranica je minimálne 100 metrov od zdroja ohrozenia

daná stredovým uhlom 360 stupňov,

3.

pásmo ohrozenia výparmi nebezpečnej látky, ktoré je na účely predbežného vyhodnotenia

dané 40-stupňovou výsečou, pričom jej stred je orientovaný v smere prízemného vetra,

4.

bezpečný priestor, v ktorom sa výskyt nebezpečnej látky nepredpokladá a ktorý je

vzdialený najmenej 100 metrov od miesta výskytu nebezpečnej látky,

c)

pri úniku biologických nebezpečných látok určenie veľkosti oblasti ohrozenia je v

pôsobnosti orgánov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva

pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

19

)

(3)

Na určenie oblasti ohrozenia po vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom chemickej

nebezpečnej látky

a)

pri preprave a pri teroristickom alebo inom zámernom použití sa na predbežné vyhodnotenie

akceptuje použitie aplikačného programu geografického informačného systému civilnej

ochrany,

b)

na podrobné vyhodnotenie sa akceptuje použite hodnotiaceho programu s parametrami

uvedenými v

prílohe č. 1

.

(4)

Ak hranica oblasti ohrozenia prechádza časťou územia obce, považuje sa za ohrozené

územie zastavané územie obce.

19a

)

Pri úniku chemickej nebezpečnej látky je ohrozeným územím časť zastavaného územia

obce, ak je vymedzená vo všeobecne záväznom nariadení obce.

(5)

Členenie oblasti ohrozenia, ako aj spôsob jej zakresľovania z hľadiska ohrozenia

chemickými, rádioaktívnymi a biologickými látkami sa vykonáva podľa prílohy č. 2.

§ 8

(1)

Protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia sa vypracúvajú v závislosti

od druhu a rozsahu ohrozenia v členení

a)

opatrenia pre prípad mimoriadnej udalosti spojenej s únikom rádioaktívnej nebezpečnej

látky pri

1.

nehode alebo havárii jadrového zariadenia, pričom každé opatrenie zahŕňa činnosť

podľa stupňa závažnosti a časového priebehu nehody alebo havárie;

20

)

vypracúvajú sa pred uvádzaním jadrového zariadenia do prevádzky,

2.

nehode alebo havárii pri preprave rádioaktívneho materiálu,

3.

teroristickom útoku alebo inom zámernom alebo náhodnom použití,

4.

havárii jadrového zariadenia v inom štáte,

b)

opatrenia pre prípad mimoriadnej udalosti spojenej s únikom chemickej nebezpečnej

látky pri

1.

havárii v objekte,

2.

havárii pri preprave,

3.

teroristickom útoku alebo inom zámernom alebo náhodnom použití,

c)

opatrenia pre prípad mimoriadnej udalosti spojenej s únikom biologickej nebezpečnej

látky pri

1.

ohrození prenosnou chorobou osôb,

2.

ohrození prenosnou chorobou zvierat,

3.

havárii pri preprave,

4.

teroristickom útoku alebo inom zámernom alebo náhodnom použití.

(2)

Textová, grafická a tabuľková časť protiradiačných, protichemických a protibiologických

opatrení sa vypracúva podľa

prílohy č. 3

.

§ 10

Dokumentáciu plánov ochrany obyvateľstva a plánov ochrany zamestnancov dajú spracovatelia

do súladu s touto vyhláškou do 31. decembra 2006.

§ 11

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

č. 300/1996 Z. z.

o zabezpečovaní ochrany obyvateľstva pri výrobe, preprave, skladovaní a manipulácii

s nebezpečnými škodlivinami v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

č. 347/1998 Z. z.

§ 12

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbra 2006.