VYHLÁŠKA 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie

§ 1

Vyhláška ustanovuje podrobnosti o

a)

všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, ktorými sú požiadavky na územnotechnické

riešenie výstavby, požiadavky na stavebnotechnické riešenie stavby a požiadavky na

účelové riešenie stavby,

b)

všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou

pohybu a orientácie.

§ 2

(1)

Podľa tejto vyhlášky sa postupuje pri projektovaní a schvaľovaní územnoplánovacích

podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní,

uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavby.

(2)

Požiadavky v

prvej a druhej časti

sa vzťahujú na všetky druhy stavieb, ak nie je v

tretej časti

ustanovené inak.

(3)

Požiadavky v

prvej, druhej a tretej časti

sa použijú primerane aj na zmeny stavby, na stavbu, ktorá je kultúrnou pamiatkou,

1

)

na udržiavacie práce, na zmeny v užívaní stavby a na stavbu zariadenia staveniska.

(4)

Požiadavky vo

štvrtej časti

sa vzťahujú na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie

a použijú sa primerane aj na zmeny stavieb, ak to nie je vylúčené zo závažných kultúrnych,

historických alebo technickoprevádzkových dôvodov; odôvodnenie musí obsahovať projektová

dokumentácia.

§ 3

Vplyv stavby na životné prostredie

(1)

Negatívne účinky stavby a jej zariadenia na životné prostredie nesmú prekročiť limity

ustanovené osobitnými predpismi.

2

)

(2)

Stavba, ktorej užívaním vzniká odpad, musí mať vyriešené nakladanie s odpadom v súlade

s osobitnými predpismi.

3

)

(3)

Zariadenie a priestor na nakladanie s odpadom musia byť umiestnené v súlade s požiadavkami

na ochranu zdravia ľudí, ochranu životného prostredia a ochranu pred požiarmi.

§ 4

Umiestňovanie stavby

(1)

Pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia

vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy

4

)

a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu

zóny.

(2)

Umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru

a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách.

Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia

a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.

(3)

V urbanisticky významnej polohe je zakázané umiestňovať dočasnú stavbu, ktorá by

toto územie mohla znehodnotiť. Tento zákaz sa neuplatňuje pri stavbe zariadenia staveniska

počas realizácie stavby, pre ktorú bola zriadená.

(4)

Umiestnenie stavby podľa druhu a potreby musí umožniť jej napojenie na vedenia a

zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia územia.

(5)

Potrubné, telekomunikačné a elektrické rozvody a vedenia (ďalej len „rozvod a vedenie“),

ktoré tvoria horizontálnu stavebnotechnicky a prevádzkovo neprerušovanú líniu, sa

v zastavanom území obce umiestňujú spravidla pod povrch zeme. Nad povrchom zeme možno

v zastavanom území obce takéto rozvody a vedenia umiestniť, ak

a)

ide o výmenu, modernizáciu, opravu alebo o rekonštrukciu existujúcich nadzemných

rozvodov a vedení, pričom sa nemení ich trasa,

b)

ide o pridávanie rozvodov a vedení k existujúcim nadzemným rozvodom a vedeniam, pričom

sa nemení ich trasa a zároveň sú dodržané podmienky ochrany existujúcich nadzemných

rozvodov a vedení,

4a

)

c)

ide o križovanie vodných tokov, roklín alebo podobných krajinotvorných útvarov,

d)

ide o vyústenie alebo ukončenie rozvodov a vedení, ktoré sa obvykle umiestňujú nad

povrchom zeme, ako napríklad vyústenie v rozvodných skriniach, ukončenie v zariadeniach

umiestnených nad povrchom zeme alebo na existujúcich stavbách, alebo

e)

s tým súhlasí obec, o ktorej zastavané územie ide, ak

1.

umiestnenie rozvodov a vedení pod povrch zeme je technicky nemožné, je spojené s

neprimeranými ťažkosťami alebo vyžaduje vynaloženie neprimeraných nákladov, ako napríklad

pri stiesnených priestorových podmienkach, alebo

2.

ide o predĺženie existujúcich nadzemných rozvodov a vedení.

(6)

V ochrannom pásme jadrového zariadenia možno zriadiť len stavbu nevyhnutnú na prevádzku

tohto zariadenia a stavbu dopravných a rozvodných sietí. Vplyv uvedených stavieb nesmie

ohroziť jadrovú bezpečnosť.

§ 5

Stavebný pozemok

(1)

Pozemok určený na zastavanie musí svojimi vlastnosťami, predovšetkým polohou, tvarom,

veľkosťou a základovými pomermi, umožňovať uskutočnenie navrhovanej stavby a jej bezpečné

užívanie.

(2)

Mimo stavebného pozemku možno umiestniť len pripojenie stavby na rozvody technického

vybavenia a pozemné komunikácie a dočasne stavbu zariadenia staveniska.

(3)

Ak stavebný pozemok zasahuje do ochranného pásma, musia sa dodržať podmienky a požiadavky

ustanovené osobitnými predpismi na príslušné ochranné pásmo.

5

)

Ak stavebný pozemok zasahuje do ochranných pásiem vzájomne sa prekrývajúcich, musí

stavba spĺňať podmienky všetkých dotknutých ochranných pásiem.

(4)

Na nezastavanej ploche stavebného pozemku sa musí zachovať a chrániť zeleň pred poškodením

s výnimkou prípadov ustanovených osobitným predpisom.

6

)

§ 6

Odstupy stavieb

(1)

Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného

prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany

pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie

a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb

a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti,

ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

(2)

Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené

užívanie susedného pozemku na určený účel.

(3)

Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie

byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie

byť menšia ako 2 m.

(4)

V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť

až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností;

v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov

podľa odseku 3.

(5)

Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno

určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné

vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

(6)

Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej

3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované

v stavebných medzerách radovej zástavby.

(7)

Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími

povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie.

Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.

§ 7

Pripojenie stavby na pozemné komunikácie

(1)

Stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie,

prípadne na účelové komunikácie.

(2)

Pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom

pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby a bezpečného a plynulého

prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a účelu stavby musí

pripojenie spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie

požiarnej techniky.

(3)

Stavba, ak to vyžaduje jej účel, musí mať zabezpečený prístup vozidiel na zásobovanie

a priestor na státie vozidiel pri nakladaní a vykladaní.

(4)

Prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby.

§ 8

Rozptylová, odstavná a parkovacia plocha

(1)

Stavba musí mať pred svojím vstupom rozptylovú plochu, ktorá zodpovedá druhu a účelu

stavby. Riešenie rozptylovej plochy musí umožňovať plynulý a bezpečný prístup i odchod

a rozptyl osôb vrátane osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu.

(2)

Stavba musí byť vybavená odstavným a parkovacím stojiskom riešeným ako súčasť stavby

alebo ako prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby, alebo umiestneným na pozemku stavby,

ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov.

7

)

(3)

Odstavná a parkovacia plocha pre osobný automobil sa zriaďuje pri každom potenciálnom

zdroji a cieli dopravy, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov.

6

)

Počet odstavných a parkovacích plôch musí zodpovedať slovenskej technickej norme.

8

)

(4)

Garáž, odstavná a parkovacia plocha pre vozidlo nad 3,5 t sa umiestňujú mimo obytnej

časti mesta a obce okrem stavieb garáže, odstavnej a parkovacej plochy v uzatvorených

priestoroch stavby a okrem stavieb garáže, odstavnej a parkovacej plochy pre špeciálne

policajné vozidlo, požiarne vozidlo a sanitné vozidlo.

(5)

Odstavná plocha a garáž majú byť usporiadané a zrealizované tak, aby ich užívanie

neškodilo zdraviu ľudí a nerušilo prácu, bývanie a pokoj v okolí svojím hlukom alebo

zápachom. Odstavná plocha má byť zazelenená.

§ 9

Pripojenie stavby na miestny rozvod technického vybavenia územia

(1)

Miestny rozvod technického vybavenia územia je nadzemné alebo podzemné vedenie vrátane

armatúry, zariadenia a konštrukcie na vedení zabezpečujúci napojenie územia, obce

a ich častí a stavby na jednotlivé druhy technického vybavenia územia.

(2)

Stavba sa podľa druhu a potreby napája na zdroj pitnej vody, prípadne úžitkovej vody

a vody na hasenie požiarov, na potrebné energie, zariadenie na zneškodňovanie odpadových

vôd a na telekomunikačnú sieť.

(3)

Stavba musí byť prednostne napojená na verejnú kanalizáciu, ak má dostatočnú kapacitu

alebo ak treba realizovať zariadenia na zneškodňovanie odpadových vôd. Ak vypúšťaná

odpadová voda nespĺňa podmienky na vypustenie do verejnej kanalizácie, treba navrhnúť

a zriadiť zariadenie na jej predčistenie.

(4)

Každý prestup miestneho rozvodu technického vybavenia územia do stavby alebo jej

časti musí byť utesnený proti vnikaniu nečistôt, plynov a kvapalín.

§ 10

Studňa individuálneho zásobovania vodou

Studňa individuálneho zásobovania vodou

9

)

(ďalej len „studňa") musí byť situovaná v prostredí, ktoré nie je zdrojom možného

znečistenia ani ohrozenia kvality vody v nej. Najmenšia vzdialenosť studne od zdroja

možného znečistenia a od susedných studní je daná slovenskou technickou normou.

9

)

§ 11

Malá čistiareň a žumpa

(1)

Malá čistiareň je čistiareň odpadových vôd do 500 ekvivalentných obyvateľov. Ekvivalentným

obyvateľom sa rozumie obyvateľ podľa osobitného predpisu.

10

)

(2)

Malá čistiareň alebo žumpa sa buduje tam, kde splaškové odpadové vody nemožno odvádzať

do verejnej kanalizácie.

(3)

Malá čistiareň alebo žumpa musí byť umiestnená a riešená tak, aby bolo možné výhľadové

pripojenie stavby na verejnú kanalizáciu.

(4)

Malá čistiareň alebo žumpa sa umiestňuje tak, aby bolo možné vyberať jej obsah.

(5)

Najmenšia vzdialenosť malej čistiarne alebo žumpy od studne individuálneho zásobovania

vodou je daná slovenskými technickými normami.

11

)

(6)

Do malej čistiarne odpadových vôd a do žumpy nesmie byť odvedená zrážková voda.

(7)

Dno a steny žumpy musia byť vodotesné.

§ 12

Oplotenie pozemku

(1)

Pozemok zastavaný stavbou musí byť oplotený, ak

a)

stavba môže pôsobiť nepriaznivo na životné prostredie,

b)

treba zamedziť voľný pohyb osôb alebo zvierat,

c)

stavbu treba chrániť pred okolitými vplyvmi,

d)

stavbu treba chrániť pred vstupom neoprávnenej osoby.

(2)

Oplotenie nesmie

a)

svojím rozsahom, tvarom a použitým materiálom narušiť charakter stavby na oplocovanom

pozemku a v jeho okolí,

b)

zasahovať do rozhľadového poľa pripojenia stavby na pozemnú komunikáciu,

c)

ohrozovať bezpečnosť účastníkov cestnej premávky a iných osôb.

(3)

Stavebný pozemok pozdĺž verejnej cesty, ulice alebo námestia, športoviska a ihriska,

kempingu a rekreačného priestoru, skladiska a odstavnej plochy, násypu a výkopu musí

byť oplotený, ak to vyžaduje bezpečnosť osôb a poriadok.

§ 13

Stavenisko

(1)

Stavenisko treba zariadiť, usporiadať a vybaviť prístupovými cestami na dopravu materiálu

tak, aby sa stavba mohla riadne a bezpečne uskutočňovať alebo odstraňovať v súlade

s osobitnými predpismi.

12

)

Nesmie ohrozovať a nadmerne obťažovať okolie, osobitne hlukom, prachom a podobne,

ohrozovať bezpečnosť prevádzky na pozemných komunikáciách s ohľadom na osoby s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie, ďalej znečisťovať pozemné komunikácie, ovzdušie a

vody, obmedzovať prístup k priľahlej stavbe alebo pozemku, k sieťam technického vybavenia

územia a k požiarnemu zariadeniu.

(2)

V prírodnom osobitne chránenom území možno na stavenisku zriaďovať len takú stavbu

zariadenia staveniska, ktorá nie je spojená so zemou pevným základom.

(3)

Odvádzanie zrážkovej a odpadovej vody zo staveniska sa musí zabezpečiť tak, aby sa

zabránilo rozmočeniu pozemku staveniska vrátane vnútornej staveniskovej komunikácie,

aby sa nenarušovalo a neznečisťovalo odtokové zariadenie pozemnej komunikácie a inej

plochy priľahlej k stavenisku a aby sa nespôsobilo ich podmáčanie.

(4)

Podzemné energetické, telekomunikačné, vodovodné a kanalizačné vedenia v priestoroch

staveniska musia byť polohovo a výškovo vyznačené pred začatím stavby.

(5)

Verejné priestranstvo

13

)

a pozemná komunikácia dočasne užívané na stavenisko pri súčasnom zachovaní ich užívania

verejnosťou sa musia počas spoločného užívania bezpečne chrániť a udržiavať.

(6)

Verejné priestranstvo a pozemná komunikácia sa pre stavenisko môžu užívať len v určenom

rozsahu a v určenom čase. Po ukončení ich užívania ako staveniska musia byť uvedené

do pôvodného stavu, ak nebudú určené na iné využitie. Zeleň v dosahu účinkov staveniska

sa musí počas uskutočňovania stavby chrániť pred poškodením.

§ 14

Mechanická odolnosť a stabilita

(1)

Stavebné konštrukcie a stavebné prvky sa musia navrhnúť a zhotoviť tak, aby vyhovovali

požadovanému účelu a odolali každému zaťaženiu a vplyvu, ktoré sa môžu bežne a predvídateľne

vyskytovať pri uskutočňovaní a užívaní stavby, a škodlivému pôsobeniu prostredia,

atmosférickému a chemickému vplyvu, korózii, žiareniu, otrasu a bludnému prúdu z jednosmernej

elektrickej trakcie.

(2)

Stavba a jej zmena musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby zaťaženie a iné vplyvy,

ktorým je vystavená počas výstavby a počas užívania pri riadne uskutočňovanej bežnej

údržbe, nemohli spôsobiť

a)

okamžité alebo postupné zrútenie, prípadne iné poškodenie ktorejkoľvek jej časti

alebo priľahlej stavby,

b)

väčší stupeň nedovoleného pretvorenia (deformácia konštrukcie alebo vznik trhlín),

ktoré môže narušiť stabilitu stavby, mechanickú odolnosť a užívateľnosť stavby alebo

jej časti alebo ktoré vedie k zníženiu životnosti stavby,

c)

obmedzenie riadneho užívania stavby v dôsledku vibrácií spôsobených zariadením alebo

technologickým vybavením stavby,

d)

poškodenie alebo ohrozenie prevádzkyschopnosti pripojených technických zariadení

v dôsledku deformácie konštrukcie,

e)

ohrozenie prevádzkyschopnosti pozemných komunikácií v dosahu stavby a ohrozenie bezpečnosti

a plynulosti prevádzky na komunikáciách priľahlých k stavenisku,

f)

ohrozenie prevádzkyschopnosti sietí technického vybavenia v dosahu stavby,

g)

poškodenie stavby, ktorému by bolo možné predchádzať bez neprimeraných ťažkostí alebo

nákladov, alebo ho minimálne obmedziť,

h)

ohrozenie prietoku profilu odplavením stavby v inundačných územiach pri povodniach,

i)

vibrácie, ktoré by mohli porušiť stavbu alebo ktoré by obmedzili jej užívanie.

(3)

Pri uskutočňovaní stavby a jej zmeny a pri odstraňovaní stavby nesmie byť ohrozená

únosnosť základov susednej stavby a stabilita susednej stavby.

(4)

Stavba slúžiaca na zabezpečovanie zásobovania ľudí vodou alebo energiami musí mať

konštrukciu navrhnutú a zhotovenú tak, aby nedošlo k trvalému ani dočasnému ohrozeniu

prevádzkyschopnosti stavby ako celku.

§ 15

Požiarna bezpečnosť

Stavba musí spĺňať požiadavky požiarnej bezpečnosti podľa osobitného predpisu.

14

)

§ 16

(1)

Stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby boli splnené podmienky na ochranu zdravia,

zásobovanie vodou, odvádzanie odpadovej vody, odstraňovanie pevného odpadu, tepelnej

a svetelnej pohody vnútorného prostredia a výmeny vzduchu.

(2)

Stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby

a)

neohrozovala zdravie ľudí,

b)

neohrozovala ustajnenie a chov zvierat,

c)

sa neuvoľňovali toxické plyny, nebezpečné častice, emisie nebezpečného žiarenia,

d)

nedochádzalo k znečisteniu alebo otráveniu vody a pôdy, neprípustnému odstraňovaniu

odpadovej vody, dymu a pevných alebo plynných splodín a k hromadeniu vlhkosti v stavebnej

konštrukcii alebo na jej vnútornom povrchu,

e)

sa zabezpečilo zdravé vnútorné prostredie.

(3)

Vo vnútornom prostredí sa musí vylúčiť alebo na prípustnú mieru obmedziť výskyt škodlivých

látok, za ktoré sa považujú

a)

produkty horenia,

b)

prchavé látky,

c)

anorganické častice, organické častice vrátane mikroorganizmov,

d)

radón a rádioaktívne látky emitujúce rádioaktívne žiarenie,

15

)

e)

emisie z elektrických a elektronických zariadení.

(4)

Stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby sa z použitých stavebných výrobkov, materiálov,

technických zariadení budov vrátane spaľovacieho zariadenia a jadrového zariadenia

neuvoľňovali škodliviny v množstve, ktoré by poškodzovalo zdravie ľudí a okolie stavby

vplyvom znečisteného vzduchu, pôdy a vody nad limity ustanovené osobitnými predpismi.

5

)

(5)

Stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby účinky nadmerne nízkej alebo vysokej relatívnej

vlhkosti vzduchu a nepriame účinky vlhkosti spôsobujúce rast plesní na povrchoch alebo

vnútri výrobkov a zvýšený výskyt roztočov neohrozovali hygienu, zdravie ľudí a životné

prostredie.

(6)

Stavba musí odolávať škodlivému pôsobeniu prostredia.

(7)

Stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby sa na prípustnú mieru obmedzil vznik emisií

a skleníkových plynov.

§ 17

(1)

Návrh denného osvetlenia sa musí posudzovať spoločne so súvisiacimi činiteľmi, so

združeným a umelým osvetlením, preslnením vrátane vplyvu okolitých budov a stálej

zelene, ako aj vplyvu navrhovanej stavby na existujúcu zástavbu s cieľom dosiahnuť

vyhovujúce podmienky zrakovej pohody s minimálnou celkovou spotrebou energií v súlade

so slovenskými technickými normami.

16

)

(2)

Obytná miestnosť musí mať zabezpečené dostatočné denné osvetlenie, priame vetranie

a má byť dostatočne vykurovaná s možnosťou regulácie tepla.

(3)

V miestnosti, ktorá svojou polohou, veľkosťou a stavebným usporiadaním spĺňa požiadavky

na pobyt osôb (pobytová miestnosť), denné osvetlenie sa navrhuje v závislosti od jej

funkčného využitia a od dĺžky pobytu osôb.

(4)

Pobytová miestnosť musí mať zabezpečené priame alebo nútené vetranie a musí byť dostatočne

vykurovaná vykurovacím systémom umožňujúcim reguláciu tepla.

(5)

Priestor na osobnú hygienu a umiestnenie záchodovej misy, priestor na varenie, komora

na uskladnenie potravín musia byť dostatočne odvetrávané. Priestor na osobnú hygienu

a priestor na varenie musia byť vykurované s možnosťou regulácie tepla.

(6)

Byt nesmie byť vetraný do priestorov domového vybavenia alebo domovej komunikácie

s výnimkou otvorenej pavlače.

(7)

Vetranie a osvetlenie príslušenstva bytu sú prípustné aj zo svetlíkovej a vetracej

šachty, ak tieto majú pôdorys najmenej 5 m

2

a dĺžku kratšej strany najmenej 1 500 mm. Dno šachty má byť prístupné, ľahko čistiteľné,

odvodnené a má mať odtok s pachovým uzáverom. Do svetlíkovej alebo vetracej šachty

možno napojiť len vetranie miestností rovnakého charakteru po celej výške šachty.

Nesmú v nich byť umiestnené rozvody a inštalácie.

§ 18

(1)

V pobytovej miestnosti s dlhodobým pobytom ľudí musí byť zaručená zraková pohoda

a ochrana pred oslnením.

(2)

Byt musí byť preslnený. Preslnenie sa posudzuje podľa slovenskej technickej normy.

17

)

§ 19

Bezpečnosť stavby pri užívaní

(1)

Pri konštrukčnom riešení stavby sa musí minimalizovať riziko nárazu užívateľa

a)

do konštrukcie alebo časti stavby,

b)

do časti stavby ako dôsledku nehody alebo osobitnej okolnosti,

c)

spôsobeného pádom predmetu, ktorý tvorí časť stavby.

(2)

Pri konštrukčnom riešení stavby sa musí dbať na to, aby pri riešení podlahovej konštrukcie

nedošlo k pádu v dôsledku

a)

nevhodne navrhnutej šmykľavosti podlahy alebo chodníka,

b)

zakopnutia o nepravidelnosť povrchu podlahy vrátane náhlej malej výškovej nerovnosti,

rozdielu v šmykľavosti a inej neočakávanej prekážky,

c)

neočakávaného výškového rozdielu úrovní podláh, nevhodných sklonov schodíšť, pevných

rebríkov alebo rámp a chýbajúcich ochranných zábradlí.

(3)

Pri konštrukčnom riešení stavby sa musí minimalizovať riziko popálenia a iného poškodenia

zdravia

a)

inštaláciou a zariadením na vykurovanie, na prípravu, skladovanie a rozvod teplej

vody alebo inej vykurovacej látky,

b)

časťou osvetľovacieho zariadenia a mechanickej alebo elektrickej inštalácie, ktoré

pri prevádzke môže byť príčinou popálenia osôb.

(4)

Pri konštrukčnom riešení stavby sa musí minimalizovať riziko výbuchu technického

vybavenia alebo zariadenia

a)

užívaného osobami,

b)

spôsobeného osobami pri používaní alebo pri práci s výbušnými materiálmi,

c)

v zariadeniach na skladovanie výbušných materiálov,

d)

v zariadeniach na čerpanie splaškov,

e)

v tlakových zariadeniach,

f)

v laboratóriách.

(5)

V priestoroch stavby, kde sa predpokladá dlhodobý pobyt osôb, sa musí zabezpečiť

primeraná viditeľnosť priamym alebo združeným osvetlením v súlade so slovenskými technickými

normami.

18

)

Na únikových cestách musí byť spoľahlivé a primerané osvetlenie

14

)

fungujúce i pri celkovom výpadku elektrického prúdu.

(6)

Na zníženie rizika pádu z mosta, svahu, zrážky s prekážkou alebo s iným vozidlom

sa musí použiť vhodný ochranný systém.

(7)

Pri zhotovovaní a užívaní stavby nesmie byť ohrozená bezpečnosť na priľahlých pozemných

komunikáciách.

(8)

Pri výškovom rozdiele komunikácií a pri voľne prístupnom otvore sa musí použiť zábrana

primeraná hĺbke poklesu. Zábrana musí odolávať primeranému horizontálnemu tlaku a

mať primeranú výšku nad podlahou. Rozmery a sklony schodišťa, pevného rebríka alebo

rampy musia byť navrhnuté v súlade so slovenskou technickou normou

19

)

tak, aby sa vylúčilo nebezpečenstvo pádu.

(9)

Elektrické rozvodné siete na cestné dopravné signálne zariadenia a pouličné osvetlenie

vyžadujú ochranné opatrenia na zamedzenie styku užívateľov komunikácií s časťou stavby,

ktorá je pod napätím.

(10)

Pozemné komunikácie sa musia navrhnúť v súlade so slovenskými technickými normami

20

)

tak, aby sa zabezpečila požadovaná drsnosť krytu vozovky, jasné priestorové usporiadanie,

viditeľnosť, čitateľnosť zvislých značiek, vodorovného dopravného značenia a iného

cestného vybavenia na bezpečnosť cestnej premávky.

(11)

Použitie stavebného materiálu a materiálu na vodorovné dopravné značenie musí spĺňať

požiadavku odolnosti proti šmyku a požiadavku dennej a nočnej viditeľnosti.

§ 20

Ochrana pred hlukom a vibráciami

(1)

Stavba sa musí navrhnúť a zhotoviť tak, aby sa v nej vytvorili podmienky pohody pri

spánku, odpočinku a pracovných činnostiach a aby odolávala škodlivému pôsobeniu vplyvu

hluku a vibrácií. Stavba musí zabezpečovať, aby hluk a vibrácie pôsobiace na ľudí

a zvieratá boli na takej úrovni, ktorá neohrozuje zdravie a je vyhovujúca pre obytné

a pracovné prostredie, a to aj na susedných pozemkoch a stavbách. Najvyššie prípustné

hodnoty hluku a vibrácií v stavbách ustanovuje osobitný predpis.

21

)

(2)

Stavba sa musí navrhnúť a zhotoviť tak, aby svojimi vlastnosťami zabezpečovala v

akusticky chránenej miestnosti ochranu proti

a)

hluku šíriacemu sa vzduchom z vonkajšieho priestoru,

b)

hluku šíriacemu sa vzduchom z iného uzavretého priestoru v budove,

c)

nárazovému hluku,

d)

hluku z technického a technologického vybavenia a zariadenia budovy,

e)

nadmernému hluku v poli odrazených vĺn (dozvuk).

(3)

Pri zabezpečovaní ochrany stavby proti vonkajšiemu hluku od dopravy sa musia prednostne

uplatňovať urbanistické opatrenia pred opatreniami chrániacimi jednotlivé stavby.

(4)

Stavba sa musí navrhnúť a zhotoviť tak, aby zabezpečovala ochranu okolia proti hluku

zo zdrojov vnútri stavby alebo spojených so stavbou.

(5)

Každé zabudované technické zariadenie spôsobujúce hluk a vibrácie musí byť v budove

s obytnými a pobytovými miestnosťami umiestnené a inštalované tak, aby ich prenos,

ako aj šírenie

21

)

do stavebnej konštrukcie boli obmedzené.

(6)

Potrubie a zariadenie sa musia dimenzovať, viesť, uložiť a pripevniť tak, aby sa

v akusticky chránenom priestore zabezpečila prípustná hladina hluku a vibrácií podľa

osobitných predpisov.

21

)

(7)

Hladina hluku vznikajúceho nárazom na stavbu alebo jej časť spôsobeného pohybom predmetov

alebo osôb po podlahe a schodišti nesmie prekročiť slovenské technické normy

22

)

stanovené na vzduchovú a krokovú nepriezvučnosť.

§ 21

Energetická úspornosť a tepelná ochrana

(1)

Stavba sa musí navrhnúť a postaviť tak, aby bola počas užívania energeticky hospodárna

vzhľadom na klimatické podmienky a predpokladaný účel užívania.

(2)

Vykurovanie, chladenie, vetranie, zásobovanie vodou a jej odvádzanie, úprava, ohrev

a rozvod teplej vody, osvetlenie a preprava osôb alebo predmetov sa navrhujú a zhotovujú

so zreteľom na nízku potrebu energie pri splnení požiadaviek na predpokladaný účel

užívania budovy.

(3)

Budova s požadovaným stavom vnútorného prostredia sa navrhuje a zhotovuje tak, aby

sa zaručilo splnenie ustanovených požiadaviek na tepelnotechnické vlastnosti stavebnej

konštrukcie, hygienických podmienok a požiadaviek na výmenu vzduchu v miestnosti.

(4)

Stavebná konštrukcia a priestor s požadovaným stavom vnútorného prostredia budov

sa musia navrhnúť tak, aby sa pri zohľadnení tvaru budovy, jej orientácie, tepelných

ziskov zo slnečného žiarenia a z vnútorných zdrojov zaručila nízka spotreba tepla

na vykurovanie.

(5)

Budova s požadovaným stavom vnútorného prostredia na technologické činnosti a chov

zvierat sa musí navrhnúť tak, aby sa pri zohľadnení podmienok na užívanie zaručila

nízka spotreba energie.

§ 22

Zemné práce

(1)

Pri zemných prácach každého druhu sa musí vykonať skrývka kultúrnej vrstvy pôdy,

ktorá sa musí premiestniť a uložiť tak, ako to organizácia výstavby a uchovanie kvality

kultúrnej vrstvy pôdy vyžadujú.

(2)

Výkop pri zemných prácach sa musí zabezpečiť proti zosunutiu.

(3)

Podzemné energetické, telekomunikačné, vodovodné a kanalizačné vedenie, ktorého poškodenie

môže ohroziť bezpečnosť ľudí pri vykonávaní zemných prác alebo ktoré môže ohroziť

zemné práce, treba vhodne zabezpečiť pred poškodením.

§ 23

Základy stavby

(1)

Základy stavby musia zabezpečovať stabilitu stavby a musia sa uskutočniť tak, aby

ich prípadné nerovnomerné sadanie vyhovovalo slovenským technickým normám.

23

)

(2)

Pri stavbe, ktorej základy sú vystavené zmene teploty, musia sa zohľadniť účinky

zmeny teploty na vlastnosti základovej pôdy pri súdržnej zemine.

(3)

Podzemná stavebná konštrukcia oddeľujúca vnútorný priestor od okolitej zeminy alebo

od základu stavby sa musí izolovať proti zemnej vlhkosti, podzemnej vode a šíreniu

tepla do podložia a v prípade potreby proti prenikaniu radónu a iných škodlivín.

(4)

Základy stavby sa chránia podľa potreby pred agresívnou vodou a látkou, ktoré ju

poškodzujú.

§ 24

Steny a priečky stavby

(1)

Obvodové a vnútorné steny stavby, ich spoje a styky sa musia navrhnúť tak, aby v

dôsledku objemových zmien spôsobených teplotným rozdielom a vlhkosťou nedochádzalo

k zníženiu statickej bezpečnosti, k zatekaniu, korózii výstuže, zvýšenej infiltrácii

a výskytu hygienických nedostatkov.

(2)

Obvodové steny stavby musia brániť šíreniu požiaru na inú stavbu, na otvorené technologické

zariadenie, voľný sklad alebo na susedný požiarny úsek.

(3)

Obvodové steny stavby musia zabezpečiť ochranu stavby pred vonkajšími klimatickými

vplyvmi, ktoré majú nepriaznivý účinok na tepelnú a akustickú pohodu a spotrebu tepla

na vykurovanie.

(4)

Steny a priečky stavby musia spĺňať z hľadiska ochrany proti hluku požiadavky stavebnej

akustiky na nepriezvučnosť proti zvuku šíriacemu sa vzduchom z vonkajšieho prostredia

a medzi miestnosťami v budove.

(5)

Steny a priečky stavby plniace funkciu nosnej požiarno-deliacej konštrukcie musia

spĺňať požadované požiarnotechnické charakteristiky.

14

)

(6)

Obvodové steny a vnútorné steny oddeľujúce priestory s rozdielnym režimom vykurovania

a stenové konštrukcie priľahlé k terénu musia spĺňať požiadavky na tepelnotechnické

vlastnosti pri prenose tepla, vodnej pary a vzduchu konštrukciami.

§ 25

Stropy stavby

(1)

Stropná konštrukcia sa musí navrhnúť a zhotoviť tak, aby maximálne vnútorné sily

a pretvorenie nespôsobili neprípustnú deformáciu stropnej konštrukcie.

(2)

Požiarny strop stavby musí spĺňať požadované požiarnotechnické charakteristiky.

14

)

(3)

Stropná konštrukcia musí spĺňať z hľadiska ochrany proti hluku slovenské technické

normy

24

)

na nepriezvučnosť proti zvuku šíriacemu sa vzduchom z vonkajšieho prostredia a medzi

miestnosťami v budove a nárazovému (krokovému) zvuku šíriacemu sa konštrukciou.

(4)

Vnútorná stropná konštrukcia musí spĺňať požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti

pri prestupe tepla v ustálenom a neustálenom teplotnom stave. Stropná konštrukcia

nad otvoreným prechodom a priestorom musí spĺňať požiadavky z hľadiska difúzie vodnej

pary a vzduchovej priepustnosti.

§ 26

Strechy stavby

(1)

Strešná konštrukcia musí chrániť stavbu pred účinkami vonkajšej klímy, zachytávať

a odvádzať zrážkové vody, zabraňovať ich vnikaniu do konštrukcií a zachytávať sneh

a ľad tak, aby neohrozovali chodcov a účastníkov cestnej premávky. Povrchová úprava

strechy stavby musí spĺňať požiadavky na zabránenie šírenia prelietavého ohňa a ohňa

po povrchu.

(2)

Nosná konštrukcia strechy stavby musí spĺňať požiadavky mechanickej odolnosti a stability

a vykazovať požadované požiarnotechnické charakteristiky.

14

)

(3)

Strešná konštrukcia musí spĺňať požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti pri prechode

tepla, difúzii vodnej pary a prievzdušnosti dané slovenskými technickými normami.

25

)

(4)

Strešná konštrukcia sa musí navrhnúť tak, aby v nej nevznikla kondenzácia vodnej

pary. Ak sa tým neohrozí funkcia a životnosť obvodovej steny stavby, možno z hľadiska

vlhkostného režimu pokladať za vyhovujúcu aj takú strechu, v ktorej kondenzuje vodná

para.

(5)

Pochôdzna strecha stavby musí mať zaistený bezpečný prístup a musia byť na nej urobené

opatrenia zaisťujúce bezpečnosť prevádzky na strešnej ploche.

(6)

Šikmá strecha stavby so sklonom strešných rovín strmšia ako 25

o

musí mať zachytávač zosúvajúceho sa snehu.

(7)

Strecha výrobného alebo skladového priestoru, kde hrozí nebezpečenstvo výbuchu, musí

mať výfukovú konštrukciu, ktorá bude klásť čo najmenší odpor vzniknutej tlakovej vlne,

ktorá musí byť nasmerovaná do voľného priestoru. Ak tejto požiadavke nemožno vyhovieť,

musí mať strecha stavby takú konštrukciu, aby bezpečne odolávala tlakovej vlne.

§ 27

Schodište a rampa

(1)

Každé podlažie okrem podlažia, ktoré je prístupné priamo z upraveného terénu, a každý

užívaný povalový priestor budovy musia byť prístupné najmenej jedným schodišťom -

hlavným. Ďalšie schodištia, pomocné, sa navrhujú predovšetkým na riešenie únikovej

cesty v súlade so slovenskými technickými normami.

26

)

Namiesto schodišťa možno navrhnúť šikmú rampu, ktorá na únikových cestách nesmie

mať väčší sklon ako 1 : 8.

(2)

Najmenšia podchodná a priechodná výška schodišťa, priechodná šírka ramena schodišťa,

rozmery podesty a medzipodesty a šírka schodišťového stupňa sú dané slovenskou technickou

normou.

27

)

(3)

Každý schodišťový stupeň v jednom schodišťovom ramene musí mať rovnakú výšku. V jednom

schodišťovom ramene môže byť najviac 16 schodišťových stupňov. Pomocné schodište môže

mať najviac 18 schodišťových stupňov.

(4)

Sklon schodišťových ramien hlavného schodišťa nesmie byť väčší ako 35

o

, v bytovom dome bez výťahu nesmie byť väčší ako 33

o

. Schodište vnútri bytu s konštrukčnou výškou menšou ako 3 000 mm a schodište do podzemného

podlažia môže mať sklon schodišťových ramien najviac 41

o

.

(5)

Najväčší sklon rampy určenej na verejné užívanie je daný slovenskou technickou normou.

27

)

(6)

Najmenšia priechodná šírka šikmej rampy určenej na verejné užívanie je 1 100 mm.

Najmenšia dovolená podchodná výška rampy nameraná na zvislici je 2 100 mm.

(7)

Súčiniteľ šmykového trenia povrchu šikmej rampy, povrchov schodišťových podest a

stupňov vonkajších schodíšť je daný slovenskou technickou normou.

27

)

(8)

Schodište a rampa, ktorých šírka neprekračuje 1 200 mm, musia byť vybavené jedným

zábradlím s výnimkou kruhového schodišťa, ktoré musí mať dve zábradlia. Schodište

a rampa širšie ako 1 200 mm musia byť vybavené dvoma zábradliami alebo držadlami.

Schodište a rampa širšie ako 2 200 mm musia byť vybavené doplnkovým zábradlím s držadlom,

ktoré ich rozdelí na pruhy široké najviac 2 200 mm.

(9)

Priestory schodišťa musia byť osvetlené a vetrané.

§ 28

Zábradlie

(1)

Pri každej pochôdznej ploche stavby, kde je nebezpečenstvo pádu osôb a ku ktorej

je možný prístup osôb, sa musí zabezpečiť ochranným zábradlím, prípadne inou zábranou,

ktorá musí bezpečne odolávať zaťaženiu pôsobiacemu vo vodorovnom aj zvislom smere.

(2)

Zábradlie sa má zriadiť na voľnom okraji pochôdznej plochy v súlade so slovenskými

technickými normami

28

)

v závislosti od zatriedenia pochôdznej plochy. Za voľný priestor sa nepovažuje priestor

zakrytý konštrukciou, ktorá bezpečne znáša zaťaženie pešou prevádzkou.

(3)

Zábradlie sa nemusí zriadiť,

a)

ak by bránilo základnej prevádzke, na ktorú je plocha určená,

b)

pri hĺbke voľného priestoru najviac 3 m, ak je na voľnom okraji pochôdznej plochy

s bežnou alebo nízkou prevádzkou vytvorený nepochôdzny bezpečnostný pás široký najmenej

1 500 mm, ktorý je zreteľne vymedzený.

(4)

Najmenšia dovolená výška zábradlia vrátane držadla je

a)

základná - 1 000 mm vo všetkých prípadoch, keď nie je predpísaná väčšia výška alebo

dovolená znížená výška,

b)

znížená - 900 mm, ak je hĺbka voľného priestoru najviac 3 m,

c)

zvýšená - 1 100 mm, ak

1.

hĺbka voľného priestoru je väčšia ako 12 m,

2.

pochôdzna plocha sa vo vzdialenosti menšej ako 1 m zvažuje k voľnému okraju sklonom

väčším ako 10 % alebo stupňovito, bez ohľadu na hĺbku voľného priestoru, ak nie je

potrebné použiť zábradlie podľa písmena d),

3.

vo voľnom priestore je ohrozenie látkami škodlivými zdraviu,

d)

zvláštna - 1 200 mm, ak je hĺbka voľného priestoru väčšia ako 30 m.

(5)

Pri schodišti, prípadne pri šikmej rampe so zrkadlom musí najmenšia dovolená výška

zábradlia zodpovedať slovenským technickým normám.

28

)

(6)

V bytovom dome a v prevádzke určenej deťom musí byť zábradlie plné alebo s tabuľovou

výplňou, so stĺpikovou výplňou zo zvislých tyčových prvkov alebo s mriežkovou výplňou.

Medzery v zábradlí nesmú byť širšie ako 120 mm v bytovom dome a 80 mm v prevádzke

určenej deťom.

(7)

Ak hrozí nebezpečenstvo pokĺznutia alebo prepadnutia, musí sa zábradlie pri podlahe

zabezpečiť ochrannou lištou najmenej 100 mm vysokou.

(8)

Šikmé zábradlie schodišťa a šikmej rampy musí sa zabezpečiť madlom umiestneným vo

výške najmenej 900 mm a najviac 1 200 mm. Pri stavbe určenej na pobyt detí do šiestich

rokov sa navyše musí umiestniť madlo vo výške najmenej 400 mm a najviac 500 mm a do

dvanástich rokov vo výške najmenej 600 mm a najviac 700 mm. Držadlo zábradlia nesmie

mať ostré hrany ani výstupy.

§ 29

Balkón, lodžia, arkier a lávka

(1)

Nosná konštrukcia balkóna, lodžie a arkiera sa navrhuje tak, aby bol eliminovaný

nepriaznivý účinok tepelného mosta.

(2)

Balkón, lodžia a arkier nesmú svojím umiestnením znižovať funkčnosť a ohrozovať prevádzku

verejného priestoru. Výška umiestnenia ich spodného obrysu nad chodníkom musí byť

najmenej 3 000 mm a nad cestou najmenej 4 500 mm.

(3)

Balkón a lodžia sa musia zabezpečiť zábradlím s výškou 900 mm až 1 200 mm podľa hĺbky

voľného priestoru. Zábradlie v zariadení pre deti a v bytovom dome musí byť plné,

s tabuľovou výplňou alebo so stĺpikovou výplňou zo zvislých tyčových prvkov. Medzery

v zábradlí nesmú byť širšie ako 120 mm v bytovom dome a 80 mm v zariadení pre deti.

(4)

Lávka sa musí technicky riešiť tak, aby zodpovedala počtu osôb, ktoré budú po nej

prechádzať alebo na nej pracovať. Povrch lávky nesmie byť šmykľavý. Aj povrch oceľového

roštu musí mať rozmer oka podľa slovenskej technickej normy.

29

)

(5)

Balkón a lodžia musia byť odvodnené tak, aby neznehodnocovali žiadnu inú časť stavby.

Ak majú pôdorysnú plochu väčšiu ako 5 m

2

, musia byť odvodnené do dažďového odpadového potrubia.

§ 30

Komín a zariadenie na odvádzanie znečisťujúcich látok do ovzdušia

(1)

Komín sa navrhuje a vyhotovuje tak, aby každému pripojenému spotrebiču spalín zaručil

bezpečný odvod a rozptyl spalín do voľného ovzdušia a nenastalo ich hromadenie a ohrozenie

bezpečnosti podľa osobitného predpisu.

30

)

(2)

Komín sa navrhuje z materiálu odolného proti mrazu v časti vystavenej atmosférickým

vplyvom.

(3)

Požiadavky na umiestnenie komína, jeho výšku a ústie sú dané slovenskými technickými

normami.

31

)

(4)

Komínový prieduch musí mať po celej účinnej výške nezmenený prierez. Odklon komínového

prieduchu od zvislice nesmie byť väčší ako 15

o

, výnimočne pri rekonštrukcii stavby až 30

o

. Uhnutie nemá byť na úrovni stropnej konštrukcie alebo sopúcha.

(5)

Komín musí mať kontrolné, čistiace a vyberacie otvory.

30

)

(6)

Spotrebiče palív sa pripájajú do komínov podľa osobitného predpisu.

30

)

(7)

Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa primerane vzťahujú na každé zariadenie na odvádzanie

znečisťujúcich látok do ovzdušia.

§ 31

Výplne otvorov

(1)

Konštrukcie výplní otvorov vrátane ich osadenia musia mať požadovanú tuhosť, aby

pri bežnej prevádzke nenastalo zrútenie, zvesenie alebo iná deformácia.

(2)

Okenný parapet v obytnej a pobytovej miestnosti, pod ktorým je voľný vonkajší priestor

hlbší ako 0,5 m, musí byť vysoký najmenej 850 mm alebo musí byť vybavený zábradlím

najmenej do tejto výšky.

(3)

Dvere na únikovej ceste musia umožňovať bezpečný a rýchly priechod pri evakuácii

osôb a nesmú brániť zásahu jednotky požiarnej bezpečnosti.

(4)

Dvere, cez ktoré prechádza osoba s obmedzenou schopnosťou pohybu, môžu byť posuvné

za predpokladu, že majú zabezpečenú schopnosť otvárania pri požiari alebo inej mimoriadnej

udalosti nielen na princípe fotobunky alebo elektrického pohonu, ale aj na mechanickom

princípe.

§ 32

Podlaha, povrch stien a stropov stavby

(1)

Podlaha spolu so stropom stavby musí mať podľa účelu miestnosti v požadovanom rozsahu

a)

statické parametre,

b)

odolnosť proti nárazu a trvalej deformácii,

c)

krokovú nepriezvučnosť,

d)

tepelnoizolačnú schopnosť,

e)

odnímateľnosť tepla podľa účelu miestnosti,

f)

svetelnotechnické parametre,

g)

vyhovujúce materiálové vlastnosti stanovené slovenskými technickými normami.

32

)

(2)

Povrchová úprava stavebnej konštrukcie musí spĺňať požiadavky požiarnej bezpečnosti.

14

)

(3)

Podlaha vo verejnej budove musí mať protišmykovú úpravu povrchu so súčiniteľom šmykového

trenia podľa slovenských technických noriem.

33

)

(4)

Podlaha balkóna a lodžie musí byť vodotesná s protišmykovou úpravou.

(5)

Inštalácia uložená v podlahe nesmie narušiť vlastnosti podlahy.

(6)

Povrch stien a stropov stavby sa chráni pred nepriaznivými účinkami prostredia rôznymi

druhmi povrchovej úpravy; žiadna z nich nesmie mať negatívne účinky na zdravie ľudí,

ale majú sa nimi dosiahnuť

a)

ochrana konštrukcie pred každým nežiaducim vplyvom, ktorý by konštrukciu poškodil

alebo znehodnotil,

b)

požadované vlastnosti zodpovedajúce ich umiestneniu a účelu.

§ 33

Výťah

(1)

Stavba podľa druhu musí mať zriadený osobný, prípadne nákladný, lôžkový, požiarny

a evakuačný výťah.

(2)

Výťah sa zriaďuje v bytovom dome s viac ako štyrmi nadzemnými podlažiami. Vstavba

a nadstavba bytového domu o jedno obytné podlažie nevyžaduje výťah ani predĺženie

existujúceho výťahu do podlažia.

(3)

Veľkosť výťahu musí byť odvodená zo špičkovej prevádzky. Požiadavky na výťahy, na

požadovaný počet a druh výťahov sú určené osobitným predpisom a slovenskými technickými

normami.

34

)

(4)

Evakuačný a požiarny výťah, ktorý je súčasťou priestoru chránenej únikovej cesty,

musí mať

a)

kabínu z nehorľavých látok a materiálov s veľkosťou najmenej 1 100 x 2 200 mm a nosnosťou

najmenej 5 kN umožňujúcu dopravu osôb ležiacich na nosidlách (na požiarne výťahy stačí

čistá pôdorysná plocha kabíny 1,3 m

2

)

,

b)

zaistenú dodávku elektrickej energie,

34

)

c)

takú rýchlosť, aby čas jednej jazdy z východiskovej stanice do posledného podlažia

nepresiahol hodnoty ustanovené slovenskými technickými normami,

35

)

d)

možnosť, aby kabína v prípade ohrozenia objektu požiarom zišla do určitej stanice

impulzom automatického požiarneho hlásiča alebo privolaním pomocou kľúčového spínača,

e)

stanicu na každom podlaží, na ktorom sa predpokladá zásah požiarnej jednotky,

f)

také vybavenie, aby kabína, ak sa zastaví pri požiari medzi stanicami, došla do najbližšej

stanice a osoby ju mohli opustiť,

g)

vetranie ako pri chránenej únikovej ceste.

(5)

Strojovňa výťahu sa umiestňuje a rieši tak, aby najvyššia hladina hluku v najbližšie

situovanej obytnej miestnosti zodpovedala hygienickým predpisom. Strojovňa musí byť

v osobitnom, uzamykateľnom, osvetlenom a dostatočne vetranom priestore.

(6)

Výťahové zariadenie musí byť od obytného priestoru dostatočne hlukovo odizolované.

§ 34

Výťahová, inštalačná a vetracia šachta a šachta na zhadzovanie domového odpadu

(1)

Vo výťahovej šachte sa nesmie umiestniť žiadne vedenie technického vybavenia alebo

iné technické zariadenie, ktoré nie je potrebné na prevádzku a bezpečnosť výťahu.

(2)

Výťahová šachta sa musí dostatočne vetrať a nesmie sa využívať na vetranie priestorov

nesúvisiacich s výťahom. V šachte osobného výťahu s kabínou pre dvanásť osôb a viac

sa musí zabezpečiť dostatočná výmena vzduchu, v prípade potreby aj núteným vetraním.

(3)

Výťah spájajúci viac požiarnych úsekov musí mať vlastnú výťahovú šachtu. Výťahová

šachta umiestnená v schodišti musí byť v súlade so slovenskou technickou normou.

36

)

V jednej výťahovej šachte môžu byť najviac tri výťahy. V budove najviac s piatimi

poschodiami môže byť výťah bez vlastnej šachty vnútri schodišťového priestoru, od

schodišťa však musí byť bezpečne oddelený.

(4)

Výťahovú šachtu možno využívať len na výťahové zariadenie. Musí byť vetrateľná a

vybavená zariadením na odsávanie dymu v súlade so slovenskými technickými normami.

Dvere výťahovej šachty a každý iný otvor v požiarnej stene šachty sa navrhuje podľa

osobitného predpisu.

14

)

(5)

Opláštenie a izolácia vetracej a inštalačnej šachty musí vykazovať požadované požiarnotechnické

charakteristiky. Vzduchotechnický rozvod nesmie byť napojený do komína. Odpadový vzduch

z vetracej šachty sa musí vyviesť do voľného priestoru. Do vetracieho prieduchu sa

nesmie umiestniť žiadne inštalačné vedenie.

(6)

Šachta a otvor na zhadzovanie domového odpadu a príslušný priestor sa nesmú umiestniť

v spoločenskej a obytnej miestnosti. Šachta domového odpadu musí

a)

vyústiť do samostatného zberného priestoru,

b)

byť prístupná z voľného priestoru,

c)

mať účinné vetranie,

d)

mať odvodnené dno so zápachovým uzáverom.

(7)

Inštalačná šachta a šachta domového odpadu musia vykazovať požadované požiarnotechnické

charakteristiky.

14

)

§ 35

Vodovodná prípojka a vnútorný vodovod

(1)

Vodovodná prípojka pitnej vody z verejného vodovodu nesmie byť prepojená s iným zdrojom

a musí byť vyrobená zo zdravotne bezpečného materiálu. Medzi bytovým vodomerom a uzáverom

musí byť zariadenie, ktoré znemožní spätné prúdenie vody.

(2)

Vodovodná prípojka, prípadne časť vnútorného vodovodu vedeného v zemi sa musí uložiť

do nezamŕzajúcej hĺbky alebo sa musí chrániť proti zamrznutiu.

(3)

Hlavný uzáver vnútorného vodovodu sa osadzuje pred vodomer; musí byť prístupný a

jeho umiestnenie musí byť viditeľné a trvalo označené.

(4)

Ak je vodovodná sieť riešená osobitne na pitnú vodu a osobitne na úžitkovú vodu,

musí sa takto riešiť aj vnútorný vodovod.

(5)

Potrubie studenej vody aj teplej vody musí byť tepelne izolované. Potrubie sa musí

chrániť proti korózii, orosovaniu a mechanickému poškodzovaniu.

(6)

Vnútorný vodovod sa musí chrániť proti možnému spätnému nasatiu znečistenej vody.

(7)

Vnútorný vodovod zabezpečujúci vodu na hasenie požiaru podľa slovenskej technickej

normy

37

)

musí mať

a)

osadený hydrantový systém s trvalým tlakom a musí byť osadený tak, aby bol trvalo

dostupný,

b)

vnútorný nezavodnený alebo zavodnený požiarny vodovod pre jednotku ochrany pred požiarmi.

(8)

Zásobník, rúrový rozvod a iná súčasť určená na zásobovanie vodou nesmú vlastnosti

vody zmeniť natoľko, aby to ohrozilo zdravie ľudí.

§ 36

Kanalizačná prípojka a vnútorná kanalizácia

(1)

Ak je verejná kanalizácia delená, musí byť aj vnútorná kanalizácia delená.

(2)

Potrubie kanalizačnej prípojky sa musí uložiť do nezamŕzajúcej hĺbky alebo sa musí

chrániť proti zamrznutiu.

(3)

Čistiaca tvarovka sa nesmie osadiť v miestnosti, v ktorej by prípadný únik odpadovej

vody mohol ohroziť zdravé podmienky užívania stavby.

(4)

Vetracie potrubie vnútornej kanalizácie nesmie byť napojené do komína, vetracieho

prieduchu, inštalačnej šachty a pôjdového priestoru a musí byť vyvedené nad úroveň

strechy.

(5)

V miestnosti a v priestore s mokrým čistením podlahy, alebo kde zariaďovací predmet

nie je napojený na vnútornú kanalizáciu, musí sa v podlahe osadiť kanalizačný vpust.

Pokiaľ to druh prevádzky vyžaduje, vpust sa vybaví lapačom nečistôt.

(6)

Potrubie z plastu vedené chránenou únikovou cestou musí byť požiarne oddelené.

(7)

Stavba sa musí navrhnúť a zhotoviť tak, aby nesprávnym odvádzaním vody neohrozovala

hygienu alebo zdravie ľudí a jej okolie.

§ 37

Elektrická prípojka a rozvod

(1)

Stavba s každým elektrickým zariadením sa pripája na rozvodnú sieť prípojkou.

(2)

Elektrický rozvod musí podľa druhu prevádzky spĺňať požiadavky na

a)

bezpečnosť osôb, zvierat a majetku,

b)

prevádzkovú spoľahlivosť v danom prostredí pri určenom spôsobe prevádzky a vplyvu

prostredia,

c)

prehľadnosť rozvodu umožňujúcu rýchlu lokalizáciu a odstránenie prípadnej poruchy,

d)

rýchlu prispôsobivosť rozvodu pri požadovanom premiestnení elektrického zariadenia

a stroja,

e)

zamedzenie vzájomných nepriaznivých vplyvov a rušivých napätí pri križovaní a súbehu

silnoprúdového a telekomunikačného vedenia.

(3)

Transformátorová stanica a náhradný zdroj elektrickej energie umiestnený v budove

musí vyhovovať požiadavkám na zaistenie bezpečnosti, ochrany zdravia, hygienickým

požiadavkám, predovšetkým na hlukové a vibračné pôsobenie, požiadavkám na ochranu

životného prostredia, minimalizáciu úniku spalín a požiarnobezpečnostným požiadavkám.

(4)

Riešenie budovy musí umožňovať vstup silnoprúdového a telekomunikačného kábla do

budovy, umiestnenie rozvodnej skrine a prevedenie vnútorného rozvodu až ku koncovému

bodu siete.

(5)

Každá stavba musí mať trvalo prístupný a viditeľne označený hlavný vypínač elektrickej

energie.

§ 38

Ochrana pred bleskom

Ochrana pred bleskom sa zriaďuje na stavbe a zariadení tam, kde by blesk mohol spôsobiť

a)

ohrozenie života alebo zdravia ľudí,

b)

poruchu s rozsiahlymi dôsledkami,

c)

výbuch,

d)

škodu na kultúrnej, prípadne inej hodnote,

e)

prenesenie požiaru zo stavby na stavbu, ktorá podľa písmen a) až d) musí byť chránená

pred bleskom,

f)

ohrozenie stavby, pri ktorej je zvýšené nebezpečenstvo zásahom blesku v dôsledku

jej umiestnenia na návrší alebo vyčnievania nad okolie.

§ 39

Plynovodná prípojka a odberné plynové zariadenie

(1)

Na plynovodnú prípojku a odberné plynové zariadenie možno použiť len materiál, ktorý

zodpovedá účelu použitia, druhu rozvádzaného média a danému prevádzkovému pretlaku.

(2)

Vnútri budovy sa na rozvod plynu nesmú použiť materiály z plastov. Rozvod plynu musí

byť dimenzovaný tak, aby sa zabezpečil potrebný prevádzkový pretlak na každý plynový

spotrebič.

(3)

Rozvod plynu sa nesmie viesť v miestnosti, v ktorej by bol vystavený mechanickému

namáhaniu, prípadne poškodeniu, koróznemu alebo teplotnému pôsobeniu, a v mieste,

kde by nebola možná kontrola rozvodu, prípadne údržba, ak sa neurobili opatrenia podľa

odseku 5, a nesmie sa viesť v chránenej únikovej ceste.

14

)

(4)

Na začiatku odberného plynového zariadenia sa musí nainštalovaný hlavný uzáver umiestniť

na trvalo prístupnom a vetrateľnom mieste a musí sa viditeľne trvalo označiť. Nesmie

sa umiestniť v obytnej a pobytovej miestnosti, v špajzi, svetlíku a šachte, v kúpeľni

a na záchode, v práčovni a kotolni, v garáži, v sklade potravín, horľavých látok a

horľavých kvapalín, v zhromažďovacom priestore, v kolektore a technickej chodbe, v

chránenej únikovej ceste a nevetrateľnom ani neprístupnom priestore.

(5)

Potrubie rozvodu plynu sa ukladá do chráničky

a)

na zabezpečenie ochrany pred mechanickým poškodením alebo poškodením koróziou,

b)

pri prechode dutou a neprístupnou konštrukciou,

c)

pri prechode obvodovým múrom a základom stavby a jej ďalšími konštrukciami, kde by

mohla nastať deformácia potrubia.

(6)

Každý pripojený spotrebič musí vyhovovať danému druhu plynu a prevádzkovému pretlaku

a môže byť podľa svojho prevedenia umiestnený len v priestore, ktorý svojím objemom,

účelom, prípadne množstvom privádzaného vzduchu zodpovedá menovitému tepelnému výkonu

a funkcii spotrebiča.

§ 40

Vzduchotechnické zariadenie

(1)

Vzduchotechnické zariadenie musí zabezpečovať také parametre vnútorného prostredia

vetraného priestoru, aby vyhovovalo hygienickým a technologickým požiadavkám. Jeho

prevádzka musí byť bezpečná, hospodárna, nesmie ohrozovať životné prostredie a zdravie

a musí spĺňať požiadavky na najvyššie prípustné hodnoty hluku a vibrácie. Vzduchotechnické

zariadenie sa musí riešiť tak, aby ním nedochádzalo k šíreniu požiaru a jeho splodín.

(2)

Výfuk odpadového vzduchu sa musí zhotoviť a umiestniť tak, aby neobťažoval a neohrozoval

okolie. Vyústenie odpadového vzduchu musí byť vzdialené najmenej 1,5 m od nasávacieho

otvoru vonkajšieho vzduchu, od východu z chránenej únikovej cesty, od otvoru na prirodzené

vetranie, chránenej, prípadne čiastočne chránenej únikovej cesty a 3 m od nasávacieho

a výfukového otvoru slúžiaceho na nútené vetranie chránenej únikovej cesty.

(3)

Ak pri doprave vzduchu s vysokým obsahom vodných pár vzniká nebezpečenstvo kondenzácie,

musí byť vzduchovod vodotesný, zhotovený v spáde, vybavený odvodnením a vhodne tepelne

izolovaný.

(4)

Vzduchotechnické zariadenie s úpravou teploty privádzaného vzduchu musí byť vybavené

automatickou reguláciou.

(5)

Vzduchotechnické zariadenie zabudované ako súčasť otvorovej konštrukcie nesmie zhoršiť

žiadnu funkciu otvoru.

38

)

§ 41

Vykurovanie

(1)

Vykurovanie budovy sa musí zabezpečiť vykurovacou sústavou, ktorá spĺňa požadované

hygienické parametre a umožňuje pri zdôvodnenom využití odpadového tepla a alternatívnej

energie hospodárnu, bezpečnú a spoľahlivú prevádzku.

(2)

Kotol a spotrebič musia mať zaistený prívod spaľovacieho a vetracieho vzduchu. Odvod

spalín, kondenzátu zo spalín a ďalších škodlivín nesmie ohrozovať životné prostredie

a zdravie osôb. Palivový spotrebič sa inštaluje podľa osobitného predpisu.

30

)

(3)

Prípustná tepelná strata budov je daná slovenskými technickými normami.

39

)

(4)

V stavbe s osobitne zvýšeným nebezpečenstvom úrazu sa musí inštalovať vykurovacie

teleso vybavené ochranným krytom.

(5)

Vo vykurovacej sústave sa musí osadiť zariadenie umožňujúce nastavenie parametrov

vykurovacej sústavy. Pri prevádzke vykurovacej sústavy sa musí zabezpečiť regulovanie

tepelného výkonu v závislosti od potreby tepla.

(6)

Pri dodávke tepla z vonkajšieho zdroja sa musí na vstupe do vnútornej vykurovacej

sústavy stavby a na výstupe z nej osadiť hlavný uzáver vykurovacieho média; merač

dodávaného tepla má byť osadený vo vnútornej vykurovacej sústave.

(7)

Každé zo zariadení uvedených v odseku 5 a hlavný uzáver vykurovacieho média musia

byť prístupné a zabezpečené proti neoprávnenej manipulácii.

(8)

V prípade zmeny vykurovacieho systému musia sa v budove alebo v jej časti zabezpečiť

podmienky tepelnej pohody a nízka spotreba energie.

(9)

Vykurovacia sústava vedená technickými podlažiami sa musí tepelne izolovať.

§ 42

(1)

Stavba alebo jej časť sa odstraňuje, prípadne premiestňuje tak, aby v priebehu prác

nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti, života a zdravia osôb, k vzniku požiaru a nekontrolovateľnému

porušeniu stability stavby alebo jej časti.

(2)

Stavba sa odstraňuje podľa vopred určeného technologického postupu.

40

)

Ak je v stavbe zabudovaný výrobok obsahujúci azbest alebo jadrový materiál, treba

zabezpečiť odbornú demontáž takéhoto výrobku so súhlasom príslušného orgánu na ochranu

zdravia a jeho zneškodnenie oprávnenou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

(3)

Pri odstraňovaní stavby alebo jej časti nesmie byť ohrozená stabilita žiadnej inej

stavby ani prevádzkyschopnosť sietí technického vybavenia v dosahu stavby.

(4)

Okolie odstraňovanej stavby nesmie byť touto činnosťou a jej dôsledkami nadmerne

obťažované.

(5)

Sutina a odpadový materiál z odstraňovanej stavby sa musí odstraňovať bezodkladne

a nepretržite tak, aby nedochádzalo k narušeniu bezpečnosti a plynulosti prevádzky

na pozemných komunikáciách a nenarúšalo sa životné prostredie.

§ 43

Bytové budovy

(1)

Bytová budova musí spĺňať požiadavky úžitkové, hygienické,

41

)

požiarnej bezpečnosti a civilnej ochrany.

(2)

Podlažie vymedzujú dve najbližšie nad sebou nasledujúce horizontálne deliace konštrukcie.

Bytová budova môže mať podzemné, nadzemné a ustupujúce podlažie, ktorých kritériá

sú dané slovenskou technickou normou.

42

)

(3)

Funkčné a architektonické požiadavky na bytovú budovu a jej vybavenie sú dané slovenskou

technickou normou.

43

)

(4)

Obytná miestnosť musí spĺňať požiadavky podľa slovenskej technickej normy.

42

)

(5)

Svetlá výška obytnej miestnosti je daná slovenskou technickou normou. Svetlú výšku

obytnej miestnosti možno znížiť na najmenej 2 400 mm a miestností v podkroví na 2

300 mm za podmienky, že ostatné významné stavebno-technické parametre na mikroklímu

bytovej budovy sa v každom konkrétnom prípade ustanovia tak, aby sa dodržali základné

požiadavky na tvorbu zdravého obytného prostredia.

(6)

Príslušenstvo bytu musí spĺňať požiadavky podľa slovenskej technickej normy.

42

)

(7)

Bytová budova sa navrhuje a uskutočňuje tak, aby v nej bola zabezpečená tepelná,

svetelná, akustická pohoda a požiarna bezpečnosť.

(8)

Na bytovú budovu s bytmi nižšieho štandardu

44

)

sa ustanovenia odsekov 1 až 6 a

§ 45 ods. 1

a

§ 46 ods. 1

vzťahujú primerane.

§ 44

Bytový dom

(1)

Bytový dom musí mať najmenej jedno garážové stojisko na jeden byt. Ak nemožno garážové

stojisko situovať v dome alebo stavebným napojením naň, musí byť vymedzená zodpovedajúca

plocha na odstavenie vozidla. Odstavné a parkovacie stojisko môže byť umiestnené aj

mimo pozemku stavby bytového domu, ak ho nemožno technicky umiestniť na tomto pozemku.

(2)

V bytovom dome sa nesmú umiestňovať prevádzky, pri ktorých hrozí nebezpečenstvo výbuchu,

zamorenia okolia škodlivinami, zápachmi, nadmerným hlukom, otrasmi alebo nebezpečným

žiarením.

(3)

Bytový dom musí mať zabezpečené zariadenie na hygienicky bezchybné a požiarne bezpečné

ukladanie domového odpadu.

§ 45

Rodinný dom

(1)

Rodinný dom má mať najmenej jedno garážové stojisko na jeden byt. Ak nemožno garážové

stojisko umiestniť v dome, stavebným napojením naň alebo samostatne na pozemku rodinného

domu, musí byť na tomto pozemku vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla.

(2)

Rodinný dom má mať vymedzený priestor na ukladanie odpadu z domácnosti. Ak nemožno

takýto priestor situovať v dome, treba vymedziť priestor na nádobu na odpad z domácnosti

na pozemku rodinného domu.

(3)

Hlavné schodište a chodba v rodinnom dome majú mať najmenšiu podchodnú výšku 2 100

mm a najmenšiu priechodovú šírku 900 mm; pomocné schodište má mať najmenšiu priechodnú

šírku 750 mm.

(4)

Na pozemku rodinného domu sa môže umiestniť drobná a jednoduchá stavba, ktorá má

doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe alebo slúži na podnikanie.

(5)

Podľa odseku 4 sa stavba umiestni tak, aby svojím vzhľadom a účinkami na okolie nezhoršovala

obytné a životné prostredie a podľa charakteru podnikania spĺňala aj požiadavky na

dopravnú obsluhu a parkovanie.

§ 46

Hotel, motel a penzión

(1)

Hotel, motel a penzión svojím stavebnotechnickým usporiadaním a vybavením musia spĺňať

požiadavky na krátkodobý pobyt.

(2)

Priestor vstupnej časti každej stavby uvedenej odseku 1 musí umožňovať plynulý príjem

a odbavenie hostí.

(3)

Svetlá výška izby hosťa musí byť najmenej 2 600 mm. V časti izby so zošikmeným stropom

sa do plochy izby započítava plocha, ktorej svetlá výška je najmenej 1 600 mm.

(4)

Predsieň musí mať najmenšiu priechodnú šírku 900 mm, v izbe určenej na ubytovanie

osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie musí byť priechodná šírka predsiene

1 500 mm a dĺžka 2 200 mm.

(5)

Minimálna šírka chodby pre hostí je 1 500 mm, najmenšia priechodná šírka schodišťa

pre hostí je 1 100 mm.

(6)

Najmenšia šírka chodby pre zamestnancov je 1 200 mm, najmenšia priechodná šírka schodišťa

pre zamestnancov je 1 100 mm. Komunikácia zamestnancov sa nesmie krížiť s komunikáciou

hostí.

(7)

Najmenšia plocha izby je 8 m

2

pri jednoposteľovej izbe a 12,6 m

2

pri dvojposteľovej izbe. Ak má izba viac ako dve postele, na každú ďalšiu posteľ

sa podlahová plocha izby zväčšuje najmenej o 5 m

2.

(8)

Zariadenie na osobnú hygienu musí mať plochu najmenej 4 m

2.

(9)

Stavba hotela, motela a penziónu s viac ako dvoma nadzemnými podlažiami musí byť

vybavená výťahom, ak má viac ako tri nadzemné podlažia, musí mať evakuačný výťah.

(10)

V časti hotela, motela a penziónu, v ktorých sa poskytujú stravovacie služby a v

ktorých sa prevádzkuje spoločenská alebo kultúrna činnosť, musí byť záchod oddelený

pre mužov a pre ženy s predsieňou a umývadlom, pričom najmenej jedna záchodová kabína

má byť riešená na použitie osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu.

(11)

Podľa ustanovenia odseku 10 sa postupuje aj pri samostatnom zariadení verejného stravovania.

(12)

Každá stavba uvedená v odseku 1 musí byť pripojená na verejnú telefónnu sieť a pri

ubytovacej kapacite vyššej ako 30 osôb musí byť vybavená zariadením na núdzový akustický

signál.

(13)

Každá úniková cesta musí mať núdzové osvetlenie a vyznačený smer úniku.

(14)

Ustanovenia odsekov 1 až 13 sa vzťahujú primerane aj na ostatné ubytovacie zariadenia

na krátkodobé pobyty.

§ 47

Budova na administratívu, správu a riadenie, banka a pošta

(1)

Budova na administratívu, správu a riadenie, budova banky a pošty sa umiestňujú v

obytnej a výrobnej zóne sídelného útvaru s rešpektovaním širších vzťahov.

(2)

Stavebnotechnické a dispozičnoprevádzkové riešenie budov podľa odseku 1 musí spĺňať

požiadavky hygieny, bezpečnosti a ochrany zdravia, civilnej ochrany a požiarnej bezpečnosti.

(3)

Pre každú z budov uvedených v odseku 1 sa musí navrhnúť odstavná plocha pre osobné

motorové vozidlo s požadovanou kapacitou.

§ 48

Budova na obchod a služby

(1)

Budova na obchod a služby, ktorá má viac ako tri nadzemné podlažia s predajnými priestormi,

musí byť vybavená evakuačným výťahom.

(2)

Hlavná dopravná komunikácia v predajnej miestnosti musí mať priechodovú šírku najmenej

2 000 mm, na prízemí 2 500 mm. Na križovaní komunikácií musí byť umiestnený ukazovateľ

k východu z budovy.

(3)

Najmenej pri jednej pokladnici každého oddelenia musí byť zaistený priechod so šírkou

najmenej 900 mm a manipulačná plocha vo výške 800 mm nad podlahou. Najmenšia priechodová

šírka medzi samoobslužnými predajnými pultmi musí byť 1 800 mm. Pri stavebných úpravách

existujúcej stavby musí byť najmenšia šírka medzi samoobslužnými pultmi najmenej 1

500 mm.

(4)

Vstup pre príchod zákazníkov musí byť oddelený od vstupu slúžiacemu prevádzke. Sklad

potravín musí byť oddelený od skladu nepotravinového tovaru a musí byť vybavený zariadením

na meranie teploty a vlhkosti.

(5)

Pri budove na obchod a služby s počtom parkovacích miest 50 a viac treba zaistiť

napojenie z priľahlej pozemnej komunikácie na odbočenie vľavo ľavým odbočovacím pruhom.

(6)

Budova na obchod a služby musí byť vybavená záchodom pre verejnosť v počte zodpovedajúcom

kapacite budovy.

(7)

Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa vzťahujú na každú budovu na obchod, ktorej celková

predajná plocha je väčšia ako 2 000 m

2

.

(8)

Stavebnotechnické a dispozično-prevádzkové riešenie budovy podľa odsekov 1 a 6 musia

spĺňať požiadavky hygieny, bezpečnosti a ochrany zdravia, civilnej ochrany a ochrany

pred požiarmi.

§ 49

Autoservis a čerpacia stanica kvapalných palív

(1)

Umiestnenie a stavebnotechnické riešenie autoservisu a čerpacej stanice kvapalných

palív musí zodpovedať hygienickým požiadavkám, požiadavkám požiarnej bezpečnosti a

ochrany podzemných a povrchových vôd.

(2)

Autoservis a čerpacia stanica kvapalných palív vrátane zariadenia na manipuláciu

s nimi sa nesmie umiestňovať v ochrannom pásme vodného zdroja slúžiaceho na zásobovanie

pitnou vodou.

45

)

(3)

Manipulačná plocha čerpacej stanice kvapalných palív musí byť nepriepustná a musí

byť vyspádovaná do záchytnej šachty s odtokom do kanalizácie zaolejovaných vôd.

(4)

V autoservise a čerpacej stanici kvapalných palív musí byť zriadené hygienické zariadenie

v súlade so slovenskou technickou normou.

46

)

(5)

Odpadová voda z autoservisu pred vypustením do kanalizačnej siete, prípadne do vodného

recipientu musí byť upravená tak, aby sa dosiahlo zloženie odpadovej vody požadované

podľa osobitného predpisu.

47

)

(6)

Svetlá výška miestností a priestorov autoservisu a čerpacej stanice kvapalných palív

je daná slovenskou technickou normou.

46

)

(7)

Vetranie v autoservise a na čerpacej stanici kvapalných palív musí byť zaistené tak,

aby koncentrácia škodlivých látok v ovzduší neprekročila prípustné hodnoty z hľadiska

ochrany zdravia a nebezpečenstva výbuchu.

48

)

§ 50

Priemyselná budova, sklad, nádrž a silo

(1)

Priemyselná budova, sklad, nádrž a silo musia mať ochranné pásmo určené podľa druhu

výroby, skladovaných hmôt a výrobkov a druhov unikajúcich škodlivín, prípadne dodržanú

bezpečnú vzdialenosť podľa osobitného predpisu.

49

)

(2)

Každý priestor pracoviska musí spĺňať hygienické požiadavky, požiadavky požiarnej

bezpečnosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

(3)

Šírka, podchodová výška a dovolené zaťaženie pracoviska a vnútorných komunikácií

a vzájomný odstup medzi technologickým zariadením a medzi stavebnou konštrukciou musí

umožňovať bezpečný pohyb zamestnancov, obsluhu, údržbu, opravy, prípadne aj výmenu

strojov a zariadení.

(4)

Schodište v priemyselnej budove a sklade musí mať prvý a posledný stupeň schodišťového

ramena výrazne rozoznateľný od okolitej podlahy.

50

)

(5)

Vnútorný povrch steny, podlahy a inej konštrukcie v prašnej prevádzke alebo v prevádzke

s výskytom škodlivých látok musí byť ľahko čistiteľný.

(6)

Pri skladovaní tekutej látky, ropného produktu alebo toxickej látky sa musí zabrániť

ich unikaniu mimo objekt.

(7)

Pracovisko bez denného osvetlenia alebo s umelo vytváranou mikroklímou sa môže zriaďovať

pri dodržaní hygienických podmienok, podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

a pracovných podmienok.

§ 51

Budova na školstvo a vzdelávanie

(1)

Budova na školstvo sa umiestňuje v tichom prostredí v dostatočnom odstupe od ciest

a zdrojov hluku. Úseky využívané žiakmi musia byť maximálne 4-podlažné. Odstup fasády

s učebňou od protiľahlej prekážky musí zodpovedať slovenskej technickej norme.

51

)

(2)

Stavebnotechnické a dispozično-prevádzkové riešenie budov podľa odseku 1 musí spĺňať

požiadavky hygieny, bezpečnosti a ochrany zdravia, civilnej ochrany a ochrany pred

požiarmi.

(3)

Najmenšia svetlá výška miestností a priestorov musí byť

a)

3 000 mm v materskej škole a špeciálnej materskej škole; zníženie na svetlú výšku

2 500 mm možno pripustiť, ak sa dodrží objem vzduchu 12 m

3

na jedno dieťa,

b)

3 300 mm v základnej, strednej, vyššej škole a špeciálnej škole; pri dodržaní všetkých

podmienok denného osvetlenia na pracovnú plochu možno znížiť svetlú výšku na 3 000

mm, ak sa dodrží objem vzduchu 5,3 m

3

na jedného žiaka,

c)

6 000 mm v telocvični s rozmermi 12 x 18 m a 12 x 24 m, 7 000 mm v telocvični s rozmermi

18 x 30 m a väčšími,

d)

2 500 mm v šatni.

(4)

V budove každej školy, predškolského, školského a telovýchovného zariadenia musí

byť zriadená šatňa pre žiakov. Priestory šatne musia byť osvetlené a vetrané. Odkladanie

odevov pedagogických a nepedagogických zamestnancov sa musí riešiť oddelene od šatne

pre žiakov.

(5)

Záchod a umyváreň v škole, školskom zariadení a telovýchovnom zariadení sa zriaďujú

oddelene podľa pohlavia. Musia byť umiestnené tak, aby dostupná vzdialenosť nepresiahla

60 m. Záchod pri výukovom priestore musí byť vždy priamo osvetlený a vetraný. Pre

80 chlapcov musí byť zriadená jedna záchodová kabína a pre 20 chlapcov jedno pisoárové

státie. Pre 80 dievčat musí byť zriadená jedna hygienická kabína a pre 20 dievčat

jedna záchodová kabína. V záchodovej predsieni, ktorá sa využíva ako umyváreň, sa

umiestňuje jedno umývadlo pre každých 20 žiakov.

(6)

Záchod a umyváreň pedagogických a nepedagogických zamestnancov nesmú byť prístupné

zo záchoda a umyvárne žiakov. Pre 20 osôb musí byť zriadená jedna záchodová kabína

a jedno umývadlo.

(7)

Záchod a umyváreň predškolských zariadení musia byť prístupné zo šatne a dennej miestnosti

detí. Nedelí sa podľa pohlaví a pre päť detí musí byť zriadená jedna detská misa a

jedno umývadlo.

(8)

Záchod a umyváreň špeciálnych škôl musia byť umiestňované a zhotovované podľa stupňa

a charakteru postihnutia žiaka.

(9)

Najmenšia svetlá šírka chodby v škole musí byť 3 000 mm, ak sú vyučovacie priestory

umiestnené po oboch stranách chodby, a 2 200 mm, ak sú vyučovacie priestory len na

jednej strane chodby. Ak slúži táto chodba ako hlavné komunikačné spojenie, musí byť

široká najmenej 3 000 mm. Najmenšia svetlá šírka chodby v každom predškolskom zariadení

musí byť 1 200 mm.

(10)

Vo vyučovacom priestore musia byť dvere široké najmenej 900 mm. V telocvični musia

mať aspoň jedny z dverí rozmery 1 800 x 2 100 mm.

(11)

V predškolskom zariadení, základnej škole a v špeciálnej škole sa nesmú používať

kývavé alebo turniketové dvere. Na zasklenie dverných krídel sa musí použiť bezpečnostné

sklo. V predškolskom zariadení nesmie byť spodná tretina dverí zasklená.

(12)

Okenný záklenok, ktorý tieni dennému svetlu pri vnikaní do interiéru, musí byť čo

najmenší; okenný parapet hlavných osvetľovacích okien musí byť taký vysoký, aby spodná

časť skla v okne nebola vyššie ako oko sediaceho; medziokenný stĺp, ktorý svojou šírkou

nepriaznivo ovplyvňuje osvetlenie výučbového priestoru, môže byť široký najviac 400

mm.

(13)

Vo vyučovacom priestore musí byť umiestnený najmenej jeden výtok pitnej vody. Ak

je zavedená teplá voda, výtok v dosahu žiakov nesmie mať teplotu vyššiu ako 45

o

C.

(14)

Na stavbu vysokej školy a vysokoškolského zariadenia platia ustanovenia odsekov 1

až 13 primerane.

§ 52

Zdravotnícke zariadenie a zariadenie sociálnych služieb

(1)

Zdravotnícke zariadenie a zariadenie sociálnych služieb

52

)

sa umiestňujú v tichom prostredí v dostatočnom odstupe od cesty a od zdroja hluku.

(2)

Stavebnotechnické a dispozično-prevádzkové riešenie budov podľa odseku 1 musí spĺňať

požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia, civilnej ochrany a ochrany pred požiarmi.

(3)

sporiadanie zdravotníckeho zariadenia a zariadenia sociálnych služieb musí byť také,

aby zabezpečilo dispozičné oddelenie účelovej prevádzky zdravotnej starostlivosti,

prevádzky hospodárskej časti a priestoru pre návštevy.

(4)

Priestor infekčného oddelenia zdravotníckeho zariadenia musí byť bezpečne oddelený

od ostatných nemocničných priestorov aj od susednej stavby.

(5)

Na jazdu sanitného vozidla sa musí zabezpečiť vyhovujúce pripojenie na sieť dopravných

komunikácií.

(6)

Stavba zariadenia podľa odseku 1 pre deti v predškolskom veku sa musí oplotiť a nemá

mať na pozemku žiadnu vodnú plochu. Platia pre ňu primerane ustanovenia stavby na

školstvo.

(7)

Zdravotnícke zariadenie a zariadenie sociálnych služieb určené pre osoby s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie sa musia vo funkčných priestoroch riešiť a vybaviť

v súlade s potrebami týchto ľudí.

§ 53

Poľnohospodárska budova a sklad, stajňa a maštaľ

(1)

Poľnohospodárska budova a sklad, stajňa a maštaľ musia spĺňať hygienické a veterinárne

požiadavky, požiadavky požiarnej bezpečnosti, bezpečnosti práce a technických zariadení

a požiadavky na energetickú úspornosť.

(2)

Pri stavbe na chov hospodárskych zvierat

a)

sa musia určiť ochranné pásma,

53

)

b)

podľa požadovaného stavu vnútorného prostredia sa určia tepelnotechnické vlastnosti

konštrukcie na základe tepelnej bilancie stavby zahŕňajúce biologickú produkciu tepla,

vodných pár a plynov,

c)

v prípade, že sa nepožaduje určiť stav vnútorného prostredia, zvieratá sa musia chrániť

pred priamym pôsobením vetra, zrážok a slnečného žiarenia,

d)

sa musí zaistiť zdravotná neškodnosť povrchu každej stavebnej konštrukcie a technologického

zariadenia, s ktorými prichádzajú zvieratá do styku.

(3)

Pre stavbu pre väčší počet hospodárskych zvierat sa musí

a)

vybudovať oplotenie a systém filtrov proti vneseniu nákazy,

b)

zaistiť náhradný zdroj energie, ak ide o stavbu pre hydinu, prasce alebo dojnice.

(4)

Sklad siláže a hnojív musí byť navrhnutý podľa druhu a počtu ustajnených zvierat

a s ohľadom na umiestnenie stavby v ochrannom pásme vodného zdroja určeného na hromadné

zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou a vodárenskej nádrže a jej prítokov. Konštrukcia

skladov musí byť nepriepustná, musí zamedziť vnikaniu povrchových vôd, umožňovať odvod

nekontaminovaných zrážkových vôd oddelene od vôd kontaminovaných a musí zamedziť vytekaniu

skladovaných tekutých zložiek zo stavby.

(5)

Sklad a stavba na úpravu rastlín a rastlinných produktov musí

a)

svojím zhotovením zabezpečiť ochranu proti vnikaniu vtáctva a hlodavcov, ak ide o

sklad zrnín, ovocia a zeleniny,

b)

byť ľahko čistiteľný a dezinfikovateľný,

c)

spĺňať požiadavky tepelnoizolačných vlastností obvodových stien, stropov a podláh,

ak ide o sklad zemiakov, ovocia a zeleniny.

(6)

Stavba na pestovanie rastlín a sklad rastlinných produktov nemusia mať izoláciu podláh

proti zemnej vlhkosti alebo môžu byť zhotovené bez podlahy.

(7)

Sklad minerálnych hnojív a prípravkov na ochranu rastlín musí byť zabezpečený pred

účinkami zemnej vlhkosti a poveternostnými účinkami a nesmie umožňovať impulz pyrolytického

rozkladu hnojív.

(8)

Sklad minerálnych hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, jeho asanačná plocha, prijímacie

a výdajové miesta musia byť zabezpečené proti vnikaniu zrážkových vôd a nesmú byť

odkanalizované do splaškovej kanalizačnej siete.

(9)

Plocha, na ktorej môže dôjsť ku kontaminácii zrážkových vôd minerálnymi hnojivami

a prípravkami na ochranu rastlín, musí byť riešená ako nepriepustná a odvodnená do

šachty alebo do účinného čistiaceho zariadenia.

(10)

V šachte na zbieranie odpadovej vody kontaminovanej hnojivom alebo prípravkom na

ochranu rastlín sa môže akumulovať len odpadová voda rovnakého charakteru.

(11)

Sklad prípravkov na ochranu rastlín musí byť vybavený záchytnou bezodtokovou šachtou

s objemom zodpovedajúcim najväčšiemu skladovanému obsahu alebo nepriepustnou podlahou

ohraničenou nepriepustným soklom stien a zvýšeným prahom dvier.

(12)

Skladovacia nadzemná nádrž skladu kvapalných minerálnych hnojív s objemom väčším

ako 100 m

3

musí byť vybavená indikáciou prípadných netesností tej časti nádrže, ktorú nemožno

kontrolovať. Stáčacie miesto príjmu a výdaja sa musí zabezpečiť bezodtokovou šachtou

na zachytenie odkvapov.

(13)

Výdajná rampa skladu prípravkov na ochranu rastlín musí byť chránená pred dažďovými

zrážkami a musí mať sklon do bezodtokovej šachty s kapacitou minimálne 1 m

3.

§ 54

Stavba na zhromažďovanie väčšieho počtu osôb

(1)

Stavba na zhromažďovanie väčšieho počtu osôb je stavba s minimálne jedným priestorom

určeným na zhromaždenie najmenej 200 osôb, v ktorom na jednu osobu pripadá podlahová

plocha menšia ako 4 m

2

.

(2)

Stavba na zhromažďovanie väčšieho počtu osôb musí

a)

byť situovaná a vybavená tak, aby bola v najvyššej možnej miere zaručená bezpečnosť

osôb nachádzajúcich sa v tejto stavbe alebo v jej blízkosti; pre požiarne alebo iné

pohotovostné vozidlo musí byť zriadená vyhovujúca prístupová komunikácia, prípadne

nástupná plocha,

b)

mať najmenej dva východy vedúce na voľné priestranstvo,

c)

byť vybavená evakuačným výťahom okrem prípadov, kde je východ z podlažia na voľné

priestranstvo vedený po rovine alebo po rampe,

d)

mať stanovený maximálny limit návštevníkov.

(3)

Únikovú cestu zo zhromažďovacieho priestoru upravuje osobitný predpis.

14

)

(4)

Každá časť zhromažďovacieho priestoru zvýšená alebo znížená o viac ako 500 mm, ktorá

slúži na zhromažďovanie viac ako 100 osôb, musí mať samostatný východ.

(5)

Úniková cesta z podzemného podlažia a z prvého nadzemného podlažia musí viesť priamo

na voľné priestranstvo. Najmenej jedna úniková cesta musí byť prispôsobená pre osoby

s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Únikové cesty z podzemných a nadzemných

podlaží musia byť vzájomne oddelené okrem prípadov, keď tieto cesty slúžia na evakuáciu

z jediného zhromažďovacieho priestoru.

(6)

Výškový rozdiel na únikovej ceste zo zhromažďovacích priestorov menší ako 400 mm

musí byť vyrovnaný rampou so sklonom najviac 1 : 12.

(7)

Schodište vnútri zhromažďovacieho priestoru a schodište na únikovej ceste zo zhromažďovacieho

priestoru určené na únik viac ako 50 osôb musia mať sklon schodišťových ramien od

25

o

do 35

o

a ramená musia byť priame.

(8)

Schodište zo zhromažďovacieho priestoru s výnimkou schodišťa v hľadisku musí mať

podestu najviac po 15 schodišťových stupňoch a podesty pred a za dverami. Podesta

musí byť rozšírená tak, aby otvorením dverí nedošlo k zúženiu započítateľnej šírky

únikovej cesty.

(9)

Na rýchlu evakuáciu zo zhromažďovacieho priestoru musí byť zaistené bezpečné opustenie

miest na sedenie.

(10)

Šírka stupňov miest na státie usporiadaných stupňovito musí byť najmenej 400 mm.

Súbory stupňovitých alebo zvážnych miest na státie musia byť vybavené zábradlím na

ochranu a oporu.

(11)

Na tribúne pre stojacich divákov sa musia vždy po desiatich radoch inštalovať vodorovné

zábradlia členené s ohľadom na príchod a odchod divákov.

(12)

Zhromažďovací priestor vrátane únikovej cesty musí byť vybavený núdzovým osvetlením.

Smer úniku musí byť zreteľne označený všade tam, kde východy na voľné priestranstvo

nie sú priamo viditeľné. Dvere na únikovej ceste zo zhromažďovacieho priestoru musia

byť vyhotovené podľa osobitného predpisu.

54

)

(13)

Šikmá rampa v hľadiskách pri dĺžke najviac 3 000 mm môže mať sklon najviac 1 : 8

a musí mať protisklzovú úpravu.

(14)

Podľa funkcie a účelu stavby musí byť vyriešené odkladanie odevov.

§ 55

Informačné, reklamné a propagačné zariadenie

(1)

Informačné, reklamné a propagačné zariadenie nesmie svojím vyhotovením a umiestnením

rušiť krajinný ráz, ohrozovať verejnú bezpečnosť a poriadok, brániť rozhľadu na pozemnej

komunikácii a na ceste, nad prípustnú mieru obťažovať okolie a obytné prostredie hlukom

alebo osvetlením.

(2)

Umiestnením a prevádzkou zariadenia nesmie vzniknúť na pozemnej komunikácii, verejnej

ploche a verejnom priestranstve prekážka pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu

a orientácie.

(3)

V ochrannom pásme vodného toku, železničnej dráhy, pozemnej komunikácie a v dosahu

chránenej pamiatky, prírodného osobitne chráneného územia a pri významnom rekreačnom

alebo kúpeľnom zariadení sa môže informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestniť,

ak sú splnené podmienky podľa príslušných osobitných predpisov.

55

)

(4)

Informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestnené na budove musí byť prispôsobené

jej architektúre a nesmie rušiť základné členenie priečelia a jeho významné detaily.

§ 56

Požiadavky v tejto časti tejto vyhlášky sa vzťahujú na

a)

stavbu bytového domu

56

)

a ostatných budov na bývanie,

57

)

b)

byt, ak ho má užívať osoba s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len

„byt osobitného určenia"),

58

)

c)

stavbu rodinného domu,

59

)

ak ju má užívať osoba s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „rodinný

dom osobitného určenia"),

d)

stavbu nebytovej budovy

60

)

v časti určenej na užívanie verejnosťou,

e)

stavbu, v ktorej sa predpokladá zamestnávanie osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu

a orientácie (ďalej len „stavba s chráneným pracoviskom"),

61

)

f)

inžiniersku stavbu

62

)

v časti určenej na užívanie verejnosťou.

§ 57

(1)

Prístup do každej stavby uvedenej v

§ 56

musí byť zabezpečený najmenej jedným vstupom na úrovni komunikácie pre chodcov bez

vyrovnávacích stupňov; pri novostavbe musí byť takto riešený hlavný vstup. Prístup

do každej stavby uvedenej v

§ 56

musí byť tiež vyznačený pre osobu so zrakovým postihnutím hmatovo, vo výnimočných

prípadoch zvukom.

(2)

Ak nemožno vstup zabezpečiť podľa odseku 1, musí byť vyrovnanie riešené rampou, schodiskovou

plošinou alebo vonkajším výťahom podľa

prílohy bodu 1

.

§ 58

(1)

Chodník a cesta pre chodcov, nadchod a podchod sa musia riešiť spôsobom podľa

prílohy bodu 1

a označiť medzinárodným symbolom prístupnosti uvedeným v

prílohe bode 4

.

(2)

Na vyznačenej pozemnej, nadzemnej a podzemnej odstavnej a parkovacej ploche pre osobné

motorové vozidlá musia byť vyhradené 4 % stojísk, najmenej však jedno stojisko, pre

vozidlo osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a musí byť umiestnené najbližšie

k vchodu do príslušnej stavby. Vyhradené stojisko musí spĺňať požiadavky podľa

prílohy bodu 3.1.

a musí byť označené medzinárodným symbolom prístupnosti uvedeným v

prílohe bode 4

.

(3)

Priestor na umiestnenie verejného telefónneho automatu musí spĺňať požiadavky podľa

prílohy bodu 3.2.

tak, aby umožňoval prístup najmenej k jednému verejnému telefónnemu automatu osobe

používajúcej mechanický alebo elektrický invalidný vozík (ďalej len „vozík"). Pri

skupinovom osadení verejných telefónnych automatov musí byť umiestnený najmenej jeden

prístroj pre osobu so sluchovým postihnutím označený medzinárodným symbolom hluchoty

uvedeným v

prílohe bode 5

.

(4)

Prístup k poštovej schránke a bankomatu musí byť zabezpečený podľa odseku 1 a

prílohy bodu 3.3

.

(5)

Prístup na verejnú plochu, nekryté športové ihrisko, do sadu a parku musí byť zabezpečený

podľa

prílohy bodu 1

.

(6)

Komunikácia, verejná plocha, nekryté športové ihrisko, sad a park, ktoré spĺňajú

podmienky tejto vyhlášky, sa označia medzinárodným symbolom prístupnosti uvedeným

v

prílohe bode 4

.

§ 59

Vnútorné komunikácie a vybavenie

(1)

Prístup do priestorov stavby uvedenej v

§ 56 písm. a) až c) a e)

užívaných osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie musí byť zabezpečený

podľa

prílohy bodu 1

.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na viacpodlažnú stavbu bez výťahu, v ktorej musí

byť bezbariérovou vnútornou komunikáciou sprístupnené vstupné podlažie.

§ 60

Byt osobitného určenia a obytné časti

(1)

Riešenie bytu uvedeného v

§ 56 písm. b)

a riešenie obytnej časti inej budovy na bývanie musí umožňovať pohyb osobe na vozíku

v každom priestore určenom na užívanie osobou s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie

podľa

prílohy bodu 2

.

(2)

Požiadavke uvedenej v odseku 1 musí vyhovovať stavebnotechnické riešenie

a)

obytných miestností vrátane prevádzkových miestností určených na stravovanie,

b)

šírok a usporiadania bytových a ďalších vnútorných komunikácií,

c)

rozmerov príslušenstva,

d)

veľkosti a vybavenia hygienického zariadenia,

e)

zabudovaného bytového zariadenia.

§ 61

Spoločný priestor bytového domu a inej budovy na bývanie a rodinného domu osobitného

určenia

(1)

Práčovňa, sušiareň, žehliareň, pivnica, prípadne iný priestor v bytovom dome a inej

budove na bývanie, ktorý nie je viacpodlažnou stavbou bez výťahu, a v rodinnom dome

osobitného určenia musia byť prístupné osobe s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie

a zároveň musia umožniť užívanie tejto osobe podľa

prílohy bodu 2.4.5

.

(2)

Garáž umiestnená v stavbe uvedenej v

§ 56 písm. a) až c)

alebo v priamej nadväznosti na ňu sa musí sprístupniť podľa

§ 57

a

prílohy bodu 1

.

§ 62

Chránené pracovisko v prevádzkovom priestore stavby

(1)

Usporiadanie chráneného pracoviska v prevádzkovom priestore stavby musí osobe na

vozíku umožniť činnosti podľa

prílohy bodov 2.4.1.

a

2.4.6

.

(2)

Požiadavky podľa odseku 1 musí z prevádzkového hľadiska spĺňať

a)

plocha prevádzkovej miestnosti,

b)

usporiadanie prevádzkového zariadenia,

c)

komunikačná plocha v prevádzkarni vrátane únikovej cesty,

d)

inštalácia strojového zariadenia,

e)

prístup a možnosti ovládania strojového zariadenia,

f)

signalizačné zariadenie,

g)

skladovací priestor,

h)

zdravotechnické zariadenie podľa

prílohy bodu 2.3.

,

i)

prípadne ďalšie požiadavky vyplývajúce z charakteru prevádzky.

§ 63

Vnútorné komunikácie a vybavenie

(1)

Prístup do nebytovej budovy a inžinierskej stavby v časti určenej na užívanie verejnosťou

(ďalej len „stavba určená na užívanie verejnosťou") musí byť zabezpečený podľa

§ 59

.

(2)

Pri dvojpodlažnej stavbe určenej na užívanie verejnosťou, ktorá nie je vybavená rampou,

a pri viacpodlažnej stavbe sa prístup zabezpečí najmenej jedným osobným, prípadne

upraveným nákladným výťahom alebo schodiskovou plošinou. Pri stavbe s výťahom sa prístup

k výťahu zabezpečí na každom podlaží.

§ 64

Ďalší priestor

(1)

V stavbe určenej na užívanie verejnosťou musí byť najmenej jedna záchodová kabína

pre osobu na vozíku podľa

prílohy bodu 2.3

. Pri väčšom počte záchodových kabín pre verejnosť na každých začatých desať záchodových

kabín musí byť ďalšia jedna kabína pre osobu na vozíku. Ak je záchod pre osobu na

vozíku prístupný priamo z verejného priestoru - chodby alebo haly, nemusí byť oddelene

pre ženy a mužov.

(2)

Stavba v častiach určených na užívanie verejnosťou sa musí riešiť s parametrami umožňujúcimi

prístup osobe na vozíku podľa prílohy.

(3)

V hľadisku budovy pre kultúru a verejnú zábavu musí byť vyhradené 1 % z kapacity

sedadiel, najmenej dve miesta, na umiestnenie osoby na vozíku podľa

prílohy bodu 2.4.2

.

(4)

V hľadisku športovej haly, na tribúne a štadióne musí byť najmenej 5 ‰ miest vyhradených

osobám na vozíku; musia spĺňať požiadavky

prílohy bodu 2.4.2

.

(5)

Na plavárni, kúpalisku a v kúpeľoch musí byť pre osobu na vozíku zabezpečený prístup

do bazénu.

(6)

V hoteli alebo v inom ubytovacom zariadení na krátkodobý pobyt musí 2 % izieb, najmenej

však jedna, zodpovedať podmienkam ustanoveným v

§ 60

vrátane svetelného signalizačného osvetlenia a signalizácie vzniku požiaru alebo

vyhlásenia požiarneho poplachu zodpovedajúceho svojím vyhotovením vnímaniu osoby s

obmedzenou schopnosťou orientácie.

(7)

Priestory a zariadenia uvedené v odsekoch 1 až 6 sa označia medzinárodným symbolom

prístupnosti a medzinárodným symbolom hluchoty ustanovenými v

prílohe bodoch 4. a 5.

a na vhodnom mieste sa umiestni orientačná tabuľa s označením prístupu k nim.

§ 65

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

č. 192/1994 Z. z.

o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou

pohybu.

§ 66

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. decembra 2002.