VYHLÁŠKA 52/1964 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o dráhach

§ 1

(k

§ 2 zákona

)

(1)

Celoštátne dráhy sú železnice, ktoré tvoria súvislú železničnú sieť Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky. Dráhové podniky, ktoré majú v prevádzke celoštátne dráhy,

sa súhrnne nazývajú Česko-slovenské štátne dráhy.

(2)

Vlečky sú železnice, ktoré slúžia predovšetkým potrebe určitého podniku (závodu)

a sú zaústené do súvislej železničnej siete buď priamo alebo prostredníctvom inej

vlečky.

(3)

Mestské dráhy sú dráhy, ktoré tvoria súčasť mestskej hromadnej dopravy; sú to tramvajové

dráhy, trolejbusové dráhy, lanové dráhy a mestské rýchlodráhy (napr. metro).

(4)

Dráhy osobitného určenia sú dráhy, ktoré slúžia miestnym potrebám a záujmom a nie

sú zaústené do súvislej železničnej siete; sú to najmä lesné, banské, pionierske a

lanové dráhy.

(5)

Pre styk dráh, ktoré slúžia len prevádzkovej potrebe vnútri podniku (závodu) a nie

sú zaústené do iných dráh, ďalej pre styk dráh prenosných s pozemnými komunikáciami,

použijú sa predpisy o križovaní dráh s pozemnými komunikáciami.

§ 2

(k

§ 5 zákona

)

(1)

Tarify, ich zmeny a zrušenia nadobúdajú účinnosť najskôr dňom uverejnenia alebo registrácie

v Prepravnom a tarifnom vestníku. Zmeny, ktoré znamenajú zvýšenie cestovného, prepravného

alebo iné sťaženie pre cestujúcich a prepravcov, nadobúdajú účinnosť najskôr pätnásty

deň po uverejnení; Ministerstvo dopravy môže v naliehavých prípadoch túto lehotu skrátiť

až na tri dni.

(2)

O uverejňovaní a registrácii taríf pre medzinárodnú prepravu platia ustanovenia medzinárodných

zmlúv a dohôd; ak niet takých ustanovení, platí ustanovenie odseku 1.

§ 3

(k

§ 6 zákona

)

(1)

Dráhový podnik je povinný vydať predpisy pre výkon služby.

(2)

Pre dráhy osobitného určenia môžu byť vydané namiesto pravidiel technickej prevádzky

prevádzkové poriadky; v takých prípadoch sa nevydávajú predpisy pre výkon služby.

§ 3a

(k

§ 6 zákona

)

Povinnosť dráhového podniku k nájdeným a odovzdaným veciam

(1)

Dráhový podnik je povinný prevziať vec nájdenú v obvode dráhy a uschovať ju počas

jedného roka, s výnimkami uvedenými v ďalších ustanoveniach; zodpovedá za vec nájdenú

jeho pracovníkom alebo inou osobou, ak bola odovzdaná jeho pracovníkovi.

(2)

Ak niekto preukáže, že nájdenú vec stratil alebo zabudol, vydá mu ju dráhový podnik

po zaplatení nevyhnutných nákladov.

(3)

Ak sa neprihlási vlastník veci do roka od jej nájdenia, pripadne vec štátu. Dráhový

podnik má právo na náhradu nevyhnutných nákladov.

(4)

Vec, ktorá by sa uschovávaním znehodnotila, alebo ktorej pravdepodobný výťažok pri

predaji by neuhradil náklady na uschovanie počas jedného roka, je dráhový podnik oprávnený

predať,

1

)

ak sa o vec oprávnený do troch mesiacov neprihlási; vec podliehajúcu skaze alebo

bezcennú je oprávnený aj zničiť

2

)

i pred uplynutím tejto lehoty.

§ 4

(k

§ 7 zákona

)

(1)

Občania smú v obvode dráhy vstupovať len na miesta na to určené.

(2)

Staničné reštaurácie a ostatné prevádzky určené pre cestujúcich musia zariadiť svoju

prevádzku podľa potrieb cestujúcich a prispôsobiť ju prevádzke dráhy.

§ 5

(k

§ 10 zákona

)

(1)

Dráhový podnik (vlečkár) je povinný zriadiť vlečku v takom rozsahu a udržiavať ju

v takom stave, ktorý zabezpečí plynulý a rýchly obeh železničných vozňov; je povinný

prispôsobovať stav vlečky rozsahu nárokov na prepravu, technickému stavu celoštátnej

dráhy (nápravový tlak, zabezpečovacie zariadenie, smerové pomery, druh trakcie, priechodový

prierez a i.) i jeho zmene.

(2)

Vlečka prístavu zabezpečuje plynulý prechod zásielok zo železničnej dopravy na vodnú

dopravu a naopak; prevádzatelia oboch druhov dopravy vytvoria v prístavoch podmienky

pre zladenie ich činnosti tak, aby bol zabezpečený plynulý prechod zásielok z jedného

druhu dopravy na druhý a aby boli účelne využité dopravné prostriedky a zariadenia

oboch druhov dopravy.

§ 6

(k

§ 12 zákona

)

(1)

Užívatelia objektov a zariadení v okolí dráhy, ktorí zriaďujú svetelné zdroje a farebné

plochy, alebo ich používajú, musia urobiť opatrenia, aby nemohlo dôjsť k zámene svetla

alebo farebného odtieňa s dráhovými návestnými znakmi alebo k inému ohrozeniu prevádzky

dráhy.

(2)

Nové násypy, múry, ploty a pod. nesmú byť zriaďované tak, aby sa na telese dráhy

tvorili záveje alebo sťažoval rozhľad. V oplotení pozemkov priliehajúcich k celoštátnej

dráhe nesmú byť zriaďované východy vedúce priamo do obvodu dráhy. Konštrukcie stavieb

v okolí dráhy musia brať zreteľ na otrasy, vznikajúce prevádzkou dráhy.

(3)

Vlastník stromov a krov je povinný bez nároku na náhradu orúbať, príp. odstrániť

stromy a kry, ktoré rušia prevádzku dráhy alebo obmedzujú potrebný rozhľad. Ak je

nebezpečenstvo z omeškania, obrúbe alebo odstráni ich na náklad vlastníka dráhový

podnik; drevo zostáva vlastníkovi.

(4)

Pri prevádzke podnikov v okolí dráhy treba dbať na bezpečnosť a nerušenosť prevádzky

dráhy; pri skladištiach výbušnín, horľavých alebo inak nebezpečných látok, musia sa

zachovať vzdialenosti od prevádzkových budov a telesa dráhy ako od obytných budov.

Na odstrely všetkých druhov v obvode dráhy i v jej okolí treba súhlas dráhového správneho

orgánu, ktorý určí podmienky pre odstrely z hľadiska bezpečnosti prevádzky.

(5)

Organizácie, ktoré zriaďujú alebo majú v prevádzke v ochrannom pásme dráhy alebo

v jeho blízkosti energetické zariadenie, sú povinné svoje zariadenia upraviť a mať

v prevádzke tak, aby nedochádzalo k neprípustnému rušeniu alebo k ohrozeniu prevádzky

dráhy a poškodzovaniu dráhových objektov a zariadení.

(6)

Činnosti, ktoré by znemožňovali alebo sťažovali prístup k dráhovým zariadeniam a

vedeniam, sa môžu vykonávať len so súhlasom dráhového podniku.

§ 7

(k

§ 12 zákona

)

(1)

V okolí dráhy s parnou prevádzkou je každý povinný zachovávať opatrnosť primeranú

povahe prevádzky dráhy, robiť potrebné protipožiarne opatrenia a správať sa tak, aby

nedal príčinu na vznik požiaru. Stavby v ochrannom pásme musia byť vybudované tak,

aby boli bezpečné proti požiaru, všetky otvory v stavbe obrátené smerom ku dráhe musia

byť zasklené alebo zariadené tak, aby vniknutie iskier dovnútra stavby nebolo možné.

Dráhový podnik je povinný urobiť opatrenia na obmedzenie iskrenia lokomotív na najmenšiu

možnú mieru.

(2)

Pred začatím prevádzky na dráhe je dráhový podnik povinný zabezpečiť nehnuteľnosti

a ich príslušenstvo proti nebezpečenstvu požiaru v priestore obmedzenom myslenou strechou

so sklonom 1:3, ktorej hrebeň prebieha v ose krajnej koľaje vo výške 10 m nad niveletou

podvalu a zvislými plochami vedenými 30 m od osi koľaji. Vlastník (užívateľ) nehnuteľnosti

je povinný urobené úpravy udržiavať na vlastný náklad.

(3)

V ochrannom pásme nesmú sa vykonávať otvorené výmlaty. Veci ľahko zápalné môžu sa

ukladať alebo ponechať len v miestnostiach zabezpečených proti požiaru; tieto miestnosti

musia byť spoľahlivo uzavreté. Ľahko zápalné poľnohospodárske plodiny treba ihneď

po skosení odpratať z ochranného pásma. Užívatelia poľnohospodárskych pozemkov musia

prednostne začať zber úrody na ohrozených miestach v ochrannom pásme dráhy.

5

)

Okrem toho je potrebné zriadiť, ak ide o plodinu bez podsevu, ochranný pruh v šírke

aspoň 10 m vo vzdialenosti 50 m od osi krajnej koľaje.

5

)

. Ochranný pruh musí byť skyprený a zbavený ľahko zápalných látok.

(4)

V lesoch pozdĺž dráhy sa zriaďujú pruhy skyprenej zeme zbavené trávnatého porastu

(úhorčeky), izolačné pruhy, ochranné lesné pásy, prípadne sa prikročí k odlesneniu

a podľa potreby sa zavádzajú požiarne hliadky. Úhorčeky, izolačné pruhy, ochranné

lesné pásy zriaďuje, prípadne odlesnenie pred začatím prevádzky na dráhe vykonáva

dráhový podnik. Po začatí prevádzky na dráhe úhorčeky, izolačné pruhy, ochranné lesné

pásy udržuje, prípadne zriaďuje a odlesnenie vykonáva užívateľ lesa (napr. pri zmene

zloženia porastov, zalesnení nových nelesných pôd).

§ 8

(k

§ 12 zákona

)

(1)

Úhorčeky (na vlhkých miestach vyhĺbené priekopy) sa zriaďujú v šírke 1 - 1 1/2 m.

Ak je trať v násype alebo v úrovni okolitého terénu, založia sa úhorčeky vo vzdialenosti

15 - 25 m od osi krajnej koľaje. Ak je trať v záreze hlbšom ako 3 m, zriadia sa úhorčeky

vo vzdialenosti 2 - 5 m od hornej hrany zárezu. Úhorčeky sa nezriaďujú tam, kde ich

funkciu preberajú vodné toky, pozemné komunikácie, prípadne iný, bez vegetácie a primeraný

široký pruh.

(2)

V oblastiach vystavených zvýšenému nebezpečenstvu požiaru sa zriadi izolačný pruh

tým, že sa vytvorí ďalší úhorček rovnobežne s prvým vo vzdialenosti 12 - 15 m; úhorčeky

sa vzájomne spoja priečnymi úhorčekmi podľa veku porastu vo vzdialenosti 20 - 40 m.

(3)

V miestach častého výskytu požiaru zriadi sa z ťažko zápalných drevín ochranný lesný

pás. V ochrannom lesnom páse pozdĺž dráhy nie sú prípustné holé seče. Lesné porasty

v tomto páse musia byť obhospodarované výberovým alebo podrastovým spôsobom tak, aby

boli trvale udržiavané v zápoji nepripúšťajúcom zatrávnenie lesnej pôdy. Pred ochranným

lesným pásom sa zriadi úhorček. Šírka ochranného lesného pásu sa určí podľa miestnych

pomerov 20 - 30 m.

(4)

K odlesneniu možno prikročiť len vtedy, ak doterajšie protipožiarne opatrenia zlyhali.

§ 9

(k

§ 12 zákona

)

(1)

V ochrannom pásme dráhy nesmie užívateľ lesa ponechávať hromady raždia a odpadkov

po ťažbe dreva ani iné ľahko zápalné predmety. Na miestach zvlášť ohrozených, najmä

v borových porastoch, môže okresný národný výbor na žiadosť dráhového podniku uložiť

užívateľovi lesa ďalšie vhodné opatrenia.

(2)

Na holinách, ako aj na svahoch telesa dráhy nesmie sa ponechať vysoká tráva; pokosená

tráva musí sa ihneď odstrániť.

(3)

V období zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru, najmä za suchého počasia, zriaďuje

dráhový podnik a užívateľ lesa alebo poľnohospodárskeho pozemku v úsekoch ohrozených

požiarmi požiarne hliadky.

§ 10

(k

§ 13 zákona

)

Ochranné pásmo

(1)

Ochranné pásmo dráhy tvorí priestor po obidvoch stranách dráhy, ktorého vnútornú

hranicu tvorí zvislá plocha prechádzajúca hranicami obvodu dráhy (

§ 24

); vonkajšia hranica ochranného pásma je vymedzená zvislou plochou vedenou

a)

pri celoštátnych dráhach 60 m od osi krajnej koľaje, najmenej však vo vzdialenosti

30 m od hraníc obvodu dráhy,

b)

pri vlečkách a dráhach osobitného určenia 30 m od osi krajnej koľaje,

c)

pri mestských rýchlodráhach 30 m od hraníc obvodu dráhy, pri tuneloch mestských rýchlodráh

35 m od osi krajnej koľaje, pri ostatných podpovrchových objektoch mestských rýchlodráh

35 m od vonkajšieho obrysu objektu.

Pri visutých lanových dráhach je to pásmo určené zvislými plochami vedenými 10 m od

nosného lana.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na dráhy osobitného určenia zaústené do dráh mestskej

dopravy a na vlečky v uzavretom priestore závodu alebo v obvode prístavu.

(3)

Výnimky pre stavby v ochrannom pásme dráhy možno povoliť pre stavby pozemných komunikácií,

vodných diel, zariadení a vedení, meračských znakov a signálov a len v odôvodnených

prípadoch pre ostatné stavby, najmä pozemné. Dráhový správny orgán pritom určí podmienky,

za ktorých sa povoľuje výnimka.

§ 11

(k

§ 14 zákona

)

Oprávnenie k cudzím nehnuteľnostiam

(1)

K nehnuteľnostiam v okolí dráhy patria dráhovému podniku tieto oprávnenia

a)

zriaďovať a mať v prevádzke na cudzích nehnuteľnostiach za podmienok ustanovených

príslušnými predpismi vodovodné a iné potrubia, elektrické, oznamovacie a zabezpečovacie

nadzemné i káblové vedenia, zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné (závesné) body

a kontrolné alebo iné zariadenia,

b)

vstupovať a vchádzať v nevyhnutne potrebnom rozsahu na nehnuteľnosť pri zriaďovaní

a udržovaní dráhových vedení a ich zariadení,

c)

vstupovať a vchádzať v nevyhnutne potrebnom rozsahu na nehnuteľnosti pri odstraňovaní

následkov nehôd (havárií) a odkladať tam na ten účel potrebné veci.

(2)

Pri výkone týchto oprávnení je dráhový podnik povinný čo najviac šetriť nehnuteľnosti,

poľnohospodárske a lesné pozemky, nerastné bohatstvo, ako i práva užívateľov. Po ukončení

prác je dráhový podnik povinný pozemky rekultivovať, a ak došlo k poškodeniu objektov,

uviesť tieto do pôvodného stavu.

(3)

Pred vykonávaním prác uvedených v odseku 1 je dráhový podnik povinný včas oznámiť

miestnemu národnému výboru miesto a čas plánovaných prác a pravdepodobný rozsah zásahu

do práv užívateľov nehnuteľností; miestny národný výbor upovedomí o tom užívateľov

dotknutých nehnuteľností.

(4)

Dráhový podnik je povinný viesť evidenciu podzemných vedení a oznamovať stavebným

úradom a organizáciám potrebné údaje.

§ 12

(k

§ 16 zákona

)

Styk s vodami

(1)

Zvádzať vodu do obvodu dráhy (do dráhových priekop a jám v susedstve dráhy alebo

do dráhových objektov) možno len so súhlasom dráhového správneho orgánu.

(2)

Pri styku vodných tokov a vodných diel s dráhou treba dbať na to, aby dráhové teleso

nebolo podmáčané a aby odvádzaním vody dráhovými objektami nedochádzalo k rozrušovaniu

muriva, ani k prehlbovaniu dna, ktoré by mohlo mať škodlivý vplyv na stabilitu opôr

a pilierov. Hydrostatické (hydrologické) pomery v okolí dráhy sa nesmú meniť bez súhlasu

dráhového správneho orgánu.

(3)

Vodné a iné podobné diela s hladinou vody v úrovni alebo nad niveletou podvalu môžu

sa zriaďovať v okolí dráhy len vtedy, ak bude zaistená bezpečnosť prevádzky dráhy.

Vzdialenosť spodnej krajnej hrany úpätia hrádze vodných diel, usadzovacích nádrží

a podobných objektov od hranice obvodu dráhy určí dráhový správny orgán podľa dôležitosti

dráhového objektu a rozsahu vodného diela po dohode s vodohospodárskym orgánom.

§ 13

(k

§ 17 zákona

)

(1)

Priecestia svojou úpravou musia vyhovovať potrebám dráhovej a cestnej prevádzky.

(2)

Priecestné zabezpečovacie zariadenia musia včas upozorňovať, že sa k priecestiu blíži

vlak alebo dráhové vozidlo, ktorému musí dať užívateľ pozemnej komunikácie prednosť

v jazde.

(3)

Zriadenie priecestia, jeho zabezpečenie, zmena zabezpečenia a zrušenie priecestia

sa prerokúva ako stavba na dráhe.

(4)

Takéto prerokovanie nie je potrebné pri priecestiach vnútri závodov,kde nemôžu zachádzať

vozidlá nepatriace závodu a cez ktoré sa len posunuje, pri priecestiach v železničných

staniciach používaných cestujúcimi pri nástupe a výstupe z vlakov, dráhovými pracovníkmi

a pre železničnú a poštovú manipuláciu.

(5)

Okresný národný výbor za účasti dráhového podniku, správcu pozemnej komunikácie a

orgánov Verejnej bezpečnosti vykoná raz za päť rokov obhIiadku priecestia, zistí prípadné

závady a preskúša, či sa podstatne nezmenili podmienky rozhodujúce pre spôsob zabezpečenia

priecestia, určí alebo odporučí po dohode s dráhovým správnym orgánom opatrenia na

odstránenie závad.

§ 14

(k

§ 17 zákona

)

(1)

Nové križovanie dráhy s pozemnou komunikáciou (priecestia, mosty nad dráhou, železničné

mosty) zriaďuje pri výstavbe novej dráhy a pri preložke dráhy alebo jej časti dráhový

podnik. Pri výstavbe, preložke a úprave pozemnej komunikácie zriaďuje nové križovanie

dráhy s pozemnou komunikáciou stavebník pozemnej komunikácie.

(2)

Prestavbu križovania dráhy s pozemnou komunikáciou zabezpečuje a robí stavebník pozemnej

komunikácie, ak je prestavba odôvodnená nevyhovujúcimi smerovými pomerami v mieste

križovania alebo tým, že železničný most má nevyhovujúcu podjazdovú výšku alebo šírku,

príp. tým, že priecestie svojou šírkou, označením (zabezpečením) alebo most nad dráhou

nevyhovujú požiadavkám cestnej premávky.

(3)

Prestavbu križovania dráhy s pozemnou komunikáciou zabezpečuje a robí dráhový podnik,

ak sa zmení spôsob dráhového zabezpečenia a tým aj spôsob zabezpečenia priecestia,

ak nevyhovuje most nad dráhou železničnému priechodovému prierezu, príp. ak železničný

most nevyhovuje požiadavkám železničnej prevádzky.

(4)

Ak nevyhovuje križovanie obom komunikáciám a je preto prestavba zahrnutá v plánoch

výstavby ciest i dráh, prispejú organizácie, ktoré prestavbu nezabezpečujú a nerobia,

stavebníkovi zodpovedajúcim podielom nákladov, ktoré si prestavba vyžiada, ak robia

ich podiely celkom aspoň 10 % nákladov.

(5)

Nahradenie priecestia mimoúrovňovým križovaním zabezpečuje a vykonáva správca pozemnej

komunikácie. Dráhový podnik zabezpečuje nahradenie priecestia mimoúrovňovým križovaním

len vtedy, ak k tomu dochádza v súvislosti s prestavbou železničnej stanice, železničnej

trate alebo v súvislosti so zmenou trakcie. Ustanovenie odseku 4 platí obdobne.

§ 15

(k

§ 17 zákona

)

(1)

Priecestia spravuje a udržuje dráhový podnik.

(2)

Mosty (lávky) nad dráhou spravuje a udržuje správca pozemnej komunikácie.

(3)

Železničné mosty spravuje a udržuje dráhový podnik. Pozemné komunikácie pod železničným

mostom, vrátane odvodnenia spravuje, udržuje i osvetľuje správca pozemnej komunikácie,

vodné toky pod železničným mostom spravuje a udržuje správca vodného toku.

§ 16

(k

§ 20 zákona

)

Štátny odborný dozor na dráhach

(1)

Pri výkone štátneho odborného dozoru dráhový správny orgán sleduje

a)

či je dráha vystavaná, udržiavaná a či sa prevádza podľa pravidiel technickej prevádzky,

b)

či vyhovujú vlakové súpravy a dráhové priestory po stránke prevádzkovej (prepravnej),

či zodpovedajú požiadavkám bezpečnosti požiarnej ochrany a hygieny, najmä či sú udržiavané

v náležitej čistote a poriadku,

c)

či je pracovník zodpovedný za prevádzku dráhy odborne spôsobilý,

d)

či sú pracovníci zdravotne i odborne spôsobilí na výkon služby a či sú oboznámení

s predpismi pre výkon služby a s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,

e)

či sa dodržiava cestovný poriadok a či sú cestujúci a prepravcovia s ním i s prepravnými

podmienkami včas a určeným spôsobom oboznamovaní.

f)

či sú predpisy pre výkon služby v súlade s pravidlami technickej prevádzky a zaujíma

k nim stanovisko,

g)

ako je usporiadaná prevádzka na dráhe a zaisťovaná bezpečnosť osôb a vecí a vykonáva

odborné vyšetrovania príčin železničných nehôd na celoštátnych dráhach a vlečkách.

h)

či sa dráhové zabezpečovacie zariadenia zriaďujú a používajú účelne a hospodárne,

či sú zabezpečené materiály potrebné na obnovu a údržbu týchto zariadení v primeranom

rozsahu a druhu.

(2)

Federálne ministerstvo dopravy dozerá na výkon štátneho odborného dozoru a štátneho

odborného technického dozoru, ktorým poverilo orgány svojich podriadených organizácií.

Príslušný ústredný orgán republiky dozerá na výkon štátneho odborného dozoru na mestských

dráhach a dráhach osobitného určenia, ktorý vykonávajú národné výbory.

§ 18

(k

§ 21 zákona

)

(1)

Dráhový podnik je povinný poskytnúť vojenskej správe prostriedky a zariadenia podľa

dojednania medzi Ministerstvom dopravy a Ministerstvom národnej obrany. Dojednanie

musí upravovať tiež vzťahy medzi dráhovými a vojenskými orgánmi vo veciach dráh.

(2)

Na zabezpečenie nevyhnutných potrieb vojenskej správy, civilnej obrany a národného

hospodárstva za brannej pohotovosti štátu ustanoví Federálne ministerstvo dopravy

už v mieri osobitnými opatreniami poradie prednostných krytí prepravných potrieb.

§ 19

(k

§ 22 zákona

)

(1)

Pri výstavbe dráhy alebo pri výstavbe objektov v okolí dráhy, ktoré svojou prevádzkou

zvýšia nároky na dopravu, je stavebník povinný predložiť prípravnú dokumentáciu na

zaujatie stanoviska dráhovému správnemu orgánu. Dráhový správny orgán posúdi predloženú

prípravnú dokumentáciu a do 30 dní ju vráti s pripomienkami.

(2)

Inak platia pre vypracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie prípravnej dokumentácie

a projektovej dokumentácie pre výstavbu dráh predpisy o dokumentácii stavieb.

(3)

Ak má dôjsť k zriadeniu alebo k zrušeniu stanice (zastávky) alebo k zmene jej výpravného

oprávnenia, rozhodne o tom na návrh miestneho národného výboru alebo dráhového podniku

dráhový správny orgán. Pred rozhodnutím o zriadení alebo zrušení nakladacej a vykladacej

stanice vyžiada si dráhový správny orgán vyjadrenie okresného národného výboru. Spôsob

prerokovania a bližšie podmienky pre určenie názvu stanice (zastávky) určia osobitné

smernice.

§ 20

(k

§ 22 zákona

)

Pri stavbách dráh sa pri výbere staveniska spravidla obmedzí podrobná prehliadka staveniska

na úseky na zastavanom území a na území s hustou sieťou komunikácií a na úseky, kde

sa dráhy stretávajú s vodami a vodnými dielami. Pri ostatných úsekoch stačí vyjadrenie

príslušných orgánov štátnej správy a organizácií, záujmy ktorých môžu byť stavbou

dotknuté.

§ 21

(k

§ 22 zákona

)

(1)

Pred začatím prípravných prác pre stavbu dráhy alebo stavbu na dráhe, prípadne ak

nie sú potrebné pred začatím vlastných stavebných prác, je stavebník povinný požiadať

dráhový správny orgán o vydanie stavebného povolenia. K žiadosti sa musí pripojiť

trojmo schválená projektová dokumentácia.

(2)

Pred vydaním stavebného povolenia prerokuje dráhový správny orgán predloženú žiadosť

na miestnom vyšetrení. Dráhový správny orgán pozve účastníkov konania najmenej 7 dní

pred konaním miestneho vyšetrenia písomne alebo prostredníctvom okresného národného

výboru; čas a miesto vyšetrenia určí okresný národný výbor. Na pozvánke sa musí uviesť,

kde možno nahliadnuť do dokumentácie navrhovanej stavby a že námietky možno uplatniť

najneskoršie pri miestnom vyšetrení.

(3)

V záujme komplexného prerokovania žiadosti o vydanie stavebného povolenia uskutočnia

sa na návrh dráhového správneho orgánu spoločne i ďalšie konania predpísané inými

predpismi a vykonávané inými orgánmi.

(4)

Stavebné povolenie možno vydať i bez miestneho vyšetrenia, ak sa stavba nedotkne

zastavaného územia, doterajších i plánovaných verejných komunikácií, vôd, vodných

diel, územia, na ktorom sa ťažia nerasty alebo na ktorom sú určené mimodráhové ochranné

pásma alebo iné ochranné zariadenia, ak nebude potrebné zabezpečenie proti nebezpečenstvu

požiaru alebo opatrenie na ochranu mimodráhových elektrických vedení, alebo ak bude

preukázaný súhlas orgánov, ktorým patrí obhajovať dotknuté verejné záujmy. Pri spojových

stavbách, pokiaľ nepodliehajú stavebnému konaniu podľa zákona o stavebnom poriadku,

stavebné povolenie nahradzuje súhlas dráhového správneho orgánu s technickou dokumentáciou.

(5)

Pri stavbe, ktorá je len sčasti v obvode dráhy a slúži pre účely dráhy, vydáva stavebné

povolenie dráhový správny orgán so súhlasom stavebného úradu; ak táto stavba neslúži

pre účely dráhy, vydáva stavebné povolenie stavebný úrad so súhlasom dráhového správneho

orgánu.

§ 22

(k

§ 22 zákona

)

(1)

O priebehu rokovania a výsledku miestneho vyšetrenia spíše sa zápisnica. Ak sa súčasne

s konaním o povolenie stavby uskutočnilo i konanie podľa iných predpisov, spíše sa

spoločná zápisnica.

(2)

Po uskutočnenom miestnom vyšetrení a podľa jeho výsledkov dráhový správny orgán rozhodne

o námietkach účastníkov konania, ktoré boli počas konania podané a o ktorých sa nedosiahla

dohoda.

(3)

Len čo rozhodnutie o námietkach stane sa vykonateľným, vydá dráhový správny orgán

po dohode s vojenskou správou stavebné povolenie. Stavebné povolenie sa môže vydať

priamo pri miestnom vyšetrení, ak proti prerokúvanému návrhu neboli podané námietky

a dal na to stavebný úrad súhlas.

(4)

Stavebné povolenie stráca platnosť uplynutím dvoch rokov od jeho vydania, ak sa v

tejto lehote nezačalo so stavebnými prácami. Dráhový správny orgán môže platnosť stavebného

povolenia i inak obmedziť. Na žiadosť stavebníka, podanú najmenej 30 dní pred uplynutím

lehoty, môže dráhový správny orgán predĺžiť platnosť stavebného povolenia.

§ 23

(k

§ 22 zákona

)

Stavebné konanie sa neuskutočňuje a stavebné povolenie sa nevydáva o zmenách, ktoré

súvisia s udržiavaním a úpravami dráhy alebo jej zariadenia, ak sa tým nemení povaha

a rozsah dráhy alebo jej zariadenia, o zmenách a stavbách dráhových zariadení a vedení,

ak nie sú tým dotknuté záujmy tretích osôb, o prispôsobení šírky priecestia šírke

pozemnej komunikácie, o dočasných opatreniach proti závejom a o iných drobných úpravách.

§ 23a

(k

§ 22 zákona

)

Štátny stavebný dohľad

(1)

Dráhový správny orgán pri výkone štátneho stavebného dohľadu je oprávnený sledovať

od vydania stavebného povolenia (súhlasu) do rozhodnutia o uvedení dráhy do prevádzky

(stavby na dráhe do užívania), či sa pri stavbe dráhy a pri stavbe na dráhe dodržiavajú

podmienky stavebného povolenia a stavebného dráhové bezpečnostné predpisy; svoje zistenia

a výzvy na odstránenie závad a nedostatkov zapisuje dráhový správny orgán do stavebného

denníka; zápis musí vždy obsahovať stručné dôvody a lehotu, do ktorej sa má urobiť

náprava.

(2)

Ak stavebník nedbá na zistenia a výzvy zapísané v stavebnom denníku a neurobí v danej

lehote nápravu, alebo ak možno očakávať, že sa neposlúchne výzva dráhového správneho

orgánu, vydá dráhový správny orgán rozhodnutie, v ktorom nariadi urobiť nápravu.

(3)

Stavebník inej ako dráhovej stavby

6

)

je povinný ohlásiť dráhovému správnemu orgánu začatie stavby a stavebných prác najneskoršie

15 dní pred začatím.

(4)

Organizácia, ktorá uskutočňuje takú stavbu alebo stavebné práce, je povinná mať na

stavbe k dispozícii dokumentáciu týkajúcu sa uskutočňovania stavby. Táto organizácia

zabezpečí, aby na stavbe bola umiestnená tabuľa s označením projektovej organizácie,

zodpovedného projektanta, stavebnej organizácie, zodpovedného vedúceho stavby a stavebníka

(príp. i pracovníka technického dozoru investora). Dráhový správny orgán môže pre

drobné stavby pripustiť úľavy a odchýlky.

§ 24

Pri celoštátnych dráhach je obvod dráhy vymedzený zvislými plochami vedenými hranicami

pozemkov v správe dráhového podniku, na ktorých sa rozkladá súvislá železničná sieť

alebo ktoré slúžia dráhovej prevádzke, jej zabezpečeniu, údržbe a ochrane (dráhový

pozemok). Pri vlečkách, mestských dráhach a dráhach osobitného určenia je obvod dráhy

vymedzený zvislými plochami vedenými 3 m od osi koľaje (od nosného lana, od osi trolejového

vedenia), najmenej však 1,5 m od stavieb dráhového telesa. Obvod dráhy vzniká najneskoršie

pri vydaní stavebného povolenia.

§ 25

(k

§ 22 zákona

)

Stavby na dráhe

Pre stavby na dráhe platia primerane ustanovenia o výstavbe dráh a uvádzaní dráh do

prevádzky. Podľa povahy veci možno jednotlivé konania zlúčiť a zjednodušiť.

§ 26

(k

§ 23 zákona

)

Dráhový správny orgán začne kolaudačné konanie na žiadosť stavebníka po odovzdaní

a prevzatí stavby alebo jej časti. K žiadosti musí byť pripojená prehľadná zpráva

o priebehu výstavby, vykonávací projekt opravený podľa skutočného vykonania prác,

stavebné povolenie, prevádzková dokumentácia a doklady o organizačnom zabezpečení

prevádzky a vybavenia dráhy predpísanými ochrannými zariadeniami, pomôckami a preddavkami

materiálu. Ďalej musia byť pripojené najmä tieto doklady

1.

o komplexnom vyskúšaní stavby,

2.

o prevádzkovej spôsobilosti zariadení podliehajúcich štátnemu odbornému technickému

dozoru na dráhach,

3.

o preskúšaní zabezpečenia okolia dráhy proti nebezpečenstvu požiaru pri dráchach

s parnou prevádzkou,

4.

o preskúšaní zabezpečenia okolia dráhy proti škodlivým účinkom elektrického prúdu

pri dráhach s elektrickou prevádzkou a o preskúšaní opatrení na ochranu mimodráhových

elektrických vedení,

5.

o vykonaní podrobnej (prvej hlavnej) prehliadky mostov, prípadne i o vykonaní zaťažkávacej

skúšky železničných mostov,ako aj mostov nad dráhou,

6.

o uskutočnení predbežnej technickej revízie zariadenia dráhy, preskúšanie ktorého

by nebolo pre jeho zložitosť pri technicko-bezpečnostnej skúške (

§ 31 ods. 1

) vhodné.

§ 27

(k

§ 23 zákona

)

(1)

Zabezpečenie okolia dráhy proti nebezpečenstvu požiaru pri dráhach s parnou prevádzkou

preskúšava na žiadosť stavebníka orgán požiarnej ochrany za súčinnosti so stavebným

úradom; o výsledku preskúšania sa spíše zápisnica.

(2)

K žiadosti sa musí pripojiť dokumentácia podľa skutočne vykonaného zabezpečenia;

odchýlky od schválenej dokumentácie musia sa zvlášť vyznačiť a odôvodniť. Ďalej je

treba pripojiť

a)

zoznam stavieb a trvalých zariadení v priestore podľa

§ 7 ods. 2

s údajom mena a bydliska vlastníkov a s popisom vykonaných zabezpečení,

b)

priečne rezy a pôdorysy, v ktorých sú zakreslené zabezpečované objekty podľa skutočného

vykonania,

c)

odôvodnenie prípadných odchýlok od pôvodne prerokovanej dokumentácie.

(3)

Ak nebolo okolie dráhy zabezpečené proti nebezpečenstvu požiaru podľa schválenej

dokumentácie a ak vykonanie nezaručuje potrebné zabezpečenie proti požiaru, orgán

požiarnej ochrany uloží stavebníkovi odstrániť nedostatky, urobiť ďalšie potrebné

opatrenia a určí na to lehotu.

(4)

Po zistení, že stavby a trvalé zariadenia sú zabezpečené proti nebezpečenstvu požiaru,

vydá orgán požiarnej ochrany stavebníkovi potvrdenie o výsledku preskúšania.

§ 28

(k

§ 23 zákona

)

Zabezpečenie okolia dráhy proti škodlivým účinkom elektrického prúdu pri dráhach s

elektrickou prevádzkou a opatrenia na ochranu mimodráhových elektrických vedení preskúšavajú

na žiadosť stavebníka okresné národné výbory. Inak platí obdobne ustanovenie

§ 27

.

§ 29

(k

§ 23 zákona

)

(1)

Podrobnú (prvú hlavnú) prehliadku železničných mostov a zaťažkávaciu skúšku vykonáva

Ministerstvo dopravy, prípadne ním poverený orgán. Podrobnú (prvú hlavnú) prehliadku

mostov nad dráhou a zaťažkávaciu skúšku vykonáva príslušný národný výbor.

*

)

(2)

Smernice Ministerstva dopravy určia, pri ktorých mostoch je potrebné vykonávať zaťažkávaciu

skúšku, ako aj jej spôsob a rozsah.

(3)

O výsledku podrobnej prehliadky mostov a o výsledku zaťažkávacej skúšky sa spíše

zápisnica.

§ 30

(k

§ 23 zákona

)

(1)

Predbežnou technickou revíziou sa preverujú a preskúšavajú zariadenia, preskúšanie

ktorých by nebolo pre ich zložitosť pri technicko-bezpečnostnej skúške vhodné.

(2)

Predbežnú technickú revíziu vykonávajú odborné orgány alebo ústavy na to určené.

Pri celoštátnych dráhach a vlečkách sú to odborné orgány Česko-slovenských štátnych

dráh.

(3)

O vykonaní predbežnej technickej revízie sa spíše zápisnica, v ktorej sa vytknú odchýlky

od schválenej dokumentácie, nedostatky stavby a určí sa lehota na ich odstránenie.

§ 31

(k

§ 23 zákona

)

(1)

Dráhový správny orgán preskúša žiadosť o povolenie na začatie prevádzky (

§ 26

) i pripojené doklady. Ak zistí závady, vráti žiadosť s dokladmi na doplnenie. Ak

nezistí závady alebo keď zistené závady boli odstránené, vykoná technicko-bezpečnostnú

skúšku. Touto skúškou sa zisťuje, že stavba a jej zariadenia vyhovujú všetkým technickým

podmienkam a zaručujú bezpečnosť a plynulosť prevádzky; pri železničných tratiach

vykoná sa skúšobná jazda hnacím vozidlom najväčšou dovolenou traťovou rýchlosťou obidvoma

smermi.

(2)

Dráhový správny orgán prizve na technicko-bezpečnostnú skúšku stavebníka a zástupcov

orgánov, ktorým patrí zabezpečovať všeobecné záujmy.

(3)

O výsledku kolaudačného konania dráhový správny orgán spíše zápisnicu.

§ 32

(k

§ 23 zákona

)

(1)

Ak sú splnené všetky podmienky na začatie prevádzky, vydá dráhový správny orgán povolenie

na začatie prevádzky (užívacie povolenie); povolenie na začatie prevádzky zahrnie

do zápisnice o kolaudačnom konaní alebo ho vydá najneskoršie do 15 dní od skončenia

kolaudačného konania.

(2)

Kde je to určené technickými normami, technickými preberacími podmienkami, prípadne

inými predpismi a smernicami, alebo ak to určí v jednotlivých prípadoch Ministerstvo

dopravy, vydá dráhový správny orgán povolenie na začatie prevádzky, v ktorom určí

povinnosť uskutočniť skúšobnú prevádzku a jej podmienky. Skúšobná prevádzka slúži

predovšetkým na overenie bezvadnej funkcie dokončenej stavby alebo jej časti. Účelom

skúšobnej prevádzky je

a)

dosiahnuť trvalú a hospodárnu prevádzku v rozsahu predvídanom projektom,

b)

oboznámiť prevádzkových zamestnancov so všetkým zariadením a zabezpečiť spoľahlivú

obsluhu týchto zariadení,

c)

zistiť a odstrániť vady a nedostatky, ktoré by bránili plynulej, bezpečnej a hospodárnej

prevádzke.

(3)

Ak bolo v skúšobnej prevádzke zistené, že stavba alebo jej časť je pripravená technicky

a organizačne na obstarávanie bezpečnej, hospodárnej a plynulej prevádzky, dá dráhový

správny orgán súhlas na začatie trvalej prevádzky. Pred udelením súhlasu musí sa najmä

zabezpečiť prevádzková spoľahlivosť pre plný projektovaný výkon za normálnych podmienok,

vyhodnotiť skúšobná prevádzka, odstrániť zistené vady a nedostatky a vytvoriť všetky

podmienky pre začatie trvalej prevádzky (zaškolenie zamestnancov, vydanie predpisov

pre výkon služby).

§ 33

(k

§ 23 zákona

)

Súhlas na začatie pomocnej prevádzky na dráhe počas stavby dá dráhový správny orgán,

ak sa preukáže predbežnou technickou revíziou, že bezpečnosť pomocnej dopravy je na

dráhe zabezpečená.

§ 34

(k

§ 25 zákona

)

Pred rozhodnutím o zrušení dráhy prerokuje dráhový správny orgán s príslušnými národnými

výbormi, či zrušenie dráhy je v súlade s plánom rozvoja príslušnej oblasti.

§ 35

(k

§ 25 zákona

)

(1)

Pred vydaním rozhodnutia o odstránení zrušenej dráhy uskutoční sa podľa povahy veci

miestne vyšetrenie podľa ustanovení o výstavbe dráh. Konanie o odstránení zrušenej

dráhy sa spojí, pokiaľ to rozsah veci nevylučuje, s konaním o zrušenie dráhy.

(2)

V rozhodnutí o odstránení dráhy okresný národný výbor určí, aké úpravy a v akej lehote

sa majú vykonať, a rozhodne, komu pripadne správa objektov, ktoré nebudú odstránené.

§ 36

(k

§ 26 zákona

)

(1)

Za podstatné zmeny dráhového vozidla sa pokladajú tie, ktoré menia niektorú súčasť

alebo parameter vozidla tak, že sa stáva vozidlom iného charakteru. Je to zmena druhu

a typu hnacieho motora, zmena prevodu na hnacie nápravy, zmena výkonu hnacieho motora

o ± 5 %, zmena najväčšej dovolenej rýchlosti, rozchodu a rázvoru, počet náprav, zmena

obrysu vozidla a brzdového zariadenia. Taktiež sa pokladá za podstatnú zmena schémy

elektrických zariadení.

(2)

Zoznam zvláštnych dráhových mechanizačných zariadení vyhlási Ministerstvo dopravy.

§ 37

(k

§ 27 zákona

)

(1)

Skúškou sa preukazuje, že vozidlo alebo zvláštne dráhové mechanizačné zariadenie

bolo vyrobené podľa schválených technických podmienok pre ich konštrukciu a výrobu,

a pokiaľ ide o vozidlo, že tiež vyhovuje požiadavkám bezpečného chodu i pri dosiahnutí

najvyššej dovolenej rýchlosti.

(2)

Podrobnosti o spôsobe vykonávania skúšky a o dobe skúšobnej prevádzky (vrátane zábehu)

vozidla určia smernice Ministerstva dopravy.

(3)

Hnacie vozidlá s menším výkonom ako 50 koní a s menšou dovolenou rýchlosťou ako 30

km/hod. sa nemusia skúšať.

§ 38

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964.