Zákon 52/1949 Z. z. o hlásení obyvateľstva a o povoľovaní pobytu cudzincom.

§ 1

Hlásenie pobytu

(1)

Podľa tohto zákona je každý povinný hlásiť ohlasovaciemu orgánu (ďalej len „ohlasovňa")

začiatok, zmenu a ukončenie pobytu v obci s vedľajšími ohlasovacími údajmi, a to spôsobom,

s dokladmi a v lehotách určených vykonávacími predpismi. Pokiaľ tieto predpisy neustanovujú

inak, vykonáva sa toto hlásenie na ohlasovacích tlačivách.

(2)

Každý je povinný vykonať všetky hlásenia úplne a pravdivo.

§ 2

Pobyt

Pobytom sa podľa tohto zákona rozumie ako pobyt trvalý (stále bydlisko), tak pobyt

prechodný (dočasný pobyt mimo miesta stáleho bydliska).

§ 3

Ohlasovňa

(1)

Ohlasovňou je výkonný orgán miestneho národného výboru.

(2)

Ak to vyžaduje záujem riadnej evidencie obyvateľstva, môžu vykonávacie predpisy určiť

za ohlasovňu iný orgán.

(3)

V hlavnom meste Prahe, Bratislave a v Brne je ohlasovňou kompetentný orgán verejnej

bezpečnosti.

§ 4

Ubytovatelia

(1)

Ubytovateľom je

a)

vlastník budovy alebo pozemku, pokiaľ ide o jeho nájomníkov alebo iné osoby, ktoré

vo svojej budove alebo na svojom pozemku ubytoval;

b)

nájomník alebo užívateľ bytu alebo inej miestnosti, pokiaľ ide o jeho podnájomníkov

alebo iné osoby, ktoré vo svojom byte (svojej miestnosti) ubytoval;

c)

prevádzateľ ubytovacieho zariadenia, ktorý je zodpovedný za prevádzku podniku, ústavu

alebo zariadenia poskytujúceho za odplatu či bezodplatne ubytovanie, pokiaľ ide o

osoby, ktoré vo svojom ubytovacom zariadení ubytoval.

(2)

Vykonávacie predpisy určujú, ktoré iné osoby sa považujú za ubytovateľov a kto plní

povinnosti ubytovateľa, ktorý v dome nebýva.

§ 5

Povinnosti ubytovateľov

(1)

Ubytovateľ je povinný dbať, aby všetky osoby, ktoré ubytoval, splnili v určenej lehote

svoju povinnosť hlásenia pobytu.

Ak neohlási osoba hlásením povinná svoj pobyt v určenej lehote, je ubytovateľ povinný

oznámiť to bez meškania ohlasovni alebo kompetentnému orgánu verejnej bezpečnosti.

(2)

Prevádzateľ ubytovacieho zariadenia je ďalej povinný

a)

viesť domovú knihu a zapisovať do nej bez meškania pri ubytovaní ubytované osoby,

keď riadne preukázali svoju totožnosť;

b)

na požiadanie predkladať domovú knihu alebo výpisy z nej kontrolným orgánom;

c)

bez meškania oznámiť kompetentnému orgánu verejnej bezpečnosti osobu, ktorá nepreukázala

svoju totožnosť.

§ 6

Výnimky a úľavy

(1)

Ustanovenia prvej časti sa nevzťahujú na osoby ubytované podľa predpisov o ubytovaní

vojska.

(2)

Vykonávacie predpisy môžu určiť ďalšie všeobecné výnimky a úľavy. V jednotlivých

prípadoch alebo pre jednotlivé skupiny prípadov môže povoliť výnimky (úľavy) Ministerstvo

vnútra alebo orgány ním poverené.

(3)

Pokiaľ ide o hlásenie obyvateľstva v pohraničnom území, môže Ministerstvo vnútra

stanoviť osobitnú úpravu.

§ 7

Zvláštne hlásenie

(1)

Vykonávacie predpisy môžu určiť, že určitým dňom stratia platnosť všetky hlásenia

pobytu alebo hlásenia pobytu niektorých osôb vykonané podľa doterajších predpisov.

V takomto prípade sa na účely tohto zákona hľadí na osoby, u ktorých hlásenie pobytu

stratilo takto určeným dňom platnosť, ako by ich pobyt v obci sa začal týmto dňom.

Pre hlásenie, ktoré treba vykonať v tomto prípade, môžu vykonávacie predpisy určiť

osobitné lehoty a určiť spôsob, údaje, doklady a miesto pre hlásenie odchylne od ustanovení

tohto zákona a predpisov podľa neho vydaných.

(2)

Vykonávacie predpisy môžu tiež určiť zvláštne hlásenie skutočností, ktoré sú potrebné

na účely vojenskej správy.

§ 8

Povinnosť oznamovať zmeny vedľajších ohlasovacích údajov.

Zmeny vedľajších ohlasovacích údajov, ktoré nastaly po vykonanom hlásení pobytu (

§ 1, ods. 2

), je povinná oznámiť osoba, u ktorej došlo k týmto zmenám.

§ 9

Spôsob hlásenia obyvateľstva a lehoty.

(1)

Pobyt s vedľajšími ohlasovacími údajmi treba hlásiť a zmeny týchto údajov treba oznámiť

spôsobom, s dokladmi a v lehotách, ktoré určia vykonávacie predpisy. Pokiaľ tieto

predpisy neurčia inak, robí sa toto hlásenie (oznamovanie) na ohlasovacích (oznamovacích)

lístkoch.

(2)

Každý je povinný urobiť všetky hlásenia (oznámenia) úplne a pravdivo.

§ 10

Výnimky a úľavy.

(1)

Ustanovenia časti prvej sa nevzťahujú na osoby, ubytované podľa predpisov o ubytovaní

vojska.

(2)

Vykonávacie predpisy môžu určiť ďalšie všeobecné výnimky a úľavy, najmä pre osoby,

ktorým prislúcha právo exteritoriality, cudzích konzulov z povolania a osoby im na

roveň postavené, pokiaľ nie sú občanmi Československej republiky. V jednotlivých prípadoch

alebo pre jednotlivé skupiny prípadov môže povoliť výnimky (úľavy) Ministerstvo vnútra

alebo ním poverené orgány.

§ 11

Osobitná úprava hlásenia obyvateľstva.

(1)

Pokiaľ ide o hlásenie obyvateľstva v colnom pohraničnom pásme a v obciach, pretínaných

vnútornou colnou hranicou, môžu vykonávacie predpisy všeobecne a Ministerstvo vnútra,

alebo ním poverené orgány, v jednotlivých prípadoch alebo pre jednotlivé skupiny prípadov

ustanoviť, že

a)

prevodzovatelia ubytovacích zariadení sú povinní, v prípade že im bolo uložené telefonicky

hlásiť začiatok a koniec pobytu ubytovaných osôb, postarať sa o možnosť telefonického

spojenia, po prípade dohodou s účastníkom blízkej telefonnej stanice;

b)

osoby, ktoré sa ubytujú v ubytovacích zariadeniach, sú povinné odovzdať za podmienok,

ktoré sa súčasne určia, prevodzovateľovi ubytovacieho zariadenia svoj preukaz totožnosti

a ponechať ho v jeho úschove.

(2)

Ak je to naliehavo treba v záujme riadnej evidencie obyvateľstva, možno opatrenie

podľa odseku 1 vykonať i na ostatnom štátnom území.

§ 12

Osobitné hlásenie.

(1)

Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť, že určitým dňom stratia platnosť všetky hlásenia

pobytu alebo hlásenia pobytu niektorých osôb, vykonané podľa doterajších predpisov.

V takomto prípade sa pre účely tohto zákona pozerá na osoby, u ktorých hlásenie pobytu

stratilo takto určeným dňom platnosť, akoby ich pobyt v obci začal týmto dňom. Pre

hlásenie, ktoré treba vykonať v tomto prípade, môžu vykonávacie predpisy určiť osobitné

lehoty a ustanoviť spôsob, údaje, doklady a miesto na hlásenie odchylne od ustanovenia

tohto zákona a predpisov podľa neho vydaných.

(2)

Vykonávacie predpisy môžu tiež určiť osobitné hlásenie skutočností, ktoré sú potrebné

na účely vojenskej správy.

§ 22

Vykonávacie predpisy

Ministerstvo vnútra vydá po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi vyhláškou v Úřednom

liste predpisy na vykonanie tohto zákona.

§ 23

Ustanovenie trestné.

(1)

Kto poruší ustanovenia prvej časti alebo predpisov, vydaných na ich vykonanie, alebo

kto poruší príkaz alebo zákaz, vydaný podľa uvedených ustanovení, potresce sa, ak

nejde o čin prísnejšie trestný, za správny priestupok pokutou do 25.000 Kčs alebo

väzením (zatvorením) do troch mesiacov.

(2)

Kto poruší ustanovenia druhej časti alebo predpisov, vydaných na ich vykonanie, alebo

kto poruší príkaz alebo zákaz, vydaný podľa uvedených ustanovení, potresce sa, ak

nejde o čin prísnejšie trestný, za správny priestupok pokutou do 50.000 Kčs alebo

väzením (zatvorením) do šiestich mesiacov.

(3)

Ak ide o osobu, ktorá už bola právoplatne potrestaná podľa tohto zákona alebo podľa

zákonov ním nahradených, alebo ak bol priestupok spáchaný v colnom pohraničnom pásme,

možno uložiť zároveň pokutu i trest na slobode.

(4)

Ak bola uložená pokuta, treba v prípade jej nevymožiteľnosti súčasne vymerať náhradný

trest väzenia (zatvorenia) podľa miery zavinenia, a to v prípadoch, uvedených v odseku

1, do troch mesiacov a v prípadoch, uvedených v odseku 2, do šiestich mesiacov.

(5)

Osobám, prevodzujúcim živnostensky ubytovacie zariadenie, ktoré boly už najmenej

dvakrát právoplatne potrestané za porušenie povinnosti hlásiť začiatok alebo ukončenie

pobytu osôb, ubytovaných v ich ubytovacom zariadení, môže byť trestným nálezom odňaté

živnostenské oprávnenie na určitý čas alebo navždy.

§ 24

Zrušovacie ustanovenie.

(1)

Zrušuje sa platnosť, po prípade používateľnosť všetkých predpisov, ktoré tomuto zákonu

odporujú alebo sa ním nahradzujú, najmä sa zrušuje platnosť, po prípade používateľnosť

a)

nariadenia zo dňa 15. februára 1857, č. 33 r. z., o hlásení, v znení nariadenia zo

dňa 15. januára 1860, č. 20 r. z., a predpisov podľa neho vydaných,

b)

nariadenia zo dňa 2. apríla 1858, č. 51 r. z., o priestupkoch predpisov o hlásení,

c)

ustanovenia § 320, písm. a) až d) všeobecného trestného zákona a, pokiaľ ide o hlásenie

podľa tohto zákona, tiež ustanovenie § 320, písm. e) všeobecného trestného zákona,

d)

ustanovenia § 577, písm. a) až d) vojenského trestného zákona a, pokiaľ ide o hlásenie

podľa tohto zákona, tiež ustanovenie § 577, písm. e) vojenského trestného zákona,

e)

zákona zo dňa 28. marca 1935, č. 51 Sb., o hlásení pobytu,

f)

vládneho nariadenia zo dňa 30. apríla 1941, č. 233 Sb., o hlásení pobytu (poriadok

hlásenia), a predpisov podľa neho vydaných,

g)

zákona zo dňa 27. apríla 1944, č. 40 Sl. z., o policajnom hlásení, a predpisov podľa

neho vydaných,

h)

zákona zo dňa 28. marca 1935, č. 52 Sb., o pobyte cudzincov, v znení vládneho nariadenia

zo dňa 21. mája 1937, č. 82 Sb., a vládneho nariadenia zo dňa 28. októbra 1938, č.

257 Sb.,

i)

vládneho nariadenia zo dňa 25. júna 1935, č. 143 Sb., ktorým sa vykonáva zákon zo

dňa 28. marca 1935, č. 52 Sb., o pobyte cudzincov, v znení vládneho nariadenia zo

dňa 12. novembra 1937, č. 223 Sb.,

j)

vyhlášky Ministerstva vnútra zo dňa 3. júla 1935, č. 144 Sb., o úľave podľa § 12

zákona zo dňa 28. marca 1935, č. 52 Sb., o pobyte cudzincov,

k)

ustanovení o povinnosti hlásenia uvedených v brannom zákone a v predpisoch podľa

neho vydaných, pokiaľ nejde o povinnosť hlásiť sa na odvodný súpis,

l)

ustanovení o vypovedaní (vyhosťovaní, zákaze pobytu) cudzincov s výnimkou ustanovení,

ktoré upravujú vypovedanie (vyhosťovanie, zákaz pobytu) cudzincov výrokom súdu.

(2)

Ďalej sa zrušujú, pokiaľ sa tak už nestalo skôr, zák. čl. V/1903, o práve pobytu

cudzincov, a ustanovenia §§ 72 a 73 zák. čl. XL/1879 trestného zákona o priestupkoch.

(3)

Nedotknuté zostávajú osobitné predpisy o hlásení, predpisy pasové, predpisy o zamestnávaní

cudzincov, ako i zákon zo dňa 29. mája

1947, č. 107 Sb.

, o opatreniach proti neoprávnenému prechodu štátnych hraníc, a predpisy podľa neho

vydané a zákon zo dňa 13. mája 1936, č. 131 Sb., o obrane štátu, a predpisy podľa

neho vydané.

(4)

Kde sa iné predpisy odvolávajú na ustanovenia, zrušené podľa odseku 1 alebo 2, nastupujú

na ich miesto obdobné ustanovenia tohto zákona alebo predpisov podľa neho vydaných.

§ 25

Účinnosť a vykonanie.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. apríla 1949 s výnimkou ustanovenia

§ 22

, ktoré nadobúda účinnosť dňom jeho vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra po dohode

so zúčastnenými členmi vlády.