ZÁKON 526/2002 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982

Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona

č. 105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991

Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997

Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z.,

zákona č. 261/2001 Z. z., zákona č. 281/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona

č. 34/2002 Z. z., zákona č. 95/2002 Z. z., zákona č. 184/2002 Z. z. a zákona č. 215/2002

Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

§ 106 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného

zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia

súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa

spáchania tohto trestného činu.“.

2.

V § 142 ods. 1 sa na konci tretej vety dopĺňajú tieto slová: „a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.".

3.

Doterajší text § 146 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie

„(2)

Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo

vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte,

stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť

užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,

prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.“.

4.

§ 151a až 151m znejú

㤠151a

Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného

veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu

záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

§ 151b

(1)

Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní

dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení

záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo

vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

(2)

V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom

zabezpečuje, a záloh.

(3)

V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa

pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej

pohľadávky.

(4)

Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka

množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva

bolo možné záloh určiť.

§ 151c

(1)

Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku,

ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

(2)

Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo

ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

(3)

Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným

právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej

zo zabezpečenej pohľadávky.

§ 151d

(1)

Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré

sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.

3a

) Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo

časť podniku, alebo iná hromadná vec.

(2)

Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo,

ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody

a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení

záložného práva neurčuje inak.

(3)

Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu,

alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

(4)

Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový

priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná

majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik

závisí od splnenia podmienky.

(5)

Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných

zálohov.

(6)

Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je neúčinná voči tretím osobám.

§ 151e

(1)

Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri

záložných práv (ďalej len „register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona,

3b

) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

(2)

Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri

nehnuteľností, ak osobitný zákon

3c

) neustanovuje inak.

(3)

Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným

osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri,

3d

) ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(4)

Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa odseku 2 alebo ktoré

vzniká registráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 (ďalej len „registrácia v

osobitnom registri"), nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa tohto

zákona.

(5)

Záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej

osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto vzniknuté

záložné právo môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri

záložných práv; ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme,

vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným

veriteľom pred registráciou záložného práva.

§ 151f

(1)

Na vznik záložného práva k súboru vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podniku

alebo časti podniku ako celku sa vyžaduje registrácia v registri záložných práv. Na

vznik záložného práva k jednotlivým súčastiam zálohu, pre ktoré to tento zákon alebo

osobitný zákon ustanovuje, sa vyžaduje aj registrácia v osobitnom registri.

(2)

Záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, k právu a k inej majetkovej hodnote,

ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik

závisí od splnenia podmienky, vznikne nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, bytu

alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutím iného práva, alebo inej majetkovej

hodnoty záložcom; to neplatí, ak záložné právo, na ktorého vznik sa vyžaduje jeho

registrácia v registri záložných práv, nebolo registrované pred nadobudnutím vlastníckeho

práva k veci, iného práva alebo inej majetkovej hodnoty záložcom.

(3)

Záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, právu a k inej majetkovej hodnote,

ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik

závisí od splnenia podmienky, na ktorého vznik sa vyžaduje podľa tohto zákona alebo

podľa osobitného zákona jeho registrácia v osobitnom registri, zapíše sa vznik záložného

práva do tohto registra ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, bytu alebo

nebytovému priestoru, alebo nadobudnutia iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty

záložcom.

§ 151g

(1)

Žiadosť o registráciu záložného práva v registri záložných práv alebo žiadosť o registráciu

v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa tohto zákona alebo

podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri, podáva v prípade vzniku

záložného práva na základe písomnej zmluvy záložca, v ostatných prípadoch záložný

veriteľ, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak záložné právo vzniká rozhodnutím

súdu alebo správneho orgánu, registrácia sa vykoná na základe rozhodnutia príslušného

súdu alebo správneho orgánu, ktorý záložné právo zriadil.

(2)

Ak nastanú zmeny údajov týkajúce sa záložného práva, je osoba, ktorej to ukladá zákon,

inak osoba, ktorej sa zmena údajov týka, povinná požiadať o zmenu registrácie v registri

záložných práv alebo v osobitnom registri. Ak nemožno určiť osobu, ktorej sa zmena

údajov týka, má túto povinnosť záložca, ak zákon neustanovuje inak.

(3)

Povinnosť podľa odseku 2 splní povinná osoba bez zbytočného odkladu odo dňa, keď

nastala skutočnosť, z ktorej vyplýva zmena údajov o záložnom práve. Ak návrh na registráciu

zmeny údajov sú povinné podať viaceré osoby, považuje sa táto povinnosť za splnenú,

ak ju splní jedna z nich, ak zákon neustanovuje, že návrh na registráciu zmeny údajov

sú tieto osoby povinné podať spoločne.

(4)

Osoba, ktorá poruší povinnosti podľa odsekov 2 a 3, zodpovedá za škodu, ktorú tým

spôsobí.

§ 151h

(1)

Pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu,

ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu

previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje

inak.

(2)

Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou

prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného

práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon

záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.

(3)

Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom

obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi

zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej

starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak je záložné

právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu

nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak.

(4)

Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká registráciou v

osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného

zákona registrácia v osobitnom registri.

(5)

Záložca a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu do registra

záložných práv alebo do osobitného registra, ak na vznik záložného práva sa vyžaduje

podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri;

za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

(6)

Konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy,

ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo

s exekúciou súhlasí.

§ 151i

(1)

Záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať sa všetkého,

čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného

práva neurčuje inak.

(2)

Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol odovzdaný záložnému veriteľovi, záložný veriteľ

je povinný zverený záloh chrániť pred poškodením, stratou a zničením; zverený záloh

je oprávnený užívať len so súhlasom záložcu.

(3)

Ak záložnému veriteľovi vzniknú v dôsledku plnenia povinností podľa odseku 2 náklady,

má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov.

§ 151j

(1)

Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný

veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ

môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného

zákona,

3e

) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

3f

)

(2)

Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný

veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená

pohľadávka je premlčaná.

(3)

Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom,

na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo

k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu,

na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.

(4)

Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným

zálohom, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky

z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých

zálohov.

(5)

Ak je zálohom podnik alebo jeho časť, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo

domáhať sa uspokojenia z podniku alebo z jeho časti ako celku, iba ak záložné právo

vzniklo ku všetkým súčastiam podniku alebo k jeho časti.

§ 151k

(1)

Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie

ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie

alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.

(2)

Ak vznikne na hnuteľnej veci viac záložných práv a niektoré z nich vznikne odovzdaním

veci, na uspokojenie záložných práv majú prednosť záložné práva registrované v registri

záložných práv podľa poradia ich registrácie.

(3)

Ak vznikne na zálohu viac záložných práv, môžu sa záložní veritelia dohodnúť o poradí

ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Taká dohoda nadobúda účinnosť

registráciou dohodnutého poradia v registri záložných práv alebo registráciou v osobitnom

registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje registrácia v osobitnom registri,

na základe žiadosti všetkých na dohode zúčastnených záložných veriteľov. Dohoda, na

ktorej základe by sa mohla záložnému veriteľovi, ktorý nie je jej účastníkom, zhoršiť

vymožiteľnosť pohľadávky pri výkone záložného práva, je neúčinná voči tejto osobe.

§ 151l

(1)

Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi

a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach

registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného

práva v tomto registri. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný

veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

(2)

Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného

veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli

záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem

prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že

sa začal výkon záložného práva.

(3)

Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených

nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

§ 151m

(1)

Predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe

môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu

záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu.

Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia

výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o

začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná

s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu

záložného práva v registri záložných práv.

(2)

Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť,

že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení

záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1.

(3)

Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku

spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek počas výkonu

záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebo

domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je

povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva.

(4)

Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému

veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému

veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť

akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť

má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie

zálohu u seba.

(5)

Osoba, ktorá má počas výkonu záložného práva záloh u seba, je povinná zdržať sa všetkého,

čím by sa hodnota zálohu zmenšila, okrem bežného opotrebovania.

(6)

Pri predaji zálohu koná záložný veriteľ v mene záložcu.

(7)

Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva,

najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji.

(8)

Ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je oprávnený

predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu

postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa

rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v

čase a mieste predaja zálohu.

(9)

Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva

bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu,

hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného

práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom

záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.

(10)

Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je

povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje

zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti

s výkonom záložného práva.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 3a až 3f znejú

„3a)

Napríklad § 13 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z.

o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, § 7a ods. 4 zákona Slovenskej

národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, § 8 ods.

4 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov, zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov.

3b)

Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok) v znení neskorších predpisov.

3c)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení

neskorších predpisov.

3d)

Napríklad zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001

Z. z., zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a

o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon).

3e)

Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej

rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších

predpisov.

3f)

Napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995

Z. z.“.

5.

Za § 151m sa vkladajú § 151ma až 151md, ktoré znejú

㤠151ma

(1)

Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť

začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom

na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo.

V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa

uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

(2)

Záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr po uplynutí

lehoty 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom

podľa odseku 1.

(3)

Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí

rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej len „prednostný

záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných

veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech

prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky

zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a

účelne vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom

záložného práva uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho

na uspokojenie záložných práv.

(4)

Hodnota výťažku z predaja zálohu, ktorá prevyšuje zabezpečené pohľadávky po odpočítaní

nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva,

sa vydá záložcovi.

(5)

Pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa odseku 3 uloží prednostný

záložný veriteľ do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných veriteľov a záložcu

hodnotu výťažku z predaja zálohu prevyšujúcu pohľadávku zabezpečenú v jeho prospech

po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného

práva.

(6)

Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného

záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného

veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie

záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo; vo vzťahu k ostatným

záložným veriteľom sa použijú primerane ustanovenia odsekov 3 až 5.

(7)

Záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo podľa odseku 6, je povinný informovať

nadobúdateľa zálohu, že záloh sa prevádza zaťažený záložným právom. Záložný veriteľ,

ktorý vykonáva záložné právo podľa odseku 6, a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať

zmenu v osobe záložcu v registri záložných práv alebo v osobitnom registri, ak sa

na vznik záložného práva podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona vyžaduje

jeho registrácia v osobitnom registri; za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti

zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

(8)

Ak pohľadávka prednostného záložného veriteľa alebo niektorého z ostatných záložných

veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným

veriteľom vykonávajúcim záložné právo podľa odseku 6, je v čase výkonu záložného práva

splatná, môže tento záložný veriteľ začať výkon záložného práva alebo uplatňovať uspokojenie

svojej pohľadávky aj z výťažku z predaja zálohu.

(9)

Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom

na uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo,

začne výkon záložného práva podľa odseku 8, začatie výkonu záložného práva oznámi

aj záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo. Ak prednostný záložný veriteľ

alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného

práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo, oznámi začatie výkonu záložného

práva záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo pred uplynutím lehoty podľa

odseku 2, nemôže záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo pokračovať vo výkone záložného

práva.

(10)

Záložný veriteľ, ktorý po začatí výkonu záložného práva iným záložným veriteľom splní

za dlžníka pohľadávku, na ktorej uspokojenie sa začal výkon záložného práva, nadobúda

jej splnením všetky práva záložného veriteľa k tejto pohľadávke vrátane poradia rozhodujúceho

na uspokojenie záložných práv. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva,

nemôže splnenie pohľadávky iným záložným veriteľom odmietnuť.

§ 151mb

(1)

Záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.

(2)

Záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi, len ak vznik záložného

práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik záložného práva preukáže

záložný veriteľ; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných

práv.

(3)

Ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je

povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej

záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný

písomne oznámiť záložcovi.

(4)

Ak poddlžník splní svoj peňažný záväzok záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je

oprávnený prijaté plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a

včas splnená, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z peňažného plnenia poddlžníka,

ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.

(5)

Ak peňažné plnenie poddlžníka prijaté záložným veriteľom prevyšuje zabezpečenú pohľadávku,

záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu peňažné plnenie

prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených

nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

(6)

Ak poddlžník nesplní svoj záväzok, môže sa záložný veriteľ uspokojiť aj s výkonom

záložného práva podľa § 151j až 151ma.

(7)

Ak osoba poddlžníka je totožná s osobou záložného veriteľa, ustanovenie § 584 sa

nepoužije.

§ 151mc

(1)

Záložca je povinný záloh poistiť, len ak tak určuje zmluva o zriadení záložného práva.

(2)

Ak záložca písomne oznámi alebo záložný veriteľ preukáže poisťovateľovi najneskôr

do výplaty plnenia z poistnej zmluvy vznik záložného práva, poisťovateľ plní v prípade

poistnej udalosti plnenie z poistnej zmluvy záložnému veriteľovi alebo inej osobe

určenej záložným veriteľom; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra

záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje

registrácia v osobitnom registri. Výplatu plnenia z poistnej zmluvy je záložný veriteľ

povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť záložcovi.

(3)

Ak poisťovateľ vyplatí plnenie z poistnej zmluvy záložnému veriteľovi, záložný veriteľ

je oprávnený prijaté plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne

a včas splnená, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z plnenia z poistnej zmluvy,

ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.

(4)

Ak plnenie z poistnej zmluvy prijaté záložným veriteľom prevyšuje zabezpečenú pohľadávku,

záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu plnenie z poistnej

zmluvy prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených

nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

§ 151md

(1)

Záložné právo zaniká

a)

zánikom zabezpečenej pohľadávky,

b)

zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo

vzťahuje,

c)

ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,

d)

uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,

e)

vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,

f)

ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania

alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení

náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,

g)

ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca

môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,

h)

iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z

osobitného predpisu.

(2)

Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv

alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona

registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz

záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.

(3)

Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu

po zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak

bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná

sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal

rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený

podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení

záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným

veriteľom.

(4)

Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol podľa zmluvy o zriadení záložného práva odovzdaný

záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu po zániku

záložného práva záloh vrátiť záložcovi.“.

6.

V § 442 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková

ujma v peniazoch.“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

7.

V § 540 sa slová „Peňažný ústav" nahrádzajú slovami „Banka a pobočka zahraničnej

banky (ďalej len „peňažný ústav")".

8.

V § 557 sa slová „v bankách a sporiteľniach (ďalej len „peňažný ústav")" nahrádzajú

slovami „v peňažných ústavoch".

9.

V § 567 odsek 2 znie

„(2)

Peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového

podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením

sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa

veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.“.

10.

Za § 705 sa vkladá § 705a, ktorý znie

㤠705a

Ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím

vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu

alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným,

môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie

právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.“.

11.

V § 712a ods. 8 sa na konci pripája táto veta

„Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému

manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo

dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada

mu nepatrí.“.

12.

V § 788 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Poistná zmluva obsahuje najmä

a)

výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,

b)

výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,

c)

poistnú dobu,

d)

údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba

podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e)

práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera

poistnú zmluvu,

f)

výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom

ukončení poistenia.“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

13.

§ 789 znie

㤠789

(1)

Osobitný predpis môže ustanoviť, že poistenie vznikne bez uzavretia poistnej zmluvy

na základe inej skutočnosti a za podmienok v ňom uvedených (zákonné poistenie).

(2)

Osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť

poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).

(3)

Ak osobitný predpis členského štátu Európskych spoločenstiev alebo štátu, ktorý je

súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „členský štát"), ustanoví povinné

zmluvné poistenie, táto povinnosť je splnená, ak je poistná zmluva uzavretá v súlade

s osobitnými predpismi členského štátu, ktoré sa týkajú tohto poistenia.

(4)

Ak osobitný predpis členského štátu ustanovuje povinné zmluvné poistenie a súčasne

právo tohto členského štátu ukladá poisťovateľovi povinnosť oznámiť oprávneným orgánom

zánik poistného plnenia, môže tento zánik poisťovateľ uplatniť voči poškodeným tretím

osobám len za podmienok ustanovených osobitným predpisom tohto členského štátu.“.

14.

Za § 792 sa vkladá § 792a, ktorý znie

㤠792a

(1)

Pred uzavretím poistnej zmluvy poisťovateľ poskytne tomu, kto s ním uzaviera poistnú

zmluvu, najmä tieto údaje

a)

obchodné meno poisťovateľa a jeho právnu formu,

b)

názov štátu, kde sa nachádza sídlo poisťovateľa a názov štátu, kde sa nachádza pobočka

poisťovateľa, ktorá uzaviera poistnú zmluvu,

c)

sídlo poisťovateľa a adresu umiestnenia pobočky poisťovateľa, ktorá uzaviera poistnú

zmluvu.

(2)

V prípade poistenia osôb poisťovateľ poskytne pred uzavretím poistnej zmluvy tomu,

kto s ním uzaviera poistnú zmluvu, okrem údajov podľa odseku 1 aj tieto ďalšie údaje

a)

obsah všetkých poistných plnení v súvislosti s poistnou udalosťou,

b)

dobu trvania poistnej zmluvy,

c)

spôsob zániku poistnej zmluvy,

d)

spôsob platenia poistného a jeho splatnosť,

e)

spôsob výpočtu a rozdelenia bonusov, ak sú súčasťou poistnej zmluvy,

f)

spôsob stanovenia odkupnej hodnoty a rozsah jej záruky,

g)

výšku poistného za každé poistné plnenie,

h)

určenie investičných podielov, na ktoré je viazané poistné plnenie, pri poistných

zmluvách viazaných na investovanie finančných prostriedkov v mene poistených,

i)

označenie druhu príslušných aktív pre poistenie pri poistných zmluvách viazaných

na investovanie finančných prostriedkov v mene poistených,

j)

podmienky odstúpenia od poistnej zmluvy,

k)

všeobecné informácie o daňových povinnostiach, ktoré sa vzťahujú na danú poistnú

zmluvu,

l)

spôsob vybavovania sťažností toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, poisteného

a oprávnenej osoby,

m)

právo štátu, ktoré platí pre poistnú zmluvu tam, kde zmluvné strany nemajú možnosť

zvoliť si právo platné pre poistnú zmluvu, alebo právo štátu, ktoré navrhuje poisťovateľ,

ak zmluvné strany majú možnosť zvoliť si právo.

(3)

Počas trvania poistnej zmluvy poisťovateľ poskytuje tomu, kto s ním uzavrel poistnú

zmluvu, najmä tieto údaje

a)

zmenu obchodného mena poisťovateľa, jeho právnej formy a sídla a zmenu adresy umiestnenia

pobočky poisťovateľa, s ktorou bola uzavretá poistná zmluva,

b)

zmenu údajov uvedených v odseku 2 písm. a) až i),

c)

stav bonusov za každý rok.

(4)

Údaje podľa odsekov 1 až 3 sa poskytujú písomne v štátnom jazyku Slovenskej republiky.

Tieto údaje sa môžu poskytnúť aj v jazyku, ktorý požaduje ten, kto s poisťovateľom

uzaviera poistnú zmluvu, alebo v jazyku štátu, ktorého právo platí pre poistnú zmluvu,

ak zmluvné strany majú možnosť zvoliť si právo.“.

15.

§ 801 znie

㤠801

(1)

Poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné

nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

(2)

Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do

jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo

poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie,

že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť

poistného.

(3)

Lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.“.

16.

§ 811 sa vypúšťa.

17.

V ôsmej časti sa pätnásta hlava dopĺňa deviatym oddielom, ktorý znie

„Deviaty oddiel

§ 828a

Poistenie právnej ochrany

(1)

Poistnou zmluvou pri poistení právnej ochrany sa poisťovateľ zaväzuje uhradiť náklady

poisteného spojené s uplatnením jeho práva v rozsahu vymedzenom v poistnej zmluve

a poskytovať služby priamo spojené s týmto poistením za podmienok dohodnutých v poistnej

zmluve.

(2)

Poistná zmluva nemôže obmedziť poisteného v práve výberu svojho právneho zástupcu

pri jeho zastupovaní a pri ochrane jeho práv.

(3)

Poisťovateľ je povinný uzavrieť rozhodcovskú zmluvu podľa osobitného predpisu na

riešenie sporov vyplývajúcich z poistenia právnej ochrany, ak ten, kto s poisťovateľom

poistnú zmluvu uzaviera, pri uzavretí poistnej zmluvy o to požiada. Údaj o uzavretí

rozhodcovskej zmluvy podľa prvej vety sa uvedie v poistnej zmluve o poistení právnej

ochrany. Ak vznikne spor vyplývajúci z poistenia právnej ochrany, poisťovateľ je povinný

informovať poisteného o jeho práve podľa odseku 2 a o možnosti riešiť spor v rozhodcovskom

konaní.

(4)

Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na

a)

poistenie právnej ochrany, ktoré sa týka používania námorného dopravného prostriedku

alebo poistných rizík vznikajúcich v súvislosti s jeho používaním,

b)

zastupovanie poisteného, ak je táto činnosť súčasne vykonávaná vo vlastnom záujme

poisťovateľa v rámci poistenia zodpovednosti za škodu,

c)

poistenie právnej ochrany vykonávané poisťovateľom ako doplnkové poistenie k poisteniu

pomoci osobám v núdzi počas cestovania alebo pobytu mimo miesta svojho trvalého pobytu.“.

18.

V § 879d ods. 1 sa vypúšťa posledná veta.

19.

V deviatej časti sa za ôsmu hlavu vkladá deviata hlava, ktorá vrátane nadpisu znie

„DEVIATA HLAVA

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2003

§ 879e

(1)

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom

2003; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom

2003 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.

(2)

Záložné práva, ktoré vznikli pred 1. januárom 2003 a na vznik ktorých sa podľa tohto

zákona vyžaduje registrácia v registri záložných práv, musia sa registrovať v registri

záložných práv do 30. júna 2003, inak zanikajú. Žiadosť o registráciu v registri záložných

práv podáva veriteľ po oznámení dlžníkovi.

(3)

Záložné práva podľa odseku 2 sa zaregistrujú s uvedením dňa ich vzniku. Na určenie

poradia na uspokojenie záložných práv, ktoré vznikli pred 1. januárom 2003, je rozhodujúci

deň ich vzniku.

(4)

Záložné práva na hnuteľné veci, ktoré vznikli odovzdaním veci pred 1. januárom 2003,

možno registrovať v registri záložných práv k 1. januáru 2003, ak sa žiadosť o ich

registráciu podá do 31. marca 2003.

(5)

Vkladový vzťah pri vklade na doručiteľa, ktorý bol uložený pred 1. januárom 2003,

sa zrušuje 31. decembra 2003; právo na výplatu zostatku zrušeného vkladu možno uplatniť

počas premlčacej lehoty podľa § 101.“.

Čl. II

Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona

č. 397/2000 Z. z. a zákona č. 561/2001 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 3 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie

„d)

úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov (§ 73a až 73i).“.

2.

V § 3 ods. 2 sa za slovo „ustanoví" vkladajú slová „tento zákon alebo".

3.

V § 3 odsek 3 znie

„(3)

Listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej činnosti

(ďalej len „notárska listina"), ich osvedčené odpisy a listiny vyhotovené pri činnosti

podľa odseku 2 sú verejnými listinami.“.

4.

§ 5 a 6 znejú

㤠5

V súvislosti s výkonom notárskej činnosti môže notár fyzickým osobám a právnickým

osobám (ďalej len „účastník")

a)

poskytovať právne rady,

b)

spisovať iné listiny,

c)

vykonávať správu majetku a zastupovať ich v súvislosti so správou ich majetku, ak

zákon neustanovuje inak.

§ 6

Výkon notárskej činnosti je nezlučiteľný s podnikaním ani s inou zárobkovou činnosťou

okrem správy vlastného majetku a majetku maloletých detí notára, vedeckej, publikačnej,

pedagogickej, tlmočníckej a umeleckej činnosti. Notár nemôže vykonávať znaleckú činnosť

vo veciach, v ktorých pôsobí ako súdny komisár.“.

5.

V § 12 sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie

„c)

zložil peňažnú zábezpeku na účet komory v sume určenej prezídiom komory na zabezpečenie

pripojenia jeho notárskeho úradu s centrálnym informačným systémom komory.“.

6.

§ 12 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Notár na výkon svojej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. d) musí mať technické a programové

vybavenie na elektronické ukladanie, spracúvanie, vyhľadávanie a prenos dát.“.

7.

V § 29 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie

„(5)

Komora je verejná certifikačná autorita.“.

Doterajšie odseky 5 až 8 sa označujú ako odseky 6 až 9.

8.

V § 31 ods. 1 sa za písmeno l) vkladá nové písmeno m), ktoré znie

„m)

určuje výšku peňažnej zábezpeky podľa § 12 ods. 1 písm. c),“.

Doterajšie písmeno m) sa označuje ako písmeno n).

9.

V § 39 sa odsek 2 dopĺňa písmenom c), ktoré znie

„c)

predseda súdu vo veciach ďalšej činnosti notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve

na účely trestného konania.“.

10.

§ 54 znie

㤠54

Ak notár spíše formou notárskej zápisnice závet, listinu o vydedení alebo odvolanie

týchto úkonov, zabezpečí bez zbytočného odkladu po vykonaní tohto úkonu jeho zaregistrovanie

v Notárskom centrálnom registri závetov. V informácii pre Notársky centrálny register

závetov uvedie, o akú listinu ide, dátum jej spísania, meno, priezvisko, rodné číslo,

dátum narodenia a údaj o trvalom pobyte účastníka.“.

11.

§ 65 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie

„c)

peniaze, ak mu boli odovzdané so žiadosťou, aby s nimi nakladal podľa zmluvy alebo

podľa osobitného predpisu.

6ba

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6ba znie

„6ba)

§ 151ma Občianskeho zákonníka.“.

12.

V § 67 odsek 4 znie

„(4)

Úschovu závetu notár bez zbytočného odkladu po jeho prijatí zaregistruje v Notárskom

centrálnom registri závetov. Na registráciu závetu platí ustanovenie § 54.“.

13.

V § 70 ods. 1 na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ktorým

môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky.".

14.

V § 70 odsek 2 znie

„(2)

Notár počas úschovy uloží peniaze v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na osobitný

bežný účet znejúci na jeho meno s označením „notárska úschova.“.

15.

Za § 70 sa vkladá § 70a, ktorý znie

㤠70a

(1)

Ak dá zložiteľ do úschovy peniaze s vyhlásením, že sa vzdáva dispozičného práva nakladať

s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy, nakladá s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy,

notár.

(2)

Na uloženie peňazí platí obdobne ustanovenie § 70 ods. 2.

(3)

Na prijatie peňazí platí obdobne ustanovenie § 71 ods. 1 písm. a) až d) a odseku

2; zápisnica navyše obsahuje osobitný príkaz zložiteľa, ako naložiť s peniazmi, ktoré

sú predmetom úschovy.

(4)

Na odovzdanie peňazí platí obdobne ustanovenie § 73.

(5)

Pri nakladaní s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy, notár je povinný postupovať

podľa príkazu obsiahnutého v zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak boli peniaze

prijaté do úschovy podľa osobitného zákona,

6ba

) notár vyhľadá v registri záložných práv alebo v osobitnom registri ostatných záložných

veriteľov, ktorým oznámi, že sú u neho zložené peniaze v notárskej úschove.

(6)

Ak sa notárovi z dôvodov, ktoré on nezapríčinil a ktoré nemohol ovplyvniť, nepodarí

naložiť s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy podľa odseku 5 do desiatich rokov odo

dňa ich prijatia do úschovy, zloží prijaté peniaze do úschovy súdu.“.

16.

V § 71 ods. 1 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „a označenie banky alebo

pobočky zahraničnej banky a čísla účtu, na ktorom sú prijaté peniaze uložené,".

17.

V § 73 ods. 1 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie

„d)

označenie banky alebo pobočky zahraničnej banky a čísla účtu príjemcu, na ktorý sa

vydané peniaze poukážu, najneskôr v nasledujúci deň po spísaní zápisnice.“.

Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno e).

18.

Za § 73b sa vkladajú § 73c až 73i, ktoré znejú

㤠73c

Notársky centrálny register závetov

(1)

Komora vedie Notársky centrálny register závetov, ktorý obsahuje evidenciu nevyhlásených

závetov, listín o vydedení, odvolania týchto úkonov alebo iných úkonov pre prípad

smrti a zoznam vyhlásených závetov, listín o vydedení, odvolania týchto úkonov alebo

iných úkonov pre prípad smrti (ďalej len „závet"), ktoré boli spísané vo forme notárskej

zápisnice alebo ktoré notár prijal do úschovy.

(2)

Komora oznámi súdu alebo notárovi, ktorý bol ako súdny komisár poverený vykonaním

úkonov v konaní o dedičstve, na základe ich žiadosti, či registruje závet poručiteľa

a u koho je uložený. Žiadosti nevyhovie, ak bola doručená za života závetcu alebo

odvolateľa závetu.

Notársky centrálny register záložných práv

§ 73d

(1)

Komora vedie Notársky centrálny register záložných práv (ďalej len „register záložných

práv"), ktorý obsahuje

a)

meno a priezvisko (obchodné meno), adresu trvalého pobytu (sídlo) a dátum narodenia

(identifikačné číslo organizácie) záložcu,

b)

dátum a čas registrácie záložného práva,

c)

určenie pohľadávky zabezpečenej záložným právom, dátum jej splatnosti, ak je určený,

a určenie jej hodnoty; ak hodnota zabezpečenej pohľadávky nie je pri zriadení záložného

práva určená, najvyššia hodnota istiny, do ktorej je pohľadávka zabezpečená,

d)

určenie zálohu tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné určiť

vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, na ktorú sa záložné právo vzťahuje; určenie,

že zálohom je podnik alebo jeho časť, ak je záložné právo zriadené na podnik v celku

alebo na jeho časť,

e)

meno a priezvisko (obchodné meno), adresu trvalého pobytu (sídlo) a dátum narodenia

(identifikačné číslo organizácie) záložného dlžníka, ak osoba záložného dlžníka nie

je totožná s osobou záložcu,

f)

meno a priezvisko (obchodné meno), adresu trvalého pobytu (sídlo) a dátum narodenia

(identifikačné číslo organizácie) záložného veriteľa alebo osoby, ktorá je oprávnená

konať za záložného veriteľa; ak sa zapisuje osoba oprávnená konať za záložného veriteľa,

je potrebné túto skutočnosť vyznačiť,

g)

začiatok výkonu záložného práva,

h)

výmaz záložného práva,

i)

určenie notára, ktorý zápis vykonal.

(2)

V poznámkach o záložnom práve možno registrovať ďalšie zákonom ustanovené údaje týkajúce

sa záložného práva, najmä

a)

čas, na ktorý bolo záložné právo zriadené, ak sa záložné právo zriaďuje na určitý

čas,

b)

poradie rozhodujúce na uspokojenie záložných práv, ak je odlišné od času registrácie

záložných práv,

c)

ďalšie skutočnosti, ak to ustanovuje zákon.

(3)

Ustanovenie § 73a ods. 2 sa na register záložných práv nevzťahuje.

§ 73e

(1)

Registráciu záložného práva, zmien údajov o záložnom práve, začatia výkonu záložného

práva a výmaz záložného práva v registri záložných práv vykonáva notár na základe

žiadosti oprávnenej osoby podľa osobitného predpisu.

6bb

)

(2)

Osoba, ktorá podáva žiadosť o registráciu podľa odseku 1, je povinná preukázať notárovi

svoju totožnosť; ak žiadosť podáva iná ako oprávnená osoba, jej oprávnenie konať.

§ 73f

(1)

Osoba, ktorá podáva žiadosť o registráciu záložného práva, je povinná poskytnúť notárovi

všetky zákonom ustanovené údaje, ktoré sa zapisujú do registra záložných práv. Ak

sa záložné právo zriadilo schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím

súdu alebo správneho orgánu, je osoba, ktorá podáva žiadosť na registráciu záložného

práva, povinná predložiť notárovi aj rozhodnutie, ktorým sa záložné právo zriadilo.

(2)

Notár pred registráciou záložného práva v registri záložných práv zisťuje

a)

totožnosť osoby, ktorá podáva návrh na registráciu; ak žiadosť podáva iná ako oprávnená

osoba, jej oprávnenie konať,

b)

či žiadosť o registráciu záložného práva obsahuje všetky údaje podľa § 73d ods. 1

písm. a), c) až f).

(3)

Ak sa záložné právo zriadilo rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná notár

registráciu na základe doručenia rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu,

ktorý zriadil záložné právo.

§ 73g

(1)

Osoba, ktorá podáva žiadosť na registráciu zmeny údajov o záložnom práve, je povinná

poskytnúť notárovi všetky zákonom ustanovené údaje, ktoré sa zapisujú do registra

záložných práv; ak to osobitný zákon ustanovuje, je osoba, ktorá podáva žiadosť na

registráciu zmeny údajov o záložnom práve, povinná predložiť notárovi aj listiny,

ktoré preukazujú zmenu údajov. Ak sú zmeny údajov dôsledkom rozhodnutia súdu alebo

správneho orgánu, je osoba, ktorá podáva žiadosť na registráciu zmeny údajov o záložnom

práve, povinná predložiť notárovi aj rozhodnutie, z ktorého vyplýva zmena.

(2)

Notár pred registráciou zmeny údajov o záložnom práve v registri záložných práv zisťuje

a)

totožnosť osoby, ktorá podáva návrh na registráciu; ak žiadosť podáva iná ako oprávnená

osoba, jej oprávnenie konať,

b)

či žiadosť na registráciu zmeny údajov o záložnom práve obsahuje všetky zákonom ustanovené

údaje potrebné na registráciu zmeny.

(3)

Notár vykoná registráciu zmien údajov o záložnom práve, ktoré sa zriadilo rozhodnutím

súdu alebo správneho orgánu na základe doručenia rozhodnutia príslušného súdu alebo

správneho orgánu, ktorý záložné právo zriadil.

(4)

Na výmaz záložného práva z registra záložných práv sa použijú odseky 1 až 3 primerane.

§ 73h

(1)

Registráciu záložného práva, zmien údajov o záložnom práve, začatia výkonu záložného

práva alebo výmaz záložného práva v registri záložných práv je notár povinný vykonať

bez zbytočného odkladu po preskúmaní podmienok registrácie podľa § 73f a 73g a po

predložení žiadosti na registráciu oprávnenou osobou.

(2)

O vykonaní registrácie podľa odseku 1 vydá notár žiadateľovi potvrdenie o registrácii.

§ 73i

(1)

Každý má právo nahliadať do registra záložných práv a požadovať z neho výpisy. Na

požiadanie vydá notár výpis z registra záložných práv alebo potvrdenie o tom, že v

registri záložných práv určitá registrácia nie je.

(2)

Podrobnosti o registri záložných práv, jeho vedení, udržiavaní, aktualizácii, kontrole

a o spôsobe registrácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo").“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6bb znie

„6bb)

§ 151a až 151md Občianskeho zákonníka.“.

19.

V § 82 ods. 1 sa slová „Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo")" nahrádzajú slovom „ministerstva".

Čl. III

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení zákona č. 264/1992 Zb., zákona č.

600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 106/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1995

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 317/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 373/1996 Z. z., zákona č. 11/1998 Z. z., zákona č. 127/1999 Z. z., zákona č. 263/1999

Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 147/2001 Z. z. a zákona č. 500/2001 Z.

z. sa mení takto

1.

V § 117a odsek 2 znie

„(2)

Zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel musí byť písomná a podpisy na

nej musia byť osvedčené.“.

2.

V § 117a ods. 4 druhá a tretia veta znejú

„Návrh na zápis alebo výmaz záložného práva zriadeného zmluvou je oprávnený podať

záložný veriteľ alebo záložca. Návrh na zápis sa dokladá listinami preukazujúcimi

zriadenie záložného práva a listinami preukazujúcimi splnenie podmienok podľa odseku

3.“.

3.

§ 299 sa vypúšťa.

4.

V § 535 sa slová „zákonné záložné" nahrádzajú slovom „zádržné" a vypúšťa sa druhá

veta.

5.

V § 608 sa slovo „záložné" nahrádza slovom „zádržné" a vypúšťajú sa slová „alebo

u niekoho, kto ju má u seba v jeho mene, alebo dokiaľ má zasielateľ listiny, ktoré

ho oprávňujú, aby so zásielkou nakladal".

6.

V § 628 ods. 1 sa slovo „záložné" nahrádza slovom „zádržné".

7.

V § 628 sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.

8.

V § 707 sa slovo „záložné" nahrádza slovom „zádržné".

Čl. V

Zákon č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a

o doplnení niektorých ďalších zákonov sa mení a dopĺňa takto

1.

§ 5 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Kým je tovar uložený vo verejnom sklade, nemožno zriadiť k nemu záložné právo podľa

osobitného predpisu.“.

2.

V § 14 ods. 2 sa slová „zákonné záložné" nahrádzajú slovom „zádržné" a vypúšťa sa

druhá a tretia veta.

Čl. VI

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2003 okrem ustanovení uvedených v čl. I v

trinástom bode, § 789 ods. 3 a 4, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti

zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii.