ZÁKON 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet a rozsah úpravy

(1)

Tento zákon upravuje

a)

rozpočet sektora verejnej správy (ďalej len „verejná správa“), osobitne štátny rozpočet,

vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy

k ostatným subjektom,

b)

rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu a zostavovanie štátneho

záverečného účtu a súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky (ďalej len „súhrnná

výročná správa“),

c)

postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“),

ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy

1

)

a iných právnických osôb verejnej správy v rozpočtovom procese,

d)

zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie rozpočtových

organizácií a príspevkových organizácií.

(2)

Tento zákon sa vzťahuje na prostriedky určené na financovanie spoločných programov

Slovenskej republiky a Európskej únie, prostriedky určené na financovanie účelov vyplývajúcich

z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou

a inými štátmi, prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a na postupy,

právne vzťahy, práva a povinnosti osôb vo vzťahu k týmto prostriedkom, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

1a

)

§ 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

verejnými prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby

verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody

Európskej únii a prostriedky poskytnuté z rozpočtu Európskej únie na vykonávanie Plánu

obnovy a odolnosti Slovenskej republiky,

b)

schodkom štátneho rozpočtu záporný rozdiel medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami

štátneho rozpočtu,

c)

prebytkom štátneho rozpočtu kladný rozdiel medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami

štátneho rozpočtu,

d)

záväzným ukazovateľom štátneho rozpočtu

1.

limit výdavkov štátneho rozpočtu na realizáciu programu vlády Slovenskej republiky

(ďalej len „vláda“) a časti programu vlády,

2.

zámery a vybrané ciele programu vlády,

3.

príjem kapitoly štátneho rozpočtu (ďalej len „kapitola“), o ktorom to ustanoví zákon

o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,

4.

limit výdavkov štátneho rozpočtu, ktorý ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný

rozpočtový rok, alebo limit výdavku určený podľa

§ 6 ods. 3

,

§ 22 ods. 1

,

§ 24 ods. 6

,

e)

prostriedkami Európskej únie finančné prostriedky poskytnuté Slovenskej republike

z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom

certifikačného orgánu,

2

)

platobného orgánu

2a

)

alebo Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,

f)

odvodmi Európskej únii finančné prostriedky odvádzané Slovenskou republikou do rozpočtu

Európskej únie.

DRUHÁ ČASŤ

VEREJNÁ SPRÁVA

§ 3

Subjekty verejnej správy

(1)

Subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom

Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu

3

)

a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku

úniu, a to

a)

v ústrednej správe,

b)

v územnej samospráve,

c)

vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia.

(2)

V ústrednej správe sa vykazujú štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové

organizácie, štátne účelové fondy (ďalej len „štátny fond“) a Slovenský pozemkový

fond. V ústrednej správe sa vykazujú aj verejné vysoké školy

4

)

a ďalšie subjekty, ktoré sú zapísané a zaradené v registri podľa odseku 1 v ústrednej

správe. V územnej samospráve sa vykazujú obce a vyššie územné celky a nimi zriadené

rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, ako aj ďalšie subjekty, ktoré sú

zapísané a zaradené v registri podľa odseku 1 v územnej samospráve. Vo fondoch sociálneho

poistenia a fondoch zdravotného poistenia sa vykazuje Sociálna poisťovňa

5

)

a zdravotné poisťovne.

(3)

Na Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný

zákon neustanovuje inak.

(4)

Na subjekty verejnej správy, ktorými sú obce, vyššie územné celky a nimi zriadené

rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie a Exportno-importná banka Slovenskej

republiky sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Na subjekt

verejnej správy, ktorým je banka, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona týkajúce sa

zostavovania rozpočtu verejnej správy, realizácie rozpočtu verejnej správy, hodnotenia

plnenia rozpočtu verejnej správy a limitu verejných výdavkov.

§ 4

Rozpočet verejnej správy

(1)

Rozpočet verejnej správy je strednodobým ekonomickým nástrojom finančnej politiky

štátu. Zostavuje sa každoročne najmenej na tri rozpočtové roky. Rozpočtový rok je

zhodný s kalendárnym rokom. Rozpočet verejnej správy tvoria

a)

štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok a súhrn rozpočtov ostatných subjektov

verejnej správy vrátane príjmov a výdavkov súvisiacich s vykonávaním verejného zdravotného

poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu na príslušný rozpočtový

rok,

b)

štátny rozpočet na rok nasledujúci po príslušnom rozpočtovom roku a súhrn rozpočtov

ostatných subjektov verejnej správy vrátane príjmov a výdavkov súvisiacich s vykonávaním

verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku

úniu na rok nasledujúci po príslušnom rozpočtovom roku,

c)

štátny rozpočet na rok nasledujúci po roku, na ktorý sa zostavil štátny rozpočet

podľa písmena b), a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy vrátane príjmov

a výdavkov súvisiacich s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou

metodikou platnou pre Európsku úniu na rok nasledujúci po roku, na ktorý sa zostavili

rozpočty podľa písmena b).

(2)

Rozpočet verejnej správy sa zostavuje a realizuje v súlade s národným strednodobým

fiškálno-štrukturálnym plánom.

5a

)

V rozpočte verejnej správy sa prihliada na výsledky hodnotenia efektívnosti a účinnosti

verejných výdavkov vo vybraných oblastiach (ďalej len „revízia výdavkov“) schválené

vládou. Súčasťou rozpočtu verejnej správy sú limity verejných výdavkov podľa

§ 30aa

.

(3)

Ministerstvo financií predkladá návrh rozpočtu verejnej správy na schválenie vláde.

Vláda predkladá Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) rozpočet

verejnej správy a vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Súčasne s návrhom zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok schvaľuje

národná rada limity verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí

rozpočtu verejnej správy rozpočtovaných v rozpočte verejnej správy. Na základe splnomocnenia

národnej rady môže vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií, pri

dodržaní celkového limitu verejných výdavkov upraviť limity verejných výdavkov subjektov

verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy rozpočtovaných v rozpočte

verejnej správy.

(4)

V rozpočte verejnej správy, pri sledovaní plnenia rozpočtu verejnej správy a pri

pohyboch na účtoch finančných aktív sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia, podľa ktorej

sa jednotne určujú a triedia príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy vrátane ich

vecného vymedzenia, a finančné operácie s finančnými aktívami. Rozpočtovú klasifikáciu

tvorí druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia, ekonomická klasifikácia a funkčná

klasifikácia. Funkčná klasifikácia sa používa najmä na účely medzinárodného porovnávania

výdavkov verejnej správy podľa funkcií verejnej správy; funkčnú klasifikáciu ustanovuje

osobitný predpis.

6

)

Druhovú klasifikáciu, organizačnú klasifikáciu a ekonomickú klasifikáciu ustanovuje

opatrenie, ktoré vydá ministerstvo financií a ktoré sa vyhlasuje uverejnením oznámenia

o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Povinnosť uplatňovať rozpočtovú

klasifikáciu sa vzťahuje na všetky subjekty verejnej správy.

(5)

Rozpočet verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu v jednotlivých

rozpočtových rokoch tvoria

a)

časovo rozlíšené príjmy a časovo rozlíšené výdavky verejnej správy vrátane limitu

verejných výdavkov,

b)

rozpočtové vzťahy v rámci verejnej správy a rozpočtové vzťahy k ostatným subjektom,

c)

schodok rozpočtu verejnej správy alebo prebytok rozpočtu verejnej správy.

(6)

Súčasťou rozpočtu verejnej správy je aj schválený rozpočet verejnej správy na bežný

rozpočtový rok, údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka a údaje o

skutočnom plnení rozpočtu verejnej správy za predchádzajúce dva rozpočtové roky.

(7)

Pre potreby vyčíslenia rozpočtovaného schodku rozpočtu verejnej správy v rozpočtovom

roku alebo rozpočtovaného prebytku rozpočtu verejnej správy v rozpočtovom roku v jednotnej

metodike platnej pre Európsku úniu do rozpočtov subjektov verejnej správy nepatria

a)

v časovo rozlíšených príjmoch tieto finančné operácie s finančnými aktívami

1.

prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci,

2.

splátky poskytnutých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí,

3.

príjmy z predaja majetkových účastí,

4.

zostatky prostriedkov z predchádzajúceho rozpočtového roka,

b)

v časovo rozlíšených výdavkoch tieto finančné operácie s finančnými aktívami

1.

poskytnuté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci,

2.

splátky prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí,

3.

výdavky na obstaranie majetkových účastí.

(8)

Schodok rozpočtu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu je

záporný rozdiel medzi časovo rozlíšenými príjmami verejnej správy a časovo rozlíšenými

výdavkami verejnej správy.

(9)

Prebytok rozpočtu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu

je kladný rozdiel medzi časovo rozlíšenými príjmami verejnej správy a časovo rozlíšenými

výdavkami verejnej správy.

§ 5

Štátne fondy

(1)

Štátny fond je právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom na financovanie osobitne

určených úloh štátu. Správcom štátneho fondu je ústredný orgán štátnej správy ustanovený

zákonom. Správca štátneho fondu predkladá ministerstvu financií návrh rozpočtu štátneho

fondu na príslušný rozpočtový rok, prehľad pohľadávok štátneho fondu a záväzkov štátneho

fondu a návrh záverečného účtu štátneho fondu.

(2)

Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon, ktorým

sa štátny fond zriaďuje. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno prostredníctvom

správcu štátneho fondu poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom

zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

(3)

Rozpočet štátneho fondu schvaľuje vláda spolu s návrhom zákona o štátnom rozpočte

na príslušný rozpočtový rok.

(4)

Slovenská republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky

Slovenskej republiky.

(5)

Štátny fond nemôže byť zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej osoby.

TRETIA ČASŤ

ŠTÁTNY ROZPOČET, ŠTÁTNE FINANČNÉ AKTÍVA A ŠTÁTNE FINANČNÉ PASÍVA

§ 6

Štátny rozpočet

(1)

Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje sa ním

financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet

na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtované príjmy, rozpočtované výdavky a finančné

operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych

finančných aktív alebo štátnych finančných pasív.

(2)

Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schvaľuje národná rada zákonom o štátnom

rozpočte. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa schvaľuje limit

výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška rozpočtovaného schodku alebo minimálna

výška rozpočtovaného prebytku štátneho rozpočtu, ak nie sú príjmy štátneho rozpočtu

a výdavky štátneho rozpočtu vyrovnané. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový

rok sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu, pričom zákon o štátnom rozpočte

môže ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol sú záväzným ukazovateľom kapitoly. V zákone

o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtujú výdavky kapitoly na úhradu

nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a výdavky kapitoly na úhradu nákladov

preneseného výkonu štátnej správy vyšším územným celkom ako záväzné ukazovatele štátneho

rozpočtu. Podrobné členenie príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu

určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zákonom o štátnom rozpočte

na príslušný rozpočtový rok možno splnomocniť vládu na prevzatie úveru v príslušnom

rozpočtovom roku.

(3)

Záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový

rok rozpisuje ministerstvo financií všetkým správcom kapitol, pričom tieto ukazovatele

môže určiť podrobnejšie. To neplatí pre rozpočtovú kapitolu Najvyššieho kontrolného

úradu Slovenskej republiky.

(4)

Ministerstvo financií najneskôr do 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom

rozpočte na príslušný rozpočtový rok zverejňuje údaje štátneho rozpočtu a rozpočtu

verejnej správy spôsobom podľa osobitného zákona

7

)

v podobe štruktúrovaných údajov, ktorá umožňuje ich ďalšie automatizované spracovanie

podľa osobitných predpisov.

7a

)

(5)

Štátny rozpočet tvoria najmä

a)

príjmy štátneho rozpočtu v členení podľa kapitol,

b)

výdavky štátneho rozpočtu na vykonávanie aktivít nevyhnutných na plnenie zámerov

a cieľov programov vlády v členení podľa kapitol,

c)

prebytok štátneho rozpočtu alebo schodok štátneho rozpočtu, ak príjmy a výdavky nie

sú vyrovnané.

(6)

Ministerstvo financií zohľadňuje limit verejných výdavkov v štátnom rozpočte, oznamuje

limity verejných výdavkov správcom kapitol najneskôr do 30 dní od schválenia limitov

verejných výdavkov národnou radou podľa

§ 4 ods. 3

tretej vety a zabezpečuje dodržiavanie limitu verejných výdavkov.

(7)

Vláda alebo na základe splnomocnenia vlády minister financií Slovenskej republiky

(ďalej len „minister financií“) môže v priebehu roka upraviť limity verejných výdavkov

kapitol na príslušný rozpočtový rok oznámené správcom kapitol podľa odseku 6. Úpravami

podľa prvej vety sa nesmie prekročiť limit verejných výdavkov štátneho rozpočtu na

príslušný rozpočtový rok.

§ 7

Príjmy štátneho rozpočtu

(1)

Príjmy štátneho rozpočtu sú

a)

dane, pokuty a iné sankcie spojené s daňou (ďalej len „daň“) od právnických osôb

a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je na území Slovenskej republiky, okrem

daní, ktoré sú podľa osobitného predpisu príjmom rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších

územných celkov alebo rozpočtov iných právnických osôb podľa osobitného predpisu,

8

)

b)

dane od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je mimo územia

Slovenskej republiky a ktoré majú príjmy zo zdroja

9

)

na území Slovenskej republiky, okrem daní, ktoré sú podľa osobitného predpisu príjmom

rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov alebo rozpočtov iných právnických

osôb podľa osobitného predpisu,

8

)

c)

poplatky,

10

)

pokuty a iné sankcie

11

)

spojené s poplatkom a iné sankcie podľa osobitných predpisov, ak osobitný predpis

neustanovuje inak,

d)

úroky z prostriedkov získaných z úverov prijatých vládou získané za obdobie od ich

prijatia do ich použitia,

e)

príjmy kapitol,

f)

vratky príspevkov, dotácií a odvody vyplývajúce zo zúčtovania finančných vzťahov

so štátnym rozpočtom,

g)

výnosy z majetkových účastí štátu a príjmy z prevodu správy majetku vo vlastníctve

Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu"), ako aj z prevodu vlastníctva majetku

štátu s výnimkou príjmov z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu

v správe štátnej príspevkovej organizácie a príjmov, o ktorých osobitný predpis ustanovuje

inak,

12

)

h)

odvod za porušenie finančnej disciplíny podľa tohto zákona s výnimkou odvodu za porušenie

finančnej disciplíny z prostriedkov Európskej únie, o ktorom osobitný predpis ustanovuje

inak,

12aa

)

i)

penále a pokuty v súlade s

§ 31 a 32 zákona

, pričom príjem z penále za porušenie finančnej disciplíny z prostriedkov Európskej

únie sa zníži o úrok z omeškania zaplatený Európskej únii,

j)

vratky za prostriedky štátneho rozpočtu vrátené Európskej únii v predchádzajúcich

rokoch,

k)

podiel na vybratých finančných prostriedkoch odvádzaných do rozpočtu Európskej únie

ako kompenzácia výdavkov súvisiacich s ich výberom,

l)

kladný zostatok osobitného účtu Štátnej pokladnice,

12a

)

m)

výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu, ak správca kapitoly, z ktorej sa prostriedky

štátneho rozpočtu poskytujú, neurčí, že výnosy z týchto prostriedkov sa použijú na

účel, na ktorý sú tieto prostriedky poskytnuté,

n)

ďalšie príjmy ustanovené osobitným zákonom.

(2)

Ak z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie nevyplýva iné, prostriedky

Európskej únie sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu okrem prostriedkov súvisiacich

s intervenčnými opatreniami, o ktorých osobitný zákon

13

)

ustanoví, že sa vedú na samostatnom účte.

(3)

Ak vznikne nesúlad medzi rozpočtovanými príjmami z prostriedkov Európskej únie a

skutočnými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ministerstvo financií môže rozpočtované

príjmy z prostriedkov Európskej únie upraviť.

§ 8

Výdavky štátneho rozpočtu

(1)

Zo štátneho rozpočtu sa hradia

a)

výdavky štátnych rozpočtových organizácií a príspevky štátnym príspevkovým organizáciám,

b)

výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,

c)

výdavky súvisiace s poskytovaním medzinárodnej pomoci rozvojovým krajinám a najmenej

rozvinutým krajinám,

d)

odvody Európskej únii okrem cla a odvodov z produkcie cukru,

13

)

e)

výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným

celkom,

f)

záväzky štátu vyplývajúce z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi,

13a

)

g)

úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a správou štátneho

dlhu upravené o rozdiel úrokov z finančných operácií vykonaných Agentúrou pre riadenie

dlhu a likvidity a nákladov na tieto finančné operácie,

13aa

)

h)

úroky spojené s realizáciou záruky poskytnutej štátom, ak nie sú poskytnuté formou

návratnej finančnej výpomoci,

i)

ďalšie výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte alebo osobitným zákonom.

(2)

Zo štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový

rok poskytovať dotácie podľa

§ 8a

.

(3)

Na použitie účelovo určených prostriedkov Európskej únie zaradených do príjmov štátneho

rozpočtu sa v štátnom rozpočte rozpočtujú príslušné výdavky. Súčasťou výdavkov príslušnej

kapitoly sú aj prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov

Slovenskej republiky a Európskej únie.

(4)

Výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú na bežný rozpočtový rok formou bežných výdavkov

a kapitálových výdavkov. Vecné vymedzenie bežných výdavkov a kapitálových výdavkov

obsahuje ekonomická klasifikácia výdavkov (

§ 4 ods. 4

). Výdavky štátneho rozpočtu možno použiť len do konca rozpočtového roka, na ktorý

boli rozpočtované. Ak zo štátneho rozpočtu boli poskytnuté fyzickým osobám alebo právnickým

osobám kapitálové výdavky, tieto možno použiť na určený účel aj v troch rozpočtových

rokoch bezprostredne nasledujúcich po roku, na ktorý boli rozpočtované. Ak zo štátneho

rozpočtu boli poskytnuté fyzickým osobám alebo právnickým osobám bežné výdavky na

program rozvojovej spolupráce, na programy podporujúce medzinárodnú vzdelávaciu mobilitu

alebo medzinárodnú vedeckú mobilitu, ak vyplývajú z medzinárodnej zmluvy alebo ak

program schválila vláda, alebo poskytnuté Agentúrou na podporu výskumu a vývoja,

13ac

)

tieto možno použiť na určený účel aj v troch rozpočtových rokoch bezprostredne nasledujúcich

po roku, na ktorý boli rozpočtované. Prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho

rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej

únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie účelov vyplývajúcich z

medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou

a inými štátmi možno použiť aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch až do ich vyčerpania

na určený účel.

(5)

Bežné výdavky s výnimkou miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní

a odmien vyplácaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

ktoré boli poskytnuté právnickej osobe alebo fyzickej osobe príslušným správcom kapitoly

ako bežný transfer po 31. júli rozpočtového roka a ktoré nebolo možné použiť do konca

príslušného rozpočtového roka, možno použiť do 31. marca nasledujúceho rozpočtového

roka; ak boli z týchto prostriedkov poskytnuté preddavky podľa

§ 19 ods. 8

, musia byť finančne vysporiadané rovnako v tomto termíne.

(6)

Ministerstvo financií k 31. decembru bežného rozpočtového roka zabezpečí viazanie

nepoužitých prostriedkov Európskej únie, prostriedkov štátneho rozpočtu určených na

financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a prostriedkov

štátneho rozpočtu určených na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv

o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi s cieľom

ich použitia v nasledujúcom rozpočtovom roku. O sumu viazaných prostriedkov sa v nasledujúcom

rozpočtovom roku povolí prekročenie limitu výdavkov, ak ministerstvo financií nerozhodne

inak.

(7)

Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový

rok možno v príslušnom rozpočtovom roku prekročiť o kladný rozdiel medzi sumou prostriedkov

viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku podľa odseku 6, použitých v príslušnom

rozpočtovom roku, a sumou prostriedkov viazaných v príslušnom rozpočtovom roku podľa

odseku 6, určených na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku. Schodok štátneho rozpočtu

schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno prekročiť aj

o záporný rozdiel medzi nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie z predchádzajúceho

rozpočtového roka, ktorých plnenie sa očakáva v bežnom rozpočtovom roku, a nenaplnenými

príjmami z prostriedkov Európskej únie, ktorých plnenie sa očakáva v nasledujúcom

rozpočtovom roku.

(8)

Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový

rok sa znižuje v príslušnom rozpočtovom roku o záporný rozdiel medzi sumou prostriedkov

viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku podľa odseku 6, použitých v príslušnom

rozpočtovom roku, a sumou prostriedkov viazaných v príslušnom rozpočtovom roku podľa

odseku 6, určených na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku. Schodok štátneho rozpočtu

schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa znižuje aj o kladný

rozdiel medzi nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie z predchádzajúceho

rozpočtového roka, ktorých plnenie sa očakáva v bežnom rozpočtovom roku, a nenaplnenými

príjmami z prostriedkov Európskej únie, ktorých plnenie sa očakáva v nasledujúcom

rozpočtovom roku.

(9)

Výdavky štátneho rozpočtu nemožno použiť na majetkovú účasť v inej právnickej osobe

alebo na založenie alebo zriadenie inej právnickej osoby ako rozpočtovej organizácie

alebo príspevkovej organizácie. Na tieto účely možno použiť len štátne finančné aktíva

v správe ministerstva financií.

(10)

Výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov

14

)

nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie.

Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho

rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných

predpisov,

14

)

s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu

a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva alebo rozhodnutie.

24a

)

(11)

Na podporu poskytovanú z výdavkov štátneho rozpočtu na riešenie dôsledkov krízovej

situácie mimo času vojny a vojnového stavu

14aa

)

sa

§ 8a

nevzťahuje.

§ 8a

Dotácie

(1)

Z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný

rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám. Dotácie vo

svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej správy, ktorý

je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak

ustanovia osobitné zákony, iná rozpočtová organizácia (ďalej len „poskytovateľ dotácie“).

Dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok

ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom

vydaným na jeho vykonanie; tým nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona. Poskytovateľ

dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky,

ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie. Poskytovateľ

dotácie je povinný pri poskytnutí dotácie jednoznačne písomne vymedziť účel, na ktorý

sa dotácia poskytuje. Na poskytovanie dotácií sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom

konaní,

48

)

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(2)

Ak tak ustanovuje osobitný zákon,

14a

)

z výdavkov štátneho rozpočtu sa v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný

rozpočtový rok poskytujú aj dotácie právnickým osobám zriadeným osobitným zákonom.

14a

)

Z výdavkov štátneho rozpočtu sa ďalej v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný

rozpočtový rok poskytujú dotácie obciam a vyšším územným celkom na úhradu nákladov

preneseného výkonu štátnej správy a dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa.

Rozsah, spôsob a ďalšie podrobnosti o poskytovaní dotácií na úhradu nákladov preneseného

výkonu štátnej správy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá správca

kapitoly, ktorý je orgánom štátnej správy. Rozsah, spôsob a ďalšie podrobnosti o poskytovaní

dotácií z kapitoly Všeobecná pokladničná správa ustanoví všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.

(3)

Dotácie podľa odseku 1 sa poskytujú na základe žiadosti. Prílohou žiadosti sú doklady

preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie dotácie ustanovených týmto zákonom

alebo osobitným predpisom. Na základe rozhodnutia poskytovateľa dotácie možno doklady

preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie dotácie predložiť najneskôr do schválenia

poskytnutia dotácie.

(4)

Dotáciu podľa odseku 1 možno poskytnúť žiadateľovi, ak

a)

má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom,

b)

nie je voči nemu vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii

a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

c)

nie je voči nemu vedený výkon rozhodnutia,

14

)

d)

mu nebola v predchádzajúcich troch rokoch uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho

zamestnávania podľa osobitného predpisu,

14b

)

e)

nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa

neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov,

14baa

)

f)

nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie,

g)

nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov

Európskej únie,

h)

je zapísaný v registri partnerov verejného sektora,

14ba

)

ak ide o žiadateľa, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného

sektora.

14bb

)

(5)

Žiadateľ preukazuje splnenie podmienok podľa odseku 4

a)

čestným vyhlásením žiadateľa, že má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom

okrem finančných vzťahov voči daňovému úradu a colnému úradu, ak ide o splnenie podmienky

podľa odseku 4 písm. a),

b)

čestným vyhlásením žiadateľa, že voči nemu nie je vedený výkon rozhodnutia, ak ide

o splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. c).

(6)

Na žiadateľa, ktorý je subjektom verejnej správy, sa ustanovenia odseku 4 písm. b)

a c) a odseku 5 písm. b) nevzťahujú. Ustanovenia odseku 4 písm. c) a odseku 5 písm.

b) sa nevzťahujú ani na žiadateľa, ktorým je štátny podnik, aj keď nie je subjektom

verejnej správy. Splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. b) sa vzťahuje len na žiadateľa,

ktorým je právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ. Fyzická osoba a právnická

osoba, ktorá je žiadateľom o dotáciu na účely financovania aktivít zameraných na podporu

Slovákov žijúcich v zahraničí podľa osobitného predpisu,

14cb

)

preukazuje splnenie podmienok uvedených v odseku 4 čestným vyhlásením. Splnenie podmienok

podľa odseku 4 písm. f) a g) sa vzťahuje len na žiadateľa, ktorým je právnická osoba,

okrem právnickej osoby podľa osobitného predpisu;

14caa

)

na preukázanie splnenia týchto podmienok žiadateľ poskytne údaje potrebné na vyžiadanie

výpisu z registra trestov.

14cab

)

Údaje podľa piatej vety poskytovateľ dotácie bezodkladne zašle v elektronickej podobe

prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky

na vydanie výpisu z registra trestov.

(7)

Použitie dotácií podlieha povinnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom. Poskytovateľ

dotácie je povinný určiť termín na odvod výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu,

a to najneskôr k termínu povinného zúčtovania so štátnym rozpočtom. Platiteľovi dane

z pridanej hodnoty, ak si môže uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nemôže

byť pri zúčtovaní dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu uznaný výdavok na úhradu

dane z pridanej hodnoty.

(8)

Dotáciu nemožno poskytnúť ani použiť na splácanie úverov, pôžičiek a úrokov z prijatých

úverov a pôžičiek.

(9)

Ustanovenia odsekov 1 až 6 a 11 sa nevzťahujú na dotácie poskytované z prostriedkov

štátneho rozpočtu, určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky

a Európskej únie, na dotácie poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, určené

na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených

medzi Slovenskou republikou a inými štátmi a na dotácie poskytované z rozpočtovej

rezervy predsedu vlády podľa

§ 10

.

(10)

Právnické osoby a fyzické osoby sú povinné na žiadosť orgánu oprávneného na výkon

kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného predpisu

47

)

preukázať účel použitia dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu listinnými dôkazmi,

ktorých obsah dokazuje skutočnosti vzťahujúce sa na použitie dotácie.

(11)

Právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia, ktorým bola uložená pokuta za porušenie

zákazu nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín podľa osobitného

predpisu,

14ca

)

sú povinné vrátiť dotáciu podľa odseku 1 poskytnutú v období 12 mesiacov predchádzajúcich

dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho

zamestnávania, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

§ 9

Kapitoly

(1)

Príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu sú organizačne usporiadané do

kapitol. Kapitolu tvorí rozpočet

a)

každého ministerstva vrátane rozpočtov rozpočtových organizácií, ktoré sú zapojené

na jeho rozpočet, a vrátane finančných vzťahov k jeho príspevkovým organizáciám a

finančných vzťahov k ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých financovanie

je v jeho vecnej pôsobnosti,

b)

Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,

c)

Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,

d)

Úradu vlády Slovenskej republiky,

e)

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky,

f)

Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

g)

Kancelárie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,

h)

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,

i)

Slovenskej akadémie vied,

j)

Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,

k)

ostatných ústredných orgánov štátnej správy,

1

)

ktoré nie sú zapojené na rozpočet príslušného ministerstva,

l)

Slovenskej informačnej služby,

m)

Všeobecnej pokladničnej správy,

n)

Úradu pre reguláciu sieťových odvetví,

o)

Kancelárie Súdnej rady Slovenskej republiky.

(2)

Organizačné usporiadanie kapitol je uvedené v organizačnej klasifikácii rozpočtovej

klasifikácie.

(3)

Kapitolu Všeobecná pokladničná správa spravuje ministerstvo financií a tvoria ju

príjmy štátneho rozpočtu vrátane daňových príjmov a príjmov spojených so správou štátneho

dlhu a výdavky štátneho rozpočtu vrátane výdavkov spojených so správou štátneho dlhu,

ktoré nesúvisia s príjmami a s výdavkami ostatných kapitol. V kapitole Všeobecná pokladničná

správa sa môžu rozpočtovať aj výdavky ostatných kapitol na investície, ak tak ustanoví

zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

(4)

Správca kapitoly podľa odseku 1 je povinný

a)

vypracúvať návrh rozpočtu kapitoly vrátane návrhov zámerov a cieľov programov a finančných

vzťahov k štátnym fondom, ktoré spravuje, koordinovať účasť riadených rozpočtových

organizácií, príspevkových organizácií a ním spravovaných štátnych fondov na zostavení

tohto návrhu; návrh výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy

obciam a vyšším územným celkom prerokúva s republikovými združeniami obcí a so zástupcami

vyšších územných celkov a návrh rozpočtu kapitoly predkladá ministerstvu financií

v ním určenom rozsahu a termíne, ak osobitný zákon neustanovuje inak,

b)

vypracúvať návrh rozpočtu kapitoly v súlade s vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte

a predkladať ho v termíne určenom na predloženie návrhu rozpočtu verejnej správy príslušnému

orgánu národnej rady; to neplatí pre správcu kapitoly Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej

republiky,

c)

koordinovať činnosť správcov iných kapitol, ktorí sa zúčastňujú na plnení medzirezortného

programu vlády, ktorého je gestorom,

d)

spolupracovať s gestorom medzirezortného programu vlády, na ktorom sa zúčastňuje,

e)

monitorovať a hodnotiť plnenie programov vlády rozpočtovaných v rámci kapitoly spôsobom

určeným ministerstvom financií v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne,

f)

rozpisovať schválené záväzné ukazovatele kapitoly, a to pre vlastné rozpočtové hospodárenie

a pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojej vecnej pôsobnosti;

záväzné ukazovatele rozpisuje v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a zákonom o štátnom

rozpočte na príslušný rozpočtový rok; súčasťou tohto rozpisu pre príspevkovú organizáciu

je aj súhrn úloh a činností, ktoré má príspevková organizácia v súlade s predmetom

svojej činnosti v príslušnom rozpočtovom roku zabezpečiť,

g)

oznamovať obciam a vyšším územným celkom, ktoré zabezpečujú prenesený výkon štátnej

správy, sumu výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v lehote

do 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový

rok,

h)

zabezpečovať uvoľňovanie výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy

tak, aby ho bolo možné plynule financovať,

i)

určovať limit verejných výdavkov pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie

vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, zabezpečovať dodržiavanie limitu verejných výdavkov

v rámci kapitoly a usmerňovať hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami kapitoly,

j)

vypracúvať správy o vývoji rozpočtového hospodárenia kapitoly, predkladať ich ministerstvu

financií v ním určenom rozsahu a termíne a prerokúvať ich v príslušnom orgáne národnej

rady,

k)

vypracúvať súhrnné výkazy a prehľad o rozpočtových opatreniach za celú kapitolu a

predkladať ich spôsobom určeným ministerstvom financií a v ním určenom rozsahu, štruktúre

a termíne,

l)

zverejňovať údaje rozpočtu kapitoly najneskôr do 30 dní po nadobudnutí účinnosti

zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok spôsobom podľa osobitného predpisu,

7

)

m)

poskytovať súčinnosť pri revízii výdavkov a pri hodnotení plnenia opatrení navrhnutých

v revízii výdavkov,

n)

zabezpečovať a určovať spôsob zúčtovania prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých

z rozpočtu kapitoly subjektom verejnej správy a ostatným fyzickým osobám a právnickým

osobám a oznamovať ministerstvu financií sumu odvodu, ktorý vyplynul zo zúčtovania

finančných vzťahov so štátnym rozpočtom, v termíne najneskôr do 15. decembra nasledujúceho

rozpočtového roka; pri zúčtovaní sa finančné prostriedky nevracajú, ak ich suma nepresiahne

5 eur od jedného príjemcu za všetky finančné prostriedky poskytnuté jedným poskytovateľom

prostriedkov štátneho rozpočtu.

(5)

Návrh rozpočtu kapitoly a návrh záverečného účtu kapitoly predkladá Kancelária Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a Kancelária Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

v rozsahu a v termínoch určených ministerstvom alebo zákonom aj Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa vyjadruje

k návrhu rozpočtu kapitoly a k návrhu záverečného účtu kapitoly Kancelárie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a Kancelárie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky;

k návrhu rozpočtu kapitoly Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Kancelárie

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sa Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky vyjadrí vždy pred predložením návrhu štátneho rozpočtu na rokovanie vlády

a na rokovanie národnej rady.

(6)

Návrh rozpočtu kapitoly a návrh záverečného účtu kapitoly predkladá Slovenská akadémia

vied v rozsahu a v termínoch určených ministerstvom alebo zákonom aj Ministerstvu

školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. Ministerstvo školstva, výskumu,

vývoja a mládeže Slovenskej republiky sa vyjadruje k návrhu rozpočtu kapitoly a k

návrhu záverečného účtu kapitoly Slovenskej akadémie vied; k návrhu rozpočtu kapitoly

Slovenskej akadémie vied sa Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej

republiky vyjadrí vždy pred predložením návrhu štátneho rozpočtu do vlády a do národnej

rady.

§ 10

Rozpočtové rezervy

(1)

Na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia sa na krytie v čase alebo výške neistých

nevyhnutných alebo nepredvídateľných výdavkov vytvárajú v štátnom rozpočte rezervy.

(2)

Rozpočtové rezervy tvorí

a)

rozpočtová rezerva vlády,

b)

rozpočtová rezerva predsedu vlády,

c)

rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia,

d)

rezerva na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie

povodňových prác.

14e

)

(3)

Výšku rozpočtových rezerv podľa odseku 2 schvaľuje národná rada zákonom o štátnom

rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtové rezervy podľa odseku 2 písm. a),

c) a d) sa rozpočtujú v kapitole Všeobecná pokladničná správa v štruktúre podľa ich

vecného vymedzenia. Rozpočtová rezerva podľa odseku 2 písm. b) sa rozpočtuje v kapitole

Úradu vlády Slovenskej republiky. O použití prostriedkov rozpočtovej rezervy podľa

odseku 2 písm. a) rozhoduje vláda. O použití prostriedkov rozpočtovej rezervy podľa

odseku 2 písm. b) rozhoduje predseda vlády. O použití prostriedkov rozpočtovej rezervy

podľa odseku 2 písm. c) rozhoduje vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister

financií. Na rozpočtovú rezervu podľa odseku 2 písm. d) sa vzťahujú osobitné predpisy.

14e

)

(4)

Informáciu o hospodárení s rozpočtovými rezervami podľa odseku 2 písm. a), c) a d)

zverejňuje na svojom webovom sídle ministerstvo financií do 40 dní po skončení kalendárneho

štvrťroka; informácia obsahuje prehľad o uvoľnení alebo o použití prostriedkov z rozpočtových

rezerv v členení podľa správcov kapitol alebo podľa prijímateľov prostriedkov z rozpočtových

rezerv, podľa účelu a výšky ich čerpania. Informáciu o hospodárení s rozpočtovou rezervou

podľa odseku 2 písm. b) zverejňuje na svojom webovom sídle Úrad vlády Slovenskej republiky

do 40 dní po skončení kalendárneho štvrťroka v rozsahu podľa prvej vety. O hospodárení

s rozpočtovými rezervami podáva vláda informáciu národnej rade v rámci štátneho záverečného

účtu.

§ 11

Rozpočtové provizórium

(1)

Ak nie je vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený

národnou radou do 31. decembra bežného rozpočtového roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie

v dobe od 1. januára rozpočtového roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom

rozpočte na príslušný rozpočtový rok rozpočtovým provizóriom.

(2)

Rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky a vzťahy medzi štátom a inými subjektmi

sa počas rozpočtového provizória spravujú zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci

rozpočtový rok. Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci počas rozpočtového

provizória nesmú prekročiť jednu dvanástinu celkových výdavkov štátneho rozpočtu schválených

zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok a výdavkov nepoužitých

a viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku v súlade s

§ 8 ods. 6

s výnimkami uvedenými v odseku 3, pričom minister financií určí záväzné ukazovatele

štátneho rozpočtu.

(3)

Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci rozpočtového provizória podľa

odseku 2 možno prekročiť o

a)

výdavky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu a výdavky na

úhradu výnosov zo štátnych cenných papierov,

b)

výdavky na splácanie úrokov z prijatých úverov alebo pôžičiek a poplatkov súvisiacich

s prijatými úvermi alebo pôžičkami,

c)

úhrady dávok a príspevkov, na ktoré majú právnické osoby alebo fyzické osoby právny

nárok podľa osobitných predpisov,

15

)

d)

poistné a príspevky do poisťovní za zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií

a štátnych príspevkových organizácií a poistné a príspevky za osoby, za ktoré poistné

a príspevok platí štát,

e)

odvody do rozpočtu Európskej únie,

f)

prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie

spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie,

g)

prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

(4)

Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú

so štátnym rozpočtom po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný

rozpočtový rok.

§ 12

Vojnový štátny rozpočet

Po vypovedaní vojny alebo po vyhlásení vojnového stavu

16

)

vypracúva ministerstvo financií návrh mimoriadneho štátneho záverečného účtu za obdobie

od začiatku rozpočtového roka do vypovedania vojny alebo vyhlásenia vojnového stavu.

Na obdobie od vypovedania vojny alebo od vyhlásenia vojnového stavu do konca rozpočtového

roka a na rozpočtový rok v čase vojny alebo vojnového stavu ministerstvo financií

vypracúva návrh vojnového štátneho rozpočtu. Po skončení vojny alebo po skončení vojnového

stavu sa vypracúva návrh mimoriadneho štátneho záverečného účtu za obdobie od vypovedania

vojny alebo od vyhlásenia vojnového stavu do konca rozpočtového roka a za rozpočtový

rok v čase vojny alebo vojnového stavu. Na zostavenie vojnového štátneho rozpočtu

sa vzťahujú ustanovenia tretej a štvrtej časti tohto zákona, na zostavenie mimoriadneho

štátneho záverečného účtu sa vzťahujú ustanovenia ôsmej časti tohto zákona. Rozpočtové

hospodárenie Slovenskej republiky sa v čase vojny a v čase vojnového stavu riadi vojnovým

štátnym rozpočtom.

§ 13

Štátne finančné aktíva a štátne finančné pasíva

(1)

Štátne finančné aktíva sú

a)

peňažné prostriedky štátu vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia štátneho

rozpočtu z minulých rokov,

b)

peňažné prostriedky štátu zo splácania istín poskytnutých návratných výpomocí a úverov

a pôžičiek,

c)

majetkové účasti štátu,

d)

cenné papiere vo vlastníctve štátu,

e)

pohľadávky štátu z poskytnutých návratných finančných výpomocí a úverov a pôžičiek,

f)

ďalšie peňažné prostriedky na základe rozhodnutia vlády alebo národnej rady.

(2)

Súčasťou štátnych finančných aktív sú aj peňažné prostriedky v pokladnici a na bežných

účtoch štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií, ktorých

správu vykonávajú tieto organizácie. Súčasťou štátnych finančných aktív je aj odvod

za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami.

(3)

Štátne finančné pasíva sú záväzky štátu vzniknuté z prijatých úverov vlády, z vydaných

štátnych cenných papierov.

17

)

(4)

Súčasťou štátnych finančných pasív sú aj záväzky štátnych príspevkových organizácií

vzniknuté z úverových vzťahov.

(5)

Správou štátnych finančných aktív a štátnych finančných pasív sa rozumie evidencia,

analýza, účtovanie, riadenie, nakladanie a kontrola štátnych finančných aktív a štátnych

finančných pasív.

(6)

Štátne finančné aktíva vytvorené z výsledkov hospodárenia štátneho rozpočtu z minulých

rokov možno použiť len so súhlasom národnej rady. Štátne finančné aktíva podľa odseku

1 písm. b) až f) s výnimkou štátnych cenných papierov možno znížiť len na základe

rozhodnutia vlády alebo na účely podľa osobitného predpisu;

5

)

to neplatí, ak ide o použitie štátnych finančných aktív na výdavky štátneho rozpočtu,

o ktorých rozhoduje národná rada.

(7)

Finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú

stav štátnych finančných aktív, nie sú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov

štátneho rozpočtu.

(8)

Správu štátnych finančných aktív podľa odseku 1 písm. a), b), e) a f) a štátnych

finančných pasív podľa odseku 3 vykonáva ministerstvo financií; v rozsahu ustanovenom

osobitným predpisom

18

)

môže tieto činnosti zabezpečovať aj Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity a Štátna

pokladnica.

(9)

Zo štátnych finančných aktív možno poskytnúť návratnú finančnú výpomoc právnickej

osobe, a to len po predchádzajúcom súhlase vlády, na určený účel a na základe písomnej

zmluvy; týmto nie je dotknuté poskytovanie návratnej finančnej výpomoci na základe

osobitných predpisov.

17

)

Predchádzajúci súhlas vlády nie je potrebný, ak ide o poskytnutie návratnej finančnej

výpomoci na účely, na ktoré prevzala vláda úver. Na poskytnutie návratnej finančnej

výpomoci príspevkovej organizácii, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim

zdravotnú starostlivosť, sa vzťahuje osobitný predpis.

18aa

)

Ak sa poskytuje návratná finančná výpomoc subjektu verejnej správy, ktorým je obec

alebo vyšší územný celok, nemôže byť poskytnutá na zabezpečenie ich platobnej schopnosti.

18ab

)

ŠTVRTÁ ČASŤ

ROZPOČTOVÝ PROCES VEREJNEJ SPRÁVY

§ 14

Všeobecné ustanovenia

(1)

Ministerstvo financií riadi práce a usmerňuje vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej

správy, osobitne návrhu štátneho rozpočtu, pričom vychádza z národného strednodobého

fiškálno-štrukturálneho plánu. Súčasťou národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho

plánu je trajektória vývoja čistých výdavkov podľa osobitného predpisu.

18a

)

Návrh národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu vypracováva ministerstvo

financií a predkladá ho na schválenie vláde tak, aby bola dodržaná lehota podľa osobitného

predpisu.

18aaa

)

Vláda predkladá národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán národnej rade.

(2)

Ministerstvo financií vypracúva návrh rozpočtu verejnej správy v štruktúre podľa

§ 4 ods. 1

v súčinnosti s príslušnými subjektmi verejnej správy. Subjekty verejnej správy, ktorých

výdavky sú súčasťou rozpočtu verejnej správy a na ktoré sa vzťahuje limit verejných

výdavkov, zostavujú a realizujú svoj rozpočet v informačnom systéme ministerstva financií,

spôsobom určeným ministerstvom financií a v ním určenom rozsahu a štruktúre.

(3)

Návrh rozpočtu verejnej správy predkladá ministerstvo financií vláde a Najvyššiemu

kontrolnému úradu Slovenskej republiky, pričom pri procese tvorby návrhu zákona o

štátnom rozpočte sa ustanovenia osobitného predpisu

18b

)

nepoužijú. Súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy ministerstvo financií predkladá

revíziu výdavkov tak, aby počas štyroch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od

roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády došlo k revízii výdavkov

v rozsahu najmenej 50 % výdavkov verejnej správy zverejnených Európskou komisiou

18c

)

v apríli za rok predchádzajúci roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie

vlády. Súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy sa predkladá hodnotenie plnenia

opatrení navrhnutých v revízii výdavkov. Vláda predkladá národnej rade rozpočet verejnej

správy do 15. októbra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak. Ak Výbor pre

daňové prognózy

18d

)

po 15. októbri bežného roka aktualizuje prognózu

18d

)

zohľadnenú v rozpočte verejnej správy, minister financií pri prerokovaní rozpočtu

verejnej správy informuje národnú radu o tejto aktualizácii.

(4)

Pri prerokovávaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na rokovaní vlády, ako aj pri

prerokovávaní návrhov rozpočtov subjektov verejnej správy na rokovaní vlády nemožno

schváliť návrhy, ktorých dôsledkom je prekročenie limitu verejných výdavkov. V priebehu

rozpočtového roka možno predkladať na rokovanie vlády len návrhy, ktorých dôsledkom

nie je prekročenie limitu verejných výdavkov na bežný rozpočtový rok.

(5)

Subjekty verejnej správy a právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky

štátneho rozpočtu alebo ktoré hospodária s verejnými prostriedkami, sú povinné predkladať

bezplatne na žiadosť ministerstva financií spôsobom určeným ministerstvom financií

a v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne údaje potrebné na účely zostavenia rozpočtu

verejnej správy, realizácie rozpočtu verejnej správy a hodnotenia plnenia rozpočtu

verejnej správy vrátane hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov; tieto

údaje zahŕňajú aj osobné údaje o fyzických osobách a údaje v neanonymizovanej podobe

o právnických osobách.

(6)

Sociálna poisťovňa a Slovenský pozemkový fond sú povinné prerokovať s ministerstvom

financií návrhy svojich rozpočtov pred ich prerokovaním vo svojich orgánoch podľa

osobitného predpisu,

19

)

ktoré predchádza ich predloženiu na schválenie národnej rade alebo vláde. Ministerstvo

zdravotníctva Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu

za vykonávanie verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou

pre Európsku úniu a návrh súhrnného rozpočtu za zdravotnícke zariadenia zaradené vo

verejnej správe a prerokovať ich s ministerstvom financií. Ministerstvo školstva,

výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného

rozpočtu za verejné vysoké školy a prerokovať ho s ministerstvom financií. Zakladateľ

verejnej výskumnej inštitúcie je povinný vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za verejné

výskumné inštitúcie vo svojej zakladateľskej pôsobnosti a prerokovať ho s ministerstvom

financií. Sociálna poisťovňa, Slovenský pozemkový fond a štátne fondy prostredníctvom

správcu štátneho fondu sú povinné predložiť vláde na schválenie návrhy svojich rozpočtov

súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy, ktorý predkladá ministerstvo financií

vláde. Subjekty verejnej správy, ktorých rozpočty schvaľuje národná rada, sú povinné

predložiť návrhy svojich rozpočtov na schválenie národnej rade v súlade s rozhodnutím

vlády prijatým pri prerokúvaní návrhov ich rozpočtov.

(7)

Správca kapitoly je povinný predkladať ministerstvu financií na jeho žiadosť návrhy

rozpočtov za subjekty verejnej správy vo svojej zakladateľskej pôsobnosti a zriaďovateľskej

pôsobnosti, ktorých príjmy a výdavky nie sú súčasťou rozpočtu správcu kapitoly, a

prerokovať ich s ministerstvom financií.

(8)

Návrhy rozpočtov subjektov verejnej správy sa predkladajú v súlade s osobitnými predpismi

19

)

na schválenie národnej rade v termíne ustanovenom na predloženie návrhu rozpočtu

verejnej správy okrem návrhu rozpočtu Slovenského pozemkového fondu a návrhov rozpočtov

štátnych fondov.

(9)

Limit verejných výdavkov schválený národnou radou je záväzný pre subjekty verejnej

správy, ktorých výdavky sú súčasťou rozpočtu verejnej správy a na ktoré sa limit verejných

výdavkov vzťahuje; nedodržanie tohto limitu sa považuje za porušenie povinnosti podľa

tohto zákona. Ministerstvo financií najneskôr do 30 dní od schválenia limitov verejných

výdavkov národnou radou podľa

§ 4 ods. 3

tretej vety oznamuje tieto limity verejných výdavkov subjektom verejnej správy.

(10)

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zabezpečuje dodržiavanie limitu verejných

výdavkov verejného zdravotného poistenia a súhrnného rozpočtu za zdravotnícke zariadenia

zaradené v ústrednej správe. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej

republiky zabezpečuje dodržiavanie limitu verejných výdavkov verejných vysokých škôl.

Správca kapitoly zabezpečuje dodržiavanie limitu verejných výdavkov subjektami verejnej

správy vo svojej zakladateľskej pôsobnosti a zriaďovateľskej pôsobnosti, ktorých príjmy

a výdavky nie sú súčasťou rozpočtu kapitoly tohto správcu.

(11)

Ministerstvo financií monitoruje plnenie limitu verejných výdavkov najmenej po každom

kalendárnom štvrťroku a zverejňuje plnenie limitu verejných výdavkov najmenej dvakrát

ročne a ak zistí skutočnosti nasvedčujúce prekročeniu limitu verejných výdavkov, vyzve

správcu kapitoly alebo iný subjekt verejnej správy podľa

§ 4 ods. 3

tretej vety na odôvodnenie týchto skutočností a prijatie opatrení na dodržanie limitu

verejných výdavkov v termíne určenom ministerstvom financií.

§ 15

Rozpočtové opatrenia v štátnom rozpočte

(1)

Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže v priebehu roka upraviť

záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný

rozpočtový rok alebo určené ministerstvom financií podľa

§ 6 ods. 3.

Týmito úpravami sa nesmú zvýšiť celkové výdavky štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový

rok a schodok ustanovený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok; to

sa nevzťahuje na prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, na prostriedky

Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov

Slovenskej republiky a Európskej únie vrátené do štátneho rozpočtu určené na ďalšie

použitie. Ak v priebehu roka vznikne potreba úhrady, ktorá nie je v rozpočte kapitoly

zabezpečená, možno úhradu realizovať na základe vykonaného rozpočtového opatrenia.

V štátnom rozpočte možno vykonávať len také rozpočtové opatrenia, ktorými sa neprekročí

limit verejných výdavkov; týmto nie je dotknuté ustanovenie

§ 17 ods. 4

poslednej vety.

(2)

Úprava záväzných ukazovateľov kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky

schválených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa môže uskutočniť

len so súhlasom správcu tejto kapitoly. Úprava záväzných ukazovateľov na základe osobitných

predpisov týmto nie je dotknutá.

(3)

Rozpočtové opatrenia sú

a)

presuny rozpočtových prostriedkov,

b)

povolené prekročenie limitu výdavkov,

c)

viazanie rozpočtových prostriedkov.

(4)

Ak je na úhradu nevyhnutného výdavku nezabezpečeného v rozpočte správcu kapitoly

potrebné vykonať rozpočtové opatrenie podľa odseku 3 písm. b) a c), správca kapitoly

je povinný predložiť ministerstvu financií žiadosť o schválenie rozpočtového opatrenia;

spôsob a podmienky predkladania žiadosti o schválenie rozpočtového opatrenia určuje

ministerstvo financií.

(5)

Štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia sú povinné viesť operatívnu

evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach vykonaných v jej rozpočte v priebehu

rozpočtového roka.

(6)

Ministerstvo financií zverejňuje na svojom webovom sídle rozpočtové opatrenia, ktorými

sa menia záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu, a to najneskôr do desiatich dní po

skončení mesiaca, v ktorom boli tieto rozpočtové opatrenia vykonané.

§ 16

Presuny rozpočtových prostriedkov

Ak na úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočte kapitoly zabezpečené potrebné

prostriedky, môže ich správca kapitoly zabezpečiť predovšetkým presunom rozpočtových

prostriedkov v rámci svojho rozpočtu; ak ide o presuny rozpočtových prostriedkov v

rámci rozpočtu organizácie, ktorej príjmy a výdavky sú súčasťou rozpočtu kapitoly

Všeobecná pokladničná správa, zabezpečí také presuny rozpočtových prostriedkov vedúci

tejto organizácie. Pri vykonávaní takých presunov rozpočtových prostriedkov nemožno

meniť záväzné ukazovatele rozpočtu kapitoly.

§ 17

Povolené prekročenie limitu výdavkov

(1)

Ak by prekročenie limitu výdavkov s výnimkou podľa odseku 4 ovplyvnilo záväzné ukazovatele

rozpočtu kapitoly, môže správca kapitoly povoliť také prekročenie len so súhlasom

ministerstva financií.

(2)

Ak má dôjsť z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh k prekročeniu limitu výdavkov,

orgány a organizácie, ktorých sa tieto opatrenia dotýkajú, predložia prostredníctvom

svojho zriaďovateľa príslušnému správcovi kapitoly vzájomne odsúhlasené delimitačné

protokoly, ktoré obsahujú vzájomne odsúhlasené prevody prostriedkov štátneho rozpočtu

a povinností k štátnemu rozpočtu. Správca kapitoly, na ktorú prechádzajú úlohy, predloží

tieto doklady ministerstvu financií. Bez predloženia týchto dokladov nemôže ministerstvo

financií povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov.

(3)

Povolené prekročenie limitu výdavkov nemožno vykonať z

a)

úspor rozpočtovaných výdavkov spojených so správou štátneho dlhu rozpočtovaných v

kapitole Všeobecná pokladničná správa,

b)

dôvodu dosiahnutia vyšších ako rozpočtovaných daňových príjmov.

(4)

Rozpočtová organizácia rozpočtuje aj príjmy, ktoré predpokladá, že získa z rozdielu

medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení, prijme z poistného

plnenia zo zmluvného poistenia alebo zo zákonného poistenia, prijme od fyzickej osoby

alebo právnickej osoby podľa osobitných predpisov,

19a

)

prijme od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa osobitného predpisu,

19b

)

prijme od účastníkov konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov

k nim.

19c

)

K týmto rozpočtovaným príjmom rozpočtuje aj zodpovedajúce výdavky, ktoré je oprávnená

čerpať do výšky týchto rozpočtovaných príjmov skutočne prijatých. Rozpočtová organizácia

je oprávnená prekročiť limit výdavkov z dôvodu dosiahnutia vyšších ako rozpočtovaných

príjmov podľa prvej vety.

§ 18

Viazanie rozpočtových prostriedkov

(1)

Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a vecné obmedzenie ich použitia.

(2)

Ministerstvo financií viaže v rozpočte kapitoly rozpočtové prostriedky

a)

z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh na iný subjekt,

b)

v prípade povoleného prekročenia limitu výdavkov na ťarchu ďalšieho záväzného ukazovateľa,

c)

na základe rozhodnutia vlády, najmä v prípade nesúladu medzi príjmami a výdavkami

štátneho rozpočtu,

d)

na základe potvrdenia o započítaní záväzku rozpočtovej organizácie podľa osobitného

predpisu,

20

)

e)

v súlade s

§ 8 ods. 6

,

f)

za podmienok podľa osobitného zákona.

20a

)

(3)

Návrh na viazanie rozpočtových prostriedkov podľa odseku 2 písm. c), ktorý sa týkal

viazania výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy, ministerstvo

financií pred jeho predložením na rozhodnutie vlády vopred prerokuje s republikovými

združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov.

(4)

Správca kapitoly je povinný v rozpočte kapitoly viazať rozpočtové prostriedky, ak

a)

o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda alebo na základe jej splnomocnenia

minister financií,

b)

v rozpočte mal zabezpečené prostriedky na vykonanie úloh, ktorých plnenie prešlo

na iné kapitoly,

c)

neplní rozpočtovaný príjem, o ktorom zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový

rok ustanovil, že je záväzným ukazovateľom štátneho rozpočtu,

d)

bolo v rozpočte kapitoly povolené prekročenie limitu výdavkov štátneho rozpočtu na

účel realizácie výdavkov, ktoré následne boli financované z prostriedkov Európskej

únie a z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov

Slovenskej republiky a Európskej únie; to sa nevzťahuje na výdavky technickej pomoci.

20b

)

(5)

Rozpočtová organizácia je povinná vo svojom rozpočte viazať rozpočtové prostriedky,

ak

a)

tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec alebo sčasti nebudú realizovať,

b)

neplní rozpočtované príjmy; ak vyrovnanie úbytku príjmov nemôže rozpočtová organizácia

zabezpečiť viazaním zodpovedajúcej časti výdavkov, rozpočtová organizácia dohodne

spôsob náhrady úbytku príjmov so svojím zriaďovateľom.

(6)

Viazané rozpočtové prostriedky nemožno použiť bez ich uvoľnenia orgánom, ktorý o

ich viazaní rozhodol.

PIATA ČASŤ

PRAVIDLÁ ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA

§ 19

(1)

Verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi.

19

)

Prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť len na účely, na ktoré boli ustanovené

zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo ustanovené podľa tohto

zákona. Prostriedky štátneho rozpočtu nemožno použiť na úhradu nájomného podľa zmluvy

o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci

29

)

okrem úhrady tohto nájomného z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie

spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

(2)

Verejné prostriedky rozpočtované na príslušný rozpočtový rok možno použiť do konca

rozpočtového roka s výnimkou tých verejných prostriedkov, ktorých nevyčerpané zostatky

v súlade s týmto alebo osobitným zákonom

19

)

možno použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku.

(3)

Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú

za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť

a účinnosť ich použitia;

21

)

pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov

8 až 10.

(4)

Štatutárny orgán subjektu verejnej správy

19

)

je povinný zabezpečiť, aby sa verejné prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, aká

zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte subjektu verejnej správy.

(5)

Subjekt verejnej správy nie je oprávnený zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na

také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte na bežný rozpočtový rok a zaťažujú

nasledujúce rozpočtové roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom rozpočtovom roku.

(6)

Verejné prostriedky sa môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich

z osobitných predpisov. Subjekt verejnej správy je povinný pri používaní verejných

prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia.

21

)

Subjekt verejnej správy je povinný pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov

postupovať podľa odsekov 8 až 10.

(7)

Subjekt verejnej správy môže tvoriť osobitné fondy, len ak tak ustanovuje tento alebo

osobitný zákon.

22

)

(8)

Subjekt verejnej správy môže poskytovať preddavky, ak boli vopred v zmluve o dodávke

výkonov a tovarov písomne dohodnuté, a to najviac na obdobie troch mesiacov v závislosti

od vecného plnenia dodávok výkonov a tovarov; poskytovanie preddavkov subjektmi verejnej

správy podľa osobitných predpisov

22a

)

týmto nie je dotknuté.

(9)

Subjekt verejnej správy môže okrem preddavkov podľa odseku 8 poskytnúť na základe

písomnej zmluvy aj

a)

preddavok pri obstaraní vojenského materiálu, špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení

a hudobných nástrojov,

b)

trvalú zálohu pri vydaní medzinárodnej platobnej karty, ak je jej vydanie nevyhnutné

na zabezpečenie zahraničných pracovných ciest,

c)

akreditív v prospech zahraničných osôb pri dodávkach výkonov a tovarov,

d)

preddavok na úhradu zdravotnej starostlivosti,

e)

trvalú zálohu na poskytnutie poštových služieb,

f)

zábezpeku pri obstaraní výkonov a tovarov; tým nie je dotknuté poskytovanie zábezpeky

podľa osobitného predpisu.

22aa

)

(10)

Preddavky poskytnuté podľa odseku 8 musia byť finančne vyporiadané najneskôr do konca

rozpočtového roka, v ktorom sa poskytli, s výnimkou preddavkov za dodávku tepla, vody,

elektrickej energie, plynu, periodickej a neperiodickej tlače, na úhradu nájomného

a preddavkov na pohonné hmoty poskytované prostredníctvom platobných kariet, pri ktorých

sa nevyžaduje ani splnenie podmienok podľa odseku 8.

(11)

Ustanovenia odsekov 8 až 10 sa nepoužijú na poskytovanie preddavkov obci a vyššiemu

územnému celku, pri obstaraní tovarov, služieb a stavebných prác prostredníctvom agentúry

alebo orgánu Európskej únie alebo prostredníctvom agentúry alebo orgánu Organizácie

Severoatlantickej zmluvy v súlade s ich pravidlami a pri hospodárení s prostriedkami

na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

(12)

Subjekt verejnej správy s výnimkou obce a vyššieho územného celku môže prijímať úvery,

pôžičky alebo návratné finančné výpomoci len v súlade s týmto zákonom; verejná vysoká

škola, Fond na podporu vzdelávania a verejná výskumná inštitúcia môžu prijímať úvery

za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.

22aaa

)

Subjekt verejnej správy, ktorým sú Železnice Slovenskej republiky,

22ab

)

štátny podnik a obchodná spoločnosť, môže prijímať úvery alebo pôžičky, pričom ak

ich celková suma prijatá v príslušnom rozpočtovom roku presiahne sumu 1 000 000 eur,

len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií. Subjekt verejnej správy

zaradený v ústrednej správe, ktorým je záujmové združenie právnických osôb,

22ac

)

môže prijímať úvery alebo pôžičky len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva

financií. Subjekt verejnej správy je oprávnený uhrádzať výdavky prostredníctvom kreditnej

platobnej karty, ak ide o spôsob zabezpečenia úhrady výdavku v platobnom styku a výšku

úhrady prostredníctvom kreditnej platobnej karty má subjekt verejnej správy zabezpečenú

vo svojom rozpočte. Subjekt verejnej správy môže prijať návratnú finančnú výpomoc

od iného subjektu verejnej správy, ak sa táto návratná finančná výpomoc použije na

úhradu výdavkov spojených s realizáciou spoločných programov Slovenskej republiky

a Európskej únie.

(13)

Subjekt verejnej správy môže vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako

ručiteľ len v súlade s týmto zákonom s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je

právnická osoba podľa osobitného predpisu

22ba

)

alebo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ak konajú podľa osobitného

predpisu.

23

)

(14)

Subjekt verejnej správy môže poskytovať úvery alebo pôžičky len v súlade s týmto

alebo osobitným zákonom.

24

)

(15)

Subjekt verejnej správy s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je obec, vyšší

územný celok a nimi zriadená rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, je

oprávnený uzatvoriť koncesnú zmluvu podľa osobitného predpisu,

24ab

)

ak hodnota koncesie podľa návrhu koncesnej zmluvy sa rovná alebo je vyššia ako hodnota

ustanovená osobitným predpisom,

24ac

)

len s predchádzajúcim súhlasom vlády. Povinnou súčasťou materiálu na rokovanie vlády

je stanovisko ministerstva financií k návrhu tejto zmluvy z hľadiska dôsledkov jej

realizácie na vykazovanie dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku

úniu. Subjekt verejnej správy je povinný na žiadosť ministerstva financií predložiť

údaje potrebné na účely hodnotenia a vykazovania dlhu verejnej správy.

(16)

Fyzickej osobe a právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy podľa

§ 3 ods. 1

, ktorá má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora,

14bb

)

možno poskytnúť verejné prostriedky len vtedy, ak je zapísaná v registri partnerov

verejného sektora.

14ba

)

§ 19a

(1)

Subjekt verejnej správy okrem subjektu verejnej správy, ktorým je obec, vyšší územný

celok a nimi zriadená rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, ak odsek 11

neustanovuje inak, a okrem subjektu verejnej správy, ktorým je orgán vykonávajúci

finančné nástroje podľa osobitných predpisov,

24aca

)

je povinný vypracovať a na svojom webovom sídle zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti

24ad

)

investície a štúdiu uskutočniteľnosti koncesie,

24ab

)

ktorú plánuje uskutočniť. Subjekt verejnej správy je povinný vypracovať a zverejniť

štúdiu uskutočniteľnosti podľa prvej vety najneskôr 30 kalendárnych dní pred začiatkom

prípravy investície alebo koncesie.

(2)

Začiatkom prípravy investície je úkon subjektu verejnej správy, ktorý iniciuje získanie

alebo smeruje k získaniu potrebných podkladov alebo povolení na realizáciu investície,

alebo úkon, ktorým subjektu verejnej správy vzniká záväzok alebo povinnosť investíciu

realizovať; začiatkom prípravy investície je najmä jedna zo skutočností podľa písmen

a) až e), podľa toho, ktorá nastane skôr

a)

zverejnenie

1.

oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ktorého predmetom je realizácia investície,

2.

oznámenia použitého ako výzva na súťaž,

b)

vypracovanie zámeru podľa osobitého predpisu,

24ae

)

začatie konania o posudzovaní predpokladaných vplyvov na životné prostredie, konania

o majetkovoprávnom vysporiadaní, územného konania alebo stavebného konania, podľa

toho, čo nastane skôr; za začiatok prípravy investície sa považuje aj zverejnenie

oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania na prípravu dokumentácie pre tieto úkony,

c)

príprava projektovej dokumentácie stavby alebo zverejnenie oznámenia o vyhlásení

verejného obstarávania na jej prípravu,

d)

začatie rokovaní o uzatvorení zmluvy, ktorej predmetom je realizácia investície,

e)

vykonanie ďalších činností potrebných na realizáciu investície.

(3)

Začiatkom prípravy koncesie je zverejnenie oznámenia o koncesii.

24af

)

(4)

Štúdiu uskutočniteľnosti zverejnenú pred začiatkom prípravy investície alebo pred

začiatkom prípravy koncesie je subjekt verejnej správy povinný aktualizovať a aktualizovanú

štúdiu zverejniť na svojom webovom sídle najneskôr 30 kalendárnych dní pred

a)

vyhlásením verejného obstarávania,

24ag

)

ktorého predmetom je realizácia investície,

b)

vznikom záväzku subjektu verejnej správy, na základe ktorého je realizácia investície

alebo koncesie nezvratná, najmä podpis zmluvy, ktorej predmetom je realizácia investície

alebo koncesie, objednanie stavebných prác, objednanie dlhodobého hmotného majetku

alebo dlhodobého nehmotného majetku alebo kúpa dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého

nehmotného majetku, a to najmenej raz pred vznikom takého záväzku.

(5)

Ak štúdia uskutočniteľnosti podľa odsekov 1 a 4 obsahuje utajované skutočnosti,

24ah

)

subjekt verejnej správy ju nezverejňuje, ale zasiela ministerstvu financií v súlade

s osobitnými predpismi.

24ai

)

Subjekt verejnej správy je povinný na svojom webovom sídle zverejniť informáciu,

že štúdia uskutočniteľnosti podľa prvej vety sa nezverejňuje, pretože obsahuje utajované

skutočnosti; to neplatí, ak informácia o pripravovanej investícii alebo koncesii je

utajovanou skutočnosťou.

(6)

Subjekt verejnej správy podľa odseku 1 bezodkladne oznámi ministerstvu financií zverejnenie

štúdií uskutočniteľnosti podľa odsekov 1 a 4 na svojom webovom sídle. Ministerstvo

financií hodnotí štúdie uskutočniteľnosti podľa odsekov 1 a 4 a na svojom webovom

sídle zverejňuje hodnotenie týchto štúdií do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia

oznámenia podľa prvej vety alebo odo dňa doručenia týchto štúdií.

(7)

Investíciou sa na účely odseku 1 rozumie obstaranie hmotného majetku a nehmotného

majetku,

24aj

)

aj ak je vylúčený z odpisovania,

24ak

)

vrátane nájmu veci s právom kúpy prenajatej veci,

29

)

opcia na kúpu alebo dodanie, operatívny lízing,

24al

)

nadobudnutie alebo zvýšenie majetkovej účasti subjektu verejnej správy podľa odseku

1 v právnickej osobe. Investíciou sa rozumie aj predmet rámcovej dohody,

24am

)

podľa ktorej najmenej polovica výdavkov dohodnutých v rámcovej dohode sa má použiť

na obstaranie majetku podľa prvej vety.

(8)

Hodnotu investície a koncesie, pri ktorých sa vypracúvajú a zverejňujú štúdie uskutočniteľnosti

podľa odsekov 1 a 4 a základné náležitosti štúdie uskutočniteľnosti ustanoví vláda

nariadením.

(9)

Ak subjekt verejnej správy podľa odseku 1 po zverejnení štúdie uskutočniteľnosti

ministerstvu financií oznámi, že nebude pokračovať v príprave investície alebo koncesie,

ministerstvo financií hodnotenie štúdie uskutočniteľnosti podľa odseku 6 nezverejňuje.

Ak sa subjekt verejnej správy podľa odseku 1 rozhodne pokračovať v investícii alebo

koncesii, na pokračovanie v investícii alebo koncesii sa vzťahujú odseky 1 až 8.

(10)

Ministerstvo financií je oprávnené požadovať všetky informácie a dokumenty o príprave

a realizácii investície a koncesie, ku ktorým je subjekt verejnej správy povinný vypracovať

a zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti, a subjekt verejnej správy je povinný požadované

informácie a dokumenty poskytnúť v lehote určenej ministerstvom financií, ktorá nesmie

byť kratšia ako 10 kalendárnych dní.

(11)

Ustanovenia odsekov 1 až 10 sa vzťahujú aj na subjekt verejnej správy, ktorým je

obec, vyšší územný celok a nimi zriadená rozpočtová organizácia a príspevková organizácia,

ak pripravuje investíciu alebo koncesiu, ktorej najmenej polovica výdavkov je financovaná

z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu.

(12)

Ustanovenia odsekov 1 až 11 sa nevzťahujú na investície a koncesie súvisiace s plnením

úloh Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Vojenského

spravodajstva a Policajného zboru na úseku kriminálneho spravodajstva podľa osobitných

predpisov.

24an

)

ŠIESTA ČASŤ

FINANČNÉ VZŤAHY S EURÓPSKOU ÚNIOU

§ 20

(1)

Prostriedky Európskej únie sa vedú na osobitných účtoch ministerstva financií v Štátnej

pokladnici; prostriedky Európskej únie možno v rozsahu dohodnutom s ministerstvom

financií viesť aj na osobitných účtoch iných ministerstiev.

(2)

Z výdavkov podľa

§ 8 ods. 3

sa poskytujú prostriedky prostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy alebo,

ak tak ustanoví osobitný zákon, prostredníctvom inej právnickej osoby podľa osobitného

predpisu.

24a

)

(3)

Štátny orgán a rozpočtová organizácia, ktoré sústreďujú odvody Európskej únii, vedú

tieto prostriedky na samostatnom účte v Štátnej pokladnici, z ktorého sa prevádzajú

na osobitný účet vedený ministerstvom financií v mene Európskej komisie, zriadený

v Štátnej pokladnici; na osobitný účet sa z výdavkov štátneho rozpočtu prevádzajú

aj odvody Európskej únii [

§ 8 ods. 1 písm. d)

].

(4)

Prostriedkami Európskej únie a odvodmi Európskej únii nemožno zabezpečovať záväzky

Slovenskej republiky.

(5)

Ak Európska únia požiada o vrátenie prostriedkov Európskej únie, vyporiadajú sa tieto

prostriedky v prospech alebo na ťarchu príslušného osobitného účtu podľa odseku 1.

(6)

Slovenská republika zaplatí Európskej únii úrok z omeškania v prípade oneskoreného

vrátenia prostriedkov Európskej únie a v prípade oneskoreného prevodu odvodov Európskej

únii podľa sadzby určenej Európskou úniou.

(7)

Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prijali finančnú pomoc priamo z Európskej

únie, sú povinné oznamovať ministerstvu financií v lehote do 30 dní od jej prijatia

výšku prijatej finančnej pomoci a účel, na ktorý bola finančná pomoc poskytnutá. V

rovnakej lehote sú povinné oznamovať ministerstvu financií prijatie žiadosti Európskej

únie o vrátenie finančnej pomoci alebo jej časti.

§ 20a

(1)

Prostriedky dočasnej finančnej pomoci

24b

)

(ďalej len „prechodné prostriedky") a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie

spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie sa vedú na osobitných účtoch

ministerstva financií v Štátnej pokladnici. Za správu týchto prostriedkov zodpovedá

ministerstvo financií, ktoré zverejňuje informácie o finančných tokoch spôsobom podľa

osobitného zákona.

7

)

(2)

Prostriedky podľa odseku 1 prijaté rozpočtovou organizáciou z osobitných účtov podľa

odseku 1 vedie rozpočtová organizácia na osobitnom účte.

(3)

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bol uložený odvod, penále a pokuta za

porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prechodnými prostriedkami, odvádza

tento odvod prostredníctvom subjektu, ktorý prechodné prostriedky poskytol a ktorý

vrátené prechodné prostriedky odvedie na príslušný osobitný účet podľa odseku 1 najneskôr

v deň nasledujúci po dni ich pripísania na účet; penále a pokuta sú príjmom štátneho

rozpočtu v súlade s

§ 7 ods. 1 písm. i)

.

(4)

Ak Európska únia požiada o vrátenie prechodných prostriedkov, odvedú sa tieto prostriedky

vrátane sankcie podľa odseku 5 z príslušného osobitného účtu podľa odseku 1 do rozpočtu

Európskej únie. Rozdiel medzi vrátenou sumou odvodu a povinnou sumou odvodu do rozpočtu

Európskej únie sa vysporiada v prospech alebo na ťarchu štátneho rozpočtu.

(5)

Slovenská republika zaplatí Európskej únii úrok z omeškania v prípade oneskoreného

vrátenia prechodných prostriedkov podľa sadzby určenej Európskou úniou.

§ 20b

Prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

(1)

Ustanovenia

§ 8 ods. 6 až 8

týkajúce sa prostriedkov Európskej únie sa uplatnia aj na prostriedky mechanizmu

na podporu obnovy a odolnosti.

(2)

Ak je zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok ustanovený rozsah na

povolenie uskutočnenia výdavku, tento rozsah neplatí na prostriedky mechanizmu na

podporu obnovy a odolnosti.

(3)

Ustanovenia

§ 19 ods. 8 až 10

sa nevzťahujú na prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

(4)

Ustanovenia

§ 31

sa vzťahujú na prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ak osobitný

predpis

24c

)

neustanovuje inak.

SIEDMA ČASŤ

ROZPOČTOVÉ ORGANIZÁCIE A PRÍSPEVKOVÉ ORGANIZÁCIE

§ 21

Zriaďovanie, zmena a zrušovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií

(1)

Rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku,

ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo

na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu

s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie

podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou štátnych orgánov, ktoré sú organizáciami

podľa

§ 22 ods. 2

. Ak je zriaďovateľom rozpočtovej organizácie štátny orgán, ktorý je organizáciou

podľa

§ 22 ods. 2

, príjmy a výdavky ním zriadenej rozpočtovej organizácie sú zapojené na rozpočet rozpočtovej

organizácie, ktorej vnútornou organizačnou jednotkou je tento štátny orgán.

(2)

Príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku,

ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku

zapojená príspevkom a ktorej spravidla menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých

tržbami.

25

)

Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.

(3)

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie možno zriadiť na plnenie úloh štátu,

obce alebo vyššieho územného celku vyplývajúcich z osobitných predpisov,

26

)

pričom rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia môže mať len jedného

zriaďovateľa. Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie nemožno zriadiť

na výkon rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov.

(4)

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať

práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.

(5)

Rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť

a)

zákonom,

b)

rozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis

neustanovuje inak, obec alebo vyšší územný celok.

(6)

Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu štátnej správy ako rozpočtovej

organizácii plní na účely tohto zákona ministerstvo financií.

(7)

Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia bola zriadená zákonom, zriaďovateľskú

funkciu k nej na účely tohto zákona vykonáva orgán, na ktorého rozpočet je zapojená

finančnými vzťahmi.

(8)

Zriaďovateľ môže zriadiť na plnenie svojich úloh v rozsahu svojej pôsobnosti rozpočtovú

organizáciu alebo príspevkovú organizáciu len s predchádzajúcim písomným súhlasom

ministerstva financií od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka. V odôvodnených

prípadoch môže minister financií povoliť iný termín. K žiadosti o písomný súhlas je

zriaďovateľ povinný doložiť najmä návrh zriaďovacej listiny a návrh rozpočtu organizácie

navrhovanej na zriadenie, ako aj uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky

na štátny rozpočet, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce tri rozpočtové

roky. Predchádzajúci písomný súhlas ministerstva financií, ako aj povolenie iného

termínu ministrom financií podľa druhej vety sa nevyžaduje, ak je zriaďovateľom obec

alebo vyšší územný celok, alebo ak sa zriaďuje osobitným zákonom.

(9)

Zriaďovateľ podľa odseku 5 písm. b) vydá o zriadení rozpočtovej organizácie alebo

príspevkovej organizácie zriaďovaciu listinu. Zriaďovacia listina rozpočtovej organizácie

a príspevkovej organizácie obsahuje

a)

označenie zriaďovateľa,

b)

názov rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie vylučujúci možnosť zámeny

s názvom iných právnických osôb, jej sídlo a identifikačné číslo,

c)

formu hospodárenia,

d)

dátum zriadenia rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie,

e)

vymedzenie predmetu činnosti,

f)

označenie štatutárneho orgánu,

g)

vecné a finančné vymedzenie majetku, ktorý je rozpočtovej organizácii alebo príspevkovej

organizácii zverený do správy pri jej zriadení,

h)

určenie doby, na ktorú sa rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriaďuje.

(10)

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou rozpočtových organizácií,

ktorými sú ministerstvá, Úrad vlády Slovenskej republiky, Úrad podpredsedu vlády Slovenskej

republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku a Úrad pre územné plánovanie a výstavbu

Slovenskej republiky, a s výnimkou podľa odseku 5 písm. b) nemôžu byť zakladateľom

ani zriaďovateľom inej právnickej osoby,

27

)

ak osobitný predpis neustanoví inak.

28

)

(11)

Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie zriadené rozhodnutím zriaďovateľa

podľa odseku 5 písm. b) možno zrušiť, meniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania

z rozpočtovej organizácie na príspevkovú organizáciu alebo naopak rozhodnutím zriaďovateľa

od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka po predchádzajúcom písomnom súhlase

ministerstva financií. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný

termín. Predchádzajúci písomný súhlas ministerstva financií, ako aj povolenie iného

termínu ministrom financií podľa druhej vety sa nevyžaduje, ak rozpočtová organizácia

alebo príspevková organizácia je zriadená osobitným zákonom, alebo ak jej zriaďovateľom

je obec alebo vyšší územný celok. Pri zmene podriadenosti vydávajú rozhodnutie obaja

zriaďovatelia, a to tak, aby k zmene podriadenosti došlo k tomu istému dňu. Pri zmene

podriadenosti a zmene spôsobu financovania je zriaďovateľ povinný zmeniť zriaďovaciu

listinu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie.

(12)

Zriaďovateľ príspevkovej organizácie je povinný ju zrušiť k 31. decembru roka, v

ktorom zistí, že príspevková organizácia nespĺňa podmienky podľa odseku 3.

(13)

Ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením,

zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie

majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu,

ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová

organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva

a povinnosti prechádzajú dňom bezprostredne nasledujúcom po dni zrušenia na zriaďovateľa,

ak osobitný zákon neustanoví inak.

(14)

Zriaďovateľ s výnimkou obce a vyššieho územného celku je povinný do siedmich dní

oznámiť ministerstvu financií prostredníctvom príslušného správcu rozpočtovej kapitoly

zriadenie, zrušenie, zmenu podriadenosti alebo spôsobu financovania rozpočtovej organizácie

alebo príspevkovej organizácie.

(15)

Na príspevkové organizácie sa vzťahujú práva a povinnosti subjektov verejnej správy

uvedené v tomto zákone, aj keď sa nevykazujú v rámci ústrednej správy alebo územnej

samosprávy podľa

§ 3 ods. 1

. Ustanovenie odseku 2 vo vzťahu k pokrytiu výrobných nákladov tržbami sa nevzťahuje

na príspevkovú organizáciu, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú

starostlivosť podľa osobitného predpisu.

§ 22

Hospodárenie rozpočtových organizácií

(1)

Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami vrátane prostriedkov

prijatých od iných subjektov. Rozpočtová organizácia zostavuje rozpočet príjmov a

výdavkov, ktorý zahŕňa všetky prostriedky, s ktorými hospodári vrátane príjmov a výdavkov

uvedených v odseku 4 a v

§ 17 ods. 4

. Pritom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu určenými zákonom o štátnom

rozpočte na príslušný rozpočtový rok a zriaďovateľom. Peňažné dary sa použijú v súlade

s ich určeným účelom; ak účel nie je určený, rozpočtová organizácia použije peňažné

dary na ďalší rozvoj a skvalitnenie svojej činnosti.

(2)

Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie

v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom ako preddavkové organizácie.

Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne

na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je preddavková organizácia

hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok

poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto preddavkových organizácií najneskôr do

konca rozpočtového roka. Preddavkové organizácie nie sú právnickými osobami. Preddavok

preddavkovej organizácii v zahraničí, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo zahraničných

vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej

republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo Ministerstvo obrany Slovenskej

republiky, sa poskytuje z rozpočtu zriaďovateľa prostredníctvom osobitného preddavkového

účtu na iný účet preddavkovej organizácie v zahraničí alebo v hotovosti do pokladne

preddavkovej organizácie v zahraničí. Zostatky prostriedkov na týchto účtoch koncom

roka neprepadajú.

(3)

Vzájomné započítanie príjmov a výdavkov je v rozpočtovej organizácii prípustné, ak

ide o dodatočnú úhradu predtým vynaložených výdavkov v tom istom rozpočtovom roku,

ktorou iný subjekt refunduje rozpočtovej organizácii výdavky, ktoré za neho zaplatila.

Ak rozpočtová organizácia vykonáva činnosť, v ktorej rozsahu je platiteľom dane z

pridanej hodnoty,

28a

)

je oprávnená v tom istom rozpočtovom roku vzájomne započítať príjmy z prijatej dane

z pridanej hodnoty a vráteného nadmerného odpočtu s výdavkami na úhradu dane z pridanej

hodnoty.

(4)

Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov

uvedených v odseku 3 na príjmovom účte a realizuje všetky svoje výdavky z výdavkového

účtu. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať príjmy na samostatných účtoch a realizovať

výdavky zo samostatných účtov, ak ide o prostriedky podľa

§ 26 ods. 3

a

§ 28 ods. 1

, ak tak ustanovuje osobitný zákon, ak to vyplýva z právne záväzných aktov Európskej

únie, z medzinárodnej zmluvy, pri prijatí prostriedkov na základe darovacej zmluvy,

na základe zmluvy o združení,

28b

)

pri prijatí prostriedkov súvisiacich so stravovaním vrátane úhrad stravy

28c

)

alebo pri prijatí prostriedkov formou dotácie alebo grantu. Ak je to potrebné, rozpočtová

organizácia môže k týmto prostriedkom previesť pred realizáciou výdavkov z týchto

samostatných účtov výdavky z výdavkového účtu určené na financovanie týchto účelov,

pričom ustanovenia

§ 8 ods. 4

a

5

tým nie sú dotknuté. Ak je zriaďovateľom rozpočtovej organizácie obec alebo vyšší

územný celok, možnosť sústreďovania príjmov a realizácie výdavkov na samostatných

účtoch podľa druhej vety je oprávnená obec alebo vyšší územný celok určiť odchýlne.

Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom

účtov vedených v Štátnej pokladnici, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

18

)

(5)

Príjem z prenájmu majetku štátu v správe štátnej rozpočtovej organizácie je príjmom

štátneho rozpočtu.

(6)

Rozpočtová organizácia môže uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej

veci,

29

)

ak nájomné bude uhrádzať z prostriedkov Európskej únie a z prostriedkov štátneho

rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej

únie.

§ 24

Hospodárenie príspevkových organizácií

(1)

Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu príjmov a výdavkov. Jej rozpočet

zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa a prostriedky prijaté od iných subjektov.

Peňažné dary sa použijú v súlade s ich určeným účelom; ak účel nie je určený, príspevková

organizácia použije peňažné dary na ďalší rozvoj a skvalitnenie svojej činnosti. Príjem

z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej

organizácie, ak zriaďovateľ pri rozpise záväzných ukazovateľov na príslušný rozpočtový

rok nerozhodne o jeho odvode do príjmov štátneho rozpočtu možno použiť len na financovanie

obstarávania hmotného a nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia a

na financovanie opráv a údržby hmotného majetku; uvedené neplatí, ak je štátna príspevková

organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú

starostlivosť podľa osobitného predpisu.

35a

)

(2)

Príspevková organizácia je povinná dosahovať príjmy určené svojím rozpočtom.

(3)

Príspevková organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom

účtov vedených v Štátnej pokladnici, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

18

)

(4)

Príspevková organizácia môže uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej

veci,

29

)

ak nájomné bude uhrádzať z vlastných zdrojov alebo z prostriedkov Európskej únie

a z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej

republiky a Európskej únie.

(5)

Príspevková organizácia môže uzatvoriť zmluvu podľa odseku 4 po vyhodnotení ponúk

najmenej troch nezávislých uchádzačov.

(6)

Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými

ukazovateľmi štátneho rozpočtu a záväznými ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.

(7)

Príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzku, opravy a údržbu hmotného majetku,

ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov a z príspevku

od zriaďovateľa, pričom vlastné zdroje používa prednostne. Zriaďovateľ poskytuje príspevkovej

organizácii príspevok na prevádzku v takej výške, aby jej rozpočet bol vyrovnaný;

to neplatí, ak je príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí

úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. Zriaďovateľ

môže príspevkovej organizácii krátiť alebo zvýšiť príspevok pri nedodržaní alebo zmene

podmienok, za ktorých bol určený finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou

organizáciou.

(8)

Ak vlastné zdroje na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nekryjú potreby príspevkovej

organizácie, zriaďovateľ určí výšku príspevku na obstaranie ním určeného konkrétneho

hmotného a nehmotného majetku.

(9)

Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných

vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom.

(10)

Ak je výsledok hospodárenia kladný, tento nemôže byť dosiahnutý nesplnením úloh,

obmedzovaním alebo zhoršovaním kvality služieb, alebo zmenou podmienok, za ktorých

boli záväzné limity príspevkovej organizácii určené.

§ 25

Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie sú povinné dodržiavať

limit verejných výdavkov určený ich zriaďovateľom.

Práva a povinnosti rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií

§ 26

(1)

Ak osobitný predpis neustanovuje inak, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia

poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s osobitným predpisom.

36

)

Štátne rozpočtové organizácie si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne.

Rozpočtové organizácie zriadené obcou si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti

bezplatne, ak o tom rozhodne obecné zastupiteľstvo tejto obce. Rozpočtové organizácie

zriadené vyšším územným celkom si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne,

ak o tom rozhodne zastupiteľstvo tohto vyššieho územného celku.

(2)

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia nie sú oprávnené ručiť za zaplatenie

zmenky, vystavovať, nadobúdať a prijímať zmenky

37

)

s výnimkou rozpočtovej organizácie, ktorou je ministerstvo financií pri správe štátneho

dlhu a pri správe štátnych záruk podľa osobitného zákona;

17

)

iné cenné papiere môžu nadobúdať a vydávať alebo prevziať záruku za splatenie ich

menovitej hodnoty alebo splatenie výnosu, len ak tak ustanovuje tento zákon alebo

osobitný zákon.

(3)

Ak ide o úhrady výdavkov z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu

vyššieho územného celku za mesiac december, ktoré sa uskutočnia v januári nasledujúceho

rozpočtového roka, môže rozpočtová organizácia previesť na účet cudzích prostriedkov

výdavky, a to na

a)

výplatu miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní vrátane

náhrad platov a miezd a cestovného vyplácaného súčasne s platom, so mzdou, výplatu

odmien vyplácaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

a výplatu pracovných odmien odsúdených, ako aj ostatné peňažné nároky zamestnancov

z pracovnoprávnych vzťahov alebo z obdobných právnych vzťahov, ktoré sa vyplácajú

spolu so mzdou,

b)

odvod poistného a príspevkov do poistných fondov z platov a miezd podľa písmena a),

c)

odvod poistného a príspevkov za osoby, za ktoré poistné a príspevok platí štát,

d)

úhrady dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov

ťažkého zdravotného postihnutia a na úhrady dávok podľa osobitných predpisov.

(4)

Príspevková organizácia uhrádza výdavky podľa odseku 3 v nasledujúcom roku zo svojho

bežného účtu; rovnako postupuje iná právnická osoba a fyzická osoba, ktorej sa na

účely podľa odseku 3 poskytli prostriedky štátneho rozpočtu.

(5)

Ak sa výdavky podľa odsekov 3 a 4 nevyčerpajú do konca februára, odvedú sa do troch

dní po vyúčtovaní položiek podľa odseku 3 na príjmový účet štátneho rozpočtu, rozpočtu

obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku. Pri nedostatku týchto prostriedkov sa

potrebné prostriedky vyúčtujú na ťarchu rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka.

(6)

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia ako nájomca alebo vypožičiavateľ

môžu použiť kapitálové výdavky na technické zhodnotenie prenajatého majetku alebo

majetku vo výpožičke, ak doba nájmu alebo výpožičky trvá aspoň štyri roky od vynaloženia

takéhoto výdavku.

(7)

Rozpočtová organizácia, ktorou je ministerstvo financií, môže prijímať alebo poskytovať

úvery alebo pôžičky a vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ,

ak koná podľa osobitného predpisu

17

)

v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtová organizácia,

ktorou je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, môže

vstupovať do úverových a pôžičkových vzťahov, ak koná podľa osobitného predpisu.

37aa

)

Rozpočtová organizácia, ktorou je Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže

Slovenskej republiky, môže poskytovať pôžičky podľa osobitného predpisu. Rozpočtová

organizácia, ktorou je Pôdohospodárska platobná agentúra, môže prijímať pôžičku na

účely zmiernenia alebo odstránenia následkov extrémnych poveternostných podmienok,

najmä sucha, ako dôsledku klimatických zmien podľa osobitného predpisu.

37a

)

(8)

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia môžu použiť prostriedky svojho rozpočtu

na platenie členského príspevku len so súhlasom zriaďovateľa; súhlas sa nevyžaduje,

ak ide o zriaďovateľa podľa

§ 21 ods. 6

.

(9)

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vedú účtovníctvo, zostavujú a predkladajú

účtovnú závierku podľa osobitného predpisu.

38

)

Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie sú povinné na žiadosť

ministerstva financií alebo správcu kapitoly predložiť aj ďalšie údaje z účtovníctva.

(10)

Rozpočtová organizácia nemôže tvoriť osobitné fondy, iba ak tak ustanoví osobitný

predpis.

39

)

Príspevková organizácia tvorí osobitné fondy podľa osobitného predpisu.

39

)

Zostatky osobitných fondov koncom roka neprepadajú.

(11)

Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie môžu obstarať osobný

automobil

39a

)

určený výlučne na prepravu osôb najviac do limitu výdavkov ustanoveného nariadením

vlády, pričom nariadenie vlády ustanoví okruh osôb, na ktorých prepravu sa obstaráva

osobný automobil do ustanoveného limitu výdavkov. Limit výdavkov sa vzťahuje na obstaranie

osobného automobilu vrátane jeho technického zhodnotenia v príslušnom rozpočtovom

roku.

§ 27

Združovanie prostriedkov

(1)

Rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia môže združovať prostriedky podľa

osobitného predpisu,

28b

)

ak týmto združením prostriedkov nevznikne iná právnická osoba. Združené prostriedky

sa vedú na samostatnom účte.

(2)

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia uskutočňujú platby podľa uzavretej

zmluvy o združení podľa odseku 1 len zo zdrojov, ktoré sú oprávnené použiť na činnosť,

ktorá je predmetom tejto zmluvy.

(3)

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia vyporiadajú majetok získaný výkonom

spoločnej činnosti financovanej zo združených prostriedkov podľa odseku 1 podľa osobitného

predpisu.

28b

)

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné dohodnúť v zmluve o združení

podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou zodpovedajúci výške nimi vložených

prostriedkov; to platí aj pre prípad rozpustenia združenia.

§ 28

Podnikateľská činnosť rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie

(1)

Rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

40

)

Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané z rozdielu

medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostávajú v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj

na zabezpečenie prevádzky, ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti rozpočtovej

organizácie. Príjmy a výdavky na podnikateľskú činnosť sa rozpočtujú a sledujú na

samostatnom účte. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o financovaní

vedľajšieho hospodárstva.

41

)

(2)

Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť

nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom.

Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané

z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostávajú v plnom rozsahu ako doplnkový

zdroj na zabezpečenie prevádzky, ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti príspevkovej

organizácie. Príjmy a výdavky na túto činnosť sa rozpočtujú a sledujú sa na samostatnom

účte.

(3)

Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového

roka strata, je vedúci rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie povinný

zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, alebo urobiť také opatrenia

na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala.

ÔSMA ČASŤ

ŠTÁTNY ZÁVEREČNÝ ÚČET A SÚHRNNÁ VÝROČNÁ SPRÁVA

§ 29

Štátny záverečný účet

(1)

Štátny záverečný účet je správou o rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky,

ktorá obsahuje výsledky rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy za príslušný

rozpočtový rok.

(2)

Štátny záverečný účet obsahuje

a)

údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej

správy a o stave dlhu verejnej správy k 31. decembru rozpočtového roka v jednotnej

metodike platnej pre Európsku úniu vykázané Európskej komisii do 1. apríla bežného

roka,

41a

)

b)

vyhodnotenie zamerania a opatrení rozpočtovej politiky,

c)

údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu,

d)

iné údaje o plnení rozpočtu verejnej správy.

(3)

Ministerstvo financií usmerňuje práce na vypracovaní záverečných účtov kapitol a

záverečných účtov štátnych fondov, určuje ich obsah a termíny predloženia.

(4)

Správca kapitoly je povinný vypracovať záverečný účet kapitoly za príslušný rozpočtový

rok vrátane záverečného účtu štátneho fondu, ktorý spravuje. Súčasťou záverečného

účtu kapitoly je aj hodnotenie dodržania limitu verejných výdavkov kapitoly a pri

prekročení limitu verejných výdavkov kapitoly odôvodnenie tohto prekročenia. Štatutárny

orgán správcu kapitoly odôvodní v príslušnom výbore národnej rady prekročenie limitu

verejných výdavkov kapitoly, a to do 30 dní od predloženia záverečného účtu kapitoly

príslušnému výboru národnej rady. Záverečný účet kapitoly predkladá správca kapitoly

ministerstvu financií v termíne určenom ministerstvom financií a na informáciu vláde

a príslušnému výboru národnej rady.

(5)

Návrh štátneho záverečného účtu vrátane návrhu na použitie prebytku štátneho rozpočtu

predkladá ministerstvo financií vláde do 30. apríla bežného roka.

(6)

Vláda predkladá návrh štátneho záverečného účtu národnej rade a Najvyššiemu kontrolnému

úradu Slovenskej republiky do 20. mája bežného roka. Národná rada rozhodne o použití

prebytku štátneho rozpočtu.

(7)

Štátny záverečný účet zverejňuje ministerstvo financií do desiatich dní po schválení

národnou radou na svojom webovom sídle. Záverečný účet kapitoly vrátane záverečného

účtu štátneho fondu, ktorý spravuje, zverejňuje správca kapitoly na svojom webovom

sídle do desiatich dní po schválení štátneho záverečného účtu národnou radou.

§ 29a

Súhrnná výročná správa

(1)

Súhrnná výročná správa je súhrnný dokument, ktorý obsahuje

a)

údaje o príjmoch, výdavkoch vrátane údajov o plnení limitu verejných výdavkov a údaje

o výsledku rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy a o stave dlhu verejnej

správy k 31. decembru rozpočtového roka v jednotnej metodike platnej pre Európsku

úniu vykázané Európskej komisii do 1. októbra bežného roka,

41a

)

b)

súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy Slovenskej republiky,

41b

)

c)

údaje ustanovené osobitným predpisom,

42

)

d)

ďalšie údaje o hospodárení Slovenskej republiky.

(2)

Návrh súhrnnej výročnej správy za príslušný rozpočtový rok predkladá ministerstvo

financií na schválenie vláde do 31. októbra bežného rozpočtového roka.

(3)

Vláda predkladá súhrnnú výročnú správu za príslušný rozpočtový rok na informáciu

národnej rade do 20. novembra bežného rozpočtového roka.

(4)

Súhrnnú výročnú správu ukladá ministerstvo financií do verejnej časti registra účtovných

závierok

42ab

)

do desiatich dní po jej prerokovaní národnou radou.

DEVIATA ČASŤ

ZODPOVEDNOSŤ ZA HOSPODÁRENIE, PORUŠENIE FINANČNEJ DISCIPLÍNY

§ 30

Zodpovednosť za hospodárenie

(1)

Vláda zodpovedá národnej rade za hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu;

s výnimkou kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Vláda predkladá

národnej rade v rámci rozpočtu verejnej správy aj informáciu o očakávanej skutočnosti

bežného rozpočtového roka v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na bežný

rozpočtový rok.

(2)

Za hospodárenie s verejnými prostriedkami zodpovedá štatutárny orgán subjektu verejnej

správy.

19

)

Správy o plnení rozpočtu jednotlivých kapitol sa prerokúvajú v príslušných orgánoch

národnej rady.

(3)

Očakávanú skutočnosť bežného rozpočtového roka vrátane očakávaného plnenia limitu

verejných výdavkov v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na bežný rozpočtový

rok zverejňuje ministerstvo financií spôsobom podľa osobitného predpisu

7

)

najneskôr do 15. augusta bežného roka na základe údajov k 30. júnu bežného roka dostupných

v čase jej spracovania.

(4)

Ministerstvo financií vypracováva návrh výročnej správy o pokroku pri vykonávaní

národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu

42aba

)

a predkladá ho na schválenie vláde tak, aby bola dodržaná lehota podľa osobitného

predpisu

42abb

)

a po schválení vládou túto správu zverejňuje. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (ďalej

len „rada“) vypracúva a zverejňuje hodnotenie k výročnej správe podľa prvej vety vrátane

posúdenia súladu výsledku rozpočtového hospodárenia s trajektóriou vývoja čistých

výdavkov, ako aj plnenia limitu verejných výdavkov a analýzu faktorov, ktoré sú základom

odchýlky od trajektórie vývoja čistých výdavkov.

42abc

)

Ministerstvo financií zverejňuje stanovisko k tomuto hodnoteniu.

§ 30aa

Limit verejných výdavkov

(1)

Limitom verejných výdavkov sa rozumie maximálna výška výdavkov vyjadrená sumou určená

v súlade s povoleným medziročným rastom čistých výdavkov.

42abd

)

(2)

Limit verejných výdavkov vypočítava ministerstvo financií v súlade s trajektóriou

vývoja čistých výdavkov v národnom strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne.

42abe

)

Návrh limitu verejných výdavkov schvaľuje vláda na všetky roky, na ktoré sa zostavuje

rozpočet verejnej správy, najneskôr súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy a predkladá

návrh limitu verejných výdavkov na schválenie národnej rade. Národná rada schvaľuje

limit verejných výdavkov najneskôr súčasne s návrhom zákona o štátnom rozpočte na

príslušný rozpočtový rok. Ak národná rada navrhnutý limit verejných výdavkov neschváli,

rozpočet verejnej správy v nasledujúcom rozpočtovom roku sa realizuje v súlade s limitom

verejných výdavkov, ktorý je súčasťou rozpočtu verejnej správy. Ministerstvo financií

oznamuje do 30 dní od neschválenia limitu verejných výdavkov národnou radou limity

verejných výdavkov na príslušný rozpočtový rok zohľadnené vo vládou schválenom rozpočte

verejnej správy subjektom verejnej správy, správcom kapitol a ďalším súčastiam rozpočtu

rozpočtovaným v rozpočte verejnej správy, ktoré sú pre nich záväzné. Vláda alebo na

základe jej splnomocnenia minister financií môže v priebehu roka upraviť limity verejných

výdavkov oznámené podľa piatej vety pri dodržaní celkového limitu verejných výdavkov.

(3)

Limit verejných výdavkov možno prekročiť, ak je aktivovaná úniková doložka v súlade

s osobitným predpisom.

42abf

)

§ 30a

Osobitné ustanovenia o vyrovnanom rozpočte verejnej správy

(1)

Rozpočet verejnej správy má byť vyrovnaný alebo prebytkový. Rozpočet verejnej správy

sa považuje za vyrovnaný aj vtedy, ak je schodok rozpočtu verejnej správy upravený

o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové vplyvy (ďalej len „štrukturálny schodok“)

rovný alebo nižší ako 0,5 % podielu na hrubom domácom produkte;

42ac

)

jednorazovým vplyvom sa rozumie príjem alebo výdavok, ktorý nemá trvalý alebo opakujúci

sa charakter a má časovo obmedzený vplyv na saldo rozpočtu verejnej správy. Ak je

výška dlhu verejnej správy

42ad

)

výrazne nižšia ako 60 % podielu na hrubom domácom produkte a v súvislosti s dlhodobou

udržateľnosťou

42ae

)

existujú nízke riziká, štrukturálny schodok môže byť rovný alebo nižší ako 1 % podielu

na hrubom domácom produkte. Dosiahnutie vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu verejnej

správy vrátane postupu vedúcemu k strednodobému cieľu sa zabezpečuje podľa medzinárodnej

zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a osobitných predpisov.

42ac

)

(2)

Pri výraznom odchýlení sa

42af

)

od strednodobého cieľa alebo postupu vedúcemu k tomuto cieľu podľa odseku 1 sa uplatní

korekčný mechanizmus; ministerstvo financií v súlade s postupmi podľa osobitných predpisov

42ag

)

zverejňuje, či došlo k výraznému odchýleniu. Ak ministerstvo financií zverejní, že

došlo k výraznému odchýleniu, navrhne vláde opatrenia na obdobie korekcie výrazného

odchýlenia, zohľadňujúc veľkosť odchýlky, ktorá nastala, rešpektujúc dosiahnutie strednodobého

cieľa a každoročné znižovanie podielu schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom

produkte v súlade s osobitnými predpismi.

42ag

)

Návrh opatrení s vplyvom na územnú samosprávu ministerstvo financií vopred prerokuje

s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov. Vláda rozhodne

o korekčnom mechanizme a schváli opatrenia, ktoré sa budú v rámci korekčného mechanizmu

realizovať; pred rozhodnutím vlády návrh posúdi rada.

42ah

)

Ak vláda rozhodne, že sa korekčný mechanizmus neuplatní, zašle národnej rade písomné

zdôvodnenie rozhodnutia o neuplatnení korekčného mechanizmu.

(3)

Povinnosť uplatňovať korekčný mechanizmus sa nevzťahuje na obdobie trvania výnimočných

okolností.

42ai

)

Začiatok a ukončenie trvania výnimočných okolností vyhlasuje vláda na návrh ministerstva

financií; pred vyhlásením vlády návrh posúdi rada.

(4)

Rada posudzuje a zverejňuje vyhodnotenie uplatňovania alebo neuplatňovania korekčného

mechanizmu podľa odseku 2 a začiatok a ukončenie trvania výnimočných okolností podľa

odseku 3; ministerstvo financií zverejňuje stanoviská k týmto hodnoteniam.

§ 31

Porušenie finančnej disciplíny

(1)

Porušením finančnej disciplíny je

a)

poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom,

b)

poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde

k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov,

c)

neodvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote

a rozsahu,

d)

neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy

podľa tohto alebo osobitného zákona,

42aa

)

e)

prekročenie lehoty ustanovenej alebo určenej na použitie verejných prostriedkov,

f)

prekročenie rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov podľa

§ 19 ods. 5

,

g)

umožnenie bezdôvodného obohatenia získaním finančného prospechu z verejných prostriedkov,

h)

konanie v rozpore s

§ 15 až 18

,

i)

použitie verejných prostriedkov na financovanie, založenie alebo zriadenie právnickej

osoby v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,

j)

nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov,

21

)

k)

nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami,

l)

úhrada preddavku z verejných prostriedkov v rozpore s týmto zákonom alebo v rozpore

s podmienkami určenými pri poskytnutí verejných prostriedkov,

m)

porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej

správy subjektom verejnej správy,

n)

porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.

(2)

Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) sa nepovažuje taká realizácia

výdavkov, pri ktorej dôjde k nesprávnemu zatriedeniu výdavkov podľa rozpočtovej klasifikácie,

ak je dodržaný vecne vymedzený účel použitia verejných prostriedkov.

(3)

Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) sa ukladá odvod vo výške

porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu

finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa

odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviac do výšky tejto sumy; za porušenie

finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) pri nakladaní so štátnymi finančnými

aktívami poskytnutými ako úver, pôžička alebo návratná finančná výpomoc sa ukladá

odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, v ktorej nebola istina do dňa skončenia

kontroly alebo vládneho auditu

42a

)

splatená, a pokuta vo výške 10 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny.

(4)

Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške

porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu

finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu.

Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo

výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy neodvedenej v

ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie finančných

prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba

sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) alebo sa zistí

porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) pri výkone kontroly alebo

vnútorného auditu a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni

alebo odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do dňa

skončenia kontroly alebo vnútorného auditu, najneskôr do začatia vládneho auditu,

správne konanie sa nezačne.

(5)

Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. e) sa ukladá penále vo výške

0,1 % zo sumy použitej po ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia

lehoty na použitie verejných prostriedkov až do dňa použitia vrátane, najviac do výšky

tejto sumy.

(6)

Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. f) až i) sa ukladá pokuta.

Pokuta za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. f) a g) sa ukladá od

200 eur do 10 000 eur v závislosti od závažnosti porušenia finančnej disciplíny a

dĺžky trvania protiprávneho stavu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku

1 písm. h) a i) sa pokuta ukladá od 200 eur do 3 300 eur v závislosti od závažnosti

porušenia finančnej disciplíny a dĺžky trvania protiprávneho stavu.

(7)

Subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. a)

až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej

disciplíny postup podľa osobitných predpisov.

43

)

Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s

povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup

vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b).

(8)

Odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny právnickou osobou alebo

fyzickou osobou sa odvádzajú do príslušného druhu rozpočtu verejnej správy, z ktorého

boli poskytnuté; odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní

s prostriedkami štátneho rozpočtu sa odvádzajú do štátneho rozpočtu. Penále a pokuta

za porušenie finančnej disciplíny subjektom verejnej správy pri nakladaní s inými

finančnými prostriedkami, ako poskytnutými z rozpočtu iného subjektu verejnej správy,

sa odvádzajú do štátneho rozpočtu.

(9)

Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými

prostriedkami ukladá a vymáha orgán vykonávajúci kontrolu, auditujúci orgán alebo

orgán dozoru štátu

44

)

v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi.

45

)

(10)

Ak porušenie finančnej disciplíny, za ktoré sa ukladá odvod a penále podľa tohto

zákona a ukladá sa alebo sa môže uložiť pokuta podľa tohto zákona, zistí pri výkone

kontroly alebo auditu podľa osobitného predpisu

47

)

orgán, ktorý nie je oprávnený na uloženie sankcie podľa tohto paragrafu a

§ 32

a protiprávny stav nie je odstránený podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,

je povinný oznámiť porušenie finančnej disciplíny orgánu vykonávajúcemu kontrolu,

auditujúcemu orgánu alebo orgánu dozoru štátu

44

)

podľa odseku 9.

(11)

Odvod, penále a pokutu za to isté porušenie finančnej disciplíny možno uložiť len

raz.

(12)

Ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom

konaní.

48

)

Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis.

28

)

Ak subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu, postupuje v súlade s dohodou uzatvorenou

podľa osobitného predpisu,

48a

)

za deň odvedenia prostriedkov na účely určenia výšky penále sa považuje deň účinnosti

tejto dohody podľa osobitného predpisu.

(13)

Odvod spolu s penále za porušenie finančnej disciplíny, ktoré za kontrolovaný subjekt

alebo povinnú osobu podľa osobitného predpisu

48aa

)

nepresiahnu sumu 40 eur, sa neukladá, ak osobitný predpis vo vzťahu k správnemu orgánu,

ktorým je Pôdohospodárska platobná agentúra neustanoví inak.

48b

)

(14)

Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do piatich

rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny, najneskôr do desiatich

rokov od 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k porušeniu finančnej

disciplíny.

(15)

Na postup pri úhrade odvodu za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami

Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu určenými na financovanie spoločných

programov Slovenskej republiky a Európskej únie sa vzťahuje osobitný predpis;

12aa

)

penále a pokuta sú príjmom štátneho rozpočtu podľa

§ 7 ods. 1 písm. i)

. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. j) pri nakladaní s prostriedkami

Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov

Slovenskej republiky a Európskej únie sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej

disciplíny, pričom ustanovenie

§ 32

sa neuplatní.

(16)

Ak je porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) až i) aj porušením povinností

ustanovených osobitným predpisom, uložia sa sankcie za porušenie finančnej disciplíny

podľa tohto zákona, ak sa za takéto porušenie neukladajú sankcie podľa osobitného

predpisu.

§ 32

Ministerstvo financií môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona,

uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 500 000 eur v závislosti od závažnosti

porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona a dĺžky trvania protiprávneho stavu

podľa všeobecných predpisov o správnom konaní

48

)

v lehote podľa

§ 31

. Za nesplnenie povinností ustanovených v

§ 8a ods. 10

a

§ 19 ods. 3

a

6

môže uložiť pokutu aj Úrad vládneho auditu až do výšky 500 000 eur v závislosti od

závažnosti porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona a dĺžky trvania protiprávneho

stavu podľa všeobecných predpisov o správnom konaní

48

)

v lehote podľa

§ 31

. Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis.

28

)

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

DESIATA ČASŤ

VŠEOBECNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 33

Zisťovanie rozpočtových dôsledkov právnych predpisov a iných opatrení

(1)

Pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných

orgánov štátnej správy a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a národnej

rady musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na rozpočet

verejnej správy a predpokladané dôsledky na dodržanie limitu verejných výdavkov, a

to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia

byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov.

(2)

Navrhovatelia sú povinní predpokladané dôsledky návrhov právnych predpisov a iných

opatrení podľa odseku 1 vopred prerokovať s ministerstvom financií; na požiadanie

ministerstva financií sa rada vyjadruje k návrhom právnych predpisov a iných opatrení

podľa odseku 1 z hľadiska ich vplyvu na rozpočet verejnej správy.

(3)

Návrhy právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 predložené na rokovanie

vlády v priebehu rozpočtového roka, ktoré majú dôsledky na rozpočet verejnej správy

a ktorých krytie nemožno v priebehu rozpočtového roka zabezpečiť zvýšenými príjmami

alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho

rozpočtového roka.

§ 34

Subjekt verejnej správy je oprávnený uhrádzať zo svojho rozpočtu v nevyhnutnom rozsahu

aj výdavky na reprezentačné a propagačné účely.

§ 35

Zodpovednosť za porušenie finančnej disciplíny rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou

organizáciou, ktorá bola premenená na iný subjekt podľa osobitných predpisov

49

)

alebo ku ktorej prešla zriaďovateľská funkcia na obec alebo vyšší územný celok podľa

osobitného predpisu,

50

)

prechádza na nový subjekt dňom, ku ktorému sa premenila alebo ku ktorému prešla zriaďovateľská

funkcia; uloženie odvodu, penále a pokuty novému subjektu za porušenie finančnej disciplíny

predchádzajúcim subjektom sa posudzuje podľa právnej formy hospodárenia nového subjektu.

§ 35a

Na účely tohto zákona sa za verejné prostriedky považujú aj finančné prostriedky,

ktoré poskytuje subjekt verejnej správy právnickej osobe alebo fyzickej osobe, až

do ich použitia na určený účel, a to aj vtedy, ak sa poskytujú prostredníctvom inej

právnickej osoby.

§ 36

Podrobnosti o hospodárení s verejnými prostriedkami a o hospodárení rozpočtových organizácií

a príspevkových organizácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá

ministerstvo financií.

§ 37

(1)

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 sa zostaví s prihliadnutím na

platné ustanovenia tohto zákona o zostavení rozpočtu verejnej správy.

(2)

Ak sa upravuje rozpočtová klasifikácia na nasledujúci rozpočtový rok, návrh rozpočtu

verejnej správy na nasledujúci rozpočtový rok sa zostavuje v súlade s rozpočtovou

klasifikáciou platnou na nasledujúci rozpočtový rok.

(3)

Na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie

predpisy. Doterajšie predpisy sa vzťahujú aj na konania o porušení rozpočtovej disciplíny

začaté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ak sa výkon finančnej kontroly začal

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Ak sa výkon finančnej kontroly začal po

nadobudnutí účinnosti tohto zákona, posúdi sa aj porušenie rozpočtovej disciplíny

podľa tohto zákona, pričom sa použijú sankcie podľa tohto zákona.

(4)

Ustanovenie

§ 35

sa použije aj pri porušení rozpočtovej disciplíny podľa doterajších predpisov.

(5)

Ministerstvo financií, obec a vyšší územný celok aj po nadobudnutí účinnosti tohto

zákona viažu rozpočtové prostriedky rozpočtovej organizácie za porušenie rozpočtovej

disciplíny, ak viazanie za porušenie rozpočtovej disciplíny nebolo ukončené do nadobudnutia

účinnosti tohto zákona.

(6)

Právne pomery príspevkových organizácií zriadených podľa doterajších predpisov, ktoré

sa nevykazujú v rámci ústrednej správy alebo územnej samosprávy podľa

§ 3 ods. 1

, je ich zriaďovateľ povinný zosúladiť s týmto zákonom do 31. decembra 2006.

(7)

Na účely tohto zákona sa prostriedky Európskych spoločenstiev poskytnuté Slovenskej

republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev

podľa medzinárodných zmlúv uzatvorených do 1. mája 2004 považujú za verejné prostriedky.

Na hospodárenie, postup používania a poskytovanie prostriedkov Európskych spoločenstiev

poskytnutých Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky

a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv uzatvorených do 1. mája 2004

a na postup pri úhrade sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s

týmito prostriedkami sa vzťahujú doterajšie predpisy.

(8)

Na zostavenie štátneho záverečného účtu za rok 2004 sa vzťahuje doterajší predpis.

(9)

Výnimky poskytnuté podľa

§ 54 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z.

o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov strácajú platnosť 1. januára

2005 okrem výnimiek poskytnutých v roku 2004 podľa

§ 54 ods. 1 písm. f)

.

(10)

Na účely tohto zákona sa za verejné prostriedky považujú aj príjmy a výdavky súvisiace

s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou

pre Európsku úniu a vzťahuje sa na ne povinnosť uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu

podľa

§ 4 ods. 4

.

§ 37a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2005

(1)

Ustanovenie

§ 31 ods. 8

v znení účinnom po 1. máji 2005 sa vzťahuje na odvod, penále a pokutu za porušenie

finančnej disciplíny, ktoré boli uložené po 1. januári 2005.

(2)

Ustanovenie

§ 37 ods. 7

sa vzťahuje aj na hospodárenie, postup používania a poskytovanie prostriedkov štátneho

rozpočtu na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev

podľa medzinárodných zmlúv uzatvorených do 1. mája 2004.

§ 37b

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2006

Súhlas zriaďovateľa so zaplatením členského príspevku podľa doterajších predpisov

sa považuje za súhlas podľa

§ 26 ods. 8

.

§ 37c

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2007

Na konania o uložení odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny začaté

a právoplatne neukončené pred 1. septembrom 2007 sa vzťahujú doterajšie predpisy.

§ 37d

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009

(1)

Ustanovenie

§ 8 ods. 4

v znení účinnom od 1. januára 2009 sa prvýkrát uplatní na použitie kapitálových výdavkov

rozpočtovaných na rozpočtový rok 2009.

(2)

Kapitálové výdavky rozpočtované na rozpočtové roky 2005, 2006, 2007 a 2008 možno

použiť do 31. decembra 2011. Na kapitálové výdavky rozpočtované na rozpočtové roky

2005, 2006, 2007 a 2008 sa ustanovenie

§ 8 ods. 6

poslednýkrát uplatní v rozpočtovom roku 2010. Prostriedky poskytnuté a nepoužité

do 31. decembra 2011 odvedú subjekty do príjmov štátneho rozpočtu do 31. januára 2012.

(3)

Právne vzťahy pri poskytovaní dotácií podľa doterajších predpisov musia byť zosúladené

s

§ 8a ods. 1

a

3 až 6

najneskôr k 1. januáru 2011, inak dotáciu po 1. januári 2011 nemožno poskytnúť. Pri

poskytovaní dotácií a pri vydávaní všeobecne záväzných právnych predpisov sa do dňa

zosúladenia právnych vzťahov podľa prvej vety postupuje podľa ustanovení upravujúcich

poskytovanie dotácií a vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov pre poskytovanie

dotácií v znení účinnom do 31. decembra 2008 a podľa všeobecne záväzných právnych

predpisov vydaných na jeho vykonanie. Na poskytovanie dotácií sa do dňa zosúladenia

právnych vzťahov podľa prvej vety ustanovenia

§ 8a ods. 1

a

3 až 6

nevzťahujú.

(4)

Na konania o uložení odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny, ku

ktorému došlo pred 1. januárom 2009, sa vzťahuje

§ 31

v znení účinnom do 31. decembra 2008.

§ 37e

Subjekt verejnej správy, ktorým je právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu,

môže poskytovať úvery alebo pôžičky na účely realizácie vládou schváleného programu

poskytovania pomoci občanom, ktorí stratili schopnosť splácať úver na bývanie v dôsledku

hospodárskej krízy.

§ 37f

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. novembra 2010

Ustanovenie § 9 ods. 7 sa prvýkrát použije na rozpočet verejnej správy na roky 2011

až 2013.

§ 37g

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe

.

§ 37h

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2012

(1)

Ustanovenia

§ 29 a 29a

v znení účinnom od 1. marca 2012 sa prvýkrát uplatnia pri vypracovaní štátneho záverečného

účtu a súhrnnej výročnej správy za rok 2011.

(2)

Konanie o uložení odvodu, penále a pokuty právoplatne neukončené k 29. februáru 2012

sa ukončí podľa predpisu účinného od 1. marca 2012 a na odvod, penále a pokuty sa

vzťahuje

§ 31

v znení účinnom od 1. marca 2012, ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu

priaznivejšie.

§ 37i

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016

Za porušenie finančnej disciplíny podľa

§ 31 ods. 1 písm. j)

pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu na

financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ku ktorému

došlo pred 1. januárom 2016, sa uloží sankcia podľa

§ 32

; ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu priaznivejšie, uloží sa sankcia

podľa

§ 31 ods. 15

v znení účinnom od 1. januára 2016.

§ 37j

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2017

Ustanovenie

§ 8 ods. 5

v znení účinnom od 1. januára 2017 sa prvýkrát uplatní na bežné výdavky poskytnuté

v roku 2017.

§ 37k

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020

Hodnotenie plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov podľa

§ 14 ods. 3

v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát predloží v roku nasledujúcom po roku,

v ktorom bola prvýkrát predložená revízia výdavkov.

§ 37l

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021

(1)

Na návratnú finančnú výpomoc poskytnutú zo štátnych finančných aktív do konca roka

2020 sa

§ 13 ods. 9

nevzťahuje.

(2)

Na investíciu alebo koncesiu, ktorej začiatok prípravy nastal pred 1. januárom 2021

a realizácia nebola ukončená do 31. decembra 2020, a na povinnosti subjektu verejnej

správy, ktorý takúto investíciu alebo koncesiu pripravuje alebo realizuje, sa vzťahuje

ustanovenie

§ 19a

v znení účinnom od 1. januára 2021, pričom subjekt verejnej správy je povinný vypracovať

a zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti investície alebo štúdiu uskutočniteľnosti koncesie

podľa

§ 19a ods. 2

,

3

alebo

ods. 4

v znení účinnom od 1. januára 2021 podľa toho, v akom štádiu prípravy alebo realizácie

sa investícia alebo koncesia nachádza, a poskytnúť informácie a dokumenty o príprave

a realizácii investície alebo koncesie po 31. decembri 2020 podľa

§ 19a ods. 10

v znení účinnom od 1. januára 2021.

(3)

Konanie o uložení pokuty podľa

§ 32

v znení účinnom do 31. decembra 2020, právoplatne neukončené do 31. decembra 2020,

sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020.

§ 37m

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2022

(1)

Limit verejných výdavkov sa prvýkrát uplatní v rozpočtovom procese verejnej správy

v roku 2022 pre rozpočet verejnej správy na roky 2023 až 2025.

(2)

V roku 2022 sa ustanovenia

§ 15 ods. 1

a

§ 30a ods. 2

uplatnia v znení účinnom do 31. marca 2022.

(3)

Limit verejných výdavkov sa prvýkrát určuje postupom podľa

§ 30aa ods. 2

prvej vety na volebné obdobie národnej rady, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie

vlády a vyslovená dôvera vláde po 31. marci 2022.

(4)

V VIII. volebnom období národnej rady sa limit verejných výdavkov určuje na roky

2023 až 2025; ustanovenia

§ 30aa ods. 2 prvej vety

,

ods. 3

prvej vety, ods. 6 druhej vety, ods. 8 prvej vety a ods. 19 sa nepoužijú. V roku

2022 rada vypočíta a predloží na rokovanie národnej rady do 75 dní po zverejnení správy

o dlhodobej udržateľnosti limit verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 postupom podľa

§ 30aa ods. 3

, 4, 6 a 7 na základe metodiky vypracovanej po dohode s ministerstvom financií radou

a zverejnenou radou. Limit verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 schvaľuje národná

rada uznesením. Aktualizovaný limit verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 schvaľujú

výbor národnej rady pre oblasť financií a rozpočtu a výbor národnej rady pre oblasť

hospodárskych záležitostí uznesením. Uznesenia podľa tretej vety a štvrtej vety a

uznesenie, ktorým sa schvaľuje limit verejných výdavkov podľa

§ 30aa ods. 2

druhej vety, sa v VIII. volebnom období národnej rady nezverejňujú v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky.

(5)

Ak sa majú do konca roka 2027 uplatniť opatrenia v súlade s osobitným predpisom,

51

)

pri výpočte plánovaného štrukturálneho salda podľa § 30aa ods. 6 a pri uplatnení

postupu podľa § 30aa ods. 8 druhej vety sa použijú opatrenia podľa osobitného predpisu

52

)

zodpovedajúce opatreniam podľa § 30aa ods. 6 a 8.

(6)

Ak sa majú do konca roka 2027 uplatniť opatrenia v súlade s osobitným predpisom,

51

)

pri výpočte limitu verejných výdavkov a jeho aktualizácii sa vplyvy legislatívnych

zmien schválených národnou radou, ktoré zlepšujú ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti,

zohľadnia maximálne do výšky 0,5 % hrubého domáceho produktu za príslušné volebné

obdobie, pričom hodnota plánovaného štrukturálneho salda sa vypočíta tak, aby sa zohľadnili

opatrenia podľa osobitného predpisu

52

)

zodpovedajúce opatreniam podľa § 30aa ods. 6.

(7)

Na nedodržanie limitu verejných výdavkov na roky 2023 a 2024 sa ustanovenie

§ 14 ods. 9

časti prvej vety za bodkočiarkou neuplatňuje.

§ 37n

Prechodné ustanovenie v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny

(1)

Na účely podpory hospodárenia Slovenskej republiky v súvislosti s ozbrojeným konfliktom

na území Ukrajiny môže ministerstvo financií prijať na základe zmluvy finančné prostriedky

poskytnuté právnickou osobou, ktorá je podnikateľom.

(2)

Ak právnická osoba, ktorá je podnikateľom, poskytne finančné prostriedky podľa odseku

1, tieto finančné prostriedky sú príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa; pri

realizácii výdavkov zodpovedajúcich týmto príjmom sa § 30aa ods. 18 uplatní rovnako.

§ 37o

Prechodné ustanovenia súvisiace s cenami plynu a elektriny

(1)

Bežné výdavky rozpočtované v rozpočtovom roku 2022 na podporu poskytovanú z výdavkov

štátneho rozpočtu z dôvodu kompenzácie zvýšenia cien plynu a elektriny, ktoré neboli

z výdavkov štátneho rozpočtu poskytnuté do 31. decembra 2022, možno použiť až do 31.

decembra 2024; tieto výdavky viaže ministerstvo financií na základe oznámenia príslušného

správcu kapitoly. Ministerstvo financií povolí prekročenie limitu výdavkov o sumu

takto viazaných prostriedkov.

(2)

Bežné výdavky rozpočtované v rozpočtovom roku 2023 na podporu poskytovanú z výdavkov

štátneho rozpočtu z dôvodu kompenzácie zvýšenia cien plynu a elektriny, ktoré neboli

z výdavkov štátneho rozpočtu poskytnuté do 31. decembra 2023, možno použiť až do 31.

decembra 2024; tieto výdavky viaže ministerstvo financií na základe oznámenia príslušného

správcu kapitoly. Ministerstvo financií povolí prekročenie limitu výdavkov o sumu

takto viazaných prostriedkov.

(3)

Ustanovenia

§ 8 ods. 7

a

8

sa uplatnia aj na prostriedky podľa odsekov 1 a 2.

§ 37p

Limit verejných výdavkov na rok 2024

(1)

Limit verejných výdavkov na rok 2024 je 57 717 010 807 eur, ktorý zahŕňa maximálnu

výšku časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy v jednotnej metodike

platnej pre Európsku úniu bez úrokových výdavkov, prostriedkov z rozpočtu Európskej

únie, prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, cyklických výdavkov na

dávky v nezamestnanosti a jednorazových výdavkov.

(2)

Ministerstvo financií určuje a oznamuje limity verejných výdavkov na rok 2024 jednotlivým

subjektom verejnej správy a ďalším súčastiam rozpočtu verejnej správy rozpočtovaným

v rozpočte verejnej správy do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

(3)

Rozpočet verejnej správy na rok 2024 sa realizuje v súlade s limitom verejných výdavkov

podľa odseku 1 a oznámenými limitmi verejných výdavkov podľa odseku 2, ktoré sú pre

subjekty verejnej správy a ďalšie súčasti rozpočtu verejnej správy rozpočtované v

rozpočte verejnej správy záväzné.

(4)

Ustanovenia

§ 30aa

v znení účinnom od 1. augusta 2024 sa prvýkrát uplatnia v rozpočtovom procese pre

zostavenie rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027.

§ 37q

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2024

(1)

Na použitie výdavkov štátneho rozpočtu poskytnutých fyzickým osobám alebo právnickým

osobám pred 1. augustom 2024 sa uplatní

§ 8 ods. 4

v znení účinnom do 31. júla 2024.

(2)

Výdavky štátneho rozpočtu viazané podľa

§ 8 ods. 6

v znení účinnom do 31. júla 2024 možno použiť do 31. decembra 2024.

(3)

Spôsob zúčtovania prostriedkov štátneho rozpočtu podľa

§ 9 ods. 4 písm. n)

sa prvýkrát uplatní v roku 2025.

(4)

O použití prostriedkov rozpočtových rezerv podľa

§ 10 ods. 2 písm. c)

,

d)

a f) v znení účinnom do 31. júla 2024 rozhoduje do 31. decembra 2024 minister financií;

prostriedky rozpočtovej rezervy podľa

§ 10 ods. 2 písm. c)

v znení účinnom do 31. júla 2024 možno použiť aj prostredníctvom osobitných účtov

podľa

§ 20 ods. 1.

(5)

Pri informovaní o hospodárení s rozpočtovými rezervami podľa

§ 10 ods. 2

v znení účinnom do 31. júla 2024 sa postupuje podľa

§ 10 ods. 4

v znení účinnom do 31. júla 2024.

(6)

V roku 2024 sa ustanovenie

§ 15 ods. 1

prvej vety uplatní v znení účinnom do 31. júla 2024.

(7)

Ustanovenia

§ 15 ods. 4

a

§ 18 ods. 4 písm. d)

sa prvýkrát uplatnia v roku 2025.

(8)

Ustanovenia

§ 37m ods. 5

a

6

sa od 1. augusta 2024 neuplatňujú.

§ 38

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. 303/1995 Z. z.

o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996

Z. z., zákona č. 358/1997 Z. z., zákona č. 377/1998 Z. z., zákona č. 348/1999 Z. z.,

zákona č. 441/2000 Z. z., zákona č. 169/2001 Z. z., zákona č. 445/2001 Z. z., zákona

č. 502/2001 Z. z., zákona č. 506/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 559/2001

Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 427/2002 Z. z. (úplné znenie č. 130/2003

Z. z.), zákona č. 163/2003 Z. z., zákona č. 267/2003 Z. z., zákona č. 442/2003 Z.

z., zákona č. 609/2003 Z. z. a zákona č. 351/2004 Z. z.

Čl. II

Zákon č.

291/2002 Z. z.

o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 386/2002

Z. z. a zákona č. 428/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 2 odseky 1 a 2 znejú

„(1)

Systémom Štátnej pokladnice sa rozumie sústava činností, ktorými sa zabezpečuje centralizácia

príjmov a realizácia výdavkov štátneho rozpočtu a rozpočtov subjektov verejnej správy,

1

) ak sú klientmi Štátnej pokladnice, správa pohľadávok a záväzkov štátneho rozpočtu

a denná likvidita štátneho rozpočtu a sústava vzťahov medzi Štátnou pokladnicou, ministerstvom,

Národnou bankou Slovenska, agentúrou a klientom.

(2)

Klientom Štátnej pokladnice (ďalej len „klient") je

a)

štátna rozpočtová organizácia,

2

)

b)

štátna príspevková organizácia,

2

)

c)

štátny fond,

3

)

d)

Sociálna poisťovňa,

e)

zdravotné poisťovne,

4

)

f)

Slovenský pozemkový fond,

g)

Fond národného majetku,

h)

verejná vysoká škola,

i)

vyšší územný celok,

j)

právnická osoba, v ktorej je zriadená implementačná agentúra pre programy financované

z prostriedkov Európskych spoločenstiev, ktorá nie je klientom podľa písmen a) až

i).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie

„1)

§ 3 ods. 1 a 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie

„9)

Napríklad § 21 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.“.

3.

V § 6 ods. 1 písm. h) v časti vety za bodkočiarkou sa za slová „účet v slovenskej

mene“ vkladajú slová „a účet v cudzej mene“.

4.

V § 6 ods. 1 písmeno j) znie

„j)

úročí na zmluvnom základe priebežný kreditný zostatok na účte Sociálnej poisťovne,

účtoch zdravotných poisťovní, vybraných účtoch verejných vysokých škôl, účte Fondu

národného majetku Slovenskej republiky a na účte Slovenského pozemkového fondu; môže

na zmluvnom základe úročiť priebežné kreditné zostatky na vybraných účtoch aj ostatným

klientom,“.

5.

V § 6 ods. 1 písm. k) časť vety za bodkočiarkou znie: „Štátna pokladnica môže dočasne

voľnými finančnými prostriedkami kryť nesúlad medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami

štátneho rozpočtu a zabezpečovať likviditu na jedinom účte,“.

6.

V § 6 ods. 1 písm. n) sa na konci pripájajú tieto slová: „banky a pobočky zahraničnej

banky (ďalej len „banka"),“.

7.

V § 6 sa odsek 1 dopĺňa písmenom za), ktoré znie

„za)

Štátna pokladnica úročí na zmluvnom základe priebežný debetný zostatok na vybraných

účtoch súvisiacich so štátnym dlhom a na vybraných účtoch klienta, ktorým je Sociálna

poisťovňa a zdravotné poisťovne.“.

8.

V § 6 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová „Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu,“.

9.

V § 7 ods. 4 písmeno b) znie

„b)

vyšší územný celok, je transfer zo štátneho rozpočtu,“.

10.

V § 8 ods. 1 sa vypúšťajú slová „vyšší územný celok, rozpočtová organizácia vyššieho

územného celku a príspevková organizácia vyššieho územného celku, Slovenská televízia,

Slovenský rozhlas,“ a slová „rozpočtovej kapitoly Štátny dlh“ a za slovami „pokladničná

správa“ sa vypúšťa čiarka a slová „rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam

a vyšším územným celkom“.

11.

V § 8 ods. 2 prvej vete sa vypúšťajú slová „vyšší územný celok, rozpočtová organizácia

vyššieho územného celku, príspevková organizácia vyššieho územného celku“ a slová

„Štátny dlh, rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa, rozpočtovej kapitoly

Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom“ sa nahrádzajú slovami „Všeobecná

pokladničná správa“.

12.

V § 8 ods. 6 prvej vete sa za slovo „klient“ vkladá čiarka a slová „s výnimkou klienta,

ktorým je ministerstvo pre realizáciu rozpočtu rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná

správa, a klienta, ktorý realizuje platby súvisiace so štátnym dlhom,“ a v druhej

vete sa vypúšťajú slová „klienta, ktorým je ministerstvo pre realizáciu rozpočtu rozpočtovej

kapitoly Štátny dlh, a“.

13.

V § 8 sa vypúšťa odsek 10.

14.

V § 9 ods. 1 sa za slová „Slovenskej republiky“ vkladá čiarka a slová „vyšší územný

celok“.

15.

V § 9 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „s výnimkou vyššieho územného celku,

ktorý predloží rozpočet klienta do konca januára príslušného rozpočtového roka.“.

16.

V § 11 odsek 5 znie

„(5)

Štátna pokladnica sústreďuje výnosy získané z úročenia prostriedkov podľa odseku

3 na účtoch v bankách a výnosy z finančných operácií na finančnom trhu spojených so

správou účtov Štátnej pokladnice a účtov klientov na osobitnom účte.“.

17.

§ 11 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie

„(6)

Štátna pokladnica je oprávnená vyplatiť z osobitného účtu podľa odseku 5 úroky podľa

§ 6 ods. 1 písm. j), k) a l) maximálne do výšky výnosov získaných z úročenia podľa

odseku 3 a z finančných operácií na finančnom trhu.“.

18.

V § 12 ods. 1 sa vypúšťa písmeno g).

Doterajšie písmená h) a i) sa označujú ako písmená g) a h).

19.

V § 12 ods. 3 sa nad slovo „jednotka“ umiestňuje odkaz 9.

20.

V § 12 ods. 8 písm. c) sa slová „odpisovať podľa odseku 1 písm. g)“ nahrádzajú slovami

„tento majetok odpisovať“.

21.

V § 13 ods. 1 sa číslica „4“ nahrádza číslicou „5“.

22.

V § 17 písm. o) sa vypúšťa slovo „dočasného“ a slová „v rozpočtovom roku“.

23.

§ 21a sa vypúšťa.

24.

V § 23a ods. 2 sa za slovom „škola“ vypúšťa čiarka a slová „príspevková organizácia

vyššieho územného celku“.

25.

Slová „verejný rozpočet“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami

„rozpočet klienta“ v príslušnom tvare.

Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

18/1996 Z. z.

o cenách v znení zákona č. 196/2000 Z. z., zákona č. 276/2001 Z. z., zákona č. 436/2002

Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona č. 520/2003 Z. z. sa dopĺňa takto

§ 12 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie

„(5)

Ak predávajúci, ktorým je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, poskytuje

tovar odplatne,

10a

) nemôže dohodnúť cenu, ktorá nedosahuje náklady rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej

organizácie na výrobu tohto tovaru, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 10a znie

„10a)

§ 26 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a

o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. IV

Zákon č.

92/1991 Zb.

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb., zákona

č. 264/1992 Zb., ústavného zákona č. 541/1992 Zb., zákona č. 544/1992 Zb., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 172/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 244/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995

Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 4/1996 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 56/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 322/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 352/1996 Z. z., zákona

č. 210/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. 221/1998 Z. z., zákona č. 253/1999 Z. z., zákona č. 122/2000 Z. z., zákona č. 441/2000

Z. z., zákona č. 13/2002 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 292/2002 Z. z.,

zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona č. 564/2003 Z. z. sa dopĺňa takto

1.

V § 27 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Fond je povinný

predložiť vláde na schválenie návrh svojho rozpočtu vrátane návrhu na použitie majetku

fondu podľa § 28 ods. 3 písm. b) do 15. augusta bežného roka, ak vláda neurčí neskorší

termín.“.

2.

§ 29 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie

„(10)

Fond nemôže prijímať úvery alebo pôžičky ani vstupovať do úverových alebo pôžičkových

vzťahov ako ručiteľ s výnimkou podľa § 15 ods. 4.“.

Čl. IX

Zákon č.

185/2002 Z. z.

o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

zákona č. 267/2003 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z. a zákona

č. 548/2003 Z. z. sa mení takto

V § 9 odsek 3 znie

„(3)

Kancelária súdnej rady je rozpočtová organizácia, ktorá je zapojená na štátny rozpočet

prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu Najvyšší súd Slovenskej republiky.“.

Čl. V

Zákon Slovenskej národnej rady č.

330/1991 Zb.

o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,

pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení zákona Slovenskej národnej

rady č. 293/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 187/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 180/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 80/1998 Z. z., zákona

č. 256/2001 Z. z., zákona č. 420/2002 Z. z., zákona č. 518/2003 Z. z. a zákona č.

217/2004 Z. z. sa dopĺňa takto

1.

V § 34a ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Pozemkový fond

je povinný predložiť vláde návrh svojho rozpočtu do 15. augusta bežného roka, ak vláda

neurčí neskorší termín.“.

2.

V § 34a sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Pozemkový fond nemôže prijímať úvery alebo pôžičky ani vstupovať do úverových alebo

pôžičkových vzťahov ako ručiteľ.“.

Doterajšie odseky 2 až 7 sa označujú ako odseky 3 až 8.

Čl. VI

Zákon č.

461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z. ,

zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z. a zákona č. 186/2004 Z. z. sa mení

a dopĺňa takto

1.

V § 122 ods. 2 písm. d) sa za slová „tento návrh“ vkladajú slová „na schválenie vláde

Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") do 15. augusta bežného roka, ak vláda neurčí

neskorší termín, a po schválení vládou“.

2.

V § 122 ods. 5 sa slová „vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda")“ nahrádzajú

slovom „vláda“.

3.

§ 157 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie

„(5)

Sociálna poisťovňa nemôže prijímať úvery alebo pôžičky ani vstupovať do úverových

alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ.“.

4.

V § 168 sa odsek 3 dopĺňa písmenom d), ktoré znie

„d)

odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.

91a

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 91a znie

„91a)

§ 31 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.“.

5.

V § 248 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie

„(5)

Ustanovenie odseku 1 sa neuplatní v prípade porušenia finančnej disciplíny podľa

osobitného predpisu.

91a

)“.

Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.

Čl. VII

Zákon č.

131/2002 Z. z.

o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 209/2002

Z. z., zákona č. 401/2002 Z. z., zákona č. 442/2003 Z. z. , zákona č. 465/2003 Z.

z. a zákona č. 528/2003 Z. z. sa mení takto

1.

V § 16 sa vypúšťa odsek 6.

2.

V § 41 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).

Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).

Čl. VIII

Zákon č.

564/2001 Z. z.

o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 551/2003 Z.

z. a zákona č. 215/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 27 ods. 5 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ktorá

je zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu Kancelária

prezidenta Slovenskej republiky.“.

2.

V § 27 sa vypúšťa odsek 6.

Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 6.

Čl. XII

Zákon č.

597/2003 Z. z.

o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení sa mení takto

1.

V § 3 ods. 1 druhej vete sa vypúšťajú slová „a kapitole Súhrnný finančný vzťah“.

2.

V § 3 ods. 6 sa vypúšťa druhá veta.

3.

V § 3 sa vypúšťa odsek 7.

Čl. XIII

Zákon č.

253/1998 Z. z.

o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky

v znení zákona č. 369/1999 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 660/2002 Z.

z., zákona č. 174/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z. a zákona č. 454/2004 Z. z.

sa mení takto

1.

V § 27 ods. 5 a 6 sa slová „1. októbra 2004“ nahrádzajú slovami „1. júla 2006“.

2.

V § 29 sa slová „1. októbra 2004“ nahrádzajú slovami „1. júla 2006“ a slová „1. septembra

2004“ sa nahrádzajú slovami „1. júna 2006“.

Čl. XV

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou čl. I.

§ 1 až 3

,

§ 4 ods. 1 až 3

a

ods. 5 až 8

,

§ 5 až 36

,

§ 37 ods. 3 až 8

,

§ 38

a

čl. II až XII

, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2005.