VYHLÁŠKA 51/2008 Z. z. ktorou sa vykonáva geologický zákon

§ 1

Táto vyhláška upravuje podrobnosti o

a)

členení geologických prác,

b)

obsahu odbornej spôsobilosti, o spôsobe jej overovania, náležitostiach žiadosti o

overenie odbornej spôsobilosti a náležitostiach a evidencii pečiatok,

c)

projektovaní geologickej úlohy, zisťovaní stretov záujmov chránených osobitnými predpismi

a schvaľovaní projektu geologickej úlohy, ako aj náležitosti projektu geologickej

úlohy,

d)

podmienkach a postupe ohlasovania geologických prác,

e)

postupe, podmienkach riešenia a náplni riadenia a sledovania geologickej úlohy, postupe

a podmienkach pri vypracúvaní zmeny projektu geologickej úlohy a prípadoch, keď možno

začať riešenie geologickej úlohy pred schválením jej projektu,

f)

dokumentovaní geologickej úlohy, vedení, dopĺňaní a uchovávaní geologickej dokumentácie,

g)

postupe pri vyhodnocovaní geologických úloh, náležitostiach a obsahu záverečných

správ, o dobách vyhodnocovania geologických úloh a odovzdávaní záverečných správ,

h)

kategóriách a spôsobe výpočtu množstiev vôd hydrogeologického celku,

i)

posudzovaní a schvaľovaní záverečnej správy a o evidencii zásob výhradných ložísk

a výsledkov hydrogeologického prieskumu,

j)

podmienkach odovzdávania záverečných správ, hmotnej geologickej dokumentácie a inej

geologickej dokumentácie a o sprístupňovaní hmotnej geologickej dokumentácie,

k)

výberovom konaní na zmenu osobitného prieskumného územia na prieskumné územie a podrobnosti

o zložení a činnosti výberovej komisie,

l)

zabezpečení, údržbe a likvidácii geologických diel a geologických objektov,

m)

zložení a činnosti ponukovej komisie,

n)

informačnom systéme environmentálnych záťaží.

§ 2

Geologický výskum

(1)

Základný geologický výskum zahŕňa súbor tektonických, štruktúrnych, sedimentologických,

paleontologických, petrologických, mineralogických, environmentálnych a ďalších geologických

metód, terénnych a laboratórnych prác, ktorými sa skúma, hodnotí a zobrazuje geologický

vývoj zemskej kôry a jej zákonitostí.

(2)

Regionálny geologický výskum zahŕňa súbor geologických metód a prác, ktorými sa spresňujú

poznatky o zložení a zákonitostiach vývoja geologickej stavby zemskej kôry vo vybraných

územiach, hodnotia sa hydrogeologické, inžinierskogeologické a geotermálne pomery

záujmového územia na všeobecné využitie a skúma sa prírodné horninové prostredie z

hľadiska geologických činiteľov, vrátane vplyvov ľudskej činnosti na tieto činitele.

V rámci tohto výskumu sa tiež odhadujú prognózne zdroje nerastov a množstvá podzemných

vôd; geologickými činiteľmi sú vlastnosti zložiek geologického prostredia, ktoré pozitívne

alebo negatívne ovplyvňujú životné prostredie a možnosti využitia územia.

§ 3

Geologický prieskum

(1)

Geologický prieskum zahŕňa súbor geologických metód, geologických činností, najmä

projektovanie, archívnu excerpciu, geologické mapovanie, zostavovanie geologických

máp, sledovanie a riadenie geologických prác, geologickú dokumentáciu, vyhodnocovanie

geologických údajov, záverečné spracovanie, a ďalších druhov prác, najmä technické

práce, geofyzikálne práce, geochemické práce, technologické práce, laboratórne práce,

terénne meračské práce, vzorkovacie práce a geodetické činnosti, ktorými sa skúmajú

a hodnotia jednotlivé zložky, procesy a vlastnosti geologického prostredia.

(2)

Geologický prieskum sa uskutočňuje po etapách. Ak je to účelné, možno etapy spojiť.

(3)

Ak je potrebné v geologickej úlohe použiť niekoľko rôznych geologických prieskumov,

zaradí sa geologická úloha do toho geologického prieskumu, ktorý prevažuje.

§ 4

Ložiskový geologický prieskum

(1)

Ložiskovým geologickým prieskumom sa

a)

skúmajú geologické pomery ložiska a jeho tektonická stavba,

b)

sleduje rozmiestnenie jednotlivých nerastov podľa kvality,

c)

skúmajú banskotechnické podmienky, ktoré môžu ovplyvniť dobývanie zistených a overených

zásob nerastov tvoriacich ložiská,

d)

rieši možnosť ukladania odvalov, výsypiek a odkalísk spolu s predpokladanými vplyvmi

na životné prostredie,

e)

skúmajú hydrogeologické pomery ložiska,

f)

zisťuje výskyt a akumulácia podzemných vôd, ktoré môžu ovplyvniť spôsob dobývania

ložiska,

g)

zisťujú a overujú geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku podzemných zásobníkov

plynov a kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a podzemných priestoroch,

h)

zisťujú a overujú geologické podmienky na sprístupňovanie jaskýň, zaistenie stability

podzemných priestorov,

i)

zisťujú a overujú geologické podmienky na zabezpečovanie a likvidáciu starých banských

diel,

j)

zisťujú a overujú geologické podmienky prírodných horninových štruktúr a podzemných

priestorov na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia

(ďalej len „ukladanie“).

(2)

Ak sa zistí výskyt a akumulácia podzemných vôd podľa odseku 1 písm. f), vypracuje

sa návrh na ich odvádzanie.

(3)

Pri rozdelení ložiskového geologického prieskumu na etapy sa

a)

vo vyhľadávacom prieskume

1.

vyhľadáva a overuje výhradné ložisko alebo ložisko nevyhradeného nerastu, pričom

sa na zistenom výhradnom ložisku určí jeho približný rozsah a v jeho časti sa overia

a vypočítajú zásoby kategórie Z-2; v ostatnej časti sa overia a vypočítajú zásoby

kategórie Z-3 alebo prognózne zdroje, na zistenom ložisku nevyhradených nerastov sa

overí a vypočíta množstvo zásob, približný rozsah, kvalita a typy suroviny,

2.

zisťujú a overujú vhodné horninové štruktúry alebo podzemné priestory, ich prípadné

netesnosti a ich vhodnosť na uskladňovanie plynov a kvapalín,

3.

zisťujú možnosti výskytu jaskýň, ich možný priebeh, rozsah, viazanosť na štruktúry

a zloženie horninového prostredia, skúmajú sa podmienky stability jaskynných a iných

podzemných priestorov,

4.

zisťujú geologické podmienky vplyvu starých banských diel na povrch a navrhujú sa

opatrenia na ich zabezpečenie a likvidáciu,

5.

zisťujú a overujú vhodné horninové štruktúry alebo podzemné priestory, ich prípadné

netesnosti a ich vhodnosť na ukladanie,

b)

v podrobnom prieskume

1.

výhradného ložiska overujú zásoby ložiska v množstve a v kvalite potrebnej na ich

využívanie, ktoré sa vypočítajú ako zásoby kategórie Z-1; ostatné zásoby ložiska sa

vypočítajú ako zásoby kategórie Z-2,

2.

overí rozsah horninových štruktúr alebo podzemných priestorov podľa písmena a) bodu

2, vypočíta sa ich objem, preskúma sa tesnosť voči okoliu, hydrogeologické pomery

a vypracúvajú sa geologické podklady na zriadenie a prevádzku podzemného zásobníka,

3.

overí rozsah horninových štruktúr alebo podzemných priestorov podľa písmena a) bodu

5, vypočíta sa ich objem, preskúma sa tesnosť voči okoliu, hydrogeologické pomery

a vypracúvajú sa geologické podklady na zriadenie a prevádzku zariadenia na ukladanie,

c)

v ťažobnom prieskume výhradného ložiska spresňujú

1.

znalosti o rozmiestnení zásob a o ich kvalite a škodlivinách v typoch suroviny, ktoré

sú potrebné na usmerňovanie dobývania ložiska, a vypočítajú sa zásoby kategórie Z-1,

2.

znalosti o geologických a banskotechnických podmienkach, ktoré sú potrebné na konverziu

ložísk ropy, horľavého zemného plynu, technicky využiteľného prírodného plynu a soli

na podzemný zásobník plynov alebo kvapalín.

§ 5

Hydrogeologický prieskum

(1)

Hydrogeologickým prieskumom sa

a)

skúmajú hydrogeologické pomery vybraného územia, najmä interakcia vody vo všetkých

skupenstvách pod povrchom terénu, a geologického prostredia, povrchových vôd, klimatických

podmienok,

b)

skúmajú vody v pásme nasýtenia, podmienky využívania podzemných vôd vrátane minerálnych

vôd a geotermálnych vôd na rôzne účely, podmienky ochrany ich množstva a ich kvalita

a vzťah k ostatným zložkám životného prostredia,

c)

zisťujú a overujú geologické podmienky na využívanie geotermálnej energie, ktorej

zdrojom je teplo suchých hornín.

(2)

Na účely tejto vyhlášky sú podzemné vody všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom

zeme v pásme nasýtenia bez ohľadu na ich druh a spôsob využitia.

(3)

Pri skúmaní hydrogeologických pomerov územia sa hodnotí skutočné a možné znečistenie

podzemných vôd, navrhujú sa optimálne spôsoby využívania a ochrany podzemných vôd.

(4)

Hydrogeologický prieskum sa uskutočňuje samostatne alebo ako súčasť iných prieskumov

uvedených v

§ 4

,

6

a

7

.

(5)

Pri rozdelení hydrogeologického prieskumu na etapy sa

a)

vo vyhľadávacom prieskume

1.

skúmajú hydrogeologické pomery vybraného hydrogeologického regiónu, rajónu, subrajónu

a štruktúry,

2.

určujú množstvá podzemnej vody v kategórii C a sumarizujú sa aj skôr určené využiteľné

množstvá vo vyšších kategóriách,

3.

skúmajú hydrogeologické pomery na účely komplexného územného plánovania, na ochranu

a rozvoj životného prostredia,

4.

zisťujú a overujú vhodné horninové štruktúry na zriaďovanie zariadení na využívanie

geotermálnej energie a určujú sa množstvá geotermálnej energie,

b)

v podrobnom prieskume

1.

skúmajú hydrogeologické pomery území perspektívnych na odber podzemnej vody,

2.

určujú využiteľné množstvá podzemnej vody na úrovni požadovanej na povolenie na odber

podzemnej vody v kategórii B,

3.

skúma kvantitatívny a kvalitatívny stav útvaru podzemnej vody,

4.

skúmajú hydrogeologické pomery na zakladanie stavieb a na iné účely,

5.

overuje rozsah horninových štruktúr podľa písmena a) bodu 4, vypočítava sa množstvo

geotermálnej energie a spracúvajú sa geologické podklady na zriaďovanie a prevádzku

zariadení na využívanie geotermálnej energie a zneškodňovanie odpadových vôd,

c)

v doplnkovom prieskume

1.

spresňujú informácie o hydrogeologických pomeroch a využiteľných množstvách podzemnej

vody na základe výsledkov dlhodobého režimového pozorovania a merania v priebehu využívania

zdrojov,

2.

získavajú nové hydrogeologické informácie počas uskutočňovania stavieb alebo ich

prevádzkovania.

§ 6

Inžinierskogeologický prieskum

(1)

Inžinierskogeologickým prieskumom sa

a)

skúmajú, zisťujú a overujú inžinierskogeologické a hydrogeologické pomery vybraného

územia, v ktorom sa uvažuje o realizácii výstavby,

b)

zisťujú podmienky stability územia, v ktorom sa uvažuje o realizácii výstavby,

c)

spracúvajú geologické podklady na účely územného plánovania, a navrhujú preventívne

opatrenia a adaptačné opatrenia,

d)

zisťujú podmienky stability územia náchylného na zosúvanie s návrhom na stabilizovanie

územia.

(2)

Pri rozdelení inžinierskogeologického prieskumu na etapy sa

a)

v orientačnom prieskume vykonáva súbor geologických prác potrebných na zistenie základných

charakteristík územia a na zásadné posúdenie možnosti a vhodnosti územia na výstavbu

alebo na iné využitie; na zosuvných územiach sa skúmajú aj príčiny vzniku deformácií,

posudzuje sa potreba ich stabilizácie, prípadne sanácie, navrhujú a realizujú sa okamžité

protihavarijné opatrenia,

b)

v podrobnom prieskume vykonávajú práce, na ktorých základe sa spracúvajú podklady

na spracovanie projektovej dokumentácie výstavby s návrhmi na zakladanie stavieb,

a na zosuvných územiach pri objektoch ohrozených zosuvom sa určia podmienky na zabezpečenie

stability územia náchylného na zosúvanie,

c)

v doplnkovom prieskume vykonávajú geologické práce, ktorými sa pri výstavbe alebo

prevádzke stavby spresňujú získané geologické poznatky, sleduje sa správanie stavby

a účinky jej prevádzky s ohľadom na konkrétne geologické podmienky a na jej vplyv

na životné prostredie.

§ 7

Geologický prieskum životného prostredia

(1)

Geologickým prieskumom životného prostredia sa

a)

zisťujú a overujú geologické činitele, sleduje rovnováha medzi využívaním a ochranou

životného prostredia a získavajú geologické podklady na návrh sanácie geologického

prostredia podľa

§ 9 písm. a) a b),

b)

zisťuje a overuje znečistenie spôsobené činnosťou človeka v horninovom prostredí,

podzemnej vode a pôde, po potvrdení prítomnosti znečistenia sa vyhodnocujú súčasné

a potenciálne riziká znečistenia s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia a získavajú

sa geologické podklady na návrh sanácie geologického prostredia podľa

§ 9 písm. c) až e),

c)

zisťujú a overujú pravdepodobné environmentálne záťaže alebo environmentálne záťaže,

po potvrdení prítomnosti environmentálnej záťaže sa vyhodnocujú súčasné a potenciálne

riziká environmentálnej záťaže s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia a získavajú

geologické podklady na návrh sanácie environmentálnej záťaže,

d)

zisťujú a overujú geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívnych

a iných odpadov v podzemných priestoroch,

e)

navrhuje monitorovanie geologických faktorov životného prostredia.

(2)

Pri skúmaní životného prostredia sa zisťujú a overujú geologické, geochemické, inžinierskogeologické

a hydrogeologické pomery s prihliadnutím na zistené geologické činitele a stupeň znečistenia

geologického prostredia a navrhujú sa optimálne postupy na zmiernenie alebo zamedzenie

ich negatívnych vplyvov na toto prostredie.

(3)

Pri rozdelení geologického prieskumu životného prostredia na etapy sa

a)

v orientačnom prieskume hodnotia geologické, geochemické, inžinierskogeologické a

hydrogeologické pomery a

1.

zisťujú geologické činitele ovplyvňujúce životné prostredie,

2.

identifikuje, overuje a potvrdzuje prítomnosť znečistenia spôsobeného činnosťou človeka

alebo prítomnosť pravdepodobnej environmentálnej záťaže alebo prítomnosť environmentálnej

záťaže,

3.

predbežne hodnotí riziko vplyvu znečistenia spôsobeného činnosťou človeka alebo vplyvu

pravdepodobnej environmentálnej záťaže alebo environmentálnej záťaže na ľudské zdravie

a životné prostredie,

4.

zisťujú vhodné horninové štruktúry alebo overujú podzemné priestory vhodné pre úložiská

rádioaktívnych a iných odpadov,

5.

navrhuje monitorovanie geologických faktorov životného prostredia,

b)

v podrobnom prieskume

1.

overujú zistené geologické činitele, podrobne skúma ich vplyv na životné prostredie,

2.

overuje znečistenie spôsobené činnosťou človeka alebo environmentálna záťaž, zisťuje

miera, rozsah, šírenie, vývoj a zmeny znečistenia spôsobeného činnosťou človeka alebo

environmentálnej záťaže a identifikácia a charakteristika všetkých znečisťujúcich

látok vrátane ich kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov,

3.

hodnotia riziká vplyvu znečistenia spôsobeného činnosťou človeka alebo environmentálnej

záťaže na ľudské zdravie a životné prostredie,

4.

spracúvajú geologické podklady na optimálne postupy na odstránenie, zníženie alebo

obmedzenie negatívnych vplyvov znečistenia spôsobeného činnosťou človeka alebo environmentálnej

záťaže na ľudské zdravie a životné prostredie,

5.

spracúvajú geologické podklady na zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívnych

a iných odpadov,

6.

navrhuje monitorovanie geologických faktorov životného prostredia,

c)

v doplnkovom prieskume

1.

sledujú a spresňujú vplyvy geologických činiteľov na životné prostredie pri rôznych

činnostiach v území,

2.

sledujú a spresňujú vplyvy znečistenia spôsobeného činnosťou človeka alebo environmentálnej

záťaže na ľudské zdravie a životné prostredie,

3.

získavajú nové informácie o znečistení spôsobenom činnosťou človeka alebo o environmentálnej

záťaži, ktoré nebolo možné predvídať na základe údajov z podrobného prieskumu.

§ 8

Monitorovanie geologických faktorov životného prostredia

Monitorovanie geologických faktorov životného prostredia slúži

a)

na objektívne poznanie určených charakteristík životného prostredia a na hodnotenie

ich zmien v sledovanom priestore a v čase,

b)

na sledovanie vývoja geodynamických javov a ich parametrov po skončení sanácie geologického

prostredia podľa

§ 9 písm. a) a b),

c)

na sledovanie vývoja znečistenia po skončení sanácie geologického prostredia podľa

§ 9 písm. c) až e)

alebo po skončení sanácie environmentálnej záťaže,

d)

na sledovanie a vyhodnocovanie vplyvu stavieb a ľudskej činnosti na geologické prostredie

alebo vplyvu geologického prostredia na stavby, ľudské činnosti a ostatné zložky životného

prostredia.

§ 9

Sanácia geologického prostredia

Sanácia geologického prostredia je

a)

zamedzenie vzniku geodynamických javov,

b)

odstránenie príčin a následkov geodynamických javov,

c)

odstránenie príčin vzniku znečistenia spôsobeného činnosťou človeka,

d)

obmedzenie plošného a priestorového šírenia znečisťujúcich látok v podzemnej vode,

pôde a horninovom prostredí,

e)

odstránenie alebo zníženie koncentrácie znečisťujúcich látok zo znečistenej podzemnej

vody, pôdy a horninového prostredia.

§ 9a

Sanácia environmentálnej záťaže

Sanácia environmentálnej záťaže je

a)

odstránenie príčin vzniku environmentálnej záťaže,

b)

obmedzenie plošného a priestorového šírenia znečisťujúcich látok v podzemnej vode,

pôde a horninovom prostredí,

c)

odstránenie alebo zníženie koncentrácie znečisťujúcich látok zo znečistenej podzemnej

vody, pôdy a horninového prostredia.

§ 9b

Odborný geologický dohľad

(1)

Odborný geologický dohľad, ktorým sa zabezpečuje kontrola vykonávania geologických

prác uvedených v

§ 9

a

9a

, slúži na

a)

overovanie priebežných výsledkov geologických prác dokladovaných zhotoviteľom geologických

prác,

b)

kontrolu realizácie technologických postupov,

c)

odber kontrolných vzoriek,

d)

obhliadku a dokumentáciu odkryvov hornín, horizontálnych, zvislých a úklonných banských

diel, rýh, výkopov, odkopov, lomových stien a vrtov,

e)

návrh kontrolných a doplňujúcich skúšok,

f)

návrh opatrení na zníženie alebo odstránenie rizika,

g)

sledovanie vynakladaných finančných prostriedkov v súlade s projektom geologickej

úlohy.

(2)

Odborný geologický dohľad, ktorým sa zabezpečujú podporné geologické činnosti pri

zakladaní stavieb, zakladaní vodných stavieb, banskej činnosti a činnosti vykonávanej

banským spôsobom, slúži na

a)

overovanie zhody výsledkov realizovaného geologického prieskumu so skutočnosťou,

b)

kontrolu realizácie technologických postupov,

c)

odber kontrolných vzoriek,

d)

obhliadku a dokumentáciu odkryvov hornín, horizontálnych, zvislých a úklonných banských

diel, rýh, výkopov, odkopov, lomových stien a vrtov,

e)

návrh kontrolných a doplňujúcich skúšok,

f)

návrh opatrení na zníženie alebo odstránenie rizika.

§ 10

Obsah odbornej spôsobilosti a žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti

(1)

Žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti na vykonávanie geologických prác (ďalej

len „žiadosť“) podáva žiadateľ alebo jeho zamestnávateľ ministerstvu. Žiadosť obsahuje

meno a priezvisko, titul, dátum a miesto narodenia, trvalý pobyt žiadateľa a vymedzenie

geologických prác, na ktoré sa žiada priznanie odbornej spôsobilosti.

(2)

K žiadosti sa pripája

a)

kópia dokladu o dosiahnutom vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa alebo tretieho

stupňa a kópia vysvedčenia o štátnej skúške, rigoróznej skúške alebo dizertačnej skúške

z predmetu, ktorý je zhodný s príslušnými geologickými prácami, na ktoré žiadateľ

žiada odbornú spôsobilosť,

b)

zoznam geologických úloh, na ktorých realizácii sa žiadateľ podieľal alebo podieľa

samostatne na každý druh geologických prác, na ktoré sa žiada priznanie odbornej spôsobilosti,

vrátane výpisu odovzdaných záverečných správ a iných písomných materiálov z archívu

Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra alebo jeho ekvivalentu v iných štátoch.

(3)

Žiadateľ, ktorý získal vzdelanie v inom štáte, k žiadosti okrem náležitostí podľa

odseku 2 pripojí kópiu rozhodnutia o uznaní dokladu o vysokoškolskom vzdelaní druhého

alebo tretieho stupňa v príslušnom odbore

1

)

podľa odseku 2 písm. a).

(4)

Zahraničná fyzická osoba – podnikateľ alebo zástupca zahraničnej právnickej osoby

uvedený v jeho zahraničnom geologickom oprávnení alebo zástupca zahraničnej fyzickej

osoby – podnikateľa uvedený v jeho zahraničnom geologickom oprávnení k žiadosti okrem

náležitostí podľa odsekov 2 a 3 pripojí aj

a)

kópiu zahraničného geologického oprávnenia vydaného v inom členskom štáte Európskej

únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore;

ministerstvo si môže vyžiadať kópiu, prípadne aj neoverený alebo overený preklad takéhoto

oprávnenia alebo

b)

overený preklad a kópiu zahraničného geologického oprávnenia vydaného v inom štáte

ako štáte podľa písmena a).

(5)

Ak žiadosť neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 až 4, ministerstvo žiadateľa vyzve,

aby žiadosť v určenej primeranej lehote doplnil.

(6)

Ak žiadateľ pri skúške nevyhovie, môže podať novú žiadosť. K novej žiadosti sa doklady

podľa odsekov 2 až 4 nepripájajú.

(7)

Ak žiadateľ nevykoná skúšku v termínoch určených ministerstvom do jedného roka odo

dňa podania žiadosti, môže vykonať skúšku až po podaní novej žiadosti.

(8)

Ministerstvo žiadateľovi oznámi, že nebude pozvaný na skúšku, ak

a)

nespĺňa požadované vzdelanie alebo odbornú prax,

b)

napriek výzve ministerstva nedoplnil žiadosť podľa odseku 5,

c)

napriek výzve ministerstva neuhradil správny poplatok.

1a

)

(9)

Náklady žiadateľa spojené s prípravou na skúšku a s účasťou na nej znáša žiadateľ

alebo jeho zamestnávateľ.

(10)

Na opätovné overenie odbornej spôsobilosti sa vzťahujú odseky 1, 6 až 9.

§ 11

Spôsob overovania odbornej spôsobilosti a skúšobná komisia

(1)

Odborná spôsobilosť na vykonávanie geologických prác potrebná na vydanie preukazu

o odbornej spôsobilosti sa overuje pred skúšobnou komisiou ministerstva.

(2)

Členov skúšobnej komisie vrátane predsedu a podpredsedu vymenúva a odvoláva minister

životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „minister“). Skúšobná komisia

je najmenej päťčlenná. Členmi skúšobnej komisie sú odborníci z oblasti geológie a

zamestnanci ministerstva.

(3)

Činnosť skúšobnej komisie riadi predseda skúšobnej komisie a v čase jeho neprítomnosti

podpredseda skúšobnej komisie.

(4)

Skúšobná komisia zasadá podľa potreby.

(5)

Podpredseda skúšobnej komisie zabezpečuje riadne vedenie a uchovávanie dokumentácie

o skúškach.

(6)

Skúšku tvorí

a)

písomná časť, ktorou sa overuje znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich

geologické práce; písomná časť skúšky sa vykoná formou testu, ktorý obsahuje 20 otázok,

b)

ústna časť, pri ktorej sa posudzuje odborná úroveň doterajších geologických prác,

na ktorých vykonávaní sa žiadateľ podieľal, znalosť súvisiacich všeobecne záväzných

právnych predpisov a súvisiacich slovenských technických noriem; pri ústnej časti

skúšky žiadateľ odpovedá na otázky člena skúšobnej komisie, ktorý je odborníkom v

oblasti, na ktorú sa žiada odborná spôsobilosť.

(7)

Termín a miesto skúšky oznámi predseda skúšobnej komisie žiadateľovi písomne najneskôr

15 dní pred jej konaním.

(8)

Žiadateľ úspešne vykonal skúšku, ak vyhovel z písomnej časti skúšky a z ústnej časti

skúšky. Ak žiadateľ v písomnej časti skúšky nedosiahol najmenej 80 % požadovaných

správnych odpovedí, ústna skúška sa nekoná.

(9)

Žiadateľ podľa

§ 10 ods. 4

úspešne vykonal skúšku, ak v písomnej časti skúšky dosiahol najmenej 80 % správnych

odpovedí.

(10)

Výsledok skúšky sa hodnotí klasifikačným stupňom „vyhovel“ alebo „nevyhovel“.

(11)

Výsledok skúšky oznámi žiadateľovi predseda skúšobnej komisie ústne v deň vykonania

skúšky. Neúspešného žiadateľa poučí o možnosti vykonania opakovanej skúšky.

(12)

O priebehu skúšky sa vyhotoví zápisnica v deň vykonania skúšky, v ktorej sa uvedú

výsledky skúšky; zápisnicu o výsledku skúšky podpisuje predseda skúšobnej komisie,

podpredseda skúšobnej komisie a všetci členovia skúšobnej komisie prítomní na zasadnutí

komisie.

(13)

Zápisnica, ktorej súčasťou je aj písomný test žiadateľa, slúži ako podklad na vydanie

preukazu o odbornej spôsobilosti.

(14)

Preukaz o odbornej spôsobilosti sa vydá žiadateľovi, ktorý bol hodnotený klasifikačným

stupňom „vyhovel“.

(15)

Podrobnosti o činnosti skúšobnej komisie a o kritériách hodnotenia skúšky upravuje

skúšobný poriadok skúšobnej komisie.

§ 12

Náležitosti a evidencia pečiatok

(1)

Pečiatka je okrúhla s priemerom 36 mm. V strede je umiestnený štátny znak Slovenskej

republiky. Po obvode je v kruhopise uvedené meno a priezvisko odborne spôsobilej osoby,

priznaná odborná spôsobilosť na geologické práce a poradové číslo, pod ktorým bol

vydaný preukaz o odbornej spôsobilosti.

(2)

Odborne spôsobilá osoba zašle ministerstvu odtlačok pečiatky na účel evidencie. Vydané

pečiatky a zoznam odborne spôsobilých osôb, ktoré sú oprávnené používať pečiatku,

eviduje ministerstvo.

§ 13

Projektovanie geologickej úlohy

(1)

Pri projektovaní geologickej úlohy sa vypracúva projekt geologickej úlohy (ďalej

len „projekt“), a ak to vyžaduje rozsah a zložitosť geologickej úlohy, jeho súčasťou

je aj prípravná dokumentácia.

(2)

V projekte sa určuje postup a podmienky odborného, efektívneho a bezpečného riešenia

geologickej úlohy.

(3)

Projekt sa obmedzuje na nevyhnutný rozsah zodpovedajúci povahe a zložitosti geologickej

úlohy a geologických prác potrebných na jej riešenie.

(4)

Projekt sa uchováva u zhotoviteľa geologických prác počas riešenia geologickej úlohy

a počas troch rokov po jej skončení.

(5)

Pri vypracúvaní projektu sa zohľadnia výsledky už vykonaných výskumov a prieskumov,

ako aj geologické poznatky o území a o jeho prírodných pomeroch a vykonajú sa nevyhnutné

zistenia v teréne. Ak bola vypracovaná prípravná dokumentácia, vychádza sa pri vypracúvaní

projektu z jej záverov.

§ 14

Stret záujmov

(1)

Ak sa na riešenú geologickú úlohu nevypracúva projekt, doklady o riešení stretu záujmov

sa uchovávajú tri roky po jej skončení u zhotoviteľa geologických prác.

(2)

Ak ide o prieskum, pri ktorom sa nepoužijú technické práce, doklady o riešení stretu

záujmov sa doložia vyjadrením orgánu ochrany prírody a krajiny.

2

)

§ 15

Prípravná dokumentácia

(1)

Prípravná dokumentácia sa vypracúva ako všeobecné riešenie alebo ako prípravná štúdia;

jej obsah a skladbu vymedzí objednávateľ.

(2)

Vo všeobecnom riešení sa

a)

vymedzuje geologický zámer v širších hospodárskych, technických a vedeckých súvislostiach,

b)

preukazuje účelnosť, realizovateľnosť a racionálnosť geologického zámeru,

c)

uvádza prehľad prác a odhad nákladov,

d)

uvádzajú podklady na koncepcie a návrhy dlhodobých výhľadov a plánov geologických

prác.

(3)

V prípravnej štúdii sa

a)

hodnotia alebo spresňujú prognózne zdroje nerastov a očakávané množstvá podzemných

vôd a posudzuje sa očakávaný hospodársky prínos,

b)

navrhuje a odôvodňuje optimálna lokalita geologického prieskumu,

c)

analyzujú a navrhujú rôzne metodické a technické postupy riešenia geologickej úlohy,

d)

hodnotí hospodársky prínos uvažovaných riešení a pripravujú sa podklady na ich ekonomické

odôvodnenie.

(4)

V prípravnej štúdii sanácie geologického prostredia podľa

§ 9 písm. c) až e)

alebo sanácie environmentálnej záťaže sa

a)

na základe výsledkov geologického prieskumu životného prostredia hodnotí a posudzuje

uskutočniteľnosť sanácie geologického prostredia podľa

§ 9 písm. c) až e)

alebo sanácie environmentálnej záťaže,

b)

analyzujú a navrhujú rôzne metodické a technické postupy sanácie geologického prostredia

podľa

§ 9 písm. c) až e)

alebo sanácie environmentálnej záťaže,

c)

posudzujú riziká jednotlivých riešení sanácie geologického prostredia podľa

§ 9 písm. c) až e)

alebo sanácie environmentálnej záťaže,

d)

posudzuje ekonomická efektívnosť jednotlivých riešení sanácie geologického prostredia

podľa

§ 9 písm. c) až e)

alebo sanácie environmentálnej záťaže.

§ 16

Projekt

(1)

Projekt obsahuje spôsob riešenia geologickej úlohy, jej zabezpečenie, harmonogram

a predpokladané výsledky geologických prác. Súčasťou projektu financovaného z prostriedkov

štátneho rozpočtu alebo z iných verejných zdrojov je odôvodnenie geologickej úlohy

a rozpočet geologickej úlohy.

(2)

V projekte možno určiť postupné vyhodnocovanie výsledkov geologických prác čiastkovými

záverečnými správami.

(3)

Projekt na titulnom liste obsahuje

a)

názov geologickej úlohy,

b)

dátum vyhotovenia,

c)

druh geologických prác,

d)

etapu geologického prieskumu,

e)

názov objednávateľa a zhotoviteľa geologických prác a podpis štatutárneho orgánu

objednávateľa a zhotoviteľa geologických prác, zástupcu zhotoviteľa geologických prác,

ak bol ustanovený, a zodpovedného riešiteľa geologickej úlohy.

§ 17

Spôsob riešenia a zabezpečenie geologickej úlohy v projekte

(1)

Spôsob riešenia geologickej úlohy v geologickej časti projektu obsahuje

a)

miestopisné vymedzenie skúmaného územia alebo skúmaného objektu obsahujúce primerane

k veľkosti územia číslo mapového listu v mierke 1 : 10 000 alebo 1 : 50 000, názov

a číselný kód kraja, okresu a obce, názov katastrálneho územia a kód katastra,

b)

cieľ geologickej úlohy uvádzajúci okruh otázok, ktoré treba riešiť s prihliadnutím

na budúce hospodárske, technické, prípadne vedecké využitie ich výsledkov,

c)

východiskové údaje o území, o geologických činiteľoch podmieňujúcich jej riešenie

a doterajšiu geologickú preskúmanosť územia,

d)

vzťah k tvorbe a ochrane životného prostredia,

e)

postup riešenia a jeho odôvodnenie,

f)

špecifikáciu, počet a rozsah projektovaných druhov prác vrátane technologických prác

a špeciálnych prác a skúšok s časovou nadväznosťou na ich realizáciu,

g)

kvalitatívne požiadavky na vykonávanie geologických prác a špecifikáciu kontrolných

prác počas riešenia,

h)

mapy, rezy, výkresy, ktoré vyjadrujú cieľ geologickej úlohy a spôsob jej riešenia,

i)

doklady o spôsobe riešenia stretu záujmov, ak ide o stret záujmov,

j)

zoznam použitej literatúry a iných zdrojov.

(2)

Zabezpečenie riešenia geologickej úlohy v technickej časti projektu obsahuje

a)

určenie technologických postupov projektovaných geologických prác vrátane podmienok

na vykonávanie geologických prác,

b)

určenie technických prostriedkov na riešenie geologickej úlohy,

c)

určenie miesta a spôsobu ukladania nerastnej suroviny, vzoriek, vrtnej drviny, použitého

vrtného výplachu, vypúšťania podzemných vôd a iných látok získaných pri vykonávaní

geologických prác,

d)

určenie spôsobu nakladania s odpadmi vzniknutými pri vykonávaní geologických prác,

e)

riešenie likvidačných, prípadne zabezpečovacích a rekultivačných prác,

f)

spôsob zabezpečenia vstupov na pozemky, opatrenia na zabezpečenie záujmov chránených

osobitnými predpismi a opatrenia na zamedzenie vzniku škôd pri vykonávaní geologických

prác, spôsob náhrady škôd a opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci a bezpečnosti prevádzky, protipožiarne opatrenia, sociálne a hygienické vybavenie.

§ 18

Rozpočet geologickej úlohy

(1)

Rozpočet geologickej úlohy obsahuje vyčíslenie predpokladaných nákladov na geologické

práce zahrnuté do projektu vrátane nákladov na projekt, vypracovanie a posudzovanie

záverečnej správy, zabezpečenie, údržbu a likvidáciu geologických diel a geologických

objektov a dohodnutej rezervy na krytie nákladov, ktoré nemožno v projekte predvídať.

(2)

Rozpočet geologickej úlohy obsahuje vyčíslenie predpokladaných nákladov na geologickú

úlohu podľa druhu prác. Druhom prác sa rozumejú najmä geologické činnosti, technické

práce, geofyzikálne práce, geochemické práce, technologické práce, laboratórne práce,

terénne meračské práce, vzorkovacie práce a geodetické činnosti.

§ 19

Odôvodnenie geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu

(1)

V odôvodnení geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu sa odôvodňuje hospodárska

potreba alebo iná potreba jej riešenia, ak ide o návrh variantných riešení, aj prínos

riešenia doložený prípadným porovnaním rozpočtových nákladov.

(2)

Pri odôvodnení sa vychádza z geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu,

prihliada sa aj na geologický zámer, najmä na potrebné geologické práce v nasledujúcich

etapách geologického prieskumu, prípadne aj na možné využitie geologických diel a

geologických objektov po skončení geologického prieskumu na iné účely. Odôvodnením

geologickej úlohy môže byť aj odvolanie sa na schválenú prípravnú dokumentáciu alebo

na záverečnú správu predchádzajúcej etapy geologického prieskumu, ak obsahuje odôvodnenie

nasledujúcej etapy geologického prieskumu.

§ 20

Osobitné náležitosti projektu

Osobitnými náležitosťami projektu sú, ak ide o

a)

ložiskový geologický prieskum,

1.

údaje o prognóznych zdrojoch nerastov a o preskúmaných zásobách nerastov v skúmanom

ložisku podľa kategórií s podmienkami využiteľnosti zásob, podľa ktorých boli vyhodnotené

s podmienkami využiteľnosti zásob, podľa ktorých boli vyhodnotené,

2.

očakávané množstvo a kvalita prírastkov zásob ložiska podľa kategórií,

b)

hydrogeologický prieskum,

1.

údaje o množstvách podzemných vôd v záujmovom území a údaje o súčasných odberoch,

alebo o množstvách geotermálnej energie,

2.

očakávané množstvá podzemných vôd a ich kvalita podľa kategórií, ak je cieľom geologickej

úlohy overenie množstiev a kvality podzemných vôd, alebo množstvá geotermálnej energie,

c)

geologický prieskum životného prostredia, ktorým sa zisťuje a overuje pravdepodobná

environmentálna záťaž,

1.

údaje o činnosti, ktorá viedla ku vzniku pravdepodobnej environmentálnej záťaže,

2.

identifikácia a charakteristika pravdepodobného zdroja úniku znečisťujúcich látok,

3.

identifikácia a charakteristika predpokladaných znečisťujúcich látok,

4.

údaje o charaktere horninového prostredia v pásme prevzdušnenia a pásme nasýtenia,

d)

geologický prieskum životného prostredia, ktorým sa zisťuje a overuje znečistenie

spôsobené činnosťou človeka alebo environmentálna záťaž,

1.

údaje o činnosti, ktorá viedla ku vzniku znečistenia spôsobeného činnosťou človeka

alebo environmentálnej záťaže,

2.

identifikácia zdroja úniku znečisťujúcich látok,

3.

údaje o rozsahu a stupni znečistenia životného prostredia,

4.

údaje o smere šírenia znečisťujúcich látok,

5.

charakteristika zistených znečisťujúcich látok vrátane ich kvantitatívnych a kvalitatívnych

parametrov,

6.

údaje o charaktere horninového prostredia v pásme prevzdušnenia a pásme nasýtenia,

e)

sanáciu geologického prostredia podľa

§ 9 písm. c) až e)

alebo sanáciu environmentálnej záťaže,

1.

údaje o výsledkoch geologického prieskumu životného prostredia, ktorým sa zistilo

znečistenie spôsobené činnosťou človeka alebo environmentálna záťaž,

2.

výsledky analýzy rizika znečisteného územia.

§ 21

Schvaľovanie projektu

Projekt schvaľuje objednávateľ. Schválenie sa na projekte vyznačuje doložkou, v ktorej

sa uvedie meno a priezvisko a podpis štatutárneho orgánu objednávateľa, dátum schválenia

a odtlačok úradnej pečiatky objednávateľa.

§ 21a

Geologický zámer

(1)

Na vypracovanie geologického zámeru sa vzťahuje

§ 16 ods. 3

a

§ 17 ods. 1 písm. a)

,

b)

,

e)

a

f)

.

(2)

Na schvaľovanie geologického zámeru sa vzťahuje

§ 21

.

§ 21b

Geologické štúdie a odborné geologické posudky

Ak pri geologickej štúdii alebo odbornom geologickom posudku nie je vypracovaný projekt,

nahrádza sa objednávkou alebo zmluvou o dielo, ktorá sa uchováva tri roky po vypracovaní

geologickej štúdie alebo odborného geologického posudku u zhotoviteľa geologických

prác.

§ 22

Ohlasovanie geologických prác

(1)

Zhotoviteľ geologických prác v ohlásení geologických prác uvedie

a)

názov a sídlo zhotoviteľa geologických prác, názov a sídlo objednávateľa,

b)

názov geologickej úlohy, číslo geologickej úlohy, vymedzenie geologických prác, etapu

geologického prieskumu,

c)

názov a kód katastrálneho územia, názov a číselný kód okresu, prípadne iné miestopisné

určenie skúmaného územia alebo skúmaného objektu,

d)

cieľ geologickej úlohy,

e)

vymedzenie, špecifikáciu, počet a rozsah geologických prác,

f)

vymedzenie územia vykonávaných geologických prác v Základnej mape Slovenskej republiky

v mierke 1 : 50 000 alebo v mierke 1 : 25 000, prípadne v inej mierke,

g)

dátum začatia a plánovaného ukončenia geologických prác.

(2)

Ak údaje v ohlásení geologických prác nie sú dostatočné, doplní ich zhotoviteľ na

základe výzvy Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.

(3)

Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra sa bezodkladne ohlasuje

a)

zmena územia projektovaných geologických prác,

b)

zmena cieľa geologických prác alebo rozsahu geologických prác,

c)

skutočnosť, že ohlásené geologické práce sa nebudú vykonávať.

(4)

Elektronické ohlasovanie sa vykonáva na webovom sídle Štátneho geologického ústavu

Dionýza Štúra.

§ 23

Začatie riešenia geologickej úlohy

(1)

Geologickú úlohu, na ktorej riešenie sa vzťahuje povinnosť vypracovať projekt, možno

začať riešiť len na základe schváleného projektu. Výnimočne sa môže začať riešiť geologická

úloha so súhlasom jej objednávateľa pred schválením projektu počas jeho vypracúvania,

a to v prípadoch, ak

a)

geologickými prácami možno odvrátiť alebo zmierniť účinky hroziacej havárie a živelnej

pohromy,

b)

sú geologické práce nevyhnutné na odstránenie následkov havárie a živelnej pohromy,

c)

by neskorším začatím riešenia mohli vzniknúť škody na nehnuteľnostiach alebo iné

škody, ktorým možno predčasným začatím geologických prác zabrániť.

(2)

Ak sa geologická úloha začne riešiť pred schválením projektu, musí byť projekt schválený

do troch mesiacov odo dňa začatia jej riešenia.

(3)

Geologickú úlohu na vybrané geologické práce možno začať riešiť až po určení prieskumného

územia.

§ 24

Podmienky riešenia geologickej úlohy

(1)

Pri riešení geologickej úlohy sa

a)

postupuje podľa harmonogramu geologickej úlohy, ale najskôr sa uskutočňujú geologické

práce, ktorých výsledky môžu slúžiť na vykonanie následných geologických prác,

b)

postupuje podľa technických požiadaviek a technologických podmienok uvedených v projekte

a právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

c)

zabezpečujú, prípadne vyhotovujú mapové podklady a zameriava sa na geologické práce

podľa osobitných predpisov

3

)

a slovenských technických noriem

4

)

s presnosťou zodpovedajúcou účelu ich využitia.

(2)

Pri riešení geologickej úlohy sa postupuje tak, aby sa čo najmenej zasahovalo do

práv a právom chránených záujmov vlastníka nehnuteľnosti, správcu alebo nájomcu a

aby nevznikali škody, ktorým možno zabrániť.

(3)

Zhotoviteľ geologických prác môže vykonanie niektorých geologických prác alebo ucelených

častí riešenia geologickej úlohy zadať inému zhotoviteľovi geologických prác len so

súhlasom objednávateľa, čo ho nezbavuje zodpovednosti voči objednávateľovi za ich

odborné vykonanie.

§ 25

Riadenie riešenia geologickej úlohy

(1)

Pri riešení geologickej úlohy sa priebežne kontroluje, či jej cieľ je dosiahnuteľný,

či projektované riešenie geologickej úlohy je v súlade so skutočnosťami zistenými

geologickými prácami a či projektované metodické postupy a práce vyhovujú podmienkam

uvedeným v projekte a poznatkom získaným počas riešenia geologickej úlohy. Kontrolu

riešenia geologickej úlohy vykonáva objednávateľ a osoba vykonávajúca odborný geologický

dohľad podľa

§ 9b ods. 1

.

(2)

Zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy

a)

riadi, koordinuje a rieši geologickú úlohu,

b)

zabezpečuje vytýčenie geologických prác v teréne, najmä prác technického charakteru,

c)

kontroluje správnosť vykonávania geologických prác,

d)

zabezpečuje geologickú dokumentáciu, jej vedenie a uchovávanie,

e)

zabezpečuje vyhodnocovanie čiastkových výsledkov,

f)

navrhuje zmeny projektu, zámenu geologických prác alebo zastavenie geologických prác,

ak nemožno dosiahnuť ich cieľ,

g)

oznamuje objednávateľovi prípadné strety záujmov zistené pri realizácii geologických

prác,

h)

spracúva výsledky riešenia geologickej úlohy v záverečnej správe a v odborných publikáciách

podľa projektu.

(3)

Osoba vykonávajúca odborný geologický dohľad podľa

§ 9b ods. 1

a)

kontroluje správnosť vykonávania geologických prác,

b)

vypracúva štvrťročné správy o priebehu riešenia geologickej úlohy, ktoré do 15 dní

po uplynutí príslušného obdobia podáva objednávateľovi.

§ 26

Zmena projektu

(1)

Zhotoviteľ geologických prác pri riešení geologickej úlohy navrhne zmenu projektu,

ak zistí, že

a)

na riešenie geologickej úlohy treba zvoliť na základe čiastkových výsledkov riešenia

zásadne iný metodický alebo technický postup, ako určil projekt, alebo vykonať podstatne

väčší rozsah geologických prác, ako bol schválený,

b)

nemožno dosiahnuť ciele geologickej úlohy sledované projektom, najmä ak sa geologické

pomery a výsledky riešenia podstatne líšia od predpokladov uvažovaných v projekte.

(2)

Zmena projektu obsahuje primerane náležitosti uvedené v

§ 16 ods. 1

a

3

a dôvody vypracovania zmeny projektu.

§ 26a

Zámena geologických prác

(1)

Zhotoviteľ geologických prác pri riešení geologickej úlohy navrhne zámenu geologických

prác, ak zistí, že bez zmeny schváleného rozpočtu geologickej úlohy je potrebné vykonať

projektované druhy prác v inom rozsahu.

(2)

Zámenou geologických prác možno zvýšiť alebo znížiť cenu druhu prác podľa

§ 18 ods. 2

, okrem geologických činností, najviac o 20 %.

(3)

Na čerpanie rozpočtovej rezervy sa odsek 2 nevzťahuje.

(4)

Na zámenu geologických prác sa primerane vzťahujú

§ 16 ods. 1

a

3

.

§ 27

Dokumentovanie geologickej úlohy

(1)

Pri riešení geologickej úlohy sa zabezpečuje, aby sa všetky realizované geologické

práce riadne a včas dokumentovali a aby sa o nich viedla, dopĺňala a uchovávala geologická

dokumentácia.

(2)

Geologickú dokumentáciu tvorí písomná dokumentácia, grafická dokumentácia a hmotná

dokumentácia. Geologická dokumentácia obsahuje geologické, technické a iné údaje o

skutočnostiach a javoch zistených pri riešení geologickej úlohy dôležité na využitie

jej výsledkov a jej kontrolu spolu s poznatkami významnými z hľadiska komplexného

vykonávania a hodnotenia geologických prác.

§ 28

Obsah a členenie geologickej dokumentácie

(1)

Geologická dokumentácia obsahuje údaje a poznatky o geologických, geofyzikálnych,

chemických, technologických, fyzikálno-mechanických a iných skutočnostiach a javoch

zistených pri riešení geologickej úlohy, výsledky laboratórneho a iného zhodnotenia

a údaje o geologických dielach a geologických objektoch.

(2)

Geologická dokumentácia obsahuje

a)

názov geologickej úlohy, dátum jej vyhotovenia alebo doplnenia,

b)

názov zhotoviteľa geologických prác,

c)

označenie miesta a údaje o situovaní geologického diela alebo geologického objektu,

prípadne jeho súradnice, ak to určuje technická norma alebo projekt,

d)

meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá dokumentáciu vyhotovila, doplnila a kontrolovala.

(3)

Geologická dokumentácia sa člení na

a)

prvotnú geologickú dokumentáciu,

b)

súhrnnú geologickú dokumentáciu.

§ 29

Prvotná geologická dokumentácia

(1)

Prvotná geologická dokumentácia sa člení na

a)

písomnú geologickú dokumentáciu,

b)

grafickú geologickú dokumentáciu,

c)

hmotnú geologickú dokumentáciu.

(2)

Prvotná geologická dokumentácia zaznamenáva údaje, skutočnosti a javy získané na

skúmanom území, prípadne v geologickom diele alebo geologickom objekte. Zahŕňa najmä

písomné a grafické, prípadne fotografické záznamy dokumentujúce geologické práce,

opis a vyznačenie odberov vzoriek, výsledky ich rozborov a skúšok, protokoly o zabezpečení,

o údržbe a o likvidácii geologických diel a geologických objektov a o vyraďovaní geologickej

dokumentácie a evidenčné knihy.

(3)

Súčasťou prvotnej písomnej geologickej dokumentácie a prvotnej grafickej geologickej

dokumentácie sú aj prevádzkové záznamy.

(4)

Prvotná geologická dokumentácia sa vykonáva tak, aby sa

a)

zaznamenali zistené údaje, skutočnosti a javy v priebehu riešenia geologickej úlohy

a realizácie geologických prác, ako aj ich prípadné zmeny v závislosti od času, napríklad

hydrogeologické pozorovanie, znečistenie a výrony plynov,

b)

podľa nej usmerňovalo riešenie geologickej úlohy,

c)

určovali dokumentované miesta aj po časovom odstupe a aby sa mohla následne kontrolovať

jej správnosť,

d)

zabránilo znehodnoteniu alebo narušeniu vzoriek pri odbere, doprave a uchovávaní,

e)

zabezpečila jej trvanlivosť.

§ 30

Prvotná písomná geologická dokumentácia a prvotná grafická geologická dokumentácia

(1)

Prvotná písomná geologická dokumentácia a prvotná grafická geologická dokumentácia

odkryvov hornín, horizontálnych, zvislých a úklonných banských diel, rýh, výkopov,

odkopov, lomových stien a vrtov okrem náležitostí uvedených v

§ 28 ods. 2

obsahujú

a)

druh a označenie dokumentovaného geologického diela alebo geologického objektu, mierku

zobrazenia, prípadne jeho priestorový priebeh, ako aj dátum jeho začatia a skončenia,

b)

pozorované a zistené geologické skutočnosti a javy, najmä mineralogické, petrologické,

stratigrafické, štruktúrne, tektonické, ložiskové, hydrogeologické a inžinierskogeologické,

c)

miesta odberov vzoriek s označením druhu vzorky a výsledky jej rozborov a skúšok,

d)

iné údaje získané napríklad hydrogeologickým pozorovaním a meraním, inklinometrickým

a karotážnym meraním, geofyzikálnymi a geochemickými prácami.

(2)

Prvopis prvotnej písomnej geologickej dokumentácie a prvopis prvotnej grafickej geologickej

dokumentácie sa vyhotovujú tak, aby sa zachovala ich dokumentárna hodnota; môžu sa

vyhotovovať aj v digitálnej forme.

§ 31

Prevádzkové záznamy

(1)

Na pracovisku technických prác sa zabezpečí vedenie prevádzkových záznamov formou

denného hlásenia, vrtného denníka, banského denníka alebo stavebného denníka.

(2)

Do prevádzkových záznamov sa zapisujú mená a priezviská osôb, ktoré vykonávajú geologické

práce, ich vymedzenie, kvalita a čas vykonávania týchto prác, miesto odberu a druh

geologických vzoriek odoberaných počas realizácie prác, čas, druh a výsledky technických

skúšok a meraní, opis zvláštnych geologických a iných prejavov, ako sú napríklad výrony

vody, plynu, tekutých pieskov, uhľovodíkov, strata vrtného výplachu a výskyt kaverny.

Ďalej sa zapisujú alebo zakladajú príkazy a opatrenia riadiacich, dozorných a kontrolných

orgánov týkajúce sa najmä usmerňovania prác na pracovisku a bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci.

(3)

Prevádzkové záznamy sa vedú súbežne s vykonávaním technických prác na účely preukázania

ich priebehu, dosahovaných výsledkov a pre potreby ich kontroly.

(4)

Prevádzkové záznamy sa vedú aj o zabezpečení, o údržbe a o likvidácii geologických

diel a geologických objektov.

§ 32

Prvotná hmotná geologická dokumentácia

(1)

Prvotná hmotná geologická dokumentácia zahŕňa vzorky, najmä na mineralogické rozbory,

biostratigrafické rozbory, chemické rozbory, mikrobiologicko-biologické rozbory, rádiologické

rozbory, fyzikálne rozbory, geotechnické rozbory a technologické skúšky, ako aj výbrusy

a nábrusy z týchto vzoriek a vzorky na dokumentovanie dôležitých geologických skutočností

a javov.

(2)

Prvotná hmotná geologická dokumentácia okrem náležitostí uvedených v

§ 28 ods. 2

obsahuje

a)

označenie vzorky, dátum a miesto odberu, rozmery, prípadne jej hmotnosť,

b)

spôsob odberu vzorky a jej účel,

c)

odkaz na prvotnú písomnú geologickú dokumentáciu a prvotnú grafickú geologickú dokumentáciu,

d)

protokol o odobratí vzorky, ak to určuje technická norma alebo projekt,

e)

dátum odoslania vzorky na skúšky a rozbory a dátum dodania ich výsledkov.

(3)

Ak sa vzorky spracúvajú v laboratóriu, vedie sa o nich evidencia, ktorá obsahuje

náležitosti uvedené v

§ 30 ods. 1 písm. a), b)

a

d)

, ako aj výsledky kontrolných analýz. Laboratórium eviduje a uchováva duplikáty vzoriek,

odpisy skúšobných listov o výsledkoch ich skúšok a rozborov a vedie o tom evidenčnú

knihu.

(4)

Správnosť skúšok a rozborov vzoriek sa preveruje kontrolnými skúškami a rozbormi

a podľa potreby aj kontrolným vzorkovaním. Zásady tejto kontroly sa uvádzajú v projekte

geologických prác.

§ 33

Súhrnná geologická dokumentácia

(1)

V súhrnnej geologickej dokumentácii sa vyhodnocujú výsledky prvotnej geologickej

dokumentácie a tie sa zahŕňajú do súhrnných celkov tak, aby sa mohlo podľa nich usmerňovať

ďalšie riešenie geologickej úlohy sledujúce splnenie cieľa geologickej úlohy uvedeného

v projekte.

(2)

Súhrnná geologická dokumentácia sa člení na

a)

písomnú geologickú dokumentáciu,

b)

grafickú geologickú dokumentáciu.

(3)

Súhrnná geologická dokumentácia obsahuje najmä geologické povrchové a banské mapy,

tematické, účelové, syntetické, asociačné a iné mapy, zvislé a horizontálne rezy,

nákresy, fotografie a iné súbory a celky s podrobnosťami a špecifikáciou podľa cieľa

geologických prác, s potrebnými opismi, vysvetlivkami a správami a so zhodnotením

výsledkov rozborov vzoriek a skúšok.

(4)

Súhrnná geologická dokumentácia okrem náležitostí uvedených v

§ 28 ods. 2

obsahuje

a)

druh a označenie súhrnnej geologickej dokumentácie,

b)

polohopisné a miestopisné zobrazenie dokumentovaných objektov s odlíšením objektov

prevzatých z iných skôr vykonaných geologických prác a mierku zobrazenia,

c)

ďalšie údaje použité pri spracovaní a zhodnotení geologickej dokumentácie potrebné

na súhrnné vyjadrenie zistených skutočností a predpokladov.

(5)

Súhrnná geologická dokumentácia sa zobrazuje do meračskej dokumentácie tak, aby mala

trvalú dokumentárnu hodnotu.

5

)

(6)

Súhrnná geologická dokumentácia sa spracúva do konečnej podoby počas vyhodnotenia

geologickej úlohy v záverečnej správe.

(7)

Súhrnná geologická dokumentácia sa spracúva okrem písomnej formy a grafickej formy

aj v digitálnej forme.

§ 34

Lehoty na vyhotovenie geologickej dokumentácie

(1)

Prvotná písomná geologická dokumentácia a prvotná grafická geologická dokumentácia

sa vyhotovujú súbežne s riešením geologickej úlohy, a to najneskôr do jedného mesiaca

od skončenia realizácie geologických prác. Ich doplnenie a spresnenie sa vykonáva

podľa výsledkov rozborov vzoriek a skúšok do jedného mesiaca od ich dodania. Ak by

sa odkladom vyhotovenia prvotnej geologickej dokumentácie znemožnilo jej náležité

spracovanie alebo odber vzoriek a údaje by neboli spoľahlivé alebo ak to vyžaduje

bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a bezpečnosť prevádzky, úseky prieskumných

diel sa dokumentujú bezodkladne.

(2)

Vzorky prvotnej hmotnej geologickej dokumentácie sa odoberajú a odosielajú na rozbory

a skúšky v súlade so schváleným projektom. Bezodkladne sa odoberú vzorky z tých úsekov

geologických diel a geologických objektov, pri ktorých by sa odkladom zmarila možnosť

ich odberu alebo vzorky by sa narušili, prípadne by sa ohrozila možnosť usmerňovať

ďalšie riešenie geologickej úlohy podľa výsledkov ich rozborov a skúšok.

(3)

V laboratóriách sa vzorky prvotnej hmotnej geologickej dokumentácie spracúvajú v

lehotách určených v harmonograme geologických prác a vzorky rozhodujúce na usmernenie

ďalšieho riešenia geologickej úlohy v lehote požadovanej zodpovedným riešiteľom geologickej

úlohy.

(4)

Súhrnná geologická dokumentácia sa spracúva od začiatku vykonávania geologických

prác a dopĺňa sa priebežne, najneskôr do termínu skončenia záverečnej správy.

§ 35

Uchovávanie geologickej dokumentácie

(1)

Zhotoviteľ geologických prác uchováva geologickú dokumentáciu do jej odovzdania objednávateľovi

alebo Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra.

(2)

Ak hmotná geologická dokumentácia niektorých nerastov, najmä soli, uhlia, rádioaktívnych

nerastov, vyžaduje osobitný spôsob jej uchovávania, podmienky určí projekt.

(3)

Odseky 1 a 2 sa vzťahujú aj na toho, komu bola geologická dokumentácia odovzdaná.

§ 36

Vyraďovanie geologickej dokumentácie

(1)

Geologická dokumentácia, ktorá neposkytuje ďalšie geologické ani technologické informácie

a nie je potrebná na dokumentovanie a odôvodnenie riešenia geologickej úlohy ani na

kontrolu geologických prác, sa vyraďuje.

(2)

Ak je geologická dokumentácia vypracovaná aj v digitálnej forme, zabezpečí sa možnosť

jej trvalého používania.

(3)

Vyraďovanie hmotnej geologickej dokumentácie sa uskutočňuje po dohode s objednávateľom.

(4)

Vyraďovanie hmotnej geologickej dokumentácie sa uskutočňuje až po náležitom písomnom

a grafickom zdokumentovaní technických prác, prípadne po schválení záverečnej správy.

§ 37

Výsledky riešenia geologických prác

(1)

Zhotoviteľ geologických prác spracuje výsledky riešenia geologickej úlohy v záverečnej

správe, a to aj vtedy, ak sa nedosiahol cieľ alebo ak sa riešenie vykonalo len čiastočne.

(2)

Výsledky riešenia geologickej úlohy možno vyhodnocovať aj čiastkovými záverečnými

správami.

(3)

Zhotoviteľ geologických prác vyhodnotí výsledky geologického výskumného projektu

alebo grantu financovaného zo štátneho rozpočtu alebo iných verejných zdrojov (ďalej

len „výskumný projekt alebo grant“) v písomnej správe v jazyku, ktorý požaduje objednávateľ

s abstraktom v štátnom jazyku.

(4)

Osoba vykonávajúca odborný geologický dohľad podľa

§ 9b ods. 1

spracuje záverečnú správu o dosiahnutí cieľov geologickej úlohy uvedenej v

§ 9

a

9a

.

§ 38

Záverečná správa a správa z výskumného projektu alebo grantu

(1)

Záverečná správa dokumentuje výsledky riešenia geologickej úlohy; jej rozsah a obsah

sa prispôsobujú cieľom a zámerom geologickej úlohy v súlade s projektom geologickej

úlohy.

(2)

Obsah a náležitosti záverečnej správy z geologického výskumu, záverečnej správy s

výpočtom zásob ložiska, záverečnej správy s výpočtom množstiev vôd, záverečnej správy

s analýzou rizika znečisteného územia, záverečnej správy s výpočtom množstva geotermálnej

energie, záverečnej správy s výpočtom objemu prírodných horninových štruktúr a podzemných

priestorov na účely ukladania a záverečnej správy zo sanácie geologického prostredia

sú uvedené v prílohách č. 4 až 13.

(3)

Na obsah a náležitosti záverečnej správy neuvedenej v odseku 2 sa primerane vzťahuje

príloha č. 4.

(4)

Na vypracovanie čiastkovej záverečnej správy sa vzťahujú primerane odseky 2 a 3.

(5)

Záverečná správa podpísaná štatutárnym orgánom zhotoviteľa geologických prác, zodpovedným

riešiteľom geologickej úlohy a zástupcom zhotoviteľa geologických prác, ak bol ustanovený,

sa vyhotovuje tak, aby sa zachovala jej trvalá dokumentárna hodnota.

(6)

Rozsah a obsah správy z výskumného projektu alebo grantu sa prispôsobí požiadavke

objednávateľa. Povinnú prílohu správy z výskumného projektu alebo grantu tvoria odborné

články.

§ 39

Osobitné náležitosti záverečnej správy

(1)

V záverečnej správe s odborným odhadom prognóznych zdrojov nerastov sa tieto prognózne

zdroje nerastov vyhodnocujú podľa podmienok uvedených v prílohe č. 2. Záverečná správa

v takých prípadoch obsahuje evidenčný list prognóznych zdrojov nerastov.

(2)

Osobitné náležitosti záverečnej správy s výpočtom zásob ložiska sú

a)

návrh na schválenie zásob ložiska, ktorý obsahuje identifikačné údaje o ložisku,

jeho miestopisnú polohu, nerastnú skladbu, geologickú charakteristiku a opis ložiska,

b)

podmienky a spôsob ochrany a využívania ložiska,

c)

stav a kvalita zásob ložiska podľa kategórií a typov,

d)

podmienky využiteľnosti ložiska.

(3)

Osobitné náležitosti záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody sú

a)

návrh na schválenie množstiev podzemnej vody,

b)

podmienky a spôsob ochrany a využívania týchto vôd,

c)

stav množstiev podzemných vôd podľa kategórií.

(4)

Osobitné náležitosti záverečnej správy s výpočtom množstva geotermálnej energie sú

a)

návrh na schválenie množstva geotermálnej energie,

b)

výpočet množstva geotermálnej energie podľa kategórií,

c)

podmienky a spôsob ochrany a využívania geotermálnej energie.

(5)

Osobitné náležitosti záverečnej správy geologického prieskumu životného prostredia,

pri ktorom sa zistilo a overilo závažné znečistenie územia spôsobeného činnosťou človeka

alebo environmentálna záťaž, sú

a)

analýza rizika znečisteného územia podľa prílohy č. 9,

b)

údaje o preprave a spôsobe nakladania s odpadmi,

c)

návrh monitorovania geologických faktorov životného prostredia s konkretizáciou sledovaných

parametrov.

(6)

Osobitné náležitosti záverečnej správy zo sanácie geologického prostredia podľa

§ 9 písm. c) až e)

alebo sanácie environmentálnej záťaže sú

a)

údaje o preprave a spôsobe nakladania s odpadmi,

b)

aktualizácia analýzy rizika znečisteného územia,

c)

návrh monitorovania geologických faktorov životného prostredia s konkretizáciou sledovaných

parametrov.

§ 40

Lehoty na vypracovanie záverečnej správy

(1)

Lehota na vypracovanie záverečnej správy sa určí v projekte, alebo ak je rozsah prác

na vyhodnotení a vypracovaní záverečnej správy väčší, ako sa predpokladalo, zhotoviteľ

geologických prác dohodne s objednávateľom lehotu na vypracovanie záverečnej správy

samostatne.

(2)

Lehota na vypracovanie záverečnej správy nesmie byť dlhšia ako jeden rok od skončenia

riešenia geologickej úlohy. V lehote na vypracovanie záverečnej správy je zahrnuté

aj jej odovzdanie objednávateľovi.

(3)

Záverečná správa geologického prieskumu pre vybrané geologické práce sa vyhotovuje

počas platnosti určenia prieskumného územia.

(4)

Lehota na vypracovanie správy z výskumného projektu alebo grantu nesmie byť dlhšia

ako dva mesiace od skončenia riešenia alebo od zverejnenia odborných článkov.

§ 41

Množstvá vôd

(1)

Množstvá vôd sa podľa podmienok tvorby, výskytu a zabezpečenosti členia na

a)

prírodné množstvá podzemnej vody,

b)

indukované zdroje podzemnej vody,

c)

využiteľné množstvá podzemnej vody.

(2)

Prírodné množstvá podzemnej vody sa členia na

a)

prírodné zdroje podzemnej vody, ktorými sú množstvá vody v prírodných podmienkach

dopĺňané a odtekajúce zo skúmaného územia; tie sa členia na

1.

interné prírodné zdroje tvoriace sa infiltráciou zrážkových a povrchových vôd priamo

na povrchu skúmaného územia,

2.

externé prírodné zdroje tvorené podzemnými vodami prestupujúcimi v prírodných podmienkach

do skúmaného územia zo susedných území bez vplyvu umelých zásahov,

b)

prírodné zásoby podzemnej vody, ktoré sa členia na

1.

prírodné statické zásoby, ktorými sú statické zásoby podzemnej vody v prírodných

podmienkach,

2.

pružné zásoby podzemnej vody tvorené objemom vody, ktorý sa po znížení výtlačnej

piezometrickej hladiny až po strop napätého zvodnenca uvoľní zo zásoby v póroch zvodnenca

ako prejav objemovej stlačiteľnosti vody a horninového skeletu v dôsledku zväčšenia

objemu vody v póroch a zmenšenia pórového priestoru zvodnenca.

(3)

Indukované zdroje podzemnej vody sú dodatočným množstvom podzemnej vody, ktoré priteká

do zvodneného systému počas odberu vody v dôsledku zmien vyvolaných týmto odberom

na hraniciach systému, najmä premiestnením hydrogeologickej rozvodnice, vyvolaním

brehovej infiltrácie alebo medzivrstvového pretekania.

(4)

Využiteľné množstvá podzemnej vody tvoria najväčšie množstvá podzemnej vody, ktoré

možno odoberať zo zvodneného systému na vodárenské využívanie po celý uvažovaný čas

exploatácie za prijateľných ekologických podmienok, technických podmienok a ekonomických

podmienok bez takého ovplyvnenia prírodného odtoku, ktoré by sa pokladalo za neprípustné,

a bez neprípustného zhoršenia kvality odoberanej vody.

§ 42

Kategorizácia množstiev vôd

(1)

Ak sa v hydrogeologickom celku zistia podzemné vody, ich množstvá sa zaradia do príslušnej

kategórie v závislosti od stupňa ich overenia a poznania hydrogeologických pomerov.

(2)

Prírodné množstvá podzemnej vody sa zaraďujú do kategórie C.

(3)

Využiteľné množstvá podzemnej vody sa zaraďujú do kategórií A, B a C.

(4)

Do kategórie C sa zaraďujú množstvá podzemnej vody regiónu, rajónu, subrajónu a štruktúry

vypočítané na základe komplexného vyhodnotenia archívnych geologických materiálov,

nových geologických prác, najmä hydrogeologických prác, na úrovni umožňujúcej navrhnúť

optimálny účel využitia podzemnej vody v perspektívnych oblastiach na jej zachytenie.

(5)

Do kategórie B sa zaraďujú využiteľné množstvá podzemnej vody vypočítané na základe

komplexného vyhodnotenia archívnych geologických materiálov a nových geologických

prác, najmä hydrogeologických prác, na úrovni potrebnej na povolenie odberu podzemnej

vody v záchytnom území na rôzne ciele.

(6)

Do kategórie A sa zaraďujú využiteľné množstvá podzemnej vody vypočítané v rámci

doplnkového prieskumu na základe komplexného vyhodnotenia archívnych geologických

materiálov a nových geologických prác, preverené dlhodobým meraním počas využívania

zdrojov a monitorovaním kvantity a kvality zdroja najmenej počas troch rokov.

§ 43

Spôsob výpočtu množstiev vôd

(1)

Výpočet množstiev podzemnej vody pri hydrogeologickom prieskume sa vyhotovuje ako

súčasť záverečnej správy geologickej úlohy.

(2)

Výpočet množstiev podzemnej vody je overenie hydrogeologických pomerov, určenie jednotlivých

zložiek a množstiev podzemnej vody a overenie jej kvality.

(3)

Náležité metódy výpočtu množstiev podzemnej vody sa zvolia na základe súhrnného zhodnotenia

hydrogeologického celku alebo jeho časti, alebo záchytného objektu.

(4)

Pri využiteľných množstvách podzemnej vody sa

a)

vyčleňuje súčasný odber podzemnej vody,

b)

rozlišuje

1.

využiteľné množstvá podzemných vôd nevyžadujúce úpravu pred ich využitím v nadväznosti

na cieľ prieskumu,

2.

využiteľné množstvá podzemných vôd vyžadujúce úpravu pred ich využitím v nadväznosti

na cieľ prieskumu.

(5)

Postup a spôsob výpočtu množstiev podzemnej vody je uvedený v

prílohe č. 3

.

§ 44

Posudzovanie a schvaľovanie záverečnej správy

Záverečná správa s výpočtom zásob ložiska, s výpočtom množstiev vôd v hydrogeologickom

celku, záverečná správa s analýzou rizika znečisteného územia, záverečná správa s

výpočtom množstva geotermálnej energie a záverečná správa s výpočtom objemu prírodných

horninových štruktúr a podzemných priestorov na účely ukladania sa posudzuje a schvaľuje

do šiestich mesiacov od jej predloženia inak sa v tejto lehote vráti na doplnenie.

Doplnená záverečná správa sa posudzuje a schvaľuje do troch mesiacov od jej doplnenia.

§ 45

Evidencia zásob výhradných ložísk a výsledkov hydrogeologického prieskumu

Evidenciu výsledkov geologického výskumu a prieskumu na spracovanie a aktualizáciu

stavu preskúmanosti územia Slovenskej republiky vedie Štátny geologický ústav Dionýza

Štúra.

§ 46

Odovzdávanie záverečnej správy a sprístupňovanie hmotnej geologickej dokumentácie

(1)

Objednávateľ odovzdá Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra

a)

záverečnú správu a čiastkovú záverečnú správu,

b)

správu z výskumného projektu alebo grantu,

c)

geologickú štúdiu,

d)

odborný geologický posudok,

e)

výpočet zásob.

(2)

Objednávateľ môže odovzdaním záverečnej správy, čiastkovej záverečnej správy, správy

z vedeckého projektu alebo grantu, geologickej štúdie, odborného geologického posudku

a výpočtu zásob písomne poveriť zhotoviteľa geologických prác.

(3)

Záverečné správy a iné písomné a grafické materiály sa odovzdajú vyhotovené technikou,

ktorá zabezpečuje ich trvanlivosť a možnosť reprodukcie; objednávateľ ich odovzdá

okrem písomnej formy a grafickej formy aj v digitálnej forme.

(4)

Objednávateľ môže určiť podmienky, za ktorých možno záverečnú správu sprístupňovať

a poskytovať z nej informácie. V týchto podmienkach môže objednávateľ určiť

a)

vybrané časti záverečných správ, ktoré sprístupňuje alebo z ktorých poskytuje informácie

výhradne objednávateľ,

b)

vybrané časti záverečných správ, ktoré možno sprístupňovať alebo poskytovať z nich

informácie len s jeho predchádzajúcim súhlasom,

c)

ostatné časti záverečných správ bez obmedzenia ich sprístupňovania alebo poskytovania

informácií z nich,

d)

finančné úhrady požadované za poskytované informácie,

e)

čas, po ktorý platia obmedzujúce podmienky podľa písmen a) a b), najviac však desať

rokov od ich odovzdania Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra.

(5)

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra uchováva odovzdané záverečné správy a iné geologické

materiály bezpečne, dostupne a prehľadne tak, aby sa mohli využiť pri vypracúvaní

koncepcií a plánov geologických prác, pri ich projektovaní, vykonávaní a vyhodnocovaní,

ako aj na ďalšie účely, pričom zabezpečí podmienky objednávateľa podľa odseku 4.

(6)

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra bezplatne sprístupňuje záverečné správy, správy

z výskumných projektov alebo grantov, geologické štúdie a odborné geologické posudky;

sprístupní ich do troch mesiacov od prevzatia.

(7)

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra vykonáva na požiadanie za odplatu rešeršné

a reprografické práce zo záverečných správ a inej geologickej dokumentácie, spracúva

požadované informácie v písomnej forme alebo digitálnej forme a sprístupňuje hmotnú

geologickú dokumentáciu.

(8)

Štúdium a nazeranie do záverečných správ a inej geologickej dokumentácie upravuje

návštevný poriadok a bádateľský poriadok Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.

§ 46a

Informačný systém environmentálnych záťaží

Informačný systém environmentálnych záťaží obsahuje

a)

Štátny program sanácie environmentálnych záťaží,

b)

register dokumentov environmentálnych záťaží,

c)

register environmentálnych záťaži pozostávajúci z

1.

časti A obsahujúcej evidenciu pravdepodobných environmentálnych záťaží,

2.

časti B obsahujúcej evidenciu environmentálnych záťaží,

3.

časti C obsahujúcej evidenciu sanovaných a rekultivovaných lokalít.

§ 47

Začatie výberového konania

(1)

Výberové konanie sa začína vyzvaním uchádzačov na podanie ponúk, ktorých cieľom je

získať práva na zmenu osobitného prieskumného územia na prieskumné územie. Výzva na

podanie ponúk sa uverejňuje vo vestníku ministerstva.

(2)

Vo výzve na podanie ponúk sa uvedú podmienky výberového konania, základné údaje o

prieskumnom území, podmienky na získanie súhrnnej geologickej dokumentácie, požiadavka

na úhradu časti nákladov na vykonané geologické práce a ďalšie údaje a požiadavky

na podanie ponúk.

(3)

Výzva na podanie ponúk sa zasiela všetkým uchádzačom súčasne s rovnakými podmienkami.

(4)

Uchádzačom sa poskytne súhrnná geologická dokumentácia na čas určený vo výzve na

podanie ponúk.

(5)

Ponuky sa predkladajú v lehote určenej vo výzve na podanie ponúk. Na ponuky, ktoré

neobsahujú všetky požadované údaje, sa neprihliada.

(6)

Ponuky sa predkladajú v zapečatených obálkach s označením „výberové konanie“ doplneným

názvom prieskumného územia.

§ 48

Komisia

(1)

Výberové konanie vykonáva najmenej päťčlenná komisia, ktorú tvoria odborníci z oblasti

geológie, ktorých vymenúva a odvoláva minister. Komisia je uznášaniaschopná, ak sú

prítomní najmenej traja jej členovia.

(2)

Na rokovaní komisie sa nezúčastní ten člen komisie, u ktorého možno predpokladať

predpojatosť. Člen komisie po oboznámení sa so zoznamom uchádzačov potvrdí čestným

vyhlásením predsedovi komisie, že nenastali skutočnosti, pre ktoré sa nemôže zúčastniť

vyhodnocovania žiadostí. Námietku predpojatosti člena komisie možno vzniesť najneskôr

do začatia rokovania komisie. O námietke rozhodne predseda komisie. Ak sa na rokovaní

komisie zúčastní osoba, ktorá je predpojatá, a táto skutočnosť sa zistí až po rokovaní

komisie, rozhodnutie komisie je neplatné.

(3)

Komisia skontroluje neporušenosť obálok s došlými ponukami, otvorí obálky s ponukami

a zhodnotí obsah ponúk.

(4)

Komisia určí vybraného uchádzača, ktorého ponuka najlepšie spĺňa podmienky výberového

konania.

(5)

Komisia určí aj poradie ďalších uchádzačov podľa obsahu ich ponúk.

(6)

Vyhodnotenie výberového konania vrátane údaja o poradí umiestnenia uchádzačov komisia

písomne oznámi každému uchádzačovi bezodkladne.

(7)

Podrobnosti o činnosti výberovej komisie upravuje jej rokovací poriadok.

§ 49

Právo na zmenu osobitného prieskumného územia na prieskumné územie

(1)

Právo na zmenu osobitného prieskumného územia na prieskumné územie získava uchádzač

uvedený v

§ 48 ods. 4

.

(2)

Vybraný uchádzač do jedného mesiaca od oznámenia výsledku výberového konania môže

podať návrh na zmenu osobitného prieskumného územia.

(3)

Ak vybraný uchádzač v určenej lehote nevyužije právo na podanie návrhu na zmenu osobitného

prieskumného územia alebo neoznámi, že ho nevyužije, postupne sa vyzvú ďalší uchádzači

v poradí podľa

§ 48 ods. 6

.

§ 50

Zábezpeka

(1)

Ak sa vo výzve podľa

§ 47 ods. 2

požaduje od uchádzača ako podmienka zábezpeka, doklad o jej zložení je súčasťou ponuky.

(2)

Na ponuku, ktorá neobsahuje doklad o zložení zábezpeky, sa pri výberovom konaní neprihliada.

(3)

Zložená zábezpeka sa vráti do 30 dní od skončenia výberového konania.

(4)

Dokumentácia o výberovom konaní sa eviduje a uchováva desať rokov.

§ 51

Úhrada časti nákladov na vykonané geologické práce

(1)

Úhrada časti nákladov na vykonané geologické práce financované zo štátneho rozpočtu

sa určuje v rámci výberového konania.

(2)

Úhrada časti nákladov podľa odseku 1 určená ministerstvom nesmie byť nižšia ako 20

% nákladov vynaložených na geologický prieskum.

(3)

Úhradu časti nákladov na vykonané geologické práce zaplatí vybraný uchádzač na účet

ministerstva pred zmenou osobitného prieskumného územia na prieskumné územie.

§ 52

(1)

Geologické diela a geologické objekty, ktoré vzniknú technickými prácami pri riešení

geologickej úlohy, sa po zhodnotení geologickej dokumentácie, zhodnotení a splnení

ich účelu zabezpečujú, udržiavajú a likvidujú na základe požiadaviek objednávateľa.

(2)

Ak sa geologické dielo alebo geologický objekt nebude využívať, likviduje sa po splnení

svojho účelu najneskôr do ukončenia vykonávania geologických prác. Podľa potreby sa

geologické dielo alebo geologický objekt do likvidácie udržiava.

(3)

Zabezpečené geologické diela a geologické objekty, ktoré vznikli pri riešení geologickej

úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu a iných verejných zdrojov, eviduje Štátny

geologický ústav Dionýza Štúra.

(4)

Zabezpečené geologické diela a geologické objekty, ktoré vznikli pri sanácii geodynamických

javov a ktoré sú určené na dlhodobé využívanie, po ukončení prác odovzdá objednávateľ

dotknutej obci. Protokol o odovzdaní geologického diela alebo geologického objektu

je súčasťou záverečnej správy.

§ 53

Ponuková komisia

(1)

Ponuková komisia na prevod správy alebo vlastníctva geologického diela alebo geologického

objektu je päťčlenná. Členovia ponukovej komisie sú zamestnanci ministerstva. Činnosť

ponukovej komisie riadi jej predseda. Predsedu ponukovej komisie a jej členov vymenúva

a odvoláva minister.

(2)

Predseda ponukovej komisie

a)

zvoláva ponukovú komisiu,

b)

riadi priebeh vyhodnocovania žiadostí,

c)

zabezpečuje vyhodnotenie a zaslanie zápisnice z otvárania obálok,

d)

rieši sťažnosti súvisiace s priebehom vyhodnocovania.

(3)

Komisia je uznášaniaschopná, ak sú prítomní najmenej traja jej členovia.

(4)

Na vyhodnocovaní žiadostí o prevod správy alebo o prevod vlastníctva sa nezúčastní

ten člen ponukovej komisie, u ktorého možno predpokladať predpojatosť. Člen ponukovej

komisie po oboznámení sa so zoznamom žiadateľov potvrdí čestným vyhlásením predsedovi

ponukovej komisie, že nenastali skutočnosti, pre ktoré sa nemôže zúčastniť vyhodnocovania

žiadostí o prevod správy alebo o prevod vlastníctva. Námietku predpojatosti člena

ponukovej komisie možno vzniesť najneskôr do začatia rokovania komisie. O námietke

rozhodne predseda ponukovej komisie. Ak sa na rokovaní ponukovej komisie zúčastní

osoba, ktorá je predpojatá, a táto skutočnosť sa zistí až po rokovaní ponukovej komisie,

rozhodnutie ponukovej komisie je neplatné.

(5)

Podrobnosti o činnosti komisie upravuje jej rokovací poriadok.

§ 54

Vyhodnocovanie žiadostí o prevod správy alebo o prevod vlastníctva

(1)

Vyhodnocovanie žiadostí o prevod správy alebo o prevod vlastníctva je neverejné.

Ponuková komisia vyhodnocuje žiadosti o prevod správy alebo o prevod vlastníctva z

hľadiska splnenia požiadaviek uvedených v oznámení ministerstva a vylúči tie, ktoré

nespĺňajú požiadavky uvedené v oznámení. Ponuková komisia bezodkladne oznámi žiadateľovi

jeho vylúčenie s uvedením dôvodu vylúčenia.

(2)

Ponuková komisia určí vybraného žiadateľa, ktorého žiadosť o prevod správy alebo

o prevod vlastníctva spĺňa podmienky ponukového konania. Ponuková komisia určí aj

poradie ďalších žiadateľov podľa obsahu ich žiadostí o prevod správy alebo o prevod

vlastníctva.

(3)

Členovia ponukovej komisie nemôžu poskytovať informácie o obsahu žiadostí o prevod

správy alebo o prevod vlastníctva počas ich vyhodnocovania.

(4)

O vyhodnotení žiadostí o prevod správy alebo o prevod vlastníctva vyhotoví ponuková

komisia zápisnicu, ktorú podpisujú prítomní členovia ponukovej komisie. Vyhodnotenie

výberového konania vrátane údaja o poradí umiestnenia žiadateľa ponuková komisia bezodkladne

oznámi každému žiadateľovi.

§ 54a

Prechodné ustanovenie účinné od 1. septembra 2010

Zmeny a doplnenia prílohy č. 1 nemajú vplyv na platnosť záverečnej správy, ktorá bola

schválená podľa doterajších predpisov, ak obsahuje informácie o skutočnostiach potrebných

na vypracovanie

a)

projektu na sanáciu geologického prostredia alebo sanáciu environmentálnej záťaže,

b)

projektu na monitorovanie geologických faktorov životného prostredia.

§ 54b

Prechodné ustanovenie účinné od 1. marca 2015

Ten, komu bolo vydané povolenie na osobitné užívanie vôd bez schválenej záverečnej

správy s výpočtom množstiev podzemných vôd ministerstvom, zabezpečí hydrogeologický

prieskum v etape doplnkového hydrogeologického prieskumu a vypracuje záverečnú správu

s výpočtom množstiev podzemných vôd v kategórii B, ktorú odovzdá ministerstvu na schválenie

do 31. decembra 2018.

§ 55

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

č. 141/2000 Z. z.

, ktorou sa vykonáva geologický zákon.

§ 56

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. februára 2008.