ZÁKON 51/1976 Z. z. o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa

§ 1 až 3

(zrušené).

§ 4

Vznik a zánik zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa

(1)

Zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa vzniká dňom vzniku členstva

v družstve a zaniká dňom, ktorým zaniklo členstvo v družstve.

(Odsek 2 zrušený ).

(3)

Družstevníci, ktorých pracovná činnosť v družstve je tak malého rozsahu, že po prevažnú

časť roku nedosahujú na peňažných pracovných odmenách ani sumu 120 Kčs mesačne alebo

po prevažnú časť roka neodpracujú v mesiaci ani osem pracovných dní, sú zo zabezpečenia

matky a dieťaťa vyňatí; služby a dávky sociálnej starostlivosti sa im však poskytujú.

§ 5

Liečebno-preventívna starostlivosť

Družstevníkom a ich rodinným príslušníkom sa poskytuje liečebno-preventívna starostlivosť

za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako pracovníkom.

§ 6

Dávky zo zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa sú

A. zo zabezpečenia v chorobe

1.

peňažné dávky

a)

nemocenské,

b)

podpora pri ošetrovaní člena rodiny,

c)

pohrebné;

2.

vecné dávky

kúpeľná starostlivosť;

B. zo zabezpečenia matky a dieťaťa

a)

vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve,

b)

peňažná pomoc v materstve,

c)

podpora pri narodení dieťaťa,

d)

prídavky na deti;

C. (zrušené).

§ 7

Základné ustanovenia

Dávky zo zabezpečenia v chorobe sa poskytujú členom všetkých družstiev.

§ 8

(1)

Nemocenské patrí namiesto pracovnej odmeny, ak člen družstva (

§ 7

) bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne neschopným na výkon svojej doterajšej

činnosti v družstve. Za neschopného na výkon činnosti v družstve sa považuje vždy

člen družstva prijatý do ústavnej starostlivosti v zariadení liečebno-preventívnej

starostlivosti.

(2)

Nemocenské sa poskytuje od prvého dňa dočasnej neschopnosti na výkon činnosti v družstve

pre chorobu alebo úraz (ďalej len „pracovná neschopnos" ) do skončenia pracovnej neschopnosti

alebo do uznania invalidity (čiastočnej invalidity). Nemocenské sa však poskytuje

najdlhšie po čas jedného roku od začiatku pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporná

doba“).

(3)

Pri novej pracovnej neschopnosti sa započítavajú do podpornej doby aj predchádzajúce

obdobia pracovnej neschopnosti, pokiaľ spadajú do času jedného roku pred vznikom novej

pracovnej neschopnosti. Tieto obdobia sa však nezapočítavajú, ak

a)

výkon práce v družstve alebo v predchádzajúcom pracovnom pomere trval aspoň 6 mesiacov

od skončenia poslednej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo

b)

nová pracovná neschopnosť bola spôsobená pracovným úrazom (chorobou z povolania).

Do podpornej doby sa takisto nezapočítava predchádzajúce obdobie pracovnej neschopnosti

spôsobené pracovným úrazom (chorobou z povolania).

(4)

Nemocenské sa môže poskytovať i po uplynutí podpornej doby, ak možno podľa vyjadrenia

okresnej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia očakávať, že člen družstva nadobudne

v krátkom čase pracovnú schopnosť; takto však možno poskytovať nemocenské najdlhšie

po čas jedného roku od uplynutia podpornej doby.

(5)

Pri kúpeľnej starostlivosti patrí nemocenské, pokiaľ sa táto starostlivosť poskytuje

v čase pracovnej neschopnosti.

(6)

Nemocenské patrí namiesto pracovnej odmeny aj po čas karantény nariadenej podľa predpisov

o boji proti prenosným chorobám.

§ 9

(1)

Nemocenské sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny členy družstva, najviac však

zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnoti naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej

odmeny (ďalej len „priemerná denná pracovná odmena“). Základom pre výpočet priemernej

dennej pracovnej odmeny je príjem z pracovnej činnosti, ktorý člen družstva dosiahol

v období, ktoré ustanovia vykonávacie predpisy, pred vznikom pracovnej neschopnosti

alebo pred nariadením karantény.

(2)

Nemocenské patrí za pracovné dni a za sviatky, za ktoré sa poskytuje pracovníkom

náhrada mzdy.

§ 10

(1)

Výška nemocenského za pracovný deň je

pri pracovnej činnosti v družstve

z priemernej dennej pracovnej odmeny

do jedného roka

60 %

nad jeden rok do 5 rokov

70 %

nad 5 rokov do 10 rokov

80 %

nad 10 rokov

90 %

(2)

Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti výška nemocenského však je

pri pracovnej činnosti v družstve

z priemernej dennej pracovnej odmeny

do jedného roka

50 %

nad jeden rok do 5 rokov

60 %

nad 5 rokov do 10 rokov

65 %

nad 10 rokov

70 %

Pri pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania)

alebo pri karanténe, patrí za prvé tri pracovné dni nemocenské vo výške určenej v

predchádzajúcom odseku. Vláda môže ustanoviť, že nemocenské v tejto výške patrí za

prvé tri pracovné dni aj v ostatných prípadoch pracovnej neschopnosti.

(3)

Ak by nemocenské určené podľa predchádzajúcich odsekov bolo menej ako 16 Kčs denne,

poskytuje sa v sume 16 Kčs denne. Ak však presahuje táto suma 90 % priemernej dennej

pracovnej odmeny, poskytuje sa nemocenské vo výške 90 % tejto odmeny.

§ 11

Slobodnému, ovdovenému alebo rozvedenému členovi družstva, ktorý neplní voči nikomu

vyživovaciu povinnosť, patrí za pracovné dni, v ktorých je v ústavnom ošetrovaní alebo

v ktorých sa mu poskytuje kúpeľná starostlivosť, pri ktorej má nárok na nemocenské,

len polovica nemocenského určeného podľa predchádzajúcich ustanovení.

§ 12

Požívateľovi starobného, invalidného alebo osobného dôchodku, ktorému sa pri pracovnej

činnosti v družstve dôchodok naďalej vypláca , patrí nemocenské pri pracovnej neschopnosti

len vtedy, ak bol v družstve pracovne činný po čas aspoň troch mesiacov bezprostredne

pred vznikom pracovnej neschopnosti. Nemocenské sa poskytuje pri tej istej pracovnej

neschopnosti najdlhšie po čas 60 pracovných dní, pri viacerých pracovných neschopnostiach

najdlhšie po čas 60 pracovných dní v jednom kalendárnom roku. Tieto obmedzenia neplatia,

ak pracovná neschopnosť vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania).

§ 13

Nemocenské sa nemôže priznať za čas predo dňom, keď sa predpísaným spôsobom zistila

pracovná neschopnosť. Ak však pracovná neschopnosť nastala skôr, než bola takto zistená,

prizná sa nemocenské najdlhšie za tri pracovné dni naspäť; podmienkou je, že včasné

zistenie pracovnej neschopnosti bolo znemožnené z vážnych dôvodov.

§ 14

(1)

Nemocenské sa môže pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu zvýšiť až do

výšky priemernej dennej pracovnej odmeny, z ktorej sa nemocenské určilo, najviac však

do sumy 100 Kčs za pracovný deň; zvýšenie sa môže priznať najskôr od začiatku druhého

mesiaca trvania tejto pracovnej neschopnosti a môže sa poskytovať po čas, po ktorý

je člen družstva práceneschopným pre aktívnu tuberkulózu, najdlhšie však do skončenia

výplaty nemocenského. Pri rozhodovaní o zvýšení nemocenského sa prizerá na celkové

zdravotné a sociálne pomery chorého člena družstva a jeho rodiny.

(2)

Po čas ústavného ošetrovania môže sa však vyplácať zvýšené nemocenské, len ak má

člen družstva aspoň jedno nezaopatrené dieťa.

§ 15

(1)

Nárok na nemocenské nemá, kto si privodil pracovnú neschopnosť

a)

v úmysle vylákať nemocenské alebo

b)

zavinenou účasťou v ruvačke alebo

c)

ako bezprostredný následok svojej opilosti alebo

d)

pri spáchaní úmyselného trestného činu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody,

ktorého horná hranica presahuje jeden rok.

(2)

Ak má člen družstva rodinných príslušníkov, môže sa im v týchto prípadoch vyplácať

nemocenské až do výšky troch štvrtín; ak nemá rodinných príslušníkov, môže sa v prípadoch

uvedených v odseku 1 písm. b) až d) vyplácať nemocenské až do výšky polovice.

(3)

Ak poruší člen družstva predpisy o hlásení pracovnej neschopnosti a o správaní sa

a životospráve chorých vydané orgánmi štátnej zdravotníckej správy, môže sa nemocenské

dočasne znížiť alebo odňať; ak však má člen družstva rodinných príslušníkov, môže

sa nemocenské len znížiť, a to najviac o štvrtinu.

§ 16

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny

(1)

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny patrí za podmienok ďalej ustanovených členovi

družstva (

§ 7

), ktorý nemôže pracovať, pretože musí

1.

ošetrovať choré dieťa mladšie ako 10 rokov alebo

2.

sa starať o dieťa mladšie ako 10 rokov z toho dôvodu, že

a)

detské výchovné zariadenie, v starostlivosti ktorého dieťa inak je, alebo škola,

do ktorej chodí, bola uzavretá na základe nariadenia príslušných orgánov, alebo

b)

dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v starostlivosti detského výchovného zariadenia

alebo dochádzať do školy, alebo

c)

osoba, ktorá inak o dieťa sa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa (karanténne

opatrenie) alebo porodila, a preto sa nemôže o dieťa starať, alebo

3.

ošetrovať iného chorého člena rodiny, ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutné

ošetrovanie inou osobou.

(2)

Podmienkou pre poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny je, že dieťa alebo

chorý člen rodiny žije s členom družstva v spoločnej domácnosti a že v domácnosti

nie je nikto iný, kto by sa mohol o dieťa starať alebo chorého ošetrovať; ak ide o

ošetrovanie chorého dieťaťa alebo iného chorého člena rodiny, je ďalšou podmienkou,

že nie je možné alebo vhodné umiestniť chorého v nemocnici.

(3)

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytuje najviac po dobu troch pracovných

dní, pokiaľ potreba ošetrovania v nich trvá; poskytovanie možno predĺžiť až o ďalšie

tri pracovné dni, ak sa nedala počas prvých troch pracovných dní obstarať potrebná

starostlivosť.

(4)

Členovi družstva, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do

skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, môže sa poskytovanie podpory

priznanej podľa odsekov 1 až 3 ďalej predĺžiť, avšak doba poskytovania nesmie v tom

istom prípade ošetrovania (starostlivosti) prevýšiť 12 pracovných dní.

(5)

O ustanovení podpory a o jej sadzbách platia obdobne predpisy o nemocenskom.

(6)

V tom istom prípade ošetrovania (starostlivosti) patrí podpora len raz a len jednému

oprávnenému.

(7)

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny nepatrí, pokiaľ ošetrovanie člena rodiny spadá

do doby, za ktorú člen družstva nemá nárok na pracovnú odmenu z inej príčiny.

§ 17

Pohrebné

(1)

Ak zomrel družstevník, patrí jeho pozostalým, ktorí vypravili pohreb, pohrebné v

sume 1000 Kčs. Pozostalými sú manžel (manželka), druh (družka), deti, rodičia, starí

rodičia, súrodenci, svokor, svokra, tesť, testiná, zať a nevesta.

(2)

Ak vypravil pohreb niekto iný než pozostalý, patrí mu pohrebné až do výšky preukázaných

výdavkov, najviac však v sume 1000 Kčs. Pohrebné však nepatrí,ak bol pohrab vypravený

na základe záväzku vyplývajúceho zo zmluvy alebo na základe úradnej povinnosti.

(3)

Ak družstevník vypravil pohreb svojmu rodinnému príslušníkovi, patrí mu pri úmrtí

rodinného príslušníka vo veku dvoch rokov pohrebné vo výške 200 Kčs, pri úmrtí rodinného

príslušníka vo veku do desiatich rokov pohrebné vo výške 500 Kčs a pri úmrtí rodinného

príslušníka vo veku nad desať rokov pohrebné vo výške 800 Kčs.

§ 18

Kúpeľná starostlivosť

(1)

Družstevníkom a ich rodinným príslušníkom sa môže poskytnúť kúpeľná starostlivosť

za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako pracovníkom.

(2)

Kúpeľná starostlivosť sa poskytuje družstevníkom a ich rodinným príslušníkom na účet

sociálneho zabezpečenia v zariadeniach kúpeľnej starostlivosti štátnej zdravotníckej

správy.

§ 19

Dávky zo zabezpečenia matky a dieťaťa sa poskytujú členom všetkých družstiev.

§ 19a

Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve

(1)

Družstevníčke, ktorá vykonávala prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá

podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotnosť, a je preto v tehotnosti dočasne prevedená

na inú prácu, pri ktorej dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako na doterajšej

práci, patrí vyrovnávací príspevok.

2

)

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne o matkách do konca deviateho mesiaca

po pôrode.

(3)

Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve sa poskytuje vo výške rozdielu medzi

priemernýmpracovným príjmom, ktorý družstevníčka dosiahla v období ustanovenom vykonávacími

predpismi pred prevedením na inú prácu, a pracovným príjmom, ktorý dosahuje v jednotlivých

kalendárnych mesiacoch po tomto prevedení. Na pokles pracovného príjmu, ktorý družstevníčke

vznikol skrátením jej pracovného úväzku, sa neprihliada; taktiež sa neprihliada na

sumy príjmu presahujúce v priemere 100 Kčs za pracovný deň.

(4)

Vyrovnávací príspevok sa poskytuje za dobu, za ktorú družstevníčka má po prevedení

na inú prácu nárok na pracovnú odmenu alebo na jej náhradu; v tehotnosti sa poskytuje

najdlhšie do nástupu materskej dovolenky a po ukončení materskej dovolenky najdlhšie

do konca deviateho mesiaca po pôrode.

(5)

Vyrovnávací príspevok nepatrí, ak družstevníčka po prevedení na inú prácu neodpracovala

bez vážnych dôvodov v kalendárnom mesiaci aspoň osem pracovných dní.

(6)

Ministerstvo práce a sociálnych vecí

3

)

po dohode s ministerstvom poľnohospodárstva a výživy a s Ústrednou radou odborov

vydá podrobnejšie predpisy o vyrovnávacom príspevku, najmä o tom, ako sa zisťuje a

vypočítava pracovný príjem, podľa ktorého sa určí vyrovnávací príspevok.

§ 20

(1)

Družstevníčkam patrí v čase tehotnosti a materstva v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou

o narodené dieťa materská dovolenka po čas 26 týždňov. Po jej uplynutí sa družstevníčkam

na prehĺbenie materskej starostlivosti o dieťa zaručuje právo na ďalšiu materskú dovolenku

až do časti, keď dieťa dovŕši vek jedného roku.

4

)

(2)

Družstevníčky sú v tehotnosti a materstve po čas materskej dovolenky a v niektorých

prípadoch i po časť ďalšej materskej dovolenky zabezpečené peňažnou pomocou v materstve

z prostriedkov sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov za podmienok a v rozsahu

ustanovených v tomto zákone.

(3)

Peňažná pomoc v materstve patrí namiesto pracovnej odmeny, prípadne namiesto nemocenského

družstevníčke, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270

dní na sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov. Do tejto doby sa započítavajú

aj skoršie obdobia, v ktorých družstevníčka v posledných dvoch rokoch pred pôrodom

a)

bola zúčastnená na nemocenskom poistení podľa predpisov platných pre pracovníko alebo

členov výrobných družstiev,

b)

bola zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení umelcov alebo dôchodkovom poistení jednotlivo

hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb,

c)

bola zúčastnená na nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách,

d)

bola zúčastnená na zabezpečení dôchodcov v chorobe,

e)

poberala po skončení zabezpečenia (poistenia, starostlivosti) nemocenské alebo peňažnú

pomoc v materstve,

f)

študovala po skončení povinnej školskej dochádzky na škole poskytujúcej stredné,

vyššie alebo vysokoškolské vzdelanie,

g)

bola po skončení zamestnania, členstva vo výrobnom družstve, školskej dochádzky alebo

štúdia vedená v evidencii národného výboru ako uchádzačka o zamestnanie.

(4)

Pokiaľ sa doby uvedené v predchádzajúcom odseku navzájom časove kryjú, započítajú

sa len raz.

(5)

Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá bola v posledných dvoch rokoch

pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na dôchodkovom zabezpečení (poistení, starostlivosti)

podľa predchádzajúcich odsekov, ak jej trvá ochranná lehota z jej skoršieho zabezpečenia

v chorobe (

§ 37

) ešte začiatkom štvrtého týždňa pred očakávaným alebo skutočným dňom pôrodu alebo

ak až do tohto času poberá nemocenské z tohto zabezpečenia v chorobe.

(6)

Tehotným ženám a dojčiacim matkám prideľuje družstvo ľahšie práce primerané ich stavu

podľa odporučenia lekára.

§ 21

(1)

Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, po dobu

26 týždňov materskej dovolenky, spravidla sa poskytuje od začiatku štvrtého týždňa

pred očakávaným dňom pôrodu, nie však skôr ako od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto

dňom.

(2)

Družstevníčke, ktorá vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako štyri týždne,

pretože pôrod nastal skôr, ako lekár určil, alebo preto, že jej lekár povolil so zreteľom

na jej zdravotný stav a pracovné podmienky ďalej pracovať, poskytne sa peňažná pomoc

v materstve až do uplynutia 26 týždňov od nástupu materskej dovolenky. Ak však vyčerpá

družstevníčka z materskej dovolenky menej ako štyri týždne pred pôrodom z iných dôvodov,

poskytne sa jej peňažná pomoc v materstve len do uplynutia 22 týždňov odo dňa pôrodu.

(3)

V prípadoch uvedených v

§ 20 ods. 5

sa peňažná pomoc v materstve poskytuje od začiatku štvtého týždňa pred pôrodom.

§ 22

(1)

Peňažná pomoc v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky

zistenej spôsobom uvedeným pri nemocenskom (

§ 9

) za obdobie ustanovené vykonávacími predpismi predo dňom, keď prestala pracovať pre

tehotnosť alebo materstvo, najviac však zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu

naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny. Ak družstevníčka bola v čase

tehotnosti prevedená na inú prácu zo zdravotných dôvodov alebo z týchto dôvodov skrátený

pracovný úväzok, je základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny, ak je

to pre ňu priaznivejšie, príjem z pracovnej činnosti za ustanovené obdobie pred touto

zmenou.

(2)

Peňažná pomoc v materstve patrí za pracovné dni a za sviatky, za ktoré sa poskytuje

pracovníkom náhrada mzdy.

(3)

Výška peňažnej pomoci v materstve je 90 % priemernej dennej pracovnej odmeny.

§ 23

Ak družstevníčka súčasne porodí dve alebo viac detí, poskytuje sa jej peňažná pomoc

v materstve aj po vyčerpaní doby ustanovenej v

§ 21

, pokiaľ sa ďalej stará aspoň o dve z novonarodených detí, najdlhšie však do dňa,

keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.

§ 24

Družstevníčke, ktorá je nevydatá, ovdovená, rozvedená alebo z iných vážnych dôvodov

osamelá, okrem pracovných príjmov nemá inak zabezpečenú obživu a ani nežije s druhom,

poskytuje sa peňažná pomoc v materstve, pokiaľ sa stará o novonarodené dieťa, aj po

vyčerpaní doby určenej v

§ 21

, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.

§ 25

(1)

Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá do svojej trvalej starostlivosti

nahradzujúcej materskú starostlivosť prevzala dieťa, ktoré jej bolo zverené rozhodnutím

príslušných orgánov na neskoršie osvojenie, alebo dieťa, ktorého matka zomrela; podmienky

pre nárok na peňažnú pomoc v materstve musia sa v tomto prípade splniť ku dňu prevzatiu

dieťaťa.

(2)

V prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku sa peňažná pomoc v materstve poskytuje

po dobu, po ktorú sa družstevníčka o dieťa po jeho prevzatí stará, najdlhšie však

po dobu 22 týždňov a nie dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši sedem mesiacov života.

Výška peňažnej pomoci v materstve sa zrčí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky

za obdobie ustanovené vykonávacími predpismi, pred prevzatím dieťaťa.

§ 26

(1)

Ak dieťa bolo prevzaté zo zdravotných dôvodov do starostlivosti dojčenského ústavu

alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti a družstevníčka

zatiaľ začala pracovať, preruší sa po čas pracovnej činnosti poskytovanie peňažnej

pomoci v materstve podľa predchádzajúcich ustanovení. Odo dňa, keď družstevníčka prevzala

dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, pokračuje

sa v poskytovaní pľňažnej pomoci v materstve až do vyčerpania celkového nároku, nie

však dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši vek jedného roku. Pokytovanie peňažnej pomoci

v materstve možno so súhlasom okresného národného výboru prerušiť s tými istými účinkami

aj vtedy, ak sa družstevníčka podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie o dieťa

starať pre závažné dlhodobé ochorenie, pre ktoré je práceneschopná, a ak dieťa muselo

byť z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového

zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti.

(2)

Družstevníčke, ktorá sa prestala starať o narodené dieťa a toto dieťa bolo preto

zverené do rodinnej alebo ústavnej starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov,

ako aj družstevníčke, ktorej dieťa je v ústavnej starostlivosti z iných dôvodov, než

ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, nepatrí peňažná pomoc v materstve za dobu,

po ktorú sa o dieťa nestará; táto doba sa však započítava do celkovej doby, po ktorú

by jej peňažná pomoc v materstve inak patrila. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve

družstevníčke, ktorá dieťa porodila, nemôže sa však skončiť pred uplynutím dvanástich

týždňov od nástupu materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa

pôrodu.

(3)

Ak sa dieťa narodilo mŕtve, poskytuje sa družstevníčke peňažná pomoc v materstve

po čas 12 týždňov od nástupu materskej dovolenky; jej poskytovanie sa však nemôže

skončiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

(4)

Ak dieťa zomrelo v čase, keď družstevníčke patrí peňažná pomoc v materstve, poskytuje

sa jej táto pomoc ešte po čas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, nie však dlhšie

ako do vyčerpania celkového nároku; poskytovanie peňažnej pomoci v materstve družstevníčke,

ktorá dieťa porodila, nemôže sa však skončiť pred uplynutím 12 týždňov od nástupu

materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

§ 27

(1)

Po čas, po kotrý patrí družstevníčke podľa

§ 21

,

§ 25 ods. 2

a

§ 26

peňažná pomoc v materstve, má družstevníčka nárok na materskú dovolenku.

(2)

Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 12 týždňov a nemôže

sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

(3)

Po uplynutí materskej dovolenky má družstevníčka, ktorá porodila dieťa alebo ho prevzala

do svojej trvalej starostlivosti nahradzujúcej materskú starostlivosť, nárok na ďalšiu

materskú dovolenku, ak o ňu v záujme prehĺbenia starostlivosti o dieťa požiada, a

to až do dňa, keď dieťa dovŕši vek jedného roku.

4

)

Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký družstevníčka žiada, spravidla však

vždy najmenej na čas jedného mesiaca.

(4)

Nárok na materskú dovolenku a ďalšiu materskú dovolenku v určenom rozsahu majú i

družstevníčky, ktoré nezískali nárok na peňažnú pomoc v materstve.

(5)

Po čas materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky nemá družstevníčka nárok

na pracovnú odmenu.

§ 28

Ak porodí družstevníčka alebo rodinná príslušníčka družstevníka, patrí jej na každé

narodené dieťa podpora vo výške 1000 Kčs.

5

)

Manželke alebo družke zomretého družstevníka patrí podpora pri narodení dieťaťa z

jeho zabezpečenia aj vtedy, ak pôrod nastal v dobe 300 dní od jeho úmrtia.

§ 29

(1)

Za čas, po ktorý sú splnené podmienky tak pre nárok na nemocenské, ako aj pre nárok

na peňažnú pomoc v materstve podľa tohto zákona, patrí len peňažná pomoc v materstve.

(2)

Ak oprávnený spĺňa podmienky tak pre nárok na dávku zabezpečenia v chorobe alebo

na vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve alebo na peňažnú pomoc v materstve

podľa tohto zákona, ako pre nárok na obdobnú dávku z nemocenského poistenia podľa

predpisov platných pre pracovníkov, patrí nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena

rodiny, vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve a peňažná pomoc v materstve

samostatne tak zo zabezpečenia v chorobe alebo zo zabezpečenia matky a dieťaťa podľa

tohto zákona, ako z nemocenského poistenia podľa predpisov platných pre pracovníkov;

úhrn peňažných dávok za pracovný deň nesmie byť pri tom väčší, ako keby boli vymerané

zo sumy 100 Kčs denne. Ak presahuje úhrn priemernej dennej pracovnej odmeny a čistej

dennej mzdy sumu 100 Kčs denne, odpočíta sa suma presahujúca 100 Kčs od priemernej

dennej pracovnej odmeny pri výpočte dávok zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky

a dieťaťa podľa tohto zákona. Pohrebné a podpora pri narodení dieťaťa patrí len raz,

a to podľa predpisov platných pre pracovníkov.

§ 30

Podmienky nároku

(1)

Prídavky na deti patria za kalendárny mesiac družstevníkovi, ak

a)

má nezaopatrené deti (

§ 31

) a

b)

odpracoval v tomto kalendárnom mesiaci aspoň 20 pracovných dní v rozshu zodpovedajúcom

pracovnému úväzku určenému v stanovách alebo v pracovnom poriadku; ak nemohol družstevník

túto pracovnú podmienku splniť z príčin, ktoré nezavinil, považuje sa za splnenú,

ak odpracoval v posledných 12 kalendárnych mesiacoch aspoň 240 pracovných dní, a ak

ide o družstevníka, ktorý sa stal členom družstva počas roku, aspoň pomerný diel tohto

počtu pracovných dní pripadajúci na čas členstva v družstve.

(2)

Prídavky na deti patria, ak sú splnené ostatné podmienky, aj družstevníkovi so zmenenou

pracovnou schopnosťou alebo družstevníčke, ktorá sa stará aspoň o jedno nezaopatrené

dieťa a je inak osamelá, ak odpracovali aspoň 10 pracovných dní v rozsahu zodpovedajúcom

pracovnému úväzku určenému v stanovách alebo v pracovnom poriadku; ak nemohli túto

podmienku splniť z príčin, ktoré nezavinili, považuje sa za splnenú, ak odpracovali

v posledných 12 kalendárnych mesiacoch aspoň 120 pracovných dní, a ak ide o družstevníka

(družstevníčku), ktorý sa stal členom družstva počas roku, aspoň pomerný diel tohto

počtu pracovných dní pripadajúci na čas členstva v družstve.

(3)

Odpracovaným dňom sa kladú na roveň

a)

dni, za ktoré sa poskytuje nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny alebo

peňažná pomoc v materstve,

b)

dni výkonu verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom

záujme, dni služby v ozbrojených silách, vrátane potrebného pracovného voľna poskytovaného

v súvislosti s touto službou, a ostatné dni, za ktoré sa podľa platných predpisov

poskytuje pracovníkom náhrada mzdy, prípadne mzda, ako aj doba, za ktorú pri dôležitých

osobných prekážkach v práci náhrada mzdy nepatrí len preto, že pracovník nespĺňa požadovanú

podmienku doby zamestnania,

c)

dni kúpeľnej starostlivosti,

d)

dni starostlivosti o dieťa vo veku do 10 rokov alebo ošetrovania chorého člena rodiny

(

§ 16

) po uplynutí doby, po ktorú sa poskytuje podpora pri ošetrovaní člena rodiny,

e)

iné dni ustanovené vo vykonávacích predpisoch.

(4)

Družstevníkovi povolanému do služby v ozbrojených silách patria na nezaopatrené dieťa,

ak sú splnené ostatné podmienky, prídavky na deti, ak bol zúčastnení na sociálnom

zabezpečení v čase nástupu služby alebo v čase, keď bol povolaný na výkon služby,

alebo v čase, keď bol povolaný na výkon služby, mal zachované nároky zo zabezpečenia

v chorobe.

§ 31

Nezaopatrené deti

(1)

Za nezaopatrené deti sa považujú deti (i osvojené) družstevníka alebo jeho manžela,

pokiaľ sa zdržujú na území Československej socialistickej republiky, a to do skončenia

povinnej školskej dochádzky. Vykonávacie predpisy ustanovia, za akých podmienok saposkytujú

prídavky na deti aj na vnukov, súrodencov a chovancov a na deti, ktoré sa zdržujú

v cudzine.

(2)

Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do dovŕšenia 26. roku veku,

sa deti v uvedenom predchádzajúcom odseku považujú za nezaopatrené, ak nemajú vlastný

hrubý príjem vyšší ako 620 Kčs za kalendárny mesiac a ak

a)

sústavne sa pripravujú na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom alebo

b)

nemôžu sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo

sú pre telesnú či duševnú chybu trvale práceneschopné a ak nepoberajú z týchto dôvodov

invalidný dôchodok.

§ 32

Vylúčenie nároku

Prídavky na deti sa neposkytujú na deti družstevníka, na ktoré patrí výchovné podľa

predpisov o dôchodkovom zabezpečení (poistení).

§ 33

Súbeh prídavkov na deti

(1)

Prídavky na to isté dieťa patria len raz, a to aj vtedy, ak podmienky sú splnené

u viacerých družstevníkov. V tomto prípade poskytnú sa prídavky zo zabezpečenia v

chorobea zo zabezpečenia matky a dieťaťa družstevníka, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení.

Ak je táto podmienka splnená u niekoľkých družstevníkov a ak sa nedohodnú o tom, komu

sa majú prídavky poskytovať, patria prednostne matke.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí aj pri súbehu prídavkov na deti podľa tohto zákona a prídavkov

na deti z iných sústav zabezpečenia alebo výchovného patriaceho podľa predpisov o

materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl.

§ 34

Výška prídavkov na deti

(1)

Prídavky na deti družstevníkov mesačne sú

na jedno dieťa

90 Kčs

na dve deti

430 Kčs

na tri deti

880 Kčs

na štyri deti

1280 Kčs

a zvyšujú sa za každé ďalšie dieťa o 240 Kčs mesačne.

(2)

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia

invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k prídavkom naň príplatok

vo výške 300 Kčs mesačne; podmienkou pri tom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave

pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.

(3)

Ak sa počas kalendárneho mesiaca splnia podmienky pre zmenu výšky prídavkov na deti,

patria za celý mesiac vyššie prídavky na deti.

§ 35

Výplata prídavkov na deti

(1)

Prídavky na deti sa vyplácajú vždy za celý mesiac, a to mesačne pozadu tomu, zo zabezpečenia

ktorého boli priznané; ak má však dieťa v priamom zaopatrení niekto iný, vyplácajú

sa jemu. Prídavky na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia)

pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov než z dôvodov liečenia, vyplácajú

sa tomuto ústavu.

(2)

Ak sa majú prídavky na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom,

rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé

dieťa; pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore.

§ 36

Rodinní príslušníci

(1)

Za rodinných príslušníkov družstevníka sa pre nárok na peňažné a vecné dávky zabezpečenia

v chorobe a na dávky zabezpečenia matky a dieťaťa považujú

a)

manželka (manžel),

b)

deti do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom do dovŕšenia veku 26 rokov,

ak sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce povolanie alebo

sú pre chorobu alebo telesnú či duševnú chybu trvale práceneschopné.

(2)

Rovnaké nároky ako rodinní príslušníci majú, pokiaľ sú výživou prevažne odkázaní

na družstevníka

a)

chovanci, vnuci a súrodenci do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom do dovŕšenia

veku 26 rokov, ak sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce

povolanie alebo sú pre chorobu alebo telesnú či duševnú chybu trvale práceneschopné,

b)

rodičia, starí rodičia, svokor a svokra, tesť a testinná,

c)

sestra alebo dcéra, ktorá vedie ovdovenému alebo rozvedenému družstevníkovi domácnosť,

pokiaľ sa v nej stará o jeho dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky,

d)

družka, pokiaľ žije s družstevníkom v spoločnej domácnosti aspoň tri mesiace.

(3)

Rovnaké nároky má aj bývalá manželka (manžel) družstevníka, pokiaľ družstevník má

voči nej vyživovaciu povinnosť.

(4)

Osoby uvedené v predchádzajúcich odsekoch nemajú nároky ako rodinní príslušníci,

ak sú samy zabezpečené v chorobe alebo materstve podľa tohto zákona alebo sú poistené

či zabezpečené (zaopatrené) podľa iných predpisov.

§ 37

Ochranná lehota

(1)

Dávky zabezpečenia v chorobe a dávky zabezpečenia matky a dieťaťa patria tiež, ak

sa podmienky rozhodné pre ich priznanie splnili v čase, po ktorý sa poskytuje nemocenské

alebo peňažná pomoc v materstve, alebo v ochrannej lehote.

(2)

Ochranná lehota je 42 dní od zániku zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a

dieťaťa, prípadne od vyňatia z neho; ak však družstevník bol zúčastnený na zabezpečení

v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa po kratší čas, je ochranná lehota len tento

kratší čas. Ochranná lehota pre ženy, ktorých zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie

matky a dieťaťa zaniklo v čase tehotnosti, je vždy šesť mesiacov.

(3)

Ak vznikne v ochrannej lehote zebezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa

podľa tohto zákona znova, pripočíta sa ochranná lehota získaná novým zabezpečením

k nevyčerpanému zvyšku skoršej ochrannej lehoty až do najvyššej výmery 42 dní. Vznikom

nároku z nemocenského poistenia, prípadne zabezpečenia podľa iných predpisov ochranná

lehota zaniká.

§ 38 až § 74j

(zrušené včítane nadpisov).

§ 75 až 77

(zrušené).

§ 78 až 82

(zrušené).

§ 83 až 84

(zrušené).

§ 85 až 87

(zrušené).

§ 88

(1)

Rozsah, podmienky a výška nárokov zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky

a dieťaťa učňov, ktorí sú v učebnom pomere k družstvu, spravujú sa predpismi platnými

pre ostatných učňov.

(2)

Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny učňa, podľa ktorej sa určuje

výška peňažných dávok zabezpečenia v chorobe a peňažnej pomoci v materstve, je peňažná

odmena patriaca podľa predpisov o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov,

6

)

ktorí sú v učebnom pomere k družstvu; ak vznikla pracovná neschopnosť v čase, keď

sa skončilo prípravné obdobie učňa, je základom zárobok dosiahnutý v období odborného

rozvoja.

§ 89

(zrušený).

§ 90

Povinnosti oprávnených osôb

(1)

Ak bol príjemca dávky alebo iný oprávnený vyzvaný, aby osvedčil okolnosti rozhodné

pre výplatu dávky alebo jej výšku, je povinný výzve vyhovieť; ak tak neurobí v určenej

lehote, môže sa výplata dávky zastaviť, ak oprávnený bol vo výzve upozornený na tieto

následky.

(2)

Príjemca dávky alebo iný oprávnený je povinný ohlásiť do 8 dní zmeny v skutočnostiach

rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu.

(3)

Výplata dávky podmienenej nepriaznivým zdravotným stavom môže byť zastavená, ak sa

občan, ktorého zdravotný stav treba zistiť, nepodrobí lekárskemu vyšetreniu napriek

tomu, že bol upozornený na možné zastavenie výplaty dávky.

§ 91

Zmeny dávky a jej vrátenie

(1)

Ak zanikne nárok na dávku alebo ak sa zistí dodatočne, že dávka bola priznaná neprávom

alebo v nesprávnej výške, alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodné pre výšku dávky

alebo jej výplatu, dávka sa odníme, zvýši, zníži alebo sa jej výplata zastaví. Odňatie,

zníženie a zastavenie výplaty dávky sa vykoná odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým

uplynulo obdobie, za ktoré bola už vyplatená. Zvýšenie dávky nesprávne vymeranej sa

vykoná odo dňa, od ktorého zvýšenie patrí.

(2)

Príjemca dávky, ktorý vedome spôsobil, že dávka bola vyplatená neprávom alebo v nesprávnej

výške, je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej

výške; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť alebo

nesplnil niektorú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi

alebo ak vedome prijímal dávku vyplácanú neprávom alebo v nesprávnej výške. O povinnosti

vrátiť preplatok rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o zmene alebo odňatí

dávky alebo jej časti. Rozhodnutie o preplatku na dávke zo zabezpečenia v chorobe

alebo zo zabezpečenia matky a dieťaťa schvaľuje okresný národný výbor. Sumy neprávom

prijaté môžu sa zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo z

pracovnej odmeny oprávneného; pritom platia obdobne predpisy o sumách, ktoré nemožno

postihnúť pri výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.

7

)

§ 92

(zrušený).

§ 93

Výplata dávok inej osobe

Keby sa výplatou dávky oprávnenému zrejme nedosiahol účel, ktorému má dávka slúžiť,

alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je povinný vyživovať, miestny národný

výbor jeho bydliska na návrh manžela alebo opatrovníka detí alebo z vlastného podnetu

určí občana, ktorému sa má dávka vyplácať namiesto oprávnenému; príjemca dávky je

povinný použiť ju len na prospech oprávneného a osôb, ktoré je oprávnený povinný vyživovať.

Miestny národný výbor sleduje a dozerá, či príjemca dávky túto povinnosť plní.

(Odsek 2 zrušený).

§ 94

(zrušený).

§ 95

Prechod nároku pri úmrtí oprávneného

(1)

Ak zomrel oprávnený po uplatnení nároku na dávku, vstupujú do ďalšieho konania o

dávke a nadobúdajú nárok na sumy zročné do dňa smrti oprávneného postupne manželka

(manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti.

Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na sirotský

dôchodok.

(2)

Ak ide o dávky priznané pred smrťou oprávneného, vyplatia sa zročné sumy, ktoré neboli

vyplatené do dňa smrti, členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok určených v

predchádzajúcom odseku.

(3)

Nároky prechádzajúce na pozostalých podľa predchádzajúcich odsekov nie sú súčasťou

dedičstva.

§ 96 a 97

(zrušené).

§ 98

Výplata dávok pri pobyte oprávneného v cudzine

Ak neustanovuje inak medzištátny dohovor, dávky sa do cudziny nevyplácajú a za čas,

po ktorý sa oprávnený zdržuje v cudzine trvale, nepatria; ministerstvo práce a sociálnych

vecí

3

)

však môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi povoliť výnimky a určiť podmienky

pre výplatu dávok, ak sa oprávnený zdržuje v štáte, s ktorým nie je uzavretý dohovor.

§ 99

Postúpenie dávok a ich postihnutie výkonom rozhodnutia

Nároky na dávky sa môžu postúpiť len pre pohľadávky na výživné, prípadne na príspevok

na výživu, a to až do polovice dávok. Postihnutie nároku na dávky sa spravuje predpismi

o výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.

(Odsek 2 zrušený).

§ 100

Premlčanie

(1)

Nárok na nemocenské, na podporu pri ošetrovaní člena rodiny, na vyrovnávací príspevok

v tehotnosti a meterstve a na peňažnú pomoc v materstve za jednotlivé dni sa premlčuje,

ak nebol uplatnený do jedného roka odo dňa, za ktorý patrí.

(2)

Nárok na podporu pri narodení dieťaťa a na pohrebné sa premlčuje, ak nebol uplatnený

do jedného roku odo dňa pôrodu alebo úmrtia.

(3)

Nárok na prídavky na deti za jednotlivý kalendárny mesiac sa premlčuje, ak nebol

uplatnený do jedného roku od posledného dňa mesiaca, za ktorý patrí.

(Odseky 4 a 5 zrušené).

(6)

Právo požadovať vrátenie jednotlivých splátok dávok poskytnutých neprávom (

§ 91 ods. 2

) sa premlčuje v desiatich rokoch od ich výplaty. Premlčacia lehota neplynie, ak sa

vykonávajú zrážky z dávky na úhradu dávky vyplatenej neprávom.

§ 101 až 103

(zrušené včítane nadpisov).

§ 104

(1)

Družstvá používajú v súlade s ustanoveniami svojich stanov a pracovných poriadkov

prostriedky fondu kultúrnych a sociálnych potrieb aj na doplnenie zabezpečenia v chorobe

a zabezpečenia matky a dieťaťa družstevníkov.

(2)

Orgány zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa napomáhajú družstvám

pri plnení úloh súvisiacich s hospodárením s prostriedkami fondov kultúrnych a sociálnych

potrieb, ktoré sa majú použiť na sociálne účely.

§ 105 až 111

(zrušené včítane nadpisov).

§ 112

(zrušený).

§ 113

Orgány zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa

Zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa družstevných roľníkov vykonávajú

ministerstvo práce a sociálnych vecí, národné výbory a jednotné roľnícke družstvá.

3

)

§ 114

(zrušený).

§ 115

Úlohy národných výborov

Národné výbory zabezpečujú vo svojich obvodoch úlohy na úseku zabezpečenia v chorobe

a zabezpečenia matky a dieťaťa družstevných roľníkov v súlade so štátnym plánom rozvoja

národného hospodárstva a so zreteľom na jeho potreby, kontrolujú vykonávanie zabezpečenia

v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa jednotnými roľníckymi družstvami, všemožne

napomáhajú družstvá v plnení týchto úloh a zodpovedajú za to, že prostriedky určené

na zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa sa budú vynakladať účelne

a hospodárne.

(Odseky 2 až 4 zrušené).

§ 116

Úlohy jenotných roľníckych družstiev

(1)

Jednotné roľnícke družstvá zabezpečujú plnenie úloh vyplývajúcich pre ne z tohto

zákona svojimi sociálnymi komisiami. Predsedom komisie je člen predstavenstva, jej

tajomníkom ekonóm družstva.

(2)

Sociálne komisie rozhodujú najmä o peňažných dávkach zabezpečenia v chorobe a o dávkach

zabezpečenia matky a dieťaťa; sociálna komisia môže poveriť svojho predsedu a tajomníka

priznávaním týchto dávok v prípadoch, v ktorých je na ne zákonný nárok a podmienky

pre ich poskytovanie alebo výšku sú nepochybné a nesporné.

(3)

Pokiaľ nie sú vytvorené predpoklady, aby sociálna komisia rozhodovala o peňažných

dávkach zabezpečenia v chorobe a o dávkach zabezpečnia matky a dieťaťa, môže okresný

národný výbor preniesť rozhodovanie o týchto dávkach na miestny národný výbor.

(4)

Družstvá obstarávajú v rozsahu určenom vykonávacími predpismi administratívne úlohy

potrebné na vykonávanie zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa družstevníkov.

§ 117

Žiadosť o dávku (službu)

Nárok na dávku zabezpečenia v chorobe alebo zabezpečenia matky a dieťaťa sa uplatňuje

v družstve.

(Odseky 2 a 3 zrušené).

§ 118

Povinnosť družstiev viesť záznamy a podávať hlásenia pre účely zabezpečenia v chorobe

a zabezpečenia matky a dieťaťa

(1)

Družstvá sú povinné viesť záznamy o okolnostiach rozhodných pre nárok na dávku a

jej výšku, najmä o dobe a druhu pracovnej činnosti družstevníka, o výške pracovných

odmien dosiahnutých družstevníkom, o pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz

a hlásiť ich orgánom zabezpečenia v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa. Na vyzvanie

týchto orgánov sú družstvá povinné podať takéto hlásenia kedykoľvek. Orgány zabezpečenia

v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa majú právo preskúmať správnosť a úplnosť

hlásení.

(2)

Ak zavinilo družstvo nesprávnym hlásením alebo jeho opomenutím, najmä neoznámením

vstupu dôchodcu do družstva alebo dojednanie pracovného pomeru s dôchodcom, že dávka

bola poskytnutá neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinné nahradiť

neprávom vyplatené sumy. O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy rozhoduje orgán

zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa, ktorý je príslušný rozhodnúť

o dávke; tento orgán tiež môže od požadovania náhrady celkom alebo sčasti upustiť.

(3)

Nárok na náhradu sa premlčuje do troch rokov odo dňa, keď orgán zabezpečenia v chorobe

a zabezpečenia matky a dieťaťa zistil, že dávka bola poskytnutá neprávom.

§ 119

Zodpovednosť družstva za činnosť sociálnej komisie

(1)

Ak sociálna komisia družstva porušila alebo zanedbala svoje povinnosti, a tým došlo

k poskytnutiu dávky neprávom alebo vo vyššej výmere, než v akej patrila, družstvo

je povinné nahradiť neprávom vyplatenú dávku.

(2)

O povinnosti nahradiť neprávom vyplatenú dávku rozhoduje národný výbor, ktorý môže

od požadovania náhrady celkom alebo sčasti upustiť.

(3)

Ustanovenie

§ 118 ods. 3

platí obdobne.

§ 120

Rozhodnutia

Rozhodnutie o dávke zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa sa vydáva

písomne, len ak sa dávka nepriznáva vôbec alebo v žiadnom rozsahu a žiadateľ o dávku

požiadal o písomné rozhodnutie.

(Odsek 2 zrušený).

§ 121

Opravné prostriedky

(1)

Odvolanie proti rozhodnutiu o dávkach zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky

a dieťaťa sa podáva u sociálnejkomisie družstva v lehote 15 dní odo dňa doručenia

rozhodnutia, do 15 dní dňa ústneho vyhlásenia.

(2)

Ak nevyhovie sociálna komisia družstva sama odvolaniu v plnom rozsahu do 15 dní,

predloží ho bez prieťahu na rozhodnutie okresnému národnému výboru príslušnému podľa

sídla družstva; proti rozhodnutiu okresného národného výboru sa nemožno ďalej odvolať.

(Odseky 3 až 9 zrušené).

(10)

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o znížení, odňatí alebo zastavení výplaty dávkynemá

odkladný účinok.

§ 122

Náklady konania

(1)

Náklady konania o dávkach (službách) uhradzuje štát.

(2)

Štát uhradzuje aj cestovné, stravné a nocľažné, prípadne aj iné nevyhnutné výdavky

a ušlý zárobok občanom, ktorí sa podrobia vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa na

vyzvanie dostavia na rokovanie posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia.

§ 123

Všeobecné predpisy o konaní

Pokiaľ tento zákon alebo predpisy podľa neho vydané neustanovujú odchýlky od všeobecných

predpisov o správnom konaní, platia tieto predpisy.

§ 124 až § 142

(zrušené včítane nadpisov)

§ 142a

Vláda

8

)

môže v súlade s dlhodobým programom spoločenskej starostlivosti o rodiny s nezaopatrenými

deťmi

a)

zvyšovať sumu podpory pri narodení dieťaťa uvedenú v

§ 28

, najmä ak je to odôvodnené vývojom cien potrieb pre novonarodené deti,

b)

zvyšovať sumu najvyššej prípustnej hranice vlastného príjmu nezaopatreného dieťaťa

uvedenú v

§ 31 ods. 2

pre nárok na prídavky na deti,

c)

zvyšovať sadzby prídavkov na deti, prípadne príplatok k nim (

§ 34

) a priznávať k nim jednorazovú výpomoc.

(Ustanovenie písmena d) zrušené).

§ 143

Odstraňovanie tvrdostí

Tvrdosti, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní tohto zákona, môže odstraňovať minister

práce a sociálnych vecí,

9

)

a pokiaľ ide o dávky zabezpečenia v chorobe, o dávky zabezpečenia matky a dieťaťa,

o zaopatrovací príspevok a dávky zabezpečenia dôchodcov v chorobe, okresné národné

výbory.

(Odsek 2 zrušený).

§ 144

Vykonávacie predpisy

Ministerstvo práce a sociálnych vecí

9

)

ustanoví po dohode s ministerstvom poľnohospodárstva a výživy a s Ústrednou radou

odborov podrobnosti na vykonanie tohto zákona; pritom môže ustanoviť v prospech družstevných

roľníkov odchýlky od zákona, prípadne aj odchýlky potrebné pre použitie automatizovaného

spôsobu výpočtu podkladov pre vymeranie dôchodku. Pri určení období podľa

§ 9 ods. 1

,

§ 19a ods. 3

,

§ 22 ods. 1

a

§ 25 ods. 2

sa spravidla vychádza z obdobia 12 kalendárnych mesiacov.

§ 145 a 146

(zrušené).

§ 147

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1.

zákon

č. 32/1962 Zb.

o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov v znení zákona č. 56/1964 Zb.;

2.

vládne nariadenie

č. 56/1956 Zb.

o nemocenskom a dôchodkovom poistení členov jednotných roľníckych družstiev a o dôchodkovom

poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb

v znení vládnych nariadení č. 20/1959 Zb. a č. 80/1959 Zb.;

3.

vládne nariadenie

č. 148/1961 Zb.

o zaopatrovacom príspevku pri vojenskom cvičení vykonávanom členmi jednotných roľníckych

družstiev a umelcami.

§ 148

Účinnosť

Tento zákon nadobúdaúčinnosť 1. júlom 1964.

(Odsek 2 zrušený).

Zákon č. 141/1965 Zb. o niektorých zmenách v sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov

nadobudol účinnosť 1. januárom 1968, zákon č. 89/1968 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa

zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov a zákon o sociálnom zabezpečení,

nadobudol účinnosť 1. júlom 1968, zákon č. 99/1972 Zb. o zvýšení prídavkov na deti

a výchovného nadobudol účinnosť 1. januárom 1973 a zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom

zabezpečení nadobudol účinnosť 1. januárom 1976.