ZÁKON 517/1990 Z. z. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky

§ 1

Základné ustanovenia

(1)

Základnou územnou jednotkou Slovenskej republiky je obec.

1

)

(2)

Územia obcí tvoria územia Slovenskej republiky.

§ 2

Územné zmeny

(1)

Založiť alebo zrušiť obec, rozdeliť obec alebo zlúčiť obce patrí vláde Slovenskej

republiky (ďalej len „vláda“).

(2)

Rozhodnúť podľa odseku 1 možno iba so súhlasom obce

2

)

a na základe stanoviska okresného úradu.

(3)

Vykonať zmenu územia obce patrí okresnému úradu.

(4)

Rozhodnúť podľa odseku 3 možno iba so súhlasom obce.

3

)

§ 3

(1)

Každá obec a jej časť má svoj názov. Obce a ich časti sa označujú v úradnom jazyku.

4

)

(2)

Určovať a meniť názvy obcí patrí vláde na návrh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo vnútra“). Určovať a meniť názvy častí obcí patrí ministerstvu

vnútra.

(3)

Podklady na rozhodnutia podľa odseku 2 predkladá ministerstvu vnútra okresný úrad

spolu s vlastným stanoviskom k návrhu.

(4)

Rozhodnúť podľa odseku 2 možno iba so súhlasom obce.

3

)

(5)

Pred rozhodnutím podľa odseku 2 posúdi návrh odborná názvoslovná komisia ministerstva

vnútra. Stanovisko komisie je jedným z podkladov pre rozhodnutie.

§ 4

(1)

Názvy nových obcí a ich častí sa určujú spravidla podľa miestnych názvov, pomenovania

významnejších prírodných útvarov, javov alebo historických udalostí súvisiacich s

územím obce alebo po nežijúcich významných osobnostiach.

(2)

Obec, ktorá vznikne zlúčením obcí, má spravidla názov jednej zo zlučovaných obcí.

Výnimočne možno určiť aj zložený názov, ak jeho používanie nebude ťažkopádne.

(3)

Obec, ktorá vznikne rozdelením obce, má spravidla názov, ktorý mala ako časť obce

pred rozdelením. Ak nová obec nevznikla z bývalej časti obce pred rozdelením, určí

sa jej názov podľa odseku 1.

(4)

Neprípustné sú názvy príliš dlhé, duplicitné, urážajúce mravnosť, náboženské alebo

národnostné cítenie, jazykovo nesprávne a nepriliehavé vzhľadom na historický vývin

územia.

(5)

Ak sa má určiť alebo zmeniť názov obce alebo jej časti v súvislosti so zmenou územia,

treba obe zmeny vykonať naraz.

§ 5

Názvy obcí a ich častí (

§ 3 a 4

) sú záväzné pre vyhotovenie a použitie orientačných a dopravných tabúľ, pre označovanie

sídiel orgánov, úradov, podnikov a iných právnických osôb a miest trvalého a prechodného

pobytu fyzických osôb, pre označovanie železničných staníc, letísk a prístavov, pre

zostavovanie cestovných poriadkov, štatistických prehľadov, telekomunikačných lexikónov,

kartografických diel, pre používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie

a v úradnej činnosti štátnych orgánov a obcí.

§ 6

(1)

Územie Slovenskej republiky sa administratívne člení na okresy. Okres je územným

obvodom pre výkon pôsobnosti orgánov štátu, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

5

)

(2)

Sídla okresov sú uvedené v

prílohe tohto zákona

; sú sídlami orgánov štátu vykonávajúcich pôsobnosť v územnom obvode okresu.

§ 7

(1)

Každá obec patrí do niektorého okresu. Presun obce do iného okresu schvaľuje vláda

so súhlasom obce.

(2)

Zoznam obcí tvoriacich jednotlivé okresy po prerokovaní s obcami zostavuje a vyhlasuje

ministerstvo vnútra v Zbierke zákonov

6

)

spravidla raz za štyri roky; každoročne v nej vyhlasuje zmeny v tomto zozname.

§ 8

Označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev

(1)

V obciach, v ktorých je viac ulíc a iných verejných priestranstiev (ďalej len „ulica“),

má každá ulica svoj názov.

(2)

Názvy ulíc sa určujú podľa vecí, prírodných javov, významných udalostí, miest, nežijúcich

osôb a pod. s prihliadnutím na históriu obce a jej okolia. Neprípustné sú názvy po

žijúcich osobách, príliš dlhé, duplicitné, urážajúce mravnosť, náboženské alebo národnostné

cítenie, jazykovo nesprávne, nepriliehavé vzhľadom na historický vývin obce a jej

častí alebo jej okolia.

(3)

O určovaní názvov ulíc rozhoduje obec po prerokovaní s obyvateľmi obce alebo jej

časti

7

)

a po vyjadrení odbornej názvoslovnej komisie. Odbornú názvoslovnú komisiu zriaďuje

okresný úrad.

(4)

Ulice sú verejne označené orientačnými tabuľami s uvedením názvu, prípadne ďalších

orientačných údajov vyznačujúcich smer ulice, podchody, priechody a pod. Označenie

ulíc zabezpečuje obec na vlastné trovy. V každej obci možno používať orientačné tabule

iba jedného vzoru.

(5)

Vlastníci a užívatelia nehnuteľností sú povinní umožniť pripevnenie orientačnej tabule

s označením ulice.

§ 9

(1)

Stavby spojené so zemou pevným základom

8

)

(ďalej len „stavba“) majú súpisné číslo. Súpisným číslom sa označí každá samostatná

stavba, ktorá má vlastný vchod. Ak ide o zoskupené stavby slúžiace na iné, než obytné

účely, označí sa súpisným číslom iba jedna zo stavieb, ktorej hlavný vchod vyúsťuje

do ulice.

(2)

O tom, či ide o stavbu podľa odseku 1, je v pochybnostiach rozhodujúce stanovisko

stavebného úradu.

(3)

Časti obce môžu mať samostatné súpisné číslovanie.

§ 10

(1)

Na orientáciu na uliciach označených názvami má každá stavba a v nej každý samostatný

vchod aj orientačné číslo. Každá ulica označená názvom má samostatný číselný rad orientačných

čísiel.

(2)

Číselný rad orientačných čísiel začína spravidla od stredu obce. Stavby na ľavej

strane ulice majú nepárne čísla a na pravej strane párne čísla číselného radu orientačných

čísiel.

(3)

Ak sú na ulici prieluky určené na zastavanie, treba v číselnom rade orientačných

čísiel počítať s orientačnými číslami pre budúce stavby.

§ 11

(1)

O číslovaní stavieb súpisnými a orientačnými číslami rozhoduje obec. Vedie aj evidenciu

jednotlivých druhov číslovania, ktorú sústavne udržiava v súlade so skutočným stavom.

O určení alebo zrušení čísla obec bezodkladne upovedomí stredisko geodézie.

(2)

Označiť stavbu súpisným a orientačným číslom treba do jedného mesiaca od jej kolaudácie.

9

)

§ 12

(1)

Na označenie stavieb súpisným číslom sa používajú tabuľky z trvanlivého materiálu,

ktoré zaobstaráva obec na vlastné trovy. V každej obci možno používať tabuľky iba

jedného vzoru. Ich pripevnenie a údržbu zabezpečujú vlastníci (užívatelia) stavieb.

(2)

Označenie stavieb orientačnými číslami zaobstarávajú ich vlastníci (užívatelia) na

vlastné trovy; zabezpečujú aj ich pripevnenie a údržbu. Obec používa tabuľky iba jedného

vzoru.

(3)

Orientačné číslo sa umiestňuje z čelného pohľadu po pravej strane od vchodu do stavby

tak, aby bolo viditeľné z verejného priestranstva. Tabuľka so súpisným číslom sa umiestňuje

na vonkajšej strane stavby, ktorej sa týka.

§ 12a

Odo dňa vyhlásenia referenda alebo volieb do Federálneho zhromaždenia, do Slovenskej

národnej rady alebo do orgánov samosprávy obcí alebo hlasovania obyvateľov obce nemožno

až do vykonania referenda, volieb alebo hlasovania rozhodnúť o územnej zmene (

§ 2 ods. 2

), určiť alebo zmeniť názov obce alebo jej časti (

§ 3 ods. 2

), určiť názov ulice alebo iného verejného priestranstva (

§ 8 ods. 3

), ani rozhodnúť o zmene číslovania stavieb (

§ 11 ods. 1

).

§ 13

(1)

Porušenie povinnosti podľa

§ 5

,

§ 8 ods. 5

,

§ 11 ods. 2

,

§ 12 ods. 1 a 2

a

§ 12a

je priestupkom, ktorý sa prejedná podľa osobitných zákonov.

10

)

(2)

Výnos pokút za tieto priestupky je príjmom rozpočtu obce, v ktorej boli spáchané.

§ 14

Zrušujú sa

1.

zákon Slovenskej národnej rady č.

130/1970 Zb.

o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky,

2.

vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č.

93/1970 Zb.

o určovaní názvov obcí a ich častí, ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní

budov,

3.

nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č.

80/1972 Zb.

o zmene územia Západoslovenského kraja a Stredoslovenského kraja.

§ 15

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.