ZÁKON 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Tento zákon upravuje

a)

druhy dráh a pravidlá ich výstavby a prevádzky,

b)

schvaľovanie typov dráhových vozidiel a povoľovanie ich prevádzky,

c)

prevádzku určených technických zariadení a oprávnenia na vykonávanie určených činností,

d)

prevádzku železničnej infraštruktúry, prideľovanie jej kapacity a určovanie úhrad

za jej používanie,

e)

odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť na výkon práce

na dráhach,

f)

interoperabilitu a bezpečnosť železničného systému,

g)

pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach dráh.

(2)

Tento zákon sa nevzťahuje na banské dráhy, priemyselné dráhy v súkromnom vlastníctve

slúžiace pre nákladnú dopravu vlastníka dráhy, lunaparkové dráhy, lanové vleky, dočasné

prenosné dráhy a na visuté lanové dopravníky.

Dráhy

§ 2

Druhy dráh

(1)

Dráhami sú koľajové dráhy, trolejbusové dráhy a lanové dráhy.

(2)

Koľajovými dráhami sú železničné dráhy, električkové dráhy a špeciálne dráhy.

(3)

Železničnými dráhami sú železničné trate a vlečky.

(4)

Železničné trate tvoria dopravnú cestu železničným vozidlám na účely železničnej

dopravy. Železničné trate sa podľa účelu, významu a vybavenia členia na hlavné a vedľajšie.

Hlavné železničné trate z hľadiska dopravného významu slúžia na medzinárodnú dopravu

a na zabezpečenie celoštátnej dopravnej obslužnosti. Vedľajšie železničné trate slúžia

na zabezpečenie regionálnej dopravnej obslužnosti a na mestské a prímestské dopravné

služby.

(5)

Vlečkou je železničná dráha priamo alebo prostredníctvom inej vlečky zaústená do

železničnej trate; používa sa na pohyb železničných vozidiel na účely nakládky, prekládky

a vykládky tovaru v podnikoch, skladoch, prístavoch a v termináloch alebo na iné účely.

(6)

Špeciálnou dráhou je koľajová dráha funkčne oddelená od železničného systému, ktorou

je metro, lokálna dráha a turisticko-hospodárska dráha.

(7)

Metrom je špeciálna dráha určená najmä na mestskú verejnú osobnú dopravu oddelená

od iných druhov dopravy.

(8)

Lokálnou dráhou je špeciálna dráha, ktorá slúži na zabezpečenie dopravnej obslužnosti

územia s možnosťou jej turistického využitia.

(9)

Turisticko-hospodárskou dráhou je špeciálna dráha určená na zabezpečenie turistického,

kultúrneho a iného spoločenského účelu. Turisticko-hospodárska dráha neslúži na zabezpečenie

dopravnej obslužnosti územia.

(10)

Železničné trate, stanice, terminály a všetky druhy pevných zariadení, ktoré sú potrebné

na zaistenie bezpečnej a nepretržitej prevádzky železníc, tvoria železničnú sieť.

Obvod dráhy

§ 3

(1)

Obvod dráhy tvoria pozemky určené na umiestnenie dráhy a jej súčastí, ktoré sú potrebné

na prevádzku dráhy a na dopravu na nej. V pochybnostiach o tom, ktoré pozemky patria

do obvodu dráhy, rozhodne špeciálny stavebný úrad na návrh prevádzkovateľa dráhy.

(2)

Obvod dráhy zriaďuje špeciálny stavebný úrad v rozhodnutí o stavebnom zámere alebo

príslušný orgán vo vyvlastňovacom rozhodnutí. Obvod dráhy vzniká dňom právoplatnosti

rozhodnutia o stavebnom zámere alebo vyvlastňovacieho rozhodnutia.

(3)

Obvod dráhy je vymedzený zvislými plochami vedenými na pozemok. Ak z rozhodnutia

podľa odseku 2 nevyplýva inak, obvod dráhy je tri metre

a)

od vonkajšieho okraja telesa železničnej dráhy a stavieb, konštrukcií a pevných zariadení,

ktoré sú jej súčasťou, ak ide o železničnú dráhu,

b)

od osi krajnej koľaje električkovej dráhy, od osi krajnej koľaje špeciálnej dráhy,

od krajného nosného lana alebo dopravného lana lanovej dráhy alebo od krajného vodiča

trakčného trolejbusového vedenia, najmenej však 1,5 metra od vonkajšieho okraja súčasti

dráhy; to neplatí, ak ide o električkovú dráhu, trolejbusovú dráhu alebo špeciálnu

dráhu, ktorá vedie po pozemnej komunikácii.

(4)

Obvod dráhy zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o zrušení dráhy.

§ 4

(1)

V obvode dráhy je zakázané

a)

vysádzať stromy a kry,

b)

bez súhlasu prevádzkovateľa dráhy a bez povolenia špeciálneho stavebného úradu umiestňovať

stavby, reklamné, propagačné a informačné zariadenia, ktoré nesúvisia s prevádzkou

dráhy ani s dopravou na dráhe.

(2)

V obvode dráhy nemožno vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť dráhu alebo dopravu

na dráhe; činnosti, ktoré nesúvisia s prevádzkou dráhy ani s dopravou na dráhe možno

vykonávať len so súhlasom prevádzkovateľa dráhy. Vlastník alebo užívateľ nehnuteľností

v obvode dráhy je povinný užívať ich tak, aby neohrozovali dráhu alebo dopravu na

dráhe, a je povinný umožniť prevádzkovateľovi dráhy prístup k súčastiam dráhy cez

svoje pozemky.

(3)

Prevádzkovateľ dráhy je povinný trvalo zabezpečovať obvod dráhy a priechodný prierez

dráhy v stave, ktorý neohrozuje dráhu a jej súčasti, ani dopravu na dráhe, a predchádzať

ohrozeniam prevádzky dráhy. Na tento účel je prevádzkovateľ dráhy oprávnený vyzvať

vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti v obvode dráhy, aby okliesnil alebo odstránil

v nevyhnutnom rozsahu prekážajúce stromy a kry a odstránil spadnuté stromy, kamene

a predmety, ktoré sú ohrozením prevádzky dráhy alebo niektorej jej súčasti alebo ohrozením

bezpečnosti a plynulosti dopravy na dráhe. Ak vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti

neuposlúchne výzvu prevádzkovateľa dráhy a hrozí bezprostredné nebezpečenstvo pre

prevádzku dráhy alebo pre dopravu na dráhe, prevádzkovateľ dráhy je oprávnený sám

vykonať tieto činnosti v nevyhnutnom rozsahu po upovedomení vlastníka alebo užívateľa

nehnuteľnosti.

(4)

Vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v obvode dráhy je povinný strpieť umiestňovanie

súčastí dráhy a vykonanie činností podľa odsekov 2 a 3. Oprávnenia prevádzkovateľa

dráhy podľa odsekov 2 a 3 sú vecnými bremenami viaznucimi na nehnuteľnostiach v obvode

dráhy a na prístupových cestách k obvodu dráhy. Návrh na vykonanie záznamu v katastri

nehnuteľností podá prevádzkovateľ dráhy. Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti

obmedzený v dôsledku umiestnenia súčasti dráhy v obvyklom užívaní nehnuteľnosti; má

právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti;

toto právo zaniká, ak sa neuplatnilo u prevádzkovateľa dráhy do jedného roka odo dňa

zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľností.

(5)

Bez súhlasu prevádzkovateľa dráhy nemôžu vstupovať osoby na dráhu a v obvode dráhy

na miesta, ktoré nie sú prístupné verejnosti. Bez súhlasu prevádzkovateľa dráhy možno

vstupovať do obvodu dráhy len

a)

na prechod dráhy v mieste úrovňového križovania dráhy s pozemnou komunikáciou,

b)

na osobných nástupištiach, na prístupových cestách k nim a na iných miestach určených

na pohyb cestujúcich,

c)

na nakladacích rampách a na prístupových cestách k nim a na iných miestach určených

pre nakládku, prekládku a vykládku tovaru,

d)

po verejne prístupných účelových komunikáciách v obvode dráhy zriadených prevádzkovateľom

dráhy alebo so súhlasom prevádzkovateľa dráhy.

(6)

Osoby podľa odseku 5 sú povinné pohybovať sa a správať sa v obvode dráhy podľa pravidiel

určených prevádzkovateľom dráhy, najmä rešpektovať zákazy a príkazy na označeniach

priestorov a na výveskách a uposlúchnuť pokyny oprávnených zamestnancov prevádzkovateľa

dráhy.

(7)

Dohľad nad verejným poriadkom, ochranu základných práv a slobôd, ochranu života a

zdravia cestujúcich prepravovaných vlakmi osobnej dopravy a v staniciach a ich majetku

vykonáva Policajný zbor alebo osoba určená prevádzkovateľom dráhy alebo dopravcom.

Ochranné pásmo dráhy

§ 5

(1)

Ochranné pásmo dráhy je priestor po oboch stranách obvodu dráhy vymedzený zvislými

plochami vedenými v určenej vzdialenosti od hranice obvodu dráhy; zriaďuje sa na ochranu

dráhy, jej prevádzky a dopravy na nej.

(2)

Ochranné pásmo novej dráhy vzniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere.

Ochranné pásmo zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o zrušení dráhy.

(3)

Ak rozhodnutie o stavebnom zámere neurčuje inak, hranica ochranného pásma dráhy je

a)

pre železničnú dráhu 60 metrov od osi krajnej koľaje, najmenej však 30 metrov od

vonkajšej hranice obvodu dráhy,

b)

pre ostatné koľajové dráhy a pre pozemnú lanovú dráhu 15 metrov od osi krajnej koľaje,

c)

pre visutú lanovú dráhu 15 metrov od nosného alebo dopravného lana,

d)

pre trolejbusovú dráhu 10 metrov od krajného vodiča trakčného trolejového vedenia.

(4)

Ak dráha vedie po pozemnej komunikácii alebo v uzavretom priestore prevádzkovateľa

dráhy, ochranné pásmo dráhy sa nezriaďuje.

§ 6

(1)

V ochrannom pásme dráhy je zakázané bez súhlasu prevádzkovateľa dráhy a bez záväzného

stanoviska špeciálneho stavebného úradu

a)

umiestňovať stavby, konštrukcie, vzdušné vedenia a svetelné zariadenia, ktoré by

boli zameniteľné so svetelnými signalizačnými zariadeniami slúžiacimi na chod a bezpečnosť

dopravy na dráhe, alebo by mohli oslniť vodiča koľajového vozidla,

b)

umiestňovať elektromagnetické zariadenia, ktoré by rušili alebo inak ovplyvňovali

trolejové vedenia, ich napájanie, zariadenia na premenu, prívod a rozdelenie elektrického

prúdu alebo zabezpečovacie, signalizačné, oznamovacie alebo spojové zariadenia dráhy

alebo zariadenia trakčných vozidiel,

c)

umiestňovať predmety, ktorých farebné plochy sú zameniteľné s označeniami používanými

v doprave na dráhach,

d)

uskladňovať horľaviny a výbušniny a zriaďovať skládky, ktoré by mohli poškodiť dráhu

alebo jej súčasť alebo ohroziť bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe,

e)

vykonávať činnosti, ktoré by mohli poškodiť dráhu alebo jej súčasť, alebo ohroziť

bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe, najmä uskutočňovať terénne úpravy, zemné

práce, trhacie práce a činnosti vykonávané banským spôsobom.

(2)

Vlastníci a užívatelia nehnuteľností a správcovia vodných tokov a odkrytých podzemných

vôd v ochrannom pásme dráhy sú povinní udržiavať pozemky a stromy a kry na nich, skládky,

stavby, mostné piliere a iné konštrukcie a vzdušné vedenia v takom stave a užívať

ich takým spôsobom, aby neohrozili prevádzku dráhy a jej súčastí, ani neobmedzili

bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Vysádzať a pestovať stromy a kry s výškou

presahujúcou tri metre možno v ochrannom pásme dráhy len vtedy, ak je zabezpečené,

že pri páde nemôžu poškodiť súčasti dráhy.

(3)

Prevádzkovateľ dráhy je oprávnený vyzvať vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti

alebo správcu vodného toku alebo odkrytej podzemnej vody v ochrannom pásme, aby v

určenej lehote odstránil stromy a kry, naplaveniny na mostných pilieroch dráhy alebo

znefunkčnil zariadenie podľa odseku 1 písm. a) a b), odstránil skládky, stavby a iné

konštrukcie podľa odseku 1 písm. c) a d) a bezodkladne upustil od činnosti podľa odseku

1 písm. e).

(4)

Ak vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti alebo správca vodného toku alebo odkrytej

podzemnej vody v určenej lehote neuposlúchne výzvu podľa odseku 3, špeciálny stavebný

úrad na podnet prevádzkovateľa dráhy uloží ich vlastníkovi alebo užívateľovi povinnosť

v určenej lehote odstrániť ich alebo znefunkčniť alebo zakázať činnosti podľa odseku

1 písm. e).

(5)

Po upovedomení vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti alebo správcu vodného toku

alebo odkrytej podzemnej vody sú poverení zamestnanci prevádzkovateľa dráhy oprávnení

vstupovať na nehnuteľnosť v ochrannom pásme dráhy z dôvodu údržby a opravy dráhy a

jej súčastí a stavieb, ktoré slúžia dráhe alebo doprave na dráhe, s nimi aj iné osoby

nevyhnutne potrebné na vykonanie potrebných činností. Oprávnenie na vstup majú aj

osoby, ktoré vykonávajú záchrannú akciu alebo odstraňujú následky nehody alebo mimoriadnej

udalosti, vykonávajú ich vyšetrovanie alebo štátny dozor. Ak je nevyhnutné vykonať

okamžite záchrannú akciu a odstrániť následky nehody alebo mimoriadnej udalosti a

nemožno vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti alebo správcu vodného toku alebo odkrytej

podzemnej vody upovedomiť vopred, treba ho upovedomiť bezodkladne. Vlastník alebo

užívateľ nehnuteľnosti a správca vodného toku alebo odkrytej podzemnej vody je povinný

na tento účel strpieť vstup týchto osôb na nehnuteľnosť.

(6)

Ak je bezprostredne ohrozená prevádzka dráhy alebo niektorej jej súčasti alebo ak

je ohrozená bezpečnosť dopravy na dráhe, poverení zamestnanci prevádzkovateľa dráhy

sú po upovedomení vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti alebo správcu vodného toku

alebo odkrytej podzemnej vody oprávnení vstúpiť na nehnuteľnosť a vykonať nevyhnutné

úpravy stromov a krov, znefunkčniť zariadenia a iné konštrukcie, alebo odstrániť skládky,

naplaveniny na mostných pilieroch, stavby na náklady vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti

alebo správcu vodného toku alebo odkrytej podzemnej vody. Vlastník alebo užívateľ

nehnuteľnosti a správca vodného toku alebo odkrytej podzemnej vody je povinný tieto

úpravy strpieť a vzniknuté náklady uhradiť.

(7)

Zamestnanci prevádzkovateľa dráhy a ostatné osoby, ktoré vstupujú na nehnuteľnosť

v ochrannom pásme podľa odsekov 5 a 6, sú povinní počínať si tak, aby nespôsobili

škodu neprimeranú vykonanej činnosti a aby neobmedzili vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti

nad mieru primeranú vykonanej činnosti.

§ 6a

(1)

Ak vlastník stavby železničnej dráhy okrem vlečky v súkromnom vlastníctve a jej súčastí

alebo stavby v ochrannom pásme železničnej dráhy okrem vlečky v súkromnom vlastníctve,

ktorá slúži prevádzke dráhy, nie je vlastníkom pozemku pod týmito stavbami, má vlastník

týchto stavieb k pozemku pod nimi právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom

je jeho užívanie, výkon správy, údržby, opráv a rekonštrukcie stavieb na nich umiestnených

a na zabezpečenie prístupu k nim.

(2)

Návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností podľa odseku 1 podá vlastník

stavby železničnej dráhy alebo jej súčastí alebo stavby v ochrannom pásme železničnej

dráhy, ktorá slúži prevádzke dráhy.

(3)

Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti obmedzený v dôsledku umiestnenia stavieb

podľa odseku 1 v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú

náhradu stanovenú znaleckým posudkom za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti.

Výstavba dráh

§ 7

Stavebno-technické požiadavky na stavbu dráh a ich súčastí

(1)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, na navrhovanie, projektovanie a uskutočňovanie stavieb

dráh a ich súčastí sa vzťahujú základné požiadavky na stavby a všeobecné technické

požiadavky na navrhovanie a uskutočňovanie stavieb podľa stavebných predpisov.

1

)

(2)

Stavebno-technické požiadavky stavieb železničných dráh a špeciálnych dráh sa vzťahujú

na

a)

priestorové usporiadanie dráhy,

b)

zaťaženie koľají,

c)

geometrické usporiadanie koľají,

d)

tvar, rozmery a šírkové usporiadanie železničného spodku,

e)

zaťažiteľnosť a priechodnosť stavieb a zariadení železničného spodku,

f)

spôsoby zabezpečenia a parametre križovaní s pozemnými komunikáciami,

g)

konštrukciu a parametre železničného zvršku,

h)

označenie železničnej trate alebo trate špeciálnej dráhy,

i)

vybavenie staníc a zastávok,

j)

konštrukciu, vybavenie, spoľahlivosť a bezpečnosť súčastí železničnej dráhy.

(3)

Stavebno-technické požiadavky stavieb električkových dráh sa vzťahujú na

a)

priestorové usporiadanie dráhy,

b)

geometrické usporiadanie koľají,

c)

tvar, rozmery a šírkové usporiadanie spodku električkovej trate,

d)

konštrukciu a parametre električkového zvršku,

e)

označenie električkovej trate,

f)

vybavenie konečných a nácestných zastávok,

g)

konštrukciu, vybavenie, spoľahlivosť a bezpečnosť súčastí električkovej dráhy.

(4)

Stavebno-technické požiadavky stavieb trolejbusových dráh sa vzťahujú na

a)

umiestnenie trolejbusovej dráhy na pozemnej komunikácii,

b)

zaťaženie pozemnej komunikácie trolejbusom,

c)

pozdĺžny sklon trolejbusovej dráhy,

d)

vybavenie konečných a nácestných zastávok,

e)

konštrukciu, polohu a parametre trolejového vedenia,

f)

konštrukciu, vybavenie, spoľahlivosť a bezpečnosť súčastí trolejbusovej dráhy.

(5)

Stavebno-technické požiadavky stavieb lanových dráh sa vzťahujú na

a)

priestorové usporiadanie dráhy,

b)

dopravnú rýchlosť a časový interval medzi dráhovými vozidlami,

c)

konštrukciu a parametre poháňacieho zariadenia a jeho bŕzd,

d)

konštrukciu a parametre zariadenia na nesenie a vedenie lán a dráhových vozidiel,

e)

konštrukciu a parametre lanových kotúčov a napínacieho zariadenia lana,

f)

vybavenie nástupných a výstupných staníc,

g)

konštrukciu, vybavenie, spoľahlivosť a bezpečnosť súčastí lanovej dráhy,

h)

zariadenie na prevádzku v noci,

i)

vyhotovenie a parametre elektrického zariadenia lanovej dráhy a zariadenia na ochranu

pred účinkami atmosférickej elektriny.

§ 8

Stavba dráhy

(1)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, na výstavbu dráh a ich súčastí a stavieb v ochrannom

pásme dráh sa vzťahuje Stavebný zákon.

(2)

Pri stavbe dráhy alebo pri jej zmene je stavebník povinný vybudovať na vlastné náklady

pre vlastníka dotknutej stavby len úpravy priamo vyvolané stavbou dráhy, a to na úrovni

technického riešenia v čase vyvolanej úpravy. Vlastník dotknutej stavby je povinný

bezodkladne po právoplatnosti kolaudačného osvedčenia stavbu prevziať inak je povinný

stavebníkovi uhradiť náklady na údržbu, prevádzku a zabezpečenie stavby až do jej

prevzatia.

(3)

Pri stavbe novej vlečky zaústenej do železničnej trate je stavebník vlečky povinný

na vlastné náklady vybudovať odbočnú výhybku a trvalo ju na vlastné náklady prevádzkovať

a udržiavať. Ak ide o stavbu novej vlečky zaústenej do existujúcej vlečky, stavebník

novej vlečky je povinný na vlastné náklady vybudovať odbočnú výhybku a na vlastné

náklady ju trvalo prevádzkovať a udržiavať.

(4)

V konaniach o stavebnom zámere, o overení projektu stavby a o povolenie činností

v ochrannom pásme dráhy, ktoré neslúžia prevádzke dráhy ani doprave na dráhe, má vlastník

dráhy alebo ním splnomocnený prevádzkovateľ dráhy postavenie dotknutej právnickej

osoby.

3

)

(5)

Súčasťou kolaudácie stavby dráhy a jej súčastí je technicko-bezpečnostná skúška stavby.

§ 9

Technicko-bezpečnostná skúška stavby

(1)

Technicko-bezpečnostná skúška stavby je súbor úkonov a činností, ktorými sa v rámci

kolaudácie overuje, či dráha, jej samostatná časť alebo niektorá súčasť dráhy vyhovuje

overenej projektovej dokumentácii a podmienkam rozhodnutia o stavebnom zámere, či

je funkčná, či zaručuje bezpečné a trvalé prevádzkovanie dráhy a bezpečnú a plynulú

dopravu na dráhe.

(2)

Ak ide o mosty, tunely a iné obdobné inžinierske stavby, ktoré sú súčasťou dráhy,

nahrádza technicko-bezpečnostnú skúšku stavby hlavná prehliadka. Obsahom hlavnej prehliadky

je overenie, či skutočné rozmery, použité stavebné výrobky, montáž a parametre konštrukcie

inžinierskej stavby sú v súlade s overenou projektovou dokumentáciou a s podmienkami

rozhodnutia o stavebnom zámere.

(3)

Súčasťou hlavnej prehliadky mosta je aj zaťažovacia skúška. Účelom zaťažovacej skúšky

je overenie statickej funkcie a dynamickej funkcie skúšanej mostnej konštrukcie skúšobným

zaťažením. Postup a podmienky vykonávania hlavnej prehliadky a zaťažovacej skúšky

upravujú technické normy alebo iné technické špecifikácie.

(4)

Technicko-bezpečnostnú skúšku stavby vo vzťahu k určeným technickým zariadeniam nahrádza

overenie podľa

§ 16 ods. 3

.

(5)

Overenia podľa odsekov 2 až 4, záväzné stanoviská dotknutých orgánov, povolenia a

schválenia na prevádzku sú podkladom na kolaudáciu stavby dráhy a jej súčastí.

(6)

Náklady technicko-bezpečnostnej skúšky stavby a overovaní podľa odsekov 2 až 4 znáša

zhotoviteľ stavby, ktorý aj zabezpečí účasť odborného technického personálu potrebného

na jej uskutočnenie a poskytne potrebné technické prostriedky.

§ 10

Skúšobná prevádzka stavby

(1)

Skúšobnou prevádzkou stavby sa overuje funkčnosť dráhy a tie parametre dráhy a jej

súčastí, ktoré nie je možné overiť technicko-bezpečnostnou skúškou stavby.

(2)

Rozsah a podmienky skúšobnej prevádzky stavby určí špeciálny stavebný úrad v rozhodnutí

o dočasnom užívaní stavby,

4

)

najmä určí

a)

požiadavky na zaistenie bezpečného prevádzkovania dráhy a bezpečnej a plynulej dopravy

na dráhe,

b)

trvanie skúšobnej prevádzky,

c)

spôsob monitorovania skúšobnej prevádzky,

d)

rozsah zaznamenávaných a vyhodnocovaných údajov.

(3)

Špeciálny stavebný úrad určí dĺžku skúšobnej prevádzky podľa druhu dráhy a spôsobu

jej prevádzkovania, podľa rozsahu stavby a podľa charakteru dopravy na dráhe, najdlhšie

však na 12 mesiacov.

§ 10a

Výkup nehnuteľností

Písomný návrh na uzavretie dohody, ktorý obsahuje náležitosti podľa všeobecného predpisu

o vyvlastňovaní

4a

)

sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi

na preberanie zásielok, a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka

s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Súčasťou písomného návrhu na uzavretie

dohody je aj upozornenie o tom, že ak sa vlastník nehnuteľnosti nevyjadrí k návrhu

na uzavretie dohody do 15 dní odo dňa doručenia, považuje sa návrh na uzavretie dohody

za odmietnutý.

§ 11

Vyvlastňovanie pozemkov a stavieb

(1)

Na účely uskutočnenia stavby dráhy a jej súčastí alebo stavby v ochrannom pásme dráhy,

ktorá slúži prevádzke dráhy alebo doprave na dráhe, na účely prístupu k dráhe alebo

k jej súčastiam a na účely zabezpečenia prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe, možno

potrebné pozemky a stavby vyvlastniť alebo zriadiť k nim vecné bremeno.

(2)

Podmienky vyvlastnenia a vyvlastňovacie konanie upravuje všeobecný predpis o vyvlastňovaní.

5

)

§ 12

Zrušenie dráhy

(1)

Dráhu, ktorá slúži verejnej osobnej doprave, možno zrušiť len z dôvodu zániku potreby

dopravnej obslužnosti územia a ekonomickej neefektívnosti jej prevádzky.

(2)

Rozhodnúť o zrušení dráhy môže správny orgán len na návrh vlastníka dráhy alebo na

návrh ním povereného prevádzkovateľa dráhy so súhlasom vlastníka dráhy. Ak ide o železničnú

dráhu, do ktorej sú zaústené ďalšie železničné dráhy, je potrebný aj súhlas vlastníkov

týchto dráh.

(3)

Rozhodnutie o zrušení dráhy je podkladom na konanie špeciálneho stavebného úradu

o odstránenie stavby dráhy a jej súčastí podľa stavebných predpisov.

(4)

Ak dôjde po zrušení dráhy aj k čiastočnému alebo úplnému odstráneniu telesa dráhy

a súčastí dráhy a pre vlastníka dráhy sú zostávajúce nehnuteľnosti prebytočné, ponúkne

ich do nájmu alebo na predaj.

Styk dráh

§ 13

Druhy styku dráh

(1)

Stykom dráh je prepojenie dráh, ktoré umožňuje plynulý prechod dráhových vozidiel

z jednej dráhy na druhú. Stykom dráh je súbeh dráh, zaústenie jednej dráhy do druhej

a križovanie dráh.

(2)

Hranica stýkajúcich sa dráh rôznych prevádzkovateľov musí byť presne vymedzená a

viditeľne označená. Technické riešenie a práva a povinnosti zabezpečenia styku dráh

dohodnú ich prevádzkovatelia zmluvou.

§ 14

Križovanie dráh s pozemnými komunikáciami

(1)

Križovanie železničných tratí s pozemnými komunikáciami sa zriaďuje pre traťovú rýchlosť

od 161 km/h ako mimoúrovňové. Križovanie železničných tratí s pozemnými komunikáciami

sa zriaďuje pre traťovú rýchlosť od 121 km/h do 160 km/h spravidla mimo úrovne koľaje.

Výnimku povoľuje cestný správny orgán podľa osobitného predpisu.

6

)

Špeciálny stavebný úrad na základe tejto výnimky určí v rozhodnutí o stavebnom zámere

podmienky jeho zhotovenia.

(2)

Pri modernizácii existujúcich železničných tratí pre traťovú rýchlosť od 121 km/h

alebo pri modernizácii križujúcich pozemných komunikácií stavebník existujúce úrovňové

križovanie spravidla prestavia na mimoúrovňové križovanie alebo ho zruší. Na ponechanie

existujúceho úrovňového križovania podľa prvej vety je potrebný súhlas Ministerstva

dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

(3)

Dočasné úrovňové križovanie železničnej trate s pozemnou komunikáciou je možné zriadiť

v špecifických prípadoch, najmä na účel prejazdu vozidiel pri modernizácii, obnove

alebo údržbe trate alebo na odstránenie následkov prírodnej katastrofy alebo nehody

so súhlasom ministerstva. Na zriadenie dočasného úrovňového križovania dráhy s pozemnou

komunikáciou v rámci vnútropodnikových areálov súhlas ministerstva nie je potrebný.

(4)

Križovanie dráh s pozemnými komunikáciami zriaďuje, rozširuje a zabezpečuje ten,

z koho podnetu k tomu dochádza.

(5)

Ak ide o úrovňové križovanie dráhy s pozemnou komunikáciou, na ktorom to vyžaduje

bezpečnosť cestnej premávky, špeciálny stavebný úrad na návrh bezpečnostného orgánu

(

§ 103

) nariadi správcovi pozemnej komunikácie prestavbu križovania na mimoúrovňové alebo

prevádzkovateľovi dráhy vybaviť ho priecestným signalizačným zariadením dráhy.

(6)

Pri úrovňovom križovaní dráhy s pozemnou komunikáciou má prevádzka dráhy prednosť

pred cestnou premávkou. Úrovňové križovanie dráhy s pozemnou komunikáciou musí byť

označené podľa pravidiel pre dráhy a v súlade s pravidlami cestnej premávky. Za dopravné

značky označujúce úrovňové križovanie dráhy s pozemnou komunikáciou zodpovedá prevádzkovateľ

dráhy. Za dopravné značky upozorňujúce užívateľa pozemnej komunikácie na úrovňové

križovanie dráhy zodpovedá správca komunikácie. Ak ide o hlavnú železničnú trať, musí

byť úrovňové križovanie dráhy s pozemnou komunikáciou zo strany pozemnej komunikácie

vybavené aj priecestným signalizačným zariadením dráhy, za ktoré zodpovedá prevádzkovateľ

dráhy.

(7)

Ak ide o električkovú dráhu alebo o trolejbusovú dráhu, ktorá používa pozemnú komunikáciu,

úrovňový styk dráhy a pozemnej komunikácie sa neoznačuje ani nezabezpečuje. Ak ide

o spoločnú prevádzku električkovej dráhy alebo trolejbusovej dráhy a cestnej premávky,

vzťahujú sa na ich prevádzku aj pravidlá cestnej premávky.

7

)

§ 15

Križovanie dráh s vedeniami

(1)

Križovanie dráh s energetickými, telekomunikačnými, vodovodnými, kanalizačnými a

inými vedeniami, ktoré neslúžia prevádzke dráhy ani doprave na dráhe, sa musí navrhovať

a zriaďovať tak, aby vedenia neovplyvňovali bezpečnú prevádzku dráhy ani bezpečnosť

a plynulosť dopravy na dráhe, najmä aby neovplyvňovali zabezpečovacie, spojové, záznamové

a signalizačné zariadenia, trakčné napájacie vedenia a iné zariadenia energetického

vybavenia dráhy ani prevádzkové energetické vybavenie trakčných vozidiel.

(2)

Vedenia uvedené v odseku 1 možno pri križovaní s dráhou viesť popod teleso dráhy

kolmo na smerové vedenie dráhy a pri súbežnom vedení v ochrannom pásme dráhy. Súbežné

umiestnenie vedenia s dráhou v obvode dráhy je možné len na základe zmluvy vlastníka

vedenia s vlastníkom dráhy alebo ním splnomocneným prevádzkovateľom dráhy o zriadení

vecného bremena a o podmienkach údržby a opráv a po ohlásení špeciálnemu stavebnému

úradu.

(3)

Ak dôjde k funkčnej poruche alebo k havárii vedenia umiestneného v obvode dráhy,

vlastník vedenia je povinný bezodkladne informovať prevádzkovateľa dráhy o rozsahu

nevyhnutných prác a o čase nevyhnutnom na ich vykonanie. Vlastník vedenia je povinný

postupovať podľa pokynov prevádzkovateľa dráhy tak, aby prevádzka dráhy a doprava

na dráhe boli dotknuté čo najmenej.

(4)

Stavebník, ktorý vykonáva modernizáciu alebo obnovu dráhy, pri ktorej je potrebná

preložka dráhy alebo preložka vedenia križujúceho dráhu alebo súbežne smerovaného

s dráhou v obvode dráhy, je povinný na vlastné náklady zabezpečiť nové umiestnenie

dráhy alebo vedenia ako vyvolanú investíciu a po skončení prác dráhu alebo vedenie

odovzdať vlastníkovi, ten je povinný dokončenú stavbu prevziať.

Určené technické zariadenia

§ 16

Určené technické zariadenia

(1)

Určenými technickými zariadeniami sú dopravné zariadenia, plynové zariadenia, tlakové

zariadenia, zdvíhacie zariadenia, elektrické zariadenia, zariadenia na ochranu pred

účinkami atmosférickej a statickej elektriny a na ochranu pred negatívnymi účinkami

spätných trakčných prúdov, kontajnery a vymeniteľné nadstavby, ktoré sa vyrábajú,

sú určené alebo slúžia na zabezpečenie prevádzkovania dráhy alebo dopravy na dráhe.

(2)

V prevádzke sa môžu používať len určené technické zariadenia, ktoré sú spôsobilé

na prevádzku. Spôsobilosťou na prevádzku sa rozumie technický stav, ktorý zodpovedá

požiadavkám na zaistenie bezpečnosti jeho prevádzky.

(3)

Pred uvedením určeného technického zariadenia do prevádzky musí bezpečnostným orgánom

poverená právnická osoba overiť a schváliť jeho spôsobilosť. Podkladom na overenie

a schválenie spôsobilosti určeného technického zariadenia, ktoré nie je určeným výrobkom,

8

)

je posúdenie jeho technickej dokumentácie. Ak ide o určené technické zariadenie,

ktoré je zároveň určeným výrobkom,

8

)

podkladom na schválenie spôsobilosti na prevádzku je doklad o preukázaní zhody jeho

úžitkových vlastností s technickými požiadavkami, ktoré sa naň vzťahujú.

9

)

(4)

Ak bezpečnostný orgán zistí, že určené technické zariadenie má závažné nedostatky,

že nemožno zaručiť jeho ďalšiu bezpečnú prevádzku alebo že nie sú splnené technické

alebo prevádzkové podmienky na zaistenie bezpečnosti prevádzky, rozhodne o obmedzení

prevádzky alebo o vyradení určeného technického zariadenia z prevádzky.

(5)

Prevádzkovateľ určeného technického zariadenia je povinný

a)

prevádzkovať len také určené technické zariadenie, ktorého spôsobilosť na prevádzku

bola overená a schválená, a v takom stave, ktorý je v súlade s predpismi na zaistenie

bezpečnosti prevádzky, konštrukčnej, projektovej a sprievodnej dokumentácie a schválenej

spôsobilosti na prevádzku,

b)

plniť určené podmienky a požiadavky na zaistenie bezpečnosti prevádzky určeného technického

zariadenia,

c)

zabezpečiť v prevádzke určeného technického zariadenia v určených lehotách a určeným

spôsobom overovanie jeho bezpečnosti a spôsobilosti na prevádzku,

d)

zabezpečiť, aby revízie, prehliadky, skúšky a obsluhu určeného technického zariadenia

a kontrolu činností vo zváraní a nedeštruktívnom skúšaní vykonávali len osoby s platným

dokladom o odbornej spôsobilosti podľa

§ 18

.

§ 17

Určené činnosti

(1)

Určenými činnosťami sú

a)

montáž, opravy, údržba, rekonštrukcie, revízie, skúšky a overovanie spôsobilosti

určených technických zariadení,

b)

prehliadky, zváranie a nedeštruktívne skúšanie dráhových vozidiel, koľajníc a oceľových

mostných a mostom podobných dráhových konštrukcií, strojnotechnologických podsystémov

lanových dráh a oceľových konštrukcií zdvíhacích zariadení,

c)

plnenie kovových tlakových nádob používaných na dráhach plynmi a

d)

plnenie cisternových vozňov, cisternových kontajnerov a vymeniteľných nadstavieb

plynmi a inými nebezpečnými látkami.

(2)

Určené činnosti môžu vykonávať len fyzické osoby alebo právnické osoby na základe

oprávnenia udeleného bezpečnostným orgánom po overení splnenia požiadaviek určených

na vykonávanie určených činností.

(3)

Overovanie splnenia požiadaviek určených na vykonávanie určených činností vykonáva

bezpečnostným orgánom poverená právnická osoba.

(4)

Bezpečnostný orgán udelí oprávnenie žiadateľovi, ktorý

a)

je držiteľom dokladu o odbornej spôsobilosti podľa

§ 18

, alebo zamestnáva osobu s platným dokladom o odbornej spôsobilosti podľa

§ 18

,

b)

má technické zariadenia potrebné na vykonávanie určených činností,

c)

má vytvorenú organizačnú štruktúru, systém odborného riadenia a monitorovania vykonávaných

činností,

d)

má vypracované pokyny a postupy na vykonávanie určených činností a má k dispozícii

dokumentáciu na vykonávanie určených činností.

(5)

Ak bezpečnostný orgán zistí závažné nedostatky pri vykonávaní určených činností,

ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť prevádzky určených technických zariadení alebo

na bezpečnosť prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe, alebo zistí nedodržiavanie podmienok

oprávnenia, začne konanie o obmedzenie rozsahu oprávnenia alebo o jeho zrušenie.

§ 18

Odborná spôsobilosť na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach

(1)

Revízie, prehliadky, skúšky, obsluhu určených technických zariadení v prevádzke,

overovanie spôsobilosti určených technických zariadení, činnosti na určených technických

zariadeniach elektrických, ich projektovanie a konštruovanie, zapletanie a opravy

oceľových lán a zalievanie lanových koncoviek a spojok používaných na zariadeniach

lanových dráh a kontrolu činnosti vo zváraní a nedeštruktívnom skúšaní môžu vykonávať

len fyzické osoby s platným dokladom o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností

na určených technických zariadeniach.

(2)

Overovanie odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických

zariadeniach vykonáva bezpečnostný orgán alebo ním poverená právnická osoba; doklad

o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach

vydáva bezpečnostný orgán alebo ním poverená právnická osoba.

(3)

Doklad o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach

vydá bezpečnostný orgán alebo ním poverená právnická osoba tomu, kto

a)

dosiahol vek 18 rokov,

b)

je plne spôsobilý na právne úkony,

c)

je bezúhonný (

§ 110

),

d)

má ukončené odborné vzdelanie v učebnom alebo študijnom odbore, ktorého súčasťou

je vyučovací predmet, ktorý obsahuje aspoň opis konštrukcie a funkcie určeného technického

zariadenia, odborné vzdelanie pre činnosť na určenom technickom zariadení elektrickom

ustanovuje vykonávací predpis podľa

§ 102 ods. 2 písm. c)

,

e)

absolvoval vstupnú odbornú prípravu v poverenom vzdelávacom zariadení a vykonal odbornú

skúšku.

(4)

Držiteľ dokladu o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických

zariadeniach je povinný

a)

zúčastňovať sa na doplnkových školeniach organizovaných zamestnávateľom o stave techniky

týkajúcej sa určených technických zariadení, o vykonávaní činností na nich a o organizačných

a prevádzkových opatreniach v súlade s právnymi predpismi, prevádzkovými predpismi

a s technickými špecifikáciami,

b)

absolvovať každých päť rokov aktualizačnú prípravu v poverenom vzdelávacom zariadení

ako predpoklad na predĺženie platnosti dokladu o odbornej spôsobilosti na vykonávanie

činností na určených technických zariadeniach; vzdelávacie zariadenie potvrdí absolvovanie

aktualizačnej prípravy v doklade o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na

určených technických zariadeniach alebo vykonať periodickú odbornú skúšku.

(5)

Bezpečnostný orgán zakáže vykonávanie činností a odníme doklad o odbornej spôsobilosti

na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach, ak zistí, že jeho držiteľ

a)

nezúčastnil sa bez závažného dôvodu na doplnkovom školení, neabsolvoval aktualizačnú

prípravu, alebo nevykonal úspešne periodickú odbornú skúšku,

b)

závažným spôsobom porušil svoje povinnosti pri výkone činnosti na určenom technickom

zariadení alebo opakovane napriek predchádzajúcemu upozorneniu osoby poverenej výkonom

štátneho dozoru vykazuje nedostatky vo vykonávanej činnosti,

c)

činnosti na určených technických zariadeniach vykonáva v rozpore s právnymi predpismi,

s prevádzkovými predpismi alebo s technickými špecifikáciami, ktoré upravujú postup

pri ich vykonávaní, alebo

d)

prestal spĺňať požiadavky podľa odseku 3 písm. b) a c).

(6)

Bezpečnostný orgán o zákaze vykonávania činností upovedomí zamestnávateľa. Do právoplatnosti

rozhodnutia bezpečnostného orgánu o odňatí dokladu o odbornej spôsobilosti je pozastavená

platnosť dokladu o odbornej spôsobilosti. V rozhodnutí o odňatí dokladu o odbornej

spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach určí podmienky

na jeho opätovné získanie v závislosti od dôvodu, pre ktorý bol odňatý doklad o odbornej

spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach.

(7)

Odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o odňatí dokladu o odbornej spôsobilosti na vykonávanie

činností na určených technických zariadeniach je doklad neplatný a jeho držiteľ je

povinný vrátiť ho bezpečnostnému orgánu do piatich pracovných dní.

§ 19

Mimoriadne udalosti v prevádzke určených technických zariadení

(1)

Mimoriadnou udalosťou v prevádzke určeného technického zariadenia je havária, technická

porucha alebo iná udalosť alebo stav, pri ktorom

a)

bola ohrozená prevádzka určeného technického zariadenia, prevádzka dráhy alebo doprava

na dráhe,

b)

bol vážne ohrozený život a zdravie ľudí, poškodený majetok alebo znečistené životné

prostredie,

c)

vznikol smrteľný úraz, ťažký úraz alebo hromadný úraz.

(2)

Prevádzkovateľ určeného technického zariadenia je povinný vznik mimoriadnej udalosti

v prevádzke určeného technického zariadenia bezodkladne ohlásiť bezpečnostnému orgánu

a podľa okolností a následkov privolať záchranné zložky integrovaného záchranného

systému a vykonať nevyhnutné opatrenia na mieste. Ak ide o mimoriadnu udalosť v prevádzke

určeného technického zariadenia s následkami podľa odseku 1 písm. c), je povinný ohlásiť

mimoriadnu udalosť aj Policajnému zboru.

(3)

Prevádzkovateľ určeného technického zariadenia je povinný zabezpečiť miesto mimoriadnej

udalosti v prevádzke určeného technického zariadenia pred inými osobami a zachovať

pôvodný stav do príchodu príslušníkov Policajného zboru. Do príchodu príslušníkov

Policajného zboru je oprávnený na mieste mimoriadnej udalosti v prevádzke určeného

technického zariadenia vyslobodiť postihnuté osoby a poskytnúť im prvú pomoc alebo

odvoz, zabrániť ďalšej škode alebo poškodeniu životného prostredia a uvoľniť časť

dráhy na obnovenie jej prevádzky alebo dopravy na nej, ak tým neznemožní vyšetrovanie.

Ak je potrebné zasiahnuť do stavu a usporiadania miesta, je povinný zaznamenať pôvodný

stav videozáznamom, fotografiami, náčrtkami alebo inou účinnou formou zdokumentovania

a zistiť totožnosť postihnutých a svedkov.

(4)

Prevádzkovateľ určeného technického zariadenia je povinný vykonať vlastné zisťovanie

príčiny vzniku mimoriadnej udalosti v prevádzke určeného technického zariadenia a

viesť evidenciu mimoriadnych udalostí v prevádzke určených technických zariadení a

zistených príčin. Na základe vlastného zisťovania je povinný prijať potrebné opatrenia

na prevenciu mimoriadnych udalostí v prevádzke určeného technického zariadenia a vykonané

opatrenia oznámiť bezpečnostnému orgánu.

(5)

Bezpečnostný orgán zisťuje príčinu mimoriadnej udalosti v prevádzke určeného technického

zariadenia, pri ktorej vznikol smrteľný úraz, ťažký úraz alebo hromadný úraz. Zisťovať

príčiny ostatných mimoriadnych udalostí v prevádzke určeného technického zariadenia

nie je povinný.

Dráhové vozidlá

§ 20

Druhy dráhových vozidiel

(1)

Dráhovými vozidlami sú koľajové vozidlá, trolejbusy a vozidlá lanových dráh.

(2)

Koľajovými vozidlami sú železničné vozidlá, električky, dreziny a vozidlá špeciálnych

dráh.

(3)

Vozidlami špeciálnej dráhy sú koľajové vozidlá s vlastným pohonom alebo bez vlastného

pohonu, ktoré sú spôsobilé na jazdu na vlastných kolesách po špeciálnej dráhe, ktorými

sú vozidlá metra, lokálnych dráh a vozidlá turisticko-hospodárskych dráh.

(4)

Železničné vozidlo je koľajové vozidlo s vlastným pohonom alebo bez vlastného pohonu,

ktoré je spôsobilé na jazdu na vlastných kolesách po železničnej dráhe a skladá sa

z jedného alebo z viacerých štrukturálnych a funkčných subsystémov alebo z častí týchto

subsystémov.

(5)

Električka je koľajové vozidlo s vlastným pohonom alebo bez vlastného pohonu, ktoré

je spôsobilé na jazdu na vlastných kolesách po električkovej dráhe.

(6)

Dráhové vozidlá musia svojou konštrukciou a technickým stavom v prevádzke zaručovať

bezpečnosť dopravy na dráhe a nesmú ohrozovať cestujúcich a personál, ani prepravované

zvieratá a veci.

§ 21

Drezina

(1)

Drezina je na účely tohto zákona koľajové vozidlo bez motorového pohonu poháňané

len ľudskou silou a prevádzkované na koľajovej dráhe.

(2)

Drezinu môže viesť osoba staršia ako 15 rokov preukázateľne oboznámená s jej obsluhou

a pravidlami bezpečnej prevádzky určeným zamestnancom prevádzkovateľa dreziny alebo

inou osobou poverenou prevádzkovateľom dreziny. Osoba, ktorá vedie drezinu, je povinná

dodržiavať povinnosti podľa

§ 30a písm. b)

a

c)

.

(3)

Pre jazdu dreziny cez úrovňové križovanie dráhy s pozemnou komunikáciou prevádzkovateľ

dreziny vykoná opatrenia, ktoré umožnia bezpečnú jazdu dreziny cez úrovňové križovanie

dráhy s pozemnou komunikáciou.

(4)

Drezinu možno prevádzkovať na úseku dráhy, ktorý slúži výlučne na miestne, historické

alebo turistické účely, na ktorom nie je prevádzkovaná iná doprava a ktorý je fyzicky

oddelený od úseku dráhy, na ktorom je prevádzkovaná iná doprava, pričom musí byť zaistené,

aby sa k drezine po tej istej koľaji nedostalo iné dráhové vozidlo na vzdialenosť

kratšiu ako 15 metrov. Fyzicky oddelený úsek dráhy musí byť viditeľne označený návesťami

podľa dopravných predpisov príslušnej dráhy. Osoby, ktoré zabezpečujú prevádzku dráhy

a dopravu na dráhe, musia byť o fyzicky oddelenom úseku dráhy preukázateľne oboznámené.

Za fyzicky oddelený úsek dráhy od úseku dráhy, na ktorom je prevádzkovaná iná doprava,

sa považuje úsek dráhy oddelený

a)

odstránením koľajového poľa,

b)

zarážadlom osadeným z oboch strán,

c)

dvojicou navzájom protismerných uzamykateľných výkoľajok alebo

d)

dvojicou navzájom protismerných uzamykateľných podložiek.

(5)

Základné technické a bezpečnostné požiadavky na drezinu určí prevádzkovateľ dráhy.

Konštrukcia dreziny musí umožniť jej bezpečné zastavenie pred úrovňovým križovaním

dráhy s pozemnou komunikáciou alebo pred prekážkou na dráhe. Pri prevádzke za zníženej

viditeľnosti musí byť drezina označená najmenej jedným bielym svetlom na obidvoch

čelách. Drezinu nemožno prevádzkovať, ak svojím technickým stavom ohrozuje bezpečnosť

prevádzkovania dráhy alebo dopravy na dráhe. Za technický stav dreziny a bezpečnosť

jej prevádzky zodpovedá prevádzkovateľ dreziny. Na drezinu sa nevzťahuje

§ 22

,

§ 22a

a

štvrtá

a

piata

časť zákona.

§ 22

Schvaľovanie typov električiek, trolejbusov a vozidiel špeciálnej dráhy

(1)

Na trh a do prevádzky na dráhach možno uvádzať električky, trolejbusy a vozidlá špeciálnej

dráhy schváleného typu. Typy električiek, trolejbusov a vozidiel špeciálnej dráhy

schvaľuje schvaľovací orgán podľa

§ 102 ods. 1 písm. s)

na žiadosť výrobcu alebo splnomocneného zástupcu so sídlom v členskom štáte a ak

ide o vozidlo z tretieho štátu, na žiadosť dovozcu. Schvaľovací orgán schvaľuje aj

podstatné zmeny, ktoré sú odchýlkou od schváleného typu dráhového vozidla.

(2)

Podmienkou schválenia typu dráhového vozidla je preukázanie splnenia technických

podmienok a kladný výsledok typovej skúšky dráhového vozidla. Splnením technických

podmienok je preukázanie zhody s technickými špecifikáciami, ktoré sa vzťahujú na

typ dráhového vozidla a na predpokladaný druh prevádzky.

(3)

Typovú skúšku dráhového vozidla zabezpečuje žiadateľ na vlastné náklady u poverenej

právnickej osoby na vykonávanie skúšok dráhových vozidiel. Ak je na schválenie typu

alebo podstatnej zmeny dráhového vozidla potrebné vykonať skúšobnú prevádzku, vykoná

sa v súlade s

§ 24a

.

(4)

Pred uvedením dráhového vozidla do prevádzky sa musí overiť jeho technická spôsobilosť

na prevádzku a zhoda so schváleným typom. Zhodu so schváleným typom preukazuje výrobca

a ak ide o dráhové vozidlo z tretieho štátu, jeho dovozca.

(5)

Technická spôsobilosť dráhového vozidla na prevádzku sa overuje vykonaním technickej

kontroly a ak ide o určené dráhové vozidlo, aj vykonaním technicko-bezpečnostnej skúšky

dráhového vozidla.

(6)

Overovanie podľa odseku 5 zabezpečuje držiteľ dráhového vozidla na vlastné náklady

u právnickej osoby poverenej na overovanie technickej spôsobilosti na prevádzku podľa

§ 102 ods. 1 písm. q) tretieho bodu

.

(7)

Na základe kladného výsledku overenia podľa odsekov 4 a 5 schvaľovací orgán podľa

§ 102 ods. 1 písm. s)

schváli technickú spôsobilosť dráhového vozidla na prevádzku a vydá technický preukaz

dráhového vozidla.

(8)

Na uvádzanie vozidla turisticko-hospodárskej dráhy, historického vozidla špeciálnej

dráhy, historickej električky a historického trolejbusu do prevádzky sa primerane

vzťahujú podmienky podľa odsekov 1 až 7.

(9)

Technickú spôsobilosť dráhového vozidla lanovej dráhy na prevádzku overuje bezpečnostným

orgánom poverená právnická osoba ako súčasť overovania a schvaľovania spôsobilosti

technologického zariadenia lanovej dráhy.

§ 22a

Povoľovanie typu železničného vozidla na miestne, historické alebo turistické účely

a železničného vozidla pre vlečky a ich uvádzanie do prevádzky

(1)

Typ železničného vozidla na miestne, historické alebo turistické účely a typ železničného

vozidla pre vlečky povoľuje a do prevádzky uvádza bezpečnostný orgán, ktorý vydá povolenie

typu železničného vozidla a povolenie na uvedenie železničného vozidla do prevádzky.

(2)

Na povoľovanie typov železničných vozidiel uvedených v odseku 1 a ich uvádzanie do

prevádzky sa primerane vzťahujú podmienky podľa

§ 22

.

(3)

Povolenie typu železničného vozidla podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak už bol typ železničného

vozidla povolený na železničnej sieti v Slovenskej republike.

(4)

Ak železničné vozidlo podľa odseku 1 prestalo spĺňať požiadavky pre vydanie povolenia

typu železničného vozidla alebo povolenia na uvedenie železničného vozidla do prevádzky,

bezpečnostný orgán povolenie zruší.

(5)

Bezpečnostný orgán môže povolenie typu železničného vozidla alebo povolenie na uvedenie

železničného vozidla do prevádzky zmeniť alebo zrušiť na základe odôvodnenej žiadosti

držiteľa železničného vozidla alebo držiteľa povolenia typu železničného vozidla.

§ 23

Technicko-bezpečnostná skúška dráhového vozidla

(1)

Technicko-bezpečnostná skúška dráhového vozidla je súbor úkonov a činností, ktorými

právnická osoba poverená podľa

§ 102 ods. 1 písm. q) tretieho bodu

v rámci overovania technickej spôsobilosti dráhového vozidla overuje, či dráhové

vozidlo vyhovuje výrobnej dokumentácii a podmienkam prevádzky na dráhe, či je funkčné

a či zaručuje trvalú bezpečnú prevádzku.

(2)

Náklady technicko-bezpečnostnej skúšky dráhového vozidla uhrádza žiadateľ, ktorý

aj zabezpečí účasť odborného technického personálu potrebného na vykonanie skúšky

a poskytne potrebné technické prostriedky.

§ 24

Technické kontroly dráhových vozidiel

(1)

Dráhové vozidlá v prevádzke podliehajú pravidelným technickým kontrolám, ktorými

sa kontroluje ich aktuálny technický stav a porovnáva sa s parametrami schváleného

typu alebo povoleného typu dráhového vozidla a s výsledkami overenia technickej spôsobilosti

pri jeho uvedení do prevádzky.

(2)

Ak právnická osoba poverená podľa

§ 102 ods. 1 písm. q) štvrtého bodu

technickou kontrolou zistí, že dráhové vozidlo nezaručuje bezpečnú dopravu na dráhe,

najmä že vykazuje podstatné odchýlky technického stavu a prevádzkových vlastností

od schváleného typu alebo povoleného typu alebo od výsledku overenia technickej spôsobilosti

pri jeho uvedení do prevádzky, alebo zistí, že sa nevykonávali predpísané pravidelné

technické kontroly a skúšky, jeho prevádzkovateľ je povinný vyradiť dráhové vozidlo

z prevádzky.

(3)

Schvaľovací orgán alebo bezpečnostný orgán môže pri výskyte poruchy na vozidle schváleného

typu alebo na vozidle povoleného typu určiť vykonanie mimoriadnej technickej kontroly

dráhového vozidla v potrebnom rozsahu.

§ 24a

Skúšobná prevádzka dráhového vozidla pred uvedením na trh alebo do prevádzky alebo

po obnove, modernizácii železničného vozidla alebo podstatnej zmene typu dráhového

vozidla

(1)

Skúšobná prevádzka dráhového vozidla je súhrn skúšobných jázd a prípadne ďalších

skúšok, ktorými sa overujú vlastnosti dráhového vozidla a jeho kompatibilita s dráhou

pred uvedením na trh alebo po obnove alebo modernizácii železničného vozidla podľa

§ 76 ods. 18

, pri ktorej je skúšobná prevádzka požadovaná, alebo pred uvedením do prevádzky alebo

po podstatnej zmene typu električky, trolejbusu alebo vozidla špeciálnej dráhy.

(2)

Schvaľovací orgán alebo bezpečnostný orgán určí rozsah a podmienky skúšobnej prevádzky

dráhového vozidla, ktorá nepresiahne 12 mesiacov.

(3)

Na vykonanie skúšobnej prevádzky sa vyžaduje súhlas prevádzkovateľa dráhy.

(4)

Odseky 2 a 3 sa vzťahujú aj na skúšobnú jazdu električky, trolejbusu alebo vozidla

špeciálnej dráhy, ktoré je schválené v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, a

nie je schválené na prevádzku na území Slovenskej republiky.

§ 24b

Skúšobná jazda dráhového vozidla po oprave

(1)

Ak sa po oprave dráhového vozidla, ktoré je uvedené na trh alebo do prevádzky, vyžaduje

skúšobná jazda na overenie jeho vlastností, prevádzkovateľ dráhy, na ktorej je skúšobná

jazda realizovaná, určí jej podmienky v lehote do piatich pracovných dní od doručenia

žiadosti.

(2)

Opravou dráhového vozidla sa rozumie taká oprava, ktorá nie je obnovou alebo modernizáciou

železničného vozidla alebo podstatnou zmenou typu električky, trolejbusu alebo vozidla

špeciálnej dráhy.

(3)

Skúšobnou jazdou je aj časť technicko-bezpečnostnej skúšky, ktorá sa vykonáva na

pohybujúcom sa dráhovom vozidle.

(4)

Ak ide o skúšobnú jazdu železničného vozidla, manažér infraštruktúry vydá súhlas

na vykonanie skúšobnej jazdy, ktorý doručí žiadateľovi a bezpečnostnému orgánu. Súhlas

na vykonanie skúšobnej jazdy musí obsahovať typ železničného vozidla, európske číslo

železničného vozidla, traťové úseky, na ktorých bude skúšobná jazda vykonaná, časové

úseky na vykonanie skúšobnej jazdy a dôvod skúšobnej jazdy. V prípade železničného

vozidla, ktoré je povolené v treťom štáte, sa namiesto európskeho čísla železničného

vozidla uvedie jeho evidenčné číslo.

(5)

Odseky 1 až 4 sa vzťahujú aj na skúšobnú jazdu železničného vozidla, ktoré je uvedené

na trh v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, a nie je povolené na prevádzku

na území Slovenskej republiky. Manažér infraštruktúry v prípade vozidiel podľa prvej

vety určí podmienky skúšobnej jazdy v lehote do 20 pracovných dní od doručenia žiadosti.

§ 25

Spôsobilosť na vedenie dráhových vozidiel a riadenie chodu lanovej dráhy

(1)

Dráhové vozidlo s vlastným pohonom môže viesť len držiteľ preukazu na vedenie dráhového

vozidla a ak ide o vodiča električky, aj vodičského oprávnenia skupiny B, a ak ide

o vodiča trolejbusu, aj vodičského oprávnenia skupiny D. Bez preukazu na vedenie dráhového

vozidla môže viesť dráhové vozidlo len uchádzač o získanie preukazu na vedenie dráhového

vozidla v rámci výcviku vodičov v prítomnosti inštruktora so spôsobilosťou na vedenie

dráhového vozidla a pri praktickej skúške za účasti skúšobného komisára. Riadiť chod

lanovej dráhy môže len držiteľ preukazu na riadenie chodu lanovej dráhy.

(2)

Osoba bez preukazu na vedenie dráhového vozidla môže viesť mobilné zariadenie na

výstavbu a údržbu železničnej infraštruktúry, ak ide o jazdu na dráhe, kde je iná

doprava vylúčená prevádzkovateľom dráhy. Mobilné zariadenie na výstavbu a údržbu železničnej

infraštruktúry môže viesť osoba staršia ako 19 rokov preukázateľne oboznámená s jeho

obsluhou a pravidlami bezpečnej prevádzky určeným zamestnancom prevádzkovateľa mobilného

zariadenia na výstavbu a údržbu železničnej infraštruktúry alebo inou osobou poverenou

prevádzkovateľom mobilného zariadenia na výstavbu a údržbu železničnej infraštruktúry.

Osoba, ktorá vedie mobilné zariadenie na výstavbu a údržbu železničnej infraštruktúry,

je povinná dodržiavať povinnosti podľa

§ 30a písm. b)

a

c)

.

(3)

Žiadosť o vydanie preukazu na vedenie dráhových vozidiel alebo preukazu na riadenie

chodu lanovej dráhy môže podať uchádzač alebo zamestnávateľ v jeho mene; lehota na

vydanie preukazu je 30 dní odo dňa podania žiadosti. Preukaz na vedenie dráhového

vozidla a preukaz na riadenie chodu lanovej dráhy sú platné desať rokov odo dňa jeho

vydania.

(4)

Bezpečnostný orgán vydá preukaz na vedenie dráhových vozidiel alebo preukaz na riadenie

chodu lanovej dráhy tomu, kto splnil tieto požiadavky

a)

má doklad o odbornej spôsobilosti na výkon práce na dráhe,

b)

je podľa výsledku lekárskej preventívnej prehliadky a psychologického vyšetrenia

zdravotne a psychicky spôsobilý na vedenie dráhového vozidla,

c)

dosiahol vek

1.

21 rokov, ak ide o vedenie trolejbusu,

2.

20 rokov, ak ide o vedenie železničného vozidla,

3.

19 rokov, ak ide o vedenie železničného vozidla na území Slovenskej republiky, železničného

vozidla na vlečke, vozidla špeciálnej dráhy a električky,

4.

18 rokov, ak ide o riadenie chodu lanovej dráhy,

d)

absolvoval úspešne výcvik a vykonal praktickú skúšku,

e)

je bezúhonný (

§ 110 ods. 1

).

(5)

Bezpečnostný orgán vydá preukaz na vedenie dráhového vozidla alebo preukaz na riadenie

chodu lanovej dráhy po uplynutí platnosti tomu, kto predloží žiadosť s dokladmi podľa

odseku 4 písm. a), b) a e). Na preukázanie splnenia požiadaviek podľa odseku 4 písm.

a) a b) postačuje predložiť kópiu dokladov. Splnenie požiadavky podľa odseku 4 písm.

b) na vydanie preukazu na vedenie vozidla špeciálnej dráhy nepreukazuje držiteľ platného

preukazu rušňovodiča.

(6)

Držiteľ preukazu na vedenie dráhového vozidla alebo preukazu na riadenie chodu lanovej

dráhy je povinný mať ho počas výkonu práce pri sebe a preukázať sa ním pri kontrole.

(7)

Bezpečnostný orgán rozhodne o odňatí preukazu na vedenie dráhového vozidla alebo

preukazu na riadenie chodu lanovej dráhy pred uplynutím jeho platnosti, ak jeho držiteľ

prestal byť bezúhonný, stratil zdravotnú spôsobilosť alebo psychickú spôsobilosť alebo

jeho doklad o odbornej spôsobilosti stratil platnosť.

§ 26

Skúšobný komisár

(1)

Skúšobný komisár je osoba oprávnená na vykonávanie technicko-bezpečnostnej skúšky

dráhových vozidiel a na vykonávanie praktickej skúšky uchádzačov o získanie preukazu

na vedenie dráhového vozidla. Skúšobný komisár vykoná praktickú skúšku tých uchádzačov

o získanie preukazu na vedenie dráhového vozidla, ktorým nevykonával výcvik.

(2)

Skúšobným komisárom sa môže stať ten, kto

a)

je najmenej 10 rokov držiteľom preukazu na vedenie dráhového vozidla; na vykonávanie

technicko-bezpečnostnej skúšky traťových strojov je držiteľom osvedčenia o odbornej

spôsobilosti súvisiacej s údržbou dráhového vozidla najmenej päť rokov a na vykonávanie

technicko-bezpečnostnej skúšky električiek alebo trolejbusov je držiteľom preukazu

na vedenie dráhového vozidla najmenej šesť mesiacov,

b)

má vysokoškolské vzdelanie strojníckeho, dopravného alebo elektrotechnického smeru;

na vykonávanie technicko-bezpečnostnej skúšky traťových strojov má najmenej úplné

stredné odborné vzdelanie v strojníckom, dopravnom alebo elektrotechnickom študijnom

odbore,

c)

vykonal skúšku osobitnej odbornej spôsobilosti,

d)

je bezúhonný (

§ 110 ods. 1

) a

e)

je zamestnancom prevádzkovateľa dráhy alebo dráhového podniku.

(3)

Žiadosť o vykonanie skúšky môže podať uchádzač alebo zamestnávateľ v jeho mene.

(4)

Skúšobný komisár sa preukazuje osvedčením skúšobného komisára, ktoré osvedčuje splnenie

predpokladov podľa odseku 2. Skúšobný komisár je povinný najmenej raz ročne sa zúčastniť

na pravidelných školeniach. Osvedčenie skúšobného komisára platí 10 rokov odo dňa

jeho vydania. Správny orgán podľa

§ 102 ods. 1 písm. u)

vydá nové osvedčenie tomu, kto

a)

predloží doklad o účasti najmenej raz ročne na pravidelných školeniach,

b)

predloží doklad o činnosti skúšobného komisára potvrdený zamestnávateľom,

c)

predloží doklad o zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti,

d)

úspešne absolvuje preskúšanie pred skúšobnou komisiou vymenovanou správnym orgánom.

(5)

Žiadosť o vydanie nového osvedčenia môže podať uchádzač alebo zamestnávateľ v jeho

mene.

(6)

Správny orgán [

§ 102 ods. 1 písm. u)

], ktorý vydal osvedčenie skúšobného komisára, odoberie osvedčenie skúšobného komisára,

ak

a)

stratilo platnosť a jeho držiteľ nesplnil požiadavky podľa odseku 4,

b)

výsledok lekárskeho vyšetrenia vylučuje jeho zdravotnú spôsobilosť alebo psychickú

spôsobilosť vykonávať činnosti skúšobného komisára,

c)

nevykonáva bez vážneho dôvodu činnosť skúšobného komisára viac ako tri mesiace alebo

ak tieto činnosti nevykonáva celkovo viac ako šesť mesiacov počas 12 po sebe nasledujúcich

mesiacov,

d)

hrubo porušil povinnosti skúšobného komisára, najmä požiadavku nestrannosti, objektivity

a nezaujatosti, alebo napriek upozorneniu nedodržiava predpisy vzťahujúce sa na vykonávanie

skúšok podľa odseku 1,

e)

stratil bezúhonnosť alebo plnú spôsobilosť na právne úkony.

DRUHÁ ČASŤ

PREVÁDZKOVANIE DRÁH

§ 27

Úvodné ustanovenia

(1)

Prevádzkovaním dráhy je správa, obsluha a zabezpečenie prevádzky dráhy v stave, ktorý

umožňuje bezpečnú a plynulú dopravu na dráhe a organizovanie dopravy na dráhe.

(2)

Obsluha dráhy sa vykonáva prostredníctvom dopravní a stanovíšť obsluhou výhybiek,

zabezpečovacieho zariadenia dráhy a telekomunikačného zariadenia dráhy určeným spôsobom.

(3)

Organizovaním dopravy na dráhe je určovanie spôsobu a podmienok riadenia dopravy,

zjednodušeného riadenia dopravy a operatívneho riadenia dopravy, sledovanie pohybu

dráhových vozidiel a dopravnej priepustnosti dráhy.

(4)

Prevádzkovateľom dráhy je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje

dráhu ako jej vlastník alebo na základe zmluvy s jej vlastníkom.

(5)

Dráhovým podnikom je na účely tohto zákona podnikateľ, ktorého predmetom činnosti

je poskytovanie dopravných služieb na dráhe.

§ 28

Povinnosti vlastníka dráhy

(1)

Vlastník dráhy je povinný zabezpečiť trvalé prevádzkovanie dráhy. Ak vlastník dráhy

nie je aj prevádzkovateľom dráhy, je povinný zabezpečiť prevádzkovanie dráhy inou

osobou, ktorá spĺňa požiadavky tohto zákona na prevádzkovanie dráhy.

(2)

Vlastník dráhy je povinný trvalo udržiavať dráhu v prevádzkyschopnom stave, obnoviť

prevádzku dráhy po nehode alebo po mimoriadnej udalosti, starať sa o údržbu dráhy

podľa projektovaných technických parametrov a o rozvoj dráhy v súlade s technickým

pokrokom a s požiadavkami na bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Ak je to nevyhnutné

na dosiahnutie súladu parametrov dráhy s požiadavkami bezpečnostných predpisov a s

projektovanými technickými parametrami, vlastník dráhy je povinný uskutočniť modernizáciu

alebo obnovu dráhy alebo jej súčastí.

(3)

Ak vlastník dráhy, ktorá nie je v štátnom vlastníctve, nie je schopný trvalo udržiavať

dráhu v prevádzkyschopnom stave, starať sa o jej rozvoj v súlade s technickým pokrokom,

alebo nemôže zabezpečiť bezpečnú a plynulú dopravu na nej ani na základe zmluvy s

inou osobou, je povinný ju ponúknuť na predaj

a)

štátu, samosprávnemu kraju alebo združeniu obcí podľa rozsahu obslužnosti územia,

ak ide o železničnú trať,

b)

obci, ak ide o električkovú dráhu alebo o trolejbusovú dráhu, alebo

c)

obci alebo inej osobe, ak ide o vlečku, o lanovú dráhu alebo o špeciálnu dráhu.

(4)

Ak vlastník vlečky neudržiava odbočnú výhybku na zaústení vlečky do železničnej trate

v stave podľa konštrukčných parametrov železničnej trate, manažér infraštruktúry je

oprávnený vyzvať vlastníka vlečky na nápravu. Ak ani po výzve vlastník vlečky neudržiava

odbočnú výhybku, manažér infraštruktúry je oprávnený po upovedomení vlastníka vlečky

vykonať údržbu alebo opravu odbočnej výhybky sám na náklady vlastníka vlečky. Vlastník

vlečky je povinný údržbu alebo opravu odbočnej výhybky strpieť a vzniknuté náklady

uhradiť.

(5)

Ak vlastník vlečky trvalo neprevádzkuje alebo neudržiava odbočnú výhybku na zaústení

vlečky do železničnej trate, je povinný ju bezodplatne previesť do vlastníctva alebo

do správy manažéra infraštruktúry, ktorý je povinný ju na vlastné náklady prevádzkovať

a udržiavať.

(6)

Ak zanikla potreba zabezpečiť na účely dopravy prevádzkovanie dráhy, ktorá je v štátnom

vlastníctve, jej vlastník ju ponúkne do nájmu alebo na predaj samosprávnemu kraju,

obci alebo združeniu obcí podľa rozsahu dopravnej obslužnosti územia.

(7)

Ak sa nepodarí dráhu prenajať alebo predať podľa odsekov 3 a 6, vlastník dráhy ju

môže ponúknuť do nájmu alebo na predaj inej osobe. Ak sa ani tak nepodarí dráhu prenajať

alebo predať, môže ju vlastník dráhy ponúknuť na účely prevádzkovania koľajovej nemotorovej

dopravy alebo dočasného vybudovania miestnej komunikácie určenej pre chodcov, chodníka,

alebo miestnej komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu.

(8)

Zmluvu o využití dráhy, ktorá je v štátnom vlastníctve, na účely prevádzkovania koľajovej

nemotorovej dopravy alebo dočasného vybudovania miestnej komunikácie určenej pre chodcov,

chodníka, alebo miestnej komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu medzi prevádzkovateľom

dráhy, ktorá je v štátnom vlastníctve, a subjektom podľa odsekov 6 a 7 (ďalej len

„zmluvná osoba“) je možné uzatvoriť len za odplatu a po predchádzajúcom súhlase ministerstva

minimálne na 3 roky a maximálne na 10 rokov s možnosťou predĺženia na maximálne ďalších

10 rokov aj opakovane po predchádzajúcom súhlase ministerstva. Na uzavretie zmluvy

a udelenie súhlasu ministerstva nie je právny nárok.

(9)

Úprava dráhy, ktorá je v štátnom vlastníctve, na účely prevádzkovania koľajovej nemotorovej

dopravy alebo dočasného vybudovania miestnej komunikácie určenej pre chodcov, chodníka,

alebo miestnej komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu sa vykoná na náklady zmluvnej

osoby. Manažér infraštruktúry preukázateľne zabezpečí zamedzenie zachádzania dráhových

vozidiel na upravenú dráhu. Rozsah práv a povinností zmluvných strán a ostatné náležitosti

sa dohodnú v zmluve podľa odseku 8.

(10)

Stavbu podľa odseku 8 možno umiestniť a povoliť najdlhšie na čas trvania zmluvy o

využití dráhy na účely dočasného vybudovania miestnej komunikácie určenej pre chodcov,

chodníka, alebo miestnej komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu. Po skončení času

trvania zmluvy je zmluvná osoba povinná bezodkladne odstrániť na vlastné náklady dočasnú

stavbu miestnej komunikácie určenej pre chodcov, chodníka, alebo miestnej komunikácie

pre cestnú nemotorovú dopravu, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

(11)

Prevádzkovateľ dráhy je oprávnený na účel obnovy prevádzkovania dráhy na účely dopravy

vypovedať zmluvu so zmluvnou osobou; výpovedná lehota je 12 mesiacov. V prípade vypovedania

zmluvy pre porušenie povinností zo strany zmluvnej osoby je výpovedná lehota 1 mesiac.

Výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom

bola výpoveď doručená zmluvnej osobe. Zmluvná osoba je po uplynutí výpovednej lehoty

povinná bezodkladne odstrániť na vlastné náklady dočasnú stavbu miestnej komunikácie

určenej pre chodcov, chodníka, alebo miestnej komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu,

ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

(12)

Manažér infraštruktúry v podmienkach používania železničnej siete zabezpečí vyňatie

upravenej dráhy zo zoznamu prevádzkovaných železničných tratí vrátane vyňatia prístupu

na prípadné servisné zariadenia nachádzajúce sa na takto upravenej dráhe.

(13)

Ak sa neuplatní postup podľa odseku 7 alebo 8, vlastník dráhy je povinný navrhnúť

dráhu zrušiť a po jej zrušení je povinný odstrániť stavbu dráhy vrátane zariadení,

ktoré sú jej súčasťou, aby neohrozovali ľudí alebo zvieratá alebo nezhoršovali životné

prostredie.

§ 29

Povolenie na prevádzkovanie dráhy

(1)

Prevádzkovať dráhu môže len ten, kto

a)

má platné povolenie regulačného orgánu na prevádzkovanie dráhy,

b)

má uzatvorenú zmluvu o prevádzkovaní dráhy s vlastníkom dráhy, ak sám nie je vlastníkom

dráhy,

c)

zamestnáva na prevádzkovanie dráhy osoby, ktoré majú odbornú spôsobilosť, zdravotnú

spôsobilosť a psychickú spôsobilosť na výkon práce,

d)

má vypracované vnútorné predpisy upravujúce podrobnosti o prevádzkovaní dráhy a doprave

na dráhe v primeranom rozsahu nevyhnutnom na riadne plnenie základných povinností

prevádzkovateľa dráhy podľa

§ 30

.

(2)

Povolenie na prevádzkovanie dráhy vydá regulačný orgán

a)

fyzickej osobe, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, dosiahla vek 18 rokov, je

bezúhonná a spĺňa požiadavku odbornej kvalifikácie; ak táto osoba nemá odbornú kvalifikáciu,

musí ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorý ju má,

b)

právnickej osobe, ktorá je bezúhonná a ktorej štatutárny zástupca alebo členovia

štatutárneho orgánu spĺňajú požiadavky plnej spôsobilosti na právne úkony, veku a

bezúhonnosti podľa písmena a), a ktorej štatutárny zástupca alebo najmenej jeden člen

štatutárneho orgánu spĺňa požiadavku odbornej kvalifikácie; inak musí ustanoviť zodpovedného

zástupcu, ktorý ju má.

(3)

Odbornou kvalifikáciou potrebnou na prevádzkovanie dráhy je vysokoškolské dopravné,

stavebné, strojnícke alebo elektrotechnické vzdelanie a najmenej trojročná prax v

riadiacej funkcii v oblasti prevádzkovania dráhy, alebo úplné stredoškolské vzdelanie

dopravného, stavebného, strojníckeho alebo elektrotechnického zamerania a najmenej

päťročná prax v riadiacej funkcii v oblasti prevádzkovania dráhy; preukazuje sa dokladom

o dosiahnutom vzdelaní a dokladmi o získanej praxi. Ak nemožno prax preukázať dokladmi,

pretože sa nezachovali, alebo neexistuje osoba, u ktorej sa prax vykonávala, možno

pripustiť preukázanie praxe čestným vyhlásením.

(4)

Zodpovedným zástupcom sa na účely odseku 2 rozumie zamestnanec prevádzkovateľa dráhy

v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ktorý spĺňa požiadavky odbornej

kvalifikácie podľa odseku 3 a ktorý bude vykonávať dohľad nad plnením povinností prevádzkovateľa

dráhy počas platnosti povolenia. Prevádzkovateľ dráhy je povinný po celý čas platnosti

povolenia zamestnávať zodpovedného zástupcu a utvoriť v podniku také organizačné podmienky,

aby zodpovedný zástupca mohol účinne riadiť a kontrolovať prevádzkovanie dráhy. Ak

zodpovedný zástupca prestane byť zamestnancom prevádzkovateľa dráhy, prevádzkovateľ

dráhy je povinný bezodkladne ustanoviť nového zodpovedného zástupcu a upovedomiť o

tom regulačný orgán, ktorý vydal povolenie na prevádzkovanie dráhy.

(5)

Zmluva s vlastníkom dráhy o prevádzkovaní dráhy obsahuje požiadavky vlastníka dráhy

na kvantitatívne a kvalitatívne parametre a rozsah prevádzkovania dráhy a jej súčastí.

Ak predmetom zmluvy je prevádzkovanie železničnej trate, zmluva sa uzatvára po dohode

s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky s prihliadnutím na potreby obrany štátu

a obsahuje aj spôsob zabezpečenia vyrovnaného hospodárenia z prevádzky železničnej

trate.

(6)

Povolenie na prevádzkovanie dráhy platí na čas, ktorý je v ňom uvedený, najmenej

však na päť rokov s možnosťou ďalšieho predlžovania. Pred uplynutím platnosti povolenia

na prevádzkovanie dráhy ho môže regulačný orgán zmeniť, ak došlo k zmene podmienok,

za ktorých bolo vydané. Povolenie na prevádzkovanie dráhy neprechádza na právneho

nástupcu prevádzkovateľa dráhy.

(7)

Povolenie na prevádzkovanie dráhy zaniká dňom

a)

uplynutia jeho platnosti, ak nedošlo k predĺženiu jeho platnosti,

b)

právoplatnosti rozhodnutia regulačného orgánu o jeho zrušení,

c)

zániku alebo smrti prevádzkovateľa dráhy,

d)

právoplatnosti rozhodnutia o zrušení dráhy.

(8)

Povolenie na prevádzkovanie dráhy regulačný orgán zruší, ak

a)

prevádzkovateľ dráhy prestal spĺňať predpoklady podľa odsekov 1 a 2,

b)

prevádzkovateľ dráhy porušuje povinnosti prevádzkovateľa dráhy alebo nedodržiava

podmienky uvedené v povolení napriek písomnému upozorneniu orgánu štátneho dozoru,

c)

prevádzkovateľ dráhy požiadal o zrušenie povolenia.

§ 30

Základné povinnosti prevádzkovateľa dráhy

(1)

Prevádzkovateľ dráhy je povinný

a)

prevádzkovať dráhu v súlade so zmluvou s vlastníkom dráhy o prevádzkovaní dráhy a

s povolením na prevádzkovanie dráhy,

b)

prevádzkovať dráhu v súlade s pravidlami prevádzkovania dráhy podľa tohto zákona

a vykonávacími predpismi a s prevádzkovými predpismi,

c)

zabezpečiť, aby jednotlivé činnosti prevádzkovania dráhy vykonávali len zamestnanci,

ktorí spĺňajú požiadavky odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej

spôsobilosti na výkon práce na dráhe,

d)

označiť zamestnancov, ktorí sú oprávnení dávať iným osobám pokyny súvisiace s prevádzkovaním

dráhy alebo s dopravou na dráhe,

e)

označiť názvom prevádzkované stanice a zastávky; zmena názvu stanice a zastávky sa

vykoná na náklady toho, z koho podnetu ku zmene názvu dochádza,

f)

označiť priestory v obvode dráhy, ktoré nie sú prístupné verejnosti,

g)

zabezpečiť verejne prístupné priestory v obvode dráhy tak, aby verejnosť nebola pri

ich užívaní ohrozená prevádzkou dráhy alebo dopravou na dráhe,

h)

oznámiť vyšetrovaciemu orgánu vážnu nehodu alebo mimoriadnu udalosť s následkami

vážnej nehody a poskytovať vyšetrovaciemu orgánu a policajným orgánom technickú pomoc

a informácie potrebné na vyšetrenie nehôd a mimoriadnych udalostí,

i)

dbať o prevenciu vzniku nehôd, najmä zisťovaním príčiny nehody alebo mimoriadnej

udalosti a pravidelným školením zamestnancov,

j)

vypracovať havarijné plány pre prípad nehody a mimoriadnej udalosti, ktorá má vplyv

na prevádzku dráhy alebo na dopravu na dráhe,

k)

vydať vnútorný predpis upravujúci postupy zisťovania príčin nehôd a mimoriadnych

udalostí, spôsob ohlasovania ich vzniku, úlohy organizačných zložiek prevádzkovateľa

dráhy a dráhových podnikov zúčastnených na zisťovaní príčin,

l)

dbať na zaistenie bezpečnosti prevádzkovania dráhy a o bezpečnú a plynulú dopravu

na dráhe v súlade s technickým pokrokom a bezpečnostnými predpismi,

m)

poskytnúť regulačnému orgánu informácie a údaje potrebné na preskúmanie trvania podmienok,

za ktorých bolo povolenie na prevádzkovanie dráhy vydané.

(2)

Pri zabezpečovaní verejnej osobnej dopravy je prevádzkovateľ dráhy povinný ďalej

a)

utvárať organizačné a priestorové predpoklady na zverejňovanie informácií poskytovaných

dráhovými podnikmi cestujúcim v staniciach a na zastávkach,

b)

vydávať a zverejňovať v staniciach a na zastávkach cestovné poriadky jednotlivých

liniek a spojov a ich zmeny,

c)

udržiavať poriadok, schodnosť a čistotu v priestoroch staníc, zastávok a nástupíšť,

d)

zaviesť a udržiavať informačný systém potrebný na orientáciu cestujúcich, vrátane

zrakovo a sluchovo postihnutých cestujúcich, v priestoroch staníc, zastávok a nástupíšť

a poskytovať iné potrebné informácie týkajúce sa prevádzky dráhy alebo dopravy na

dráhe,

e)

umožniť používanie staníc, zastávok a nástupíšť osobám s telesným postihnutím a osobám

s detským kočíkom alebo so spoločenským zvieraťom,

f)

zabezpečiť piktogramom alebo slovným vyjadrením označenie priestorov, v ktorých je

fajčenie a požívanie alkoholických nápojov zakázané zákonom,

g)

poskytnúť podľa možností v staniciach alebo v iných budovách na dráhe určených na

verejnú osobnú dopravu potrebné priestory pre dráhový podnik na zabezpečenie riadneho

chodu dopravy a na poskytovanie služieb cestujúcim.

(3)

Prevádzkovateľ dráhy môže obmedziť prevádzkovanie dráhy

a)

na čas nevyhnutne potrebný na vykonanie údržby alebo opravy dráhy alebo na jej sprevádzkovanie

po nehode alebo mimoriadnej udalosti, alebo

b)

počas nevykonávania dopravy na dráhe.

(4)

Ak je prevádzka dráhy obmedzená z dôvodu podľa odseku 3 písm. b), prevádzkovateľ

dráhy je povinný udržiavať dráhu tak, aby dráha vrátane zariadení, ktoré sú jej súčasťou,

neohrozovali ľudí alebo zvieratá alebo nezhoršovali životné prostredie.

(5)

Prevádzkovateľ dráhy je oprávnený vykázať alebo vyviesť z obvodu dráhy osobu, ktorá

svojím konaním porušuje zákon, poškodzuje majetok, znečisťuje priestory v obvode dráhy,

obťažuje iné osoby mimoriadne znečisteným odevom alebo im môže byť z iných dôvodov

na ťarchu, správa sa agresívne voči zamestnancom a ostatným osobám alebo ohrozuje

bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy.

(6)

Prevádzkovateľ dráhy môže vykonávať kontrolu dodržiavania predpisov týkajúcich sa

prevádzkovania dráhy a prevádzkovania dopravy na dráhe dopravcov pôsobiacich na dráhe.

Pri zistení vážnych nedostatkov tieto oznámi ministerstvu a bezpečnostnému orgánu.

§ 30a

Povinnosti osoby vykonávajúcej činnosti dôležité z hľadiska bezpečnosti

Osoba vykonávajúca činnosti, ktoré sú dôležité z hľadiska bezpečnosti prevádzkovania

dráhy a dopravy na dráhe, je povinná

a)

vykonávať tieto činnosti v súlade s pravidlami prevádzkovania dráhy podľa tohto zákona,

vykonávacími predpismi, predpismi upravujúcimi dopravu na dráhe a s prevádzkovými

predpismi tak, aby bola zabezpečená ochrana života a zdravia ľudí a zvierat, ochrana

majetku, ochrana životného prostredia a bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe,

b)

zdržať sa počas vykonávania týchto činností požitia alkoholu, inej návykovej látky

10

)

alebo lieku, ktorý môže znížiť schopnosť vykonávať takúto činnosť,

c)

zdržať sa vykonávania týchto činností v takom čase po požití alkoholu, inej návykovej

látky alebo lieku, ktorý môže znížiť schopnosť vykonávať takúto činnosť, keď sa alkohol,

iná návyková látka alebo liek ešte môžu nachádzať v jeho organizme.

Odborná spôsobilosť, zdravotná spôsobilosť a psychická spôsobilosť

§ 31

(1)

Vykonávať pracovné činnosti, ktoré sú dôležité z hľadiska bezpečnosti prevádzkovania

dráhy a dopravy na dráhe, môžu len zamestnanci, ktorí spĺňajú predpoklady na odbornú

spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a na psychickú spôsobilosť.

(2)

Zoznam pracovných činností vyžadujúcich odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť

a psychickú spôsobilosť, s uvedením kvalifikačných predpokladov a obsahového zamerania

odbornej prípravy podľa

§ 32 ods. 2

určia podľa jednotlivých druhov dráh prevádzkovateľ dráhy a dráhový podnik.

(3)

Ak činnosti uvedené v zoznamoch podľa odseku 2 vykonávajú osoby, ktoré nie sú v pracovnom

pomere k prevádzkovateľovi dráhy alebo k dráhovému podniku, predpoklady na odbornú

spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť musia spĺňať aj tieto osoby.

§ 32

(1)

Odbornou spôsobilosťou na účely tohto zákona sa rozumie súbor vzdelania, odborných

vedomostí o stavbe a prevádzke dráhy, o určených technických zariadeniach, o pravidlách

prevádzkovania dráhy a dopravy na dráhe a praktických zručností a postupov potrebných

na prevádzkovanie dráhy a jej súčastí a na pohyb dráhových vozidiel.

(2)

Predpoklady odbornej spôsobilosti musia spĺňať zamestnanci, ktorí

a)

zabezpečujú prevádzkyschopnosť dráhy,

b)

zabezpečujú a riadia pohyb dráhových vozidiel na dráhe alebo chod lanovej dráhy,

c)

vedú hnacie dráhové vozidlá alebo obsluhujú lanovú dráhu,

d)

posudzujú technický stav dráhy, dráhových vozidiel a ich prevádzkyschopnosť,

e)

vykonávajú činnosti, ktoré majú bezprostredný vplyv na bezpečnosť dopravy na dráhe,

f)

organizujú, riadia a kontrolujú zamestnancov vykonávajúcich činnosti uvedené v písmenách

a) až d),

g)

vykonávajú technicko-bezpečnostnú skúšku dráhových vozidiel,

h)

vykonávajú praktické skúšky spôsobilosti na vedenie dráhových vozidiel a na riadenie

chodu lanovej dráhy.

(3)

Odborná spôsobilosť sa získava odbornou prípravou v poverenom vzdelávacom zariadení,

overuje sa skúškou a osvedčuje dokladom o odbornej spôsobilosti. Zamestnanec sa pri

výkone práce musí na výzvu osoby poverenej výkonom kontroly alebo štátneho odborného

dozoru preukázať dokladom o odbornej spôsobilosti.

(4)

Zamestnanec je povinný podrobiť sa odbornej príprave a skúške na získanie dokladu

o odbornej spôsobilosti. Na udržanie odbornej spôsobilosti je zamestnanec povinný

zúčastňovať sa najmenej raz ročne pravidelného školenia organizovaného povereným vzdelávacím

zariadením alebo prevádzkovateľom dráhy a podrobiť sa raz za tri roky periodickému

preskúšaniu. Zamestnanec prevádzkovateľa železničnej dráhy a železničného podniku

je povinný zúčastňovať sa pravidelného školenia organizovaného povereným vzdelávacím

zariadením alebo prevádzkovateľom dráhy najmenej dvakrát ročne a podrobiť sa raz za

tri roky periodickému preskúšaniu. Potvrdenie o tom vydá vzdelávacie zariadenie zamestnávateľovi

do troch pracovných dní.

(5)

Ak došlo k podstatnej zmene bezpečnostných predpisov alebo k zavedeniu novej technológie

ovplyvňujúcej bezpečnosť, prevádzkovateľ dráhy alebo dráhový podnik rozhodne, že určení

zamestnanci sa zúčastnia mimoriadneho preškolenia a podrobia skúške. Určení zamestnanci

sú povinní zúčastniť sa mimoriadneho preškolenia a podrobiť sa skúške.

(6)

Náklady na odbornú prípravu, skúšku, pravidelné preškolenie a nariadené mimoriadne

preškolenie uhrádza zamestnávateľ; to neplatí pri odobratí dokladu o odbornej spôsobilosti

podľa odseku 7. Ak zamestnanec dobrovoľne zmenil zamestnávateľa, nový zamestnávateľ

je povinný zohľadniť absolvované školenia, získanú kvalifikáciu a nadobudnuté skúsenosti

u predchádzajúcich zamestnávateľov, ak zamestnanca zamestnáva na pracovnej pozícii

alebo na výkon činnosti, ktoré vyžadujú získanú odbornú spôsobilosť, a uhradiť doterajšiemu

zamestnávateľovi na jeho žiadosť pomernú časť nákladov, ktoré vynaložil na odbornú

prípravu a na skúšku. Zamestnávatelia sú povinní vydať odchádzajúcim zamestnancom

na ich žiadosť doklady potvrdzujúce absolvované školenia, získanú odbornú spôsobilosť

a prax.

(7)

Osoba poverená výkonom kontroly zamestnancov prevádzkovateľa dráhy a dráhového podniku

je oprávnená odobrať doklad o odbornej spôsobilosti zamestnancovi, ktorý

a)

sa bez vážneho dôvodu nepodrobil pravidelnému preškoleniu alebo periodickému preskúšaniu

podľa odseku 4 alebo mimoriadnemu preškoleniu podľa odseku 5,

b)

sa dopustil pri výkone práce vážneho odborného pochybenia, ktoré ohrozilo bezpečnosť

a plynulosť prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe, najmä porušením alebo zanedbaním

bezpečnostných alebo prevádzkových predpisov a pravidiel,

c)

zavinil alebo spoluzavinil nehodu, ak jej príčinou bolo porušenie bezpečnostných

predpisov alebo prevádzkových predpisov.

(8)

Odobratý doklad o odbornej spôsobilosti možno získať späť po absolvovaní odbornej

prípravy a úspešnom vykonaní skúšky.

§ 33

(1)

Zdravotnou spôsobilosťou na účely tohto zákona sa rozumie schopnosť vykonávať konkrétnu

pracovnú činnosť z hľadiska zdravotného stavu, vrátane zmyslových schopností. Psychickou

spôsobilosťou sa na účely tohto zákona rozumie úroveň psychickej schopnosti vykonávať

konkrétnu pracovnú činnosť.

(2)

Zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť poskytovateľ zdravotnej starostlivosti

zisťuje lekárskymi preventívnymi prehliadkami a psychologickým vyšetrením, ktoré sú

zamerané na spôsobilosť zamestnanca vykonávať konkrétnu pracovnú činnosť podľa zoznamu

(

§ 31 ods. 2

). Zamestnanec je povinný podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke a psychologickému

vyšetreniu.

(3)

Lekár posudzujúci zdravotnú spôsobilosť osôb, ktoré vykonávajú pracovné činnosti

na dráhe, vydáva lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti, ktorého vzor je uvedený

v osobitnom predpise.

31ab

)

Psychológ posudzujúci psychickú spôsobilosť osôb, ktoré vykonávajú pracovné činnosti

na dráhe, vydáva posudok o psychickej spôsobilosti, ktorého vzor je uvedený v osobitnom

predpise.

31ab

)

V lekárskom posudku o zdravotnej spôsobilosti a v posudku o psychickej spôsobilosti

sa o posudzovanej osobe uvádzajú osobné údaje v rozsahu meno a priezvisko, rodné číslo

a adresa trvalého pobytu.

(4)

Mimoriadna lekárska preventívna prehliadka a psychologické vyšetrenie zamestnanca

sa vykonáva po zavinení alebo spoluzavinení vážnej nehody alebo menšej nehody. Zamestnávateľ

určí, či sa mimoriadna lekárska preventívna prehliadka a psychologické vyšetrenie

vykoná po zavinení incidentu alebo pri podozrení zo zhoršenia zdravotného stavu zamestnanca,

ktorý znižuje alebo inak obmedzuje spôsobilosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť,

alebo po prerušení práce presahujúcom šesť mesiacov. Ak zamestnanec bol pri výkone

práce účastníkom traumatizujúcej udalosti, najmä priamym účastníkom vážnej nehody

alebo mimoriadnej udalosti s následkom smrti, alebo vážneho zranenia ľudí, zamestnávateľ

je povinný zabezpečiť mu odbornú psychologickú starostlivosť. Ak bol zamestnanec vo

funkcii rušňovodič zároveň očitým priamym účastníkom vážnej nehody alebo mimoriadnej

udalosti s následkom smrti, alebo vážneho zranenia ľudí, zamestnávateľ je povinný

tohto zamestnanca na mieste vzniku nehodovej udalosti vystriedať.

(5)

Poverená právnická osoba podľa

§ 102 ods. 1 písm. q) druhého bodu

posudzuje zdravotnú spôsobilosť lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore

všeobecné lekárstvo a psychickú spôsobilosť psychológom v certifikovanej pracovnej

činnosti dopravná psychológia. Základné kritériá pre lekára posudzujúceho zdravotnú

spôsobilosť a psychológa posudzujúceho psychickú spôsobilosť osôb, ktoré vykonávajú

pracovné činnosti na železničnej dráhe, sú aj znalosti rizík príslušnej pracovnej

pozície posudzovanej osoby.

(6)

Zamestnávateľ znáša náklady lekárskych preventívnych prehliadok a psychologických

vyšetrení, ktoré nie sú uhrádzané z povinného zdravotného poistenia.

TRETIA ČASŤ

PREVÁDZKOVANIE ŽELEZNIČNEJ INFRAŠTRUKTÚRY

§ 34

Manažér infraštruktúry

(1)

Manažérom infraštruktúry je podnikateľ, ktorý prevádzkuje železničnú infraštruktúru,

ktorej súčasti sú uvedené v prílohe č. 12a.

(2)

Prevádzkovaním železničnej infraštruktúry sa rozumejú činnosti, ktorými sa zabezpečuje

správa a obsluha železničnej infraštruktúry a organizuje železničná doprava.

(3)

Manažérom infraštruktúry môže byť len právnická osoba, ktorá

a)

má platné povolenie vydané regulačným orgánom podľa

§ 29

,

b)

má uzatvorenú zmluvu o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry s jej vlastníkom,

ak sama nie je jej vlastníkom alebo ak spravuje železničnú infraštruktúru na základe

zákona,

c)

má platné bezpečnostné povolenie vydané bezpečnostným orgánom podľa

§ 87

,

d)

zamestnáva na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry osoby, ktoré majú odbornú

spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť na výkon práce podľa

§ 31

,

e)

spĺňa požiadavku finančnej spôsobilosti,

f)

je právne oddelená od akéhokoľvek železničného podniku, a vo vertikálne integrovaných

podnikoch od akýchkoľvek iných právnych subjektov v rámci podniku,

g)

má takú organizačnú a rozhodovaciu nezávislosť pri plnení základných povinností,

aby žiaden železničný podnik alebo iný právny subjekt nemal na neho rozhodujúci vplyv

a nedochádzalo ku konfliktu záujmov osôb zodpovedných za plnenie základných povinností.

(4)

Finančnou spôsobilosťou je schopnosť žiadateľa najmenej na jeden rok finančne zabezpečiť

začatie a prevádzkovanie železničnej infraštruktúry a plnenie záväzkov manažéra infraštruktúry

podľa tohto zákona. Finančná spôsobilosť sa preukazuje dokladmi o celkovom objeme

dostupných finančných prostriedkov na bankových účtoch a prísľubom úveru, podrobným

rozpočtom na jedno účtovné obdobie, zoznamom veriteľov a dlžníkov s uvedenou výškou

dlhu. Finančne spôsobilým nie je ten, kto nespĺňa požiadavky finančnej spôsobilosti

a kto je v konkurze alebo kto nemá vyrovnané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom

alebo má evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa

eviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov.

11

)

Najneskôr 15 pracovných dní pred termínom podania žiadosti žiadateľ uloží riadnu

účtovnú závierku v registri účtovných závierok,

11a

)

ak takáto účtovná závierka nie je v registri účtovných závierok uložená.

(5)

Manažér infraštruktúry

a)

samostatne vykonáva v súlade s pravidlami pre obchodné spoločnosti vnútornú správu

svojho podniku, účtovníctvo a vnútropodnikovú kontrolu,

b)

prevádzkuje železničnú infraštruktúru v súlade s predmetom činnosti a týmto zákonom,

c)

nakladá so zvereným štátnym majetkom,

d)

zostavuje a vedie register svojho majetku a majetku, ktorý spravuje a ktorý sa použije

na posúdenie finančných prostriedkov potrebných na jeho opravu alebo na jeho nahradenie;

prílohou tohto registra sú aj údaje o výdavkoch na modernizáciu a obnovu železničnej

infraštruktúry.

(6)

Manažér infraštruktúry je okrem základných povinností prevádzkovateľa dráhy podľa

§ 30

povinný

a)

prideľovať spravodlivým a nediskriminačným spôsobom železničným podnikom kapacitu

železničnej infraštruktúry (ďalej len „kapacita infraštruktúry“) až do vyčerpania

celej kapacity železničnej infraštruktúry a uzatvárať s nimi za rovnakých a nediskriminačných

podmienok zmluvu o prístupe k železničnej infraštruktúre,

b)

poskytovať bezpečnostnému orgánu informácie a údaje potrebné na posúdenie stavu bezpečnosti

prevádzkovanej dráhy a dopravy na dráhe, úrovne dopravných služieb a dodržiavania

národných bezpečnostných predpisov a na vedenie evidencie a štatistiky,

c)

zisťovať príčinu nehody alebo mimoriadnej udalosti na dráhe a oznamovať ich vyšetrovaciemu

orgánu,

d)

uchovávať podklady a údaje na účely určovania úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre

a na požiadanie ich poskytnúť regulačnému orgánu,

e)

zostaviť grafikon dopravy na dráhe,

f)

organizovať železničnú dopravu a plánovať údržbu železničnej infraštruktúry transparentným

a nediskriminačným spôsobom,

g)

predložiť na odsúhlasenie regulačnému orgánu každú navrhovanú zmenu kategorizácie

tratí a dopravných bodov pred ich plánovanou účinnosťou a zverejnením v podmienkach

používania železničnej siete,

h)

zabezpečiť označenie železničných staníc a železničných zastávok, na ktorých sa vykonáva

pravidelná osobná doprava, v jazyku národnostných menšín v obciach podľa osobitného

predpisu;

12a

)

označenie železničných staníc a železničných zastávok v jazyku národnostných menšín

sa vykoná na náklady manažéra infraštruktúry,

i)

vypracovať opatrenia a postupy pri meškaní vlakov osobnej dopravy a po ich odsúhlasení

ministerstvom ich zverejniť na svojom webovom sídle.

(7)

Manažér infraštruktúry môže, pod podmienkou zachovania obchodného tajomstva a nediskriminačného

prístupu, so subjektom, ktorý spĺňa podmienky podľa

§ 34a

, uzatvoriť zmluvu

a)

na vykonávanie základných povinností podľa

§ 34a ods. 4

, ak takýto subjekt nie je železničným podnikom, neriadi železničný podnik, ani nie

je riadený železničným podnikom, alebo

b)

o prenechaní správy infraštruktúry inému manažérovi infraštruktúry alebo účastníkom

verejno-súkromných partnerstiev.

(8)

Manažér infraštruktúry môže na vykonávanie povinností týkajúcich sa rozvoja, údržby

a obnovy železničnej infraštruktúry uzatvoriť zmluvu so železničným podnikom, subjektom,

ktorý riadi železničný podnik, alebo subjektom, ktorý je železničným podnikom riadený.

(9)

Manažér infraštruktúry kontroluje vykonávanie povinností podľa odsekov 7 písm. a)

a 8 a zodpovedá za ne. Pri uzatvorení zmlúv podľa odsekov 7 a 8 nesmie dôjsť ku konfliktu

záujmov.

(10)

Ak sa základné povinnosti neudelia prevádzkovateľovi napájania, nevzťahujú sa na

neho predpisy záväzné pre manažéra infraštruktúry, ak je zabezpečený súlad s

§ 28 ods. 2

a

§ 36

.

(11)

Manažér infraštruktúry môže uzatvoriť so železničným podnikom alebo s viacerými železničnými

podnikmi nediskriminačne dohodu o spolupráci na účely vytvorenia výhod pre zákazníkov

formou zníženia nákladov alebo zvýšenia výkonnosti na časti železničnej siete, na

ktorú sa vzťahuje dohoda. Regulačný orgán vykonáva dohľad nad uzatváraním tejto dohody

monitoruje jej vykonávanie a v odôvodnených prípadoch môže odporučiť jej vypovedanie.

(12)

Manažér infraštruktúry nesmie poskytovať pôžičky železničnému podniku.

(13)

Kapacitou infraštruktúry sa rozumie možnosť naplánovať na určité obdobie vlakové

trasy na určitom úseku železničnej siete.

(14)

Vlakovou trasou sa na účely tohto zákona rozumie kapacita infraštruktúry potrebná

na jazdu vlaku medzi miestom odchodu a miestom určenia na železničnej trati.

(15)

Rozvojom železničnej infraštruktúry sa rozumie plánovanie železničnej siete, finančné

a investičné plánovanie a výstavba a modernizácia železničnej infraštruktúry.

(16)

Údržbou železničnej infraštruktúry sa rozumejú práce určené na zachovanie stavu a

spôsobilosti existujúcej železničnej infraštruktúry.

(17)

Verejno-súkromným partnerstvom sa na účely tohto zákona rozumie záväzné dojednanie

medzi verejným orgánom a jedným alebo viacerými podnikmi inými ako manažér infraštruktúry

hlavnej domácej siete, v rámci ktorého podniky čiastočne alebo úplne budujú alebo

financujú železničnú infraštruktúru alebo nadobúdajú právo vykonávať vo vopred vymedzenom

období prevádzku, údržbu, obnovu alebo rozvoj železničnej infraštruktúry.

(18)

Vertikálne integrovaným podnikom sa rozumie podnik, v ktorom manažéra infraštruktúry

kontroluje podnik, ktorý zároveň kontroluje aj železničný podnik alebo ho kontroluje

železničný podnik prevádzkujúci službu železničnej dopravy na sieti manažéra infraštruktúry.

§ 34a

Nezávislosť manažéra infraštruktúry

(1)

Členovia správnej rady manažéra infraštruktúry a osoby zodpovedné za prijímanie rozhodnutí

týkajúcich sa základných povinností manažéra infraštruktúry nemôžu byť súčasne vymenovaní

alebo zamestnaní ako členovia správnej rady železničného podniku. Správnou radou na

účely tohto zákona je vedúci orgán železničného podniku, ktorý vykonáva výkonné a

administratívne funkcie a zodpovedá za každodenné riadenie železničného podniku.

(2)

Členovia dozornej rady manažéra infraštruktúry, ak je zriadená, nemôžu byť súčasne

vymenovaní alebo zamestnaní ako členovia dozornej rady železničného podniku. Dozornou

radou na účely tohto zákona je najvyšší orgán podniku, ktorý plní úlohy dozoru vrátane

kontroly správnej rady a strategických rozhodnutí týkajúcich sa podniku.

(3)

Členovia dozornej rady manažéra infraštruktúry a členovia správnej rady manažéra

infraštruktúry a riadiaci pracovníci, ktorí im priamo podliehajú, sú povinní konať

nediskriminačným spôsobom a ich nestrannosť nesmie byť ovplyvnená žiadnym konfliktom

záujmov.

(4)

Základnými povinnosťami manažéra infraštruktúry na účely tohto zákona sú prideľovanie

kapacity infraštruktúry podľa

§ 34 ods. 6 písm. a)

vrátane určenia trasy, posúdenie jej dostupnosti, určovanie návrhu úhrad za používanie

železničnej infraštruktúry podľa

§ 55

a vyberanie úhrad.

§ 35

Železničný podnik

(1)

Železničným podnikom je podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie dopravných

služieb s cieľom zabezpečovať železničnú prepravu tovaru a osôb, pričom zabezpečuje

aj ťažnú silu, alebo len ťažnú silu. Železničný podnik nesmie poskytovať pôžičky manažérovi

infraštruktúry.

(2)

Poskytovanie dopravných služieb železničnými podnikmi v železničnej doprave upravuje

osobitný predpis.

13

)

§ 36

Podnikateľský plán

(1)

Manažér infraštruktúry a železničný podnik sú povinní vypracovať svoje podnikateľské

plány, ktoré sú určené na optimálne a efektívne využívanie železničnej infraštruktúry

na poskytovanie dopravných služieb. Podnikateľský plán obsahuje investičný plán a

finančný plán. Manažér infraštruktúry sprístupní žiadateľom o kapacitu infraštruktúry

informácie z podnikateľského plánu o podmienkach prístupu k železničnej infraštruktúre,

jej využívania, poskytovania a rozvoja a pred schválením podnikateľského plánu im

umožní vyjadriť sa k poskytnutým informáciám.

(2)

Investičný plán manažéra infraštruktúry je zameraný najmä

a)

na investície do železničnej infraštruktúry, jej modernizácie a obnovy a do novej

výstavby,

b)

na zvyšovanie bezpečnosti prevádzky železničnej infraštruktúry,

c)

na zvyšovanie kvality a okruhu železničných služieb poskytovaných železničným podnikom

a iným používateľom železničnej infraštruktúry.

(3)

Investičný plán železničného podniku je zameraný najmä

a)

na investície do vozňového parku železničných vozidiel,

b)

na zvyšovanie bezpečnosti a spoľahlivosti železničnej dopravy,

c)

na zvyšovanie kultúry cestovania rozvíjaním a skvalitňovaním služieb pre cestujúcich

a pre objednávateľov a príjemcov tovaru.

(4)

Finančný plán je zameraný na zabezpečenie vyrovnaného finančného rozpočtu podniku

a na určenie spôsobov na dosiahnutie tohto cieľa.

(5)

Manažér infraštruktúry zosúladí svoj podnikateľský plán s ustanoveniami zmluvy podľa

§ 56 ods. 3.

§ 37

Podmienky používania železničnej siete

(1)

Manažér infraštruktúry je povinný po prerokovaní so železničnými podnikmi a inými

zainteresovanými osobami vypracovať a najneskôr štyri mesiace pred konečným termínom

na prijatie žiadostí o pridelenie kapacity infraštruktúry zverejniť v štátnom jazyku

a v anglickom jazyku na svojom webovom sídle a spoločnom webovom sídle manažérov infraštruktúry

zriadenom v rámci ich spolupráce podmienky používania železničnej siete, ktorú prevádzkuje.

Prístup k zverejneným podmienkam používania železničnej siete je spravidla bezplatný.

Ak sa manažér infraštruktúry rozhodne prístup spoplatniť, úhrada nesmie presiahnuť

skutočné náklady na zverejnenie.

(2)

Podmienky používania železničnej siete obsahujú podrobné informácie o podmienkach

prístupu na jednotlivé prevádzkované železničné trate a o podmienkach prístupu k servisným

zariadeniam spojeným so železničnou sieťou manažéra infraštruktúry a poskytovania

služieb v týchto zariadeniach alebo sa v nich uvedie webové sídlo, na ktorom sú tieto

informácie bezplatne dostupné. Obsah a členenie podmienok používania železničnej siete

je v

prílohe č. 13

časti A.

(3)

Manažér infraštruktúry je povinný podmienky používania železničnej siete priebežne

aktualizovať podľa meniacich sa potrieb používania železničnej siete a svojich možností

poskytovania železničných služieb.

§ 38

Prístup k železničnej infraštruktúre

(1)

Manažér infraštruktúry je povinný zabezpečiť prístup k železničnej infraštruktúre

v celej železničnej sieti, ktorú prevádzkuje, každému železničnému podniku, ktorý

má platnú licenciu

14

)

na poskytovanie dopravných služieb a platné bezpečnostné osvedčenie podľa

§ 86

. Podmienky prístupu k železničnej infraštruktúre musia byť v zmluve o prístupe k

železničnej infraštruktúre dohodnuté spravodlivo a nediskriminačne v súlade s pravidlami

na prideľovanie kapacity infraštruktúry podľa tohto zákona, s bezpečnostným povolením

podľa

§ 87

a s podmienkami používania železničnej siete podľa

§ 37

. Toto právo zahŕňa aj prístup k železničnej infraštruktúre, ktorá spája servisné

zariadenia uvedené v

prílohe č. 13 časti B druhom bode

.

(2)

Ak sa prístup k železničnej infraštruktúre podľa odseku 1 týka osobnej dopravy, železničný

podnik má právo nechať nastúpiť a vystúpiť cestujúcich na ktorejkoľvek nácestnej stanici

na vlakovej trase pri rešpektovaní zverejnených technických parametrov železničnej

infraštruktúry.

(3)

Ak sa prístup k železničnej infraštruktúre podľa odseku 1 týka nákladnej dopravy,

železničný podnik má právo používať na vlakovej trase železničnú infraštruktúru, ktorá

spája vnútrozemské prístavy a servisné zariadenia uvedené v

prílohe č. 13 časti B druhom bode

, a železničnú infraštruktúru, ktoré slúžia viac než jednému železničnému podniku.

(4)

Manažér infraštruktúry je povinný umožniť prístup k staniciam a terminálom na nakládku

a vykládku tovaru každému podniku, ktorý prevádzkuje iný druh dopravy.

§ 39

Obmedzenie prístupu k železničným službám

(1)

Regulačný orgán môže na žiadosť objednávateľa dopravných služieb, ktorý uzatvoril

zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme, manažéra infraštruktúry alebo železničného

podniku, ktorý plní záväzok zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, obmedziť

na území Slovenskej republiky prístup železničného podniku k železničným službám,

ktoré poskytuje manažér infraštruktúry medzi východiskovým bodom a cieľovým bodom

vlaku, ak sa na túto časť železničnej infraštruktúry alebo na alternatívnu trasu vzťahuje

zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme a uplatňovanie práva prístupu by ohrozilo

hospodársku rovnováhu predmetnej zmluvy.

(2)

Manažér infraštruktúry nepovolí prístup k železničnej infraštruktúre žiadateľovi,

ktorý si nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa

§ 40 ods. 4

prvej vety.

(3)

O tom, či by sa uplatnením tohto práva narušila hospodárska rovnováha zmluvy o dopravných

službách vo verejnom záujme, rozhodne regulačný orgán na žiadosť subjektov podľa odseku

1 po vykonanej analýze podľa odseku 4. Žiadosť sa podáva do jedného mesiaca od zverejnenia

oznámenia o plánovanej novej službe na webovom sídle regulačného orgánu. Do nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia regulačného orgánu manažér infraštruktúry nepovolí prístup

k železničnej infraštruktúre železničnému podniku.

(4)

Regulačný orgán analýzou zisťuje vplyv práva podľa odseku 1 na ziskovosť dopravných

služieb poskytovaných železničným podnikom na základe zmluvy o dopravných službách

vo verejnom záujme, vplyv na náklady, ktoré znáša objednávateľ dopravných služieb,

a vplyv na cestovné pri zohľadnení umiestnenia staníc a počtu zastavení vlaku na vlakovej

ceste a načasovania a frekvencie jednotlivých vlakov.

(5)

Regulačný orgán si do jedného mesiaca od prijatia žiadosti vyžiada potrebné informácie

a údaje na účel analýzy podľa odseku 4 a zmluvné strany zmluvy o dopravných službách

vo verejnom záujme, manažér infraštruktúry a železničný podnik, ktorý žiada o prístup

k železničnej infraštruktúre, sú povinní tieto informácie a údaje poskytnúť v lehote,

ktorú určí. Ak železničný podnik, ktorý žiada o prístup k železničnej infraštruktúre,

neposkytne informácie a údaje podľa prvej vety alebo informácie nie sú dostatočné

ani po opakovanej výzve na ich doplnenie, manažér infraštruktúry na základe rozhodnutia

regulačného úradu nepovolí prístup k železničnej infraštruktúre podľa

§ 38 ods. 1

. Regulačný orgán posúdi poskytnuté informácie a údaje a podľa potreby ich prerokuje

s osobami podľa odseku 3. Najneskôr do šiestich týždňov odo dňa, keď získal všetky

potrebné informácie a údaje, regulačný orgán rozhodne o obmedzení alebo neobmedzení

prístupu železničného podniku podľa odseku 1. Regulačný orgán musí svoje rozhodnutie

odôvodniť a určiť v ňom podmienky, za ktorých môže požiadať o nové posúdenie rozhodnutia

ktorýkoľvek žiadateľ podľa odseku 3 alebo železničný podnik, ktorý žiada o prístup

k železničnej infraštruktúre, v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu regulačného úradu nemožno podať rozklad. Ak regulačný orgán po vykonaní

analýzy dôjde k záveru, že právo prístupu k železničným službám podľa odseku 1 môže

ohroziť hospodársku rovnováhu zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, môže

navrhnúť zmenu železničnej služby tak, aby sa zabezpečilo splnenie podmienok určených

v rozhodnutí regulačného orgánu, za ktorých bolo možné požiadať o udelenie prístupu

k železničným službám.

(6)

Regulačný orgán nesprístupní citlivé obchodné informácie osôb podľa odseku 5 na ich

žiadosť. O tom, či sa informácie považujú za citlivé obchodné informácie rozhodne

regulačný orgán. To sa nevzťahuje na informácie, ktoré sú nevyhnutné vo vzťahu k oznámeniu

o plánovanej novej službe podľa odseku 3.

(7)

Regulačný orgán na žiadosť oprávneného subjektu vykoná analýzu vplyvu narušenia hospodárskej

rovnováhy zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme podľa odseku 4 aj v prípade,

ak medziročne dôjde k zmene časovej polohy trasy zavedeného vlaku do takej miery,

že objednávateľ dopravných služieb, manažér infraštruktúry alebo železničný podnik

sa môžu domnievať, že takáto zmena časovej polohy vlaku bude mať vplyv na hospodársku

rovnováhu zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme.

(8)

Regulačný orgán môže uložiť železničnému podniku uskutočňujúcemu prepravu osôb na

medzinárodnej vlakovej trase povinnosť zaplatiť objednávateľovi dopravných služieb

cenový rozdiel za prevádzku železničnej trate medzi dvomi stanicami ako kompenzáciu

za záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, aby železničné

podniky prevádzkujúce vnútroštátnu osobnú dopravu a železničné podniky prevádzkujúce

medzinárodnú osobnú dopravu platili rovnakú úhradu za používanie tých istých železničných

tratí.

(9)

Kompenzácia podľa odseku 8 musí byť v súlade so zásadou spravodlivosti, transparentnosti,

nediskriminácie a proporcionality medzi priemernou úrovňou cestovného, ktorú platia

cestujúci, a celkovou úrovňou úhrad a cien za železničné služby poskytované manažérom

infraštruktúry s používaním železničnej siete. Výška kompenzácie podľa odseku 8 nesmie

ohroziť hospodársku uskutočniteľnosť verejnej osobnej dopravy na železničných tratiach,

na ktoré sa vzťahuje, a nesmie presiahnuť to, čo je potrebné na pokrytie nákladov,

ktoré vznikli pri plnení záväzku železničného podniku z plnenia zmluvy o dopravných

službách vo verejnom záujme pri zohľadnení poskytnutej kompenzácie a primeraného zisku.

(10)

Prístup k službám vysokorýchlostnej osobnej dopravy je možné udeliť len na základe

požiadaviek, ktoré určí regulačný orgán. Ak regulačný orgán po vykonaní analýzy dôjde

k záveru, že plánované služby vysokorýchlostnej osobnej dopravy medzi východiskovým

bodom a cieľovým bodom vlaku narušujú hospodársku rovnováhu zmluvy o dopravných službách

vo verejnom záujme, môže navrhnúť zmenu železničnej služby tak, aby sa zabezpečilo

splnenie podmienok na udelenie prístupu podľa

§ 38

.

(11)

Službami vysokorýchlostnej osobnej dopravy na účely tohto zákona sú služby osobnej

železničnej dopravy prevádzkované bez medziľahlých zastávok medzi dvoma miestami vzdialenými

aspoň 200 km na špeciálne vybudovaných vysokorýchlostných tratiach, ktoré sú vybavené

spravidla pre rýchlosť najmenej 250 km/h, a prevádzkované spravidla pri týchto rýchlostiach.

§ 40

Prideľovanie kapacity infraštruktúry

(1)

Kapacitu infraštruktúry prideľuje manažér infraštruktúry na základe rámcových pravidiel.

V rámcových pravidlách určí najmä

a)

spôsob prideľovania kapacity infraštruktúry,

b)

základné náležitosti žiadosti o pridelenie,

c)

časové obdobia, na ktoré sa kapacita prideľuje,

d)

pravidlá uzavierania rámcových dohôd,

e)

pravidlá posudzovania účelu používania železničnej infraštruktúry,

f)

vzor zmluvy upravujúcej práva a povinnosti manažéra infraštruktúry a žiadateľov a

g)

spôsob a lehoty informovania o obsahu rámcových pravidiel.

(2)

Obchodovanie s pridelenou kapacitou infraštruktúry medzi jej príjemcami je zakázané

a má za následok vylúčenie príjemcu z ďalšieho prideľovania. Raz pridelenú kapacitu

infraštruktúry nemôže jej príjemca previesť na inú osobu; to neplatí, ak príjemca,

ktorý nie je železničným podnikom, umožní pri výkone svojej obchodnej činnosti využitie

pridelenej kapacity infraštruktúry železničnému podniku. Takéto umožnenie využitia

kapacity infraštruktúry sa na účely ďalšieho prideľovania nepovažuje za jej prevod.

(3)

Prideliť kapacitu infraštruktúry vo forme vlakovej trasy možno žiadateľovi najdlhšie

na čas platnosti jedného cestovného poriadku železničnej siete (ďalej len „cestovný

poriadok“). Manažér infraštruktúry môže so žiadateľom uzavrieť rámcovú dohodu o využívaní

kapacity infraštruktúry na dlhšie obdobie, ako je čas platnosti jedného cestovného

poriadku. Konkrétne práva a povinnosti manažéra infraštruktúry a žiadateľa týkajúce

sa pridelenej kapacity infraštruktúry sa upravia v zmluve o pridelení kapacity infraštruktúry.

(4)

Ak žiadateľ mieni požiadať manažéra infraštruktúry o pridelenie kapacity infraštruktúry

so zámerom vykonávať osobnú dopravu a zároveň je na túto časť železničnej infraštruktúry

alebo na alternatívnu trasu obmedzené právo k prístupu k železničnej infraštruktúre,

alebo sa na ňu vzťahuje zmluva o službách vo verejnom záujme, upovedomí o tom manažéra

infraštruktúry a regulačný orgán najneskôr 18 mesiacov pred nadobudnutím platnosti

cestovného poriadku, ktorého sa žiadosť o pridelenie kapacity infraštruktúry týka.

S cieľom umožniť posúdenie možného hospodárskeho vplyvu na existujúce zmluvy o dopravných

službách vo verejnom záujme, regulačný orgán najneskôr do desiatich dní zabezpečí

na celej navrhovanej vlakovej trase informovanie príslušných regulačných orgánov,

ktoré informujú dotknutých objednávateľov dopravných služieb uzavierajúcich zmluvy

o dopravných službách vo verejnom záujme, manažérov infraštruktúry a železničné podniky,

ktoré plnia záväzok z týchto zmlúv.

§ 41

Spolupráca pri prideľovaní kapacity infraštruktúry na viacerých železničných sieťach

(1)

Manažéri infraštruktúry spolupracujú s manažérmi infraštruktúry iných železničných

sietí, aby umožnili efektívne vytváranie a prideľovanie kapacity infraštruktúry, ktorá

zasahuje do niekoľkých železničných sietí. Organizujú medzinárodné vlakové trasy,

najmä na železničných tratiach v rámci transeurópskej siete železničnej nákladnej

dopravy, a určujú postupy na ich zabezpečenie.

(2)

Postupy určené na koordináciu prideľovania kapacity infraštruktúry na medzinárodnej

úrovni združujú zástupcov manažérov infraštruktúry za všetky železničné infraštruktúry,

ktorých prideľovanie majú vplyv na viac ako jedného ďalšieho manažéra infraštruktúry.

Na týchto postupoch sa môžu podieľať aj manažéri infraštruktúry tretích štátov. Na

rokovania o týchto postupoch manažér infraštruktúry pozýva aj zástupcu Európskej komisie

ako pozorovateľa. Manažér infraštruktúry poskytuje regulačnému orgánu informácie o

postupoch prideľovania kapacity infraštruktúry a informácie zo systémov prideľovania

kapacity infraštruktúry.

(3)

Na zasadaniach alebo pri iných činnostiach konaných s cieľom prideľovať kapacitu

infraštruktúry pre transsieťové železničné dopravné služby majú rozhodovacie právo

len zástupcovia manažérov infraštruktúry.

(4)

Manažér infraštruktúry je povinný zabezpečiť verejnú prístupnosť dohodnutých postupov,

spôsobov práce a kritérií používaných na posudzovanie a prideľovanie kapacity infraštruktúry

na medzinárodnej úrovni.

(5)

Manažér infraštruktúry je povinný predkladať na posúdenie dotknutým manažérom infraštruktúry

spravujúcim iné železničné siete návrhy železničných podnikov na organizáciu medzinárodných

vlakových trás, aby sa uľahčila prevádzka nákladných vlakov v medzinárodnej doprave.

(6)

Takéto dohodnuté medzinárodné vlakové trasy na viacerých železničných sieťach sú

dostupné žiadateľom prostredníctvom manažéra infraštruktúry zúčastneného na dohode.

§ 42

Žiadatelia

(1)

Žiadosti o pridelenie kapacity infraštruktúry môžu podávať železničné podniky a ich

medzinárodné zoskupenia, ako aj iné osoby, ktoré majú záujem na jej získaní s cieľom

prevádzkovať železničnú dopravu, najmä prevádzkovatelia kombinovanej dopravy, odosielatelia

a príjemcovia tovaru. Žiadateľ, ktorý nie je železničným podnikom, môže splnomocniť

železničný podnik na uzavretie zmluvy s manažérom infraštruktúry o prístupe na železničnú

infraštruktúru do termínu určeného v podmienkach používania siete.

(2)

Manažér infraštruktúry môže určiť, aké požiadavky musia splniť žiadatelia, aby zabezpečil,

že jeho oprávnené očakávania budúcich výnosov z využívania železničnej infraštruktúry

budú naplnené. Takéto požiadavky musia byť primerané, transparentné a nediskriminačné

a musia byť vopred zverejnené ako časť princípov prideľovania kapacity infraštruktúry

uvedených v podmienkach používania železničnej siete podľa

§ 37

.

(3)

Požiadavky podľa odseku 2 môžu zahŕňať určenie finančnej záruky, ktorá nesmie presiahnuť

úroveň primeranú predpokladanému rozsahu činnosti žiadateľa na pridelenej kapacite

infraštruktúry, ubezpečenie žiadateľa o schopnosti pripraviť vhodné ponuky týkajúce

sa pridelenej kapacity infraštruktúry.

(4)

Žiadateľ môže požiadať manažéra infraštruktúry o pridelenie kapacity infraštruktúry

zasahujúcej do niekoľkých železničných sietí. Manažér infraštruktúry, ktorý takúto

žiadosť dostal, je oprávnený konať v mene žiadateľa pri hľadaní potrebnej kapacity

u manažérov infraštruktúry spravujúcich iné železničné siete.

(5)

Ak manažéri infraštruktúry, spravujúci nadväzujúce železničné siete, založili združenie

s právnou subjektivitou, manažér infraštruktúry je povinný zverejniť, že žiadateľ

môže podať žiadosť priamo na takéto združenie.

(6)

Žiadosti týkajúce sa grafikonu vlakovej dopravy musia byť podané v lehotách podľa

plánu prideľovania kapacity infraštruktúry.

(7)

Žiadateľ, ktorý je stranou rámcovej dohody podľa

§ 43

, podáva žiadosť v lehote dohodnutej v rámcovej dohode.

(8)

Manažér infraštruktúry je povinný rešpektovať obchodné tajomstvo vzťahujúce sa na

informácie poskytnuté žiadateľmi.

§ 43

Rámcové dohody

(1)

Rámcová dohoda na účely tohto zákona je dohoda medzi manažérom infraštruktúry a žiadateľom

o právach a povinnostiach týkajúcich sa prideľovanej kapacity infraštruktúry a o úhradách

a cenách na iné obdobie, než je obdobie platnosti jedného cestovného poriadku. Rámcová

dohoda upresňuje charakteristiky kapacity infraštruktúry požadovanej žiadateľom a

ponúkanej žiadateľovi, vrátane frekvencie vlakov, objemu a kvality vlakových trás;

môže obsahovať zmluvné pokuty pre prípad neplnenia alebo jednostrannej zmeny rámcovej

dohody alebo predčasného skončenia jej platnosti odstúpením alebo vypovedaním.

(2)

Rámcová dohoda by mala v rámci možností železničnej siete vyhovovať oprávneným obchodným

potrebám žiadateľa, najmä ak ide o železničný podnik prevádzkujúci železničnú dopravu

na základe zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme alebo medzinárodnú železničnú

dopravu, a zároveň umožňovať vykonávať priebežne zmeny alebo obmedzenia zmluvných

podmienok z dôvodu lepšieho využitia kapacity infraštruktúry. Rámcová dohoda však

nesmie vylučovať z používania železničnej infraštruktúry iných žiadateľov.

(3)

Rámcová dohoda sa uzatvára spravidla na päť rokov s možnosťou predĺženia jej platnosti

na rovnaké obdobie, na aké bola uzatvorená. Manažér infraštruktúry môže na návrh žiadateľa

uzatvoriť rámcovú dohodu na dlhšie alebo kratšie obdobie. Uzatvorenie rámcovej dohody

na dlhšie obdobie, než je päť rokov, však musí byť odôvodnené existenciou obchodných

zmlúv, vynaložených osobitných investícií alebo predpokladaných rizík.

(4)

Rámcovú dohodu na dopravné služby, ktoré využívajú špecializovanú infraštruktúru,

možno uzatvoriť až na 15 rokov. Podmienkami na uzatvorenie takejto rámcovej dohody

sú, že špecializovaná infraštruktúra si vyžiadala značné a dlhodobé investície a že

na takúto investíciu sú uzatvorené zmluvy vrátane viacročných plánov amortizácie.

(5)

Ak ide o rámcovú dohodu podľa odseku 4, žiadateľ môže vyžadovať presné vymedzenie

charakteristík kapacity špecializovanej infraštruktúry (

§ 47

) vrátane frekvencie vlakov, objemu a kvality vlakových trás, ktoré sa mu majú poskytnúť

na obdobie trvania platnosti rámcovej dohody. Manažér infraštruktúry môže počas platnosti

rámcovej dohody znížiť vyhradenú kapacitu, ktorá sa najmenej jeden mesiac využívala

menej, než je limit využívania vlakovej trasy stanovený v podmienkach používania železničnej

siete podľa

§ 37

.

(6)

Všeobecné ustanovenia každej rámcovej dohody bez ustanovení obsahujúcich obchodné

tajomstvo musia byť prístupné iným žiadateľom.

§ 44

Cestovný poriadok

(1)

Manažér infraštruktúry pred začatím rokovaní o novom cestovnom poriadku dohodne s

manažérmi infraštruktúry, ktorí spravujú nadväzujúce železničné siete, ktoré medzinárodné

vlakové trasy zahrnú do cestovných poriadkov nadväzujúcich železničných sietí. Zmeny

takto dohodnutých medzinárodných vlakových trás sú možné len výnimočne z nevyhnutných

prevádzkových dôvodov a po dohode ostatných zúčastnených manažérov infraštruktúry.

(2)

Po uzavretí dohôd podľa odseku 1 manažér infraštruktúry zostavuje cestovný poriadok

podľa plánu prideľovania kapacity infraštruktúry ustanovenom v osobitnom predpise.

14a

)

(3)

Ak je to možné, manažér infraštruktúry je povinný vyhovieť všetkým požiadavkám na

kapacitu infraštruktúry, vrátane požiadaviek na vlakové trasy prechádzajúce viac než

jednou železničnou sieťou, a zohľadniť všetky obmedzenia žiadateľov, vrátane ekonomického

vplyvu na ich podnikanie.

(4)

Manažér infraštruktúry môže v procese plánovania a koordinácie uprednostniť špecifické

požiadavky na dopravné služby len vtedy, ak je železničná infraštruktúra preťažená

alebo ak ide o špecializovanú infraštruktúru.

(5)

Manažér infraštruktúry prerokuje návrh cestovného poriadku so zainteresovanými osobami

a určí im primeranú lehotu na predkladanie pripomienok a návrhov, ktorá nesmie byť

kratšia ako jeden mesiac. Medzi zainteresované osoby patria všetci žiadatelia o pridelenie

kapacity infraštruktúry, objednávatelia dopravných služieb, ako aj ďalšie osoby, ktoré

podávajú pripomienky k návrhu cestovného poriadku z hľadiska jeho vplyvu na ich možnosť

poskytovať dopravné služby počas platnosti cestovného poriadku.

(6)

Manažér infraštruktúry prijme opatrenia na to, aby vybavil všetky uplatnené pripomienky.

Ak po vstupe cestovného poriadku do platnosti vznikne voľná kapacita infraštruktúry,

manažér infraštruktúry jej parametre bezodkladne zverejní, aby umožnil jej dodatočné

využitie na základe nových žiadostí.

(7)

Ak sa manažéri infraštruktúry nedohodnú inak, zmena cestovného poriadku celoštátnej

dopravy sa uskutočňuje každoročne o polnoci v druhú sobotu v decembri. Ak potreba

zmeny alebo inej úpravy cestovného poriadku vznikne až po zimných mesiacoch najmä

z dôvodu zohľadnenia zmien regionálnych cestovných poriadkov, z dôvodu koordinácie

s inými druhmi dopravy, najmä z riešenia paralelných dopravných služieb s verejnou

autobusovou dopravou, alebo z dôvodu dodatočného pridelenia voľnej kapacity infraštruktúry,

zmena sa spravidla uskutoční o polnoci v druhú sobotu v júni. Ak je to nevyhnutné

z iného dôležitého dôvodu, najmä z prevádzkových potrieb alebo uskutočnenia plánovaných

opráv železničných tratí, zmenu alebo inú úpravu cestovného poriadku možno uskutočniť

aj v inom termíne.

(8)

Ak má zmena alebo iná úprava cestovných poriadkov vplyv na medzinárodnú dopravu,

dohodu manažérov infraštruktúry, ktorí spravujú nadväzujúce železničné siete, o rozsahu

a termíne takejto zmeny musí manažér infraštruktúry informovať Európsku komisiu.

(9)

Ak sa počas platnosti cestovného poriadku vyskytne dodatočná požiadavka na vlakovú

trasu, manažér infraštruktúry je povinný vybaviť takúto požiadavku do piatich pracovných

dní odo dňa doručenia žiadosti. Informácia o voľnej kapacite infraštruktúry, ktorú

má k dispozícii, musí byť prístupná všetkým žiadateľom, ktorí ju chcú využiť. Dodatočná

požiadavka na vlakovú trasu podľa prvej vety nezakladá povinnosť manažéra infraštruktúry

postupovať podľa

§ 45

a

46

.

(10)

Manažéri infraštruktúry v prípade potreby posúdia možnosti kapacitnej rezervy, ktorú

je potrebné zachovať k dispozícii v rámci konečného znenia cestovného poriadku, aby

mohli rýchle reagovať na predvídateľné dodatočné žiadosti na pridelenie voľnej kapacity

infraštruktúry.

(11)

Cestovný poriadok obsahuje údaje o všetkých plánovaných pohyboch vlakov, ktoré sa

uskutočňujú na príslušnej železničnej infraštruktúre počas obdobia jeho platnosti.

§ 45

Koordinácia

(1)

Ak počas prípravy cestovného poriadku manažér infraštruktúry zistí rozpory medzi

rôznymi požiadavkami na obsah cestovného poriadku, pokúsi sa ich vyriešiť rokovaním

so žiadateľmi tak, aby čo možno najlepšie uspokojil všetky ich požiadavky. Na účely

rokovania manažér infraštruktúry v primeranom čase bezplatne poskytuje žiadateľom

o kapacitu infraštruktúry písomne alebo elektronicky informácie o požadovaných vlakových

trasách a o vlakových trasách predbežne pridelených na tých istých tratiach, o alternatívnych

vlakových trasách a o kritériách prideľovania kapacity infraštruktúry. Informáciu

o totožnosti ostatných žiadateľov manažér infraštruktúry poskytuje len s ich predchádzajúcim

súhlasom. Ak sa mu nepodarí rozpory vyriešiť rokovaním so žiadateľmi, manažér infraštruktúry

ich musí riešiť formou koordinácie.

(2)

V rámci koordinácie manažér infraštruktúry má právo navrhnúť žiadateľom kapacitu

infraštruktúry, ktorá sa v primeranom rozsahu odlišuje od nimi požadovanej.

(3)

Pravidlá koordinácie, vrátane systému riešenia sporov musia byť upravené v podmienkach

používania železničnej siete podľa

§ 37

. Pravidlá koordinácie zohľadňujú najmä ťažkosti pri dosahovaní dohody o medzinárodných

vlakových trasách a možný vplyv zmien na manažérov infraštruktúry, ktorí spravujú

nadväzujúce železničné siete.

(4)

Systém riešenia rozporov musí byť upravený v podmienkach používania železničnej siete

tak, aby umožnil okamžite riešiť zistené rozpory a prijať záver do 10 pracovných dní

od začiatku riešenia rozporov.

§ 46

Preťažená infraštruktúra

(1)

Preťaženou infraštruktúrou sa rozumie úsek železničnej siete, na ktorom aj po rokovaní

so žiadateľmi a po koordinácii podľa

§ 45

nie je možné v určitom období alebo úseku dňa primerane uspokojiť dopyt po kapacite

infraštruktúry. To isté sa vzťahuje aj na železničné trate alebo ich úseky, na ktorých

sa predpokladá nedostatočná kapacita v blízkej budúcnosti.

(2)

Ak nastane stav podľa odseku 1, manažér infraštruktúry musí bezodkladne vyhlásiť

sporný úsek železničnej siete pre dané obdobie alebo daný úsek dňa za preťaženú infraštruktúru.

Zároveň musí uskutočniť kapacitnú analýzu podľa

§ 48

; to neplatí, ak sa už uskutočňuje plán na zvýšenie kapacity infraštruktúry podľa

§ 49

.

(3)

Ak úhrady za používanie železničnej infraštruktúry, ktoré zohľadňujú nedostatok kapacity,

ešte neboli stanovené alebo ak sa koordináciou nedosiahol uspokojivý výsledok a železničná

infraštruktúra bola pre dané obdobie alebo daný úsek dňa vyhlásená za preťaženú, manažér

infraštruktúry uplatní pri prideľovaní kapacity pri preťaženej infraštruktúre priority

a)

na hlavných železničných tratiach v tomto poradí

1.

dopravné služby vo verejnom záujme realizované systémovým, alebo taktovým rozložením

trás,

2.

dohodnuté medzinárodné vlakové trasy pre osobnú dopravu realizované vo verejnom záujme,

3.

ostatné dohodnuté medzinárodné vlakové trasy pre osobnú dopravu,

4.

dohodnuté medzinárodné vlakové trasy pre nákladnú dopravu,

5.

dopravné služby vo verejnom záujme, na ktoré sa nevzťahuje prvý a druhý bod,

6.

ostatné dopravné služby medzinárodnej osobnej dopravy,

7.

ostatné dopravné služby medzinárodnej nákladnej dopravy,

8.

ostatné dopravné služby,

b)

na vedľajších železničných tratiach v tomto poradí

1.

dopravné služby vo verejnom záujme,

2.

dopravné služby osobnej dopravy,

3.

dopravné služby nákladnej dopravy,

4.

ostatné dopravné služby.

(4)

Ak uplatnením kritéria priority dôjde k výluke niektorých dopravných služieb, a tým

dôjde k strate príjmu manažéra infraštruktúry, možno manažérovi infraštruktúry stratu

dotovať z verejného rozpočtu.

(5)

Manažér infraštruktúry môže vyzvať používateľa železničnej siete, aby sa vzdal vlakovej

trasy, ktorú v priebehu jedného mesiaca využíval pod limitom určeným v podmienkach

používania železničnej siete; to neplatí, ak nevyužívanie bolo spôsobené inými ako

ekonomickými dôvodmi, ktoré užívateľ nemohol ovplyvniť, najmä obmedzením prevádzky

dráhy zo strany manažéra infraštruktúry. Ak napriek výzve manažéra infraštruktúry

používateľ železničnej siete využíva naďalej vlakovú trasu pod limitom určeným v podmienkach

používania železničnej siete, manažér infraštruktúry mu túto vlakovú trasu môže odobrať.

(6)

Manažér infraštruktúry môže v podmienkach používania železničnej siete pri určovaní

priorít prideľovacieho procesu zohľadniť pri rovnocennej priorite dvoch a viacerých

požiadaviek aj predchádzajúcu úroveň využívania konkrétnych vlakových trás.

§ 47

Špecializovaná infraštruktúra

(1)

Kapacita infraštruktúry je všeobecne dostupná pre všetky typy dopravných služieb,

ktoré sú zhodné s charakteristikami potrebnými na prevádzku vlakovej trasy.

(2)

Ak existujú vhodné alternatívne vlakové trasy, manažér infraštruktúry môže po prerokovaní

so zainteresovanými osobami určitú časť železničnej infraštruktúry vyhradiť pre špecifické

typy prepravy. V takom prípade manažér infraštruktúry môže pri prideľovaní kapacity

infraštruktúry uprednostniť tieto typy prepráv. Ostatné typy prepráv sa môžu na tejto

železničnej infraštruktúre uplatniť len v rozsahu zostávajúcej voľnej kapacity.

(3)

Vymedzenie špecializovanej infraštruktúry sa uvedie v podmienkach používania železničnej

siete podľa

§ 37

.

§ 48

Kapacitná analýza

(1)

Účelom kapacitnej analýzy je zistiť obmedzenia kapacity infraštruktúry, ktoré neumožňujú

primerane vyhovieť všetkým požiadavkám všetkých žiadateľov a navrhnúť spôsob, ktorý

by to umožnil. Výsledkom kapacitnej analýzy je identifikácia príčin preťaženia železničnej

infraštruktúry a návrh opatrení, ktoré by mohli v krátkom až strednodobom horizonte

znížiť preťaženie.

(2)

Predmetom kapacitnej analýzy je železničná infraštruktúra, prevádzkové postupy, charakter

rôznych prevádzkovaných dopravných služieb a vplyvy týchto faktorov na kapacitu infraštruktúry.

(3)

Kapacitná analýza sa musí ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa vyhlásenia železničnej

infraštruktúry za preťaženú.

§ 49

Plán na zvýšenie kapacity infraštruktúry

(1)

Manažér infraštruktúry je povinný do šiestich mesiacov odo dňa skončenia kapacitnej

analýzy vypracovať v spolupráci s užívateľmi preťaženej infraštruktúry plán na zvýšenie

kapacity infraštruktúry.

(2)

Plán podľa odseku 1 obsahuje

a)

zistené príčiny preťaženia,

b)

pravdepodobný budúci vývoj prepráv na preťaženej infraštruktúre,

c)

existujúce prekážky rozvoja železničnej infraštruktúry,

d)

možnosti zvýšenia kapacity infraštruktúry a predpokladané náklady na toto zvýšenie,

vrátane pravdepodobných zmien v úhradách za použitie železničnej infraštruktúry.

(3)

Na základe analýzy nákladov a výnosov možných navrhovaných opatrení sa v pláne podľa

odseku 1 uvedú aj konkrétne opatrenia, ktoré je potrebné uskutočniť na zvýšenie kapacity

infraštruktúry, vrátane časového rozvrhu ich uskutočňovania. Navrhované opatrenia

sa musia zaoberať najmä možnosťami presmerovania dopravných služieb na iné železničné

trate, iného časového rozloženia dopravných služieb, vplyvom zmeny cestovnej rýchlosti

vlakov, možnosťami zlepšenia vybavenia alebo modernizáciou železničnej infraštruktúry.

(4)

Manažér infraštruktúry musí zastaviť vyberanie úhrad za používanie železničnej infraštruktúry,

v ktorých je zohľadnený nedostatok kapacity traťového úseku počas obdobia preťaženia,

ak nevypracoval plán na zvýšenie kapacity infraštruktúry alebo ak neurobil pokrok

v uskutočňovaní opatrení uvedených v pláne na zvýšenie kapacity infraštruktúry. So

súhlasom regulačného orgánu manažér infraštruktúry môže pokračovať vo vyberaní úhrad,

ak plán na zvýšenie kapacity infraštruktúry nemôže uskutočniť z dôvodu, ktorý manažér

infraštruktúry nemôže ovplyvniť, alebo ak dostupné možnosti nie sú ekonomicky alebo

finančne únosné.

§ 50

Kapacita infraštruktúry na účely údržby

(1)

Požiadavky na kapacitu infraštruktúry na účely vykonania jej plánovanej údržby sa

predkladajú v rovnakých termínoch a rovnakým spôsobom ako požiadavky na jej používanie

na poskytovanie dopravných služieb.

(2)

Manažér infraštruktúry musí jednotlivým žiadateľom primerane zohľadniť vplyv kapacity

infraštruktúry vyhradenej na plánovanú údržbu v ich podieloch.

(3)

Manažér infraštruktúry je oprávnený na nevyhnutný čas obmedziť alebo zastaviť prevádzku

z dôvodu potreby rekonštrukcie, modernizácie, obnovy alebo údržby železničnej trate,

pričom o nedostupnosti kapacity infraštruktúry informuje zainteresované strany bezodkladne

a regulačný orgán na základe jeho žiadosti.

§ 51

Riešenie núdzových situácií

(1)

Na riešenie núdzových situácií vypracuje manažér infraštruktúry a železničné podniky

havarijný plán, ktorý si vzájomne skoordinujú a v ktorom uvedú všetky orgány a iné

osoby, ktoré treba upovedomiť o vážnej nehode alebo o mimoriadnej udalosti s následkami

vážnej nehody a o závažnom narušení chodu vlakov. V havarijnom pláne sa uvedie tiež

počet, druh a dislokácia nehodových prostriedkov na odstraňovanie následkov nehôd

a mimoriadnych udalostí alebo dohoda s prevádzkovateľom týchto prostriedkov. Pri riešení

núdzovej situácie, ktorá môže mať vplyv na cezhraničnú dopravu, manažér infraštruktúry

spolupracuje s manažérmi infraštruktúry, na ktorých sieť a dopravu môže mať toto narušenie

vplyv na obnove cezhraničnej dopravy.

(2)

Ak je chod vlakov narušený nehodou, mimoriadnou udalosťou alebo technickou poruchou,

manažér infraštruktúry a železničný podnik musia bezodkladne uskutočniť opatrenia

podľa havarijného plánu a opatrenia potrebné na čo najskoršie obnovenie bežného stavu.

(3)

V núdzových situáciách, keď je to nevyhnutné z dôvodu nehody, mimoriadnej udalosti

alebo poruchy, ktorá zapríčinila dočasné vyradenie časti železničnej infraštruktúry

z prevádzky, manažér infraštruktúry môže aj bez predchádzajúceho oznámenia odobrať

pridelené vlakové trasy na čas nevyhnutne potrebný na obnovu bežného stavu.

(4)

Manažér infraštruktúry môže v záujme čo najskoršej obnovy bežného stavu požiadať

železničné podniky, aby mu dali k dispozícii vecné prostriedky, ktoré považuje za

najvhodnejšie na čo najrýchlejšie obnovenie bežného stavu. Železničné podniky sú povinné

v rámci svojich možností vyhovieť tejto požiadavke.

(5)

Regulačný orgán môže požadovať od železničných podnikov, aby sa podieľali na monitorovaní

dodržiavania bezpečnostných noriem a určených pravidiel. Železničné podniky sú povinné

v rámci svojich možností vyhovieť tejto požiadavke.

Regulačný orgán

§ 52

(1)

Regulačný orgán kontroluje dodržiavanie transparentných a nediskriminačných podmienok

prístupu žiadateľov na železničnú sieť a prideľovania kapacity infraštruktúry, najmä,

či podmienky používania železničnej siete neobsahujú diskriminačné ustanovenia alebo

či neposkytujú manažérovi infraštruktúry možnosti, ktoré by mohol využiť na diskrimináciu

žiadateľov.

(2)

Regulačný orgán monitoruje hospodársku súťaž na železničných trhoch a preskúmava

prístup a obmedzenia prístupu na železničnú infraštruktúru, k servisným zariadeniam

a službám v nich poskytovaných a na tento účel môže požadovať informácie a údaje od

manažéra infraštruktúry, prevádzkovateľa servisného zariadenia a od železničných podnikov.

Na vyžiadanie informácií a údajov sa primerane použije odsek 5.

(3)

Regulačný orgán je povinný zaoberať sa podnetmi a sťažnosťami na nespravodlivé a

diskriminačné rozhodovanie a činnosť manažéra infraštruktúry alebo prevádzkovateľa

servisného zariadenia, ktoré sa týkajú

a)

podmienok používania železničnej siete a kritérií uvedených v týchto podmienkach,

b)

prideľovacieho procesu pri poskytovaní kapacity infraštruktúry,

c)

prístupu k železničnej infraštruktúre, k servisným zariadeniam a k železničným službám

s tým spojených,

d)

uplatňovania úhrady za používanie železničnej infraštruktúry, servisných zariadení

a železničných služieb s tým spojených,

e)

organizovania železničnej dopravy,

f)

plánovania obnovy a údržby železničnej infraštruktúry,

g)

plnenia povinností podľa

§ 34 ods. 5

,

ods. 6 písm. a)

a

d)

,

odsekov 7 až 11

a

34a

.

(4)

Podnet alebo sťažnosť podľa odseku 3 môže podať každý žiadateľ o prístup k železničnej

infraštruktúre alebo tretia osoba, ak sa domnieva, že sa s ňou zaobchádzalo nespravodlivo,

že bola predmetom diskriminácie alebo že bola poškodená. Regulačný orgán je oprávnený

vo veciach uvedených v odseku 3 začať konanie aj z vlastného podnetu.

(5)

Na účely konaní podľa odsekov 3 a 4 je regulačný orgán oprávnený do jedného mesiaca

od prijatia sťažnosti alebo podnetu požadovať od manažéra infraštruktúry, od železničných

podnikov, od poskytovateľov služieb a od iných zainteresovaných osôb informácie a

údaje potrebné na prešetrenie podaných sťažností a podnetov a na začatie konania.

Požadované informácie a údaje sú požiadané osoby povinné poskytnúť najneskôr do jedného

mesiaca; regulačný orgán môže výnimočne povoliť predĺženie lehoty o dva týždne. Za

bezdôvodné odopretie informácií alebo údajov môže regulačný orgán uložiť poriadkovú

pokutu do 3 000 eur. Ak ide o medzinárodnú železničnú dopravu, regulačný orgán si

vyžiada potrebné informácie od manažéra infraštruktúry a regulačných orgánov členských

štátov, ktorých územím prechádza medzinárodná vlaková trasa, a ak je to potrebné,

aj od Európskej komisie; manažér infraštruktúry je povinný bezodkladne poskytnúť požadované

informácie.

(6)

Regulačný orgán musí rozhodnúť o sťažnostiach a prijať nápravné opatrenia do šiestich

týždňov odo dňa začatia konania. Ak boli v konaní vyžiadané doplňujúce podklady, lehota

plynie odo dňa, keď boli doručené doplňujúce podklady. Nápravnými opatreniami sú uloženie

povinnosti zdržať sa nespravodlivého a diskriminačného správania a uloženie povinnosti

odstrániť protiprávny stav.

(7)

Ak ide o podnety na preskúmanie odmietnutia žiadosti prideliť kapacitu infraštruktúry

alebo podmienok ponuky kapacity manažéra infraštruktúry, regulačný orgán buď potvrdí,

že sa nevyžaduje zmena rozhodnutia manažéra infraštruktúry, alebo že sa vyžaduje toto

rozhodnutie zmeniť podľa pokynu, ktorý zároveň vydá.

(8)

Regulačný orgán zverejňuje rozhodnutie po nadobudnutí jeho právoplatnosti na svojom

webovom sídle.

(9)

Regulačný orgán musí byť pri rozhodovaní organizačne, finančne a právne nezávislý

od manažéra infraštruktúry, od železničných podnikov a od objednávateľov dopravných

služieb.

§ 53

(1)

Regulačný orgán okrem úloh podľa

§ 52

a)

určuje všeobecne záväzným právnym predpisom úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre

v rozsahu minimálneho prístupového balíka a prístupu k infraštruktúre spájajúcej servisné

zariadenia podľa

prílohy č. 13 časti B

, ako aj úhrady za prístup a služby v servisných zariadeniach podľa

prílohy č. 13 časti B druhého bodu

, ktorých jediným prevádzkovateľom je manažér infraštruktúry,

b)

ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom regulačný rámec, v ktorom vymedzí

spôsob regulácie, podrobnosti postupu pri určovaní úhrad podľa písmena a), rozsah

a podrobnosti uplatňovania princípov spoplatňovania železničnej infraštruktúry a servisných

zariadení, ktorých jediným prevádzkovateľom je manažér infraštruktúry, rozsah a podrobnosti

o určovaní primeraného zisku a ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré sú vynaložené

na prevádzku vlaku a podrobnosti návrhu systému úhrad podľa

§ 57 ods. 1

,

c)

vykonáva kontrolu dodržiavania regulačného rámca a vyberania určených úhrad podľa

písmen a) a b),

d)

ukladá pokuty za porušenie regulačného rámca a vyberania určených úhrad,

e)

vykonáva u manažéra infraštruktúry, prevádzkovateľa servisného zariadenia alebo v

železničnom podniku kontrolu dodržania oddelených účtov; na vykonanie tejto kontroly

si môže vyžiadať účtovné informácie podľa

prílohy č. 13b

,

f)

schvaľuje navrhovanú zmenu kategorizácie tratí a dopravných bodov pred ich plánovanou

účinnosťou a zverejnením v podmienkach používania železničnej siete,

g)

určuje lehotu na vybavenie žiadosti o prístup k servisnému zariadeniu podľa

§ 54 ods. 7

,

h)

povoľuje zvýšenie úhrady za prevádzku železničnej infraštruktúry podľa

§ 58 ods. 1

,

i)

kontroluje zoznam segmentov trhu podľa

§ 58 ods. 4

,

j)

uskutočňuje najmenej raz za dva roky konzultácie so zástupcami užívateľov služieb

železničnej nákladnej dopravy a železničnej osobnej dopravy.

(2)

Regulačný orgán je povinný zabrániť diskriminácii železničných podnikov a musí zabezpečiť,

aby úhrady za rovnaké používanie železničnej siete boli porovnateľné a aby porovnateľné

služby na tom istom segmente trhu železničnej dopravy podliehali rovnakým úhradám.

Regulačný orgán je povinný rešpektovať obchodné tajomstvo vzťahujúce sa na informácie

poskytnuté žiadateľmi alebo prevádzkovateľmi servisných zariadení.

(3)

Manažér infraštruktúry je povinný rešpektovať obchodné tajomstvo vzťahujúce sa na

informácie poskytnuté žiadateľmi. Manažér infraštruktúry je povinný preukázať regulačnému

orgánu, že systém úhrad uvedený v podmienkach používania železničnej siete podľa

§ 37

spĺňa požiadavky regulačného rámca podľa odseku 1 písm. b), a poskytnúť mu potrebné

údaje a podklady.

(4)

Rokovania manažéra infraštruktúry a žiadateľa o úrovni úhrad za použitie infraštruktúry

sa môžu uskutočniť len pod dohľadom regulačného orgánu. Regulačný orgán je povinný

zasiahnuť v prípade, ak má podozrenie, že rokovania sú v rozpore s požiadavkami regulačného

rámca podľa odseku 1 písm. b) alebo s pravidlami transparentnosti a nediskriminácie.

(5)

Regulačný orgán je povinný vo svojej registratúre uchovávať informácie a údaje potrebné

na to, aby bolo možné zistiť zdroj úhrad a ich použitie; tieto informácie a údaje

sú predmetom notifikácie Európskej komisii.

(6)

Regulačný orgán môže určovať úhrady podľa odseku 1 písm. a) ako

a)

určenie maximálnej úhrady alebo porovnateľnej úhrady,

b)

určenie spôsobu výpočtu maximálnej úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre

na základe ekonomicky oprávnených variabilných nákladov,

c)

určenie rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku, ktoré možno

zarátať do úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre, alebo

d)

spojenie alebo kombinácia spôsobov podľa písmen a) až c).

(7)

Porovnateľnou úhradou podľa odseku 6 písm. a) sa rozumie úhrada určená porovnaním

a)

ekonomicky oprávnených nákladov alebo nákladových položiek služieb a činností s ekonomicky

oprávnenými nákladmi alebo nákladovými položkami inej rovnakej alebo porovnateľnej

služby alebo činnosti v Slovenskej republike,

b)

úhrady podľa odseku 1 písm. a) s úhradami rovnakej alebo porovnateľnej služby alebo

činnosti v iných členských štátoch.

(8)

Na určovanie úhrad podľa odseku 1 písm. a) regulačným orgánom sa nevzťahujú všeobecné

predpisy o cenách. Na ceny iných železničných služieb, vrátane cien za poskytovanie

doplnkových služieb a vedľajších služieb podľa

prílohy č. 13 časti B

, sa vzťahujú pravidlá pre dohodovanie cien.

15

)

§ 54

Podmienky prístupu k službám

(1)

Železničné podniky majú za úhradu nárok na minimálny prístupový balík podľa

prílohy č. 13 časti B prvého bodu

. Poskytovanie týchto železničných služieb musí manažér infraštruktúry zabezpečovať

všetkým užívateľom železničnej infraštruktúry nediskriminačným spôsobom.

(2)

Železničné podniky majú za úhradu nárok na prístup vrátane traťového prístupu k servisným

zariadeniam podľa

prílohy č. 13 časti B druhého bodu

a k službám poskytovaným v týchto zariadeniach. Prístup k zariadeniam a k službám

musí prevádzkovateľ servisného zariadenia zabezpečovať nediskriminačným spôsobom.

(3)

Servisným zariadením je zariadenie vrátane pozemku, budovy a vybavenia, ktoré bolo

vcelku alebo sčasti špeciálne upravené tak, aby umožnilo poskytovanie jednej služby

alebo viacerých služieb uvedených v

prílohe č. 13 časti B druhom až štvrtom bode

.

(4)

Prevádzkovateľom servisného zariadenia je podnikateľ, ktorý spravuje jedno servisné

zariadenie alebo viac servisných zariadení alebo poskytuje železničným podnikom jednu

službu alebo viac služieb uvedených v

prílohe č. 13 časti B druhom až štvrtom bode

.

(5)

Ak je servisné zariadenie podľa

prílohy č. 13 časti B druhého bodu písm. d) až f)

a

i)

a

tretieho bodu písm. b)

vo vlastníctve štátu a jeho správu vykonáva ministerstvo, ministerstvo uzatvorí zmluvu

o prevádzke tohto servisného zariadenia so železničným podnikom, ktorý má s objednávateľom

dopravných služieb uzatvorenú zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme

15aa

)

s najväčším počtom vlakových kilometrov v spádovej oblasti príslušného servisného

zariadenia. Ministerstvo vydá metodiku upravujúcu určenie spádovej oblasti servisného

zariadenia a zverejní ju vo vestníku ministerstva. Železničný podnik, ktorý uzatvoril

zmluvu o prevádzke servisného zariadenia podľa prvej vety, poskytuje služby servisného

zariadenia podľa tohto zákona.

(6)

Ak je prevádzkovateľ servisného zariadenia podľa

prílohy č. 13 časti B druhého bodu písm. a) až d)

,

g)

a

i)

priamo kontrolovaný alebo nepriamo kontrolovaný železničným podnikom, ktorý je tiež

aktívny a má dominantné postavenie na vnútroštátnych trhoch so službami železničnej

dopravy, musí byť od neho organizačne a rozhodovacími právomocami nezávislý, pričom

musí mať pre všetky servisné zariadenia podľa

prílohy č. 13 časti B druhého bodu

oddelené účty vrátane súvah a výkazov zisku a strát. Táto nezávislosť sa môže dosiahnuť

zriadením organizačne oddelených divízií v rámci toho istého subjektu.

(7)

Žiadosti železničných podnikov o prístup k servisnému zariadeniu podľa

prílohy č. 13 časti B druhého bodu

a o poskytovanie služieb v tomto zariadení vybavuje prevádzkovateľ servisného zariadenia

v lehote, ktorá nepresiahne 30 dní, ak regulačný orgán neurčí dlhšiu lehotu. Žiadosti

môže zamietnuť, ak na trhu železničnej dopravy existuje reálna alternatíva, ktorá

železničnému podniku umožňuje prevádzkovať železničnú dopravu na tých istých trasách

alebo alternatívnych trasách v hospodársky prijateľných podmienkach. Prevádzkovateľovi

servisného zariadenia sa tým neukladá povinnosť investovať do zdrojov alebo zariadení

s cieľom rozšíriť kapacitu servisného zariadenia, a tak vyhovieť všetkým žiadostiam

železničných podnikov.

(8)

Ak prevádzkovateľ servisného zariadenia uvedený v odseku 6 zamietne žiadosť o prístup

k servisnému zariadeniu alebo o poskytovanie služieb v tomto zariadení, musí rozhodnutie

o zamietnutí písomne zdôvodniť a uviesť reálnu alternatívu, ak je dostupná.

(9)

Reálnou alternatívou je prístup k inému servisnému zariadeniu alebo zabezpečenie

služby poskytovanej servisným zariadením iným spôsobom, ktoré sú pre železničný podnik

hospodársky prijateľné a umožňujú mu prevádzkovať železničnú dopravu.

(10)

Alternatívnou trasou je iná trasa medzi rovnakou východiskovou stanicou a stanicou

určenia vtedy, ak sú tieto dve trasy z hľadiska prevádzky železničnej dopravy železničným

podnikom vzájomne nahraditeľné.

(11)

Ak prevádzkovateľ servisného zariadenia zistí medzi žiadosťami rozpory týkajúce sa

prístupu k servisnému zariadeniu a k poskytovaniu služieb v tomto zariadení, pokúsi

sa ich vyriešiť rokovaním so žiadateľmi tak, aby vyhovel všetkým ich oprávneným požiadavkám.

Ak nie je dostupná žiadna reálna alternatíva a nemožno vyhovieť všetkým požiadavkám

o kapacitu servisného zariadenia, žiadateľ môže podať sťažnosť na regulačný orgán,

ktorý ju prešetrí, a ak je sťažnosť oprávnená, rozhodne o primeraných opatreniach

s cieľom zabezpečiť, aby sa primeraná časť kapacity poskytla uvedenému žiadateľovi.

Regulačný orgán zohľadní aj oprávnené potreby prevádzkovateľa servisného zariadenia

podľa odseku 6 na používanie servisného zariadenia.

(12)

Ak sa servisné zariadenie podľa

prílohy č. 13 časti B druhého bodu

nepoužíva najmenej dva po sebe nasledujúce roky a železničné podniky majú oprávnený

záujem o prístup k nemu, vlastník servisného zariadenia ponúkne prevádzku zariadenia

na prenájom alebo lízing, ak je prevádzkyschopné.

(13)

Ak prevádzkovateľ servisného zariadenia ponúka aj niektoré z doplnkových služieb

uvedených v

prílohe č. 13 časti B treťom bode

, poskytne ich na požiadanie každému železničnému podniku nediskriminačným spôsobom.

(14)

Železničné podniky môžu požadovať od prevádzkovateľa servisného zariadenia poskytovanie

vedľajších služieb uvedených v

prílohe č. 13 časti B štvrtom bode

. Prevádzkovateľ servisného zariadenia nie je povinný takéto služby poskytovať. Ak

tieto služby prevádzkovateľ servisného zariadenia poskytuje, musí ich poskytovať železničným

podnikom nediskriminačným spôsobom.

§ 55

Určovanie úhrad

(1)

Manažér infraštruktúry navrhuje úhradu za používanie železničnej infraštruktúry a

servisných zariadení podľa regulačného rámca určeného regulačným orgánom.

(2)

Účelom úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre a servisným zariadeniam je

prispieť manažérovi infraštruktúry na pokrytie časti nákladov na prevádzku železničnej

infraštruktúry a servisných zariadení. Príjmy manažéra infraštruktúry z výnosu úhrad

za minimálny prístupový balík a traťový prístup k servisným zariadeniam a k službám

a z úhrad za doplnkové služby a za vedľajšie služby podľa

prílohy č. 13 časti B

spolu s hospodárskym výsledkom z iných obchodných činností súvisiacich s používaním

železničnej siete a s úhradou z verejného rozpočtu podľa zmluvy manažéra infraštruktúry

s vlastníkom železničnej infraštruktúry a servisných zariadení (ďalej len "vlastník

železničnej infraštruktúry") sú v priebehu roka v rovnováhe s výdavkami na prevádzku

železničnej infraštruktúry a servisných zariadení.

(3)

Manažér infraštruktúry je pri navrhovaní úhrady povinný spolupracovať s manažérmi

infraštruktúr, ktorí spravujú nadväzujúce železničné siete, so zámerom dosiahnuť poskytovanie

dopravných služieb na viac ako jednej železničnej sieti a zabezpečiť tak efektívne

využívanie transeurópskej siete železníc. Na tento účel môže manažér infraštruktúry

vstupovať s nimi do spoločných podnikov.

(4)

Manažér infraštruktúry je povinný zabezpečiť, aby bol systém úhrad a cien založený

na rovnakých princípoch pre celú železničnú sieť, ktorú spravuje, aby výsledkom boli

rovnocenné a nediskriminačné úhrady a ceny pre všetky železničné podniky, ktoré zabezpečujú

služby rovnakého druhu na rovnakej alebo podobnej časti trhu železničnej dopravy,

a aby úhrady boli skutočne uplatňované v súlade s pravidlami určenými v podmienkach

používania železničnej siete podľa

§ 37

.

(5)

Úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre platia železničné podniky manažérovi

infraštruktúry v lehotách a spôsobom dohodnutým v zmluve o prístupe k železničnej

infraštruktúre. Úhradu za prístup k servisným zariadeniam platia železničné podniky

prevádzkovateľovi servisného zariadenia v lehotách a spôsobom dohodnutých v zmluve.

§ 56

Náklady na železničnú infraštruktúru

(1)

Náklady na prevádzku železničnej infraštruktúry a servisných zariadení tvoria náklady

manažéra infraštruktúry na zabezpečenie činností súvisiacich so službami podľa

prílohy č. 13 časti B

a z plnenia povinností manažéra infraštruktúry podľa tohto zákona. Manažér infraštruktúry

je povinný sledovať a evidovať náklady na služby podľa

prílohy č. 13 časti B

a na činnosti súvisiace s plnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

(2)

Manažér infraštruktúry musí byť pri zachovaní požiadaviek na bezpečnosť a údržbu

železničnej infraštruktúry a servisných zariadení a na zvyšovanie kvality poskytovaných

služieb motivovaný na znižovaní nákladov spojených s poskytovaním kapacity železničnej

infraštruktúry a servisných zariadení podľa

prílohy č. 13 časti B druhého bodu

pri dodržaní úrovne úhrad za používanie železničnej infraštruktúry a týchto servisných

zariadení. Na tento účel ako aj na účel podľa osobitného predpisu

15ab

)

sa mu môžu poskytnúť na obdobie najmenej piatich rokov a najviac 15 rokov na základe

zmluvy s vlastníkom železničnej infraštruktúry finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu

alebo finančné prostriedky podľa osobitného predpisu,

15ab

)

alebo regulačný orgán zavedie na základe analýzy možného zníženia nákladov vhodné

regulačné opatrenia s určením primeraných oprávnení manažéra infraštruktúry.

(3)

Zmluva s vlastníkom železničnej infraštruktúry má písomnú formu a obsahuje najmä

a)

vymedzenie predmetu zmluvy a rozsahu železničnej infraštruktúry a servisných zariadení,

b)

podmienky prevádzkovania železničnej infraštruktúry a servisných zariadení vrátane

údržby a obnovy železničnej infraštruktúry a servisných zariadení, ktoré sú už v prevádzke,

c)

výšku úhrady podľa odseku 6, spôsob a podmienky jej poskytnutia a použitia,

d)

výšku ostatných finančných prostriedkov na zabezpečenie prevádzky, údržby a obnovy

železničnej infraštruktúry a servisných zariadení, na vykonávanie nedokončenej údržby

a obnovy, na zabezpečenie plnenia povinností vyplývajúcich manažérovi infraštruktúry

zo všeobecne záväzných právnych predpisov,

e)

ciele zamerané na používateľa železničnej infraštruktúry a kritériá kvality vzťahujúce

sa na výkon vlaku, najmä pokiaľ ide o traťovú rýchlosť a spoľahlivosť, spokojnosť

zákazníka, kapacitu železničnej siete, správu aktív, rozsah činností, úroveň bezpečnosti

a ochranu životného prostredia,

f)

rozsah nedokončenej údržby a aktíva, ktoré sa postupne vyradia z používania,

g)

povinnosti manažéra infraštruktúry v súvislosti s predkladaním správ, a to z hľadiska

ich obsahu a pravidelnosti ich predkladania vlastníkovi železničnej infraštruktúry,

h)

obdobie platnosti zmluvy, ktoré musí byť minimálne päť rokov,

i)

regulačný rámec a princípy spoplatňovania železničnej infraštruktúry a servisných

zariadení,

j)

pravidlá riešenia situácií, v ktorých dôjde k vážnym poruchám v prevádzke železničnej

infraštruktúry, a núdzových situácií vrátane havarijných plánov a predčasného ukončenia

zmluvy a informovania používateľov,

k)

nápravné opatrenia pri porušení zmluvných podmienok alebo pri vzniku výnimočných

okolností, ktoré ovplyvňujú dostupnosť verejného financovania, vrátane podmienok a

postupov opätovného rokovania o zmluvných podmienkach alebo o predčasnom ukončení

zmluvy.

(4)

Vlastník železničnej infraštruktúry poskytne žiadateľom informácie o obsahu zmluvy

a umožní im vyjadriť sa k nej pred jej podpísaním. Zmluvu vlastník infraštruktúry

a manažér infraštruktúry zverejnia na svojom webovom sídle najneskôr jeden mesiac

po jej uzatvorení.

(5)

Podmienky zmluvy a štruktúra finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu

alebo z finančných prostriedkov podľa osobitného predpisu

15ab

)

musia byť dohodnuté na celé zmluvné obdobie.

(6)

Vlastník železničnej infraštruktúry uhrádza manažérovi infraštruktúry časť ekonomicky

oprávnených nákladov súvisiacich s poskytovaním služieb železničnej infraštruktúry

a servisných zariadení, na ktoré sa vzťahuje určovanie úhrad regulačným orgánom, a

to vo výške, ktorá nie je krytá úhradami za používanie železničnej infraštruktúry

a servisných zariadení, na ktoré sa vzťahuje určovanie úhrad, a ziskom z iných obchodných

činností súvisiacich s používaním železničnej siete.

Princípy spoplatňovania železničnej infraštruktúry

§ 57

(1)

Návrh systému úhrad musí manažér infraštruktúry a prevádzkovateľ servisného zariadenia

odôvodniť a vypracovať v súlade s regulačným rámcom podľa

§ 53 ods. 1 písm. b)

, s podmienkami používania železničnej siete podľa

§ 37

a s rozsahom poskytovania služieb podľa

prílohy č. 13 časti B

a predložiť regulačnému orgánu najmenej deväť mesiacov pred jeho navrhovanou účinnosťou.

Manažér infraštruktúry a prevádzkovateľ servisného zariadenia sú povinní poskytnúť

železničným podnikom všetky potrebné informácie o jednotlivých úhradách a cenách za

služby poskytované podľa

prílohy č. 13 časti B

.

(2)

Úhrady za minimálny prístupový balík podľa

prílohy č. 13

a za prístup k infraštruktúre spájajúcej servisné zariadenia a za prístup k servisným

zariadeniam podľa

prílohy č. 13 časti B druhého bodu

, ktorých jediným prevádzkovateľom je manažér infraštruktúry, navrhne manažér infraštruktúry

na základe variabilných nákladov, ktoré mu vznikli priamo prevádzkou vlaku na železničnej

infraštruktúre. Úhrada za prístup k servisným zariadeniam podľa

prílohy č. 13 časti B druhého bodu

a za poskytovanie služieb v týchto zariadeniach nesmie presiahnuť náklady na ich

poskytovanie vrátane primeraného zisku. Ak doplnkové služby alebo vedľajšie služby

podľa

prílohy č. 13

ponúka len jeden poskytovateľ, cena za ich poskytovanie nesmie presiahnuť náklady

potrebné na ich zabezpečenie spolu s primeraným ziskom a musí sa vypočítať na základe

skutočnej úrovne využívania týchto služieb. Prevádzkovateľ servisného zariadenia poskytujúceho

služby podľa

prílohy č. 13 časti B druhého až štvrtého bodu

poskytne manažérovi infraštruktúry informácie o úhradách alebo uvedie adresu webového

sídla, na ktorej sú takéto informácie bezplatne dostupné.

(3)

Primeraným ziskom je miera návratnosti vlastného kapitálu, ktorá zohľadňuje riziko

vrátane rizika spojeného s príjmami alebo neprítomnosť rizika pre prevádzkovateľa

servisného zariadenia a je v súlade s priemernou mierou daného sektora v posledných

troch rokoch.

(4)

Úhrada za prístup k železničnej infraštruktúre môže zohľadňovať aj nedostatok kapacity

vymedzeného úseku infraštruktúry počas obdobia preťaženia infraštruktúry podľa

§ 46

.

(5)

Úhrada za používanie železničnej infraštruktúry môže zohľadňovať aj environmentálne

náklady, ktoré musia byť odstupňované podľa výšky škôd spôsobených prevádzkou vlakov

a nákladov, ktoré manažér infraštruktúry vynaložil na ich odstránenie. Zohľadnenie

environmentálnych nákladov v úhrade je však prípustné len vtedy, keď sa také spoplatnenie

uplatňuje na porovnateľnej úrovni v cestnej nákladnej doprave.

(6)

Ak bola zavedená porovnateľná úroveň spoplatňovania environmentálnych nákladov v

železničnej doprave a v cestnej nákladnej doprave a environmentálne náklady boli zahrnuté

do úhrady, aj výnos tejto časti úhrady je príjmom manažéra infraštruktúry.

(7)

Aby sa zabránilo nežiadúcim neprimeraným výkyvom v jednotlivých spoplatnených obdobiach,

regulačný orgán môže na návrh manažéra infraštruktúry spriemerovať úhrady podľa odsekov

4 až 6 za dlhšie obdobie. Spriemerovaná úhrada za prístup k železničnej infraštruktúre

aj vtedy musí zodpovedať najviac nákladom zahrnutým do spoplatňovania.

(8)

Regulačný orgán je povinný vo svojej registratúre

15a

)

uchovávať informácie a údaje potrebné na to, aby bolo možné zistiť zdroj spoplatňovania

environmentálnych nákladov a jeho použitie; tieto informácie a údaje poskytne Európskej

komisii na jej žiadosť.

(9)

Úhrada sa môže vyberať aj za využitie kapacity použitej na účely údržby železničnej

infraštruktúry. Taká úhrada nesmie presiahnuť čistú stratu na výnosoch, ktorá vznikne

manažérovi infraštruktúry z dôvodu údržby železničnej infraštruktúry.

§ 58

(1)

Na dosiahnutie plnej návratnosti nákladov vynaložených manažérom infraštruktúry na

prevádzku železničnej infraštruktúry môže regulačný orgán pri zohľadnení efektívnych,

transparentných a nediskriminačných princípov povoliť zvýšenie úhrady nad rozsah vyrátaný

pri uplatnení princípov podľa

§ 57

, ak to unesie trh železničnej dopravy, najmä ak sa udrží optimálna konkurencieschopnosť

v železničnej doprave pri zohľadnení zvýšenia produktivity, ktorú dosiahli železničné

podniky v dôsledku vynaložených nákladov manažérom infraštruktúry.

(2)

Úroveň úhrady po zvýšení podľa odseku 1 nesmie vylučovať z používania železničnej

siete železničné podniky ani iných užívateľov, ktorí môžu zaplatiť úhrady, ktoré pokrývajú

aspoň náklady priamo vynaložené na prevádzku železničnej dopravy navýšené o mieru

výnosnosti, ktorú môže trh železničnej dopravy uniesť.

(3)

Na účely zvýšenia úhrady podľa odseku 1 manažér infraštruktúry zohľadní najmä tieto

dvojice segmentov trhu

a)

služby osobnej dopravy a služby nákladnej dopravy,

b)

vlaky prepravujúce nebezpečný tovar a iné nákladné vlaky,

c)

vnútroštátne dopravné služby a medzinárodné dopravné služby,

d)

kombinovanú dopravu a priame vlaky,

e)

služby mestskej osobnej dopravy alebo regionálnej osobnej dopravy a služby medzimestskej

osobnej dopravy,

f)

ucelené vlaky a vlaky zostavené z jednotlivých vozňov,

g)

pravidelné služby vlakovej dopravy a príležitostné služby vlakovej dopravy.

(4)

Manažér infraštruktúry zverejní v podmienkach používania železničnej siete podľa

§ 37

zoznam segmentov trhu a preskúma ho aspoň raz za päť rokov. Manažér infraštruktúry

zohľadní najmä služby nákladnej dopravy, služby osobnej dopravy vykonávanej v rámci

zmluvy o službách vo verejnom záujme a iné služby osobnej dopravy. Manažér infraštruktúry

môže rozlišovať segmenty trhu aj podľa prepravovanej komodity alebo cestujúcich. Regulačný

orgán vykoná kontrolu tohto zoznamu.

(5)

Pre nákladnú dopravu z tretieho štátu a do tretieho štátu, ktorá sa vykonáva na železničnej

sieti s iným rozchodom koľaje, ako normálny rozchod koľaje, môžu manažéri infraštruktúry

určiť vyššie úhrady s cieľom zabezpečiť úplnú návratnosť vynaložených nákladov.

(6)

Pri špecifických budúcich investičných projektoch týkajúcich sa železničnej infraštruktúry

a pri investičných projektoch, ktoré boli dokončené po roku 1988, regulačný orgán

na návrh manažéra infraštruktúry povolí vyššiu úhradu, ak uskutočnenie týchto projektov

je založené na dlhodobých nákladoch a ak sa ich uskutočnením zvýšila výkonnosť železničnej

siete alebo niektorých železničných tratí, alebo ak vzrástla nákladová efektívnosť

prevádzky, ktorá by sa nemohla dosiahnuť inak. Taký systém spoplatnenia môže zahŕňať

aj dohody o deľbe rizika spojeného s novými investíciami.

(7)

Úhrady manažéra infraštruktúry za rovnaké používanie železničnej siete musia byť

porovnateľné a porovnateľné služby na tom istom segmente železničného trhu musia podliehať

rovnakým úhradám. Manažér infraštruktúry v podmienkach používania železničnej siete

podľa

§ 37

musí preukázať bez toho, aby zverejnil obchodné informácie dôvernej povahy, že navrhovaný

systém spoplatnenia spĺňa tieto požiadavky.

(8)

Ak chce manažér infraštruktúry upraviť základné prvky spoplatňovacieho systému podľa

odseku 1, musí ich predložiť regulačnému orgánu najmenej tri mesiace pred konečným

termínom na zverejnenie podmienok používania siete podľa

§ 37 ods. 1

.

§ 59

(1)

Spoplatniť prístup k železničnej infraštruktúre možno aj podľa výkonov železničných

podnikov. Systém spoplatňovania podľa výkonov sleduje podporiť železničné podniky

a manažéra infraštruktúry minimalizovať prevádzkové poruchy a zvyšovať výkonnosť železničnej

siete. Tento systém môže zahŕňať

a)

pokuty za činnosti narušujúce prevádzku železničnej siete alebo plynulosť dopravy

na nej,

b)

kompenzácie pre železničné podniky postihnuté prevádzkovými poruchami železničnej

siete a

c)

prémie za výkony, ktoré sú lepšie než plánované.

(2)

Ak sa zvolí spoplatňovanie podľa výkonov, základné princípy tohto systému uvedené

v

prílohe č. 13a

musia platiť pre celú železničnú sieť.

(3)

V systéme spoplatňovania možno zaviesť aj rezervačné ceny. Rezervačné ceny sú platby

za pridelenú kapacitu železničnej infraštruktúry, ktorú žiadateľ nevyužíva. Rezervačné

ceny treba uplatňovať tak, aby sa nimi žiadatelia motivovali na efektívne využívanie

pridelenej kapacity infraštruktúry.

(4)

Uplatnenie rezervačnej ceny voči žiadateľovi, ktorému bola pridelená vlaková trasa,

je povinné, ak pravidelne nevyužíva pridelené trasy alebo ich časti. Manažér infraštruktúry

zverejní v podmienkach používania železničnej siete podľa

§ 37

kritériá, na základe ktorých sa určí, čo sa považuje za takéto nevyužívanie pridelených

trás alebo ich častí. Tieto kritériá podliehajú kontrole regulačného orgánu.

(5)

Manažér infraštruktúry musí byť vždy schopný na požiadanie bezodkladne informovať

železničné podniky a iných užívateľov železničnej infraštruktúry o kapacite infraštruktúry,

ktorá bola pridelená železničným podnikom.

§ 60

Zľavy

(1)

Manažér infraštruktúry môže poskytovať železničným podnikom a ostatným užívateľom

železničnej infraštruktúry zľavy zo schválených úhrad. Ak ďalej nie je ustanovené

inak, zľavy z úhrad nesmú presiahnuť skutočnú úsporu správnych nákladov manažéra infraštruktúry.

Pri určení úrovne zľavy sa nesmie vychádzať z úspory správnych nákladov, ktorá už

je zahrnutá v schválenej a vyberanej úhrade.

(2)

Manažér infraštruktúry môže zaviesť na špecifických úsekoch železničnej siete osobitné

spoplatňovacie režimy, v ktorých rámci poskytuje časovo obmedzené zľavy na podporu

rozvoja nových dopravných služieb, alebo zľavy na podporu používania málo využívaných

železničných tratí. Tieto režimy musia byť dostupné všetkým užívateľom týchto úsekov

železničnej infraštruktúry a poskytnuté zľavy sa môžu vzťahovať len na úhrady a ceny

vyberané na týchto úsekoch.

(3)

Podobné zľavy, ako sú uvedené v odseku 2, sa uplatnia pre podobné dopravné služby,

a to nediskriminačným spôsobom pre všetky železničné podniky.

§ 61

Dotácie

(1)

Manažérovi infraštruktúry možno poskytnúť zo štátneho rozpočtu alebo z finančných

prostriedkov podľa osobitného predpisu

15ab

)

dotáciu na úhradu

a)

environmentálnych nákladov, ktoré preukázateľne vynaložil na prevádzku železničnej

infraštruktúry a ktoré neboli zahrnuté v úhradách zaplatených železničnými podnikmi,

b)

nákladov vyvolaných nehodami a mimoriadnymi udalosťami.

(2)

Dotáciu podľa odseku 1 písm. a) a b) možno poskytnúť najdlhšie na päť rozpočtových

rokov nasledujúcich po podaní prvej žiadosti. Pri poskytovaní dotácie podľa odseku

1 musí byť verejne dostupná tak použitá metodológia výpočtu nákladov, ako aj vykonané

kalkulácie. Musia sa preukázať špecifické neúčtované náklady, ktorými nie je zaťažená

konkurenčná dopravná infraštruktúra a ktorých plateniu sa zabránilo vďaka použitiu

železničnej dopravy, a musí sa zabezpečiť, aby sa pri uplatňovaní pravidiel porovnávania

nákladov zaobchádzalo s podnikmi konkurenčných druhov dopravy nediskriminačným spôsobom.

(3)

Dotácia sa poskytuje na žiadosť manažéra infraštruktúry. Žiadosť musí byť písomná

a podpísaná štatutárnym orgánom. V žiadosti sa uvedú identifikačné údaje žiadateľa,

dôvod, pre ktorý sa žiada dotácia, požadovaná výška dotácie a obdobie, ktoré má pokryť.

K žiadosti sa priložia dokumenty preukazujúce dôvod podľa odseku 1 na poskytnutie

dotácie.

(4)

Dotáciu možno použiť len na úhradu nákladov podľa odseku 1 v rozsahu a spôsobom uvedeným

v zmluve medzi manažérom infraštruktúry a vlastníkom železničnej infraštruktúry.

§ 61a

Spolupráca v oblasti systémov spoplatňovania na viacerých železničných sieťach

(1)

Manažér infraštruktúry spolupracuje s manažérmi infraštruktúry iných železničných

sietí pri uplatňovaní efektívnych režimov spoplatňovania a dosiahnutia optimálnej

konkurencieschopnosti medzinárodnej železničnej dopravy a zabezpečení efektívneho

využívania železničnej siete. Manažéri infraštruktúry sa združujú v záujme koordinácie

spoplatňovania alebo v záujme spoplatňovania prevádzky služieb železničnej dopravy,

ktoré zasahujú do niekoľkých železničných sietí. Na tieto účely môžu zaviesť primerané

postupy.

(2)

Manažér infraštruktúry sa podieľa na činnosti Európskej siete manažérov infraštruktúry,

ktorej cieľom je najmä rozvíjanie železničnej infraštruktúry, podporovanie zavedenia

jednotného európskeho železničného priestoru, monitorovanie a meranie výkonnosti a

riešenie cezhraničných úzkych miest.

(3)

Manažéri infraštruktúry, dotknuté železničné podniky a žiadatelia o pridelenie kapacity

zavedú v záujme koordinovania svojej činnosti v oblasti údržby a rozvoja kapacity

infraštruktúry, intermodality a interoperability, podmienok prístupu k železničnej

infraštruktúre, používania a kvality služieb manažéra infraštruktúry, cieľov, ktoré

sú obsahom zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry a vykonávania podmienok

používania siete primerané postupy. Koordinácia sa vykoná aspoň raz ročne. Postupy

koordinácie a prehľad činností vykonaných v rámci koordinácie zverejní manažér infraštruktúry

na svojom webovom sídle. Koordinácie podľa prvej vety sa môže zúčastniť aj regulačný

orgán a v prípade potreby možno prizvať aj zástupcov používateľov služieb a regionálnych

a miestnych orgánov.

§ 61b

Osobitné ustanovenia

(1)

Na železničné trate, ktoré nemajú strategický význam pre fungovanie železničného

trhu, sa

§ 34 ods. 3 písm. f)

a

g)

,

ods. 5 písm. a)

,

§ 34 ods. 7 až 11

,

§ 34a

,

§ 37

,

§ 39 až 43

, § 44 ods. 2 písm. b),

ods. 3

,

4

,

6

,

9

a

10

,

§ 45 až 51

,

§ 53 ods. 1 písm. f)

,

§ 55 až 59

a

§ 61a

tohto zákona nevzťahujú.

(2)

Ministerstvo pri posúdení strategického významu železničných tratí pre fungovanie

železničného trhu zohľadní dĺžku železničnej trate, mieru jej využitia a objem potenciálne

ovplyvnenej dopravy.

(3)

Rozdelenie správy jednotlivých súčastí železničnej infraštruktúry a súvisiacich práv

a povinností manažérov infraštruktúry určí vlastník železničnej infraštruktúry.

(4)

Na železničné trate podľa odseku 1 sa primerane vzťahuje ustanovenie

§ 112e ods. 4 až 6.

ŠTVRTÁ ČASŤ

INTEROPERABILITA ŽELEZNIČNÉHO SYSTÉMU

§ 62

Železničný systém

(1)

Železničný systém je súhrn subsystémov uvedených v

prílohe č. 1

. Železničný systém tvoria železničné trate a pevné zariadenia železničnej siete,

ako aj registrované železničné vozidlá všetkých radov a typov, ktoré sa na tejto sieti

používajú.

(2)

Železničným systémom Európskej únie sú prvky uvedené v

prílohe č. 2

.

(3)

Ustanovenia štvrtej časti sa nevzťahujú na

a)

siete električkových dráh a električky, ktoré sa používajú na týchto sieťach,

b)

siete špeciálnych dráh funkčne oddelené od železničných tratí a koľajové vozidlá,

ktoré sa v týchto sieťach používajú,

c)

železničné infraštruktúry v súkromnom vlastníctve a železničné vozidlá, ktoré sa

používajú len na týchto infraštruktúrach a slúžia pre ich vlastníkov na prevádzku

nákladnej dopravy vrátane vlečiek,

d)

železničné infraštruktúry a železničné vozidlá určené na miestne, historické alebo

turistické účely.

(4)

Na siete dráh, železničné infraštruktúry a koľajové vozidlá uvedené v odseku 3 sa

vzťahuje

prvá časť

.

§ 63

Subsystémy

(1)

Subsystémami sú štrukturálne subsystémy a funkčné subsystémy.

(2)

Štrukturálne subsystémy sú pevné štrukturálne subsystémy a mobilné štrukturálne subsystémy.

Pevné štrukturálne subsystémy tvorí subsystém infraštruktúra, subsystém energia a

subsystém traťové zariadenie riadenia-zabezpečenia a návestenia. Mobilné štrukturálne

subsystémy tvorí subsystém vozidlové zariadenie riadenia-zabezpečenia a návestenia

a subsystém železničné koľajové vozidlo.

(3)

Funkčné subsystémy tvorí subsystém prevádzka a riadenie dopravy, subsystém údržba

a subsystém telematické aplikácie v osobnej a v nákladnej doprave.

(4)

Uvedením do prevádzky sa rozumejú činnosti, ktorými sa subsystém uvádza do svojho

určeného prevádzkového stavu v železničnom systéme.

(5)

Uvedením na trh sa rozumie prvé uvedenie komponentu interoperability (ďalej len „komponent“),

subsystému alebo železničného vozidla pripraveného na prevádzku v jeho konštrukčnom

prevádzkovom stave na trh.

(6)

Konštrukčným prevádzkovým stavom sa rozumie bežná prevádzka a predvídateľná prevádzka

za mimoriadnych podmienok vrátane opotrebovania, v rozsahu a za podmienok používania

uvedených v technickej dokumentácii a dokumentácii údržby.

§ 64

Interoperabilita

(1)

Interoperabilitou sa na účely tohto zákona rozumie schopnosť železničného systému

umožniť bezpečný a nerušený pohyb vlakov, ktoré dosahujú úroveň výkonnosti požadovanú

pre železničný systém.

(2)

Základnými parametrami, ktoré sa musia splniť, aby železničný systém spĺňal požiadavky

na dosiahnutie interoperability, sa rozumejú právne, technické a prevádzkové podmienky,

ktoré sú z hľadiska interoperability rozhodujúce a sú uvedené v technických špecifikáciách

interoperability (

§ 65

).

(3)

Základné požiadavky sú všetky požiadavky uvedené v

prílohe č. 3

, ktoré musí spĺňať železničný systém, jeho subsystémy a komponenty vrátane rozhraní;

vzťahujú sa na ich projektovanie, výstavbu, uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky,

modernizáciu, obnovu, prevádzku a údržbu, ako aj na odbornú spôsobilosť, zdravotnú

spôsobilosť, psychickú spôsobilosť a bezpečnostné podmienky osôb vykonávajúcich pracovné

činnosti na dráhe a doprave na dráhe.

(4)

Komponentmi sú prvky a skupiny prvkov, montážne podskupiny a úplné montážne celky

začlenené alebo určené na začlenenie do subsystému, od ktorých priamo alebo nepriamo

závisí interoperabilita celého železničného systému. Komponentmi sú hmotné predmety,

ako aj nehmotné predmety, najmä softvér.

(5)

Výrobcom na účely tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vyrába

komponenty, subsystémy alebo železničné vozidlá alebo ich uvádza na trh pod svojím

menom alebo ochrannou známkou.

(6)

Splnomocneným zástupcom na účely tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba

so sídlom v členskom štáte, ktorá má písomné poverenie od výrobcu alebo iného subjektu

konať v ich mene pri konkrétnych úlohách.

§ 65

Technické špecifikácie interoperability

(1)

Technickou špecifikáciou interoperability je technická špecifikácia vypracovaná Železničnou

agentúrou Európskej únie (ďalej len „agentúra“),

19

)

vydaná Európskou komisiou a uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie. Technická

špecifikácia interoperability sa vzťahuje na konkrétny subsystém

20

)

alebo na čiastkový subsystém s cieľom splniť základné požiadavky, a tým zabezpečiť

interoperabilitu železničného systému.

(2)

Ak technická špecifikácia interoperability neobsahuje základné požiadavky na niektoré

časti subsystému alebo komponentu, použijú sa európske špecifikácie, vnútroštátne

predpisy alebo v prípade potreby prijateľné prostriedky preukázania zhody podľa

§ 70 ods. 11.

(3)

Európskou špecifikáciou je spoločná technická špecifikácia, európske technické osvedčenie

20a

)

alebo slovenská technická norma.

21

)

(4)

Technickou špecifikáciou na účely tohto zákona je dokument ustanovujúci technické

požiadavky, ktoré má splniť komponent, subsystém, postup alebo služba.

§ 66

Uvádzanie komponentov na trh

(1)

Na trh možno na účely použitia v železničnom systéme uvádzať len komponenty, ktoré

umožňujú dosiahnuť interoperabilitu celého systému a sú v súlade so základnými požiadavkami.

(2)

Komponenty možno v železničnom systéme používať len v určenej oblasti používania,

pričom sa musí zabezpečiť určený spôsob ich inštalácie a údržby. Možnosť použiť komponent

na iné účely ako v železničnom systéme týmto nie je obmedzená.

(3)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, do prevádzky železničného systému možno uviesť komponent

s ES vyhlásením o zhode komponentu alebo o jeho vhodnosti na použitie v železničnom

systéme (ďalej len „ES vyhlásenie o zhode“). Komponent, ktorý má ES vyhlásenie o zhode,

sa považuje za komponent, ktorý spĺňa základné požiadavky.

(4)

Ak komponent určený na použitie v železničnom systéme je v súlade s požiadavkami

podľa odsekov 1 až 3, nemožno zakázať ani obmedziť jeho použitie v železničnom systéme,

ani brániť jeho uvedeniu na trh najmä vyžadovaním skúšok, ktoré už boli vykonané v

rámci postupu vedúceho k vydaniu ES vyhlásenia o zhode.

(5)

ES vyhlásenie o zhode musí byť datované a podpísané výrobcom alebo jeho splnomocneným

zástupcom so sídlom v členskom štáte.

§ 67

Postup posudzovania zhody

(1)

Komponenty podliehajú postupu posudzovania zhody a vhodnosti na použitie podľa technických

špecifikácií interoperability a musia mať ES vyhlásenie o zhode. Ak z technickej špecifikácie

interoperability nevyplýva povinnosť uplatniť postup posudzovania zhody, použije sa

postup posudzovania zhody podľa osobitného predpisu.

22

)

(2)

Komponent spĺňa základné požiadavky, ak vyhovuje parametrom, ktoré sú určené v technickej

špecifikácii interoperability alebo v európskych špecifikáciách vypracovaných v súlade

s týmito parametrami.

(3)

Náhradné dielce možno inštalovať do subsystémov, ktoré sú v čase nadobudnutia účinnosti

technickej špecifikácie interoperability už uvedené do prevádzky, bez toho, aby sa

musel uskutočniť postup posudzovania ich zhody alebo vhodnosti na použitie.

§ 68

Postup vypracovania ES vyhlásenia o zhode

(1)

Výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca so sídlom v členskom štáte musí pri vypracovaní

ES vyhlásenia o zhode uplatňovať postup uvedený v príslušných technických špecifikáciách

interoperability. Posúdenie zhody alebo vhodnosti komponentu na použitie vykoná notifikovaná

osoba na základe žiadosti výrobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu so sídlom v členskom

štáte.

(2)

Ak sa na komponenty vzťahujú aj iné predpisy upravujúce iné aspekty komponentu, ES

vyhlásenie o zhode musí obsahovať aj údaj o tom, že komponent spĺňa aj požiadavky

týchto predpisov.

(3)

Ak výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca so sídlom v členskom štáte nesplní povinnosť

podľa odsekov 1 a 2, musí ju splniť ten, kto uvedie komponent na trh, a to bez ohľadu

na to, či sám zostavuje komponent alebo časti komponentu s rôznym pôvodom, alebo vyrobí

komponent len na vlastné použitie.

(4)

Ak bezpečnostný orgán zistí, že ES vyhlásenie o zhode je vypracované nesprávne, vyzve

výrobcu, jeho splnomocneného zástupcu so sídlom v členskom štáte alebo toho, kto uviedol

komponent na trh, aby odstránil nezhodu podľa podmienok určených notifikovanou osobou.

Ak nezhoda pretrváva, bezpečnostný orgán je povinný obmedziť alebo zakázať uvádzanie

komponentu na trh a zabezpečiť stiahnutie komponentov z trhu.

§ 69

Komponenty, ktoré nespĺňajú základné požiadavky

(1)

Ak pri používaní určeným spôsobom vznikne podozrenie, že komponent, ktorý má ES vyhlásenie

o zhode, pravdepodobne nespĺňa základné požiadavky, bezpečnostný orgán je povinný

obmedziť alebo zakázať uvádzanie komponentu na trh a jeho ďalšie používanie a zabezpečiť

jeho stiahnutie z trhu.

(2)

O vykonaných opatreniach podľa odseku 1 je bezpečnostný orgán povinný ihneď informovať

Európsku komisiu, agentúru a ostatné členské štáty s uvedením dôvodu týchto opatrení,

pričom uvedie, či nezhoda komponentu je spôsobená

a)

nesplnením základných požiadaviek,

b)

nesprávnym uplatňovaním európskych špecifikácií, na ktoré sa ES vyhlásenie o zhode

odvoláva, alebo

c)

nedostatkami v európskych špecifikáciách.

(3)

Ak sa zistí, že komponent podľa odseku 1 nie je ani v súlade s ES vyhlásením o zhode,

bezpečnostný orgán je povinný okrem opatrení na ochranu trhu podľa odseku 1 podniknúť

aj opatrenia proti tomu, kto vypracoval ES vyhlásenie o zhode, najmä požadovať zmeny

vo výrobe komponentu alebo vykonanie skúšky komponentu.

23

)

O vykonaných opatreniach bezodkladne informuje Európsku komisiu a ostatné členské

štáty.

§ 70

Uvádzanie subsystémov na trh alebo do prevádzky

(1)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, na trh alebo do prevádzky v železničnom systéme,

ktorý je súčasťou železničného systému Európskej únie, možno uviesť len subsystém,

ktorého zhodu s technickými špecifikáciami interoperability posúdila notifikovaná

osoba postupom overovania podľa

prílohy č. 4

a ktorému vydala ES certifikát o overení.

(2)

Subsystém podľa odseku 1 musí byť v zhode s technickou špecifikáciou interoperability

a vnútroštátnymi predpismi platnými v čase podania žiadosti o povolenie uvedenia na

trh alebo povolenie uvedenia do prevádzky nielen pri uvedení na trh, pri uvedení do

prevádzky alebo po modernizácii alebo obnove, ale trvalo počas celej prevádzky v železničnom

systéme.

(3)

Posudzovanie zhody so základnými požiadavkami s odkazom na vnútroštátne predpisy

a v prípade potreby použitie prijateľných prostriedkov preukázania zhody sa uplatňujú

výlučne v týchto prípadoch

a)

ak sa technické špecifikácie interoperability nevzťahujú alebo v plnej miere nevzťahujú

na určité aspekty zodpovedajúce základným požiadavkám vrátane otvorených bodov,

b)

ak bolo oznámené neuplatňovanie technických špecifikácií interoperability alebo ich

časti,

c)

ak si špecifický prípad vyžaduje uplatnenie technických predpisov, ktoré sa nenachádzajú

v príslušnej technickej špecifikácií interoperability,

d)

v prípade vnútroštátnych predpisov použitých na špecifikáciu existujúcich systémov

výlučne v záujme posúdenia technickej kompatibility železničného vozidla so železničnou

traťou,

e)

v prípade železničných tratí a železničných vozidiel, na ktoré sa technické špecifikácie

interoperability nevzťahujú,

f)

ak po nehode alebo prírodnej katastrofe podmienky rýchlej obnovy železničnej siete

hospodársky alebo technicky neumožňujú čiastočné alebo úplné uplatnenie technickej

špecifikácie interoperability.

(4)

Špecifickým prípadom sa rozumie časť železničného systému, ktorá vyžaduje osobitné

trvalé alebo dočasné ustanovenia v technickej špecifikácii interoperability v dôsledku

geografických, topografických alebo urbanistických obmedzení alebo obmedzení, ktoré

majú vplyv na zlučiteľnosť so železničným systémom Európskej únie. Špecifickým prípadom

sú najmä

a)

železničné trate, ktoré sú izolované od železničného systému,

b)

železničné trate s odlišnými nakladacími mierami, s iným rozchodom koľají alebo s

inou osovou vzdialenosťou koľají,

c)

železničné vozidlá určené výhradne na prevádzku na železničných tratiach podľa písmen

a) alebo b) alebo určené na používanie na miestne a historické účely a

d)

železničné vozidlá pochádzajúce z tretieho štátu alebo určené pre tretí štát.

(5)

V súlade s osobitným predpisom

23a

)

možno uplatniť výnimku z uplatňovania jednej alebo viacerých technických špecifikácií

interoperability alebo ich časti

a)

pre navrhovaný nový subsystém alebo jeho časti, pre existujúci subsystém pri jeho

modernizácii alebo obnove, alebo jeho časti alebo pre projektovanie, výstavbu, uvedenie

na trh, uvedenie do prevádzky, modernizáciu, obnovu, prevádzku alebo údržbu časti

železničného systému, ktorý je v pokročilom štádiu vývoja alebo je predmetom zmluvy,

ktorá sa plní v čase uplatňovania technickej špecifikácie interoperability,

b)

pre navrhovaný nový subsystém alebo pre navrhovanú modernizáciu alebo obnovu existujúceho

subsystému, ktorý je izolovaný od železničného systému morom alebo oddelený v dôsledku

zemepisných podmienok od železničnej siete zvyšku územia Európskej únie,

c)

pre navrhovanú modernizáciu, obnovu alebo rozšírenie existujúceho subsystému alebo

jeho časti, ak by uplatnenie technickej špecifikácie interoperability ohrozilo hospodársku

životaschopnosť uplatnenia projektu alebo zlučiteľnosť so železničným systémom v súvislosti

s nakladacou mierou, rozchodom koľají, osovou vzdialenosťou koľají alebo napäťovou

sústavou,

d)

ak po nehode alebo prírodnej katastrofe podmienky rýchlej obnovy železničnej siete

hospodársky alebo technicky neumožňujú čiastočné alebo úplné uplatnenie technickej

špecifikácie interoperability; neuplatňovanie technickej špecifikácie interoperability

sa obmedzí na obdobie pred obnovením železničnej siete,

e)

pre železničné vozidlá prichádzajúce z tretieho štátu alebo prechádzajúce do tretieho

štátu, v ktorých je iný rozchod, ako je rozchod hlavnej železničnej siete Európskej

únie.

(6)

Projektom v pokročilom štádiu vývoja podľa odseku 5 písm. a) sa rozumie projekt,

ktorého etapa plánovania a výstavby je v takom štádiu, v ktorom by zmena v technických

špecifikáciách interoperability mohla ohroziť uskutočnenie projektu v plánovanej podobe.

Neprijateľnosť technických špecifikácií musí byť riadne odôvodnená. Ministerstvo do

jedného roka od nadobudnutia účinnosti každej technickej špecifikácie interoperability

alebo jej zmeny poskytne Európskej komisii zoznam známych projektov v pokročilom štádiu

vývoja realizovaných na území Slovenskej republiky. Návrhy do zoznamu projektov podľa

predchádzajúcej vety ministerstvu predkladá navrhovateľ uplatnenia výnimky.

(7)

O výnimke podľa odseku 5 rozhoduje ministerstvo na základe žiadosti navrhovateľa

o uplatnenie výnimky. Prílohou k žiadosti o uplatnenie výnimky je stanovisko bezpečnostného

orgánu, alternatívne ustanovenia, ktoré sa budú uplatňovať namiesto technickej špecifikácie

interoperability a súbor dokumentácie podľa

prílohy č. 5

. Rozhodnutie o udelení výnimky ministerstvo notifikuje Európskej komisii.

(8)

Výnimka podľa odseku 5 písm. a) až c) a e) nadobúda platnosť a môže sa uplatňovať

až po schválení Európskou komisiou. Žiadosť o schválenie výnimky predkladá Európskej

komisii ministerstvo. Prílohou k žiadosti sú doklady podľa odseku 7 druhej vety. Kým

Európska komisia nerozhodne o výnimke, môžu sa bezodkladne uplatňovať alternatívne

ustanovenia uvedené v žiadosti. Ak Európska komisia nerozhodne o výnimke do štyroch

mesiacov odo dňa podania žiadosti vrátane súboru dokumentácie, výnimka sa považuje

za schválenú.

(9)

Modernizáciou subsystému sú také práce na zmene subsystému alebo jeho časti, ktoré

si vyžiadajú zmenu v súbore dokumentácie, ktorá tvorí prílohu ES vyhlásenia o overení

a ktoré zlepšujú celkový výkon subsystému.

(10)

Obnovou subsystému sú také práce na výmene subsystému alebo jeho časti, ktoré nemenia

celkový výkon subsystému. Výmenou v rámci údržby je náhrada komponentov subsystému

za komponenty s rovnakou funkciou a výkonom v rámci údržbárskych a opravárskych prác.

(11)

Prijateľným prostriedkom preukázania zhody na účely tohto zákona sú nezáväzné stanoviská

vydané bezpečnostným orgánom na účel vymedzenia spôsobov plnenia vnútroštátnych predpisov

alebo nezáväzné stanoviská agentúry na účel vymedzenia spôsobov plnenia základných

požiadaviek.

§ 71

Postup povoľovania uvedenia subsystému do prevádzky

(1)

Postup povoľovania uvedenia subsystému do prevádzky sa vzťahuje na pevné štrukturálne

subsystémy železničného systému.

(2)

Do prevádzky môže bezpečnostný orgán povoliť uviesť len pevné štrukturálne subsystémy,

ktoré sú umiestnené alebo prevádzkované na území Slovenskej republiky a ktoré sú navrhnuté,

skonštruované a inštalované tak, aby vyhovovali základným požiadavkám týkajúcim sa

týchto subsystémov pri ich integrácii do železničného systému.

(3)

Bezpečnostný orgán zverejní na svojom webovom sídle požiadavky na získanie povolenia

na uvedenie pevných štrukturálnych subsystémov do prevádzky a požiadavky na posúdenie

projektu obnovy alebo modernizácie pevných štrukturálnych subsystémov vrátane súboru

dokumentov, ktoré má žiadateľ priložiť k žiadosti.

(4)

Žiadateľ predloží žiadosť o povolenie na uvedenie pevných štrukturálnych subsystémov

do prevádzky bezpečnostnému orgánu vrátane súboru dokumentácie

a)

ES vyhlásenie o overení podľa

§ 73

,

b)

doklad o technickej kompatibilite subsystémov so systémom, do ktorého sa integrujú,

určenej na základe príslušných technických špecifikácií interoperability, vnútroštátnych

predpisov a registrov,

c)

doklad o bezpečnej integrácii subsystémov určenej na základe príslušných technických

špecifikácií interoperability, vnútroštátnych predpisov, registrov a spoločných bezpečnostných

metód podľa

§ 82

,

d)

doklad o kladnom rozhodnutí agentúry vydanom podľa

§ 71a

, ak ide o povolenie subsystému traťové zariadenia riadenia-zabezpečenia a návestenia,

ktorý zahŕňa Európsky systém riadenia železničnej dopravy,

e)

doklad o súlade s výsledkom postupu uvedenom v osobitnom predpise,

23

)

ak došlo k zmene návrhu špecifikácie ponuky alebo opisu navrhovaných technických

riešení, ku ktorej došlo po vydaní kladného rozhodnutia agentúry podľa písmena d).

(5)

Ak žiadosť na získanie povolenia pevných štrukturálnych subsystémov na uvedenie do

prevádzky nie je úplná, bezpečnostný orgán do jedného mesiaca od podania žiadosti

vyzve žiadateľa na jej doplnenie. Lehotu na doplnenie žiadosti určí bezpečnostný orgán.

(6)

Ak ide o obnovu alebo modernizáciu existujúcich pevných štrukturálnych subsystémov,

žiadateľ podá žiadosť bezpečnostnému orgánu, ktorá obsahuje súbor dokumentácie vrátane

opisu projektu. Ak žiadosť nie je úplná, bezpečnostný orgán do jedného mesiaca od

podania žiadosti vyzve žiadateľa na jej doplnenie.

(7)

Ak ide o obnovu a modernizáciu subsystému traťové zariadenia riadenia-zabezpečenia

a návestenia, ktorý zahŕňa Európsky systém riadenia železničnej dopravy bezpečnostný

orgán v spolupráci s agentúrou preskúma súbor dokumentácie a rozhodne, či je potrebné

nové povolenie na uvedenie subsystému do prevádzky, a to na základe týchto kritérií

a)

plánované práce môžu negatívne ovplyvniť celkovú úroveň bezpečnosti príslušného subsystému,

b)

nové povolenie na uvedenie subsystému do prevádzky vyžaduje príslušná technická špecifikácia

interoperability,

c)

nové povolenie na uvedenie subsystému do prevádzky vyžadujú realizačné plány vypracované

ministerstvom,

d)

hodnoty parametrov, na základe ktorých sa vydalo povolenie, sa zmenili.

(8)

Bezpečnostný orgán je povinný rozhodnúť o povolení na uvedenie pevných štrukturálnych

subsystémov do prevádzky podľa odsekov 2 až 7 do štyroch mesiacov od doručenia všetkých

požadovaných podkladov a všetkých doplňujúcich informácií.

(9)

Ak subsystém nespĺňa podmienky na vydanie povolenia na uvedenie do prevádzky, bezpečnostný

orgán vydá zamietavé rozhodnutie, ktoré riadne odôvodní. Žiadateľ môže do jedného

mesiaca od doručenia písomného vyhotovenia zamietavého rozhodnutia požiadať bezpečnostný

orgán, aby svoje rozhodnutie preskúmal v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ uvedie v

žiadosti. Bezpečnostný orgán je povinný do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti

preskúmať svoje rozhodnutie v medziach uvedených dôvodov, ktoré potvrdí, alebo zamietne.

Ak bezpečnostný orgán po preskúmaní svojho rozhodnutia potvrdí svoje pôvodné rozhodnutie,

žiadateľ môže podať rozklad (

§ 111 ods. 3

) v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o potvrdení rozhodnutia.

(10)

Žiadateľom na účely tohto ustanovenia je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

žiada povolenie na uvedenie pevných štrukturálnych subsystémov do prevádzky alebo

posúdenie projektu obnovy a modernizácie pevných štrukturálnych subsystémov, ktorou

môže byť železničný podnik, manažér infraštruktúry, alebo iná osoba, ktorá je výrobcom,

dodávateľom, vlastníkom alebo držiteľom subsystému.

§ 71a

Európsky systém riadenia železničnej dopravy

(1)

Žiadateľ podá žiadosť o povolenie samostatných projektov týkajúcich sa subsystémov

traťové zariadenia riadenia-zabezpečenia a návestenia, ktoré zahŕňajú Európsky systém

riadenia železničnej dopravy alebo združených projektov, tratí alebo siete agentúre

prostredníctvom jednotného kontaktného miesta podľa osobitného predpisu

24

)

pred uverejnením výzvy na predkladanie ponúk v rámci verejného obstarávania, ku ktorej

pripojí súbor dokumentácie

a)

návrh špecifikácie predmetu verejného obstarávania alebo opis navrhovaných technických

riešení,

b)

doklad o splnených požiadavkách nevyhnutných na technickú a prevádzkovú kompatibilitu

subsystému so železničnými vozidlami určenými na prevádzku na sieti,

c)

doklad o súlade navrhovaných technických riešení s príslušnou technickou špecifikáciou

interoperability,

d)

stanovisko bezpečnostného orgánu, ak si ho agentúra vyžiada; bezpečnostný orgán môže

vydať stanovisko aj žiadateľovi, pred podaním žiadosti agentúre,

e)

vyhlásenie o overení alebo certifikát o zhode, ak si ho agentúra vyžiada.

(2)

Žiadateľ bezodkladne informuje agentúru a bezpečnostný orgán prostredníctvom jednotného

kontaktného miesta podľa osobitného predpisu,

24

)

ak došlo k zmene návrhu špecifikácie ponuky alebo opisu navrhovaných technických

riešení po vydaní povolenia podľa odseku 1.

(3)

Žiadateľom na účely tohto ustanovenia je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

žiada agentúru o povolenie na navrhované technické riešenia pre projekty subsystému

traťové zariadenia riadenia-zabezpečenia a návestenia, ktoré zahŕňajú Európsky systém

riadenia železničnej dopravy.

(4)

Európsky systém riadenia železničnej dopravy zahŕňa zariadenie európsky systém riadenia

vlakov a globálny systém pre mobilné komunikácie v železničnej prevádzke.

§ 72

Voľný pohyb subsystémov

(1)

Ak štrukturálny subsystém spĺňa základné požiadavky, bezpečnostný orgán nemôže zakázať,

obmedziť ani brániť jeho uvedeniu do prevádzky v železničnom systéme, uvedeniu na

trh, ani jeho prevádzkovanie.

(2)

Na štrukturálne subsystémy podľa odseku 1 bezpečnostný orgán nemôže požadovať vykonanie

kontrol, ak sa už vykonali ako súčasť postupu vedúceho k ES vyhláseniu o overení,

alebo ak sa už vykonali v inom členskom štáte na potvrdenie súladu s totožnými požiadavkami

za rovnakých prevádzkových podmienok.

(3)

Štrukturálne subsystémy, ktoré majú ES vyhlásenie o overení s odkazom na technické

špecifikácie interoperability alebo vyhlásenie o overení s odkazom na vnútroštátne

predpisy, sa považujú za subsystémy spĺňajúce základné požiadavky.

(4)

Ak ide o prípady uvedené v

§ 70 ods. 3

, ministerstvo v spolupráci s bezpečnostným orgánom vypracuje zoznam vnútroštátnych

predpisov používaných pri uplatňovaní základných požiadaviek pre každý subsystém a

tento zoznam ministerstvo oznámi Európskej komisii a agentúre prostredníctvom informačných

technológií podľa osobitného predpisu

24a

)

a na jej žiadosť poskytne aj úplné znenia technických predpisov a bezpečnostných

predpisov, ktoré sa vzťahujú na železničný systém. Do zoznamu nezaradí len tie technické

predpisy a obmedzenia, ktoré majú výlučne miestnu platnosť. Tento zoznam bezpečnostný

orgán upraví a ministerstvo opätovne oznámi vždy

a)

po zmene predchádzajúceho zoznamu,

b)

po uplatnení výnimky z technických špecifikácií interoperability alebo

c)

po uverejnení príslušnej technickej špecifikácie interoperability, ak sa vnútroštátne

predpisy stali neúčelnými.

(5)

Vnútroštátne predpisy uvedené v zozname podľa odseku 4 ministerstvo a bezpečnostný

orgán uverejní na svojom webovom sídle.

(6)

Vnútroštátnymi predpismi sa na účely tohto zákona rozumejú všetky platné technické

predpisy a bezpečnostné predpisy bez ohľadu na to, ktorý oprávnený orgán ich vydal,

a ktoré obsahujú požiadavky na bezpečnosť železníc alebo technické podmienky odlišné

od požiadaviek ustanovených v právne záväzných aktoch Európskej únie alebo medzinárodných

predpisoch, ktoré sa vzťahujú na železničné podniky, manažéra infraštruktúry a tretie

strany.

(7)

Nové vnútroštátne predpisy môže ministerstvo v spolupráci s bezpečnostným orgánom

stanoviť, len ak

a)

technická špecifikácia interoperability nespĺňa v plnej miere základné požiadavky

alebo

b)

ide o preventívne opatrenie, najmä po nehode.

(8)

Ministerstvo predloží Európskej komisii a agentúre prostredníctvom informačných technológií

podľa osobitného predpisu

24a

)

odôvodnený návrh nových vnútroštátnych predpisov dva mesiace pred jeho plánovaným

uplatňovaním a rovnakým spôsobom im oznámi aj prijatie nového vnútroštátneho predpisu.

(9)

V prípade preventívnych opatrení podľa odseku 7 písm. b) môže ministerstvo v spolupráci

s bezpečnostným orgánom bezodkladne prijať a uplatňovať nové vnútroštátne predpisy.

Predloženie predpisu Európskej komisii a agentúre prostredníctvom informačných technológií

podľa osobitného predpisu

24a

)

sa v takomto prípade uskutoční bezodkladne.

(10)

Oznámenie vnútroštátnych predpisov podľa odsekov 4 a 8 nepodlieha postupu notifikácie

podľa osobitného predpisu.

24b

)

§ 73

Postup ES overovania subsystémov

(1)

Notifikovaná osoba

25

)

posudzuje zhodu subsystému postupom ES overovania podľa

prílohy č. 4

na žiadosť obstarávateľa subsystému, výrobcu subsystému alebo jeho splnomocneného

zástupcu so sídlom v členskom štáte.

(2)

Činnosť notifikovanej osoby zodpovednej za ES overovanie začína v etape projektovania

subsystému a zahŕňa celé obdobie výrobného procesu až po etapu preberania alebo kolaudácie

subsystému pred uvedením na trh alebo uvedením do prevádzky. Zahŕňa aj overenie rozhraní

subsystému vo vzťahu k železničnému systému, do ktorého bude integrovaný na základe

dostupných údajov v technickej špecifikácii interoperability a v registri železničnej

infraštruktúry a v európskom registri povolených typov vozidiel, ktorý vedie agentúra.

26

)

(3)

Obstarávateľ subsystému, dodávateľ subsystému, výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca

so sídlom v členskom štáte sú povinní zostaviť súbor technickej dokumentácie, ktorý

tvorí prílohu ES vyhlásenia o overení. Táto dokumentácia musí obsahovať údaje o úžitkových

vlastnostiach a technických charakteristikách subsystému, dokumenty osvedčujúce zhodu

komponentov, údaje týkajúce sa podmienok a obmedzení používania subsystému a pokyny

týkajúce sa prevádzkovania, trvalého alebo bežného monitorovania, nastavovania a údržby

subsystému.

(4)

Notifikovaná osoba môže vydať ES certifikát o čiastkovom overení subsystému, ktorý

sa vzťahuje len na určité etapy postupu overovania alebo len na určité časti subsystému.

V takom prípade notifikovaná osoba uplatní postup uvedený v

prílohe č. 4

.

(5)

Ak to umožňujú príslušné technické špecifikácie interoperability, notifikovaná osoba

môže vydať ES certifikát o overení na sériu subsystémov alebo len na určité časti

týchto subsystémov.

(6)

Obstarávateľ subsystému, dodávateľ subsystému, výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca

so sídlom v členskom štáte posúdi potrebu vydania nového ES vyhlásenia o overení,

ak ide o obnovu alebo modernizáciu subsystému, ktorý vedie k zmene súboru technickej

dokumentácie a má vplyv na platnosť už vykonaných postupov overovania.

(7)

ES vyhlásenie o overení subsystému je vyhlásenie vypracované žiadateľom, v ktorom

na vlastnú zodpovednosť vyhlasuje, že subsystém, ktorý bol podrobený postupom overovania

podľa tohto zákona, spĺňa požiadavky právne záväzných aktov Európskej únie a príslušných

vnútroštátnych predpisov. ES vyhlásenie o overení a sprievodné dokumenty musia byť

datované a podpísané.

(8)

Obstarávateľom subsystému podľa odsekov 1 a 6 je osoba, ktorá si objedná naprojektovanie,

výstavbu, modernizáciu alebo obnovu subsystému. Touto osobou môže byť železničný podnik,

manažér infraštruktúry, držiteľ železničných vozidiel alebo držiteľ koncesie, ktorý

zodpovedá za uskutočnenie projektu.

§ 74

Dodatočné skúšky

(1)

Ak sa používaním zistí, že štrukturálny subsystém, ktorý má ES vyhlásenie o overení,

ku ktorému je pripojený súbor technickej dokumentácie, nie je v súlade s týmto zákonom

a najmä, že nespĺňa základné požiadavky podľa

prílohy č. 3

, bezpečnostný orgán môže požiadať toho, kto vydal ES vyhlásenie o overení, aby vykonal

dodatočné skúšky štrukturálneho subsystému. O tom informuje Európsku komisiu a uvedie

rozsah požadovaných dodatočných skúšok a dôvody, pre ktoré ich žiada.

(2)

Bezpečnostný orgán v žiadosti podľa odseku 1 musí uviesť, či nezhoda štrukturálneho

subsystému vyplýva z nesplnenia základných požiadaviek, z nedostatočnosti technickej

špecifikácie interoperability alebo z jej nesprávneho uplatnenia.

§ 75

Uvádzanie mobilných subsystémov na trh

Mobilné subsystémy sa uvádzajú na trh, len ak sú naprojektované, vyrobené a inštalované

tak, aby spĺňali základné požiadavky. Predloženie príslušného ES vyhlásenia o overení

zabezpečí žiadateľ.

Železničné vozidlá

§ 76

Povoľovanie uvedenia železničných vozidiel na trh

(1)

Na uvedenie železničného vozidla na trh v železničnom systéme je potrebné povolenie

agentúry podľa odseku 5 alebo povolenie bezpečnostného orgánu podľa odseku 10.

(2)

Žiadosť o povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh sa podáva prostredníctvom

jednotného kontaktného miesta podľa osobitného predpisu.

24

)

(3)

V žiadosti o povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh sa uvedie sieť, na

ktorej sa má železničné vozidlo používať, a pripoja sa tieto doklady

a)

súbor dokumentácie o železničnom vozidle alebo type železničného vozidla vrátane

súboru dokladov a dokumentácie podľa osobitného predpisu,

26aa

)

b)

doklad o uvedení mobilných štrukturálnych subsystémov, ktoré sú súčasťou železničného

vozidla, na trh podľa

§ 75

na základe ES vyhlásenia o overení,

c)

doklad o technickej kompatibilite mobilných subsystémov podľa písmena b) so železničným

vozidlom určenej podľa príslušnej technickej špecifikácie interoperability, vnútroštátnych

predpisov a registrov,

d)

doklad o bezpečnej integrácii mobilných subsystémov podľa písmena b) do železničného

vozidla určenej podľa príslušnej technickej špecifikácie interoperability, v nutnom

prípade podľa vnútroštátnych predpisov a spoločnej bezpečnostnej metódy podľa

§ 82

,

e)

doklad o technickej kompatibilite železničného vozidla so sieťou, na ktorej sa má

železničné vozidlo používať, ktorá sa určila na základe príslušnej technickej špecifikácie

interoperability, v nutnom prípade podľa vnútroštátnych predpisov, registra železničnej

infraštruktúry a spoločnej bezpečnostnej metódy týkajúcej sa posudzovania rizika podľa

§ 82

,

f)

doklad o posúdení zhody železničného vozidla s vnútroštátnymi predpismi v prípade

železničného vozidla, na ktoré sa neuplatňujú technické špecifikácie interoperability

alebo ich časti.

(4)

Bezpečnostný orgán môže vydať dočasné povolenie na vykonanie skúšobnej prevádzky

železničného vozidla na sieti na účel získania dokladu podľa odseku 3 písm. c) a e),

v ktorom určí podmienky jeho použitia na tento účel. Manažér infraštruktúry v spolupráci

s bezpečnostným orgánom umožní vykonať skúšobnú prevádzku do troch mesiacov od doručenia

žiadosti o vykonanie skúšobnej prevádzky.

(5)

Agentúra vydá povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh, ktoré sa má používať

na sieti na území Slovenskej republiky alebo na sieti vo viacerých členských štátoch.

(6)

Agentúra pri vydaní povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh podľa odseku

5

a)

posúdi doklady podľa odseku 3 písm. c) až e) podľa technickej špecifikácie interoperability,

b)

postúpi doklady podľa odseku 3 bezpečnostnému orgánu na posúdenie a overenie, ak

sieť, na ktorej sa má železničné vozidlo používať, je na území Slovenskej republiky.

(7)

Ak agentúra nesúhlasí so zamietavým stanoviskom bezpečnostného orgánu podľa odseku

6 písm. b), požiada bezpečnostný orgán o opätovné posúdenie dokladov, pričom uvedie

dôvody svojho nesúhlasu. Bezpečnostný orgán do jedného mesiaca od doručenia žiadosti

agentúry o opätovné posúdenie dokladov, buď svoje stanovisko potvrdí, zmení alebo

postúpi posúdenie dokladov na rozhodnutie odvolacej rade podľa osobitného predpisu.

26a

)

Ak bezpečnostný orgán svoje stanovisko potvrdí alebo zmení, agentúra prijme konečné

rozhodnutie. Ak odvolacia rada potvrdí zamietavé stanovisko bezpečnostného orgánu,

agentúra vydá povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh len na tie siete,

na ktoré sa zamietavé stanovisko nevzťahuje.

(8)

Ak agentúra nesúhlasí s kladným stanoviskom bezpečnostného orgánu podľa odseku 6

písm. b), požiada bezpečnostný orgán o opätovné posúdenie dokladov, pričom uvedie

dôvody svojho nesúhlasu. Bezpečnostný orgán do jedného mesiaca od doručenia žiadosti

agentúry o opätovné posúdenie dokladov, buď svoje stanovisko potvrdí alebo zmení.

Po vydaní stanoviska bezpečnostným orgánom, agentúra prijme konečné rozhodnutie.

(9)

Agentúra alebo bezpečnostný orgán v rámci posúdenia podľa odseku 6 môžu požadovať

vykonanie skúšobnej prevádzky. Na vykonanie skúšobnej prevádzky sa vzťahuje odsek

4.

(10)

Bezpečnostný orgán vydá povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh, ktoré

sa má používať len na sieti na území Slovenskej republiky.

(11)

Bezpečnostný orgán pri vydaní povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh podľa

odseku 10 posúdi súbor dokumentácie a doklady podľa odseku 3.

(12)

Ak žiadosť na získanie povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh podľa odseku

5 alebo odseku 10 nie je úplná, agentúra alebo bezpečnostný orgán do jedného mesiaca

od podania žiadosti vyzvú žiadateľa na jej doplnenie.

(13)

Agentúra alebo bezpečnostný orgán sú povinní rozhodnúť o povolení na uvedenie železničného

vozidla na trh podľa odseku 5 alebo odseku 10 do štyroch mesiacov od podania alebo

doplnenia žiadosti.

(14)

Povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh obsahuje

a)

sieť, na ktorej sa má železničné vozidlo používať,

b)

hodnoty parametrov uvedené v príslušnej technickej špecifikácií interoperability

a vnútroštátnych predpisoch potrebné z hľadiska kontroly technickej kompatibility

medzi železničným vozidlom a sieťou, na ktorej sa má železničné vozidlo používať,

c)

súlad železničného vozidla s príslušnou technickou špecifikáciou interoperability

a vnútroštátnymi predpismi týkajúci sa parametrov uvedených v písmene b),

d)

podmienky používania železničného vozidla a obmedzenia jeho používania v prevádzke.

(15)

Povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh je platné do najbližšej stanice

iného členského štátu s rovnakým rozchodom koľají a charakteristikou siete, aj bez

rozšírenia povolenia na uvedenie železničného vozidla do prevádzky, o siete, na ktorých

sa má železničné vozidlo prevádzkovať v inom členskom štáte, ak sa na tom príslušné

bezpečnostné orgány členských štátov dohodnú.

(16)

Rozhodnutie o zamietnutí povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh musí byť

riadne odôvodnené. Žiadateľ môže do jedného mesiaca od doručenia písomného vyhotovenia

rozhodnutia požiadať agentúru alebo bezpečnostný orgán, aby svoje rozhodnutie preskúmal

v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ uvedie v žiadosti. Agentúra alebo bezpečnostný orgán

sú povinní do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti preskúmať svoje rozhodnutie

v medziach uvedených dôvodov a buď ho potvrdí, alebo zmení. Ak agentúra po preskúmaní

svojho rozhodnutia potvrdí svoje rozhodnutie, žiadateľ môže podať odvolanie na odvolaciu

radu podľa osobitného predpisu.

26a

)

Ak bezpečnostný orgán po preskúmaní svojho rozhodnutia potvrdí svoje rozhodnutie,

žiadateľ môže podať rozklad (

§ 111 ods. 3

) v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o potvrdení rozhodnutia.

(17)

Ak bola uplatnená výnimka podľa

§ 70 ods. 5

, agentúra alebo bezpečnostný orgán vydá povolenie na uvedenie železničného vozidla

na trh len po uplatnení postupu podľa

§ 76

.

(18)

Ak ide o obnovu alebo modernizáciu existujúcich železničných vozidiel, ktoré už majú

platné povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh, je potrebné nové povolenie

na uvedenie železničného vozidla na trh len ak

a)

boli vykonané zmeny hodnôt parametrov podľa odseku 14 písm. b), ktoré sú v rozsahu

parametrov uvedených v príslušnej technickej špecifikácií interoperability,

b)

plánované práce môžu negatívne ovplyvniť celkovú úroveň bezpečnosti železničného

vozidla alebo

c)

to vyžaduje príslušná technická špecifikácia interoperability.

(19)

Ak sa povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh má rozšíriť o ďalšie siete,

na ktorých sa má prevádzkovať železničné vozidlo, žiadosť o udelenie povolenia na

uvedenie železničného vozidla na trh sa doplní o doklady podľa odseku 3, ktoré sa

týkajú časti siete, na ktorej sa má prevádzkovať železničné vozidlo. Agentúra alebo

bezpečnostný orgán v závislosti od siete, na ktorej sa má prevádzkovať železničné

vozidlo v súlade s odsekom 5 alebo odsekom 10, vydá nové povolenie na uvedenie železničného

vozidla na trh.

(20)

Povoľovanie železničných vozidiel podľa tohto paragrafu sa nevzťahuje na nákladné

vozne a osobné vozne používané spoločne s tretími štátmi, ktorých rozchod koľají je

iný, ako je rozchod koľají hlavnej železničnej siete v Európskej únii, ktoré boli

povolené v súlade s iným postupom vydávania povolení pre železničné vozidlá, a na

rušne a hnacie jednotky prichádzajúce z tretích štátov, prevádzkované v železničnom

systéme po najbližšiu stanicu v blízkosti hraníc. Podmienky postupu vydávania povolení

podľa prvej vety zverejní bezpečnostný orgán na svojom webovom sídle a oznámi ich

Európskej komisii. Železničný podnik zabezpečí zhodu týchto železničných vozidiel

so základnými požiadavkami podľa

§ 84

.

(21)

Držiteľom registrovaného železničného vozidla sa rozumie osoba registrovaná v európskom

registri železničných vozidiel, ktorá používa železničné vozidlo ako dopravný prostriedok

ako jeho vlastník alebo na základe zmluvy s vlastníkom.

(22)

Železničné vozidlo po udelení povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh a

pred začatím jeho prevádzkovania zaregistruje bezpečnostný orgán na základe žiadosti

jeho držiteľa do európskeho registra železničných vozidiel podľa osobitného predpisu.

27

)

Železničné vozidlo bez platnej registrácie alebo s pozastavenou registráciou nesmie

byť používané v železničnom systéme.

(23)

Držiteľ registrovaného železničného vozidla je povinný do 30 dní oznámiť bezpečnostnému

orgánu každú zmenu údajov, ktoré sú vedené v európskom registri železničných vozidiel,

vrátane informácie o zničení alebo likvidácii železničného vozidla s predložením dokladov

preukazujúcich túto skutočnosť.

(24)

Bezpečnostný orgán zverejní zoznam dodatočných informácií o železničnom vozidle,

držiteľovi železničného vozidla alebo o vlastníkovi železničného vozidla podľa osobitného

predpisu

27

)

na svojom webovom sídle. Informáciu o tom, že železničné vozidlo zapísané v európskom

registri železničných vozidiel, ktoré registroval bezpečnostný orgán, je sankcionovaným

majetkom

26ab

)

alebo sankcionovaným dopravným prostriedkom,

26ac

)

vrátane informácie o sankcii, zapíše bezpečnostný orgán do európskeho registra železničných

vozidiel ako obsah údajov dodatočných informácií podľa osobitného predpisu

27

)

a zverejní ju na svojom webovom sídle.

(25)

Bezpečnostný orgán zmenu v európskom registri železničných vozidiel nevykoná, ak

je mu známe, že proti vlastníkovi železničného vozidla

a)

je začaté exekučné konanie, reštrukturalizačné konanie, konkurzné konanie, správne

konanie, trestné konanie, dedičské konanie alebo iné konanie týkajúce sa železničného

vozidla, alebo

b)

bol nariadený výkon rozhodnutia podľa písmena a) alebo osobitných predpisov.

26ad

)

(26)

O vykonanom zápise v európskom registri železničných vozidiel vydá bezpečnostný orgán

držiteľovi registrovaného železničného vozidla potvrdenie.

(27)

Ak ide o železničné vozidlo podľa odseku 20, bezpečnostný orgán zabezpečí zápis tohto

vozidla do európskeho registra železničných vozidiel v rozsahu údajov o jeho držiteľovi,

osobe zodpovednej za jeho údržbu a obmedzeniach týkajúcich sa jeho použitia, alebo

zabezpečí bezodkladné sprístupnenie týchto údajov iným spôsobom.

§ 76a

Kontrola železničných vozidiel pred ich použitím

(1)

Železničné vozidlo pred jeho použitím v prevádzke podlieha kontrole, ktorú vykonáva

železničný podnik. Predmetom kontroly je najmä

a)

povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh podľa

§ 76

a registrácia v európskom registri železničných vozidiel,

b)

kompatibilita železničného vozidla so železničnou traťou na základe údajov v registri

infraštruktúry, príslušných technických špecifikácií interoperability; ak register

infraštruktúry tieto údaje neobsahuje, na základe informácií od manažéra infraštruktúry,

ktoré poskytne bezplatne a v primeranej lehote,

c)

riadne zaradenie železničného vozidla do súpravy vlaku, v ktorej sa má prevádzkovať

s ohľadom na systém riadenia bezpečnosti podľa

§ 84

a osobitného predpisu.

26b

)

(2)

Na účely kontroly podľa odseku 1 železničný podnik v spolupráci s manažérom infraštruktúry

môže vykonať skúšobnú prevádzku v lehote do troch mesiacov od doručenia žiadosti žiadateľa.

O vykonanej kontrole podľa odseku 1 vypracuje železničný podnik protokol.

§ 77

Údržba železničných vozidiel

(1)

Železničnému vozidlu sa pred jeho použitím určí osoba zodpovedná za údržbu železničného

vozidla; tá sa uvedie v európskom registri železničných vozidiel.

(2)

Osoba zodpovedná za údržbu železničného vozidla je zodpovedná za bezpečnosť železničného

vozidla v prevádzkovom stave. Na tento účel zavedie systém údržby, prostredníctvom

ktorého

a)

zabezpečí, aby sa údržba železničného vozidla vykonávala v súlade s dokumentáciou

údržby železničného vozidla a s požiadavkami podľa predpisov o údržbe a podľa technických

špecifikácií interoperability,

b)

uplatní metódy nevyhnutné na posudzovanie rizík, ktoré sa zaviedli v spoločných bezpečnostných

metódach podľa

§ 82

,

c)

zmluvne zabezpečí, aby jeho dodávatelia vykonávali opatrenia na riadenie rizík uplatňovaním

spoločných bezpečnostných metód pre monitorovanie metódy dohľadu, ktoré uplatňuje

bezpečnostný orgán a metódy monitorovania, ktoré uplatňujú železničné podniky, manažéri

infraštruktúry a osoby zodpovedné za údržbu; zmluva sa sprístupní agentúre a bezpečnostnému

orgánu na požiadanie,

d)

zaisťuje vysledovateľnosť činností údržby.

(3)

Systém údržby pozostáva z funkcie

a)

riadenia, ktorou kontrolujú a koordinujú činnosti údržby podľa odseku 2 písm. b)

až d) a zaisťuje bezpečnosť železničného vozidla v železničnom systéme,

b)

rozvoja údržby, ktorou sa spravuje dokumentácia údržby vrátane riadenia jej obsahu

na základe konštrukčných a prevádzkových údajov, výkonností a predchádzajúcich skúseností,

c)

riadenia údržby vozidlového parku, ktorou sa riadi presun železničného vozidla na

údržbu a jeho vrátenie do prevádzky po vykonaní údržby,

d)

poskytovania údržby, ktorou sa poskytuje technická údržba železničného vozidla alebo

jeho dielov vrátane dokumentácie o vrátení do prevádzky.

(4)

Osoba zodpovedná za údržbu železničného vozidla vykonáva funkciu podľa odseku 3 písm.

a) sama. Ak osoba zodpovedná za údržbu železničného vozidla nevykonáva funkcie podľa

odseku 3 písm. b) až d) sama, použije zmluvné údržbárske dielne. Osoba zodpovedná

za údržbu železničného vozidla zabezpečí, aby všetky funkcie podľa odseku 3 spĺňali

kritériá posudzovania uvedené v

prílohe č. 11a

.

(5)

Právnická osoba akreditovaná podľa osobitného predpisu,

26ba

)

vydá osvedčenie na údržbu nákladných železničných vozňov a iných železničných vozidiel

podľa osobitného predpisu platné vo všetkých členských štátoch osobe zodpovednej za

údržbu železničného vozidla v súlade s týmito podmienkami

a)

proces akreditácie a uznávania postupu certifikácie je založený na kritériách nezávislosti,

odbornej spôsobilosti a nestrannosti,

b)

systém certifikácie preukáže, že osoba zodpovedná za údržbu železničného vozidla

má systém údržby na zaistenie bezpečného prevádzkového stavu železničných vozidiel,

za ktorých údržbu je zodpovedná,

c)

certifikáciou sa posúdi, či osoba zodpovedná za údržbu spĺňa kritériá podľa

prílohy č. 11a

a či ich uplatňuje; certifikácia zahŕňa aj dohľad nad trvalým súladom s požiadavkami

a kritériami po udelení osvedčenia,

d)

certifikáciou údržbárskych dielní sa posúdi, či dielňa spĺňa kritériá podľa

prílohy č. 11a

.

(6)

Ak činnosť osoby zodpovednej za údržbu železničného vozidla vykonáva železničný podnik

alebo manažér infraštruktúry, bezpečnostný orgán v rámci postupu vydávania bezpečnostného

povolenia alebo bezpečnostného osvedčenia vykoná kontrolu podmienok podľa odseku 5.

(7)

Určiť osobu zodpovednú za údržbu železničného vozidla nie je potrebné, ak agentúra

alebo bezpečnostný orgán uplatní výnimku pri registrácii alebo v bezpečnostnom povolení

alebo v bezpečnostnom osvedčení. Takú výnimku môže uplatniť, ak ide o

a)

železničné vozidlo

1.

registrované v treťom štáte a udržiavané v súlade s predpismi tohto štátu,

2.

používané na železničných sieťach s odlišným rozchodom koľají, než je rozchod hlavnej

železničnej siete Európskej únie, ak sa údržba zabezpečuje podľa medzinárodných dohôd

s tretími štátmi,

3.

prepravujúce vojenský materiál,

b)

nákladné železničné vozidlo a osobné železničné vozidlo, ktoré sa používa spolu s

tretími štátmi, s odlišným rozchodom koľají, než je rozchod hlavnej železničnej siete

Európskej únie alebo

c)

špeciálnu prepravu vyžadujúcu jednorazové povolenie bezpečnostného orgánu pred uskutočnením

prepravy.

(8)

Výnimka podľa odseku 7 písm. a) tretieho bodu a písm. c) platí najviac päť rokov.

§ 78

Povolenie typu železničného vozidla

(1)

Agentúra alebo bezpečnostný orgán môžu v prípade potreby v súlade s postupom v

§ 76

udeliť povolenie typu železničného vozidla. Ak agentúra alebo bezpečnostný orgán

udelí povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh, na žiadosť žiadateľa udelí

aj povolenie typu železničného vozidla na sieť, na ktorej sa má železničné vozidlo

používať. Žiadosť o udelenie povolenia typu železničného vozidla sa podáva prostredníctvom

jednotného kontaktného miesta podľa osobitného predpisu.

24

)

(2)

Železničnému vozidlu, ktoré je zhodné s typom, ktorému už agentúra alebo bezpečnostný

orgán udelil povolenie typu železničného vozidla, udelí povolenie na uvedenie železničného

vozidla na trh na základe predloženia vyhlásenia o zhode s povoleným typom železničného

vozidla bez ďalších kontrol. Zhodu železničného vozidla s povoleným typom železničného

vozidla vyhlasuje výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca so sídlom v členskom štáte

a ak ide o železničné vozidlo z tretieho štátu, jeho dovozca.

(3)

Vyhlásenie o zhode s povoleným typom železničného vozidla sa vykoná podľa osobitného

predpisu

26bb

)

a v súlade

a)

s postupmi overovania príslušných technických špecifikácií interoperability,

b)

s postupmi posudzovania zhody vymedzenými v moduloch B a D, B a F alebo H1 podľa

osobitného predpisu

26c

)

v prípade neuplatňovania technických špecifikácií interoperability.

(4)

Ak sa zmenili príslušné technické špecifikácie interoperability alebo vnútroštátne

predpisy, na základe ktorých bol povolený typ železničného vozidla, agentúra alebo

bezpečnostný orgán určí, či povolenie typu železničného vozidla zostane v platnosti,

alebo je potrebné nové povolenie typu železničného vozidla. Ak určí, že je potrebné

nové povolenie typu železničného vozidla, predmetom kontroly sú len kritériá vyplývajúce

zo zmenených predpisov. Obnovenie povolenia typu železničného vozidla nemá vplyv na

povolenia, ktoré sa železničným vozidlám už udelili na základe predchádzajúcich povolených

typov železničného vozidla.

(5)

Povolenia typov železničných vozidiel sa registrujú v Európskom registri povolených

typov železničného vozidla.

(6)

Typom železničného vozidla je typ železničného vozidla určený základnými konštrukčnými

charakteristikami železničného vozidla, ako sú uvedené v povolení typu železničného

vozidla alebo povolení o preskúmaní konštrukčného návrhu opísaných v príslušnom module

overovania. Sériou je skupina identických železničných vozidiel jedného konštrukčného

typu.

§ 78a

Nesúlad železničného vozidla a typu železničného vozidla so základnými požiadavkami

(1)

Ak bezpečnostný orgán zistí, že železničné vozidlo, ktoré má povolenie na uvedenie

železničného vozidla na trh podľa

§ 76 ods. 5

alebo

10

a

§ 78

, nespĺňa základné požiadavky, požiada železničný podnik, ktorý železničné vozidlo

používa, aby vykonal nápravné opatrenia na zosúladenie železničného vozidla so základnými

požiadavkami. Bezpečnostný orgán informuje o tejto skutočnosti agentúru a príslušné

bezpečnostné orgány iných členských štátov, vrátane bezpečnostného orgánu členského

štátu, na území ktorého sa žiadosť o udelenie železničného vozidla na uvedenie na

trh ešte len posudzuje.

(2)

Ak železničný podnik zistí, že železničné vozidlo, ktoré používa, nespĺňa základné

požiadavky, vykoná nápravné opatrenia na zosúladenie železničného vozidla so základnými

požiadavkami.

(3)

Železničný podnik informuje agentúru a príslušný bezpečnostný orgán o vykonaných

nápravných opatreniach podľa odseku 2 a o skutočnosti, že železničné vozidlo nespĺňalo

základné požiadavky už v čase, keď povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh

bolo vydané.

(4)

Ak sa nápravnými opatreniami podľa odsekov 1 a 2 nezabezpečí súlad železničného vozidla

so základnými požiadavkami a hrozí závažné bezpečnostné riziko, príslušný bezpečnostný

orgán uplatní bezpečnostné opatrenia v súlade s

§ 86

. Zároveň môže bezpečnostný orgán alebo agentúra pozastaviť platnosť povolenia na

uvedenie železničného vozidla na trh, alebo platnosť povolenia typu železničného vozidla.

V takom prípade sa na rozhodnutie bezpečnostného orgánu alebo agentúry vzťahuje postup

podľa

§ 76 ods. 7

.

(5)

Ak sa preukáže, že železničné vozidlo nespĺňalo základné požiadavky v čase vydania

povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh alebo povolenia typu železničného

vozidla, agentúra alebo bezpečnostný orgán môže povolenia zrušiť, alebo zmeniť. Rozhodnutie

o zrušení alebo zmene povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh alebo povolenia

typu železničného vozidla sa musí riadne odôvodniť. Držiteľ povolenia môže do jedného

mesiaca od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia požiadať agentúru alebo bezpečnostný

orgán, aby svoje rozhodnutie preskúmal v rozsahu dôvodov, ktoré držiteľ uvedie v žiadosti.

Agentúra a bezpečnostný orgán sú povinné do jedného mesiaca odo dňa podania žiadosti

preskúmať svoje rozhodnutie v medziach uvedených dôvodov a buď ho potvrdia, alebo

zrušia. Ak sa agentúra a bezpečnostný orgán nezhodnú na zrušení alebo pozastavení

povolenia, uplatňuje sa postup podľa

§ 76 ods. 7

. Ak po uplatnení postupu podľa

§ 76 ods. 7

zostáva povolenie v platnosti, bezpečnostné opatrenia bezpečnostného orgánu podľa

odseku 4 sa ďalej neuplatňujú.

(6)

Ak agentúra po preskúmaní svojho rozhodnutia potvrdí svoje rozhodnutie, žiadateľ

môže podať odvolanie na odvolaciu radu podľa osobitného predpisu.

26a

)

Ak bezpečnostný orgán po preskúmaní svojho rozhodnutia potvrdí svoje rozhodnutie,

žiadateľ môže podať rozklad (

§ 111 ods. 3

) v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(7)

Agentúra oznámi zrušenie alebo zmenu povolenia na uvedenie železničného vozidla na

trh alebo povolenia typu železničného vozidla bezpečnostnému orgánu, s uvedením dôvodu

zrušenia. Bezpečnostný orgán oznámi zrušenie alebo zmenu povolenia na uvedenie železničného

vozidla na trh alebo povolenia typu železničného vozidla agentúre s uvedením dôvodu

zrušenia.

(8)

Zrušenie povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh sa registruje v európskom

registri železničných vozidiel. Zrušenie povolenia typu železničného vozidla sa registruje

v Európskom registri povolených typov železničných vozidiel a oznamuje sa železničnému

podniku, ktorý ak zistí, že železničné vozidlá nespĺňajú základné požiadavky, uplatní

postup podľa

§ 78a

.

(9)

Železničné vozidlo, ktorému sa zrušilo povolenie na uvedenie na trh, sa ďalej nesmie

používať a povolenie sa nesmie rozšíriť o ďalšie siete, na ktorých sa má používať.

Ak sa zrušilo povolenie typu železničného vozidla, železničné vozidlá skonštruované

na jeho základe sa nesmú ďalej uvádzať na trh. Ak tieto železničné vozidlá už boli

uvedené na trh, musia sa z prevádzky stiahnuť. Držiteľ takýchto železničných vozidiel

môže opätovne požiadať o povolenie na uvedenie na trh v súlade s

§ 76

a povolenie typu železničného vozidla v súlade s

§ 78

.

(10)

Ak železničné vozidlo nespĺňa základné požiadavky podľa odsekov 1 a 2 na časť siete,

na ktorej sa má železničné vozidlo používať, a nesplnenie základných požiadaviek už

existovalo v čase vydania povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh, z povolenia

sa vypustia siete, na ktorých železničné vozidlo nespĺňa základné požiadavky.

§ 79

Systém číslovania železničných vozidiel

(1)

Každé železničné vozidlo uvedené do prevádzky v ktoromkoľvek železničnom systéme

v Európskej únii je označené európskym evidenčným číslom, ktoré sa mu prideľuje pri

prvom udelení povolenia na uvedenie na trh. Podrobnosti o európskom evidenčnom čísle

upravuje technická špecifikácia interoperability.

(2)

Označiť železničné vozidlo európskym evidenčným číslom je povinný prvý žiadateľ o

povolenie.

(3)

Ak ide o železničné vozidlo, ktoré sa prevádzkuje alebo sa má prevádzkovať na vlakovej

trase z alebo do tretieho štátu, v ktorom je rozchod koľají iný, ako je rozchod koľají

hlavnej železničnej siete v Európskej únii, bezpečnostný orgán môže uznať číslo železničného

vozidla, ktoré je identifikované podľa odlišného kódovacieho systému.

(4)

Ak v technickej špecifikácii interoperability nie je uvedené inak, železničnému vozidlu

sa európske evidenčné číslo pridelí len raz.

§ 80

Register železničnej infraštruktúry

(1)

Hodnoty parametrov železničnej siete na území Slovenskej republiky každého subsystému

alebo jeho časti, ktoré sú stanovené v technických špecifikáciách interoperability,

sa uvádzajú v registri železničnej infraštruktúry.

27a

)

(2)

Hodnoty parametrov podľa odseku 1 zaznamenané v registri železničnej infraštruktúry

sa používajú v kombinácii s hodnotami parametrov zaznamenanými v povolení na uvedenie

železničného vozidla na trh na účely kontroly technickej kompatibility medzi železničným

vozidlom a železničnou sieťou.

(3)

V registri železničnej infraštruktúry sa môžu uviesť podmienky používania pevných

štrukturálnych subsystémov a iné obmedzenia. V registri železničnej infraštruktúry

sa uvedie odkaz na technické predpisy a obmedzenia, ktoré ministerstvo nezaradilo

do zoznamu vnútroštátnych predpisov podľa

§ 72 ods. 4

a majú výlučne miestnu platnosť.

(4)

Vkladanie údajov do registra železničnej infraštruktúry zabezpečuje manažér infraštruktúry,

ktorého koordinuje vnútroštátny registračný orgán podľa

§ 103 ods. 2 písm. u)

.

§ 81

Notifikovaná osoba

(1)

Posudzovanie zhody alebo vhodnosti na použitie komponentov alebo vykonanie postupu

ES overovania subsystémov podľa technických špecifikácií interoperability vykonáva

notifikovaná osoba, ktorá je autorizovaná a notifikovaná podľa osobitného predpisu.

28

)

(2)

Notifikovaná osoba môže začať vykonávať činnosť notifikovanej osoby, len ak Európska

komisia alebo členské štáty nevzniesli námietky do dvoch týždňov od notifikácie, ak

sa vydáva osvedčenie o akreditácií, alebo do dvoch mesiacov od notifikácie podľa osobitného

predpisu,

28a

)

ak sa akreditácia nepoužíva.

(3)

Notifikovaná osoba môže byť autorizovaná na postupy posudzovania zhody alebo vhodnosti

na použitie komponentov, na vykonanie postupu ES overovania subsystémov alebo na oba

tieto postupy. V rámci postupov môže byť autorizovaná

a)

na všetky etapy posudzovania zhody a overovania a v rámci nich na všetky druhy činností

alebo len na niektoré etapy alebo druhy činností,

b)

na štrukturálne subsystémy podľa

prílohy č. 1

.

(4)

Notifikovaná osoba je povinná

a)

vykonávať posudzovanie zhody v súlade s postupmi posudzovania zhody ustanovenými

v príslušnej technickej špecifikácií interoperability,

b)

plniť povinnosti podľa osobitného predpisu,

28b

)

c)

oznamovať bezpečnostnému orgánu informácie podľa osobitného predpisu,

28c

)

d)

poskytnúť agentúre ES certifikát o overení subsystémov, ES certifikát o zhode komponentov

a ES certifikát o vhodnosti na použitie komponentov.

§ 81a

(1)

Vykonávanie postupov posudzovania zhody v moduloch A1, A2, C1 alebo C2 podľa osobitného

predpisu

26c

)

a moduloch CA1 a CA2 podľa osobitného predpisu

28d

)

môže žiadateľ preniesť na akreditovaný vnútropodnikový orgán, ktorý je organizačne

oddelený od žiadateľa, a nesmie sa podieľať na projektovaní, výrobe, dodávke, inštalácií,

údržbe a prevádzke výrobkov, ktoré posudzuje.

(2)

Akreditovaný vnútropodnikový orgán musí byť akreditovaný v súlade s osobitným predpisom,

28e

)

je organizačne oddelený tak, aby sa zabezpečila nestrannosť pri posudzovaní zhody

a nesmie vykonávať činnosti, ktoré by ohrozili jeho nezávislosť vo vzťahu k činnostiam,

ktoré posudzuje. Akreditovaný vnútropodnikový orgán vykonáva posudzovanie zhody výlučne

podniku, ktorého je súčasťou.

(3)

Žiadateľ poskytuje informácie o akreditácií akreditovaného vnútropodnikového orgánu

výlučne notifikujúcej osobe.

28f

)

§ 81b

(1)

Postupy posudzovania zhody subsystémov s vnútroštátnymi predpismi podľa

§ 72 ods. 4

vykonáva poverená právnická osoba [

§ 102 ods. 1 písm. q) šiesty bod

] akreditovaná podľa osobitného predpisu.

28e

)

(2)

Poverená právnická osoba podľa odseku 1 je povinná

a)

vykonávať posudzovanie zhody v súlade s postupmi posudzovania zhody s vnútroštátnymi

predpismi podľa

§ 72 ods. 4

,

b)

oznamovať bezpečnostnému orgánu informácie o zmenách týkajúcich sa udelenej akreditácie

podľa osobitného predpisu,

28g

)

c)

poskytnúť agentúre a bezpečnostnému orgánu dokument posúdenia zhody o overení subsystémov.

PIATA ČASŤ

BEZPEČNOSŤ ŽELEZNIČNÉHO SYSTÉMU

§ 82

Bezpečnostné požiadavky

(1)

Bezpečnosť železničného systému zahŕňa bezpečnostné požiadavky na železničný systém

ako celok a na jeho subsystémy vrátane prevádzky železničnej infraštruktúry a riadenia

dopravnej prevádzky, ako aj na súčinnosť medzi manažérom infraštruktúry a železničnými

podnikmi a ostatnými subjektami, ktoré majú vplyv na bezpečnosť prevádzky železničného

systému Európskej únie.

(2)

Bezpečnosť železničného systému je založená na

a)

povinnosti harmonizovať vnútroštátnu regulačnú štruktúru s existujúcimi technickými

špecifikáciami interoperability pre jednotlivé subsystémy alebo ich časti so zámerom

splnenia bezpečnostných cieľov a použitím spoločných bezpečnostných metód zverejnených

v Úradnom vestníku Európskej únie,

b)

vymedzení povinností a zodpovednosti

1.

manažéra infraštruktúry a železničných podnikov za vytvorenie a používanie systému

riadenia bezpečnosti (

§ 84

),

2.

bezpečnostného orgánu a agentúry za vydávanie bezpečnostných povolení (

§ 87

) a bezpečnostných osvedčení (

§ 86

),

3.

bezpečnostného orgánu za štátny dozor nad bezpečnosťou tohto systému a

4.

vyšetrovacieho orgánu za vyšetrovanie nehôd a mimoriadnych udalostí,

c)

vymedzení povinností a zodpovednosti výrobcov, dovozcov, osôb zodpovedných za údržbu

železničného vozidla a držiteľov železničných vozidiel, obstarávateľov a dodávateľov

materiálu a údržbárskych prác, poskytovateľov služieb a subjektov, ktoré majú vplyv

na bezpečnosť prevádzky železničného systému Európskej únie za to, že dodané železničné

vozidlá, subsystémy, zariadenia, príslušenstvo, materiály a služby spĺňajú požiadavky

a podmienky používania, aby ich manažér infraštruktúry a železničné podniky mohli

bezpečne prevádzkovať, vrátane vytvorenia nevyhnutných opatrení na kontrolu rizík,

d)

zohľadnení systematického prístupu k rozvoju a k zvyšovaniu bezpečnosti so zreteľom

na vývoj legislatívy Európskej únie a na technický a vedecký pokrok s prioritou prevencie

nehôd,

e)

monitorovaní vývoja bezpečnosti a zhromažďovaní informácií o spoločných bezpečnostných

indikátoroch (ďalej len „bezpečnostný indikátor“) a ich zasielaní agentúre vo forme

výročných správ bezpečnostného orgánu,

f)

uplatňovaní právnych predpisov otvoreným a nediskriminačným spôsobom a podpore rozvoja

jednotného európskeho železničného dopravného systému,

g)

uverejňovaní ročných bezpečnostných plánov, ktoré obsahujú plánované opatrenia na

dosiahnutie bezpečnostných cieľov,

h)

spolupráci s agentúrou pri monitorovaní rozvoja bezpečnosti železníc.

(3)

Železničný podnik a manažér infraštruktúry v rámci zabezpečenia povinností a zodpovednosti

podľa odseku 2

a)

vykonávajú opatrenia na kontrolu rizík,

b)

vo svojich systémoch riadenia bezpečnosti zohľadňujú riziká spojené s činnosťou iných

subjektov,

c)

ak je potrebné, zmluvne zaväzujú subjekty podľa odseku 2, ktoré majú vplyv na bezpečnosť

železníc, aby prijali opatrenia na kontrolu rizík,

d)

zmluvne zabezpečujú, aby ich dodávatelia vykonávali opatrenia na kontrolu rizík prostredníctvom

uplatňovania spoločných bezpečnostných metód pre postupy monitorovania a sprístupnili

ich na základe žiadosti agentúre alebo bezpečnostnému orgánu.

(4)

Subjekt podľa odseku 2 písm. b) a c), ktorý identifikuje bezpečnostné riziko súvisiace

s chybami, konštrukčnými nezhodami alebo poruchami technického vybavenia vrátane nedostatkov

štrukturálnych subsystémov alebo je o bezpečnostnom riziku informovaný v rámci svojej

pôsobnosti, prijme nevyhnutné nápravné opatrenie s cieľom riešiť bezpečnostné riziko

a oznámi ho príslušným orgánom, aby prijali potrebné nápravné opatrenia na zachovanie

bezpečnej prevádzky železničného systému Európskej únie.

(5)

Ak si železničné podniky odovzdávajú pri výkone dopravy železničné vozidlá, zároveň

si všetky subjekty poskytnú informácie dôležité z hľadiska bezpečnej prevádzky vrátane

informácii o stave a histórii železničného vozidla a dokumentácii údržby na účely

jej vysledovateľnosti, vysledovateľnosti činností nakládky a o nákladných listoch.

(6)

Bezpečnostným cieľom podľa odseku 2 písm. a) sa rozumie minimálna úroveň bezpečnosti

vyjadrená cieľovou úrovňou bezpečnosti, ktorú musia dosiahnuť rôzne časti železničného

systému a železničný systém ako celok. Rôznymi časťami železničného systému sa rozumejú

napríklad konvenčný železničný systém, vysokorýchlostný železničný systém, dlhé železničné

tunely alebo mosty, železničné trate využívané výlučne na nákladnú dopravu. Pri určení

minimálnej úrovne bezpečnosti sa zohľadňujú najmä

a)

riziká pre cestujúcich,

b)

riziká pre zamestnancov manažéra infraštruktúry a železničných podnikov, ako aj pre

zamestnancov dodávateľov služieb pre železničný systém,

c)

riziká pre účastníkov cestnej premávky na priecestiach a priechodoch a iné osoby

bez toho, aby boli dotknuté platné právne predpisy týkajúce sa zodpovednosti účastníkov

nehody,

d)

riziká pre osoby neoprávnene sa pohybujúce v obvode dráhy a v prevádzkových priestoroch

manažéra infraštruktúry a

e)

spoločenské riziká.

(7)

Spoločnou bezpečnostnou metódou podľa odseku 2 písm. a) sa rozumie metóda opisujúca

spôsoby posudzovania úrovne bezpečnosti, dosiahnutia bezpečnostných cieľov a dodržania

ostatných požiadaviek na bezpečnosť železničného systému.

(8)

Bezpečnostnými indikátormi podľa odseku 2 písm. e) sa rozumejú informácie o bezpečnosti

železničného systému, ktoré umožnia posúdiť zhodu systému s bezpečnostnými cieľmi

a zjednotiť metodiku výpočtu nákladov na nehody a mimoriadne udalosti a uľahčia monitorovanie

úrovne bezpečnosti železničného systému. Bezpečnostné indikátory sa vo výročnej správe

bezpečnostného orgánu uvedú v štruktúre podľa

prílohy č. 8

. Ak sa po predložení správy zistia nové okolnosti alebo chyby, bezpečnostný orgán

zmení alebo opraví bezpečnostné indikátory pri prvej vhodnej príležitosti, a to najneskôr

v nasledujúcej výročnej správe.

§ 83

Národné bezpečnostné predpisy

(1)

Národnými bezpečnostnými predpismi sa na účely tohto zákona rozumejú slovenské právne

predpisy, prevádzkové predpisy a rozhodnutia manažéra infraštruktúry uvedené v

prílohe č. 9

, ktoré obsahujú požiadavky na bezpečnosť železničného systému alebo technické požiadavky

odlišné od požiadaviek ustanovených v právne záväzných aktoch Európskej únie alebo

v medzinárodných predpisoch a sú určené pre železničné podniky, manažéra infraštruktúry

a tretie strany.

(2)

Národné bezpečnostné predpisy sú predmetom notifikácie agentúre a Európskej komisii.

Predmetom notifikácie sú aj všetky ich zmeny a doplnenia. Národné bezpečnostné predpisy,

ktoré majú výlučne miestnu platnosť, nie sú predmetom notifikácie. Na predpisy, ktoré

majú výlučne miestnu platnosť sa uvedie len odkaz v registri železničnej infraštruktúry

a uvedú sa v podmienkach používania železničnej siete podľa

§ 37

.

(3)

Národné bezpečnostné predpisy musia byť podľa ich právnej povahy publikované v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky, na webovom sídle ministerstva alebo iným účinným spôsobom

v zrozumiteľnej podobe verejne sprístupnené.

(4)

Nový národný bezpečnostný predpis sa môže prijať,

a)

ak sa na predpisy týkajúce sa existujúcich bezpečnostných metód nevzťahuje spoločná

bezpečnostná metóda,

b)

ak sa na prevádzkové predpisy železničnej siete nevzťahujú technické špecifikácie

interoperability,

c)

ako naliehavé preventívne opatrenie po nehode alebo mimoriadnej udalosti,

d)

ak je potrebná zmena národného bezpečnostného predpisu, ktorý už je oznámený agentúre

a Európskej komisii podľa odseku 2,

e)

ak sa na požiadavky odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti

osôb vykonávajúcich pracovné činnosti na dráhe a v doprave na dráhe nevzťahujú technické

špecifikácie interoperability.

(5)

Ministerstvo oznámi návrh nového národného bezpečnostného predpisu agentúre a Európskej

komisii dva mesiace pred jeho zavedením prostredníctvom informačných technológií podľa

osobitného predpisu.

24a

)

Návrh nového národného bezpečnostného predpisu sa riadne odôvodní. Tento postup sa

neuplatňuje v prípade nového národného bezpečnostného predpisu podľa odseku 4 písm.

c); ministerstvo oznámi nový národný bezpečnostný predpis prostredníctvom informačných

technológií podľa osobitného predpisu

24a

)

a môže ho bezodkladne prijať a uplatňovať.

(6)

Ak po preskúmaní notifikovaného návrhu nového národného bezpečnostného predpisu podľa

odseku 5 Európska komisia alebo agentúra oznámi, že návrh národného bezpečnostného

predpisu považuje za nezlučiteľný so spoločnou bezpečnostnou metódou alebo s požiadavkou

dosiahnuť minimálny bezpečnostný cieľ, za prostriedok úmyselnej diskriminácie alebo

skrytého obmedzenia železničnej prevádzky medzi členskými štátmi, nemožno ho vydať.

(7)

Oznámenie národných bezpečnostných predpisov podľa odseku 2 nepodlieha postupu notifikácie

podľa osobitného predpisu.

24b

)

§ 84

Systém riadenia bezpečnosti

(1)

Manažér infraštruktúry a železničné podniky sú povinní mať systém riadenia bezpečnosti.

Systémom riadenia bezpečnosti sa na účely tohto zákona rozumie organizácia činností

a opatrenia vytvorené manažérom infraštruktúry alebo železničným podnikom na zaručenie

bezpečnej prevádzky a na zníženie rizík, ktoré s tým súvisia. Systém riadenia bezpečnosti

manažéra infraštruktúry a železničného podniku zabezpečí kontrolu rizík spojených

s ich činnosťou vrátane dodávok údržbárskych prác, materiálu a služieb dodávateľov,

rizík vyplývajúcich z činnosti iných osôb a zohľadňuje riziká vyplývajúce z činností

iných subjektov uvedených v

§ 82 ods. 2

, ak je to vhodné a primerané.

(2)

Systémom riadenia bezpečnosti sa zabezpečuje plnenie minimálnych bezpečnostných cieľov,

plnenie bezpečnostných požiadaviek technických špecifikácií interoperability, uplatňovanie

príslušnej časti spoločnej bezpečnostnej metódy a národných bezpečnostných predpisov.

Systém riadenia bezpečnosti tvoria základné prvky uvedené v

prílohe č. 10

.

(3)

Manažér infraštruktúry a železničné podniky sú zodpovední za svoju časť železničného

systému a jeho bezpečnú prevádzku vo vzťahu k užívateľom železníc, cestujúcim, zamestnancom

a tretím osobám vrátane údržbových prác, dodávok materiálu a zadávania objednávok

služieb. Ak je to potrebné, pri kontrole a vyhodnocovaní rizík manažér infraštruktúry

spolupracuje s Policajným zborom.

(4)

Systém riadenia bezpečnosti manažéra infraštruktúry musí zohľadniť dôsledky vyplývajúce

z prevádzky železničných podnikov v železničnej sieti a zaručiť, aby všetky železničné

podniky mohli konať v súlade s národnými bezpečnostnými predpismi, s technickými špecifikáciami

interoperability a s podmienkami určenými v bezpečnostnom osvedčení. Okrem toho systém

riadenia bezpečnosti musí umožniť koordinovať núdzové postupy manažéra infraštruktúry

so všetkými železničnými podnikmi, ktoré používajú jeho železničnú infraštruktúru

a s integrovaným záchranným systémom, aby bol umožnený rýchly zásah záchrannej služby

a s inou stranou, ktorá by mohla byť zapojená do núdzovej situácie. Ak ide o cezhraničnú

železničnú infraštruktúru, koordináciu príslušných záchranných služieb na oboch stranách

hranice uľahčí spolupráca príslušných manažérov infraštruktúry.

§ 85

Bezpečnostná správa

(1)

Manažér infraštruktúry a železničný podnik sú povinní každoročne do 31. mája posielať

bezpečnostnému orgánu bezpečnostnú správu za predchádzajúci kalendárny rok.

(2)

Bezpečnostná správa musí obsahovať

a)

údaje o plnení bezpečnostných cieľov a výsledky plnenia bezpečnostných plánov,

b)

informáciu o vývoji bezpečnostných indikátorov uvedených v

prílohe č. 8

,

c)

výsledky interných bezpečnostných auditov,

d)

údaje o zistených nedostatkoch a poruchách v prevádzke železničnej dopravy a železničnej

infraštruktúry, ktoré by mohli byť relevantné pre bezpečnostný orgán, vrátane informácií,

ktoré poskytli osoby podľa

§ 82 ods. 4

a

e)

informácie o uplatnení spoločných bezpečnostných metód.

§ 86

Bezpečnostné osvedčenie

(1)

Bezpečnostné osvedčenie je rozhodnutie agentúry alebo bezpečnostného orgánu, ktoré

je podmienkou prístupu železničného podniku na železničnú sieť. Bezpečnostné osvedčenie

sa môže vzťahovať na celú železničnú sieť alebo len na niektorú jej časť.

(2)

Vydaním bezpečnostného osvedčenia sa potvrdzuje, že železničný podnik zaviedol systém

riadenia bezpečnosti a že je spôsobilý spĺňať požiadavky uvedené v technických špecifikáciách

interoperability a v právne záväzných aktoch Európskej únie, ako aj v národných bezpečnostných

predpisoch, a teda že je schopný kontrolovať všetky riziká a zaručiť bezpečnú dopravu

v železničnej sieti.

(3)

Žiadosť o udelenie bezpečnostného osvedčenia sa podáva prostredníctvom jednotného

kontaktného miesta podľa osobitného predpisu.

24a

)

(4)

V žiadosti o udelenie bezpečnostného osvedčenia sa uvedie druh a rozsah zabezpečovaných

činností, železničná sieť, na ktorej železničný podnik plánuje prevádzkovať železničnú

dopravu, a pripojí sa dokumentácia o tom, že železničný podnik

a)

zaviedol systém riadenia bezpečnosti podľa

§ 84

a spĺňa požiadavky ustanovené v technických špecifikáciách interoperability, bezpečnostných

cieľoch, spoločných bezpečnostných metódach a príslušných platných právnych predpisoch

v záujme kontroly rizík a bezpečného poskytovania železničných služieb a

b)

spĺňa požiadavky ustanovené v národných bezpečnostných predpisoch podľa

§ 83

.

(5)

Agentúra vydá bezpečnostné osvedčenie železničnému podniku, ktorý plánuje prevádzkovať

železničnú dopravu na území Slovenskej republiky alebo vo viacerých členských štátoch.

(6)

Agentúra pri udelení bezpečnostného osvedčenia podľa odseku 5

a)

posúdi požiadavky podľa odseku 4 písm. a) a

b)

postúpi bezodkladne doklady podľa odseku 4 bezpečnostnému orgánu na posúdenie požiadaviek

podľa odseku 4 písm. b).

(7)

Ak agentúra nesúhlasí so zamietavým stanoviskom bezpečnostného orgánu podľa odseku

6 písm. b), vyzve bezpečnostný orgán na opätovné posúdenie dokladov, pričom uvedie

dôvody svojho nesúhlasu. Bezpečnostný orgán do jedného mesiaca od doručenia žiadosti

buď svoje stanovisko potvrdí, zmení, alebo postúpi posúdenie dokladov na rozhodnutie

odvolacej rade podľa osobitného predpisu.

26a

)

Ak bezpečnostný orgán svoje stanovisko potvrdí, agentúra prijme svoje konečné rozhodnutie.

Ak odvolacia rada potvrdí zamietavé stanovisko bezpečnostného orgánu, agentúra vydá

bezpečnostné osvedčenie len na tie železničné siete, na ktoré sa zamietavé stanovisko

nevzťahuje.

(8)

Ak agentúra nesúhlasí s kladným stanoviskom bezpečnostného orgánu podľa odseku 6

písm. b), požiada bezpečnostný orgán o opätovné posúdenie dokladov, pričom uvedie

dôvody svojho nesúhlasu. Bezpečnostný orgán do jedného mesiaca od doručenia žiadosti

agentúry buď svoje stanovisko potvrdí, alebo zmení. Ak bezpečnostný orgán svoje stanovisko

potvrdí, agentúra prijme konečné rozhodnutie.

(9)

Bezpečnostný orgán pri opätovnom posúdení dokladov podľa odsekov 7 a 8 spolupracuje

s agentúrou a železničným podnikom.

(10)

Bezpečnostný orgán vydá bezpečnostné osvedčenie železničnému podniku, ktorý plánuje

prevádzkovať železničnú dopravu len na území Slovenskej republiky.

(11)

Bezpečnostný orgán pri udelení bezpečnostného osvedčenia posúdi požiadavky podľa

odseku 4.

(12)

Železničný podnik oznámi bezpečnostnému orgánu plánovanú prevádzku železničnej dopravy,

a to dva mesiace pred jej začatím. Okrem toho je povinný oznámiť bezpečnostnému orgánu

zavedenie nových kategórií prevádzkového personálu a zaradenie nových typov železničných

vozidiel do vozidlového parku, ako aj akékoľvek zmeny týchto údajov.

(13)

Bezpečnostné osvedčenie vydané bezpečnostným orgánom platí železničnému podniku,

ktorý zabezpečuje železničnú dopravu aj do najbližšej stanice iného členského štátu

s rovnakým rozchodom koľají a podobnými prevádzkovými predpismi aj bez rozšírenia

bezpečnostného osvedčenia o železničné siete, na ktorých plánuje železničný podnik

prevádzkovať železničnú dopravu, a to po dohode s príslušným bezpečnostným orgánom

iného členského štátu. Táto skutočnosť sa uvedie v bezpečnostnom osvedčení.

(14)

Ak žiadosť o udelenie bezpečnostného osvedčenia nie je úplná, agentúra alebo bezpečnostný

orgán vyzve do jedného mesiaca od doručenia žiadosti železničný podnik, aby v primeranej

lehote žiadosť doplnil.

(15)

Agentúra a bezpečnostný orgán sú povinní rozhodnúť o udelení bezpečnostného osvedčenia

podľa odseku 5 a odseku 10 alebo vydať rozhodnutie o zamietnutí bezpečnostného osvedčenia

do štyroch mesiacov od podania alebo doplnenia žiadosti.

(16)

Železničný podnik je povinný sprístupniť priestory agentúre a bezpečnostnému orgánu

na účel vykonania kontroly pri posúdení žiadosti o udelenie bezpečnostného osvedčenia

a poskytnúť im všetky dodatočné informácie.

(17)

V bezpečnostnom osvedčení sa uvedie druh a rozsah činností, ktorých sa osvedčenie

týka, a železničná sieť, na ktorej železničný podnik plánuje predmetné činnosti vykonávať.

Bezpečnostné osvedčenie sa môže vzťahovať aj na koľaje, ktoré spravuje železničný

podnik, ak sú zahrnuté do jeho systému riadenia bezpečnosti.

(18)

Rozhodnutie o zamietnutí bezpečnostného osvedčenia a rozhodnutie o vyňatí časti siete

podľa odseku 7 musí byť riadne odôvodnené. Železničný podnik môže do jedného mesiaca

od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia požiadať agentúru alebo bezpečnostný

orgán, aby svoje rozhodnutie preskúmal v rozsahu dôvodov, ktoré uvedie v žiadosti.

Agentúra alebo bezpečnostný orgán sú povinní do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti

preskúmať svoje rozhodnutie v medziach uvedených dôvodov a buď ho potvrdiť, alebo

zrušiť. Ak agentúra po preskúmaní svojho rozhodnutia potvrdí svoje rozhodnutie, železničný

podnik môže podať odvolanie na odvolaciu radu podľa osobitného predpisu.

26a

)

Ak bezpečnostný orgán po preskúmaní svojho rozhodnutia potvrdí svoje rozhodnutie,

žiadateľ môže podať rozklad (

§ 111 ods. 3

) v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o potvrdení rozhodnutia.

(19)

Na žiadosť železničného podniku možno platnosť bezpečnostného osvedčenia predlžovať

vždy najviac o päť rokov.

(20)

Bezpečnostné osvedčenie sa musí aktualizovať vždy, keď dôjde k podstatnej zmene druhu

alebo rozsahu prevádzky železničného podniku. Ak dôjde k podstatnej zmene regulačného

rámca v oblasti bezpečnosti železničného systému, agentúra alebo bezpečnostný orgán

môže vykonať zmenu niektorej časti bezpečnostného osvedčenia.

(21)

Ak sa bezpečnostné osvedčenie má rozšíriť o ďalšie železničné siete, na ktorých železničný

podnik plánuje prevádzkovať železničnú dopravu, žiadosť o udelenie bezpečnostného

osvedčenia sa doplní o doklady podľa odseku 4, ktoré sa týkajú železničnej siete,

na ktorej železničný podnik plánuje prevádzkovať železničnú dopravu.

(22)

Bezpečnostný orgán môže povoliť železničným podnikom tretích štátov prevádzkovať

železničnú dopravu do najbližšej stanice bez toho, aby vyžadoval bezpečnostné osvedčenie

za podmienky, že úroveň bezpečnosti je zaručená cezhraničnou dohodou alebo zmluvou

medzi železničným podnikom tretieho štátu a manažérom infraštruktúry, ktorý je držiteľom

bezpečnostného povolenia, alebo železničným podnikom, ktorý je držiteľom bezpečnostného

osvedčenia na príslušnej železničnej sieti, ak sú podmienky bezpečnosti zahrnuté v

ich systéme riadenia bezpečnosti.

(23)

Bezpečnostný orgán informuje agentúru o všetkých vydaných bezpečnostných osvedčeniach

do dvoch týždňov od ich vydania a o každej zmene, obnove a zrušení bezpečnostných

osvedčení bezodkladne. V oznámení uvedie obchodné meno a adresu sídla železničného

podniku, dátum vydania bezpečnostného osvedčenia, druh, rozsah a platnosť bezpečnostného

osvedčenia, železničné siete, na ktorých železničný podnik prevádzkuje železničnú

dopravu, a ak ide o zrušenie bezpečnostného osvedčenia, aj dôvody zrušenia.

(24)

Ak agentúra alebo bezpečnostný orgán zistí, že železničný podnik už nespĺňa podmienky,

za ktorých mu bolo udelené bezpečnostné osvedčenie, obmedzí platnosť bezpečnostného

osvedčenia, alebo bezpečnostné osvedčenie zruší. Ak bezpečnostný orgán zistí, že železničný

podnik už nespĺňa podmienky, za ktorých mu bolo udelené bezpečnostné osvedčenie vydané

agentúrou, požiada agentúru, aby platnosť bezpečnostného osvedčenia obmedzila, alebo

bezpečnostné osvedčenie zrušila. V rozhodnutí o zrušení bezpečnostného osvedčenia

sa musí uviesť dôvod zrušenia. V prípade obmedzenia alebo zrušenia bezpečnostného

osvedčenia sa uplatňuje postup podľa odsekov 7, 8 a 18.

(25)

Ak bezpečnostný orgán pri výkone dohľadu podľa

§ 90

zistí bezpečnostné riziko, bezodkladne uplatní dočasné bezpečnostné opatrenia a informuje

agentúru. Bezpečnostné opatrenia zahŕňajú aj obmedzenie alebo okamžité pozastavenie

dopravných služieb. Ak bezpečnostné osvedčenie vydala agentúra, bezpečnostný orgán

o zistenom bezpečnostnom riziku upovedomí agentúru s predložením dôkazu. Bezpečnostný

orgán vydá bezpečnostné opatrenia formou rozhodnutia podľa osobitného predpisu,

29

)

voči ktorému podaný rozklad nemá odkladný účinok.

(26)

Ak agentúra zistí, že bezpečnostné opatrenia podľa odseku 25 sú neprimerané, požiada

bezpečnostný orgán o ich úpravu alebo zrušenie. Na úprave bezpečnostných opatrení

spolupracuje bezpečnostný orgán s agentúrou a železničným podnikom. Ak sa bezpečnostný

orgán, agentúra a železničný podnik nedohodnú, bezpečnostné opatrenia podľa odseku

25 zostávajú v platnosti.

(27)

Ak sa bezpečnostné opatrenie uplatňuje viac ako tri mesiace, bezpečnostný orgán požiada

agentúru, aby obmedzila alebo zrušila platnosť bezpečnostného osvedčenia a uplatnila

postup podľa odseku 24.

(28)

Druhom činností sa na účely tohto zákona rozumie druh charakterizovaný osobnou dopravou,

ktorá môže zahŕňať aj služby vysokorýchlostnej dopravy, nákladnou dopravou, ktorá

môže zahŕňať aj prepravu nebezpečného tovaru a posunovacie služby.

(29)

Rozsahom činností sa na účely tohto zákona rozumie rozsah charakterizovaný počtom

cestujúcich alebo objemom tovaru a odhadovanou veľkosťou dotknutého železničného podniku

podľa počtu zamestnancov zamestnaných v odvetví železníc.

§ 87

Bezpečnostné povolenie

(1)

Bezpečnostné povolenie je rozhodnutie bezpečnostného orgánu, ktoré je podmienkou

pre správu a prevádzku železničnej infraštruktúry manažérom infraštruktúry.

(2)

Bezpečnostné povolenie obsahuje schválenie systému riadenia bezpečnosti manažéra

infraštruktúry podľa

prílohy č. 10

, ktoré zahŕňa opatrenia prijaté manažérom infraštruktúry na splnenie požiadaviek

nevyhnutných na bezpečné projektovanie, údržbu a prevádzku železničnej infraštruktúry

a na prevádzku systému riadenia a zabezpečenia vlakov a návestenia.

(3)

Bezpečnostný orgán je povinný rozhodnúť o udelení bezpečnostného povolenia najneskôr

do štyroch mesiacov odo dňa doručenia všetkých požadovaných podkladov a doplňujúcich

informácií.

(4)

Bezpečnostné povolenie platí päť rokov. Na žiadosť manažéra infraštruktúry možno

platnosť bezpečnostného povolenia predlžovať vždy najviac o ďalších päť rokov.

(5)

Ak dôjde k podstatnej zmene regulačného rámca v oblasti bezpečnosti železničného

systému, bezpečnostný orgán môže zmeniť niektorú časť bezpečnostného povolenia. Bezpečnostné

povolenie sa musí aktualizovať vždy, keď dôjde k podstatnej zmene železničnej infraštruktúry,

návestenia, zásobovania energiou alebo zásad prevádzky a údržby železničnej infraštruktúry.

Manažér infraštruktúry bezodkladne informuje bezpečnostný orgán o týchto zmenách.

(6)

Ak bezpečnostný orgán zistí, že držiteľ bezpečnostného povolenia už nespĺňa požiadavky,

za ktorých bolo udelené bezpečnostné povolenie, začne konanie o zrušení bezpečnostného

povolenia. V rozhodnutí o zrušení bezpečnostného povolenia sa musí uviesť dôvod zrušenia.

(7)

Bezpečnostný orgán je povinný informovať agentúru o každom udelení, obnovení, zmene,

doplnení alebo zrušení bezpečnostného povolenia do dvoch týždňov odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia. V informácii uvedie názov alebo obchodné meno manažéra infraštruktúry

a adresu sídla, jeho identifikačné číslo a dátum udelenia, rozsah a platnosť bezpečnostného

povolenia, a ak ide o zrušenie bezpečnostného povolenia, aj dôvod zrušenia.

(8)

Príslušné bezpečnostné orgány spolupracujú v prípade bezpečnostných povolení, ktoré

majú byť vydané pre cezhraničnú železničnú infraštruktúru. To platí aj pri výkone

dohľadu v prípade cezhraničnej železničnej infraštruktúry.

§ 88

Bezpečnostný orgán zverejní na svojom webovom sídle podrobné pokyny na získanie bezpečnostného

osvedčenia a bezpečnostného povolenia vrátane zoznamu všetkých potrebných dokumentov,

ktoré sa musia podať so žiadosťou.

§ 89

Školenia personálu

(1)

Bezpečnostný orgán je povinný dohliadnuť na spravodlivý a nediskriminačný prístup

železničných podnikov a manažéra infraštruktúry k školeniu. Takéto školenia personálu

musia poskytovať potrebné vedomosti o železničných tratiach, o prevádzkových predpisoch

a postupoch, o systéme riadenia a zabezpečenia chodu vlakov, posunu a návestenia a

o núdzových postupoch na železničných tratiach, v staniciach a v depách.

(2)

Ak školenia podľa odseku 1 nezahŕňajú skúšky a udeľovanie osvedčení o ich vykonaní,

bezpečnostný orgán dohliada na to, aby železničné podniky a manažéri infraštruktúry

mali možnosť požiadať o skúšky a vydanie osvedčenia o jej vykonaní iné školiace zariadenie,

ktoré takéto služby poskytuje.

(3)

Manažér infraštruktúry a železničný podnik je povinný zabezpečiť školenia na zabezpečenie

odbornej spôsobilosti svojho personálu, ktorý vykonáva úlohy spojené s bezpečnosťou

železničného systému.

(4)

Ak školenie ponúka len jeden železničný podnik alebo manažér infraštruktúry, je povinný

umožniť aj ostatným železničným podnikom a manažérom infraštruktúry prístup k tomuto

školeniu za primeranú a nediskriminačnú cenu založenú na skutočných nákladoch a primeranom

zisku.

(5)

Pri nábore vlakového personálu a personálu, ktorý vykonáva iné dôležité bezpečnostné

úlohy v železničnej infraštruktúre, nový zamestnávateľ môže zohľadniť u nových zamestnancov

všetky predchádzajúce školenia, získanú odbornú spôsobilosť a praktické skúsenosti

získané u predchádzajúceho zamestnávateľa. Na tento účel musí predchádzajúci zamestnávateľ

poskytnúť bývalému zamestnancovi dokumenty preukazujúce absolvovanie školenia, nadobudnutú

odbornú spôsobilosť a získanú prax.

§ 90

Bezpečnostný orgán

(1)

Bezpečnostný orgán

a)

povoľuje uvedenie štrukturálnych subsystémov tvoriacich železničný systém do prevádzky

a kontroluje, či sú riadne prevádzkované a udržiavané v súlade so základnými požiadavkami,

b)

povoľuje uviesť na trh nové železničné vozidlá alebo železničné vozidlá po obnove

alebo modernizácii,

c)

uplatňuje výnimky z určenia osoby zodpovednej za údržbu železničného vozidla,

d)

vydáva bezpečnostné osvedčenia a bezpečnostné povolenia, rozhoduje o ich zmene, aktualizácii,

doplnení, zrušení, odňatí a predĺžení platnosti a kontroluje, či sú splnené v nich

uvedené podmienky a požiadavky a či činnosť manažéra infraštruktúry a železničných

podnikov je v súlade s právom Európskej únie a s národnými bezpečnostnými predpismi,

e)

monitoruje uplatňovanie právnych predpisov v oblasti bezpečnosti železničného systému

a dáva podnety na ich zmenu; na tento účel spolupracuje s manažérom infraštruktúry,

so železničnými podnikmi a so zástupcami ich zamestnancov, ako aj s výrobcami subsystémov

a komponentov, s inými užívateľmi železničnej infraštruktúry a s údržbárskymi podnikmi,

f)

dohliada, aby komponenty spĺňali základné požiadavky,

g)

kontroluje, či prevádzkované železničné vozidlá sú riadne registrované v európskom

registri železničných vozidiel, či údaje vzťahujúce sa na bezpečnosť železničného

systému sú v ňom presné a aktuálne,

h)

dozerá, aby poskytovanie školení a vydávanie osvedčení o ich absolvovaní bolo v súlade

s bezpečnostnými požiadavkami uvedenými v technických špecifikáciách interoperability

alebo v národných bezpečnostných predpisoch,

i)

vykonáva aktívnu výmenu stanovísk a skúseností na úrovni Európskej únie na účely

harmonizácie svojich rozhodovacích kritérií,

j)

dohliada, či manažér infraštruktúry a železničný podnik prijal potrebné opatrenia

na zabezpečenie bezpečnostných odporúčaní z nehody podľa

§ 99 ods. 5

,

k)

uzatvára dohody s bezpečnostnými orgánmi iných členských štátov a s agentúrou podľa

osobitného predpisu

29a

)

a zverejňuje ich na svojom webovom sídle,

l)

vydáva rozhodnutie o bezpečnostných opatreniach podľa

§ 86 ods. 25

,

m)

zabezpečuje predbežné zapojenie podľa osobitného predpisu,

29b

)

ktoré predchádza podaniu žiadosti podľa písmena b) alebo písmena d),

n)

vydáva posúdenia podľa osobitného predpisu.

29c

)

(2)

Bezpečnostný orgán dohliada na dodržiavanie podmienok systému riadenia bezpečnosti

manažéra infraštruktúry a železničného podniku, pričom zohľadní úroveň bezpečnosti

prevádzky subjektov podľa

§ 82

a stredísk odbornej prípravy, ak ich činnosť má dosah na bezpečnosť železničnej prevádzky.

(3)

Na účel dohľadu podľa odseku 2 bezpečnostný orgán uplatňuje zásady ustanovené v spoločných

bezpečnostných metódach a kontroluje, či manažér infraštruktúry a železničný podnik

uplatňujú

a)

systém riadenia bezpečnosti ako celok na účely dohľadu jeho účinnosti,

b)

jednotlivé prvky systému riadenia bezpečnosti, ktoré bezpečnostný orgán považuje

za najrizikovejšie, vrátane prevádzkových činností, poskytovania údržby a materiálu

a využívania dodávateľov na účely dohľadu ich účinnosti,

c)

príslušné spoločné bezpečnostné metódy; to sa vzťahuje aj na osoby zodpovedné za

údržbu železničného vozidla.

(4)

Bezpečnostný orgán vykonáva svoje úlohy podľa odseku 1 otvoreným, nediskriminačným

a transparentným spôsobom. Na ich plnenie je bezpečnostný orgán oprávnený využívať

informácie získané od agentúry a požiadať o technickú pomoc manažéra infraštruktúry,

železničný podnik alebo inú osobu.

(5)

Oprávnenia podľa odseku 1 nemožno preniesť na manažéra infraštruktúry, na železničné

podniky, na subjekt, ktorý si objednáva projektovanie, výstavbu, obnovu alebo modernizáciu

subsystému, a nemožno ich ani dodávateľsky zadávať iným osobám.

(6)

Kontrolovaný manažér infraštruktúry alebo železničný podnik a subjekty podľa

§ 82

sú povinní poskytnúť bezpečnostnému orgánu a agentúre potrebnú súčinnosť. Pri výkone

kontroly sú povinní umožniť oprávneným osobám bezpečnostného orgánu a agentúre vstup

do svojich prevádzkových priestorov, k zariadeniam a vybaveniu a poskytnúť im na požiadanie

všetky potrebné dokumenty a vysvetlenia. Za porušenie tejto povinnosti je bezpečnostný

orgán oprávnený uložiť poriadkovú pokutu do 3 000 eur; v blokovom konaní do 100 eur.

(7)

V konaniach podľa tohto zákona bezpečnostný orgán umožní účastníkom konania a ostatným

zainteresovaným osobám, aby sa mohli vyjadriť k podkladu rozhodnutia.

(8)

Ak tento zákon neustanovuje inak, na vykonávanie kontroly podľa odseku 7 sa primerane

použijú základné pravidlá kontrolnej činnosti.

30

)

(9)

Ak bezpečnostný orgán vykonáva za odplatu činnosti pre agentúru alebo bezpečnostný

orgán iného členského štátu podľa osobitného predpisu,

29a

)

príjmy z tejto činnosti

30a

)

môže použiť prostredníctvom samostatného účtu

30b

)

na úhradu mzdových výdavkov a s tým súvisiaceho poistného a príspevkov do poisťovní

a na nákup tovarov a služieb súvisiacich s výkonom tejto činnosti.

§ 91

Výročná správa

(1)

Bezpečnostný orgán každoročne do 30. septembra posiela agentúre výročnú správu o

svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok a zverejní ju na svojom webovom sídle.

(2)

Výročná správa obsahuje údaje

a)

o vývoji bezpečnosti železničného systému, vrátane súhrnu bezpečnostných indikátorov

podľa

prílohy č. 8

,

b)

o významných zmenách v národných bezpečnostných predpisoch a v regulácii bezpečnosti

železničného systému,

c)

o stave bezpečnostného osvedčovania a bezpečnostného povoľovania,

d)

o výsledkoch a skúsenostiach z vykonaných kontrol v podnikoch manažérov infraštruktúry

a v železničných podnikoch vrátane počtu vykonaných kontrol,

e)

o uplatnených výnimkách z určenia osoby zodpovednej za údržbu železničného vozidla

pri povolení jeho prevádzky,

f)

o skúsenostiach železničných podnikov a manažéra infraštruktúry s uplatňovaním spoločných

bezpečnostných metód.

§ 91a

Ustanovenia

§ 82 až 91

sa nevzťahujú na

a)

siete električkových dráh a električky, ktoré sa používajú na týchto sieťach,

b)

siete špeciálnych dráh funkčne oddelené od železničného systému a koľajové vozidlá,

ktoré sa v týchto sieťach používajú,

c)

železničné infraštruktúry v súkromnom vlastníctve a železničné vozidlá, ktoré sa

používajú len na týchto infraštruktúrach a slúžia pre ich vlastníkov na prevádzku

nákladnej dopravy, vrátane vlečiek,

d)

železničné infraštruktúry a železničné vozidlá určené na miestne, historické alebo

turistické účely.

Vyšetrovanie nehôd a mimoriadnych udalostí

§ 92

Druhy nehôd a mimoriadne udalosti

(1)

Nehodami sú vážne nehody, menšie nehody a incidenty, na ktorých sa podieľalo pohybujúce

sa železničné vozidlo s následkami podľa odseku 2.

(2)

Na účely tohto zákona

a)

vážnou nehodou sa rozumie každá zrážka alebo vykoľajenie vlakov, ktorej následkom

je najmenej jedna usmrtená osoba, alebo najmenej päť ťažko zranených osôb, alebo rozsiahle

poškodenie železničných vozidiel, železničnej infraštruktúry, životného prostredia

alebo majetku tretích osôb, ako aj iná podobná nehoda so zjavnými dôsledkami na bezpečnosť

železničného systému alebo na riadenie bezpečnosti,

b)

menšou nehodou sa rozumie neželaná alebo neúmyselná náhla udalosť alebo špecifický

reťazec zoskupenia takých udalostí, ktoré majú za následok najviac štyri ťažko zranené

osoby, spôsobenie väčšej škody

30c

)

na železničných vozidlách a železničnej infraštruktúre, na životnom prostredí alebo

na majetku tretích osôb; členia sa na tieto kategórie

1.

zrážka vlakov,

2.

vykoľajenie vlakov,

3.

nehoda vlaku na úrovňovom križovaní dráhy s pozemnou komunikáciou,

4.

ujma na zdraví zapríčinená pohybujúcim sa železničným vozidlom,

5.

požiar a

6.

iné nehody,

c)

incidentom sa rozumie iná udalosť než je vážna alebo menšia nehoda, ktorá súvisí

s prevádzkou vlaku a ohrozila bezpečnosť prevádzky, ale pri ktorej nedošlo k následkom

uvedeným v písmenách a) a b),

d)

príčinou nehody sa rozumie konanie alebo opomenutie osôb, udalosť, okolnosť alebo

ich kombinácia, ktoré viedli k nehode,

e)

rozsiahlym poškodením podľa písmena a) sa rozumie materiálna škoda, ktorú vyšetrovací

orgán bezprostredne po nehode odhadol celkovo najmenej na dva milióny eur.

(3)

Mimoriadnou udalosťou na účely tohto zákona je náhla udalosť alebo reťazec takýchto

udalostí, ktoré nemajú pôvod v prevádzke železničnej infraštruktúry, ani v železničnej

doprave, ale ktoré majú rovnaké následky ako nehody, najmä zatopenie alebo podmytie

dráhy, úder blesku, zasypanie železničnej trate, pád lietadla na vlak.

(4)

Na vyšetrovanie mimoriadnych udalostí sa vzťahujú ustanovenia o vyšetrovaní nehôd.

§ 93

Ohlasovacia povinnosť

(1)

Manažér infraštruktúry a železničný podnik sú povinní okamžite po zistení ohlásiť

nehodu alebo mimoriadnu udalosť koordinačnému stredisku integrovaného záchranného

systému, vyšetrovaciemu orgánu a Policajnému zboru; to neplatí, ak ide o incident

a mimoriadnu udalosť s významom incidentu. Mimoriadnu udalosť s významom incidentu

ohlasujú Policajnému zboru len vtedy, ak je následkom ľudskej činnosti.

(2)

V ohlásení podľa odseku 1 uvedú nevyhnutné údaje potrebné na začatie záchranných

prác, najmä miesto, čas, druh, následky a iné známe okolnosti.

§ 94

Povinnosti po nehode

(1)

Do príchodu záchranných zložiek a Policajného zboru možno zasahovať do vrakov a meniť

pôvodný stav na mieste len v rozsahu nevyhnutnom na vyslobodenie osôb bezprostredne

ohrozených na živote, na zabránenie šírenia požiaru, vzniku ekologickej havárie alebo

ďalších škôd na zdraví, na majetku a na životnom prostredí; na obnovenie prevádzky

len vtedy, ak sa tým podstatne nezasiahne do vrakov alebo nezmení podstatne pôvodný

stav na mieste.

(2)

Ak sa v záujme úkonov podľa odseku 1 odstráni prekážka, časť trosiek alebo vrak alebo

zmení pôvodný stav na mieste pred príchodom Policajného zboru, manažér infraštruktúry

a železničný podnik sú povinní zadokumentovať pôvodný stav náčrtkom, videozáznamom,

fotografiami, zabezpečením nájdených vecí alebo iným opatrením, ktoré umožní zistiť

skutočný stav a okolnosti dôležité pre vyšetrovanie.

(3)

Manažér infraštruktúry a železničný podnik sú povinní bezprostredne po ohlásení miesto

nehody alebo mimoriadnej udalosti zaistiť pred vstupom iných osôb, zabezpečiť odsun

cestujúcich a prepravovaných zvierat z miesta nehody alebo mimoriadnej udalosti a

zadokumentovať pôvodný stav, začať vlastné vyšetrovanie a poskytovať potrebnú súčinnosť

záchranným zložkám, Policajnému zboru a vyšetrovaciemu orgánu.

(4)

Železničný podnik po vážnej nehode poskytne poškodeným pomoc podľa osobitného predpisu

30d

)

vrátane pomoci pri podávaní sťažností, pričom využije prostriedky komunikácie s ich

rodinami, ako aj psychologickú podporu poškodených a ich rodinných príslušníkov.

§ 95

Vyšetrovacia povinnosť

(1)

Vyšetrovací orgán vyšetruje príčiny a okolnosti vzniku vážnych nehôd, ku ktorým došlo

v železničnej infraštruktúre a majú dosah na bezpečnosť systému.

(2)

Vyšetrovací orgán môže vyšetrovať aj menšiu nehodu alebo mimoriadnu udalosť, vrátane

technických porúch v štrukturálnych subsystémoch alebo v komponentoch, ak by ich opakovanie

mohlo pri nepatrne zmenených podmienkach viesť k vážnej nehode. Pritom by mal zohľadniť

a)

vážnosť nehody alebo mimoriadnej udalosti,

b)

či nehoda alebo mimoriadna udalosť tvorí súčasť opakujúcich sa udalostí alebo reťazca

súvisiacich udalostí, ktoré by mohli ohroziť celý železničný systém,

c)

či nehoda alebo mimoriadna udalosť má vplyv aj na bezpečnosť železničného systému

Európskej únie a

d)

požiadavky a návrhy manažéra infraštruktúry, železničných podnikov, bezpečnostného

orgánu alebo orgánov iných členských štátov.

(3)

Vyšetrovanie nehôd a mimoriadnych udalostí (ďalej len „vyšetrovanie“) vyšetrovacím

orgánom nezbavuje manažéra infraštruktúry a železničný podnik povinnosti zisťovať

ich príčinu vo vlastnej prevádzke a medzi vlastnými zamestnancami s cieľom prijať

opatrenia na prevenciu opakovania nehody alebo opatrenia na celkové zvýšenie úrovne

bezpečnosti železničného systému. Manažér infraštruktúry a železničný podnik zo zisťovania

príčin nehody vypracujú správu podľa

prílohy č. 12

a zašlú ju vyšetrovaciemu orgánu a bezpečnostnému orgánu. Ak sa na vzniku nehody

podieľali oba subjekty podľa druhej vety, môžu vypracovať spoločnú správu.

§ 96

Vyšetrovanie nehôd a mimoriadnych udalostí

(1)

Vyšetrovaním sa na účely tohto zákona rozumie postup, ktorý zahŕňa zhromažďovanie

a analýzu informácií o nehode alebo o mimoriadnej udalosti, vypracovanie záverečnej

správy s uvedením záverov a zistenia príčin nehody alebo pôvodu mimoriadnej udalosti,

ako aj vypracovanie bezpečnostných odporúčaní pre manažéra infraštruktúry a pre železničný

podnik. Cieľom vyšetrovania je prevencia nehôd a možnosti ďalšieho zvýšenia úrovne

bezpečnosti železničného systému a nie zaoberať sa otázkami viny a právnej zodpovednosti

konkrétnych osôb.

(2)

Rozsah vyšetrovania, osobu vyšetrovateľa alebo zloženie vyšetrovacej komisie, ako

aj postup, ktorý sa má použiť pri vyšetrovaní, určí vyšetrovací orgán s prihliadnutím

na cieľ a zásady prevencie nehôd a na poznatky z predchádzajúcich nehôd a mimoriadnych

udalostí, ktoré možno využiť na zvýšenie úrovne bezpečnosti železničného systému.

(3)

Vyšetrovanie sa vykonáva nezávisle na vyšetrovaní, ktoré uskutočňuje Policajný zbor

alebo iný orgán zaoberajúci sa otázkami viny a zodpovednosti konkrétnych osôb (ďalej

len „policajné vyšetrovanie“), a na vyšetrovaní, ktoré uskutočňuje manažér infraštruktúry

a železničný podnik.

(4)

Ten, kto uskutočňuje policajné vyšetrovanie, môže požiadať vyšetrovací orgán o vyšetrenie

aj iného prípadu v železničnej infraštruktúre, než je nehoda. Vyšetrovací orgán môže

takej požiadavke vyhovieť, ak takéto vyšetrovanie neohrozí vyšetrovanie vážnej nehody

alebo nezávislosť jeho vyšetrovania. To isté platí, ak o vyšetrenie nehody požiada

iný štátny orgán.

§ 97

Vyšetrovateľ

(1)

Vyšetrovateľom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba poverená vyšetrovacím

orgánom, aby zodpovedala za organizáciu, uskutočnenie a kontrolu vyšetrovania. Ak

bola na vyšetrovanie zostavená vyšetrovacia komisia, úlohy vyšetrovateľa je povinný

zabezpečovať jej predseda.

(2)

Vyšetrovateľovi sa umožní vykonávať úlohy podľa tohto zákona čo najúčinnejším spôsobom

a v čo najkratšom čase. Najmä sa mu umožní

a)

prístup na miesto nehody alebo mimoriadnej udalosti, ako aj prístup k železničným

vozidlám, k železničnej trati a k zariadeniam na riadenie a zabezpečenie chodu vlakov

a na návestenie,

b)

okamžité zaznamenanie dôkazov a odobratie vzoriek z trosiek alebo z vraku železničných

vozidiel, zariadení a komponentov na účely ich preskúmania a analýzy,

c)

prístup k obsahu záznamových zariadení a využitie takého obsahu na účely vyšetrovania,

d)

prístup k výsledkom prehliadok tiel obetí a k lekárskym nálezom a k lekárskym správam

a pitevným protokolom,

e)

prístup k výsledkom vyšetrovania vlakového personálu a ostatných železničných zamestnancov,

ktorí boli účastníkmi nehody alebo mimoriadnej udalosti,

f)

vypočutie zúčastneného železničného personálu a svedkov,

g)

prístup k všetkým údajom, informáciám a záznamom, ktoré má manažér infraštruktúry,

dotknutý železničný podnik, osoba zodpovedná za údržbu železničného vozidla alebo

bezpečnostný orgán a sú dôležité pre vyšetrovanie.

(3)

Vyšetrovateľ a prizvané osoby pri výkone svojich úloh konajú nezávisle a majú oprávnenia

bez súhlasu inej osoby vstupovať na miesto nehody alebo mimoriadnej udalosti, k troskám

železničných vozidiel a k zariadeniam železničnej infraštruktúry a požadovať vysvetlenie

od osôb, ktoré môžu svojou výpoveďou prispieť k vyšetrovaniu. Prizvané osoby konajú

len v rozsahu úloh určených vyšetrovateľom. Subjekty zúčastnené na nehode alebo na

mimoriadnej udalosti sú povinné vyšetrovateľom a prizvaným osobám poskytnúť požadované

informácie, dokumenty a dôkazové materiály.

(4)

Prístup k úkonom podľa odseku 2 majú aj osoby poverené manažérom infraštruktúry a

železničného podniku zisťovaním príčin nehody a mimoriadnej udalosti.

§ 98

Postup vyšetrovania

(1)

Vyšetrovací orgán je príslušný na vyšetrovanie nehôd na území Slovenskej republiky.

Ak nie je možné zistiť, či sa nehoda stala na území Slovenskej republiky alebo v inom

členskom štáte, alebo ak k nej došlo na zariadení alebo v blízkosti zariadenia na

spoločnej štátnej hranici s iným členským štátom, vyšetrovací orgán sa s vyšetrovacím

orgánom iného členského štátu dohodne, ktorý z nich uskutoční vyšetrovanie, alebo

sa dohodnú na spoločnom vyšetrovaní. Ak sa dohodnú, že vyšetrovanie uskutoční vyšetrovací

orgán, umožní vyšetrovaciemu orgánu iného členského štátu zúčastniť sa vyšetrovania

a zabezpečí mu neobmedzený prístup k výsledkom vyšetrovania.

(2)

Ak sa na nehode podieľal železničný podnik, ktorý má sídlo v inom členskom štáte

alebo ktorému udelil licenciu orgán v inom členskom štáte, alebo ak sa na nehode podieľalo

železničné vozidlo, ktoré je registrované alebo na ktorom sa vykonáva údržba v inom

členskom štáte, vyšetrovací orgán vyzve vyšetrovací orgán tohto iného členského štátu

na účasť na vyšetrovaní, ak je to potrebné. Vyzvanému vyšetrovaciemu orgánu sa zabezpečí

prístup k potrebným informáciám a udelia sa mu právomoci nevyhnutné na to, aby mohol

v prípade potreby pomáhať pri zhromažďovaní dôkazov. To nevylučuje spoluprácu vyšetrovacieho

orgánu s vyšetrovacím orgánom iného členského štátu na základe dohody aj za iných

okolností.

(3)

Vyšetrovanie sa musí uskutočňovať čo najotvorenejším spôsobom tak, aby sa všetci

zúčastnení mohli vyjadriť počas vyšetrovania a aby mali prístup k výsledkom vyšetrovania.

Dotknutý manažér infraštruktúry, železničný podnik, bezpečnostný orgán, agentúra,

poškodení, rodinní príslušníci obetí, vlastníci poškodeného majetku, výrobcovia, záchranné

služby, ako aj zástupcovia zamestnancov a užívatelia železničného systému sa majú

možnosť vyjadrovať počas vyšetrovania. Poškodení a ich rodinní príslušníci majú právo

byť primerane informovaní o priebehu vyšetrovania.

(4)

Vyšetrovací orgán vedie vyšetrovanie tak, aby v čo najkratšom možnom čase skončil

vyšetrovanie na mieste nehody a umožnil železničnému podniku odstrániť poškodené železničné

vozidlá a manažérovi infraštruktúry čo najskôr obnoviť prevádzku železničnej infraštruktúry

pre železničnú dopravu.

(5)

Vyšetrovací orgán je povinný informovať agentúru o začatí vyšetrovania do jedného

týždňa od začatia vyšetrovania. Informácia musí obsahovať dátum, čas a miesto nehody,

ako aj jej druh a následky z hľadiska počtu obetí na životoch, počtu zranených a rozsahu

škody.

§ 99

Správy z vyšetrovania

(1)

Z každého vyšetrovania nehody vypracuje vyšetrovateľ správu. V správe uvedie ciele

vyšetrovania a podľa možnosti aj odporúčania týkajúce sa bezpečnosti železničného

systému. Obsah a rozsah správy z vyšetrovania musí zodpovedať druhu a závažnosti nehody

a významu zistení. Správa vyšetrovateľa je podkladom na vypracovanie záverečnej správy

vyšetrovacieho orgánu v súlade s osobitným predpisom.

30e

)

(2)

Vyšetrovací orgán vydá záverečnú správu z vyšetrovania v čo možno najkratšom čase,

najneskôr do 12 mesiacov od nehody. Ak nie je možné záverečnú správu vydať v lehote

podľa prvej vety, vyšetrovací orgán uverejní predbežné vyhlásenie aspoň raz ročne,

v ktorom uvedie dosiahnuté zistenia, ktoré je možné zverejniť pri vyšetrovaní, a otvorené

otázky v oblasti bezpečnosti.

(3)

Záverečná správa obsahuje najmä

a)

opis udalosti a jej následkov s uvedením miesta a času udalosti,

b)

záznam z vyšetrovania vrátane posúdenia systému riadenia bezpečnosti, uplatňovaných

pravidiel a právnych predpisov, funkčnosti železničných vozidiel a technických zariadení,

organizácie ľudských zdrojov, dokumentáciu o systéme prevádzky a predchádzajúcich

nehôd alebo incidentov podobného charakteru,

c)

rozbor a určenie príčin udalosti a ju ovplyvňujúcich faktorov týkajúcich sa konania

zúčastnených osôb, stavu železničných vozidiel alebo technických zariadení, odbornej

spôsobilosti personálu, postupov prevádzky a údržby, podmienok regulačného rámca a

uplatňovania systému riadenia bezpečnosti.

(4)

Vyšetrovací orgán poskytne záverečnú správu s odporúčaniami na zvýšenie bezpečnosti

železničného systému bezpečnostnému orgánu a na základe dožiadania je povinný ju poskytnúť

aj Policajnému zboru. O obsahu záverečnej správy informuje manažéra infraštruktúry,

dotknuté železničné podniky, bezpečnostný orgán, agentúru, dotknuté subjekty v iných

členských štátoch, poškodených, rodinných príslušníkov obetí, vlastníkov poškodeného

majetku, výrobcov, záchranné služby, ako aj zástupcov zamestnancov a užívateľov železničného

systému.

(5)

Bezpečnostné odporúčania uvedené v záverečnej správe z vyšetrovania sú adresované

bezpečnostnému orgánu a podľa obsahu, aj agentúre a iným orgánom a zainteresovaným

osobám v Slovenskej republike a v iných členských štátoch. Bezpečnostný orgán je povinný

prijať opatrenia na zabezpečenie primeraného zohľadnenia bezpečnostných odporúčaní

a na zabezpečenie ich uplatňovania.

(6)

Bezpečnostné odporúčanie nesmie utvárať prezumpciu viny alebo zodpovednosti konkrétnej

osoby za nehodu.

(7)

Bezpečnostný orgán, agentúra a iné orgány a osoby, ktorým bolo adresované bezpečnostné

odporúčanie, sú povinné najmenej raz ročne informovať vyšetrovací orgán o opatreniach

prijatých alebo plánovaných na základe bezpečnostného odporúčania.

(8)

Vyšetrovací orgán každoročne do 30. septembra zverejňuje na svojom webovom sídle

výročnú správu o vyšetrovaniach vykonaných v predchádzajúcom kalendárnom roku, o vydaných

bezpečnostných odporúčaniach a o opatreniach prijatých v súlade s vydanými predchádzajúcimi

odporúčaniami.

(9)

Vyšetrovací orgán posiela agentúre kópie záverečnej správy z vyšetrovania podľa odseku

2 a výročnej správy podľa odseku 8.

§ 100

Vyšetrovací orgán

(1)

Vyšetrovací orgán je stály orgán určený na vyšetrovanie nehôd a mimoriadnych udalostí,

ktorý musí

a)

mať stále k dispozícii aspoň jedného vyšetrovateľa spôsobilého okamžite začať vyšetrovanie,

b)

byť organizačne a právne nezávislý na manažérovi infraštruktúry, na železničných

podnikoch, na orgánoch a na iných osobách, ktorých záujmy by mohli byť v rozpore s

úlohami vyšetrovacieho orgánu, a

c)

byť funkčne oddelený od bezpečnostného orgánu a od regulačného orgánu.

(2)

Manažér infraštruktúry, železničný podnik a bezpečnostný orgán sú povinní ihneď ohlásiť

nehodu alebo mimoriadnu udalosť vyšetrovaciemu orgánu a poskytnúť mu všetky potrebné

informácie. Vyšetrovací orgán musí bezodkladne urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyšetrovanie

mohlo začať, a najneskôr do dvoch mesiacov od prijatia ohlásenia rozhodnúť, či bude

vykonávať vyšetrovanie.

(3)

Vyšetrovací orgán poskytne na vyšetrovanie každej nehody vhodné prostriedky zahŕňajúce

prevádzkové a technické posudky potrebné na vyšetrovanie. Posudok môže získať z vlastnej

činnosti alebo obstarať v závislosti od povahy nehody.

(4)

Vyšetrovací orgán spolupracuje na vyšetrovaní s vyšetrovacími orgánmi iných členských

štátov. Vyšetrovací orgán je povinný podľa možností vyhovieť dožiadaniam vyšetrovacích

orgánov iných členských štátov alebo agentúre a poskytnúť požadovanú súčinnosť, najmä

poskytnúť údaje, odborné posudky alebo vykonať technické kontroly, analýzy alebo hodnotenia.

(5)

Vyšetrovací orgán sa zúčastňuje na spolupráci s agentúrou a s vyšetrovacími orgánmi

iných členských štátov, najmä na aktívnej výmene stanovísk a skúseností z vyšetrovania

na účely rozvoja spoločných vyšetrovacích metód, vypracovania spoločných zásad sledovania

realizácie bezpečnostných odporúčaní a prispôsobenia vývoja vyšetrovania technickému

a vedeckému pokroku.

ŠIESTA ČASŤ

ŠTÁTNA SPRÁVA

§ 101

Orgány verejnej správy

Orgánmi verejnej správy vo veciach dráh sú

a)

ministerstvo,

b)

Dopravný úrad

31aa

)

(ďalej len „úrad“) a

c)

vyšší územný celok.

§ 102

Ministerstvo

(1)

Ministerstvo

a)

riadi a kontroluje výkon štátnej správy vo veciach dráh, okrem úloh, ktoré má úrad

ako regulačný orgán a bezpečnostný orgán vo veciach železničných dráh a lanových dráh,

b)

poveruje osoby výkonom štátneho dozoru, vydáva im preukazy, vedie evidenciu vydaných

preukazov,

c)

je vyšetrovacím orgánom, ak ide o nehody a mimoriadne udalosti, ku ktorým došlo na

železničných dráhach, na špeciálnych dráhach a lanových dráhach,

d)

je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní rozhoduje vyšší územný

celok,

e)

navrhuje, ktoré železničné trate železničného systému alebo nové železničné trate

vo výstavbe majú byť súčasťou systému transeurópskych železníc,

f)

určuje, ktoré železničné trate sú hlavné a ktoré vedľajšie a ich určenie zverejňuje

na svojom webovom sídle,

g)

rozhoduje o uplatnení základných požiadaviek na železničný systém, ktorého železničné

trate nie sú súčasťou systému transeurópskych železníc a budú predmetom modernizácie

alebo obnovy, a v prípade výstavby nových železničných tratí, ktoré budú súčasťou

železničného systému,

h)

rozhoduje na žiadosť navrhovateľa o výnimke z uplatňovania technických špecifikácií

interoperability a v prípadoch podľa

§ 70 ods. 5 písm. a) až c)

a

e)

predkladá žiadosť o schválenie výnimky Európskej komisii,

i)

zastupuje štát, ak ide o nadobúdanie dráh, ktoré nie sú vo vlastníctve Slovenskej

republiky, a pri uzavieraní zmlúv s manažérom infraštruktúry,

j)

rozhoduje po dohode s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky o zrušení železničnej

trate,

k)

rozhoduje po dohode s úradom, ktorú časť subsystému navrhne ako špecifický prípad,

podľa

§ 70 ods. 4

,

l)

posiela Európskej komisii dokumentáciu a projekty k uplatňovanej výnimke z technickej

špecifikácie interoperability,

m)

rozhoduje a zverejňuje, ktoré európske špecifikácie sa použijú na posudzovanie zhody

subsystémov a komponentov, ak nie je platná technická špecifikácia interoperability,

n)

oznamuje národné bezpečnostné predpisy a ich zmeny agentúre a Európskej komisii,

uverejňuje ich na svojom webovom sídle, rozvíja právny rámec v oblasti bezpečnosti

železničnej dopravy a dohliada na dodržiavanie národných bezpečnostných predpisov,

o)

uskutočňuje všetky notifikácie vyplývajúce z tohto zákona a z právne záväzných aktov

Európskej únie v železniciach, okrem tých, ktoré sú týmto zákonom zverené úradu ako

bezpečnostnému orgánu alebo regulačnému orgánu,

p)

dohliada na to, aby obsah poskytovaného školenia personálu a prípadné udeľovanie

potvrdení vzdelávacieho zariadenia bolo v súlade s bezpečnostnými požiadavkami určenými

v technických špecifikáciách interoperability alebo v národných bezpečnostných predpisoch,

q)

poveruje právnické osoby

1.

vzdelávaním a overovaním odbornej spôsobilosti zamestnancov prevádzkovateľov dráh,

dráhových podnikov a iných osôb zúčastnených na prevádzke dráhy, okrem prevádzkovateľov

lanových dráh a prevádzkovateľov určených technických zariadení, a to po splnení podmienok

uvedených v osobitnom predpise,

31ab

)

2.

posudzovaním zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti zamestnancov prevádzkovateľov

dráh a dráhových podnikov po splnení podmienok uvedených v osobitnom predpise,

31ab

)

3.

overovaním technickej spôsobilosti dráhových vozidiel na prevádzku,

4.

vykonávaním technických kontrol dráhových vozidiel pred ich uvedením do prevádzky

a počas prevádzky,

5.

vykonávaním skúšok dráhových vozidiel,

6.

posudzovaním zhody subsystémov s vnútroštátnymi predpismi,

7.

vzdelávaním posudzujúcich lekárov a posudzujúcich psychológov zo znalosti rizík príslušnej

pracovnej pozície posudzovanej osoby,

r)

zverejňuje na webovom sídle zoznamy poverených právnických osôb podľa písmena q),

s)

je schvaľovacím orgánom na schvaľovanie typov električiek, trolejbusov a vozidiel

špeciálnej dráhy,

t)

vyjadruje sa ku konceptu a k návrhu Koncepcie územného rozvoja Slovenska,

u)

zabezpečuje činnosť skúšobnej komisie na overovanie osobitnej odbornej spôsobilosti

skúšobných komisárov na vykonávanie technicko-bezpečnostnej skúšky dráhových vozidiel

a na vykonávanie praktickej skúšky uchádzačov o získanie preukazu na vedenie dráhových

vozidiel, vydáva a odoberá skúšobným komisárom osvedčenia skúšobného komisára,

v)

zabezpečuje overovanie odbornej spôsobilosti predsedov skúšobných komisií na overovanie

odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach

elektrických a na zapletanie a opravy oceľových lán a zalievanie lanových koncoviek

a spojok používaných na zariadeniach lanových dráh a vydáva doklad o odbornej spôsobilosti,

w)

ukladá povinnosť prevádzkovateľovi dráhy, dráhovému podniku a ďalším osobám zúčastneným

na prevádzke dráhy alebo na doprave na dráhe vykonať práce, prepravu alebo poskytnúť

technické prostriedky v rozsahu nevyhnutnom na ochranu života a zdravia ľudí a zvierat

a na ochranu majetku a životného prostredia alebo na odstraňovanie následkov nehody

alebo mimoriadnej udalosti a v čase brannej pohotovosti štátu,

x)

poskytuje dotácie zo štátneho rozpočtu alebo z finančných prostriedkov podľa osobitného

predpisu

15ab

)

manažérovi infraštruktúry na prevádzku železničnej infraštruktúry podľa

§

61

,

y)

poskytuje manažérovi infraštruktúry úhrady v súlade so zmluvou uzatvorenou podľa

§ 56 ods. 3

, a to maximálne do výšky limitov výdavkov rozpočtovaných ministerstvom na príslušný

rozpočtový rok,

z)

udeľuje výnimku zo stavebno-technických požiadaviek na projektovanie, výstavbu a

prevádzku dráh a z technických podmienok na konštrukciu a prevádzku dráhových vozidiel,

aa)

je špeciálnym stavebným úradom pre stavby dráh a ich súčastí, pre stavby v obvode

dráhy, ktoré neslúžia na prevádzku dráhy alebo na dopravu na dráhe, pre stavby v ochrannom

pásme dráhy, ktoré slúžia na prevádzku dráhy alebo na dopravu na dráhe a vybavuje

ohlásenia stavieb a stavebných prác podľa Stavebného zákona,

31ad

)

okrem mestských dráh,

ab)

je dotknutým orgánom v konaní o stavebnom zámere, v konaní o zmene alebo zrušení

rozhodnutia o stavebnom zámere a v konaní o overení projektu stavby pre stavby v ochrannom

pásme dráhy, ktoré neslúžia na prevádzkovanie dráhy ani na dopravu na dráhe, okrem

mestských dráh,

ac)

vydáva súhlas na vykonávanie činností v ochrannom pásme dráhy, okrem mestských dráh,

ad)

je dotknutým orgánom štátnej správy pri prerokúvaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie

vrátane jej zmien a doplnkov z hľadiska umiestnenia dráh v území, ich napojení a križovaní

a ich technických a prevádzkových parametrov,

ae)

zisťuje zdroje ohrozovania dráhy a jej súčastí a nariaďuje ich odstránenie, okrem

mestských dráh,

af)

rozhoduje na návrh vlastníka o zrušení vlečky alebo špeciálnej dráhy,

ag)

odníma poverenia vydané podľa písmena q), ak zistí závažné nedostatky alebo ak zistí

rozpor s týmto zákonom,

ah)

rozhoduje na návrh prevádzkovateľa dráhy o názvoch staníc a zastávok a o ich zmenách

okrem názvov zastávok mestských dráh,

ai)

udeľuje súhlas na zriadenie dočasného úrovňového križovania železničnej trate s pozemnou

komunikáciou a úrovňového križovania železničnej trate s pozemnou komunikáciou, ktorý

je podkladom na udelenie výnimky podľa osobitného predpisu.

6

)

(2)

Ministerstvo všeobecne záväznými predpismi ustanoví

a)

stavebno-technický poriadok dráh, v ktorom upraví podrobnosti o stavebno-technických

požiadavkách na projektovanie dráh a na ich výstavbu a prevádzku, o technických parametroch

dráh a o technicko-bezpečnostnej skúške stavieb,

b)

dopravný poriadok dráh, v ktorom upraví podrobnosti o prevádzkovaní jednotlivých

druhov dráh a ich súčastí, o prevádzkovaní dopravy na dráhach o schvaľovaní typu dráhového

vozidla a jeho podstatnej zmeny, o vydávaní a odnímaní technického preukazu dráhového

vozidla, o prevádzke dráhových vozidiel, o technicko-bezpečnostnej skúške dráhových

vozidiel, o technických prehliadkach dráhových vozidiel, o zostavovaní cestovného

poriadku,

c)

špecifikáciu určených technických zariadení a podrobnosti o overovaní a schvaľovaní

spôsobilosti určených technických zariadení na prevádzku na dráhe, o požiadavkách

na zaistenie bezpečnosti prevádzky a obsluhy, o získavaní odbornej spôsobilosti na

činnosti na určených technických zariadeniach a podrobnosti o vykonávaní určených

činností a o požiadavkách na poverovanie právnických osôb podľa

§ 16 ods. 3

,

§ 17 ods. 3

a

§ 18 ods. 2

,

d)

rozsah a druhy lekárskych preventívnych prehliadok a psychologických vyšetrení, podrobnosti

o odbornej príprave, overovaní odbornej spôsobilosti osôb, skúšobnej komisii a o druhu

skúšok, požiadavky na odbornú, zdravotnú a psychickú spôsobilosť osôb vykonávajúcich

činnosti na dráhe a požiadavky na poverovanie právnických osôb podľa odseku 1 písm.

q) prvého a druhého bodu,

e)

podrobnosti o náležitostiach žiadosti na začatie konania o povolenie na prevádzkovanie

dráhy a náležitosti povolenia na prevádzkovanie dráhy,

f)

náležitosti žiadosti o dotáciu podľa

§ 61

, metodológiu výpočtu nákladov a kalkuláciu a podrobnosti o poskytovaní dotácie.

Úrad

§ 103

(1)

Úrad

a)

je bezpečnostným orgánom pre železničné dráhy, špeciálne dráhy a lanové dráhy a pre

železničné vozidlá,

b)

je regulačným orgánom pre železničné dráhy, špeciálne dráhy a lanové dráhy,

c)

vykonáva štátny odborný dozor vo veciach dráh, okrem mestských električkových dráh

a trolejbusových dráh (ďalej len „mestská dráha“), a vykonáva štátny odborný technický

dozor.

(2)

Úrad ďalej

a)

rozhoduje o potrebe nového povolenia na uvedenie subsystému do prevádzky po jeho

modernizácii alebo obnove,

b)

plní úlohy vyplývajúce z postavenia bezpečnostného orgánu vo veciach určených technických

zariadení a určených činností,

c)

vydáva a odníma doklad o odbornej spôsobilosti na revízie, prehliadky, skúšky a obsluhu

určených technických zariadení v prevádzke na dráhe a na kontrolu činností vo zváraní

a nedeštruktívnom skúšaní podľa tohto zákona alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou

je Slovenská republika viazaná,

31ac

d)

overuje odbornú spôsobilosť na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach,

e)

vydáva a zrušuje povolenie na prevádzkovanie dráhy, okrem mestských dráh,

f)

ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom regulačný rámec, v ktorom vymedzí

podrobnosti postupu pri určovaní úhrad, rozsah a podrobnosti uplatňovania princípov

spoplatňovania železničnej infraštruktúry, rozsah a podrobnosti o určovaní primeraného

zisku a ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré sú vynaložené na prevádzku vlaku a

podrobnosti návrhu systému úhrad,

g)

poveruje právnické osoby

1.

posudzovaním technickej dokumentácie a overovaním a schvaľovaním spôsobilosti určených

technických zariadení, posudzovaním zhody, vykonávaním periodických, medziperiodických

a mimoriadnych prehliadok, overovaním spôsobilosti pred uvedením do prevádzky a vykonávaním

dohľadu nad vlastnými podnikovými kontrolami podľa osobitného predpisu,

31ac

)

2.

overovaním splnenia požiadaviek na vykonávanie určených činností,

3.

vzdelávaním a overovaním odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených

technických zariadeniach,

4.

vzdelávaním a overovaním odbornej spôsobilosti zamestnancov prevádzkovateľov lanových

dráh a dráhových podnikov a iných osôb zúčastnených na prevádzke lanových dráh, a

to po splnení podmienok uvedených v osobitnom predpise,

31ab

)

5.

posudzovaním rizík v súlade s osobitným predpisom,

31b

)

h)

zverejňuje na svojom webovom sídle zoznam poverených právnických osôb podľa písmena

g) a informuje ministerstvo o vydaní poverenia na výkon dohľadu nad vlastnými podnikovými

kontrolami podľa písmena g) prvého bodu,

i)

plní úlohy súvisiace so zápisom železničného vozidla do európskeho registra železničných

vozidiel podľa osobitného predpisu,

27

)

j)

prideľuje, mení a zrušuje železničným vozidlám európske evidenčné čísla,

k)

ukladá pokuty za priestupky a iné správne delikty spáchané na železničných dráhach,

na lanových dráhach a na špeciálnych dráhach,

l)

vydáva a odníma preukaz na vedenie železničného vozidla, preukaz na vedenie vozidla

špeciálnej dráhy a preukaz na riadenie chodu lanovej dráhy,

m)

spolupracuje s bezpečnostnými orgánmi členských štátov a s agentúrou; v prípade prípravy

európskej legislatívy konzultuje stanoviská s ministerstvom,

n)

spolupracuje s regulačnými orgánmi členských štátov v oblasti svojej pôsobnosti,

o)

vydáva, mení, zrušuje a odníma povolenia na uvedenie železničného vozidla do prevádzky

alebo na trh a udeľuje povolenia typu železničného vozidla,

p)

schvaľuje, eviduje a vydáva potvrdenie o značke držiteľa železničného vozidla,

q)

určuje všeobecne záväzným právnym predpisom úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre

v rozsahu minimálneho prístupového balíka a prístupu k infraštruktúre spájajúcej servisné

zariadenia,

r)

mení alebo odníma poverenia vydané podľa písmena g), ak zistí závažné nedostatky

alebo ak zistí rozpor s podmienkami, za ktorých boli vydané, alebo rozpor s týmto

zákonom a v prípade poverení vydaných podľa osobitného predpisu,

31ac

)

o zmene alebo odňatí týchto poverení informuje ministerstvo,

s)

odníma dodatočné povolenie na uvedenie železničného vozidla do prevádzky,

t)

vydáva nezáväzné stanovisko posúdenia zhody na účel vymedzenia spôsobu plnenia vnútroštátnych

predpisov,

u)

plní úlohy vnútroštátneho registračného orgánu podľa osobitného predpisu.

27a

)

§ 105

Vyšší územný celok

(1)

Vyšší územný celok ako prenesený výkon štátnej správy

a)

plní úlohy vyplývajúce z postavenia bezpečnostného orgánu a regulačného orgánu voči

prevádzkovateľom mestských dráh,

b)

plní úlohy vyplývajúce z postavenia vyšetrovacieho orgánu pre nehody a mimoriadne

udalosti, ku ktorým došlo na mestských dráhach,

c)

vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre stavby mestských dráh a pre stavby

v ich ochrannom pásme, ktoré slúžia prevádzke dráhy alebo doprave na nej,

d)

zisťuje zdroje ohrozovania mestských dráh a nariaďuje ich odstránenie,

e)

vykonáva štátny odborný dozor na mestských dráhach,

f)

vydáva a zrušuje povolenie na prevádzkovanie mestských dráh,

g)

vydáva súhlas na činnosti v ochrannom pásme mestských dráh,

h)

vydáva a odníma preukaz na vedenie dráhového vozidla mestskej dráhy,

i)

rozhoduje o zrušení mestskej dráhy,

j)

prejednáva priestupky podľa stavebných predpisov

32

)

vo veciach stavby mestských dráh,

k)

ukladá pokuty za priestupky podľa

§ 108

a za iné správne delikty, ku ktorým došlo v mestských dráhach podľa

§ 109

a podľa stavebných predpisov.

33

)

(2)

Miestne príslušným správnym orgánom je vyšší územný celok, v ktorého územnom obvode

je mestská dráha.

(3)

Vyššie územné celky sa vyjadrujú k návrhu cestovného poriadku siete z hľadiska potrieb

základnej dopravnej obslužnosti regiónu.

Štátny dozor

§ 106

(1)

Štátny dozor na dráhach sa vykonáva ako štátny odborný dozor a ako štátny odborný

technický dozor.

(2)

Výkonom štátneho odborného dozoru sa zisťuje, či

a)

prevádzkovatelia dráh dodržiavajú podmienky a plnia povinnosti podľa tohto zákona

a vykonávacích predpisov, najmä či prevádzkujú dráhu podľa povolenia,

b)

manažér infraštruktúry a železničné podniky plnia úlohy podľa národných bezpečnostných

predpisov, systému riadenia bezpečnosti, technických špecifikácií interoperability,

spoločnej bezpečnostnej metódy hodnotenia a posudzovania rizík, bezpečnostného osvedčenia

a bezpečnostného povolenia,

c)

prevádzkovatelia dráh, dráhové podniky, certifikačné orgány, osoby zodpovedné za

údržbu železničného vozidla, odosielatelia a príjemcovia tovaru a iné osoby zúčastnené

na doprave na dráhe, na vykládke a nakládke tovaru, na údržbe a opravách dráhových

vozidiel plnia povinnosti podľa tohto zákona a národných bezpečnostných predpisov,

d)

prevádzkovatelia servisných zariadení dodržiavajú podmienky a plnia povinnosti podľa

tohto zákona.

(3)

Výkonom štátneho odborného technického dozoru sa zisťuje, či

a)

určené technické zariadenia spĺňajú požiadavky na technickú bezpečnosť a či sú spôsobilé

na bezpečnú prevádzku,

b)

určené činnosti zabezpečujú fyzické osoby alebo právnické osoby na základe a v rozsahu

udeleného oprávnenia a

c)

revízie, prehliadky, prekládky, skúšky a obsluhu určených technických zariadení v

prevádzke, zapletanie a opravy oceľových lán a zalievanie lanových koncoviek a spojok

používaných na zariadeniach lanových dráh a kontrolu činností vo zváraní a v nedeštruktívnom

skúšaní vykonávajú fyzické osoby s platným dokladom o odbornej spôsobilosti podľa

§ 18

,

d)

prevádzkovatelia určených technických zariadení dodržiavajú podmienky na uvádzanie

týchto zariadení do prevádzky a na prevádzku, obsluhu, údržbu a opravy týchto zariadení

a na overovanie spôsobilosti určených technických zariadení.

§ 107

(1)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, na výkon štátneho dozoru a na oprávnenia a povinnosti

osôb poverených výkonom štátneho dozoru a kontrolovaných osôb vykonávajúcich činnosti,

ktoré sú predmetom kontroly (ďalej len „kontrolovaná osoba“), sa vzťahujú základné

pravidlá kontrolnej činnosti.

34

)

(2)

Štátny dozor vykonávajú zamestnanci ministerstva, úradu a vyššieho územného celku,

ktorým ministerstvo podľa

§ 102 ods. 1 písm. b)

vydalo preukaz (ďalej len „poverené osoby“). O vydanie preukazu žiada zamestnávateľ

poverenej osoby, ktorý v žiadosti uvedie údaje zamestnanca a priloží podklady potrebné

na vydanie preukazu. Preukaz obsahuje údaje o jeho držiteľovi a o rozsahu poverenia.

(3)

Poverené osoby sa pri výkone štátneho dozoru preukazujú preukazom vydaným ministerstvom;

samostatné písomné poverenie na vykonanie kontroly nie je potrebné. Na výkone štátneho

dozoru sa môžu zúčastňovať ako prizvané osoby zamestnanci iných orgánov, právnické

osoby alebo fyzické osoby.

(4)

Osoba podľa odseku 1 je pri výkone štátneho dozoru oprávnená

a)

vstupovať na pozemky, do priestorov dráhy a jej súčastí a do dráhových vozidiel kontrolovanej

osoby,

b)

požadovať od kontrolovanej osoby predloženie dokumentácie, dokladov, evidencií, odborných

posudkov a iných listín potrebných na preukázanie a posúdenie technickej bezpečnosti

a spôsobilosti určených technických zariadení, bezpečnosti prevádzky dráhy a bezpečnosti

dopravy na dráhe a vysvetlenia od zamestnancov kontrolovanej osoby,

c)

nazerať do dokumentácie, dokladov a evidencií a ostatných písomností podľa písmena

b), robiť si z nich výpisy a požadovať od kontrolovanej osoby bezodplatné vyhotovenie

kópií,

d)

nariadiť odstránenie zistených nedostatkov a na tento účel určiť primeranú lehotu,

e)

bezplatne použiť oznamovacie a telekomunikačné zariadenia a prostriedky informačnej

technicky kontrolovanej osoby a použiť bezplatnú prepravu vo verejnej osobnej doprave,

f)

vyzvať osobu, ktorá vedie drezinu a osobu vykonávajúcu činnosti, ktoré sú dôležité

z hľadiska bezpečnosti prevádzkovania dráhy a dopravy na dráhe, aby sa podrobila vyšetreniu,

či nie je pod vplyvom alkoholu, inej návykovej látky alebo lieku, ktorý môže znížiť

jej schopnosť bezpečne viesť drezinu alebo vykonávať činnosti, ktoré sú dôležité z

hľadiska bezpečnosti prevádzkovania dráhy a dopravy na dráhe.

34a

)

(5)

Kontrolovaná osoba je povinná

a)

umožniť osobe podľa odseku 1 výkon štátneho dozoru a poskytnúť jej súčinnosť podľa

odseku 4,

b)

odstrániť v určenej lehote nedostatky zistené poverenou osobou a ich odstránenie

ohlásiť orgánu štátneho dozoru.

(6)

Ak osoba vykonávajúca štátny dozor zistí porušenie povinnosti alebo iný nedostatok

v činnosti kontrolovanej osoby, vypracuje protokol. Protokol doručí kontrolovanej

osobe a nariadi jej, aby v určenej lehote odstránila zistené porušenie povinnosti

alebo zistený iný nedostatok.

(7)

Poriadkovú pokutu

35

)

možno uložiť do 1000 eur; v blokovom konaní do 100 eur.

§ 108

Priestupky

(1)

Priestupku sa dopustí ten, kto

a)

vykonáva v obvode železničnej dráhy alebo v ochrannom pásme železničnej dráhy zakázanú

alebo nepovolenú činnosť, alebo činnosť, ktorá ohrozuje prevádzku dráhy alebo bezpečnosť

a plynulosť dopravy na dráhe,

b)

vysadí, pestuje, neudržiava alebo na výzvu bezpečnostného orgánu neokliesni alebo

neodstráni v obvode dráhy stromy a kry, ktoré ohrozujú prevádzku dráhy alebo bezpečnosť

a plynulosť dopravy na dráhe,

c)

poškodí teleso dráhy, poškodí alebo odcudzí súčasť dráhy alebo naruší funkciu oznamovacieho,

zabezpečovacieho alebo telekomunikačného zariadenia dráhy,

d)

vykonáva určené činnosti alebo iné činnosti vyžadujúce odbornú spôsobilosť, zdravotnú

spôsobilosť a psychickú spôsobilosť bez potrebného platného osvedčenia o tejto spôsobilosti,

alebo tieto činnosti vykonáva pod vplyvom látky znižujúcej zmyslovú schopnosť alebo

pohybovú schopnosť alebo v stave pracovnej neschopnosti alebo ak sa odmietne podrobiť

dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu na zistenie, či nie je pod vplyvom takejto

látky, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

e)

prechádza cez dráhu mimo určeného priestoru priechodu alebo priecestia alebo vstúpi

do iného priestoru neprístupného verejnosti označenom zákazom vstupu,

f)

vstupuje bez platného prepravného dokladu alebo bez iného oprávnenia do priestorov

na staniciach, ktoré sú označené zákazom vstupu bez platného prepravného dokladu,

g)

nerešpektuje prevádzkové pravidlá v priestoroch staníc a zastávok, najmä zákazy a

príkazy prevádzkovateľa dráhy, alebo pokyny označených zamestnancov prevádzkovateľa

dráhy alebo príslušníkov Policajného zboru,

h)

ohrozí alebo naruší bezpečnosť prevádzkovania dráhy alebo ohrozí a naruší bezpečnosť

alebo plynulosť dopravy na dráhe, alebo spôsobí nehodu porušením povinností podľa

tohto zákona, a to ako osoba vykonávajúca činnosti, ktoré sú dôležité z hľadiska bezpečnosti

prevádzkovania dráhy a dopravy na dráhe,

i)

poruší povinnosť podľa tohto zákona ako osoba vykonávajúca činnosti, ktoré sú dôležité

z hľadiska bezpečnosti prevádzkovania dráhy a dopravy na dráhe,

j)

vedie drezinu pod vplyvom alkoholu, inej návykovej látky,

10

)

alebo lieku, ktorý znižuje schopnosť viesť drezinu, alebo ak sa odmietne podrobiť

dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu na zistenie, či nie je takouto látkou

ovplyvnený, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

(2)

Za priestupok podľa odseku 1

a)

písm. a) a c) sa uloží pokuta od 100 eur do 1 000 eur,

b)

písm. b) a j) sa uloží pokuta od 50 eur do 500 eur,

c)

písm. d) sa uloží pokuta od 100 eur do 1 000 eur a možno uložiť zákaz činnosti až

na jeden rok, a ak vykonáva tieto činnosti pod vplyvom látky znižujúcej zmyslovú schopnosť

alebo pohybovú schopnosť, alebo ak sa odmietne podrobiť dychovej skúške alebo lekárskemu

vyšetreniu na zistenie, či nie je pod vplyvom takejto látky, zákaz činnosti až na

dva roky,

d)

písm. e) až g) sa uloží pokuta od 20 eur do 300 eur,

e)

písm. h) sa uloží pokuta od 100 eur do 1 000 eur a možno uložiť zákaz činnosti až

na tri roky, a ak nehodu spôsobil pod vplyvom alkoholu, inej návykovej látky alebo

lieku, ktorý znížil schopnosť vykonávať činnosť pri zabezpečovaní dráhy alebo dopravy

na dráhe, pokutu až do 5 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov,

f)

písm. i) sa uloží pokuta od 50 eur do 500 eur a možno uložiť zákaz činnosti až na

jeden rok.

(3)

V blokovom konaní za priestupok podľa odseku 1

a)

písm. a) až c), g), i) a j) sa uloží pokuta od 15 eur do 100 eur,

b)

písm. d) a h) sa uloží pokuta od 20 eur do 300 eur,

c)

písm. e) a f) sa uloží pokuta od 10 eur do 50 eur.

(4)

Priestupky podľa odseku 1 prejednáva bezpečnostný orgán, a ak boli spáchané v obvode

železničných dráh, aj Policajný zbor.

(5)

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.

36

)

Výnosy z pokút za priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu. Výnosy z pokút za priestupky,

ktoré ukladá vyšší územný celok, sú príjmom rozpočtu vyššieho územného celku.

§ 109

Iné správne delikty

(1)

Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur prevádzkovateľovi dráhy,

ktorý

a)

nezabezpečuje nerušený a bezpečný stav priechodného prierezu, najmä proti pádom stromov,

kameňov a pevných trakčných zariadení,

b)

prevádzkuje dráhu bez zamestnávania zodpovedného zástupcu s odbornou kvalifikáciou,

alebo bez platného povolenia na prevádzkovanie dráhy alebo v rozpore s ním,

c)

nezabezpečí, aby jednotlivé činnosti prevádzkovania dráhy vykonávali zamestnanci,

ktorí spĺňajú požiadavky odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej

spôsobilosti na výkon práce,

d)

neposkytol informácie a údaje potrebné na posúdenie rozvoja dopravy na dráhe, úrovne

dopravných služieb a dodržiavania národných bezpečnostných predpisov a na vedenie

evidencie a štatistiky,

e)

nezabezpečil účasť zamestnancov na preškolení alebo skúške alebo na lekárskych prehliadkach

a psychologických vyšetreniach,

f)

používa v prevádzke dráhy určené technické zariadenia nespôsobilé na prevádzku, alebo

neplní určené podmienky a požiadavky na zaistenie bezpečnosti v prevádzke alebo nevykonáva

údržbu a pravidelné prehliadky a opravy,

g)

prevádzkuje na dráhe dráhové vozidlo neschváleného typu alebo bez povolenia na prevádzku,

h)

umožní, aby na dráhe viedol dráhové vozidlo zamestnanec bez platného preukazu na

vedenie dráhového vozidla a bez vodičského oprávnenia skupiny B alebo D, ak ide o

vodiča električky alebo trolejbusu, alebo bez preukazu rušňovodiča a osvedčenia podľa

osobitného predpisu,

13

)

ak ide o rušňovodiča,

i)

umožní vykonanie skúšobnej jazdy dráhového vozidla na dráhe v rozpore s

§ 24b

.

(2)

Bezpečnostný orgán uloží pokuty od 800 eur do 10 000 eur vlastníkovi vlečky, ktorý

neudržiava odbočnú výhybku na zaústení vlečky do železničnej trate v zhode s konštrukčnými

parametrami železničnej trate alebo neumožní jej prevádzkovanie alebo údržbu manažérovi

infraštruktúry.

(3)

Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur dráhovému podniku, ktorý

a)

neposkytol informácie a údaje potrebné na posúdenie stavu bezpečnosti prevádzky na

dráhe a dopravy na dráhe, úrovne dopravných služieb a dodržiavania národných bezpečnostných

predpisov a na vedenie evidencie a štatistiky,

b)

nezabezpečil účasť zamestnancov na preškolení alebo skúške alebo na lekárskych prehliadkach

a psychologických vyšetreniach,

c)

používa v doprave na dráhe určené technické zariadenia nespôsobilé na prevádzku,

alebo neplní určené podmienky a požiadavky na zaistenie bezpečnosti v prevádzke,

d)

použije na dráhe dráhové vozidlo neschváleného typu alebo bez povolenia na prevádzku,

e)

umožní, aby dráhové vozidlo viedol zamestnanec bez platného preukazu na vedenie dráhového

vozidla a bez vodičského oprávnenia skupiny B alebo D, ak ide o vodiča električky

alebo trolejbusu, alebo bez preukazu rušňovodiča a harmonizovaného doplnkového osvedčenia,

f)

vykoná skúšobnú jazdu dráhového vozidla v rozpore s

§ 24b

.

(4)

Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 500 eur do 4 000 eur prevádzkovateľovi určeného

technického zariadenia, ktorý

a)

nezabezpečí, aby činnosti na určených technických zariadeniach vykonávali len osoby

s platným dokladom o odbornej spôsobilosti,

b)

umožní, aby určené činnosti vykonávali osoby bez oprávnenia udeleného bezpečnostným

orgánom,

c)

neoznámil bezodkladne vznik mimoriadnej udalosti a neprivolal záchranné zložky integrovaného

záchranného systému,

d)

nezabezpečil miesto mimoriadnej udalosti pred inými osobami alebo nezachoval pôvodný

stav do príchodu Policajného zboru alebo nezdokumentoval pôvodný stav,

e)

nevykonal vlastné zisťovanie príčiny mimoriadnej udalosti alebo neprijal potrebné

opatrenia na prevenciu mimoriadnych udalostí alebo ich neoznámil bezpečnostnému orgánu.

(5)

Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur vlastníkovi dráhy, ktorý

neudržiava trvalo dráhu v prevádzkyschopnom stave, nestará sa o rozvoj dráhy v súlade

s technickým pokrokom a s požiadavkami na bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe,

ani nezabezpečí prevádzkovanie dráhy inou osobou, ani ju neponúkol na predaj.

(6)

Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 2 000 eur do 30 000 eur manažérovi infraštruktúry,

ktorý

a)

nevytvoril alebo nepoužíva systém riadenia bezpečnosti alebo jeho systém riadenia

bezpečnosti nie je v súlade s národnými bezpečnostnými predpismi alebo s bezpečnostnými

požiadavkami technických špecifikácií interoperability, alebo neobsahuje minimálne

bezpečnostné ciele a základné prvky uvedené v

prílohe č. 10

alebo neobsahuje opatrenia na zaručenie bezpečného riadenia chodu prevádzky železničnej

infraštruktúry a dopravy na nej a kontrolu rizík,

b)

použije na železničných tratiach železničného systému subsystém bez povolenia bezpečnostného

orgánu alebo v rozpore s ním alebo železničné vozidlo bez európskeho evidenčného čísla,

c)

nepodal do 31. mája výročnú správu o bezpečnosti za predchádzajúci kalendárny rok,

d)

umožní prístup na sieť železničnému podniku bez platného bezpečnostného osvedčenia,

e)

neoznámil podstatné zmeny regulačného rámca, ktoré sú dôležité pre platnosť bezpečnostného

povolenia, alebo prevádzkuje železničnú infraštruktúru bez platného bezpečnostného

povolenia,

f)

nezabezpečil školenie personálu na splnenie požiadaviek bezpečnostného povolenia

alebo nediskriminačný prístup železničných podnikov na takéto školenie personálu.

(7)

Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 2 000 eur do 30 000 eur železničnému podniku,

ktorý

a)

nevytvoril alebo nepoužíva systém riadenia bezpečnosti alebo jeho systém riadenia

bezpečnosti nie je v súlade s národnými bezpečnostnými predpismi alebo neobsahuje

minimálne bezpečnostné ciele a základné prvky uvedené v

prílohe č. 10

alebo neobsahuje opatrenia na zaručenie bezpečného prevádzkovania železničnej dopravy

a kontrolu rizík,

b)

použije na železničných tratiach železničného systému subsystém bez povolenia bezpečnostného

orgánu alebo v rozpore s ním alebo železničné vozidlo bez európskeho evidenčného čísla,

c)

použije na železničných tratiach podľa osobitného predpisu

36aaa

)

železničné vozidlo, ktoré nie je v súlade s osobitným predpisom,

36aaaa

)

d)

nepodal do 31. mája výročnú správu o bezpečnosti za predchádzajúci kalendárny rok,

e)

prevádzkuje železničnú dopravu bez platného bezpečnostného osvedčenia,

f)

nezabezpečil školenie personálu na splnenie požiadaviek bezpečnostného osvedčenia.

(8)

Regulačný orgán uloží pokutu od 800 eur do 10 000 eur prevádzkovateľovi dráhy, ktorý

a)

nevydá alebo nezverejní v staniciach a na zastávkach cestovný poriadok alebo jeho

zmenu,

b)

neudržiava poriadok, schodnosť alebo čistotu v priestoroch staníc, zastávok a nástupíšť,

c)

nezaviedol alebo neudržiava informačný systém potrebný na orientáciu osôb, vrátane

zrakovo a sluchovo postihnutých osôb, v priestoroch staníc, zastávok a nástupíšť alebo

neposkytuje potrebné informácie týkajúce sa prevádzky dráhy alebo osobnej dopravy

na dráhe,

d)

nevykonal dostatočné opatrenia na umožnenie používania verejnej osobnej dopravy na

dráhe osobám s telesným postihnutím a osobám s detským kočíkom a zvieratami,

e)

neposkytol v staniciach alebo v iných budovách v obvode dráhy určených na osobnú

dopravu potrebné priestory pre dráhový podnik na zabezpečenie riadneho chodu prevádzky

verejnej osobnej dopravy a na poskytovanie služieb cestujúcim,

f)

neoznačil zamestnancov, ktorí sú oprávnení v obvode dráhy dávať iným osobám pokyny

súvisiace s prevádzkovaním dráhy alebo s dopravou na dráhe,

g)

neoznačil názvom prevádzkovanú stanicu alebo zastávku alebo neoznačil smer chodu

dráhových vozidiel,

h)

neoznačil piktogramom alebo slovným vyjadrením priestory v obvode dráhy, ktoré nie

sú prístupné verejnosti alebo v ktorých je podľa zákona zakázané fajčenie a požívanie

alkoholických nápojov,

i)

neumožnil až do vyčerpania kapacity dráhy za rovnakých a nediskriminačných podmienok

prístup na dráhu všetkým žiadateľom, ktorí spĺňajú požiadavky na užívanie dráhy; v

železničnej doprave žiadateľom s licenciou a bezpečnostným osvedčením,

j)

bez vážneho dôvodu zastavil alebo obmedzil dopravu na dráhe,

k)

nevypracoval alebo neudržiava v aktuálnom stave zoznam pracovných pozícií a činností

vyžadujúcich odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychologickú spôsobilosť

alebo neurčil obsahové zameranie odbornej prípravy v poverenom vzdelávacom zariadení,

alebo nezabezpečil, aby sa zamestnanci podrobili odbornej príprave a skúške na získanie

dokladu o odbornej spôsobilosti alebo pravidelných odborných školení na udržanie odbornej

spôsobilosti.

(9)

Regulačný orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur manažérovi infraštruktúry

alebo železničnému podniku, ktorý

a)

nevypracoval podnikateľský plán,

b)

nespravuje náležite alebo neprevádzkuje železničnú infraštruktúru, najmä nezabezpečuje

jej údržbu a investície do jej modernizácie alebo významnej obnovy,

c)

prideľuje kapacitu infraštruktúry diskriminačne a nespravodlivo alebo v rozpore s

rámcovými pravidlami určenými regulačným orgánom,

d)

nevypracoval podmienky používania železničnej siete, nepostupuje podľa nich alebo

postupuje diskriminačne a nespravodlivo, čím spôsobuje nedostatky v plánovaní medzinárodných

vlakových trás, v podávaní a vybavovaní žiadostí o pridelenie železničnej infraštruktúry

alebo v zostavovaní cestovného poriadku,

e)

obmedzuje bez zákonného dôvodu alebo bez rozhodnutia regulačného orgánu právo prístupu

na železničnú infraštruktúru a k železničným službám alebo neumožňuje prístup k minimálnemu

prístupovému balíku a traťovému prístupu k servisným zariadeniam,

f)

nespolupracuje s manažérmi nadväzujúcich železničných infraštruktúr pri prideľovaní

kapacity na viacerých železničných sieťach, a tým sťažuje organizovanie medzinárodných

vlakových trás,

g)

nepostupuje podľa pravidiel zostavovania cestovného poriadku, najmä jeho prerokúvania

a koordinácie, alebo nevyhlásil preťaženú infraštruktúru, nevypracoval kapacitnú analýzu

a plán na zvýšenie kapacity infraštruktúry,

h)

nevypracoval havarijný plán na riešenie núdzových situácií,

i)

nedodržiava rozhodnutia regulačného orgánu.

(10)

Vyšetrovací orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur prevádzkovateľovi dráhy

a dráhovému podniku, ktorý

a)

neposkytol vyšetrovaciemu orgánu alebo policajnému orgánu technickú pomoc a informácie

potrebné na vyšetrenie nehody alebo mimoriadnej udalosti,

b)

nezisťuje príčiny nehody alebo mimoriadnej udalosti alebo neoznámil vyšetrovaciemu

orgánu vážnu nehodu alebo mimoriadnu udalosť s následkami vážnej nehody,

c)

nevypracoval havarijný plán pre prípad nehody alebo mimoriadnej udalosti alebo nevydal

vnútorný predpis upravujúci postupy zisťovania príčin nehôd a mimoriadnych udalostí,

spôsob ohlasovania ich vzniku, úlohy organizačných zložiek a dráhových podnikov zúčastnených

na zisťovaní príčin,

d)

nedbá o prevenciu vzniku nehôd pravidelným školením zamestnancov.

(11)

Vyšetrovací orgán uloží pokutu od 800 eur do 10 000 eur manažérovi infraštruktúry

a železničnému podniku, ktorý

a)

neohlási okamžite po zistení nehodu alebo mimoriadnu udalosť koordinačnému stredisku

integrovaného záchrannému systému a vyšetrovaciemu orgánu,

b)

nezaistil miesto nehody alebo mimoriadnej udalosti pred inými osobami alebo menil

pôvodný stav bez vážneho dôvodu alebo nezdokumentoval pôvodný stav na mieste,

c)

nevedie vlastné zisťovanie príčin nehody alebo mimoriadnej udalosti alebo o prijatých

opatreniach neinformuje vyšetrovací orgán.

(12)

Regulačný orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur manažérovi infraštruktúry,

ktorý

a)

určil úhradu mimo regulačného rámca určeného regulačným orgánom,

b)

nezabezpečil, aby spoplatňovací systém bol založený na rovnakých princípoch pre celú

sieť, alebo aby výsledok spoplatňovacieho režimu boli rovnocenné a nediskriminačné

úhrady pre všetky železničné podniky, ktoré zabezpečujú dopravné služby rovnakého

druhu na podobnej časti trhu železničnej dopravy, a aby úhrady boli skutočne uplatňované

v súlade s pravidlami určenými v podmienkach používania železničnej siete,

c)

neposkytol železničnému podniku potrebné informácie o jednotlivých úhradách za poskytované

služby podľa

prílohy č. 13 časti B

,

d)

organizuje železničnú dopravu a plánuje údržbu železničnej infraštruktúry netransparentným

a diskriminačným spôsobom,

e)

nepredloží na odsúhlasenie regulačnému orgánu každú navrhovanú zmenu kategorizácie

tratí a dopravných bodov pred ich plánovanou účinnosťou.

(13)

Regulačný orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 40 000 eur prevádzkovateľovi servisného

zariadenia, ktorý nedodrží podmienky alebo neplní povinnosti podľa tohto zákona alebo

podľa osobitného predpisu.

36aa

)

(14)

Ministerstvo uloží pokutu od 10 000 eur do 50 000 eur vlastníkovi dotknutej stavby,

ktorý si neprevezme stavbu v súlade s

§ 8 ods. 2

.

(15)

Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur prevádzkovateľovi dreziny,

ktorý

a)

umožní vedenie dreziny osobou, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v

§ 21 ods. 2

,

b)

nevykoná opatrenia, ktoré umožnia bezpečnú jazdu dreziny cez úrovňové križovanie

dráhy s pozemnou komunikáciou,

c)

prevádzkuje drezinu na úseku dráhy, ktorý nie je fyzicky oddelený od úseku dráhy,

na ktorom je prevádzkovaná iná doprava podľa podmienok uvedených v

§ 21 ods. 4

,

d)

prevádzkuje drezinu, ktorá svojím technickým stavom ohrozuje bezpečnosť prevádzkovania

dráhy alebo dopravy na dráhe.

(16)

Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 30 000 eur držiteľovi železničného

vozidla, ak

a)

použije železničné vozidlo bez platnej registrácie alebo s pozastavenou registráciou,

b)

neoznámi bezpečnostnému orgánu zmenu registračných údajov o železničnom vozidle,

zničenie alebo likvidáciu železničného vozidla (

§ 76 ods. 23

).

(17)

Konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 16 možno začať do jedného roka odo dňa,

keď sa správny orgán o správnom delikte dozvedel, najneskôr do troch rokov odo dňa,

keď k správnemu deliktu došlo. Ak ide o trvajúcu činnosť alebo opomenutie, lehota

začne plynúť posledným dňom skončenia trvajúcej činnosti alebo opomenutia, ktorá je

správnym deliktom.

(18)

Správny orgán je pri určení výšky pokuty povinný zohľadniť okolnosti, za ktorých

k správnemu deliktu došlo, najmä závažnosť následkov na prevádzku dráhy a na dopravu

na dráhe, na trvanie protiprávneho stavu, ako aj na to, či ide o opakované konanie

alebo opomenutie. Ak ide o opakovaný správny delikt tej istej osoby do dvoch rokov

od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia, možno uložiť pokutu až do výšky dvojnásobku

sadzby podľa odsekov 1 až 13 a 15. Vlastníkovi dotknutej stavby, ktorý si neprevzal

stavbu v súlade s

§ 8 ods. 2

ani do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia o uložení predchádzajúcej pokuty

podľa odseku 14, ministerstvo ukladá pokutu opakovane až do splnenia povinnosti.

(19)

Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu. Ak pokutu uložil vyšší územný celok, je

jej výnos príjmom jeho rozpočtu.

SIEDMA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 110

Spoločné ustanovenia

(1)

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten,

a)

kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a odsúdenie nebolo zahladené,

alebo

b)

kto bol právoplatne odsúdený za nedbanlivostný trestný čin proti životu a zdraviu,

trestný čin proti majetku, trestný čin hospodársky alebo trestný čin všeobecne nebezpečný

a proti životnému prostrediu na nepodmienečný trest odňatia slobody a odsúdenie nebolo

zahladené.

(2)

Bezúhonnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby sa preukazuje výpisom z registra

trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona poskytne fyzická

osoba alebo právnická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

36ab

)

Údaje podľa druhej vety správny orgán bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom

elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu

z registra trestov.

(3)

Bezúhonnosť zahraničnej fyzickej osoby alebo právnickej osoby so sídlom mimo územia

Slovenskej republiky sa preukazuje obdobným potvrdením vydaným príslušným orgánom

štátu, v ktorom má trvalý pobyt alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, nie starším ako

tri mesiace, alebo ak sa obdobné potvrdenie v tomto štáte nevydáva, čestným vyhlásením,

ktoré vykoná zahraničná fyzická osoba pred príslušným súdnym orgánom, administratívnym

orgánom alebo notárom tohto štátu, nie starším ako tri mesiace.

(4)

Členským štátom sa na účely tohto zákona rozumie

a)

členský štát Európskej únie,

b)

štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, okrem

Islandskej republiky, a

c)

Švajčiarska konfederácia.

(5)

Ak to nevylučuje povaha veci a ak osobitný zákon neustanovuje inak,

36

)

ustanovenia piatej časti o vyšetrovaní nehôd a mimoriadnych udalostí v železničnom

systéme sa primerane použijú aj na vyšetrovanie nehôd a mimoriadnych udalostí, ku

ktorým došlo na dráhach mimo železničného systému, a mimoriadnych udalostí v prevádzke

určených technických zariadení podľa prvej časti.

(6)

V konaní podľa tohto zákona úrad vydáva a doručuje výlučne v listinnej podobe

36a

)

tieto dokumenty

a)

doklad o odbornej spôsobilosti na revízie, prehliadky, skúšky a obsluhu určených

technických zariadení v prevádzke na dráhe a na kontrolu činností vo zváraní a nedeštruktívnom

skúšaní podľa

§ 103 ods. 2 písm. c)

,

b)

povolenie na prevádzkovanie dráhy vydané fyzickej osobe podľa

§ 103 ods. 2 písm. e)

,

c)

preukaz na vedenie dráhového vozidla alebo preukaz na riadenie chodu lanovej dráhy

podľa

§ 103 ods. 2 písm. l)

.

(7)

V konaní podľa tohto zákona ministerstvo vydáva a doručuje výlučne v listinnej podobe

36a

)

tieto dokumenty

a)

osvedčenie skúšobného komisára podľa

§ 102 ods. 1 písm. u)

,

b)

doklad o odbornej spôsobilosti podľa

§ 102 ods. 1 písm. v)

.

(8)

V konaní podľa tohto zákona vyšší územný celok vydáva a doručuje výlučne v listinnej

podobe

36a

)

tieto dokumenty

a)

povolenie na prevádzkovanie mestskej dráhy vydané fyzickej osobe podľa

§ 105 ods. 1 písm. f)

,

b)

preukaz na vedenie dráhového vozidla mestskej dráhy podľa

§ 105 ods. 1 písm. h)

.

§ 111

Procesné ustanovenia

(1)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný

predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na postupy

manažéra infraštruktúry pri prideľovaní kapacity infraštruktúry, pri príprave cestovného

poriadku siete, pri príprave podmienok používaní siete, na vydávanie predchádzajúceho

súhlasu ministerstva podľa

§ 28 ods. 8

, na postup regulačného orgánu podľa

§ 39

a na vydávanie stanoviska podľa

§ 70 ods. 11.

(2)

Ak v tomto zákone nie je ustanovená iná lehota na rozhodnutie, lehota na rozhodnutie

je 60 dní odo dňa začatia konania na návrh. Ak je v konaní potrebné na získanie podkladu

na rozhodnutie obstarať znalecký posudok, vykonať skúšku subsystému, komponentu alebo

analýzu vzorky trosiek alebo vraku dráhového vozidla, vykonať štátny dozor alebo vyšetrovanie,

čas potrebný na ich získanie alebo vykonanie sa do tejto lehoty nezaráta.

(3)

Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad,

o ktorom rozhoduje predseda úradu na základe návrhu ním zriadenej osobitnej komisie.

§ 112

Prechodné ustanovenia

(1)

Úradom podľa tohto zákona je Úrad pre reguláciu železničnej dopravy zriadený podľa

doterajších predpisov.

(2)

Funkčné obdobie predsedu úradu a podpredsedu úradu uplynie uplynutím obdobia, na

ktoré boli vymenovaní podľa doterajších predpisov.

(3)

Povolenia na prevádzkovanie dráhy, bezpečnostné povolenia, bezpečnostné osvedčenia

a iné právoplatné rozhodnutia a cenové výnosy, ako aj všetky druhy preukazov, osvedčení

a iných obdobných dokladov vydané podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti

až do uplynutia ich platnosti, alebo do ich zrušenia v konaniach podľa tohto zákona.

(4)

Konania začaté podľa doterajších predpisov sa dokončia podľa tohto zákona. V konaní

o priestupku alebo o inom správnom delikte možno uložiť len sankciu v sume, ktorú

pripúšťajú predpisy v čase spáchania priestupku alebo iného správneho deliktu prepočítané

na eurá podľa konverzného kurzu.

(5)

Úhrady manažérovi infraštruktúry na zabezpečenie vyrovnaného hospodárenia vo výške

fixných nákladov vynaložených na prevádzku železničnej infraštruktúry poskytuje ministerstvo

do 31. decembra 2011 len do výšky schválenej na tento účel v zákone o štátnom rozpočte

na príslušný rozpočtový rok.

(6)

Úhrady za prístup a používanie železničnej infraštruktúry a za služby poskytované

v minimálnom prístupovom balíku a traťovom prístupe k servisným zariadeniam a poskytovanie

služieb podľa

prílohy č. 13 časti B prvého a druhého bodu

podľa

§ 53

sa určujú od 1. januára 2011; dovtedy sa postupuje podľa cenových predpisov o regulácii

cien za používanie železničnej dopravnej cesty vo vnútroštátnej doprave osôb a nákladov

v znení platnom k 1. januáru 2010.

§ 112a

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2014

Ak žiadateľ podáva žiadosť v termíne od 1. januára 2014 do 31. januára 2014, považuje

sa povinnosť podľa

§ 34 ods. 4

za splnenú, aj ak je účtovná závierka priložená k žiadosti.

§ 112b

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2014

Preukazy na vedenie dráhového vozidla vydané pred 1. februárom 2014 strácajú platnosť

uplynutím desiatich rokov odo dňa ich vydania. Preukazy na vedenie dráhového vozidla

vydané pred 1. februárom 2014, ktoré platia viac ako desať rokov, strácajú platnosť

31. decembra 2014.

§ 112c

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2015

(1)

Konania o priestupkoch a iných správnych deliktoch začaté a neukončené do 30. novembra

2015 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. novembra 2015.

(2)

Konania, ktoré začalo ministerstvo ako schvaľovací orgán podľa § 21 a ktoré neboli

právoplatne skončené do 30. novembra 2015, dokončí ministerstvo podľa doterajších

predpisov.

(3)

Úhrady za prístup a používanie železničnej infraštruktúry a za služby poskytované

v minimálnom prístupovom balíku a traťovom prístupe k servisným zariadeniam a poskytovanie

služieb podľa

prílohy č. 13 časti B prvého a druhého bodu

podľa

§ 53

sa určujú najneskôr od 1. januára 2019; dovtedy sa postupuje podľa doterajších predpisov.

§ 112d

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2016

V konaní začatom pred 1. júlom 2016, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa postupuje

podľa predpisov účinných do 30. júna 2016.

§ 112e

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. marca 2019

(1)

Konania začaté a právoplatne neskončené pred 15. marcom 2019 sa dokončia podľa tohto

zákona v znení účinnom do 14. marca 2019.

(2)

Označenie železničných staníc a železničných zastávok podľa

§ 34 ods. 6 písm. h)

je manažér infraštruktúry povinný zabezpečiť do 31. decembra 2019.

(3)

Na izolované železničné trate s dĺžkou menšou ako 500 km s odlišným rozchodom koľaje,

ako je rozchod hlavnej železničnej siete Európskej únie, ktoré sa napájajú na železničné

siete tretích štátov, na ktoré sa právne záväzné akty Európskej únie nevzťahujú a

ktoré spravuje iný manažér infraštruktúry ako manažér infraštruktúry hlavnej domácej

siete podľa tohto zákona, sa

§ 34 ods. 6 písm. a)

,

§ 36

,

§ 37

,

§ 39 až § 43

, § 44 ods. 2 písm. b),

ods. 3

,

4

,

6

,

9

a

10

,

§ 45 až 51

,

§ 53 ods. 1 písm. f)

,

§ 55 až 59

a

§ 61a

tohto zákona do 24. decembra 2031 nevzťahujú. Ustanovenia podľa prvej vety sa do

24. decembra 2031 nevzťahujú ani na železničné podniky pôsobiace výlučne na týchto

železničných tratiach.

(4)

Ak ustanovenia tohto zákona, ktoré sa na trate podľa odseku 3 vzťahujú, ponechávajú

úpravu niektorých podmienok na podmienkach používania železničnej siete, použijú sa

na pomery týchto tratí primerane podmienky manažéra infraštruktúry hlavnej domácej

siete podľa tohto zákona.

(5)

Železničný podnik podľa odseku 3 môže byť zároveň aj manažérom infraštruktúry bez

toho, aby to malo vplyv na rozsah alebo výkon akýchkoľvek funkcií manažéra infraštruktúry,

jeho organizáciu alebo systém výberu a odmeňovania členov jeho správnej rady alebo

dozornej rady.

(6)

Železničný podnik a manažér infraštruktúry podľa odseku 3 môžu byť súčasťou jedného

koncernu alebo vo vzájomnej pozícii ovládajúcej a ovládanej osoby aj s tým istým personálnym

zastúpením, vzájomným alebo jednostranným, v riadiacej rade alebo dozornej rade druhej

osoby bez toho, aby to malo vplyv na rozsah alebo výkon akýchkoľvek funkcií manažéra

infraštruktúry, jeho organizáciu alebo systém výberu a odmeňovania členov jeho riadiacej

rady a dozornej rady.

§ 112f

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 16. júna 2020

(1)

Konania začaté a právoplatne neskončené pred 16. júnom 2020 sa dokončia podľa tohto

zákona v znení účinnom do 15. júna 2020.

(2)

Povolenia na uvedenie železničného vozidla do prevádzky, povolenia typu železničného

vozidla, bezpečnostné povolenia, bezpečnostné osvedčenia a iné právoplatné rozhodnutia

vydané podľa tohto zákona v znení účinnom do 15. júna 2020 zostávajú v platnosti až

do uplynutia ich platnosti alebo do ich zrušenia v konaniach podľa tohto zákona v

znení účinnom od 16. júna 2020.

(3)

Povolenie agentúry podľa

§ 71a

nie je potrebné pre projekty, pri ktorých sa ukončilo verejné obstarávanie alebo

zmluva bola uzatvorená pred 16. júnom 2020 a do 16. júna 2031, ani na opcie uvedené

v zmluvách, ktoré boli uzatvorené pred 15. júnom 2016, a to ani v prípade, ak by sa

vykonávali po tomto dátume.

(4)

Pred vydaním povolenia na uvedenie do prevádzky pre subsystém traťové zariadenia

riadenia-zabezpečenia a návestenia, ktoré zahŕňajú Európsky systém riadenia železničnej

dopravy, na ktoré sa nevzťahovalo povolenie agentúry podľa

§ 71a

, bezpečnostný orgán spolupracuje s agentúrou na účely zabezpečenia plnej interoperability

technických riešení v súlade s osobitným predpisom.

36b

)

§ 112g

Prechodné ustanovenia súvisiace s krízovou situáciou

spôsobenou ochorením COVID-19

(1)

Ministerstvo môže počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu

vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) v nevyhnutnom

rozsahu obmedziť prijímanie žiadosti o schválenie typu električky, trolejbusu a vozidla

špeciálnej dráhy, žiadosti o vydanie osvedčenia skúšobného komisára a žiadosti o udelenie

výnimky zo stavebno-technických požiadaviek na projektovanie, výstavbu a prevádzku

dráh a z technických podmienok na konštrukciu a prevádzku dráhových vozidiel.

(2)

Úrad môže počas krízovej situácie v nevyhnutnom rozsahu obmedziť prijímanie žiadosti

o vydanie povolenia na uvedenie subsystému do prevádzky po jeho modernizácii a obnove,

žiadosti o povolenie na prevádzkovanie dráhy, žiadosti o poverenie podľa

§ 103 ods. 2 písm. g)

, žiadosti o vydanie preukazu rušňovodiča a preukazu na riadenie chodu lanovej dráhy,

žiadosti o povolenie a dodatočné povolenie na uvedenie železničného vozidla do prevádzky

a povolenia typu železničného vozidla.

(3)

Platnosť lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti, posudku o psychickej spôsobilosti,

osvedčenia o odbornej spôsobilosti, poverení podľa

§ 102 ods. 1 písm. q) prvého

,

druhého

a

siedmeho bodu

a poverení podľa

§ 103 ods. 2 písm. g) druhého až štvrtého bodu

, preukazu rušňovodiča a preukazu na riadenie chodu lanovej dráhy, ktorá uplynie alebo

uplynula počas krízovej situácie, sa predlžuje až do uplynutia dvoch mesiacov od odvolania

krízovej situácie.

§ 112h

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2021

(1)

Konania začaté a právoplatne neskončené do 30. novembra 2021 sa dokončia podľa tohto

zákona v znení účinnom od 1. decembra 2021.

(2)

Rozhodnutia a osvedčenia vydané podľa právnych predpisov účinných do 30. novembra

2021 zostávajú v platnosti až do uplynutia času, na ktorý boli vydané.

§ 112j

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2025

(1)

Železničná dráha, ktorá od 1. januára 2025 spĺňa podmienky špeciálnej dráhy, sa považuje

za špeciálnu dráhu podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2025 od 1. januára

2027.

(2)

Rozhodnutia a osvedčenia vydané podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra

2024 zostávajú v platnosti do 31. decembra 2026, ak ich platnosť neskončí skôr.

§ 113

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe č. 15

.

§ 114

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

164/1996 Z. z.

o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 58/1997 Z. z., zákona č. 260/2001

Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 114/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z.,

zákona č. 109/2005 Z. z., zákona č. 466/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona

č. 1/2007 Z. z., zákona č. 109/2007 Z. z. a zákona č. 330/2007 Z. z.

2.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

594/2006 Z. z.

o technických požiadavkách interoperability systému transeurópskych vysokorýchlostných

železníc v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 619/2007 Z. z.

3.

Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č.

61/1982 Zb.

o určených technických zariadeniach.

4.

Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č.

72/1984 Zb.

o podmienkach spôsobilosti kontejnerov ISO radu 1 na bezpečnú a plynulú prevádzku.

5.

Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č.

7/1988 Zb.

o križovaní pozemných komunikácií s dráhami na úrovni koľají.

6.

Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č.

38/1990 Zb.

, ktorou sa ustanovujú niektoré podmienky na zaistenie bezpečnej a plynulej prevádzky

zdvíhacích zariadení pre manipuláciu s kontejnermi ISO radu 1.

7.

Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č.

249/1997 Z. z.

o vzore na vyhotovenie prepravného poriadku na dráhach.

8.

Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č.

250/1997 Z. z.

, ktorou sa vydáva dopravný poriadok dráh.

9.

Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č.

113/1999 Z. z.

o vystrojení a označení zamestnancov prevádzkovateľa dráhy a prevádzkovateľa dopravy

na dráhe.

10.

Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č.

499/2007 Z. z.

o zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti osôb pri prevádzkovaní dráhy

a prevádzkovaní dopravy na dráhe.

11.

Úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 19 239/74 zo 17. júla 1974 o lehotách

dozornej činnosti štátneho odborného technického dozoru (registrovaná v čiastke 15/1974

Zb.).

12.

Úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 26 049/76 z 29. decembra 1976, ktorou

sa vydáva Skúšobný poriadok pre vodičov, sprievodcov, dispečerov, výpravcov a pracovníkov

prepravnej kontroly mestskej hromadnej prepravy (registrovaná v čiastke 8/1977 Zb.)

v znení úpravy Federálneho ministerstva dopravy z 12. februára 1982 č. 7129/1982-025

(registrovanej v čiastke 9/1982 Zb.).

13.

Úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 19 022/1978 z 25. septembra 1978 o odbornej

spôsobilosti v elektrotechnike na dráhach (registrovaná v čiastke 32/1978 Zb.).

14.

Úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 9737/84-025 z 8. októbra 1984 o prepravách

vojenských kontajnerových zásielok (registrovaná v čiastke 22/1984 Zb.).

15.

Úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 5095/85-ÚÚŽZ z 20. júna 1985, ktorou sa

vydávajú smernice o zdravotnej spôsobilosti pracovníkov na železniciach (registrovaná

v čiastke 16/1985 Zb.).

16.

Úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 8969/1985-025 zo 4. decembra 1985, ktorou

sa určujú niektoré podmienky výkonu štátneho odborného technického dozoru na zaistenie

bezpečnosti kontajnerov ISO radu 1 v prevádzke (registrovaná v čiastke 24/1985 Zb.).

17.

Úprava Federálneho ministerstva č. 25 188/76-025 o Pravidlách technickej prevádzky

železníc (registrovaná v čiastke 3/1977 Zb.).

18.

Úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 25 110/77-025 o pravidlách technickej

prevádzky lanových dráh (registrovaná v čiastke 11/1978 Zb.).

19.

Úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 16 349/79 o pravidlách technickej prevádzky

vlečiek (registrovaná v čiastke 27/1979 Zb.).

20.

Výnos Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č.

654/2005 Z. z.

, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v železničnej doprave.

21.

Pravidlá technickej prevádzky mestských dráh vydané Ministerstvom dopravy (registrované

v čiastke 25/1970 Zb.) v znení úpravy č. 10461/70-SMD vydanej Ministerstvom dopravy,

v znení úpravy č. 8632/72-25 vydanej Federálnym ministerstvom dopravy (registrovanej

v čiastke 7/1972 Zb.) a úpravy č. 12445/77 vydanej Federálnym ministerstvom dopravy

(registrovanej v čiastke 12/1977 Zb.).

Čl. II

Zákon č.

50/1976 Zb.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona Slovenskej

národnej rady č. 139/1982 Zb., zákona č. 103/1990 Zb., zákona č. 262/1992 Zb., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 136/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 199/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 286/1996

Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 175/1999 Z. z., zákona č. 237/2000 Z. z.,

zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 217/2002 Z. z., zákona č. 103/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona

č. 417/2003 Z. z., zákona č. 608/2003 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 290/2005

Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z.,

zákona č. 540/2008 Z. z. a zákona č. 66/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 108 ods. 2 písmeno l) znie

„l)

stavby dráhy a jej súčastí a stavby v ochrannom pásme dráhy, ktoré slúžia prevádzke

dráhy alebo doprave na dráhe, na účely prístupu k dráhe alebo k jej súčasti alebo

na účel zabezpečenia prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe,

10h

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 10h znie

„10h)

§ 11 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2.

V § 126 ods. 1 sa za slovo „dráhach“ vkladajú slová „a o doprave na dráhach“.

Čl. III

Zákon Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej

národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona

Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona

č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001

Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z.,

zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona

č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003

Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z.,

zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona

č. 650/2005 Z. z., zákona č. 211/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 250/2007

Z. z., zákona č. 547/2007 Z. z., zákona č. 666/2007 Z. z., zákona č. 86/2008 Z. z.,

zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 298/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona

č. 479/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 70/2009

Z. z., zákona č. 72/2009 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona č. 206/2009 Z. z.,

zákona č. 387/2009 Z. z. a zákona č. 465/2009 Z. z. sa mení takto

1.

§ 23 sa vypúšťa.

2.

V § 52 písm. c) sa slová „predpisov o bezpečnosti“ nahrádzajú slovami „predpisov

o železničných dráhach a o bezpečnosti“.

Čl. IV

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

145/1995 Z. z.

o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997

Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona

č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001

Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z.,

zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona

č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003

Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z.,

zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona

č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004

Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z.,

zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona

č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004

Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona

č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005

Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z.,

zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona

č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 610/2005 Z. z., zákona č. 14/2006

Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z.,

zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona

č. 342/2006 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 21/2007

Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 95/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z.,

zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 279/2007 Z. z., zákona č. 295/2007 Z. z., zákona

č. 309/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 344/2007

Z. z., zákona č. 355/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z.,

zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 517/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona

č. 548/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 647/2007

Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 92/2008 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z.,

zákona č. 167/2008 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z., zákona

č. 405/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 451/2008 Z. z., zákona č. 465/2008

Z. z., zákona č. 495/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z.,

zákona č. 45/2009 Z. z., zákona č. 188/2009 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona

č. 274/2009 Z. z., zákona č. 292/2009 Z. z., zákona č. 304/2009 Z. z., zákona č. 305/2009

Z .z., zákona č. 307/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z. a zákona č. 478/2009 Z.

z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V prílohe položke 70 sa pripájajú písmená i) a j), ktoré znejú

„i)

Povolenie skúšky koľajového vozidla pre železničné dráhy počas chodu (jazdy)

15 eur;

j)

Vydanie druhého originálu dokladu o schválení typu podľa písmen a) až h)

7 eur.“.

2.

V prílohe položke 71 sa pripájajú písmená e) až o), ktoré znejú

„e)

Pridelenie skratky vlastníka železničného vozidla

115 eur;

f)

Zmena registračných údajov vlastníka železničného vozidla

40 eur;

g)

Zrušenie skratky vlastníka železničného vozidla

20 eur;

h)

Povolenie na uvedenie dráhového vozidla do prevádzky

40 eur;

i)

Zmena povolenia na uvedenie dráhového vozidla do prevádzky

15 eur;

j)

Pridelenie evidenčného čísla železničnému vozidlu

40 eur;

k)

Zmena alebo zrušenie evidenčného čísla železničného vozidla

15 eur;

l)

Zaevidovanie železničného vozidla do národného registra železničných vozidiel

40 eur;

m)

Dodatočné povolenie na uvedenie železničného vozidla do prevádzky, ktoré má povolenie

na uvedenie do prevádzky v železničnom systéme vydané v inom členskom štáte

65 eur;

n)

Zmena alebo zrušenie dodatočného povolenia podľa písmena m)

20 eur;

o)

Vydanie duplikátu dokladu podľa písmen e) až k) a písmen m) a n)

7 eur.“.

3.

V prílohe položke 75 písm. c) sa slová „dopravcu na celoštátnej alebo regionálnej

dráhe“ nahrádzajú slovami „železničný podnik“.

4.

V prílohe položke 75 sa pripájajú písmená d) až i), ktoré znejú

„d)

Vydanie bezpečnostného povolenia pre manažéra infraštruktúry

200 eur;

e)

Zmena alebo zrušenie bezpečnostného osvedčenia podľa písmena c), alebo bezpečnostného

povolenia podľa písmena d)

15 eur;

f)

Vydanie preukazu rušňovodiča

30 eur;

g)

Zmena alebo zrušenie preukazu rušňovodiča podľa písmena f)

15 eur;

i)

Vydanie duplikátu podľa písmen c) až g)

7 eur.“.

5.

V prílohe položke 89 písmená a) a b) znejú

„a)

Vydanie povolenia na prevádzkovanie

1.

železničnej trate

500 eur;

2.

špeciálnej dráhy, lanovej dráhy

500 eur;

3.

električkovej dráhy, trolejbusovej dráhy a siete týchto dráh

500 eur;

4.

vlečky

200 eur;

b)

Udelenie licencie na prevádzkovanie dopravy

1.

na železničných tratiach

500 eur;

2.

na špeciálnej dráhe, lanovej dráhe

300 eur;

3.

na sieti električkových dráh a trolejbusových dráh

300 eur;

4.

na jednej linke električkovej dráhy alebo trolejbusovej dráhy

100 eur.“.

Čl. V

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

18/1996 Z. z.

o cenách v znení zákona č. 196/2000 Z. z., zákona č. 276/2001 Z. z., zákona č. 436/2002

Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 520/2003 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z.,

zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona

č. 382/2008 Z. z. a zákona č. 488/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 1 ods. 3 sa pred slová „a medzinárodné tarify“ vkladajú slová „základné cestovné

a osobitné cestovné za dopravné služby vykonávané na základe zmluvy o dopravných službách

vo verejnom záujme v železničnej doprave,“.

2.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa dopĺňa citáciou „zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave

na dráhach, zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

3.

V § 4a ods. 2 písm. e) sa vypúšťajú slová „za prevádzkovanie dopravy na železničnej

dráhe

7a

)“, ako aj odkaz a poznámka pod čiarou 7a.

4.

V poznámke pod čiarou k odkazu 18a sa vypúšťa citácia: „Zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č. 164/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

5.

V § 23e ods. 1 a 2 sa slová „skončenia obdobia povinného vykonávania duálneho zobrazovania

cien

22

)“ nahrádzajú slovami „31. decembra 2010“ a v odseku 1 sa slová „písm. b) a c)“ nahrádzajú

slovami „písm. b), c) a f).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 22 sa vypúšťa.

6.

Za § 23e sa vkladá § 23f, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠23f

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010

(1)

Konania o porušení cenovej disciplíny začaté pred 1. januárom 2010 dokončia cenové

kontrolné orgány v rozsahu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona podľa doterajších

predpisov.

(2)

Cenové kontrolné orgány vykonávajú od 1. januára 2010 kontrolu v rozsahu kompetencií

ustanovených v § 20 ods. 3 až 6 a § 23e a podľa § 11 ods. 2 aj za obdobie pred 1.

januárom 2010.“.

Čl. VI

Zákon č.

143/1998 Z. z.

o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

zákona č. 37/2002 Z. z., zákona č. 136/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona

č. 479/2005 Z. z., zákona č. 11/2006 Z. z. a zákona č. 278/2009 Z. z. sa dopĺňa takto

Za § 56 sa vkladá § 56a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠56a

Poskytovanie dotácií v oblasti civilného letectva

(1)

Ministerstvo môže na základe písomnej žiadosti letiskovej spoločnosti alebo poskytovateľa

leteckých navigačných služieb poskytnúť dotáciu na účely bezpečnej prevádzky, správy,

údržby a investícií do letiskovej infraštruktúry, bezpečnostnej ochrany letísk a riadenia

a vybavenia letov oslobodených od odplát, ak tým nebudú dotknuté pravidlá poskytovania

štátnej pomoci podľa osobitného predpisu.

14a

) Na poskytovanie dotácií sa vzťahuje osobitný predpis.

14b

)

(2)

Po schválení žiadosti o dotáciu ministerstvo dotáciu poskytne na základe zmluvy o

poskytnutí dotácie uzatvorenej medzi ministerstvom a prijímateľom dotácie.

(3)

Podrobnosti o poskytovaní dotácií a náležitostiach žiadosti a zmluvy o poskytnutí

dotácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 14a a 14b znejú

„“.

14a)

Čl. 87 až 89 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení.

Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

14b)

§ 8a zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. 383/2008 Z. z.“.

Čl. VII

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2010 okrem článku I § 114 dvadsiateho bodu,

ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2011.