Legislator Case Law & Legislation
513_1991 SK

ZÁKON 513/1991 Z. z. OBCHODNÝ ZÁKONNÍK

919 Articles / Provisions · Slovakia
Open official source Machine-readable Markdown (.md)

Table of Provisions (919)

§ 1 § 2 § 3 § 3a § 4 § 5 § 6 § 7 § 8 § 9 § 10 § 11 § 12 § 13 § 13a § 14 § 15 § 16 § 17 § 18 § 19 § 20 § 21 § 22 § 23 § 24 § 25 § 26 § 27 § 35 § 36 § 37 § 39 § 40 § 41 § 42 § 43 § 44 § 45 § 46 § 47 § 48 § 49 § 50 § 51 § 52 § 53 § 54 § 55 § 55a § 55b § 55c § 55d § 56 § 56a § 57 § 58 § 59 § 59a § 59b § 60 § 61 § 62 § 63 § 64 § 65 § 66 § 66a § 66aa § 66b § 66c § 67 § 67a § 67c § 67d § 67e § 67f § 67g § 67h § 67i § 67j § 67k § 68 § 68a § 68b § 68c § 69 § 70 § 71 § 72 § 73 § 74 § 75 § 75a § 75b § 75c § 75d § 75e § 75f § 75g § 75h § 75i § 75j § 75k § 76 § 77 § 78 § 79 § 80 § 81 § 81a § 82 § 83 § 84 § 85 § 86 § 87 § 88 § 88a § 89 § 90 § 91 § 92 § 93 § 94 § 95 § 96 § 97 § 98 § 99 § 100 § 101 § 102 § 103 § 104 § 105 § 105a § 105b § 106 § 107 § 108 § 109 § 110 § 110a § 111 § 112 § 113 § 114 § 115 § 116 § 117 § 117a § 118 § 119 § 120 § 121 § 122 § 123 § 124 § 125 § 126 § 127 § 127a § 128 § 129 § 130 § 131 § 132 § 133 § 134 § 135 § 135a § 136 § 137 § 138 § 139 § 140 § 141 § 142 § 143 § 144 § 145 § 146 § 147 § 148 § 149 § 150 § 151 § 152 § 153 § 154 § 155 § 156 § 156a § 157 § 159 § 160 § 161 § 161a § 161b § 161c § 161d § 161e § 161f § 162 § 163 § 164 § 165 § 166 § 167 § 168 § 169 § 170 § 171 § 172 § 173 § 174 § 175 § 176 § 176a § 176b § 177 § 178 § 179 § 180 § 181 § 182 § 183 § 183a § 184 § 184a § 185 § 186 § 186a § 187 § 188 § 189 § 190 § 190a § 190b § 190c § 190d § 190e § 190f § 191 § 192 § 193 § 194 § 195 § 196 § 196a § 197 § 198 § 199 § 200 § 201 § 201a § 201b § 201c § 201d § 201e § 202 § 203 § 204 § 204a § 205 § 206 § 207 § 208 § 209 § 209a § 210 § 211 § 212 § 213 § 214 § 215 § 215a § 215b § 215c § 216 § 217 § 217a § 218 § 219 § 220 § 220a § 220b § 220c § 220d § 220e § 220ga § 220gb § 220gc § 220gd § 220ge § 220h § 220i § 220j § 220k § 220l § 220m § 220n § 220o § 220p § 220q § 220r § 220s § 220t § 220u § 220v § 220w § 220x § 220y § 220z § 220za § 220zb § 220zc § 220zd § 220ze § 220zf § 220zg § 220zh § 221 § 222 § 223 § 224 § 225 § 226 § 227 § 228 § 229 § 230 § 231 § 232 § 233 § 234 § 235 § 236 § 237 § 238 § 239 § 240 § 241 § 242 § 243 § 243a § 244 § 245 § 246 § 247 § 248 § 249 § 250 § 251 § 252 § 253 § 254 § 257 § 258 § 259 § 260 § 261 § 262 § 263 § 264 § 265 § 266 § 267 § 268 § 269 § 270 § 271 § 272 § 273 § 274 § 275 § 276 § 277 § 278 § 279 § 280 § 281 § 282 § 283 § 284 § 285 § 286 § 287 § 288 § 289 § 290 § 291 § 292 § 293 § 294 § 295 § 296 § 300 § 301 § 302 § 303 § 304 § 305 § 306 § 307 § 308 § 309 § 310 § 311 § 312 § 313 § 314 § 315 § 316 § 317 § 318 § 319 § 320 § 321 § 322 § 323 § 324 § 325 § 326 § 327 § 328 § 329 § 330 § 331 § 332 § 333 § 334 § 335 § 336 § 337 § 338 § 339 § 340 § 340a § 340b § 341 § 342 § 343 § 344 § 345 § 346 § 347 § 348 § 349 § 350 § 351 § 352 § 353 § 354 § 355 § 356 § 357 § 358 § 359 § 360 § 361 § 362 § 363 § 364 § 365 § 366 § 367 § 368 § 369 § 369a § 369b § 369c § 369d § 370 § 371 § 372 § 373 § 374 § 375 § 376 § 377 § 378 § 379 § 380 § 381 § 382 § 383 § 384 § 385 § 386 § 387 § 388 § 389 § 390 § 391 § 392 § 393 § 394 § 395 § 396 § 397 § 398 § 399 § 400 § 401 § 402 § 403 § 404 § 405 § 406 § 407 § 408 § 408a § 409 § 410 § 411 § 412 § 413 § 414 § 415 § 416 § 417 § 418 § 419 § 420 § 421 § 422 § 423 § 424 § 425 § 426 § 427 § 428 § 429 § 430 § 431 § 432 § 433 § 434 § 435 § 436 § 437 § 438 § 439 § 440 § 441 § 442 § 443 § 444 § 445 § 446 § 447 § 448 § 449 § 450 § 451 § 452 § 453 § 454 § 455 § 456 § 457 § 458 § 459 § 460 § 461 § 462 § 463 § 464 § 465 § 466 § 467 § 468 § 469 § 470 § 471 § 472 § 473 § 474 § 475 § 476 § 477 § 478 § 479 § 480 § 481 § 482 § 483 § 484 § 485 § 486 § 487 § 488 § 489 § 490 § 491 § 492 § 493 § 494 § 495 § 496 § 497 § 498 § 499 § 500 § 501 § 502 § 503 § 504 § 505 § 506 § 507 § 508 § 509 § 510 § 511 § 512 § 513 § 514 § 515 § 516 § 517 § 518 § 519 § 520 § 521 § 522 § 523 § 524 § 525 § 526 § 527 § 528 § 529 § 530 § 531 § 532 § 533 § 534 § 535 § 536 § 537 § 538 § 539 § 540 § 541 § 542 § 543 § 544 § 545 § 546 § 547 § 548 § 549 § 550 § 551 § 552 § 553 § 554 § 555 § 556 § 557 § 558 § 559 § 560 § 561 § 562 § 563 § 564 § 565 § 566 § 567 § 568 § 569 § 570 § 571 § 572 § 573 § 574 § 575 § 576 § 577 § 578 § 579 § 580 § 581 § 582 § 583 § 584 § 585 § 586 § 587 § 588 § 589 § 590 § 591 § 592 § 593 § 594 § 595 § 596 § 597 § 598 § 599 § 600 § 601 § 602 § 603 § 604 § 605 § 606 § 607 § 608 § 609 § 610 § 611 § 612 § 613 § 614 § 615 § 616 § 617 § 618 § 619 § 620 § 621 § 622 § 623 § 624 § 625 § 626 § 627 § 628 § 629 § 630 § 631 § 632 § 633 § 634 § 635 § 636 § 637 § 638 § 639 § 640 § 641 § 642 § 643 § 644 § 645 § 646 § 647 § 648 § 649 § 650 § 651 § 652 § 653 § 654 § 655 § 655a § 656 § 657 § 658 § 659 § 659a § 659b § 660 § 661 § 662 § 663 § 664 § 665 § 666 § 667 § 668 § 668a § 669 § 669a § 670 § 671 § 672 § 672a § 673 § 674 § 675 § 676 § 677 § 678 § 679 § 680 § 681 § 682 § 683 § 684 § 685 § 686 § 687 § 688 § 689 § 690 § 691 § 692 § 693 § 694 § 695 § 696 § 697 § 698 § 699 § 700 § 701 § 702 § 703 § 704 § 705 § 706 § 707 § 708 § 709 § 710 § 711 § 712 § 713 § 714 § 715 § 716 § 717 § 718 § 719 § 719a § 720 § 721 § 722 § 723 § 724 § 725 § 726 § 727 § 728 § 729 § 730 § 731 § 732 § 733 § 734 § 736 § 737 § 738 § 739 § 740 § 741 § 742 § 743 § 744 § 745 § 746 § 747 § 748 § 749 § 750 § 751 § 752 § 753 § 754 § 755 § 756 § 756a § 757 § 758 § 759 § 760 § 761 § 762 § 763 § 763a § 764 § 765 § 766 § 767 § 768 § 768a § 768b § 768c § 768d § 768da § 768db § 768dc § 768e § 768f § 768g § 768h § 768i § 768j § 768k § 768l § 768m § 768n § 768o § 768p § 768q § 768r § 768s § 768t § 768u § 769 § 770 § 771 § 771a § 771b § 771c § 771d § 771e § 772 § 773 § 774 § 774a § 775

Statutory Text (919 Articles)

Slovensko ZZ 513/1991

§ 1

Rozsah pôsobnosti

(1)

Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré

iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

(2)

Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré

otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho

práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných

zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 2

Podnikanie

(1)

Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom

mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia

merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného

sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

(2)

Podnikateľom podľa tohto zákona je

a)

osoba zapísaná v obchodnom registri,

b)

osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

c)

osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných

predpisov,

d)

fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie

podľa osobitného predpisu.

(3)

Sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako

sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri,

alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Právnická osoba alebo fyzická

osoba musí preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je ako

jej sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo v živnostenskom

registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, vlastnícke právo alebo

užívacie právo, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta

podnikania nevylučuje, alebo písomný súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti

s úradne osvedčeným podpisom alebo písomný súhlas väčšiny podielových spoluvlastníkov

nehnuteľnosti alebo jej časti, ak ide o podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti

alebo jej časti počítanej podľa veľkosti ich podielov, s úradne osvedčenými podpismi

so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného

registra, živnostenského registra alebo inej evidencie ustanovenej osobitným zákonom;

to neplatí, ak právo na užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta

podnikania vyplýva z katastra nehnuteľností.

(4)

Adresou sa rozumie názov obce s uvedením jej poštového smerovacieho čísla, názov

ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačné číslo, prípadne súpisné číslo,

ak sa obec nečlení na ulice.

(5)

Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie adresa jej trvalého pobytu podľa osobitného predpisu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 3

(1)

Platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať

alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

(2)

Osoba, ktorá bez oprávnenia na podnikanie vykonáva túto činnosť, a osoby, ktoré túto

činnosť uskutočňujú v jej mene a na jej účet, zodpovedajú za škodu, ktorú tým spôsobili.

Tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa osobitných predpisov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 3a

(1)

Každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených

v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len „obchodné dokumenty“) uvádzať obchodné

meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné

číslo, ak je pridelené. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii

podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu.

Ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania, musí

uviesť aj rozsah jeho splatenia.

(2)

Údaje podľa odseku 1 je podnikateľ povinný uvádzať aj v písomnom úradnom styku.

(3)

Údaje podľa odseku 1 je podnikateľ povinný uvádzať aj na svojom webovom sídle, ak

ho má zriadené.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 4

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj vzťahy iných osôb než podnikateľov, ak to

ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 5

Podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných

zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria

podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú

tomuto účelu slúžiť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 6

(1)

Obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí,

pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi

a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.

(2)

Na účely tohto zákona sa súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi

v súvislosti s podnikaním označuje ako obchodné imanie (ďalej len „imanie“).

(3)

Čistým obchodným imaním je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi

v súvislosti s podnikaním.

(4)

Vlastné imanie tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa

podľa osobitného predpisu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 7

Organizačná zložka podniku

(1)

Organizačnou zložkou podniku sa rozumie organizačný útvar podniku podľa tohto zákona

alebo osobitného zákona. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku sa používa

obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku.

(2)

Organizačnú zložku podniku právnickej osoby možno na návrh zapísať do obchodného

registra.

(3)

Prevádzkárňou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť.

Prevádzkáreň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť

názov prevádzkárne alebo iné rozlišujúce označenie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 8

Obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri

svojej podnikateľskej činnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 9

(1)

Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len „meno“). Obchodné

meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh

podnikania.

(2)

Obchodné meno obchodných spoločností a družstva je názov, pod ktorým sú zapísané

v obchodnom registri. To platí aj pre právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného

registra na základe osobitného zákona. Súčasťou obchodného mena právnických osôb je

aj dodatok označujúci ich právnu formu.

(3)

Obchodným menom právnickej osoby, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra, je

názov, pod ktorým bola zriadená.

(4)

Podnikateľ je povinný uvádzať obchodné meno spolu s dodatkom označujúcim jeho súčasný

právny stav, najmä s dodatkom „v likvidácii“, „v konkurze“ alebo „v reštrukturalizácii“.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 10

(1)

Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa a nesmie

vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania.

(2)

Obchodné mená viacerých právnických osôb môžu vyjadrovať spoločnú majetkovú účasť

spoločníkov, ak sú navzájom odlíšiteľné.

(3)

Na odlíšenie obchodného mena právnickej osoby nestačí rozdielne označenie právnej

formy. Ak ide o fyzickú osobu, stačí na odlíšenie uvedenie iného miesta podnikania.

Ak má fyzická osoba rovnaké meno a priezvisko ako iný podnikateľ v tom istom mieste

podnikania, je povinná doplniť svoje obchodné meno uvedením dodatku, ktorý sa týka

mena alebo druhu podnikania tak, aby sa obchodné mená dali vzájomne odlíšiť.

(4)

Ak podniká spolu viac osôb pod spoločným označením bez založenia právnickej osoby,

sú tieto osoby spoločne a nerozdielne povinné splniť záväzky vzniknuté pri podnikaní.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 11

(1)

Kto zdedí podnik po podnikateľovi, ktorý bol fyzickou osobou, môže podnikať pod doterajším

obchodným menom s dodatkom označujúcim nástupníctvo a meno nástupcu; to isté platí

pri nadobudnutí podniku na základe zmluvy od podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou,

za podmienok ustanovených v

§ 481 ods. 2

.

(2)

Ak podnikateľom je fyzická osoba, ktorá zmenila svoje meno, môže používať v obchodnom

mene aj svoje prvšie meno s dodatkom obsahujúcim nové meno.

(3)

Obchodné meno právnickej osoby prechádza na nástupnícku právnickú osobu s podnikom,

ak zaniká pôvodná právnická osoba bez likvidácie a nástupnícka právnická osoba obchodné

meno prevezme. Ak nástupnícka právnická osoba má inú právnu formu, musí sa zmeniť

dodatok v súlade s jej právnou formou.

(4)

Prevod obchodného mena bez súčasného prevodu podniku je neprípustný. Prevod obchodného

mena je možný aj pri prevode časti podniku, ak bude podnikateľ zostávajúcu časť prevádzkovať

pod iným obchodným menom alebo táto časť zanikne likvidáciou.

(5)

Ak súčasťou obchodného mena právnickej osoby je meno spoločníka alebo člena, ktorý

prestal byť jej spoločníkom alebo členom, môže právnická osoba používať ďalej jeho

meno len s jeho súhlasom. Pri smrti spoločníka alebo člena sa vyžaduje súhlas dediča.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 12

(1)

Koho práva boli dotknuté alebo ohrozené neoprávneným používaním obchodného mena,

môže sa proti neoprávnenému užívateľovi domáhať, aby sa takého konania zdržal a odstránil

závadný stav; najmä sa môže domáhať

a)

zničenia neoprávnene vyhotovených tovarov porušujúcich právo k obchodnému menu alebo

ich stiahnutia z obehu, alebo

b)

zničenia materiálov a nástrojov použitých pri neoprávnenom porušení práva k obchodnému

menu alebo hrozbe porušenia práva k obchodnému menu alebo ich stiahnutia z obehu,

c)

poskytnutia informácií o pôvode a distribúcii tovaru alebo služby porušujúcej právo

k obchodnému menu vrátane

1.

údajov o vlastníkovi, výrobcovi, distributérovi, dodávateľovi alebo predajcovi tovaru

porušujúcom právo k obchodnému menu alebo o poskytovateľovi služby porušujúcej právo

k obchodnému menu,

2.

údajov o vyrobenom, dodanom, poskytnutom, prijatom alebo objednanom množstve alebo

cene tovaru alebo služby porušujúcej právo k obchodnému menu.

(2)

Informácie podľa odseku 1 písm. c) je povinná poskytnúť osoba, ktorá

a)

má v držbe tovar porušujúci právo k obchodnému menu,

b)

využíva služby porušujúce právo k obchodnému menu,

c)

poskytuje služby využívané pri porušovaní práva k obchodnému menu,

d)

bola označená osobou uvedenou v písmenách a) až c) ako osoba zúčastnená na výrobe,

spracovaní alebo distribúcii tovaru porušujúceho právo k obchodnému menu alebo na

poskytovaní služieb porušujúcich právo k obchodnému menu.

(3)

Koho práva boli dotknuté alebo ohrozené neoprávneným používaním obchodného mena,

môže požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia a primerané zadosťučinenie, ktoré sa

môže poskytnúť aj v peniazoch. Ak sa neoprávneným používaním obchodného mena spôsobila

škoda, možno sa jej náhrady domáhať podľa tohto zákona. Ak nemožno určiť výšku náhrady

inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by bola v čase neoprávneného použitia

podľa licenčnej zmluvy zvyčajná.

(4)

Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo zverejniť

rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah,

formu a spôsob zverejnenia.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 13

(1)

Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická

osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

(2)

Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú

štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

(3)

Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj

keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom

sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo

zákon umožňuje zveriť.

(4)

Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám

ani v prípade, keď bolo zverejnené. Ak ide o podnikateľa, ktorý sa zapisuje do obchodného

registra, obmedzenie štatutárneho orgánu podľa prvej vety sa do obchodného registra

nezapisuje.

(5)

Vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý

je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne

úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 13a

(1)

Rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu, ktoré je preskúmateľné súdom, ak

tak ustanoví osobitný predpis, môže byť určené, že po dobu uvedenú v rozhodnutí, alebo

na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (ďalej

len „rozhodnutie o vylúčení“), fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho

orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve (ďalej

len „vylúčený zástupca“). To platí rovnako aj pre pôsobenie ako vedúci organizačnej

zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku

zahraničnej osoby alebo prokurista.

(2)

Rozhodnutím o vylúčení je rozhodnutie, o ktorom tak ustanoví zákon.

(3)

Právoplatnosťou rozhodnutia o vylúčení prestáva byť vylúčený zástupca členom štatutárneho

orgánu, členom dozorného orgánu, vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku

zahraničnej osoby, vedúcim organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristom

vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách.

(4)

Vylúčený zástupca je povinný oznámiť svoje vylúčenie bez zbytočného odkladu obchodným

spoločnostiam alebo družstvám, ktoré sú tým dotknuté. Ustanovenie

§ 575 ods. 2

druhá veta platí rovnako.

(5)

Kto osobne alebo prostredníctvom iných osôb koná ako vylúčený zástupca, vyhlasuje

veriteľovi, že ho uspokojí, ak jeho nároky neuspokojí obchodná spoločnosť alebo družstvo,

v mene alebo na účet ktorého koná. V takom prípade sa práva a povinnosti vylúčeného

zástupcu spravujú podľa ustanovení o ručení. Ustanovenie

§ 308

sa nepoužije.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 14

Prokúra

(1)

Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza

pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru

možno udeliť len fyzickej osobe.

(2)

V prokúre nie je zahrnuté oprávnenie scudzovať nehnuteľnosti a zaťažovať ich, ibaže

je toto oprávnenie výslovne v udelení prokúry uvedené.

(3)

Obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá právne následky voči tretím osobám.

(4)

Viacerým osobám možno prokúru udeliť tak, že sú na zastupovanie a podpisovanie oprávnené

každá samostatne, alebo tak, že je pritom potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov

alebo aspoň dvoch z nich.

(5)

Prokurista podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého koná,

pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis.

(6)

Udelenie prokúry je účinné od zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis prokúry

do obchodného registra musí obsahovať meno a bydlisko prokuristu a spôsob, akým sa

za podnikateľa podpisuje. Ak bola prokúra udelená viacerým osobám, musí návrh obsahovať

aj určenie, či každý prokurista môže konať samostatne, prípadne koľko prokuristov

musí konať spoločne.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 15

(1)

Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na

všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

(2)

Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa

zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím

na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 16

Podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia

osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 17

(1)

Predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo

tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s

podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu

hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle

majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim

spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

(2)

Majiteľ obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá oprávnene

nakladá s obchodným tajomstvom, ktoré sa vzťahuje na podnik prevádzkovaný touto osobou

pri výkone podnikania podľa

§ 2 ods. 1

.

(3)

Rušiteľ obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušuje

alebo ohrozuje obchodné tajomstvo.

(4)

Tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu je tovar, ktorého návrh, vlastnosti,

fungovanie, výrobný proces alebo uvedenie na trh má podstatné výhody z obchodného

tajomstva, ktoré bolo porušené.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 18

Majiteľ obchodného tajomstva prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo,

má výlučné právo, ak osobitný zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom nakladať,

najmä udeliť dovolenie na jeho využitie a určiť podmienky takého využitia.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 19

Právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti uvedené v

§ 17 ods. 1

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 20

Proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha majiteľovi obchodného

tajomstva právna ochrana.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 21

(1)

Zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok

a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné.

(2)

Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo

právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou

osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej

republiky.

(3)

Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto

zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú

na území Slovenskej republiky.

(4)

Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu

a)

vzniku živnostenského oprávnenia alebo iného ako živnostenského oprávnenia podľa

osobitných predpisov zahraničnej fyzickej osobe, a to v rozsahu predmetu podnikania

zapísaného v živnostenskom registri alebo inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom,

alebo

b)

zápisu podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby do

obchodného registra, a to v rozsahu zapísaného predmetu podnikania; návrh na zápis

podáva zahraničná právnická osoba.

(5)

Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky zaniká ku dňu

a)

zániku živnostenského oprávnenia alebo iného ako živnostenského oprávnenia podľa

osobitných predpisov zahraničnej fyzickej osobe, ak dochádza k jeho zániku v rozsahu

činnosti, ktorá je vykonávaná a zapísaná ako jediný predmet podnikania v živnostenskom

registri alebo inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, alebo

b)

výmazu podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby z obchodného

registra; návrh na výmaz podáva zahraničná právnická osoba.

(6)

Zriadiť podnik alebo organizačnú zložku podniku zahraničnej právnickej osoby, ktorá

má sídlo v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo v niektorom zo zmluvných

štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore, možno aj zjednodušeným spôsobom,

ak sú splnené tieto podmienky

a)

podnik alebo organizačná zložka podniku zahraničnej právnickej osoby sa zriaďuje

za účelom podnikania,

b)

predmetom podnikania podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej

osoby sú len vybrané činnosti zodpovedajúce zoznamu voľných živností podľa osobitného

predpisu o živnostenskom podnikaní,

c)

predmet podnikania podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej

osoby netvorí viac ako 15 vybraných činností zodpovedajúcich zoznamu voľných živností

podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní.

(7)

Odsekom 6 nie sú dotknuté ďalšie podmienky na zápis podniku alebo organizačnej zložky

podniku zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu.

(8)

Na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej

zložky je zahraničná osoba povinná okrem údajov podľa

§ 3a

uvádzať aj údaj o zápise podniku alebo organizačnej zložky podniku do obchodného

registra. Tento údaj je zahraničná osoba povinná uvádzať aj na svojom webovom sídle,

ak ho má zriadené.

(9)

Na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej

zložky sa uvádza označenie zahraničného obchodného registra alebo inej evidencie,

do ktorej sa zahraničná osoba zapisuje, a údaj o zápise zahraničnej osoby do tohto

registra alebo do inej evidencie, ak právo štátu, ktorým sa zahraničná osoba spravuje,

povinnosť zápisu do obchodného registra alebo do inej evidencie ukladá.

(10)

Údaje podľa odsekov 8 a 9 je zahraničná osoba povinná uvádzať aj v písomnom úradnom

styku, ak sa týka podniku alebo organizačnej zložky podniku.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 22

Právnu spôsobilosť, ktorú má iná než zahraničná fyzická osoba podľa právneho poriadku,

podľa ktorého bola založená, má takisto v oblasti slovenského právneho poriadku. Právnym

poriadkom, podľa ktorého bola táto osoba založená, sa spravujú aj jej vnútorné právne

pomery a ručenie členov alebo spoločníkov za jej záväzky.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 23

Zahraničné osoby, ktoré majú právo podnikať v zahraničí, sa pokladajú za podnikateľa

podľa tohto zákona.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 24

(1)

Zahraničná osoba sa môže podľa ustanovení tohto zákona za účelom podnikania podieľať

na založení slovenskej právnickej osoby alebo sa zúčastňovať ako spoločník alebo člen

v slovenskej právnickej osobe už založenej. Môže tiež sama slovenskú právnickú osobu

založiť alebo sa stať jediným spoločníkom slovenskej právnickej osoby, pokiaľ tento

zákon jediného zakladateľa alebo jediného spoločníka pripúšťa.

(2)

Slovenská právnická osoba môže byť založená len podľa slovenského práva, ak zákon

alebo právo Európskej únie neustanovuje inak.

(3)

Vo veciach uvedených v odseku 1 majú zahraničné osoby rovnaké práva a povinnosti

ako slovenské osoby.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 25

(1)

Majetok zahraničnej osoby súvisiaci s podnikaním v Slovenskej republike a majetok

právnickej osoby so zahraničnou majetkovou účasťou podľa

§ 24 ods. 1

sa môže v Slovenskej republike vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť len na

základe zákona a vo verejnom záujme, ktorý nemožno uspokojiť inak.

(2)

Pri opatreniach uvedených v odseku 1 sa musí bez meškania poskytnúť náhrada zodpovedajúca

plnej hodnote majetku dotknutého týmito opatreniami v čase, keď sa uskutočnili, ktorá

je voľne prevoditeľná do zahraničia v cudzej mene.

(3)

Medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli uverejnené

v Zbierke zákonov, nie sú dotknuté.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 26

(1)

Zahraničná právnická osoba založená na účel podnikania môže premiestniť svoje sídlo

zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak tak ustanoví právo Európskej únie

alebo ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a

ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. To isté platí aj na premiestnenie

sídla slovenskej právnickej osoby do zahraničia.

(2)

Premiestnenie sídla podľa odseku 1 je účinné odo dňa jeho zápisu do obchodného registra.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 27

(1)

Obchodný register je verejný zoznam zákonom ustanovených údajov (ďalej len „zapísané

údaje“), ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín (ďalej len „zbierka

listín“).

(2)

Do obchodného registra sa zapisujú

a)

právnické osoby založené podľa tohto zákona, a to

1.

verejná obchodná spoločnosť,

2.

komanditná spoločnosť,

3.

spoločnosť s ručením obmedzeným,

4.

jednoduchá spoločnosť na akcie,

5.

akciová spoločnosť,

6.

družstvo,

b)

právnické osoby založené podľa práva Európskej únie, a to

1.

európske zoskupenie hospodárskych záujmov,

2.

európske družstvo,

3.

európska spoločnosť,

c)

právnické osoby zriadené zákonom alebo na základe zákona, ak osobitný zákon ustanovuje,

že sa zapisujú do obchodného registra,

d)

štátne podniky,

e)

organizačné zložky podnikov slovenských právnických osôb,

f)

podniky zahraničných právnických osôb a organizačné zložky podnikov zahraničných

právnických osôb

(ďalej len „zapísaná osoba“).

(3)

Zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín,

ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo

zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba

preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná

osoba sa však nemôže na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám

do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť.

(4)

Ak je nesúlad medzi zapísanými a zverejnenými údajmi alebo uloženými a zverejnenými

listinami, nemožno voči tretím osobám namietať zverejnené znenie. Tretie osoby sa

môžu odvolávať na zverejnené znenie, ak zapísaná osoba nepreukáže, že tretím osobám

boli známe zapísané údaje alebo obsah listín uložených v zbierke listín.

(5)

Tretie osoby sa vždy môžu odvolávať na obsah listín alebo údajov, ktoré ešte neboli

zapísané do obchodného registra alebo uložené do zbierky listín, okrem prípadu, ak

ich účinky nastanú až zápisom do obchodného registra.

(6)

Od zverejnenia zápisu štatutárneho orgánu alebo jeho členov do obchodného registra

sa zapísaná osoba nemôže voči tretím osobám domáhať porušenia právnych predpisov,

spoločenskej zmluvy alebo stanov pri voľbe alebo vymenovaní štatutárnych orgánov alebo

ich členov okrem prípadu, že sa preukáže, že tretia osoba o ich porušení vedela.

(7)

Ak je nesúlad medzi údajmi a listinami zverejnenými o zapísanom podniku zahraničnej

osoby alebo o zapísanej organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby v Slovenskej

republike a údajmi a listinami zverejnenými o zahraničnej osobe v štáte, v ktorom

má sídlo, pre obchodný styk s podnikom zahraničnej osoby alebo s jeho organizačnou

zložkou sú rozhodujúce údaje a listiny zverejnené o podniku zahraničnej osoby alebo

o organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby v Slovenskej republike.

(8)

Ak je pri listinách uložených do zbierky listín nesúlad medzi znením listiny v štátnom

jazyku a znením listiny v inom ako štátnom jazyku, nemožno voči tretím osobám namietať

znenie listiny v inom ako štátnom jazyku. Tretie osoby sa môžu odvolávať na znenie

listiny v inom ako štátnom jazyku, ak zapísaná osoba nepreukáže, že tretím osobám

bolo známe znenie listiny v štátnom jazyku.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 35

Podnikatelia sú povinní viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným

zákonom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 36

Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri (ďalej len „zapísaní podnikatelia“) účtujú

v sústave podvojného účtovníctva o stave a pohybe obchodného majetku a záväzkov, čistého

obchodného imania, o nákladoch, výnosoch a zisku alebo strate podniku.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 37

(1)

Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, účtujú podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní

v obchodnom registri, v sústave jednoduchého účtovníctva o príjmoch a výdavkoch, obchodnom

majetku, ako aj o záväzkoch tak, aby bolo možné zistiť čisté obchodné imanie a výsledok

hospodárenia.

(2)

Podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, môžu účtovať namiesto v

sústave jednoduchého účtovníctva v sústave podvojného účtovníctva, pokiaľ v nej budú

účtovať po celé účtovné obdobie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 39

(1)

Obchodné spoločnosti a družstvá musia mať riadnu účtovnú závierku a mimoriadnu účtovnú

závierku overenú audítorom, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

(2)

Podnikateľ je povinný pripraviť a poskytnúť audítorovi všetky účtovné písomnosti

a vysvetlenia potrebné na overovanie podľa odseku 1.

(3)

Náklady spojené s audítorskou činnosťou uhrádza podnikateľ, ktorého účtovná závierka

sa overuje.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 40

(1)

Akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie, spoločnosť s ručením obmedzeným,

družstvo a štátny podnik sú povinné predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku

a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu tak, aby

ju tento orgán schválil do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa riadna individuálna

účtovná závierka a mimoriadna individuálna účtovná závierka zostavuje. Iná zapísaná

osoba má tieto povinnosti, len ak jej to ukladá osobitný predpis.

(2)

Osoba podľa odseku 1 je povinná uložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu

individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín do deviatich mesiacov odo dňa jej

zostavenia; to neplatí, ak sa do zbierky listín ukladá podľa osobitného predpisu.

(3)

Ak osobitný zákon zapísanej osobe ukladá povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom,

ukladá sa do zbierky listín účtovná závierka overená audítorom spolu s audítorskou

správou, menom, bydliskom fyzickej osoby alebo obchodným menom, sídlom a identifikačným

číslom právnickej osoby a s evidenčným číslom zápisu overujúceho audítora v zozname

audítorov. Ak sa do zbierky listín ukladá neoverená účtovná závierka, postupuje účtovná

jednotka podľa osobitného predpisu. Ak je audítorom právnická osoba, uvádza sa aj

meno a bydlisko fyzických osôb, ktoré za audítora vykonali audit. Ak osobitný zákon

zapísanej osobe ukladá povinnosť vyhotoviť výročnú správu a táto výročná správa obsahuje

účtovnú závierku overenú audítorom, účtovná závierka môže byť uložená ako súčasť výročnej

správy.

(4)

Ak osobitný zákon zapísanej osobe ukladá povinnosť zabezpečiť, aby jej vykazovanie

informácií o udržateľnosti vo výročnej správe podliehalo uisteniu v oblasti vykazovania

informácií o udržateľnosti audítorom, ukladá sa do zbierky listín spolu s výročnou

správou aj správa o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti s menom,

bydliskom fyzickej osoby alebo obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom právnickej

osoby a s evidenčným číslom zápisu audítora v zozname audítorov v časti pre oblasť

udržateľnosti, ktorý vykonal uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti.

(5)

Povinnosť podľa odsekov 1 až 4 sa považuje za splnenú uložením účtovnej závierky

v registri účtovných závierok podľa osobitného zákona.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 41

Fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie

sú podnikateľmi (ďalej len „súťažitelia“), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú

činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto

činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže

a nesmú účasť na súťaži zneužívať.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 42

(1)

Zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konanie (ďalej len „nekalá

súťaž“) a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže.

(2)

Nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže upravuje osobitný zákon.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 43

(1)

Pokiaľ z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli

uverejnené v Zbierke zákonov, nevyplýva inak, nevzťahuje sa ustanovenie tejto hlavy

na konanie v rozsahu, v akom má účinky v zahraničí.

(2)

Slovenským osobám sú, pokiaľ ide o ochranu proti nekalej súťaži, postavené na roveň

zahraničné osoby, ktoré v Slovenskej republike podnikajú podľa tohto zákona. Inak

sa môžu zahraničné osoby domáhať ochrany podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská

republika viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, a ak ich niet, na základe

vzájomnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 44

Základné ustanovenia

(1)

Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi

súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž

sa zakazuje.

(2)

Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä

a)

klamlivá reklama,

b)

klamlivé označovanie tovaru a služieb,

c)

vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,

d)

parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,

e)

podplácanie,

f)

zľahčovanie,

g)

porušenie obchodného tajomstva,

h)

ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 45

Klamlivá reklama

(1)

Klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej

známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov, ktorá uvádza do omylu alebo

môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane, a ktorá v

dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje

alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.

(2)

Pri posudzovaní klamlivosti reklamy sa zohľadňujú všetky jej znaky, najmä informácie,

ktoré obsahuje, o

a)

tovare a službách, ich dostupnosti, vyhotovení, zložení, spôsobe a dátume výroby

alebo dodania, vhodnosti a spôsobe použitia, množstve, zemepisnom alebo obchodnom

pôvode alebo o výsledkoch, ktoré možno očakávať od ich použitia, alebo o výsledkoch

ich skúšok alebo kontrol,

b)

cene alebo spôsobe, akým je vypočítaná, a o podmienkach, za ktorých sa tovar a služby

dodávajú alebo poskytujú,

c)

charakteristických znakoch súťažiteľa reklamy, najmä jeho totožnosti, kvalifikovanosti,

jeho chránenom priemyselnom práve, duševnom vlastníctve, ocenení alebo vyznamenaní.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 46

Klamlivé označenie tovaru a služieb

(1)

Klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať

v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú

z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že

vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie

bolo uvedené bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto

je nerozhodné, či ku klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom

sa tak stalo. Ustanovenia osobitného zákona platia obdobne.

(2)

Klamlivým označením je aj také nesprávne označenie tovaru alebo služieb, ku ktorému

je pripojený dodatok slúžiaci na odlíšenie od pravého pôvodu, ako výrazy „druh“, „typ“,

„spôsob“ a označenie je napriek tomu spôsobilé vyvolať o pôvode alebo povahe tovaru

alebo služieb mylnú domnienku.

(3)

Klamlivým označením nie je uvedenie názvu, ktorý sa v hospodárskom styku už všeobecne

vžil ako údaj slúžiaci na označovanie druhu alebo akosti tovaru, ibaže by k nemu bol

pripojený dodatok spôsobilý klamať o pôvode, ako napríklad „pravý“, „pôvodný“ a pod.

(4)

Týmto ustanovením nie sú dotknuté práva a povinnosti zo zapísaného označenia pôvodu

výrobkov, ochranných známok, chránených odrôd rastlín a plemien zvierat ustanovené

osobitnými zákonmi.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 47

Vyvolanie nebezpečenstva zámeny

(1)

Vyvolanie nebezpečenstva zámeny je

a)

použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom

iný súťažiteľ,

b)

použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov,

výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre

určitý podnik alebo závod za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov,

reklamných prostriedkov),

c)

napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie

v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené

a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo

zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil,

pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným

menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa.

(2)

Vyvolanie nebezpečenstva zámeny okrem prípadov podľa odseku 1 je aj konanie podnikateľa,

ktoré spočíva v takej voľbe jeho obchodného mena alebo používania takého označenia

podniku, ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať u adresátov jeho obchodnej dokumentácie

nebezpečenstvo zámeny podnikateľa s verejným registrom alebo inou evidenciou vedenou

na základe zákona.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 48

Parazitovanie na povesti

Parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa

s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by

súťažiteľ inak nedosiahol.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 49

Podplácanie

Podplácaním podľa tohto zákona je konanie, ktorým

a)

súťažiteľ osobe, ktorá je členom štatutárneho alebo iného orgánu iného súťažiteľa

alebo je v pracovnom alebo inom obdobnom pomere k inému súťažiteľovi, priamo alebo

nepriamo ponúkne, sľúbi alebo poskytne akýkoľvek prospech za tým účelom, aby jej nekalým

postupom docielil na úkor iných súťažiteľov pre seba alebo iného súťažiteľa prednosť

alebo inú neoprávnenú výhodu v súťaži, alebo

b)

osoba uvedená v písmene a) priamo alebo nepriamo žiada, dá si sľúbiť alebo prijme

za rovnakým účelom akýkoľvek prospech.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 50

Zľahčovanie

(1)

Zľahčovaním je konanie, ktorým súťažiteľ uvedie alebo rozširuje o pomeroch, výrobkoch

alebo výkonoch iného súťažiteľa nepravdivé údaje spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť

ujmu.

(2)

Zľahčovaním je aj uvedenie a rozširovanie pravdivých údajov o pomeroch, výrobkoch

alebo výkonoch iného súťažiteľa, pokiaľ sú spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť

ujmu. Nekalou súťažou však nie je, ak bol súťažiteľ k takému konaniu donútený okolnosťami

(oprávnená obrana) alebo ak takéto údaje uviedol v porovnávacej reklame.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 51

Porušenie obchodného tajomstva

(1)

Porušením obchodného tajomstva je konanie rušiteľa obchodného tajomstva spočívajúce

v neoprávnenom získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva.

(2)

Neoprávneným získaním obchodného tajomstva je získanie obchodného tajomstva bez súhlasu

jeho majiteľa konaním, ktoré je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktoré

spočíva v neoprávnenom prístupe k dokumentom, predmetom, materiálom, látkam alebo

elektronickým súborom alebo ich častiam, s ktorými oprávnene nakladá majiteľ obchodného

tajomstva a ktoré obsahujú obchodné tajomstvo, alebo z ktorých možno obchodné tajomstvo

odvodiť, ako aj ich privlastnenie alebo kopírovanie.

(3)

Neoprávneným využitím alebo neoprávneným sprístupnením obchodného tajomstva je využitie

alebo sprístupnenie obchodného tajomstva bez súhlasu majiteľa obchodného tajomstva

tým, kto

a)

získal obchodné tajomstvo neoprávnene,

b)

porušuje dohodu o zachovaní dôvernosti alebo inú povinnosť týkajúcu sa nesprístupnenia

obchodného tajomstva,

c)

porušuje zmluvnú alebo inú povinnosť týkajúcu sa obmedzenia využitia obchodného tajomstva.

(4)

Neoprávneným získaním, využitím alebo sprístupnením obchodného tajomstva je aj konanie

osoby, ak v čase získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva vedela

alebo za daných okolností mala vedieť, že obchodné tajomstvo sa získalo priamo alebo

nepriamo od osoby, ktorá obchodné tajomstvo neoprávnene využívala alebo neoprávnene

sprístupňovala podľa odseku 3.

(5)

Neoprávneným využitím obchodného tajomstva je aj výroba, ponúkanie alebo uvádzanie

tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na trh alebo dovoz, vývoz alebo skladovanie

tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na účel jeho uvedenia na trh, ak

osoba, ktorá takéto aktivity vykonávala, vedela alebo za daných okolností mala vedieť,

že obchodné tajomstvo sa využívalo neoprávnene podľa odseku 3.

(6)

Získanie obchodného tajomstva nie je neoprávnené, ak k nemu došlo

a)

nezávislým objavom alebo vytvorením,

b)

pozorovaním, skúmaním, demontážou alebo testovaním výrobku alebo predmetu, ktorý

bol sprístupnený verejnosti alebo ktorý oprávnene vlastní osoba, ktorá informácie

získala a na ktorú sa nevzťahuje právna povinnosť obmedziť získanie obchodného tajomstva,

c)

výkonom práva zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov na informácie podľa slovenského

právneho poriadku a práva Európskej únie, alebo

d)

iným spôsobom, ktorý je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a súčasne

nezasahuje do práv tretích osôb.

(7)

Získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva nie je neoprávnené, ak

k nemu došlo za účelom ochrany verejného záujmu, najmä v súvislosti s odhalením protiprávneho

konania alebo inej protiprávnej činnosti.

(8)

Získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva nie je neoprávnené v

rozsahu, v akom získanie, využitie alebo sprístupnenie vyžaduje alebo umožňuje slovenský

právny poriadok alebo právo Európskej únie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 52

Ohrozovanie zdravia a životného prostredia

Ohrozovaním zdravia a životného prostredia je konanie, ktorým súťažiteľ skresľuje

podmienky hospodárskej súťaže tým, že prevádzkuje výrobu, uvádza na trh výrobky alebo

uskutočňuje výkony ohrozujúce záujmy ochrany zdravia alebo životného prostredia chránené

zákonom, aby tak získal pre seba alebo pre iného prospech na úkor iných súťažiteľov

alebo spotrebiteľov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 53

Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi

domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať

primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a

vydanie bezdôvodného obohatenia.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 54

(1)

Právo, aby sa rušiteľ protiprávneho konania zdržal a aby odstránil závadný stav,

môže okrem prípadov uvedených v

§ 48 až 51

uplatniť aj právnická osoba oprávnená hájiť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov.

(2)

Len čo sa začalo konanie v spore o zdržanie sa konania alebo o odstránenie závadného

stavu alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby ďalších oprávnených osôb pre tie

isté nároky z tohto istého konania prípustné; to nie je na ujmu práva týchto ďalších

osôb pripojiť sa k začatému sporu podľa všeobecných ustanovení ako intervenienti.

Právoplatné rozsudky vydané o týchto nárokoch k žalobe i len jedného oprávneného sú

účinné aj pre ďalších oprávnených.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 55

(1)

Pri ústnych pojednávaniach v sporoch podľa predchádzajúcich ustanovení môže byť rozhodnutím

súdu na návrh alebo z úradnej moci vylúčená verejnosť, ak by verejným prejednávaním

došlo k ohrozeniu obchodného tajomstva alebo verejného záujmu.

(2)

Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo zverejniť

rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah,

formu, spôsob zverejnenia a lehotu, v ktorej má byť rozhodnutie zverejnené.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 55a

Ak v tomto oddiele nie je ustanovené inak, použijú sa na ochranu obchodného tajomstva

všeobecné ustanovenia o právnych prostriedkoch ochrany proti nekalej súťaži.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 55b

Neodkladné opatrenia

(1)

Neodkladným opatrením môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi

obchodného tajomstva jednu alebo viac povinností spočívajúcich v

a)

ukončení alebo zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva,

b)

zákaze výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo

k obchodnému tajomstvu,

c)

zákaze dovozu, vývozu alebo skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu

na účel jeho výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania,

d)

zaistení alebo odovzdaní tovaru, ktorým bolo porušené právo k obchodnému tajomstvu,

vrátane dovážaného tovaru, s cieľom zabrániť jeho uvedeniu na trh alebo obehu na trhu.

(2)

Ak je to so zreteľom na okolnosti prípadu možné a účelné, môže súd uložiť majiteľovi

obchodného tajomstva povinnosť zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady škody

alebo inej ujmy, ktorá by vznikla nariadením neodkladného opatrenia podľa odseku 1.

Výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd. Ak majiteľ obchodného tajomstva

v lehote určenej súdom zábezpeku nezloží, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietne.

(3)

Namiesto neodkladného opatrenia podľa odseku 1 môže súd na návrh majiteľa obchodného

tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť do úschovy súdu

zábezpeku na náhradu škody alebo ujmy vzniknutej porušením obchodného tajomstva. Zložením

zábezpeky nevzniká rušiteľovi obchodného tajomstva právo domáhať sa sprístupnenia

obchodného tajomstva.

(4)

Súd môže majiteľa obchodného tajomstva vyzvať na doplnenie dôkazov potrebných na

preukázanie, že

a)

obchodné tajomstvo existuje,

b)

ten, kto podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je majiteľom obchodného

tajomstva, a

c)

obchodné tajomstvo bolo ohrozené alebo porušené.

(5)

Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prihliada na

a)

hodnotu a iné špecifické vlastnosti obchodného tajomstva,

b)

opatrenia prijaté na ochranu obchodného tajomstva,

c)

konanie rušiteľa obchodného tajomstva pri jeho získaní, využití alebo sprístupnení

a jeho oprávnené záujmy,

d)

spôsob a následok porušenia obchodného tajomstva,

e)

oprávnené záujmy majiteľa obchodného tajomstva a tretích osôb,

f)

verejný záujem a

g)

ochranu práv.

(6)

Ak tento zákon neustanovuje inak, na neodkladné opatrenie sa primerane použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku

s výnimkou

§ 327

v časti vety za bodkočiarkou.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 55c

Nápravné opatrenia

(1)

Súd môže na návrh majiteľa obchodného tajomstva v konaní vo veci samej uložiť rušiteľovi

obchodného tajomstva jedno alebo viac nápravných opatrení spočívajúcich v

a)

ukončení alebo zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva,

b)

zákaze výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo

k obchodnému tajomstvu,

c)

zákaze dovozu, vývozu, skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu

na účel jeho výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania,

d)

zničení všetkých dokumentov, predmetov, materiálov, látok alebo elektronických súborov

alebo ich častí obsahujúcich alebo tvoriacich obchodné tajomstvo alebo ich odovzdaní

majiteľovi obchodného tajomstva.

(2)

Okrem nápravných opatrení podľa odseku 1 sa môže majiteľ obchodného tajomstva domáhať

voči rušiteľovi obchodného tajomstva

a)

úpravy tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu tak, aby bola odstránená

vlastnosť tohto tovaru porušujúca právo k obchodnému tajomstvu,

b)

stiahnutia tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu z trhu, ak týmto opatrením

nedôjde k narušeniu ochrany obchodného tajomstva,

c)

zničenia tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu.

(3)

Ak nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nariadi, aby opatrenia podľa odseku

1 písm. d) a odseku 2 boli vykonané na náklady rušiteľa obchodného tajomstva.

(4)

Namiesto nápravných opatrení podľa odsekov 1 a 2 môže súd uložiť rušiteľovi obchodného

tajomstva povinnosť poskytnúť majiteľovi obchodného tajomstva peňažnú náhradu, ak

a)

v čase využitia alebo sprístupnenia nevedel ani nemohol za daných okolností vedieť,

že obchodné tajomstvo získal od osoby, ktorá toto obchodné tajomstvo využila alebo

sprístupnila neoprávnene,

b)

vykonanie dotknutých opatrení by rušiteľovi obchodného tajomstva spôsobilo neprimeranú

ujmu a

c)

peňažná náhrada sa javí ako dostatočne uspokojivá.

(5)

Výška peňažnej náhrady podľa odseku 4 nemôže presiahnuť výšku odmeny alebo poplatkov,

ktoré by musel rušiteľ obchodného tajomstva zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie

využívať obchodné tajomstvo, a to za obdobie, počas ktorého sa mohlo zakázať využívanie

obchodného tajomstva.

(6)

Uplatnením nápravných opatrení podľa odsekov 1 až 4 nie je dotknuté právo majiteľa

obchodného tajomstva na náhradu škody.

(7)

Pri rozhodovaní o uložení nápravného opatrenia súd prihliada na skutočnosti uvedené

v

§ 55b ods. 5

.

(8)

Nápravné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) a b) súd na návrh rušiteľa obchodného

tajomstva rozhodnutím zruší, ak obchodné tajomstvo prestalo spĺňať znaky podľa

§ 17 ods. 1

z dôvodov, ktoré nemožno priamo alebo nepriamo pričítať rušiteľovi obchodného tajomstva,

alebo odpadol dôvod, pre ktorý bolo vydané.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 55d

Zverejňovanie súdnych rozhodnutí

(1)

Súd môže na návrh majiteľa obchodného tajomstva uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva

povinnosť zverejniť rozhodnutie vo veci samej alebo jeho časť na jeho náklady, ak

je to potrebné vzhľadom na závažnosť porušenia obchodného tajomstva. Súd môže súčasne

určiť jednu alebo viaceré prevádzkarne alebo organizačné zložky rušiteľa obchodného

tajomstva, v ktorých má byť rozhodnutie zverejnené.

(2)

Pri rozhodovaní o zverejnení rozhodnutia súd prihliada na hodnotu obchodného tajomstva,

konanie rušiteľa obchodného tajomstva, vplyv porušenia obchodného tajomstva a pravdepodobnosť

ďalšieho neoprávneného využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva.

(3)

V rozhodnutí, ktoré má byť zverejnené, sa musia pred zverejnením údaje umožňujúce

identifikáciu osoby, ktorá je odlišná od rušiteľa obchodného tajomstva, anonymizovať.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 56

(1)

Obchodná spoločnosť (ďalej len „spoločnosť“) je právnickou osobou založenou za účelom

podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť

s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie. Spoločnosť

s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ

to osobitný zákon nezakazuje.

(2)

Postavenie obdobné postaveniu spoločností majú aj právnické osoby založené podľa

práva Európskej únie.

(3)

Ak zákon neustanovuje inak, môžu byť zakladateľmi spoločnosti a zúčastňovať sa na

jej podnikaní fyzické i právnické osoby.

(4)

Činnosť, ktorú podľa osobitných predpisov môžu vykonávať iba fyzické osoby, môže

spoločnosť vykonávať iba pomocou osôb, ktoré sú na to oprávnené podľa osobitných predpisov.

Zodpovednosť týchto osôb podľa osobitných predpisov nie je dotknutá.

(5)

Fyzická alebo právnická osoba môže byť spoločníkom s neobmedzeným ručením iba v jednej

spoločnosti.

(6)

Ustanovenia upravujúce jednotlivé formy spoločností ustanovujú, v akom rozsahu ručia

spoločníci za záväzky spoločnosti. Pre ich ručenie sa použijú obdobne ustanovenia

o ručení (

§ 303 a nasl.

), pokiaľ z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné. Ak je na majetok spoločnosti

vyhlásený konkurz, ručia spoločníci za záväzky spoločnosti len do výšky, v ktorej

veritelia, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky, neboli uspokojení v konkurznom

konaní.

(7)

Po zániku spoločnosti ručia spoločníci za záväzky spoločnosti do výšky svojho podielu

na likvidačnom zostatku (

§ 61 ods. 4

) najmenej však v rozsahu, v ktorom za ne ručili za trvania spoločnosti. Medzi sebou

sa spoločníci vyrovnajú tým istým spôsobom ako pri ručení za trvania spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 56a

(1)

Zneužitie práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti,

sa zakazuje.

(2)

Akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom,

sa zakazuje.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 57

Založenie spoločnosti

(1)

Ak z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, zakladá sa spoločnosť spoločenskou

zmluvou podpísanou všetkými zakladateľmi. Pravosť podpisov zakladateľov musí byť úradne

overená.

(2)

Spoločenskú zmluvu môže uzavrieť aj splnomocnenec vybavený na to plnomocenstvom.

Plnomocenstvo s úradne overeným podpisom splnomocniteľa sa pripojí k spoločenskej

zmluve.

(3)

Ak tento zákon pripúšťa, aby spoločnosť založil jediný zakladateľ, spoločenskú zmluvu

nahrádza zakladateľská listina. Zakladateľská listina musí obsahovať rovnaké podstatné

časti ako spoločenská zmluva alebo zakladateľská zmluva.

(4)

Ak to tento zákon pripúšťa, spoločnosť môže byť založená aj zjednodušeným spôsobom

prostredníctvom na to určeného elektronického formulára na vytvorenie spoločenskej

zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 58

Základné imanie

(1)

Základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných

vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti.

(2)

Základné imanie sa vytvára povinne v spoločnosti s ručením obmedzeným, v akciovej

spoločnosti a v jednoduchej spoločnosti na akcie. Jeho výška sa zapisuje do obchodného

registra.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 59

(1)

Vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (ďalej len „peňažný vklad“) a

iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len „nepeňažný vklad“), ktoré spoločník

vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.

(2)

Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť.

Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby sa zakazujú. Nepeňažný

vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra.

Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý

sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch

a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Spoločnosť

vyzve písomne spoločníka, aby zaplatil hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť

nenadobudla právo, a spoločník je povinný splniť túto povinnosť do 90 dní odo dňa

doručenia výzvy.

(3)

Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad

započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej

zmluve alebo v zakladateľskej listine, ak tento zákon neustanovuje inak. Hodnota nepeňažného

vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu,

spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných

akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti.

(4)

Ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností

primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku.

(5)

Ak vklad do spoločnosti alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky, použijú sa

primerane ustanovenia o postúpení pohľadávky. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť

ako vklad pohľadávku, ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty svojho

vkladu. Nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči spoločnosti.

(6)

Ak v čase zápisu výšky základného imania do obchodného registra nedosiahne hodnota

nepeňažného vkladu sumu určenú pri prevzatí záväzku na vklad, je spoločník, ktorý

sa zaviazal vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, povinný doplatiť spoločnosti tento

rozdiel v peniazoch.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 59a

(1)

Ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo

spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí

byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť

účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je

na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona,

musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom

do osobitnej evidencie.

(2)

Ak spoločnosť uzatvára zmluvu podľa odseku 1 v lehote dvoch rokov odo dňa vzniku

spoločnosti, musí návrh tejto zmluvy vopred schváliť valné zhromaždenie spoločnosti.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvára

s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré

sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti,

a ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného

imania.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom

styku, na nadobudnutie majetku podľa rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu a na

majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá v tom čase

danej ponuke a dopytu.

(5)

Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú na akciovú spoločnosť.

(6)

Ustanovenie

§ 59b

sa primerane použije aj na stanovenie alebo určenie hodnoty predmetu zmluvy podľa

odseku 1.

(7)

Hodnota plnenia poskytnutého podľa zmluvy, ktorá nenadobudla účinnosť, sa musí spoločnosti

vrátiť podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali

funkciu v čase jeho poskytnutia, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie. Spolu

s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom

spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím

na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 59b

(1)

Orgán spoločnosti oprávnený rozhodovať o zmene výšky základného imania môže rozhodnúť,

že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak sa hodnota nepeňažného

vkladu určila znaleckým posudkom v súlade s právnymi predpismi platnými pre oceňovanie,

a to k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. To

neplatí, ak by nastali okolnosti, ktoré by ku dňu splatenia výrazne zmenili hodnotu

nepeňažného vkladu; na podnet a zodpovednosť štatutárneho orgánu tak vykoná nové ocenenie

znalec podľa

§ 59 ods. 3

.

(2)

Ak sa nové ocenenie nevykoná, môže jeden spoločník alebo viac spoločníkov, ktorí

vlastnia spolu najmenej 5 % základného imania spoločnosti, v deň prijatia rozhodnutia

o zvýšení základného imania žiadať ocenenie znalcom podľa

§ 59 ods. 3

. Toto právo im patrí najneskôr do dňa splatenia nepeňažného vkladu, ak v deň predloženia

žiadosti, ako aj v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania stále vlastnia

najmenej 5 % základného imania spoločnosti.

(3)

Orgán spoločnosti oprávnený rozhodovať o zmene výšky základného imania môže rozhodnúť,

že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak je hodnota vkladu

odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce

účtovné obdobie, overenej audítorom bez výhrady podľa osobitného predpisu. Ustanovenia

o zmene hodnoty nepeňažného vkladu a práva spoločníkov podľa odseku 2 sa použijú primerane.

(4)

Štatutárny orgán vyhotoví písomnú správu, ktorá musí obsahovať opis nepeňažného vkladu,

spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá aspoň emisnému kurzu upísaných

akcií splácaných týmto vkladom pri akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti

na akcie alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti a vyhlásenie, že

nenastali okolnosti, ktoré by výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu vyjadrenú

v pôvodnom ocenení. Štatutárny orgán uloží správu podľa predchádzajúcej vety do zbierky

listín do 30 dní odo dňa splatenia vkladu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 60

Správa vkladu

(1)

Časti vkladov spoločníkov splatené pred vznikom spoločnosti spravuje zakladateľ,

ktorý je tým poverený v spoločenskej zmluve (ďalej len „správca vkladu“). Spoločenská

zmluva môže správou vkladov poveriť aj banku alebo pobočku zahraničnej banky (ďalej

len „banka"), aj keď nie je zakladateľom spoločnosti. Vlastnícke práva ku vkladom

alebo k ich častiam splateným pred vznikom spoločnosti, prípadne aj iné práva k týmto

vkladom prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti

nadobúda však spoločnosť až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na

základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu.

Ak sa na prevod práva k predmetu nepeňažného vkladu vyžaduje zápis do osobitnej evidencie

podľa osobitného zákona, je štatutárny orgán spoločnosti povinný podať návrh na zápis

do tejto evidencie do 15 dní od vzniku spoločnosti.

(2)

Ak je nepeňažným vkladom nehnuteľnosť alebo podnik, prípadne časť podniku, ktorého

súčasťou je nehnuteľnosť, je vkladateľ povinný odovzdať správcovi vkladu písomné vyhlásenie

podľa odseku 1 pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním

tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.

(3)

Po vzniku spoločnosti je osoba spravujúca vklady povinná odovzdať ich bez zbytočného

odkladu spoločnosti. Ak spoločnosť nevznikne, je povinná ich vrátiť. Za splnenie tejto

povinnosti ručia ostatní zakladatelia spoločne a nerozdielne.

(4)

Osoba spravujúca vklady podľa odseku 1 je povinná vydať písomné vyhlásenie o splatení

vkladu alebo jeho častí jednotlivými spoločníkmi, ktoré sa prikladá k návrhu na zápis

do obchodného registra. Ak správca vkladu uvedie vo vyhlásení vyššiu sumu, než je

splatená, ručí do výšky tohto rozdielu voči spoločnosti za splnenie povinnosti spoločníka

splatiť vklad a v rovnakej výške voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti.

Ručenie správcu vkladu voči veriteľom spoločnosti zaniká splatením vkladov, ktorých

sa uvedenie vyššej sumy vo vyhlásení týkalo.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 61

Podiel

(1)

Podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.

(2)

Pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi

právo na vyplatenie podielu (ďalej len „vyrovnací podiel“). Výška vyrovnacieho podielu

sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce

účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská

zmluva neurčuje niečo iné. Vyrovnací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak zákon neustanovuje

alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania podielu.

(3)

Ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, právo na vyplatenie vyrovnacieho

podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej

závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť

spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna individuálna účtovná závierka schválená

nebola, uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená.

(4)

Ak je so zrušením spoločnosti spojená likvidácia, má spoločník právo na podiel na

majetkovom zostatku, ktorý vyplynul z likvidácie (podiel na likvidačnom zostatku).

Slovensko ZZ 513/1991

§ 62

Vznik spoločnosti

(1)

Spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra. Návrh na

zápis do obchodného registra sa musí podať do 90 dní od založenia spoločnosti (

§ 57

) alebo od doručenia listiny, ktorou sa preukazuje živnostenské alebo iné podnikateľské

oprávnenie.

(2)

Ak pri založení obchodnej spoločnosti nie je výslovne určené, že sa zakladá na dobu

určitú, platí, že bola založená na dobu neurčitú.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 63

Právne úkony týkajúce sa založenia, vzniku, zmeny, zrušenia alebo zániku spoločnosti

musia mať písomnú formu; zákon ustanovuje, pre ktoré úkony sa vyžaduje forma notárskej

zápisnice.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 64

Konanie v mene spoločnosti pred jej vznikom

(1)

Osoby, ktoré konajú v mene spoločnosti pred jej vznikom, sú z tohto konania zaviazané

spoločne a nerozdielne. Ak spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti konanie v

mene spoločnosti schváli do troch mesiacov od vzniku spoločnosti, platí, že z tohto

konania je spoločnosť zaviazaná od počiatku.

(2)

Spoločnosť nesmie prevziať iné záväzky ako tie, ktoré súvisia so vznikom spoločnosti

a z ktorých sú zaviazaní zakladatelia alebo štatutárny orgán, alebo jeho členovia,

okrem tých záväzkov, ktoré prevzala s odkladacou podmienkou účinnosti právneho úkonu,

ktorou je dodatočné schválenie spoločníkmi alebo príslušným orgánom spoločnosti. Osoby,

ktoré prevzali v mene spoločnosti iné záväzky, zodpovedajú za spôsobenú škodu a sú

zaviazané z týchto úkonov osobne.

(3)

Osoby, ktoré konali v mene spoločnosti pred jej vznikom, sú povinné vyhotoviť zoznam

právnych úkonov, ktoré má spoločnosť schváliť tak, aby boli schválené v lehote podľa

odseku 1. Ak spôsobili porušením tejto povinnosti škodu, zodpovedajú za ňu veriteľom

spoločne a nerozdielne.

(4)

Štatutárny orgán alebo jeho členovia sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť účastníkom

záväzkových vzťahov schválenie právnych úkonov, ktoré boli vykonané pred vznikom spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 65

Zákaz konkurencie

(1)

Ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, ktoré osoby a v akom rozsahu podliehajú

zákazu konkurenčného konania.

(2)

Spoločnosť je oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila, vydala

prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajúce

práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.

(3)

Práva spoločnosti podľa odseku 2 zanikajú, ak sa neuplatnili u zodpovednej osoby

do troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, najneskôr

však uplynutím jedného roka od ich vzniku. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 66

(1)

Ak sa osoba, ktorá je jediným štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo

členom dozornej rady spoločnosti (ďalej len „člen orgánu spoločnosti“), vzdá funkcie,

je odvolaná alebo výkon jej funkcie zanikne smrťou alebo sa skončí inak, musí príslušný

orgán spoločnosti do troch mesiacov ustanoviť namiesto nej nového člena orgánu spoločnosti.

(2)

Ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, je vzdanie

sa funkcie účinné odo dňa prvého zasadnutia orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo

zvoliť nového člena orgánu nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie; ak sa člen

orgánu vzdá svojej funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať

alebo zvoliť nového člena orgánu, je vzdanie sa funkcie účinné okamžite. Ak nedošlo

k vzdaniu sa funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať

alebo zvoliť nového člena orgánu, vzdanie sa funkcie musí byť písomné a listina s

týmto obsahom musí byť vlastnoručne podpísaná v prítomnosti notára alebo ním povereného

zamestnanca. Ak orgán spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového

člena orgánu spoločnosti, nezasadne ani do troch mesiacov od doručenia vzdania sa

funkcie, je vzdanie sa funkcie účinné od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto

lehoty. Ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak,

je odvolanie z funkcie účinné prijatím rozhodnutia príslušným orgánom spoločnosti.

Ak spoločnosti hrozí vznik škody, je člen orgánu spoločnosti, ktorý sa vzdal funkcie,

bol odvolaný alebo inak sa skončil výkon jeho funkcie, povinný upozorniť spoločnosť,

aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie.

(3)

Ak jediný štatutárny orgán spoločnosti nie je zapísaný do obchodného registra do

60 dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1, je ten, kto funkciu jediného štatutárneho

orgánu spoločnosti vykonával naposledy, povinný podať do 30 dní návrh na zrušenie

spoločnosti.

(4)

Ak podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní člen štatutárneho orgánu musí

spĺňať podmienky na výkon funkcie, jeho funkcia zanikne ku dňu, keď tieto podmienky

prestal spĺňať.

(5)

Ak osobitný predpis neustanovuje inak, aj po zániku funkcie je bývalý štatutárny

orgán alebo bývalý člen štatutárneho orgánu spoločnosti za obdobie, v ktorom pôsobil

ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu spoločnosti, povinný poskytovať

primeranú súčinnosť vyžiadanú súdom, správcom dane, Sociálnou poisťovňou, zdravotnou

poisťovňou, správcom alebo súdnym exekútorom, a to v rozsahu, v akom možno predpokladať,

že môže prispieť k bližšiemu objasneniu otázok, ktorých sa požadovaná súčinnosť týka.

Za poskytnutie súčinnosti má bývalý štatutárny orgán alebo bývalý člen štatutárneho

orgánu spoločnosti voči spoločnosti právo na náhradu nákladov.

(6)

Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní

záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak

zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti

alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva

iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí

ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí

ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej

spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje

dozorná rada.

(7)

Povinnosti mandatára má aj osoba, ktorá fakticky vykonáva pôsobnosť štatutárneho

orgánu alebo člena štatutárneho orgánu bez toho, aby bola do takejto funkcie vymenovaná

alebo ustanovená. Taká osoba je najmä povinná konať s odbornou starostlivosťou v súlade

so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Pri porušení týchto povinností

má rovnakú zodpovednosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu.

(8)

Ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, môže

sa štatutárny orgán alebo dozorná rada uznášať, len ak je prítomná nadpolovičná väčšina

ich členov, na prijatie uznesenia je potrebný súhlas väčšiny prítomných členov. Spoločenská

zmluva alebo stanovy môžu určiť hlasovanie mimo zasadania orgánu aj písomnou formu

alebo hlasovaním pomocou prostriedkov oznamovacej techniky. Hlasujúci sa pritom považujú

za prítomných.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 66a

Ovládaná a ovládajúca osoba

(1)

Ovládaná osoba je spoločnosť, v ktorej má určitá osoba väčšinový podiel na hlasovacích

právach preto, že má podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená

väčšina hlasovacích práv, alebo preto, že na základe dohody s inými oprávnenými osobami

môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na platnosť alebo na neplatnosť

takejto dohody (

§ 186a

).

(2)

Ovládajúca osoba je osoba, ktorá má v ovládanej osobe postavenie podľa odseku 1.

(3)

Podiel na hlasovacích právach podľa odseku 1 sa zvyšuje o hlasovacie práva

a)

spojené s podielmi na ovládanej osobe alebo s akciami ovládanej osoby, ktoré sú v

majetku iných osôb ovládaných priamo alebo sprostredkovane ovládajúcou osobou,

b)

vykonávané inými osobami vo vlastnom mene na účet ovládajúcej osoby.

(4)

Podiel na hlasovacích právach podľa odseku 1 sa znižuje o hlasovacie práva spojené

s podielmi na ovládanej osobe alebo s akciami ovládanej osoby, ak

a)

ich ovládajúca osoba vykonáva na účet inej osoby, ako je osoba ňou priamo alebo sprostredkovane

ovládaná alebo osoba ju ovládajúca,

b)

tieto podiely alebo akcie sú prevedené na ovládajúcu osobu ako zábezpeka a ovládajúca

osoba je povinná pri výkone hlasovacích práv riadiť sa pokynmi osoby, ktorá poskytla

zábezpeku.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 66aa

Zodpovednosť ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby

(1)

Ovládajúca osoba zodpovedá veriteľom ovládanej osoby za škodu spôsobenú úpadkom ovládanej

osoby, ak svojím konaním podstatne prispela k úpadku ovládanej osoby. Tejto zodpovednosti

sa ovládajúca osoba zbaví, ak preukáže, že postupovala informovane a v dobrej viere,

že koná v prospech ovládanej osoby.

(2)

Na účel uplatnenia zodpovednosti podľa odseku 1 sa predpokladá, že ovládaná osoba

je v úpadku aj vtedy, ak konkurz na majetok ovládanej osoby nemohol byť pre nedostatok

majetku vyhlásený alebo bol z takého dôvodu zrušený alebo ak exekúcia alebo obdobné

vykonávacie konanie vedené voči ovládanej osobe bolo z takého dôvodu ukončené.

(3)

Nároky veriteľa voči ovládajúcej osobe podľa odseku 1 sa premlčia najskôr uplynutím

jedného roka od

a)

zastavenia konkurzného konania vedeného voči ovládanej osobe pre nedostatok majetku,

b)

zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok ovládanej osoby pre nedostatok majetku alebo

c)

ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči ovládanej

osobe pre nedostatok majetku.

(4)

Ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu,

v akom jeho pohľadávka nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania vedeného

voči ovládanej osobe pre nedostatok majetku, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok

ovládanej osoby pre nedostatok majetku, ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho

konania vedeného voči ovládanej osobe pre nedostatok majetku alebo zániku ovládanej

osoby bez právneho nástupcu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 66b

Konanie v zhode

Za konanie v zhode sa považuje konanie smerujúce k dosiahnutiu rovnakého cieľa uskutočnené

medzi

a)

právnickou osobou a jej spoločníkmi alebo členmi, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho

orgánu, členmi dozorného orgánu, zamestnancami právnickej osoby, ktorí sú v priamej

riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, prokuristom, likvidátorom,

správcom konkurznej podstaty, vyrovnávacím správcom tejto právnickej osoby a osobami

im blízkymi alebo medzi ktorýmikoľvek uvedenými osobami,

b)

osobami, ktoré uzavreli dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práv v jednej spoločnosti

v záležitostiach týkajúcich sa jej riadenia,

c)

ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi osobami ovládanými priamo alebo

sprostredkovane rovnakou ovládajúcou osobou.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 66c

Dohody medzi spoločníkmi

(1)

Písomnou dohodou medzi spoločníkmi si môžu strany dohodnúť vzájomné práva a povinnosti

vyplývajúce z ich účasti na spoločnosti, a to najmä

a)

spôsob a podmienky výkonu práv spojených s účasťou na spoločnosti,

b)

spôsob výkonu práv súvisiacich so správou a riadením spoločnosti,

c)

podmienky a rozsah účasti na zmenách základného imania a

d)

vedľajšie dojednania súvisiace s prevodom účasti na spoločnosti.

(2)

Rozpor rozhodnutia orgánu spoločnosti s dohodou medzi spoločníkmi nespôsobuje jeho

neplatnosť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 67

Rezervný fond

(1)

Ak tento zákon vyžaduje zriadenie rezervného fondu, možno ho použiť v rozsahu, v

ktorom sa vytvára podľa tohto zákona povinne, iba na krytie strát spoločnosti, ak

osobitný zákon neustanovuje inak.

(2)

Ak zákon neustanovuje povinnosť vytvoriť rezervný fond už pri vzniku spoločnosti,

vytvára rezervný fond povinne spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť

zo zisku bežného účtovného obdobia vykázaného v schválenej riadnej individuálnej účtovnej

závierke (ďalej len „čistý zisk"). Rezervný fond možno vytvoriť už pri vzniku spoločnosti

alebo pri zvyšovaní základného imania príplatkami spoločníkov nad výšku vkladov alebo

nad menovitú hodnotu akcií.

(3)

Podiel na zisku spoločnosti možno určiť až po doplnení rezervného fondu v súlade

s týmto zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 67a

Spoločnosť v kríze

(1)

Spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Ak bola spoločnosť

zrušená, má povinnosti spoločnosti v kríze až do vstupu do likvidácie.

(2)

Spoločnosť je v kríze aj vtedy, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako

8 ku 100.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 67c

Plnenie nahradzujúce vlastné zdroje

(1)

Úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, poskytnuté spoločnosti

v kríze, sa považuje za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje jej financovania podľa

osobitného predpisu. To platí rovnako pre plnenie poskytnuté spoločnosti pred krízou,

ktorého splatnosť bola počas krízy odložená, alebo predĺžená.

(2)

Za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa považuje plnenie, ktoré poskytne

a)

člen štatutárneho orgánu, zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho

orgánu, prokurista, vedúci organizačnej zložky podniku, člen dozornej rady,

b)

ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní

spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti alebo má možnosť uplatňovať vplyv

na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,

c)

tichý spoločník,

d)

osoba blízka osobám podľa písmen a), b) alebo c),

e)

osoba konajúca na účet osôb podľa písmen a), b) alebo c).

(3)

Na účely odsekov 1 a 2 sa nezohľadňujú podiely podľa osobitných predpisov o kolektívnom

investovaní, o neinvestičných fondoch, o starobnom dôchodkovom sporení, o doplnkovom

dôchodkovom sporení a o dlhopisoch.

(4)

Za možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti podľa odseku 2 písm. b) sa nepovažujú

zmluvné dojednania alebo zákonné oprávnenia veriteľa, ktorých účelom je ochrana práv

alebo oprávnených záujmov veriteľa v súvislosti s poskytnutím finančných služieb dlžníkovi

vrátane ich zábezpeky.

(5)

Ak sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že plnenie nahradzujúce vlastné zdroje poskytnuté

osobou, pri ktorej nie je možné zistiť konečného užívateľa výhod podľa osobitného

predpisu, bolo poskytnuté niektorou z osôb podľa odseku 2.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 67d

Počas krízy sa plnenie považuje za nahradzujúce vlastné zdroje len vtedy, ak v čase

jeho poskytnutia

a)

táto okolnosť vyplýva z poslednej zostavenej riadnej účtovnej závierky alebo mimoriadnej

účtovnej závierky spoločnosti,

b)

táto okolnosť by vyplynula z účtovnej závierky spoločnosti, ak by bola zostavená

včas, alebo

c)

ten, kto plnenie poskytol vedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol vedieť,

že táto okolnosť by vyplynula z priebežnej účtovnej závierky spoločnosti, ak by bola

zostavená.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 67e

Plnením nahradzujúcim vlastné zdroje nie je

a)

plnenie alebo zábezpeka poskytnutá spoločnosti počas krízy za účelom jej prekonania

podľa reštrukturalizačného plánu,

b)

poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu nepresahujúcu 60 dní; to neplatí,

ak sú poskytnuté opakovane,

c)

odklad splatnosti záväzku z dodania tovaru alebo poskytnutia služby na dobu nepresahujúcu

šesť mesiacov; to neplatí, ak je odklad poskytnutý spoločnosti opakovane,

d)

bezodplatné poskytnutie veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 67f

Zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje

(1)

Plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou nemožno

vrátiť, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala.

Lehoty na vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje počas tohto obdobia neplynú.

V konkurze alebo v reštrukturalizácii možno nárok na vrátenie plnenia nahradzujúceho

vlastné zdroje uplatniť ako pohľadávku.

(2)

Hodnota plnenia poskytnutého v rozpore so zákazom podľa odseku 1 sa musí spoločnosti

vrátiť. To platí rovnako aj vtedy, ak k takému poskytnutiu došlo započítaním, speňažením

zálohu, exekúciou alebo obdobným spôsobom. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali

funkciu v čase poskytnutia plnenia v rozpore so zákazom podľa odseku 1, ručia spoločne

a nerozdielne za jeho vrátenie. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena

štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala,

a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.

(3)

Ručenie podľa odseku 2 vzniká voči spoločnosti a voči veriteľom spoločnosti. Ručenie

voči veriteľom spoločnosti zaniká vrátením plnenia poskytnutého v rozpore so zákazom

podľa odseku 1 späť spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 67g

Zabezpečenie záväzkov nahradzujúce vlastné zdroje

(1)

Ak osoba podľa

§ 67c ods. 2

počas krízy zabezpečí záväzok spoločnosti voči veriteľovi ručením, zálohom alebo

inou zábezpekou, môže sa veriteľ uspokojiť z takejto zábezpeky bez toho, aby svoje

právo musel najprv uplatňovať voči spoločnosti. Na odlišné zmluvné dojednanie sa neprihliada.

Ak zaviazaný zo zábezpeky splní záväzok za spoločnosť, nemôže mu byť z toho dôvodu

poskytnutá náhrada, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy

dostala. V konkurze alebo v reštrukturalizácii možno nárok na náhradu plnenia uplatniť

ako pohľadávku. Ustanovenia

§ 67f ods. 2 a 3

platia rovnako.

(2)

Ak veriteľ požaduje od spoločnosti počas jej krízy poskytnutie plnenia, ktoré bolo

zabezpečené podľa odseku 1, môže spoločnosť počas krízy, požadovať od zaviazaného

zo zábezpeky, aby plnil veriteľovi do výšky hodnoty zábezpeky.

(3)

Ak spoločnosť plnila veriteľovi záväzok zabezpečený podľa odseku 1, požaduje za toto

plnenie od zaviazaného zo zábezpeky bez zbytočného odkladu náhradu v hodnote zábezpeky

ku dňu plnenia. Zaviazaný zo zábezpeky sa zbaví povinnosti poskytnúť náhradu v hodnote

zábezpeky aj tak, že majetok, ktorý veriteľovi slúžil ako zábezpeka prevedie bezodplatne

na spoločnosť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 67h

Vedomosť veriteľa o kríze

Veriteľ, ktorý poskytol spoločnosti úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky

zodpovedá a v čase vzniku záväzku spoločnosti o jej kríze vedel, alebo z poslednej

zverejnenej účtovnej závierky mohol vedieť, počas krízy spoločnosti, alebo do vyhlásenia

konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie, môže svoj nárok na majetku spoločnosti

zabezpečený podľa

§ 67g

uspokojiť iba v rozsahu, ktorý pripadá na rozdiel medzi výškou pohľadávky a hodnotou

zábezpeky.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 67i

Použitie ustanovení o kríze

(1)

Spoločnosťou v kríze podľa tohto zákona môže byť len spoločnosť s ručením obmedzeným,

akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie a komanditná spoločnosť, ktorej

komplementárom nie je žiadna fyzická osoba.

(2)

Banka, inštitúcia elektronických peňazí, poisťovňa, zaisťovňa, zdravotná poisťovňa,

správcovská spoločnosť, obchodník s cennými papiermi, burza cenných papierov, centrálny

depozitár cenných papierov, subjekt kolektívneho investovania, prevádzkovateľ platobného

systému, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, platobná

inštitúcia a veriteľ s povolením na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia

rozsahu nemôže byť spoločnosťou v kríze podľa tohto zákona.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 67j

Zákaz vrátenia vkladu

(1)

Ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, či je zakázané vrátenie vkladu

spoločníkom.

(2)

Za vrátenie vkladu sa považuje aj plnenie bez primeraného protiplnenia, poskytnuté

spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného so spoločníkom alebo v jeho prospech,

bez ohľadu na formu dojednania alebo platnosť. To platí rovnako pre plnenie spoločnosti

poskytnuté z dôvodu ručenia, pristúpenia k záväzku, záložného práva, či inej zábezpeky

poskytnutej spoločnosťou na zabezpečenie záväzkov spoločníka alebo v jeho prospech.

(3)

Na účely odseku 2 sa za spoločníka považuje aj

a)

bývalý spoločník, ak k plneniu podľa odseku 2 došlo v lehote dvoch rokov, odkedy

prestal byť spoločníkom spoločnosti, alebo

b)

osoba, ktorá sa stala spoločníkom spoločnosti v lehote dvoch rokov od plnenia podľa

odseku 2.

(4)

Na účely odseku 2 je plnenie poskytnuté v prospech spoločníka, ak je poskytnuté

a)

tomu, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní

spoločníka alebo hlasovacích právach v spoločníkovi alebo má možnosť uplatňovať vplyv

na riadenie spoločníka, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,

b)

blízkej osobe spoločníka,

c)

osobe konajúcej na účet spoločníka.

(5)

Pri posudzovaní primeranosti protiplnenia podľa odseku 2 je potrebné zohľadniť najmä

schopnosť druhej strany ho poskytnúť, obvyklú cenu na trhu, ako aj cenu, za ktorú

spoločnosť obvykle poskytuje obdobné plnenia v bežnom obchodnom styku s inými osobami.

Ak takých informácií niet, je potrebné zohľadniť jeho najpravdepodobnejšiu cenu ku

dňu plnenia v danom mieste a čase, ktorú by bolo možné dosiahnuť na trhu v podmienkach

voľnej súťaže, pri poctivom predaji, pri konaní s primeranou opatrnosťou, zohľadnení

všetkých dostupných informácií a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou

pohnútkou.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 67k

(1)

Hodnota vkladu vráteného v rozpore s týmto zákonom sa musí spoločnosti podľa zásad

o bezdôvodnom obohatení vrátiť späť, a to v rozsahu rozdielu medzi protiplnením skutočne

poskytnutým a protiplnením, ktoré by bolo poskytnuté ako primerané.

(2)

Splnenie povinnosti podľa odseku 1 nemôže spoločnosť odpustiť a štatutárny orgán

je povinný ju vymáhať. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase

vrátenia vkladu v rozpore s týmto zákonom, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie

späť. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v

období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie vkladu späť neuplatňovala, a o tejto

povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.

(3)

Ručenie podľa odseku 2 vzniká voči spoločnosti a voči veriteľom spoločnosti. Ručenie

voči veriteľom spoločnosti zaniká vrátením hodnoty vkladu späť spoločnosti.

(4)

Ak sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že plnenie poskytnuté spoločnosťou bez primeraného

protiplnenia osobe, pri ktorej nie je možné zistiť konečného užívateľa výhod podľa

osobitného predpisu, bolo vrátením vkladu niektorému zo spoločníkov spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 68

(1)

Spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje

inak.

(2)

Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie. Spoločnosť

sa zrušuje bez likvidácie, ak celé jej imanie prešlo na právneho nástupcu, alebo po

jej zrušení súdom nebol zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora

(ďalej len „preddavok na likvidáciu“) vo výške ustanovenej osobitným predpisom.

(3)

Spoločnosť sa zrušuje

a)

uplynutím času, na ktorý bola založená,

b)

odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo príslušného orgánu spoločnosti o

zrušení spoločnosti a o ustanovení likvidátora, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie

prijaté.

(4)

Spoločnosť sa tiež zrušuje

a)

právoplatnosťou rozhodnutia súdu o neplatnosti spoločnosti,

b)

odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď toto

rozhodnutie nadobudne právoplatnosť,

c)

ukončením konkurzného konania z dôvodu nedostatku majetku alebo ukončením konkurzu,

okrem zrušenia konkurzu z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre konkurz, alebo

d)

z iného dôvodu, ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný zákon.

(5)

Ak v prípade zrušenia spoločnosti podľa odseku 3 písm. a) spoločníci alebo príslušný

orgán spoločnosti v lehote 60 dní od zrušenia spoločnosti neustanovia likvidátora

alebo nezložia preddavok na likvidáciu, považuje sa spoločnosť márnym uplynutím tejto

lehoty za založenú na dobu neurčitú, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje

inak.

(6)

V prípade zrušenia spoločnosti podľa odseku 4 písm. c) súd bez zbytočného odkladu

vymaže spoločnosť z obchodného registra.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 68a

Neplatnosť spoločnosti

(1)

Po vzniku spoločnosti nemožno sa domáhať určenia, že spoločnosť nevznikla.

(2)

Súd môže rozhodnúť o neplatnosti spoločnosti, len ak

a)

nebola uzavretá spoločenská zmluva alebo zakladateľská zmluva alebo nebola vyhotovená

zakladateľská listina, alebo nebola dodržaná zákonom ustanovená forma týchto právnych

úkonov,

b)

predmet podnikania alebo činnosti je v rozpore so zákonom alebo odporuje dobrým mravom,

c)

v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve, zakladateľskej listine alebo v stanovách

chýba údaj o obchodnom mene spoločnosti alebo o výške vkladov spoločníkov, alebo o

výške základného imania, alebo o predmete podnikania, alebo činnosti, ak tak ustanovuje

zákon,

d)

v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve, zakladateľskej listine alebo v stanovách

nie sú dodržané ustanovenia zákona o minimálnom splatení vkladov,

e)

všetci zakladatelia boli nespôsobilí na právne úkony,

f)

v rozpore so zákonom bol počet zakladateľov menší ako dvaja.

(3)

Právne vzťahy, do ktorých neplatná spoločnosť vstúpila, nie sú rozhodnutím súdu o

neplatnosti spoločnosti dotknuté. Povinnosť spoločníkov splatiť vklady trvá, ak to

vyžaduje záujem veriteľov na splnení záväzkov neplatnej spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 68b

Zrušenie spoločnosti rozhodnutím súdu

(1)

Súd aj bez návrhu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak

a)

zanikli predpoklady ustanovené zákonom pre vznik spoločnosti,

b)

orgány spoločnosti nie sú ustanovené v súlade so spoločenskou zmluvou, zakladateľskou

zmluvou, zakladateľskou listinou, stanovami alebo týmto zákonom viac ako tri mesiace,

c)

spoločnosť nespĺňa podmienky podľa

§ 2 ods. 3

,

d)

spoločnosť poruší povinnosť vytvoriť alebo doplniť rezervný fond podľa tohto zákona,

e)

je spoločnosť v omeškaní s plnením povinnosti podľa

§ 40 ods. 2

viac ako šesť mesiacov, alebo

f)

tak ustanoví tento zákon alebo osobitný zákon.

(2)

Ak ide o dôvody na zrušenie spoločnosti podľa odseku 1, dôvod na zrušenie spoločnosti

sa predpokladá, ak vyplýva z obchodného registra alebo listín uložených v zbierke

listín.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 68c

Nakladanie s majetkom spoločnosti po jej zrušení

(1)

Od zrušenia spoločnosti do jej vstupu do likvidácie podlieha nakladanie s majetkom

spoločnosti, ktorého hodnota presahuje 10 % hodnoty základného imania spoločnosti,

oceneniu znaleckým posudkom a schváleniu najvyšším orgánom spoločnosti. Právny úkon,

ktorým dochádza k nakladaniu s majetkom podľa prvej vety, nemôže nadobudnúť účinnosť

skôr, ako bude uložený spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť

právneho úkonu potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí

byť právny úkon spolu so znaleckým posudkom uložený do zbierky listín pred zápisom

do osobitnej evidencie.

(2)

Hodnota plnenia alebo zábezpeky poskytnutej z právneho úkonu, ktorý nenadobudol účinnosť,

sa musí spoločnosti vrátiť podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Členovia štatutárneho

orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase poskytnutia plnenia alebo zábezpeky, ručia

spoločne a nerozdielne za ich vrátenie. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu

člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia

alebo zábezpeky neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

vedeli alebo mohli vedieť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 69

Premena, cezhraničná premena a zmeny právnej formy

Na premenu, cezhraničnú premenu a zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstiev

sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o premenách obchodných spoločností a družstiev.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 70

(1)

Likvidácia smeruje k uspokojeniu nárokov veriteľov a iných osôb, ktorým prislúcha

právo na likvidačný zostatok.

(2)

Likvidáciu vykoná likvidátor.

(3)

Spoločnosť vstupuje do likvidácie zápisom likvidátora do obchodného registra, ak

osobitný zákon neustanovuje inak.

(4)

Po dobu likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v likvidácii“.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 71

Ustanovenie likvidátora

(1)

Ak bola spoločnosť zrušená rozhodnutím spoločníkov alebo príslušného orgánu spoločnosti,

ustanovia spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti likvidátora súčasne s rozhodnutím

o zrušení spoločnosti. V ostatných prípadoch spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti

ustanovia likvidátora najneskôr do 60 dní od zrušenia spoločnosti tak, aby spoločnosť

vstúpila do likvidácie najneskôr do 90 dní od zrušenia spoločnosti, ak tento zákon

alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

(2)

Ak spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti neustanovili likvidátora v lehote

podľa odseku 1, ustanoví likvidátora, ak je zložený preddavok na likvidáciu, v konaní

podľa

Civilného mimosporového poriadku

súd.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 72

Likvidátor

(1)

Likvidátorom môže byť

a)

osoba, ktorá je zapísaná do zoznamu správcov vedeného podľa osobitného zákona (ďalej

len „správca konkurznej podstaty“), alebo

b)

iná osoba, ak je zapísaná v registri fyzických osôb, s ustanovením za likvidátora

súhlasí a mohla by byť inak ustanovená za člena štatutárneho orgánu spoločnosti.

(2)

Spoločenská zmluva, zakladateľská zmluva, zakladateľská listina, stanovy alebo osobitný

zákon môžu určiť, kto má byť ustanovený za likvidátora. Osobitný zákon môže určiť,

kto je oprávnený navrhnúť ustanovenie likvidátora.

(3)

Ak likvidátora ustanovuje súd, ustanovenie sa uskutočňuje náhodným výberom z osôb,

ktoré by mohli byť pre prípad vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti ustanovené

za správcu konkurznej podstaty, a to aj bez ich súhlasu.

(4)

Ak likvidátora ustanovili spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti, návrh na

zápis likvidátora do obchodného registra podáva ustanovený likvidátor. Ak likvidátora

ustanoví súd, zapíše ho do obchodného registra bez návrhu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 73

Zánik funkcie likvidátora počas likvidácie

(1)

Ten, kto likvidátora do funkcie ustanovil, ho môže aj odvolať.

(2)

Ak je likvidátor odvolaný alebo ak likvidátor zomrie, je vyhlásený za mŕtveho alebo

zanikne, musí byť bez zbytočného odkladu ustanovený iný likvidátor, a to spôsobom,

ktorým sa ustanovil predchádzajúci likvidátor. Ak nie je možné ustanoviť likvidátora

spôsobom, ktorým bol ustanovený predchádzajúci likvidátor, ustanoví likvidátora súd.

(3)

Likvidátor ustanovený spoločníkmi alebo príslušným orgánom spoločnosti sa môže vzdať

funkcie. Vzdanie sa funkcie likvidátora je účinné jeho doručením spoločnosti, pričom

listina s týmto obsahom musí byť vlastnoručne podpísaná v prítomnosti notára alebo

ním povereného zamestnanca. Ustanovenia

§ 66 ods. 2 piatej vety

sa použijú rovnako.

(4)

Bez ohľadu na spôsob ustanovenia likvidátora môže súd na návrh osoby, ktorá na tom

osvedčí právny záujem, vrátane likvidátora odvolať likvidátora, ktorý porušuje svoje

povinnosti, alebo z iného vážneho dôvodu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 74

Zodpovednosť likvidátora

Likvidátor je pri výkone svojej pôsobnosti povinný postupovať s odbornou starostlivosťou

v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a za výkon svojej pôsobnosti

zodpovedá rovnako ako členovia štatutárneho orgánu spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 75

Preddavok na likvidáciu

(1)

Ak likvidátora ustanovia spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti, pred zápisom

likvidátora do obchodného registra je spoločnosť povinná zložiť do úschovy u notára

podľa osobitného predpisu preddavok na likvidáciu.

(2)

Preddavok na likvidáciu nepodlieha exekúcii ani obdobnému vykonávaciemu konaniu a

možno ho použiť iba na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora ustanoveného spoločnosťou

alebo príslušným orgánom spoločnosti.

(3)

Pri vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti preddavok na likvidáciu podlieha konkurzu,

ibaže návrh na vyhlásenie konkurzu podal likvidátor; v takom prípade vydá notár hodnotu

preddavku na likvidáciu likvidátorovi, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu zapísaný

v obchodnom registri ako likvidátor tejto spoločnosti.

(4)

Výšku preddavku na likvidáciu za výkon funkcie likvidátora ustanoví všeobecne záväzný

právny predpis.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 75a

Odmena likvidátora a náhrada výdavkov

(1)

Ak likvidátora ustanovil súd, patrí likvidátorovi odmena a náhrada výdavkov podľa

osobitného predpisu. Ak likvidátora ustanovili spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti,

patrí likvidátorovi odmena a náhrada výdavkov podľa zmluvy; ustanovenie

§ 66 ods. 6

sa použije primerane.

(2)

Odmena a náhrada výdavkov likvidátora sa uhrádza z preddavku na likvidáciu a z likvidačnej

podstaty. Odmena a náhrada výdavkov likvidátora, ktorá má byť uhradená z preddavku

na likvidáciu, je splatná najskôr schválením konečnej správy o priebehu likvidácie,

účtovnej závierky a návrhu na rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie

(likvidačný zostatok).

(3)

Podrobnosti o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 75b

Účinky vstupu spoločnosti do likvidácie

(1)

Vstupom spoločnosti do likvidácie prechádza na likvidátora pôsobnosť štatutárneho

orgánu konať v mene spoločnosti okrem oprávnenia zvolať zasadnutie najvyššieho orgánu

spoločnosti.

(2)

Vstupom spoločnosti do likvidácie zanikajú jednostranné právne úkony spoločnosti,

najmä jej príkazy, poverenia, splnomocnenia a prokúry okrem splnomocnení udelených

na zastupovanie spoločnosti v súdnych konaniach.

(3)

Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti.

Pri výkone tejto pôsobnosti likvidátor najmä plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky

a prijíma plnenia, koná za spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery

a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti

s ukončením doterajších právnych vzťahov.

(4)

Likvidátor ustanovený súdom má pri zisťovaní majetku spoločnosti rovnaké oprávnenia

ako správca konkurznej podstaty pri zisťovaní majetku úpadcu podľa osobitného zákona.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 75c

Oznámenie o vstupe do likvidácie a výzva na prihlásenie pohľadávok

Likvidátor bezodkladne po vstupe spoločnosti do likvidácie oznámi vstup spoločnosti

do likvidácie všetkým známym veriteľom a zverejní oznámenie o tom, že spoločnosť vstúpila

do likvidácie, a výzvu, aby veritelia spoločnosti a iné osoby a orgány, ktoré sú tým

dotknuté, prihlásili svoje pohľadávky a iné práva. Súd môže likvidátorovi uložiť,

aby výzvu podľa prvej vety zopakoval, a to najmä pri zmene likvidátora.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 75d

Prihlasovanie pohľadávok do likvidácie

(1)

Veritelia majú právo svoje pohľadávky a iné práva prihlásiť do likvidácie prihláškou,

a to bez ohľadu na ich splatnosť.

(2)

Veritelia doručujú prihlášky pohľadávok do likvidácie na adresu nehnuteľnosti určenú

likvidátorom v oznámení o vstupe do likvidácie, ktorá sa nachádza na území Slovenskej

republiky, a umožňuje doručovanie bez prieťahov. Adresou na doručovanie prihlášok

do likvidácie sa spravidla rozumie bydlisko likvidátora fyzickej osoby, adresa kancelárie

správcu konkurznej podstaty uvedená v zozname správcov vedenom podľa osobitného zákona

alebo sídlo spoločnosti.

(3)

Odsek 2 sa nepoužije, ak ide o likvidáciu alebo dodatočnú likvidáciu obchodnej spoločnosti

alebo družstva, v ktorej bol likvidátor ustanovený súdom.

(4)

Neprihlásenie pohľadávky alebo iného práva nemá vplyv na jeho trvanie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 75e

Zoznam pohľadávok

Prihlásené pohľadávky likvidátor priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok. Základný

zoznam prihlásených pohľadávok vyhotoví likvidátor podľa stavu ku dňu uplynutia 45

dní od zverejnenia oznámenia vstupu spoločnosti do likvidácie. Do uplynutia 30 dní

od vyhotovenia zoznamu prihlásených pohľadávok ho likvidátor uloží do zbierky listín.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 75f

Mimoriadna účtovná závierka

Likvidátor zostaví mimoriadnu účtovnú závierku podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu

dňu vstupu spoločnosti do likvidácie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 75g

Zoznam majetku

Zisťovanie majetku spoločnosti zabezpečuje likvidátor počas celej likvidácie. Likvidátor

vyhotoví základný zoznam majetku spoločnosti a uloží ho do zbierky listín v rovnakej

lehote ako zoznam prihlásených pohľadávok podľa

§ 75e

. Náležitosti zoznamu majetku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 75h

Povinnosti likvidátora pri predlžení

Ak likvidátor zistí predlženie spoločnosti, je bez zbytočného odkladu povinný podať

návrh na vyhlásenie konkurzu, ibaže konkurzné konanie alebo konkurz voči spoločnosti

už boli ukončené pre nedostatok majetku.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 75i

Uspokojovanie pohľadávok

(1)

Likvidátor uspokojuje pohľadávky veriteľov spoločnosti priebežne. Nárok na vrátenie

preddavku na likvidáciu uspokojí pred uspokojením iných pohľadávok. Pohľadávky, ktoré

by sa v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti uspokojovali v poradí ako

podriadené, uspokojí až po uspokojení iných pohľadávok.

(2)

Ak známy veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku do likvidácie a pohľadávku nie je možné

splniť inak, uloží likvidátor peňažné plnenie na trovy veriteľa do úschovy u notára

podľa osobitného zákona. Rovnako postupuje, ak veriteľ odoprie súčinnosť potrebnú

na splnenie záväzku.

(3)

Spoločníkom nemožno poskytnúť plnenie z dôvodov ich nároku na podiel na likvidačnom

zostatku skôr, než sú uspokojené nároky všetkých známych veriteľov spoločnosti. Porušenie

tejto povinnosti má následky podľa

§ 67k

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 75j

Skončenie likvidácie

(1)

Ku dňu skončenia likvidácie, najskôr však šesť mesiacov po oznámení o vstupe spoločnosti

do likvidácie, likvidátor zostaví účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie

a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku medzi tých, ktorí majú právo na likvidačný

zostatok. Oznámenie o zostavení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie

a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku (oznámenie o skončení likvidácie) likvidátor

bezodkladne zverejní.

(2)

Lehota podľa odseku 1 sa predlžuje o šesť mesiacov, ak likvidátor zistí, že má spoločnosť

ku dňu zostavenia účtovnej závierky a konečnej správy o priebehu likvidácie daňový

nedoplatok, alebo ak sa u nej vykonáva daňová kontrola.

(3)

Každý spoločník má právo nahliadnuť do účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu

likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku.

(4)

Ak do 60 dní po zverejnení oznámenia o skončení likvidácie spoločníci alebo príslušný

orgán spoločnosti nerozhodne inak, považujú sa účtovná závierka, konečná správa o

priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku márnym uplynutím tejto

lehoty za schválené, v opačnom prípade rozhodne súd.

(5)

Po schválení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na

rozdelenie likvidačného zostatku likvidátor zverejní o tom oznámenie a likvidačný

zostatok bezodkladne poukáže tým, ktorým naň vzniklo právo. Ustanovenie

§ 75i ods. 2

sa použije primerane.

(6)

K návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra priloží likvidátor účtovnú závierku,

konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku.

V prípade podľa odseku 2 priloží likvidátor k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného

registra aj písomné vyhlásenie o neexistencii daňového nedoplatku a o tom, že daňová

kontrola neprebieha.

(7)

Hodnotu preddavku na likvidáciu vydá notár v prospech likvidátora, ktorý bol po uplynutí

30 dní od výmazu spoločnosti z obchodného registra ako posledný zapísaný likvidátor

tejto spoločnosti v obchodnom registri.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 75k

Dodatočná likvidácia

(1)

Ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu a ak sa zistí

majetok spoločnosti, ktorý mal byť predmetom likvidácie alebo konkurzu, súd na návrh

osoby, ktorá osvedčí právny záujem na nariadení dodatočnej likvidácie, rozhodne o

nariadení dodatočnej likvidácie majetku spoločnosti a na ten účel ustanoví likvidátora.

(2)

Ten, kto navrhuje dodatočnú likvidáciu, je povinný zložiť preddavok na likvidáciu,

inak súd konanie zastaví.

(3)

Ak súd rozhodne o nariadení dodatočnej likvidácie, rozhodne zároveň o ustanovení

likvidátora a uznesenie o nariadení dodatočnej likvidácie a o ustanovení likvidátora

zverejní. Súd obnoví zápis spoločnosti v obchodnom registri, a to v rozsahu údajov

zapísaných do jej výmazu s doplnením údajov o nariadenej dodatočnej likvidácii a údajov

o ustanovenom likvidátorovi.

(4)

Po dobu dodatočnej likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v

dodatočnej likvidácii“.

(5)

Od obnovenia zápisu spoločnosti do obchodného registra sa na právnickú osobu hľadí,

akoby nezanikla. Nariadenie dodatočnej likvidácie nemá vplyv na už ukončenú likvidáciu

alebo konkurz. Ak však zistený ďalší majetok nepostačuje na uspokojenie veriteľov,

musí byť podiel na likvidačnom zostatku, ktorý nebol prijatý dobromyseľne, vrátený.

(6)

Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii.

(7)

Neuspokojené pohľadávky, prípadne iné práva voči spoločnosti, ktoré existovali v

čase zániku spoločnosti, sa rozhodnutím súdu o nariadení dodatočnej likvidácie a ustanovení

likvidátora obnovujú. Počas doby, po ktorú bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra,

premlčacia doba neplynie. Po nariadení dodatočnej likvidácie a obnovení zápisu spoločnosti

v obchodnom registri platí, že premlčacia doba nie je kratšia ako jeden rok od nariadenia

dodatočnej likvidácie.

(8)

Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný do štyroch rokov od výmazu spoločnosti z obchodného

registra, uplynutím tejto lehoty majetkové hodnoty spoločnosti pripadajú do vlastníctva

štátu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 76

Verejnou obchodnou spoločnosťou je spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú

pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne

všetkým svojím majetkom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 77

Obchodné meno musí obsahovať označenie „verejná obchodná spoločnosť“, ktoré môže byť

nahradené skratkou „ver. obch. spol.“ alebo „v. o. s.“. Ak obchodné meno obsahuje

priezvisko aspoň jedného zo spoločníkov, postačí dodatok „a spol.“.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 78

(1)

Spoločenská zmluva musí obsahovať

a)

obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b)

určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska

fyzickej osoby,

c)

predmet podnikania spoločnosti.

(2)

Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra podávajú a podpisujú všetci spoločníci.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 79

Práva a povinnosti spoločníkov sa riadia spoločenskou zmluvou. Na jej zmenu je potrebný

súhlas všetkých spoločníkov, ak tento zákon alebo spoločenská zmluva neustanovuje

inak.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 80

(1)

Peňažné a nepeňažné vklady spoločníkov sa stávajú majetkom spoločnosti. Spoločník

je povinný splatiť svoj vklad v lehote určenej v spoločenskej zmluve, inak bez zbytočného

odkladu po vzniku spoločnosti.

(2)

Pri oneskorenom splatení peňažného vkladu je spoločník povinný platiť úrok z omeškania

vo výške 20 % z dlžnej sumy, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

(3)

Spoločník nie je povinný zvýšiť svoj vklad nad hodnotu určenú v spoločenskej zmluve

ani doplniť túto hodnotu v prípade strát, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 81

(1)

Na obchodné vedenie spoločnosti je oprávnený každý spoločník v rámci zásad medzi

nimi dohodnutých.

(2)

Ak spoločníci v spoločenskej zmluve poveria obchodným vedením spoločnosti sčasti

alebo úplne jedného alebo viacerých spoločníkov, ostatní spoločníci toto oprávnenie

v tomto rozsahu strácajú. Poverený spoločník je povinný sa riadiť rozhodnutím spoločníkov

urobeným väčšinou hlasov. Ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné, má každý spoločník

jeden hlas.

(3)

Ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné, môže sa poverenie spoločníka odvolať, ak

sa na tom dohodnú ostatní spoločníci. Ak poverený spoločník porušuje svoje povinnosti

podstatným spôsobom (

§ 345 ods. 2

), odníme súd poverenie na návrh ktoréhokoľvek spoločníka, aj keď je poverenie podľa

zmluvy neodvolateľné. V tomto prípade platí odsek 1, dokiaľ sa spoločníci nedohodnú

na novom poverení.

(4)

Spoločník poverený obchodným vedením spoločnosti je povinný na požiadanie informovať

ostatných spoločníkov o všetkých záležitostiach spoločnosti. Každý spoločník je oprávnený

nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 81a

(1)

Každý spoločník je oprávnený uplatniť v mene spoločnosti nárok na splatenie vkladu

alebo právo na náhradu škody, ktoré má spoločnosť voči spoločníkovi alebo spoločníkom.

To neplatí, ak spoločnosť už tieto práva uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý

žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony za spoločnosť.

(2)

Spoločník, ktorý uplatní v mene spoločnosti nároky podľa odseku 1, je povinný znášať

trovy súdneho konania. Ak je spoločnosti priznaná náhrada trov konania, ten, ktorému

bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju spoločníkovi, ktorý uplatnil

nároky za spoločnosť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 82

(1)

Zisk určený na rozdelenie sa delí medzi spoločníkov rovným dielom. Podiel na zisku

určený na základe ročnej účtovnej závierky je splatný do troch mesiacov od jej schválenia.

(2)

Ak sa delí zisk medzi spoločníkov rovným dielom, majú spoločníci nárok na úroky z

hodnoty svojho splateného vkladu v dohodnutej výške, inak na úroky určené podľa

§ 502

. Nárok na tieto úroky má prednosť pred nárokom na podiel na zisku podľa odseku 1

a vzniká aj pri strate zistenej ročnou účtovnou závierkou.

(3)

Stratu zistenú ročnou účtovnou závierkou znášajú spoločníci rovným dielom.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 83

Zmenou spoločenskej zmluvy môže do spoločnosti pristúpiť ďalší spoločník alebo môže

spoločník zo spoločnosti vystúpiť, ak zostanú v spoločnosti aspoň dvaja spoločníci.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 84

Zákaz konkurencie

Bez dovolenia ostatných spoločníkov nesmie spoločník podnikať v predmete podnikania

spoločnosti, a to ani v prospech iných osôb. Spoločenská zmluva môže upraviť zákaz

konkurencie inak.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 85

Štatutárnym orgánom verejnej obchodnej spoločnosti je každý zo spoločníkov, pokiaľ

spoločenská zmluva neurčuje, že konajú spoločne. Ak sú na konanie v mene spoločnosti

vo všetkých jej záležitostiach spoločenskou zmluvou poverení len niektorí spoločníci,

sú len títo spoločníci jej štatutárnym orgánom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 86

Verejná obchodná spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Spoločníci

ručia za záväzky spoločnosti všetkým svojím majetkom spoločne a nerozdielne.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 87

(1)

Spoločník, ktorý do spoločnosti pristúpil, ručí aj za záväzky spoločnosti vzniknuté

pred jeho pristúpením. Môže však požadovať od ostatných spoločníkov, aby mu poskytli

náhradu za poskytnutie tohto plnenia a nahradili náklady s tým spojené.

(2)

Ak zanikne účasť spoločníka za trvania spoločnosti, ručí len za záväzky, ktoré vznikli

pred zánikom jeho účasti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 88

(1)

Okrem prípadov uvedených v

§ 68

sa spoločnosť zrušuje

a)

ak bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú, výpoveďou spoločníka podanou najneskôr

šesť mesiacov pred uplynutím kalendárneho roka, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo

iné,

b)

rozhodnutím súdu podľa

§ 90

,

c)

smrťou jedného zo spoločníkov, ibaže spoločenská zmluva pripúšťa, aby sa spoločníkom

stal dedič, ten sa o svoju účasť prihlási a v spoločnosti zostávajú aspoň dvaja ďalší

spoločníci,

d)

zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom,

e)

vyhlásením konkurzu na majetok niektorého zo spoločníkov alebo zamietnutím návrhu

na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

f)

pozbavením alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony niektorého zo spoločníkov,

g)

doručením exekučného príkazu na podiel spoločníka,

h)

z ďalších dôvodov určených v spoločenskej zmluve.

(2)

Pri dôvodoch zrušenia spoločnosti uvedených v odseku 1 písm. a), c), d), e), f) a

g) sa môžu zostávajúci spoločníci zmenou spoločenskej zmluvy dohodnúť, že spoločnosť

trvá aj naďalej bez spoločníka, ktorého sa dôvod zániku týka. Takúto dohodu o zmene

spoločenskej zmluvy je potrebné urobiť v lehote troch mesiacov od zrušenia spoločnosti,

inak toto právo zaniká.

(3)

Ak bol konkurz na majetok spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla podľa odseku

1 písm. e), právoplatným rozhodnutím súdu zrušený z iných dôvodov ako po splnení rozvrhového

uznesenia alebo pre nedostatok majetku, účasť spoločníka v spoločnosti sa obnovuje.

Ak spoločnosť už vyplatila vyrovnací podiel, má nárok na jeho vrátenie. To platí primerane,

aj ak bola právoplatným rozhodnutím súdu zastavená exekúcia podľa osobitných zákonov.

(4)

V prípade, ak spoločnosť, ktorá bola zrušená podľa odseku 1 písm. e), f) alebo g),

dosiaľ nezanikla, môžu sa spoločníci za splnenia podmienok uvedených v odseku 3 dohodnúť

zmenou spoločenskej zmluvy, že spoločnosť naďalej trvá.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 88a

(1)

Ak nastanú dôvody zrušenia spoločnosti podľa

§ 88 ods. 1 písm. a)

,

c), d), e), f)

a

g)

pri jednom spoločníkovi alebo pri viacerých spoločníkoch a ak v spoločnosti zostáva

iba jeden spoločník, môže sa tento spoločník rozhodnúť, že prevezme ako právny nástupca

imanie zrušenej spoločnosti bez jej likvidácie. Prevziať imanie môže iba osoba zapísaná

v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

(2)

Rozhodnutie musí spoločník urobiť do jedného mesiaca odo dňa, keď nastal dôvod podľa

odseku 1, inak toto právo zaniká a zrušená spoločnosť vstupuje do likvidácie. Rozhodnutie

spoločníka podľa odseku 1 musí mať písomnú formu s osvedčeným podpisom.

(3)

Ak je spoločníkom spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť alebo jednoduchá

spoločnosť na akcie, vyžaduje sa na rozhodnutie podľa odseku 1 súhlas valného zhromaždenia.

Lehota podľa odseku 2 sa predlžuje o čas ustanovený týmto zákonom alebo určený spoločenskou

zmluvou alebo stanovami na zvolanie valného zhromaždenia.

(4)

Účinky prevzatia imania spoločnosti spoločníkom nastávajú zápisom do obchodného registra.

Zápisom do obchodného registra prechádzajú na spoločníka aj práva a povinnosti zaniknutej

spoločnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

(5)

Do obchodného registra sa zapisuje

a)

pri zanikajúcej spoločnosti údaj o tom, že imanie spoločnosti prevzal spoločník,

s uvedením jeho obchodného mena, sídla a identifikačného čísla alebo mena, bydliska

a rodného čísla,

b)

pri spoločníkovi, ktorý prevzal imanie spoločnosti, údaj o tom, že prevzal imanie

spoločnosti, s uvedením jej obchodného mena, sídla a identifikačného čísla, iba ak

je zapísaný v obchodnom registri.

(6)

Návrh na zápis do obchodného registra podáva spoločník. Ak je spoločník, ktorý prevzal

imanie spoločnosti, zapísaný v obchodnom registri, vykonajú sa zápisy podľa odseku

5 k tomu istému dňu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 89

V prípadoch uvedených v

§ 88 ods. 2

a

§ 88a

vzniká bývalému spoločníkovi alebo jeho dedičovi, prípadne právnemu nástupcovi voči

spoločnosti nárok na vyrovnací podiel. Tento podiel sa vypočíta obdobne ako podiel

na likvidačnom zostatku (

§ 92

).

Slovensko ZZ 513/1991

§ 90

Ak niektorý zo spoločníkov poruší podstatným spôsobom spoločenskú zmluvu, môže súd

na návrh iného spoločníka spoločnosť zrušiť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 91

Smrť spoločníka

(1)

Ak smrťou spoločníka nezaniká spoločnosť, môže sa dedič prihlásiť o svoju účasť v

spoločnosti do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve. Prihlásením vstupuje

dedič do práv a povinností zomretého spoločníka ku dňu jeho smrti. Prihlásenie musí

byť písomné a podpis dediča musí byť úradne overený.

(2)

Dedič, ktorý sa neprihlásil o účasť v spoločnosti, má právo na vyplatenie vyrovnacieho

podielu podľa

§ 89

.

(3)

Ak podiel zomretého spoločníka zdedí viac dedičov, platia primerane ustanovenia odsekov

1 a 2 s tým, že práva tam uvedené má každý z dedičov a týkajú sa iba jeho účasti.

Podiel zomretého spoločníka sa rozdelí medzi dedičov v pomere, v akom sa podieľajú

na dedičstve. Tým dedičom, ktorí sa neprihlásia o účasť v spoločnosti, sa vyplatí

časť vyrovnacieho podielu zomretého spoločníka, ktorá im pripadla v rámci dedičstva.

Dedičia, ktorí sa k účasti prihlásia, sa stávajú spoločníkmi. Ich podiel je určený

výškou časti vyrovnacieho podielu zomretého spoločníka, ktorý im pripadol v rámci

dedičstva.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 92

Vyrovnanie spoločníkov

(1)

Pri zrušení spoločnosti s likvidáciou majú spoločníci nárok na podiel na likvidačnom

zostatku. Likvidačný zostatok sa rozdelí medzi spoločníkov najprv do výšky hodnoty

ich splatených vkladov. Zvyšok likvidačného zostatku sa rozdelí medzi spoločníkov

rovným dielom.

(2)

Ak likvidačný zostatok nestačí na vrátenie splatených vkladov, podieľajú sa na ňom

spoločníci v pomere k ich výške.

(3)

Spoločenská zmluva môže upraviť rozdelenie likvidačného zostatku inak.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 93

(1)

Komanditná spoločnosť je spoločnosť, v ktorej jeden alebo viac spoločníkov ručí za

záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri

(komanditisti) a jeden alebo viac spoločníkov celým svojím majetkom (komplementári).

(2)

Pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, použijú sa na komanditnú spoločnosť primerane

ustanovenia tohto zákona o verejnej obchodnej spoločnosti a na právne postavenie komanditistov

ustanovenia o spoločnosti s ručením obmedzeným.

(3)

Komanditista je povinný vložiť do spoločnosti vklad vo výške určenej spoločenskou

zmluvou, najmenej však vo výške 250 eur. Vklad je povinný splatiť v lehote určenej

spoločenskou zmluvou, inak bez zbytočného odkladu po vzniku spoločnosti, prípadne

po vzniku svojej účasti v spoločnosti. Spoločnosť nesmie komanditistom vrátiť ich

vklady.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 94

Spoločenská zmluva musí obsahovať

a)

obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b)

určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska

fyzickej osoby,

c)

predmet podnikania,

d)

určenie, ktorí zo spoločníkov sú komplementári a ktorí komanditisti; pri osobách,

ktoré sú komplementármi, sa uvádza aj rodné číslo fyzickej osoby alebo identifikačné

číslo právnickej osoby, ak bolo pridelené; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza

dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

e)

výšku vkladu každého komanditistu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 95

Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „komanditná spoločnosť“, postačí

však skratka „kom. spol.“ alebo „k. s.“. Ak obchodné meno spoločnosti obsahuje meno

komanditistu, ručí tento komanditista za záväzky spoločnosti ako komplementár.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 96

Návrh na zápis komanditnej spoločnosti do obchodného registra podávajú a podpisujú

všetci spoločníci.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 97

(1)

Na obchodné vedenie spoločnosti sú oprávnení iba komplementári.

(2)

V ostatných záležitostiach rozhodujú komplementári spoločne s komanditistami väčšinou

hlasov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak.

(3)

Pri hlasovaní má každý spoločník jeden hlas, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet

hlasov.

(4)

Na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov, ak zákon neustanovuje

inak. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod podielu komanditistu na inú osobu

sa nevyžaduje súhlas ostatných spoločníkov. Ustanovenia

§ 115 ods. 1 až 5

platia obdobne.

(5)

Na oprávnenie spoločníka uplatniť v mene spoločnosti právo na splatenie vkladu alebo

právo na náhradu škody, ktoré má spoločnosť voči spoločníkovi alebo spoločníkom, sa

použije ustanovenie

§ 81a

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 98

Komanditista je oprávnený nahliadať do účtovných kníh a účtovných dokladov spoločnosti

a má právo na vydanie rovnopisu ročnej účtovnej závierky.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 99

Zákaz konkurencie neplatí pre komanditistu, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 100

(1)

Rozdelenie zisku na časť pripadajúcu komanditistom a časť pripadajúcu komplementárom

sa určí pomerom určeným v spoločenskej zmluve, inak sa zisk medzi nich delí na polovicu.

(2)

Ak zo spoločenskej zmluvy nevyplýva niečo iné, rozdelia si komplementári časť zisku

na nich pripadajúcu rovným dielom a komanditisti podľa výšky splatených vkladov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 101

(1)

Štatutárnym orgánom spoločnosti sú komplementári. Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy nevyplýva

niečo iné, je každý komplementár oprávnený konať za spoločnosť samostatne.

(2)

Komanditista ručí za záväzky zo zmlúv, ktoré v mene spoločnosti uzavrel bez splnomocnenia,

v rovnakom rozsahu ako komplementár.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 102

(1)

Smrť komanditistu alebo strata alebo obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony

alebo vyhlásenie konkurzu na jeho majetok alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu

pre nedostatok majetku nie je dôvodom zrušenia spoločnosti. Spoločnosť sa nezrušuje

ani zánikom právnickej osoby, ktorá je komanditistom.

(2)

Pri vyhlásení konkurzu na majetok komanditistu alebo zamietnutí návrhu na jeho vyhlásenie

pre nedostatok majetku zaniká účasť komanditistu a jeho nárok na vyrovnací podiel

sa stáva súčasťou konkurznej podstaty.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 103

Ak zanikne účasť všetkých komanditistov, môžu sa komplementári dohodnúť, že sa komanditná

spoločnosť mení bez likvidácie na verejnú obchodnú spoločnosť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 104

(1)

Pri zrušení spoločnosti s likvidáciou majú spoločníci nárok na podiel na likvidačnom

zostatku. Každý zo spoločníkov má nárok na vrátenie hodnoty splateného vkladu. Pokiaľ

likvidačný zostatok nestačí na toto vrátenie, majú prednostné právo na vrátenie komanditisti.

Zvyšok likvidačného zostatku, ktorý zostal po vrátení hodnoty vkladov, sa rozdelí

medzi spoločníkov podľa rovnakých zásad ako zisk.

(2)

Ak likvidačný zostatok nestačí na rozdelenie podľa odseku 1, rozdelí sa medzi spoločníkov

podľa rovnakých zásad ako zisk.

(3)

Spoločenská zmluva môže určiť iný spôsob rozdelenia likvidačného zostatku medzi spoločníkov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 105

(1)

Spoločnosťou s ručením obmedzeným je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred

určené vklady spoločníkov.

(2)

Spoločnosť môže založiť jedna osoba.

(3)

Spoločnosť môže mať najviac 50 spoločníkov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 105a

Spoločnosť s jedným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom

inej spoločnosti. Fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 105b

(1)

Spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá je vedená v zozname daňových

dlžníkov podľa osobitného zákona alebo má evidované nedoplatky na poistnom na sociálne

poistenie podľa osobitného zákona; to neplatí, ak mu príslušný správca dane, ktorým

je daňový úrad alebo colný úrad, na založenie spoločnosti udelí súhlas. Súhlas sa

prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra. Spoločnosť s ručením obmedzeným

nemôže založiť ani osoba, ktorá je vedená ako povinný v registri vydaných poverení

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak je zakladateľom zahraničná osoba.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 106

Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Spoločník

ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom

registri. Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie

vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť

túto náhradu, môže požadovať náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu,

v akom sa svojím vkladom podieľa na základnom imaní spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 107

Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „spoločnosť s ručením obmedzeným“,

postačí však skratka „spol. s r. o.“ alebo „s. r. o.“.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 108

(1)

Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 5 000 eur.

(2)

Spoločník nemôže jednostranným právnym úkonom započítať svoju pohľadávku voči spoločnosti

proti pohľadávke spoločnosti na splatenie vkladu, ku ktorému sa zaviazal; ustanovenie

§ 106

tým nie je dotknuté.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 109

(1)

Hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 750 eur.

(2)

Na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom. Výška

vkladu sa môže pre jednotlivých spoločníkov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená

kladným celým číslom, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Celková hodnota vkladov

musí súhlasiť s hodnotou základného imania spoločnosti.

(3)

Ak sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, musí spoločenská

zmluva obsahovať určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej

sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 110

(1)

Spoločenská zmluva musí obsahovať

a)

obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b)

určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska

fyzickej osoby,

c)

predmet podnikania (činnosti),

d)

výšku základného imania a výšku vkladu každého spoločníka a výšku splatených vkladov

pri založení spoločnosti včítane spôsobu a lehoty splácania vkladu, a pokiaľ ide o

nepeňažné vklady, aj ich predmet a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad

započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal,

e)

mená a bydliská a rodné čísla prvých konateľov spoločnosti a spôsob, akým konajú

v mene spoločnosti; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné

číslo nebolo pridelené,

f)

mená a bydliská a rodné čísla členov prvej dozornej rady, pokiaľ sa zriaďuje; pri

zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

g)

určenie správcu vkladov podľa

§ 60 ods. 1

,

h)

výšku rezervného fondu, ak spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku, a

výšku, do ktorej je spoločnosť povinná rezervný fond dopĺňať, a spôsob dopĺňania,

i)

výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na činnostiach

smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť,

j)

predpokladané náklady spoločnosti súvisiace so založením a vznikom spoločnosti,

k)

ďalšie údaje, ak tak ustanovuje zákon.

(2)

Spoločenská zmluva môže určiť, že spoločnosť vydá stanovy, ktoré upravia vnútornú

organizáciu spoločnosti a podrobnejšie niektoré záležitosti obsiahnuté v spoločenskej

zmluve.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 110a

Osobitné ustanovenia o zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným zjednodušeným spôsobom

(1)

Spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť založená aj zjednodušeným spôsobom prostredníctvom

na to určeného elektronického formulára na vytvorenie spoločenskej zmluvy, ktorý ministerstvo

zverejní v štátnom jazyku a v anglickom jazyku na svojom webovom sídle.

(2)

Spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť založená zjednodušeným spôsobom prostredníctvom

na to určeného elektronického formulára na vytvorenie spoločenskej zmluvy, ak sú splnené

tieto podmienky

a)

spoločnosť nemá viac ako päť spoločníkov,

b)

spoločnosť je založená za účelom podnikania,

c)

predmetom podnikania spoločnosti sú len vybrané činnosti zodpovedajúce zoznamu voľných

živností podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní,

d)

predmet podnikania spoločnosti netvorí viac ako 15 vybraných činností zodpovedajúcich

zoznamu voľných živností podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní,

e)

obchodné meno spoločnosti musí obsahovať dodatok označujúci právnu formu „s. r. o.“,

f)

vklady spoločníkov spoločnosti sú výlučne peňažné,

g)

správcom vkladu je konateľ a

h)

spoločnosť nemá ustanovenú dozornú radu.

(3)

Odsekom 2 nie sú dotknuté ďalšie podmienky na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným

do obchodného registra podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 111

(1)

Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musí sa na každý

peňažný vklad splatiť najmenej 30%. Celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu

s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 50 % zo zákonom ustanovenej

minimálnej výšky základného imania podľa

§ 108 ods. 1

.

(2)

Ak spoločnosť založil jeden zakladateľ, môže sa zapísať do obchodného registra, len

keď je v plnej výške splatené jej základné imanie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 112

Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra podávajú a podpisujú všetci konatelia

spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 113

(1)

Spoločník je povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote ustanovenej zákonom, prípadne

určenej v spoločenskej zmluve, najneskôr však do piatich rokov od vzniku spoločnosti

alebo od jeho vstupu do spoločnosti alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto

povinnosti nemožno spoločníka zbaviť. Konatelia oznámia registrovému súdu bez zbytočného

odkladu splatenie celého vkladu každého spoločníka.

(2)

Spoločník, ktorý v lehote podľa odseku 1 nesplatil predpísanú hodnotu peňažného vkladu,

je povinný platiť úrok z omeškania vo výške 20 % z nesplatenej sumy, ak spoločenská

zmluva neurčuje inak.

(3)

Ak je spoločník s platením vkladu v omeškaní, môže ho spoločnosť pod hrozbou vylúčenia

vyzvať, aby svoju povinnosť splnil v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace.

(4)

Spoločníka, ktorý nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej lehote, môže valné zhromaždenie

zo spoločnosti vylúčiť.

(5)

Obchodný podiel (

§ 114

) vylúčeného spoločníka prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka

alebo tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie.

(6)

Ak sa neprevedie obchodný podiel podľa odseku 5, rozhodne valné zhromaždenie do šiestich

mesiacov odo dňa, keď bol spoločník vylúčený, o znížení základného imania o vklad

vylúčeného spoločníka; inak môže súd spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej

likvidáciu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 114

(1)

Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť

na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu

spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

(2)

Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Pokiaľ sa spoločník zúčastňuje

ďalším vkladom, zvyšuje sa jeho obchodný podiel v pomere zodpovedajúcom výške ďalšieho

vkladu.

(3)

Jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám. Svoje práva z tohto obchodného

podielu môžu tieto osoby vykonávať len prostredníctvom spoločného zástupcu a na splácanie

vkladu sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ak jeden obchodný podiel patrí viacerým

osobám, do obchodného registra sa zapíše údaj o výške vkladu, ku ktorému sa tento

obchodný podiel viaže, rozsah jeho splatenia, ako aj údaje o spoločnom zástupcovi

a jednotlivých osobách, ktorým obchodný podiel patrí, a to v prípade právnických osôb

obchodné meno alebo názov a sídlo a v prípade fyzických osôb meno, priezvisko a bydlisko.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 115

(1)

So súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel

na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

(2)

Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva

pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu

sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia.

(3)

Spoločník nemôže previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú osobu,

ak sa voči spoločnosti vedie konanie o jej zrušení, ak je spoločnosť zrušená súdom

alebo na základe rozhodnutia súdu, alebo ak voči spoločnosti pôsobia účinky vyhlásenia

konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie. Spoločník nemôže previesť svoj obchodný

podiel na iného spoločníka alebo inú osobu aj vtedy, ak je ako povinný vedený v registri

vydaných poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

(4)

Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa

musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje

k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie

vkladu nadobúdateľom tohto podielu.

(5)

Účinky prevodu obchodného podielu podľa odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti

odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až

s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas

s prevodom obchodného podielu, ak sa podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy súhlas

valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje.

(6)

Nadobudnúť obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným prevodom nemôže osoba,

ktorá je ako povinný vedená v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona; uvedené platí rovnako bez ohľadu na skutočnosť, či nadobúdateľom

obchodného podielu má byť iný spoločník spoločnosti alebo iná osoba.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 116

(1)

Zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom, prechádza obchodný podiel na jej

právneho nástupcu. Spoločenská zmluva môže prechod obchodného podielu na právneho

nástupcu vylúčiť.

(2)

Obchodný podiel sa dedí. Spoločenská zmluva môže dedenie obchodného podielu vylúčiť,

ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom. Dedič, ak nie je jediným spoločníkom,

sa môže domáhať zrušenia svojej účasti súdom, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať,

aby bol spoločníkom; ustanovenia

§ 113 ods. 5 a 6

platia primerane.

(3)

Ak obchodný podiel neprechádza na dediča alebo právneho nástupcu, použijú sa obdobne

ustanovenia

§ 113 ods. 5 a 6

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 117

(1)

Rozdelenie obchodného podielu je možné len pri jeho prevode alebo prechode na dediča

alebo právneho nástupcu spoločníka. Na rozdelenie podielu je potrebný súhlas valného

zhromaždenia.

(2)

Rozdelenie obchodného podielu môže spoločenská zmluva vylúčiť.

(3)

Pri rozdelení obchodného podielu musí byť zachovaná výška vkladu uvedená v

§ 109 ods. 1

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 117a

(1)

Na obchodný podiel možno zriadiť záložné právo. Ak tento zákon neustanovuje inak,

vzťahujú sa na záložné právo na obchodný podiel ustanovenia osobitného zákona.

(2)

Zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel musí byť písomná a podpisy na

nej musia byť osvedčené.

(3)

Obchodný podiel nemôže byť predmetom záložného práva, ak spoločenská zmluva nepripúšťa

prevod obchodného podielu. Ak sa obchodný podiel môže prevádzať iba so súhlasom valného

zhromaždenia, vyžaduje sa súhlas valného zhromaždenia aj na zriadenie záložného práva

na obchodný podiel, inak záložné právo nevznikne; na prevod založeného obchodného

podielu pri výkone záložného práva sa súhlas valného zhromaždenia nevyžaduje. Ak sa

podľa spoločenskej zmluvy vyžaduje na prevod obchodného podielu splnenie inej podmienky,

vyžaduje sa splnenie tejto podmienky aj na vznik záložného práva.

(4)

Záložné právo na obchodný podiel vzniká zápisom do obchodného registra. Návrh na

zápis alebo výmaz záložného práva zriadeného zmluvou je oprávnený podať záložný veriteľ

alebo záložca.

(5)

Počas trvania záložného práva na obchodný podiel vykonáva práva spojené s účasťou

v spoločnosti spoločník.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 118

(1)

Spoločnosť vedie zoznam spoločníkov, do ktorého sa zapisuje meno, bydlisko a rodné

číslo fyzickej osoby spoločníka alebo obchodné meno, alebo názov, sídlo a identifikačné

číslo právnickej osoby spoločníka s uvedením výšky vkladu a rozsahu jeho splatenia.

V prípade zahraničnej právnickej osoby sa identifikačné číslo uvádza, ak je pridelené;

pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza jej dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo

pridelené. Každý spoločník má právo nahliadať do zoznamu spoločníkov; spoločnosť je

povinná na žiadosť spoločníka vydať mu výpis zo zoznamu spoločníkov.

(2)

Zmena osoby spoločníka sa zapisuje do zoznamu spoločníkov a do obchodného registra.

Zápisom do obchodného registra prechádza ručenie doterajšieho spoločníka za záväzky

spoločnosti na nadobúdateľa obchodného podielu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 119

Ak sa všetky obchodné podiely spoja v rukách jedného spoločníka, je spoločník povinný

do troch mesiacov od spojenia obchodných podielov splatiť úplne všetky peňažné vklady

alebo previesť časť obchodného podielu na inú osobu. Ak spoločník poruší túto povinnosť,

súd spoločnosť aj bez návrhu zruší a nariadi jej likvidáciu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 120

(1)

Spoločnosť nemôže nadobúdať vlastné obchodné podiely, ak tento zákon neustanovuje

inak.

(2)

Ak spoločnosť podľa tohto zákona nadobudne vlastný obchodný podiel, nemôže vykonávať

práva spoločníka a je povinná postupovať primerane podľa

§ 113 ods. 5 a 6

; ustanovenie

§ 161d ods. 2

sa použije primerane.

(3)

Ovládaná osoba nemôže nadobúdať obchodný podiel osoby, ktorá ju ovláda; to neplatí,

ak nadobudne tento obchodný podiel dedením alebo ak vstupuje ako právny nástupca do

všetkých práv a povinností osoby, ktorá bola majiteľom tohto obchodného podielu.

(4)

Ak ovládaná osoba podľa tohto zákona nadobudne obchodný podiel osoby, ktorá ju ovláda,

nemôže vykonávať práva spoločníka a je povinná tento obchodný podiel do šiestich mesiacov

od jeho nadobudnutia previesť na iného spoločníka alebo na tretiu osobu. Ak tak neurobí,

súd ju môže aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu, ak ovládaná osoba v ustanovenej

lehote nepodala návrh na zrušenie svojej účasti v spoločnosti súdom podľa

§ 148

; ustanovenia

§ 68 ods. 6 a 7

sa použijú primerane.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 121

(1)

Spoločenská zmluva môže určiť, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom

povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až

do polovice základného imania podľa výšky svojich vkladov. O porušení tejto povinnosti

platia ustanovenia

§ 113 ods. 2 až 4

obdobne.

(2)

Spoločník alebo osoba podľa

§ 67c ods. 2

môže poskytnúť spoločnosti úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá,

ak ho poskytne inak ako finančnými prostriedkami v hotovosti.

(3)

Splnenie povinnosti uvedenej v odseku 1 alebo poskytnutie plnenia podľa odseku 2

nemajú vplyv na výšku vkladu spoločníka.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 122

(1)

Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej

činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve,

prípadne v stanovách.

(2)

Spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti

a nahliadať do dokladov spoločnosti.

(3)

Každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody

alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie

vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky

na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak

spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal,

alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.

(4)

Spoločník, ktorý uplatní v mene spoločnosti nároky podľa odseku 3, je povinný znášať

trovy súdneho konania. Ak je spoločnosti priznaná náhrada trov konania, ten, ktorému

bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju spoločníkovi, ktorý uplatňoval

nároky za spoločnosť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 123

(1)

Spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom,

ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

(2)

Spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku alebo rozdeliť iné vlastné zdroje len pri

splnení podmienok podľa

§ 179 ods. 3 a 4

a ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok. Na tvorbu kapitálového

fondu príspevkami spoločníkov a ich použitie na rozdelenie medzi spoločníkov platí

§ 217a

rovnako. Spoločnosť nesmie vyplácať najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky

na podiely na zisku.

(3)

Spoločnosť nesmie vrátiť spoločníkom ich vklady. Za vrátenie vkladu sa nepovažujú

platby spoločníkom poskytnuté pri znížení základného imania a platby poskytnuté spoločníkom

pri použití kapitálového fondu z príspevkov (

§ 217a

).

(4)

Podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito ustanoveniami sú spoločníci povinní

spoločnosti vrátiť. Za toto vrátenie ručia spoločne a nerozdielne konatelia, ktorí

vyslovili súhlas s touto výplatou.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 124

(1)

Spoločnosť vytvára rezervný fond (

§ 67

) v čase a vo výške, ktorú určuje spoločenská zmluva; ak sa rezervný fond nevytvorí

už pri vzniku spoločnosti, je spoločnosť povinná ho vytvoriť z čistého zisku vykázaného

v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo

výške najmenej 5 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % základného imania. Tento

fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách,

najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v ročnej účtovnej závierke,

až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v spoločenskej zmluve alebo v stanovách,

najmenej však do výšky 10 % základného imania.

(2)

O použití rezervného fondu rozhodujú konatelia v súlade s ustanovením

§ 67 ods. 1

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 125

(1)

Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti

patrí

a)

schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom,

b)

schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej

účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát,

c)

schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak,

d)

rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy (

§ 141

), ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia,

e)

rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom

vklade,

f)

vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov,

g)

vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady,

h)

vylúčenie spoločníka podľa

§ 113

a

121

a rozhodovanie o podaní návrhu podľa

§ 149

,

i)

rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská

zmluva pripúšťa,

j)

rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku,

k)

ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská

zmluva alebo stanovy spoločnosti.

(2)

Pokiaľ spoločenská zmluva, prípadne stanovy neurčujú inak, rozhoduje valné zhromaždenie

aj o vymenovaní a odvolaní prokuristu.

(3)

Valné zhromaždenie si môže vyhradiť rozhodovanie vecí, ktoré inak patria do pôsobnosti

iných orgánov spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 126

Spoločník sa zúčastňuje na rokovaní valného zhromaždenia osobne alebo v zastúpení

splnomocnencom na základe písomného plnomocenstva. Splnomocnencom nesmie byť konateľ

alebo člen dozornej rady spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 127

(1)

Valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň

polovicu všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

(2)

Počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného

imania spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov.

(3)

Valné zhromaždenie rozhoduje prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak zákon

alebo spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov.

(4)

Na rozhodnutia podľa

§ 125 ods. 1 písm. a)

,

c)

,

d)

a

e)

je vždy potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov.

Spoločenská zmluva môže určiť vyšší počet hlasov potrebných na prijatie týchto rozhodnutí.

(5)

Spoločník nemôže vykonávať hlasovacie právo, ak valné zhromaždenie rozhoduje o jeho

a)

nepeňažnom vklade,

b)

vylúčení alebo podaní návrhu na jeho vylúčenie zo spoločnosti.

(6)

Pri posudzovaní spôsobilosti valného zhromaždenia uznášať sa a pri hlasovaní na valnom

zhromaždení sa neprihliada na hlasy, ktoré spoločník nemôže vykonávať. To platí primerane

aj na prijímanie rozhodnutí spoločníkov mimo valného zhromaždenia.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 127a

(1)

Valné zhromaždenie zvolí svojho predsedu a zapisovateľa. Do zvolenia predsedu valného

zhromaždenia vedie valné zhromaždenie konateľ alebo iná osoba ním poverená; ak taká

osoba nie je na valnom zhromaždení prítomná, môže valné zhromaždenie do zvolenia jeho

predsedu viesť ktorýkoľvek zo spoločníkov spoločnosti.

(2)

Zápisnica o valnom zhromaždení obsahuje

a)

obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b)

miesto a čas konania valného zhromaždenia,

c)

meno predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa,

d)

opis prerokovania jednotlivých bodov programu valného zhromaždenia,

e)

rozhodnutie valného zhromaždenia s uvedením výsledku hlasovania.

(3)

Zápisnicu o valnom zhromaždení podpisuje predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ;

pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia musí byť úradne osvedčená, ak programom

valného zhromaždenia boli rozhodnutia podľa

§ 125 ods. 1 písm. e), f)

,

i), j)

a

ods. 2

alebo ak sa na zasadnutí valného zhromaždenia člen orgánu spoločnosti vzdal funkcie.

K zápisnici sa priložia návrhy a vyhlásenia predložené na valnom zhromaždení na prerokovanie

a listina prítomných spoločníkov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 128

(1)

Ak zákon, spoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú kratšiu lehotu, zvolávajú

valné zhromaždenie konatelia najmenej raz za rok.

(2)

Ustanovenie

§ 193

sa použije primerane.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 129

(1)

Termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej

spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie

sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

(2)

Požiadať o zvolanie valného zhromaždenia môže každý spoločník, ktorého vklad dosahuje

10 % základného imania. Ak konatelia nezvolajú valné zhromaždenie tak, aby sa konalo

do jedného mesiaca od doručenia ich žiadosti, sú spoločníci oprávnení zvolať ho sami.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 130

Spoločníci môžu prijímať rozhodnutia aj mimo valného zhromaždenia. Návrh uznesenia

predkladá spoločníkom na vyjadrenie konateľ alebo spoločník, alebo spoločníci, ktorých

vklady dosahujú 10 % základného imania, alebo dozorná rada, ak je zriadená, spolu

s oznámením lehoty na písomné vyjadrenie, v ktorej ho spoločníci zasielajú na adresu

sídla spoločnosti. Spoločenská zmluva môže určiť, že toto právo má aj spoločník, ktorého

výška vkladu je menej ako 10 % základného imania. Ak sa spoločník nevyjadrí v lehote,

platí, že nesúhlasí. Konatelia potom oznámia výsledky hlasovania jednotlivým spoločníkom.

Väčšina sa počíta z celkového počtu hlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 131

(1)

Každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca

alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia

valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami.

Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia

týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od

prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne

zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

(2)

Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len

ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka,

ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

(3)

V konaní konajú za spoločnosť konatelia; ak sú však účastníkmi konania sami konatelia,

zastupuje spoločnosť určený člen (členovia) dozornej rady. Ak žalujú tak konatelia,

ako aj členovia dozornej rady, alebo ak nie je dozorná rada zriadená, určí zástupcu

spoločnosti valné zhromaždenie. Ak tak neurobí do troch mesiacov od doručenia žaloby

spoločnosti, ustanoví súd spoločnosti opatrovníka.

(4)

Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých

v dobrej viere tretími osobami. V pochybnostiach platí, že tretie osoby nadobudli

práva v dobrej viere.

(5)

Právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 132

(1)

Ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného

zhromaždenia. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného

zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak tento zákon neustanovuje

inak. Ak ide o rozhodnutie podľa

§ 125 ods. 1 písm. e), f)

,

i), j)

a

ods. 2

, pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí byť úradne osvedčená.

(2)

Zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou a jej jediným spoločníkom, ak tento spoločník

súčasne koná v mene spoločnosti, musia mať písomnú formu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 133

(1)

Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac,

je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva

neurčuje inak.

(2)

Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ktorá nie je v čase vykonania zápisu

do obchodného registra ako povinný vedená v registri poverení na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona.

(3)

Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie.

Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

(4)

Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 134

Na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov,

sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 135

(1)

Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva,

viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

(2)

Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú

závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo

úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá

spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu

na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou

výročnú správu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 135a

(1)

Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade

so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si

a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,

zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie

tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy

jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy,

záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

(2)

Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní

spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní

nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že

a)

poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,

b)

nadobudli majetok v rozpore s

§ 59a

.

(3)

Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti

s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia

nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie

valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s

právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť

podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov

nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

(4)

Dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť

konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť

zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom

alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a

to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu

na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých

vklady dosahujú 10 % výšky základného imania.

(5)

Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a

na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku

spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti

voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s

nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje

nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 136

Zákaz konkurencie

(1)

Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ

nesmie

a)

vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou

činnosťou spoločnosti,

b)

sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,

c)

zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením

a

d)

vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu

inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu,

na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa

alebo v ktorej je spoločníkom niektorý z jej spoločníkov alebo osoba, ktorá je ovládaná

tou istou osobou ako spoločník.

(2)

Porušenie odseku 1 má dôsledky ustanovené v

§ 65

.

(3)

Spoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť, v akom rozsahu sa zákaz konkurencie

vzťahuje aj na spoločníkov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 137

Dozorná rada sa zriaďuje, ak tak určuje spoločenská zmluva.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 138

(1)

Dozorná rada

a)

dohliada na činnosť konateľov,

b)

nahliada do obchodných a účtovných kníh a iných dokladov a kontroluje tam obsiahnuté

údaje,

c)

preskúmava účtovné závierky, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa osobitného

predpisu a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát a predkladá svoje vyjadrenie

valnému zhromaždeniu,

d)

podáva správy valnému zhromaždeniu v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak raz

ročne.

(2)

Členovia dozornej rady majú právo požadovať od konateľov informácie a vysvetlenia

o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných

kníh a iných dokladov spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 139

(1)

Členov dozornej rady volí valné zhromaždenie.

(2)

Členom dozornej rady nemôže byť konateľ spoločnosti.

(3)

Dozorná rada musí mať aspoň troch členov.

(4)

Na členov dozornej rady sa vzťahuje zákaz konkurencie (

§ 136

) a ustanovenia

§ 135a

sa použijú primerane.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 140

(1)

Členovia dozornej rady sa zúčastňujú na valnom zhromaždení. Musí sa im udeliť slovo,

kedykoľvek o to požiadajú.

(2)

Dozorná rada zvolá valné zhromaždenie, ak to vyžadujú záujmy spoločnosti. Pre spôsob

zvolávania valného zhromaždenia platia primerane ustanovenia

§ 129 ods. 1

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 141

(1)

Na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov okrem prípadov,

keď zákon alebo spoločenská zmluva na to oprávňuje valné zhromaždenie, ak zákon neustanovuje

inak.

(2)

Na platnosť zmeny spoločenskej zmluvy, ktorou sa rozširujú povinnosti uložené spoločenskou

zmluvou spoločníkom alebo zužujú, prípadne obmedzujú práva priznané spoločníkom spoločenskou

zmluvou, sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka.

(3)

Ak sa prijme rozhodnutie, ktorého dôsledkom je zmena obsahu spoločenskej zmluvy,

považuje sa toto rozhodnutie za rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy, ak bolo prijaté

spôsobom, ktorý sa podľa zákona a spoločenskej zmluvy vyžaduje na prijatie rozhodnutia

o zmene spoločenskej zmluvy. Konatelia sú povinní po každej zmene spoločenskej zmluvy

vyhotoviť bez zbytočného odkladu úplné znenie spoločenskej zmluvy, za ktorého úplnosť

a správnosť zodpovedajú.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 142

Zvýšenie základného imania novými peňažnými vkladmi je prípustné, len keď doterajšie

peňažné vklady sú úplne splatené. Zvýšenie základného imania nepeňažnými vkladmi je

prípustné už pred týmto splatením.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 143

(1)

Ak spoločenská zmluva alebo rozhodnutie valného zhromaždenia o zvýšení základného

imania neurčí inak, majú doterajší spoločníci prednostné právo prevziať záväzok na

nové vklady v pomere zodpovedajúcom ich doterajším vkladom, a to v lehote určenej

spoločenskou zmluvou, inak do jedného mesiaca od prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia

o zvýšení základného imania.

(2)

Ak sa má základné imanie zvyšovať nepeňažnými vkladmi, schvaľuje valné zhromaždenie

nepeňažný vklad a výšku peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad

spoločníka.

(3)

Záväzok na nový vklad sa preberá písomným vyhlásením, v ktorom záujemca, ktorý nie

je spoločníkom spoločnosti, musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve; podpis

záujemcu musí byť úradne overený.

(4)

Na zvýšenie základného imania novými vkladmi sa použijú primerane ustanovenia o splácaní

vkladov pri založení spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 144

(1)

Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že nerozdelený zisk alebo iné vlastné zdroje,

ktorých použitie nie je zákonom ustanovené, alebo iné vlastné zdroje spoločnosti vykázané

v individuálnej účtovnej závierke vo vlastnom imaní spoločnosti sa použijú na zvýšenie

základného imania. Spoločnosť môže takto zvýšiť základné imanie iba pri dodržaní podmienok

podľa

§ 179 ods. 3

a

4.

(2)

Zvýšiť základné imanie podľa odseku 1 možno iba na základe schválenej riadnej individuálnej

účtovnej závierky, ak ku dňu konania valného zhromaždenia uplynulo najviac šesť mesiacov

odo dňa, ku ktorému sa táto účtovná závierka zostavuje. Overenie účtovnej závierky

audítorom sa nevyžaduje, ak sa na zvýšenie základného imania použije nerozdelený zisk,

ktorý by inak mohol byť vyplatený spoločníkom a hodnota zvýšenia základného imania

nepresahuje hodnotu základného imania pred jeho zvýšením.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 145

Konatelia sú povinní bez zbytočného odkladu podať návrh na zápis zvýšenia základného

imania do obchodného registra.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 146

O znížení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie. Pritom sa nesmie znížiť

hodnota základného imania spoločnosti a výška vkladu každého spoločníka pod sumu ustanovenú

v

§ 108 a § 109 ods. 1

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 147

(1)

Konatelia sú povinní zverejniť zníženie základného imania a jeho výšku do 15 dní

po rozhodnutí dvakrát po sebe s časovým odstupom 30 dní. V oznámení sa vyzvú veritelia

spoločnosti, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote do 90 dní po poslednom oznámení.

(2)

Spoločnosť je povinná veriteľom, ktorí včas prihlásia svoje pohľadávky, poskytnúť

primerané zabezpečenie ich pohľadávok alebo tieto pohľadávky uspokojiť.

(3)

Zníženie základného imania zapíše súd do obchodného registra, len ak je preukázané,

že zníženie základného imania sa oznámilo spôsobom uvedeným v odseku 1 a veriteľom

sa poskytlo zabezpečenie podľa odseku 2, pokiaľ ich pohľadávky neboli uspokojené.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 148

Zrušenie účasti spoločníka súdom

(1)

Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom,

môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho

spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia

§ 113 ods. 5 a 6

platia obdobne.

(2)

Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka,

zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zamietnutie návrhu na

vyhlásenie konkurzu pre nedostatok jeho majetku má rovnaké účinky ako zrušenie jeho

účasti v spoločnosti súdom.

(3)

Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom a ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod

obchodného podielu alebo ak sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného

zhromaždenia, má doručenie exekučného príkazu spoločnosti na obchodný podiel spoločníka

rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom.

(4)

Ak bol konkurz na majetok spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla podľa odseku

2, právoplatným rozhodnutím súdu zrušený z iných dôvodov ako po splnení rozvrhového

uznesenia alebo pre nedostatok majetku a spoločnosť doposiaľ nepoužila jeho obchodný

podiel podľa

§ 113 ods. 5 a 6

, účasť spoločníka v spoločnosti sa obnovuje; ak spoločnosť už vyplatila vyrovnací

podiel, má nárok na jeho vrátenie. To platí primerane aj vtedy, ak bola právoplatným

rozhodnutím súdu zastavená exekúcia podľa osobitného zákona.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 149

Vylúčenie spoločníka

Spoločnosť sa môže domáhať na súde vylúčenia spoločníka, ktorý porušuje závažným spôsobom

svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť vylúčenia bol písomne

upozornený. S podaním tohto návrhu musia súhlasiť spoločníci, ktorých vklady predstavujú

aspoň jednu polovicu základného imania. Ustanovenie

§ 113 ods. 4

tým nie je dotknuté. Ustanovenia

§ 113 ods. 5 a 6

platia obdobne.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 150

Vyrovnanie

(1)

Spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil, alebo ktorý bol vylúčený, vzniká

právo na vyrovnací podiel (

§ 61 ods. 2 a 3

). Rovnaké právo má dedič alebo právny nástupca spoločníka, pokiaľ naňho neprešiel

obchodný podiel (

§ 116

).

(2)

Vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť

v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva

neurčuje inak.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 151

Okrem prípadov uvedených v

§ 68

sa spoločnosť zrušuje

a)

rozhodnutím súdu podľa ustanovenia

§ 152

,

b)

z iných dôvodov uvedených v spoločenskej zmluve.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 152

Spoločníci, a ak to ustanovuje spoločenská zmluva alebo stanovy, aj konatelia sa môžu

na súde domáhať zrušenia spoločnosti z dôvodov a za podmienok ustanovených v zákone,

v spoločenskej zmluve alebo v zakladateľskej listine, prípadne v stanovách.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 153

(1)

Pred začatím likvidácie spoločnosti vymenuje valné zhromaždenie likvidátora.

(2)

Pri zrušení spoločnosti s likvidáciou má každý spoločník nárok na podiel na likvidačnom

zostatku. Tento podiel sa určuje pomerom vkladu, ktorý spoločník splatil, k splateným

vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 154

(1)

Akciovou spoločnosťou je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý

počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich

záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.

(2)

Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „akciová spoločnosť“ alebo skratku

„akc. spol.“ alebo skratku „a. s.“.

(3)

Akciová spoločnosť môže byť súkromnou akciovou spoločnosťou alebo verejnou akciovou

spoločnosťou. Za verejnú akciovú spoločnosť sa považuje spoločnosť, ktorej všetky

akcie alebo časť akcií boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý sa

nachádza alebo ktorý sa prevádzkuje v niektorom zo zmluvných štátov Dohody o Európskom

hospodárskom priestore.

(4)

Verejná akciová spoločnosť môže na valnom zhromaždení so súhlasom dvojtretinovej

väčšiny hlasov prítomných akcionárov rozhodnúť, že prestáva obchodovať so svojimi

akciami na regulovanom trhu a stane sa súkromnou akciovou spoločnosťou. Rozhodnutie

o tom, že spoločnosť prestáva obchodovať so svojimi akciami na regulovanom trhu sa

ukladá do zbierky listín a spoločnosť je povinná uverejniť oznámenie o prijatí tohto

rozhodnutia v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcej burzové správy.

Ak po prijatí tohto rozhodnutia prijme burza akcie spoločnosti na obchodovanie na

regulovanom trhu, spoločnosť sa opäť stáva verejnou akciovou spoločnosťou. Ustanoveniami

tohto odseku nie sú dotknuté povinnosti podľa osobitných predpisov o cenných papieroch

a o regulovaných trhoch, ktoré súvisia so zmenou verejnej akciovej spoločnosti na

súkromnú akciovú spoločnosť alebo ktoré súvisia s tým, že spoločnosť prestane obchodovať

svoje akcie na regulovanom trhu.

(5)

Verejná výzva na upisovanie akcií je verejná ponuka cenných papierov podľa osobitného

predpisu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 155

(1)

Akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov

spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti

s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje

inak.

(2)

Akcia môže byť vydaná v podobe listinného cenného papiera (ďalej len „listinná akcia“)

alebo v podobe zaknihovaného cenného papiera (ďalej len „zaknihovaná akcia“), ak zákon

neustanovuje inak.

(3)

Akcia obsahuje

a)

obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b)

menovitú hodnotu,

c)

označenie, či akcia znie na doručiteľa alebo na meno; pri akcii na meno obchodné

meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, bydlisko

a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom; ak je akcionárom zahraničná právnická

osoba, identifikačné číslo sa uvádza, ak je pridelené; ak je akcionárom zahraničná

fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

d)

výšku základného imania a počet všetkých akcií spoločnosti k dátumu vydania emisie

akcií, ak osobitný zákon neustanovuje inak,

e)

dátum vydania emisie akcií.

(4)

Listinná akcia obsahuje aj číselné označenie a podpis člena alebo podpisy členov

predstavenstva, ktorí sú oprávnení konať za spoločnosť v čase vydania akcie. Listinná

akcia ďalej obsahuje aj určenie práv s ňou spojených aspoň s odkazom na úpravu v stanovách.

(5)

Ak spoločnosť vydáva viac druhov akcií, musia akcie obsahovať označenie druhu. Akcie,

s ktorými nie sú spojené žiadne osobitné práva (ďalej len „kmeňová akcia“), nemusia

obsahovať označenie druhu.

(6)

Vydávanie iných druhov akcií, ako ustanovuje tento zákon, sa zakazuje.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 156

(1)

Akcia môže znieť na meno alebo na doručiteľa. Stanovy môžu založiť právo akcionárov

na výmenu akcie na meno za akcie na doručiteľa a naopak.

(2)

Akcia na meno môže byť vydaná ako listinná alebo zaknihovaná. Akcia na doručiteľa

môže byť vydaná len ako zaknihovaná.

(3)

Prevod zaknihovaných akcií sa uskutočňuje podľa osobitného zákona.

(4)

Prevod listinných akcií na meno sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie. V rubopise

sa uvedie obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby,

ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je nadobúdateľom

akcie, podpis akcionára, ktorý akciu na meno prevádza, a deň prevodu akcie na meno.

Ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo

nebolo pridelené. Na rubopis sa inak primerane použijú ustanovenia osobitného zákona

upravujúce zmenky.

(5)

Akcia na meno môže znieť aj na dve alebo viac osôb. Práva spojené s akciou môže vykonávať

ktorákoľvek z nich alebo osoba nimi splnomocnená.

(6)

Pri akciách na meno zabezpečuje spoločnosť vedenie zoznamu akcionárov podľa tohto

zákona a osobitných predpisov. Spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odovzdať

zoznam akcionárov centrálnemu depozitárovi cenných papierov. Do zoznamu akcionárov

sa zapisuje číselné označenie akcie, jej druh a menovitá hodnota, obchodné meno alebo

názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno,

bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom. Ak je akcionárom zahraničná

fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Práva spojené

s akciou na meno je voči spoločnosti oprávnená vykonávať osoba zapísaná v zozname

akcionárov vedenom podľa osobitných predpisov. Zoznam akcionárov nie je verejný. Akcionár

má právo na vlastné náklady požadovať výpis zo zoznamu akcionárov v časti, v ktorej

sa ho týka.

(7)

Na účinnosť prevodu akcie na meno voči spoločnosti sa vyžaduje zápis zmeny osoby

akcionára v zozname akcionárov vedenom podľa osobitných predpisov. Spoločnosť je povinná

zabezpečiť vykonanie zmeny zápisu v zozname akcionárov bezodkladne potom, čo jej bude

zmena v osobe akcionára preukázaná. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi,

ktorý akciu na meno prevádza, a nadobúdateľovi akcie porušením tejto povinnosti.

(8)

Ustanovenia odsekov 6 a 7 sa nepoužijú, ak podľa zákona alebo stanov evidencia zaknihovaných

cenných papierov vedená podľa osobitného zákona nahrádza zoznam akcionárov.

(9)

Stanovy môžu obmedziť, nie však vylúčiť prevoditeľnosť akcií na meno. Ak stanovy

podmienia prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti, musia ustanoviť aj dôvody,

pre ktoré môže spoločnosť odmietnuť udelenie súhlasu a lehotu, v ktorej je spoločnosť

povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára na udelenie súhlasu a oznámiť toto rozhodnutie

akcionárovi. O udelení súhlasu na prevod akcií na meno rozhoduje predstavenstvo, ak

stanovy neurčujú inak. Rozhodnutie spoločnosti o udelení alebo neudelení súhlasu akcionárovi

na prevod akcií oznámi spoločnosť akcionárovi v písomnej forme. Ak príslušný orgán

spoločnosti nerozhodne o žiadosti akcionára o udelenie súhlasu v lehote ustanovenej

stanovami, platí, že bol súhlas udelený. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne

akcionárovi porušením týchto povinností a v prípade neudelenia súhlasu je zároveň

povinná na žiadosť akcionára tieto akcie odkúpiť za cenu primeranú ich hodnote. Právo

na odkúpenie akcie môže akcionár uplatniť do jedného mesiaca odo dňa doručenia odmietnutia

súhlasu na prevod akcií, inak toto právo zaniká. Prevoditeľnosť akcií, ktoré boli

prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, nemožno obmedziť.

(10)

Primeraná cena akcie podľa odseku 9 musí byť určená v rovnakej výške za každú akciu,

pričom nesmie byť zároveň nižšia ako

a)

hodnota čistého obchodného imania pripadajúca na jednu akciu určená podľa poslednej

riadnej účtovnej závierky vyhotovenej pred podaním žiadosti akcionára o udelenie súhlasu

s prevodom akcií, zvýšená o hodnotu nehmotného majetku nevykazovaného v súvahe vyčíslenú

audítorom,

b)

priemerný kurz akcií spoločnosti, ktorej akcie sú obchodované na regulovanom trhu,

dosiahnutý na burze cenných papierov za posledných 12 mesiacov pred podaním žiadosti

akcionára o udelenie súhlasu s prevodom akcií.

(11)

Ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti, vyžaduje

sa súhlas spoločnosti aj na zriadenie záložného práva k týmto akciám, inak záložné

právo nevznikne; na udelenie a oznámenie súhlasu spoločnosti platí odsek 9 primerane.

Ak podľa stanov sa na prevod akcií na meno vyžaduje splnenie inej podmienky, vyžaduje

sa splnenie tejto podmienky aj na vznik záložného práva. Na prevod založených akcií

na meno pri výkone záložného práva sa súhlas spoločnosti, prípadne splnenie inej podmienky,

nevyžaduje.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 156a

Rozhodujúci deň

(1)

V prípadoch ustanovených týmto zákonom práva akcionára voči spoločnosti môže uplatňovať

iba osoba, ktorá je oprávnená vykonávať tieto práva k rozhodujúcemu dňu určenému na

základe zákona alebo v stanovách.

(2)

Zoznam osôb oprávnených vykonávať voči spoločnosti práva akcionára spojené so zaknihovanými

akciami je spoločnosť povinná zaobstarať na vlastné náklady.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 157

(1)

Stanovy musia určiť menovitú hodnotu všetkých druhov akcií, ktoré sa majú vydať.

Súčet menovitých hodnôt týchto akcií musí zodpovedať výške základného imania. Menovitá

hodnota akcie musí byť vyjadrená kladným celým číslom, ak osobitný zákon neustanovuje

inak. Menovitá hodnota akcií sa vyjadruje v eurách, ak osobitný zákon neustanovuje

inak. Akciová spoločnosť môže vydať akcie, ktoré majú rôznu menovitú hodnotu, ak zákon

neustanovuje inak.

(2)

Emisný kurz akcie nesmie byť nižší, ako je menovitá hodnota akcie. Ak je emisný kurz

akcie vyšší ako jej menovitá hodnota, suma prevyšujúca menovitú hodnotu akcie je emisné

ážio. Ak pri splácaní emisného kurzu akcie platená suma nestačí na splatenie menovitej

hodnoty alebo jej časti a emisného ážia, započítava sa najprv na plnenie povinnosti

splatiť emisné ážio.

(3)

Spoločnosť môže vydať hromadné akcie. Hromadnou akciou je akcia, ktorá nahrádza viac

akcií tohto istého druhu spoločnosti s rovnakou menovitou hodnotou. Spoločnosť je

povinná vydať majiteľovi hromadnej akcie jednotlivé akcie, ktoré nahrádza, v zaknihovanej

alebo listinnej podobe. Postup určia stanovy spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 159

(1)

Stanovy môžu určiť vydanie druhu akcií, s ktorými sú spojené prednostné práva týkajúce

sa dividendy (prioritné akcie), ak súhrn ich menovitých hodnôt neprekročí polovicu

základného imania.

(2)

Vydanie akcií, s ktorými je spojené právo na určitý úrok nezávisle od hospodárskych

výsledkov spoločnosti, nie je dovolené.

(3)

Stanovy môžu určiť vydanie prioritných akcií, s ktorými nie je spojené právo hlasovania

na valnom zhromaždení. Ich majitelia majú všetky ostatné práva spojené s akciami.

Odo dňa, ktorý nasleduje po dni prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia o tom, že

prednostná dividenda nebude vyplatená, alebo odo dňa omeškania s výplatou prednostnej

dividendy nadobúda akcionár hlasovacie právo, a to až do času, keď valné zhromaždenie

rozhodne o vyplatení prednostnej dividendy, a ak bola spoločnosť v omeškaní s výplatou

prednostnej dividendy, až do dňa jej vyplatenia. Majitelia prioritných akcií majú

právo hlasovať na valnom zhromaždení, ktoré rozhodne o vyplatení prednostnej dividendy,

v plnom rozsahu. Hlasovacie právo majiteľa prioritných akcií podľa tretej a štvrtej

vety nevzniká, ak ide o prioritné akcie vydané bankou.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 160

(1)

Spoločnosť môže na základe rozhodnutia valného zhromaždenia vydať dlhopisy, s ktorými

je spojené právo na ich výmenu za akcie spoločnosti (ďalej len „vymeniteľný dlhopis“)

alebo právo na prednostné upísanie akcií spoločnosti (ďalej len „prioritný dlhopis“),

ak valné zhromaždenie súčasne rozhodne o podmienenom zvýšení základného imania. Na

rozhodovanie valného zhromaždenia o vydaní vymeniteľných dlhopisov alebo prioritných

dlhopisov platí ustanovenie

§ 202 ods. 1

.

(2)

Ak valné zhromaždenie poverí predstavenstvo, aby za podmienok určených stanovami

vydalo nové akcie, môže súčasne poveriť predstavenstvo, aby za podmienok určených

stanovami vydalo vymeniteľné dlhopisy alebo prioritné dlhopisy, ak predstavenstvo

súčasne rozhodne o podmienenom zvýšení základného imania.

(3)

Právo na výmenu vymeniteľného dlhopisu za akcie spoločnosti a právo na prednostné

upísanie akcií spoločnosti môžu byť predmetom samostatného prevodu.

(4)

Ak osoba, na ktorú bolo právo na výmenu vymeniteľného dlhopisu za akcie spoločnosti

samostatne prevedené, toto právo uplatní, zaniká právo majiteľa vymeniteľného dlhopisu

na výplatu menovitej hodnoty vymeniteľného dlhopisu a výnosu z neho.

(5)

Akcionári spoločnosti majú právo na prednostné nadobudnutie vymeniteľných dlhopisov

a prioritných dlhopisov vydávaných spoločnosťou; ustanovenia

§ 204a

sa použijú obdobne.

(6)

Na vymeniteľné dlhopisy a prioritné dlhopisy sa vzťahujú osobitné predpisy, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 161

(1)

Spoločnosť nesmie upisovať akcie vytvárajúce jej základné imanie.

(2)

Ak akcie spoločnosti upíše osoba, ktorá koná vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti,

platí, že akcie upísala na svoj účet a je povinná splatiť emisný kurz týchto akcií.

(3)

Zakladatelia spoločnosti alebo v prípade zvýšenia základného imania členovia predstavenstva

sú povinní spoločne a nerozdielne splatiť emisný kurz akcií, ktoré boli upísané v

rozpore s ustanovením odseku 1, a ručia spoločne a nerozdielne za splatenie emisného

kurzu akcií osobami podľa odseku 2.

(4)

Zakladateľ spoločnosti alebo člen predstavenstva sa môže zbaviť záväzku podľa odseku

3, ak preukáže, že nevedel a ani vedieť nemohol, že akcie boli upísané v rozpore s

ustanovením odseku 1 alebo osobou, ktorá koná vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti.

(5)

Po zápise základného imania do obchodného registra, pri ktorého vytváraní bolo porušené

ustanovenie odseku 1, sa z tohto dôvodu nemožno domáhať určenia, že upísanie akcií

v rozpore s ustanovením odseku 1 je neplatné.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 161a

(1)

Spoločnosť alebo osoba konajúca vo vlastnom mene a na účet spoločnosti môže nadobúdať

vlastné akcie spoločnosti iba za podmienok ustanovených zákonom.

(2)

Spoločnosť alebo osoba konajúca vo vlastnom mene a na účet spoločnosti môže nadobúdať

vlastné akcie podľa odseku 1, ak

a)

nadobudnutie akcií schváli valné zhromaždenie, ktoré súčasne určí podmienky, za ktorých

môže spoločnosť vlastné akcie nadobudnúť, najmä najvyšší počet akcií, ktoré môže spoločnosť

nadobudnúť, lehotu, počas ktorej môže spoločnosť akcie nadobudnúť, ktorá nesmie presiahnuť

18 mesiacov, a pri odplatnom nadobudnutí akcií najnižšiu a najvyššiu cenu, za ktorú

môže spoločnosť akcie nadobudnúť,

b)

nadobudnutím akcií neklesne vlastné imanie spoločnosti pod hodnotu základného imania

spolu s rezervným fondom (

§ 217

), prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou povinne podľa zákona zníženú o

hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach

uvedených v súvahe podľa osobitného zákona,

c)

emisný kurz nadobúdaných akcií je úplne splatený.

(3)

Predstavenstvo je povinné zabezpečiť splnenie podmienok podľa ustanovení odseku 2

písm. b) až c).

(4)

Stanovy môžu určiť, že ustanovenie odseku 2 písm. a) sa nepoužije, ak nadobudnutie

vlastných akcií spoločnosti je nevyhnutné na odvrátenie veľkej škody bezprostredne

hroziacej spoločnosti. Predstavenstvo je potom povinné oboznámiť valné zhromaždenie

na jeho najbližšom zasadnutí o dôvodoch a cieľoch nadobudnutia vlastných akcií, o

počte a menovitej hodnote takto nadobudnutých akcií, o podiele ich menovitej hodnoty

na základnom imaní spoločnosti a o cene, ktorú spoločnosť za takto nadobudnuté akcie

zaplatila.

(5)

Stanovy môžu určiť, že ustanovenie odseku 2 písm. a) sa nepoužije na nadobudnutie

vlastných akcií spoločnosti na účel ich prevodu na zamestnancov spoločnosti. Takto

nadobudnuté akcie musia byť prevedené na zamestnancov spoločnosti do 12 mesiacov od

ich nadobudnutia spoločnosťou.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 161b

(1)

Aj bez splnenia podmienok podľa

§ 161a ods. 2

môže spoločnosť nadobúdať vlastné akcie, ak

a)

v súlade s týmto zákonom a stanovami znižuje základné imanie alebo

b)

vstupuje ako právny nástupca do všetkých práv a povinností osoby, ktorá bola majiteľom

týchto akcií, alebo

c)

ide o akcie, ktoré spoločnosť nadobudla na základe povinnosti ustanovenej v zákone

alebo na základe rozhodnutia súdu o ochrane menšinových akcionárov, alebo

d)

ide o akcie, ktorých emisný kurz je úplne splatený a spoločnosť ich nadobúda bezodplatne,

alebo

e)

ide o akcie, ktorých emisný kurz je úplne splatený a ktoré spoločnosť nadobudla v

dražbe v rámci súdneho výkonu rozhodnutia, ktorým spoločnosť vymáhala pohľadávky voči

majiteľovi akcií, alebo

f)

ide o akcie, ktoré spoločnosť nadobudla podľa

§ 177 ods. 5

.

(2)

Akcie nadobudnuté podľa odseku 1 písm. b) až f) je spoločnosť povinná previesť do

troch rokov od ich nadobudnutia; to neplatí, ak menovité hodnoty všetkých vlastných

akcií nadobudnutých spoločnosťou vrátane akcií, ktoré získala osoba konajúca vo vlastnom

mene, ale na účet spoločnosti, nepresahujú 10 % základného imania spoločnosti. Ak

spoločnosť tieto akcie v ustanovenej lehote neprevedie, je povinná znížiť základné

imanie o sumu rovnajúcu sa ich menovitej hodnote a tieto akcie vziať z obehu. Ak spoločnosť

nesplní povinnosť znížiť základné imanie, môže ju súd aj bez návrhu zrušiť a nariadiť

jej likvidáciu; ustanovenia

§ 68 ods. 6 a 7

sa použijú primerane.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 161c

(1)

Právny úkon, ktorý je v rozpore s ustanoveniami

§ 161a a 161b

, sa považuje za platný.

(2)

Akcie nadobudnuté v rozpore s ustanoveniami

§ 161a a 161b

musia byť v lehote jedného roka od ich nadobudnutia prevedené. Ak tieto akcie v tejto

ustanovenej lehote nebudú prevedené, spoločnosť je povinná znížiť základné imanie

o sumu rovnajúcu sa ich menovitej hodnote a tieto akcie vziať z obehu. Ak spoločnosť

nesplní povinnosť znížiť základné imanie, môže ju súd aj bez návrhu zrušiť a nariadiť

jej likvidáciu; ustanovenia

§ 68 ods. 6 a 7

sa použijú primerane.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 161d

(1)

Ak má spoločnosť v majetku vlastné akcie, nemožno vykonávať hlasovacie práva s nimi

spojené. Ak spoločnosť účtuje vlastné akcie na strane aktív súvahy, musí vytvoriť

osobitný rezervný fond v rovnakej výške, ktorý môže znížiť alebo zrušiť iba v prípade,

ak časť vlastných akcií alebo všetky vlastné akcie prevedie na inú osobu alebo ak

zníži základné imanie vzatím časti vlastných akcií alebo všetkých vlastných akcií

z obehu. Ustanovenia

§ 217

tým nie sú dotknuté.

(2)

Ak spoločnosť alebo osoby konajúce vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti, nadobudnú

vlastné akcie spoločnosti, spoločnosť je povinná v správe podľa

§ 192 ods. 2

uviesť

a)

dôvody nadobudnutia vlastných akcií spoločnosťou alebo osobou konajúcou v mene a

na účet spoločnosti v priebehu účtovného roka,

b)

počet a menovitú hodnotu vlastných akcií, ktoré spoločnosť alebo osoba konajúca vo

vlastnom mene, ale na účet spoločnosti v priebehu účtovného roka nadobudla a previedla

na inú osobu, ako aj podiel ich menovitých hodnôt na základnom imaní spoločnosti,

c)

pri odplatnom nadobudnutí alebo prevode vlastných akcií na inú osobu aj protihodnotu,

za ktorú spoločnosť akcie nadobudla alebo previedla,

d)

počet a menovitú hodnotu akcií, ktoré spoločnosť alebo osoba konajúca vo vlastnom

mene, ale na účet spoločnosti nadobudla a má vo svojom majetku, ako aj podiel ich

menovitej hodnoty na základnom imaní spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 161e

Finančná asistencia

(1)

Spoločnosť môže poskytovať priamo alebo nepriamo preddavky, pôžičky, úvery alebo

zábezpeky s cieľom nadobúdať jej akcie treťou osobou (ďalej len „finančná asistencia“)

ak tak určia stanovy spoločnosti a za splnenia aspoň nasledovných podmienok

a)

finančná asistencia musí byť poskytnutá za spravodlivých trhových podmienok, najmä

ak ide o úrok vyplatený spoločnosti a zábezpeku poskytnutú spoločnosti za finančnú

asistenciu, ktorá je preddavkom, pôžičkou alebo úverom; transakcia je vykonaná za

spravodlivých trhových podmienok aj ak je spoločnosti poskytnuté primerané protiplnenie

podľa

§ 67j

,

b)

predstavenstvo preverí finančnú spôsobilosť každej tretej strany, ktorej alebo prostredníctvom

ktorej má byť finančná asistencia poskytovaná,

c)

poskytnutím finančnej asistencie neklesne vlastné imanie spoločnosti pod hodnotu

upísaného základného imania zvýšenú o rezervný fond a iné fondy, ktoré spoločnosť

vytvára povinne podľa zákona a ktoré podľa zákona alebo stanov nie je možné rozdeliť

medzi akcionárov a zníženú o hodnotu nesplateného upísaného základného imania, ak

toto nesplatené upísané základné imanie ešte nie je zúčtované v aktívach uvedených

v súvahe, a to ani s prihliadnutím k prípadnému zníženiu vlastného imania, ku ktorému

môže dôjsť, ak svoje vlastné akcie nadobúda spoločnosť alebo iná osoba konajúca na

jej účet,

d)

spoločnosť vytvorí vo výške poskytovanej finančnej asistencie osobitný rezervný fond.

(2)

Predstavenstvo vypracuje a predloží valnému zhromaždeniu písomnú správu, ktorá obsahuje

najmä

a)

dôvody poskytnutia finančnej asistencie,

b)

odôvodnenie poskytnutia finančnej asistencie v záujme spoločnosti,

c)

podmienky vykonania finančnej asistencie,

d)

posúdenie rizík súvisiacich s finančnou asistenciou, ak ide o likviditu spoločnosti

a jej platobnú schopnosť a

e)

cenu nadobudnutia akcií spoločnosti treťou osobou.

(3)

Dozorná rada vypracuje a predloží valnému zhromaždeniu písomnú správu, v ktorej posúdi,

či poskytnutie finančnej asistencie nie je v rozpore s najlepším záujmom spoločnosti

a tiež posúdi správu predstavenstva podľa odseku 2, ak má byť finančná asistencia

poskytnutá

a)

členovi predstavenstva,

b)

ovládajúcej osobe alebo členovi jej štatutárneho orgánu, alebo

c)

osobe konajúcej vo vlastnom mene, ale na účet člena predstavenstva alebo ovládajúcej

osoby.

(4)

Ak tretia osoba nadobúda s finančnou asistenciou spoločnosti vlastné akcie tejto

spoločnosti alebo upisuje akcie vydané v dôsledku zvyšovania upísaného základného

imania, musí byť takéto nadobudnutie alebo upisovanie uskutočnené za primeranú cenu.

(5)

Na schválenie rozhodnutia valného zhromaždenia o poskytnutí finančnej asistencie

je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov.

(6)

Správu predstavenstva podľa odseku 2 a správu dozornej rady podľa odseku 3 uloží

spoločnosť do zbierky listín bez zbytočného odkladu po tom, čo valné zhromaždenie

schváli rozhodnutie o poskytnutí finančnej asistencie.

(7)

Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na bežnú činnosť bánk, v rámci ktorej banky

poskytujú iným osobám prostriedky na poskytnutie finančnej asistencie a na právne

úkony vykonané v súvislosti s nadobudnutím akcií zamestnancami spoločnosti alebo pre

zamestnancov spoločnosti za predpokladu, že v dôsledku týchto úkonov neklesne vlastné

imanie spoločnosti pod hodnotu základného imania spolu s rezervným fondom, ktorý spoločnosť

vytvára povinne podľa zákona.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 161f

(1)

Ustanovenia

§ 161a

,

§ 161b ods. 1

,

§ 161d a 161e

sa primerane použijú aj na zriadenie záložného práva k vlastným akciám spoločnosti.

(2)

Ustanovenia

§ 161, § 161a ods. 1 až 4

,

§ 161b ods. 1 písm. b) až f)

a

ods. 2

,

§ 161c až 161e

a

§ 161f ods. 1

sa primerane použijú aj na upisovanie alebo nadobúdanie akcií alebo na zriadenie

záložného práva k akciám ovládajúcej osoby ovládanou osobou.

(3)

Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije, ak ovládaná osoba

a)

koná na účet inej osoby okrem prípadu, ak koná na účet ovládajúcej osoby alebo spoločnosti,

ktorá je ovládaná tou istou ovládajúcou osobou,

b)

je obchodníkom s cennými papiermi a ide o úkony, ktoré sa uskutočňujú v rámci jej

podnikania ako obchodníka s cennými papiermi, alebo

c)

získala postavenie ovládanej osoby až po nadobudnutí akcií.

(4)

S akciami nadobudnutými ovládanou osobou podľa odseku 3 nemožno vykonávať hlasovacie

práva. Akcie nadobudnuté podľa odseku 3 sa na účely určenia, či je splnená podmienka

podľa

§ 161a ods. 2 písm. b)

, považujú za vlastné akcie ovládajúcej osoby.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 162

(1)

Spoločnosť môže založiť jeden zakladateľ, ak je zakladateľ právnickou osobou, inak

dvaja alebo viacerí zakladatelia.

(2)

Ak spoločnosť zakladajú dvaja alebo viacerí zakladatelia, uzavrú zakladateľskú zmluvu.

Ak spoločnosť zakladá jeden zakladateľ, nahrádza zakladateľskú zmluvu zakladateľská

listina. Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina musí sa vyhotoviť vo forme

notárskej zápisnice o právnom úkone. Súčasťou zakladateľskej zmluvy a zakladateľskej

listiny je návrh stanov.

(3)

Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 25 000 eur.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 163

Zakladateľská zmluva

(1)

Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina musí obsahovať

a)

obchodné meno, sídlo a predmet podnikania (činnosti),

b)

navrhované základné imanie,

c)

počet akcií, ich menovitú hodnotu, formu a podobu; ak sa majú vydať akcie rôznych

druhov, ich názov a opis práv s nimi spojených; údaj o obmedzení prevoditeľnosti akcií,

ak majú byť vydané akcie na meno, ktorých prevoditeľnosť je obmedzená,

d)

emisný kurz, za ktorý spoločnosť akcie vydáva,

e)

počet akcií, ktoré upisujú jednotliví zakladatelia,

f)

určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný

vklad započítava za plnenie emisného kurzu akcií, ktoré zakladateľ upísal, ak sa zakladateľ

zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad,

g)

určenie správcu vkladov podľa

§ 60 ods. 1

,

h)

predpokladané náklady spoločnosti súvisiace s jej založením a vznikom.

(2)

Ak sa má spoločnosť založiť na základe výzvy na upisovanie akcií, musí zakladateľská

zmluva alebo zakladateľská listina ďalej obsahovať

a)

čas a miesto upisovania akcií,

b)

postup pri upísaní akcií prevyšujúcich navrhované základné imanie, najmä určenie,

či zakladatelia po upísaní navrhovaného základného imania umožnia upisovanie ďalších

akcií; ak sa pripúšťa upisovanie akcií prevyšujúcich navrhované základné imanie, určenie,

či sa o upísané akcie prevyšujúce navrhované základné imanie zvýši výška navrhovaného

základného imania alebo či sa bude krátiť počet upísaných akcií jednotlivým upisovateľom

v pomere, v akom upísali akcie pri zachovaní navrhovanej výšky základného imania,

prípadne čiastočnom zvýšení navrhovaného základného imania; zakladateľská zmluva môže

určiť aj iný postup pri upísaní akcií prevyšujúcich navrhované základné imanie,

c)

miesto a čas na splatenie časti upísaných akcií a jej výšky,

d)

spôsob zvolania ustanovujúceho valného zhromaždenia upisovateľov.

(3)

Každá výhoda, ktorá môže byť poskytnutá osobám, ktoré sa podieľali na založení spoločnosti

alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť, musí byť

dohodnutá v zakladateľskej zmluve; iné zvýhodnenie nemožno poskytnúť.

(4)

Ak má byť spoločnosť založená na základe výzvy na upisovanie akcií, môže zakladateľská

zmluva alebo zakladateľská listina výslovne pripustiť možnosť účinného upisovania

akcií, ak do konca lehoty vyhlásenej vo výzve na upisovanie akcií nedosiahne hodnota

upísaných akcií výšku navrhovaného základného imania, dosiahne však najmenej hodnotu

základného imania ustanovenú zákonom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 164

(1)

Zakladatelia zabezpečujú vytvorenie základného imania prevyšujúceho ich vklady výzvou

na upisovanie akcií, ktorá musí obsahovať údaje uvedené v zakladateľskej zmluve (

§ 163

).

(2)

Výzva na upisovanie akcií sa vhodným spôsobom uverejní a jej obsah možno meniť až

po márnom uplynutí lehoty ustanovenej pre upisovanie akcií.

(3)

Návrh stanov musí byť na nahliadnutie v každom upisovacom mieste.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 165

(1)

K upísaniu akcie dochádza zápisom do listiny upisovateľov alebo doručením písomného

prejavu vôle upisovateľa. Zápis do listiny upisovateľov alebo iný písomný prejav vôle

upisovateľa musí obsahovať aspoň

a)

obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené,

alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá upisuje akcie; ak je upisovateľom

zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

b)

počet, menovitú hodnotu, formu, prípadne druh upisovaných akcií,

c)

emisný kurz upisovaných akcií,

d)

lehoty na splácanie upísaných akcií,

e)

podpis upisovateľa.

(2)

Na základe výzvy na upisovanie akcií nemožno upisovať akcie nepeňažnými vkladmi.

(3)

Ak ide o peňažné vklady, je upisovateľ povinný splatiť aspoň 10 % menovitej hodnoty

upísaných akcií v čase a na účet v banke, ktoré sú určené zakladateľovi vo výzve na

upisovanie. Ak upisovateľ nesplní túto povinnosť, je upísanie neúčinné.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 166

(1)

Po upísaní navrhovaného základného imania zakladatelia ďalšie upisovanie odmietnu,

ak zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina neurčuje inak.

(2)

Ak sa upíšu akcie prevyšujúce navrhované základné imanie a zakladatelia prijali podľa

§ 163 ods. 2 písm. b)

upísanie akcií jednotlivými upisovateľmi len v určitom rozsahu, sú zakladatelia povinní

spoločne a nerozdielne bez zbytočného odkladu vrátiť upisovateľovi vklad alebo časť

vkladu splateného pri upísaní akcií spolu s úrokom vo výške úroku obvykle poskytovaného

bankami v mieste sídla spoločnosti, a to podľa zmluvy o bežnom účte ku dňu vzniku

povinnosti vrátiť zaplatenú sumu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 167

(1)

Upisovanie akcií je neúčinné, ak do konca lehoty vyhlásenej vo výzve na upisovanie

akcií nedosiahne hodnota upísaných akcií výšku navrhovaného základného imania, ibaže

akcie chýbajúce do tejto výšky sú do jedného mesiaca dodatočne upísané zakladateľmi

alebo niektorými z nich alebo zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina výslovne

pripúšťa možnosť účinného upisovania akcií podľa

§ 163 ods. 4

a hodnota upísaných akcií dosiahla do konca lehoty vyhlásenej vo výzve najmenej hodnotu

základného imania ustanovenú zákonom.

(2)

Ak je upisovanie akcií neúčinné, zanikajú práva a povinnosti upisovateľa z upísania

akcií a zakladatelia sú povinní spoločne a nerozdielne bez zbytočného odkladu vrátiť

upisovateľovi vklad alebo časť vkladu splatenú pri upísaní akcií. Pri peňažnom vklade

sú zakladatelia povinní vrátiť ho aj s úrokom vo výške obvykle poskytovanej bankami

v mieste sídla spoločnosti, a to podľa zmluvy o bežnom účte ku dňu vzniku povinnosti

vrátiť zaplatenú sumu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 168

(1)

Upisovatelia sú povinní splácať upísané akcie v lehotách ustanovených v listine upisovateľov.

Aspoň 30% menovitej hodnoty upísaných akcií, ktoré sa majú splatiť peňažnými vkladmi,

sú upisovatelia povinní splatiť najneskôr do začatia ustanovujúceho valného zhromaždenia.

(2)

Pred zápisom spoločnosti do obchodného registra sú zakladatelia povinní vydať upisovateľovi

akcií písomné potvrdenie o splatení vkladu alebo jeho časti, ktoré obsahuje najmä

a)

obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené,

alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá upisuje akcie; ak je upisovateľom

zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

b)

počet, menovitú hodnotu, formu, prípadne druh upísaných akcií,

c)

emisný kurz upísaných akcií,

d)

rozsah splatenia vkladov,

e)

lehoty na splácanie upísaných akcií,

f)

podpis zakladateľa alebo zakladateľov.

(3)

Po zápise spoločnosti do obchodného registra spoločnosť vymení toto potvrdenie za

dočasný list alebo za akciu, ak je splatená celá jej menovitá hodnota.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 169

(1)

Upisovatelia, ktorí splnili povinnosť ustanovenú v

§ 165

a

168

, sú oprávnení zúčastniť sa na ustanovujúcom valnom zhromaždení. Zakladatelia zvolajú

ustanovujúce valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do 60 dní odo dňa, keď sa dosiahlo

upísanie navrhovaného základného imania.

(2)

Ak zakladatelia nedodržia lehotu ustanovenú v odseku 1, považuje sa upisovanie akcií

za neúčinné a nastanú účinky

§ 167 ods. 2

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 170

(1)

Ustanovujúce valné zhromaždenie sa môže konať, len ak boli upísané akcie v hodnote

navrhovaného základného imania ak tento zákon neustanovuje inak a splatilo sa najmenej

30 % menovitej hodnoty peňažných vkladov.

(2)

Ustanovujúce valné zhromaždenie je schopné uznášať sa, ak sú na ňom prítomní upisovatelia,

ktorí upísali akcie s menovitou hodnotou predstavujúcou spolu viac ako 50 % celkovej

menovitej hodnoty upísaných akcií a ktorí splnili svoju povinnosť splatiť určenú časť

ich menovitej hodnoty. Ustanovujúcemu valnému zhromaždeniu predsedá pri začatí zakladateľ

splnomocnený ostatnými zakladateľmi alebo jeho zástupca, dokiaľ nie je zvolený predseda

ustanovujúceho valného zhromaždenia.

(3)

Na rozhodnutie ustanovujúceho valného zhromaždenia sa vyžaduje súhlas upisovateľov,

ktorí upísali akcie s menovitou hodnotou predstavujúcou spolu viac ako 50 % menovitej

hodnoty akcií, ktoré spolu upísali upisovatelia prítomní na jeho zasadnutí. Rozhodnutie

schválené touto väčšinou môže určiť, v ktorých prípadoch sa vyžaduje iná väčšina alebo

súhlas všetkých prítomných upisovateľov oprávnených na hlasovanie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 171

(1)

Ustanovujúce valné zhromaždenie

a)

rozhoduje o založení spoločnosti,

b)

schvaľuje stanovy spoločnosti,

c)

volí orgány spoločnosti, ktoré je podľa stanov oprávnené voliť valné zhromaždenie.

(2)

Od zakladateľskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny sa môže okrem zmeny výšky základného

imania ustanovujúce valné zhromaždenie odchýliť len so súhlasom všetkých prítomných

upisovateľov.

(3)

O konaní ustanovujúceho valného zhromaždenia sa vyhotovuje zápisnica, ktorá má formu

notárskej zápisnice. Zápisnica z konania ustanovujúceho valného zhromaždenia musí

obsahovať uznesenia prijaté ustanovujúcim valným zhromaždením a úplné znenie schválených

stanov. Prílohu zápisnice tvorí listina prítomných upisovateľov. Pre obsah listiny

prítomných upisovateľov platí primerane ustanovenie

§ 185 ods. 1

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 172

(1)

Ak sa zakladatelia v zakladateľskej zmluve dohodnú, že v určitom pomere splatia celé

základné imanie spoločnosti, nevyžaduje sa výzva na upisovanie akcií a konanie ustanovujúceho

valného zhromaždenia.

(2)

Ak sa spoločnosť zakladá bez výzvy na upisovanie akcií, musí zakladateľská zmluva

obsahovať rozhodnutia zakladateľov podľa

§ 171 ods. 1

. Notárska zápisnica, v ktorej je vyhotovená zakladateľská zmluva, obsahuje aj schválené

stanovy.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne, ak spoločnosť zakladá bez výzvy na upisovanie

akcií jedna právnická osoba.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 173

(1)

Stanovy musia obsahovať

a)

obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b)

predmet podnikania (činnosti),

c)

výšku základného imania a spôsob splácania akcií; prípadne aj podmienenú výšku základného

imania, ak valné zhromaždenie rozhodlo o podmienenom zvýšení základného imania (

§ 207

) alebo schválenú výšku základného imania, ak valné zhromaždenie poverilo predstavenstvo

zvýšiť základné imanie (

§ 210

),

d)

počet akcií, ich menovitú hodnotu a podobu, ako aj určenie, či akcie znejú na meno

alebo na doručiteľa, ak spoločnosť vydáva akcie v oboch formách, počet akcií na doručiteľa

a počet akcií na meno, prípadne uvedenie obmedzenia prevoditeľnosti akcií na meno,

e)

spôsob zvolávania valného zhromaždenia, jeho pôsobnosť a spôsob jeho rozhodovania,

f)

počet členov predstavenstva, dozornej rady alebo iných orgánov, ako aj vymedzenie

ich pôsobnosti a spôsob rozhodovania,

g)

výšku začiatočného rezervného fondu a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná ho dopĺňať,

a spôsob dopĺňania,

h)

spôsob rozdelenia zisku,

i)

dôsledky porušenia povinnosti splatiť včas upísané akcie,

j)

spôsob zvyšovania a znižovania základného imania a

k)

postup pri dopĺňaní a zmene stanov,

l)

ďalšie údaje, ak to ustanovuje zákon.

(2)

Ak prijme valné zhromaždenie rozhodnutie, ktorého dôsledkom je zmena obsahu stanov,

považuje sa toto rozhodnutie za rozhodnutie o zmene stanov, ak bolo prijaté spôsobom,

ktorý sa podľa zákona a stanov vyžaduje na prijatie rozhodnutia o zmene stanov.

(3)

Predstavenstvo je povinné po každej zmene stanov vyhotoviť bez zbytočného odkladu

úplné znenie stanov, za ktorého úplnosť a správnosť zodpovedá. V prípade podmieneného

zvýšenia základného imania vyhotoví predstavenstvo úplné znenie stanov s uvedením

výšky základného imania, ktorá vyplynula z uplatnenia práv spojených s vymeniteľnými

dlhopismi alebo prioritnými dlhopismi ich majiteľmi v priebehu predchádzajúceho kalendárneho

roka do jedného mesiaca po skončení kalendárneho roka.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 174

Stanovy podľa potreby takisto upravia

a)

vydávanie rôznych druhov akcií, ich označenie, počet a práva s nimi spojené a

b)

pravidlá pre vydávanie dlhopisov podľa

§ 160

a práva s dlhopismi spojené.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 175

(1)

Pred vznikom spoločnosti musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatených

najmenej 30 % z peňažných vkladov; ustanovenie

§ 59 ods. 2

tým nie je dotknuté.

(2)

Návrh na zápis do obchodného registra podáva predstavenstvo a podpisujú ho všetci

členovia predstavenstva.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 176

(1)

Ak upisovateľ nesplatil pred zápisom do obchodného registra celý emisný kurz akcií,

vydá spoločnosť bezodkladne po zápise spoločnosti do obchodného registra akcionárovi

dočasný list.

(2)

Dočasný list obsahuje

a)

obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b)

výšku základného imania spoločnosti,

c)

obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno,

bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom; pri zahraničnej právnickej

osobe sa identifikačné číslo uvádza, ak je pridelené; pri zahraničnej fyzickej osobe

sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

d)

počet, menovitú hodnotu a formu upísaných akcií, ktoré dočasný list nahrádza, prípadne

určenie ich druhu,

e)

výšku splatnej časti emisného kurzu akcií, ktoré nahrádza, a lehoty splácania emisného

kurzu,

f)

dátum vydania emisie dočasného listu,

g)

podpis člena alebo podpisy členov predstavenstva, ktorí sú oprávnení konať v mene

spoločnosti v čase vydania dočasného listu, ak sa dočasný list vydáva v listinnej

podobe.

(3)

Dočasný list je cenný papier, ktorý znie na meno a sú s ním spojené práva vyplývajúce

z akcií, ktoré nahrádza, a povinnosť splatiť ich emisný kurz. Na prevod dočasného

listu sa vzťahujú primerane ustanovenia o prevode akcií na meno. Ak akcionár prevedie

dočasný list na inú osobu pred splatením menovitej hodnoty akcií, ručí za splatenie

zvyšku upísanej hodnoty akcií.

(4)

Ak dočasný list znie na meno niekoľkých osôb, platí

§ 156 ods. 5

obdobne. Na splatenie menovitej hodnoty akcií sú tieto osoby zaviazané spoločne a

nerozdielne.

(5)

Dočasný list vymení spoločnosť akcionárovi za akcie po splatení menovitej hodnoty

akcií, ktoré dočasný list nahrádza.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 176a

(1)

Zápisom akciovej spoločnosti do obchodného registra nadobúda upisovateľ akcií práva

akcionára ako spoločníka akciovej spoločnosti zodpovedajúce akciám, ktoré upísal.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa použije primerane aj pri zvýšení základného imania spoločnosti,

ak zákon neustanovuje skoršie účinky zvýšenia základného imania.

(3)

Výkon práv akcionára môže byť obmedzený alebo pozastavený len na základe tohto zákona

alebo osobitného zákona.

(4)

Výkon práv akcionára sa nemôže pred konaním valného zhromaždenia podmieniť uložením

akcií akcionára na účet inej osoby, prevedením na inú osobu alebo vykonaním ich registrácie

na meno inej osoby podľa osobitného predpisu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 176b

(1)

Akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných

akcionárov.

(2)

Spoločnosť musí zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 177

(1)

Akcionár je povinný splatiť emisný kurz akcií, ktoré upísal, v čase určenom v stanovách

najneskôr do jedného roka od vzniku spoločnosti. Tým nie sú dotknuté ustanovenia

§ 59 ods. 2

a

§ 170 ods. 1

.

(2)

Akcionára nemožno zbaviť záväzku splatiť emisný kurz akcií, ktoré upísal. Ustanovenie

§ 176 ods. 3

a ustanovenia o znížení základného imania tým nie sú dotknuté. Akcionár nemôže jednostranným

právnym úkonom započítať svoju pohľadávku voči spoločnosti proti pohľadávke spoločnosti

na splatenie emisného kurzu akcií, ktoré upísal.

(3)

Pri porušení povinnosti splatiť emisný kurz akcií alebo jeho časti podľa odseku 1

je akcionár povinný zaplatiť úroky z omeškania zo sumy, s ktorou je akcionár v omeškaní,

určené v stanovách, inak vo výške 20 % ročne.

(4)

Ak je akcionár v omeškaní so splácaním emisného kurzu akcií alebo jeho časti, vyzve

ho predstavenstvo písomne, aby svoju povinnosť splnil v lehote určenej stanovami,

inak v lehote 60 dní od doručenia výzvy predstavenstva. Výzva obsahuje aj upozornenie

na vylúčenie podľa odseku 5.

(5)

Po márnom uplynutí lehoty podľa odseku 4 spoločnosť vylúči akcionára zo spoločnosti.

O vylúčení akcionára zo spoločnosti rozhoduje predstavenstvo. Rozhodnutie o vylúčení

akcionára zo spoločnosti predstavenstvo doručí akcionárovi a uloží do zbierky listín.

Doručením rozhodnutia o vylúčení akcionára zo spoločnosti prechádzajú akcie vylúčeného

akcionára na spoločnosť.

(6)

Po prevode akcií vylúčeného akcionára alebo po znížení základného imania o akcie

vylúčeného akcionára podľa

§ 161b

spoločnosť vyplatí vylúčenému akcionárovi peňažnú sumu vo výške ním splatenej časti

emisného kurzu zníženú o náklady, ktoré spoločnosti vznikli z porušenia povinnosti

podľa odsekov 1 a 3 vylúčeným akcionárom, a výdavky spoločnosti s tým spojené. Ak

spoločnosť prevedie akcie vylúčeného akcionára za cenu nižšiu, ako bol emisný kurz

akcií, vyplatí spoločnosť vylúčenému akcionárovi len peňažnú sumu presahujúcu výšku

emisného kurzu zníženú o náklady, ktoré spoločnosti vznikli z porušenia povinnosti

podľa odsekov 1 a 3 vylúčeným akcionárom, a výdavky spoločnosti s tým spojené. Ak

spoločnosť zníži základné imanie o akcie vylúčeného akcionára, vyplatí spoločnosť

vylúčenému akcionárovi peňažnú sumu vo výške ním splatenej časti emisného kurzu zníženú

o náklady, ktoré spoločnosti vznikli z porušenia povinnosti podľa odseku 1 a 3 vylúčeným

akcionárom, a výdavky spoločnosti s tým spojené a o podiel na strate spoločnosti.

(7)

Ak spoločnosť vydala listinné dočasné listy, je súčasťou rozhodnutia o vylúčení akcionára

aj vyhlásenie dočasného listu za neplatný. Nadobúdateľovi akcií podľa odseku 6 vydá

spoločnosť nový dočasný list alebo akcie, ak je emisný kurz akcií splatený.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 178

(1)

Akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie

podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Pokiaľ z ustanovení stanov týkajúcich

sa akcií s odlišným nárokom na podiel zo zisku nevyplýva niečo iné, určuje sa tento

podiel pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov.

Spoločnosť môže akcionárom vyplácať dividendu len pri splnení podmienok ustanovených

v

§ 179 ods. 3 až 5

.

(2)

Právo na dividendu môže byť predmetom samostatného prevodu odo dňa rozhodnutia valného

zhromaždenia o rozdelení zisku akcionárom.

(3)

Podiel členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku (tantiému) môže určiť

valné zhromaždenie zo zisku určeného na rozdelenie.

(4)

Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, môžu sa zamestnanci spoločnosti v zhode

so stanovami podieľať na rozdelení zisku. Stanovy alebo valné zhromaždenie môže určiť,

že tento podiel na zisku možno použiť na získanie akcií zamestnancami spoločnosti.

(5)

Rozhodujúci deň na určenie osoby oprávnenej uplatniť právo na dividendu určí valné

zhromaždenie, ktoré rozhodlo o rozdelení zisku spoločnosti; ak valné zhromaždenie

rozhodujúci deň neurčí, je týmto dňom deň uplatnenia práva na dividendu akcionárom.

Vo verejnej akciovej spoločnosti a spoločnosti, ktorá vydala všetky akcie alebo časť

akcií na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií, nemôže byť tento deň určený na

skorší deň, ako je piaty deň nasledujúci po dni konania valného zhromaždenia a na

neskorší deň, ako je 30. deň od konania valného zhromaždenia; ak valné zhromaždenie

verejnej akciovej spoločnosti alebo spoločnosti, ktorá vydala všetky akcie alebo časť

akcií na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií rozhodujúci deň neurčí, považuje

sa za takýto deň 30. deň od konania valného zhromaždenia.

(6)

Spôsob a miesto výplaty dividendy určí valné zhromaždenie, ktoré rozhodlo o rozdelení

zisku. Vo verejných akciových spoločnostiach a spoločnostiach, ktoré vydali všetky

akcie alebo časť akcií na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií, je dividenda

splatná najneskôr do 60 dní od rozhodujúceho dňa určeného podľa odseku 5. Spoločnosť

je povinná vyplatiť dividendu akcionárom na svoje náklady a nebezpečenstvo.

(7)

Akcionár má právo nazerať do zápisníc z rokovania dozornej rady; o takto získaných

informáciách je povinný zachovávať mlčanlivosť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 179

(1)

Akcionár nie je povinný vrátiť spoločnosti dividendu prijatú dobromyseľne.

(2)

Spoločnosť nesmie vrátiť akcionárom ich vklady.

(3)

Do zrušenia spoločnosti môže byť medzi akcionárov rozdelený vždy len čistý zisk

a)

znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť

vytvára podľa zákona, a o neuhradenú stratu z minulých období,

b)

zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a iné vlastné zdroje, ktorých použitie

nie je v zákone ustanovené.

(4)

Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti,

ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok, a ak vlastné imanie

zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia

zisku alebo iných vlastných zdrojov nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným

fondom (

§ 217

), prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa zákona alebo stanov

nesmú použiť na plnenie akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania,

ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného

zákona.

(5)

Spoločnosť nesmie vyplácať akcionárom najmä úroky z vkladov do spoločnosti, príspevkov

do kapitálových fondov spoločnosti a preddavky na dividendu.

(6)

Za vrátenie vkladov akcionárom sa nepovažuje plnenie spoločnosti

a)

pri nadobudnutí vlastných akcií spoločnosťou, ak to zákon pripúšťa,

b)

pri vyhlásení dočasného listu za neplatný.

(7)

Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa nevzťahujú na zníženie základného imania spoločnosti

a na použitie kapitálového fondu z príspevkov (

§ 217a

), ak zákon neustanovuje inak.

(8)

Po zrušení spoločnosti s likvidáciou má akcionár právo na podiel na likvidačnom zostatku.

(9)

Akékoľvek plnenia poskytnuté akcionárom v rozpore s týmto zákonom alebo osobitným

zákonom, alebo stanovami sú akcionári povinní vrátiť spoločnosti; ustanovenie odseku

1 tým nie je dotknuté. Splnenie tejto povinnosti nemôže spoločnosť odpustiť a predstavenstvo

je povinné ju vymáhať.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 180

(1)

Akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať

na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí

osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia,

a uplatňovať na ňom návrhy. Počet hlasov akcionára sa určuje pomerom menovitej hodnoty

jeho akcií k výške základného imania. Spôsob hlasovania určujú stanovy. Stanovy alebo

osobitný zákon môžu obmedziť výkon hlasovacieho práva určením najvyššieho počtu hlasov

jedného akcionára alebo odstupňovaním počtu hlasov v závislosti od určitých menovitých

hodnôt akcií; obmedzenie výkonu hlasovacieho práva v stanovách sa musí vzťahovať v

rovnakom rozsahu na všetkých akcionárov.

(2)

Na uplatnenie práv podľa odseku 1 je pri akciách vydaných v zaknihovanej podobe rozhodujúcim

dňom deň určený v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného

zhromaždenia. Týmto dňom môže byť deň konania valného zhromaždenia alebo deň, ktorý

mu predchádza, najviac však päť dní pred dňom konania tohto valného zhromaždenia.

Ak rozhodujúci deň nie je takýmto spôsobom určený, považuje sa za rozhodujúci deň

vždy deň konania valného zhromaždenia. Rozhodujúcim dňom na uplatnenie práv pri akciách

verejnej akciovej spoločnosti je tretí deň predchádzajúci dňu konania valného zhromaždenia.

(3)

Predstavenstvo je povinné každému akcionárovi poskytnúť na požiadanie na valnom zhromaždení

úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného

zhromaždenia. Ak predstavenstvo nie je schopné poskytnúť akcionárovi na valnom zhromaždení

úplnú informáciu alebo ak o to akcionár na valnom zhromaždení požiada, je predstavenstvo

povinné poskytnúť ich akcionárovi písomne najneskôr do 15 dní od konania valného zhromaždenia.

Písomnú informáciu zasiela predstavenstvo akcionárovi na adresu ním uvedenú, inak

ju poskytne v mieste sídla spoločnosti. Predstavenstvo môže akcionára vo svojej písomnej

informácii alebo v odpovedi priamo na rokovaní valného zhromaždenia odkázať na webové

sídlo spoločnosti, ak ho má zriadené, a to za podmienky, že toto obsahuje odpoveď

na jeho žiadosť vo formáte otázka – odpoveď. Ak webové sídlo spoločnosti neobsahuje

požadovanú informáciu alebo obsahuje neúplnú informáciu, rozhodne súd na základe návrhu

akcionára o povinnosti spoločnosti požadovanú informáciu poskytnúť.

(4)

Poskytnutie informácie sa môže odmietnuť, iba ak by sa jej poskytnutím porušil zákon

alebo ak zo starostlivého posúdenia obsahu informácie vyplýva, že jej poskytnutie

by mohlo spôsobiť spoločnosti alebo ňou ovládanej spoločnosti ujmu; nemožno odmietnuť

poskytnúť informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti. O

odmietnutí poskytnutia informácie rozhoduje predstavenstvo počas rokovania valného

zhromaždenia. Ak predstavenstvo odmietne poskytnúť informáciu, rozhodne na žiadosť

akcionára o povinnosti predstavenstva poskytnúť požadovanú informáciu počas rokovania

valného zhromaždenia dozorná rada; na čas nevyhnutný na prijatie rozhodnutia dozornej

rady môže predseda valného zhromaždenia na žiadosť dozornej rady prerušiť rokovanie

valného zhromaždenia. Ak dozorná rada rozhodne, že nesúhlasí s poskytnutím informácie,

rozhodne súd na základe návrhu akcionára o tom, či je spoločnosť povinná požadovanú

informáciu poskytnúť.

(5)

Ak akcionár nepožiadal dozornú radu o rozhodnutie o poskytnutí informácie alebo dozorná

rada rozhodne o tom, že nesúhlasí s poskytnutím informácie, nemožno z dôvodu neposkytnutia

tejto informácie vyhlásiť uznesenie valného zhromaždenia za neplatné v súvislosti

s predmetom, ktorého sa požadovaná informácia týkala.

(6)

Právo akcionára podľa odseku 3 poslednej vety a podľa odseku 4 poslednej vety zanikne,

ak ho akcionár neuplatní do jedného mesiaca od konania valného zhromaždenia, na ktorom

požiadal predstavenstvo spoločnosti alebo dozornú radu spoločnosti o poskytnutie informácie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 181

(1)

Akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej

5 % základného imania, môžu s uvedením dôvodov písomne požadovať zvolanie mimoriadneho

valného zhromaždenia na prerokovanie navrhovaných záležitostí. Stanovy môžu určiť,

že toto právo má tiež akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá

hodnota je menšia ako 5 % základného imania.

(2)

Predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa konalo najneskôr do

40 dní odo dňa, keď mu bola doručená žiadosť o jeho zvolanie. Predstavenstvo nie je

oprávnené meniť navrhovaný program valného zhromaždenia. Predstavenstvo je oprávnené

navrhovaný program valného zhromaždenia doplniť iba so súhlasom osôb, ktoré požiadali

o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia podľa odseku 1.

(3)

Ak predstavenstvo nesplní povinnosť podľa odseku 2, rozhodne súd na návrh akcionára

alebo akcionárov podľa odseku 1 o tom, že ich poveruje zvolať v lehote podľa odseku

2 mimoriadne valné zhromaždenie a poveruje ich na všetky s tým súvisiace úkony. Súčasne

súd na návrh akcionárov určí predsedu valného zhromaždenia, ktorý bude viesť valné

zhromaždenie do zvolenia jeho predsedu. Ak spoločnosť vydala akcie na meno, súd na

návrh akcionára alebo akcionárov podľa odseku 1 uloží členom predstavenstva povinnosť

poskytnúť na zabezpečenie konania valného zhromaždenia povereným akcionárom zoznam

akcionárov. Ak tak predstavenstvo v lehote určenej súdom neurobí, použijú sa primerane

ustanovenia osobitného zákona.

(4)

Pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie alebo oznámenie o jeho konaní podľa odseku

3 musí obsahovať výrok rozhodnutia s uvedením súdu, ktorý rozhodnutie vydal, a dňa,

keď sa rozhodnutie stalo vykonateľným.

(5)

Ak súd splnomocní akcionárov na zvolanie valného zhromaždenia, uhrádza trovy súdneho

konania a náklady konania valného zhromaždenia spoločnosť. Za záväzok uhradiť trovy

súdneho konania a konania valného zhromaždenia ručia členovia predstavenstva spoločne

a nerozdielne. Spoločnosť má právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla úhradou trov

súdneho konania voči členom predstavenstva.

(6)

Žiadosti akcionárov podľa odseku 1 možno vyhovieť len vtedy, ak títo akcionári preukážu,

že sú majiteľmi akcií najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty na zvolanie mimoriadneho

valného zhromaždenia predstavenstvom podľa odseku 2.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 182

(1)

Na žiadosť akcionárov uvedených v

§ 181 ods. 1

a)

predstavenstvo zaradí nimi určenú záležitosť na program rokovania valného zhromaždenia;

valné zhromaždenie je povinné túto záležitosť prerokovať; žiadosť o doplnenie programu

musí byť odôvodnená alebo k nej musí byť pripojený návrh uznesenia valného zhromaždenia,

inak sa valné zhromaždenie nemusí takouto žiadosťou zaoberať,

b)

ak žiadosť o zaradenie nimi určenej záležitosti bola doručená po zaslaní pozvánky

na valné zhromaždenie alebo po uverejnení oznámenia o konaní valného zhromaždenia,

zašle alebo uverejní predstavenstvo doplnenie programu valného zhromaždenia spôsobom

ustanoveným zákonom a určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia najmenej

desať dní pred konaním valného zhromaždenia; ak takéto oznámenie doplnenia programu

valného zhromaždenia nie je možné, možno zaradiť určenú záležitosť na program rokovania

valného zhromaždenia len podľa

§ 185 ods. 2

; predstavenstvo je povinné oznámenie doplnenia programu zaslať alebo uverejniť do

10 dní pred konaním valného zhromaždenia vždy, ak ho akcionári podľa

§ 181 ods. 1

doručia najneskôr 20 dní pred konaním valného zhromaždenia,

c)

dozorná rada preskúma výkon pôsobnosti predstavenstva v určených záležitostiach,

d)

predstavenstvo uplatní v mene spoločnosti nároky na splatenie emisného kurzu akcií

proti akcionárom, ktorí sú v omeškaní s jeho splácaním, alebo uplatní nároky spoločnosti

na vrátenie plnenia, ktoré spoločnosť vyplatila akcionárom v rozpore s týmto zákonom,

e)

dozorná rada uplatní v mene spoločnosti nároky na náhradu škody, prípadne iné nároky,

ktoré má spoločnosť proti členom predstavenstva,

f)

dozorná rada uplatní v mene spoločnosti nároky na splatenie emisného kurzu akcií,

ak spoločnosť v rozpore s týmto zákonom upísala akcie vytvárajúce jej základné imanie

(

§ 161

),

g)

dozorná rada uplatní v mene spoločnosti nároky, ktoré má spoločnosť voči členom predstavenstva

ako ručiteľom podľa tohto zákona.

(2)

Ak predstavenstvo alebo dozorná rada bez zbytočného odkladu nesplní žiadosť akcionárov,

môžu akcionári podľa

§ 181 ods. 1

uplatniť nároky podľa odseku 1 v mene spoločnosti. Iná osoba ako akcionár, ktorý

návrh na súd podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony

v mene spoločnosti.

(3)

Akcionári, ktorí uplatnia v mene spoločnosti nároky podľa odseku 2, sú povinní znášať

trovy súdneho konania za spoločnosť. Ak je spoločnosti priznaná náhrada trov konania,

ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju akcionárovi,

ktorý uplatňoval nároky v mene spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 183

O vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia

§ 131

. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa

§ 131 ods. 1

iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 183a

Akcionár má právo nahliadnuť v sídle spoločnosti do listín, ktoré sa ukladajú do zbierky

listín alebo do registra účtovných závierok podľa osobitného zákona a vyžiadať si

kópie týchto listín alebo ich zaslanie na ním uvedenú adresu, a to na svoje náklady

a nebezpečenstvo.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 184

(1)

Najvyšším orgánom spoločnosti je valné zhromaždenie. Akcionár sa zúčastňuje na valnom

zhromaždení osobne alebo v zastúpení na základe písomného splnomocnenia (ďalej len

„prítomný akcionár“). Ak akcionár udelí splnomocnenie na výkon hlasovacích práv spojených

s tými istými akciami na jednom valnom zhromaždení viacerým splnomocnencom, spoločnosť

umožní hlasovanie tomu splnomocnencovi, ktorý sa na valnom zhromaždení zapísal do

listiny prítomných skôr. Splnomocnencom akcionára nemôže byť člen dozornej rady spoločnosti,

ak tento zákon neustanovuje inak. Ak viacerí akcionári udelili písomné splnomocnenie

na zastupovanie jednému splnomocnencovi, tento môže na valnom zhromaždení hlasovať

za každého takto zastúpeného akcionára samostatne.

(2)

Valné zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok v lehote určenej stanovami a zvoláva

ho predstavenstvo, ak zákon neustanovuje inak, a to spôsobom a v lehotách určených

stanovami. Ak zákon ustanovuje povinnosť zvolať valné zhromaždenie a predstavenstvo

sa na jeho zvolaní bez zbytočného odkladu neuznieslo alebo dlhší čas nie je schopné

uznášať sa, valné zhromaždenie je oprávnený zvolať ktorýkoľvek člen predstavenstva.

(3)

Pri spoločnosti s akciami na meno zasiela predstavenstvo pozvánku všetkým akcionárom

na adresu sídla alebo bydliska uvedenú v zozname akcionárov najmenej 30 dní pred konaním

valného zhromaždenia. Pri spoločnosti s akciami na doručiteľa sa uverejňuje v tejto

lehote oznámenie o konaní valného zhromaždenia v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou

uverejňujúcej burzové správy, ak stanovy neurčujú periodickú tlač s celoštátnou pôsobnosťou.

Stanovy môžu určiť aj iný spôsob uverejňovania. Spoločnosť zašle doporučeným listom

majiteľovi akcie na doručiteľa oznámenie o konaní valného zhromaždenia v tej istej

lehote na ním uvedenú adresu a na jeho náklady, ak majiteľ akcie na doručiteľa zriadil

ako zábezpeku na úhradu nákladov s tým spojených záložné právo v prospech spoločnosti

aspoň na jednu akciu spoločnosti. Verejné akciové spoločnosti sú povinné uverejňovať

oznámenie o konaní valného zhromaždenia v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou

uverejňujúcej burzové správy, pričom verejné akciové spoločnosti s akciami na doručiteľa

sú povinné oznámenie uverejniť aj v prostriedkoch, ktoré umožnia šírenie oznámenia

o konaní valného zhromaždenia vo všetkých zmluvných štátoch Dohody o Európskom hospodárskom

priestore v lehote podľa prvej vety. Náklady spojené so zvolaním a s konaním valného

zhromaždenia znáša spoločnosť.

(4)

Pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o konaní valného zhromaždenia obsahuje

aspoň

a)

obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b)

miesto, dátum a hodinu konania valného zhromaždenia,

c)

označenie, či sa zvoláva riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie,

d)

program rokovania valného zhromaždenia,

e)

rozhodujúci deň na uplatnenie práva účasti na valnom zhromaždení, ak spoločnosť vydala

zaknihované akcie.

(5)

Ak stanovy neurčujú inak, valné zhromaždenie sa koná v mieste sídla spoločnosti.

Miesto, dátum a hodina konania valného zhromaždenia sa musia určiť tak, aby čo najmenej

obmedzovali možnosť akcionárov zúčastniť sa na valnom zhromaždení.

(6)

Ak je v programe valného zhromaždenia zaradená zmena stanov, pozvánka na valné zhromaždenie

alebo oznámenie o jeho konaní musí obsahovať aspoň podstatu navrhovaných zmien. Návrh

zmien stanov a ak má byť na programe valného zhromaždenia voľba členov orgánov spoločnosti

mená osôb, ktoré sa navrhujú za členov jednotlivých orgánov spoločnosti, musia byť

akcionárom poskytnuté na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote určenej na zvolanie

valného zhromaždenia.

(7)

Akcionár má právo vyžiadať si kópie návrhu stanov a zoznamu osôb, ktoré sa navrhujú

za členov jednotlivých orgánov spoločnosti s uvedením navrhovanej funkcie, prípadne

ich zaslanie na ním uvedenú adresu na svoje náklady a nebezpečenstvo. Na práva podľa

odseku 6 a tohto odseku musia byť akcionári upozornení v pozvánke na valné zhromaždenie

alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia.

(8)

Stanovy môžu určiť aj ďalší spôsob, akým je predstavenstvo povinné poskytnúť akcionárom

návrhy pred konaním valného zhromaždenia. Stanovy môžu tiež určiť, že predstavenstvo,

prípadne dozorná rada je povinná poskytnúť akcionárom aj ďalšie návrhy uznesení, ktoré

predkladajú na valné zhromaždenie, a to spôsobom určeným v stanovách. Ak sa návrhy

predložené predstavenstvom, prípadne dozornou radou na valnom zhromaždení odlišujú

od návrhov, ktoré boli poskytnuté akcionárom pred konaním valného zhromaždenia alebo

ak pred konaním valného zhromaždenia predstavenstvo, prípadne dozorná rada neposkytla

tieto návrhy, nie je to dôvodom na vyslovenie neplatnosti týchto uznesení valného

zhromaždenia, ak tieto skutočnosti predstavenstvo, prípadne dozorná rada na valnom

zhromaždení vecne odôvodní.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 184a

Osobitné ustanovenia k valnému zhromaždeniu verejnej akciovej spoločnosti

(1)

Pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o konaní valného zhromaždenia verejnej

akciovej spoločnosti obsahuje okrem náležitostí podľa

§ 184 ods. 4

aj

a)

poučenie akcionára o práve účasti na valnom zhromaždení a o práve hlasovať na ňom,

b)

poučenie o práve akcionára požadovať na valnom zhromaždení informácie a vysvetlenia

podľa

§ 180 ods. 1

a o práve zaradiť ním určenú záležitosť do programu rokovania valného zhromaždenia

podľa

§ 181 ods. 1

vrátane lehôt na ich uplatnenie; ak webové sídlo spoločnosti obsahuje poučenie o

týchto právach, stačí, ak pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o konaní

valného zhromaždenia obsahuje lehoty na uplatnenie daných práv akcionára spolu s informáciou

o uverejnení poučenia na webovom sídle spoločnosti,

c)

poučenie o možnosti zúčastniť sa valného zhromaždenia v zastúpení na základe písomného

splnomocnenia podľa

§ 184 ods. 1

a

§ 190e

; k poučeniu sa pripojí vzor tlačiva, ktoré sa pri hlasovaní prostredníctvom splnomocnenca

môže použiť s uvedením spôsobu a elektronických prostriedkov, ktorými spoločnosť prijíma

oznámenia o vymenovaní, o zmene udeleného splnomocnenia a o odvolaní splnomocnenca,

d)

poučenie o možnosti hlasovať s využitím poštových služieb pred konaním valného zhromaždenia

(ďalej len „korešpondenčné hlasovanie“) podľa

§ 190a

a o možnosti účasti a hlasovania na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických

prostriedkov podľa

§ 190d

, ak je takáto účasť a hlasovanie na valnom zhromaždení upravené v stanovách spoločnosti;

k poučeniu sa pripojí vzor tlačiva hlasovacieho lístka s uvedením adresy pre doručovanie,

ak spoločnosť takýto vzor vydala,

e)

určenie spôsobu, miesta a času na získanie úplného znenia dokumentov a návrhy prípadných

uznesení valného zhromaždenia, ktoré sa budú prerokúvať v rámci určeného programu

rokovania valného zhromaždenia,

f)

uvedenie adresy webového sídla, na ktorom sú uverejnené údaje a dokumenty podľa odseku

2 písm. c) až e),

g)

uvedenie elektronického prostriedku, ktorého prostredníctvom spoločnosť uverejňuje

informácie podľa osobitného predpisu.

(2)

Spoločnosť uverejní najmenej 30 dní pred konaním valného zhromaždenia na svojom webovom

sídle okrem údajov podľa

§ 184 ods. 4

aspoň

a)

pozvánku na valné zhromaždenie alebo oznámenie o zvolaní valného zhromaždenia podľa

odseku 1 a

§ 184 ods. 4

,

b)

celkový počet akcií a hlasovacích práv, ktoré sú s akciami spojené ku dňu zaslania

pozvánky na valné zhromaždenie alebo uverejnenia oznámenia o konaní valného zhromaždenia;

ak je základné imanie spoločnosti rozdelené na viac druhov akcií, spoločnosť uvedie

pre každý druh akcie ich počet vrátane hlasovacích práv, ktoré sú spojené s jednotlivým

druhom akcií,

c)

úplné znenie všetkých dokumentov, ktoré sa budú prerokúvať v rámci určeného programu

rokovania valného zhromaždenia,

d)

návrhy prípadných uznesení valného zhromaždenia podľa jednotlivých bodov programu

rokovania valného zhromaždenia a stanovisko predstavenstva ku každému bodu programu

rokovania valného zhromaždenia, ku ktorému sa nepredkladá návrh uznesenia,

e)

vzor tlačiva písomného splnomocnenia, ktoré sa môže použiť pri hlasovaní v zastúpení

na základe splnomocnenia podľa

§ 184 ods. 1

a

§ 190e

vydaného podľa

§ 190f ods. 1

, a vzor tlačiva hlasovacieho lístka pri korešpondenčnom hlasovaní, ak spoločnosť

tento vydala podľa

§ 190a ods. 4

,

f)

spôsob a prostriedky, ktorými spoločnosť prijíma oznámenia o vymenovaní splnomocnenca,

o zmene udeleného splnomocnenia a o odvolaní splnomocnenca prostredníctvom elektronických

prostriedkov, ako aj s tým súvisiace technické náležitosti.

(3)

Údaje a dokumenty podľa odseku 2 musia byť uverejnené na webovom sídle spoločnosti

nepretržite až do konania valného zhromaždenia.

(4)

Ak spoločnosť nebude môcť z technických príčin vzory tlačív uvedené v odseku 2 písm.

e) uverejniť na svojom webovom sídle, uvedie na ňom informáciu, ako možno tlačivá

získať v listinnej podobe. Spoločnosť zašle vzor tlačiva na vlastné náklady každému

akcionárovi, ktorý o to požiada, a to na adresu ním na tento účel uvedenú.

(5)

Ak bol spoločnosti doručený prejav vôle, ktorý je výkonom práva akcionára zúčastniť

sa a hlasovať na valnom zhromaždení, ale tento bol urobený v inej forme ako s použitím

vzorov tlačív uverejnených alebo zaslaných akcionárovi spoločnosťou, nemožno tento

prejav vôle vyhlásiť za neplatný len z tohto dôvodu.

(6)

Skutočnosť, že vzor tlačiva bol akcionárovi zaslaný podľa odseku 4 druhej vety tak,

že tento ho nemohol použiť pri výkone svojho práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom

zhromaždení, nie je dôvodom na vyslovenie neplatnosti prijatých uznesení valného zhromaždenia.

(7)

Ustanovenie

§ 183

druhej vety sa nepoužije, ak akcionár korešpondenčne hlasoval podľa

§ 190a

alebo hlasoval prostredníctvom elektronických prostriedkov podľa

§ 190d

, ktoré neumožňujú podať protest do zápisnice z rokovania valného zhromaždenia v reálnom

čase.

(8)

Ustanovenie

§ 184 ods. 6

a

7

a

§ 192 ods. 1

sa na obsah pozvánky na valné zhromaždenie alebo oznámenia o konaní valného zhromaždenia

a obsah webového sídla spoločnosti použije rovnako.

(9)

Ustanovenie

§ 184 ods. 8

tretej vety sa nepoužije na verejné akciové spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 185

(1)

Prítomní akcionári sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo

právnickej osoby alebo meno a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je akcionárom, prípadne

splnomocnenca, čísla listinných akcií a menovitú hodnotu akcií, ktoré ju oprávňujú

na hlasovanie, prípadne údaj o tom, že akcie neoprávňujú na hlasovanie. Správnosť

listiny prítomných potvrdzujú svojimi podpismi predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ

zvolení podľa stanov. Ak spoločnosť odmietne vykonať zápis určitej osoby do listiny

prítomných, uvedie túto skutočnosť do listiny prítomných spolu s dôvodmi odmietnutia.

Listina prítomných je prílohou zápisnice z konania valného zhromaždenia. Akcionári

verejnej akciovej spoločnosti korešpondenčne hlasujúci alebo zúčastňujúci sa valného

zhromaždenia prostredníctvom elektronických prostriedkov sa považujú na účely zápisu

do listiny prítomných za prítomných akcionárov. Spoločnosť je povinná vykonať ich

zápis do listiny prítomných; ustanovenie tretej vety tým nie je dotknuté.

(2)

O záležitostiach, ktoré neboli zaradené do navrhovaného programu rokovania valného

zhromaždenia, možno rozhodnúť len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 186

(1)

Valné zhromaždenie rozhoduje väčšinou hlasov prítomných akcionárov, pokiaľ tento

zákon alebo stanovy nevyžadujú inú väčšinu.

(2)

Na rozhodnutie valného zhromaždenia o zmene práv spojených s niektorým druhom akcií

a o obmedzení prevoditeľnosti akcií na meno sa vyžaduje aj súhlas dvojtretinovej väčšiny

hlasov akcionárov, ktorí vlastnia tieto akcie. Stanovy môžu určiť vyšší počet hlasov

akcionárov, ktorí majú tieto akcie, potrebný na prijatie uznesenia valného zhromaždenia.

(3)

Pri hlasovaní na valnom zhromaždení sa neprihliada na akcie, s ktorými akcionár nemôže

vykonávať hlasovacie právo.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 186a

(1)

Zakázané sú dohody, ktorými sa akcionár zaväzuje voči spoločnosti alebo niektorému

z jej orgánov, alebo členovi jej orgánov

a)

dodržovať pri hlasovaní pokyny spoločnosti alebo niektorého z jej orgánov o tom,

ako má hlasovať,

b)

hlasovať za návrhy predkladané orgánmi spoločnosti alebo

c)

uplatniť hlasovacie právo určitým spôsobom, alebo nehlasovať ako protiplnenie za

výhody poskytnuté spoločnosťou.

(2)

Ustanovenia stanov, ktoré zaväzujú akcionára k postupu podľa odseku 1, sú neplatné.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 187

(1)

Do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí

a)

zmena stanov, ak zákon neustanovuje inak,

b)

rozhodnutie o zvýšení a znížení základného imania, o poverení predstavenstva zvýšiť

základné imanie podľa

§ 210

a vydanie prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov,

c)

voľba a odvolanie členov predstavenstva, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí a odvoláva

dozorná rada (

§ 194 ods. 1

),

d)

voľba a odvolanie členov dozornej rady a iných orgánov určených stanovami, s výnimkou

členov dozornej rady volených a odvolávaných podľa

§ 200

,

e)

schválenie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej

závierky, rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát a určení tantiém,

f)

rozhodnutie o premene akcií vydaných ako listinné cenné papiere na zaknihované cenné

papiere a naopak,

g)

rozhodnutie o zrušení spoločnosti a o zmene právnej formy,

h)

rozhodnutie o skončení obchodovania s akciami spoločnosti na burze a rozhodnutie

o tom, že spoločnosť prestáva byť verejnou akciovou spoločnosťou,

i)

schvaľovanie pravidiel odmeňovania členov orgánov spoločnosti (ďalej len „pravidlá

odmeňovania“) a ich zmien; stanovy spoločnosti, ktorá nie je verejnou akciovou spoločnosťou,

môžu určiť, že pravidlá odmeňovania schvaľuje dozorná rada,

j)

rozhodovanie o schválení zmluvy o prevode podniku alebo zmluvy o prevode časti podniku,

k)

rozhodnutie o ďalších otázkach, ktoré zákon alebo stanovy zahŕňajú do pôsobnosti

valného zhromaždenia,

l)

rozhodnutie o poskytnutí finančnej asistencie.

(2)

Na schválenie rozhodnutia valného zhromaždenia o zmene stanov, zvýšení alebo znížení

základného imania, o poverení predstavenstva na zvýšenie základného imania podľa

§ 210

, vydaní prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, zrušení spoločnosti

je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov a musí sa o tom vyhotoviť

notárska zápisnica. Dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov je potrebná

aj na schválenie rozhodnutia valného zhromaždenia o skončení obchodovania na burze

s akciami spoločnosti a rozhodnutia valného zhromaždenia, že spoločnosť prestáva byť

verejnou akciovou spoločnosťou a stáva sa súkromnou akciovou spoločnosťou. Stanovy

môžu určiť vyšší počet hlasov potrebných na prijatie uznesenia valného zhromaždenia.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 188

(1)

Valné zhromaždenie zvolí svojho predsedu, zapisovateľa, dvoch overovateľov zápisnice

a osoby poverené sčítaním hlasov. Do zvolenia predsedu valného zhromaždenia poverí

predstavenstvo jeho vedením svojho člena alebo inú osobu, ak zákon neustanovuje inak;

ak taká osoba nie je na valnom zhromaždení prítomná, môže valné zhromaždenie do zvolenia

jeho predsedu viesť ktorýkoľvek z akcionárov spoločnosti.

(2)

Zápisnica o valnom zhromaždení obsahuje

a)

obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b)

miesto a čas konania valného zhromaždenia,

c)

meno predsedu valného zhromaždenia, zapisovateľa, overovateľov zápisnice a osôb poverených

sčítaním hlasov,

d)

opis prerokovania jednotlivých bodov programu valného zhromaždenia,

e)

rozhodnutie valného zhromaždenia s uvedením výsledku hlasovania pri každom bode programu

valného zhromaždenia,

f)

obsah protestu akcionára, člena predstavenstva alebo dozornej rady týkajúceho sa

rozhodnutia valného zhromaždenia, ak o to protestujúci požiada.

(3)

Zápisnica z valného zhromaždenia musí vo vzťahu k výsledku hlasovania pri každom

bode programu valného zhromaždenia okrem náležitostí podľa odseku 2 obsahovať údaj

o

a)

počte akcií, za ktoré boli odovzdané platné hlasy,

b)

pomernej časti základného imania, ktorú odovzdané platné hlasy predstavujú,

c)

celkovom počte odovzdaných platných hlasov,

d)

počte hlasov za a proti jednotlivým návrhom uznesení vrátane informácie o počte akcionárov,

ktorí sa zdržali hlasovania.

(4)

Spoločnosť si môže v stanovách upraviť, že zápisnica z valného zhromaždenia nemusí

obsahovať údaje podľa odseku 3, iba ak akcionár na valnom zhromaždení požiada o uvedenie

týchto údajov v zápisnici z valného zhromaždenia.

(5)

Spoločnosť uverejní výsledky hlasovania na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené,

podľa odsekov 3 a 4, a to v lehote 15 dní od skončenia valného zhromaždenia. Každý

akcionár verejnej akciovej spoločnosti má právo, aby mu predstavenstvo verejnej akciovej

spoločnosti najneskôr do 15 dní od požiadania, nie však skôr, ako bolo povinné vyhotoviť

zápisnicu o valnom zhromaždení podľa

§ 189 ods. 1

, vydalo potvrdenie, ako spoločnosť vyhodnotila a započítala hlasy spojené s jeho

akciami do výsledku hlasovania pri každom bode programu valného zhromaždenia; to neplatí,

ak na webovom sídle spoločnosti alebo vo vyžiadanej kópii zápisnice alebo jej časti

spolu s prílohami zápisnice sú uvedené výsledky hlasovania v požadovanej forme a štruktúre.

(6)

K zápisnici sa priložia návrhy a vyhlásenia predložené na valnom zhromaždení na prerokovanie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 189

(1)

Predstavenstvo zabezpečuje vyhotovenie zápisnice o valnom zhromaždení do 15 dní od

jeho ukončenia. Zápisnicu podpisuje zapisovateľ a predseda zasadania valného zhromaždenia

a dvaja zvolení overovatelia.

(2)

Každý akcionár môže požiadať predstavenstvo o vydanie kópie zápisnice alebo jej časti

spolu s prílohami zápisnice. Predstavenstvo je povinné na žiadosť akcionára bez zbytočného

odkladu zaslať túto kópiu akcionárovi na ním uvedenú adresu alebo mu ju poskytnúť

iným spôsobom podľa dohody s akcionárom; inak je povinné ju poskytnúť v mieste sídla

spoločnosti. Ak stanovy neurčujú inak, znáša náklady na vyhotovenie a zaslanie kópie

zápisnice z valného zhromaždenia alebo jej časti spolu s prílohami zápisnice akcionár,

ktorý o vydanie tejto kópie požiadal. Stanovy môžu určiť aj ďalší spôsob, akým je

spoločnosť povinná poskytnúť akcionárom kópiu zápisnice alebo jej časti spolu s prílohami

zápisnice.

(3)

Zápisnice o valnom zhromaždení spolu s oznámením o konaní valného zhromaždenia alebo

s pozvánkou na valné zhromaždenie a zoznam prítomných akcionárov spoločnosť uschováva

po celý čas jej trvania. Pri zániku spoločnosti bez právneho nástupcu ich spoločnosť

odovzdá príslušnému štátnemu archívu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 190

(1)

Ak má spoločnosť len jediného akcionára, vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia

tento akcionár. Tento akcionár môže kedykoľvek zvolať valné zhromaždenie, ktorého

pôsobnosť vykonáva, pričom neplatí

§ 184 ods. 3

. Rozhodnutie jediného akcionára urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia

musí mať písomnú formu a musí ho podpísť; notárska zápisnica sa vyžaduje v prípadoch

ustanovených v

§ 187 ods. 2

; ustanovenie

§ 189 ods. 3

platí primerane.

(2)

Jediný akcionár je oprávnený požadovať, aby sa rozhodovania podľa odseku 1 zúčastnilo

predstavenstvo a dozorná rada. Písomné rozhodnutie jediného akcionára podľa odseku

1 sa musí doručiť predstavenstvu a dozornej rade.

(3)

Zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou a jej jediným akcionárom, ak tento akcionár

súčasne koná v mene spoločnosti, musia mať písomnú formu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 190a

Korešpondenčné hlasovanie

(1)

Spoločnosť môže v stanovách upraviť právo akcionárov hlasovať korešpondenčne. Na

zmenu stanov súvisiacu so zavedením možnosti korešpondenčného hlasovania sa vyžaduje

súhlas trojpätinovej väčšiny hlasov všetkých akcionárov.

(2)

Korešpondenčné hlasovanie sa vykonáva prostredníctvom hlasovacieho lístka.

(3)

Hlasovací lístok musí obsahovať aspoň tieto náležitosti

a)

názov a sídlo akcionára, ktorý je právnickou osobou, alebo meno a priezvisko, miesto

podnikania alebo bydlisko akcionára, ktorý je fyzickou osobou; v prípade účasti na

valnom zhromaždení v zastúpení na základe splnomocnenia rovnako údaje o osobe splnomocnenca,

b)

počet akcií, ich menovitú hodnotu a podobu, ako aj označenie, či akcie znejú na meno

alebo na doručiteľa, ak spoločnosť vydala akcie v oboch formách, a počet akcií na

doručiteľa a počet akcií na meno, pri ktorých akcionár vykonáva hlasovacie práva,

c)

označenie programu valného zhromaždenia, ku ktorému sa predmetný hlasovací lístok

vzťahuje, s uvedením dňa jeho vyhotovenia, spôsobu hlasovania akcionára ku všetkým

bodom programu a návrhom uznesení valného zhromaždenia,

d)

miesto, dátum a čas vyhotovenia hlasovacieho lístka,

e)

iné skutočnosti súvisiace s výkonom práva hlasovať.

(4)

Spoločnosť môže vydať vzor tlačiva hlasovacieho lístka. Na zmenu stanov súvisiacu

s vydaním alebo zmenou vzoru tlačiva hlasovacieho lístka sa vyžaduje súhlas trojpätinovej

väčšiny hlasov všetkých akcionárov.

(5)

Pravosť podpisu akcionára alebo splnomocnenca na hlasovacom lístku podľa odsekov

2 a 3 musí byť úradne osvedčená.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 190b

(1)

Pri korešpondenčnom hlasovaní možno hlasovací lístok doručiť iba do vlastných rúk

podľa osobitného predpisu, náhradné doručenie podľa osobitného predpisu je vylúčené.

Skutočnosť, že poštová zásielka obsahuje hlasovací lístok, musí byť na obálke jasne

a viditeľne vyznačená.

(2)

Poštovú zásielku s hlasovacím lístkom môže otvoriť len osoba poverená sčítaním hlasov

za prítomnosti jedného overovateľa zápisnice valného zhromaždenia, a to len na rokovaní

valného zhromaždenia bezprostredne pred hlasovaním. Hlasovacie lístky sú prílohou

zápisnice z konania valného zhromaždenia.

(3)

Poštová zásielka obsahujúca hlasovací lístok, ktorým akcionár vykonáva svoje hlasovacie

právo podľa

§ 180 ods. 1

, musí byť spoločnosti doručená podľa odseku 1 najneskôr v deň bezprostredne predchádzajúci

dňu konania valného zhromaždenia.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 190c

(1)

Korešpondenčne hlasovať môže aj splnomocnenec zastupujúci akcionára na základe písomného

splnomocnenia. Splnomocnenec je povinný pripojiť k hlasovaciemu lístku, ktorým sa

vykonávajú hlasovacie práva spojené s akciami, aj splnomocnenie s úradne osvedčeným

podpisom splnomocniteľa.

(2)

Na skôr vykonané korešpondenčné hlasovanie sa neprihliada, ak sa akcionár zúčastní

valného zhromaždenia osobne alebo v zastúpení na základe splnomocnenia. Uvedené platí

rovnako, ak spoločnosť umožní svojim akcionárom výkon práva účasti na valnom zhromaždení

a práva hlasovať prostredníctvom elektronických prostriedkov podľa

§ 190d

.

(3)

Odmietnutie prevzatia poštovej zásielky s vyznačeným korešpondenčným hlasovaním podľa

§ 190b ods. 1

je dôvodom, pre ktorý súd vyhlási uznesenie valného zhromaždenia za neplatné na základe

návrhu akcionára, ktorého zásielku spoločnosť odmietla prevziať.

(4)

Ak boli spoločnosti po sebe doručené poštové zásielky s hlasovacími lístkami obsahujúcimi

hlasovanie toho istého akcionára k tomu istému bodu programu alebo návrhu uznesenia

valného zhromaždenia, pre určenie výsledku hlasovania valného zhromaždenia je rozhodujúci

ten hlasovací lístok, ktorý je podľa uvedeného dátumu a času vyhotovený najneskôr.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 190d

Účasť a hlasovanie akcionára na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických

prostriedkov

(1)

Spoločnosť môže v stanovách povoliť účasť na valnom zhromaždení a hlasovanie akcionára

na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov. Na zmenu stanov

súvisiacu so zavedením a ustanovením podmienok účasti na valnom zhromaždení a hlasovania

akcionára na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov sa vyžaduje

súhlas trojpätinovej väčšiny hlasov všetkých akcionárov. Zmena podmienok účasti na

valnom zhromaždení a hlasovania akcionára na valnom zhromaždení spoločnosti prostredníctvom

elektronických prostriedkov podlieha rovnako súhlasu trojpätinovej väčšiny hlasov

všetkých akcionárov.

(2)

Ak spoločnosť umožní akcionárom účasť na valnom zhromaždení a hlasovanie na valnom

zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov, každý výkon hlasovacieho

práva akcionára musí byť podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého

kvalifikovaný certifikát musí spĺňať podmienky, ktoré sa vyžadujú v styku s orgánmi

verejnej moci, a opatrený kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou. Za akcionára,

ktorý je právnickou osobou, podpisuje právny úkon, ktorým dochádza k výkonu práva

hlasovať, osoba oprávnená konať v mene akcionára. Spoločnosť je povinná uskutočniť

všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie riadneho a nerušeného priebehu hlasovania

prostredníctvom elektronických prostriedkov.

(3)

Výkon hlasovacieho práva, ktorý bol urobený prostredníctvom elektronických prostriedkov

a spĺňa podmienky podľa odseku 2, môže byť zmenený akcionárom na rokovaní valného

zhromaždenia, na ktorom sa akcionár zúčastní osobne alebo v zastúpení na základe splnomocnenia.

Ak akcionár urobí nové hlasovanie počas prenosu rokovania valného zhromaždenia v reálnom

čase, na skôr vykonané hlasovanie sa neprihliada.

(4)

Ak spoločnosť umožní akcionárom hlasovať na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických

prostriedkov, je povinná prijímať hlasy prostredníctvom elektronických prostriedkov

odo dňa uverejnenia oznámenia o konaní valného zhromaždenia. Podrobnosti o postupe

orgánov spoločnosti a akcionárov pri realizácii ich práv podľa odseku 1 prostredníctvom

elektronických prostriedkov upraví spoločnosť vo svojich stanovách. Náklady súvisiace

so sprístupnením rokovania valného zhromaždenia podľa odseku 1 znáša spoločnosť okrem

nákladov, ktoré vzniknú na strane akcionára v dôsledku výkonu hlasovacieho práva prostredníctvom

elektronických prostriedkov podľa odseku 2.

(5)

Na obsahové náležitosti prejavu vôle, ktorý je výkonom hlasovacieho práva, urobeného

prostredníctvom elektronických prostriedkov sa ustanovenie

§ 190a ods. 3

použije rovnako.

(6)

Na priebeh hlasovania prostredníctvom elektronických prostriedkov sa primerane použije

ustanovenie

§ 190b ods. 1

poslednej vety.

(7)

Spoločnosť bez zbytočného odkladu potvrdí prostredníctvom elektronických prostriedkov

prijatie hlasov tomu, kto vykonal hlasovacie práva na valnom zhromaždení podľa odsekov

1 až 6; ustanovenie odseku 2 prvej vety sa použije rovnako.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 190e

Účasť akcionára na valnom zhromaždení v zastúpení na základe splnomocnenia

(1)

Obmedzenie podľa

§ 184 ods. 1

vo vzťahu k splnomocneniu člena dozornej rady sa pri zastupovaní akcionára verejnej

akciovej spoločnosti nepoužije. Člen dozornej rady však musí akcionárovi oznámiť všetky

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie akcionára o udelení splnomocnenia

na zastupovanie na valnom zhromaždení spoločnosti členovi dozornej rady. Súčasťou

splnomocnenia musia byť konkrétne pokyny na hlasovanie o každom uznesení alebo bode

programu valného zhromaždenia, o ktorom má člen dozornej rady ako splnomocnenec hlasovať

v mene akcionára.

(2)

Ak má akcionár verejnej akciovej spoločnosti akcie na viac ako jednom účte cenných

papierov podľa osobitného predpisu, spoločnosť musí umožniť jeho zastúpenie jedným

splnomocnencom za každý takýto účet cenných papierov podľa osobitného predpisu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 190f

(1)

Predstavenstvo vydá vzor tlačiva písomného splnomocnenia tak, aby to bolo v súlade

so všeobecnými náležitosťami tohto úkonu podľa osobitného predpisu.

(2)

Spoločnosť je povinná prijímať oznámenie o vymenovaní splnomocnenca aj prostredníctvom

elektronických prostriedkov.

(3)

Spoločnosť môže v súvislosti s udelením splnomocnenia, oznámením o vymenovaní splnomocnenca,

ako aj v súvislosti so zmenou udeleného splnomocnenia uložiť akcionárovi len také

povinnosti, ktoré sú potrebné na zabezpečenie overenia jeho totožnosti a na zabezpečenie

možnosti overiť rozsah splnomocnenia a obsah pokynov na hlasovanie, a to len v rozsahu,

v akom sú na tento účel primerané.

(4)

Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa použijú primerane aj na odvolanie udeleného splnomocnenia.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 191

(1)

Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti

a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti,

pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia

alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti

každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti,

a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.

(2)

Stanovy, rozhodnutia valného zhromaždenia alebo dozornej rady môžu obmedziť právo

predstavenstva konať v mene spoločnosti, ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím

osobám.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 192

(1)

Predstavenstvo zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva spoločnosti, uloženie výročnej

správy do zbierky listín, zostavenie a uloženie konsolidovanej účtovnej závierky,

konsolidovanej výročnej správy spoločnosti, vyhotovenie a uloženie správy s informáciami

o dani z príjmov do zbierky listín, ak má spoločnosť takú povinnosť, a predkladá valnému

zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu

účtovnú závierku, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa osobitného predpisu,

a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so stanovami. Táto závierka

sa zasiela akcionárom, ktorí vlastnia akcie na meno najmenej 30 dní pred dňom konania

valného zhromaždenia. Ak spoločnosť vydala akcie na doručiteľa, hlavné údaje tejto

účtovnej závierky sa v tej istej lehote uverejnia spôsobom ustanoveným zákonom a určeným

stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia. Účtovná závierka sa musí tiež akcionárom

poskytnúť na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote ustanovenej zákonom a určenej

stanovami na zvolanie valného zhromaždenia. Akcionár, ktorý je majiteľom akcií na

doručiteľa a ktorý zriadil na akcie spoločnosti záložné právo v prospech spoločnosti

podľa

§ 184 ods. 3

, má právo vyžiadať si zaslanie kópie účtovnej závierky na svoj náklad a nebezpečenstvo

na ním uvedenú adresu. Na tieto práva musia byť akcionári upozornení v pozvánke na

valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia. Stanovy môžu určiť

aj ďalší spôsob, akým je spoločnosť povinná poskytnúť akcionárom účtovnú závierku.

(2)

Predstavenstvo predkladá valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou individuálnou

účtovnou závierkou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu

vyhotovenú podľa osobitného predpisu. V lehotách určených stanovami, najmenej však

jedenkrát ročne, ako súčasť výročnej správy predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu

na prerokovanie správu o podnikateľskej činnosti spoločnosti a o stave jej majetku.

(3)

Povinnosť uloženia výročnej správy, konsolidovanej účtovnej závierky, konsolidovanej

výročnej správy a správy s informáciami o dani z príjmov do zbierky listín podľa odseku

1 sa považuje za splnenú ich uložením v registri účtovných závierok podľa osobitného

zákona.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 193

(1)

Predstavenstvo je povinné písomne predložiť dozornej rade najmenej raz do roka informácie

o zásadných zámeroch obchodného vedenia spoločnosti na budúce obdobie, ako aj o predpokladanom

vývoji stavu majetku, financií a výnosov spoločnosti a na žiadosť a v lehote určenej

dozornou radou písomnú správu o stave podnikateľskej činnosti a o majetku spoločnosti

v porovnaní s predpokladaným vývojom. Predstavenstvo je tiež povinné bezodkladne informovať

dozornú radu o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu podstatne ovplyvniť vývoj podnikateľskej

činnosti a stav majetku spoločnosti, najmä jej likviditu. Členovia predstavenstva

sú povinní na požiadanie dozornej rady alebo jej členov zúčastniť sa zasadnutia dozornej

rady a podať jej členom v požadovanom rozsahu doplňujúce informácie k predloženým

správam.

(2)

Predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaždenie, ak zistí, že strata spoločnosti

presiahla hodnotu jednej tretiny základného imania alebo to možno predpokladať a predloží

valnému zhromaždeniu návrhy opatrení. O týchto skutočnostiach upovedomí bez odkladu

dozornú radu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 194

(1)

Členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie z akcionárov alebo iných

osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov. Stanovy môžu určiť,

že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným.

(2)

Orgán, ktorý volí členov predstavenstva, určí zároveň, ktorý z členov predstavenstva

je predsedom predstavenstva. Ak volí členov predstavenstva dozorná rada, zvolia osoby

zvolené za prvých členov dozornej rady prvých členov predstavenstva pred podaním návrhu

na zápis spoločnosti do obchodného registra. Na rozhodovanie prvých členov dozornej

rady sa použije primerane ustanovenie

§ 194 ods. 1

. Členom predstavenstva môže byť iba fyzická osoba.

(3)

Stanovy môžu určiť, že valné zhromaždenie volí členov predstavenstva spôsobom ustanoveným

v

§ 200 ods. 2

.

(4)

Stanovy môžu určiť, že predstavenstvo, ktorého počet členov zvolených príslušným

orgánom spoločnosti neklesol pod polovicu, môže vymenovať náhradných členov do najbližšieho

zasadnutia príslušného orgánu.

(5)

Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou,

ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami

spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní

zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať

mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím

osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej

akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy

len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

(6)

Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti,

sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.

Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikne tým, že

a)

poskytne plnenie akcionárom v rozpore s týmto zákonom,

b)

nadobudne majetok v rozpore s ustanovením

§ 59a

,

c)

poskytne plnenie v rozpore s ustanovením

§ 196a

,

d)

upíše, nadobudne alebo vezme do zálohu vlastné akcie alebo akcie inej spoločnosti

v rozpore s týmto zákonom,

e)

vydá akcie v rozpore s týmto zákonom,

f)

nezverejní výročnú správu, konsolidovanú výročnú správu a správu s informáciami o

dani z príjmov, ak osobitný predpis ukladá povinnosť ju vyhotoviť,

g)

nevypracuje pravidlá odmeňovania alebo ich nepredloží na rokovanie valného zhromaždenia

verejnej akciovej spoločnosti,

h)

nevypracuje správu o odmeňovaní podľa

§ 201e

v súlade s pravidlami odmeňovania alebo túto neuverejní podľa

§ 201e ods. 5

, ak ide o verejnú akciovú spoločnosť,

i)

poskytne plnenie alebo zábezpeku v rozpore s ustanoveniami

§ 220ga až 220gc

, ak ide o verejnú akciovú spoločnosť.

(7)

Člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej

pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

Členovia predstavenstva nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým

vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia

v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami spoločnosti alebo ak ide o povinnosť

podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Členov predstavenstva nezbavuje zodpovednosti,

ak ich konanie schválila dozorná rada.

(8)

Dohody medzi spoločnosťou a členom predstavenstva vylučujúce alebo obmedzujúce zodpovednosť

člena predstavenstva sú zakázané; stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť

člena predstavenstva. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči členom

predstavenstva alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od

ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto

rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest menšina akcionárov

s akciami, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania.

(9)

Nároky spoločnosti na náhradu škody voči členom predstavenstva môže uplatniť vo svojom

mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z

majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú primerane. Nároky veriteľov

spoločnosti voči členom predstavenstva nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na

náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti

vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva

správca konkurznej podstaty.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 195

(1)

O priebehu zasadania predstavenstva a o jeho rozhodnutiach sa vyhotovujú zápisnice

podpísané predsedom predstavenstva a zapisovateľom.

(2)

Každý člen predstavenstva má právo, aby v zápisnici bol uvedený jeho odlišný názor

na prerokúvanú záležitosť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 196

Zákaz konkurencie

(1)

Pokiaľ zo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, člen predstavenstva nesmie

a)

vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou

činnosťou spoločnosti,

b)

sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,

c)

zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením

a

d)

vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu

inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o spoločnosť, na

ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, ktorej štatutárneho orgánu je členom alebo

v ktorej je akcionárom niektorý z jej akcionárov alebo osoba, ktorá je ovládaná tou

istou osobou ako akcionár.

(2)

Porušenie týchto ustanovení má dôsledky uvedené v

§ 65

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 196a

(1)

Spoločnosť môže poskytnúť úver, pôžičku, previesť alebo poskytnúť do užívania majetok

spoločnosti alebo zabezpečiť záväzok členovi predstavenstva, prokuristovi alebo inej

osobe, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť, a osobám im blízkym alebo osobám, ktoré

konajú na ich účet, len na základe predchádzajúceho súhlasu dozornej rady a za podmienok

obvyklých v bežnom obchodnom styku. Ustanovenia predchádzajúcej vety sa na verejnú

akciovú spoločnosť použijú v prípade, ak verejnou akciovou spoločnosťou poskytovaný

úver, pôžička, prevod alebo poskytnutie majetku spoločnosti do užívania alebo zabezpečenie

záväzku nespĺňa podmienky podľa

§ 220ga

.

(2)

Ak sú osoby podľa odseku 1 oprávnené konať aj za iné osoby, použije sa ustanovenie

odseku 1 primerane aj na plnenia tam uvedené v prospech tejto inej osoby. Súhlas dozornej

rady sa nevyžaduje, ak ide o plnenie ovládajúcej osoby v prospech ovládanej osoby.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 197

(1)

Dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej

činnosti spoločnosti.

(2)

Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich

sa činnosti spoločnosti a kontrolujú, či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade

so skutočnosťou a či sa podnikateľská činnosť spoločnosti uskutočňuje v súlade s právnymi

predpismi, stanovami a pokynmi valného zhromaždenia.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 198

Dozorná rada preskúmava účtovné závierky, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať

podľa osobitného predpisu a návrh na rozdelenie zisku alebo na úhradu strát a predkladá

svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 199

(1)

Dozorná rada zvoláva valné zhromaždenie, ak to vyžadujú záujmy spoločnosti, a na

valnom zhromaždení navrhuje potrebné opatrenia. Pre spôsob zvolávania valného zhromaždenia

platia primerane ustanovenia

§ 184

.

(2)

Dozorná rada určí svojho člena, ktorý zastupuje spoločnosť v konaní pred súdmi a

inými orgánmi proti členovi predstavenstva.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 200

(1)

Dozorná rada musí mať najmenej troch členov. Dve tretiny členov dozornej rady volí

a odvoláva valné zhromaždenie a jednu tretinu zamestnanci spoločnosti, ak má spoločnosť

viac ako 50 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere v čase voľby. Stanovy môžu určiť

vyšší počet členov dozornej rady volených zamestnancami, ale tento počet nesmie byť

väčší než počet členov volených valným zhromaždením; môžu takisto určiť, že zamestnanci

volia časť členov dozornej rady aj pri menšom počte zamestnancov spoločnosti.

(2)

Členovia dozornej rady sa volia na dobu určenú stanovami, ktorá však nesmie byť dlhšia

ako päť rokov. Pri voľbe členov dozornej rady sa hlasuje o návrhoch jednotlivých osôb

za členov dozornej rady súčasne. Zo všetkých predložených návrhov za členov dozornej

rady sa zostavuje listina kandidátov. Akcionári volia členov dozornej rady tak, že

určia počet hlasov z celkového počtu svojich hlasov, ktorými hlasujú za jednotlivých

kandidátov, pričom môžu hlasovať najviac za taký počet kandidátov, koľko členov dozornej

rady má byť na valnom zhromaždení zvolených. Členmi dozornej rady sa stávajú kandidáti,

ktorí získali najväčší počet hlasov v poradí; ustanovenie

§ 186 ods. 1

sa nepoužije. Stanovy môžu určiť iný spôsob voľby členov dozornej rady.

(3)

Pre členov dozornej rady platia obdobne ustanovenia

§ 194 ods. 4 až 8

,

§ 196 a 196a

.

(4)

Členom dozornej rady môže byť len fyzická osoba. Člen dozornej rady nesmie byť zároveň

členom predstavenstva, prokuristom alebo osobou oprávnenou podľa zápisu v obchodnom

registri konať v mene spoločnosti. Členom dozornej rady voleným zamestnancami môže

byť len ten, kto je v pracovnom pomere so spoločnosťou; to neplatí, ak osobitné predpisy

vyžadujú osobitné predpoklady na výkon funkcie člena dozornej rady.

(5)

Právo voliť členov dozornej rady majú len zamestnanci, ktorí sú k spoločnosti v čase

voľby v pracovnom pomere (ďalej len „oprávnený volič“). Voľby členov dozornej rady

volených oprávnenými voličmi organizuje predstavenstvo v spolupráci s odborovou organizáciou

tak, aby sa voľby mohol zúčastniť čo najvyšší počet oprávnených voličov alebo ich

splnomocnených zástupcov. Ak v spoločnosti nie je zriadená odborová organizácia, organizuje

voľby členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti predstavenstvo v spolupráci

s oprávnenými voličmi alebo ich splnomocnenými zástupcami. Návrh na voľbu alebo odvolanie

členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti je oprávnená podať predstavenstvu

odborová organizácia alebo spoločne aspoň 10 % oprávnených voličov. Ak predstavenstvo

nezorganizuje voľbu alebo odvolanie do 60 dní od doručenia takéhoto návrhu, sú odborová

organizácia alebo splnomocnení zástupcovia oprávnených voličov oprávnení zorganizovať

voľbu sami. Na platnosť voľby alebo odvolania členov dozornej rady volených zamestnancami

spoločnosti sa vyžaduje, aby hlasovanie oprávnených voličov alebo ich splnomocnených

zástupcov bolo tajné a aby sa volieb zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov

alebo ich splnomocnení zástupcovia disponujúci aspoň polovicou hlasov oprávnených

voličov. Členmi dozornej rady sa stávajú kandidáti, ktorí v poradí získali najväčší

počet hlasov prítomných oprávnených voličov alebo ich splnomocnených zástupcov, ak

volebný poriadok neustanovuje inak. Splnomocnení zástupcovia oprávnených voličov volia

členov dozornej rady tak, že určia počet hlasov z celkového počtu svojich hlasov,

ktorými hlasujú za jednotlivých kandidátov, pričom môžu hlasovať najviac za taký počet

kandidátov, koľko členov dozornej rady má byť zvolených zamestnancami spoločnosti.

Pri voľbe splnomocnených zástupcov oprávnených voličov sa postupuje obdobne.

(6)

Volebný poriadok pre voľby a odvolanie členov dozornej rady volených zamestnancami

spoločnosti pripravuje a schvaľuje odborová organizácia. Ak v spoločnosti nie je zriadená

odborová organizácia, pripravuje a schvaľuje volebný poriadok predstavenstvo v spolupráci

s oprávnenými voličmi.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 201

(1)

Členovia dozornej rady sa zúčastňujú na valnom zhromaždení spoločnosti a sú povinní

oboznámiť valné zhromaždenie s výsledkami svojej kontrolnej činnosti.

(2)

Rozdielny názor členov dozornej rady zvolených zamestnancami spoločnosti a stanovisko

menšiny členov dozornej rady, ak títo o to požiadajú, sa oznámi valnému zhromaždeniu

spolu so závermi ostatných členov dozornej rady.

(3)

Dozorná rada rozhoduje väčšinou hlasov svojich členov určenou stanovami, inak väčšinou

hlasov všetkých jej členov. O zasadaní dozornej rady sa vyhotovuje zápisnica podpísaná

jej predsedom. V zápisnici sa uvedú aj stanoviská menšiny členov, ak títo o to požiadajú;

vždy sa uvedie rozdielny názor členov dozornej rady zvolených zamestnancami spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 201a

Pravidlá odmeňovania

(1)

Spoločnosť je povinná vypracovať pravidlá odmeňovania. Spoločnosť je povinná vyplácať

odmeny členom orgánov v súlade so schválenými pravidlami odmeňovania.

(2)

Členom orgánu spoločnosti sa na účely osobitných ustanovení o odmeňovaní členov orgánov

verejnej akciovej spoločnosti rozumie

a)

člen predstavenstva,

b)

člen dozornej rady,

c)

osoba pôsobiaca na najvyššom stupni riadenia spoločnosti, ak takáto pozícia v spoločnosti

existuje, a jej zástupca, ak nie sú členmi predstavenstva alebo dozornej rady spoločnosti.

(3)

Ustanovenie odseku 1 druhej vety sa nepoužije vo výnimočných prípadoch výslovne upravených

pravidlami odmeňovania, a to v rozsahu určenia postupu a jednotlivých ich ustanovení,

od ktorých je možné sa dočasne odchýliť, ak je to v záujme udržateľnosti spoločnosti

a v súlade s jej dlhodobými cieľmi.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 201b

(1)

Pravidlá odmeňovania musia byť vypracované v súlade s obchodnou stratégiou spoločnosti,

jej dlhodobými cieľmi, záujmom udržateľnosti, musia byť jasné a zrozumiteľné a musia

zahŕňať aj opatrenia na zabránenie konfliktu záujmov. Pravidlá odmeňovania musia ďalej

obsahovať

a)

opis pevnej zložky celkovej odmeny,

b)

opis pohyblivej zložky celkovej odmeny, ak spoločnosť túto priznáva,

c)

opis všetkých príplatkov a iných výhod v akejkoľvek forme, ktoré možno členom orgánov

spoločnosti poskytnúť,

d)

určenie pomerného podielu jednotlivých zložiek odmeny podľa písmen a) až c) na celkovej

odmene člena orgánu spoločnosti,

e)

dobu trvania zmluvy o výkone funkcie alebo zmluvy, ktorou sa spravuje výkon funkcie

člena orgánov spoločnosti a uplatniteľné výpovedné lehoty,

f)

opis základných charakteristík systému doplnkového dôchodkového zabezpečenia alebo

práv spojených s odchodom do predčasného starobného dôchodku,

g)

podmienky ukončenia zmluvy o výkone funkcie a platieb spojených s jej ukončením,

h)

opis rozhodovacieho procesu uplatňovaného na schválenie, preskúmanie a vykonávanie

pravidiel odmeňovania vrátane opatrení na predchádzanie konfliktom záujmov a ich riešenie,

i)

určenie a opis pôsobnosti výboru pre odmeňovanie alebo iných dotknutých výborov,

ak sú spoločnosťou zriadené alebo ak sa zriaďujú podľa osobitného zákona,

j)

odôvodnenie, ako sa pri príprave a vypracúvaní pravidiel odmeňovania zohľadnili mzdové

podmienky a pracovné podmienky zamestnancov spoločnosti.

(2)

Ak spoločnosť umožňuje priznať pohyblivú zložku celkovej odmeny podľa odseku 1 písm.

b), musia pravidlá odmeňovania pri jej určení a opise obsahovať

a)

jasné, úplné a štruktúrované podmienky priznania pohyblivej zložky celkovej odmeny,

b)

určenie zohľadnených finančných kritérií a nefinančných kritérií výkonnosti člena

orgánu spoločnosti,

c)

určenie kritérií súvisiacich so sociálnou zodpovednosťou podnikov,

d)

určenie, ako kritériá podľa písmen b) a c) prispievajú k dosahovaniu cieľov podľa

odseku 1 prvej vety,

e)

určenie metód, ktoré sa majú uplatniť na stanovenie, do akej miery boli kritériá

výkonnosti splnené,

f)

určenie možných období odkladu výplaty pohyblivej zložky celkovej odmeny a určenie

o tom, ako môže spoločnosť spätne vymáhať vyplatenú pohyblivú zložku celkovej odmeny.

(3)

Ak spoločnosť udeľuje pohyblivú zložku celkovej odmeny prostredníctvom akcií, pravidlá

odmeňovania musia obsahovať

a)

určenie lehoty rozhodnej pre dohodnutú výhradu vlastníctva,

b)

určenie podmienok na zadržanie jej výplaty po uplynutí rozhodnej lehoty podľa písmena

a),

c)

vysvetlenie, ako odmeňovanie prostredníctvom akcií prispieva k dosahovaniu cieľov

podľa odseku 1.

(4)

Ustanoveniami odsekov 1 až 3 nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o zriadení,

pôsobnosti a činnosti výboru pre odmeňovanie členov orgánov spoločností alebo o osobe

zodpovednej za systém odmeňovania.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 201c

Publicita pravidiel odmeňovania

Spoločnosť bez zbytočného odkladu uverejní schválené pravidlá odmeňovania na svojom

webovom sídle spolu s uvedením dátumu konania valného zhromaždenia a výsledkom hlasovania.

Pravidlá odmeňovania musia byť na webovom sídle spoločnosti uverejnené počas celej

doby ich platnosti a prístup k nim musí byť bezodplatný.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 201d

Platnosť pravidiel odmeňovania a ich zmeny

(1)

Platnosť pravidiel odmeňovania je najviac štyri roky odo dňa ich schválenia na valnom

zhromaždení; pred uplynutím tejto lehoty je predstavenstvo spoločnosti povinné vypracovať

nový návrh pravidiel odmeňovania a predložiť ho na schválenie na najbližšie valné

zhromaždenie.

(2)

Návrh nových pravidiel odmeňovania musí obsahovať opis a vysvetlenie všetkých navrhovaných

zmien. Predstavenstvo je povinné po každej zmene pravidiel odmeňovania vyhotoviť bez

zbytočného odkladu úplné znenie pravidiel odmeňovania. Úplné znenie pravidiel odmeňovania

musí okrem náležitostí podľa

§ 201b ods. 1 až 3

obsahovať aj vyjadrenie predstavenstva k spôsobu zohľadnenia hlasov a rozdielnych

názorov akcionárov prednesených na valnom zhromaždení k schváleným zmenám a všetky

správy o odmeňovaní podľa

§ 201e

od posledného hlasovania o pravidlách odmeňovania na valnom zhromaždení.

(3)

Ak spoločnosť nemá vypracované pravidlá odmeňovania a predložený návrh pravidiel

odmeňovania nebol schválený na valnom zhromaždení, vypláca spoločnosť odmeny členom

orgánov spoločnosti v súlade so zavedenou praxou. Predstavenstvo je povinné predložiť

nový návrh pravidiel odmeňovania na schválenie na najbližšie valné zhromaždenie.

(4)

Ak spoločnosť má schválené pravidlá odmeňovania a valné zhromaždenie neschváli nový

návrh pravidiel odmeňovania, vypláca spoločnosť odmeny členom orgánov spoločnosti

v súlade s doterajšími schválenými pravidlami odmeňovania. Predstavenstvo je povinné

predložiť nový návrh pravidiel odmeňovania na schválenie na najbližšie valné zhromaždenie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 201e

Správa o odmeňovaní

(1)

Predstavenstvo je povinné vypracovať jasnú a zrozumiteľnú správu o odmeňovaní, ktorá

poskytne úplný prehľad odmien vrátane všetkých výhod v akejkoľvek forme priznaných

alebo splatných za predchádzajúce účtovné obdobie jednotlivým členom orgánov spoločnosti

vrátane novovymenovaných členov, odvolaných členov, ako aj členov, ktorí sa vzdali

funkcie, a to v súlade s pravidlami odmeňovania a predložiť ju valnému zhromaždeniu

na prerokovanie raz ročne ako súčasť výročnej správy.

(2)

Správa o odmeňovaní musí obsahovať jednotlivo za každého člena orgánu spoločnosti

a)

prehľad všetkých zložiek celkovej odmeny,

b)

pomerný podiel pevnej a pohyblivej zložky na celkovej odmene,

c)

vysvetlenie, ako celková odmena zodpovedá schváleným pravidlám odmeňovania vrátane

toho, ako prispieva k dlhodobej výkonnosti spoločnosti, a informácie o tom, ako boli

uplatnené kritériá hodnotenia výkonnosti,

d)

ročný súhrn odmien, ročný vývoj v hodnotení výkonnosti spoločnosti a priemerný ročný

súhrn odmien určený na základe porovnania príjmu z odmien člena orgánu spoločnosti

a príjmu zamestnancov spoločnosti, ktorí nie sú členmi orgánov spoločnosti a majú

ustanovený týždenný pracovný čas podľa osobitného zákona, a to za najmenej päť predchádzajúcich

účtovných období,

e)

každú odmenu bez ohľadu na jej formu získanú členom orgánu spoločnosti od ktorejkoľvek

spoločnosti podľa osobitného zákona,

f)

počet akcií a opcií na akcie poskytnutých alebo ponúknutých v súvislosti s výkonom

funkcie a hlavné podmienky výkonu práv vrátane ceny a dátumu realizácie a akékoľvek

ich zmeny,

g)

informácie o využívaní možnosti spätného vymáhania pohyblivej zložky celkovej odmeny,

h)

informácie o všetkých prípadoch podľa

§ 201a ods. 3

vrátane vysvetlenia povahy výnimočných prípadov a uvedenia konkrétnych ustanovení,

od ktorých sa dočasne odchýlili.

(3)

Správa o odmeňovaní musí okrem náležitostí podľa odseku 2 obsahovať aj vyjadrenie,

ako spoločnosť pri jej vypracovaní zohľadnila návrhy akcionárov uplatnené pri prerokovaní

predchádzajúcej správy o odmeňovaní na valnom zhromaždení spoločnosti v prípade, ak

takéto návrhy boli akcionármi na valnom zhromaždení spoločnosti prednesené.

(4)

Audítor v správe podľa

§ 40

uvedie vyjadrenie, či v správe o odmeňovaní boli poskytnuté informácie vyžadované

podľa odsekov 1 až 3 a 5 až 7.

(5)

Spoločnosť uverejní prerokovanú správu o odmeňovaní na svojom webovom sídle. Prerokovaná

správa o odmeňovaní musí byť na webovom sídle spoločnosti uverejnená desať rokov odo

dňa jej prerokovania valným zhromaždením spoločnosti a prístup k nej musí byť bezodplatný.

Správa o odmeňovaní môže byť uverejnená na webovom sídle spoločnosti po dobu dlhšiu

ako desať rokov, len ak neobsahuje osobné údaje členov orgánov spoločnosti podľa osobitného

zákona.

(6)

Spoločnosť spracúva osobné údaje členov orgánov spoločnosti v rozsahu podľa osobitného

zákona nevyhnutnom na účely zlepšenia informovanosti akcionárov o odmeňovaní členov

orgánov spoločnosti, posilnenia zodpovednosti členov orgánov spoločnosti pri výkone

ich pôsobnosti a posilnenia účasti akcionárov na tvorbe pravidiel odmeňovania členov

orgánov spoločnosti.

(7)

Spoločnosť pri spracúvaní osobných údajov členov svojich orgánov nesmie v správe

o odmeňovaní uvádzať osobitné kategórie osobných údajov podľa osobitného predpisu

a osobné údaje týkajúce sa rodinnej situácie jednotlivých členov orgánov spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 202

(1)

O zvýšení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou

hlasov prítomných akcionárov. Ak bolo vydaných viac druhov akcií, vyžaduje sa táto

väčšina hlasov u prítomných akcionárov každého druhu akcií. Uznesenie valného zhromaždenia

o zvýšení základného imania sa ukladá do zbierky listín. Uznesenie valného zhromaždenia

možno uložiť do zbierky listín najneskôr spolu s návrhom na zápis zvýšenia základného

imania v obchodnom registri.

(2)

V pozvánke na valné zhromaždenie alebo oznámení o konaní valného zhromaždenia sa

okrem náležitostí podľa

§ 184 ods. 4

uvedú

a)

dôvody navrhovaného zvýšenia základného imania,

b)

spôsob a výška navrhovaného zvýšenia základného imania,

c)

navrhovaný počet, menovitá hodnota, podoba, forma a druh akcií, ak sa majú vydať

nové akcie; ak sa má zvýšiť menovitá hodnota doterajších akcií, ich nová menovitá

hodnota,

d)

navrhovaná výška emisného kurzu alebo spôsob jeho určenia, ak sa zvýšenie základného

imania má vykonať upísaním nových akcií,

e)

dôvody, prečo sa navrhuje obmedzenie alebo vylúčenie práva podľa

§ 204a

, ak sa tak navrhuje,

f)

práva spojené s novým druhom akcií a dôsledky, ktoré bude mať ich vydanie na práva

spojené s akciami skôr vydanými, ak sa navrhuje vydanie nového druhu akcií.

Ak je súčasťou pozvánky na valné zhromaždenie alebo oznámenia o konaní valného zhromaždenia

návrh uznesenia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania, v pozvánke alebo

oznámení sa nemusia osobitne uviesť náležitosti podľa písmen b), c), d), a f).

(3)

Ak zvýšenie základného imania zahŕňa nepeňažný vklad, uvedie sa v pozvánke alebo

oznámení jeho predmet a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava

za plnenie emisného kurzu akcií. Valnému zhromaždeniu sa predloží znalecký posudok,

ktorý preukazuje, že hodnota nepeňažného vkladu zodpovedá emisnému kurzu akcií, ktoré

sa majú splatiť týmto vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4)

Účinky zvýšenia základného imania nastávajú odo dňa jeho zápisu do obchodného registra,

ak zákon neustanovuje inak.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 203

(1)

Zvýšenie základného imania upísaním nových akcií je prípustné, ak akcionári splatili

emisný kurz všetkých skôr upísaných akcií okrem akcií vydaných zamestnancom spoločnosti.

Toto obmedzenie sa netýka zvýšenia základného imania nepeňažnými vkladmi, a ak sa

majú akcie vydať zamestnancom spoločnosti.

(2)

Uznesenie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania upísaním akcií obsahuje

najmä

a)

sumu, o ktorú sa zvyšuje základné imanie,

b)

počet, menovitú hodnotu, podobu, formu a druh upisovaných akcií,

c)

opis práv spojených s novým druhom akcií, ak valné zhromaždenie rozhodne o vydaní

nového druhu akcií,

d)

výšku emisného kurzu upisovaných akcií alebo spôsob jeho určenia,

e)

určenie rozhodujúceho dňa na uplatnenie práva podľa

§ 204a

, ak spoločnosť vydala zaknihované akcie,

f)

lehotu, spôsob a miesto na vykonanie práva podľa

§ 204a

, ktorá nesmie byť kratšia ako 14 dní,

g)

spôsob upisovania akcií, ktoré neboli upísané s využitím práva podľa

§ 204a

, lehotu a miesto na ich upísanie,

h)

spôsob upisovania akcií, lehotu a miesto na ich upísanie, ak valné zhromaždenie rozhodne

o obmedzení alebo vylúčení práva podľa

§ 204a

,

i)

určenie časti menovitej hodnoty upísaných akcií, ktorú je upisovateľ, ktorý sa zaviazal

k peňažnému vkladu, povinný splatiť podľa

§ 204 ods. 2

a lehotu na jeho splatenie,

j)

schválenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný

vklad započítava za plnenie emisného kurzu upísaných akcií, ak sa má základné imanie

zvyšovať nepeňažnými vkladmi.

(3)

Ak v lehote určenej valným zhromaždením na upisovanie akcií nedosiahne hodnota upísaných

akcií výšku navrhovaného základného imania, môže sa základné imanie zvýšiť len o upísané

akcie, ak túto skutočnosť schválilo valné zhromaždenie a bola výslovne uvedená vo

výzve na upisovanie akcií.

(4)

Po upísaní navrhovaného základného imania predstavenstvo ďalšie upisovanie odmietne,

ak valné zhromaždenie nerozhodne inak. Ak uznesenie valného zhromaždenia o zvýšení

základného imania pripúšťa upísanie akcií prevyšujúcich navrhované základné imanie,

použijú sa primerane ustanovenia

§ 163 ods. 2 písm. b)

a

§ 166 ods. 2

a táto skutočnosť sa musí uviesť vo výzve na upisovanie akcií.

(5)

Výzvu na upisovanie akcií predstavenstvo vhodným spôsobom uverejní, ak sa základné

imanie zvyšuje na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií. Výzva na upisovanie

akcií musí obsahovať údaje z uznesenia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania

podľa odseku 2, prípadne skutočnosti podľa odsekov 3 a 4.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 204

(1)

Na upisovanie akcií a splácanie ich emisného kurzu pri zvýšení základného imania

sa použijú primerane ustanovenia na upisovanie akcií a splácanie ich emisného kurzu

pri založení spoločnosti, ak zákon neustanovuje inak. Na základe verejnej výzvy nemožno

upisovať akcie nepeňažnými vkladmi.

(2)

Ak sa upisovateľ zaviazal k peňažnému vkladu, je povinný splatiť časť menovitej hodnoty

ním upísaných akcií v lehote a vo výške určenej uznesením valného zhromaždenia, najmenej

však vo výške 30 % menovitej hodnoty akcií na účet v banke, ktorý určí upisovateľom

predstavenstvo. Pri spoločnostiach, ktorých akcie burza prijala na obchodovanie, vyžaduje

sa v tejto lehote splatenie celého emisného kurzu akcií.

(3)

Upisovateľ sa môže zaviazať iba k nepeňažnému vkladu, ktorého predmet a určenie peňažnej

sumy, v akej sa nepeňažný vklad započíta za plnenie emisného kurzu upísaných akcií,

schválilo valné zhromaždenie; nepeňažný vklad sa započítava za plnenie emisného kurzu

upísaných akcií vo výške peňažnej sumy určenej valným zhromaždením.

(4)

Uznesenie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania môže schváliť, že určitý

počet akcií môžu zamestnanci spoločnosti nadobudnúť za cenu nižšiu ako emisný kurz

akcií, ak bude tento rozdiel spoločnosť kryť z vlastných zdrojov. Podmienky upisovania

a splácania akcií zamestnancami spoločnosti určí uznesenie valného zhromaždenia o

zvýšení základného imania.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 204a

(1)

Ak spoločnosť zvyšuje základné imanie peňažnými vkladmi, doterajší akcionári majú

právo na prednostné upisovanie akcií na zvýšenie základného imania, a to v pomere

menovitej hodnoty ich akcií k výške doterajšieho základného imania.

(2)

Výzvu na uplatnenie práva na prednostné upisovanie akcií predstavenstvo zverejní.

Ak spoločnosť vydala všetky akcie ako akcie na meno, predstavenstvo namiesto zverejnenia

zašle výzvu všetkým akcionárom. Výzva musí obsahovať údaje z uznesenia valného zhromaždenia

o zvýšení základného imania podľa

§ 203 ods. 2

, najmä spôsob, miesto a lehotu na uplatnenie práva na prednostné upisovanie akcií.

(3)

Rozhodujúci deň na určenie osoby, ktorá má právo na prednostné upísanie akcií, určí

valné zhromaždenie v rozhodnutí o zvýšení základného imania, pričom tento deň nesmie

byť určený na skorší deň ako piaty deň nasledujúci po dni konania valného zhromaždenia,

a neskorší deň ako prvý deň lehoty určenej na vykonanie práva na prednostné upísanie

akcií.

(4)

Právo na prednostné upísanie akcií podľa odseku 1 môže byť predmetom samostatného

prevodu odo dňa rozhodnutia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania.

(5)

Právo akcionárov na prednostné upísanie akcií nemožno stanovami obmedziť ani vylúčiť.

Obmedziť alebo vylúčiť právo na prednostné upísanie akcií možno len uznesením valného

zhromaždenia o zvýšení základného imania, ak to vyžadujú dôležité záujmy spoločnosti

alebo ak to vyžaduje osobitný predpis. Ak sa navrhuje obmedziť alebo vylúčiť právo

akcionárov na prednostné upísanie akcií, musí predstavenstvo predložiť valnému zhromaždeniu

písomnú správu, v ktorej odôvodní návrh na obmedzenie alebo vylúčenie prednostného

práva na upísanie akcií a navrhovanú výšku emisného kurzu akcií; predstavenstvo je

povinné v čase medzi zvolaním valného zhromaždenia, ktoré o obmedzení alebo vylúčení

práva rozhoduje, a jeho konaním bezodkladne na požiadanie akcionára poskytnúť mu túto

písomnú správu, inak pred otvorením tohto valného zhromaždenia. Ustanovenia

§ 184 ods. 6 až 8

sa použijú primerane.

(6)

Za obmedzenie alebo vylúčenie práva na prednostné upisovanie akcií sa nepovažuje,

ak podľa uznesenia valného zhromaždenia upíše všetky akcie obchodník s cennými papiermi

na základe zmluvy o obstaraní vydania cenných papierov, ak táto zmluva obsahuje záväzok

obchodníka s cennými papiermi, že predá osobám, ktoré majú právo na prednostné upisovanie

akcií, na ich žiadosť, za cenu a v lehote určenej uznesením valného zhromaždenia akcie

v rozsahu ich práva na prednostné upísanie akcií. Na postup pri predaji akcií obchodníkom

s cennými papiermi sa použijú primerane ustanovenia odsekov 1 až 4.

(7)

Ak je podľa uznesenia valného zhromaždenia účelom zvýšenia základného imania vydanie

akcií zamestnancom spoločnosti, je to dôležitý záujem spoločnosti, aby sa obmedzili

alebo vylúčili práva na prednostné upisovanie akcií podľa odseku 5.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 205

(1)

Ak sa všetci akcionári písomne dohodnú o rozsahu ich účasti na celom zvýšení základného

imania, táto dohoda nahrádza listinu upisovateľov. Ustanovenie

§ 202

tým nie je dotknuté, ustanovenia

§ 203 a 204

platia obdobne.

(2)

Dohoda akcionárov podľa odseku 1 obsahuje určenie počtu, druhu, formy, podoby a menovitej

hodnoty akcií upisovaných každým akcionárom, výšku emisného kurzu a lehotu na jeho

splatenie. Ak sa má základné imanie zvyšovať nepeňažnými vkladmi, dohoda obsahuje

aj určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný

vklad započítava na plnenie emisného kurzu upísaných akcií.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 206

(1)

Predstavenstvo môže podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného

registra po upísaní akcií zodpovedajúcich tomuto zvýšeniu a splatení aspoň 30 % ich

menovitej hodnoty, ak ide o peňažné vklady.

(2)

Ak predstavenstvo uvedie vo vyhlásení o splatení vkladov alebo ich častí jednotlivými

upisovateľmi vyššiu sumu, ako bola splatená, ručia členovia predstavenstva spoločne

a nerozdielne do výšky tohto rozdielu voči spoločnosti za splnenie povinnosti akcionára

splatiť vklad a v rovnakej výške voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti.

Ručenie člena predstavenstva voči veriteľom spoločnosti zaniká splatením vkladov,

ktorých sa uvedenie vyššej sumy vo vyhlásení týkalo.

(3)

Ak predstavenstvo nepodá návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného

registra do 90 dní odo dňa upísania akcií, upísanie akcií je neúčinné, zanikajú práva

a povinnosti upisovateľa z upísania akcií a spoločnosť je povinná vrátiť upisovateľovi

vklad alebo časť vkladu splatenú pri upísaní akcií; pri peňažnom vklade spolu s úrokom

vo výške úroku obvykle poskytovaného bankami v mieste sídla spoločnosti podľa zmluvy

o bežnom účte ku dňu vzniku povinnosti vrátiť zaplatenú sumu.

(4)

Ak spoločnosť zvyšuje základné imanie výlučne peňažnými vkladmi a sú splnené podmienky

podľa

§ 203 ods. 3

, zvyšuje sa základné imanie splatením menovitej hodnoty upísaných akcií alebo jej

časti upisovateľom podľa

§ 204 ods. 2

. Predstavenstvo je povinné podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného

registra do 30 dní odo dňa uplynutia lehoty určenej uznesením valného zhromaždenia

na splatenie menovitej hodnoty upísaných akcií alebo jej časti; odsek 3 sa nepoužije.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 207

(1)

Ak valné zhromaždenie rozhodlo o vydaní vymeniteľných dlhopisov alebo prioritných

dlhopisov, rozhodne súčasne o zvýšení základného imania, ktoré sa vykoná v rozsahu,

v akom sa uplatnia práva na vydanie akcií spoločnosti spojené s vymeniteľnými dlhopismi

alebo práva na upísanie akcií spojené s prioritnými dlhopismi (ďalej len „podmienené

zvýšenie základného imania“).

(2)

Výška podmieneného zvýšenia základného imania nesmie byť vyššia ako polovica základného

imania spoločnosti v čase prijatia uznesenia valného zhromaždenia o podmienenom zvýšení

základného imania.

(3)

Uznesenie valného zhromaždenia o podmienenom zvýšení základného imania obsahuje

a)

dôvody a výšku podmieneného zvýšenia základného imania,

b)

určenie, či podmienené zvýšenie základného imania je určené na splnenie záväzkov

spoločnosti z vymeniteľných dlhopisov alebo prioritných dlhopisov,

c)

maximálny rozsah podmieneného zvýšenia základného imania a menovitú hodnotu, formu,

druh a podobu akcií, ktoré spoločnosť vydá na zvýšenie základného imania,

d)

ak valné zhromaždenie rozhodne o vydaní nového druhu akcií, aj opis práv s nimi spojených,

e)

spôsob, miesto a lehotu na uplatnenie práv na vydanie akcií spoločnosti spojených

s vymeniteľnými dlhopismi alebo práv na upísanie akcií spojených s prioritnými dlhopismi,

f)

počet, menovitú hodnotu, formu, druh a podobu akcií, ktoré možno vymeniť za jeden

vymeniteľný dlhopis alebo upísať s jedným prioritným dlhopisom,

g)

určenie výmenného kurzu vymeniteľného dlhopisu za akcie; menovitá hodnota akcií,

ktoré možno vymeniť za vymeniteľný dlhopis, nemôže byť vyššia ako emisný kurz dlhopisu,

h)

určenie emisného kurzu akcií upisovaných s uplatnením práva na prednostné upísanie

akcií spojeného s prioritným dlhopisom alebo spôsob jeho určenia a určenie časti emisného

kurzu upísaných akcií, ktorú je upisovateľ povinný splatiť podľa

§ 204 ods. 2

, a lehotu na jeho splatenie.

(4)

Uznesenie valného zhromaždenia, ktoré odporuje už prijatému uzneseniu valného zhromaždenia

o podmienenom zvýšení základného imania, je neplatné.

(5)

Rozhodnutie o podmienenom zvýšení základného imania s uvedením výšky podmieneného

zvýšenia základného imania sa zapisuje do obchodného registra; ustanovenie

§ 202 ods. 1

tým nie je dotknuté. Pred zápisom rozhodnutia o zvýšení základného imania do obchodného

registra nemôže spoločnosť začať vydávať akcie za vymeniteľné dlhopisy alebo upisovať

akcie za prioritné dlhopisy.

(6)

Ak uznesenie valného zhromaždenia neurčí iný spôsob uplatnenia práv spojených s vymeniteľným

dlhopisom, uplatňuje sa právo na výmenu vymeniteľného dlhopisu za akcie doručením

písomnej žiadosti o výmenu dlhopisu za akcie spoločnosti. Doručenie žiadosti o výmenu

dlhopisu za akcie spoločnosti nahrádza upísanie a splatenie akcií. Právo na prednostné

upísanie akcií spojené s prioritným dlhopisom sa uplatňuje upísaním akcií spoločnosti;

na upisovanie akcií sa použijú ustanovenia

§ 204

; upísanie akcií nepeňažným vkladom sa zakazuje.

(7)

Právo na výmenu vymeniteľných dlhopisov za akcie možno uplatniť až po splatení emisného

kurzu dlhopisov, s ktorými je spojené uplatňované právo. Uplatnením práva na výmenu

vymeniteľných dlhopisov za akcie spoločnosti sa zvyšuje základné imanie spoločnosti

a majiteľ vymeniteľného dlhopisu získava práva akcionára.

(8)

Uplatnením práva na prednostné upísanie akcií spojeného s prioritným dlhopisom a

splatením emisného kurzu upísaných akcií alebo jeho časti, ktorú upisovateľ, ktorý

sa zaviazal na peňažný vklad, je povinný splatiť podľa odseku 3 písm. h), zvyšuje

sa základné imanie spoločnosti a majiteľ prioritného dlhopisu získava práva akcionára.

(9)

Pred účinnosťou zvýšenia základného imania podľa odsekov 7 a 8 nesmie spoločnosť

vydať majiteľom vymeniteľných dlhopisov alebo prioritných dlhopisov akcie. Predstavenstvo

je povinné najneskôr do jedného mesiaca po ukončení kalendárneho roka podať návrh

na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra v rozsahu, v akom sa základné

imanie v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka zvýšilo podľa odsekov 7 a 8.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 208

(1)

Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že nerozdelený zisk alebo fondy vytvorené zo zisku,

ktorých použitie nie je zákonom ustanovené, alebo iné vlastné zdroje spoločnosti vykázané

v individuálnej účtovnej závierke vo vlastnom imaní spoločnosti sa použijú na zvýšenie

základného imania. Spoločnosť môže takto zvýšiť základné imanie iba pri dodržaní podmienok

podľa

§ 179 ods. 3 a 4

.

(2)

Zvýšiť základné imanie podľa odseku 1 možno iba na základe schválenej riadnej individuálnej

účtovnej závierky, ak ku dňu konania valného zhromaždenia uplynulo najviac šesť mesiacov

odo dňa, ku ktorému sa táto účtovná závierka zostavuje.

(3)

Uznesenie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania z majetku spoločnosti

obsahuje

a)

sumu, o ktorú sa zvyšuje základné imanie,

b)

označenie vlastného zdroja spoločnosti, ktorý sa použije na zvýšenie základného imania,

c)

určenie, či sa zvýši menovitá hodnota akcií s uvedením, o koľko sa zvýši, alebo či

budú vydané nové akcie s uvedením počtu a menovitej hodnoty nových akcií spoločnosti,

d)

určenie lehoty na výmenu akcií alebo vyznačenie vyššej menovitej hodnoty na akciách,

ak spoločnosť vydala listinné akcie a zvýšenie základného imania sa vykoná zvýšením

menovitej hodnoty doterajších akcií.

(4)

Na zvýšení základného imania sa podieľajú akcionári podľa menovitých hodnôt upísaných

akcií. Na zvýšení základného imania sa podieľajú aj vlastné akcie, ktoré má spoločnosť

v majetku, akcie, ktoré nadobudla tretia osoba vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti,

a akcie, ktoré sú v majetku ovládanej spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 209

(1)

Zvýšenie sa vykoná buď vydaním nových akcií a ich bezplatným rozdelením medzi akcionárov

podľa podielu nimi upísaných akcií na doterajšom základnom imaní, alebo zvýšením menovitej

hodnoty doterajších akcií.

(2)

Zvýšenie menovitej hodnoty doterajších listinných akcií sa vykoná buď ich výmenou,

alebo vyznačením vyššej menovitej hodnoty na doterajších akciách s podpisom člena

alebo s podpismi členov predstavenstva oprávnených konať za spoločnosť. Predstavenstvo

vyzve akcionárov spôsobom ustanoveným zákonom a určeným stanovami na zvolávanie valného

zhromaždenia, aby predložili akcie na účel ich výmeny alebo vyznačenia zvýšenia ich

menovitej hodnoty.

(3)

Ak akcionár v lehote podľa

§ 208 ods. 3 písm. d)

akcie nepredloží, predstavenstvo vyzve akcionárov spôsobom ustanoveným zákonom a

určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia, aby predložili akcie na účel

výmeny alebo vyznačenia zvýšenia ich menovitej hodnoty v dodatočnej primeranej lehote,

ktorú určí, s upozornením, že inak budú akcie vyhlásené za neplatné.

(4)

Predstavenstvo vyhlási akcie, ktoré neboli napriek výzve v dodatočnej lehote predložené,

za neplatné a vydá za ne nové akcie. Vyhlásenie akcií za neplatné predstavenstvo zverejní

a oznámi akcionárom, ktorých akcie boli vyhlásené za neplatné, spôsobom ustanoveným

zákonom a určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia.

(5)

Nové akcie vydané namiesto akcií, ktoré boli vyhlásené za neplatné, predá predstavenstvo

iným osobám bez zbytočného odkladu. Výťažok z predaja akcií po započítaní pohľadávok

spoločnosti, ktoré jej vznikli v súvislosti s vyhlásením akcií za neplatné a s ich

predajom, spoločnosť bez zbytočného odkladu vyplatí dotknutej osobe, ktorej akcie

boli vyhlásené za neplatné, alebo výťažok uloží do úschovy podľa osobitného zákona.

(6)

Zvýšenie menovitej hodnoty zaknihovaných akcií sa vykoná zmenou zápisu o výške ich

menovitej hodnoty v evidencii cenných papierov ustanovenej osobitným zákonom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 209a

Kombinované zvýšenie základného imania

(1)

Ak spoločnosť zvyšuje základné imanie upísaním nových akcií, valné zhromaždenie môže

rozhodnúť, že časť emisného kurzu upisovaných akcií bude krytá z vlastných zdrojov

spoločnosti vykázaných v účtovnej závierke vo vlastnom imaní spoločnosti. Zvýšenie

základného imania nepeňažnými vkladmi alebo obmedzenie alebo vylúčenie práva akcionárov

na prednostné upisovanie nových akcií je v tomto prípade vylúčené.

(2)

Uznesenie valného zhromaždenia o kombinovanom zvýšení základného imania obsahuje

a)

sumu, o ktorú sa zvyšuje základné imanie,

b)

počet, menovitú hodnotu, podobu, formu a druh upisovaných akcií,

c)

opis práv spojených s novým druhom akcií, ak valné zhromaždenie rozhodne o ich vydaní,

d)

výšku emisného kurzu upisovaných akcií alebo spôsob jeho určenia a určenie časti

emisného kurzu akcií, ktorý nepodlieha splateniu upisovateľmi,

e)

označenie vlastného zdroja spoločnosti, ktorý sa použije na krytie časti emisného

kurzu akcií, ktorá nepodlieha splateniu upisovateľmi,

f)

určenie rozhodujúceho dňa na uplatnenie práva podľa

§ 204a

, ak spoločnosť vydala zaknihované akcie,

g)

lehotu, spôsob a miesto na vykonanie práva podľa

§ 204a

, ktorá nesmie byť kratšia ako 14 dní,

h)

spôsob upisovania akcií, ktoré neboli upísané s využitím práva podľa

§ 204a

, lehotu a miesto na ich upísanie, v prípade upisovania akcií na základe verejnej

výzvy miesto upisovania akcií,

i)

určenie časti menovitej hodnoty upísaných akcií, ktorú upisovateľ, ktorý sa zaviazal

na peňažný vklad, je povinný splatiť podľa odseku 3, a lehotu na jeho splatenie.

(3)

Upisovateľ je povinný splatiť menovitú hodnotu ním upísaných akcií v lehote a vo

výške určenej uznesením valného zhromaždenia na účet v banke, ktorý upisovateľom určí

predstavenstvo.

(4)

Predstavenstvo môže podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného

registra po upísaní akcií zodpovedajúcich tomuto zvýšeniu a splatení ich menovitej

hodnoty vo výške určenej uznesením valného zhromaždenia upisovateľmi.

(5)

Na kombinované zvýšenie základného imania sa inak použijú primerane ustanovenia

§ 203 ods. 1

a

3

,

§ 204 ods. 1

a

4

,

§ 204a ods. 1 až 4

a

ods. 6

,

§ 205

,

§ 206 ods. 3 a 4

a

§ 208 ods. 1 a 2

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 210

Zvýšenie základného imania predstavenstvom

(1)

Stanovy alebo valné zhromaždenie môžu poveriť predstavenstvo, aby za podmienok ustanovených

zákonom a určených stanovami rozhodlo o zvýšení základného imania do určitej výšky

(ďalej len „schválená výška základného imania“). Poverenie zvýšiť základné imanie

možno udeliť najviac na päť rokov; valné zhromaždenie môže poverenie aj opakovane

predĺžiť, vždy najviac o päť rokov. Na rozhodovanie valného zhromaždenia o poverení

predstavenstva zvýšiť základné imanie platí ustanovenie

§ 202 ods. 1

. Rozhodnutie valného zhromaždenia o poverení predstavenstva zvýšiť základné imanie

sa zapisuje do obchodného registra s uvedením schválenej výšky základného imania;

uznesenie valného zhromaždenia sa ukladá do zbierky listín. Predstavenstvo nemôže

rozhodnúť o zvýšení základného imania pred zápisom rozhodnutia valného zhromaždenia

o poverení predstavenstva zvýšiť základné imanie do obchodného registra.

(2)

Poverenie podľa odseku 1 určuje najvyššiu sumu, o ktorú možno zvýšiť základné imanie,

spôsob, akým možno zvýšenie základného imania vykonať, menovitú hodnotu, formu, druh

a podobu akcií, ktoré môžu byť vydané na zvýšenie základného imania; ak sa pripúšťa

upísanie akcií nepeňažnými vkladmi, aj určenie, ktorý orgán spoločnosti schváli predmet

nepeňažného vkladu a jeho ocenenie určené znaleckým posudkom a určenie peňažnej sumy,

v akej sa nepeňažný vklad započítava na plnenie emisného kurzu akcií, ak tento zákon

neustanovuje inak. Predstavenstvo môže v rámci poverenia zvýšiť základné imanie aj

viackrát, ak sa neprekročí celková výška základného imania, o ktorú možno podľa poverenia

zvýšiť základné imanie.

(3)

Rozhodnutie predstavenstva o zvýšení základného imania sa ukladá do zbierky listín.

Na postup pri zvyšovaní základného imania sa inak použijú primerane ustanovenia

§ 203 až 209a

, ak zákon neustanovuje inak.

(4)

Upisovatelia akcií sú povinní splatiť celý emisný kurz akcií v lehote určenej rozhodnutím

predstavenstva na účet v banke, ktorý im určí predstavenstvo, ustanovenie

§ 204 ods. 2

sa nepoužije; ustanovenie

§ 204 ods. 4

tým nie je dotknuté. Splatením emisného kurzu všetkých akcií upísaných na zvýšenie

základného imania, alebo ak sa zvyšuje základné imanie s použitím ustanovenia

§ 204 ods. 4

, splatením časti emisného kurzu upísaných akcií určenej rozhodnutím predstavenstva

sa zvyšuje základné imanie spoločnosti a upisovatelia akcií získavajú práva akcionára.

(5)

Pred účinnosťou zvýšenia základného imania podľa odseku 4 nesmie spoločnosť vydať

upisovateľom akcie. Predstavenstvo je povinné najneskôr do jedného mesiaca po ukončení

kalendárneho roka podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra

v rozsahu, v akom sa základné imanie v priebehu kalendárneho roka zvýšilo podľa odseku

4.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 211

(1)

O znížení základného imania rozhoduje, ak osobitný zákon neustanovuje inak, na návrh

predstavenstva valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov.

Ak bolo vydaných viac druhov akcií, vyžaduje sa táto väčšina hlasov prítomných akcionárov

každého druhu akcií.

(2)

V rozhodnutí valného zhromaždenia o znížení základného imania podľa odseku 1 sa uvedie

a)

dôvod a účel jeho zníženia,

b)

rozsah jeho zníženia,

c)

spôsob, ktorým sa má vykonať,

d)

spôsob použitia zdrojov získaných znížením základného imania,

e)

určenie výšky plnenia akcionárom, ak zdroje získané znížením základného imania sa

majú rozdeliť medzi akcionárov; určenie, či tieto zdroje sa použijú na odpustenie

povinnosti akcionárov splatiť nesplatenú časť emisného kurzu akcií, ak emisný kurz

akcie nie je úplne splatený,

f)

lehotu na predloženie akcií na ich výmenu za akcie s nižšou menovitou hodnotou alebo

vyznačenie nižšej menovitej hodnoty na akciách alebo na predloženie akcií, ktoré sa

sťahujú z obehu, ak spoločnosť vydala listinné akcie.

(3)

Základné imanie nemožno znížiť pod jeho minimálnu výšku ustanovenú v

§ 162 ods. 3

, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4)

Uznesenie valného zhromaždenia o znížení základného imania sa ukladá do zbierky listín.

Uznesenie valného zhromaždenia možno uložiť do zbierky listín najneskôr spolu s návrhom

na zápis zníženia základného imania do obchodného registra.

(5)

Zníženie základného imania sa nesmie dotknúť práv majiteľov dlhopisov (

§ 160

).

Slovensko ZZ 513/1991

§ 212

V pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia sa

okrem náležitostí podľa

§ 184 ods. 4

uvedú najmä

a)

dôvod a účel navrhovaného zníženia základného imania,

b)

navrhovaný rozsah zníženia základného imania,

c)

navrhovaný spôsob zníženia základného imania,

d)

spôsob použitia zdrojov získaných znížením základného imania.

Ak je súčasťou pozvánky na valné zhromaždenie alebo oznámenia o konaní valného zhromaždenia

návrh uznesenia valného zhromaždenia o znížení základného imania, v pozvánke alebo

v oznámení sa nemusia osobitne uviesť náležitosti podľa písmen a) až d).

Slovensko ZZ 513/1991

§ 213

(1)

Zníženie základného imania sa vykoná znížením menovitej hodnoty akcií alebo tým,

že sa vezme z obehu určitý počet akcií.

(2)

Zníženie menovitej hodnoty listinných akcií sa vykoná výmenou za nové akcie s nižšou

menovitou hodnotou alebo vyznačením nižšej menovitej hodnoty na doterajšej akcii s

podpisom člena alebo členov predstavenstva oprávnených konať za spoločnosť alebo inej

osoby podľa osobitného zákona.

(3)

Zníženie menovitej hodnoty zaknihovaných akcií sa vykoná zmenou zápisu o výške ich

menovitej hodnoty v evidencii cenných papierov ustanovenej osobitným zákonom.

(4)

Z obehu možno vziať akcie na základe dohody s akcionármi, ktorí sa prihlásia na výzvu

predstavenstva, alebo akcie určené na základe zásad prijatých valným zhromaždením,

alebo vyžrebované akcie. Ak má spoločnosť vo svojom majetku vlastné akcie, valné zhromaždenie

môže rozhodnúť, že zníženie základného imania sa vykoná úplne alebo čiastočne vzatím

týchto akcií z obehu. Valné zhromaždenie určí podrobnosti postupu vzatia akcií z obehu.

(5)

Inak ako na základe dohody s akcionármi možno vziať akcie z obehu iba za primeranú

odplatu, a ak takýto spôsob výslovne pripúšťajú a upravujú stanovy v čase upisovania

akcií.

(6)

Listinné akcie, ktoré sa majú vziať z obehu, sú akcionári povinní predložiť spoločnosti

na zničenie.

(7)

Akcie v zaknihovanej podobe sa vezmú z obehu ich zrušením v evidencii zaknihovaných

cenných papierov ustanovenej osobitným zákonom. Zrušenie zaknihovaných akcií zabezpečí

predstavenstvo bez zbytočného odkladu po zápise zníženia základného imania do obchodného

registra.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 214

(1)

Predstavenstvo vyzve akcionárov spôsobom ustanoveným zákonom a určeným stanovami

na zvolávanie valného zhromaždenia, aby predložili akcie na ich výmenu alebo vyznačenie

zníženia ich menovitej hodnoty, alebo na účel ich vzatia z obehu.

(2)

Predstavenstvo vyhlási listinné akcie, ktoré neboli v lehote podľa

§ 211 ods. 2 písm. f)

predložené spoločnosti na účel vzatia z obehu, za neplatné. Vyhlásenie akcií za neplatné

predstavenstvo zverejní a oznámi akcionárom, ktorých akcie boli vyhlásené za neplatné,

spôsobom ustanoveným zákonom a určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia.

(3)

Ak akcionár nepredloží v lehote určenej uznesením valného zhromaždenia akcie na výmenu

alebo vyznačenie zníženia ich menovitej hodnoty, predstavenstvo vyzve akcionárov spôsobom

ustanoveným zákonom a určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia, aby predložili

akcie v dodatočnej primeranej lehote, s upozornením, že inak budú akcie vyhlásené

za neplatné.

(4)

Predstavenstvo vyhlási akcie, ktoré neboli napriek výzve podľa odseku 3 v dodatočnej

lehote predložené, za neplatné a vydá za ne nové akcie. Vyhlásenie akcií za neplatné

predstavenstvo zverejní a oznámi akcionárom, ktorých akcie boli vyhlásené za neplatné,

spôsobom ustanoveným zákonom a určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia.

(5)

Nové akcie vydané namiesto akcií, ktoré boli vyhlásené podľa odseku 4 za neplatné,

predstavenstvo bez zbytočného odkladu predá. Výťažok z predaja akcií po započítaní

pohľadávok spoločnosti, ktoré jej vznikli v súvislosti s vyhlásením akcií za neplatné

a s ich predajom, spoločnosť bez zbytočného odkladu vyplatí dotknutej osobe, ktorej

akcie boli vyhlásené za neplatné, alebo výťažok uloží do úschovy podľa osobitného

zákona.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 215

(1)

Predstavenstvo je povinné do 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o uložení uznesení

valného zhromaždenia o znížení základného imania do zbierky listín oznámiť známym

veriteľom spoločnosti, ktorým vznikli pohľadávky voči spoločnosti pred zverejnením,

zníženie základného imania a jeho rozsah spolu s upovedomením o ich právach podľa

odseku 3.

(2)

Oznámenie podľa odseku 1 sa okrem toho zverejní najmenej dvakrát za sebou s aspoň

tridsaťdenným odstupom.

(3)

Veritelia spoločnosti, ktorí majú voči spoločnosti ku dňu zverejnenia oznámenia o uložení

uznesenia valného zhromaždenia o znížení základného imania do zbierky listín nesplatné

pohľadávky sú oprávnení požadovať do 90 dní odo dňa, keď dostali oznámenie o znížení

základného imania, inak do 90 dní odo dňa druhého zverejnenia, aby splnenie ich neuhradených

pohľadávok bolo dostatočným spôsobom zabezpečené. Toto právo nemá veriteľ, ktorého

pohľadávka je už primerane zabezpečená.

(4)

Ak medzi veriteľmi a spoločnosťou nedôjde k dohode o spôsobe zabezpečenia pohľadávky,

rozhodne o dostatočnom zabezpečení súd s ohľadom na druh a výšku pohľadávky.

(5)

Akcionárom nemožno poskytnúť plnenie z dôvodu zníženia základného imania pred uplynutím

lehôt podľa odseku 3, a ak všetkým oprávneným veriteľom spoločnosti, ktorí včas uplatnili

právo podľa odseku 3, neposkytlo sa dostatočné zabezpečenie a neskončili sa právoplatným

rozhodnutím súdne konania podľa odseku 4; ustanovenie

§ 216 ods. 3

tým nie je dotknuté.

(6)

Ak spoločnosť poskytne akcionárom plnenie v rozpore s ustanovením odseku 4, členovia

predstavenstva ručia spoločne a nerozdielne za záväzky spoločnosti voči veriteľom,

ktorých pohľadávky voči spoločnosti neboli zabezpečené v súlade s ustanovením odseku

3, ak ich nemožno uspokojiť z majetku spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 215a

(1)

Ustanovenia

§ 215

sa nemusia použiť, ak sa znižuje základné imanie znížením menovitej hodnoty akcií

výlučne na účel krytia strát, ktoré spoločnosť vykazuje. Tento účel zníženia základného

imania musí byť v uznesení valného zhromaždenia výslovne uvedený, inak je uznesenie

valného zhromaždenia neplatné.

(2)

Zdroje získané znížením základného imania podľa odseku 1 možno použiť iba v súlade

s účelom zníženia základného imania a nesmú sa použiť na plnenie akcionárom ani na

odpustenie povinnosti akcionárov splatiť nesplatenú časť emisného kurzu akcií.

(3)

Akcionári sú povinní vrátiť spoločnosti plnenie poskytnuté v rozpore s ustanovením

odseku 2; ustanovenie

§ 179 ods. 1

tým nie je dotknuté. Za splnenie tohto záväzku ručia členovia predstavenstva spoločne

a nerozdielne.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 215b

(1)

Ustanovenia

§ 215

sa nemusia použiť, ak sa znižuje základné imanie vzatím akcií z obehu a ak akcie,

ktorých emisný kurz bol úplne splatený,

a)

poskytnú akcionári na zníženie základného imania bezodplatne alebo

b)

budú vzaté z obehu za odplatu, ktorú možno uskutočniť len z čistého zisku podľa

§ 179 ods. 3 a 4

.

(2)

Ak sa znižuje základné imanie podľa odseku 1, musí sa o výšku menovitých hodnôt akcií

vzatých z obehu doplniť rezervný fond.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 215c

(1)

Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o znížení základného imania aj pod jeho minimálnu

výšku ustanovenú zákonom, ak súčasne rozhodne o jeho zvýšení na najmenej minimálnu

výšku ustanovenú zákonom; rozhodnutie o zvýšení základného imania pritom vychádza

z výšky základného imania zníženého podľa uznesenia valného zhromaždenia o znížení

základného imania.

(2)

Uznesenia valného zhromaždenia o znížení základného imania a o jeho zvýšení podľa

odseku 1 sa uložia do zbierky listín súčasne so zápisom zvýšenia základného imania

do obchodného registra. Do obchodného registra sa zapisuje len výška základného imania

podľa uznesenia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania; účinky zníženia

základného imania nastávajú súčasne s účinkami zvýšenia základného imania. Ustanovenie

§ 216 ods. 2

sa nepoužije.

(3)

Na zníženie a zvýšenie základného imania podľa odseku 1 sa inak použijú primerane

ustanovenia o znížení a zvýšení základného imania.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 216

(1)

K zníženiu základného imania dochádza odo dňa jeho zápisu do obchodného registra.

(2)

Pred zápisom zníženia základného imania do obchodného registra nemožno akcionárom

poskytnúť plnenie z dôvodu zníženia základného imania alebo z toho dôvodu odpustiť

alebo znížiť nesplatené časti menovitých hodnôt ich akcií.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 217

Rezervný fond

(1)

Spoločnosť vytvára pri svojom vzniku rezervný fond vo výške najmenej 10 % základného

imania. Tento fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej

však vo výške 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke, až do

dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20

% základného imania.

(2)

O použití rezervného fondu rozhoduje predstavenstvo, ak stanovy neurčujú inak.

(3)

Ak sa rezervný fond vytvára splácaním vyššej sumy, než zodpovedá upísanej menovitej

hodnote akcií (emisné ážio), a platená suma nestačí na zaplatenie menovitej hodnoty

akcií i emisného ážia, započítava sa najprv na plnenie povinnosti zaplatiť emisné

ážio.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 217a

Kapitálový fond z príspevkov

(1)

Spoločnosť môže vytvoriť kapitálový fond z príspevkov akcionárov. Vytvorenie kapitálového

fondu z príspevkov akcionárov musí byť upravené v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách.

Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov akcionárov pri vzniku spoločnosti,

musia ho schváliť zakladatelia. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov

akcionárov za trvania spoločnosti, musí ho schváliť valné zhromaždenie. Na splatenie

príspevku akcionára do kapitálového fondu sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch

a za kapitálový fond sa považujú okamihom splatenia.

(2)

Ak osobitný predpis neustanovuje inak, splatený kapitálový fond z príspevkov akcionárov

možno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov alebo na zvýšenie základného imania,

ak tak ustanovuje zakladateľská zmluva alebo stanovy, a to na základe rozhodnutia

valného zhromaždenia. Kapitálový fond z príspevkov akcionárov nemožno použiť na prerozdelenie

medzi akcionárov, ak je spoločnosť v kríze alebo ak by sa v dôsledku prerozdelenia

kapitálového fondu z príspevkov akcionárov dostala do krízy.

(3)

Ak sa má splatený kapitálový fond z príspevkov akcionárov použiť na prerozdelenie

medzi akcionárov, najneskôr 60 dní vopred sa musí zverejniť oznámenie o výške jeho

prerozdelenia. Ustanovenie

§ 179 ods. 4

tým nie je dotknuté.

(4)

Na kapitálový fond z príspevkov akcionárov použitý na prerozdelenie akcionárom v

rozpore s týmto zákonom sa použije primerane ustanovenie

§ 67f ods. 2

a

3

. Akcionár nie je povinný vrátiť plnenie z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov

akcionárov, ak preukáže, že plnenie prijal dobromyseľne.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 218

O zrušení spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 219

(1)

Likvidátora vymenúva valné zhromaždenie.

(2)

Pokiaľ zo stanov nevyplýva niečo iné, môžu akcionári podľa

§ 181 ods. 1

požiadať s uvedením dôvodov súd, aby odvolal likvidátora vymenovaného valným zhromaždením

a nahradil ho inou osobou.

(3)

Likvidátora, ktorého nevymenoval súd, môže valné zhromaždenie odvolať a nahradiť

iným likvidátorom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220

(1)

Po uspokojení všetkých veriteľov sa likvidačný zostatok rozdelí medzi akcionárov

v pomere zodpovedajúcom menovitej hodnote ich akcií, pokiaľ zo stanov nevyplýva niečo

iné.

(2)

Ak akcie neboli úplne splatené, vyplatí sa akcionárom suma, ktorú splatili, a až

zvyšok sa rozdelí medzi akcionárov v pomere k výške menovitej hodnoty ich akcií.

(3)

Ak likvidačný zostatok nestačí na úhradu menovitej hodnoty akcií, delia sa akcionári

v pomere zodpovedajúcom splatenej menovitej hodnote ich akcií.

(4)

Právo na podiel na likvidačnom zostatku môže byť predmetom samostatného prevodu odo

dňa, ku ktorému bol schválený návrh na rozdelenie likvidačného zostatku.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220a

(1)

Ak spoločnosť vydala listinné akcie, likvidátor po schválení účtovnej závierky, konečnej

správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku vyzve akcionárov

spôsobom ustanoveným zákonom a určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia,

aby v ustanovenej lehote predložili akcie na zničenie. Predložením akcií vzniká akcionárovi

nárok na vyplatenie podielu na likvidačnom zostatku. Predložené akcie likvidátor zničí.

(2)

Ak akcionár listinné akcie na výzvu likvidátora nepredloží, likvidátor postupuje

primerane podľa

§ 214 ods. 2

a podiel na likvidačnom zostatku pripadajúci na akcie vyhlásené za neplatné uloží

do úschovy podľa osobitného zákona.

(3)

Ak spoločnosť vydala zaknihované akcie, likvidátor po schválení účtovnej závierky,

konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku

zabezpečí ich zrušenie v evidencii zaknihovaných cenných papierov ustanovenej osobitným

zákonom. Zrušením akcií v evidencii cenných papierov ustanovenej osobitným zákonom

vzniká akcionárovi nárok na vyplatenie podielu na likvidačnom zostatku.

(4)

Registrový súd vykoná výmaz spoločnosti z obchodného registra, iba ak sa preukáže,

že všetky listinné akcie spoločnosti boli zničené alebo vyhlásené za neplatné, alebo

všetky zaknihované akcie boli zrušené.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220b

(1)

Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním je akciová spoločnosť, ktorej základné

imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií bez menovitej hodnoty.

(2)

Hodnota základného imania akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním sa

rovná jej čistému obchodnému imaniu. Minimálna výška základného imania je 125 000

eur, ak osobitný predpis neustanoví inak. Stanovy môžu určiť vyššiu výšku minimálneho

základného imania. Do obchodného registra sa zapisuje hodnota minimálnej výšky základného

imania určená stanovami (ďalej len „zapisované základné imanie“); zapisované základné

imanie sa uvedie v stanovách namiesto základného imania.

(3)

Podiel akcionára na základnom imaní spoločnosti sa určí vynásobením hodnoty čistého

obchodného imania relatívnym podielom počtu akcií, ktorých je majiteľom, k celkovému

počtu vydaných akcií. Ak spoločnosť vytvára podfondy, podiel akcionára na podfonde

sa určí ako podiel počtu akcií, ktorých je majiteľom, k celkovému počtu vydaných akcií

podfondu. Ak osobitný predpis vyžaduje určenie podielu akcionára na základnom imaní,

pri akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním sa namiesto podielu na menovitej

hodnote základného imania alebo na menovitej hodnote vydaných akcií použije podiel

akcionára vypočítaný podľa prvej vety.

(4)

Obchodné meno akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním musí obsahovať

označenie „investičný fond s premenlivým základným imaním“.

(5)

Akciovú spoločnosť s premenlivým základným imaním možno založiť len na účely vykonávania

kolektívneho investovania podľa osobitného predpisu.

(6)

Akciovú spoločnosť s premenlivým základným imaním nemožno založiť na základe výzvy

na upisovanie akcií.

(7)

Ak osobitný predpis vyžaduje uvedenie menovitej hodnoty, pri akcii akciovej spoločnosti

s premenlivým základným imaním sa uvedie informácia o tom, že ide o akciu bez menovitej

hodnoty.

(8)

Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním nevytvára rezervný fond.

(9)

Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním, ktorej valné zhromaždenie rozhodlo

o tom, že s jej akciami sa prestane obchodovať na regulovanom trhu, nie je povinná

uskutočniť ponuku na prevzatie podľa osobitného predpisu.

(10)

Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním nesmie poskytovať plnenia uvedené

v

§ 196a

.

(11)

Ustanovenia

§ 157 ods. 1

a

2

,

§ 161a až 161d

a

161e

sa na akciovú spoločnosť s premenlivým základným imaním nepoužijú.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220c

(1)

S akciou akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním je spojené právo na

odkúpenie na účet spoločnosti za podmienok podľa osobitného predpisu. Akcia odkúpením

alebo iným nadobudnutím na účet akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním

zaniká.

(2)

Akcie akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním nad rámec zapisovaného

základného imania možno vydať len na základe verejnej výzvy na ich upisovanie, ak

osobitný predpis neustanovuje inak.

(3)

Akciu vydáva akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním za cenu určenú podľa

osobitného predpisu. Na vydávanie a odkupovanie akcií sa použijú ustanovenia osobitného

predpisu primerane.

(4)

Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním nesmie vydávať iné cenné papiere

ako akcie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220d

(1)

Na akciovú spoločnosť s premenlivým základným imaním sa ustanovenia

§ 202

a

210

použijú len na zvýšenie zapisovaného základného imania a na zvýšenie maximálneho

základného imania.

(2)

Maximálne základné imanie sa určí v stanovách uvedením najvyššieho počtu akcií, ktoré

môže spoločnosť vydať.

(3)

Zvýšenie základného imania v rozmedzí zapisovaného základného imania a maximálneho

základného imania sa vykonáva na základe žiadosti investora o vydanie akcie a je účinné

splatením emisného kurzu vydávanej akcie vypočítanej podľa osobitného predpisu.

(4)

Zvýšiť zapisované základné imanie možno, len ak výška zapisovaného základného imania

po tomto zvýšení nepresiahne 10 % hodnoty základného imania ku dňu rozhodnutia o zvýšení

zapisovaného základného imania. Zvýšenie zapisovaného základného imania podľa prvej

vety sa vykoná bez vydania nových akcií.

(5)

Pri rozhodnutí o zvýšení maximálneho základného imania sa ustanovenia

§ 204a

a

205

sa nepoužijú.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220e

(1)

Na akciovú spoločnosť s premenlivým základným imaním sa ustanovenie

§ 211

použije len na zníženie zapisovaného základného imania a na zníženie maximálneho

základného imania.

(2)

Zníženie základného imania v rozmedzí zapisovaného základného imania a maximálneho

základného imania sa vykonáva na základe žiadosti investora o odkúpenie akcie a je

účinné plným vyplatením ceny akcie vypočítanej podľa osobitného predpisu.

(3)

Pri znížení zapisovaného základného imania podľa odseku 1 sa ustanovenia

§ 213 až 215

sa nepoužijú.

(4)

Maximálne základné imanie nemožno znížiť pod aktuálnu úroveň základného imania ku

dňu rozhodnutia o znížení zapisovaného základného imania.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220ga

Významné obchodné transakcie

(1)

Významné obchodné transakcie verejnej akciovej spoločnosti musia byť schválené valným

zhromaždením. Ten, kto je účastníkom významnej obchodnej transakcie ako osoba spriaznená

s verejnou akciovou spoločnosťou, nezúčastňuje sa rokovania valného zhromaždenia ani

na ňom nemôže vykonávať hlasovacie práva.

(2)

Významnou obchodnou transakciou sa na účely odseku 1 rozumie plnenie alebo poskytnutie

zábezpeky na základe zmluvy, ak ide o plnenie alebo zábezpeku poskytnutú verejnou

akciovou spoločnosťou v prospech osoby spriaznenej s verejnou akciovou spoločnosťou

a hodnota plnenia alebo zábezpeky presahuje 10 % hodnoty základného imania verejnej

akciovej spoločnosti. Plnenia alebo poskytnuté zábezpeky v jednom účtovnom období

alebo v priebehu 12 mesiacov v prospech jednej spriaznenej osoby sa posudzujú ako

významná obchodná transakcia, ak ich hodnota v súhrne presahuje 10 % hodnoty základného

imania verejnej akciovej spoločnosti.

(3)

Na účely odseku 2 je osobou spriaznenou s verejnou akciovou spoločnosťou

a)

člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady

verejnej akciovej spoločnosti,

b)

fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má vo verejnej akciovej spoločnosti

kvalifikovanú účasť,

c)

štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo

člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d)

blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e)

iná právnická osoba, v ktorej má verejná akciová spoločnosť alebo niektorá z osôb

uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.

(4)

Kvalifikovanou účasťou sa na účely odseku 3 písm. b) a e) rozumie priamy alebo nepriamy

podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích

právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej

osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom

sa na účely tohto odseku rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických

osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220gb

Publicita významnej obchodnej transakcie

(1)

Spoločnosť je povinná uložiť oznámenie o významnej obchodnej transakcii spolu s jej

návrhom do zbierky listín. Oznámenie o uložení listiny v zbierke listín musí byť zverejnené

najneskôr v čase uzavretia významnej obchodnej transakcie. Povinnosť uložiť oznámenie

o významnej obchodnej transakcii spolu s jej návrhom do zbierky listín podľa prvej

vety môže spoločnosť splniť aj zverejnením oznámenia o významnej obchodnej transakcii

spolu s jej návrhom v Obchodnom vestníku; k zverejneniu musí dôjsť v lehote podľa

predchádzajúcej vety.

(2)

Oznámenie významnej obchodnej transakcie podľa odseku 1 obsahuje aspoň

a)

určenie povahy vzťahu s osobou spriaznenou s verejnou akciovou spoločnosťou, a to

najmenej odkazom na príslušné ustanovenie

§ 220ga ods. 3

,

b)

meno a priezvisko osoby spriaznenej s verejnou akciovou spoločnosťou, ak ide o fyzickú

osobu, názov alebo obchodné meno osoby spriaznenej s verejnou akciovou spoločnosťou,

ak ide o právnickú osobu,

c)

dátum uzavretia významnej obchodnej transakcie,

d)

hodnotu významnej obchodnej transakcie,

e)

uvedenie iných informácií potrebných na posúdenie toho, či je významná obchodná transakcia

spravodlivá a primeraná z pohľadu spoločnosti a akcionárov, ktorí nie sú osobou spriaznenou

s verejnou akciovou spoločnosťou, vrátane akcionárov podľa

§ 181 ods. 1

.

(3)

Ustanovenie odseku 1 sa použije rovnako aj na významnú obchodnú transakciu uzavretú

medzi osobou spriaznenou s verejnou akciovou spoločnosťou podľa

§ 220ga ods. 3

a inou právnickou osobou, v ktorej má verejná akciová spoločnosť kvalifikovanú účasť

podľa

§ 220ga ods. 4.

Ustanovenie

§ 220gc ods. 1

a

3

sa použije primerane aj na významné obchodné transakcie podľa predchádzajúcej vety.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220gc

(1)

Ustanovenia

§ 220ga

a

220gb

sa nepoužijú, ak ide o významné obchodné transakcie

a)

v rámci bežného obchodného styku a za bežných trhových podmienok, ktoré zohľadňujú

obvyklé podmienky na trhu, ako aj podmienky, za ktorých spoločnosť obvykle poskytuje

obdobné plnenia v bežnom obchodnom styku s inými osobami,

b)

uzavreté verejnou akciovou spoločnosťou, ktorá je bankou alebo zahraničnou bankou

na základe jej uložených opatrení na nápravu, nútenej správy a opatrení včasnej intervencie

podľa osobitného zákona,

c)

ktorých uzavretie bolo navrhnuté všetkým akcionárom spoločnosti ako osobám spriazneným

s verejnou akciovou spoločnosťou za rovnakých podmienok,

d)

poskytované ako odmena členom orgánov spoločnosti podľa

§ 201a ods. 2

,

e)

uzavreté s osobou spriaznenou s verejnou akciovou spoločnosťou, ktorá je spoločnosťou,

v ktorej má verejná akciová spoločnosť podiel alebo akcie, s ktorými sú spojené všetky

hlasovacie práva.

(2)

Pravidlá posudzovania významnej obchodnej transakcie ako transakcie podľa odseku

1 písm. a) je povinná prijať dozorná rada. Posúdenie, či významné obchodné transakcie

spĺňajú podmienky podľa odseku 1 písm. a), uskutočňuje dozorná rada v pravidelných

časových úsekoch, najmenej raz ročne. Druhá veta

§ 220ga ods. 1

sa použije primerane.

(3)

Ustanoveniami tohto oddielu nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu o zverejňovaní

dôverných informácií verejnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220gd

Hodnota významnej obchodnej transakcie, ktorá nespĺňa podmienky podľa

§ 220ga

a

220gb

, sa musí verejnej akciovej spoločnosti vrátiť podľa zásad o bezdôvodnom obohatení.

Členovia predstavenstva, ktorí vykonávali funkciu v čase jej uzavretia, ručia spoločne

a nerozdielne za jej vrátenie. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena

predstavenstva v období, v ktorom verejná akciová spoločnosť nárok na vrátenie plnenia

alebo poskytnutej zábezpeky neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím na

všetky okolnosti vedeli alebo vedieť mohli.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220ge

Na účely sprístupnenia informácií na jednotnom európskom mieste prístupu vytvorenom

a prevádzkovanom Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy)

predkladá Národnej banke Slovenska verejná akciová spoločnosť informácie podľa

§ 188 ods. 5

,

§ 201c

,

§ 201e ods. 5

a listiny uložené do zbierky listín podľa

§ 220gb ods. 1

a

3

súbežne pri ich uverejňovaní alebo uložení listiny do zbierky listín. Informácie

sa predkladajú spôsobom a vo forme podľa osobitného predpisu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220h

(1)

Jednoduchá spoločnosť na akcie je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté

na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Spoločnosť zodpovedá za porušenie

svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.

(2)

Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „jednoduchá spoločnosť na akcie“

alebo skratku „j. s. a.“.

(3)

Ak sa v tomto diele neustanovuje inak, použijú sa na jednoduchú spoločnosť na akcie

primerane ustanovenia piateho dielu tejto časti zákona o akciovej spoločnosti.

(4)

Ustanovenia

§ 155 ods. 1

,

5 a 6

,

§ 161d ods. 2

,

§ 178 ods. 7

,

§ 191

,

193

,

196

,

§ 200 ods. 1

druhej vety a tretej vety a

odseky 5 a 6

a osobitné ustanovenia o verejnej akciovej spoločnosti sa na jednoduchú spoločnosť

na akcie nepoužijú.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220i

Osobitné ustanovenia o akciách spoločnosti

(1)

Akcie spoločnosti môžu mať len zaknihovanú podobu a môžu znieť len na meno. S akciami

spoločnosti sú spojené práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov

spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti

s likvidáciou.

(2)

Zakladateľská listina, zakladateľská zmluva alebo stanovy spoločnosti môžu určiť,

že menovitá hodnota akcií sa vyjadruje v eurocentoch alebo v kombinácii eur a eurocentov.

(3)

Spoločnosť môže vydávať kmeňové akcie a akcie s osobitnými právami. Osobitné práva

môžu spočívať najmä v určení

a)

rozsahu nároku na podiel zo zisku alebo na likvidačnom zostatku inak ako pomerom

menovitej hodnoty akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov; rozsah nároku

môže byť určený najmä ako pevný, prednostný, podriadený,

b)

počtu hlasov akcionára inak ako pomerom menovitej hodnoty akcií k výške základného

imania,

c)

rozsahu práva na poskytovanie informácií o spoločnosti.

(4)

Ak spoločnosť vydá akcie s osobitnými právami, musia obsahovať označenie ich druhu,

ich počtu a odkaz na ustanovenie stanov, v ktorom sú upravené osobitné práva. Akcie,

s ktorými sú spojené rovnaké osobitné práva, tvoria jeden druh akcií. S akciami s

rovnakou menovitou hodnotou môžu byť spojené rôzne osobitné práva.

(5)

Spoločnosť môže vydávať akcie, s ktorými nie sú spojené hlasovacie práva, len ak

je aspoň s jednou akciou spoločnosti spojené hlasovacie právo.

(6)

Súd aj bez návrhu zruší spoločnosť a nariadi jej likvidáciu, ak spoločnosť nemá aspoň

jedného akcionára, ktorý je majiteľom akcie, s ktorou sú spojené hlasovacie práva,

alebo v spoločnosti nemožno hlasovacie práva vykonávať.

(7)

Ak sa podľa tohto zákona na valnom zhromaždení o určitej záležitosti vyžaduje hlasovanie

podľa druhu akcií, majiteľ akcií bez hlasovacieho práva je oprávnený o tejto záležitosti

na valnom zhromaždení hlasovať.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220j

Register akcionárov

Spoločnosť zabezpečuje vedenie registra akcionárov, ktorý nahrádza zoznam akcionárov

podľa tohto zákona a osobitných predpisov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220k

(1)

Stanovy môžu obmedziť alebo vylúčiť prevoditeľnosť akcií alebo niektorých druhov

akcií spoločnosti.

(2)

Ustanovenia stanov, týkajúce sa obmedzenia alebo vylúčenia prevoditeľnosti akcií

a podmienok odkúpenia týchto akcií spoločnosťou, sa môžu zmeniť iba so súhlasom dvojtretinovej

väčšiny hlasov akcionárov, ktorí sú majiteľmi týchto akcií.

(3)

Právny úkon, ktorým sa akcie previedli v rozpore s obmedzením alebo vylúčením podľa

odseku 1, je neplatný.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220l

Vylúčenie prevoditeľnosti akcií

(1)

Ak je prevoditeľnosť akcií alebo niektorého druhu akcií vylúčená, uplynutím štyroch

rokov od splatenia ich emisného kurzu vzniká akcionárovi právo požadovať odkúpenie

týchto akcií spoločnosťou. Stanovy môžu určiť kratšiu dobu.

(2)

Právo požadovať od spoločnosti odkúpenie akcií, ktorých prevoditeľnosť je vylúčená,

sa nepremlčuje.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220m

Obmedzenie prevoditeľnosti akcií

(1)

Ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií súhlasom spoločnosti, musia ustanoviť aj

dôvody, pre ktoré spoločnosť môže alebo musí odmietnuť udelenie súhlasu alebo je súhlas

povinná udeliť, a lehotu, do ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára

na udelenie súhlasu, a rozhodnutie oznámiť akcionárovi.

(2)

O udelení súhlasu na prevod akcií rozhoduje predstavenstvo, ak stanovy neurčujú,

že o ňom rozhoduje iný orgán spoločnosti. Ak stanovy určujú, že o udelení súhlasu

rozhoduje valné zhromaždenie, stanovy nemusia určiť dôvody, pre ktoré spoločnosť môže

alebo musí odmietnuť udelenie súhlasu alebo je súhlas povinná udeliť.

(3)

Ak príslušný orgán spoločnosti v lehote určenej stanovami nerozhodne o žiadosti akcionára

o udelenie súhlasu alebo neoznámi svoje rozhodnutie akcionárovi, platí, že bol súhlas

udelený.

(4)

Ak spoločnosť odmietla udeliť súhlas na prevod akcií a povinnosť odmietnuť súhlas

na prevod akcií nevyplývala zo stanov alebo zo zákona, vzniká akcionárovi právo požadovať

odkúpenie týchto akcií spoločnosťou. Právo na odkúpenie akcií môže akcionár uplatniť

do jedného mesiaca odo dňa oznámenia o odmietnutí udelenia súhlasu na prevod akcií

spoločnosťou akcionárovi, inak zaniká.

(5)

Ak spoločnosť odmietla udeliť súhlas na prevod akcií v rozpore so zákonom alebo so

stanovami, môže sa akcionár do jedného roka namiesto odkúpenia akcií domáhať voči

spoločnosti, aby prejav vôle spoločnosti bol nahradený súdnym rozhodnutím.

(6)

Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi porušením povinnosti udeliť

súhlas na prevod akcií. Ak stanovy neurčujú inak, nárok akcionára na náhradu škody

podľa predchádzajúcej vety nezaniká, ak akcionár uplatní právo podľa odseku 4 alebo

odseku 5.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220n

Odkúpenie akcií spoločnosťou

(1)

Ak akcionárovi vzniklo právo požadovať odkúpenie akcií spoločnosťou a akcionár o

odkúpenie akcií spoločnosť požiada, je spoločnosť povinná akcie za primeranú cenu

odkúpiť.

(2)

Podrobnosti o spôsobe určenia primeranej ceny a podmienky odkúpenia akcií spoločnosťou

určia stanovy.

(3)

Rozhodujúcim dňom na určenie primeranej ceny akcií je deň doručenia žiadosti akcionára

o udelenie súhlasu na prevod akcií, inak deň doručenia žiadosti akcionára o odkúpenie

akcií.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220o

Vylúčenie práva požadovať odkúpenie akcií spoločnosťou

(1)

Právo akcionára požadovať odkúpenie akcií spoločnosťou nemožno vykonať, ak

a)

vlastné imanie spoločnosti by v dôsledku odkúpenia akcií bolo nižšie ako hodnota

základného imania spolu s rezervným fondom (

§ 217

), prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa zákona alebo stanov

nesmú použiť na plnenie akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania,

ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného

zákona,

b)

spoločnosť je v kríze, úpadku alebo v dôsledku odkúpenia akcií by sa do krízy alebo

úpadku dostala,

c)

spoločnosť by v dôsledku odkúpenia akcií nemala aspoň jedného akcionára.

(2)

Pri odkúpení akcií v rozpore s odsekom 1 sa

§ 67k

použije primerane.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220p

Zriadenie niektorých práv k akciám s obmedzenou alebo vylúčenou prevoditeľnosťou

(1)

Ak je prevoditeľnosť akcií obmedzená, vyžaduje sa splnenie podmienok prevoditeľnosti

aj na zriadenie zmluvného záložného práva, predkupného práva, práva pridať sa k prevodu

akcií a práva požadovať prevod akcií.

(2)

Ak je prevoditeľnosť akcií podmienená súhlasom spoločnosti, na udelenie súhlasu na

zriadenie práv podľa odseku 1 platí

§ 220m

primerane. Ak bol súhlas spoločnosti udelený pri zriadení práv podľa odseku 1, pri

výkone týchto práv sa súhlas spoločnosti nevyžaduje.

(3)

Práva podľa odseku 1 možno zriadiť na akciách, ktorých prevoditeľnosť bola vylúčená,

ak vzniklo právo na odkúpenie akcií spoločnosťou podľa

§ 220l ods. 1

a ak na ich zriadenie spoločnosť udelila súhlas. Na udelenie súhlasu spoločnosti

platí

§ 220m

primerane.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220q

Smrť akcionára, konkurz na majetok akcionára a exekúcia postihujúca akcie s obmedzenou

alebo vylúčenou prevoditeľnosťou

(1)

Stanovy môžu dedenie akcií alebo niektorých druhov akcií vylúčiť, ak nejde o spoločnosť

s jediným akcionárom. Ak je dedenie vylúčené, smrťou akcionára prechádzajú akcie tohto

akcionára na spoločnosť.

(2)

Ak je prevoditeľnosť akcií vylúčená alebo podmienená súhlasom spoločnosti, vyhlásením

konkurzu na majetok akcionára alebo doručením exekučného príkazu spoločnosti postihujúceho

takéto akcie, prechádzajú akcie na spoločnosť.

(3)

Prechodom akcií na spoločnosť vzniká spoločnosti povinnosť zaplatiť primeranú hodnotu

akcií. Ustanovenie

§ 61 ods. 3

sa na splatnosť primeranej hodnoty akcií použije primerane.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220r

Osobitné ustanovenia týkajúce sa akcií pre zamestnancov a iné fyzické osoby vykonávajúce

činnosť pre spoločnosť

(1)

Spoločnosť môže upisovať akcie vytvárajúce jej základné imanie za podmienok ustanovených

zákonom, ak

a)

upisovanie akcií schváli valné zhromaždenie, ktoré zároveň určí podmienky, za ktorých

môže spoločnosť akcie vytvárajúce jej základné imanie upísať, najmä najvyššiu menovitú

hodnotu akcií, ktoré môže spoločnosť upísať, a lehotu, počas ktorej môže spoločnosť

akcie upísať, tá nesmie presiahnuť 18 mesiacov,

b)

akcie sú určené na prevod na zamestnancov spoločnosti a na iné fyzické osoby podnikajúce

na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe iného než živnostenského oprávnenia,

ktorých výsledky činnosti pre spoločnosť sú predmetom práv duševného vlastníctva;

akcie upísané spoločnosťou sa musia previesť do piatich rokov od ich upísania spoločnosťou,

c)

upísaním akcií neklesne vlastné imanie spoločnosti pod hodnotu základného imania

spolu s rezervným fondom (

§ 217

), prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou povinne podľa zákona, zníženú

o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach

uvedených v súvahe podľa osobitného zákona a

d)

súčet ich menovitých hodnôt nepresiahne 20 % základného imania spoločnosti.

(2)

Predstavenstvo je povinné zabezpečiť splnenie podmienok podľa ustanovení odseku 1

písm. b), c) a d).

(3)

Stanovy môžu určiť, že ustanovenie odseku 1 písm. a) sa nepoužije; v takom prípade

musia stanovy určiť podmienky, za ktorých môže spoločnosť akcie vytvárajúce jej základné

imanie upísať, najmä najvyššiu menovitú hodnotu akcií, ktoré môže spoločnosť upísať,

a lehotu nie dlhšiu ako 18 mesiacov, počas ktorej môže spoločnosť akcie upísať.

(4)

Prevod akcií upísaných spoločnosťou na iné osoby, ako podľa odseku 1 písm. b), je

možný iba za kúpnu cenu vo výške ich menovitej hodnoty, spolu s emisným ážiom, s dohodnutou

výhradou vlastníctva k akciám, inak je prevod neplatný.

(5)

Pri upísaní akcií vytvárajúcich základné imanie spoločnosti v rozpore s ustanoveniami

odsekov 1 a 3 sa ustanovenia

§ 161 ods. 2 až 5

použijú primerane.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220s

(1)

Stanovy môžu určiť, že ustanovenie

§ 161a ods. 2 písm. a)

sa nepoužije na nadobudnutie vlastných akcií spoločnosti na účel ich prevodu na osoby

uvedené v

§ 220r ods. 1 písm. b)

. Takto nadobudnuté akcie sa musia previesť do piatich rokov od ich nadobudnutia spoločnosťou.

(2)

Obmedzenie a vylúčenie prevoditeľnosti akcií na základe stanov sa nevzťahuje na nadobúdanie

vlastných akcií podľa odseku 1.

(3)

Stanovy môžu určiť, že ustanovenie

§ 161e ods. 7

sa primerane vzťahuje aj na fyzické osoby podľa

§ 220r ods. 1 písm. b)

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220t

(1)

Spoločnosť môže založiť jedna osoba alebo viacero osôb.

(2)

Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 1 euro.

(3)

Spoločnosť nemôže byť založená na základe výzvy na upisovanie akcií.

(4)

Pred vznikom spoločnosti musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatené

všetky vklady.

(5)

Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina sa musí vyhotoviť vo forme notárskej

zápisnice o právnom úkone.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220u

Zakladateľská zmluva

(1)

Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina musí obsahovať

a)

obchodné meno, sídlo a predmet podnikania (činnosti),

b)

navrhované základné imanie,

c)

počet akcií, ich menovitú hodnotu; ak sa majú vydať akcie rôznych druhov, ich názov,

d)

emisný kurz, za ktorý spoločnosť akcie vydáva,

e)

počet akcií, ktoré upisujú jednotliví zakladatelia,

f)

určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný

vklad započítava na plnenie emisného kurzu akcií, ktoré zakladateľ upísal, ak sa zakladateľ

zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad,

g)

určenie správcu vkladov podľa

§ 60 ods. 1

,

h)

rozhodnutie o založení spoločnosti,

i)

rozhodnutie o schválení stanov spoločnosti,

j)

rozhodnutie o členoch orgánov spoločnosti, ktorých je podľa stanov oprávnené voliť

valné zhromaždenie.

(2)

Súčasťou zakladateľskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny sú stanovy spoločnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220v

Stanovy

(1)

Ak spoločnosť vydáva akcie rôznych druhov, stanovy musia obsahovať okrem náležitostí

podľa

§ 173 ods. 1

aj označenie vydávaných druhov akcií, určenie obsahu práv spojených s jednotlivými

druhmi akcií a spôsob ich výkonu.

(2)

Obmedzenia výkonu hlasovacieho práva v stanovách sa musia vzťahovať v rovnakom rozsahu

na všetky akcie rovnakého druhu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220w

(1)

V dohode akcionárov podľa

§ 66c

(ďalej len „akcionárska zmluva“) môžu akcionári jednoduchej spoločnosti na akcie

dohodnúť právo

a)

pridať sa k prevodu akcií,

b)

požadovať prevod akcií,

c)

požadovať nadobudnutie akcií.

(2)

Podpisy na akcionárskej zmluve sa musia úradne osvedčiť. Akcionárska zmluva nenadobudne

účinnosť skôr ako dňom úradného osvedčenia pravosti podpisov zmluvných strán.

(3)

Právo pridať sa k prevodu akcií a právo požadovať prevod akcií môžu byť dohodnuté

aj ako práva, ktoré vznikajú registráciou podľa osobitného predpisu. V takom prípade

sa na ich zriadenie vyžaduje notárska zápisnica.

(4)

Právo pridať sa k prevodu akcií a právo požadovať prevod akcií, ktoré boli registrované

podľa osobitného predpisu, sa nepremlčujú a v rozsahu stanovenom týmto zákonom pôsobia

pri prevode akcií na základe zmluvy aj voči právnym nástupcom majiteľa akcií, s ktorými

je spojená povinnosť zodpovedajúca týmto právam; ak ich oprávnený nevykoná, zostávajú

mu zachované aj voči právnemu nástupcovi majiteľa akcií, s ktorými je spojená povinnosť

zodpovedajúca týmto právam.

(5)

S právami podľa odseku 1 možno nakladať len zároveň s dotknutými akciami.

(6)

S jednou akciou môže byť spojené len jedno predkupné právo, jedno právo pridať sa

k prevodu, jedno právo požadovať prevod a jedno právo požadovať nadobudnutie akcií.

Z jedného predkupného práva, jedného práva pridať sa k prevodu, jedného práva požadovať

prevod a jedného práva požadovať nadobudnutie akcií môže byť oprávnených viacero osôb.

Časti akcionárskej zmluvy, na ktorých základe má vzniknúť ďalšie právo v rozpore s

obmedzeniami podľa tohto odseku, sú neplatné.

(7)

Ak bolo na akcie, s ktorými je spojená povinnosť zodpovedajúca právu pridať sa k

prevodu akcií alebo právu požadovať prevod akcií, registrovanému podľa osobitného

predpisu, zriadené zmluvné záložné právo alebo takéto akcie sa stali predmetom zabezpečovacieho

prevodu práva s písomným súhlasom oprávneného akcionára, veriteľ môže vykonať tieto

zabezpečovacie práva bez ohľadu na existenciu povinnosti zodpovedajúcej takýmto právam.

Tieto práva prevodom na nadobúdateľa akcií na základe výkonu záložného práva alebo

zabezpečovacieho prevodu práva zanikajú.

(8)

Ustanovenia

§ 289 až 292

sa na ustanovenia akcionárskej zmluvy, ktoré upravujú práva podľa odseku 1, nepoužijú.

(9)

Právo pridať sa k prevodu akcií a právo požadovať prevod akcií, ktoré boli registrované

podľa osobitného predpisu, zanikajú

a)

ak sa vykonali,

b)

zánikom akcií, s ktorými sú spojené,

c)

uplynutím času, na ktorý boli zriadené,

d)

registráciou vzdania sa práva,

e)

registráciou dohody oprávneného a povinného,

f)

zmenou právnej formy spoločnosti,

g)

zlúčením alebo splynutím spoločnosti, ak právnym nástupcom nie je jednoduchá spoločnosť

na akcie,

h)

nadobudnutím akcií z konkurznej podstaty alebo v exekúcii,

i)

iným spôsobom uvedeným v zákone alebo dohodnutým v akcionárskej zmluve.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220x

Právo pridať sa k prevodu akcií

(1)

Právo pridať sa k prevodu akcií oprávňuje akcionára (oprávnený) previesť svoje akcie

zároveň s akciami iného akcionára (povinný).

(2)

Právu pridať sa k prevodu akcií zodpovedá povinnosť povinného, ktorý sa zaviazal,

že pri prevode svojich akcií na základe zmluvy umožní zároveň previesť akcie oprávneného

na tretiu osobu za rovnakých podmienok.

(3)

Dojednanie o práve pridať sa k prevodu akcií musí obsahovať

a)

určenie podmienok na jeho výkon,

b)

určenie rozsahu alebo spôsob určenia rozsahu, v akom ho oprávnený môže vykonať,

c)

lehotu alebo spôsob určenia lehoty, v ktorej ho možno po splnení podmienok podľa

písmena a) vykonať.

(4)

Povinný je pred prevodom svojich akcií na základe zmluvy povinný informovať tretiu

osobu o existencii a podmienkach práva pridať sa k prevodu akcií.

(5)

Ak bolo porušené právo pridať sa k prevodu akcií registrované podľa osobitného predpisu

a)

môže sa oprávnený domáhať, aby tretia osoba, ktorá nadobudla akcie povinného, nadobudla

dotknuté akcie oprávneného za podmienok, za ktorých nadobudla akcie od povinného,

b)

môže sa oprávnený domáhať, aby povinný nadobudol dotknuté akcie od oprávneného za

podmienok, za ktorých previedol svoje akcie na tretiu osobu,

c)

oprávnenému zostane právo pridať sa k prevodu akcií zachované, ak neuplatní práva

podľa písmen a) a b).

(6)

Ak ide o právo pridať sa k prevodu akcií, ktoré nebolo registrované podľa osobitného

predpisu, oprávnený má právo podľa odseku 5 písm. b).

(7)

Právo podľa odseku 5 písm. a) a b) a odseku 6 zanikne, ak ho oprávnený neuplatní

do jedného roka od prevodu akcií povinného na tretiu osobu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220y

Právo požadovať prevod akcií

(1)

Právo požadovať prevod akcií oprávňuje akcionára (oprávnený) požadovať od iného akcionára

(povinný), aby zároveň s prevodom akcií oprávneného previedol na tretiu osobu svoje

akcie.

(2)

Právu požadovať prevod akcií zodpovedá povinnosť povinného, ktorý sa zaviazal, že

zároveň s prevodom akcií oprávneného na základe zmluvy prevedie svoje akcie na tretiu

osobu za rovnakých podmienok.

(3)

Dojednanie o práve požadovať prevod akcií musí obsahovať

a)

určenie podmienok na jeho výkon a

b)

určenie rozsahu alebo spôsob určenia rozsahu, v akom ho oprávnený môže vykonať.

(4)

Ak sú splnené podmienky na výkon práva požadovať prevod akcií, ktoré bolo registrované

podľa osobitného predpisu, a kúpna cena pre povinného je zložená do notárskej úschovy

alebo je v prospech povinného otvorený neodvolateľný akreditív a splnenie týchto podmienok

osvedčil notár, oprávnený môže dotknuté akcie povinného previesť na tretiu osobu,

konajúc v mene a na účet povinného.

(5)

Ak bolo porušené právo požadovať prevod akcií, ktoré nebolo registrované podľa osobitného

predpisu,

a)

nadobúdateľ akcií sa môže domáhať, aby povinný na neho previedol dotknuté akcie v

súlade s právom požadovať prevod akcií, a to za podmienok, za ktorých nadobudol akcie

oprávneného, alebo

b)

nadobúdateľovi akcií zostane právo požadovať prevod akcií zachované.

(6)

Právo podľa odseku 5 písm. a) zanikne, ak ho nadobúdateľ akcií neuplatní do jedného

roka od prevodu akcií oprávneného.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220z

Právo požadovať nadobudnutie akcií

(1)

Právo požadovať nadobudnutie akcií oprávňuje akcionára (oprávnený) určiť cenu jednej

akcie a žiadať od iného akcionára (povinný), aby na neho previedol akcie za takto

určenú cenu. Za oprávneného sa považuje akcionár, ktorý ako prvý doručí svoj návrh

s určením ceny za jednu akciu inému akcionárovi.

(2)

Ak povinný predložený návrh oprávneného neprijme v lehote a spôsobom určeným v akcionárskej

zmluve, platí, že je za rovnakých podmienok povinný nadobudnúť akcie od oprávneného.

(3)

Dojednanie o práve požadovať nadobudnutie akcií musí obsahovať určenie podmienok

na jeho výkon.

(4)

Ak povinný v súlade s podmienkami výkonu práva požadovať nadobudnutie akcií neuzavrie

zmluvu o nadobudnutí akcií oprávneného, možno sa do jedného roka domáhať na súde,

aby prejav vôle povinného bol nahradený súdnym rozhodnutím.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220za

(1)

O záležitostiach, ktoré neboli zaradené do navrhovaného programu rokovania valného

zhromaždenia, možno rozhodnúť len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti,

ktorí sú oprávnení hlasovať.

(2)

Na rozhodnutie valného zhromaždenia o zmene práv spojených s niektorým druhom akcií

a o obmedzení prevoditeľnosti akcií sa vyžaduje súhlas najmenej dvojtretinovej väčšiny

hlasov akcionárov, ktorí vlastnia tieto akcie. Pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia

musí byť úradne osvedčená.

(3)

Na schválenie rozhodnutia valného zhromaždenia o zmene stanov, zvýšení alebo znížení

základného imania, o poverení predstavenstva na zvýšenie základného imania podľa

§ 210

, vydaní prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, zrušení spoločnosti

je potrebná najmenej dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov. Pravosť podpisu

predsedu valného zhromaždenia musí byť úradne osvedčená.

(4)

Ak tento zákon vyžaduje pri rozhodnutiach valného zhromaždenia úradné osvedčenie

pravosti podpisu predsedu valného zhromaždenia, rozhodnutie jediného akcionára urobené

pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať úradné osvedčenie pravosti podpisu

jediného akcionára; ustanovenie

§ 190

platí primerane.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220zb

(1)

Stanovy môžu určiť, že akcionári môžu prijať rozhodnutia aj mimo valného zhromaždenia,

a to na základe návrhu rozhodnutia, ktoré všetkým akcionárom zašle predstavenstvo.

(2)

Návrh rozhodnutia podľa odseku 1 obsahuje

a)

znenie navrhovaného rozhodnutia a odôvodnenie návrhu,

b)

lehotu na doručenie vyjadrenia akcionára, ktorá je 30 dní, ak stanovy neurčujú inak;

lehota začína plynúť oznámením návrhu rozhodnutia akcionárovi spôsobom určeným v stanovách,

inak doručením,

c)

podklady potrebné na schválenie rozhodnutia,

d)

ďalšie informácie a prílohy podľa stanov.

(3)

Ak akcionár v lehote podľa odseku 2 písm. b) nedoručí súhlas s návrhom rozhodnutia,

platí, že s návrhom rozhodnutia nesúhlasí.

(4)

Predstavenstvo oznámi výsledky hlasovania do 15 dní od uplynutia lehoty podľa odseku

2 písm. b), ak stanovy neurčujú kratšiu lehotu.

(5)

Väčšina, ktorou sa prijíma navrhované rozhodnutie, sa počíta z celkového počtu hlasov

prislúchajúcich všetkým akcionárom.

(6)

Ak tento zákon vyžaduje pri rozhodnutiach valného zhromaždenia úradné osvedčenie

pravosti podpisu predsedu valného zhromaždenia, úradne sa osvedčí pravosť podpisov

členov predstavenstva.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220zc

Predstavenstvo

(1)

Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti

a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti,

ak nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia

alebo iného orgánu spoločnosti. Ak stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene

spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva a spôsob, akým konajú

v mene spoločnosti, sa zapisuje do obchodného registra. Ak môžu v mene spoločnosti

konať len niektorí z nich, uvedie sa to v obchodnom registri.

(2)

Stanovy môžu určiť, že

a)

funkčné obdobie členov predstavenstva nie je obmedzené,

b)

dohody medzi členom predstavenstva a spoločnosťou podliehajú súhlasu valného zhromaždenia,

dozornej rady alebo iného orgánu spoločnosti.

(3)

Ak predstavenstvo zistí, že strata spoločnosti presiahla hodnotu jednej tretiny základného

imania alebo to možno predpokladať, bez zbytočného odkladu o tom informuje akcionárov.

(4)

Ak spoločnosť nezriadila dozornú radu, majú akcionári právo nad rámec práva požadovať

informácie a vysvetlenia podľa

§ 180 ods. 1

, ako aj právo písomne požadovať od predstavenstva informácie o záležitostiach spoločnosti.

Ak predstavenstvo odmietne poskytnúť informáciu, rozhodne súd na základe návrhu akcionára

o tom, či je spoločnosť povinná požadovanú informáciu poskytnúť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220zd

Členovia predstavenstva sú povinní písomne informovať spoločnosť, ak budú

a)

vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou

činnosťou spoločnosti,

b)

sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,

c)

zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením,

d)

vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu

inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o spoločnosť, na

ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, ktorej štatutárneho orgánu je členom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220ze

Dozorná rada

(1)

Stanovy môžu určiť, že sa zriaďuje dozorná rada spoločnosti, ktorá dohliada na výkon

pôsobnosti predstavenstva a na uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti.

Členov dozornej rady volí a odvoláva valné zhromaždenie spoločnosti.

(2)

Pre členov dozornej rady sa ustanovenie

§ 220zc ods. 2 písm. b)

použije rovnako.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220zf

(1)

Zvýšenie základného imania upísaním nových akcií na základe verejnej výzvy sa nepripúšťa.

(2)

Stanovy môžu určiť, že ustanovenie

§ 202 ods. 1

prvej a druhej vety sa nepoužijú. V takom prípade sa na zvýšenie základného imania

vyžaduje dvojtretinová väčšina všetkých akcionárov bez ohľadu na druh akcií.

(3)

Stanovy môžu obmedziť alebo vylúčiť právo majiteľov akcií alebo niektorých druhov

akcií na prednostné upisovanie akcií na zvýšenie základného imania.

(4)

Ak sa majú akcie vydať osobám podľa

§ 220r ods. 1 písm. b)

, ustanovenia

§ 203 ods. 1

druhej vety,

§ 204 ods. 1

a

§ 204a ods. 7

sa použijú primerane.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220zg

Stanovy môžu určiť, že ustanovenie

§ 211 ods. 1

sa nepoužije. V tomto prípade sa na prijatie rozhodnutia o znížení základného imania

vyžaduje dvojtretinová väčšina všetkých akcionárov bez ohľadu na druh akcií.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 220zh

(1)

Okrem prípadov uvedených v

§ 68

sa spoločnosť zrušuje

a)

rozhodnutím súdu podľa ustanovenia odseku 2,

b)

z dôvodov uvedených v zakladateľskej listine, zakladateľskej zmluve alebo v stanovách.

(2)

Akcionári, a ak to ustanovuje zakladateľská listina, zakladateľská zmluva alebo stanovy,

aj členovia predstavenstva, sa môžu na súde domáhať zrušenia spoločnosti z dôvodov

a za podmienok ustanovených v zákone, zakladateľskej listine, zakladateľskej zmluve,

alebo v stanovách.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 221

(1)

Družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania

alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.

(2)

Obchodné meno družstva musí obsahovať označenie „družstvo“.

(3)

Družstvo musí mať najmenej päť členov; to neplatí, ak sú jeho členmi aspoň dve právnické

osoby. Na trvanie družstva nemá vplyv pristúpenie ďalších členov alebo zánik členstva

doterajších členov, ak družstvo spĺňa podmienky predchádzajúcej vety.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 222

(1)

Družstvo je právnickou osobou. Za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojím

majetkom.

(2)

Členovia neručia za záväzky družstva. Stanovy môžu určiť, že členovia družstva alebo

niektorí z nich majú na základe rozhodnutia členskej schôdze voči družstvu do určitej

výšky uhradzovacie povinnosti presahujúce členský vklad na krytie strát družstva.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 223

(1)

Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali

členovia družstva.

(2)

Členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve. Jeho výška sa určuje podľa

pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak stanovy neurčujú inak. Každý

člen môže mať v družstve len jeden členský podiel. Výška členského vkladu sa môže

pre jednotlivých členov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom,

ak zákon neustanovuje inak. Celkový súčet menovitých hodnôt členských vkladov do družstva

sa musí rovnať menovitej hodnote základného imania družstva.

(3)

Stanovy určujú výšku základného imania družstva, ktoré sa zapisuje do obchodného

registra (zapisované základné imanie). Zapisované základné imanie musí byť najmenej

1 250 eur.

(4)

Podmienkou vzniku členstva je splatenie členského vkladu určeného stanovami (základný

členský vklad) alebo v stanovách určenej časti základného členského vkladu (vstupný

vklad). Stanovy môžu určiť odlišnú výšku základného členského vkladu alebo vstupného

vkladu pre fyzické osoby a pre právnické osoby.

(5)

Členovia družstva sa môžu zaviazať, pokiaľ to stanovy pripúšťajú, k ďalšiemu členskému

vkladu a k ďalšej majetkovej účasti na podnikaní družstva za podmienok určených stanovami.

(6)

Nepeňažné vklady sa ocenia spôsobom určeným stanovami alebo pri založení družstva

dohodnutým všetkými členmi. Ak sú predmetom nepeňažného vkladu podielnické listy vydané

družstvom podľa osobitného zákona, započítajú sa členovi na vklad v ich menovitej

hodnote. Ustanovenie

§ 59 ods. 3 druhá veta

sa v tom prípade neuplatní.

(7)

Člen je povinný splatiť členský vklad presahujúci vstupný vklad do troch rokov, ak

stanovy neurčia kratšiu lehotu. Stanovy môžu určiť, že členovia sú povinní, ak to

vyžaduje strata družstva, splatiť na základe rozhodnutia členskej schôdze nesplatenú

časť členského vkladu ešte pred dobou jej splatnosti.

(8)

Družstvo nesmie vrátiť svojim členom členské vklady ani vyplácať úroky z členských

vkladov, ak zákon neustanovuje inak.

(9)

Stanovy družstva alebo členská schôdza môže poveriť predstavenstvo, aby rozhodlo

o zvýšení základného imania družstva do určitej výšky z čistého zisku alebo z iných

zdrojov vlastného imania družstva, ktoré nie sú účelovo viazané v nedeliteľnom fonde

alebo v iných fondoch družstva. Na zvýšení sa podieľajú členovia družstva podľa výšky

ich doterajších vkladov, ak stanovy neurčujú iný spôsob zvýšenia podielu členov na

základnom imaní družstva. Ak je to nevyhnutné na krytie straty družstva, ktorú nemožno

kryť z iných zdrojov vlastného imania, členská schôdza môže rozhodnúť o znížení základného

imania a o pomernom znížení členských vkladov členov družstva.

(10)

V prípade smrti fyzickej osoby, ktorá je členom družstva, družstvo zníži základné

imanie o vklad tohto člena, ak členstvo neprešlo na dediča, prípadne na inú právnickú

osobu alebo fyzickú osobu. Pri zániku právnickej osoby, ktorá je členom družstva,

družstvo zníži základné imanie o vklad tohto člena, ak členstvo neprešlo na inú fyzickú

osobu alebo právnickú osobu.

(11)

Družstvo zníži základné imanie o členské vklady, ktoré spočívali v majetkových právach

alebo v iných peniazmi oceniteľných hodnotách, ak člen na požiadanie družstva nepreukázal,

že ich nadobudol v súlade s právnym poriadkom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 224

Založenie družstva

(1)

Na založenie družstva sa vyžaduje konanie ustanovujúcej schôdze družstva.

(2)

Ustanovujúca schôdza družstva

a)

určuje zapisované základné imanie,

b)

schvaľuje stanovy,

c)

volí predstavenstvo a kontrolnú komisiu.

(3)

Na ustanovujúcej schôdzi družstva sú oprávnené hlasovať osoby, ktoré podali prihlášku

do družstva. Pred rozhodovaním o veciach uvedených v odseku 2 zvolí ustanovujúca členská

schôdza svojho predsedajúceho. Do jeho zvolenia vedie schôdzu zvolávateľ.

(4)

Ustanovujúca schôdza družstva volí a prijíma uznesenie väčšinou prítomných. Uchádzač

o členstvo môže vziať svoju prihlášku späť ihneď po hlasovaní o stanovách, ak hlasoval

proti ich prijatiu.

(5)

Ustanovujúca schôdza družstva vedie k jeho založeniu, ak sa na nej uchádzači o členstvo

zaviazali k členským vkladom dosahujúcim určenú sumu zapisovaného základného imania.

Základný členský alebo vstupný vklad sa musí splatiť do 15 dní od konania ustanovujúcej

schôdze družstva určenému členovi predstavenstva spôsobom určeným členskou schôdzou.

(6)

Priebeh ustanovujúcej schôdze družstva sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorá obsahuje

aj zoznam členov a výšku jednotlivých členských vkladov, ku ktorým sa na schôdzi družstva

zaviazali. Prílohu zápisnice tvoria stanovy v schválenom znení.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 225

(1)

Družstvo vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Pred podaním návrhu na tento

zápis musí byť splatená aspoň polovica zapisovaného základného imania.

(2)

Návrh na zápis je povinné podať predstavenstvo. Návrh na zápis podpisujú všetci členovia

predstavenstva.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 226

(1)

Stanovy družstva musia obsahovať

a)

obchodné meno a sídlo družstva,

b)

predmet podnikania (činnosti),

c)

vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov k družstvu a družstva k členom,

d)

výšku základného členského vkladu, prípadne aj výšku vstupného vkladu, spôsob splácania

členských vkladov a vyporiadanie členského podielu pri zániku členstva,

e)

orgány družstva a počet ich členov, dĺžku ich funkčného obdobia, spôsob ustanovovania,

pôsobnosť a spôsob ich zvolávania a rokovania,

f)

spôsob použitia zisku a úhrady prípadnej straty,

g)

tvorbu a použitie nedeliteľného fondu,

h)

ďalšie ustanovenia, ak to vyplýva z tohto zákona.

(2)

Ak podľa stanov je podmienkou členstva tiež pracovný vzťah člena k družstvu, môžu

stanovy obsahovať úpravu tohto vzťahu. Táto úprava nesmie odporovať pracovnoprávnym

predpisom, ibaže úprava je pre člena výhodnejšia. Ak nie je osobitná úprava v stanovách,

platia pracovnoprávne predpisy.

(3)

O zmene stanov rozhoduje členská schôdza, ak zákon neustanovuje inak.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 227

(1)

Členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby. Ak podľa stanov je členstvo podmienené

pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická osoba, ktorá skončila povinnú

školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku.

(2)

Po splnení podmienok vyplývajúcich zo zákona a stanov vzniká členstvo

a)

pri založení družstva dňom vzniku družstva,

b)

za trvania družstva prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky,

c)

prevodom členstva alebo

d)

iným spôsobom ustanoveným zákonom.

(3)

Ak podľa stanov je podmienkou členstva pracovný vzťah člena k družstvu a ak zo stanov

nevyplýva niečo iné, vzniká členstvo dňom, ktorý sa dojednal ako deň vzniku pracovného

vzťahu, a zaniká dňom zániku pracovného vzťahu člena k družstvu.

(4)

Členstvo nevzniká pred zaplatením vstupného vkladu.

(5)

Podrobnejšiu úpravu členstva, jeho vzniku a zániku upravujú stanovy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 228

Družstvo vedie zoznam všetkých svojich členov. Do zoznamu sa zapisuje okrem názvu

a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby ako člena aj výška jej

členského vkladu a výška, v ktorej bol splatený. Do zoznamu sa bez zbytočného odkladu

vyznačia všetky zmeny evidovaných skutočností. Predstavenstvo umožní každému, kto

osvedčí právny záujem, aby do zoznamu nahliadol. Člen družstva má právo do zoznamu

nahliadať a družstvo je povinné na žiadosť člena vydať mu osvedčenie o členstve a

o obsahu jeho zápisu v zozname.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 229

(1)

Členské práva a povinnosti môže člen previesť na iného člena družstva, pokiaľ to

stanovy nevylučujú. Dohoda o prevode členských práv a povinností na inú osobu podlieha

súhlasu predstavenstva. Stanovy môžu určiť dôvody, ktoré prevod vylučujú. Proti zamietavému

rozhodnutiu sa môže člen odvolať na členskú schôdzu. Rozhodnutím predstavenstva alebo

členskej schôdze o schválení dohody o prevode členských práv a povinností sa stáva

nadobúdateľ členských práv a povinností členom družstva v rozsahu práv a povinností

prevádzajúceho člena.

(2)

Stanovy môžu určiť prípady, keď predstavenstvo nesmie odmietnuť súhlas s prevodom

členských práv a povinností alebo sa nevyžaduje súhlas predstavenstva.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 230

Prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody

nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom

prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva

príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky

ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane

písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa

členstva.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 231

(1)

Členstvo zaniká písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením, vyhlásením konkurzu na majetok

člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena alebo

zánikom družstva.

(2)

Vystúpením zaniká členstvo v čase určenom stanovami, najdlhšie však uplynutím šiestich

mesiacov odo dňa, keď člen písomne oznámil vystúpenie predstavenstvu družstva.

(3)

Člen môže byť vylúčený, ak opätovne a napriek výstrahe porušuje členské povinnosti,

alebo z iných dôležitých dôvodov uvedených v stanovách. Fyzická osoba môže byť vylúčená

tiež, ak bola právoplatne odsúdená pre úmyselný trestný čin, ktorý spáchala proti

družstvu alebo členovi družstva. O vylúčení, ktoré sa musí členovi písomne oznámiť,

rozhoduje, pokiaľ stanovy neurčujú inak, predstavenstvo. Proti rozhodnutiu o vylúčení

má právo podať člen odvolanie na členskú schôdzu.

(4)

Súd na návrh člena, ktorého sa rozhodnutie týka, vyhlási rozhodnutie členskej schôdze

o vylúčení za neplatné, ak je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 232

(1)

Členstvo fyzickej osoby zaniká smrťou. Dedič členských práv a povinností poručiteľa

môže požiadať družstvo o členstvo. Zákon alebo stanovy môžu určiť, kedy predstavenstvo

nesmie dedičovo členstvo odmietnuť alebo kedy sa nevyžaduje súhlas predstavenstva

s nadobudnutím členských práv a povinností dedičom.

(2)

Súhlas predstavenstva sa nevyžaduje, ak dedič nadobudol práva a povinnosti spojené

s členstvom v bytovom družstve.

(3)

Dedič, ktorý sa nestal členom, má nárok na vyrovnací podiel člena, ktorého členstvo

zaniklo.

(4)

Členstvo právnickej osoby v družstve zaniká jej vstupom do likvidácie alebo vyhlásením

konkurzu, prípadne jej zánikom. Ak má právnická osoba právneho nástupcu, vstupuje

nástupca do všetkých doterajších jej členských práv a povinností.

(5)

Ak bol konkurz na majetok člena, ktorého účasť v družstve zanikla podľa odseku 4,

právoplatným rozhodnutím súdu zrušený z iných dôvodov ako po splnení rozvrhového uznesenia

alebo pre nedostatok majetku, účasť člena v družstve sa obnovuje; ak družstvo už vyplatilo

vyrovnací podiel, má nárok na jeho vrátenie. To platí primerane aj vtedy, ak bola

právoplatným rozhodnutím súdu zastavená exekúcia podľa osobitného zákona.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 233

(1)

Pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel.

(2)

Vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného

počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých

členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.

(3)

Pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva

podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza

účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu

sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov,

aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším

ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.

(4)

Právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia

riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému

obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná

závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená.

Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva.

(5)

Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 234

(1)

Vyrovnací podiel sa uhrádza v peniazoch, ak zákon alebo stanovy neurčujú iný spôsob

vyrovnania. Stanovy môžu určiť, že v prípadoch, keď členský vklad spočíval úplne alebo

sčasti v prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na družstvo, môže člen žiadať

vyporiadanie vrátením tejto nehnuteľnosti, a to v hodnote, ktorá je evidovaná v majetku

družstva v čase zániku jeho členstva. Ak je výška vyrovnacieho podielu menšia, než

je hodnota vrátenej nehnuteľnosti, je nadobúdajúci člen povinný uhradiť družstvu rozdiel

v peniazoch. Stanovy môžu určiť, že obdobne sa postupuje aj v prípade, keď spočíval

členský vklad v poskytnutí iného vecného plnenia. Družstvo zodpovedá členovi, ak nakladá

s majetkom družstva spôsobom, ktorý by toto vrátenie znemožňoval.

(2)

Nárok podľa odseku 1 na vrátenie poľnohospodárskej pôdy vloženej do družstva má člen

aj v prípade, že tento nárok stanovy neurčujú.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 235

Nedeliteľný fond

(1)

Družstvo je povinné pri svojom vzniku zriadiť nedeliteľný fond najmenej vo výške

10 % zapisovaného základného imania. Tento fond družstvo dopĺňa najmenej o 10 % ročného

čistého zisku, a to až do doby, než výška nedeliteľného fondu dosiahne sumu rovnajúcu

sa polovici zapisovaného základného imania družstva. Stanovy môžu určiť, že sa vytvára

vyšší nedeliteľný fond alebo ďalšie zabezpečovacie fondy.

(2)

Nedeliteľný fond sa nesmie použiť za trvania družstva na rozdelenie medzi členov.

Nedeliteľný fond možno použiť v rozsahu, v ktorom sa podľa tohto zákona vytvára povinne,

iba na hospodárske účely určené stanovami družstva, na prekonanie nepriaznivého priebehu

hospodárenia družstva alebo na krytie strát družstva, ak osobitný zákon neustanovuje

inak. O použití nedeliteľného fondu rozhoduje predstavenstvo družstva.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 236

Rozdelenie zisku

(1)

Na určení zisku, ktorý sa má rozdeliť medzi členov, sa uznáša členská schôdza pri

prerokovaní individuálnej účtovnej závierky.

(2)

Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, určí sa podiel člena na zisku určenom na rozdelenie

medzi členov pomerom výšky jeho splateného vkladu k splateným vkladom všetkých členov;

u členov, ktorých členstvo v rozhodnom roku trvalo len časť roka, sa tento podiel

pomerne kráti.

(3)

Stanovy družstva alebo uznesenie členskej schôdze, ak to stanovy pripúšťajú, môžu

určiť iný spôsob vymedzenia podielu člena na zisku, ktorý sa má rozdeliť medzi členov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 237

Orgánmi družstva sú

a)

členská schôdza,

b)

predstavenstvo,

c)

kontrolná komisia,

d)

ďalšie orgány družstva podľa stanov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 238

(1)

Do orgánov družstva môžu byť volení len členovia družstva starší ako 18 rokov a zástupcovia

právnických osôb, ktoré sú členmi družstva.

(2)

Ak je členom družstva právnická osoba, je povinná splnomocniť fyzickú osobu konať

za ňu v orgáne družstva.

(3)

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vyžaduje sa na platnosť uznesenia členskej

schôdze, predstavenstva a kontrolnej komisie ich riadne zvolanie, prítomnosť nadpolovičnej

väčšiny členov a súhlas väčšiny hlasov prítomných členov. Tento zákon alebo stanovy

určujú, pre ktoré uznesenia je potrebný súhlas kvalifikovanej väčšiny.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 239

(1)

Najvyšším orgánom družstva je schôdza členov družstva (ďalej len „členská schôdza“).

(2)

Členská schôdza sa schádza v lehotách určených stanovami, najmenej raz za rok. Zvolanie

členskej schôdze sa musí členom oznámiť spôsobom určeným stanovami.

(3)

Členská schôdza sa musí zvolať, ak o to požiada písomne aspoň jedna tretina všetkých

členov družstva, kontrolná komisia, ako aj v ďalších prípadoch, ak tak určujú stanovy.

(4)

Do pôsobnosti členskej schôdze patrí

a)

zmena stanov, ak zákon neustanovuje inak,

b)

voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie,

c)

schvaľovať riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú

závierku,

d)

rozhodovať o rozdelení a použití zisku, prípadne spôsobe úhrady straty,

e)

rozhodovať o zvýšení alebo znížení zapisovaného základného imania,

f)

rozhodovať o základných otázkach koncepcie rozvoja družstva,

g)

rozhodovať o splynutí, zlúčení, rozdelení a o inom zrušení družstva alebo zmene právnej

formy.

(5)

Členská schôdza rozhoduje o ďalších záležitostiach týkajúcich sa družstva a jeho

činnosti, pokiaľ tak ustanovuje tento zákon, stanovy, prípadne pokiaľ si rozhodovanie

o niektorej veci vyhradila.

(6)

Stanovy družstva môžu určiť, že členské schôdze sa budú konať formou čiastkových

schôdzí. Pri rozhodovaní sa sčítajú hlasy odovzdané na všetkých čiastkových členských

schôdzach. Čiastkové členské schôdze nemôžu rozhodovať o zrušení družstva, zmene právnej

formy družstva a v ďalších prípadoch, ak tak určujú stanovy.

(7)

Ak s ohľadom na rozsah družstva nie je dobre možné zvolávať členskú schôdzu, môžu

stanovy určiť, že v rozsahu nimi určenom plní pôsobnosť členskej schôdze zhromaždenie

delegátov. Každý z delegátov sa volí rovnakým počtom hlasov. Stanovy môžu určiť odchýlky,

pokiaľ sú potrebné vzhľadom na organizačné usporiadanie družstva.

(8)

Ak členská schôdza nie je schopná uznášať sa, zvolá predstavenstvo náhradnú členskú

schôdzu tak, aby sa konala do troch týždňov odo dňa, keď sa mala konať členská schôdza

pôvodne zvolaná. Náhradná členská schôdza musí mať nezmenený program rokovania a je

schopná uznášať sa bez ohľadu na ustanovenie

§ 238 ods. 3

. Obdobne sa postupuje pri čiastkových členských schôdzach a pri schôdzach delegátov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 240

(1)

Pri hlasovaní má každý člen jeden hlas, pokiaľ stanovy neurčujú inak. Stanovy nemôžu

určiť inak, ak ide o rozhodovanie podľa

§ 239 ods. 4 písm. g)

alebo rozhodovanie o zrušení družstva s likvidáciou.

(2)

Ak to stanovy pripúšťajú, môže člen družstva splnomocniť iného člena družstva, aby

ho na členskej schôdzi zastupoval. Tým nie sú dotknuté predpisy o zastúpení zo zákona

alebo na základe súdneho rozhodnutia.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 241

(1)

O každej členskej schôdzi sa vyhotovuje zápisnica, ktorá musí obsahovať

a)

dátum a miesto konania schôdze,

b)

prijaté uznesenia,

c)

výsledky hlasovania,

d)

neprijaté námietky členov, ktorí požiadali o ich zaprotokolovanie.

(2)

Prílohu zápisnice tvorí zoznam účastníkov schôdze, pozvánka na ňu a podklady, ktoré

boli predložené k prerokúvaným bodom.

(3)

Každý člen má právo vyžiadať si zápisnicu a jej prílohy na nahliadnutie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 242

Na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ uznesenie

je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu môže člen podať,

ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala,

alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze.

Návrh možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie

námietky, alebo od oznámenia námietky predstavenstvu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 243

Predstavenstvo

(1)

Predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva,

ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu.

(2)

Predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva.

(3)

Predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť.

Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda.

Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je

potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva.

(4)

Predstavenstvo sa schádza podľa potreby. Musí sa zísť do 10 dní od doručenia podnetu

kontrolnej komisie, ak na jej výzvu nedošlo k náprave nedostatkov.

(5)

Predstavenstvo volí zo svojich členov predsedu družstva (predstavenstva), prípadne

podpredsedu, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí členská schôdza. Podpredseda zastupuje

predsedu v čase jeho neprítomnosti. Zastupovaním môžu byť poverení aj ďalší členovia

predstavenstva v určitom poradí určenom predstavenstvom.

(6)

Predseda družstva organizuje a riadi rokovanie predstavenstva. Ak tak stanovy určujú,

organizuje a riadi aj bežnú činnosť družstva.

(7)

Stanovy môžu určiť, že bežnú činnosť družstva organizuje a riadi riaditeľ vymenúvaný

a odvolávaný predstavenstvom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 243a

(1)

Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou

a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov. Najmä sú povinní zaobstarať

si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,

zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie

tretím osobám by mohlo družstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy

jeho členov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy

len niektorých členov alebo záujmy tretích osôb pred záujmom družstva.

(2)

Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie,

sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Člen

predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že pri výkone svojej funkcie postupoval

s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme družstva a všetkých

jeho členov. Členovia predstavenstva nezodpovedajú za škodu spôsobenú družstvu konaním,

ktorým vykonávali uznesenie členskej schôdze; to neplatí, ak je uznesenie členskej

schôdze v rozpore s právnymi predpismi alebo so stanovami družstva alebo ak ide o

povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Členov predstavenstva nezbavuje zodpovednosti,

ak ich konanie kontrolná komisia schválila.

(3)

Dohody medzi družstvom a členom predstavenstva obmedzujúce alebo vylučujúce zodpovednosť

člena predstavenstva sú zakázané; stanovy družstva nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť

člena predstavenstva. Družstvo sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči členom

predstavenstva alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od

ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas členská schôdza.

(4)

Nároky družstva na náhradu škody voči členom predstavenstva môže uplatniť vo svojom

mene a na vlastný účet veriteľ družstva, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku

družstva. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov družstva

voči členom predstavenstva nezanikajú, ak sa družstvo vzdá nárokov na náhradu škody

alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz,

nároky veriteľov družstva voči členom predstavenstva uplatňuje správca konkurznej

podstaty.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 244

Kontrolná komisia

(1)

Kontrolná komisia je oprávnená kontrolovať všetku činnosť družstva a prerokúva sťažnosti

jeho členov. Zodpovedá iba členskej schôdzi a je nezávislá od ostatných orgánov družstva.

Kontrolná komisia má najmenej troch členov.

(2)

Kontrolná komisia sa vyjadruje k účtovným závierkam, ktoré je družstvo povinné vyhotovovať

podľa osobitného predpisu a k návrhu na rozdelenie zisku alebo k návrhu úhrady straty

družstva.

(3)

Na zistené nedostatky upozorňuje kontrolná komisia predstavenstvo a vyžaduje zaistenie

nápravy.

(4)

Kontrolná komisia sa schádza podľa potreby, najmenej raz za tri mesiace.

(5)

Kontrolná komisia volí zo svojich členov predsedu, prípadne podpredsedu, pokiaľ stanovy

neurčujú, že ich volí členská schôdza.

(6)

Kontrolná komisia je oprávnená vyžadovať si u predstavenstva akékoľvek informácie

o hospodárení družstva. Predstavenstvo je povinné bez zbytočného odkladu oznámiť kontrolnej

komisii všetky skutočnosti, ktoré môžu mať závažné dôsledky v hospodárení alebo postavení

družstva a jeho členov. To isté platí aj vo vzťahu k riaditeľovi.

(7)

Na jednotlivé úkony môže kontrolná komisia poveriť jedného alebo viacerých členov,

ktorí v tejto veci majú oprávnenie žiadať informácie v rozsahu oprávnení kontrolnej

komisie.

(8)

Na povinnosti členov kontrolnej komisie a na ich zodpovednosť platia primerane ustanovenia

§ 243a

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 245

Orgány malého družstva

(1)

V družstve, ktoré má menej ako 50 členov, môžu stanovy určiť, že pôsobnosť predstavenstva

a kontrolnej komisie plní členská schôdza.

(2)

Štatutárnym orgánom je predseda, prípadne ďalší člen poverený členskou schôdzou.

Ustanovenia

§ 243a

platia primerane.

(3)

V družstvách s členstvom právnických osôb, ktoré majú menej ako päť členov, určia

spôsob rozhodovania a štatutárny orgán stanovy.

(4)

Na štatutárne orgány podľa odsekov 2 a 3 sa ustanovenie

§ 243 ods. 3

nepoužije.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 246

(1)

Funkčné obdobie členov orgánov družstva určujú stanovy, nesmie však presiahnuť päť

rokov.

(2)

Členovia prvých orgánov po založení družstva môžu byť volení len na obdobie najviac

troch rokov.

(3)

Ak stanovy neurčujú inak, môžu byť členovia orgánov družstva volení opätovne.

(4)

Zástupcovia právnických osôb, ktorí sú členmi orgánov družstva, majú rovnakú zodpovednosť,

akoby boli členmi týchto orgánov osobne. Za ich záväzky z tejto zodpovednosti ručí

právnická osoba, ktorá ich splnomocnila.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 247

(1)

Funkcie člena predstavenstva a člena kontrolnej komisie sú navzájom nezlučiteľné.

(2)

Stanovy môžu určiť ďalšie prípady nezlučiteľnosti funkcií alebo okolnosti, pre ktoré

člen družstva nemôže byť členom niektorého voleného orgánu družstva.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 248

(1)

Člen družstva, ktorý je do svojej funkcie zvolený, môže z funkcie odstúpiť, je však

povinný oznámiť to orgánu, ktorého je členom. Jeho funkcia sa skončí dňom, keď odstúpenie

prerokoval orgán oprávnený na to podľa stanov. Ak stanovy neurčujú inak, prerokuje

odstúpenie orgán, ktorý ho zvolil. Príslušný orgán musí prerokovať odstúpenie na svojom

najbližšom zasadaní po tom, čo sa o odstúpení dozvedel, najdlhšie však do troch mesiacov.

Po márnom uplynutí tejto lehoty sa odstúpenie pokladá za prerokované.

(2)

Ak stanovy určujú, že sa volia náhradníci členov orgánov družstva, nastupuje namiesto

odstupivšieho člena dňom účinnosti odstúpenia náhradník podľa určeného poradia.

(3)

Ak náhradník nie je zvolený, môže orgán povolať zastupujúceho člena až do doby, keď

sa môže vykonať riadna voľba nového člena. Zastupujúci člen má práva a povinnosti

riadneho člena.

(4)

Ustanovenia odsekov 2 a 3 platia aj v prípade, že členstvo v orgáne zanikne smrťou.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 249

Zákaz konkurencie

Členovia predstavenstva a kontrolnej komisie družstva, prokuristi a riaditeľ nesmú

byť podnikateľmi ani členmi štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb s obdobným

predmetom činnosti. Stanovy môžu upraviť rozsah zákazu konkurencie inak.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 250

Hlasovanie v predstavenstve a kontrolnej komisii

(1)

Každému členovi predstavenstva a kontrolnej komisie družstva patrí jeden hlas. Hlasuje

sa verejne, ak stanovy neurčujú, že o určitých otázkach sa hlasuje tajne. Na tajnom

hlasovaní sa môže v jednotlivých prípadoch uzniesť rokujúci orgán.

(2)

Ak tak stanovy pripúšťajú, možno uznesenie prijať hlasovaním uskutočneným písomne

alebo pomocou prostriedkov oznamovacej techniky, ak s týmto spôsobom hlasovania prejavia

súhlas všetci členovia orgánu. Pre tento prípad sa hlasujúci pokladajú za prítomných

(

§ 238 ods. 3

).

Slovensko ZZ 513/1991

§ 251

(1)

Nároky družstva zo zodpovednosti členov orgánov družstva za škodu uplatňuje predstavenstvo.

Voči členom predstavenstva uplatňuje nároky družstva kontrolná komisia prostredníctvom

ňou určeného člena.

(2)

Každý člen družstva je oprávnený podať v mene družstva žalobu o náhradu škody proti

členovi predstavenstva, ktorý zodpovedá družstvu za ním spôsobenú škodu, a žalobu

o splatenie vkladu proti členovi družstva, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu,

ak členská schôdza nerozhodla o jeho vylúčení. Iná osoba ako člen družstva, ktorý

žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony za družstvo

alebo v jeho mene.

(3)

Členovia družstva, ktorí uplatnia v mene družstva nároky podľa odseku 2, sú povinní

znášať trovy súdneho konania za družstvo. Ak je družstvu priznaná náhrada trov konania,

ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju členovi družstva,

ktorý uplatňoval nároky za družstvo.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 252

(1)

Družstvo je povinné zostaviť individuálnu účtovnú závierku.

(2)

Predstavenstvo predkladá členskej schôdzi na schválenie riadnu individuálnu účtovnú

závierku, mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo

úhradu strát v súlade so stanovami.

(3)

Členovia družstva si môžu vyžiadať riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu

individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku a úhrady strát na nahliadnutie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 253

Ak osobitný zákon ukladá družstvu povinnosť vyhotoviť výročnú správu, predstavenstvo

predkladá členskej schôdzi na prerokovanie spolu s riadnou individuálnou účtovnou

závierkou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu. Ak tak

určujú stanovy, predstavenstvo zabezpečí vypracovanie výročnej správy o hospodárení

družstva, ktorá obsahuje prehľad obchodnej činnosti v uplynulom roku a predpoklady

jeho ďalšieho podnikania, ako aj ďalšie skutočnosti určené stanovami. Výročnú správu

o hospodárení družstva predkladá predstavenstvo spolu s riadnou individuálnou účtovnou

závierkou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou na prerokovanie členskej

schôdzi. Výročnú správu predkladá predstavenstvo spolu s ročnou účtovnou závierkou

na prerokovanie členskej schôdzi.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 254

(1)

Družstvo zaniká výmazom z obchodného registra.

(2)

Družstvo sa zrušuje

a)

uznesením členskej schôdze, ak ide o zrušenie družstva s likvidáciou alebo o zrušenie

družstva bez likvidácie s právnym nástupcom,

b)

ukončením konkurzného konania z dôvodu nedostatku majetku alebo ukončením konkurzu,

okrem zrušenia konkurzu z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre konkurz,

c)

rozhodnutím súdu,

d)

uplynutím doby, na ktorú bolo družstvo zriadené,

e)

dosiahnutím účelu, na ktorý bolo družstvo zriadené.

(3)

Rozhodnutie členskej schôdze o zrušení sa osvedčuje notárskou zápisnicou.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 257

Súd na návrh štátneho orgánu, orgánu alebo člena družstva, alebo na návrh osoby, ktorá

osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne o zrušení družstva, ak

a)

počet členov družstva klesol pod počet určený v

§ 221 ods. 3

,

b)

súhrn členských vkladov klesol pod sumu ustanovenú v

§ 223 ods. 2

,

c)

sa v príslušnom kalendárnom roku nekonala členská schôdza družstva alebo orgány družstva

nie sú ustanovené v súlade so stanovami alebo týmto zákonom viac ako tri mesiace,

d)

družstvo porušilo povinnosť vytvárať nedeliteľný fond,

e)

z iného dôvodu, ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný zákon,

f)

založením, splynutím alebo zlúčením družstva sa porušil zákon,

g)

je v omeškaní s plnením povinnosti podľa

§ 40 ods. 2

viac ako šesť mesiacov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 258

(1)

Členská schôdza môže rozhodnúť, že družstvo zriadené na dobu určitú bude v činnosti

pokračovať aj po skončení tejto doby.

(2)

Toto rozhodnutie sa však musí urobiť skôr, ako družstvo vstúpilo do likvidácie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 259

(1)

Ak stanovy družstva neurčia inak, likvidátora ustanoví členská schôdza.

(2)

Návrh na rozdelenie likvidačného zostatku schvaľuje členská schôdza.

(3)

Likvidačný zostatok sa rozdelí medzi členov spôsobom určeným v stanovách. Ak stanovy

neurčia inak, vyplatí sa členom splatená časť ich členského vkladu. Zvyšok likvidačného

zostatku sa rozdelí medzi členov, ktorých členstvo ku dňu zrušenia družstva trvalo

aspoň jeden rok. Ak stanovy neurčujú inak, rozdelí sa zvyšok likvidačného zostatku

medzi týchto členov podľa rozsahu, v akom sa podieľajú na základnom imaní družstva.

Na vracanie nepeňažných vkladov sa použije primerane ustanovenie

§ 234 ods. 1

.

(4)

Každý člen družstva alebo iná oprávnená osoba môže do troch mesiacov odo dňa konania

členskej schôdze navrhnúť, aby súd vyhlásil uznesenie členskej schôdze o rozdelení

likvidačného zostatku za neplatné pre rozpor s právnymi predpismi alebo stanovami.

Ak súd návrhu vyhovie, rozhodne zároveň o rozdelení likvidačného zostatku. Do uplynutia

lehoty troch mesiacov alebo do právoplatného rozhodnutia súdu nesmie sa likvidačný

zostatok rozdeliť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 260

Použitie predpisov o obchodných spoločnostiach

Ak sa v tejto hlave neustanovuje inak, použijú sa na družstvo primerane ustanovenia

prvej hlavy prvého dielu tejto časti zákona

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 261

(1)

Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku

je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

(2)

Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného

práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi

pri ich podnikateľskej činnosti.

(3)

Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je

a)

štátny orgán,

b)

obec,

c)

vyšší územný celok,

d)

právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4,

e)

združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného

práva uvedených v písmenách a) až d).

(4)

Právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel

plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter,

a

a)

je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku

3 písm. a) až d),

b)

je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo

c)

subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako

polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

(5)

Na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú

podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie

verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.

(6)

Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy

a)

medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou,

ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti,

ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom

alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou,

ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí

spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,

b)

medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského

vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové

vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové

vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia,

c)

z burzových obchodov a ich sprostredkovania (

§ 642

) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov,

d)

zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (

§ 476

), zmluvy o úvere (

§ 497

), zmluvy o kontrolnej činnosti (

§ 591

), zasielateľskej zmluvy (

§ 601

), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (

§ 638

), zmluvy o tichom spoločenstve (

§ 673

), zmluvy o otvorení akreditívu (

§ 682

), zmluvy o inkase (

§ 692

), zmluvy o bankovom uložení veci (

§ 700

), zmluvy o bežnom účte (

§ 708

) a zmluvy o vkladovom účte (

§ 716

),

e)

z bankovej záruky (

§ 313

), z cestovného šeku (

§ 720

) a sľubu odškodnenia (

§ 725

).

(7)

Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia

záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich

odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi

a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

(8)

Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov

pri vzniku záväzkového vzťahu.

(9)

Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v

hlave II tejto časti zákona

, a sú upravené ako zmluvný typ v

Občianskom zákonníku

, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v

Občianskom zákonníku

a týmto zákonom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 262

(1)

Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené

v

§ 261

, sa spravuje týmto zákonom.

(2)

Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

(3)

Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov

zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1, ak osoba

poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie,

že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 263

(1)

Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia

vylúčiť s výnimkou ustanovení

§ 261

a

§ 262 ods. 2

,

§ 263 až 272

,

§ 273 ods. 1

,

§ 276 až 289

,

301

,

303

,

304

,

§ 306 ods. 2 a 3

,

§ 308

,

§ 311 ods. 1

,

§ 312, 313

,

§ 321 ods. 4

,

§ 324

,

340a

,

340b

,

341

,

365

,

369 až 369d

,

370, 371

,

376

,

382

,

384

,

386 až 408

,

408a

,

444

,

458, 459

,

477, 478

,

§ 479 ods. 2

,

§ 480, 481

,

§ 483 ods. 3

,

§ 488

,

493

,

499

,

§ 509 ods. 1

,

§ 592

,

597

,

§ 655 ods. 1

,

§ 655a

,

§ 660 ods. 2 až 4

,

§ 668 ods. 3

,

§ 668a

,

669, 669a

,

672a

,

675

,

676 ods. 1 a 2

,

§ 711

,

720

,

725

,

729

,

743

a

771c

.

(2)

Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné

typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho

úkonu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 264

(1)

Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti

zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom

zmluvy alebo so zákonom.

(2)

Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými

ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 265

Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu

ochranu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 266

(1)

Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane,

ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

(2)

V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle

podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol

prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu,

ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

(3)

Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti

súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany

medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha

vecí.

(4)

Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach

vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

(5)

Pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré

sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(6)

Ak podľa tejto časti zákona je rozhodné sídlo, miesto podnikania, miesto závodu alebo

prevádzkárne alebo bydlisko strany zmluvy, je rozhodné miesto, ktoré je v zmluve uvedené,

dokiaľ nie je zmena oznámená druhej strane.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 267

(1)

Ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže

sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené

podľa druhej časti tohto zákona.

(2)

Vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia

§ 49 Občianskeho zákonníka

.

(3)

Ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy dohoda o voľbe práva alebo tohto zákona (

§ 262

) alebo dohoda o riešení sporu medzi zmluvnými stranami, tieto dohody neplatné iba

v prípade, že sa na ne vzťahuje dôvod neplatnosti. Neplatnosť týchto dohôd sa naopak

netýka neplatnosti zmluvy, ktorej sú súčasťou.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 268

Kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol

právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu

tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej

povinnosti (

§ 373

a nasl.).

Slovensko ZZ 513/1991

§ 269

(1)

Ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú

len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené

v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

(2)

Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak

však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

(3)

Dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom

dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany.

Ak má chýbajúcu časť zmluvy určiť súd alebo určitá osoba, vyžaduje sa, aby dohoda

mala písomnú formu, a platí obdobne

§ 291

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 270

(1)

Dohoda pri uzavieraní zmluvy, že určitá nepodstatná časť zmluvy sa medzi stranami

dohodne dodatočne po jej uzavretí, sa považuje za podmienku platnosti dohodnutej časti

zmluvy, ibaže strany dali pred jej uzavretím nepochybne najavo, že nedosiahnutie dodatočnej

dohody o doplnení obsahu zmluvy nemá mať vplyv na platnosť uzavretej zmluvy. Pri pochybnostiach

má podmienka odkladacie účinky.

(2)

Ak sa strany písomne dohodnú v prípadoch uvedených v odseku 1, že chýbajúci obsah

zmluvy má určiť súd alebo osoba určená v dohode, platí ustanovenie

§ 291

. Dohodnutá časť zmluvy nenadobudne účinnosť, dokiaľ nie je dohodnutý alebo určený

chýbajúci obsah zmluvy, a jej platnosť zaniká zánikom záväzku dohodnúť chýbajúci obsah

zmluvy (

§ 292 ods. 4 a 5

), ibaže sa strany dohodli, že dojednaná časť zmluvy má zostať v platnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 271

(1)

Ak si strany pri rokovaní o uzavretí zmluvy navzájom poskytnú informácie označené

ako dôverné, nesmie strana, ktorej sa tieto informácie poskytli, prezradiť ich tretej

osobe a ani ich použiť v rozpore s ich účelom pre svoje potreby, a to bez ohľadu na

to, či dôjde k uzavretiu zmluvy, alebo nie. Kto poruší túto povinnosť, je povinný

na náhradu škody, obdobne podľa ustanovení

§ 373 a nasl.

(2)

Informácie označené ako dôverné v zmluve, ktorá sa má zverejniť podľa zákona, sa

nepovažujú za dôverné podľa odseku 1.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 272

(1)

Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone,

alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva

uzavrela v písomnej forme.

(2)

Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba

dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 273

(1)

Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované

odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,

ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

(2)

Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených

v odseku 1.

(3)

Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 274

Ak strany použijú v zmluve niektorú z doložiek upravených v používaných vykladacích

pravidlách, predpokladá sa, že strany zamýšľali dosiahnuť touto doložkou právne účinky

určené vykladacími pravidlami, na ktoré sa strany v zmluve odvolali, inak vykladacími

pravidlami, ktoré s prihliadnutím na povahu zmluvy sa obvykle používajú.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 275

(1)

Ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom rokovaní alebo zahrnuté do jednej listiny,

posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

(2)

Ak však z povahy alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí

zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú na sebe vzájomne závislé, vznik každej z týchto

zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom

než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých

zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

(3)

Ustanovenie odseku 2 sa použije obdobne, ak z povahy alebo účelu zmlúv vyplýva, že

iba jedna alebo viaceré tieto zmluvy závisia od jednej alebo viacerých iných zmlúv.

(4)

S prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú

strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto

zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého

úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa.

V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak

došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 276

(1)

Prejav vôle, ktorým sa navrhovateľ obracia na neurčité osoby za účelom uzavretia

zmluvy, je verejným návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „verejný návrh“), ak obsah

zodpovedá

§ 269

.

(2)

Podnet na uzavretie zmluvy, ktorý nemá náležitosti uvedené v odseku 1, sa považuje

iba za výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 277

Verejný návrh možno odvolať, ak navrhovateľ odvolanie oznámi pred prijatím verejného

návrhu spôsobom, ktorým sa verejný návrh zverejnil.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 278

Na základe verejného návrhu je zmluva uzavretá s osobou, ktorá v súlade s obsahom

verejného návrhu a v lehote v ňom určenej, inak v primeranej lehote, najskôr navrhovateľovi

oznámi, že návrh prijíma, a navrhovateľ jej uzavretie zmluvy potvrdí. Ak verejný návrh

prijme súčasne niekoľko osôb, môže navrhovateľ zvoliť, ktorému príjemcovi uzavretie

zmluvy potvrdí.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 279

(1)

Uzavretie zmluvy je navrhovateľ povinný potvrdiť príjemcovi bez zbytočného odkladu

po tom, čo mu došlo prijatie návrhu podľa

§ 278

.

(2)

Ak navrhovateľ potvrdí príjemcovi uzavretie zmluvy neskôr, než ustanovuje odsek 1,

zmluva nevznikne, ak príjemca odmietne uzavretie zmluvy a správu o tom zašle navrhovateľovi

bez zbytočného odkladu po tom, čo mu došlo oneskorené potvrdenie navrhovateľa o uzavretí

zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 280

Ak to výslovne verejný návrh určuje, je zmluva uzavretá so všetkými osobami, ktoré

verejný návrh prijali v lehote v ňom určenej.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 281

Kto vyhlási neurčitým osobám súťaž (ďalej len „vyhlasovateľ“) o najvhodnejší návrh

na uzavretie zmluvy (obchodná verejná súťaž), robí tým výzvu na podávanie návrhov

na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“).

Slovensko ZZ 513/1991

§ 282

(1)

Na vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže (ďalej len „súťaž“) sa vyžaduje, aby sa písomne

všeobecným spôsobom vymedzili predmet požadovaného záväzku a zásady ostatného obsahu

zamýšľanej zmluvy, na ktorom navrhovateľ trvá, určil spôsob podávania návrhov, určila

lehota, do ktorej možno návrhy podávať, a lehota na oznámenie vybraného návrhu (ďalej

len „podmienky súťaže“).

(2)

Obsah podmienok súťaže sa musí vhodným spôsobom uverejniť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 283

Vyhlasovateľ nemôže uverejnené podmienky súťaže meniť alebo súťaž zrušiť, ibaže si

toto právo v uverejnených podmienkach súťaže vyhradil a zmenu alebo zrušenie uverejnil

spôsobom, ktorým vyhlásil podmienky súťaže.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 284

(1)

Návrh možno zahrnúť do súťaže, len keď jeho obsah zodpovedá uverejneným podmienkam

súťaže. Od podmienok súťaže sa návrh môže odchýliť len v rozsahu, ktorý podmienky

súťaže pripúšťajú.

(2)

Do súťaže nemožno zahrnúť návrh, ktorý sa predložil po lehote určenej v podmienkach

súťaže.

(3)

Navrhovatelia majú nárok na náhradu nákladov spojených s účasťou na súťaži, len keď

im toto právo priznávajú podmienky súťaže.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 285

(1)

Predložený návrh nemožno odvolať po uplynutí lehoty určenej v podmienkach súťaže

pre predkladanie návrhov, ibaže podmienky súťaže priznávajú navrhovateľom právo návrh

odvolať aj po uplynutí tejto lehoty. Podmienky súťaže môžu určiť, že návrh nemožno

odvolať už po jeho predložení.

(2)

Návrh možno meniť alebo dopĺňať len v čase, keď podľa odseku 1 možno návrh odvolať,

ibaže ide len o opravu chýb, ktoré vznikli pri vyhotovovaní návrhu, a podmienky súťaže

túto opravu nevylučujú. Návrh možno meniť alebo dopĺňať aj v prípadoch určených v

podmienkach súťaže.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 286

(1)

Vyhlasovateľ vyberie najvhodnejší z predložených návrhov a oznámi jeho prijatie spôsobom

a v lehote, ktoré určujú podmienky súťaže.

(2)

Ak v podmienkach súťaže nie je určený spôsob výberu najvhodnejšieho návrhu, je vyhlasovateľ

oprávnený vybrať si návrh, ktorý mu najlepšie vyhovuje.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 287

(1)

Vyhlasovateľ je povinný prijať návrh, ktorý sa vybral spôsobom uvedeným v

§ 286

. Ak vyhlasovateľ oznámi prijatie návrhu po lehote určenej v podmienkach súťaže, zmluva

nevznikne, ak vybraný účastník súťaže oznámi vyhlasovateľovi bez zbytočného odkladu

po dôjdení oznámenia o prijatí návrhu, že odmieta zmluvu uzavrieť.

(2)

Vyhlasovateľ je oprávnený odmietnuť všetky predložené návrhy, ak si toto právo vyhradil

v podmienkach súťaže.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 288

Vyhlasovateľ je povinný bez zbytočného odkladu po ukončení súťaže upovedomiť účastníkov

súťaže, ktorí v súťaži neuspeli, že ich návrhy sa odmietli.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 289

Základné ustanovenia

(1)

Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť

v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným

spôsobom.

(2)

Zmluva vyžaduje písomnú formu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 290

(1)

Zaviazaná strana je povinná uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu po tom, čo ju

na to vyzvala oprávnená strana v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy.

(2)

Ak zaviazaná strana nesplní záväzok uzavrieť zmluvu podľa odseku 1, môže oprávnená

strana požadovať, aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba určená v zmluve, alebo môže

požadovať náhradu škody spôsobenej jej porušením záväzku uzavrieť zmluvu. Nárok na

náhradu škody popri určení obsahu zmluvy môže oprávnená strana požadovať iba v prípade,

keď zaviazaná strana neoprávnene odmietla rokovať o uzavretí zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 291

Ustanovenia

§ 290

a

292 ods. 1 a 2

sa použijú primerane aj na písomnú dohodu strán o tom, že uzavretá zmluva sa doplní

ešte o úpravu určitých otázok, ak chýbajúci obsah zmluvy má podľa tejto dohody určiť

súd alebo iná osoba určená stranami v prípade, keby nedošlo k jeho dojednaniu stranami.

Záväzok doplniť chýbajúci obsah zmluvy môže prevziať jedna alebo obe strany; pri pochybnostiach

sa predpokladá, že záväzok vznikol obom stranám.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 292

(1)

Obsah zmluvy sa určí podľa účelu zrejme sledovaného uzavretím budúcej zmluvy, pričom

sa prihliadne na okolnosti, za ktorých sa dojednala zmluva o uzavretí budúcej zmluvy,

ako aj na zásadu poctivého obchodného styku.

(2)

Právo na určenie obsahu budúcej zmluvy súdom alebo osobou určenou v zmluve a nárok

na náhradu škody podľa

§ 290 ods. 2

sa premlčujú uplynutím jedného roka odo dňa, keď oprávnená strana vyzvala zaviazanú

stranu na uzavretie zmluvy podľa

§ 290 ods. 1

, ak zmluva o uzavretí budúcej zmluvy neurčuje inú lehotu. Dojednaná lehota však nesmie

byť dlhšia než premlčacia doba vyplývajúca z

§ 391

a nasl. tohto zákona.

(3)

Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu

splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.

(4)

Záväzok doplniť chýbajúci obsah zmluvy zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú

stranu splniť tento záväzok v čase určenom v dohode o doplnení obsahu zmluvy (

§ 291

), inak do jedného roka od uzavretia tejto dohody.

(5)

Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah zmluvy tiež zaniká,

ak okolnosti, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku, sa do tej

miery zmenili, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela.

K zániku však dochádza, len keď zaviazaná strana túto zmenu okolností oznámila bez

zbytočného odkladu oprávnenej strane.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 293

Ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa

predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie

od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 294

Ak zo zmluvy alebo z povahy záväzku vyplýva, že dlžníci nie sú na to isté plnenie

zaviazaní spoločne a nerozdielne, je každý spoludlžník zaviazaný iba v rozsahu svojho

podielu na záväzku. Pri pochybnostiach sú spoludlžníci zaviazaní rovným dielom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 295

Ak niekoľko osôb prevezme záväzok, z ktorého povahy vyplýva, že ho možno splniť iba

súčinnosťou všetkých spoludlžníkov, sú spoludlžníci povinní plniť záväzok spoločne.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 296

Ak je dlžník zaviazaný súčasne viacerým veriteľom na nedeliteľné plnenie, môže plnenie

požadovať ktorýkoľvek z veriteľov, ak zo zákona alebo zmluvy nevyplýva niečo iné.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 300

Okolnosti vylučujúce zodpovednosť (

§ 374

) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 301

Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam

zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia

porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody,

ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa

§ 373 a nasl.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 302

Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 303

Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý

záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 304

(1)

Ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia

však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka

brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

(2)

Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik

závisí od splnenia podmienky.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 305

Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej

zabezpečenej pohľadávky.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 306

(1)

Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník

nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne

vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je

nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

(2)

Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený

dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie

by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ

môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.

(3)

Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je

dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 307

(1)

Ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok.

Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

(2)

Ak je ručením zabezpečená iba časť záväzku, neznižuje sa rozsah ručenia čiastočným

plnením záväzku, ak záväzok zostáva nesplnený vo výške, v akej je zabezpečený ručením.

(3)

Pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v

čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 308

Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa

a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné

na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 309

Ak ručiteľ uspokojí veriteľa bez vedomia dlžníka, môže dlžník uplatniť voči ručiteľovi

všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho veriteľ

splnenie vymáhal. Dlžník však nemôže voči ručiteľovi uplatniť námietky, na ktoré dlžník

ručiteľa neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil

nároky z ručenia.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 310

Právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 311

(1)

Ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.

(2)

Ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok

je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 312

Ustanovenia

§ 305 až 311

platia primerane aj pre ručenie, ktoré vzniklo zo zákona.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 313

Základné ustanovenie

Banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa

do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba

(dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 314

Ak je bankovou zárukou zabezpečená nepeňažná pohľadávka, predpokladá sa, že do výšky

sumy určenej v záručnej listine je zabezpečený peňažný nárok, ktorý by mal veriteľ

voči dlžníkovi, v prípade, že by dlžník porušil záväzok, ktorého plnenie je zabezpečené

bankovou zárukou.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 315

(1)

Ak bankovú záruku potvrdí iná banka, môže veriteľ uplatniť nároky z bankovej záruky

voči ktorejkoľvek z týchto bánk.

(2)

Ak banka, ktorá potvrdila bankovú záruku, poskytla na jej základe plnenie, má nárok

na toto plnenie voči banke, ktorá ju o potvrdenie bankovej záruky požiadala.

(3)

Ak banka oznámi, že iná banka poskytla záruku, nevzniká oznamujúcej banke záväzok

zo záruky. Oznamujúca banka však zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnosťou svojho

oznámenia.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 316

(1)

Banka ručí za splnenie zabezpečeného záväzku do výšky sumy a za podmienok určených

v záručnej listine. Banka môže voči veriteľovi uplatniť iba námietky, ktorých uplatnenie

záručná listina pripúšťa.

(2)

Na bankovú záruku nemá účinok čiastočné plnenie záväzku dlžníkom, ak nesplnený zvyšok

záväzku je rovnaký alebo vyšší, než je suma, na ktorú znie záručná listina.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 317

Ak zo záručnej listiny nevyplýva niečo iné, nemôže banka uplatniť námietky, ktoré

by bol oprávnený voči veriteľovi uplatniť dlžník, a banka je povinná plniť svoje povinnosti,

keď ju o to písomne požiadal veriteľ. Predchádzajúca výzva, aby dlžník splnil svoj

záväzok, sa vyžaduje, len keď to určuje záručná listina.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 318

Ak podľa záručnej listiny je veriteľ oprávnený uplatniť svoje práva z bankovej záruky,

len keď dlžník nesplní svoj záväzok, môže veriteľ postúpiť svoje práva z bankovej

záruky iba s postúpením pohľadávky zabezpečenej bankovou zárukou.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 319

Banka plní svoj záväzok z bankovej záruky, len keď ju na to písomne vyzval veriteľ.

Ak je plnenie banky z bankovej záruky podmienené v záručnej listine predložením určitých

dokumentov, musia sa tieto dokumenty predložiť pri tejto výzve alebo bez zbytočného

odkladu po nej.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 320

Ak je banka povinná podľa záručnej listiny plniť v prospech oprávneného inej banke,

je povinná plniť na účet oprávneného v tejto banke.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 321

(1)

Ak je doba platnosti v záručnej listine obmedzená, banková záruka zanikne, ak veriteľ

neoznámi banke písomne svoje nároky z bankovej záruky počas jej platnosti.

(2)

Dlžník je povinný zaplatiť banke to, čo banka plnila podľa svojej povinnosti zo záručnej

listiny vystavenej v súlade so zmluvou uzavretou s dlžníkom.

(3)

Dlžník nemôže voči banke uplatniť námietky, ktoré by mohol uplatniť voči veriteľovi,

ak zmluva medzi bankou a dlžníkom neobsahovala povinnosť banky zahrnúť do záručnej

listiny uplatnenie týchto námietok voči veriteľovi.

(4)

Veriteľ, ktorý dosiahol na základe bankovej záruky plnenie, na ktoré nemal voči dlžníkovi

nárok, vráti dlžníkovi toto plnenie a nahradí mu škodu tým spôsobenú.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 322

(1)

Na bankovú záruku sa inak použijú primerane ustanovenia o ručení.

(2)

Vzťah medzi bankou a dlžníkom sa spravuje podľa ustanovení o mandátnej zmluve.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 323

(1)

Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu

tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka

veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

(2)

Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v

§ 407 ods. 2 a 3

.

(3)

Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 324

(1)

Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

(2)

Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už

zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.

(3)

Ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto

právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa

vzniknutým z vadného plnenia, a záväzok zaniká ich uspokojením.

(4)

Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nedotýkajú nárokov na náhradu škody a na zmluvnú pokutu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 325

Ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len

tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne

s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva

niečo iné.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 326

(1)

Ak je strana povinná plniť záväzok pred plnením záväzku druhej strany, môže svoje

plnenie odoprieť až do doby, keď sa jej poskytne alebo dostatočne zabezpečí plnenie

druhej strany, ak po uzavretí zmluvy sa stane zrejmým, že druhá strana nesplní svoj

záväzok vzhľadom na nedostatok svojej spôsobilosti poskytnúť plnenie alebo vzhľadom

na svoje správanie pri príprave plnenia záväzku.

(2)

V prípadoch uvedených v odseku 1 môže oprávnená strana určiť druhej strane primeranú

lehotu na dodatočné zabezpečenie plnenia a po uplynutí tejto lehoty môže od zmluvy

odstúpiť. Bez poskytnutia tejto lehoty môže strana od zmluvy odstúpiť, ak na majetok

druhej strany je vyhlásený konkurz.

(3)

Pokiaľ z odsekov 1 a 2 nevyplýva niečo iné, nie je žiadna zo strán oprávnená odoprieť

plnenie alebo odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že záväzok druhej strany z inej zmluvy

sa nesplnil riadne alebo včas.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 327

(1)

Ak záväzok možno splniť niekoľkými spôsobmi, má právo určiť spôsob plnenia dlžník,

ak zo zmluvy nevyplýva, že toto právo prislúcha veriteľovi. Ak však veriteľ neurčí

tento spôsob v čase určenom v zmluve, inak do doby určenej na plnenie, môže dlžník

určiť spôsob plnenia.

(2)

Ak na základe svojho práva dlžník alebo veriteľ, ktorý je na to oprávnený, zvolí

spôsob plnenia a oznámi ho druhej strane, nemôže bez súhlasu druhej strany tento spôsob

zmeniť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 328

Ak je predmetom plnenia záväzku vec určená podľa druhu, je dlžník povinný poskytnúť

veriteľovi vec, ktorá sa hodí na účely, na ktoré sa vec toho istého druhu spravidla

používa na základe obdobných zmlúv.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 329

Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie záväzku, pokiaľ čiastočné plnenie neodporuje

povahe záväzku alebo hospodárskemu účelu sledovanému veriteľom pri uzavretí zmluvy,

ak tento účel je v zmluve vyjadrený alebo v čase uzavretia zmluvy dlžníkovi známy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 330

(1)

Ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí

na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník

neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.

(2)

Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu,

ak dlžník neurčí inak.

(3)

Ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok

plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo

je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.

(4)

Platenie sa týka náhrady škody až vtedy, keď bol splnený peňažný záväzok, z ktorého

porušenia vznikla povinnosť na náhradu škody, pokiaľ dlžník neurčí účel platenia.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 331

Ak dlžník plní svoj záväzok pomocou inej osoby, zodpovedá tak, akoby záväzok plnil

sám, ak tento zákon neustanovuje inak.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 332

(1)

Ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, je veriteľ povinný

prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas

dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným

spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil.

(2)

Ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou nevyplýva niečo iné, vstupuje

tretia osoba splnením dlžníkovho záväzku do práv veriteľa, ktorý je povinný jej vydať

a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 333

(1)

Ak plnenie preberá priamo veriteľ, je dlžník oprávnený požadovať od neho potvrdenie

o predmete a rozsahu plnenia a odoprieť ho, dokiaľ sa mu potvrdenie súčasne nevydá.

(2)

Ak dlžník poskytne plnenie osobe, ktorá predloží potvrdenie veriteľa o prijatí plnenia,

má plnenie účinky, ako keby dlžník plnil veriteľovi.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 334

Otvorenie akreditívu, ako aj vystavenie zmenky alebo šeku, prostredníctvom ktorých

sa má podľa zmluvy splniť peňažný záväzok, nemajú vplyv na trvanie tohto záväzku.

Veriteľ je však oprávnený požadovať splnenie peňažného záväzku od dlžníka podľa zmluvy,

len keď nemôže dosiahnuť jeho splnenie z akreditívu, zmenky alebo šeku.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 335

Na riadne splnenie záväzku sa vyžaduje, aby záväzok bol splnený v určenom mieste.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 336

Ak miesto plnenia nie je určené v zmluve a ak nevyplýva niečo iné z povahy záväzku,

je dlžník povinný plniť záväzok v mieste, kde mal v čase uzavretia zmluvy svoje sídlo

alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko. Ak však záväzok vznikol v súvislosti s

prevádzkou závodu alebo prevádzkárne dlžníka, je dlžník povinný splniť záväzok v mieste

tohto závodu alebo tejto prevádzkárne.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 337

(1)

Peňažný záväzok plní dlžník na svoje nebezpečenstvo a náklady v sídle alebo mieste

podnikania, prípadne bydlisku veriteľa, ak zmluva alebo tento zákon neustanovujú inak.

(2)

Ak veriteľ zmení po uzavretí zmluvy sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko,

znáša zvýšené náklady a zvýšené nebezpečenstvo spojené s platením peňažného záväzku,

ktoré tým dlžníkovi vzniknú.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 338

Ak peňažný záväzok vznikol v súvislosti s prevádzkou závodu alebo prevádzkárne veriteľa,

je dlžník povinný záväzok splniť v mieste tohto závodu alebo prevádzkárne, ak plnenie

peňažného záväzku sa má uskutočniť súčasne s plnením druhej strany v mieste tohto

závodu alebo tejto prevádzkárne.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 339

(1)

Peňažný záväzok možno tiež platiť v banke veriteľa v prospech jeho účtu, ak to nie

je v rozpore s platobnými podmienkami dojednanými medzi stranami.

(2)

Peňažný záväzok platený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku

je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke alebo vyplatením

sumy peňažného záväzku veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak

alebo ak sa veriteľ a dlžník nedohodnú inak.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 340

(1)

Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

(2)

Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku

ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu

po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 340a

Čas plnenia peňažného záväzku dlžníka

(1)

Zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo

poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy

veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“),

alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr.

To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti výslovne dohodnú a takáto dohoda

nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu

pre veriteľa podľa

§ 369d

. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu

lehotu splatnosti.

(2)

Ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť prehliadka plnenia na účel zistenia, či veriteľ

plnil riadne, začína lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka plynúť dňom nasledujúcim

po dni, v ktorom sa skončila prehliadka, ktorou sa zistilo riadne plnenie. Ustanovenie

odseku 1 sa na zmluvne určenú lehotu splatnosti použije rovnako.

(3)

Dohoda o dlhšej lehote prehliadky podľa odseku 2 ako 30 dní odo dňa, v ktorom došlo

k poskytnutiu plnenia veriteľom, je platná, len ak je výslovná a nie je v hrubom nepomere

k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa

§ 369d

.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú, ak sa strany dohodnú na plnení peňažného

záväzku dlžníka v splátkach a na záväzkové vzťahy, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 340b

Osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt

verejného práva

(1)

Ak je dlžníkom subjekt verejného práva podľa

§ 261 ods. 3

a

5

, je tento povinný splniť peňažný záväzok z dodania tovaru alebo poskytnutia služby

v lehote splatnosti 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo 30 dní odo dňa poskytnutia

riadneho plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. Ustanovenie

predchádzajúcej vety neplatí, ak výslovné zmluvné dojednanie dlhšej lehoty na splnenie

peňažného záväzku nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo

záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa

§ 369d

, takéto osobitné dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia záväzku a dohodnutá

lehota splatnosti nepresiahne 60 dní.

(2)

Dohoda o dátume doručenia dokladu podľa odseku 1 nie je prípustná.

(3)

Ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť prehliadka plnenia na účel zistenia, či veriteľ

plnil riadne, je subjekt verejného práva podľa

§ 261 ods. 3

a

5

povinný plniť peňažný záväzok v lehote splatnosti 30 dní odo dňa skončenia prehliadky,

ktorou sa zistilo riadne plnenie, ibaže sa strany výslovne dohodli na dlhšej lehote

splatnosti, toto dojednanie nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim

zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa

§ 369d

, takéto dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia záväzku a dohodnutá lehota

splatnosti nepresiahne 60 dní.

(4)

Dohoda o dlhšej lehote prehliadky podľa odseku 3 ako 30 dní odo dňa, v ktorom došlo

k poskytnutiu plnenia veriteľom, je platná, len ak záujem na takomto osobitnom dojednaní

vyplýval zo súťažných podkladov a dojednanie nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam

vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa

§ 369d

.

(5)

Dlžník, ktorý je subjektom verejného práva a zároveň poskytovateľom zdravotnej starostlivosti

podľa osobitného zákona, si môže v zmluve dohodnúť dlhšiu lehotu splatnosti ako podľa

odseku 1 prvej vety, najviac však v trvaní 60 dní.

(6)

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nepoužijú, ak sa strany dohodnú na plnení peňažného

záväzku dlžníka v splátkach a na záväzkové vzťahy, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ.

(7)

Na účely odsekov 1 až 6 sú subjektom verejného práva aj osoby zapísané v registri

partnerov verejného sektora, pokiaľ ide o plnenie záväzkov z dodania tovaru a služieb,

pri ktorých je s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sú poskytované v prospech

subjektu verejného práva.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 341

Ak podľa zmluvy je dlžník oprávnený, aby určil čas plnenia, a ak ho neurčí v primeranom

čase, určí čas plnenia súd na návrh veriteľa s prihliadnutím na povahu a miesto plnenia,

ako aj na dôvod, prečo sa určenie času plnenia prenechalo dlžníkovi.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 342

(1)

Ak zo zmluvy alebo z ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, je rozhodujúci

úmysel strán prejavený pri uzavretí zmluvy alebo povaha plnenia pre určenie, či čas

plnenia je určený v prospech oboch strán, alebo len v prospech jednej z nich.

(2)

Ak je čas plnenia určený v prospech dlžníka, pred týmto časom nie je veriteľ oprávnený

požadovať plnenie, ale dlžník je oprávnený plniť svoj záväzok.

(3)

Ak je čas plnenia určený v prospech veriteľa, je pred týmto časom veriteľ oprávnený

požadovať plnenie, ale dlžník nie je oprávnený plniť svoj záväzok.

(4)

Ak je čas plnenia určený v prospech oboch strán, nie je pred týmto časom veriteľ

oprávnený požadovať plnenie a dlžník plniť svoj záväzok.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 343

Ak dlžník splní peňažný záväzok pred určeným časom plnenia, nie je oprávnený bez súhlasu

veriteľa odpočítať od dlžnej sumy úrok zodpovedajúci času, o ktorý plnil skôr.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 344

Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo

iný zákon.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 345

(1)

Ak omeškanie dlžníka (

§ 365

) alebo veriteľa (

§ 370

) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená

od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom,

čo sa o tomto porušení dozvedela.

(2)

Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu

vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím

na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva

uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení

zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

(3)

Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že

na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy

podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné

porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo

odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 346

(1)

Ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti,

môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní

svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

(2)

Ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá

strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie

alebo pred jej uplynutím.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 347

(1)

Ak sa omeškanie dlžníka alebo veriteľa týka iba časti splatného záväzku, je druhá

strana oprávnená odstúpiť od zmluvy len ohľadne plnenia, ktoré sa týka tejto časti

záväzku.

(2)

Pri zmluvách s postupným čiastkovým plnením možno odstúpiť od zmluvy iba ohľadne

čiastkového plnenia, s ktorým je dlžník v omeškaní.

(3)

Ohľadne časti plnenia, pri ktorom nenastalo omeškanie, alebo ohľadne čiastkového

plnenia, ktoré už bolo prijaté alebo sa má uskutočniť až v budúcnosti, možno odstúpiť

od zmluvy, ak táto časť plnenia alebo toto čiastkové plnenie nemá zrejme vzhľadom

na svoju povahu pre oprávnenú stranu hospodársky význam bez zvyšku plnenia, pri ktorom

nastalo omeškanie, alebo neplnenie záväzku ako celku znamená podstatné porušenie zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 348

(1)

Ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno od zmluvy odstúpiť, keď

zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne vyplýva ešte pred

časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená podstatným

spôsobom, a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného

odkladu dostatočnú zábezpeku.

(2)

Ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy aj v

prípade, keď povinná strana vyhlási, že svoju povinnosť nesplní.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 349

(1)

Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej

strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky

odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

(2)

Oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že

už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.

(3)

Ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej

pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka,

ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 350

(1)

Ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená strana odstúpi

od zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia

dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej

dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností.

(2)

Pri poskytnutí dodatočnej lehoty môže oprávnená strana druhej strane vyhlásiť, že

odstupuje od zmluvy, ak druhá strana nesplní svoju povinnosť v tejto lehote. V tomto

prípade nastávajú účinky odstúpenia márnym uplynutím tejto lehoty, ak je primeraná,

alebo uplynutím primeranej lehoty, ak určená lehota nebola primeraná.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 351

(1)

Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie

od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani

zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa

§ 262

, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej

vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

(2)

Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie

vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento

prípad, inak ustanovenej podľa

§ 502

. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov

s tým spojených.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 352

(1)

Záväzok sa považuje za splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby.

(2)

Záväzok sa stáva nesplniteľným tiež v prípade, keď právne predpisy, ktoré boli vydané

po uzavretí zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú

správanie, na ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi

udelené, hoci sa oň riadne usiloval.

(3)

Veriteľ môže odstúpiť od zmluvy ohľadne časti plnenia, ktoré sa nestalo nemožným,

ak táto časť stráca pre veriteľa vzhľadom na svoju povahu alebo s prihliadnutím na

účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu alebo bol druhej strane známy v čase uzavretia

zmluvy, hospodársky význam bez poskytnutia plnenia, ktoré sa stalo nemožným. To isté

platí ohľadne čiastkového plnenia.

(4)

Nemožnosť plnenia je povinný preukázať dlžník.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 353

Dlžník, ktorého záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia, je povinný uhradiť škodu tým

spôsobenú veriteľovi, ibaže nemožnosť plnenia bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi

zodpovednosť (

§ 374

). Pre náhradu škody sa použije obdobne ustanovenie

§ 373 a nasl.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 354

Pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobne účinky

uvedené v

§ 351

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 355

(1)

Ak strany zahrnú do zmluvy dojednanie, že jedna zo strán alebo ktorákoľvek zo strán

je oprávnená zmluvu zrušiť zaplatením určitej sumy ako odstupného, zrušuje sa zmluva

od doby svojho uzavretia, keď oprávnená osoba oznámi druhej strane, že svoje právo

využíva a určené odstupné zaplatí. Ustanovenie

§ 351 ods. 1

platí primerane pre účinky zrušenia zmluvy.

(2)

Oprávnenie podľa odseku 1 nemá strana, ktorá už prijala plnenie záväzku druhej strany

alebo jeho časti, alebo ktorá splnila svoj záväzok alebo jeho časť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 356

(1)

Ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý bol v nej výslovne vyjadrený,

v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, môže strana

dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť.

(2)

Za zmenu okolností podľa odseku 1 sa nepovažuje zmena majetkových pomerov niektorej

strany a zmena hospodárskej alebo trhovej situácie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 357

Strana, ktorá odstúpila od zmluvy podľa

§ 356

, je povinná nahradiť druhej strane škodu, ktorá jej vznikne odstúpením od zmluvy.

Pre účinky odstúpenia od zmluvy platí primerane

§ 351

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 358

Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu

však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa

pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 359

Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku

voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 360

Započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť

dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 361

Strana, ktorá vedie na základe zmluvy pre druhú stranu bežný alebo vkladový účet,

môže použiť peňažné prostriedky na týchto účtoch iba na započítanie svojej vzájomnej

pohľadávky, ktorú má voči majiteľovi účtu podľa zmluvy o vedení týchto účtov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 362

Peňažné pohľadávky znejúce na rôzne meny sú započítateľné, len keď tieto meny sú voľne

zameniteľné. Pre započítateľnú výšku týchto pohľadávok je rozhodujúci stredný devízový

kurz platný v deň, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Rozhodný je

devízový kurz platný v mieste sídla alebo v mieste podnikania, prípadne bydliska strany,

ktorá prejavila vôľu pohľadávky započítať.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 363

Ak pohľadávka bola postupne prevedená na niekoľko osôb, môže dlžník použiť na započítanie

iba pohľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi, a pohľadávku, ktorú

má voči poslednému veriteľovi.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 364

Na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 365

(1)

Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia

riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

(2)

Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne

a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia

plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva

iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím

30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby

poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

(3)

Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne

a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy

nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka

na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia

riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

(4)

Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania

veriteľa.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 366

Pokiaľ zákon neustanovuje pre jednotlivé druhy zmlúv niečo iné, môže veriteľ pri omeškaní

dlžníka trvať na riadnom plnení záväzku.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 367

Veriteľ je oprávnený pri omeškaní dlžníka požadovať od neho náhradu škody podľa

§ 373

a nasl. Odstúpiť od zmluvy je oprávnený v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon alebo

zmluva.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 368

(1)

Ak je dlžník v omeškaní s odovzdaním alebo vrátením veci veriteľovi alebo ak nakladá

s vecou, ktorú má odovzdať alebo vrátiť veriteľovi, v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi

zo záväzkového vzťahu, prechádza na neho po dobu, po ktorú je v omeškaní alebo porušuje

tieto povinnosti, nebezpečenstvo škody na veci, ak toto nebezpečenstvo neznášal už

predtým.

(2)

Škodou na veci podľa tohto zákona je strata, zničenie, poškodenie alebo znehodnotenie

veci bez ohľadu na to, z akých príčin k nim došlo.

(3)

Dlžník nahradí veriteľovi škodu na veci, ak k nej došlo v čase, keď znášal nebezpečenstvo

škody na veci, ibaže túto škodu spôsobil veriteľ alebo vlastník veci alebo by k nej

došlo aj pri splnení povinnosti dlžníka. Pre náhradu je rozhodujúce zníženie hodnoty

veci s prihliadnutím na cenové pomery v čase vzniku škody na veci. Nárok na náhradu

inej škody podľa

§ 373

a nasl. tým nie je dotknutý.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 369

(1)

Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi,

ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej

sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

(2)

Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania

v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

(3)

Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť

úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 369a

Osobitné ustanovenie o sadzbe úrokov z omeškania pri omeškaní dlžníka, ktorým je subjekt

verejného práva

Dlžník, ktorým je subjekt verejného práva podľa

§ 261 ods. 3

a

5

, ktorý je v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania najmenej v sadzbe podľa

§ 369 ods. 2

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 369b

Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku,

len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania alebo paušálnou náhradou nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky alebo ich súčtom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 369c

(1)

Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa

§ 369, 369a a 369b

aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez

potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a

dlžníkom je spotrebiteľ.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 369d

(1)

Zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania

alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré je v hrubom

nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez

toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod (ďalej len „nekalá zmluvná podmienka“),

je neplatné.

(2)

Obchodná prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, týkajúca sa splatnosti peňažného

záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky, ktorá zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo

záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby pre ňu existoval spravodlivý dôvod (ďalej

len „nekalá obchodná prax“), je zakázaná.

(3)

Zmluvné dojednanie alebo obchodná prax vylučujúca vznik nároku na úroky z omeškania

alebo zmluvné dojednanie, alebo obchodná prax, ktorá vedie k tomu, že sa veriteľ vzdá

nároku na úroky z omeškania ešte pred porušením zmluvnej povinnosti, sa považuje za

nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax. To platí rovnako aj pre zmluvné

dojednanie alebo obchodnú prax vylučujúcu vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky podľa

§ 369c ods. 1

, ak sa nepreukáže opak.

(4)

Neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky alebo zákazu uplatňovania nekalej obchodnej

praxe sa môže domáhať aj právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu záujmov

podnikateľov.

(5)

Ak súd vyhlásil zmluvné dojednanie za nekalú zmluvnú podmienku alebo zakázal nekalú

obchodnú prax, je zmluvná strana, ktorá spôsobila neplatnosť zmluvného dojednania

alebo uplatňovala nekalú obchodnú prax, povinná zdržať sa ďalšieho používania nekalej

zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe v záväzkových vzťahoch

s ďalšími podnikateľmi; rovnakú povinnosť má aj jeho právny nástupca.

(6)

Len čo sa začalo konanie v spore o zdržanie sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej

podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe alebo sa právoplatne skončilo

rozhodnutím vo veci samej v prospech žalobcu, nie sú žaloby ďalších osôb z tých istých

dôvodov v rozsahu priznaného nároku na zdržanie sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej

podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe prípustné; tieto osoby sú však

oprávnené zúčastniť sa konania ako intervenienti na strane žalobcu.

(7)

Ak je zmluvné dojednanie neplatné alebo obchodná prax zakázaná, použijú sa na úpravu

práv a povinností strán záväzkového vzťahu ustanovenia tohto zákona.

(8)

Na posúdenie, či ide o nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax sú rozhodujúce

všetky okolnosti, prípadu najmä

a)

súlad so zásadou poctivého obchodného styku,

b)

povaha predmetu plnenia záväzku,

c)

existencia spravodlivého dôvodu pre odchýlenie sa dlžníka od

1.

sadzby úroku z omeškania podľa

§ 369 ods. 2

a

369a

,

2.

splatnosti peňažného záväzku dlžníka podľa

§ 340a ods. 1 a 2

,

§ 340b ods. 1

,

3

a

5

,

3.

výšky náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa

§ 369c ods. 1 druhej vety

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 370

Veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového

vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné

na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 371

(1)

Od veriteľa, ktorý je v omeškaní, môže dlžník požadovať splnenie jeho povinnosti,

pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné.

(2)

Dlžník je oprávnený požadovať od veriteľa, ktorý je v omeškaní, náhradu škody podľa

§ 373

a nasl. Odstúpiť od zmluvy môže dlžník v prípadoch ustanovených zákonom alebo zmluvou.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 372

(1)

Ak je predmetom plnenia vec, ktorú veriteľ neprevezme v rozpore so svojimi povinnosťami,

prechádza na veriteľa po dobu jeho omeškania nebezpečenstvo škody na veci (

§ 368 ods. 2

), ak predtým toto nebezpečenstvo znášal dlžník.

(2)

Ak škoda na veci vznikla v čase, keď ju znášal veriteľ, nie je dlžník povinný na

jej náhradu alebo na jej odstránenie, ibaže škoda bola spôsobená porušením povinností

dlžníka.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 373

Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú

druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami

vylučujúcimi zodpovednosť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 374

(1)

Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle

od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať,

že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a

ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

(2)

Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola

v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.

(3)

Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s

ktorou sú tieto účinky spojené.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 375

Ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila tretia osoba, ktorej povinná

strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená zodpovednosť

len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa

§ 374

a tretia osoba by takisto podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej

strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej strany.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 376

Poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany

bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola

poškodená strana povinná.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 377

(1)

Strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti

má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej

strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o

jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná

strana o prekážke dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť.

(2)

Ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je správa včas

doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 378

Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné

a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 379

Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza

sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu

ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať

s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo

mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 380

Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť

náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 381

(1)

Namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného

spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy

v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

(2)

Ak ide o škodu spôsobenú porušením obchodného tajomstva, možno požadovať náhradu

škody vo výške zodpovedajúcej minimálnej výške odmeny alebo poplatkov, ktoré by musel

rušiteľ obchodného tajomstva zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie využívať obchodné

tajomstvo.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 382

Poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená nesplnením

jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku

škody alebo obmedzenia jej rozsahu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 383

Ak je na náhradu škody zaviazaných niekoľko osôb, sú tieto osoby povinné nahradiť

škodu spoločne a nerozdielne a medzi sebou sa vyporiadajú podľa rozsahu svojej zodpovednosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 384

(1)

Osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť

opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie

je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

(2)

Povinná strana má povinnosť nahradiť náklady, ktoré vznikli druhej strane pri plnení

povinnosti podľa odseku 1.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 385

Ak poškodená strana odstúpila pri porušení zmluvnej povinnosti druhej strany od zmluvy,

nemá nárok na náhradu škody, ktorá vznikla tým, že nevyužila včas možnosť uzavrieť

náhradnú zmluvu na účel, na ktorý mala slúžiť zmluva, od ktorej poškodená strana odstúpila.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 386

(1)

Nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z ktorého môže

škoda vzniknúť.

(2)

Náhradu škody nemôže súd znížiť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 387

(1)

Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

(2)

Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať

zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 388

(1)

Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať

alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

(2)

Aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri

obrane alebo pri započítaní, ak

a)

obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe

jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo

b)

právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči

nároku uplatnenému druhou stranou.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 389

Ak dlžník splnil svoj záväzok po uplynutí premlčacej doby, nie je oprávnený požadovať

vrátenie toho, čo plnil, aj keď nevedel v čase plnenia, že premlčacia doba už uplynula.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 390

Ak sa premlčí právo uskutočniť právny úkon, účinky tohto právneho úkonu nenastanú

voči osobe, ktorá namietne premlčanie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 391

(1)

Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo

mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

(2)

Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny

úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 392

(1)

Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť

alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti

nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť,

začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

(2)

Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie

samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý

záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 393

(1)

Pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom,

keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená

osobitná úprava.

(2)

Pri právach z vád vecí plynie premlčacia doba odo dňa ich odovzdania oprávnenému

alebo osobe ním určenej alebo odo dňa, keď bola porušená povinnosť vec prevziať. Pri

nárokoch zo záruky za akosť plynie premlčacia doba vždy odo dňa včasného oznámenia

vady počas záručnej doby a pri nárokoch z právnych vád od uplatnenia práva treťou

osobou.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 394

(1)

Pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa,

keď oprávnený od zmluvy odstúpil.

(2)

Pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia

doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

(3)

Pri práve na náhradu škody podľa

§ 268

začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 395

Pri práve požadovať vydanie uloženej alebo skladovanej veci a vydanie predmetov podľa

zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt začína premlčacia doba plynúť odo

dňa zániku zmluvy o uložení veci, zmluvy o skladovaní alebo zmluvy o uložení cenných

papierov alebo iných hodnôt. Tým nie je dotknuté právo požadovať vydanie veci na základe

vlastníckeho práva.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 396

Pri práve na peňažné prostriedky uložené na bežnom alebo vkladovom účte plynie premlčacia

doba odo dňa zániku zmluvy o vedení týchto účtov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 397

Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 398

Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel

alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však

najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 399

Práva vzniknuté zo škody na dopravovaných veciach a z oneskoreného doručenia zásielky

voči zasielateľovi a voči dopravcovi sa premlčujú uplynutím jedného roka. Pri právach

vzniknutých z celkového zničenia alebo straty zásielky plynie premlčacia doba odo

dňa, keď zásielka mala byť doručená príjemcovi, pri ostatných právach odo dňa, keď

zásielka bola doručená. Pre škodu vedome spôsobenú platí všeobecná premlčacia doba

ustanovená v

§ 397

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 400

Zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 401

Strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť

premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako

10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred

začiatkom plynutia premlčacej doby.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 402

Premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho

práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne

konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 403

(1)

Premlčacia doba prestáva plynúť, ak veriteľ začne na základe platnej rozhodcovskej

zmluvy rozhodcovské konanie spôsobom ustanoveným v rozhodcovskej zmluve alebo v pravidlách,

ktorými sa rozhodcovské konanie spravuje.

(2)

Ak nemožno určiť začiatok rozhodcovského konania podľa odseku 1, považuje sa rozhodcovské

konanie za začaté dňom, keď návrh, aby sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní, je doručený

druhej strane do jej sídla alebo miesta podnikania, prípadne bydliska.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 404

(1)

Ak bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu, uplatnené v súdnom alebo rozhodcovskom

konaní vo forme protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia doba dňom, keď sa

začalo súdne alebo rozhodcovské konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok smeruje,

ak sa tak nárok, ako aj protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy

uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.

(2)

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, považuje sa protinárok za uplatnený

v deň, keď bol v súdnom alebo rozhodcovskom konaní podaný návrh na jeho prejednanie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 405

(1)

Ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa

§ 402 až 404

, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala

plynúť.

(2)

Ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania uvedeného v odseku 1 premlčacia

doba už uplynula alebo ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia

doba tak, že sa neskončí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské

konanie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 406

(1)

Súdne alebo rozhodcovské konanie začaté proti jednému spoludlžníkovi spôsobuje, že

prestala plynúť premlčacia doba proti inému spoludlžníkovi, ktorý je s ním ohľadne

uplatneného nároku zaviazaný spoločne a nerozdielne, ak ho veriteľ upovedomí písomne

o začatom konaní pred uplynutím premlčacej doby.

(2)

Ak proti veriteľovi, ktorého právo sa premlčuje, začala súdne alebo rozhodcovské

konanie tretia osoba ohľadne záväzku, na ktorého splnenie použil veriteľ plnenie poskytnuté

dlžníkom, prestane plynúť premlčacia doba ohľadne práva veriteľa, ak oznámi písomne

dlžníkovi pred uplynutím premlčacej doby, že sa proti nemu začalo uvedené konanie.

(3)

Ak sa konanie uvedené v odsekoch 1 a 2 skončí, platí, že premlčacia doba ohľadne

práva veriteľa neprestala plynúť, neuplynie však skôr ako jeden rok po skončení tohto

konania.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 407

(1)

Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto

uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne

tejto časti.

(2)

Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.

(3)

Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu,

ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

(4)

Účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu

zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 408

(1)

Bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po

uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak ide o premlčanie nárokov

z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí sa premlčacia doba najneskôr

po uplynutí šiestich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania

však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím

tejto lehoty.

(2)

Ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako

tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie

súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa

mohlo začať.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 408a

(1)

Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že v prípade úpadku dlžníka alebo jeho zrušenia

s likvidáciou sa pohľadávky veriteľa uspokoja až po uspokojení pohľadávok ostatných

veriteľov dlžníka (ďalej len „záväzok podriadenosti“).

(2)

Zmluva, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, musí byť vyhotovená v písomnej forme.

(3)

Zmluvu podľa odseku 1 možno uzavrieť na určitý čas, najmenej však na tri roky, alebo

na neurčitý čas.

(4)

V zmluve, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno dohodnúť podmienky, ktoré

vedú k jej zániku pred uplynutím času dohodnutého podľa odseku 3.

(5)

Zmluvu, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno, ak ide o záväzok podriadenosti,

meniť ani dopĺňať, odstúpiť od nej pred uplynutím lehoty na plnenie, meniť čas jej

platnosti, ak bola uzavretá na určitý čas, ani meniť čas jej platnosti z určitého

času na čas neurčitý.

(6)

Pohľadávky veriteľa zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno započítať

so záväzkami dlžníka alebo záväzky dlžníka z takejto zmluvy s pohľadávkami veriteľa.

(7)

Plnenie pohľadávok podľa odseku 1 nemožno nijakým spôsobom zabezpečiť.

(8)

K záväzku dlžníka zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno pristúpiť

ani ho prevziať. Záväzok podriadenosti však v celom rozsahu prechádza na postupníka

pri postúpení pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti; rovnako záväzok

podriadenosti v celom rozsahu prechádza na nadobúdateľa pohľadávky pri inom odplatnom

alebo bezodplatnom prevode alebo prechode pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok

podriadenosti.

(9)

Zmluva podľa odseku 1 zaniká

a)

uplynutím času, na ktorý bola uzavretá; ak je však pred jeho uplynutím na majetok

dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie,

zmluva nemôže zaniknúť pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením

likvidácie,

b)

uplynutím troch rokov od doručenia výpovede, ak bola uzavretá na neurčitý čas; ak

je však pred uplynutím lehoty troch rokov na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené

vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie, zmluva nemôže zaniknúť pred zrušením

konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením likvidácie,

c)

zrušením dlžníka bez likvidácie, ak je ním banka.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 409

Základné ustanovenia

(1)

Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú

jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto

veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

(2)

V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej

dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia

kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa

§ 448

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 410

(1)

Zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť, sa považuje za kúpnu zmluvu,

ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú

časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru.

(2)

Za kúpnu zmluvu sa nepovažuje zmluva, podľa ktorej prevažná časť záväzku strany,

ktorá má tovar dodať, spočíva vo vykonaní činnosti alebo záväzok tejto strany zahŕňa

montáž tovaru.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 411

Predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar

vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou

a týmto zákonom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 412

(1)

Ak predávajúci nie je povinný podľa zmluvy dodať tovar v určitom mieste, uskutočňuje

sa dodanie tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, ak

zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim. Predávajúci umožní kupujúcemu uplatniť

práva z prepravnej zmluvy voči dopravcovi, pokiaľ tieto práva nemá kupujúci na základe

prepravnej zmluvy.

(2)

Ak zmluva nemá ustanovenie o odoslaní tovaru predávajúcim a tovar je v zmluve jednotlivo

určený alebo určený podľa druhu, ale má byť dodaný z určitých zásob alebo sa má vyrobiť,

a strany v čase uzavretia zmluvy vedeli, kde sa nachádza alebo kde sa má vyrobiť,

uskutočňuje sa dodanie, keď sa kupujúcemu umožní nakladať s tovarom v tomto mieste.

(3)

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, splní predávajúci povinnosť dodať

tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje

sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak predávajúci

jej miesto včas kupujúcemu oznámi.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 413

Ak sa dodanie tovaru uskutočňuje jeho odoslaním a tovar odovzdávaný dopravcovi nie

je zjavne a dostatočne označený ako zásielka pre kupujúceho, nastanú účinky dodania,

len keď predávajúci bez zbytočného odkladu oznámi kupujúcemu odoslanie tovaru a odoslaný

tovar v oznámení bližšie určí. Ak tak predávajúci neurobí, uskutočňuje sa dodanie

až odovzdaním tovaru dopravcom kupujúcemu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 414

(1)

Predávajúci je povinný dodať tovar

a)

v deň, ktorý je v zmluve určený alebo určený spôsobom určeným v zmluve,

b)

kedykoľvek počas lehoty, ktorá je v zmluve určená alebo určená spôsobom určeným v

zmluve, ibaže zo zmluvy alebo z účelu zmluvy, ktorý bol predávajúcemu známy pri uzavretí

zmluvy, vyplýva, že dobu dodania v rámci tejto lehoty určuje kupujúci.

(2)

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, začína lehota, v ktorej sa má tovar dodať, plynúť

odo dňa uzavretia zmluvy. Ak však podľa zmluvy má kupujúci splniť určité povinnosti

ešte pred dodaním tovaru (napr. predložiť nákresy potrebné na výrobu tovaru, zaplatiť

kúpnu cenu alebo jej časť alebo zabezpečiť jej zaplatenie), začína táto lehota plynúť

až odo dňa splnenia tejto povinnosti.

(3)

Ak predávajúci dodá tovar pred určenou dobou, je kupujúci oprávnený tovar prevziať

alebo ho odmietnuť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 415

Pokiaľ z obchodných zvyklostí alebo z ustálenej predchádzajúcej praxe medzi stranami

nevyplýva niečo iné, rozumie sa pre určenie času plnenia v zmluve výrazom

a)

„začiatkom obdobia“ prvých 10 dní tohto obdobia,

b)

„v polovici mesiaca“ od 10. do 20. dňa mesiaca,

c)

„v polovici štvrťroka“ druhý mesiac štvrťroka,

d)

„koncom obdobia“ posledných 10 dní obdobia,

e)

„ihneď“ pri potravinách a surovinách do dvoch dní, pri strojárskych výrobkoch 10

dní, pri ostatnom tovare päť dní.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 416

Ak nie je doba dodania tovaru dohodnutá, je predávajúci povinný bez vyzvania kupujúceho

dodať tovar v primeranej lehote s prihliadnutím na povahu tovaru a na miesto dodania.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 417

Predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie

a na užívanie tovaru, ako aj ďalšie doklady ustanovené v zmluve.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 418

Odovzdanie dokladov, na ktoré sa nevzťahuje

§ 419

, sa uskutočňuje v čase a mieste určenom v zmluve, inak pri dodaní tovaru v mieste

tohto dodania. Ak predávajúci odovzdal doklady pred určenou dobou, môže až do tejto

doby odstrániť vady dokladov, ak tým nespôsobí kupujúcemu neprimerané ťažkosti alebo

výdavky. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 419

(1)

Doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie prepravovaného tovaru alebo na voľné nakladanie

s tovarom alebo pri dovoze na jeho preclenie, je predávajúci povinný odovzdať kupujúcemu

v mieste platenia kúpnej ceny, ak k odovzdaniu má dôjsť pri tomto platení, inak v

sídle alebo mieste podnikania, prípadne v bydlisku kupujúceho.

(2)

Doklady uvedené v odseku 1 odovzdá predávajúci kupujúcemu včas tak, aby kupujúci

mohol s tovarom voľne nakladať alebo prevziať prepravovaný tovar v čase jeho dôjdenia

do miesta určenia a dovezený tovar bez zbytočného odkladu precliť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 420

(1)

Predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje

zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.

(2)

Ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar

v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel

nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.

(3)

Ak sa má tovar dodať podľa vzorky alebo predlohy, je predávajúci povinný dodať tovar

s vlastnosťami vzorky alebo predlohy, ktoré predložil kupujúcemu. Ak je rozpor medzi

určením akosti alebo vyhotovením tovaru podľa tejto vzorky alebo predlohy a určením

tovaru opísaným v zmluve, je rozhodujúce určenie opísané v zmluve. Ak v týchto určeniach

nie je rozpor, má mať tovar vlastnosti podľa oboch týchto určení.

(4)

Ak zmluva neurčuje, ako sa má tovar zabaliť alebo vybaviť na prepravu, je predávajúci

povinný tovar zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom, ktorý je obvyklý pre taký

tovar v obchodnom styku, alebo ak nemožno tento spôsob určiť, spôsobom potrebným na

uchovanie a ochranu tovaru.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 421

(1)

Ak zo zmluvy vyplýva, že množstvo tovaru je určené v zmluve iba približne, je predávajúci

oprávnený určiť presné množstvo tovaru, ktorý sa má dodať, ibaže zmluva priznáva toto

právo kupujúcemu. Pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné, nesmie odchýlka presiahnuť

5 % množstva určeného v zmluve.

(2)

Ak z povahy tovaru vyplýva, že jeho množstvo určené v zmluve je iba približné, môže

byť rozdiel medzi množstvom tovaru určeným v zmluve a množstvom tovaru skutočne dodaným

najviac 5 % množstva uvedeného v zmluve, pokiaľ zo zmluvy alebo z predchádzajúcej

praxe medzi stranami alebo z obchodných zvyklostí nevyplýva niečo iné.

(3)

V prípadoch, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 a 2, má predávajúci nárok na zaplatenie

kúpnej ceny za tovar skutočne dodaný.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 422

(1)

Ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v

§ 420

, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva,

a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.

(2)

Ak z prepravného dokladu, dokladu o odovzdaní tovaru alebo z vyhlásenia predávajúceho

vyplýva, že dodáva tovar v menšom množstve alebo len časť tovaru, nevzťahujú sa na

chýbajúci tovar ustanovenia o vadách tovaru.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 423

Ak sa podľa zmluvy použili pri výrobe tovaru veci, ktoré odovzdal kupujúci, nezodpovedá

predávajúci za vady tovaru, ktoré boli spôsobené použitím týchto vecí, ak predávajúci

pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol odhaliť nevhodnosť týchto vecí pre

výrobu tovaru alebo na ňu kupujúceho upozornil, ale kupujúci trval na ich použití.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 424

Predávajúci nezodpovedá za vady tovaru, o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy

vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela, musel vedieť,

ibaže sa vady týkajú vlastností tovaru, ktoré tovar mal mať podľa zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 425

(1)

Predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo

škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti

predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté.

(2)

Predávajúci zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v

odseku 1, ak je spôsobená porušením jeho povinností.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 426

Ak predávajúci dodá tovar so súhlasom kupujúceho pred dobou určenou na jeho dodanie,

môže až do tejto doby dodať chýbajúcu časť alebo chýbajúce množstvo dodaného tovaru

alebo dodať náhradný tovar za dodaný vadný tovar alebo vady dodaného tovaru opraviť,

ak výkon tohto práva nespôsobí kupujúcemu neprimerané ťažkosti alebo neprimerané výdavky.

Kupujúcemu je však zachovaný nárok na náhradu škody.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 427

(1)

Kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva

škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.

(2)

Ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim, môže sa prehliadka odložiť až do

doby, keď je tovar dopravený do miesta určenia. Ak je však tovar smerovaný počas prepravy

do iného miesta určenia alebo ho kupujúci znova odosiela bez toho, aby mal kupujúci

možnosť primeranú povahe tovaru si ho prezrieť, a v čase uzavretia zmluvy predávajúci

vedel alebo musel vedieť o možnosti takej zmeny miesta určenia alebo takého opätovného

odoslania, prehliadka sa môže odložiť až do doby, keď je tovar dopravený do nového

miesta určenia.

(3)

Ak kupujúci tovar neprezrie alebo nezariadi, aby sa prezrel v čase prechodu nebezpečenstva

škody na tovare, môže uplatniť nároky z vád zistiteľných pri tejto prehliadke, len

keď preukáže, že tieto vady mal tovar už v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 428

(1)

Právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá

správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo

a)

kupujúci vady zistil,

b)

kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú

je povinný uskutočniť podľa

§ 427 ods. 1 a 2

, alebo

c)

sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však

do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia

určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto

tejto lehoty záručná doba.

(2)

Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom

konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

(3)

Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých

predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 429

(1)

Zárukou za akosť tovaru preberá predávajúci písomne záväzok, že dodaný tovar bude

po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel alebo že si

zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti.

(2)

Prevzatie záväzku zo záruky môže vyplynúť zo zmluvy alebo z vyhlásenia predávajúceho,

najmä vo forme záručného listu. Účinky prevzatia tohto záväzku má aj vyznačenie dĺžky

záručnej doby alebo doby trvanlivosti alebo použiteľnosti dodaného tovaru na jeho

obale. Ak je v zmluve alebo v záručnom vyhlásení predávajúceho uvedená odlišná záručná

doba, platí táto doba.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 430

Ak z obsahu zmluvy alebo záručného vyhlásenia nevyplýva niečo iné, začína záručná

doba plynúť odo dňa dodania tovaru. Ak je predávajúci povinný odoslať tovar, plynie

záručná doba odo dňa dôjdenia tovaru do miesta určenia. Záručná doba neplynie po dobu,

po ktorú kupujúci nemôže užívať tovar pre jeho vady, za ktoré zodpovedá predávajúci.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 431

Zodpovednosť predávajúceho za vady, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, nevzniká,

ak tieto vady boli spôsobené po prechode nebezpečenstva škody na tovare vonkajšími

udalosťami a nespôsobil ich predávajúci alebo osoby, s ktorých pomocou predávajúci

plnil svoj záväzok.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 432

Pre vady tovaru, na ktoré sa vzťahuje záruka, platia tiež ustanovenia

§ 426 až 428

a

§ 436 až 441

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 433

(1)

Tovar má právne vady, ak predaný tovar je zaťažený právom tretej osoby, ibaže kupujúci

s týmto obmedzením prejavil súhlas.

(2)

Ak právo tretej osoby, ktorým je tovar zaťažený, vyplýva z priemyselného alebo iného

duševného vlastníctva, má tovar právne vady,

a)

ak toto právo požíva právnu ochranu podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území

má predávajúci sídlo, alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko, alebo

b)

ak predávajúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo musel vedieť, že toto právo požíva

právnu ochranu podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území má kupujúci sídlo alebo

miesto podnikania, prípadne bydlisko, alebo podľa právneho poriadku štátu, kam sa

mal tovar ďalej predať alebo kde sa mal používať, a predávajúci o tomto predaji alebo

mieste používania v čase uzavretia zmluvy vedel.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 434

Nárok z právnych vád nevzniká, ak kupujúci o práve tretej osoby vedel v čase uzavretia

zmluvy alebo predávajúci podľa zmluvy bol povinný pri plnení svojich povinností postupovať

podľa podkladov, ktoré mu predložil kupujúci.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 435

(1)

Uplatnenie práva uvedeného v

§ 433

treťou osobou s uvedením jeho povahy je kupujúci povinný oznámiť predávajúcemu bez

zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel.

(2)

Práva kupujúceho z právnych vád tovaru sa nemôžu priznať v súdnom konaní, ak kupujúci

nesplní povinnosť ustanovenú v odseku 1 a predávajúci v súdnom konaní namietne nesplnenie

tejto povinnosti kupujúcim.

(3)

Tieto účinky nenastávajú, ak predávajúci o uplatnení práva treťou osobou vedel v

čase, keď sa o ňom dozvedel kupujúci.

(4)

Pre nároky kupujúceho z právnych vád tovaru platia ustanovenia

§ 436 až 441

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 436

(1)

Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (

§ 345 ods. 2

), môže kupujúci

a)

požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho

tovaru a požadovať odstránenie právnych vád,

b)

požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,

c)

požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo

d)

odstúpiť od zmluvy.

(2)

Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu

vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený

nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru

sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže

kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného

odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni

vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že

vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu

z kúpnej ceny.

(3)

Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky

z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.

(4)

Popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj

na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 437

(1)

Ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci

požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo

zľavu z kúpnej ceny.

(2)

Dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy

podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady

tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo

dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť

kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov.

(3)

Ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej

lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky

z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci

oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.

(4)

Dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej

ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci

bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj

nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.

(5)

Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže

kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní

predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo

v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu

predávajúceho meniť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 438

Pri dodaní náhradného tovaru je predávajúci oprávnený požadovať, aby mu na jeho náklady

kupujúci vrátil vymieňaný tovar v stave, v akom sa mu dodal. Ustanovenie

§ 441

platí obdobne.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 439

(1)

Nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar

bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je

rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.

(2)

Kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola

už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými

v zmluve, inak s určenými obdobne podľa

§ 502

.

(3)

Ak vada nebola včas oznámená (

§ 428 ods. 1

a

§ 435 ods. 1

), môže kupujúci iba so súhlasom predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo

použiť právo na zľavu na započítanie s pohľadávkou predávajúceho. Toto obmedzenie

neplatí, ak predávajúci o vadách vedel v čase dodania tovaru; pri právnych vadách

je rozhodujúca doba ustanovená v

§ 435 ods. 1

.

(4)

Do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by

zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 440

(1)

Nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu.

Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať

náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje.

(2)

Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa

§ 436 a 437

, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 441

(1)

Kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu.

(2)

Účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar

v stave, v akom ho dostal.

(3)

Ustanovenie odseku 2 však neplatí,

a)

ak nemožnosť vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo

opomenutím kupujúceho, alebo

b)

ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia

vád tovaru.

(4)

Ustanovenie odseku 2 takisto neplatí, ak pred objavením vád kupujúci tovar alebo

jeho časť predal alebo tovar úplne alebo sčasti spotreboval alebo ho pozmenil pri

jeho obvyklom použití. V tomto prípade je povinný vrátiť nepredaný alebo nespotrebovaný

tovar alebo pozmenený tovar a poskytnúť predávajúcemu náhradu do výšky, v ktorej mal

z uvedeného použitia tovaru prospech.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 442

(1)

Ak predávajúci dodá väčšie množstvo tovaru, než je určené v zmluve, môže kupujúci

dodávku prijať alebo môže odmietnuť prijatie prebytočného množstva tovaru.

(2)

Ak kupujúci prijme dodávku všetkého alebo časti prebytočného tovaru, je povinný zaň

zaplatiť kúpnu cenu zodpovedajúcu kúpnej cene určenej v zmluve.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 443

(1)

Kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.

(2)

Pred odovzdaním nadobúda kupujúci vlastnícke právo k prepravovanému tovaru, keď získa

oprávnenie nakladať so zásielkou.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 444

Strany si môžu písomne dojednať, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo pred dobou

uvedenou v

§ 443

, ak predmetom kúpy je tovar jednotlivo určený alebo tovar určený podľa druhu a v

čase prechodu vlastníckeho práva bude dostatočne označený na odlíšenie od iného tovaru,

a to spôsobom dojednaným medzi stranami, inak bez zbytočného odkladu oznámeným kupujúcemu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 445

Strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr,

než je ustanovené v

§ 443

. Ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho práva nevyplýva niečo iné, predpokladá sa,

že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným zaplatením kúpnej ceny.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 446

Kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom

predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel,

že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom

jeho predaja.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 447

Kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade

so zmluvou.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 448

(1)

Kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

(2)

Ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je

zmluva platná s prihliadnutím na

§ 409 ods. 2

, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle

taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných

obsahu tejto zmluvy.

(3)

Ak je kúpna cena určená podľa hmotnosti tovaru, je pri pochybnosti rozhodujúca jeho

čistá hmotnosť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 449

Ak sa má kúpna cena platiť pri odovzdaní tovaru alebo dokladov, je kupujúci povinný

kúpnu cenu zaplatiť v mieste tohto odovzdania.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 450

(1)

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci

v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi

umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru

alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

(2)

Ak má predávajúci podľa zmluvy odoslať tovar, môže tak urobiť s podmienkou, že tovar

alebo doklady umožňujúce nakladanie s tovarom sa odovzdajú kupujúcemu len pri zaplatení

kúpnej ceny, ibaže táto podmienka je v rozpore s dohodnutým spôsobom platenia kúpnej

ceny.

(3)

Kupujúci nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu, dokiaľ nemá možnosť si tovar prezrieť,

ibaže dohodnutý spôsob dodania tovaru alebo platenia kúpnej ceny by s tým boli v rozpore.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 451

Kupujúci je povinný urobiť úkony, ktoré sú potrebné podľa zmluvy a tohto zákona na

to, aby predávajúci mohol dodať tovar. Dodaný tovar je kupujúci povinný prevziať,

pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva, že jeho prevzatie môže odmietnuť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 452

(1)

Ak má kupujúci podľa zmluvy určiť dodatočne formu, veľkosť alebo vlastnosti tovaru

a neurobí tak v dohodnutej lehote, a ak nie je lehota dohodnutá, v primeranej lehote

po dôjdení žiadosti predávajúceho, môže ich predávajúci sám určiť s prihliadnutím

na potreby kupujúceho, pokiaľ sú mu známe. Tým nie sú dotknuté iné nároky predávajúceho.

(2)

Ak predávajúci vykonal určenie sám, musí oznámiť podrobné údaje o tom kupujúcemu

a určiť primeranú lehotu, v ktorej môže kupujúci oznámiť predávajúcemu odchylné určenie.

Ak tak kupujúci neurobí po dôjdení takého oznámenia v určenej lehote, je určenie oznámené

predávajúcim záväzné.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 453

Predávajúci môže požadovať, aby kupujúci zaplatil kúpnu cenu, prevzal tovar a splnil

iné svoje povinnosti, dokiaľ predávajúci neuplatnil právo z porušenia zmluvy, ktoré

je nezlučiteľné s touto požiadavkou.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 454

Ak bolo dohodnuté zabezpečenie záväzku zaplatiť kúpnu cenu, je kupujúci povinný v

dohodnutej dobe, inak včas pred dobou dojednanou na dodanie tovaru, odovzdať predávajúcemu

doklady preukazujúce, že zaplatenie kúpnej ceny bolo zabezpečené v súlade so zmluvou.

Ak kupujúci nesplní túto povinnosť, môže predávajúci odoprieť dodanie tovaru do doby

odovzdania týchto dokladov. Ak kupujúci nezabezpečí zaplatenie kúpnej ceny v dodatočne

primeranej lehote určenej predávajúcim, môže predávajúci od zmluvy odstúpiť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 455

Nebezpečenstvo škody na tovare (

§ 368 ods. 2

) prechádza na kupujúceho v čase, keď prevezme tovar od predávajúceho, alebo ak tak

neurobí včas, v čase, keď mu predávajúci umožní nakladať s tovarom a kupujúci poruší

zmluvu tým, že tovar neprevezme.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 456

Ak má kupujúci prevziať tovar od inej osoby, než je predávajúci, prechádza nebezpečenstvo

škody na tovare na kupujúceho v čase určenom na dodanie tovaru, ak sa v tomto čase

umožnilo kupujúcemu nakladať s tovarom a o tejto možnosti kupujúci vedel. Ak sa kupujúcemu

umožní nakladať s tovarom alebo ak sa dozvie o tejto možnosti až neskôr, prechádza

nebezpečenstvo v čase, keď má túto možnosť a dozvie sa o nej.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 457

Ak je predávajúci povinný podľa zmluvy odovzdať tovar dopravcovi v určitom mieste

na prepravu tovaru kupujúcemu, prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo škody na tovare

jeho odovzdaním dopravcovi v tomto mieste. Ak kúpna zmluva zahŕňa povinnosť predávajúceho

odoslať tovar, ale predávajúci nie je povinný odovzdať tovar dopravcovi v určitom

mieste, prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, keď sa tovar odovzdá

prvému dopravcovi na prepravu do miesta určenia. Skutočnosť, že predávajúci nakladá

s dokladmi vzťahujúcimi sa na prepravovaný tovar, nemá vplyv na prechod nebezpečenstva

škody na tovare.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 458

Nebezpečenstvo škody na tovare určenom podľa druhu a kupujúcim neprevzatom však neprechádza

na kupujúceho, dokiaľ tovar nie je jasne vyznačený na účel zmluvy označením na tovare

alebo prepravnými dokladmi alebo určený v správe zaslanej kupujúcemu alebo inak vymedzený.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 459

Strany si môžu dohodnúť, že nebezpečenstvo škody na tovare prechádza pred dobou uvedenou

v

§ 455 až 458

len pri tovare jednotlivo určenom alebo pri tovare určenom podľa druhu, ak tento

tovar je v čase prechodu nebezpečenstva škody dostatočne oddelený a odlíšený od iného

tovaru toho istého druhu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 460

Ak sa tovar v čase uzavretia zmluvy už prepravuje, prechádza nebezpečenstvo škody

na tovare jeho odovzdaním prvému dopravcovi. Ak však predávajúci pri uzavretí zmluvy

vedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mal vedieť, že už došlo ku škode na

tovare, znáša túto škodu predávajúci.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 461

(1)

Škoda na tovare, ktorá vznikla po prechode jej nebezpečenstva na kupujúceho, nemá

vplyv na jeho povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, ibaže ku škode na tovare došlo v dôsledku

porušenia povinnosti predávajúceho.

(2)

Účinky odseku 1 nenastanú, ak kupujúci využil svoje právo požadovať dodanie náhradného

tovaru alebo právo odstúpiť od zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 462

Ak je kupujúci v omeškaní s prevzatím tovaru alebo so zaplatením kúpnej ceny v prípadoch,

keď sa dodanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny má uskutočniť súčasne, a predávajúci

má tovar u seba alebo s ním môže inak nakladať, musí predávajúci urobiť opatrenia

primerané okolnostiam na uchovanie tovaru. Predávajúci je oprávnený tovar zadržiavať,

dokiaľ mu kupujúci neuhradí primerané náklady, ktoré predávajúcemu pri tom vznikli.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 463

Ak kupujúci prevzal tovar a zamýšľa ho odmietnuť, je povinný urobiť opatrenia primerané

okolnostiam na uchovanie tovaru. Dokiaľ predávajúci neuhradí primerané náklady, ktoré

kupujúcemu pri tom vznikli, je kupujúci oprávnený zadržiavať tovar, ktorý sa má vrátiť

predávajúcemu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 464

Ak kupujúci má možnosť po dopravení tovaru do miesta určenia s ním nakladať a uplatní

právo ho odmietnuť, je povinný tovar prevziať a mať ho u seba na účet predávajúceho,

ak tak môže urobiť bez zaplatenia kúpnej ceny a bez neprimeraných ťažkostí a výdavkov.

Táto povinnosť však kupujúcemu nevzniká, ak v mieste určenia je prítomný predávajúci

alebo osoba, ktorú predávajúci poveril starostlivosťou o tovar. Pri prevzatí tovaru

kupujúcim sa spravujú jeho práva a povinnosti podľa

§ 463

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 465

Povinnosti podľa

§ 462 až 464

môže povinná strana splniť aj uložením tovaru v skladisku tretej osoby na účet druhej

strany a môže požadovať úhradu primeraných nákladov, ktoré jej pritom vznikli.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 466

Stranu, ktorá je v omeškaní s prevzatím alebo so spätným prevzatím tovaru alebo s

platením kúpnej ceny, ktoré sa má uskutočniť pri prevzatí tovaru, alebo s platením

nákladov spojených s plnením povinností podľa

§ 462 až 464

, možno vyzvať na splnenie tejto povinnosti. Druhá strana je oprávnená vo výzve na

prevzatie tovaru určiť na to primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí tovar predať

vhodným spôsobom. Pred týmto predajom je však povinná upozorniť stranu, ktorá je v

omeškaní, na úmysel tovar predať. Tento úmysel možno oznámiť aj pri určení lehoty

na prevzatie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 467

Ak tovar podlieha rýchlej skaze alebo ak sú s jeho uchovaním spojené neprimerané náklady,

strana, ktorá má povinnosti podľa

§ 462 až 464

, musí urobiť primerané opatrenia na jeho predaj, a pokiaľ je to možné, druhú stranu

o zamýšľanom predaji upovedomiť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 468

Strana, ktorá tovar predala, je oprávnená ponechať si z výťažku predaja sumu zodpovedajúcu

primeraným nákladom spojeným s plnením povinností podľa

§ 462 až 464

a s predajom tovaru. Zvyšok získaného výťažku je povinná druhej strane bez zbytočného

odkladu uhradiť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 469

Ak niektorá strana v súlade s týmto zákonom odstúpila od zmluvy a v primeranej dobe

od odstúpenia primeraným spôsobom kupujúci uskutočnil náhradnú kúpu alebo predávajúci

náhradný predaj tovaru, na ktorý sa odstúpenie od zmluvy vzťahovalo, nárok na náhradu

škody vzniknutý podľa tohto zákona zahŕňa rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorá sa mala

platiť na základe zmluvy, a cenou dohodnutou v náhradnom obchode. Pri určení tohto

rozdielu sa prihliadne na obsah zmluvy. Nárok na náhradu škody, ktorá zvýšila, tým

nie je dotknutý.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 470

(1)

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje

§ 469

, zahŕňa nárok na náhradu škody strany, ktorá odstúpila od zmluvy týkajúcej sa tovaru

s bežnou cenou, rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorá sa má platiť na základe zmluvy,

a bežnou cenou dosahovanou pri tovare toho istého druhu a tej istej alebo porovnateľnej

akosti za obdobných zmluvných podmienok. Nárok na náhradu škody, ktorá zvýšila, tým

nie je dotknutý.

(2)

Rozhodujúce sú ceny dosahované v čase odstúpenia od zmluvy; ak však tovar bol prevzatý

pred odstúpením od zmluvy, sú rozhodujúce bežné ceny dosahované v čase tohto prevzatia.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 471

Kúpa na skúšku vzniká uzavretím kúpnej zmluvy s podmienkou, že kupujúci do uplynutia

skúšobnej doby tovar schváli. Ak skúšobná doba nie je v zmluve určená, predpokladá

sa, že je tri mesiace od uzavretia zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 472

(1)

Ak kupujúci tovar neprevzal, má podmienka povahu odkladacej podmienky a táto podmienka

sa považuje za zmarenú, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu v skúšobnej dobe, že tovar

schvaľuje.

(2)

Ak kupujúci prevzal tovar, má podmienka povahu rozväzovacej podmienky a platí, že

kupujúci tovar schválil, ak ho písomne neodmietne v skúšobnej dobe.

(3)

Kupujúci nemá právo tovar odmietnuť, ak nemôže tovar vrátiť v stave, v akom ho prevzal.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 473

Ak strany dohodnú pri určení ceny, že jej výška sa má dodatočne upraviť s prihliadnutím

na výrobné náklady, a ak neurčia, ktoré zložky výrobných nákladov sú rozhodné, mení

sa kúpna cena v pomere k cenovým zmenám hlavných surovín potrebných na výrobu predávaného

tovaru.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 474

(1)

Ak strany v zmluve neurčia, ktorý čas je rozhodujúci pre posudzovanie cenových zmien,

prihliada sa na ceny v čase uzavretia zmluvy a v čase, keď mal predávajúci tovar dodať.

Ak sa má dodanie tovaru uskutočniť v priebehu určitej lehoty, je rozhodný čas skutočného

včasného plnenia, inak koniec tejto lehoty.

(2)

Ak predávajúci je v omeškaní s dodaním tovaru a v čase skutočného dodania sú ceny

pri rozhodných zložkách výrobných nákladov nižšie ako ceny v čase určenom podľa odseku

1, prihliada sa na tieto nižšie ceny.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 475

Práva a povinnosti strán z doložky zanikajú, ak oprávnená strana svoje práva neuplatní

u druhej strany bez zbytočného odkladu po dodaní tovaru.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 476

Základné ustanovenia

(1)

Zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke

právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku,

a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť

kúpnu cenu.

(2)

Zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 477

(1)

Na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.

(2)

Prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok.

(3)

Na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie

prevedených záväzkov kupujúcim.

(4)

Kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a

predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 478

(1)

Ak sa predajom podniku nepochybne zhorší vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, môže

sa veriteľ domáhať podaním odporu na súde do 60 dní odo dňa, keď sa dozvedel o predaji

podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný do obchodného

registra (

§ 488 ods. 1

), aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný.

(2)

Ak predávajúci nie je zapísaný v obchodnom registri, môže byť podaný odpor na súde

do 60 dní odo dňa, keď sa veriteľ dozvie o predaji podniku, najneskôr však do šiestich

mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy.

(3)

Ak veriteľ úspešne uplatní právo podľa odseku 1 alebo 2, je predávajúci povinný voči

nemu splniť záväzok v dobe splatnosti a je oprávnený požadovať od kupujúceho poskytnuté

plnenie s príslušenstvom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 479

(1)

Na kupujúceho prechádzajú všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného

vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku. Ak je pre

nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodné uskutočňovanie určitej podnikateľskej

činnosti, započítava sa do tejto činnosti nadobúdateľa uskutočnenej po predaji podniku

aj činnosť uskutočnená pri prevádzke podniku pred jeho predajom.

(2)

K prechodu práva podľa odseku 1 však nedochádza, ak by to odporovalo zmluve o poskytnutí

výkonu práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva alebo povahe týchto

práv.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 480

Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom podniku prechádzajú

z predávajúceho na kupujúceho.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 481

(1)

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza na kupujúceho aj oprávnenie používať

obchodné meno spojené s predávaným podnikom, ibaže by to bolo v rozpore so zákonom

alebo s právom tretej osoby. Tomuto prevodu nebráni zmena označenia právnej formy

osoby oprávnenej podnikať.

(2)

Ak sa podnik predáva medzi fyzickými osobami, môže kupujúci používať obchodné meno

predávajúceho, ak to zmluva určuje, a to len s dodatkom označujúcim nástupníctvo v

podnikaní.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 482

Predpokladá sa, že kúpna cena je určená na základe údajov o súhrne vecí, práv a záväzkov

uvedených v účtovnej evidencii predávaného podniku ku dňu uzavretia zmluvy a na základe

ďalších hodnôt uvedených v zmluve, pokiaľ nie sú zahrnuté do účtovnej evidencie. Ak

má zmluva nadobudnúť účinnosť k neskoršiemu dátumu, mení sa výška kúpnej ceny s prihliadnutím

na zvýšenie alebo zníženie imania, ku ktorému došlo v medziobdobí.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 483

(1)

Ku dňu účinnosti zmluvy je povinný predávajúci odovzdať a kupujúci prevziať veci

zahrnuté do predaja. O prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami.

(2)

Prevzatím vecí prechádza nebezpečenstvo škody na týchto veciach z predávajúceho na

kupujúceho.

(3)

Vlastnícke právo k veciam, ktoré sú zahrnuté do predaja, prechádza z predávajúceho

na kupujúceho účinnosťou zmluvy. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom

do katastra nehnuteľností. Ustanovenia

§ 444 až 446

platia obdobne.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 484

Predávajúci je povinný najneskôr v zápisnici spísanej podľa

§ 483 ods. 1

upozorniť kupujúceho na všetky vady prevádzaných vecí, práv alebo iných majetkových

hodnôt, o ktorých vie alebo musí vedieť, inak zodpovedá za škody, ktorým bolo možné

týmto upozornením zabrániť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 485

V zápisnici o prevzatí vecí spísanej podľa

§ 483 ods. 1

sa uvedú chýbajúce veci a vadné veci. Za chýbajúce sa považujú veci, ktoré predávajúci

neodovzdal kupujúcemu, hoci tieto veci podľa účtovnej evidencie a zmluvy majú byť

súčasťou imania predávaného podniku. Pri posudzovaní vadnosti vecí sa prihliadne na

ich schopnosť slúžiť prevádzke podniku a na dobu ich používania podľa účtovných záznamov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 486

(1)

Kupujúci má právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny zodpovedajúcu chýbajúcim alebo

vadným veciam. Ak chýbajúce veci alebo zistiteľné vady veci neboli zachytené v zápisnici

podľa

§ 483 ods. 1

, nemôže sa právo na zľavu priznať v súdnom konaní, ibaže predávajúci o nich vedel

v čase odovzdania veci. Pri vadách zistiteľných až pri prevádzke podniku nastávajú

tieto účinky, ak tieto vady kupujúci neoznámi predávajúcemu bez zbytočného odkladu

po tom, čo ich zistil alebo pri odbornej starostlivosti mohol zistiť, najneskôr však

po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy (

§ 482

). Ustanovenia

§ 428 ods. 2

a

§ 439

platia obdobne.

(2)

Kupujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak podnik nie je spôsobilý na prevádzku

určenú v zmluve a vady včas oznámené sú neodstrániteľné alebo ich predávajúci neodstráni

v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu kupujúci určí. Ustanovenia

§ 441

platia primerane.

(3)

Kupujúci môže uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny ohľadne záväzkov, ktoré na neho

prešli a neboli zachytené v účtovnej evidencii v dobe účinnosti zmluvy (

§ 482

), ibaže o nich kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel.

(4)

Pre právne vady predávaného podniku platia obdobne

§ 433 až 435

. Ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti tvoriacej súčasť podniku neprejde na kupujúceho

a predávajúci neodstráni túto vadu v primeranej dodatočnej lehote, ktorú mu kupujúci

určí, môže kupujúci od zmluvy odstúpiť.

(5)

Práva podľa predchádzajúcich odsekov sa nedotýkajú nárokov na náhradu škody. Ustanovenia

§ 440

platia obdobne.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 487

Ustanovenia

§ 477 až 486

platia aj pre zmluvy, ktorými sa predáva časť podniku tvoriaca samostatnú organizačnú

zložku.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 488

(1)

Ak predá podnik osoba zapísaná v obchodnom registri, navrhne vykonanie zápisu o predaji

podniku alebo jeho časti v tomto registri.

(2)

Právnická osoba, ktorá predala podnik tvoriaci jej imanie, môže ukončiť svoju likvidáciu

a byť vymazaná z obchodného registra až po uplynutí jedného roka po tomto predaji,

ak sa v tejto dobe nezačalo súdne konanie podľa

§ 478

, alebo neskôr, keď sa zabezpečili alebo uspokojili nároky, ktoré boli v tomto konaní

úspešne uplatnené.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 489

Základné ustanovenia

(1)

Zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej

uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas

platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.

(2)

Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 490

Ak nájomca je oprávnený podľa zmluvy na kúpu prenajatej veci počas platnosti nájomnej

zmluvy, doručením písomného oznámenia o uplatnení tohto práva v súlade so zmluvou

o kúpe prenajatej veci nájomná zmluva zaniká, aj keď bola dojednaná na určitú dobu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 491

Ak je nájomca oprávnený podľa zmluvy na kúpu prenajatej veci po ukončení nájomnej

zmluvy, zaniká toto právo, ak oprávnená strana neoznámi druhej strane písomne vôľu

kúpiť prenajatú vec bez zbytočného odkladu po zániku nájomnej zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 492

Ak oprávnená strana v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej veci oznámi písomne druhej

strane, že uplatňuje právo na kúpu veci, ktorá je alebo bola predmetom nájomnej zmluvy,

vzniká ohľadne tejto veci doručením tohto oznámenia kúpna zmluva. Oprávnená strana

má postavenie kupujúceho a druhá strana postavenie predávajúceho.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 493

(1)

Vznikom kúpnej zmluvy (

§ 492

) prechádza na kupujúceho vlastnícke právo k hnuteľnej veci. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

prechádza vkladom do katastra nehnuteľností.

(2)

Nebezpečenstvo škody na veci prechádza na kupujúceho vznikom kúpnej zmluvy (

§ 492

).

Slovensko ZZ 513/1991

§ 494

(1)

Ak v dojednaní nie je určená kúpna cena rozhodná pri využití práva prenajatú vec

kúpiť a ani spôsob jej určenia, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu určenú podľa

§ 448 ods. 2

. Na určenie kúpnej ceny nemá vplyv poškodenie alebo väčšie opotrebenie veci, za ktoré

je zodpovedný nájomca.

(2)

Kúpnu cenu je kupujúci povinný zaplatiť bez zbytočného odkladu po vzniku kúpnej zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 495

(1)

Pre posudzovanie vád veci sú rozhodné vlastnosti, ktoré mala mať prenajatá vec.

(2)

Lehoty na oznámenie vád kúpenej veci sa počítajú odo dňa, keď nájomca prevzal prenajatú

vec.

(3)

Ak vlastnícke právo k prenajatej veci neprejde na kupujúceho a predávajúci neodstráni

túto vadu v primeranej dodatočnej dobe, ktorú mu kupujúci určí, môže kupujúci od zmluvy

odstúpiť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 496

(1)

Zmluva môže určiť, že po určitej dobe platnosti nájomnej zmluvy je nájomca oprávnený

nadobudnúť bezplatne vlastnícke právo k prenajatej veci, ak toto právo uplatní voči

prenajímateľovi.

(2)

Nadobúdateľ vlastníckeho práva podľa odseku 1 nie je oprávnený pri prenajatej veci

uplatňovať jej vady s výnimkou právnych vád, ibaže je mu poskytnutá záruka za akosť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 497

Základné ustanovenie

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech

peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 498

Strany môžu určiť peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom zmluvy, aj v inej než mene

euro, pokiaľ to nie je v rozpore s devízovými predpismi. Pokiaľ sa strany nedohodnú

inak, je dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky v mene, v ktorej sa mu poskytli,

a v tej istej mene platiť úroky.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 499

Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať

odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 500

(1)

Dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote

určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť,

dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie.

(2)

Ak zmluva neurčuje alebo osobitný zákon neustanovuje inú výpovednú lehotu, môže poskytnutie

úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 501

(1)

Veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade

so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.

(2)

Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť

poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti

s týmto účelom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 502

(1)

Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky

v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na

základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia

zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe

zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

(2)

Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 503

(1)

Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.

Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky

splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

(2)

Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti

každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

(3)

Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve.

Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 504

Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak

do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 505

Ak zanikne alebo ak sa zhorší za trvania zmluvy zabezpečenie záväzku vrátiť poskytnuté

peňažné prostriedky, je dlžník povinný doplniť zabezpečenie na pôvodný rozsah. Ak

tak dlžník neurobí v primeranej lehote, môže veriteľ od zmluvy odstúpiť a požadovať,

aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 506

Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po

dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,

aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 507

Ak má dlžník poskytnuté peňažné prostriedky podľa zmluvy použiť iba na určitý účel

a dlžník ich použije na iný účel alebo ak ich na dohodnutý účel nemožno použiť, je

veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil bez zbytočného

odkladu použité a nevrátené prostriedky s úrokmi.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 508

Základné ustanovenia

(1)

Licenčnou zmluvou na predmety priemyselného vlastníctva oprávňuje poskytovateľ nadobúdateľa

v dojednanom rozsahu a na dojednanom území na výkon práv z priemyselného vlastníctva

(ďalej len „právo“) a nadobúdateľ sa zaväzuje na poskytovanie určitej odplaty alebo

inej majetkovej hodnoty.

(2)

Zmluva vyžaduje písomnú formu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 509

(1)

Ak tak ustanovuje osobitný predpis, vyžaduje sa na výkon práva poskytnutého na základe

zmluvy zápis do príslušného registra týchto práv.

(2)

Ak trvanie práva závisí od jeho výkonu, je nadobúdateľ na tento výkon povinný.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 510

Poskytovateľ je povinný po dobu trvania zmluvy udržiavať právo, pokiaľ to povaha tohto

práva vyžaduje.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 511

(1)

Poskytovateľ je naďalej oprávnený na výkon práva, ktoré je predmetom zmluvy, a na

poskytnutie jeho výkonu iným osobám.

(2)

Nadobúdateľ nie je oprávnený prenechať výkon práva iným osobám.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 512

Poskytovateľ je povinný bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy poskytnúť nadobúdateľovi

všetky podklady a informácie, ktoré sú potrebné na výkon práva podľa zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 513

Nadobúdateľ je povinný utajovať poskytnuté podklady a informácie pred tretími osobami,

ibaže zo zmluvy alebo z povahy poskytnutých podkladov a informácií vyplýva, že poskytovateľ

nemá záujem na ich utajovaní. Za tretie osoby sa nepovažujú osoby, ktoré sa zúčastňujú

na podnikaní podnikateľa a ktoré podnikateľ zaviazal mlčanlivosťou. Po zániku zmluvy

je nadobúdateľ povinný poskytnuté podklady vrátiť a ďalej utajovať poskytnuté informácie

do doby, keď sa stanú všeobecne známymi.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 514

(1)

Ak nadobúdateľa obmedzujú vo výkone práva iné osoby alebo ak zistí, že iné osoby

toto právo porušujú, je povinný bez zbytočného odkladu podať o tom správu poskytovateľovi.

(2)

Poskytovateľ je povinný bez zbytočného odkladu urobiť potrebné právne opatrenia na

ochranu výkonu práva nadobúdateľom. Pri týchto opatreniach je nadobúdateľ povinný

poskytnúť poskytovateľovi potrebné spolupôsobenie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 515

Ak sa zmluva nedojednala na dobu určitú, možno ju vypovedať. Ak zmluva neurčuje inú

výpovednú lehotu, nadobúda výpoveď účinnosť uplynutím jedného roka od konca kalendárneho

mesiaca, v ktorom bola výpoveď doručená druhej strane.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 516

Základné ustanovenia

(1)

Zmluvou o uložení sa zaväzuje opatrovateľ, že bude pre uložiteľa dočasne bezplatne

opatrovať vec, ktorú má u seba v súvislosti s obchodným stykom s uložiteľom.

(2)

Ak v zmluve nie je uvedené, či sa vec má opatrovať za odplatu alebo bezplatne, a

opatrovanie veci nie je predmetom podnikania opatrovateľa, platí, že strany uzavreli

zmluvu o uložení veci.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 517

Opatrovateľ je povinný vec starostlivo opatrovať a dbať s prihliadnutím na jej povahu

a svoje možnosti, aby na nej nevznikla škoda. Ak opatrovanie veci vyžaduje osobitné

opatrenia, je opatrovateľ povinný ich urobiť, ak sú uvedené v zmluve alebo ak ho na

ne upozornil uložiteľ pred uzavretím zmluvy. Opatrovateľ je povinný dať veci poistiť

proti škodám, len keď to určuje zmluva.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 518

Aj keď sa opatrovateľ zaviazal v zmluve opatrovať vec určitým spôsobom, môže sa od

tohto spôsobu odchýliť, ak nastanú okolnosti, ktoré opatrovateľ nemohol v čase uzavretia

zmluvy predvídať a ktoré robia plnenie záväzku pre neho neprimerane ťažkým. O vzniku

týchto okolností je opatrovateľ povinný včas upovedomiť uložiteľa.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 519

(1)

Ak opatrovateľ bez súhlasu uložiteľa zverí opatrovanie veci tretej osobe, zodpovedá,

akoby vec opatroval sám. Ak toto urobí so súhlasom uložiteľa, zodpovedá ako mandatár.

(2)

Ak opatrovateľ zverí opatrovanie veci tretej osobe v rozpore so zmluvou, prechádza

na opatrovateľa nebezpečenstvo škody na veci. Ustanovenie

§ 518

tým nie je dotknuté.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 520

Opatrovateľ nesmie bez súhlasu uložiteľa užívať vec alebo umožniť jej užívanie tretej

osobe.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 521

(1)

Uložiteľ je povinný nahradiť opatrovateľovi škodu spôsobenú mu uloženou vecou, pokiaľ

ju nemohol opatrovateľ odvrátiť vynaložením starostlivosti uvedenej v

§ 517

. Ďalej je uložiteľ povinný uhradiť náklady, ktoré opatrovateľ nevyhnutne alebo účelne

vynaložil pri plnení svojej povinnosti.

(2)

Pri mimoriadnych nákladoch, ktoré boli nepredvídateľné v čase uzavretia zmluvy, je

opatrovateľ povinný vyžiadať si súhlas uložiteľa pred ich vynaložením, ak je to možné.

Ak uložiteľ neoznámi opatrovateľovi bez zbytočného odkladu svoj nesúhlas, predpokladá

sa, že s vynaložením nákladov súhlasí.

(3)

Ak opatrovateľ vynaloží náklady uvedené v odseku 2 bez toho, aby si vopred vyžiadal

potrebný súhlas uložiteľa, a ten s ich vynaložením neprejaví dodatočne súhlas, môže

opatrovateľ požadovať úhradu nákladov v rozsahu, v ktorom sa uložiteľ o úsporu týchto

nákladov obohatil.

(4)

Náklady, na ktorých úhradu je opatrovateľ oprávnený, je uložiteľ povinný uhradiť

bez zbytočného odkladu po tom, čo ho o to opatrovateľ požiadal, najneskôr však pri

prevzatí veci.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 522

Opatrovateľ je povinný uloženú vec uložiteľovi vydať v mieste, kde vec mala byť podľa

zmluvy uložená, inak vo svojom sídle alebo v mieste podnikania, prípadne bydlisku

alebo v mieste, kde je jeho organizačná zložka opatrujúca vec.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 523

(1)

Aj keď sa dohodla doba, po ktorú má byť vec uložená, je opatrovateľ povinný vec vydať

bez zbytočného odkladu po tom, čo ho o to uložiteľ požiadal.

(2)

Opatrovateľ je oprávnený domáhať sa od uložiteľa, aby prevzal uloženú vec bez zbytočného

odkladu ešte pred uplynutím dohodnutej doby uloženia, ak by ďalšie plnenie povinností

spôsobilo opatrovateľovi neprimerané ťažkosti, ktoré nemohol v čase uzavretia zmluvy

predvídať, alebo ak sa tretia osoba domáha vydania uloženej veci.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 524

Ak nie je dojednané a ani z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, nevyplýva,

ako dlho má byť vec uložená, je opatrovateľ povinný vydať vec uložiteľovi, len čo

ho o to uložiteľ požiada, a uložiteľ je povinný prevziať vec bez zbytočného odkladu

po tom, čo ho na to opatrovateľ vyzval.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 525

Ak uložiteľ neprevezme vec včas, môže mu opatrovateľ na to určiť primeranú lehotu.

Po jej márnom uplynutí môže opatrovateľ od zmluvy odstúpiť, a ak uložiteľa na to upozorní

pri určení dodatočnej lehoty, je oprávnený vec na účet uložiteľa vhodným spôsobom

predať alebo na náklady uložiteľa uskladniť u tretej osoby.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 526

Ustanoveniami

§ 517 až 525

sa spravuje primerane určenie práv a povinností strán aj v prípadoch, keď podľa ustanovení

tohto zákona, týkajúcich sa iných zmlúv než zmluvy o uložení veci, je jedna strana

povinná bez nároku na odplatu starať sa druhej strane o vec, ktorú má u seba, ibaže

z týchto ustanovení vyplýva odlišná úprava.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 527

Základné ustanovenia

(1)

Zmluvou o skladovaní sa skladovateľ zaväzuje prevziať vec, aby ju uložil a opatroval,

a ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (skladné).

(2)

Ak v zmluve nie je uvedené, či sa má vec opatrovať za odplatu alebo bezplatne, a

opatrovanie veci je predmetom podnikania skladovateľa, platí, že strany uzavreli zmluvu

o skladovaní.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 528

(1)

Skladovateľ je povinný vec prevziať pri jej odovzdaní ukladateľom a prevzatie tovaru

písomne potvrdiť.

(2)

Potvrdenie o prevzatí veci na skladovanie môže mať povahu cenného papiera, s ktorým

je spojené právo požadovať vydanie skladovanej veci (skladištný list).

(3)

Skladištný list môže znieť na doručiteľa alebo na meno. Ak znie na doručiteľa, je

skladovateľ povinný vydať tovar osobe, ktorá skladištný list predloží. Ak znie na

meno, je povinný vydať vec osobe uvedenej v skladištnom liste. Skladištný list na

meno môže oprávnená osoba prevádzať rubopisom na iné osoby, pokiaľ v ňom nie je prevod

vylúčený. O rubopise platia obdobne predpisy upravujúce zmenky.

(4)

Osoba oprávnená domáhať sa na základe skladištného listu vydania veci má postavenie

ukladateľa a je povinná na požiadanie skladovateľa potvrdiť na skladištnom liste prevzatie

skladovanej veci.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 529

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, zmluva zaniká, ak ukladateľ neodovzdá skladovateľovi

vec na uskladnenie do doby určenej v zmluve, inak do šiestich mesiacov po uzavretí

zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 530

Skladovateľ je povinný uložiť vec oddelene od ostatných skladovaných vecí s označením,

že ide o veci ukladateľa. Ukladateľ má právo kontrolovať stav skladovanej veci a brať

z nej vzorky.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 531

(1)

Ukladateľ platí skladné odo dňa prevzatia veci vo výške a spôsobom dohodnutým v zmluve.

(2)

Ak výška skladného nie je dojednaná v zmluve, je ukladateľ povinný zaplatiť skladné

obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu veci, dĺžku a spôsob skladovania.

(3)

Ak skladovanie trvá dlhšie ako šesť mesiacov, platí sa skladné polročne pozadu. Skladné

za neukončené šesťmesačné obdobie a skladné za kratšiu dobu skladovania sa platí pri

vyzdvihnutí skladovanej veci. Aj po ukončení zmluvy má skladovateľ právo na skladné

za dobu, po ktorú bola skladovaná vec u neho uložená z dôvodu, že ju ukladateľ včas

nevyzdvihol.

(4)

Skladné kryje všetky náklady spojené so skladovaním, nezahŕňa však náklady na poistenie;

skladovateľ má na ne nárok, ak je povinný podľa zmluvy dať vec poistiť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 532

(1)

Ak je skladovanie dojednané na určitú dobu, môže ukladateľ veci vyzdvihnúť ešte pred

jej uplynutím, musí však predtým zaplatiť skladné pripadajúce na celú dohodnutú dobu.

Pred uplynutím dojednanej doby môže ukladateľ požiadať znovu o prevzatie veci na uskladnenie

do konca tejto doby a je povinný uhradiť skladovateľovi náklady s tým spojené.

(2)

Ak nie je uvedená lehota, na ktorú sa zmluva uzaviera, predpokladá sa, že sa uzaviera

na neurčitú dobu. Ukladateľ môže požadovať kedykoľvek vydanie veci a je povinný zaplatiť

skladné za dobu, keď vec bola skladovaná. Vyzdvihnutím veci zmluva zaniká.

(3)

Skladovateľ je oprávnený zmluvu vypovedať jednomesačnou výpoveďou. Výpovedná lehota

začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená

ukladateľovi.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 533

(1)

Skladovateľ zodpovedá za škodu na skladovanej veci, ktorá vznikla po prevzatí veci,

a to až do jej vydania, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej

starostlivosti.

(2)

Skladovateľ nezodpovedá za škodu na veci, len keď bola spôsobená

a)

ukladateľom alebo vlastníkom veci,

b)

vadou alebo prirodzenou povahou uloženej veci alebo

c)

vadným obalom, na ktorý skladovateľ pri prevzatí veci ukladateľa upozornil a toto

upozornenie zahrnul do potvrdenia o prevzatí veci; ak skladovateľ na vadnosť obalu

neupozornil, nezodpovedá za škodu na veci len vtedy, keď vadnosť obalu nebola poznateľná.

(3)

Ak škoda vznikla spôsobom uvedeným v odseku 2, je skladovateľ povinný vynaložiť odbornú

starostlivosť, aby škoda bola čo najmenšia.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 534

(1)

Skladovateľ môže odstúpiť od zmluvy

a)

ak ukladateľ zatajil nebezpečnú povahu veci a ak hrozí z nej skladovateľovi značná

škoda,

b)

ak ukladateľ dlhuje skladné za najmenej tri mesiace,

c)

ak hrozí vznik podstatnej škody na uloženej veci, ktorú skladovateľ nemôže odvrátiť,

alebo

d)

ak ukladateľ nevyzdvihne vec po skončení doby, po ktorú je skladovateľ povinný vec

skladovať.

(2)

Skladovateľ môže po odstúpení od zmluvy určiť primeranú lehotu na vyzdvihnutie veci

s upozornením, že inak tovar predá. Po márnom uplynutí tejto lehoty môže skladovateľ

skladovaný tovar predať vhodným spôsobom na účet ukladateľa. Od výťažku z predaja,

ktorý je skladovateľ povinný bez zbytočného odkladu ukladateľovi vydať, môže si odpočítať

okrem skladného aj vynaložené náklady spojené s predajom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 535

Skladovateľ má na zabezpečenie svojich nárokov zo zmluvy o skladovaní zádržné právo

na skladovaných veciach, dokiaľ sa u neho nachádzajú.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 536

(1)

Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje

zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

(2)

Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž

určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo

hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,

údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

(3)

Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia,

ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 537

(1)

Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v

dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy

alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred

dojednaným časom.

(2)

Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

(3)

Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu

vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 538

Zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy

diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť,

akoby dielo vykonával sám.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 539

(1)

Veci, ktoré má objednávateľ podľa zmluvy obstarať na vykonanie diela, je povinný

odovzdať zhotoviteľovi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí

zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že o cenu týchto vecí sa neznižuje cena

za vykonanie diela.

(2)

Ak veci neobstará objednávateľ včas, môže mu na to zhotoviteľ poskytnúť primeranú

lehotu a po jej márnom uplynutí môže sám po predchádzajúcom upozornení obstarať veci

na účet objednávateľa. Objednávateľ je povinný uhradiť ich cenu a účelné náklady s

tým spojené bez zbytočného odkladu po tom, čo ho o to zhotoviteľ požiada.

(3)

Veci, ktoré sú potrebné na vykonanie diela a na ktorých obstaranie nie je podľa zmluvy

zaviazaný objednávateľ, je povinný obstarať zhotoviteľ.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 540

(1)

Objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na veciach, ktoré obstaral na vykonanie diela,

a zostáva ich vlastníkom až do doby, keď sa spracovaním stanú súčasťou predmetu diela.

(2)

Za vec prevzatú od objednávateľa do opatrovania za účelom jej spracovania pri vykonávaní

diela alebo za účelom jej opravy alebo úpravy zodpovedá zhotoviteľ ako skladovateľ.

(3)

Po dokončení diela alebo po zániku záväzku dielo vykonať je zhotoviteľ povinný bez

zbytočného odkladu vrátiť objednávateľovi veci od neho prevzaté, ktoré sa nespracovali

pri vykonávaní diela.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 541

Ohľadne vecí, ktoré zhotoviteľ obstaral na vykonanie diela, má postavenie predávajúceho,

pokiaľ z ustanovení upravujúcich zmluvu o dielo nevyplýva niečo iné. Pri pochybnostiach

sa predpokladá, že kúpna cena týchto vecí je zahrnutá v cene za vykonanie diela.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 542

(1)

Ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý

objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci

a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné.

(2)

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, znáša zhotoviteľ nebezpečenstvo škody

na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom. Pre určenie prechodu nebezpečenstva škody

na zhotovovanej veci zo zhotoviteľa na objednávateľa sa použijú obdobne ustanovenia

o prechode nebezpečenstva škody na tovare z predávajúceho na kupujúceho.

(3)

Na zhotoviteľa neprechádza nebezpečenstvo škody na veci, ktorá je predmetom údržby,

opravy alebo úpravy, ani vlastnícke právo k nej.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 543

(1)

Ak má k zhotovenej veci vlastnícke právo zhotoviteľ a záväzok vykonať dielo zanikne

z dôvodu, za ktorý nezodpovedá objednávateľ, je objednávateľ oprávnený požadovať zaplatenie

ceny vecí prevzatých od neho zhotoviteľom, ktoré zhotoviteľ spracoval pri vykonaní

diela alebo ktoré nemožno vrátiť. Nárok objednávateľa na náhradu škody tým nie je

dotknutý.

(2)

Ak zanikol záväzok vykonať dielo z dôvodu, za ktorý zodpovedá objednávateľ, je objednávateľ

oprávnený požadovať úhradu toho, o čo sa zhotoviteľ obohatil.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 544

(1)

Ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na

jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi

to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol z dôvodu,

za ktorý objednávateľ nezodpovedá.

(2)

Ak záväzok zanikol v prípadoch uvedených v odseku 1 z dôvodov, za ktoré zodpovedá

objednávateľ, môže zhotoviteľ požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a

ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, pokiaľ cena týchto vecí nie

je zahrnutá v nároku zhotoviteľa podľa

§ 548 ods. 2

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 545

Ustanovenia

§ 544

platia obdobne v prípadoch, keď predmetom diela je montáž, údržba, oprava alebo úprava

veci.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 546

(1)

Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú

spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva

je napriek tomu platná (

§ 536 ods. 3

), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo

v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

(2)

Dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotýka účinkov podľa

§ 548 a 549

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 547

Cena podľa rozpočtu

(1)

Na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou

zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy.

(2)

Ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva,

že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny,

ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ

tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.

(3)

Ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný,

môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne

prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.

(4)

Ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, určí jej zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa.

(5)

Objednávateľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje

zvýšenie ceny podľa odsekov 2 a 3 o sumu, ktorá presahuje o viac ako 10 % cenu určenú

na základe rozpočtu. V tomto prípade je objednávateľ povinný nahradiť zhotoviteľovi

časť ceny zodpovedajúcu rozsahu čiastočného vykonania diela podľa rozpočtu.

(6)

Zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi

potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného

odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená

na základe rozpočtu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 548

(1)

Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ

zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním

diela.

(2)

Ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka pre splnenie

povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť (

§ 374

), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa

však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 549

(1)

Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú

jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú;

ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť

cenu primerane zvýšenú.

(2)

Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky

na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím

na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným

vykonávaním diela.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 550

Objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že

zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený

dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo

vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote

mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu

zmluvy (

§ 345

), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 551

(1)

Zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú

povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na

vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej

starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela,

je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny

vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ

trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po

ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho

dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením

vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť

mohla zistiť.

(2)

Zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia

diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak

objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela

má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom

rozsahu.

(3)

Zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1, zodpovedá za vady diela

spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných

mu objednávateľom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 552

(1)

Ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky týkajúce sa veci, na ktorej

sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať, a tieto

prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť

to bez zbytočného odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia

dohody o zmene diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany

v primeranej lehote nedohodnú na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy

odstúpiť.

(2)

Ak zhotoviteľ neporušil svoju povinnosť zistiť pred začatím vykonávania diela prekážky

uvedené v odseku 1, nemá žiadna zo strán nárok na náhradu škody; zhotoviteľ má nárok

na cenu za časť diela, ktoré bolo vykonané do doby, než prekážky mohol odhaliť pri

vynaložení odbornej starostlivosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 553

(1)

Ak zmluva určuje, že objednávateľ je oprávnený skontrolovať predmet diela na určitom

stupni jeho vykonávania, je zhotoviteľ povinný včas objednávateľa pozvať na vykonanie

kontroly.

(2)

Ak zhotoviteľ nesplní povinnosť uvedenú v odseku 1, je povinný umožniť objednávateľovi

vykonanie dodatočnej kontroly a znášať náklady s tým spojené.

(3)

Ak sa objednávateľ nedostavil na kontrolu, na ktorú bol riadne pozvaný alebo ktorá

sa mala konať podľa dohodnutého časového rozvrhu, môže zhotoviteľ pokračovať vo vykonávaní

diela. Ak však účasť na kontrole znemožnila objednávateľovi prekážka, ktorú nemohol

odvrátiť, môže objednávateľ bez zbytočného odkladu požadovať vykonanie dodatočnej

kontroly, je však povinný zhotoviteľovi nahradiť náklady spôsobené oneskorením kontroly.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 554

(1)

Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním

predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto

zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve

zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

(2)

Ak toto miesto nie je dohodnuté a zmluva zahŕňa povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet

diela, uskutočňuje sa odovzdanie predmetu diela jeho odovzdaním prvému dopravcovi,

ktorý má uskutočniť prepravu do miesta určenia. Zhotoviteľ umožní objednávateľovi

uplatnenie práv z prepravnej zmluvy, pokiaľ tieto práva nemá objednávateľ už na základe

tejto zmluvy.

(3)

Ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet

diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať;

ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom

objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ

dielo vykonávať.

(4)

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 3, uskutočňuje sa odovzdanie diela

v mieste, kde má zhotoviteľ sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo

organizačnú zložku, ak jej miesto včas objednávateľovi oznámi.

(5)

Odovzdaním zhotovenej veci nadobúda k nej objednávateľ vlastnícke právo, ak ho do

tejto doby mal zhotoviteľ, a na objednávateľa prechádza nebezpečenstvo škody na zhotovenej

veci, ak ho do tejto doby znášal zhotoviteľ. Ustanovenia

§ 444 až 446

,

§ 455 až 459

a

§ 461

platia obdobne.

(6)

Ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica,

ktorú podpíšu obe strany.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 555

(1)

Ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ

svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela

riadne vykonaným v mieste ustanovenom v

§ 554

. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej

veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.

(2)

Ak sa podľa zmluvy má riadne vykonanie diela preukázať vykonaním dohodnutých skúšok,

považuje sa vykonanie diela za dokončené až vtedy, keď sa tieto skúšky úspešne vykonali.

Na účasť na nich je zhotoviteľ povinný objednávateľa včas pozvať.

(3)

Neúčasť objednávateľa na skúškach, na ktorých vykonanie bol objednávateľ včas pozvaný,

nebráni vykonaniu skúšok. Ustanovenie

§ 553 ods. 3

o opakovaní skúšok platí obdobne.

(4)

Výsledok skúšok sa zachytí v zápisnici podpísanej oboma stranami. Ak objednávateľ

nie je prítomný, podpíše zápisnicu namiesto neho hodnoverná a nestranná osoba, ktorá

sa na skúškach zúčastnila.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 556

Ak dielo spočíva v inom výsledku činnosti než v zhotovení veci, montáži, údržbe, oprave

alebo úprave veci, je zhotoviteľ povinný pri tejto činnosti postupovať v rámci určenom

zmluvou s odbornou starostlivosťou tak, aby sa dosiahol hmotne zachytený výsledok

činnosti určený v zmluve. Zhotoviteľ je povinný hmotne zachytený výsledok odovzdať

objednávateľovi.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 557

Výsledok činnosti, ktorá je predmetom diela podľa

§ 556

, je zhotoviteľ oprávnený poskytnúť aj iným osobám než objednávateľovi, pokiaľ to

zmluva dovoľuje. Ak zmluva neobsahuje zákaz tohto poskytnutia, je naň zhotoviteľ oprávnený,

ak to vzhľadom na povahu diela nie je v rozpore so záujmami objednávateľa.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 558

Ak je predmetom diela podľa

§ 556

výsledok činnosti, ktorý je chránený právom z priemyselného alebo iného duševného

vlastníctva, je objednávateľ oprávnený použiť ho len na účel vyplývajúci z uzavretej

zmluvy o dielo. Na iné účely je oprávnený ho použiť len so súhlasom zhotoviteľa.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 559

Zhotoviteľ zodpovedá za porušenie práva inej osoby z priemyselného alebo iného duševného

vlastníctva v dôsledku použitia predmetu diela, ak k tomuto porušeniu dôjde podľa

slovenského právneho poriadku alebo podľa právneho poriadku štátu, kde sa má predmet

diela využiť, a zhotoviteľ o tom vedel v čase uzavretia zmluvy. Pre právne vady diela

platia primerane

§ 434 a 435

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 560

(1)

Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

(2)

Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (

§ 554

); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr,

je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť,

zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.

(3)

Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli

spôsobené porušením jeho povinností.

(4)

Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia

§ 420 až 422

a

§ 426

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 561

Zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela, ak tieto vady spôsobilo použitie vecí odovzdaných

mu na spracovanie objednávateľom v prípade, že zhotoviteľ ani pri vynaložení odbornej

starostlivosti nevhodnosť týchto vecí nemohol zistiť alebo na ne objednávateľa upozornil

a objednávateľ na ich použití trval. Zhotoviteľ takisto nezodpovedá za vady spôsobené

dodržaním nevhodných pokynov daných mu objednávateľom, ak zhotoviteľ na nevhodnosť

týchto pokynov upozornil a objednávateľ na ich dodržaní trval alebo ak zhotoviteľ

túto nevhodnosť nemohol zistiť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 562

(1)

Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa

možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

(2)

Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela

a)

bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,

b)

bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti

pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1,

c)

bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej

starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania

predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty

záručná doba.

(3)

Ustanovenie

§ 428 ods. 2 a 3

sa použijú obdobne na účinky uvedené v odseku 2.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 563

(1)

Záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním diela.

(2)

Pre záruku za akosť diela inak platia primerane ustanovenia

§ 429 až 431

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 564

Pri vadách diela platia primerane

§ 436 až 441

. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet

diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 565

Ak objednávateľ využije podľa ustanovení uvedených v

§ 564

právo odstúpiť od zmluvy týkajúcej sa predmetu diela, ktorý nemožno vrátiť alebo

odovzdať zhotoviteľovi, neplatí

§ 441

. Objednávateľ však nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak vady diela neoznámil včas

zhotoviteľovi.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 566

(1)

Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu

určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením

inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

(2)

Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá

sa, že odplata bola dohodnutá.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 567

(1)

Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.

(2)

Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta

a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný

oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré

môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.

(3)

Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné

v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch

sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 568

(1)

Mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto

povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi.

(2)

Mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a informácie, ktoré sú potrebné

na zariadenie záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať mandatár.

(3)

Ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta,

je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo.

(4)

Ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza ho prevzatie zmluvného záväzku

mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade, že osoba, s ktorou mandatár

rokuje, o tomto záväzku vie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 569

Mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré za neho

prevzal pri vybavovaní záležitosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 570

Mandatár zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta na zariadenie záležitosti

a na veciach prevzatých pri jej zariaďovaní od tretích osôb, ibaže túto škodu nemohol

odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Tieto veci je mandatár povinný

dať včas poistiť, len keď to určuje zmluva alebo keď ho mandant o to požiada, a to

na účet mandanta.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 571

(1)

Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi

odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú

mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

(2)

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne

vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný

výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú

mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 572

Mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne

vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté

v odplate.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 573

Mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou uzavrel zmluvu pri zariaďovaní

záležitosti, ibaže sa v zmluve zaručil za splnenie záväzkov prevzatých inými osobami

v súvislosti so zariaďovaním záležitosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 574

(1)

Mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať.

(2)

Ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár

dozvedel alebo mohol dozvedieť.

(3)

Od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď

vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo

vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so

zariaďovaním záležitosti.

(4)

Za činnosť riadne uskutočnenú do účinnosti výpovede má mandatár nárok na úhradu nákladov

vynaložených podľa

§ 572

a na primeranú časť odplaty.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 575

(1)

Mandatár môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší

čas.

(2)

Ku dňu účinnosti výpovede zaniká záväzok mandatára uskutočňovať činnosť, na ktorú

sa zaviazal. Ak by týmto prerušením činnosti vznikla mandantovi škoda, je mandatár

povinný ho upozorniť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. Ak mandant tieto

opatrenia nemôže urobiť ani pomocou iných osôb a požiada mandatára, aby ich urobil

sám, je mandatár na to povinný.

(3)

Záväzok mandatára zaniká jeho smrťou, ak je fyzickou osobou, alebo jeho zánikom,

ak je právnickou osobou.

(4)

Ohľadne činnosti uskutočnenej odo dňa výpovede do jej účinnosti a uskutočnenej podľa

odseku 2 má mandatár nárok na úhradu nákladov podľa

§ 572

a na časť odplaty primeranej výsledku dosiahnutému pri zariaďovaní záležitosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 576

Ustanovenia

§ 567 až 575

sa použijú primerane v prípadoch, keď je povinnosť podľa iných ustanovení tohto zákona

zariadiť určitú záležitosť na účet iného, ibaže z týchto iných ustanovení vyplýva

niečo iné.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 577

Základné ustanovenie

Komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta

na jeho účet určitú obchodnú záležitosť, a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 578

(1)

Komisionár je povinný pri zariaďovaní záležitosti konať s potrebnou odbornou starostlivosťou

podľa pokynov komitenta.

(2)

Od pokynov komitenta sa môže komisionár odchýliť, len keď je to v záujme komitenta

a keď si nemôže vyžiadať jeho včasný súhlas. Pri porušení tejto povinnosti nemusí

komitent uznať konanie za uskutočnené na svoj účet, ak účinnosť konania pre seba odmietol

bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o obsahu konania dozvedel.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 579

(1)

Komisionár je povinný chrániť jemu známe záujmy komitenta súvisiace so zariaďovaním

záležitosti a oznámiť mu všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na zmenu komitentových

príkazov. Poistenie je komisionár povinný obstarať, len keď to určuje zmluva alebo

keď dostal na to príkaz od komitenta, a to na účet komitenta.

(2)

Komisionár je povinný podávať komitentovi správy o zariaďovaní záležitosti spôsobom

určeným v zmluve, inak na výzvu komitenta.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 580

(1)

Ak zmluva neurčuje niečo iné, je komisionár povinný použiť na splnenie zmluvy inú

osobu, ak nemôže svoj záväzok splniť sám.

(2)

Ak komisionár použije na splnenie záväzku inú osobu, zodpovedá akoby záležitosť obstaral

sám.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 581

Z konania komisionára nevznikajú komitentovi vo vzťahu k tretím osobám ani práva,

ani povinnosti. Komitent však môže priamo od tretej osoby požadovať vydanie veci alebo

splnenie záväzku, ktoré pre neho obstaral komisionár, ak tak nemôže urobiť komisionár

pre okolnosti, ktoré sa týkajú jeho osoby.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 582

Komitent môže požadovať od komisionára splnenie záväzku tretej osoby bez toho, aby

táto splnila svoj záväzok voči komisionárovi, len pokiaľ komisionár tento záväzok

písomne prevzal alebo ak porušil príkazy komitenta týkajúce sa osoby, s ktorou sa

mala zmluva na účet komitenta uzavrieť. V takom prípade platia primerane ustanovenia

o ručení.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 583

(1)

K hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj má komitent vlastnícke právo,

dokiaľ ho nenadobudne tretia osoba. Vlastnícke právo k hnuteľným veciam získaným pre

komitenta nadobúda komitent ich odovzdaním komisionárovi.

(2)

Za škodu na veciach uvedených v odseku 1 zodpovedá komisionár podľa ustanovení o

zmluve o skladovaní.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 584

(1)

Po zariadení záležitosti je komisionár povinný o výsledku podať komitentovi správu

a vykonať vyúčtovanie.

(2)

V správe komisionár označí osobu, s ktorou zmluvu uzavrel. Ak tak neurobí, je komitent

oprávnený vymáhať voči komisionárovi nárok na plnenie záväzku z tejto zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 585

Komisionár je povinný bez zbytočného odkladu previesť na komitenta práva získané pri

zariaďovaní záležitosti a vydať mu všetko, čo pritom získal, a komitent je povinný

ich prevziať.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 586

Ak osoba, s ktorou komisionár uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti, poruší svoje

záväzky, je komisionár povinný na účet komitenta splnenie týchto záväzkov vymáhať,

alebo ak s tým komitent súhlasí, postúpiť mu pohľadávky zodpovedajúce týmto záväzkom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 587

(1)

Ak sa výška odplaty nedojednala, prislúcha komisionárovi odplata primeraná uskutočnenej

činnosti a dosiahnutému výsledku s prihliadnutím na odplatu obvykle poskytovanú za

obdobnú činnosť v čase uzavretia zmluvy.

(2)

Komisionárovi vzniká nárok na odplatu, len čo splní povinnosti ustanovené v

§ 584 až 586

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 588

Zároveň s odplatou je komitent povinný uhradiť komisionárovi náklady, ktoré komisionár

nevyhnutne alebo užitočne vynaložil pri plnení svojho záväzku. Pri pochybnostiach

sa predpokladá, že v odplate je obsiahnutá aj náhrada nákladov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 589

Pre komisionársku zmluvu platia obdobne ustanovenia

§ 574 a 575

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 590

Ak je predmetom záväzku komisionára trvalá činnosť, použijú sa na vzťah medzi komitentom

a komisionárom primerane tiež ustanovenia upravujúce zmluvu o obchodnom zastúpení.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 591

Základné ustanovenie

Zmluvou o kontrolnej činnosti sa vykonávateľ kontroly zaväzuje vykonať nestranne zistenie

stavu určitej veci alebo overenie výsledku určitej činnosti a vydať o tom kontrolné

osvedčenie a objednávateľ kontroly sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 592

(1)

Vykonávateľ kontroly je povinný vykonať kontrolu nestranným spôsobom a zistený stav

opísať v kontrolnom osvedčení.

(2)

Ustanovenia zmluvy, ktorými sa ukladajú vykonávateľovi kontroly povinnosti, ktoré

by mohli ovplyvniť nestrannosť vykonávanej kontroly alebo správnosť kontrolného osvedčenia,

sú neplatné.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 593

Vykonávateľ kontroly je povinný vykonávať kontrolu s vynaložením odbornej starostlivosti

s prihliadnutím na určený spôsob kontroly, na čas, miesto a rozsah kontroly, ako aj

na stav, v akom sa nachádzal predmet kontroly v čase jej vykonávania.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 594

(1)

Vykonávateľ kontroly je povinný ju vykonať v rozsahu a spôsobom určeným v zmluve,

inak v rozsahu a spôsobom obvyklým pri obdobných kontrolách.

(2)

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že sa kontrola má uskutočniť bez

zbytočného odkladu v mieste, kde sa podľa zmluvy nachádza predmet kontroly. Ak toto

miesto nie je v zmluve uvedené, je objednávateľ povinný oznámiť včas vykonávateľovi

kontroly čas a miesto, kde sa má kontrola uskutočniť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 595

(1)

Vykonávateľ kontroly má nárok na odplatu po splnení povinnosti vykonať kontrolu a

vydať kontrolné osvedčenie.

(2)

Ak odplata nie je dohodnutá, je objednávateľ povinný zaplatiť odplatu obvyklú v čase

uzavretia zmluvy so zreteľom na predmet, rozsah, spôsob a miesto kontroly.

(3)

Popri odplate je objednávateľ povinný uhradiť vykonávateľovi kontroly aj nevyhnutné

a účelne vynaložené náklady vzniknuté pri vykonaní kontroly, pokiaľ z ich povahy nevyplýva,

že sú už zahrnuté v odplate.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 596

Objednávateľ je povinný poskytnúť vykonávateľovi kontroly súčinnosť potrebnú na vykonanie

kontroly, najmä mu umožniť potrebný prístup k predmetu kontroly.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 597

Vykonanie kontroly sa nedotýka právnych pomerov medzi objednávateľom a inými osobami,

najmä osobami, ktorým je určený alebo od ktorých pochádza predmet kontroly.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 598

Ak vykonávateľ kontroly nevykonal kontrolu riadne, nevznikajú mu nároky podľa § 595

a objednávateľ môže po uplynutí doby určenej na vykonanie kontroly od zmluvy odstúpiť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 599

Vykonávateľ kontroly je povinný nahradiť škodu spôsobenú porušením povinnosti vykonať

riadne kontrolu, len pokiaľ sa táto škoda nemôže nahradiť uplatnením nároku objednávateľa

voči osobe zodpovednej za vadné plnenie, ktoré je predmetom kontroly. Ako náhradu

škody však nemôže objednávateľ požadovať náhradu toho, čo opomenul včas oznámiť alebo

vymáhať voči osobe zodpovednej za vadné plnenie predmetu kontroly, alebo čo objednávateľ

nemôže vymáhať vzhľadom na dojednanie uzavreté s touto osobou, ktoré taký nárok po

vykonanej kontrole vylučuje.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 600

Ak je vykonávateľ kontroly podľa

§ 599

povinný na náhradu škody, prechádzajú na neho zaplatením tejto náhrady nároky, ktoré

má objednávateľ voči osobe zodpovednej za vadné plnenie predmetu kontroly tak, akoby

mu boli tieto nároky postúpené.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 601

Základné ustanovenia

(1)

Zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene

na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca

sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.

(2)

Zasielateľ je oprávnený žiadať, aby mu bol daný písomne príkaz na obstaranie prepravy

(zasielateľský príkaz), ak zmluva nemá písomnú formu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 602

(1)

V rámci zmluvy je zasielateľ povinný plniť pokyny príkazcu. Zasielateľ je povinný

upozorniť príkazcu na zjavnú nesprávnosť jeho pokynov. Ak zasielateľ nedostane od

príkazcu potrebné pokyny, je povinný požiadať príkazcu o ich doplnenie. Pri nebezpečenstve

z omeškania je však povinný postupovať aj bez týchto pokynov tak, aby boli čo najviac

chránené záujmy príkazcu, ktoré sú zasielateľovi známe.

(2)

Ak zmluva určuje, že pred vydaním zásielky alebo dokladu umožňujúcich nakladať so

zásielkou zasielateľ vyberie určitú peňažnú sumu od príjemcu alebo uskutoční iný inkasný

úkon, platia primerane ustanovenia o bankovom dokumentárnom inkase (

§ 697

a nasl.).

Slovensko ZZ 513/1991

§ 603

(1)

Pri plnení záväzku je zasielateľ povinný s vynaložením odbornej starostlivosti dojednať

spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu, ktoré vyplývajú

zo zmluvy a jeho príkazov alebo sú zasielateľovi inak známe.

(2)

Zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy,

ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

(3)

Zasielateľ je povinný zásielku poistiť, len keď to určuje zmluva.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 604

Príkazca je povinný poskytnúť zasielateľovi správne údaje o obsahu zásielky a jeho

povahe, ako aj o iných skutočnostiach potrebných na uzavretie zmluvy o preprave a

zodpovedá za škodu, ktorá zasielateľovi vznikne porušením tejto povinnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 605

(1)

Ak to neodporuje zmluve alebo ak to nezakáže príkazca najneskôr do začiatku uskutočňovania

prepravy, môže zasielateľ prepravu, ktorú má obstarať, uskutočniť sám.

(2)

Ak zasielateľ použije na obstaranie prepravy ďalšieho zasielateľa (medzizasielateľa),

zodpovedá pritom, akoby prepravu obstaral sám.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 606

(1)

Zasielateľ je povinný podať príkazcovi správu o škode, ktorá zásielke hrozí alebo

ktorá na nej vznikla, len čo sa o tom dozvie, inak zodpovedá za škodu vzniknutú príkazcovi

tým, že túto povinnosť nesplnil.

(2)

Ak hrozí bezprostredne podstatná škoda na zásielke a ak nie je čas vyžiadať si pokyny

príkazcu alebo ak váha príkazca s takými pokynmi, môže zasielateľ zásielku predať

vhodným spôsobom na účet príkazcu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 607

(1)

Zasielateľovi prislúcha zmluvná odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá

v čase dojednania zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Okrem toho má zasielateľ

nárok na úhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré zasielateľ vynaložil za účelom

splnenia svojich záväzkov. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu nákladov, ktoré

účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku.

(2)

Príkazca je povinný poskytnúť zasielateľovi primeraný preddavok na náklady spojené

s plnením záväzku zasielateľa, a to skôr, než zasielateľ začne s jeho plnením.

(3)

Príkazca je povinný zaplatiť zasielateľovi odplatu a vzniknuté náklady bez zbytočného

odkladu po tom, čo zasielateľ zabezpečil obstaranie prepravy uzavretím potrebných

zmlúv s dopravcami, prípadne medzizasielateľmi a podal o tom správu príkazcovi.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 608

Na zabezpečenie svojich nárokov voči príkazcovi má zasielateľ zádržné právo k zásielke,

dokiaľ je zásielka u zasielateľa.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 609

Na zasielateľskú zmluvu sa použijú podporne ustanovenia o komisionárskej zmluve.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 610

Základné ustanovenie

Zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku)

z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a

odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

Slovensko ZZ 513/1991

§ 611

(1)

Dopravca je oprávnený požadovať, aby mu odosielateľ potvrdil požadovanú prepravu

v prepravnom doklade, a odosielateľ je oprávnený požadovať, aby mu dopravca písomne

potvrdil prevzatie zásielky.

(2)

Ak sú na vykonanie prepravy potrebné osobitné listiny, je odosielateľ povinný odovzdať

ich dopravcovi najneskôr pri odovzdaní zásielky na prepravu. Odosielateľ zodpovedá

za škodu spôsobenú dopravcovi neodovzdaním týchto listín alebo ich nesprávnosťou.

(3)

Ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné, zmluva zaniká, ak odosielateľ nepožiadal dopravcu

o prevzatie zásielky v čase určenom v zmluve, inak do šiestich mesiacov od uzavretia

zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 612

(1)

Podľa zmluvy môže byť dopravca povinný vydať odosielateľovi pri prevzatí zásielky

na prepravu náložný list.

(2)

Náložný list je listina, s ktorou je spojené právo požadovať od dopravcu vydanie

zásielky v súlade s obsahom tejto listiny. Dopravca je povinný zásielku vydať osobe

oprávnenej podľa náložného listu, ak mu táto osoba náložný list predloží a potvrdí

na ňom prevzatie zásielky.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 613

(1)

Náložný list môže znieť na doručiteľa, na meno určitej osoby alebo na jej rad.

(2)

Práva z náložného listu na doručiteľa sa prevádzajú odovzdaním náložného listu osobe,

ktorá má tieto práva nadobudnúť. Práva z náložného listu na meno možno previesť na

inú osobu podľa ustanovení o postúpení pohľadávky. Práva z náložného listu vystaveného

na rad oprávnenej osoby možno previesť vyplneným alebo nevyplneným rubopisom. Ak nie

je v náložnom liste uvedené, na čí rad je vydaný, platí, že je vydaný na rad odosielateľa.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 614

(1)

Dopravca je povinný v náložnom liste uviesť

a)

názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a miesto podnikania, prípadne bydlisko

fyzickej osoby dopravcu,

b)

názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a miesto podnikania, prípadne bydlisko

fyzickej osoby odosielateľa,

c)

označenie prepravovanej veci,

d)

údaj, či bol náložný list vydaný na doručiteľa alebo na meno príjemcu, prípadne údaj,

že bol vydaný na jeho rad,

e)

miesto určenia,

f)

miesto a deň vydania náložného listu a podpis dopravcu.

(2)

Ak bol náložný list vydaný vo viacerých rovnopisoch, vyznačí sa ich počet na každom

z nich. Po vydaní zásielky oprávnenej osobe na jeden rovnopis strácajú ostatné rovnopisy

platnosť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 615

Za zničený alebo stratený náložný list je povinný dopravca vydať odosielateľovi nový

náložný list s vyznačením, že ide o náhradný náložný list. V prípade zneužitia pôvodného

náložného listu je odosielateľ povinný uhradiť škodu, ktorá tým bola dopravcovi spôsobená.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 616

Obsah náložného listu je rozhodný pre nároky osoby oprávnenej podľa náložného listu.

Dopravca sa môže voči nej odvolávať na ustanovenia zmluvy uzavretej s odosielateľom,

len pokiaľ sú obsiahnuté v náložnom liste alebo pokiaľ sa na tieto ustanovenia v ňom

výslovne odkazuje. Voči osobe oprávnenej podľa náložného listu môže dopravca uplatniť

len námietky, ktoré vyplývajú z obsahu náložného listu alebo zo vzťahu dopravcu k

oprávnenej osobe. Ustanovenie

§ 627

tým nie je dotknuté.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 617

(1)

Dopravca je povinný prepravu vykonať do miesta určenia s odbornou starostlivosťou

v dohodnutej lehote, inak bez zbytočného odkladu. Pri pochybnostiach začína lehota

plynúť dňom nasledujúcim po prevzatí zásielky dopravcom.

(2)

Ak je dopravcovi známy príjemca zásielky, je povinný doručiť mu zásielku, alebo ak

má podľa zmluvy príjemca zásielku v mieste určenia vyzdvihnúť, oznámiť mu ukončenie

prepravy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 618

(1)

Dokiaľ dopravca zásielku nevydal príjemcovi, je odosielateľ oprávnený požadovať,

aby preprava bola prerušená a zásielka mu bola vrátená, alebo aby s ňou bolo naložené

inak, a uhradí účelne vynaložené náklady s tým spojené. Ak však bol vydaný náložný

list, môže to odosielateľ požadovať len na základe náložného listu. Ak bol náložný

list už odovzdaný osobe oprávnenej požadovať vydanie zásielky, môže také príkazy udeliť

len táto osoba. Ak bolo vydaných viac rovnopisov náložného listu, vyžaduje sa predloženie

všetkých rovnopisov.

(2)

Ak zmluva určuje, že pred vydaním zásielky dopravca vyberie od príjemcu určitú peňažnú

sumu alebo uskutoční iný inkasný úkon, platia primerane ustanovenia o bankovom dokumentárnom

inkase (

§ 697

a nasl.).

Slovensko ZZ 513/1991

§ 619

Ak je v zmluve určený príjemca zásielky, nadobúda práva zo zmluvy, keď požiada o vydanie

zásielky po jej dôjdení do miesta určenia alebo po uplynutí lehoty, keď tam mala dôjsť.

Týmto okamihom prechádzajú na príjemcu aj nároky týkajúce sa škody na zásielke. Dopravca

však zásielku príjemcovi nevydá, ak by to bolo v rozpore s pokynmi danými mu odosielateľom

podľa

§ 618

. V tomto prípade má naďalej právo nakladať so zásielkou odosielateľ. Ak určí odosielateľ

dopravcovi inú osobu ako príjemcu, nadobúda táto osoba práva zo zmluvy tým istým spôsobom

ako pôvodný príjemca.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 620

(1)

Ak bol vydaný náložný list, má právo domáhať sa vydania zásielky pri jeho predložení

osoba oprávnená na to podľa náložného listu. Touto osobou je

a)

podľa náložného listu na meno osoba v ňom určená,

b)

podľa náložného listu na rad osoba, na ktorej rad bol náložný list vystavený, ak

nebol prevedený rubopisom alebo ak bol náložný list prevedený, osoba, ktorá je uvedená

ako posledná v neprerušenom rade rubopisov, alebo doručiteľ náložného listu s posledným

nevyplneným rubopisom,

c)

podľa náložného listu na doručiteľa osoba, ktorá náložný list predloží dopravcovi.

(2)

Ak bol náložný list prevedený rubopisom, zbavuje sa dopravca záväzku, ak dobromyseľne

vydá zásielku osobe, ktorá nadobudla náložný list na základe rubopisu bez ohľadu na

to, či sa na ňu previedli nároky zo zmluvy. O rubopise platia obdobne ustanovenia

o zmenkách.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 621

Dopravca môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho dopravcu a zodpovedá pritom, akoby

prepravu uskutočňoval sám.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 622

(1)

Dopravca zodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla po jej prevzatí dopravcom

až do jej vydania príjemcovi, ibaže ju dopravca nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej

starostlivosti.

(2)

Za škodu na zásielke však dopravca nezodpovedá, ak preukáže, že bola spôsobená

a)

odosielateľom, príjemcom alebo vlastníkom zásielky,

b)

vadou alebo prirodzenou povahou obsahu zásielky včítane obvyklého úbytku, alebo

c)

vadným obalom, na ktorý dopravca upozornil odosielateľa pri prevzatí zásielky na

prepravu, a ak bol vydaný nákladný alebo náložný list, bola v ňom vadnosť obalu poznamenaná;

ak neupozornil dopravca na vadnosť obalu, nezodpovedá dopravca za škodu na zásielke

vzniknutú v dôsledku tejto vadnosti len vtedy, ak vadnosť nebola pri prevzatí zásielky

poznateľná.

(3)

Pri škode na zásielke vzniknutej podľa odseku 2 je dopravca povinný vynaložiť odbornú

starostlivosť, aby škoda bola čo najmenšia.

(4)

Ustanovenia zmluvy, ktorou sa obmedzuje zodpovednosť dopravcu ustanovená podľa odsekov

1 až 3, sú neplatné.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 623

(1)

Dopravca je povinný urýchlene podať odosielateľovi správu o škode na zásielke vzniknutej

do jej odovzdania príjemcovi. Ak však príjemca nadobudol právo na vydanie zásielky,

je povinný túto správu podať príjemcovi. Dopravca zodpovedá za škodu spôsobenú odosielateľovi

alebo príjemcovi porušením tejto povinnosti.

(2)

Ak hrozí bezprostredne podstatná škoda na zásielke a ak nie je čas vyžiadať si pokyny

odosielateľa alebo ak váha odosielateľ s takými pokynmi, môže dopravca zásielku vhodným

spôsobom predať na účet odosielateľa.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 624

(1)

Pri strate alebo zničení zásielky je dopravca povinný nahradiť cenu, ktorú zásielka

mala v čase, keď bola odovzdaná dopravcovi.

(2)

Pri poškodení alebo znehodnotení zásielky je dopravca povinný nahradiť rozdiel medzi

cenou, ktorú mala zásielka v čase jej prevzatia dopravcom, a cenou, ktorú by v tomto

čase mala poškodená alebo znehodnotená zásielka.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 625

(1)

Dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá

v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.

(2)

Dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva

neurčuje za rozhodnú inú dobu.

(3)

Ak nemôže dopravca dokončiť prepravu pre skutočnosti, za ktoré nezodpovedá, má nárok

na pomernú časť prepravného s prihliadnutím na už uskutočnenú prepravu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 626

Odosielateľ je povinný poskytnúť dopravcovi správne údaje o obsahu zásielky a jeho

povahe a zodpovedá za škodu spôsobenú dopravcovi porušením tejto povinnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 627

Prijatím zásielky preberá príjemca ručenie za úhradu pohľadávok dopravcu voči odosielateľovi

zo zmluvy týkajúcej sa prepravy prevzatej zásielky, ak o týchto pohľadávkach príjemca

vedel alebo musel vedieť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 628

Dopravca má na zabezpečenie svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy zádržné právo

k zásielke, dokiaľ s ňou môže nakladať.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 629

Vykonávacie predpisy môžu upraviť odchylne železničnú, leteckú, cestnú, vnútrozemskú

vodnú a námornú prepravu, pokiaľ ide o vznik zmluvy, prepravné doklady, vylúčenie

veci z prepravy, preberanie zásielky dopravcom a jej vydávanie príjemcovi, rozsah

nárokov voči dopravcovi a ich uplatnenie; táto úprava však nesmie obmedziť zodpovednosť

dopravcu pri škode na zásielke ustanovenú v

§ 622

a

624

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 630

Základné ustanovenia

(1)

Zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi

dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu.

(2)

Zmluva vyžaduje písomnú formu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 631

(1)

Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi dopravný prostriedok spolu s potrebnými

dokladmi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.

Dopravný prostriedok musí byť spôsobilý na prevádzku a na užívanie určené v zmluve,

inak na užívanie, na ktoré dopravný prostriedok obvykle slúži.

(2)

Prenajímateľ zodpovedá za škody spôsobené nájomcovi tým, že dopravný prostriedok

nie je spôsobilý podľa odseku 1. Tejto zodpovednosti sa prenajímateľ zbaví, ak preukáže,

že nemohol zistiť ani predvídať nespôsobilosť dopravného prostriedku pri zachovaní

odbornej starostlivosti do jeho prevzatia nájomcom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 632

(1)

Nájomca je oprávnený užívať dopravný prostriedok na účely uvedené v

§ 631 ods. 1

.

(2)

Ak neurčuje zmluva niečo iné, nesmie nájomca prenechať užívanie dopravného prostriedku

inej osobe.

(3)

Nájomca je povinný starať sa o to, aby na dopravnom prostriedku nevznikla škoda.

Škodu na dopravnom prostriedku znáša prenajímateľ, ibaže škoda bola spôsobená nájomcom

alebo osobami, ktorým nájomca umožnil prístup k dopravnému prostriedku. Nájomca je

povinný dať dopravný prostriedok poistiť, len keď to určuje zmluva.

(4)

Právo prenajímateľa na náhradu škody na dopravnom prostriedku zanikne, ak prenajímateľ

nepožaduje túto náhradu od nájomcu do šiestich mesiacov po vrátení dopravného prostriedku.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 633

(1)

Nájomca je povinný udržiavať dopravný prostriedok na účet prenajímateľa v stave,

v akom dopravný prostriedok prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

(2)

Nájomca je povinný potrebu opráv, na ktorých vykonanie je povinný podľa odseku 1,

oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi. Ak túto povinnosť nesplní, stráca

právo na úhradu nákladov, môže však požadovať, o čo sa prenajímateľ opravou obohatil.

(3)

Právo na náklady podľa odseku 1 musí nájomca uplatniť u prenajímateľa do troch mesiacov

po ich vynaložení, ak tak neurobí, nemôže sa právo priznať v súdnom konaní, ak prenajímateľ

oprávnene namietne, že právo nebolo uplatnené včas.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 634

(1)

Nájomca je povinný platiť nájomné v dohodnutej výške, inak nájomné obvyklé v čase

uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu prenajatého dopravného prostriedku a určený

spôsob jeho užívania.

(2)

Ak neurčuje zmluva inak, je nájomca povinný platiť nájomné po ukončení užívania dopravného

prostriedku, ak je však nájomná zmluva uzavretá na dobu dlhšiu ako tri mesiace, koncom

každého kalendárneho mesiaca, v ktorom sa dopravný prostriedok užíval.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 635

(1)

Nájomca nie je povinný platiť nájomné za čas, v ktorom nemohol dopravný prostriedok

užívať pre nespôsobilosť dopravného prostriedku alebo potrebu jeho opravy, ibaže nemožnosť

užívať dopravný prostriedok spôsobil nájomca alebo osoby, ktorým nájomca umožnil k

dopravnému prostriedku prístup.

(2)

Ak neoznámi nájomca nemožnosť užívania dopravného prostriedku bez zbytočného odkladu

prenajímateľovi, jeho povinnosť platiť nájomné trvá.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 636

(1)

Právo užívať dopravný prostriedok zaniká uplynutím doby, na ktorú bola zmluva dojednaná,

alebo zničením dopravného prostriedku.

(2)

Zmluvu o nájme dopravného prostriedku dojednanú na dobu neurčitú možno ukončiť výpoveďou.

(3)

Výpoveď nadobúda účinnosť uplynutím 30 dní, ak neurčuje zmluva o nájme dopravného

prostriedku inú výpovednú lehotu alebo z výpovede nevyplýva neskoršia doba. Zmluva

môže určiť, že ju možno ukončiť už doručením výpovede.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 637

Po zániku práva užívať dopravný prostriedok je nájomca povinný vrátiť dopravný prostriedok

do miesta, kde ho prevzal, pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 638

Základné ustanovenia

(1)

Zmluvou o prevádzke dopravného prostriedku sa zaväzuje poskytovateľ prevádzky dopravného

prostriedku (prevádzkovateľ) prepraviť náklad určený objednávateľom prevádzky dopravného

prostriedku a na ten účel s dopravným prostriedkom buď vykonať jednu alebo viac vopred

určených ciest, alebo v priebehu dohodnutej doby vykonať cesty podľa určenia objednávateľa

a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť odplatu.

(2)

Zmluva vyžaduje písomnú formu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 639

(1)

Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť, aby dopravný prostriedok bol spôsobilý na cesty,

ktoré sú predmetom zmluvy, a použiteľný na prepravu určenú v zmluve. Pre zodpovednosť

prevádzkovateľa platí obdobne

§ 631

.

(2)

Prevádzkovateľ je povinný vybaviť dopravný prostriedok spôsobilou posádkou a pohonnými

látkami a ďalšími vecami potrebnými na dohodnuté cesty.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 640

Oprávnenie požadovať dohodnutú prevádzku dopravného prostriedku môže objednávateľ

postúpiť inej osobe.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 641

Ak podľa zmluvy preberá náklad na prepravu prevádzkovateľ lode, použijú sa pre určenie

práv a povinností strán primerane ustanovenia upravujúce zmluvu o preprave, pokiaľ

to povaha zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku pripúšťa.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 642

Základné ustanovenie

Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu

k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca

sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Slovensko ZZ 513/1991

§ 643

Sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti

dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný

oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre

uzavretie tejto zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 644

Sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom

sprostredkovania.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 645

Ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť

uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok

na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 646

Ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu až splnením záväzku tretej

osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok takisto v

prípade, keď záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej

osoby sa oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie

výšky provízie rozsah plneného záväzku tretej osoby, započítava sa do tohto základu

aj plnenie neuskutočnené z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 647

(1)

Sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie

obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi však

nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti

alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou

sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva.

(2)

Nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním má sprostredkovateľ popri

provízii, len keď to bolo výslovne dojednané, a pri pochybnostiach len pri vzniku

nároku na províziu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 648

Sprostredkovateľ je povinný pre potrebu záujemcu uschovať doklady, ktoré nadobudol

v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou, a to po dobu, po ktorú môžu byť tieto

doklady významné pre ochranu záujmov záujemcu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 649

(1)

Sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval

uzavretie zmluvy; nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, ohľadne

ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje

záväzky zo sprostredkovanej zmluvy.

(2)

Ak o to záujemca požiada, je sprostredkovateľ povinný oznámiť mu údaje potrebné na

posúdenie dôveryhodnosti osoby, s ktorou sprostredkovateľ navrhuje uzavrieť zmluvu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 650

Zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, nie

je uzavretá v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak nie je tento čas takto určený,

môže ktorákoľvek strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 651

Vzniku práva sprostredkovateľa na províziu nebráni skutočnosť, že až po zániku zmluvy

o sprostredkovaní je s treťou osobou uzavretá zmluva (

§ 644

), prípadne splnená zmluva (

§ 646

), na ktorú sa vzťahovala jeho sprostredkovateľská činnosť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 652

(1)

Zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného

vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“)

alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený

sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

(2)

Obchodný zástupca nie je

a)

osoba, ktorá môže ako orgán zaväzovať zastúpeného,

b)

spoločník alebo člen družstva zákonom splnomocnený zaväzovať ostatných spoločníkov

alebo členov družstva, ak je zastúpeným družstvo, alebo

c)

likvidátor, správca na výkon nútenej správy, správca konkurznej podstaty, osobitný

správca alebo vyrovnávací správca zastúpeného.

(3)

Ustanovenia o obchodnom zastúpení sa nepoužijú na osoby, ktoré pôsobia na burze cenných

papierov alebo na komoditnej burze.

(4)

Zmluva musí mať písomnú formu.

(5)

Ak v tomto diele nie je ustanovené inak, na zmluvu o obchodnom zastúpení sa použijú

ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 653

Obchodný zástupca je povinný v určenej územnej oblasti vyvíjať s odbornou starostlivosťou

činnosť, ktorá je predmetom jeho záväzku. Ak nie je v zmluve táto územná oblasť určená,

predpokladá sa, že obchodný zástupca má vyvíjať činnosť na území Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 654

(1)

Predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov,

ktoré sú vymedzené v zmluve.

(2)

Ak zmluva určuje, že obchodný zástupca robí právne úkony v mene zastúpeného, spravujú

sa práva a povinnosti s tým súvisiace ustanoveniami o mandátnej zmluve.

(3)

Bez udeleného plnomocenstva nie je obchodný zástupca oprávnený v mene zastúpeného

uzavierať obchody, čokoľvek pre neho prijímať alebo robiť iné právne úkony.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 655

(1)

Obchodný zástupca je povinný uskutočňovať činnosť podľa

§ 652 ods. 1

s vynaložením odbornej starostlivosti a v dobrej viere, je povinný dbať na záujmy

zastúpeného, konať v súlade s jeho poverením a rozumnými pokynmi zastúpeného a poskytovať

zastúpenému potrebné a dostupné informácie.

(2)

Obchodný zástupca podáva zastúpenému správu o vývoji trhu a všetkých okolnostiach

dôležitých pre záujmy zastúpeného, najmä pre jeho rozhodovanie súvisiace s uzavieraním

obchodov.

(3)

Ak zmluva zahŕňa i uzavieranie obchodov obchodným zástupcom v mene zastúpeného, je

obchodný zástupca povinný uzavierať tieto obchody len za obchodných podmienok určených

zastúpeným, ak neprejavil zastúpený súhlas s iným postupom.

(4)

Ak nemôže zástupca vykonávať svoju činnosť, musí o tom bez zbytočného odkladu podať

správu zastúpenému.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 655a

(1)

Vo vzťahoch s obchodným zástupcom je zastúpený povinný konať poctivo a v dobrej viere.

Najmä je povinný

a)

poskytovať obchodnému zástupcovi nevyhnutné údaje, ktoré sa vzťahujú na predmet obchodov,

a

b)

obstarať obchodnému zástupcovi informácie nevyhnutné na plnenie záväzkov vyplývajúcich

zo zmluvy, najmä v primeranej lehote oznámiť obchodnému zástupcovi, že predpokladá

podstatné zníženie rozsahu činnosti oproti tomu, čo by mohol obchodný zástupca za

normálnych podmienok očakávať.

(2)

Zastúpený je povinný informovať obchodného zástupcu v primeranej lehote o tom, že

prijal, odmietol alebo neuskutočnil obchod obstaraný zástupcom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 656

Obchodný zástupca je povinný spolupôsobiť v rámci svojho záväzku pri uskutočňovaní

uzavretých obchodov podľa pokynov zastúpeného a v záujme zastúpeného, ktoré sú alebo

musia byť obchodnému zástupcovi známe, najmä pri riešení nezrovnalostí, ktoré vzniknú

z uzavretých obchodov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 657

Obchodný zástupca nesmie oznámiť údaje získané od zastúpeného pri svojej činnosti

bez súhlasu zastúpeného iným osobám alebo ich využiť pre seba alebo pre iné osoby,

pokiaľ by to bolo v rozpore so záujmami zastúpeného. Táto povinnosť trvá aj po ukončení

zmluvy o obchodnom zastúpení.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 658

(1)

Obchodný zástupca je povinný navrhovať uzavretie obchodov alebo uzavierať obchody

len s osobami, u ktorých sú predpoklady, že svoje záväzky splnia.

(2)

Zástupca ručí za splnenie povinností treťou osobou, s ktorou navrhol zastúpenému

uzavretie obchodu alebo s ktorou v mene zastúpeného uzavrel obchod, len keď sa na

to písomne zaviazal a ak dostane za prevzatie záruky osobitnú odmenu. V takom prípade

sa jeho práva a povinnosti spravujú podľa ustanovení o ručení.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 659

(1)

Obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam

v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je

predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti

od počtu alebo od úrovne obchodov.

(2)

Nárok na úhradu nákladov spojených so svojou činnosťou má obchodný zástupca popri

provízii, len keď to bolo dojednané a ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné, len keď mu

vznikol nárok na províziu z obchodu, ktorého sa náklady týkajú.

(3)

Nárok na províziu a na dohodnutú úhradu nákladov nevzniká v prípadoch, keď obchodný

zástupca bol pri uzavieraní obchodu činný ako obchodný zástupca alebo sprostredkovateľ

pre osobu, s ktorou zastúpený uzavrel obchod.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 659a

Obchodný zástupca má nárok na províziu za obchody uskutočnené počas trvania zmluvného

vzťahu, ak

a)

obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti,

b)

obchod sa uzatvoril s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na

účel uskutočňovania obchodov tohto druhu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 659b

Obchodný zástupca nemá nárok na províziu podľa

§ 659a

, ak má na ňu nárok predchádzajúci obchodný zástupca a vzhľadom na okolnosti nie je

spravodlivé rozdeliť províziu medzi oboch obchodných zástupcov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 660

(1)

Nárok na províziu, ak nebola uzatvorená dohoda podľa

§ 661

, vzniká v okamihu, keď

a)

zastúpený splnil záväzok vyplývajúci z obchodu alebo

b)

zastúpený bol povinný splniť záväzok vyplývajúci z obchodu uskutočneného s treťou

osobou, alebo

c)

tretia osoba splnila záväzok vyplývajúci z obchodu.

(2)

Nárok na províziu vzniká najneskôr v okamihu, keď tretia osoba splnila svoju časť

záväzku alebo bola povinná ju splniť, ak zastúpený splnil svoju časť. Ak však tretia

osoba má splniť svoj záväzok až po uplynutí viac ako šiestich mesiacov po uzavretí

obchodu, obchodnému zástupcovi vzniká nárok na províziu po uzavretí obchodu.

(3)

Provízia je splatná najneskôr v posledný deň mesiaca, ktorý nasleduje po skončení

štvrťroka, v ktorom na ňu vznikol nárok.

(4)

Zastúpený vydá obchodnému zástupcovi aj bez jeho požiadania najneskôr v posledný

deň mesiaca, ktorý nasleduje po skončení štvrťroka, v ktorom sa stala provízia splatnou,

písomné potvrdenie s rozpisom hlavných položiek potrebných na výpočet provízie. Tým

nie je dotknuté oprávnenie obchodného zástupcu požadovať informácie dostupné zastúpenému

a potrebné na kontrolu výpočtu provízie.

(5)

Ak základom určenia provízie je rozsah splneného záväzku treťou osobou, do tohto

základu sa započítava aj plnenie neuskutočnené z dôvodu, za ktorý zodpovedá zastúpený.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 661

Ak vyplýva zo zmluvy, že obchodný zástupca je povinný iba obstarať pre zastúpeného

príležitosť, aby zastúpený mohol s treťou osobou uzavrieť obchod s určitým obsahom,

vzniká obchodnému zástupcovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 662

(1)

Nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou

sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá

zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.

(2)

Provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa odseku

1.

(3)

Dohodou len v prospech obchodného zástupcu možno upraviť aj inak zánik nároku na

províziu podľa odseku 1.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 663

(1)

Zastúpený je povinný odovzdať obchodnému zástupcovi všetky podklady a pomôcky potrebné

na plnenie záväzku obchodného zástupcu.

(2)

Podklady a pomôcky nevyhnutné podľa odseku 1 zostávajú majetkom zastúpeného a obchodný

zástupca je povinný ich vrátiť po ukončení zmluvy, pokiaľ ich obchodný zástupca, vzhľadom

na ich povahu, nespotreboval pri plnení svojho záväzku.

(3)

Obchodný zástupca je povinný pre potrebu zastúpeného uschovať doklady, ktoré nadobudol

v súvislosti so svojou činnosťou, a to po dobu, po ktorú tieto doklady môžu byť významné

pre ochranu záujmov zastúpeného.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 664

Nevýhradné obchodné zastúpenie

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, môže zastúpený poveriť aj iné osoby obchodným zastúpením,

ktoré dojednal s obchodným zástupcom, a obchodný zástupca môže vykonávať činnosť,

na ktorú sa zaviazal voči zastúpenému, aj pre iné osoby alebo uzavierať obchody, ktoré

sú predmetom obchodného zastúpenia, na vlastný účet alebo účet inej osoby.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 665

Ak bolo dojednané výhradné zastúpenie, je zastúpený povinný v určenej územnej oblasti

a pre určený okruh obchodov nepoužívať iného obchodného zástupcu a obchodný zástupca

nie je oprávnený v tomto rozsahu vykonávať obchodné zastúpenie pre iné osoby alebo

uzavierať obchody na vlastný účet alebo účet inej osoby.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 666

Zastúpený je oprávnený uzavierať obchody, na ktoré sa vzťahuje výhradné obchodné zastúpenie

aj bez súčinnosti obchodného zástupcu, je však povinný, pokiaľ zmluva neurčuje niečo

iné, platiť z týchto obchodov obchodnému zástupcovi províziu tak, ako keby sa tieto

obchody uzavreli s jeho súčinnosťou.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 667

Záväzok obchodného zástupcu zaniká uplynutím času, na ktorý bola zmluva uzatvorená.

Ak sa po uplynutí tohto času zmluvné strany naďalej zmluvou spravujú, predpokladá

sa, že platnosť zmluvy sa predĺžila bez obmedzenia.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 668

(1)

Zmluva je dohodnutá na neurčitý čas, ak to určuje zmluva alebo ak zmluva neobsahuje

ustanovenie o čase, na ktorý má byť uzavretá, alebo ak z účelu zmluvy nevyplýva časové

obmedzenie.

(2)

Zmluvu dohodnutú na neurčitý čas môže ukončiť ktorákoľvek zo strán výpoveďou.

(3)

Dĺžka výpovednej lehoty pri výpovedi danej v priebehu prvého roka trvania zmluvy

je jeden mesiac, pri výpovedi danej v priebehu druhého roka je dva mesiace a ak zmluva

trvá tri a viac rokov, je výpovedná lehota tri mesiace. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť

na predĺžení výpovednej lehoty.

(4)

Ak si zmluvné strany dohodnú dlhšie výpovedné lehoty, ako sú uvedené v odseku 3,

nesmie byť lehota, ktorou je viazaný zastúpený, kratšia ako lehota, ktorú musí dodržať

obchodný zástupca.

(5)

Ak z obsahu zmluvy nevyplýva niečo iné, výpovedná lehota uplynie ku koncu kalendárneho

mesiaca.

(6)

Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa použijú aj na zmluvu uzavretú na určitý čas, ktorá

sa zmenila na zmluvu uzatvorenú na neurčitý čas podľa

§ 667

, s tým, že výpovedná lehota podľa odseku 3 sa bude počítať s prihliadnutím na čas

trvania zmluvného vzťahu, ktorá predchádzala zmene na zmluvu na neurčitý čas.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 668a

Obchodný zástupca má právo na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku skončenia zmluvných

vzťahov so zastúpeným, ak obchodnému zástupcovi

a)

nebola vyplatená provízia, ktorá mu patrí z dôvodu výkonu obchodného zastúpenia v

súlade s

§ 655 ods. 1

, hoci zastúpenému svojou činnosťou priniesol podstatné výhody,

b)

neboli uhradené náklady podľa

§ 659 ods. 2

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 669

(1)

Obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy právo na odstupné, ak

a)

pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími

zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a

b)

vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú

obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi,

je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej

doložky podľa

§ 672a

.

(2)

Výška odstupného nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru

provízií získaných obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov; ak zmluva

trvala menej ako päť rokov, výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé

zmluvné obdobie.

(3)

Priznaním odstupného nie je dotknuté právo obchodného zástupcu na náhradu škody podľa

§ 668a

.

(4)

Rovnako vznikne právo na odstupné aj v prípade, ak skončenie zmluvy nastane v dôsledku

smrti obchodného zástupcu.

(5)

Právo obchodného zástupcu na odstupné podľa odseku 1 zanikne, ak do jedného roka

od skončenia zmluvy neoznámi zastúpenému, že uplatňuje svoje práva.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 669a

Právo na odstupné nevznikne, ak

a)

zastúpený odstúpil od zmluvy pre porušenie zmluvného záväzku obchodným zástupcom,

ktoré zakladá právo na odstúpenie od zmluvy,

b)

obchodný zástupca skončil zmluvu a toto skončenie nie je odôvodnené okolnosťami na

strane zastúpeného alebo vekom, invaliditou, alebo chorobou obchodného zástupcu a

ak od neho nemožno spravodlivo požadovať pokračovanie v činnosti,

c)

podľa dohody so zastúpeným obchodný zástupca prevedie práva a povinnosti zo zmluvy

na tretiu osobu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 670

Ak bolo výhradné zastúpenie dojednané na dobu určitú, môže ktorákoľvek strana vypovedať

zmluvu spôsobom ustanoveným v

§ 668 ods. 3

, ak objem obchodu nedosiahol v priebehu posledných 12 mesiacov objem obchodov určený

v zmluve, inak primeraný odbytovým možnostiam. Nárok podľa

§ 669

patrí obchodnému zástupcovi aj pri výpovedi zmluvy zastúpeným podľa tohto ustanovenia.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 671

Obchodný zástupca má po zániku svojho záväzku podľa

§ 668

alebo

§ 670

nárok na províziu aj v prípade, ak

a)

bol obchod uskutočnený predovšetkým v dôsledku činnosti obchodného zástupcu a v primeranej

lehote po skončení zmluvy,

b)

v súlade s podmienkami uvedenými v ustanovení

§ 659a

objednávku tretej osoby dostal zastúpený alebo obchodný zástupca pred skončením zmluvy,

c)

záväzok tretej osoby bol splnený až po skončení zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 672

(1)

Ak pri dojednaní výhradného obchodného zastúpenia používa zastúpený iného obchodného

zástupcu, je oprávnený obchodný zástupca odstúpiť od zmluvy.

(2)

Ak pri dojednaní výhradného obchodného zastúpenia vykonáva obchodný zástupca činnosť,

ktorá je predmetom jeho záväzku voči zastúpenému, aj pre iné osoby, môže zastúpený

odstúpiť od zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 672a

(1)

V zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po

skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území

vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia,

alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného.

(2)

V prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného

zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť

za neplatnú.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 673

Základné ustanovenia

(1)

Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi

určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie

časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.

(2)

Zmluva vyžaduje písomnú formu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 674

(1)

Predmetom vkladu môže byť určitá peňažná suma, určitá vec, právo alebo iná majetková

hodnota využiteľná pri podnikaní.

(2)

Tichý spoločník je povinný predmet vkladu odovzdať podnikateľovi alebo mu umožniť

jeho využitie pri podnikaní v dohodnutej dobe, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí

zmluvy.

(3)

Ak sa zmluvou neurčuje inak, stáva sa podnikateľ prevzatím veci, s výnimkou nehnuteľných

vecí, jej vlastníkom. Ak je predmetom vkladu nehnuteľná vec, je podnikateľ oprávnený

na jej užívanie po dobu trvania zmluvy. Ak je predmetom vkladu právo a zmluva neurčuje

niečo iné, je podnikateľ oprávnený po dobu trvania zmluvy na jeho výkon.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 675

(1)

Tichý spoločník je oprávnený nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných

záznamov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľa svojím vkladom podľa zmluvy

o tichom spoločenstve.

(2)

Podnikateľ je povinný poskytnúť tichému spoločníkovi na požiadanie informácie o podnikateľskom

zámere na budúce obdobie a o predpokladanom vývoji stavu majetku a financií týkajúcich

sa podnikania, na ktorom sa tichý spoločník podieľa svojím vkladom podľa zmluvy o

tichom spoločenstve. Podnikateľ je povinný na požiadanie poskytnúť tichému spoločníkovi

kópiu účtovnej závierky, ak zákon ukladá podnikateľovi povinnosť mať účtovnú závierku

overenú audítorom, a výročnú správu.

(3)

Ak zo zmluvy medzi podnikateľom a tichým spoločníkom nevyplýva iný spôsob poskytnutia

informácií a listín podľa odseku 2, podnikateľ je povinný na žiadosť tichého spoločníka

zaslať požadované informácie alebo kópie listín tichému spoločníkovi na ním uvedenú

adresu na vlastné náklady, inak je povinný ich poskytnúť v mieste svojho sídla.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 676

(1)

Pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania je rozhodná ročná účtovná

závierka.

(2)

Tichému spoločníkovi vzniká nárok na podiel zo zisku do 30 dní po vyhotovení ročnej

účtovnej závierky. Ak je podnikateľom právnická osoba, plynie táto lehota od schválenia

tejto závierky v súlade s jej stanovami, spoločenskou zmluvou alebo zákonom.

(3)

Pri neskoršej strate nie je spoločník povinný prijatý podiel na zisku vracať.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 677

(1)

O podiel na strate sa znižuje vklad tichého spoločníka. O podiel na zisku v ďalších

rokoch sa znížený vklad zvyšuje a nárok na podiel na zisku vzniká spoločníkovi po

dosiahnutí pôvodnej výšky vkladu.

(2)

Tichý spoločník nie je povinný pri podiele na strate z podnikania svoj vklad dopĺňať

a na strate sa zúčastňuje len do výšky svojho vkladu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 678

(1)

Práva a povinnosti voči tretím osobám z podnikania vznikajú iba podnikateľovi.

(2)

Tichý spoločník však ručí za záväzky podnikateľa, ak

a)

jeho meno je obsiahnuté v obchodnom mene podnikateľa, alebo

b)

vyhlási osobe, s ktorou rokuje podnikateľ o uzavretí zmluvy, že obaja podnikajú spoločne.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 679

(1)

Účasť tichého spoločníka na podnikaní zaniká

a)

uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá,

b)

výpoveďou, ak nebola zmluva uzavretá na dobu určitú,

c)

ak dosiahne podiel tichého spoločníka na strate výšku jeho vkladu,

d)

ukončením podnikania, na ktoré sa zmluva vzťahuje,

e)

vyhlásením konkurzu na majetok podnikateľa alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie

tohto konkurzu pre nedostatok majetku.

(2)

Ak zmluva neurčuje inú výpovednú lehotu, možno zmluvu vypovedať najneskôr šesť mesiacov

pred koncom kalendárneho roka.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 680

Do 30 dní po zániku zmluvy je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad

zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 681

Pokiaľ z ustanovení

§ 673 až 680

nevyplýva niečo iné, má tichý spoločník ohľadne svojho vkladu právne postavenie,

aké má veriteľ ohľadne svojej pohľadávky, nie je však oprávnený požadovať vrátenie

svojho vkladu pred zánikom zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 682

Základné ustanovenia

(1)

Zmluvou o otvorení akreditívu sa zaväzuje banka príkazcovi, že na základe jeho žiadosti

poskytne určitej osobe (oprávnenému) na účet príkazcu určité plnenie, ak oprávnený

splní do určitej doby určené podmienky, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť banke odplatu.

(2)

Zmluva vyžaduje písomnú formu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 683

(1)

Banka v súlade so zmluvou písomne oznámi oprávnenému, že v jeho prospech otvára akreditív,

a oznámi mu jeho obsah. V akreditívnej listine musí byť určené plnenie, na ktoré sa

banka zaväzuje, doba platnosti akreditívu a akreditívne podmienky, ktoré má oprávnený

v tejto dobe splniť preto, aby sa mohol domáhať plnenia voči banke.

(2)

Oznámenie podľa odseku 1 banka urobí bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy, ibaže

zo zmluvy vyplýva, že tak má urobiť až v čase, keď jej na to dá príkazca pokyn.

(3)

Záväzok banky voči oprávnenému vzniká oznámením uvedeným v odseku 1.

(4)

Záväzok príkazcu voči banke vzniká otvorením akreditívu.

(5)

Akreditívna listina môže najmä obsahovať povinnosť banky zaplatiť určitú sumu alebo

prijať zmenku.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 684

Ak nie je odplata za otvorenie akreditívu dohodnutá, je príkazca povinný zaplatiť

banke odplatu obvyklú v čase uzavretia zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 685

Záväzok banky z akreditívu je nezávislý od právneho vzťahu medzi príkazcom a oprávneným.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 686

(1)

Ak neustanovuje akreditívna listina, že akreditív je odvolateľný, môže banka akreditív

zmeniť alebo zrušiť len so súhlasom oprávneného a príkazcu.

(2)

Ak akreditívna listina ustanovuje, že akreditív je odvolateľný, môže ho banka vo

vzťahu k oprávnenému zmeniť alebo zrušiť do doby, než oprávnený splní podmienky určené

v akreditívnej listine.

(3)

Zmeniť alebo zrušiť akreditív možno iba písomne.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 687

(1)

Ak neodvolateľný akreditív je z podnetu banky, ktorá je ním viazaná, potvrdený ďalšou

bankou, vzniká oprávnenému nárok na plnenie voči tejto banke od doby, keď oprávnenému

potvrdenie akreditívu oznámi. Banka, ktorá požiadala o potvrdenie akreditívu, a banka,

ktorá akreditív potvrdila, sú zaviazané voči oprávnenému spoločne a nerozdielne.

(2)

Na zmenu alebo zrušenie akreditívu potvrdeného ďalšou bankou sa vyžaduje aj súhlas

potvrdzujúcej banky.

(3)

Ak banka, ktorá akreditív potvrdila, poskytla plnenie oprávnenému v súlade s obsahom

akreditívu, má nárok na toto plnenie voči banke, ktorá o potvrdenie akreditívu požiadala.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 688

Banka, ktorá iba oznamuje oprávnenému, že iná banka pre neho otvorila akreditív, zodpovedá

za škodu spôsobenú za nesprávnosť tohto oznámenia, nevzniká jej však záväzok z akreditívu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 689

Pri dokumentárnom akreditíve je banka povinná poskytnúť oprávnenému plnenie, ak sú

banke riadne predložené v priebehu platnosti akreditívu dokumenty určené v akreditívnej

listine.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 690

(1)

Banka je povinná preskúmať s odbornou starostlivosťou vzájomnú súvislosť predložených

dokumentov a či ich obsah zjavne zodpovedá podmienkam určeným v akreditívnej listine.

(2)

Banka zodpovedá za škodu spôsobenú príkazcovi stratou, zničením alebo poškodením

dokumentov prevzatých od oprávneného, ibaže túto škodu nemohla odvrátiť ani pri vynaložení

odbornej starostlivosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 691

Iné akreditívy

Ustanovenia

§ 689 a 690

platia primerane aj na akreditívy, podľa ktorých sa možno domáhať plnenia pri splnení

iných podmienok, než je predloženie dokumentov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 692

Základné ustanovenia

Zmluvou o inkase sa zaväzuje banka obstarať pre príkazcu prijatie plnenia určitej

peňažnej pohľadávky od určitého dlžníka alebo obstarať iný inkasný úkon.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 693

(1)

Banka požiada dlžníka o zaplatenie peňažnej sumy alebo o vykonanie úkonu vyžadovaného

podľa zmluvy uzavretej s príkazcom. Ak dlžník odmietne požadovanú sumu zaplatiť alebo

uskutočniť požadovaný právny úkon alebo ak tak neurobí bez zbytočného odkladu, podá

o tom banka ihneď správu príkazcovi.

(2)

Pri obstaraní inkasa je banka povinná postupovať s odbornou starostlivosťou podľa

pokynu príkazcu, nezodpovedá však za to, že inkaso sa neuskutoční.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 694

Prijatú peňažnú sumu alebo cenné papiere, ktoré boli predmetom inkasného úkonu, je

banka povinná odovzdať bez zbytočného odkladu príkazcovi. Banka zodpovedá za škodu

spôsobenú stratou, zničením alebo poškodením týchto dokumentov, ibaže im nemohla zabrániť

pri vynaložení odbornej starostlivosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 695

Ak má podľa zmluvy banka obstarať inkaso prostredníctvom inej banky určenej príkazcom,

uskutočňuje sa inkaso touto bankou na účet a nebezpečenstvo príkazcu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 696

Ak nie je odplata za obstaranie inkasa určená v zmluve, je príkazca povinný zaplatiť

banke odplatu obvyklú v čase uzavretia zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 697

Zmluvou o bankovom dokumentárnom inkase sa zaväzuje banka vydať tretej osobe dokumenty

oprávňujúce nakladať s tovarom alebo iné doklady, ak sa pri ich vydaní zaplatí určitá

peňažná suma alebo vykoná iný inkasný úkon.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 698

(1)

Dokumenty uvedené v zmluve je banka povinná prevziať a opatrovať s odbornou starostlivosťou.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 699

Práva a povinnosti strán sa spravujú podporne ustanoveniami o mandátnej zmluve.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 700

Zmluvou o bankovom uložení veci sa zaväzuje banka prevziať určité veci okrem cenných

papierov (predmet uloženia), aby ich uložila a spravovala, a uložiteľ sa zaväzuje

platiť za to odplatu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 701

(1)

Banka je povinná predmet uloženia prevziať a s vynaložením odbornej starostlivosti

ho chrániť pred stratou, zničením, poškodením alebo znehodnotením.

(2)

Ak výška odplaty nie je dojednaná, je banka oprávnená požadovať odplatu obvyklú v

čase uzavretia zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 702

(1)

S prihliadnutím na povahu predmetu uloženia je banka povinná s odbornou starostlivosťou

urobiť všetky úkony, ktoré sú potrebné na výkon a zachovanie práv, ktoré uložiteľovi

vyplývajú z predmetu uloženia, a odovzdať mu bez zbytočného odkladu, čo prijala z

uplatnenia týchto práv.

(2)

Uložiteľ je povinný banke vystaviť plnomocenstvo, ktoré je potrebné na právne úkony

uvedené v odseku 1, a uhradiť výdavky, ktoré banke vznikli pri plnení jej povinnosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 703

Uložiteľ je oprávnený kedykoľvek požiadať o vydanie uloženého predmetu alebo jeho

časti a uložiť ho späť, ak zmluva medzitým nezanikla. Po vydaní predmetu uloženia

až do jeho vrátenia nemá banka povinnosti ustanovené v

§ 701 a 702

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 704

Banka zodpovedá za škodu spôsobenú uložiteľovi stratou, zničením alebo poškodením

predmetu uloženia, ibaže ich nemohla odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 705

Obe strany môžu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou zmluvu vypovedať. Zmluva takisto

zaniká, ak si uložiteľ vyzdvihol všetky veci, ktoré sú predmetom uloženia, a neprejavil

vôľu, aby zmluva ďalej trvala.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 706

Po zániku zmluvy je banka povinná vydať uložiteľovi predmet uloženia a uložiteľ je

povinný ho bez zbytočného odkladu prevziať a vyrovnať dlžnú odplatu za dobu uloženia.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 707

Banka má na zabezpečenie svojich práv zo zmluvy o uložení iných hodnôt zádržné právo

k predmetu uloženia, dokiaľ sa v nej nachádza.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 708

Základné ustanovenia

(1)

Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný

účet pre jeho majiteľa.

(2)

Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 709

(1)

Banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo

platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte

podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve

vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám.

Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a

vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách

a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

(2)

Ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá z nich postavenie majiteľa

účtu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 710

Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá

na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri

uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (

§ 497 a nasl.

).

Slovensko ZZ 513/1991

§ 711

(1)

Za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených

a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

(2)

Banka opraví bez zbytočného odkladu chybné účtovanie; opravu chybného zúčtovania

platieb je banka povinná vykonať v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok

pre poskytovanie platobných služieb. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 712

(1)

Banka je povinná oznámiť majiteľovi účtu údaje o prijatých a vykonaných platbách

v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných

služieb.

(2)

Majiteľ účtu je oprávnený požadovať, aby mu banka preukázala vykonanie platieb.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 713

(1)

Banka je povinná pripísať v prospech bežného účtu jeho majiteľa peňažné prostriedky

ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať, a od tohto dňa patria majiteľovi

účtu úroky z týchto prostriedkov.

(2)

Peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa

§ 709

účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby

uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 714

(1)

Zo zostatku účtu platí banka úrok. Úroky sú splatné, ak nie je v zmluve určené niečo

iné, koncom každého kalendárneho štvrťroka a pripisujú sa v prospech bežného účtu.

(2)

Ak nie je výška úroku dojednaná v zmluve, je banka povinná platiť úroky ustanovené

zákonom alebo na základe zákona, inak úroky obvyklé pre účty vedené za podobných podmienok.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 715

(1)

Zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať.

(2)

Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.

(3)

Zostatok bežného účtu banka vyplatí majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie

na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke.

(4)

Banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho

účtu ku koncu kalendárneho roka.

(5)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na vypovedanie zmluvy o bežnom účte, ktorý

slúži ako platobný účet podľa osobitného zákona o platobných službách.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 716

Základné ustanovenia

(1)

Zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť tento účet pre jeho majiteľa v

určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu sa zaväzuje

vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke.

(2)

Ak nie je mena v zmluve určená, platí, že sa účet zriaďuje v eurách.

(3)

Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 717

(1)

Ak majiteľ účtu nakladá s peňažnými prostriedkami na účte pred dobou určenou v zmluve,

alebo ak nie je v nej táto doba určená, pred uplynutím výpovednej lehoty, nárok na

úroky zaniká alebo sa zníži spôsobom určeným v zmluve. Ak nevyplýva zo zmluvy iná

účinnosť výpovednej lehoty, je výpoveď účinná po troch mesiacoch odo dňa, keď majiteľ

účtu doručil banke písomnú výpoveď. Vypovedať možno aj časť vkladu. Účinky zániku

alebo zníženia nároku na úroky sa týkajú len úroku zo sumy, pri ktorej nebola dodržaná

výpovedná lehota.

(2)

Ak to určuje zmluva, nie je majiteľ účtu oprávnený nakladať s peňažnými prostriedkami

na účte pred uplynutím doby ustanovenej v odseku 1.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 718

(1)

Banka je povinná platiť úrok vo výške určenej v zmluve, alebo ak nie je dohodnutá,

vo výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, inak v obvyklej výške s prihliadnutím

na dĺžku doby, počas ktorej boli peňažné prostriedky na účte viazané.

(2)

Úroky sú splatné po uplynutí lehoty, počas ktorej sú peňažné prostriedky na účte

viazané, alebo po účinnosti výpovede podľa

§ 717 ods. 1

. Ak nebol vkladový účet dojednaný na určitú dobu, alebo ak bol dojednaný na dobu

dlhšiu ako jeden rok, sú úroky splatné najneskôr koncom každého kalendárneho roka.

(3)

Ak sú peňažné prostriedky uložené na dobu dlhšiu ako jeden rok, je banka povinná

na žiadosť majiteľa účtu úroky vyplatiť po uplynutí kalendárneho roka.

(4)

Úroky sa počítajú odo dňa, keď banka získala právo nakladať s peňažnými prostriedkami.

Za deň, keď majiteľ účtu nakladá s peňažnými prostriedkami, mu úroky nepatria.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 719

(1)

Po uplynutí určenej doby alebo účinnosti výpovede podľa

§ 717 ods. 1

je banka povinná uvoľnené peňažné prostriedky vyplatiť majiteľovi účtu alebo previesť

na jeho účet v inej banke.

(2)

Ak sa výpoveď podľa

§ 717 ods. 1

týka iba časti peňažných prostriedkov na účte, nastávajú účinky ustanovené v odseku

1 ohľadne tejto časti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 719a

Na zmluvu o vkladovom účte a na prijímanie platieb na vkladový účet, vykonávanie platieb

z vkladového účtu, na zúčtovávanie vykonaných platieb a na opravu chybného zúčtovania

platieb sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona o zmluve o bežnom účte, ak

v

§ 716 až 719

nie je ustanovené inak.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 720

Základné ustanovenie

Cestovný šek je cenný papier, ktorý oprávňuje osobu v ňom uvedenú na prijatie sumy

v ňom určenej pri jeho predložení na výplatu, a to podľa podmienok určených vystaviteľom

šeku.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 721

Osoba, ktorá cestovný šek vydala, je povinná cestovný šek vyplatiť alebo obstarať

jeho vyplatenie.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 722

(1)

Cestovný šek musí obsahovať

a)

označenie, že ide o cestovný šek,

b)

príkaz alebo sľub vyplatiť určitú sumu oprávnenej osobe,

c)

meno vystaviteľa, jeho podpis alebo dostatočnú náhradu podpisu.

(2)

Ak cestovný šek obsahuje príkaz na platenie, musí obsahovať aj označenie osoby, ktorej

je príkaz určený.

(3)

Ak nie je v cestovnom šeku uvedené označenie oprávnenej osoby, môže vyplatenie šeku

požadovať ten, kto šek predloží.

(4)

Cestovný šek možno vystaviť aj na inú menu, než je mena euro.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 723

(1)

Pri predložení cestovného šeku je vyplácajúca osoba oprávnená požadovať preukaz totožnosti

predkladateľa a jeho kontrolný podpis na cestovnom šeku.

(2)

Vyplatenie šeku musí byť na ňom potvrdené podpisom oprávnenej osoby.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 724

Na cestovný šek sa nevzťahujú právne predpisy upravujúce zmenky a šeky.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 725

Základné ustanovenia

(1)

Sľubom odškodnenia sa zaväzuje sľubujúci, že nahradí príjemcovi sľubu škodu, ktorá

mu vznikne z určitého jeho konania, o ktoré ho sľubujúci žiada a na ktoré nie je príjemca

sľubu povinný.

(2)

Sľub odškodnenia sa musí urobiť písomne.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 726

(1)

Záväzok sľubujúceho vzniká doručením písomného vyhlásenia sľubujúceho jeho príjemcovi.

(2)

Príjemca sľubu je povinný uskutočniť konanie, o ktoré ho sľubujúci žiada, len keď

sa na to zaviazal.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 727

Sľubujúci je povinný nahradiť náklady a všetku škodu, ktoré príjemcovi sľubu vzniknú

v súvislosti s konaním, o ktoré sľubujúci požiadal.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 728

Príjemca sľubu je povinný na účet sľubujúceho vykonať včas opatrenia potrebné na odvrátenie

škody alebo jej obmedzenie na najnutnejšiu mieru.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 729

Ustanovenia tejto hlavy sa použijú popri ostatných ustanoveniach tohto zákona na záväzkové

vzťahy uvedené v

§ 261 a 262

, na ktorých vzniku sa podieľa aspoň jeden účastník, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania,

prípadne bydlisko na území iného štátu ako ostatní účastníci, ak sa tieto vzťahy spravujú

slovenským právnym poriadkom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 730

Zvyklosti

Podľa

§ 264

sa prihliadne na obchodné zvyklosti všeobecne zachovávané v medzinárodnom obchode

v príslušnom obchodnom odvetví.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 731

Úradné povolenie

(1)

Dlžník je povinný riadne požiadať o vývozné povolenie, povolenie tranzitu alebo iné

úradné povolenie, ktoré sa vyžaduje pre splnenie jeho záväzku v mieste plnenia.

(2)

Veriteľ je povinný riadne požiadať o dovozné povolenie alebo iné úradné povolenie,

ktoré sa vyžaduje na prijatie plnenia v určenom mieste plnenia.

(3)

Povinnosť podľa odseku 1 vzniká, ak v ňom uvedené povolenia sú vyžadované v čase

plnenia bez ohľadu na to, či boli vyžadované už v čase uzavretia zmluvy.

(4)

Ak je žiadateľovi právoplatne zamietnutá žiadosť o udelenie povolenia, nastávajú

účinky nemožnosti plnenia. Strana, ktorá o povolenie neúspešne požiadala, je povinná

druhej strane nahradiť škodu spôsobenú zánikom záväzku, ibaže zmluva bola uzavretá

s odkladacou podmienkou udelenia povolenia.

(5)

Na záväzkové vzťahy upravené týmto dielom zákona sa nepoužije

§ 47 Občianskeho zákonníka

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 732

Mena peňažného záväzku

(1)

Dlžník je povinný splniť svoj peňažný záväzok v mene, v ktorej sa peňažný záväzok

dojednal. Pri pochybnostiach je povinný v tej istej mene nahradiť škodu, na ktorú

je zaviazaný pri porušení zmluvy alebo zániku záväzku.

(2)

Ak právne predpisy štátu, na ktorého území má dlžník sídlo alebo miesto podnikania,

prípadne bydlisko, alebo iné rozhodné právne predpisy bránia plateniu v mene uvedenej

v odseku 1, je dlžník povinný nahradiť škodu, ktorá veriteľovi vznikla platením v

inej mene.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 733

Prepočet mien

Ak je peňažné plnenie dojednané stranami v určitej mene a dlžník podľa zmluvy uzavretej

s veriteľom alebo podľa medzinárodnej zmluvy alebo inej právnej úpravy má svoj záväzok

plniť v inej mene, je pre menový prepočet rozhodujúci stredný kurz medzi oboma menami

platný v čase, keď sa poskytuje peňažné plnenie v mieste určenom v zmluve, inak v

mieste, kde má veriteľ svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 734

Obvyklá cena alebo odplata

Ak tento zákon ustanovuje, že pre výšku peňažného záväzku je obvyklá cena alebo odplata,

prihliada sa na ceny a odplaty obvyklé na medzinárodnom trhu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 736

Okolnosti vylučujúce zodpovednosť

Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa nepovažuje neudelenie úradného povolenia,

o ktoré sa má požiadať podľa

§ 731

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 737

(1)

Pri použití

§ 381

sa prihliada na výšku zisku spravidla dosahovaného v štáte, kde má sídlo alebo miesto

podnikania, prípadne bydlisko oprávnená osoba.

(2)

Pri použití

§ 470

je rozhodujúca bežná cena, ktorá sa dojednáva v mieste, kde má byť tovar dodaný,

alebo ak tam nie je taká cena, bežná cena v porovnateľnom inom mieste, pričom sa vezme

zreteľ na rozdiel v dopravných nákladoch.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 738

Ak má obchodný zástupca sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko mimo územia

Slovenskej republiky, je pri použití

§ 653

rozhodujúce územie štátu, na ktorého území má obchodný zástupca v čase uzavretia

zmluvy o obchodnom zastúpení sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 739

Ak je v kúpnej zmluve písomne určené, že sa kupujúcemu zakazuje spätný vývoz (reexport)

kúpeného tovaru, zodpovedá kupujúci predávajúcemu v prípade, že by tovar ktokoľvek

vyviezol z určenej oblasti. Kupujúci je povinný nahradiť predávajúcemu škodu spôsobenú

mu porušením tohto záväzku bez ohľadu na to, či tovar vyviezol sám kupujúci alebo

niekto iný, a bez ohľadu na to, či kupujúci zaviazal potrebným spôsobom ďalších nadobúdateľov

tovar nevyvážať.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 740

Kupujúci, ktorý prevzal povinnosť tovar nevyvážať, je povinný na vyzvanie predávajúceho

preukázať, kde sa tovar nachádza alebo že bol spotrebovaný bez toho, aby bol vyvezený.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 741

Ak je pochybné, z ktorého územia je spätný vývoz zakázaný, predpokladá sa, že je to

územie štátu, kam mal tovar predávajúci podľa kúpnej zmluvy odoslať, inak územie štátu,

v ktorom mal kupujúci v čase dodania tovaru sídlo alebo miesto podnikania, prípadne

bydlisko.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 742

(1)

Dojednaním o obmedzení predaja sa predávajúci zaväzuje, že nebude určitý tovar predávať

určitému okruhu zákazníkov alebo do určitého štátu, alebo že tento tovar bude predávať

len v obmedzenej miere alebo za podmienok určených v dojednaní.

(2)

Toto dojednanie vyžaduje písomnú formu a jeho platnosť je závislá od platnosti kúpnej

zmluvy, ktorej je súčasťou alebo v súvislosti s ktorou bolo dohodnuté.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 743

Ak nie je účelom dojednania podľa

§ 742

plnenie povinností ustanovené medzinárodnou zmluvou alebo predchádzanie tomu, aby

došlo k porušeniu práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, zaniká záväznosť

tohto dojednania porušením zmluvy kupujúcim alebo najneskôr uplynutím dvoch rokov

od dodania tovaru.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 744

(1)

Ak zmluva určuje, že cena alebo iný peňažný záväzok sa rozumie pri určitom kurze

meny, v ktorej sa má záväzok plniť (zabezpečovaná mena), vo vzťahu k určitej inej

mene (zabezpečujúca mena), a ak dôjde po uzavretí zmluvy k zmene kurzového pomeru

oboch mien, je dlžník povinný zaplatiť sumu zníženú alebo zvýšenú tak, aby suma v

zabezpečujúcej mene zostala nezmenená.

(2)

Ak nie je v zmluve určené, na ktoré menové kurzy sa prihliada, predpokladá sa, že

sú rozhodné stredné devízové kurzy platné v štáte, v ktorom má dlžník sídlo alebo

miesto podnikania, prípadne bydlisko, a to v čase uzavretia zmluvy a v čase, keď sa

peňažný záväzok plní.

(3)

Ak sa v doložke použije na zabezpečenie viac mien, je rozhodujúci priemer kurzov

medzi zabezpečovanou menou a zabezpečujúcimi menami, pokiaľ z doložky nevyplýva niečo

iné.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 745

Základné ustanovenia

(1)

Zmluvou o výhradnom predaji sa zaväzuje dodávateľ, že tovar určený v zmluve nebude

v určitej oblasti dodávať inej osobe než odberateľovi.

(2)

Ak zmluva nie je dojednaná písomne alebo ak nie je v nej určená oblasť alebo druhy

tovaru, na ktoré sa zmluva vzťahuje, je neplatná.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 746

Dodávateľ nesmie po dobu platnosti zmluvy dodávať určený tovar priamo ani nepriamo

nikomu inému vo vyhradenej oblasti než odberateľovi, prípadne osobám, ktorým to zmluva

dovoľuje. Zmluva nezbavuje dodávateľa práva vykonávať propagáciu a prieskum trhu vo

vyhradenej oblasti.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 747

Jednotlivé predaje v rámci zmluvy o výhradnom predaji sa uskutočňujú na základe samostatných

kúpnych zmlúv. Časť obsahu týchto zmlúv sa môže dohodnúť už v zmluve o výhradnom predaji.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 748

Ak v zmluve nie je určené, na akú dobu sa uzaviera, zaniká zmluva po uplynutí jedného

roka po jej uzavretí. Ak zo zmluvy vyplýva, že ju strany zamýšľali uzavrieť na dobu

neurčitú a nedohodli výpovednú lehotu, môže ju ktorákoľvek zo strán ukončiť výpoveďou,

ktorá nadobúda účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v

ktorom sa výpoveď doručila druhej strane.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 749

(1)

Ak odberateľ nedodržal časové rozvrhnutie odberu tovaru predpokladané v zmluve alebo

ak odoberá tovar, ktorý je predmetom zmluvy o výhradnom predaji, od iného dodávateľa,

hoci mu toto právo nebolo v zmluve priznané, môže dodávateľ od zmluvy odstúpiť, nemá

však nárok na náhradu škody.

(2)

Ak dodávateľ dodáva v rozpore so zmluvou iným odberateľom, môže odberateľ odstúpiť

od zmluvy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 750

Závislé zmluvy

Ak vyplýva zo zmluvy alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá a ktoré sú

pri uzavretí zmluvy známe obom stranám, že plnenie z tejto zmluvy (hlavnej zmluvy)

závisí od plnenia inej zmluvy (vedľajšej zmluvy), predpokladá sa, že plnenie z vedľajšej

zmluvy tvorí odkladaciu podmienku účinnosti hlavnej zmluvy. Ak sa má alebo ak sa z

hlavnej zmluvy plní vopred, má nesplnenie vedľajšej zmluvy povahu rozväzovacej podmienky.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 751

Za viacstranné výmenné obchody na účely tohto zákona sa považujú obchody, pri ktorých

uzaviera niekoľko osôb jednu zmluvu alebo niekoľko spolu súvisiacich zmlúv, podľa

ktorých má dôjsť k vzájomnému dodaniu tovaru medzi účastníkmi majúcimi sídlo alebo

miesto podnikania, prípadne bydlisko na území rôznych štátov, kúpna cena však má byť

vyrovnaná iba medzi účastníkmi, ktorí majú sídlo alebo miesto podnikania, prípadne

bydlisko na území toho istého štátu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 752

Vzťahy vznikajúce z viacstranných výmenných obchodov sa spravujú podľa ustanovení

o kúpnej zmluve. Každý z účastníkov má nárok na plnenie určené mu zmluvou podľa ustanovení

o zmluvách v prospech tretieho. Účastníci však nemôžu zmluvu zrušiť alebo zmeniť bez

súhlasu účastníka, ktorému je určené plnenie dotknuté zrušením alebo zmenu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 753

Žiadny z účastníkov viacstranného výmenného obchodu nemôže odkladať dodanie tovaru

voči účastníkovi, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území

iného štátu, len preto, že mu nesplnil iný účastník, ktorý má s ním sídlo alebo miesto

podnikania, prípadne bydlisko na území toho istého štátu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 754

Účastníci viacstranného výmenného obchodu, ktorí majú sídlo alebo miesto podnikania,

prípadne bydlisko na území toho istého štátu, ručia spoločne a nerozdielne za splnenie

záväzku každého z nich voči účastníkom, ktorí majú sídlo alebo miesto podnikania,

prípadne bydlisko na území iného štátu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 755

Účastník viacstranného výmenného obchodu nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy pri omeškaní

niektorého z ostatných účastníkov, ak niektorý iný účastník už splnil svoj záväzok,

ibaže účastník odstupujúci od zmluvy nahradí škodu spôsobenú odstúpením od zmluvy

účastníkovi, ktorý už splnil svoj záväzok.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 756

Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre

Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú

úpravu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 756a

(1)

Spoločnosť alebo družstvo môže podať návrh ceny a iné návrhy v konaní o cenovej regulácii

pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a Radou pre reguláciu podľa osobitného

zákona iba na základe uznesenia najvyššieho orgánu spoločnosti alebo družstva alebo

spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti alebo spoločníkov komanditnej spoločnosti;

inými návrhmi v konaní o cenovej regulácii sú návrh na zmenu cenového rozhodnutia,

doplnenie návrhu v konaní o cenovej regulácii z podnetu regulovaného subjektu, ak

má toto doplnenie vplyv na zmenu ceny, a odvolanie v konaní o cenovej regulácii.

(2)

Najvyšší orgán spoločnosti alebo družstva alebo spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti

alebo komanditnej spoločnosti môžu preniesť právomoc schvaľovania návrhu ceny a iných

návrhov v konaní o cenovej regulácii na štatutárny orgán spoločnosti alebo družstva;

na takýto úkon sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých členov najvyššieho

orgánu spoločnosti alebo družstva.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 757

Pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom

platia obdobne ustanovenia

§ 373

a nasl.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 758

(1)

Pri uzavieraní zmlúv, ktorých stranami sú len osoby majúce sídlo alebo miesto podnikania,

prípadne bydlisko na území Slovenskej republiky, uplatnia sa ustanovenia tohto zákona

o určení ceny alebo odplaty poskytovanej za plnenie, len pokiaľ toto určenie nie je

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi o cenách. Inak vzniká povinnosť

platiť cenu alebo odplatu vo výške najviac prípustnej podľa týchto predpisov.

(2)

Ceny, odplaty a iné peňažné plnenia, ktoré sú predmetom záväzkov podľa zmlúv upravených

týmto zákonom a sú predmetom úpravy predpisov uvedených v odseku 1, sa považujú za

ceny podľa týchto predpisov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 759

Pokiaľ v zmluve, ktorej stranami sú osoby majúce sídlo alebo miesto podnikania, prípadne

bydlisko na území Slovenskej republiky, alebo ktoré majú na tomto území podnik alebo

jeho organizačnú zložku, je určená akosť vecí v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov,

platia pre určenie akosti ustanovenia týchto predpisov o akosti prípustnej na užívanie;

to neplatí, pokiaľ zo zmluvy alebo z vyhlásenia strany, ktorá má vec nadobudnúť, alebo

z predmetu jej podnikania vyplýva, že sa vec má vyviezť.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 760

Ustanovenia tohto zákona o záväzkových vzťahoch, ktoré sa týkajú uplatnenia práva

na súde, súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia, použijú sa primerane aj pre uplatnenie

práva pred rozhodcom, pre rozhodcovské konanie alebo rozhodcovský nález, iba ak sa

opierajú o platnú rozhodcovskú zmluvu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 761

(2)

Ustanovenia

§ 70 až 75k

sa použijú obdobne aj na likvidáciu iných právnických osôb než obchodných spoločností,

ak nemajú právneho nástupcu a z právnych predpisov, ktoré ich upravujú, nevyplýva

niečo iné.

(3)

Ustanovenia

§ 72 ods. 3

,

§ 73 ods. 2 až 4

,

§ 74

,

§ 75b ods. 3 a 4

,

§ 75i ods. 3

,

§ 75j ods. 4 až 6

, ako aj

§ 75k

tohto zákona platia aj pre likvidáciu štátneho podniku.

(4)

Ustanovenia

§ 70 až 75k

tohto zákona sa použijú aj na likvidáciu banky, pobočky zahraničnej banky, obchodníka

s cennými papiermi, poisťovne, zaisťovne, správcovskej spoločnosti, dôchodkovej správcovskej

spoločnosti, doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo inej finančnej inštitúcie, pokiaľ

osobitné zákony v oblasti finančného trhu, ktorými sa tieto finančné inštitúcie spravujú,

neustanovujú inak.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 762

Ustanovenia upravujúce bankovú záruku, zmluvu o otvorení akreditívu, zmluvu o inkase,

zmluvu o bankovom uložení veci, zmluvu o bežnom účte, zmluvu o vkladovom účte platia

aj pre prípady, keď namiesto banky bankovú záruku poskytuje a uvedené zmluvy uzaviera

iná osoba, ktorá je na to oprávnená.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 763

(1)

Týmto zákonom sa spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli odo dňa jeho účinnosti. Právne

vzťahy vzniknuté predo dňom účinnosti tohto zákona a práva z nich vzniknuté, ako aj

práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv uzavretých

predo dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi. Zmluvy o bežnom

účte, zmluvy o vkladovom účte, zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt sa

však spravujú týmto zákonom odo dňa jeho účinnosti, aj keď k ich uzavretiu došlo pred

týmto dňom.

(2)

Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré

začali plynúť predo dňom účinnosti tohto zákona, ako aj lehoty pre uplatnenie práv,

ktoré sa podľa predchádzajúceho odseku spravujú doterajšími predpismi, aj keď začnú

plynúť po účinnosti tohto zákona.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 763a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2004

Práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 764

(1)

Právna povaha verejných obchodných spoločností, komanditných spoločností, spoločností

s ručením obmedzeným a akciových spoločností, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov,

sa spravuje ustanoveniami tohto zákona odo dňa jeho účinnosti.

(2)

Ustanovenia spoločenskej zmluvy, prípadne stanov obchodných spoločností uvedených

v odseku 1, ktoré odporujú donucovacím ustanoveniam tohto zákona, strácajú záväznosť

dňom nadobudnutia jeho účinnosti; spoločníci, prípadne orgány obchodných spoločností

prispôsobia do jedného roka od tohto dňa spoločenské zmluvy, prípadne stanovy úprave

tohto zákona a zašlú ich registrovému súdu. Ak tak neurobia, vyzve ich na to registrový

súd, ktorý vo výzve zároveň určí dodatočnú primeranú lehotu. Po márnom uplynutí tejto

dodatočnej lehoty súd spoločnosť zruší a nariadi jej likvidáciu.

(3)

Akcie vydané pred účinnosťou tohto zákona, s ktorými sú spojené výhody, ktoré tento

zákon nepripúšťa, strácajú tieto výhody dňom účinnosti tohto zákona.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 765

(1)

Družstvá, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, sa premieňajú na spoločnosti

alebo družstvá podľa tohto zákona spôsobom, ktorý ustanovuje osobitný zákon.

(2)

Družstvá premenené podľa odseku 1 prispôsobia svoje stanovy tomuto zákonu v lehote

ustanovenej osobitným zákonom uvedeným v odseku 1. Do tejto doby predložia svoje stanovy

prispôsobené úprave družstiev podľa tohto zákona registrovému súdu so žiadosťou o

vykonanie potrebných zmien v obchodnom registri. S prispôsobenými stanovami predložia

súčasne zápisnicu o členskej schôdzi, na ktorej bola schválená zmena stanov. Zápisnica

zahrnie schválenú výšku zapisovaného základného imania a podiely členov na ňom. Zapísaním

zmien sa pokladajú doterajšie družstvá za družstvá založené podľa tohto zákona.

(3)

Právna povaha družstiev uvedených v odseku 1 sa spravuje do zápisu zmien v obchodnom

registri podľa odseku 2 doterajšími právnymi predpismi a stanovami.

(4)

Ak družstvá uvedené v odseku 1 nepožiadajú o vykonanie zmien v obchodnom registri

v ustanovenej lehote a neurobia tak ani po výzve súdu, nariadi súd likvidáciu družstva.

(5)

Ustanovenia osobitného zákona uvedeného v odseku 1, ktoré upravujú majetkové podiely

na čistom obchodnom imaní družstva, sa použijú aj pre určenie podielu na likvidačnom

zostatku. Ak rozdelenie neschváli valné zhromaždenie oprávnených osôb, rozhodne o

rozdelení súd.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 766

(1)

Zakladatelia družstevných podnikov podľa zákona č.

162/1990 Zb.

o poľnohospodárskom družstevníctve, zákona č.

176/1990 Zb.

o bytovom, spotrebnom, výrobnom a inom družstevníctve, zriaďovatelia podnikov (hospodárskych

zariadení) občianskych združení a účastníci spoločných podnikov podľa

Hospodárskeho zákonníka

prevedú uvedené podniky na obchodné spoločnosti alebo družstvá podľa tohto zákona,

a to najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti, alebo ich do tejto

doby zrušia. Ak sa tak nestane, súd aj bez návrhu nariadi likvidáciu uvedených podnikov.

To isté platí pre komanditné spoločnosti na akcie. Ustanovenia

§ 69

sa použijú primerane.

(2)

Právna povaha a vnútorné pomery právnických osôb uvedených v odseku 1 až do premeny

na obchodné spoločnosti alebo družstvá, prípadne do zrušenia sa spravujú doterajšími

právnymi predpismi.

(3)

Ak je zakladateľom právnických osôb uvedených v odseku 1 družstvo, začína lehota

jedného roka ustanovená v odseku 1 plynúť od nadobudnutia účinnosti osobitného zákona

(

§ 765 ods. 1

).

Slovensko ZZ 513/1991

§ 767

(1)

Likvidácia právnických osôb podľa

§ 764

a

766

sa vykonáva podľa ustanovení tohto zákona. Likvidačný zostatok sa však rozdeľuje

podľa doterajších predpisov, stanov, zakladacej listiny, spoločenskej alebo inej zmluvy;

ak nie je rozdelenie takto upravené, použijú sa primerane ustanovenia tohto zákona,

ktoré svojím obsahom sú najbližšie forme likvidovanej právnickej osoby.

(2)

Trvanie iných právnických osôb vyvíjajúcich podnikateľskú činnosť, než ktoré sú uvedené

v

§ 764 až 766

a ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona podľa prvších právnych predpisov,

zostáva týmto zákonom nedotknuté. Ich právna povaha a vnútorné právne pomery sa spravujú

právnymi predpismi, podľa ktorých boli zriadené.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768

(1)

Zápisy v podnikovom registri vedenom podľa doterajších predpisov sa považujú za zápisy

v obchodnom registri podľa tohto zákona.

(2)

Právnické osoby, ktoré sa podľa doterajších predpisov zapisujú do podnikového registra,

sa od účinnosti tohto zákona zapisujú do obchodného registra.

(3)

Zápisy v podnikovom registri, ktoré nezodpovedajú ustanoveniam tohto zákona, musia

byť uvedené do súladu s týmto zákonom do jedného roka od jeho účinnosti. Pokiaľ tak

zapísaná osoba neurobí, súd ju vyzve na úpravu zápisu a určí primeranú lehotu. To

sa netýka právnických osôb uvedených v

§ 766

.

(4)

Právnické osoby alebo ich organizačné zložky, ktoré sa podľa tohto zákona zapisujú

do obchodného registra a nie sú zapísané ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona

do podnikového registra, sú povinné podať návrh na zápis do šiestich mesiacov od nadobudnutia

účinnosti tohto zákona.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768a

(1)

Spoločnosti s ručením obmedzeným založené v období pred 1. januárom 1997 sú povinné

do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona oznámiť príslušnému registrovému

súdu, či vykonávajú podnikateľskú činnosť, a ak ju prestali vykonávať, urobiť opatrenia

smerujúce k zániku spoločnosti.

(2)

Spoločnosti s ručením obmedzeným založené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona

sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia jeho účinnosti upraviť svoje spoločenské

zmluvy a stanovy tak, aby boli v súlade s týmto zákonom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768b

(1)

Akciové spoločnosti sú povinné do 31. decembra 1999 uviesť formu a podobu svojich

akcií do súladu s týmto zákonom. Akciové spoločnosti, ktoré sú k 1. júlu 1999 zapísané

v obchodnom registri, sú povinné prispôsobiť svoje stanovy tomuto zákonu do 31. decembra

1999. Ustanovenia stanov, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, po uplynutí

tejto lehoty strácajú platnosť.

(2)

Majiteľ listinnej akcie na meno je povinný na výzvu spoločnosti oznámiť jej bez zbytočného

odkladu všetky údaje podľa

§ 156 ods. 4

. Majiteľovi listinnej akcie na meno spoločnosť vyplatí výnos vyplývajúci z akcie

vtedy, ak si túto povinnosť splní.

(3)

Akciová spoločnosť, ktorá vydala listinné akcie na meno, je povinná zabezpečiť, aby

zoznam akcionárov obsahoval všetky údaje podľa

§ 156 ods. 4

, a takýto zoznam odovzdať stredisku cenných papierov do 31. decembra 1999. Ak akciová

spoločnosť nesplní túto povinnosť, súd ju aj bez návrhu zruší a nariadi jej likvidáciu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768c

(1)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne

vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2002; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky

z nich vzniknuté pred 1. januárom 2002 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

(2)

Fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi a majú k 1. januáru 2002 rovnaké meno a priezvisko

ako iný podnikateľ v tom istom mieste podnikania, ktorý získal oprávnenie na podnikanie

skôr, sú povinné do 1. januára 2003 doplniť svoje obchodné meno uvedením dodatku týkajúceho

sa mena alebo druhu podnikania tak, aby obchodné mená boli odlíšiteľné.

(3)

Ak tento zákon ukladá povinnosť vykonať v obchodnom registri zápis údajov, ktoré

sa nezapisovali do 1. januára 2002, osoba, ktorej sa zápis týka, je povinná podať

návrh na zápis týchto údajov najneskôr do 1. januára 2003, ak tento zákon neustanovuje

inak. Ak túto povinnosť v ustanovenej lehote nesplní, postupuje sa podľa § 28b ods.

3.

(4)

Úplné znenia zakladateľských listín, spoločenských zmlúv alebo stanov, ktoré sa ukladajú

do zbierky listín podľa tohto zákona, je zapísaná osoba povinná uložiť do zbierky

listín do 31. decembra 2002, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak túto povinnosť v

ustanovenej lehote nesplní, postupuje sa podľa § 28b ods. 3.

(5)

Obchodné dokumenty vyhotovené do 1. januára 2002 bez náležitostí predpísaných týmto

zákonom možno používať najneskôr do 1. januára 2003.

(6)

Pri založení spoločnosti pred 1. januárom 2002 sa postupuje podľa doterajších predpisov

až do vzniku spoločnosti, ak sa zakladatelia nedohodnú na postupe podľa tohto zákona.

(7)

Ak sa pred 1. januárom 2002 rozhodlo o zvýšení základného imania alebo o znížení

základného imania spoločnosti, postupuje sa až do zapísania zmeny do obchodného registra

podľa doterajších predpisov, ak valné zhromaždenie do 1. januára 2003 nerozhodne,

že sa bude postupovať podľa tohto zákona. Toto rozhodnutie môže valné zhromaždenie

prijať iba dovtedy, kým spoločnosť nepodala návrh na súd na zápis zvýšenia alebo zníženia

základného imania do obchodného registra.

(8)

Ak sa pred 1. januárom 2002 rozhodlo o premene alebo o zrušení spoločnosti, postupuje

sa až do zapísania zmeny do obchodného registra podľa doterajších predpisov, ak valné

zhromaždenie do 1. januára 2003 nerozhodne, že sa bude postupovať podľa tohto zákona.

Toto rozhodnutie môže valné zhromaždenie prijať iba dovtedy, kým spoločnosť nepodala

na súd návrh na zápis príslušných zmien do obchodného registra. Dôvody, ktoré vylučujú

možnosť podania žaloby pre neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, použijú sa aj

na rozhodnutie o zrušení spoločnosti bez likvidácie, ktoré bolo prijaté pred dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(9)

Ak pred 1. januárom 2002 bolo spoločnosti doručené oznámenie o odstúpení z funkcie

podľa

§ 66 ods. 1

, postupuje sa podľa doterajších predpisov.

(10)

Ak pred 1. januárom 2002 bolo začaté konanie o zrušení podľa

§ 68 ods. 6

, súd pokračuje v konaní podľa doterajších predpisov.

(11)

Ustanovenia tohto zákona o forme spoločenskej zmluvy, zakladateľskej zmluvy, zakladateľskej

listiny, stanov a ich zmien sa nevzťahujú na spoločenské zmluvy, zakladateľské zmluvy,

zakladateľské listiny, stanovy a ich zmeny, ktoré boli dohodnuté pred 1. januárom

2002.

(12)

Ustanovenia

§ 120 ods. 2 a 3

sa od 1. januára 2002 vzťahujú aj na obchodné podiely nadobudnuté spoločnosťou alebo

ňou ovládanou osobou pred účinnosťou tohto zákona.

(13)

Ak bolo pred 1. januárom 2002 začaté konanie podľa

§ 131

,

183

alebo

§ 242

, dokončí súd konanie podľa tohto zákona.

(14)

Spoločnosti sú povinné spoločenské zmluvy a stanovy uviesť do súladu s týmto zákonom

do 1. januára 2003, ak z ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné; inak môže súd

aj bez návrhu spoločnosť zrušiť a nariadiť jej likvidáciu. Spoločník, ktorý zneužije

svoje postavenie v spoločnosti alebo bude viazať prispôsobenie spoločenskej zmluvy

alebo stanov na neoprávnené výhody a v dôsledku toho zmarí prispôsobenie spoločenskej

zmluvy alebo stanov požiadavkám tohto zákona, zodpovedá ostatným spoločníkom a veriteľom

spoločnosti za škodu, ktorá im v dôsledku tohto konania vznikla.

(15)

Ak tento zákon neustanovuje inak, ustanovenia spoločenských zmlúv a stanov upravujúcich

práva a povinnosti spoločníkov alebo spoločnosti v rozpore s donucujúcimi ustanoveniami

tohto zákona strácajú platnosť 1. januára 2002.

(16)

Ak majiteľ akcie na meno požiadal orgán spoločnosti o udelenie súhlasu s prevodom

akcie pred 1. januárom 2002 a príslušný orgán spoločnosti nerozhodne o žiadosti do

1. apríla 2002, platí, že súhlas bol daný.

(17)

Doterajšie zamestnanecké akcie prestávajú byť osobitným druhom akcií dňom, keď valné

zhromaždenie rozhodne o zmene zamestnaneckých akcií; valné zhromaždenie je povinné

tak rozhodnúť najneskôr do 1. januára 2004. Počas tejto lehoty sa na zamestnanecké

akcie použijú doterajšie predpisy.

(18)

Ak v dôsledku použitia tohto zákona vznikne medzi určitými osobami vzťah ovládajúcej

osoby a ovládanej osoby, hoci podľa doterajšej úpravy takými osobami neboli, sú povinné

uviesť svoje vzájomné vzťahy do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2002. Ovládaná

osoba je povinná previesť obchodný podiel alebo akcie ovládajúcej osoby, ktoré má

vo svojom obchodnom majetku, do 31. decembra 2002; inak ju súd môže aj bez návrhu

zrušiť a nariadiť jej likvidáciu.

(19)

Ak bolo zvolané pred 1. januárom 2002 valné zhromaždenie na deň, ktorý nasleduje

po 1. januári 2002, na zvolávanie valného zhromaždenia sa použijú doterajšie predpisy.

(20)

Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa dohôd o výkone hlasovacích práv sa použijú aj

na dohody o výkone hlasovacích práv, ktoré boli uzavreté pred 1. januárom 2002.

(21)

Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa dôkazov vo vzťahu k preukazovaniu splnenia povinnosti

náležitej alebo odbornej starostlivosti sa nevzťahujú na konania, ku ktorým došlo

pred 1. januárom 2002.

(22)

Ak akciová spoločnosť nerozhodne, že ňou vydané akcie, ktoré sa k 1. januáru 2002

považujú za verejne obchodovateľné cenné papiere podľa osobitného predpisu, prestanú

byť verejne obchodovateľné, považuje sa za verejnú akciovú spoločnosť až do 1. apríla

2002, aj keď nie sú splnené podmienky

§ 154 ods. 3

. Ustanovenie

§ 154 ods. 4

tým nie je dotknuté.

(23)

Platnosť zmlúv o obchodnom zastúpení, ktoré boli uzavreté pred 1. januárom 2002,

posudzuje sa podľa doterajších predpisov. Práva a povinnosti zmluvných strán z takých

zmlúv sa upravujú týmto zákonom, ak zákon nepripúšťa, aby si zmluvné strany dohodli

niečo iné.

(24)

Ak k 1. januáru 2002 jedna fyzická osoba je jediným spoločníkom vo viacerých ako

v troch spoločnostiach s ručením obmedzeným alebo ak je spoločnosť s jediným spoločníkom

jediným spoločníkom inej spoločnosti s ručením obmedzeným, je povinná uviesť svoje

právne postavenie do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2003, inak môže súd aj

bez návrhu všetky tieto spoločnosti zrušiť a nariadiť ich likvidáciu. Ustanovenia

§ 68 ods. 7 a 8 sa použijú primerane.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768d

V prípade rozdelenia spoločnosti, o ktorom sa rozhodlo pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona a ktorého účinky rozdelenia nastanú až po nadobudnutí účinnosti tohto

zákona, ručenie nástupníckych spoločností sa spravuje týmto zákonom.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768da

Splynutie alebo zlúčenie akciových spoločností, ktoré začalo do nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, sa spravuje podľa doterajších právnych predpisov, ak ďalej nie je ustanovené

inak (

§ 768db a § 768dc

).

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768db

(1)

Akcionár nástupníckej spoločnosti, na ktorú pri zlúčení spoločností podľa doterajších

predpisov prešlo alebo prechádza imanie zanikajúcich spoločností, má právo uplatniť

si právo na vyrovnanie podľa § 218i ods. 1, ak

a)

bol akcionárom niektorej zo spoločností podieľajúcej sa na zlúčení v čase konania

valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o zlúčení spoločností a do podania návrhu na

súd nepreviedol žiadne akcie nástupníckej spoločnosti, a

b)

nevzdal sa práva na vyrovnanie.

(2)

Návrh na začatie konania podľa odseku 1 možno podať najneskôr do jedného roka odo

dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(3)

Rozhodnutie súdu, ktorým sa akcionárovi priznalo alebo prizná právo na peňažný doplatok,

je pre nástupnícku spoločnosť v určení priznaného práva akcionára záväzné aj voči

ostatným akcionárom a nástupnícka spoločnosť je povinná vyplatiť akcionárom rovnaký

peňažný doplatok.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768dc

(1)

Akcionár nástupníckej spoločnosti, na ktorú podľa doterajších predpisov pri zlúčení

spoločností prešlo alebo prechádza imanie zanikajúcich spoločností podľa doterajších

predpisov, má právo požadovať, aby nástupnícka spoločnosť od neho odkúpila akcie,

ak bol akcionárom spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení spoločností v čase konania

valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o schválení zmluvy o zlúčení spoločností, bol

na tomto valnom zhromaždení prítomný, hlasoval proti schváleniu zmluvy o zlúčení spoločností

a požiadal o zápis svojho nesúhlasného stanoviska do zápisnice z valného zhromaždenia.

V prípade, ak pozvánka na valné zhromaždenie nebola zaslaná alebo oznámenie valného

zhromaždenia nebolo zverejnené pred účinnosťou tohto zákona, musí byť na toto právo

upozornený v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia,

ktoré má rozhodovať o schválení zmluvy o zlúčení spoločností.

(2)

Nástupnícka spoločnosť je povinná zaslať alebo uverejniť návrh zmluvy na odkúpenie

akcií od oprávneného akcionára spôsobom určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia

do jedného mesiaca od zverejnenia zápisu zlúčenia spoločností v obchodnom registri.

Toto neplatí v prípade, ak zlúčenie spoločností nadobudlo účinnosť. Ak sa návrh zmluvy

uverejňuje, použijú sa primerane ustanovenia o verejnom návrhu zmluvy (

§ 276

).

(3)

Oprávnenému akcionárovi sa musí poskytnúť lehota najmenej 14 dní na prijatie návrhu

zmluvy podľa odseku 2.

(4)

Kúpna cena akcií musí byť primeraná vzťahu k hodnote výmenného pomeru akcií nástupníckej

spoločnosti za akcie zanikajúcej spoločnosti a výške prípadného doplatku v peniazoch

a musí byť určená v rovnakej výške za každú akciu. Určenie výšky kúpnej ceny je súčasťou

zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností.

(5)

Ak nie je kúpna cena primeraná, každý z akcionárov, ktorí prijali návrh zmluvy podľa

odseku 2, má právo na vyrovnanie vo forme peňažného doplatku; ustanovenia

§ 768db ods. 2 a 3

sa použijú primerane.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768e

Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2008

V rámci prípravy na zavedenie eura v Slovenskej republike a prechodu zo slovenskej

meny na euro sú spoločnosti (

§ 56 ods. 1

) a družstvá povinné zabezpečiť a vykonať premenu, prepočet a zaokrúhlenie menovitej

hodnoty svojho základného imania a menovitej hodnoty vkladov do svojho základného

imania vrátane menovitých hodnôt akcií, ak ide o akciovú spoločnosť, zo slovenskej

meny na eurá v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi o zavedení eura v Slovenskej

republike.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768f

Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009

Ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred

15. januárom 2009.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768g

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2009

(1)

Na priebeh valného zhromaždenia, ktoré bolo zvolané pred 1. decembrom 2009, sa použijú

ustanovenia predpisov účinných do 30. novembra 2009. Ustanovenia predpisov účinných

do 30. novembra 2009 sa rovnako uplatnia aj na práva a povinnosti akcionára verejnej

akciovej spoločnosti, predstavenstva verejnej akciovej spoločnosti a dozornej rady

verejnej akciovej spoločnosti pri konaní valného zhromaždenia, ktoré bolo zvolané

pred 1. decembrom 2009.

(2)

Verejná akciová spoločnosť je povinná prispôsobiť svoje stanovy úprave tohto zákona

najneskôr do 1. mája 2010.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768h

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2011

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na zmluvu, ktorá sa má zverejniť podľa zákona,

uzavretú po 1. januári 2011.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768i

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 30. júna 2011

Ak súd nezrušil spoločnosť podľa

§ 768b

do 30. júna 2011, môže tak po 30. júni 2011 urobiť, len ak si spoločnosť nesplní

povinnosť podľa

§ 768b ods. 3

ani v novej súdom určenej lehote. Súd však spoločnosť nezruší, ak si spoločnosť splnila

povinnosť podľa

§ 768b ods. 3

do 30. júna 2011.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768j

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012

Konanie vo veciach zápisu spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra

a konanie vo veciach zápisu zmeny v osobe spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným

do obchodného registra začaté pred 1. októbrom 2012 sa dokončí podľa predpisov účinných

do 30. septembra 2012.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768k

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013

(1)

Voľba členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti v pracovnom pomere

k akciovej spoločnosti v čase voľby, ktorá nebola uskutočnená pred 1. februárom 2013,

sa spravuje ustanoveniami tohto zákona účinnými od 1. februára 2013.

(2)

Práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred

1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

(3)

Ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (

§ 340a

), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt

verejného práva (

§ 340b

), ustanovenia o omeškaní dlžníka (

§ 365

) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (

§ 369d

) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom

2013.

(4)

Ak sa podľa

§ 127a ods. 3

a

§ 132 ods. 1

vyžaduje osvedčenie pravosti podpisu a valné zhromaždenie sa uskutočnilo alebo rozhodnutie

jediného spoločníka bolo prijaté pred 1. februárom 2013 a návrh na zápis zmeny do

obchodného registra bol podaný do 1. apríla 2013, pravosť podpisu predsedu valného

zhromaždenia alebo jediného spoločníka nemusí byť úradne osvedčená.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768l

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2013

(1)

Ak bola spoločnosť založená pred 1. decembrom 2013 a návrh na zápis spoločnosti do

obchodného registra bol podaný najneskôr do 28. februára 2014, práva a povinnosti

zakladateľov spoločnosti a správcu vkladu pri založení a vzniku spoločnosti a správe

vkladu sa spravujú predpismi účinnými do 30. novembra 2013.

(2)

Účinky rozdelenia väčšinového obchodného podielu podľa § 115 ods. 7 prevodom, ktoré

sa uskutočnilo pred 1. decembrom 2013, zostávajú zachované, ak k podaniu návrhu na

zápis zmeny v osobe spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra

v dôsledku rozdelenia väčšinového obchodného podielu prevodom dôjde najneskôr do 31.

decembra 2013.

(3)

Konania o zrušenie spoločnosti alebo družstva podľa § 68 ods. 9, v ktorých došlo

k zverejneniu oznámenia v Obchodnom vestníku, že sa vedie konanie o zrušení spoločnosti

alebo družstva bez likvidácie pred 1. decembrom 2013, sa dokončia podľa tohto zákona

v znení účinnom do 30. novembra 2013.

(4)

Na prevod založeného obchodného podielu, pri ktorom bolo záložné právo do obchodného

registra zapísané pred 1. decembrom 2013, sa nepoužijú ustanovenia § 115 ods. 5 až

10 tohto zákona.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768m

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2015

(1)

Ručenie podľa

§ 59a ods. 7

vzniká pri zmluvách uzatvorených po 1. júli 2015.

(2)

Ručenie podľa

§ 67k ods. 3 a 4

vzniká pri vklade vrátenom po 1. júli 2015.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768n

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016

Pomer podľa

§ 67a ods. 2

sa prvýkrát použije v roku 2018; pomer podľa § 67a ods. 2 v roku

a)

2016 je 4 ku 100,

b)

2017 je 6 ku 100.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768o

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 18. marca 2016

Obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorí

boli k 17. marcu 2016 subjektom kolektívneho investovania podľa osobitného predpisu,

sú oprávnení do 31. decembra 2016 rozhodnúť o zmene právnej formy na akciovú spoločnosť

s premenlivým základným imaním.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768p

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia

Na splynutie, zlúčenie a rozdelenie spoločnosti sa použijú doterajšie predpisy, ak

bol návrh zmluvy o splynutí, zmluvy o zlúčení alebo projektu rozdelenia spoločnosti

schválený predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a návrh na zápis splynutia,

zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti do obchodného registra bol podaný najneskôr

do 90 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ak sa podľa predpisov o ochrane

hospodárskej súťaže vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu, predlžuje sa lehota na

zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti do obchodného registra podľa

prvej vety o šesť mesiacov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768q

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2018

(1)

Konanie vo veciach zápisu zmeny v osobe spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným

do obchodného registra začaté pred 1. januárom 2018 sa dokončí podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2017.

(2)

Ustanovenia

§ 123 ods. 2

a

§ 217a

sa použijú len na príspevky do kapitálového fondu poskytnuté po 1. januári 2018.

(3)

Konanie vo veciach podľa

§ 20

v znení účinnom do 31. decembra 2017 začaté pred 1. januárom 2018 sa dokončí podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2017.

(4)

Družstvo uvedie stanovy do súladu s

§ 240 ods. 1

najneskôr do 30. júna 2018.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768r

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2019

(1)

Verejná akciová spoločnosť je povinná vypracovať alebo upraviť doterajšie pravidlá

odmeňovania s podmienkami podľa

§ 201a až 201b

a predložiť ich na schválenie valnému zhromaždeniu tak, aby tieto boli schválené

valným zhromaždením a uverejnené podľa

§ 201c

najneskôr do 31. marca 2020.

(2)

Predstavenstvo verejnej akciovej spoločnosti je povinné prvýkrát predložiť valnému

zhromaždeniu na prerokovanie správu o odmeňovaní podľa

§ 201e

za účtovné obdobie, ktoré začne po 1. júli 2019.

(3)

Verejná akciová spoločnosť a iné osoby podľa

§ 201a ods. 2

sú najneskôr do 31. decembra 2019 povinné zabezpečiť zosúladenie ustanovení pracovných

zmlúv, mandátnych zmlúv alebo ich iných vzájomných zmlúv, v ktorých sú dohodnuté podmienky

odmeňovania alebo iné požitky v prospech osôb podľa

§ 201a ods. 2

, s týmto zákonom; ak verejná akciová spoločnosť a iné osoby podľa

§ 201a ods. 2

nezosúladia niektoré ustanovenia ich vzájomných zmlúv s týmto zákonom do 31. decembra

2019, tieto ustanovenia strácajú platnosť 1. januára 2020.

(4)

Obchodné transakcie dojednané pred 1. júlom 2019 sa posudzujú podľa predpisov účinných

do 30. júna 2019.

(5)

Potvrdenie podľa

§ 188 ods. 5

a

§ 190d ods. 7

je verejná akciová spoločnosť povinná vydať len vo vzťahu k hlasovaniu na valnom

zhromaždení, ktoré bolo zvolané po 30. júni 2019.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768s

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2020

(1)

Odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku zapísaný do obchodného registra

podľa predpisov účinných do 30. septembra 2020 sa považuje za organizačnú zložku podniku

podľa predpisov účinných od 1. októbra 2020.

(2)

Registrový súd podľa osobitného zákona (ďalej len „registrový súd“) v spolupráci

s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky vymaže z obchodného registra zapísané

a)

osoby, ktoré sa podľa predpisov účinných od 1. októbra 2020 do obchodného registra

nezapisujú, a to

1.

osoby, ku ktorých zápisu do obchodného registra došlo podľa predpisov účinných od

1. januára 2002 a ktoré sa v obchodnom registri vedú podľa

§ 768 ods. 1

,

2.

fyzické osoby,

3.

podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných fyzických osôb,

b)

osoby, ktoré vstúpili do likvidácie pred 1. októbrom 2016 a podľa odseku 9 sa predpokladá

ich úpadok,

c)

osoby, ktoré si nesplnili povinnosť premeny menovitej hodnoty vkladov a menovitej

hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro podľa osobitných predpisov ani

do 1. decembra 2020,

d)

podniky zahraničných právnických osôb, organizačné zložky podnikov zahraničných právnických

osôb, organizačné zložky podnikov slovenských právnických osôb, ktoré do 30. septembra

2021 nepotvrdia zapísané údaje v obchodnom registri podľa osobitného zákona alebo

nenavrhnú zmenu zapísaných údajov v obchodnom registri podľa osobitného zákona.

(3)

Zoznam zapísaných osôb, ktoré sa majú podľa odseku 2 vymazať z obchodného registra,

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zverejní po dobu šiestich mesiacov

v Obchodnom vestníku.

(4)

Registrový súd v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky vymaže

zapísané osoby uvedené v zozname podľa odseku 3 z obchodného registra, ibaže

a)

voči zapísanej osobe prebieha konkurzné konanie; v takom prípade postupuje registrový

súd podľa jeho výsledku,

b)

osoba, ktorá preukáže právny záujem na likvidácii, navrhne ustanovenie likvidátora

a zloží preddavok na likvidáciu v lehote podľa odseku 3,

c)

registrový súd na odôvodnený návrh zapísanej osoby podaný v lehote podľa odseku 3

rozhodne, že zapísaná osoba je uvedená v zozname podľa odseku 3 nedôvodne; v takom

prípade upovedomí o tom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

(5)

Zapísané osoby podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu výmazom z obchodného registra

nezanikajú. Pri zapísaných osobách podľa odseku 2 písm. c) platí, že boli ku dňu ich

výmazu z obchodného registra zrušené bez likvidácie.

(6)

Zahraničným fyzickým osobám výmazom ich podniku alebo organizačnej zložky podniku

z obchodného registra podľa odseku 2 písm. a) tretieho bodu nezaniká oprávnenie podnikať

na území Slovenskej republiky v rozsahu predmetu podnikania, ktorý bol v obchodnom

registri zapísaný k 30. septembru 2020, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(7)

Ak odseky 8 a 9 neustanovujú inak, likvidácie, v ktorých bol likvidátor zapísaný

do obchodného registra do 30. septembra 2020, sa dokončia podľa tohto zákona v znení

účinnom do 30. septembra 2020.

(8)

Likvidátor ustanovený v likvidáciách podľa odseku 7 je povinný najneskôr do 31. decembra

2020 uložiť do zbierky listín zoznam majetku vyhotovený podľa tohto zákona v znení

účinnom od 1. októbra 2020, a to podľa stavu majetku zisteného do 30. septembra 2020.

(9)

Ak likvidátor povinnosť podľa odseku 8 nesplní včas, predpokladá sa úpadok spoločnosti

alebo družstva.

(10)

Ustanovenie

§ 68 ods. 4 písm. c)

v znení účinnom od 1. októbra 2020 sa použije rovnako aj na likvidácie, ktoré sú

do 30. septembra 2020 prerušené.

(11)

Lehota podľa

§ 75k ods. 8

pri spoločnostiach a družstvách, ktoré boli vymazané z obchodného registra do 30.

septembra 2020, plynie od 1. októbra 2020.

(12)

Fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej osoby, ktorá má v obchodnom registri

zapísané obmedzenie štatutárneho orgánu konať za právnickú osobu podľa predpisov účinných

do 30. septembra 2020, sú povinné zosúladiť zápis v obchodnom registri s týmto zákonom

pri podaní najbližšieho návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov, najneskôr však do

30. septembra 2021.

(13)

Ak najbližším návrhom na zápis zmeny zapísaných údajov podľa odseku 12 nedôjde k

zosúladeniu zápisu spôsobom podľa odseku 12, registrový súd vyzve navrhovateľa na

odstránenie nedostatkov v lehote 15 dní od doručenia výzvy s poučením o následkoch

neodstránenia nedostatkov. Márne uplynutie lehoty podľa predchádzajúcej vety má za

následok, že súd na návrh neprihliada. Konanie podľa predchádzajúcej vety sa považuje

za konanie zastavené pre nedostatok právomoci.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768t

(1)

Ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra podľa

§ 768s ods. 2 písm. c)

a sú splnené podmienky podľa odseku 2, registrový súd na návrh osoby, ktorá osvedčí

právny záujem na obnovení jej zápisu v obchodnom registri, podaný najneskôr do 31.

januára 2022, rozhodne bezodkladne o obnovení jej zápisu v obchodnom registri bez

nariadenia dodatočnej likvidácie a bez toho, aby sa vyžadovalo zloženie preddavku

na likvidáciu.

(2)

Osoba, ktorá podáva návrh podľa odseku 1, je povinná osvedčiť splnenie podmienok

pre obnovenie zápisu spoločnosti v obchodnom registri. Na tento účel k návrhu podľa

odseku 1 priloží

a)

rozhodnutie osôb, ktoré boli spoločníkmi v spoločnosti ku dňu jej výmazu z obchodného

registra, o premene menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania

zo slovenskej meny na euro a úplné znenie spoločenskej zmluvy alebo stanov,

b)

riadnu účtovnú závierku spoločnosti za posledné účtovné obdobie pred jej výmazom

z obchodného registra,

c)

čestné vyhlásenie osoby, ktorá bola ku dňu výmazu spoločnosti z obchodného registra

osobou oprávnenou konať za spoločnosť, že spoločnosť mala ku dňu výmazu z obchodného

registra obchodný majetok,

d)

čestné vyhlásenie osoby, ktorá bola ku dňu výmazu spoločnosti z obchodného registra

osobou oprávnenou konať za spoločnosť, že na zrušenie spoločnosti neboli ku dňu jej

výmazu z obchodného registra iné dôvody ako dôvody podľa

§ 768s ods. 2 písm. c)

.

(3)

Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 2 alebo návrh podľa odseku 1 nie je podaný

včas, registrový súd pred zamietnutím návrhu podľa odsek 1 vyzve toho, kto návrh podľa

odseku 1 podal, na zloženie preddavku na likvidáciu a ak je zložený, rozhodne o nariadení

dodatočnej likvidácie.

(4)

Proti rozhodnutiu o návrhu podľa odseku 1 nie je prípustný opravný prostriedok. Ak

registrový súd návrhu vyhovie, obnoví zápis spoločnosti v obchodnom registri len čo

rozhodnutie o obnovení zápisu spoločnosti vydal. Obnovenie zápisu spoločnosti ako

aj premenu menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej

meny na euro registrový súd zapíše do obchodného registra aj bez návrhu.

(5)

Ustanovenia

§ 75k ods. 3

a

§ 75k ods. 5

a

ods. 7

sa použijú primerane.

(6)

Na konanie o obnovení zápisu spoločnosti v obchodnom registri sa primerane použijú

ustanovenia Civilného mimosporového poriadku o konaniach v niektorých veciach právnických

osôb.

(7)

Počas obdobia od výmazu spoločnosti do obnovenia jej zápisu v obchodnom registri

sa plynutie lehôt podľa osobitných predpisov považuje za prerušené. Povinnosti podľa

predpisov verejného práva, ktoré sa mali plniť, a práva podľa predpisov verejného

práva, ktoré sa mohli uplatniť počas obdobia od výmazu spoločnosti do obnovenia jej

zápisu, sa musia dodatočne splniť alebo sa môžu dodatočne uplatniť do 30 dní po obnovení

zápisu v obchodnom registri. Na účinky alebo následky, ktoré osobitné predpisy spájajú

so zánikom spoločnosti, sa hľadí ako by nenastali, ak dôjde k obnoveniu jej zápisu

v obchodnom registri.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 768u

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 10. januára 2026

Ustanovenie

§ 220ge

sa prvýkrát použije pri sprístupňovaní informácií po 9. januári 2030.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 769

(1)

Ak odsek 2 neustanovuje inak, povinnosť zverejnenia údajov ustanovená týmto zákonom

je splnená ich zverejnením v Obchodnom vestníku.

(2)

Ak ide o likvidáciu alebo dodatočnú likvidáciu obchodnej spoločnosti alebo družstva,

v ktorej ustanovil likvidátora súd, povinnosť zverejnenia údajov je splnená ich zverejnením

prostredníctvom registra predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní podľa

všeobecného predpisu o konkurznom konaní.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 770

Vláda Slovenskej republiky nariadením ustanoví spôsob a podmienky zverejňovania údajov,

ktoré vyžaduje tento zákon alebo osobitný zákon. Zverejňovať osobné údaje, ktoré sú

chránene osobitným zákonom, sa zakazuje.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 771

Vláda Slovenskej republiky vydá nariadením vykonávacie predpisy podľa

§ 629

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 771a

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vydá vykonávací predpis podľa

§ 75 ods. 4

,

§ 75a ods. 3

a

§ 75g

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 771b

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom

ustanoví metódy na stanovenie hodnoty akcií spoločností podieľajúcich sa na zlúčení

alebo splynutí spoločností a spôsob vypracovania znaleckého posudku podľa § 218i.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 771c

Ustanovenia

§ 271 ods. 2

a

§ 768h

sa použijú bez ohľadu na právo, ktoré je inak podľa predpisov medzinárodného práva

súkromného rozhodným pre zmluvu.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 771d

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uverejní na svojom webovom sídle

informáciu o aktuálnej výške úrokov z omeškania určenej podľa

§ 369 ods. 2

. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky môže na svojom webovom sídle uverejniť

aj historický prehľad vývoja výšky úrokov z omeškania určenej podľa

§ 369 ods. 2

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 771e

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a registrové súdy pri vedení obchodného

registra spolupracujú a dbajú o to, aby v obchodnom registri boli vedené len osoby

zapisované do obchodného registra a údaje o zapisovaných osobách zodpovedali referenčným

hodnotám týchto údajov podľa referenčných registrov.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 772

Zrušujú sa

1.

§ 352 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.,

2.

zákon č.

101/1963 Zb.

o právnych vzťahoch v medzinárodnom obchodnom styku (Zákonník medzinárodného obchodu),

3.

Hospodársky zákonník č.

109/1964 Zb.

v znení zákona č. 82/1966 Zb., zákonného opatrenia č. 13/1967 Zb., zákona č. 69/1967

Zb., zákona č. 72/1970 Zb., zákona č. 138/1970 Zb., zákona č. 144/1975 Zb., zákona

č. 165/1982 Zb., zákona č. 98/1988 Zb. a zákona č. 103/1990 Zb.,

4.

zákon č.

173/1988 Zb.

o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou v znení zákona č. 112/1990 Zb.,

5.

zákon č.

67/1989 Zb.

o národohospodárskom plánovaní,

6.

zákon č.

104/1990 Zb.

o akciových spoločnostiach,

7.

zákon č.

162/1990 Zb.

o poľnohospodárskom družstevníctve,

8.

zákon č.

176/1990 Zb.

o bytovom, spotrebnom, výrobnom a inom družstevníctve,

9.

§ 1 ods. 2, § 3 ods. 2 a § 4 zákona č. 174/1950 Zb. o dražbách mimo exekúcie,

10.

zákon č.

42/1980 Zb.

o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení zákona č. 102/1988 Zb. a zákona č.

113/1990 Zb. s výnimkou ustanovení

§ 2, 3

,

13 až 16

,

§ 17 ods. 2 písm. c)

,

§ 18 ods. 1

,

§ 19 ods. 1 písm. i)

,

§ 22 písm. j)

,

§ 43 až 56

,

58

a

64

,

11.

§ 13 ods. 1 a § 16 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov,

12.

nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č.

81/1989 Zb.

o povinnom prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov a konkretizácii záväzných

výstupov štátneho plánu pri dodávkach produkcie,

13.

nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č.

256/1990 Zb.

, ktorým sa ustanovujú vývozy a dovozy vecí a ďalšie činnosti, na ktorých vykonávanie

sa vyžaduje povolenie na zahraničnoobchodnú činnosť,

14.

nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č.

132/1991 Zb.

, ktorým sa ustanovujú prípady, keď môže podnik so zahraničnou majetkovou účasťou

vzniknúť bez povolenia,

15.

vyhláška Ministerstva národnej obrany č.

118/1964 Zb.

, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov a vývojových prác určených

na zabezpečenie obranyschopnosti štátu, v znení vyhlášky č. 144/1989 Zb.,

16.

vyhláška ministerstiev všeobecného strojárstva a ťažkého strojárstva č.

135/1964 Zb.

, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky strojárskych výrobkov, v znení vyhlášky

č. 57/1972 Zb., č. 107/1981 Zb. a č. 28/1990 Zb.,

17.

vyhláška Ministerstva všeobecného strojárstva č.

136/1964 Zb.

, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv strojárskych výrobkov, v znení

vyhlášky č. 27/1990 Zb.,

18.

vyhláška Ministerstva všeobecného strojárstva č.

137/1964 Zb.

, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv cestných vozidiel pre motorovú

dopravu, v znení vládneho nariadenia č. 38/1966 Zb. a vyhlášky č. 26/1990 Zb.,

19.

vyhláška Správy štátnych hmotných rezerv č.

174/1964 Zb.

, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky štátnych rezerv, v znení vyhlášky

č. 181/1989 Zb.,

20.

vyhláška Štátnej komisie pre techniku, Ministerstva financií a hlavného arbitra Československej

socialistickej republiky č.

87/1966 Zb.

o niektorých ekonomických opatreniach v investičnej výstavbe v znení nariadenia vlády

Československej socialistickej republiky č. 136/1973 Zb.,

21.

vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy a Ministerstva lesného a vodného

hospodárstva č.

73/1967 Zb.

, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv poľnohospodárskych a lesných

mechanizačných prostriedkov, poľných a zemných prác, chemizácie a iných poľnohospodárskych

prác, v znení vyhlášky č. 147/1989 Zb.,

22.

vyhláška ministerstiev chemického priemyslu, stavebníctva, spotrebného priemyslu,

ťažkého priemyslu a zahraničného obchodu č.

187/1968 Zb.

, ktorou sa ustanovujú záručné doby pri dodávkach na výstavbu budov na bývanie,

23.

vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č.

152/1971 Zb.

o hospodárskych záväzkoch v cestnej nákladnej doprave,

24.

vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č.

156/1971 Zb.

o hospodárskych záväzkoch vo vnútroštátnej vodnej nákladnej doprave,

25.

vyhláška predsedu Štátnej banky československej a Federálneho ministerstva financií

č.

118/1972 Zb.

o pokladničných operáciách v socialistických organizáciách,

26.

vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č.

101/1973 Zb.

o projektových súťažiach v znení vyhlášky č. 124/1991 Zb.,

27.

vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č.

104/1973 Zb.

, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky stavebných prác,

28.

vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Štátnej arbitráže

Československej socialistickej republiky č.

77/1977 Zb.

o centrálnej regulácii výrobkov a materiálov vo výstavbe,

29.

vyhláška Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva č.

82/1977 Zb.

, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky hutníckych výrobkov, rúd, magnezitových

výrobkov a kovového odpadu, v znení vyhlášky č. 30/1990 Zb.,

30.

vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky č.

106/1977 Zb.

, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky tuhých palív, v znení vyhlášky č.

1/1987 Zb. a vyhlášky č. 3/1990 Zb.,

31.

vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č.

44/1978 Zb

., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov chemického priemyslu, v

znení vyhlášok č. 26/1982 Zb. a č. 12/1988 Zb.,

32.

vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č.

84/1978 Zb.

, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv poľnohospodárskej techniky,

v znení vyhlášky č. 148/1989 Zb.,

33.

vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č.

1/1980 Zb.,

ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky leteckých prác v poľnohospodárstve,

lesnom a vodnom hospodárstve, v znení vyhlášky č. 37/1990 Zb.,

34.

vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č.

28/1980 Zb.

, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky polygrafických výrobkov, v znení vyhlášky

č. 199/1989 Zb.,

35.

vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č.

38/1980 Zb.

, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov dodávaných organizáciami

vnútorného obchodu, v znení vyhlášky č. 200/1989 Zb.,

36.

vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č.

61/1980 Zb.

o zriaďovaní a činnosti organizačných zložiek československých právnických osôb v

zahraničí,

37.

vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č.

62/1980 Zb.

o kontrole zahraničnoobchodnej činnosti,

38.

vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu a Federálneho ministerstva

pre technický a investičný rozvoj č.

64/1980 Zb.

o postupe pri nakladaní s priemyselnými právami a výrobnotechnickými poznatkami vo

vzťahu k zahraničiu,

39.

vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č.

140/1980 Zb.

o preventívnej kontrole vyvážaného a dovážaného tovaru a o preukaze o použití a využití

dovezeného tovaru,

40.

vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č.

27/1981 Zb.

, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky zdravotníckych a veterinárnych výrobkov,

v znení vyhlášky č. 142/1989 Zb.,

41.

vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č.

53/1981 Zb.

o podmienkach poskytovania zahraničnohospodárskych služieb v oblasti dopravy,

42.

vyhláška Ministerstva kultúry Českej socialistickej republiky č.

57/1981 Zb

. o udeľovaní, zmene a odnímaní povolení na poskytovanie zahraničnohospodárskych služieb

v oblasti kultúry a o kontrole týchto služieb,

43.

vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č.

61/1981 Zb.

o udieľaní, zmene a odnímaní povolení na poskytovanie zahraničnohospodárskych služieb

v oblasti kultúry a o kontrole týchto služieb,

44.

vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č.

91/1981 Zb.

, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky zeleniny a ovocia medzi organizáciami

vnútorného obchodu a na priemyselné spracovanie, v znení vyhlášky č. 180/1989 Zb.,

45.

vyhláška Federálneho ministerstva financií č.

179/1982 Zb.

o rozsahu a podmienkach zmluvného poistenia socialistických organizácií,

46.

vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č.

181/1982 Zb.

o základných podmienkach dodávky na zabezpečenie vedecko-technického rozvoja v znení

vyhlášky č. 154/1989 Zb.,

47.

vyhláška Ministerstva zdravotníctva Českej socialistickej republiky č.

23/1983 Zb.

o udeľovaní, zmene a odnímaní povolení na poskytovanie zahraničnohospodárskych služieb

v oblasti kúpeľnej liečby a o kontrole týchto služieb,

48.

vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č.

24/1983 Zb.

o základných podmienkach dodávky zberných surovín v znení vyhlášky č. 140/1989 Zb.,

49.

vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č.

104/1983 Zb.

o dovoze investičných celkov,

50.

vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č.

8/1984 Zb.

o základných podmienkach niektorých činností vykonávaných Československými štátnymi

dráhami v súvislosti s prepravou,

51.

vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č.

11/1984 Zb.

o základných podmienkach dodávky stavebných látok a dielcov,

52.

vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č.

61/1984 Zb.

o udieľaní, zmene a odnímaní povolení na poskytovanie zahraničnohospodárskych služieb

v oblasti kúpeľnej liečby a o kontrole týchto služieb,

53.

vyhláška Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva, Federálneho ministerstva

všeobecného strojárstva a Federálneho ministerstva elektrotechnického priemyslu č.

13/1985 Zb.

o základných podmienkach strojárskych a elektrotechnických dodávok uskutočňovaných

vyššími dodávateľskými formami a niektorých ďalších dodávok určených pre tuzemsko

v znení vyhlášky č. 29/1990 Zb.,

54.

vyhláška Federálneho štatistického úradu č. 49/1985 Zb. o základných podmienkach

dodávky prác a služieb v oblasti automatizovaného spracovania dát v znení vyhlášky

č. 170/1989 Zb.,

55.

vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu, Federálneho ministerstva

hutníctva a ťažkého strojárstva, Federálneho ministerstva všeobecného strojárstva

a Federálneho ministerstva elektrotechnického priemyslu č.

31/1986 Zb.

o základných podmienkach dodávky vývozných investičných celkov,

56.

vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č.

130/1988 Zb.

o zásadách predaja poľnohospodárskych výrobkov členom a pracovníkom socialistických

organizácií s poľnohospodárskou výrobou,

57.

vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č.

155/1988 Zb.

o základných podmienkach dodávky poľnohospodárskych výrobkov,

58.

vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č.

156/1988 Zb.

o základných podmienkach dodávky potravinárskych a niektorých iných výrobkov,

59.

vyhláška Federálneho ministerstva dopravy a spojov č.

143/1989 Zb.

o zmluve o príprave prepráv železničných vozňových zásielok,

60.

vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č.

57/1990 Zb.

o prechodnej odchylnej úprave hospodárskych záväzkov od ustanovenia § 295 ods. 2

Hospodárskeho zákonníka pre odvetvia Federálneho ministerstva hutníctva, strojárstva

a elektrotechniky, Ministerstva výstavby a stavebníctva Českej socialistickej republiky

a Ministerstva výstavby a stavebníctva Slovenskej socialistickej republiky,

61.

vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č.

265/1990 Zb.

o zriaďovaní a prevádzkovaní obchodných zastupiteľstiev zahraničných osôb,

62.

vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č.

533/1990 Zb.

o udeľovaní povolení na zahraničnoobchodnú činnosť, o vykonávaní zahraničnoobchodnej

činnosti bez registrácie alebo povolenia a o vykonávaní zahraničnoobchodnej činnosti

zahraničnými osobami, v znení vyhlášky č. 27/1991 Zb.,

63.

vyhláška Štátnej banky česko-slovenskej č.

386/1991 Zb.

o platobnom styku a zúčtovaní,

64.

vyhláška Štátnej banky česko-slovenskej č.

414/1991 Zb.

o medzibankovom platobnom styku a zúčtovaní,

65.

výnos Federálneho ministerstva dopravy č. 17.525/1981 o postupe československých

organizácií pri poskytovaní zahraničnohospodárskych služieb pri preprave vecí (registrované

v čiastke

33/1981 Zb.

),

66.

úprava Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 2/1984 z 15.

novembra 1984, ktorou sa ustanovuje odchylná úprava hospodárskych záväzkov pre stavby

jadrovo energetických častí elektrárne Temelín (reg. v čiastke

1/1985 Zb.

),

67.

vyhláška Ministerstva vnútorného obchodu č. 4/1952 Ú. l., ktorou sa vydávajú podrobnejšie

predpisy o dražbách mimo exekúcie,

68.

základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných organizáciami zahraničného obchodu

Chemapol Praha a Chemapol Bratislava vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla

1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou Federálneho ministerstva zahraničného

obchodu č. 12/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

69.

základné podmienky dodávky výrobkov dovážaných organizáciami zahraničného obchodu

Chemapol Praha a Chemapol Bratislava vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla

1964 v znení doplnkov z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho ministerstva zahraničného

obchodu č. 10/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

70.

základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných organizáciami zahraničného obchodu

Metalimex a Kerametal vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení

zmien a doplnkov vykonaných úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu

č. 27/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

71.

základné podmienky dodávky výrobkov dovážaných organizáciami zahraničného obchodu

Metalimex a Kerametal vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení

zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho ministerstva

zahraničného obchodu č. 26/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

72.

základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných podnikom zahraničného obchodu Pragoexport

vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných

úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 11/1977 Vestníka Federálneho

ministerstva zahraničného obchodu,

73.

základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných organizáciami zahraničného obchodu

Ligna Praha a Drevoúnia Bratislava vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla

1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou Federálneho ministerstva zahraničného

obchodu č. 13/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

74.

základné podmienky dodávky výrobkov dovážaných organizáciami zahraničného obchodu

Ligna Praha a Drevoúnia Bratislava vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla

1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho

ministerstva zahraničného obchodu č. 9/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného

obchodu,

75.

základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných podnikom zahraničného obchodu Československá

keramika vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov

vykonaných úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 25/1977 Vestníka

Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

76.

základné podmienky dodávky výrobkov dovážaných podnikom zahraničného obchodu Československá

keramika vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov

vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho ministerstva zahraničného

obchodu č. 24/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

77.

základné podmienky dodávky strojárskych výrobkov pre vývoz vydané ministrom zahraničného

obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou Federálneho ministerstva

zahraničného obchodu č. 5/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

78.

základné podmienky dodávky strojárskych výrobkov z dovozu vydané ministrom zahraničného

obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965

a úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 5/1980 Vestníka Federálneho

ministerstva zahraničného obchodu,

79.

základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných organizáciami zahraničného obchodu

Centrotex, Exico a Karaexport vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964

v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou Federálneho ministerstva zahraničného

obchodu č. 6/1979 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

80.

základné podmienky dodávky surovín, materiálov a výrobkov dovážaných organizáciami

zahraničného obchodu Centrotex, Exico a Karaexport vydané ministrom zahraničného obchodu

25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou

Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 5/1979 Vestníka Federálneho ministerstva

zahraničného obchodu,

81.

základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných podnikom zahraničného obchodu Ferromet

vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných

úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 7/1978 Vestníka Federálneho

ministerstva zahraničného obchodu,

82.

základné podmienky dodávky výrobkov dovážaných podnikom zahraničného obchodu Artia

a a. s. Slovart vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien

a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho ministerstva

zahraničného obchodu č. 19/1981 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

83.

základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných podnikom zahraničného obchodu Artia

a a. s. Slovart vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien

a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho ministerstva

zahraničného obchodu č. 18/1981 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

84.

základné podmienky dodávky pre vývoz potravín a poľnohospodárskych výrobkov vydané

ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou

Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 33/1977 Vestníka Federálneho ministerstva

zahraničného obchodu,

85.

základné podmienky dodávky potravín a poľnohospodárskych výrobkov z dovozu vydané

ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom

z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 19/1983

Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

86.

úprava Federálneho ministerstva zahraničného obchodu zo 7. júla 1978, ktorou sa vydávajú

základné podmienky dodávky sklárskych výrobkov vyvážaných akciovou spoločnosťou Skloexport.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 773

Ustanovenia prepravných poriadkov a vykonávacích predpisov k zákonu č.

61/1952 Zb.

o námornej plavbe, o zodpovednosti za škodu na zásielke sú nepoužiteľné, pokiaľ sú

v rozpore s

§ 622

a

624 tohto zákona

; ostatné ustanovenia týchto predpisov zostávajú nedotknuté.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 774

Vyhláška Federálneho ministerstva financií č.

63/1989 Zb.

o overovateľoch (audítoroch) a ich činnosti sa použije po účinnosti tohto zákona

i pre činnosť audítorov podľa

§ 39 tohto zákona

, a to až do novej zákonnej úpravy.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 774a

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe

.

Slovensko ZZ 513/1991

§ 775

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1992.

Need to analyze how this provision applies to your matter?

Cross-reference this statute against case law, commentaries, and related legislative provisions inside Legislator AI.

Open in Legislator →