ZÁKON O SOCIÁLNOM ZABEZPEČENÍ 50/1995 Z. z. vyhlasuje úplné znenie zákona zo 16. júna 1988 č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom z 19. apríla 1990 č. 110/1990 Zb., zákonom zo 4. mája 1990 č. 180/1990 Zb., zákonom zo 4. decembra 1990 č. 1/1991 Zb., zákonom z 29. januára 1991 č. 46/1991 Zb., zákonom z 30. mája 1991 č. 246/1991 Zb., zákonom z 15. júla 1991 č. 306/1991 Zb., zákonom z 21. decembra 1991 č. 578/1991 Zb., zákonom z 3. marca 1992 č. 116/1992 Zb., zákonom z 28. apríla 1992 č. 235/1992 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. decembra 1992 č. 7/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 21. decembra 1992 č. 14/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 18. februára 1993 č. 59/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 24. marca 1993 č. 97/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 30. septembra 1993 č. 240/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 18. novembra 1993 č. 285/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 26. januára 1994 č. 38/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 26. januára 1994 č. 39/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 18. februára 1994 č. 7l/l994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júla 1994 č. 193/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 1994 č. 194/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júla 1994 č. 195/1994 Z. z. a zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 13. decembra 1994 č. 365/1994 Z. z.

§ 1

Základné zásady

(1)

Právo na sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona sa zaručuje všetkým občanom. Dávky

sociálneho zabezpečenia poskytuje štát. Dávky sociálneho zabezpečenia nepodliehajú

dani.

(2)

Právo na dávky sociálneho zabezpečenia nezaniká uplynutím času.

(3)

Výška dávok dôchodkového zabezpečenia závisí predovšetkým od pracovných zásluh, a

to od dĺžky doby zamestnania a od výšky dosahovaných zárobkov. Zároveň sa uplatňujú

aj sociálne hľadiská, najmä v zabezpečení pozostalých pri strate živiteľa, v zabezpečení

invalidných občanov a pri zvyšovaní výmer dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu

dôchodcov a ich rodín.

(4)

Dávky sociálneho zabezpečenia sa zvyšujú v závislosti od rastu príjmov z pracovnej

činnosti a v súlade s rastom životnej úrovne pracujúcich.

(5)

Organizácie a občania platia na nemocenské poistenie (zabezpečenie) a dôchodkové

zabezpečenie poistné, a to v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

1

)

(6)

Samostatne zárobkovo činné osoby sú zúčastnené na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení

na základe platenia poistného.

§ 2

Rozsah sociálneho zabezpečenia

(1)

Sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona zahŕňa

a)

dôchodkové zabezpečenie,

b)

sociálnu starostlivosť,

c)

nemocenské zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb,

d)

zabezpečenie občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu

a členov ich rodín štátnymi dávkami.

(2)

Zabezpečenie liečebno-preventívnou starostlivosťou, nemocenské zabezpečenie, zabezpečenie

rodiny, matiek a detí ďalšími dávkami a zabezpečenie niektorých skupín pracujúcich

osobitnými sociálnymi dávkami upravujú osobitné predpisy.

1

)

§ 3

Účastníci právnych vzťahov sociálneho zabezpečenia

Účastníkmi právnych vzťahov vznikajúcich podľa tohto zákona a podľa ďalších predpisov

sociálneho zabezpečenia sú občania, organizácie a orgány sociálneho zabezpečenia.

§ 4

Občania

(1)

Spôsobilosť občana mať v právnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia práva a povinnosti

vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.

(2)

Spôsobilosť občana vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch sociálneho

zabezpečenia práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením pätnásteho roku veku.

Občan mladší ako pätnásť rokov musí byť zastúpený zákonným zástupcom; kto je zákonným

zástupcom občana mladšieho ako pätnásť rokov ustanovuje

zákon o rodine.

(3)

O obmedzení a zbavení spôsobilosti na právne úkony, o zákonnom zástupcovi občana,

ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená alebo ktorý bol tejto spôsobilosti

zbavený, a o vyhlásení občana za mŕtveho platia ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

§ 4a

Samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných

osôb

(1)

Za samostatne zárobkovo činné osoby sa na účely sociálneho zabezpečenia považujú

a)

osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na

vodných plochách,

1b

)

b)

osoby, ktoré majú oprávnenie prevádzkovať živnosť,

1c

)

c)

osoby, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitných predpisov,

1d

)

d)

osoby, ktoré vykonávajú umeleckú alebo inú tvorivú činnosť na základe zákona o literárnych,

vedeckých a umeleckých dielach (

autorský zákon

)

1e

)

mimo pracovnoprávnych a obdobných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia

vykonávajú sústavne a ak súčasne nevykonávajú iné činnosti uvedené v tomto odseku,

e)

spoločníci verejných obchodných spoločností a komplementári komanditných spoločností,

1f

)

f)

športovci, ktorí športovú činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonávajú zárobkovo ako

svoje povolanie, ale nie v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu,

g)

osoby, ktoré vykonávajú nezávislé povolanie alebo činnosť,

1g

)

ak nepatria do okruhu osôb uvedených v tomto odseku.

(2)

Za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu sú na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení

samostatne zárobkovo činných osôb zúčastnené spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo

činných osôb (ďalej len „spolupracujúce osoby“), za ktoré sa na tieto účely považujú

a)

manželia, deti a súrodenci od skončenia povinnej školskej dochádzky, rodičia, svokor,

svokra, zať a nevesta, druh (družka) osôb uvedených v odseku 1 písm. a), ako aj manželka

(manžel) tejto spolupracujúcej osoby, ak sa trvale zúčastňujú na ich činnosti a ak

nejde o pracovnoprávny vzťah,

b)

manželia osôb uvedených v odseku 1 písm. b) až d) a g), ak sa podieľajú na ich zárobkovej

činnosti.

§ 5

Organizácie

Organizáciami sa na účely predpisov sociálneho zabezpečenia rozumejú právnické osoby

a občania, ktorí zamestnávajú iných občanov.

§ 6

Účasť na dôchodkovom zabezpečení

(1)

Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení

a)

zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení,

1h

)

b)

vojaci z povolania, príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov

a Slovenskej informačnej služby,

1ch

)

c)

samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby,

d)

osoby zárobkovo činné v cudzine za podmienok uvedených v

§ 11

.

(2)

Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a vykonávacím

predpisom, ak nie sú zúčastnení podľa odseku 1, aj

a)

občania, ktorí dosiahli vek 65 rokov alebo sa stali invalidnými,

b)

občania vykonávajúci službu v ozbrojených silách, ktorí nie sú vojakmi z povolania,

účastníci civilnej obrany, účastníci prípravy na obranu Slovenskej republiky, dobrovoľní

požiarnici, darcovia krvi, dobrovoľní pracovníci Slovenského Červeného kríža, účastníci

organizovanej telesnej výchovy a ďalší občania podľa osobitného predpisu,

1i

)

ktorí sa stali čiastočne invalidnými následkom úrazu alebo chorôb vzniknutých za

osobitných okolností uvedených v tomto zákone alebo v osobitnom predpise.

1i

)

(3)

Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a vykonávacím

predpisom aj pozostalí po pracujúcich a občanoch uvedených v odsekoch 1 a 2 a pozostalí

po dôchodcoch.

§ 7

Druhy dávok dôchodkového zabezpečenia

Z dôchodkového zabezpečenia sa poskytujú tieto dávky

a)

dôchodky

1.

starobný,

2.

invalidný,

3.

čiastočný invalidný,

4.

za výsluhu rokov,

5.

vdovský,

6.

vdovecký,

7.

sirotský,

8.

manželky,

9.

sociálny,

b)

zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

c)

ďalšie dávky poskytované dôchodcom

1.

kúpeľná starostlivosť,

2.

podpora pri narodení dieťaťa,

3.

pohrebné.

§ 8

Zamestnanie

(1)

Zamestnaním na účely tohto zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak, sa rozumejú činnosti,

ktoré vykonávajú osoby uvedené v

§ 6 ods. 1

.

(2)

Pracovný pomer sa hodnotí ako zamestnanie, ak zakladal nemocenské poistenie; ak pracovný

pomer nezakladal nemocenské poistenie v čase svojho trvania, hodnotí sa ako zamestnanie,

ak by zakladal nemocenské poistenie podľa predpisov platných v čase vzniku nároku

na dôchodok.

(3)

Členstvo v jednotnom roľníckom družstve sa hodnotí ako zamestnanie, ak zakladalo

zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o zabezpečení v chorobe členov jednotných roľníckych

družstiev. Členstvo v jednotnom roľníckom družstve pred 1. októbrom 1988 sa hodnotí

ako zamestnanie, ak pracovná činnosť v ňom zakladala dôchodkové zabezpečenie podľa

predpisov platných pred týmto dňom.

§ 8a

Doba zamestnania v osobitných prípadoch

(1)

Ako doba zamestnania sa započítava, ak sa už nezapočítala,

a)

doba služby vojaka z povolania v armáde Slovenskej republiky v období od 14. marca

1939 do 8. mája 1945,

b)

doba služby tých príslušníkov polície a žandárstva, ktorí boli prijatí do služby

v čase od 14. marca 1939 do 8. mája 1945,

c)

doba služby vojaka z povolania v domobrane v období od 6. októbra 1944 do 8. mája

1945.

(2)

Ako doba zamestnania podľa predchádzajúceho odseku sa nezapočítava doba služby osobám,

ktoré

a)

sa dopustili vojnových zločinov proti ľudskosti alebo porušovania ženevských konvencií

z oblasti medzinárodného vojnového práva,

b)

boli stíhané poľným prokurátorom 1. československej armády na Slovensku pre dezerciu,

vojenskú zradu a iné závažné trestné činy, ktorých sa dopustili ako príslušníci 1.

československej armády,

c)

sa dopustili závažných trestných činov v dobe operačného nasadenia,

d)

ako príslušníci polície, žandárstva alebo domobrany alebo ako príslušníci formácií,

ktoré boli do nej začlenené, sa aktívne zúčastňovali na represiách proti civilnému

obyvateľstvu v protipartizánskych jednotkách Edelweiss, Snežienka a Jozef,

e)

dobrovoľne vstúpili do sabotážnych, diverzných alebo záškodníckych kurzov organizovaných

Sicherheitsdienstom a Abwehrom.

§ 9

Náhradné doby

(1)

Ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú sa doň tieto náhradné doby

a)

doba služby v československých ozbrojených silách, ak sa táto doba už nehodnotí ako

služba vojaka z povolania,

b)

doba inej vojenskej služby,

c)

doba odbojovej činnosti včítane väznenia (internácie) z politických, národnostných

alebo rasových dôvodov v čase neslobody,

2

)

d)

doba nezamestnanosti,

e)

doba, po ktorú sa rodič staral o dieťa do troch rokov veku alebo o dlhodobo ťažko

zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo

osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení pre takéto

deti s celoročným alebo týždenným pobytom; dieťaťom sa rozumie dieťa vlastné (osvojené)

a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe

rozhodnutia príslušného orgánu,

f)

doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu

pri ošetrovaní člena rodiny, doba, po ktorú sa mužovi z dôvodu starostlivosti o dieťa

poskytoval príspevok alebo peňažná pomoc, a doba ošetrovania (starostlivosti) člena

rodiny po uplynutí obdobia, po ktoré občan poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny,

ak v tomto čase zamestnanie trvalo,

g)

doba odborného školenia,

h)

doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 1. januára 1957 považuje

za invalidný dôchodok,

3

)

i)

doba prípravy na pracovné uplatnenie za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom,

j)

doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, po ktorú sa vyplácal príspevok pred

umiestnením do zamestnania, a to najskôr od 1. januára 1957,

k)

doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna

a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom zdravotníckom

zariadení, a to najskôr od 1. januára 1976,

l)

doba, po ktorú sa občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nebol požívateľom

čiastočného invalidného dôchodku, vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania,

a to najskôr od 1. októbra 1988.

(2)

Vykonávací predpis ustanoví, v akom rozsahu a za akých podmienok sa započítavajú

náhradné doby uvedené v odseku 1 písm. b) až d) a ktoré deti sa považujú za deti prevzaté

do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.

§ 10

Ak sa kryjú doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorej zápočet

je pre občana výhodnejší. To isté platí, ak sa navzájom kryjú doby zamestnania alebo

náhradné doby.

§ 11

Pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku sa z dôb zamestnania a z náhradných dôb

získaných v cudzine, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, hodnotí

a)

štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky a doba uvedená v

§ 9 ods. 1 písm. e)

, ak ide o občanov Slovenskej republiky,

b)

činnosť osôb hodnotená na účely tohto zákona ako zamestnanie, samostatná zárobková

činnosť a činnosť spolupracujúcich osôb, ak tieto osoby majú trvalý pobyt na území

Slovenskej republiky a zaplatili za tieto doby poistné.

1

)

§ 12

(1)

Priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich

zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak prichádza do úvahy

viac rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov

z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší.

(2)

Hrubými zárobkami sú zárobky podliehajúce dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane

a po 31. decembri 1992 vymeriavací základ na určenie poistného na zdravotné poistenie,

nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie

1

)

; vykonávací predpis ustanoví, čo je hrubým zárobkom občana, ktorého zárobok nepodlieha

dani zo mzdy, ktoré ďalšie príjmy a za akých podmienok sú započítateľné do hrubých

zárobkov a v ktorých prípadoch je hrubým zárobkom pevne určená suma, a výšku tejto

sumy.

(3)

Rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred

rokom,

a)

v ktorom vznikol nárok na dôchodok,

b)

do ktorého spadá deň skončenia zamestnania vykonávaného po vzniku nároku na starobný

dôchodok alebo deň, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok, ak bol občan po vzniku

nároku na starobný dôchodok ďalej nepretržite zamestnaný až do tohto dňa a nepoberal

starobný dôchodok ani jeho časť alebo invalidný dôchodok,

c)

v ktorom občan naposledy skončil zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v

§ 14 ods. 2 písm. b) až l)

alebo zamestnanie II. pracovnej kategórie, ak bol zamestnaný v týchto zamestnaniach

aspoň 20 rokov, alebo zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v

§ 14 ods. 2 písm. a)

, ak bol zamestnaný v tomto zamestnaní aspoň päť rokov,

d)

v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných

opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na

toto rozhodné obdobie, alebo

e)

v ktorom bol občan prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania uvedeného v

§ 14 ods. 2 písm. a) a b)

preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať

doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo

pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície,

4

)

ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie.

(4)

Päť zárobkovo najlepších kalendárnych rokov sa zisťuje porovnaním hrubých zárobkov

za jednotlivé celé kalendárne roky.

(5)

Ak v rozhodnom období nie je päť kalendárnych rokov so zárobkami, predlžuje sa rozhodné

obdobie postupne tak, aby zahŕňalo päť kalendárnych rokov so zárobkami, a priemerný

mesačný zárobok sa zisťuje z týchto piatich kalendárnych rokov. Ak občan ani po tomto

predĺžení nemá päť kalendárnych rokov so zárobkami, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok

z nižšieho dosiahnutého počtu kalendárnych rokov so zárobkami.

(6)

Ak priemerný mesačný zárobok vypočítaný podľa odsekov 1 až 5 prevyšuje sumu 2 500

Sk, počíta sa suma 2 500 Sk v plnej výške, zo sumy nad 2 500 Sk do 6 000 Sk jedna

tretina a zo sumy nad 6 000 Sk do 10 000 Sk jedna desatina; na sumu nad 10 000 Sk

sa neprihliada.

(7)

Vykonávací predpis ustanoví, ktoré doby sa vylučujú pri zisťovaní hrubých zárobkov

a priemerného mesačného zárobku, a spôsob výpočtu priemerného mesačného zárobku.

§ 13

Starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok a dôchodok za výsluhu rokov toho,

kto požíva alebo už požíval niektorý z týchto dôchodkov, sa nesmie vymerať z nižšieho

priemerného mesačného zárobku, než koľko bol priemerný mesačný zárobok, z ktorého

sa vymeral predošlý dôchodok; ak sa tento priemerný mesačný zárobok určil podľa prv

platných predpisov, upraví sa podľa

§ 12 ods. 6

.

§ 14

(1)

Zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1995 podľa

druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej

kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej

kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania,

ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

(2)

Do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne

a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k

častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických

vplyvov, a to

a)

zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,

b)

ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,

c)

zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom,

d)

zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za

letu,

e)

zamestnania členov posádok námorných lodí,

f)

zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách

alebo v ťažkých chemických prevádzkach,

g)

zamestnania kesonárov a potápačov,

h)

zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením

pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach

a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktora,

i)

zamestnania vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch

s rizikom chemickej karcinogenity,

j)

zamestnania v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových

baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne

vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky,

sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo

na spracovanie tavením,

k)

zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca

a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané

v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, ak sú pracujúci

pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého

skla,

l)

zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.

(3)

Do II. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne

a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne práce, pri ktorých sú pracujúci

a)

veľmi významne obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, takže po

dlhoročnom výkone týchto prác vznikajú trvalé škody na ich zdraví,

b)

obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, i keď k trvalým škodám

na ich zdraví dochádza iba výnimočne, ak sa tieto práce vyznačujú trvalou a nadmernou

namáhavosťou alebo trvalým a nadmerným nebezpečenstvom úrazu, ktoré spravidla nemožno

ovplyvniť technickými opatreniami,

c)

poverení činnosťou v zahraničí obťažovaní nepriaznivými pracovnými a životnými podmienkami

v tropických alebo inak zdravotne ťažkých oblastiach.

(4)

Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom

1996 hodnotí služba vojakov z povolania (

§ 129

) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej

časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch

hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v

§ 14 ods. 2 písm. b) až h)

.

(5)

Ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 1996

započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti uvedeného v príslušnom

rezortnom zozname a ďalšie doby za podmienok a v rozsahu ustanovených v predpisoch

platných pred 1. júnom 1992; organizácie na tieto účely vedú príslušnú evidenciu.

Pre zápočet náhradných dôb a dôb uvedených v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia

vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní

do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia ako dôb zamestnania

I. alebo II. pracovnej kategórie do 31. decembra 1995 sa nevyžaduje návrat do zamestnania

I. a II. pracovnej kategórie, ak tieto doby k 31. decembru 1995 trvajú.

§ 15

Zamestnanie vykonávané po 31. decembri 1995 sa na účely dôchodkového zabezpečenia

považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.

§ 16

Zrušený.

§ 17

Zrušený.

§ 18

Zrušený.

§ 19

Pracovné úrazy a choroby z povolania

(1)

Pracovným úrazom na účely tohto zákona je úraz, ktorý občan utrpel pri plnení pracovných

úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

(2)

Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý občan utrpel

a)

cestou do zamestnania a späť, ak ju podstatne neprerušil z príčin nesúvisiacich so

zamestnaním,

b)

pri výkone verejnej funkcie,

c)

pri činnej účasti na opatreniach proti živelným pohromám a pri odstraňovaní následkov

živelných pohrôm,

d)

pri záslužnej činnosti vykonávanej bez právneho záväzku v prospech spoločnosti,

e)

pri ďalších druhoch činností ustanovených vykonávacím predpisom.

(3)

Kde sa v tomto zákone hovorí o pracovných úrazoch, rozumejú sa tým aj choroby z povolania,

ak sa ďalej neustanovuje inak; ktoré choroby sú chorobami z povolania, ustanoví vykonávací

predpis.

§ 20

Občan má podľa dĺžky zamestnania a podľa dosiahnutého veku nárok na starobný dôchodok

alebo na pomerný starobný dôchodok.

§ 21

Podmienky nároku na starobný dôchodok

(1)

Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol

vek aspoň

a)

55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v

§ 14 ods. 2 písm. a)

alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b)

55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v

§ 14 ods. 2 písm. b)

, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v

§ 12 ods. 3 písm. d) a e)

,

c)

55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v

§ 14 ods. 2 písm. b) až h)

,

d)

58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v

§ 14 ods. 2 písm. i) až l)

, alebo

e)

60 rokov.

(2)

Žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla

vek aspoň

a)

53 rokov, ak vychovala päť alebo viac detí,

b)

54 rokov, ak vychovala tri alebo štyri deti,

c)

55 rokov, ak vychovala dve deti,

d)

56 rokov, ak vychovala jedno dieťa, alebo

e)

57 rokov,

ak pre ňu nie je výhodnejšie ustanovenie odseku 1; pri posudzovaní nároku ženy na

starobný dôchodok sa prihliada na deti uvedené v

§ 9 ods. 1 písm. e)

a na deti, ktoré vychovala ako pestúnka v osobitných zariadeniach pestúnskej starostlivosti.

§ 22

Výška starobného dôchodku

(1)

Základná výmera starobného dôchodku tvorí

a)

60 % priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný

1.

najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie,

2.

najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

3.

najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v

§ 14 ods. 2 písm. b)

, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v

§ 12 ods. 3 písm. d) a e)

, alebo

4.

najmenej 10 rokov v zamestnaní uvedenom v

§ 14 ods. 2 písm. a)

, ak sa toto zamestnanie vykonávalo v uránových baniach,

b)

55 % priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní

II. pracovnej kategórie, alebo

c)

50 % priemerného mesačného zárobku.

(2)

K základnej výmere sa občanom uvedeným v odseku 1 písm. a) a b) od 21. roka zamestnania

a ostatným od 26. roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania

I.

pracovnej kategórie

2%,

II.

pracovnej kategórie

1,5 %,

III.

pracovnej kategórie

1%

priemerného mesačného zárobku.

(3)

Pre zvýšenie podľa odseku 2 sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18

rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok.

(4)

K základnej výmere sa podľa odseku 2 pripočíta najviac 25 % priemerného mesačného

zárobku, a ak ide o občana, ktorý bol zamestnaný najmenej 10 rokov v zamestnaní I.

pracovnej kategórie, najviac 30 % priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia

neplatia, ak ide o občana uvedeného v odseku 1 písm. a) alebo o zvýšenie za dobu zamestnania

uvedeného v

§ 14 ods. 2 písm. a)

.

(5)

Ak občan bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vpočíta sa

na zvýšenie základnej výmery podľa odseku 2 do doby 20 alebo 25 rokov zamestnania

vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II.

pracovnej kategórie a naposledy doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

§ 23

Zvýšenie starobného dôchodku

(1)

Občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento

dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, zvyšuje

sa starobný dôchodok za každých 360 kalendárnych dní zamestnania o 4 % priemerného

mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok; ak občan

nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní, zvyšuje sa starobný dôchodok za každých ďalších

kalendárnych 90 dní zamestnania o 1 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa

vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok.

(2)

Pre zvýšenie starobného dôchodku podľa odseku 1 sa do doby ďalšieho zamestnania nezapočítavajú

doby pracovného voľna bez náhrady mzdy (odmeny, príjmu), doby neospravedlnenej neprítomnosti

v zamestnaní a náhradné doby; ustanovenie

§ 10

tu neplatí, ak sa zamestnanie nevykonáva.

§ 24

Najvyššia výmera starobného dôchodku

(1)

Najvyššia výmera starobného dôchodku je mesačne

a)

4 660 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v

§ 14 ods. 2 písm. a)

alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b)

4 070 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie

alebo ak ide o občana uvedeného v

§ 21 ods. 1 písm. b)

,

c)

3 640 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie,

alebo

d)

3 540 Sk.

(2)

Zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v

§ 14 ods. 2 písm. a)

patrí i nad sumy uvedené v odseku 1 písm. c) a d), najviac však do sumy 4 070 Sk mesačne.

(3)

Zvýšenie starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento

dôchodok patrí i nad sumy uvedené v odseku 1 písm. b) až d).

(4)

Najvyššia výmera starobného dôchodku včítane zvýšenia za dobu ďalšieho zamestnania

po vzniku nároku na tento dôchodok je 4 660 Sk mesačne.

§ 25

Najnižšia výmera starobného dôchodku

Starobný dôchodok je najmenej 550 Sk mesačne.

§ 26

Podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok

(1)

Občan má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov

a dosiahol vek aspoň 65 rokov.

(2)

Žena má nárok na pomerný starobný dôchodok tiež, ak bola zamestnaná najmenej 20 rokov

a dosiahla vek aspoň 60 rokov.

§ 27

Výška pomerného starobného dôchodku

(1)

Pomerný starobný dôchodok je za každý rok zamestnania 2 % priemerného mesačného zárobku.

(2)

Občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a nepoberá

tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov,

zvyšuje sa pomerný starobný dôchodok za každý ďalší rok zamestnania do dovŕšenia 25

rokov zamestnania o 2 % priemerného mesačného zárobku.

(3)

Po dovŕšení 25 rokov zamestnania sa zvyšuje pomerný starobný dôchodok podľa

§ 23

.

§ 28

Najvyššia a najnižšia výmera pomerného starobného dôchodku

Pre najvyššiu a najnižšiu výmeru pomerného starobného dôchodku platia

§ 24 a 25

.

§ 29

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

(1)

Občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

a)

invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase

vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo

b)

invalidným následkom pracovného úrazu.

(2)

Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

a)

je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie,

b)

je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí

občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné postihnutia

podmieňujúce invaliditu podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

(3)

Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok je u občanov vo veku

do 20 rokov

menej ako 1 rok,

nad 20 rokov do 22 rokov

1rok,

nad 22 rokov do 24 rokov

2 roky,

nad 24 rokov do 26 rokov

3 roky,

nad 26 rokov do 28 rokov

4 roky,

nad 28 rokov

5 rokov.

(4)

Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred

vznikom invalidity, a ak ide o občana vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich

rokov pred vznikom invalidity.

(5)

Ak občan mladší ako 30 rokov získal potrebnú dobu zamestnania v niektorom z vekových

pásiem uvedených v odseku 3 a bol ďalej zamestnaný, považuje sa za získanú potrebná

doba zamestnania v najbližšie vyššom vekovom pásme.

§ 30

Výška invalidného dôchodku

(1)

Pre výšku invalidného dôchodku sa k získanej dobe zamestnania pripočíta doba od vzniku

nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku potrebného pre vznik nároku na starobný

dôchodok podľa

§ 21 ods. 1 a 2

.

(2)

Ak bol občan predo dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok zamestnaný najmenej 25

rokov alebo po dobu, ktorá s pripočítanou dobou dosahuje najmenej 25 rokov, tvorí

základná výmera invalidného dôchodku

a)

60 % priemerného mesačného zárobku, ak ide o občana uvedeného v

§ 22 ods. 1 písm. a)

alebo ak sa občan stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení

pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním

s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v

§ 19 ods. 2

,

b)

55 % priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní

II. pracovnej kategórie alebo ak sa stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného

pri plnení pracovných úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti

s ním s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v

§ 19 ods. 2

, alebo

c)

50 % priemerného mesačného zárobku.

(3)

K základnej výmere sa pripočítajú občanom uvedeným v odseku 2 písm. a) a b) od 21.

roku zamestnania a ostatným občanom od 26. roku zamestnania za každý rok zamestnania

I.

pracovnej kategórie

2%,

II.

pracovnej kategórie

1,5 %,

III.

pracovnej kategórie

1% a

pripočítanej doby

1%

priemerného mesačného zárobku

(4)

Pre zvýšenie podľa odseku 3 sa hodnotí iba doba zamestnania po dosiahnutí veku 18

rokov.

(5)

K základnej výmere sa podľa odseku 3 pripočíta najviac 25 % priemerného mesačného

zárobku, a ak ide o občana, ktorý bol zamestnaný najmenej 10 rokov v zamestnaní I.

pracovnej kategórie, najviac 30 % priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia

neplatia, ak ide o občana uvedeného v odseku 2 písm. a) alebo o zvýšenie za dobu zamestnania

uvedeného v

§ 14 ods. 2 písm. a)

alebo ak sa občan stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení

pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním

s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v

§ 19 ods. 2

. Ustanovenie

§ 22 ods. 5

platí obdobne.

(6)

Ak doba zamestnania s pripočítanou dobou nie je 25 rokov, tvorí invalidný dôchodok

2 % priemerného mesačného zárobku za každý rok zamestnania a pripočítanej doby.

§ 31

Najvyššia výmera invalidného dôchodku

(1)

Najvyššia výmera invalidného dôchodku je mesačne

a)

4 660 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v

§ 14 ods. 2 písm. a)

alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach alebo ak sa stal invalidným

následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v uvedenom zamestnaní

alebo v priamej súvislosti s ním s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených

v

§ 19 ods. 2

,

b)

4 070 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie

alebo ak ide o občana uvedeného v

§ 21 ods. 1 písm. b)

alebo ak sa stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných

úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním s výnimkou

úrazu utrpeného za okolností uvedených v

§ 19 ods. 2

,

c)

3 640 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie

alebo ak sa stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných

úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním s výnimkou

úrazu utrpeného za okolností uvedených v

§ 19 ods. 2

, alebo

d)

3 540 Sk.

(2)

Zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v

§ 14 ods. 2 písm. a)

patrí aj nad sumy uvedené v odseku 1 písm. c) a d), najviac však do sumy 4 070 Sk

mesačne.

§ 32

Najnižšia výmera invalidného dôchodku

Invalidný dôchodok je najmenej 550 Sk mesačne.

§ 33

Invalidný dôchodok v mimoriadnych prípadoch

(1)

Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným a získal dobu

zamestnania potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok v ktoromkoľvek období 10 rokov

dokončenom po vzniku invalidity; u občana mladšieho ako 24 rokov je potrebná doba

dva roky.

(2)

Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením

veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, nemohol byť preto zamestnaný vôbec

alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov.

§ 34

Invalidný dôchodok v súvislosti s plnením úloh v ozbrojených silách

(1)

Nárok na invalidný dôchodok má aj

a)

občan, ktorý sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých v čase,

keď vykonával službu v ozbrojených silách s výnimkou služby vojaka z povolania,

b)

občan povolaný na osobné úkony podľa predpisov o obrane Československej socialistickej

republiky a účastník civilnej obrany, prípravy na obranu Československej socialistickej

republiky

6

)

alebo brannej výchovy,

7

)

ak sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých v čase plnenia

svojich úloh, alebo

c)

občan, ktorý nevykonáva službu v ozbrojených silách a stal sa invalidným následkom

úrazu, ktorý bez jeho zavinenia spôsobil bojový prostriedok.

(2)

Podmienka doby zamestnania potrebnej pre nárok na invalidný dôchodok sa pre nárok

podľa odseku 1 považuje vždy za splnenú.

(3)

Pre výšku invalidného dôchodku podľa odsekov 1 a 2 platia

§ 30 a 31

.

(4)

Občanovi uvedenému v odseku 1 písm. c) patrí invalidný dôchodok od dovŕšenia veku

18 rokov.

§ 35

(1)

Ak je požívateľ invalidného dôchodku po vzniku nároku na tento dôchodok zamestnaný

aspoň päť rokov, vymeria sa mu na jeho žiadosť invalidný dôchodok znova. Do doby piatich

rokov zamestnania sa nezapočítavajú náhradné doby a neprihliada sa na zárobky dosiahnuté

v rokoch, z ktorých sa zistil priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral invalidný

dôchodok. Nové vymeranie dôchodku sa posudzuje ako vznik nároku ku dňu, od ktorého

sa priznáva dôchodok; pritom sa však dôchodok prizná najskôr odo dňa podania žiadosti.

Invalidný dôchodok možno novo vymerať iba raz; nemožno ho však novo vymerať, ak sa

splnili podmienky nároku na starobný dôchodok alebo ak invalidný dôchodok už bol novovymeraný

podľa predpisov platných po 31. decembri 1975.

(2)

Podmienka trvania zamestnania po dobu piatich rokov sa považuje za splnenú, ak požívateľ

invalidného dôchodku utrpel pracovný úraz, ktorý mu trvale znemožnil výkon doterajšieho

zamestnania.

§ 36

(1)

Ak požívateľ invalidného dôchodku utrpí pracovný úraz, ktorý by rovnako založil invaliditu,

alebo ak sa uňho dodatočne prejaví súvislosť jeho skôr vzniknutej invalidity s pracovným

úrazom, považuje sa vznik invalidity pre pracovný úraz za nový vznik nároku na dôchodok;

invalidný dôchodok sa novo vymeria na základe žiadosti požívateľa dôchodku.

(2)

Ak zanikla súvislosť invalidity s pracovným úrazom, vzniká od tohto dňa nárok na

nový invalidný dôchodok, ak občan aj po zániku invalidity v súvislosti s pracovným

úrazom je naďalej invalidný z iných príčin; podmienka potrebnej doby zamestnania sa

považuje v tomto prípade vždy za splnenú.

§ 37

Podmienky a výška nároku na čiastočný invalidný dôchodok

(1)

Občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal

a)

čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok

alebo

b)

čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu.

(2)

Občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

a)

jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného

zamestnania u zdravých občanov, alebo

b)

je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených

pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo

c)

má značne sťažené všeobecné životné podmienky; zdravotné postihnutia značne sťažujúce

všeobecné životné podmienky ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

(3)

Pre dobu zamestnania potrebnú pre nárok na čiastočný invalidný dôchodok platí obdobne

§ 29 ods. 3 až 5

.

(4)

Čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku.

(5)

Občan má po splnení podmienok uvedených v odseku 1 nárok na výplatu čiastočného invalidného

dôchodku po dobu šiestich kalendárnych mesiacov. Po uplynutí tejto doby občan má nárok

na čiastočný invalidný dôchodok, ak spĺňa podmienku podstatného poklesu zárobku; podmienka

podstatného poklesu zárobku sa neskúma u občana, ktorý je čiastočne invalidný podľa

odseku 2 písm. c).

(6)

Podmienka podstatného poklesu zárobku sa považuje za splnenú, ak mesačný priemer

hrubých zárobkov občana zistený za dobu trvania nároku na výplatu čiastočného invalidného

dôchodku je nižší ako porovnateľný zárobok spravidla aspoň o tretinu. Podľa takto

zisteného podstatného poklesu zárobku sa rozhoduje o trvaní nároku na čiastočný invalidný

dôchodok na dobu nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov.

(7)

Porovnateľný zárobok je priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava čiastočný

invalidný dôchodok, neobmedzený podľa

§ 12 ods. 6

po úprave o prepočítavací koeficient. Úprava zárobkov o prepočítavací koeficient

spočíva v ich zvýšení o 2 % za každý rok výplaty čiastočného invalidného dôchodku

a v prípade, že bezprostredne pred priznaním tohto dôchodku občan poberal invalidný

dôchodok, aj za dobu výplaty tohto invalidného dôchodku, ak bol čiastočný invalidný

dôchodok vymeraný z rovnakého priemerného mesačného zárobku ako invalidný dôchodok;

za predposledný rok výplaty týchto dôchodkov sa zárobky zvyšujú o 10 % a za posledný

rok o 20 %. Výšku prepočítavacieho koeficientu za posledný rok výplaty čiastočného

invalidného dôchodku, prípadne invalidného dôchodku ustanoví vláda Slovenskej republiky

nariadením k 1. júlu bežného roka v závislosti od rastu priemernej mzdy za predchádzajúci

kalendárny rok.

(8)

Podmienka podstatného poklesu zárobku na ďalšie trvanie nároku na čiastočný invalidný

dôchodok sa skúma vždy po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov.

(9)

Podmienka podstatného poklesu zárobku sa považuje za splnenú, ak

a)

občan nebol zárobkovo činný v období, za ktoré sa sleduje splnenie podmienky podstatného

poklesu zárobku, alebo

b)

mesačný priemer hrubých zárobkov občana v období, za ktoré sa sleduje splnenie podmienky

podstatného poklesu zárobku, nie je vyšší ako suma minimálnej mzdy

7a

)

platná pre zamestnancov, ktorí sú poberateľmi čiastočného invalidného dôchodku v

čase rozhodovania o trvaní nároku na čiastočný invalidný dôchodok.

(10)

Pri určení mesačného priemeru hrubých zárobkov na účely zistenia podstatného poklesu

zárobku sa do doby, z ktorej sa mesačný priemer vypočítava, nezahŕňajú náhradné doby,

doby, v ktorých sa zamestnanie nevykonávalo, a doby, v ktorých občan nemal zárobok

z iných dôvodov.

(11)

Odmena za dohody o pracovnej činnosti sa zahŕňa do hrubých zárobkov bez ohľadu na

to, či táto činnosť zakladá účasť na dôchodkovom zabezpečení.

(12)

Občanovi, ktorému bol odňatý čiastočný invalidný dôchodok pre nesplnenie podmienky

podstatného poklesu zárobku, vznikne nárok na tento dôchodok najskôr po uplynutí 12

kalendárnych mesiacov; nový vznik nároku na čiastočný invalidný dôchodok a na jeho

výplatu je podmienený podstatným poklesom zárobku podľa odseku 6.

§ 38

Čiastočný invalidný dôchodok v mimoriadnych prípadoch a v súvislosti s plnením úloh

v ozbrojených silách

Občan má tiež nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa čiastočne invalidným stal

za podmienok ustanovených v

§ 33 ods. 1

a v

§ 34 ods. 1 a 2

; pre výšku čiastočného invalidného dôchodku v týchto prípadoch platí

§ 34 ods. 3 a 4

a

§ 37 ods. 4

.

§ 39

Nové vymeranie čiastočného invalidného dôchodku

Pre nové vymeranie čiastočného invalidného dôchodku z dôvodov pracovného úrazu alebo

súvislosti čiastočnej invalidity s pracovným úrazom obdobne platí

§ 36

.

§ 40

(1)

Občan má nárok na dôchodok za výsluhu rokov, ak bol zamestnaný po dobu potrebnú pre

nárok na tento dôchodok ako

a)

veliteľ lietadla, pilot, navigátor, palubný technik-inžinier, palubný mechanik, rádiotelegrafista,

rádiotelefonista, palubný sprievodca, a ak bol zamestnaný vo Zväze pre spoluprácu

s armádou, aj výsadkár-inštruktor (ďalej len „výkonný letec“),

b)

vedúci letovej prevádzky v organizáciách v pôsobnosti federálnych ministerstiev dopravy

a obrany vykonávajúci zamestnanie, ktoré bolo pred 1. januárom 1996 zaradené na účely

dôchodkového zabezpečenia do II. pracovnej kategórie (ďalej len „vedúci letovej prevádzky“)

alebo

c)

umelec v pracovnom pomere uvedený v odseku 2,

a skončil uvedené zamestnanie.

(2)

Umelcom je na účely poskytovania dôchodku za výsluhu rokov

a)

sólista opery štátneho divadla, sólista hudobného divadla, dirigent a člen orchestra

štátnej opernej scény, dirigent a člen štátneho symfonického orchestra a profesionálneho

komorného súboru, profesionálny koncertný umelec-sólista, tanečný umelec (sólista

baletu, choreograf, člen baletného zboru) štátneho divadla,

b)

dirigent, člen symfonického orchestra, vokálny sólista a tanečný umelec (sólista

baletu, choreograf, člen baletného zboru) Armádneho umeleckého súboru Víta Nejedlého

alebo Vojenského umeleckého súboru kapitána Jána Nálepku,

c)

sólista pantomímy,

d)

artista vykonávajúci zamestnanie, ktoré bolo pred 1. januárom 1996 zaradené na účely

dôchodkového zabezpečenia do II. pracovnej kategórie,

e)

dirigent a člen orchestra inej než štátnej opernej scény a iného než štátneho symfonického

orchestra určený ministerstvom kultúry republiky podľa umeleckej úrovne umelca a umeleckého

telesa, ktorého bol členom,

f)

tanečný umelec (sólista baletu, choreograf, člen baletného zboru) a vokálny sólista

reprezentačného umeleckého štátneho súboru určeného ministerstvom kultúry republiky.

§ 41

(1)

Doba zamestnania potrebná pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov je

a)

20 rokov zamestnania sólistu baletu, choreografa alebo artistu,

b)

22 rokov zamestnania člena baletného zboru,

c)

25 rokov zamestnania sólistu opery, hudobného divadla alebo pantomímy,

d)

25 rokov zamestnania výkonného letca,

e)

25 rokov zamestnania vedúceho letovej prevádzky,

f)

30 rokov zamestnania dirigenta, člena orchestra, vokálneho sólistu, člena profesionálneho

komorného súboru alebo koncertného umelca-sólistu.

(2)

Doba zamestnania výkonného letca sa započítava do doby zamestnania potrebnej pre

nárok na dôchodok za výsluhu rokov podľa počtu nalietaných hodín v tomto zamestnaní

ustanoveného vykonávacím predpisom jedenapolnásobne alebo dvojnásobne.

(3)

Pri prestupe umelca do iného odboru umeleckej činnosti s dlhšou dobou zamestnania

potrebnou pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov sa do tejto dlhšej doby započítava

aj doba zamestnania v doterajšom odbore.

§ 42

Výška dôchodku za výsluhu rokov

(1)

Dôchodok za výsluhu rokov tvorí 50 % priemerného mesačného zárobku.

(2)

Dôchodok za výsluhu rokov výkonného letca a vedúceho letovej prevádzky sa zvyšuje

od 26. roka zamestnania o 3 % priemerného mesačného zárobku za každý ďalší rok ich

zamestnania až do výšky 75 % priemerného mesačného zárobku, ak ide o výkonného letca,

alebo až do výšky 70 %, ak ide o vedúceho letovej prevádzky.

(3)

Výkonnému letcovi, ktorý po vzniku nároku na dôchodok za výsluhu rokov o priznanie

tohto dôchodku nepožiadal a je ďalej zamestnaný ako vedúci letovej prevádzky, sa doba

tohto zamestnania započítava na zvýšenie nároku na dôchodok za výsluhu rokov výkonného

letca, ale len do výšky 70 % priemerného mesačného zárobku.

§ 43

Priemerný mesačný zárobok

Pri zisťovaní priemerného mesačného zárobku pre výšku dôchodku za výsluhu rokov sa

započítavajú iba hrubé zárobky dosiahnuté v zamestnaní zakladajúcom nárok na tento

dôchodok; doba iného zamestnania sa nezahŕňa do rozhodného obdobia, z ktorého sa zisťuje

priemerný mesačný zárobok.

§ 44

Súbeh dôchodku za výsluhu rokov s príjmom zo zárobkovej činnosti

(1)

Ak je požívateľ dôchodku za výsluhu rokov zárobkovo činný, kráti sa dôchodok za výsluhu

rokov o sumu, o ktorú úhrn dôchodku za výsluhu rokov a priemeru hrubých príjmov zo

zárobkovej činnosti prevyšuje priemerný mesačný zárobok neobmedzený podľa

§ 12 ods. 6

.

(2)

Určenie príjmu zo zárobkovej činnosti a spôsob krátenia dôchodku za výsluhu rokov

s týmto príjmom ustanoví vykonávací predpis.

§ 45

Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý

a)

splnil ku dňu smrti podmienky pre nárok na starobný dôchodok, alebo splnil ku dňu

smrti podmienku doby zamestnania potrebnej pre nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok

za výsluhu rokov, alebo zomrel následkom pracovného úrazu, prípadne úrazu alebo ochorenia

uvedeného v

§ 34

, alebo

b)

bol požívateľom starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku

za výsluhu rokov.

§ 46

(1)

Vdova má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela.

(2)

Po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na vdovský dôchodok, ak

a)

je invalidná,

b)

stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa,

c)

vychovala aspoň tri deti,

d)

dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti,

e)

dosiahla vek 50 rokov alebo

f)

dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného

úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej

kategórie za okolností uvedených v

§ 19 ods. 1

, alebo ktorý zomrel pri výkone služby v ozbrojených silách.

(3)

Dieťaťom podľa odseku 2 písm. b) až d) sa rozumie dieťa, ktoré má alebo by malo po

zomretom manželovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého

vychovávané, ak ide o vlastné (osvojené) dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa aspoň jedným

z nich prevzaté do dňa smrti manžela do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť

rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(4)

Nárok na vdovský dôchodok vznikne znova, ak

a)

sa splní niektorá z podmienok uvedených v odseku 2 písm. a), c) až e) do dvoch rokov

po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok, alebo do piatich rokov, ak ide o

nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý zomrel za okolností uvedených v odseku

2 písm. f), alebo

b)

vdova sa znova začne starať aspoň o jedno nezaopatrené dieťa.

(5)

Vdova, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti

a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, má nárok na vdovský

dôchodok, len ak mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné.

(6)

Na vdovský dôchodok má nárok aj rozvedená žena, ak bola v čase smrti bývalého manžela

odkázaná na príspevok na výživu, ktorý jej bol povinný bývalý manžel poskytovať.

(7)

Nárok na vdovský dôchodok zaniká vydajom.

§ 47

Výška vdovského dôchodku

(1)

Vdovský dôchodok tvorí 60 % starobného, invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu

rokov, na ktorý mal alebo by mal nárok manžel v čase smrti; pri splnení podmienok

nároku na dva dôchodky sa vdovský dôchodok vypočítava z vyššieho dôchodku.

(2)

Vdovský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol zamestnaný,

sa vymeriava z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného

dôchodku nárok v čase smrti.

(3)

Vdovský dôchodok po požívateľovi invalidného dôchodku sa na žiadosť vymeria z invalidného

dôchodku, na ktorý mal požívateľ tohto dôchodku nárok pri novom vymeraní; za deň vzniku

nároku na nové vymeranie invalidného dôchodku sa v tomto prípade považuje deň smrti

dôchodcu.

(4)

Vdovský dôchodok je najmenej 450 Sk mesačne; nesmie však presiahnuť výšku dôchodku

zomretého, z ktorého sa vdovský dôchodok vymeral.

(5)

Vdovský dôchodok vdovy, ktorá nežila s manželom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti,

a rozvedenej ženy nesmie byť vyšší ako výživné, prípadne príspevok na výživu; ustanovenie

odseku 4 o najnižšej výmere vdovského dôchodku tu neplatí.

(6)

Ak majú nárok na vdovský dôchodok vdova i rozvedená žena, nesmie úhrn ich vdovských

dôchodkov prevyšovať dôchodok zomretého; ak by bol úhrn vyšší, znižujú sa tieto dôchodky

pomerne.

§ 48

Súbeh vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti

(1)

Ak je vdova zárobkovo činná, kráti sa vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn

vdovského dôchodku a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti dosiahnutých

za obdobie nepresahujúce 12 kalendárnych mesiacov prevyšuje sumu 2 000 Sk mesačne;

po uplynutí tohto obdobia sa výška kráteného dôchodku podľa skutočne dosiahnutých

zárobkov spätne neupravuje.

(2)

Určenie príjmu zo zárobkovej činnosti a spôsob krátenia vdovského dôchodku pri súbehu

s týmto príjmom ustanoví vykonávací predpis.

(3)

Vdovský dôchodok sa nekráti zárobkovo činnej vdove

a)

po dobu jedného roka od smrti manžela,

b)

ktorá sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, alebo

c)

ktorej sa súčasne vypláca starobný dôchodok, alebo

d)

ktorá dosiahla vek 65 rokov.

§ 48a

(1)

Vdovec má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ak sa stará aspoň o jedno nezaopatrené

dieťa uvedené v

§ 46 ods. 3

.

(2)

Vdovecký dôchodok je 1 100 Sk mesačne.

(3)

Nárok na vdovecký dôchodok zaniká, ak ovdovený muž uzavrie znova manželstvo.

§ 49

Podmienky nároku na sirotský dôchodok

(1)

Na sirotský dôchodok má nárok nezaopatrené dieťa, ak zomrel rodič (osvojiteľ) dieťaťa

alebo občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,

ak bolo dieťa v čase jeho smrti naňho prevažne odkázané výživou, ktorú zo závažných

príčin nemohli zabezpečiť jeho rodičia.

(2)

Za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje dieťa do skončenia povinnej

školskej dochádzky a potom, najdlhšie však do dovŕšenia 25 rokov,

a)

ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom,

b)

ak sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu,

c)

ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sústavne sa pripravovať na

budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať iba za mimoriadnych podmienok

alebo

d)

ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavné zamestnanie

alebo výkon takého zamestnania by vážne zhoršil jeho zdravotný stav.

(3)

Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré je po skončení povinnej školskej

dochádzky vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie

7a

)

a od skončenia povinnej školskej dochádzky mu nevznikol nárok na hmotné zabezpečenie

uchádzačov o zamestnanie,

7b

)

najdlhšie do 18 rokov jeho veku.

(4)

Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na budúce

povolanie štúdiom, ak už skončilo jedno vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický

titul.

7c

)

(5)

Nárok na sirotský dôchodok nevznikne dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi

alebo jeho manželovi. Nárok na sirotský dôchodok zaniká osvojením dieťaťa; nárok sa

obnovuje zrušením osvojenia.

§ 50

Výška sirotského dôchodku

(1)

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa tvorí 30 % a obojstranne osirelého

dieťaťa 50 % starobného, invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, na

ktorý mal alebo by mal zomretý nárok v čase smrti. Ustanovenia

§ 47 ods. 1 časti vety za bodkočiarkou

a

odsekov 2 a 3

tu platia obdobne.

(2)

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 400 Sk mesačne a sirotský

dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa najmenej 600 Sk mesačne.

(3)

Ak ide o viac detí, nesmie byť sirotský dôchodok žiadneho z nich nižší ako pomerný

diel pripadajúci na jedno dieťa z úhrnu výchovného patriaceho k dôchodku.

§ 51

(1)

Na dôchodok manželky má nárok manželka občana, ktorý bol zamestnaný po dobu potrebnú

pre nárok na starobný, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo požívateľa

starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu

rokov, ak nie je zárobkovo činná, nemá nárok na iný dôchodok a

a)

dosiahla vek 65 rokov alebo

b)

je invalidná.

Dôchodok manželky patrí len po dobu, po ktorú trvá manželstvo.

(2)

Dôchodok manželky je 420 Sk mesačne.

§ 52

(1)

Sociálny dôchodok sa môže priznať občanovi, ktorého životné potreby nie sú zabezpečené,

ak

a)

dosiahol vek 65 rokov alebo

b)

je invalidný.

(2)

Sociálny dôchodok sa môže priznať až do výšky životného minima pre dospelého občana,

7ca

)

ak je jediným zdrojom príjmu dôchodcu; ak dôchodca má aj iný dôchodok alebo príjem,

sociálny dôchodok sa môže priznať až do takej výšky, aby úhrn sociálneho dôchodku

a iného dôchodku alebo príjmu bol vo výške životného minima pre dospelého občana.

Ak je na takýto dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu uvedený v

§ 54 ods. 6

, tento dôchodok sa môže priznať až do výšky životného minima pre dvojicu spoločne

posudzovaných dospelých občanov,

7d

)

ak dôchodca alebo rodinný príslušník dôchodcu má aj iný dôchodok alebo príjem, sociálny

dôchodok sa môže priznať do takej výšky, aby úhrn sociálneho dôchodku a iného dôchodku

alebo príjmu bol vo výške životného minima pre dvojicu spoločne posudzovaných dospelých

občanov. Ak podmienky na priznanie sociálneho dôchodku spĺňajú obaja manželia (druh

a družka), sociálny dôchodok možno priznať iba manželovi (druhovi), a to až do výšky

rozdielu medzi sumou životného minima pre dvojicu spoločne posudzovaných dospelých

občanov a úhrnom dôchodkov a iných príjmov oboch manželov (druha a družky).

(3)

Pri zvýšení sumy životného minima pre dospelého občana sa sociálny dôchodok môže

priznať až do výšky zvýšeného životného minima

7e

)

na základe žiadosti oprávneného najskôr od podania žiadosti.

§ 53

Zrušený.

§ 54

Úprava dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu

(1)

Ak je starobný, invalidný, vdovský, vdovecký alebo sirotský dôchodok obojstranne

osirelého dieťaťa jediným zdrojom príjmu dôchodcu a nedosahuje sumu životného minima

pre dospelého občana,

7ca

)

zvyšuje sa na túto sumu; ak dôchodca má aj iný dôchodok alebo príjem a úhrn dôchodkov

a iného príjmu nedosahuje sumu životného minima pre dospelého občana, zvyšuje sa dôchodok

tak, aby sa úhrn dôchodkov a iného príjmu rovnal sume životného minima pre dospelého

občana.

(2)

Ak je na starobný alebo invalidný dôchodok, ktorý nedosahuje sumu životného minima

pre dvojicu spoločne posudzovaných dospelých občanov, odkázaný aj rodinný príslušník

dôchodcu, zvyšuje sa dôchodok na túto sumu; ak dôchodca alebo rodinný príslušník dôchodcu

má aj iný dôchodok alebo príjem a úhrn dôchodkov a iných príjmov nedosahuje sumu životného

minima pre dvojicu spoločne posudzovaných dospelých občanov, zvyšuje sa dôchodok tak,

aby sa úhrn dôchodkov a iných príjmov rovnal sume životného minima pre dvojicu spoločne

posudzovaných dospelých občanov. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia,

zvýši sa dôchodok patriaci manželovi, a to spôsobom ustanoveným v prvej vete.

(3)

Dôchodok sa podľa odsekov 1 a 2 zvyšuje iba vtedy, keď si dôchodca, ktorý nie je

požívateľom starobného alebo invalidného dôchodku, pre starobu, zdravotný stav alebo

iné vážne dôvody nemôže zvýšiť životnú úroveň vlastnou prácou; to obdobne platí aj

pre rodinného príslušníka dôchodcu.

(4)

Pri zvýšení dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu sa neprihliada na príjem zo

zárobkovej činnosti dôchodcu staršieho ako 70 rokov a jeho rodinného príslušníka staršieho

ako 70 rokov alebo z pracovnej činnosti nepresahujúcej 60 pracovných dní v kalendárnom

roku. Vykonávací predpis ustanoví, čo sa rozumie príjmom dôchodcu a jeho rodinného

príslušníka.

(5)

Zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu sa nezapočítava do výšky dôchodku

rozhodnej pre výpočet iných dôchodkov.

(6)

Za rodinných príslušníkov dôchodcu sa považujú, ak žijú s dôchodcom v spoločnej domácnosti

a sú naňho odkázaní výživou,

a)

manželka (manžel),

b)

deti, vnuci a súrodenci za podmienok uvedených v

§ 49 ods. 2

,

c)

rodičia, starí rodičia, svokor a svokra, zať a nevesta,

d)

sestra alebo dcéra ovdoveného, rozvedeného alebo slobodného dôchodcu, ktorá sa stará

o jeho nezaopatrené dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky,

e)

družka (druh), ak žije s dôchodcom aspoň tri mesiace a nemá dôchodok ani iný príjem.

§ 55

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých dôchodkov toho istého

druhu alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného,

čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, vypláca sa iba jeden

dôchodok, a to vyšší (najvyšší). Pri súčasnom splnení podmienok nároku na výplatu

starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov,

ale rovnakej výšky, vypláca sa dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil. Dňom úpravy výplaty

dôchodkov pre súbeh zanikajú nároky na dôchodky, ktoré sa nevyplácajú.

§ 56

(1)

Ak sa súčasne splnili podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného

invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov a na výplatu vdovského alebo

sirotského dôchodku alebo ak sa súčasne splnili podmienky nároku na výplatu vdovského

a sirotského dôchodku, vypláca sa vyšší (najvyšší) dôchodok v plnej výške a ostatné

dôchodky sa vyplácajú vo výške jednej polovice. Ak sa však súčasne splnili podmienky

nároku na výplatu starobného dôchodku zvýšeného za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku

nároku na tento dôchodok a na výplatu vyššieho vdovského dôchodku, odpočíta sa z výšky

starobného dôchodku najskôr uvedené zvýšenie a zo zostávajúcej časti dôchodku sa vypláca

jedna polovica; toto zvýšenie sa pripočíta k úhrnu takto určenej časti starobného

dôchodku a vdovského dôchodku. Pri rovnakej výške dôchodkov sa vypláca vo výške jednej

polovice vdovský alebo sirotský dôchodok; pri rovnakej výške vdovského a sirotského

dôchodku sa vypláca vo výške jednej polovice dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil.

(2)

Najvyššie výmery úhrnu vyplácaných dôchodkov mesačne sú

a)

4 660 Sk, ak ide o občana uvedeného v

§ 31 ods. 1 písm. a)

,

b)

4 070 Sk, ak ide o občana uvedeného v

§ 31 ods. 1 písm. b)

,

c)

3 640 Sk, ak ide o občana uvedeného v

§ 31 ods. 1 písm. c)

, alebo

d)

3 540 Sk.

(3)

Ak úhrn dôchodkov presahuje prípustnú najvyššiu výmeru uvedenú v odseku 2, zníži

sa vdovský alebo sirotský dôchodok tak, aby úhrn dôchodkov tieto výmery nepresiahol,

alebo sa uvedené dôchodky nevyplácajú.

(4)

Pri úprave úhrnu vyplácaných dôchodkov podľa odsekov 2 a 3 sa neprihliada na sumu

zvýšenia starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento

dôchodok; toto zvýšenie patrí aj nad najvyššie výmery uvedené v odseku 2 písm. b)

až d), najviac však v takej sume, aby úhrn vyplácaných dôchodkov nepresiahol 4 660

Sk mesačne.

(5)

Najvyššie výmery uvedené v odseku 2 písm. c) a d) sa zvyšujú o sumu, o ktorú sa starobný,

invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok zvyšuje za dobu zamestnania získanú pred

1. januárom 1996 v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, najviac

však do sumy 4 070 Sk mesačne.

(6)

Pre nárok na výplatu vdoveckého dôchodku platia obdobne ustanovenia predchádzajúcich

odsekov o nároku na výplatu vdovského dôchodku.

§ 57

Súbeh vdovského dôchodku s iným dôchodkom a príjmom zo zárobkovej činnosti

(1)

Ak pracujúcej požívateľke vdovského dôchodku patrí invalidný, čiastočný invalidný

dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, vykoná sa najskôr úprava podľa

§ 56

a vdovský dôchodok alebo jeho časť sa kráti pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti

podľa

§ 48

.

(2)

Pri súbehu vyššieho vdovského dôchodku s nižším invalidným, čiastočným invalidným

dôchodkom alebo dôchodkom za výsluhu rokov a so zárobkom nesmie byť úhrn vyplácaných

dôchodkov po krátení nižší, než koľko by bol samotný invalidný, čiastočný invalidný

dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, prípadne krátený podľa

§ 44

.

§ 58

Súbeh československých dôchodkov a dôchodkov vyplácaných z cudziny

(1)

Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny dôchodok rovnakého druhu z

akéhokoľvek sociálneho zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), vypláca sa dôchodok

z československého dôchodkového zabezpečenia znížený o sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu

doby zamestnania v cudzine, ak nejde o doby uvedené v

§ 11 písm. b)

, alebo skutočnosti (napr. pracovný úraz, vojnové poškodenie) odškodnenej aj v cudzine.

Suma, o ktorú sa dôchodok znižuje, nesmie presahovať výšku dôchodku vyplácaného z

cudziny; ak ide o zníženie dôchodku v dôsledku zhodnotenia doby zamestnania v cudzine,

ak nejde o doby uvedené v

§ 11 písm. b)

, určuje sa suma zníženia podľa pomeru doby zamestnania v Československej socialistickej

republike do vzniku nároku na dôchodok a v cudzine.

(2)

Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny dôchodok iného druhu z akéhokoľvek

sociálneho zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), vypláca sa dôchodok z československého

dôchodkového zabezpečenia znížený o polovicu nižšieho dôchodku.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia iba vtedy, keď medzinárodná zmluva neustanovuje

inak.

(4)

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže po dohode s ostatnými zúčastnenými

orgánmi ustanoviť, najmä z dôvodov medzištátnej vzájomnosti, odchýlky od ustanovení

odsekov 1 a 2 v prospech požívateľov dôchodkov.

§ 58a

Príplatok k dôchodku podľa

§ 25 ods. 7 a 8 zákona č. 119/1990 Zb.

o súdnej rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb. sa zlučuje s dôchodkom, ku ktorému

patrí, a tvorí s ním naďalej jeden celok; na výšku tohto príplatku sa však neprihliada

pri úprave dôchodku podľa

§ 54

,

§ 64 ods. 2 a 3

a

§ 68 ods. 1

. Zánikom nároku na dôchodok, s ktorým sa príplatok k dôchodku zlúčil, však nie je

dotknutý nárok na tento príplatok podľa zákona o súdnej rehabilitácii.

§ 59

Skupiny účastníkov odboja

(1)

Účastníkmi odboja sú občania, ktorí podľa potvrdenia príslušného vojenského orgánu

spĺňajú podmienky ustanovené zákonom č.

255/1946 Zb.

o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch

národného boja za oslobodenie v znení neskorších predpisov (ďalej len „účastníci odboja“).

Pre účastníkov odboja a pozostalých po nich platia ostatné ustanovenia tohto zákona

s odchýlkami ustanovenými v tomto diele.

(2)

Účastníci odboja sa na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú do štyroch skupín

a)

do I. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

1.

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky, ak v tomto čase aspoň šesť mesiacov

– vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch, alebo

– boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie,

8

)

2.

ktorí aspoň dva roky vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch,

3.

ktorí boli výkonnými letcami alebo parašutistami zhodenými alebo vysadenými v tyle

nepriateľa,

4.

ktorí zomreli v boji alebo v čase väznenia z dôvodov fašistickej perzekúcie, alebo

sa za uvedených okolností stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými, ak táto invalidita

trvá ku dňu vzniku nároku na dôchodok, alebo

5.

ktorých odbojová činnosť trvala nepretržite od roku 1939 do oslobodenia;

b)

do II. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

1.

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň dva roky, ak v tomto čase aspoň tri mesiace

– vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch, alebo

– boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie,

2.

ktorí aspoň šesť mesiacov vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch, alebo

3.

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky,

ak nespĺňajú podmienky zaradenia do I. skupiny;

c)

do III. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

1.

ktorí boli príslušníkmi ozbrojených útvarov

9

)

alebo boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie alebo

2.

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň rok,

ak nespĺňajú podmienky zaradenia do I. alebo II. skupiny;

d)

do IV. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

1.

ktorých odbojová činnosť trvala kratšie ako jeden rok, alebo

2.

ktorí boli účastníkmi povstania v máji 1945,

10

)

ak nespĺňajú podmienky zaradenia do I., II. alebo III. skupiny.

(3)

Nároky účastníkov odboja z 1. svetovej vojny a pozostalých po nich upravuje vykonávací

predpis.

§ 60

Priemerný mesačný zárobok

Ak účastník odboja zmenil pre zdravotné postihnutie, ktoré utrpel v súvislosti s odbojovou

činnosťou, svoje doterajšie zamestnanie, zisťuje sa jeho priemerný mesačný zárobok

pre výpočet dôchodku, ak je to preňho výhodnejšie, z hrubých zárobkov rovnako kvalifikovaných

zdravých pracovníkov z povolania, ktoré účastník odboja predtým vykonával.

§ 61

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok

(1)

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa

určí tak, že sa od veku 60 rokov u muža a veku 55 rokov u ženy odpočíta jeden rok

za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 55 rokov u muža

a 50 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 57 rokov u muža

a 52 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

(2)

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý

bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 59 rokov u muža

a 54 rokov u ženy.

(3)

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníčky odboja je 55 rokov, ak ustanovenia

odsekov 1 a 2 nie sú pre ňu výhodnejšie.

(4)

Ak iné ustanovenia tohto zákona o veku potrebnom pre nárok na starobný dôchodok sú

výhodnejšie, platia tieto iné ustanovenia.

§ 62

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok

(1)

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny

sa určí tak, že sa od veku 65 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej

činnosti; potrebný vek však je najmenej 60 rokov u účastníka odboja I. skupiny a 62

rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

(2)

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníčky odboja I. a II. skupiny,

ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov, sa určí tak, že sa od veku 60 rokov odpočíta

jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 55

rokov, ak ide o účastníčku odboja I. skupiny, a 57 rokov, ak ide o účastníčku odboja

II. skupiny.

(3)

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny,

ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 64 rokov,

a ak ide o ženu, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov, 59 rokov.

§ 63

Výška starobného a invalidného dôchodku

(1)

Základná výmera starobného a invalidného dôchodku tvorí pre účastníkov odboja

skupiny

I.

60 %,

II.

55 %,

III. a IV.

50%

priemerného mesačného zárobku.

(2)

Ustanovenia

§ 22 ods. 2

a

4

a

§ 30 ods. 3

a

5

platia s tým, že

a)

percentné zvýšenie základnej výmery za každý rok zamestnania patrí účastníkom odboja

I. a II. skupiny od 21. roka zamestnania,

b)

obmedzenie percentného zvýšenia na 25 % priemerného mesačného zárobku platí iba pre

účastníkov odboja II., III. a IV. skupiny, ak nie sú pre nich výhodnejšie iné ustanovenia

tohto zákona.

(3)

Za každý začatý rok odbojovej činnosti sa zvyšuje starobný a invalidný dôchodok účastníka

odboja

skupiny

mesačne o Sk

I.

120

II. a III.

100

IV.

80

Zvýšenie dôchodku o tieto sumy patrí aj nad hranice ustanovené v odseku 2.

§ 64

Najvyššia a najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku

(1)

Najvyššia výmera starobného a invalidného dôchodku účastníka odboja je 4 660 Sk mesačne.

(2)

Najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku je, ak ide o účastníka odboja

skupiny

mesačne Sk

I.

2 090

II.

1 750

III.

1 500

IV.

1 410

(3)

Najnižšia výmera čiastočného invalidného dôchodku účastníka odboja je polovica najnižšej

výmery invalidného dôchodku.

(4)

Najvyššie výmery úhrnov vyplácaných dôchodkov sú 4 660 Sk mesačne, ak je jedným z

vyplácaných dôchodkov starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok účastníka

odboja.

§ 65

Vdovský dôchodok účastníčky odboja a dôchodky pozostalých po účastníkoch odboja

(1)

Vdove po účastníkovi odboja patrí vdovský dôchodok, ak sa splní niektorá z podmienok

ustanovených v

§ 46 ods. 2 písm. a)

,

c) až e)

, aj po uplynutí dvoch rokov po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok.

(2)

Najnižšia výmera vdovského dôchodku vdovy po účastníkovi odboja I. skupiny je 1 300

Sk mesačne, po účastníkovi odboja II. skupiny 1 100 Sk mesačne a po účastníkovi odboja

III. a IV. skupiny 1 070 Sk mesačne. Ustanovenia

§ 47 ods. 5 a 6

platia pritom aj tu.

(3)

Ak ide o účastníčku odboja, ktorá nemá príjem zo zamestnania alebo z inej zárobkovej

činnosti a poberá len vdovský dôchodok alebo vdovský a čiastočný invalidný dôchodok,

je najnižšou výmerou vdovského dôchodku alebo úhrnu týchto dôchodkov suma uvedená

v

§ 64 ods. 2

podľa toho, do ktorej skupiny účastníkov odboja je zaradená.

(4)

Vdovský dôchodok sa vdove zárobkovo činnej nekráti, ak ide o účastníčku odboja alebo

vdovu po účastníkovi odboja.

(5)

Najnižšia výmera starobného alebo invalidného dôchodku vdovy po účastníkovi odboja,

ktorá nemá nárok na vdovský dôchodok, je 1 300 Sk mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi

odboja I. skupiny, 1 100 Sk mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja II. skupiny,

a 1 070 Sk mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja III. a IV. skupiny.

(6)

Najnižšia výmera sirotského dôchodku jednostranne osirelého dieťaťa po účastníkovi

odboja je 600 Sk mesačne a sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa po účastníkovi

odboja 800 Sk mesačne.

§ 66

Výška sociálneho dôchodku

(1)

Ak sa účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa účastníkovi odboja

skupiny

mesačne Sk

I.

2090

II.

1 750

III.

1 500

IV.

1 410

(2)

Ak sa vdove po účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa najmenej

vo výške ustanovenej v

§ 65 ods. 2

.

§ 67

Výška dôchodkov rodičov účastníka odboja

Ak sa rodičom účastníka odboja, ktorý v súvislosti s odbojovou činnosťou padol, bol

popravený alebo zomrel vo väzení, poskytuje starobný, invalidný, vdovský alebo sociálny

dôchodok, patrí tento dôchodok, ak ide o jednotlivca, najmenej vo výške 1 000 Sk mesačne,

a ak ide o manželskú dvojicu, najmenej vo výške 1 700 Sk mesačne. Pri úhrne dôchodkov

patriacich rodičovi (rodičom) sa zvýšenie prizná k vyššiemu (najvyššiemu) dôchodku

tak, aby úhrn dôchodkov dosiahol sumu 1 000 Sk mesačne, prípadne 1 700 Sk mesačne.

§ 68

Zrušený.

§ 69

Dôchodok, prípadne úhrn dôchodkov účastníka odboja spolu so zvýšením dôchodku pre

bezvládnosť nesmie presiahnuť mesačne sumu uvedenú v

§ 70 ods. 2 písm. a)

.

§ 70

(1)

Ak je dôchodca trvale taký bezvládny, že potrebuje, aby ho ošetrovala a obsluhovala

iná osoba, zvyšuje sa mu dôchodok, prípadne úhrn dôchodkov

a)

pri čiastočnej bezvládnosti o 200 Sk mesačne,

b)

pri prevažnej bezvládnosti o 400 Sk mesačne,

c)

pri úplnej bezvládnosti o 600 Sk mesačne.

(2)

Dôchodok, prípadne úhrn dôchodkov spolu so zvýšením dôchodku pre bezvládnosť nesmie

presiahnuť mesačne sumu

a)

4 660 Sk, ak ide o občana uvedeného v

§ 31 ods. 1 písm. a)

,

b)

4 070 Sk, ak ide o občana uvedeného v

§ 31 ods. 1 písm. b)

,

c)

3 640 Sk, ak ide o občana uvedeného v

§ 31 ods. 1 písm. c)

, alebo

d)

3 540 Sk.

(3)

Sirotský dôchodok sa pre bezvládnosť zvyšuje najskôr od siedmeho roka veku dieťaťa.

§ 71

Zrušený.

§ 72

(1)

Kúpeľná starostlivosť, podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné sa poskytujú požívateľom

dôchodkov a ich rodinným príslušníkom uvedeným v

§ 54 ods. 6

za podmienok a vo výške ako pracujúcim v pracovnom pomere podľa predpisov o nemocenskom

poistení, ak sa splnili podmienky ich poskytnutia v čase trvania nároku na dôchodok

alebo v ochrannej lehote a ak ich nemožno poskytnúť podľa predpisov o nemocenskom

poistení alebo iných predpisov nemocenského zabezpečenia.

(2)

Ochranná lehota je 42 dní odo dňa, ktorým zanikol nárok na dôchodok. U žien, ktorým

zanikol nárok na dôchodok v čase tehotenstva, je ochranná lehota šesť mesiacov.

§ 73

(1)

Sociálnou starostlivosťou zabezpečuje štát pomoc občanom, ktorých životné potreby

nie sú dostatočne zabezpečené príjmami z pracovnej činnosti, dávkami dôchodkového

alebo nemocenského zabezpečenia, prípadne inými príjmami, a občanom, ktorí ju potrebujú

vzhľadom na svoj zdravotný stav alebo vek alebo ktorí bez pomoci spoločnosti nemôžu

prekonať ťažkú životnú situáciu alebo nepriaznivé životné pomery.

(2)

V oblasti sociálnej starostlivosti štát zabezpečuje poradenskú a výchovnú činnosť,

najmä výchovu k zodpovednému rodičovstvu, k upevňovaniu rodinných vzťahov a k vzájomnej

pomoci medzi občanmi, predovšetkým k pomoci občanom ťažko zdravotne postihnutým a

starým občanom, a poskytuje ďalšie dávky a služby.

(3)

Pri plnení úloh sociálnej starostlivosti štátne orgány úzko spolupracujú s obcami,

s občianskymi združeniami, s cirkevnými, charitatívnymi a inými organizáciami.

(4)

Organizácie umožňujú svojim bývalým pracovníkom (členom výrobných družstiev a členom

jednotných roľníckych družstiev), ktorí odišli do starobného alebo invalidného dôchodku,

účasť na kultúrnych, spoločenských, rekreačných a iných akciách organizácie a na závodnom

stravovaní, ak ich organizácia poskytuje svojim pracovníkom (členom).

(5)

Sociálna starostlivosť zahŕňa najmä starostlivosť

a)

o rodinu a deti,

b)

o občanov ťažko zdravotne postihnutých,

c)

o starých občanov,

d)

o občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc,

e)

o občanov spoločensky neprispôsobených.

(6)

V rámci sociálnej starostlivosti sa poskytujú najmä tieto dávky a služby

a)

peňažné dávky,

b)

vecné dávky,

c)

výchovná a poradenská starostlivosť,

d)

sociálno-právna ochrana,

e)

pracovná rehabilitácia,

f)

ústavná sociálna starostlivosť,

g)

starostlivosť v ostatných zariadeniach sociálnej starostlivosti,

h)

opatrovateľská služba,

i)

stravovanie,

j)

kultúrna a rekreačná starostlivosť,

k)

mimoriadne výhody pre niektoré skupiny občanov ťažko zdravotne postihnutých,

l)

bezúročné pôžičky.

§ 73a

(1)

Sociálne služby môžu poskytovať aj právnické osoby a fyzické osoby.

(2)

Príslušné štátne orgány a obce môžu právnickým osobám a fyzickým osobám poskytujúcim

sociálne služby poskytovať príspevky na úhradu nákladov za tieto služby; v týchto

prípadoch majú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia a obce právo kontrolovať hospodárenie

s poskytnutými príspevkami a požadovať vyúčtovanie a právo na vrátenie poskytnutých

príspevkov, ak boli použité v rozpore s účelom, na ktorý sa poskytli.

(3)

Príslušné štátne orgány majú právo sledovať úroveň poskytovaných sociálnych služieb

a dodržiavanie nevyhnutných, najmä zdravotníckych a hygienických podmienok, a ukladať

opatrenia na odstránenie zistených závad.

§ 74

Pomoc rodinám s deťmi

(1)

Príslušné štátne orgány a obce poskytujú na zabezpečenie životných potrieb nezaopatreným

deťom, ich rodičom, najmä osamelým matkám (otcom) starajúcim sa o nezaopatrené deti,

ženám v čase tehotenstva a prípadne ďalším občanom, ktorí majú v priamej starostlivosti

nezaopatrené dieťa, služby a dávky sociálnej starostlivosti, a to najmä príspevok

na výživu dieťaťa, príspevok na rekreáciu detí dôchodcu a ďalšie peňažné dávky, vecné

dávky, opatrovateľskú službu a starostlivosť v zariadeniach sociálnej starostlivosti.

(2)

Príslušné štátne orgány a obce v spolupráci so školami, zdravotníckymi zariadeniami

a ďalšími organizáciami pripravujú deti a mládež poradenskou a výchovnou činnosťou

na manželstvo a zodpovedné rodičovstvo, napomáhajú vytvárať priaznivé vzťahy v rodinách

ohrozených rozvratom a prispievajú k prekonávaniu dôsledkov tohto rozvratu. Na plnenie

týchto úloh príslušné štátne orgány môžu zriaďovať špecializované poradenské pracoviská.

Príslušné štátne orgány zisťujú prípady ohrozeného alebo narušeného vývoja detí, pôsobia

na odstránenie jeho príčin a dôsledkov a zabezpečujú sociálno-právnu ochranu týchto

detí.

§ 75

Zrušený.

§ 80

Zrušený.

§ 81

Zrušený.

§ 82

Zrušený.

§ 83

Zrušený.

§ 84

Zrušený.

§ 85

Zrušený.

§ 86

(1)

Občanom ťažko zdravotne postihnutým a starým občanom poskytujú príslušné štátne orgány

a obce služby, vecné a peňažné dávky na zmiernenie alebo prekonanie následkov ich

postihnutia a uspokojovanie potrieb odôvodnených starnutím.

(2)

Služby sociálnej starostlivosti sa poskytujú v domácnostiach alebo zariadeniach sociálnej

starostlivosti.

(3)

Občanom s ťažkým telesným, zmyslovým alebo mentálnym postihnutím, ktoré podstatne

obmedzuje ich pohybovú alebo orientačnú schopnosť, sa poskytujú mimoriadne výhody

podľa druhu a stupňa postihnutia, najmä v doprave alebo pri potrebe sprievodcu.

(4)

Štát je povinný osobám uvedeným v odseku 3 vytvárať podmienky na ich začlenenie do

spoločenského a verejného života vrátane vhodného pracovného zaradenia a uplatnenia.

§ 87

(1)

Ústavy sociálnej starostlivosti poskytujú ťažko zdravotne postihnutým občanom a starým

občanom tieto nevyhnutné služby: stravovanie, bývanie a zaopatrenie, ak osobitný predpis

neustanovuje inak,

12a

)

v prípade potreby osobné vybavenie, rehabilitáciu, kultúrnu a rekreačnú starostlivosť,

výchovnú a poradenskú starostlivosť; zabezpečujú tiež poskytovanie zdravotníckej starostlivosti

a umožňujú im účasť na verejnom a spoločenskom živote, pracovné uplatnenie alebo pracovnú

činnosť.

(2)

Ťažko zdravotne postihnutým deťom a mládeži poskytujú ústavy sociálnej starostlivosti

okrem nevyhnutných služieb uvedených v odseku 1 aj vzdelávanie a prípravu na povolanie.

(3)

Ústavná sociálna starostlivosť sa poskytuje formou celoročného, týždenného, denného

alebo prechodného pobytu.

§ 88

Zrušený.

§ 89

Zrušený.

§ 90

(1)

Občanom, ktorých životné potreby nie sú zabezpečené vlastnými príjmami preto, že

nie sú v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ani nevykonávajú samostatnú

zárobkovú činnosť, ani sa nepripravujú na budúce povolanie a sú vedení na príslušnom

úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorý im nemôže zabezpečiť vhodné

zamestnanie, a sú sociálne odkázaní,

12b

)

poskytujú obvodné úrady a obce služby, vecné a peňažné dávky.

(2)

Občanom, ktorí sa prechodne ocitli v mimoriadne ťažkých pomeroch alebo ktorí v nich

žijú, sa poskytuje výchovná a poradenská starostlivosť, služby, vecné a peňažné dávky,

prípadne bezúročné pôžičky, aby mohli tieto pomery prekonať, ak tak nemôžu urobiť

vlastným pričinením.

§ 91

(1)

Príslušné štátne orgány a obce v spolupráci s ostatnými štátnymi orgánmi, občianskymi

združeniami, cirkevnými, charitatívnymi a inými organizáciami poskytujú starostlivosť

občanom spoločensky neprispôsobeným (napríklad občanom po skončení protialkoholického

alebo protitoxikomanického liečenia, po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody),

ktorou sa sleduje riešenie sociálnych dôsledkov ich spoločenskej neprispôsobenosti.

Cieľom tejto starostlivosti je vytvárať aktívny vzťah týchto občanov k práci a spoločnosti

a napomáhať, aby viedli riadny spôsob života.

(2)

Spoločensky neprispôsobeným občanom sa poskytuje najmä pomoc pri pracovnom umiestnení,

13

)

výchovná a poradenská starostlivosť, pomoc pri ubytovaní a ubytovanie v zariadeniach

sociálnej starostlivosti, vecné dávky, prípadne peňažné dávky a bezúročné pôžičky.

§ 92

(1)

Dávky a služby sociálnej starostlivosti sa poskytujú bez úhrady nákladov alebo za

plnú, alebo čiastočnú úhradu. O povinnosti príjemcu uhradiť náklady za poskytnutú

dávku alebo službu sociálnej starostlivosti rozhoduje príslušný štátny orgán alebo

obec, ktorý dávku alebo službu sociálnej starostlivosti poskytol.

(2)

Dávkami a službami sociálnej starostlivosti, za ktoré nemožno vyžadovať úhradu, sú

a)

mimoriadne výhody a peňažné dávky pre niektoré skupiny občanov ťažko zdravotne postihnutých

a niektoré nevyhnutné úkony opatrovateľskej služby,

b)

výchovná a poradenská starostlivosť,

c)

sociálno-právna ochrana,

d)

ďalšie služby a dávky ustanovené vykonávacím predpisom.

(3)

Za sociálne potrebných občanov uhrádza náklady na ostatné dávky a služby sociálnej

starostlivosti úplne alebo čiastočne štát. V týchto prípadoch však môže príslušný

štátny orgán od osôb povinných výživou voči tomuto občanovi požadovať úhradu nákladov

za dávku alebo službu, a to postupne od manžela (manželky), detí alebo rodičov občana,

ktorému sa dávka alebo služba poskytla; od detí možno úhradu nákladov požadovať iba

vtedy, keď rodičovi nevznikol nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, alebo na

dôchodok za výsluhu rokov, a od rodičov len vtedy, keď sa dávka alebo služba poskytla

nezaopatrenému dieťaťu.

(4)

Ak medzi príslušným štátnym orgánom a osobami uvedenými v odseku 3 nedôjde k dohode

o úhrade nákladov za poskytnuté dávky alebo služby, rozhodne o povinnosti týchto osôb

uhradiť náklady a o výške tejto úhrady súd na návrh príslušného štátneho orgánu. O

úhrade nákladov ústavnej sociálnej starostlivosti poskytovanej nezaopatreným deťom,

ktoré majú uhrádzať ich rodičia, však rozhoduje príslušný štátny orgán.

(5)

Pri ustanovení výšky úhrady podľa odsekov 1, 3 a 4 sa vychádza z príjmov a rodinných

a majetkových pomerov občana, od ktorého sa úhrada požaduje; pri zmene týchto pomerov

sa môže výška úhrady upraviť znova odo dňa ich zmeny. Ak ide o opakujúce sa plnenie,

možno uložiť aj povinnosť uhrádzať sumy, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

Sumy dlžné za poskytnutie dávky alebo služby sa neúrokujú.

§ 93

(1)

Občania platia úhradu za služby v ústavoch sociálnej starostlivosti poskytované podľa

§ 87

. V prípade pobytu v ústave sociálnej starostlivosti platia úhradu za pobyt. Rozsah

a druh poskytovaných služieb vrátane ich poskytovania v rámci pobytu sa upraví dohodou

s výnimkou nariadenej ochrannej alebo ústavnej výchovy.

(2)

Výšku úhrady, spôsob jej určenia a platenia a prípady, v ktorých občania úhradu neplatia

alebo ju platia len čiastočne, podmienky a výšku vreckového ustanoví Ministerstvo

práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyhláškou.

§ 94

Vznik nároku na dávku a jej výplatu

(1)

Nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len „dávka“)

vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

(2)

Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na

dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, ak nie

je ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná.

(3)

Dávka, na ktorú vzniká nárok rozhodnutím príslušného orgánu, sa môže priznať a vyplácať

najskôr od začiatku mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o poskytnutí tejto dávky.

§ 95

(1)

Ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí,

alebo že sa neprávom odoprela alebo že sa priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého

patrí, dávka sa zvýši alebo prizná.

(2)

Dávka sa zvýši alebo prizná podľa odseku 1 odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie

patrí, najviac však za tri roky späť odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na dávku

alebo na jej zvýšenie.

(3)

Dávka uvedená v

§ 94 ods. 3

sa môže odňať najskôr odo dňa, ktorým sa zmenili skutočnosti rozhodné pre jej priznanie.

§ 96

(1)

Ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že dávka sa priznala neprávom, dávka

sa odníme.

(2)

Ak sa zistí, že dávka sa priznala vo vyššej sume, ako patrí, dávka sa zníži.

(3)

Ak sa zmenia skutočnosti rozhodné pre nárok na výplatu dávky, jej výplata sa zastaví

alebo sa dávka vypláca v nižšej alebo vyššej sume.

(4)

Dávka sa odníme alebo zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po

dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila. Dávka podmienená dlhodobo

nepriaznivým zdravotným stavom však patrí v doterajšej výške až do dňa predchádzajúceho

dňu jej najbližšej výplaty, ktorá nasleduje po dni doručenia rozhodnutia o odňatí

alebo znížení dávky alebo zastavení jej výplaty. Ak sa výplata tejto dávky zastavila

podľa

§ 106 ods. 3

a ak sa zistí, že občan prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným už pred

zastavením výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej výplaty; ak sa zistí,

že občan prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným až po zastavení výplaty

dávky, dávka nepatrí odo dňa, ktorým prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným.

(5)

Ak zanikol nárok na dávku alebo na jej výplatu, prípadne na časť výplaty pre priznanie

inej dávky, zúčtujú sa sumy inej dávky patriace odo dňa jej priznania so sumami doterajšej

dávky vyplatenými za ten istý čas.

§ 96a

(1)

Dávka sociálnej starostlivosti sa poskytne preddavkovo, ak sa začalo konanie o poskytnutie

dávky nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia alebo štátnej sociálnej dávky,

konanie o určenie otcovstva, konanie o určenie výživného alebo konanie o nárokoch

z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu vrátane mzdových nárokov. Po

nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v takomto konaní zúčtuje príslušný

orgán

12c

)

poskytnutú dávku sociálnej starostlivosti s prihliadnutím na výšku priznanej dávky

nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia alebo štátnej sociálnej dávky, výšku

výživného alebo výšku mzdových nárokov.

(2)

Dávka sociálnej starostlivosti sa zníži alebo odníme, ak sa nevyužíva na účel, na

ktorý bola poskytnutá. Tým nie je dotknutá povinnosť zabezpečiť výživu a základné

osobné potreby nezaopatrených detí.

§ 97

(1)

Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.

(2)

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti zaniká, ak nie je uvedené inak, uplynutím

troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrí. Nárok na výplatu výchovného

za jednotlivé kalendárne mesiace zaniká, ak sa neuplatnil do troch rokov od posledného

mesiaca, za ktorý patrí. Uvedené lehoty neplynú počas konania o dávke a po dobu, po

ktorú občanovi, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

§ 98

(1)

Starobný dôchodok sa nevypláca po dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento

dôchodok a po dobu, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské, ak sa ďalej neustanovuje

inak.

(2)

Ak občan vykonáva zamestnanie dojednané na dobu najviac jedného roka, starobný dôchodok

sa vypláca, a to aj za dobu, keď mu patrí nemocenské z tohto zamestnania.

(3)

Zamestnaním sa rozumie zamestnanie v pracovnom pomere, pracovná činnosť v pomere

člena výrobného družstva a poľnohospodárskeho družstva, práce vykonávané na základe

dohody o pracovnej činnosti, služba v ozbrojených silách a iné činnosti, ktoré sa

podľa tohto zákona alebo predpisov vydaných podľa neho hodnotia pre vznik nároku na

dôchodok a jeho výšku. Zamestnaním sa rozumie aj činnosť samostatne zárobkovo činnej

osoby bez ohľadu na to, či je zúčastnená na sociálnom zabezpečení; u samostatne zárobkovo

činnej osoby sa podmienka dojednania zamestnania na dobu najviac jedného roka považuje

za splnenú.

(4)

Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok sa nevypláca po dobu poskytovania nemocenského

priznaného na podklade nemocenského zabezpečenia z doby pred vznikom nároku na dôchodok.

Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa

§ 34 ods. 1 písm. a)

a

§ 38

sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za ktorej výkonu došlo

k úrazu alebo ochoreniu; to platí obdobne, ak k úrazu alebo ochoreniu došlo pri výkone

civilnej služby.

(5)

Ak sa priznáva starobný alebo invalidný dôchodok spätne aj za dobu, po ktorú sa poskytovalo

hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie,

27

)

zúčtuje sa doplatok dôchodku s vyplateným hmotným zabezpečením; to neplatí, ak ide

o invalidný dôchodok priznaný podľa

§ 29 ods. 2 písm. b)

.

§ 99

Zrušený.

§ 100

(1)

Ak dôchodca vykonáva trest odňatia slobody dlhší ako jeden mesiac alebo je vo väzbe,

dôchodok sa nevypláca. Ak bol dôchodca vo výkone trestu odňatia slobody neprevyšujúcom

tri mesiace, vyplatí sa mu dôchodok spätne za jeden mesiac; ak bol prepustený z väzby

bez toho, žeby bol odsúdený, vyplatí sa mu dôchodok spätne za celý čas väzby.

(2)

Dôchodcovi uvedenému v odseku 1, jeho manželke a deťom uvedeným v

§ 71 ods. 2

sa na žiadosť vypláca časť dôchodku, najmenej však jedna polovica, ktorá je potrebná

na úhradu ich potrieb alebo záväzkov, a to za podmienok a vo výške ustanovených vykonávacím

predpisom; výchovné sa vypláca neobmedzene. Ak sa vyplácala časť dôchodku, najmenej

však jedna polovica, a ak sa dôchodcovi dopláca dôchodok spätne, vyplatí sa mu len

rozdiel.

§ 101

Lehoty na výplatu dávok a zaokrúhľovanie výšky dávok

(1)

Dávky sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách určených platiteľom dávky,

ak vykonávací predpis neustanoví inak. Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa vypláca

spolu s dôchodkom, ku ktorému patrí.

(2)

Dávky sa môžu vyplácať preddavkom; preddavky sa zúčtovávajú za obdobie nepresahujúce

12 mesiacov, ak nejde o zúčtovanie dôchodku z cudziny. Ak dávky nedosahujú 100 Sk

mesačne, môžu sa vyplácať v dlhších ako mesačných lehotách. Podrobnosti ustanoví vykonávací

predpis.

(3)

Výška dávok sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.

§ 102

Výplata dávok oprávneným a iným príjemcom

(1)

Dávky sa vyplácajú v hotovosti; na základe žiadosti oprávneného sa dávka dôchodkového

zabezpečenia alebo jej časť môže poukazovať na účet oprávneného v československom

peňažnom ústave. Príjemcom dávky je oprávnený alebo jeho zákonný zástupca, alebo osobitný

príjemca.

(2)

Osobitným príjemcom je

a)

občan určený rozhodnutím príslušného štátneho orgánu,

b)

občan, ktorému sa vyplácal sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti dieťaťa

na právne úkony, a to od tohto dňa,

c)

právnická osoba určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu.

(3)

Príslušný štátny orgán ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom v prípadoch,

keby sa výplatou dávky doterajšiemu príjemcovi zrejme nedosiahol účel, na ktorý má

dávka slúžiť, alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je dôchodca povinný

vyživovať, alebo ak oprávnený, prípadne jeho zákonný zástupca nemôže výplatu prijímať.

Súhlas oprávneného, prípadne jeho zákonného zástupcu s ustanovením osobitného príjemcu

sa vyžaduje iba v prípade, že oprávnený, prípadne jeho zákonný zástupca nemôže výplatu

prijímať.

(4)

Zákonný zástupca a osobitný príjemca sú povinní dávku použiť iba v prospech oprávneného

a osôb, ktoré je oprávnený povinný vyživovať. Osobitný príjemca ustanovený oprávnenému,

ktorý nemôže výplatu prijímať, používa dávku podľa pokynov oprávneného.

(5)

Príslušný štátny orgán dohliada, ako ním ustanovený osobitný príjemca plní svoje

povinnosti; ak osobitný príjemca svoje povinnosti neplní, príslušný štátny orgán ustanoví

iného príjemcu.

(6)

Ak sa dávka vypláca osobitnému príjemcovi podľa odseku 2 písm. b), môže on alebo

oprávnený kedykoľvek po nadobudnutí spôsobilosti na právne úkony požiadať platiteľa

dávky, aby sa dávka vyplácala už do rúk oprávneného; ak tak neurobí, vypláca sa dávka

aj naďalej doterajšiemu príjemcovi.

(7)

Ak sa dávka vypláca osobitnému príjemcovi podľa odseku 2 písm. c), môže sa vyplatiť

bezhotovostným prevodom z účtu príslušného štátneho orgánu alebo obce na účet osobitného

príjemcu.

§ 103

Nárok na dávky a služby a ich poskytovanie vo vzťahu k cudzine

(1)

Na dávky a služby nemajú nárok občania, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Československej

socialistickej republiky.

(2)

Dávky sa nevyplácajú do cudziny a nepatria za čas, po ktorý sa oprávnený zdržiava

v cudzine trvale. O tom, že sa dávka pri pobyte v cudzine do cudziny nevypláca, sa

nevydáva rozhodnutie. Služby sociálnej starostlivosti sa počas pobytu v cudzine neposkytujú.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia iba vtedy, keď medzinárodná zmluva neustanoví inak.

(4)

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky môže po dohode

s ostatnými zúčastnenými orgánmi výnosom ustanoviť podmienky nároku a výplaty dávok

odchylne od ustanovení odsekov 1 a 2 alebo môže povoliť výnimky z ustanovení odsekov

1 a 2.

§ 104

Prechod nároku pri úmrtí oprávneného

(1)

Nárok na dávku zaniká dňom smrti oprávneného.

(2)

Ak oprávnený zomrel po uplatnení nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, vstupujú

do ďalšieho konania o dávke a nadobúdajú nárok na sumy splatné do dňa smrti oprávneného

postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti

v spoločnej domácnosti. Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí,

ktoré majú nárok na sirotský dôchodok po zomretom.

(3)

Ak sa dávka priznala pred smrťou oprávneného, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa

nevyplatili do dňa smrti oprávneného, členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok

ustanovených v odseku 2.

(4)

Nároky prechádzajúce na osoby uvedené v odsekoch 2 a 3 nie sú predmetom dedičstva;

predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto pozostalých.

§ 105

Postúpenie a zrážky

(1)

Nároky na dávky sa nemôžu postúpiť.

(2)

Dohoda o zrážkach z dôchodku sa môže uzavrieť iba pre pohľadávky na výživnom a na

príspevku na výživu, a to až do sumy, ktorú možno zraziť výkonom rozhodnutia. Občan

môže s platiteľom dávky uzavrieť dohodu o zrážkach z dôchodku na úhradu preplatku

na dávke, a to až do sumy, ktorú možno zraziť výkonom rozhodnutia. Ostatné dávky nemôžu

byť predmetom dohody o zrážkach.

(3)

Pre výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku platia predpisy o výkone súdnych rozhodnutí

zrážkami zo mzdy. Ak však ide o výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku občana, ktorý

zo svojho dôchodku uhrádza náklady za pobyt v ústave sociálnej starostlivosti, ktorého

zriaďovateľom je štát alebo obec, nepodlieha výkonu rozhodnutia suma potrebná na úhradu

pobytu a suma rovnajúca sa výške vreckového v týchto ústavoch; zostávajúca časť dôchodku

potom podlieha výkonu rozhodnutia celá. Ostatné dávky nepodliehajú výkonu rozhodnutia.

§ 106

(1)

Oprávnený alebo iný príjemca dávky alebo služby sociálnej starostlivosti je povinný

písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach

rozhodných pre trvanie nároku na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej

výšku a výplatu alebo poskytovanie.

(2)

Ak bol oprávnený alebo iný príjemca vyzvaný orgánom sociálneho zabezpečenia, aby

osvedčil skutočnosti rozhodné pre nárok na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti,

jej výšku alebo výplatu, je povinný výzve vyhovieť, a to v lehote do ôsmich dní odo

dňa doručenia výzvy, ak orgán sociálneho zabezpečenia neurčil dlhšiu lehotu; ak tak

neurobí v určenej lehote, môže sa výplata dávky, prípadne poskytovanie služby sociálnej

starostlivosti zastaviť, ak oprávnený alebo iný príjemca bol vo výzve na tento následok

upozornený.

(3)

Výplata dávky alebo poskytovanie služby sociálnej starostlivosti podmienené nepriaznivým

zdravotným stavom sa môže zastaviť, ak sa občan, ktorého zdravotný stav treba zistiť,

nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu a občan, prípadne

jeho zákonný zástupca alebo osobitný príjemca sa upozornil na možnosť zastavenia výplaty

dávky alebo poskytovania služby sociálnej starostlivosti.

(4)

Ak sa občan so zmenenou pracovnou schopnosťou nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu

alebo inému odbornému vyšetreniu, nepovažuje sa odo dňa uvedeného v rozhodnutí orgánu

sociálneho zabezpečenia za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou; podmienkou však

je, že bol na túto možnosť občan so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo jeho zákonný

zástupca upozornený.

(5)

Občania, od ktorých je príslušný štátny orgán oprávnený požadovať úhradu nákladov

vynaložených na dávky alebo služby sociálnej starostlivosti, sú povinní v lehote uvedenej

v odseku 2 osvedčiť výšku svojich príjmov a hlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny

v rodinných a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodné pre výšku tejto úhrady.

§ 107

(1)

Príjemca dávky, ktorý nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť, prijímal dávku alebo

jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom

alebo vo vyššej výmere, ako patrila, alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej

časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinný vrátiť

dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške;

to platí najmä vtedy, keď nesplnil ohlasovaciu povinnosť, dávku vylákal alebo zamlčal

niektorú rozhodnú skutočnosť.

(2)

O povinnosti vrátiť dávku poskytnutú neprávom alebo v nesprávnej výške rozhoduje

orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní, znížení alebo odňatí dávky alebo

jej časti. Sumy neprávom prijaté sa môžu zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr

priznanej dávky alebo zo mzdy oprávneného; pritom obdobne platia predpisy o výkone

súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.

(3)

Nárok na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím

troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia túto skutočnosť zistil, najneskôr

však uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty

neplynú počas konania o opravnom prostriedku, výkonu rozhodnutia, alebo ak sa na úhradu

preplatku vykonávajú zrážky z dávky.

(4)

O povinnosti uhradiť výdavky vynaložené na službu sociálnej starostlivosti poskytnutú

neprávom, bez úhrady nákladov alebo len za nižšiu úhradu platia ustanovenia odsekov

1 až 3.

(5)

Rozhodnutie vydané podľa odsekov 2 a 4 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov

po uplynutí lehoty ustanovenej pre splnenie uloženej povinnosti.

§ 108

Povinnosť organizácií viesť záznamy a podávať hlásenia na účely sociálneho zabezpečenia

(1)

Organizácie sú povinné viesť potrebné záznamy o skutočnostiach rozhodných pre nároky

na dávky, ich výšku a výplatu a predkladať ich príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia.

(2)

Zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu

sú organizácie povinné písomne hlásiť, ak nie je určené inak, do ôsmich dní; vykonávací

predpis ustanoví náležitosti a spôsob hlásenia. Na výzvu orgánov sociálneho zabezpečenia

sú organizácie povinné podať hlásenie a predložiť záznamy v lehote určenej týmto orgánom,

ak lehota nie je určená do ôsmich dní od doručenia výzvy.

(3)

Orgány sociálneho zabezpečenia majú právo preskúmať správnosť a úplnosť záznamov

a hlásení a včasnosť a spôsob ich predloženia a podania.

§ 109

Zodpovednosť organizácie

(1)

Ak organizácia nepodala hlásenie alebo nepredložila záznam buď vôbec, alebo nie určeným

spôsobom, alebo včas alebo podané hlásenie, predložený záznam alebo údaje potvrdené

organizáciou boli nesprávne a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo

vyššej výmere, ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

(2)

O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy rozhoduje orgán sociálneho zabezpečenia,

ktorý je príslušný rozhodovať o dávke. Nárok na náhradu neprávom vyplatených súm zaniká

uplynutím troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia zistil, že sumy sa

vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty.

Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku a počas výkonu rozhodnutia.

§ 110

Spoločná zodpovednosť organizácie a príjemcu dávky

Ak organizácia i príjemca dávky spôsobili, že dávka sa poskytla neprávom alebo vo

vyššej výmere, ako patrila, zodpovedajú za vrátenie neprávom vyplatenej sumy spoločne

a nerozdielne. Organizácia a príjemca dávky sa vzájomne vyrovnajú podľa miery zavinenia.

Spory o vzájomné vyrovnanie medzi organizáciou a príjemcom dávky rozhodujú v prvom

stupni krajské súdy.

§ 111

Vstup do organizácií a kontrolné oprávnenie

Poverení pracovníci orgánov sociálneho zabezpečenia sú oprávnení vstupovať do organizácií,

na pracoviská a do zariadení sociálnej starostlivosti a kontrolovať plnenie povinností

uložených predpismi sociálneho zabezpečenia; na odstránenie zistených nedostatkov

sú oprávnení vyžadovať prijatie opatrení na nápravu. Organizácie a zariadenia sú povinné

poskytnúť povereným pracovníkom potrebnú súčinnosť.

§ 112

(1)

Za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, zákonov národných rád o pôsobnosti

orgánov republík v sociálnom zabezpečení, ustanovení § 101 zákona č. 121/1975 Zb.

a z predpisov ich vykonávajúcich je príslušný štátny orgán oprávnený uložiť organizácii

pokutu až do sumy 100 000 Sk a pri opätovnom porušení povinností, za nedodržanie ktorých

sa už pokuta uložila, pokutu až do sumy 500 000 Sk.

(2)

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa príslušný štátny orgán dozvedel

o porušení povinností, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď ich organizácia

porušila. Pokutu nemožno uložiť, ak organizácii za to isté porušenie povinností už

pokutu alebo inú majetkovú sankciu uložil iný orgán podľa iných právnych predpisov

alebo ak ide o orgán (útvar) vykonávajúci sociálne zabezpečenie vojakov z povolania.

§ 113

Povinnosti zdravotníckych zariadení

Zdravotnícke zariadenia sú povinné pre orgány sociálneho zabezpečenia vyšetriť zdravotný

stav občanov v konaní o dávkach alebo službách sociálnej starostlivosti, vydávať výpisy

z chorobopisov a podávať lekárske nálezy, posudky, správy o priebehu choroby a potrebné

hlásenia a podklady, ktoré sú potrebné pri rozhodovaní o dávke alebo službe sociálnej

starostlivosti. Pre podávanie hlásení a vydávanie výpisov z chorobopisov platia lehoty

uvedené v

§ 108 ods. 2

.

§ 114

(1)

Orgánmi sociálneho zabezpečenia sú Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí

a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rád.

(2)

Ak ide o sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti

a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia federálne

ministerstvá národnej obrany a vnútra, ministerstvá vnútra a životného prostredia

a spravodlivosti republík a orgány uvedené v

§ 142

.

§ 115

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí riadi rozvoj sociálneho zabezpečenia,

dbá o účelné vynakladanie štátnych prostriedkov určených na sociálne zabezpečenie,

pripravuje návrhy medzinárodných zmlúv a zabezpečuje úlohy vyplývajúce z týchto zmlúv

a plní ďalšie úlohy ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi;

14

)

pritom spolupracuje s ostatnými orgánmi sociálneho zabezpečenia a koordinuje jednotné

uplatňovanie sociálnej politiky.

§ 116

(1)

Ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí republík a – ak ide o vojakov z povolania,

príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy –

federálne ministerstvá národnej obrany a vnútra a ministerstvá spravodlivosti republík

postupujú pri plnení úloh v oblasti sociálneho zabezpečenia v súčinnosti s Federálnym

ministerstvom práce a sociálnych vecí.

(2)

O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú príslušné štátne orgány republík a

– ak ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov

zborov nápravnej výchovy – orgány uvedené v

§ 142

. Ak niektorý z uvedených orgánov priznal dávku dôchodkového zabezpečenia, ktorá vylučuje

poskytovanie inej dávky dôchodkového zabezpečenia ním vyplácanej, ale priznanej iným

orgánom, rozhodne súčasne o odňatí tejto dávky. Ak sa splnili podmienky nároku na

výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za

výsluhu rokov a vdovského alebo sirotského dôchodku, vypláca oba dôchodky orgán, ktorý

vypláca starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu

rokov.

§ 117

Zrušený.

§ 118

Zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov vo veciach sociálneho zabezpečenia posudzujú

príslušné štátne orgány, prípadne, ak tak ustanovia zákony národných rád, v prípadoch

vyžadujúcich osobitné odborné znalosti ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí

republík.

§ 119

Začatie konania

(1)

Konanie o dávke dôchodkového zabezpečenia sa začína na základe písomnej žiadosti.

Za deň uplatnenia nároku na túto dávku sa považuje deň, keď sa oprávnený prvý raz

obrátil na príslušnú organizáciu alebo na príslušný orgán so žiadosťou o jej priznanie.

(2)

Konanie o zmene poskytovania alebo výšky už priznanej dávky dôchodkového zabezpečenia

sa začína na základe písomnej žiadosti alebo z podnetu orgánu, ktorý je príslušný

rozhodnúť o tejto zmene, ak nie je ustanovené inak.

(3)

Konanie o dávke sociálnej starostlivosti alebo službe sociálnej starostlivosti sa

začína na žiadosť; konanie môže začať bez žiadosti aj orgán, ktorý je príslušný priznať

túto dávku alebo službu, najmä na základe upozornenia iných orgánov, spoločenských

organizácií alebo občanov.

§ 120

Podávanie žiadosti o dávky a služby

(1)

Žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia podávajú

a)

pracovníci v pracovnom pomere v organizácii, s ktorou sú v pracovnom pomere,

b)

členovia družstva, u ktorých súčasťou členstva je aj pracovný vzťah, v družstve,

ktorého sú členmi,

c)

občania, ktorí majú v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci v

pracovnom pomere, v organizácii (na orgáne), ktorá pre nich vedie záznamy a plní ďalšie

povinnosti dôchodkového zabezpečenia,

d)

ostatní občania na príslušnom štátnom orgáne.

(2)

Občania, ktorí už nie sú v pracovnom alebo inom pomere [odsek 1 písm. a) až d)] s

organizáciou, ale poberajú z tohto pomeru dávky nemocenského poistenia (zabezpečenie

v chorobe, zabezpečenie matky a dieťaťa), podávajú žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia

v organizácii, ktorá by bola pre nich príslušná v čase trvania ich pracovného alebo

iného pomeru.

(3)

Pozostalí po občanoch uvedených v odseku 1 písm. a) až d) a v odseku 2 podávajú žiadosť

o dávku dôchodkového zabezpečenia v organizáciách (u orgánov), ktoré by boli príslušné

prijať žiadosť týchto občanov o dávku dôchodkového zabezpečenia. Pozostalí po občanoch

uvedených v odseku 1 písm. e) a po nepracujúcich dôchodcoch podávajú žiadosť o dôchodok

na príslušnom štátnom orgáne.

(4)

Ak je občan v čase podania žiadosti o dávku dôchodkového zabezpečenia práceneschopný

a má trvalý pobyt v inom okrese, než v ktorom je sídlo organizácie, alebo ak pozostalý

po občanovi má trvalý pobyt v inom okrese, než v ktorom je sídlo organizácie, v ktorej

bol občan zamestnaný, môže sa žiadosť o túto dávku podať na príslušnom štátnom orgáne.

(5)

Organizácia, ktorá spísala žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia, je povinná

ju predložiť príslušnému štátnemu orgánu bez meškania, najdlhšie do ôsmich dní odo

dňa spísania žiadosti o túto dávku. Príslušná organizácia (štátny orgán) nesmie odmietnuť

spísanie žiadosti o dávku dôchodkového zabezpečenia, a to aj keď sa domnieva, že občan

nespĺňa podmienky určené pre nárok na dôchodok, alebo ak žiadosť občana nie je doložená

potrebnými dokladmi.

(6)

Žiadosť o dávku sociálnej starostlivosti alebo službu sociálnej starostlivosti sa

podáva na príslušnom štátnom orgáne.

(7)

Vykonávací predpis ustanoví, aké náležitosti musí žiadosť o dávku obsahovať, a upraví

povinnosť organizácií vyžadovať výpisy z evidencie dôb zamestnania u príslušných orgánov

a prikladať tieto výpisy k žiadostiam o dávku.

§ 121

Rozhodnutie

(1)

Rozhodnutie o dávkach dôchodkového zabezpečenia uvedených v

§ 7 písm. a) a b)

sa vydáva písomne. Pri vyhotovení rozhodnutia s použitím automatizovanej výpočtovej

techniky sa rozhodnutie môže vydať v medzinárodnej abecede s predtlačenou pečiatkou

orgánu sociálneho zabezpečenia a menom, priezviskom a funkciou pracovníka zodpovedného

za vydanie rozhodnutia.

(2)

Orgán rozhodujúci o invalidnom dôchodku (čiastočnom invalidnom dôchodku) rozhodne

bez novej žiadosti aj o čiastočnom invalidnom dôchodku (invalidnom dôchodku), ak v

priebehu konania zistí, že občan je čiastočne invalidný (invalidný).

(3)

V konaní o priznanie podpory pri narodení dieťaťa a pohrebného sa vydáva písomné

rozhodnutie, len ak sa dávka nepriznáva vôbec alebo v požadovanom rozsahu; v konaní

o poskytnutie kúpeľnej starostlivosti sa písomné rozhodnutie nevydáva.

(4)

Rozhodnutie o dávkach sociálnej starostlivosti sa vydáva písomne. Rozhodnutie o službách

sociálnej starostlivosti sa vydáva písomne, len ak to vyplýva z povahy služby. Zákony

národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom zabezpečení ustanovia, kedy

sa v konaní o dávkach sociálnej starostlivosti a službách sociálnej starostlivosti

písomné rozhodnutie nevydáva.

§ 122

Opravné prostriedky

(1)

O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zákonnom nároku na dávku dôchodkového

zabezpečenia uvedenú v

§ 7 písm. a) č. 1 až 7

a

písm. b)

rozhoduje súd;

15

)

ak však ide o rozhodnutie o výchovnom a zvýšení pre bezvládnosť k sociálnemu dôchodku,

rozhoduje súd o opravnom prostriedku až proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu.

(2)

Opravný prostriedok nie je prípustný

a)

proti rozhodnutiu, ktoré je podkladom pre rozhodnutie o zákonnom nároku na dávku

dôchodkového zabezpečenia; súd preskúmava také rozhodnutia len pri rozhodovaní o opravnom

prostriedku proti rozhodnutiu štátneho orgánu. Ak súd zruší rozhodnutie štátneho orgánu,

vydá tento orgán nové rozhodnutie,

b)

proti rozhodnutiu o žiadosti o odstránenie tvrdosti zákona.

(3)

Ak navrhovateľ nemá všeobecný súd v Československej socialistickej republike, je

príslušný rozhodnúť o opravnom prostriedku súd, v ktorého obvode má sídlo orgán, ktorý

rozhodnutie vydal.

(4)

Ak účastník konania pred uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku požiada

o oznámenie podkladov pre výpočet dávky dôchodkového zabezpečenia, začína nová lehota

na podanie opravného prostriedku plynúť odo dňa, keď sa účastníkovi tieto podklady

doručili.

(5)

Opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, môže navrhovateľ vziať späť bez súhlasu

súdu, ak sa mu novým rozhodnutím príslušného orgánu plne vyhovelo.

(6)

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o znížení alebo odňatí dávky alebo zastavení

výplaty dávky a proti rozhodnutiu vydanému podľa

§ 106 ods. 4

nemá odkladný účinok.

§ 123

Dôkazné prostriedky

V konaní vo veciach dôchodkového zabezpečenia včítane preskúmavania rozhodnutia súdom

možno použiť na dôkaz tlačené alebo fotografické produkty výpočtovej, mikrografickej

a inej obdobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa obsahu ktorého boli vyhotovené.

§ 124

Doručovanie písomností

Do vlastných rúk sa doručujú

a)

rozhodnutia, ktorými sa dávka alebo služba sociálnej starostlivosti nepriznáva, odníma,

znižuje alebo sa zastavuje výplata dávky, a rozhodnutia, ktorými sa ukladá povinnosť

vrátiť neprávom vyplatené sumy,

b)

predvolanie požívateľa dávky alebo služby sociálnej starostlivosti podmienenej nepriaznivým

zdravotným stavom alebo občana so zmenenou pracovnou schopnosťou na vyšetrenie zdravotného

stavu alebo iné odborné vyšetrenie.

§ 125

Náhrada nákladov konania

(1)

Orgány sociálneho zabezpečenia nemajú nárok na náhradu nákladov vzniknutých v konaní

o dávkach a službách sociálnej starostlivosti.

(2)

Príslušný štátny orgán nahrádza v rozsahu ustanovenom vykonávacím predpisom náklady

vzniknuté občanom, prípadne ich sprievodcom, ktorí sa na vyzvanie dostavia na konanie

orgánu uvedeného v

§ 118

alebo sa pre potreby tohto orgánu podrobia vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému

odbornému vyšetreniu.

(3)

Nároky na náhradu trov občanov v konaní pred súdom upravujú osobitné predpisy.16)

§ 126

Všeobecné predpisy o konaní

Ak tento zákon alebo zákony národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom

zabezpečení neustanovia odchýlky od všeobecných predpisov o správnom konaní, platia

tieto predpisy.

§ 127

Právne úkony

(1)

Právny úkon (žiadosť o dávku alebo službu sociálnej starostlivosti a pod.) je prejav

vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne

predpisy s takým prejavom spájajú.

(2)

Právny úkon, ktorý sa neurobil formou ustanovenou predpismi sociálneho zabezpečenia

uvedenými v

§ 112 ods. 1

, je neplatný.

(3)

Inak pre právne úkony, ich neplatnosť a dôsledky tejto neplatnosti platia ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

§ 128

Počítanie času

(1)

Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca

pre jej začiatok.

(2)

Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý

sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, keď došlo k udalosti určujúcej začiatok

lehoty; ak v mesiaci taký deň nie je, pripadá posledný deň lehoty na posledný deň

v mesiaci.

(3)

Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom

lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Táto lehota je zachovaná, ak sa v posledný

deň lehoty urobí úkon u príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia alebo na príslušnom

štátnom orgáne alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu; pre lehoty pri úkonoch

urobených voči súdu platí Občiansky súdny poriadok.

§ 129

Osobný rozsah

Pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení

ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov

zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a

splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“),

platia ostatné ustanovenia tohto zákona, ak sa v tejto časti neustanovuje inak.

§ 130

Kategórie funkcií

(1)

Služba vojakov z povolania (ďalej len „služba“) vykonávaná pred 1. januárom 1996

je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do

I. alebo II. kategórie. Služba vykonávaná po 31. decembri 1995 sa na účely dôchodkového

zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.

(2)

Ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti

stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom

môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu

funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.

(3)

Doba služby vykonávanej od 9. mája 1945 do 31. decembra 1964 sa hodnotí ako výkon

funkcie I. kategórie; služba vykonávaná od 1. januára 1965 do 31. decembra 1995 sa

zaraďuje do I. alebo II. kategórie funkcií.

(4)

Ak vojak z povolania bol pred nástupom služby zamestnaný v zamestnaní zaradenom do

I. (II.) pracovnej kategórie, hodnotí sa toto zamestnanie pre nárok na dôchodok ako

služba zaradená do I. (II.) kategórie funkcií. Doba odbojovej činnosti sa hodnotí

ako doba výkonu funkcie I. kategórie.

§ 131

Priemerný mesačný zárobok

(1)

Rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred

rokom, v ktorom vojak z povolania naposledy skončil službu.

(2)

Ak vojak z povolania vykonával službu po dobu kratšiu ako päť kalendárnych rokov,

zisťuje sa priemerný mesačný zárobok za kalendárne roky trvania služby vojaka z povolania.

(3)

Priemerný mesačný zárobok pre vymeranie invalidného a čiastočného invalidného dôchodku

vojaka z povolania je najmenej suma ustanovená vykonávacím predpisom.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia, ak nie je výhodnejší priemerný mesačný zárobok

zistený podľa

§ 12

.

§ 132

Podmienky nároku na starobný dôchodok

(1)

Vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov

a dosiahol vek aspoň

a)

55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,

b)

57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

(2)

Veková hranica pre vznik nároku na starobný dôchodok vojačky z povolania sa posudzuje

podľa počtu vychovaných detí, ak je to pre ňu výhodnejšie.

§ 133

Výška starobného dôchodku

(1)

Základná výmera starobného dôchodku tvorí

a)

60 % priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania vykonával najmenej 20 rokov

službu zaradenú do I. kategórie funkcií (dôchodok z I. kategórie funkcií),

b)

55 % priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania vykonával najmenej 20 rokov

službu v ostatných prípadoch (dôchodok z II. kategórie funkcií).

(2)

K základnej výmere sa vojakom z povolania za každý rok služby (zamestnania) vykonávanej

po dosiahnutí veku 18 rokov pripočítajú od 21. roka služby (zamestnania)

I.

kategórie funkcií (pracovnej kategórie)

2%,

II.

kategórie funkcií (pracovnej kategórie)

1,5 %

a III.

pracovnej kategórie

1%

priemerného mesačného zárobku, najviac však spolu 25 % tohto zárobku, a ak ide o vojaka,

ktorý vykonával najmenej 10 rokov službu I. kategórie funkcií, najviac spolu 30 %

priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia neplatia, ak ide o dôchodok z I. kategórie

funkcií alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v

§ 14 ods. 2 písm. a)

.

(3)

Ak vojak z povolania vykonával službu rôznych kategórií funkcií alebo ak bol zamestnaný

v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vpočíta sa pre zvýšenie základnej výmery

podľa odseku 2 do doby 20 rokov služby (zamestnania),

a)

ak ide o dôchodok z I. kategórie funkcií, najskôr 15 rokov služby I. kategórie funkcií

a potom postupne doba zamestnania III. pracovnej kategórie a doba služby (zamestnania)

II. a I. kategórie funkcií (pracovnej kategórie),

b)

ak ide o dôchodok z II. kategórie funkcií, 20 rokov služby; ak sa takto započítala

do 20 rokov služby aj doba služby I. kategórie funkcií, pripočíta sa k základnej výmere

dôchodku ešte 0,5 % priemerného mesačného zárobku za každý takto započítaný rok služby

I. kategórie funkcií.

(4)

Najvyššia výmera starobného dôchodku je mesačne

a)

4 660 Sk, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie

funkcií,

b)

4 070 Sk, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu, z toho najmenej 10

rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, alebo

c)

3 640 Sk.

(5)

Ustanovenia

§ 24 ods. 2 až 4

platia aj tu.

§ 134

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

(1)

Vojak z povolania má nárok na invalidný dôchodok, ak splnil podmienky uvedené v

§ 29

a

a)

stal sa invalidným v dobe služby alebo najneskôr do dvoch rokov od jej skončenia

alebo

b)

vykonával službu najmenej 20 rokov.

(2)

Invalidný dôchodok vojaka z povolania, ktorý sa stal invalidným následkom úrazu alebo

ochorenia vzniknutých pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním, patrí vždy

podľa tejto časti zákona bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá uplynula od skončenia služby.

§ 135

Výška invalidného dôchodku

(1)

Základná výmera invalidného dôchodku tvorí

a)

60 % priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov

službu I. kategórie funkcií alebo ak sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia

vzniknutých pri výkone služby I. kategórie funkcií alebo v priamej súvislosti s ním

(dôchodok z I. kategórie funkcií),

b)

55 % priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania vykonával službu aspoň 20

rokov alebo ak sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri

výkone služby II. kategórie funkcií alebo v priamej súvislosti s ním (dôchodok z II.

kategórie funkcií), alebo

c)

50 % priemerného mesačného zárobku v ostatných prípadoch (dôchodok z III. pracovnej

kategórie).

(2)

K základnej výmere sa vojakom z povolania uvedeným v odseku 1 písm. a) a b) pripočítajú

od 21. roka služby (zamestnania) a ostatným vojakom z povolania od 26. roka služby

(zamestnania) za každý rok služby (zamestnania) vykonávanej po dosiahnutí veku 18

rokov

I.

kategórie funkcií (pracovnej kategórie)

2%,

II.

kategórie funkcií (pracovnej kategórie)

1,5 %,

III.

pracovnej kategórie

1 %

a pripočítanej doby

1%

priemerného mesačného zárobku, najviac však spolu 25 % tohto zárobku, a ak ide o vojaka

z povolania, ktorý vykonával najmenej 10 rokov službu I. kategórie funkcií, najviac

spolu 30 % priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia neplatia, ak ide o dôchodok

z I. kategórie funkcií alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v

§ 14 ods. 2 písm. a)

.

(3)

Ak vojak z povolania vykonával službu rôznych kategórií funkcií alebo ak bol zamestnaný

v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vpočíta sa pre zvýšenie základnej výmery

podľa odseku 2 do doby 20 (25) rokov služby (zamestnania),

a)

ak ide o dôchodok z I. kategórie funkcií, najskôr 15 rokov služby I. kategórie funkcií

a potom postupne doba zamestnania III. pracovnej kategórie a doba služby (zamestnania)

II. a I. kategórie funkcií (pracovnej kategórie); ak doba služby I. kategórie funkcií

nie je 15 rokov, vpočíta sa najskôr 15 rokov služby, prípadne celá doba služby, ak

je kratšia ako 15 rokov,

b)

ak ide o dôchodok z II. kategórie funkcií, 20 rokov služby, prípadne celá doba služby,

ak je kratšia ako 20 rokov; ak sa takto započítala do 20 rokov služby doba služby

I. kategórie funkcií, pripočíta sa k základnej výmere dôchodku ešte 0,5 % priemerného

mesačného zárobku za každý takto započítaný rok služby I. kategórie funkcií, alebo

c)

ak ide o dôchodok z III. pracovnej kategórie, obdobne platia ustanovenia

§ 22 ods. 5

.

(4)

Najvyššia výmera invalidného dôchodku je mesačne

a)

4 660 Sk, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu I. kategórie funkcií

alebo sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby

I. kategórie funkcií alebo v priamej súvislosti s ním,

b)

4 070 Sk, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu, z toho najmenej 10

rokov službu I. kategórie funkcií alebo sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia

vzniknutých pri výkone služby II. kategórie funkcií alebo v priamej súvislosti s ním

a vykonával aspoň 10 rokov službu I. kategórie funkcií,

c)

3 640 Sk, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu alebo sa stal invalidným

následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby II. kategórie funkcií

alebo v priamej súvislosti s ním, alebo

d)

3 540 Sk.

(5)

Ustanovenia

§ 30 ods. 1

a § 31 ods. 2 a 3 platia obdobne.

§ 136

Podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok

(1)

Vojak z povolania má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak splnil podmienky uvedené

v

§ 37 ods. 1 až 4

a

a)

stal sa čiastočne invalidným v čase trvania služby alebo najneskôr do dvoch rokov

od jej skončenia alebo

b)

vykonával najmenej 21 rokov službu.

(2)

Ustanovenie

§ 134 ods. 2

platí obdobne.

§ 137

Dôchodky v osobitných prípadoch

Ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti

povoľovať výnimky z podmienky 20 rokov služby stanovenej pre vznik nároku na dôchodok

vojakov z povolania, ktorí túto podmienku nemôžu splniť ku dňu dosiahnutia veku stanoveného

pre vznik nároku na dôchodok alebo pre skončenie služby zo zdravotných dôvodov.

§ 138

Dôchodok za výsluhu rokov

(1)

Nárok na dôchodok za výsluhu rokov má za podmienok a vo výške ustanovených pre výkonného

letca aj vojak z povolania, ktorý vykonával funkcie osobitnej povahy alebo mimoriadneho

stupňa nebezpečnosti; okruh funkcií výkonných letcov, funkcií osobitnej povahy alebo

mimoriadneho stupňa nebezpečnosti a funkcií vedúcich letovej prevádzky, ktoré zakladajú

nárok na dôchodok za výsluhu rokov, určia vo svojej pôsobnosti ministri národnej obrany

a vnútra Československej socialistickej republiky.

(2)

Nárok na dôchodok za výsluhu rokov umelca má za podmienok a vo výške ustanovených

pre umelcov aj vojak z povolania, ktorý vykonával funkciu dirigenta alebo člena orchestra

uvedeného v

§ 40 ods. 2

a ktorého určil príslušný orgán Federálneho ministerstva národnej obrany alebo Federálneho

ministerstva vnútra alebo ministerstva vnútra a životného prostredia republiky po

prerokovaní s príslušným ministerstvom kultúry republiky, ak sa jeho služba skončila.

§ 139

Najvyššia výmera dávok pri súbehu

(1)

Najvyššie výmery úhrnu vyplácaných dôchodkov sú mesačne

a)

4 660 Sk, ak ide o vojaka z povolania uvedeného v

§ 135 ods. 4 písm. a)

,

b)

4 070 Sk, ak ide o vojaka z povolania uvedeného v

§ 135 ods. 4 písm. b)

,

c)

3 640 Sk, ak ide o vojaka z povolania uvedeného v

§ 135 ods. 4 písm. c)

, alebo

d)

3 540 Sk.

(2)

Dôchodok (úhrn dôchodkov) spolu so zvýšením dôchodku pre bezvládnosť nesmie presiahnuť

sumy uvedené v odseku 1.

(3)

Ustanovenia

§ 56 ods. 3 až 5

platia obdobne.

§ 140

Výplata dávok

Dávky dôchodkového zabezpečenia sa vyplácajú v určenom výplatnom termíne na bežný

kalendárny mesiac. Termín a spôsob výplaty dávok určia vo svojej pôsobnosti ministri

národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky a ministri spravodlivosti

republík.

§ 141

Dohoda o zrážkach z dôchodku

Dohodu o zrážkach z dôchodku možno uzavrieť aj pre pohľadávku útvaru ozbrojených síl

alebo zboru, ktorá vznikla za trvania služobného pomeru vojaka z povolania.

§ 142

Organizácia a riadenie

(1)

Sociálne zabezpečenie v Československej ľudovej armáde riadi, kontroluje a prostredníctvom

svojich orgánov vykonáva Federálne ministerstvo národnej obrany.

(2)

Sociálne zabezpečenie príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti riadi a kontroluje

Federálne ministerstvo vnútra v súčinnosti s ministerstvami vnútra a životného prostredia

republík; vykonávajú ho prostredníctvom svojich orgánov Federálne ministerstvo vnútra

a ministerstvá vnútra a životného prostredia republík vo svojej pôsobnosti. Sociálne

zabezpečenie vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra riadi,

kontroluje a prostredníctvom svojich orgánov vykonáva Federálne ministerstvo vnútra.

(3)

Sociálne zabezpečenie príslušníkov zborov nápravnej výchovy riadia, kontrolujú a

prostredníctvom svojich orgánov vykonávajú vo svojej pôsobnosti ministerstvá spravodlivosti

republík.

(4)

O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, ak ide o

a)

vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,

b)

príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho

ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva,

c)

príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti

republiky.

(5)

Orgány uvedené v odsekoch 1 až 4 rozhodujú o dávkach dôchodkového zabezpečenia a

vyplácajú ich v prípadoch ustanovených vykonávacími predpismi aj vtedy, ak

a)

ide o dôchodok občana, ktorý bol vojakom z povolania a nesplnil podmienky nároku

na dôchodok podľa tejto časti,

b)

ide o dôchodok manželky vojaka z povolania alebo občana uvedeného v ustanovení písmena

a),

c)

ide o vdovský, vdovecký alebo sirotský dôchodok pozostalého po vojakovi z povolania

alebo po občanovi uvedenom v ustanovení písmena a).

(6)

Orgány uvedené v odseku 4 poskytujú požívateľom dôchodkov a ich rodinným príslušníkom,

ktorí nie sú dôchodkovo zabezpečení, aj peňažné dávky sociálnej starostlivosti, a

to

a)

občanom ťažko postihnutým na zdraví a starým občanom,

b)

občanom, ktorí potrebujú osobitnú pomoc,

c)

príspevok na rekreáciu detí dôchodcu.

(7)

Federálne ministerstvo obrany môže zriaďovať ústavy sociálnej starostlivosti a poskytovať

aj ďalšie služby a dávky sociálnej starostlivosti pre

a)

požívateľov dôchodkov vyplácaných Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia a ich

rodinných príslušníkov,

b)

účastníkov odboja a ich manželky (manželov).

§ 143

Žiadosť o dávku

(1)

Vojak z povolania Česko-slovenskej armády podáva žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia

na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia; to platí aj vtedy, keď žiadosť o dávku

dôchodkového zabezpečenia podáva občan, ktorý bol vojakom z povolania Česko-slovenskej

armády, a iný oprávnený, ak rozhodnúť o tejto dávke je príslušný Vojenský úrad sociálneho

zabezpečenia.

(2)

Príslušník Zboru národnej bezpečnosti a vojak z povolania v pôsobnosti Federálneho

ministerstva vnútra podáva žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia v útvare, v ktorom

vykonáva službu; pozostalý po príslušníkovi Zboru národnej bezpečnosti alebo po vojakovi

z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra podáva žiadosť o túto dávku

v útvare, v ktorom zomretý vykonával naposledy službu. Ostatní oprávnení podávajú

žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia na príslušnom ministerstve.

(3)

Príslušník Zboru nápravnej výchovy podáva žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia

v útvare, v ktorom vykonával službu; to tiež platí, ak žiadosť o túto dávku podáva

pozostalý po príslušníkovi Zboru nápravnej výchovy. Ostatní oprávnení podávajú žiadosť

o dávku dôchodkového zabezpečenia na správe Zboru nápravnej výchovy príslušného ministerstva

spravodlivosti republiky.

(4)

Žiadosť o peňažnú dávku sociálnej starostlivosti podáva oprávnený u platiteľa dôchodku.

§ 144

Posudzovanie zdravotného stavu

(1)

Posudky o tom, či zdravotný stav vojaka z povolania alebo iného oprávneného odôvodňuje

poskytnutie dávky alebo služby sociálnej starostlivosti, podávajú príslušné štátne

orgány.

(2)

Ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky môžu po

prerokovaní s ministrom práce a sociálnych vecí Československej socialistickej republiky

zriadiť vo svojej pôsobnosti posudkové komisie sociálneho zabezpečenia na posudzovanie

zdravotného stavu oprávnených v prípadoch, keď toto posúdenie vyžaduje osobitné odborné

znalosti. Ak táto komisia podáva posudok v odvolacom konaní, prerokuje ho v inom zložení,

než v ktorom pôvodne rokovala.

(3)

Schopnosť vojakov z povolania vykonávať službu posudzujú lekárske komisie v pôsobnosti

Federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného

prostredia a spravodlivosti republík; na účely konania o invalidnom a čiastočnom invalidnom

dôchodku a o dôchodkoch pozostalých po vojakovi z povolania rozhodujú tieto komisie

o tom, či úraz alebo ochorenie vznikli pri výkone služby alebo v priamej súvislosti

s ním.

§ 145

Odvolacie konanie

(1)

Proti rozhodnutiu o dávke možno podať písomné odvolanie do 15 dní u orgánu, ktorý

ho vydal; odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o odstránení tvrdosti a proti

rozhodnutiu o povolení výnimky podľa

§ 137

.

(2)

Orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám naplno vyhovieť; ak

tak neurobí, je povinný najneskôr do 30 dní od podania odvolania predložiť ho orgánu

príslušnému rozhodnúť o odvolaní.

(3)

Odvolacím orgánom je služobný orgán najbližšie nadriadený služobnému orgánu, ktorý

rozhodnutie vydal.

(4)

Odvolací orgán je povinný o odvolaní rozhodnúť bez zbytočného odkladu, najneskôr

však do 60 dní odo dňa podania odvolania; ak nemožno v tejto lehote o odvolaní rozhodnúť,

musia sa oprávnenému písomne oznámiť dôvody a čas, v priebehu ktorého sa o odvolaní

rozhodne.

(5)

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.

(6)

Pre konanie v sociálnom zabezpečení v ozbrojených silách neplatia ustanovenia

§ 122 ods. 1 až 3

a

ods. 5

a

§ 126

.

§ 145a

Pre nemocenské a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb platia

ostatné ustanovenia tohto zákona a predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov,

ak sa v tomto zákone alebo vo vykonávacom predpise neustanovuje inak.

§ 145b

Zrušený.

§ 145c

Zrušený.

§ 145d

Zo zabezpečenia občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu

a členov ich rodín sa poskytujú tieto štátne dávky

a)

zaopatrovací príspevok,

b)

príspevok na úhradu za užívanie bytu,

c)

náhrada zárobku pri službe v ozbrojených silách.

§ 145e

(1)

Zaopatrovací príspevok patrí, ak občan vykonáva základnú (náhradnú) službu v ozbrojených

silách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo civilnú službu

20

)

namiesto tejto služby (ďalej len „vojak“),

a)

dieťaťu vojaka uvedenému v

§ 71 ods. 2

; dieťaťu, ktoré je zverené do pestúnskej starostlivosti, však nepatrí zaopatrovací

príspevok z dôvodu rodinného vzťahu k rodičom,

b)

manželke vojaka, ktorá sa stará o dieťa vo veku do troch rokov, alebo je invalidná,

alebo z iného vážneho dôvodu nie je zárobkovo činná,

c)

rozvedenej manželke vojaka, ktorá sa stará o jeho dieťa vo veku do troch rokov,

d)

družke vojaka, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti v čase jeho nástupu základnej

(náhradnej) služby alebo civilnej služby aspoň tri mesiace a naďalej v nej zotrváva

a stará sa o jeho dieťa vo veku do troch rokov,

e)

matke dieťaťa vojaka, ktorá nie je vydatá a stará sa o jeho dieťa vo veku do troch

rokov,

f)

plnoletej príbuznej vojaka alebo manželky vojaka, ktorá sa stará o jeho dieťa vo

veku do troch rokov, ktorého matka zomrela alebo sa nemôže z vážnych zdravotných dôvodov

o dieťa starať alebo dieťa opustila, ak nepoberá zaopatrovací príspevok manželka vojaka,

g)

občanovi, ktorému bolo dieťa vojaka vo veku do troch rokov zverené rozhodnutím príslušného

orgánu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak nepoberá zaopatrovací

príspevok z dôvodu starostlivosti o toto dieťa manželka vojaka,

h)

občanovi, ktorému súd priznal voči vojakovi výživné alebo príspevok na výživu, a

i)

manželovi ženy, ktorá nastúpila základnú (náhradnú) službu, ak je invalidný a odkázaný

výživou na manželku.

(2)

Zaopatrovací príspevok patrí oprávneným uvedeným v odseku 1 aj vtedy, ak nemá občan

nárok na zabezpečenie pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených

silách a pri výkone civilnej služby vykonávanej namiesto vojenského cvičenia.

§ 145f

(1)

Zaopatrovací príspevok je mesačne

a)

500 Sk, ak ide o dieťa,

b)

750 Sk, ak ide o ostatných oprávnených; ak sa však v týchto prípadoch priznalo výživné

(príspevok na výživu) voči vojakovi, patrí zaopatrovací príspevok vo výške výživného

(príspevku na výživu), najviac však v sume 750 Sk mesačne.

(2)

Ak oprávnený spĺňa podmienky na poskytovanie zaopatrovacieho príspevku z rôznych

dôvodov, patrí len jeden zaopatrovací príspevok, a to vyšší.

§ 145g

(1)

Zaopatrovací príspevok dieťaťa sa vypláca tomu, kto má dieťa v priamom zaopatrení;

zaopatrovací príspevok dieťaťa, ktoré je v zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť

o deti alebo mládež s celoročným alebo týždenným pobytom z iných dôvodov než z dôvodov

liečenia, prípadne z dôvodu plnenia povinnej školskej dochádzky alebo prípravy na

budúce povolanie, sa vypláca tomuto ústavu.

(2)

Zaopatrovací príspevok občanov uvedených v

§ 145e ods. 1 písm. b)

a

h)

, ktorí sa nestarajú o dieťa, sa kráti o polovicu sumy, o ktorú úhrn zaopatrovacieho

príspevku a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti dosiahnutých za obdobie

nepresahujúce šesť kalendárnych mesiacov, prevyšuje 2 000 Sk mesačne. Na krátenie

zaopatrovacieho príspevku platia obdobne ustanovenia o krátení vdovského dôchodku

pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti.

(3)

Manželka vojaka, ktorá poberá hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie,

21

)

príspevok pred umiestnením do zamestnania alebo príspevok po dobu prípravy na pracovné

uplatnenie,

22

)

sa považuje na účely zaopatrovacieho príspevku za zárobkovo činnú, ak taký príspevok

prevyšuje zaopatrovací príspevok.

(4)

Za vážny dôvod, pre ktorý manželka vojaka nemôže byť zárobkovo činná, sa považuje

najmä sústavná príprava na budúce povolanie a starostlivosť o dieťa predškolského

veku staršie ako tri roky, ak ju nemožno zabezpečiť inak.

(5)

Starostlivosť o dieťa vo veku do troch rokov sa kladie na roveň starostlivosti o

nezaopatrené dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť

alebo mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú, ak nie je umiestnené v zariadení

s celoročným alebo týždenným pobytom pre také deti.

§ 145h

(1)

Vojakovi patrí príspevok na úhradu za užívanie bytu. Tento príspevok patrí aj vtedy,

keď nemá občan nárok na zabezpečenie pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby

v ozbrojených silách a pri civilnej službe vykonávanej namiesto vojenského cvičenia.

(2)

Príspevok na úhradu za užívanie bytu sa poskytuje na plnú úhradu za užívanie bytu,

najviac však v sume 400 Sk mesačne. Príspevok nepatrí, ak za prenájom bytu po dobu

služby má vojak (občan) príjem.

(3)

Do sumy úhrady za užívanie bytu sa započítava aj úhrada za služby spojené s užívaním

bytu. Pokiaľ táto úhrada nie je zahrnutá v úhrade za užívanie bytu alebo je v nej

zahrnutá len sčasti, predpokladá sa, že úhrada za služby spojené s užívaním bytu je

100 Sk mesačne, ak skutočné náklady na tieto služby nie sú nižšie.

(4)

Za byt sa považuje aj obytná miestnosť v zariadení určenom na trvalé bývanie pridelená

príslušným orgánom alebo organizáciou.

(5)

Ak organizácia, v ktorej sa vykonáva civilná služba, uhrádza občanovi, ktorý po dobu

výkonu civilnej služby býva vo svojom byte, náklady vynaložené na jeho ubytovanie,

23

)

príspevok na úhradu za užívanie bytu nepatrí.

§ 145i

(1)

Náhrada zárobku patrí samostatne zárobkovo činným osobám pri vojenskom cvičení a

ďalších druhoch služby v ozbrojených silách a pri civilnej službe vykonávanej namiesto

vojenského cvičenia.

(2)

Náhrada zárobku je za každý kalendárny deň vojenského cvičenia (inej služby)

a)

50 % priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu,

24

)

ak samostatne zárobkovo činná osoba nevyživuje žiadnu osobu,

b)

65 % priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu, ak samostatne zárobkovo činná

osoba vyživuje jednu osobu,

c)

90 % priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu, ak samostatne zárobkovo činná

osoba vyživuje dve osoby, a

d)

95 % priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu, ak samostatne zárobkovo činná

osoba vyživuje tri a viac osôb.

(3)

Vyživovanými osobami sa rozumejú osoby, ktoré sa uznávajú za vyživované pri poskytovaní

náhrady mzdy pri vojenskom cvičení pracovníkom v pracovnom pomere.

25

)

(4)

Náhradu zárobku poskytuje príslušný orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý vykonáva

sociálne zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb.

§ 145j

(1)

Zaopatrovací príspevok a príspevok na úhradu za užívanie bytu patrí od prvého dňa

služby; ak sa splnia podmienky na nárok na tento príspevok až po nástupe služby, vzniká

nárok dňom splnenia podmienok. Ak však má vojak nárok na náhradu mzdy (príjmu) za

čas po nástupe služby, patrí príspevok až odo dňa nasledujúceho po poslednom dni,

za ktorý ešte patrila táto náhrada.

(2)

Nárok na zaopatrovací príspevok a príspevok na úhradu za užívanie bytu zaniká dňom,

ktorým pominula niektorá z podmienok trvania nároku. Ak však niektorá z podmienok

trvania nároku pominie až po 22. dni v mesiaci, zaniká nárok na zaopatrovací príspevok

až posledným dňom tohto kalendárneho mesiaca; ak však služba trvá aspoň po časť mesiaca,

patrí zaopatrovací príspevok po celý kalendárny mesiac.

(3)

Ak zaopatrovací príspevok alebo príspevok na úhradu za užívanie bytu patrí len po

časť mesiaca, vypláca sa za každý deň služby tridsatina mesačnej sumy zaopatrovacieho

príspevku alebo príspevku na úhradu za užívanie bytu.

(4)

Ďalšími druhmi služby v ozbrojených silách sa na účely sociálneho zabezpečenia rozumejú

a)

ďalšia služba (

§ 37 branného zákona

), ak občan nie je hmotne zabezpečený ako vojak z povolania,

b)

mimoriadna služba (

§ 46 ods. 1 branného zákona

),

c)

zvláštna služba (

§ 46 ods. 2 branného zákona

), s výnimkou zvláštnej služby príslušníkov policajných zborov (Zboru národnej bezpečnosti),

d)

osobné úkony pre potrebu ozbrojených síl (

§ 45 branného zákona

).

(5)

Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, platia pre dávky zo zabezpečenia občanov

vykonávajúcich službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu a členov ich rodín

obdobne spoločné ustanovenia o dávkach sociálnej starostlivosti (§ 94 a nasl.).

§ 146

Zvýšenie starobných a invalidných dôchodkov a dôchodkov za výsluhu rokov

(1)

Starobné a invalidné dôchodky a dôchodky za výsluhu rokov sa zvyšujú takto

rok priznania dôchodku

výška zvýšenia dôchodku mesačne Sk

do 31. decembra 1975

140

1976

130

1977

120

1978

110

1979

100

1980

90

1981

80

1982

70

1983

60

1984

50

1985

až 30. septembra 1988 40.

(2)

Rokom priznania dôchodku sa rozumie rok, do ktorého spadá deň, od ktorého sa dôchodok

priznal, ak nárok naň trval nepretržite až do dňa, od ktorého zvýšenie dôchodku patrí.

(3)

Starobné a invalidné dôchodky priznané zo zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie

sa okrem zvýšenia podľa odseku 1 ďalej zvyšujú o 80 Sk mesačne, ak ide o dôchodok

priznaný z I. pracovnej kategórie, a o 40 Sk mesačne, ak ide o dôchodok priznaný z

II. pracovnej kategórie. Ako dôchodky zo zamestnania I. pracovnej kategórie sa zvyšujú

aj invalidné dôchodky občanov, ktorí vykonávali službu v ozbrojených silách, ak sa

taký občan stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone

tejto služby alebo v priamej súvislosti s ním.

(4)

Ako dôchodok priznaný zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa zvyšuje aj starobný

alebo invalidný dôchodok priznaný z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania,

ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu zaradenú do I. (II.) kategórie

funkcií alebo sa stal plne invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých

pri výkone takej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Ako dôchodok priznaný zo

zamestnania II. pracovnej kategórie sa zvyšuje aj dôchodok priznaný zo sociálneho

zabezpečenia vojakov z povolania podľa predpisov platných pred 1. januárom 1965, ak

sa tento dôchodok stal podľa predpisov platných po 31. decembri 1964 starobným alebo

invalidným dôchodkom a platila preň najvyššia výmera dôchodku určená pevnou sumou

pre dôchodok priznaný zo služby zaradenej do II. kategórie funkcií.

§ 147

Zvýšenie čiastočných invalidných dôchodkov

Čiastočné invalidné dôchodky sa zvyšujú o polovicu sumy, ktorá by patrila ako zvýšenie

k invalidnému dôchodku priznanému v tom istom roku ako čiastočný invalidný dôchodok.

§ 148

Zvýšenie vdovských a sirotských dôchodkov

(1)

Vdovské dôchodky sa zvyšujú o 60 % sumy, ktorá by patrila ako zvýšenie k dôchodku,

z ktorého sa vdovský dôchodok vymeral.

(2)

Sirotské dôchodky jednostranne osirelých detí sa zvyšujú o 30 % a sirotské dôchodky

obojstranne osirelých detí o 50 % sumy, ktorá by patrila ako zvýšenie k dôchodku,

z ktorého sa sirotský dôchodok vymeral.

(3)

Ak sirotské dôchodky po zvýšení podľa odseku 2, nedosahujú najnižšie výmery uvedené

v

§ 50 ods. 2

, zvýšia sa na tieto najnižšie výmery.

§ 149

Zvýšenie osobných dôchodkov

Osobné dôchodky sa zvyšujú o sumu, ktorá by patrila k dôchodku (dôchodkom), ktorý

osobný dôchodok nahrádza.

§ 150

(1)

Starobné a invalidné dôchodky účastníkov odboja sa okrem zvýšenia podľa § 146 ods.

1 ďalej zvyšujú o 120 Sk mesačne, ak ide o dôchodok účastníka odboja I. skupiny, o

80 Sk mesačne, ak ide o dôchodok účastníka odboja II. skupiny, a o 30 Sk mesačne,

ak ide o dôchodok účastníka odboja III. a IV. skupiny.

(2)

Ak sú splnené podmienky zvýšenia starobného a invalidného dôchodku tak podľa odseku

1, ako aj podľa

§ 146 ods. 3 a 4

, patrí len jedno zvýšenie, a to vyššie.

§ 151

Čiastočné invalidné dôchodky účastníkov odboja a vdovské a sirotské dôchodky vdov

a sirôt po účastníkovi odboja sa okrem zvýšenia podľa

§ 147 a 148

ďalej zvyšujú, a to príslušným pomerom zo súm uvedených v

§ 150 ods. 1

. Ustanovenie

§ 150 ods. 2

platí tu obdobne.

§ 152

Ak dôchodky účastníkov odboja a vdov alebo sirôt po účastníkoch odboja nedosahujú

spolu so všetkými zvýšeniami podľa

§ 146 až 151

a podľa prv platných predpisov

17

)

sumy uvedené v

§ 64 ods. 2 a 3

,

§ 65 ods. 2, 3

,

5 a 6

a

§ 66

, zvyšujú sa na tieto sumy.

§ 153

(1)

Dôchodky priznané pred 1. októbrom 1988 sa zvyšujú od splátky dôchodku splatnej po

30. septembri 1988.

(2)

Pri súbehu nárokov na výplatu viacerých dôchodkov patrí zvýšenie iba k jednému dôchodku,

a to najvyššie zvýšenie. Zvýšenie k dôchodku upravenému pre súbeh nárokov na výplatu

dôchodkov patrí v plnej výške; doterajšia úprava nárokov na výplatu dôchodkov pri

ich súbehu zostáva pritom i po pripočítaní tohto zvýšenia naďalej zachovaná.

(3)

Ak však ide o zvýšenie dôchodku vyplácaného v súbehu s vdovským dôchodkom po účastníkovi

odboja upraveným podľa

§ 152

, znižuje sa úhrn zvýšenia o sumu, o ktorú bol takto upravený vdovský dôchodok, prípadne

znížený o sumy zvýšenia podľa prv platných predpisov,

17

)

ak boli v najnižšej výmere ustanovenej prv platnými predpismi zahrnuté.

§ 154

(1)

Zvýšenie patriace podľa tohto zákona a zvýšenie dôchodkov podľa prv platných predpisov

17

)

sa zlučujú s dôchodkom, ku ktorému patria, a tvoria s ním naďalej jeden celok; zlúčením

s dôchodkom nároky na tieto zvýšenia zanikajú.

(2)

Pri súbehu nárokov na výplatu viacerých dôchodkov sa zvýšenie podľa tohto zákona

a podľa zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č.

76/1979 Zb.

o zvýšení dôchodkov a zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia

č.

7/1982 Zb.

o zvýšení dôchodkov a o niektorých zmenách zákona o sociálnom zabezpečení zlučujú

so starobným, invalidným dôchodkom alebo dôchodkom za výsluhu rokov, a ak ide o súbeh

nárokov na vdovský a sirotský dôchodok, s vdovským dôchodkom. Zvýšenie podľa zákona

č.

108/1984 Zb.

o zvýšení niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení

sa vždy zlučuje s tým dôchodkom, ku ktorému patrí. Zvýšenie podľa zákonného opatrenia

Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č.

7/1982 Zb.

sa však zlučuje s vdovským, prípadne sirotským dôchodkom, ak ide o súbeh týchto dôchodkov

s invalidným alebo čiastočným invalidným dôchodkom, ktoré boli prepočítané podľa čl.

III ods. 2 zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb.

§ 155

Zvýšenie patriace podľa tohto zákona a zvýšenie patriace podľa prv platných predpisov

17

)

patrí, aj keď dôchodok spolu s takým zvýšením presiahne najvyššiu výmeru dôchodku

alebo úhrnu dôchodkov ustanovenú predpismi platnými pred 1. októbrom 1988.

§ 156

Dôchodky vyplácané do cudziny sa zvyšujú podľa predchádzajúcich ustanovení. K čiastkovým

dôchodkom priznaným podľa medzinárodnej zmluvy patrí zvýšenie v plnej výške, a to

aj v prípade ich výplaty do cudziny. Ak podľa medzinárodnej zmluvy patrí dôchodcovi

pri jeho trvalom pobyte na území Československej socialistickej republiky dôchodok

len podľa československých predpisov, zvýši sa dôchodok podľa roka jeho priznania

v zmluvnom štáte, z ktorého dôchodca presídlil do Československej socialistickej republiky.

§ 157

Ak ide o dôchodky upravené ako jediný zdroj príjmu, patrí zvýšenie podľa ustanovení

§ 146 až 156

k sume dôchodku pred jeho úpravou.

§ 158

Zvýšenie podľa

§ 146 ods. 3

a

§ 150 ods. 1

sa poskytnú na žiadosť; na žiadosť sa zvýšia i čiastočné invalidné, vdovské a sirotské

dôchodky, a ak ide o ich zvýšenie zo súm zvýšenia podľa

§ 146 ods. 3

a

§ 150 ods. 1

. Ostatné zvýšenia sa poskytnú bez žiadosti. Zvýšenia dôchodkov vyplácaných orgánmi

uvedenými v

§ 142

sa poskytnú vždy bez žiadosti.

§ 159

Dôchodky priznané po 30. septembri 1988 podľa predpisov platných pred 1. októbrom

1988 sa zvyšujú podľa

§ 146 až 158

; za deň priznania dôchodku sa pritom na účely zvýšenia považuje 30. september 1988.

§ 160

(1)

Organizácia môže v prospech svojich zamestnancov dojednať v poisťovni zmluvu o dôchodkovom

pripoistení (ďalej len „pripoistenie“).

(2)

Poistné na pripoistenie uhrádza organizácia alebo v dohodnutom pomere organizácia

a zamestnanci. Poistné uhrádzané z prostriedkov organizácie nesmie tvoriť súčasť nákladov

činnosti organizácie.

(3)

Vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky môžu nariadením ustanoviť podmienky,

za ktorých sa vykonáva pripoistenie.

§ 161

(1)

O nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 1. októbrom 1988 a o ktorých sa do tohto

dňa právoplatne nerozhodlo, sa rozhodne podľa prv platných predpisov s odchýlkami

ďalej ustanovenými.

(2)

Dávky priznané podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 sa považujú za dávky

podľa predpisov platných po 30. septembri 1988, a to vo výške, v akej patrili k 30.

septembru 1988 po zvýšení podľa šiestej časti, ak sa ďalej neustanovuje inak.

§ 162

(1)

Podľa tohto zákona sa posudzujú od 1. októbra 1988 aj nároky na dávky, ktorých podmienky

ustanovené týmto zákonom sa splnili pred týmto dňom a nezakladali nárok na dávky podľa

prv platných predpisov, ak sa ďalej neustanovuje inak.

(2)

Občanom, ktorí pred 1. októbrom 1988 splnili podmienky nároku na dôchodok ustanovené

prv platnými predpismi okrem podmienky trvania zamestnania,

18

)

vznikne nárok na dôchodok po 30. septembri 1988, len ak chýbajúcu podmienku splní

po tomto dni, a to za podmienok ustanovených prvšími predpismi a vo výške podľa tohto

zákona; ak tento občan po 30. septembri 1988 splní vekovú podmienku vzniku nároku

na pomerný starobný dôchodok a bol zamestnaný najmenej 25 rokov, vymeria sa mu tento

dôchodok, ako by šlo o vznik nároku na starobný dôchodok. Ustanovenie predchádzajúcej

vety však neplatí, ak pracujúci získal potrebnú dobu zamestnania pre nárok na starobný

dôchodok z I. pracovnej kategórie; za deň vzniku nároku sa v tomto prípade považuje

1. október 1988.

§ 162a

(1)

Výška dôchodkov po zápočte doby zamestnania podľa § 8a priznaných pred účinnosťou

tohto zákona sa určí podľa predpisov, podľa ktorých bol dôchodok priznaný.

(2)

Výška dôchodkov vrátane vdovských a sirotských dôchodkov priznaných pred účinnosťou

tohto zákona sa upraví po preukázaní skutočností podľa odseku 3, a to najskôr od splátky

dôchodku splatnej po účinnosti tohto zákona.

(3)

Skutočnosti potrebné na započítanie doby zamestnania podľa § 8a sa preukazujú osvedčením

orgánu určeného všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstva obrany Slovenskej

republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

§ 162b

(1)

V konaniach o priznanie čiastočného invalidného dôchodku, ktoré neboli právoplatne

skončené do účinnosti tohto zákona, sa podmienky na jeho priznanie posudzujú podľa

§ 37 ods. 1

.

(2)

V konaniach o invalidite alebo čiastočnej invalidite, ktoré neboli právoplatne skončené

do účinnosti tohto zákona, sa podmienky na uznanie invalidity alebo čiastočnej invalidity

posudzujú podľa

§ 29 ods. 2

alebo

§ 37 ods. 2

.

(3)

V prípadoch invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku, ktorý bol

právoplatne priznaný do účinnosti tohto zákona, príslušné orgány preskúmajú podmienky

trvania nároku na tento dôchodok podľa tohto zákona.

§ 162c

(1)

V konaniach o priznanie čiastočného invalidného dôchodku, ktoré neboli právoplatne

skončené do 31. decembra 1994, sa posudzuje podmienka podstatného poklesu zárobku

podľa tohto zákona.

(2)

Porovnateľným zárobkom pri posudzovaní podstatného poklesu zárobku v čase od 1. januára

1995 do 31. decembra 1995 je priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava čiastočný

invalidný dôchodok, neobmedzený podľa

§ 12 ods. 6

po úprave o prepočítavací koeficient. Úprava zárobkov o prepočítavací koeficient spočíva

v ich zvýšení o 2 % za každý rok výplaty čiastočného invalidného dôchodku a v prípade,

že bezprostredne pred priznaním tohto dôchodku občan poberal invalidný dôchodok, aj

za dobu výplaty tohto invalidného dôchodku, ak bol čiastočný invalidný dôchodok vymeraný

z rovnakého priemerného mesačného zárobku ako invalidný dôchodok; za predposledný

rok výplaty týchto dôchodkov sa zárobky zvyšujú o 10 % a za posledný rok o 20 %.

(3)

Ak bol čiastočný invalidný dôchodok odňatý v čase od 1. septembra 1994 do 31. decembra

1994 pre nesplnenie podmienky podstatného poklesu zárobku, na žiadosť občana sa znovu

rozhodne o nároku na čiastočný invalidný dôchodok, pričom podmienka podstatného poklesu

zárobku sa skúma podľa odseku 2; čiastočný invalidný dôchodok sa prizná odo dňa zastavenia

jeho výplaty.

§ 163

Výška starobného dôchodku, invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, na ktorý

vznikne nárok v čase od 1. októbra 1988 do 31. decembra 1990, nesmie byť nižšia ako

jeho výška ustanovená podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988, a to ani ak

sa výška uvedených dôchodkov zisťuje na vymeranie čiastočného invalidného, vdovského

alebo sirotského dôchodku; ak vznikol nárok na uvedené dôchodky po 31. decembri 1990,

vymeria sa dôchodok vo výške podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 iba na

žiadosť. K dôchodku však nepatrí zvýšenie podľa šiestej časti tohto zákona. Ustanovenia

§ 12 ods. 1 až 5

a

ods. 7

však platia aj v prípade, že sa uvedené dôchodky vymeriavajú podľa predpisov prv platných.

§ 164

(1)

Výška starobného dôchodku občanov, ktorí splnili podmienky nároku na tento dôchodok

pred 1. októbrom 1988, sú po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaní

k 30. septembru 1988 a nepoberali starobný dôchodok ani jeho časť, sa určí podľa predpisov

platných po 30. septembri 1988. Táto výška však nesmie byť nižšia ako výška určená

podľa prv platných predpisov.

(2)

K starobnému dôchodku vymeranému podľa odseku 1 prvej vety nepatrí zvýšenie podľa

šiestej časti a ani podľa prv platných predpisov.

17

)

§ 165

(1)

Zvýšenie starobného dôchodku priznaného podľa predpisov platných pred 1. októbrom

1988 za dobu ďalšieho zamestnania vykonávaného po 30. septembri 1988 patrí až do najvyšších

výmer ustanovených týmto zákonom.

(2)

Najvyššie výmery úhrnu dôchodkov pri súbehu ustanovené týmto zákonom tiež platia,

ak jedným z dôchodkov je starobný dôchodok vymeraný podľa

§ 164 ods. 1

.

§ 166

Invalidné, čiastočné invalidné, vdovské a sirotské dôchodky

(1)

Ak sa požívateľ invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku priznaného pred 1.

októbrom 1988 stal čiastočne invalidným (invalidným), vymeria sa čiastočný invalidný

(invalidný) dôchodok podľa predpisov platných po 30. septembri 1988. Čiastočný invalidný

dôchodok nesmie byť nižší ako polovica doterajšieho invalidného dôchodku; invalidný

dôchodok nesmie byť nižší ako doterajší čiastočný invalidný dôchodok.

(2)

Čiastočný invalidný dôchodok podľa

§ 37 ods. 3

sa prizná najskôr od 1. októbra 1988.

(3)

Ak zanikol nárok na invalidný, čiastočný invalidný alebo vdovský dôchodok, ktorý

vznikol pred 1. októbrom 1988, a po 30. septembri 1988 do dvoch rokov po zániku tohto

nároku vznikol znova nárok na taký dôchodok, nesmie byť novopriznaný dôchodok nižší

ako predošlý dôchodok patriaci ku dňu zániku nároku vrátane zvýšení, ktoré by k nemu

patrili, ak by nárok naň trval k 1. októbru 1988. Ustanovenie predchádzajúcej vety

obdobne platí pre sirotský dôchodok; nie je pritom rozhodujúce, kedy naň znova vznikol

nárok.

§ 167

Krátenie vdovského dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov

Vdovský dôchodok a dôchodok za výsluhu rokov preddavkovo krátené k 1. októbru 1988

pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti sa krátia podľa prv platných predpisov

až do konca zúčtovacieho obdobia ustanoveného podľa týchto predpisov a potom podľa

§ 44 a 48

; vyplatené preddavky sa však už nezúčtovávajú. Zvýšenie k týmto dôchodkom podľa šiestej

časti patrí k vyplácanému preddavku v plnej výške až do konca zúčtovacieho obdobia.

§ 168

Dôchodok manželky

Ak je dôchodok manželky k 1. októbru 1988 menší ako 200 Sk mesačne, upraví sa na túto

sumu od splátky dôchodku splatnej po 30. septembri 1988; ak je väčší ako 200 Sk mesačne,

výška dôchodku sa nemení.

§ 169

Zmeny druhov dôchodkov

Od 1. októbra 1988 sa čiastočné dôchodky za výsluhu rokov považujú za čiastočné invalidné

dôchodky, vdovské dôchodky družky priznané podľa predpisov platných pred 1. júlom

1964 za vdovské dôchodky a dôchodky rodičov a súrodencov priznané podľa predpisov

platných pred 1. januárom 1957 za sociálne dôchodky.

§ 169a

Doby zamestnania v cudzine

Doby zamestnania a náhradné doby v cudzine pred 1. májom 1990 sa hodnotia podľa predpisov

platných pred týmto dňom; pritom sa nevyžaduje splnenie podmienky povolenia česko-slovenských

štátnych orgánov na pobyt v cudzine.

§ 170

Pracovné kategórie

Zaradenie zamestnania vykonávaného pred 1. októbrom 1988 do I. alebo II. pracovnej

kategórie sa určuje po 30. septembri 1988 podľa tohto zákona, ak je to pre občana

výhodnejšie a nevznikol mu nárok na dôchodok pred 1. októbrom 1988; ak však bolo zaradenie

zamestnania vykonávaného pred 1. októbrom 1988 výhodnejšie podľa predpisov platných

počas výkonu zamestnania, určuje sa do 30. septembra 1988 zaradenie podľa týchto predpisov.

§ 171

Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť

Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, ktoré sa podľa predpisov platných pred 1. októbrom

1988 priznalo v nižších sumách, než ktoré sú uvedené v

§ 70 ods. 1

, alebo sa nepriznalo, pretože by dôchodok spolu s ním presiahol sumu 2 000 Sk mesačne,

prípadne sa z tohto dôvodu priznalo v nižšej sume, sa na žiadosť prizná alebo zvýši

na sumy uvedené v

§ 70 ods. 1

od splátky dôchodku splatnej po 30. septembri 1988; najvyššie výmery ustanovené v

§ 70 ods. 2

a

§ 139 ods. 2

platia aj tu.

§ 172

Výchovné

(1)

Nárok na výchovné k čiastočnému invalidnému dôchodku zaniká od splátky dôchodku splatnej

po 30. septembri 1988.

(2)

Zvýšenie výchovného pre bezvládnosť priznané podľa predpisov platných pred 1. októbrom

1988 sa poskytuje v doterajšej výške; potom ho možno len znížiť alebo odobrať za podmienok

ustanovených predpismi platnými pred 1. októbrom 1988.

(3)

Príslušný orgán príslušného štátneho orgánu najneskôr do 30. septembra 1989 posúdi,

ktoré z detí, ktoré bolo pred 1. októbrom 1988 uznané za invalidné a vyžadujúce stálu

starostlivosť podľa prv platných predpisov, spĺňa podmienky na uznanie za dieťa dlhodobo

ťažko zdravotne postihnuté a vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť s nárokom na príplatok

k výchovnému vo výške 700 Sk mesačne.

§ 173

Zaopatrovací príspevok

(1)

Zaopatrovací príspevok dieťaťu sa zvýši na sumu 400 Sk mesačne bez žiadosti od 1.

októbra 1988.

(2)

Ak zaopatrovací príspevok podľa tohto zákona už nepatrí, bude sa poskytovať podľa

predpisov platných pred 1. októbrom 1988, ak patril k 30. septembru 1988.

§ 174

(1)

Občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 1996 zamestnanie I. pracovnej kategórie,

prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1995 nárok na starobný

dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a)

56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v

§ 14 ods. 2 písm. a)

, prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov

v zamestnaní uvedenom v

§ 14 ods. 2 písm. b) až h)

, alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,

b)

57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v

§ 14 ods. 2 písm. a)

, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov

v zamestnaní uvedenom v

§ 14 ods. 2 písm. b) až h)

, alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,

c)

58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v

§ 14 ods. 2 písm. a)

, prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov

v zamestnaní uvedenom v

§ 14 ods. 2 písm. b) až h)

, alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií, alebo 17,5 roka v službe II. kategórie

funkcií, alebo

d)

59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v

§ 14 ods. 2 písm. a)

, prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov

v zamestnaní uvedenom v

§ 14 ods. 2 písm. b) až 1)

, alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

(2)

Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I.

pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru

1995; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v §

5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky

č. 117/1988 Zb.

§ 175

Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby

do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2019.

§ 176

Odstraňovanie tvrdostí

Tvrdosti, ktoré sa vyskytnú pri vykonávaní tohto zákona, môže odstrániť v rozsahu

svojej pôsobnosti minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, minister

obrany Slovenskej republiky, minister vnútra Slovenskej republiky a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky.

§ 176a

Na príslušníkov Slovenskej informačnej služby sa tento zákon vzťahuje rovnako ako

na príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov. Sociálne zabezpečenie týchto príslušníkov

vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v súčinnosti so Slovenskou informačnou

službou.

§ 177

Na účely tohto zákona sa za príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti považujú aj príslušníci

Federálnej bezpečnostnej informačnej služby a policajti zaradení v policajných zboroch

28

)

a za príslušníkov Zboru nápravnej výchovy sa považujú aj príslušníci Zboru väzenskej

a justičnej stráže.

29

)

§ 178

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1.

čl. IV zákona č. 161/1968 Zb. o osobitnom prídavku k dávkam, o zmenách v dôchodkovom

zabezpečení účastníkov odboja a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení,

2.

čl. 3 a 4 zákona č. 71/1970 Zb. o úprave niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších

zmenách v sociálnom zabezpečení,

3.

čl. I zákona č. 106/1971 Zb. o zvýšení dôchodkov starodôchodcov a niektorých nízkych

dôchodkov v sociálnom zabezpečení,

4.

zákon č.

121/1975 Zb.

o sociálnom zabezpečení v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia

č. 76/1979 Zb., zákona č. 150/1979 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho

zhromaždenia č. 7/1982 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č. 116/1983 Zb., zákona

č. 56/1984 Zb., zákona č. 108/1984 Zb. a zákona č. 53/1987 Zb. s výnimkou § 84 ods.

2, § 85 až 87, § 90, § 92, § 97 ods. 3 a § 101,

5.

zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č.

76/1979 Zb.

o zvýšení dôchodkov,

6.

zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č.

7/1982 Zb.

o zvýšení dôchodkov a o niektorých zmenách zákona o sociálnom zabezpečení,

7.

zákon č.

108/1984 Zb.

o zvýšení niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách zákona o sociálnom zabezpečení,

8.

§ 19 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou

sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení vyhlášky Federálneho ministerstva

práce a sociálnych vecí č. 123/1990 Zb., zákona č. 306/1991 Zb. a zákona č. 235/1992

Zb. (zrušený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 365/1994 Z. z.),

9.

vyhláška Ústrednej rady odborov č.

95/1968 Zb.

o poskytovaní prídavkov na deti v nemocenskom poistení v znení vyhlášky Ústrednej

rady odborov č. 78/1984 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 147/1988 Zb. a vyhlášky

Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 263/1990 Zb. (zrušená zákonom

Národnej rady Slovenskej republiky č. 365/1994 Z. z.).

§ 179

Účinnosť

Tento zákon nadobudol účinnosť 1. októbrom 1988 s výnimkou ustanovenia § 176 písm.

c), ktoré nadobudlo účinnosť 1. júlom 1988.

Zákon č. 110/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení

a zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov, nadobudol účinnosť 1.

májom 1990.

Zákon č. 180/1990 Zb. o zmenách predpisov v nemocenskom a sociálnom zabezpečení a

materskom príspevku a niektorých ďalších predpisov nadobudol účinnosť 1. júlom 1990.

Zákon č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti nadobudol účinnosť 1. februárom 1991.

Zákon č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov nadobudol účinnosť 1. marcom 1991.

Zákon č. 246/1991 Zb. o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1991 nadobudol účinnosť 1.

júlom 1991.

Zákon č. 306/1991 Zb. o zmenách v sociálnom zabezpečení nadobudol účinnosť 1. augustom

1991.

Zákon č. 578/1991 Zb. o štátnom rozpočte federácie na rok 1992 a o zmene daňových

a niektorých ďalších zákonov nadobudol účinnosť 1. januárom 1992.

Zákon č. 116/1992 Zb. o zvýšení dôchodkov v roku 1992 nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia

(31. marcom 1992) s výnimkou § 2, 4 a 5, ktoré nadobudli účinnosť 1. júnom 1992.

Zákon č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších zmenách

v sociálnom zabezpečení nadobudol účinnosť 1. júnom 1992.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne

a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia

nadobudol účinnosť 1. januárom 1993.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej

republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých

ďalších zákonov nadobudol účinnosť 1. januárom 1993.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 59/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa

zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nadobudol

účinnosť dňom vyhlásenia (17. marcom 1993).

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 97/1993 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku

1993 nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (5. májom 1993).

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z. o zmenách súvisiacich so

zabezpečovaním sociálnej starostlivosti nadobudol účinnosť 1. novembrom 1993.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993 Z. z. o druhom zvýšení dôchodkov

v roku 1993 nadobudol účinnosť 1. decembrom 1993.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1994 Z. z. o úprave dôchodkov priznaných

v roku 1994 nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (28. februárom 1994).

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1994 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon

o sociálnom zabezpečení, nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (28. februárom 1994).

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 71/1994 Z. z., ktorým sa mení zákon č.

100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej

národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov, nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (10. aprílom

1994).

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a

o príplatku k prídavkom na deti nadobudol účinnosť 1. septembrom 1994.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia, nadobudol účinnosť 1. septembrom

1994.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1994 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku

1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995 nadobudol účinnosť 1. septembrom

1994.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 365/1994 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa

zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nadobudol

účinnosť 1. januárom 1995.