úplné znenie devízového zákona č. 528/1990 Zb. , ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 228/1992 Zb., zákonom č. 264/1992 Zb. , zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 26/1993 Z. z. , zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 106/1993 Z. z. a zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 161/1993 Z. z. 50/1994 Z. z. DEVÍZOVÝ ZÁKON

§ 1

(1)

Devízovými prostriedkami sú peňažné prostriedky v cudzej mene vo forme valút alebo

devíz.

(2)

Valutami sú peňažné prostriedky v cudzej mene vo forme bankoviek, štátoviek a obežných

mincí.

(3)

Devízami sú peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré sú na účtoch v tuzemských alebo

zahraničných peňažných ústavoch alebo s ktorými možno nakladať na základe zahraničných

platobných dokumentov [

§ 2 písm. a)

].

§ 2

Na účely tohto zákona sa rozumejú

a)

zahraničnými platobnými dokumentmi doklady, s ktorými je spojené právo na peňažné

plnenie v cudzej mene (zmenky, šeky, akreditívy, poukážky, platobné karty a pod.);

b)

zlatom zlaté mince a zlato vo svetovo-obchodovateľných zliatkoch, ktorého rýdzosť

je zaručená na tento účel svetovo uznávanou právnickou osobou odtlačkom jej značky

alebo pripojeným osvedčením;

c)

cennými papiermi dokumenty, s ktorými je spojené právo týkajúce sa účasti na majetku

(akcie, podielové listy a pod.), dlhopisy (štátu, verejných inštitúcií, bánk, priemyselných

a iných podnikov), ako aj dividendové a úrokové kupóny a talóny;

d)

zahraničnými cennými papiermi cenné papiere týkajúce sa majetku v zahraničí, ako

aj znejúce na plnenie v zahraničí; cenné papiere z investičných kupónov podľa osobitných

predpisov

1a

)

nemajú povahu zahraničných cenných papierov podľa § 14 a 23 tohto zákona, ak je nákup

uskutočnený v tuzemsku podľa osobitného predpisu

1b

)

; uvedené platí po dobu platnosti Platobnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou

republikou

1c

)

;

e)

devízovými hodnotami valuty, devízy, zahraničné platobné dokumenty, zlato, zahraničné

cenné papiere, vkladové listy znejúce na cudziu menu a vkladné knižky znejúce na cudziu

menu;

f)

obchodom s devízovými hodnotami kúpa, predaj devízových hodnôt za slovenskú menu,

ako aj vzájomná výmena devízových hodnôt a nakladanie s devízovými hodnotami vo všetkých

druhoch obchodu (napr., záruky, arbitrážne operácie, úver);

g)

peňažnou pohľadávkou devízového tuzemca voči devízovému cudzozemcovi pohľadávka,

ktorej plnenie sa uskutočňuje v slovenskej alebo cudzej mene;

h)

peňažným záväzkom devízového tuzemca voči devízovému cudzozemcovi záväzok, ktorý

sa má splniť v slovenskej alebo cudzej mene.

§ 3

(1)

Devízovou bankou sa na účely tohto zákona rozumie banka so sídlom v tuzemsku a pobočka

zahraničnej banky, pokiaľ sa z povolenia pôsobiť ako banka

1

)

nevylúčilo obchodovanie s devízovými hodnotami alebo vykonávanie platobného styku

so zahraničím.

(2)

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na devízovú banku s výnimkou pobočky

zahraničnej banky ustanovenia upravujúce právne postavenie devízových tuzemcov-právnických

osôb. Pobočka zahraničnej banky sa pri výkone svojej činnosti vyplývajúcej z povolenia

pôsobiť ako banka nepovažuje za devízového cudzozemca.

§ 4

Devízovým povolením je povolenie udelené devízovým orgánom (§ 6) na žiadosť podľa

jednotlivých ustanovení tohto zákona. Devízové povolenie možno vydať tiež na opakované

úkony.

§ 5

(1)

Devízovými tuzemcami sú fyzické osoby, ktoré majú v tuzemsku trvalý pobyt,

2

)

a právnické osoby, ktoré majú v tuzemsku svoje sídlo.

(2)

Ostatné fyzické osoby a právnické osoby sú devízovými cudzozemcami. Devízovými cudzozemcami

sú takisto medzinárodné organizácie so sídlom v tuzemsku zriadené a vyvíjajúce činnosť

v Slovenskej republike podľa osobitných predpisov

3

)

.

(3)

Práva a povinnosti devízových tuzemcov-právnických osôb sa vzťahujú takisto na devízových

tuzemcov, ktorí sú fyzickými osobami-podnikateľmi,

3a

)

pri vykonávaní ich podnikateľskej činnosti.

§ 6

(1)

Devízovými orgánmi podľa tohto zákona sú Národná banka Slovenska, Ministerstvo financií

Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

(2)

Pôsobnosť podľa tohto zákona vykonáva, pokiaľ nie je ustanovené inak,

a)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky pre oblasť vládnych úverov a vo vzťahu

k rozpočtovým alebo príspevkovým organizáciám a združeniam občanov, cirkvám, náboženským

spoločnostiam

4

)

a nadáciám, ako aj k iným právnickým osobám, ktoré sa nezaoberajú podnikateľskou

činnosťou, a vo vzťahu k fyzickým osobám, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej

republiky, pokiaľ nejde o ich podnikateľskú činnosť,

b)

Národná banka Slovenska vo vzťahu k ostatným právnickým osobám a fyzickým osobám-podnikateľom

pri vykonávaní ich podnikateľskej činnosti.

(3)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky zabezpečuje devízové súpisy a podklady

pre medzištátne rokovania o majetkovoprávnych nárokoch a zabezpečuje vnútroštátne

vykonanie výsledkov týchto rokovaní.

§ 7

(1)

Devízové banky môžu obchodovať s devízovými hodnotami [

§ 2 písm. f)

] v rozsahu ustanovenom Národnou bankou Slovenska.

(2)

Devízoví tuzemci, ktorí nie sú devízovou bankou, môžu obchodovať bez devízového povolenia

a)

s devízovými hodnotami, ktoré podliehajú ponukovej povinnosti (

§ 11 ods. 1

,

§ 17 ods. 1)

a ktoré devízová banka odmietla kúpiť (

§ 12 ods. 3

,

§ 17 ods. 7

) a vydala im o tom potvrdenie,

b)

so zlatými mincami.

(3)

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia odseku 2, môžu devízoví tuzemci,

ktorí nie sú devízovou bankou, obchodovať s devízovými hodnotami, pokiaľ jedným z

účastníkov týchto obchodov nie je devízová banka, len s devízovým povolením Národnej

banky Slovenska.

(4)

Devízoví cudzozemci môžu navzájom obchodovať s devízovými hodnotami za slovenskú

menu, ako aj uskutočňovať tieto obchody s devízovými tuzemcami len s devízovým povolením

Národnej banky Slovenska.

(5)

Iné osoby, ktorým Národná banka Slovenska udelila povolenie na obchodovanie s devízovými

hodnotami a na vykonávanie platobného styku so zahraničím, majú v rozsahu tohto povolenia

práva a povinnosti ustanovené týmto zákonom devízovej banke. Národná banka Slovenska

ustanoví opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov podmienky na vykonávanie zmenárenskej

činnosti týmito osobami.

(6)

Banky môžu nakupovať a predávať devízové hodnoty za slovenskú menu bez devízového

povolenia. Pri tejto činnosti majú postavenie devízovej banky.

§ 8

(1)

Devízový tuzemec môže platiť do zahraničia a prijímať platby zo zahraničia, ak z

vykonávacieho predpisu alebo z povolenia Národnej banky Slovenska alebo z povolenia

iného devízového orgánu urobeného po dohode s Národnou bankou Slovenska nevyplýva

inak, výhradne prostredníctvom devízovej banky, pokiaľ sa platobný styk uskutočňuje

bezhotovostne.

(2)

Povolenie podľa odseku 1 nie je potrebné na poskytovanie peňažných služieb pošty

v medzinárodnom styku.

5

)

§ 9

Ohlasovacia povinnosť

(1)

Devízový tuzemec-právnická osoba je povinná Národnej banke Slovenska ohlásiť do evidencie

a)

svoje peňažné pohľadávky a peňažné záväzky voči devízovému cudzozemcovi,

b)

svoje nehnuteľnosti v zahraničí, ako aj prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch spojených

s týmito nehnuteľnosťami,

c)

svoje majetkové účasti v zahraničí,

d)

svoje zahraničné cenné papiere.

(2)

Vykonávací predpis ustanoví lehotu na splnenie ohlasovacej povinnosti podľa odseku

1 a môže ustanoviť, na ktoré prípady sa táto povinnosť nevzťahuje. V odôvodnených

prípadoch možno devízového tuzemca-právnickú osobu od ohlasovacej povinnosti úplne

alebo čiastočne oslobodiť udelením devízového povolenia.

§ 10

(1)

Devízový tuzemec-právnická osoba je povinná urobiť bez odkladu najneskôr do 10 pracovných

dní všetky úkony potrebné na to, aby suma zaplatená v zahraničí na úhradu jej pohľadávky

a devízové prostriedky na účtoch v zahraničných bankách sa previedli do tuzemska alebo

doviezli do tuzemska. Uvedenú povinnosť nemá organizačná zložka devízového tuzemca-právnickej

osoby na použitie prostriedkov podľa

§ 13a ods. 2

.

(2)

Devízový tuzemec-právnická osoba je povinná zabezpečiť, aby suma zaplatená v tretej

krajine na úhradu jej pohľadávky, realizovanej prostredníctvom devízového cudzozemca

z druhej krajina, bola prevedená do tuzemska v devízových prostriedkoch tretej krajiny,

pokiaľ bola uzavretá medzinárodná zmluva o platbách v národnej mene, ktorou je Slovenská

republika viazaná, a je publikovaná v Zbierke zákonov; sprostredkovateľskú odmenu

pre devízového cudzozemca zaplatí devízový tuzemec-právnická osoba v národnej mene

devízového cudzozemca.

(3)

Vykonávací predpis môže ustanoviť, kedy devízový tuzemec-právnická osoba nemá povinnosť

uvedenú v odsekoch 1 a 2. V odôvodnených prípadoch môže byť devízový tuzemec-právnická

osoba zbavená tejto povinnosti udelením devízového povolenia.

§ 11

(1)

Devízový tuzemec-právnická osoba je povinná ponúknuť devízovej banke (

§ 3

) na kúpu devízové prostriedky a zlato s výnimkou zlatých mincí za slovenskú menu

v celkovom rozsahu nadobudnutých devízových prostriedkov a zlata.

(2)

Devízová banka je povinná ponúknuť Národnej banke Slovenska na kúpu za slovenskú

menu devízové prostriedky a zlato, ktoré kúpila od devízových tuzemcov a devízových

cudzozemcov za slovenskú menu, a to v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví Národná banka

Slovenska.

(3)

Ponukovej povinnosti nepodliehajú devízové prostriedky a zlato, ktorými sa devízový

cudzozemec podieľa vkladom do základného imania na podniku v tuzemsku podľa osobitných

predpisov

6

)

.

(4)

Vykonávací predpis môže ustanoviť, kedy devízový tuzemec-právnická osoba nemá povinnosť

ustanovenú v odsekoch 1 a 2, alebo predĺžiť lehotu na jej plnenie podľa

§ 12

. V odôvodnených prípadoch môže byť devízový tuzemec-právnická osoba zbavená tejto

povinnosti udelením devízového povolenia.

(5)

Devízový tuzemec-právnická osoba je povinná devízové prostriedky a protihodnotu zlata

v cudzej mene, ktoré nepodliehajú ponukovej povinnosti (odseky 3 a 4), uložiť na devízový

účet v devízovej banke, pokiaľ vykonávací predpis alebo devízové povolenie neustanovuje

inak.

(6)

Devízové prostriedky uložené na devízovom účte nepodliehajú ponukovej povinnosti

podľa odsekov 1 a 2 a vlastník ich môže použiť bez obmedzenia s výnimkou prípadov

uvedených v

§ 7 ods. 3

a

§ 14 ods. 1

, a pokiaľ sa nevydalo devízové povolenie podľa odseku 4 s účelovým určením použitia

týchto devízových prostriedkov.

§ 12

(1)

Povinnosť ustanovenú v

§ 11

je devízový tuzemec-právnická osoba povinná splniť pri valutách a zlate do 30 dní

po ich nadobudnutí alebo po tom, čo sa o ich nadobudnutí dozvedela, prípadne keď sa

stala devízovým tuzemcom. Pri devízach je ponuková povinnosť splnená prevodom protihodnoty

nadobudnutých devízových prostriedkov na účet devízového tuzemca-právnickej osoby,

vedený v slovenskej mene devízovou bankou.

(2)

Kúpa valút a zlata sa uskutočňuje podľa kurzu platného pre nákup valút alebo podľa

trhovej ceny zlata platných v deň, keď sa valuty a zlato ponúkli devízovej banke na

kúpu. Kúpa devíz sa uskutočňuje podľa kurzu platného v deň uvedený v platobnom príkaze

zahraničnej banky. Ak nie je deň uvedený, uskutočňuje sa kúpa devíz podľa kurzu platného

v deň, keď devízová banka dostala platobný príkaz zahraničnej banky v prospech devízového

tuzemca-právnickej osoby. Iba v prípade, keď devízová banka nemôže zistiť sumu poukazovanú

zahraničnou bankou v prospech devízového tuzemca-právnickej osoby inak ako na základe

výpisu z príslušného účtu, prepočíta sa táto suma podľa kurzu platného v deň uvedený

vo výpise z účtu zahraničnej banky.

(3)

Ak devízová banka odmietne devízové prostriedky od devízového tuzemca-právnickej

osoby kúpiť, vydá mu o tom potvrdenie. Devízový tuzemec-právnická osoba môže s týmito

devízovými prostriedkami nakladať v tuzemsku aj v zahraničí bez obmedzenia.

§ 13

(1)

Na splnenie peňažného záväzku devízového tuzemca-právnickej osoby voči devízovému

cudzozemcovi, ktorý vznikol v súlade s týmto zákonom alebo na základe iného všeobecne

záväzného právneho predpisu, je devízová banka povinná uhradiť na žiadosť devízového

tuzemca-právnickej osoby za slovenskú menu devízovému cudzozemcovi devízové prostriedky.

Takýmto záväzkom je aj peňažný záväzok devízového tuzemca uhradiť devízovému cudzozemcovi

výnosy z vložených investícií. To neplatí, pokiaľ ide o peňažný záväzok devízového

tuzemca-právnickej osoby vyplývajúci z dlhopisov znejúcich na slovenskú menu so splatnosťou

do jedného roka.

(2)

Úhrada devízových prostriedkov podľa odseku 1 sa uskutočňuje podľa kurzu platného

v deň vykonania úhrady, ktorý je nevyhnutný na dodržanie splatnosti peňažného záväzku.

Ak deň splatnosti nie je uvedený, uskutočňuje sa úhrada devízových prostriedkov podľa

kurzu dohodnutého medzi devízovou bankou a devízovým tuzemcom-právnickou osobou. V

ostatných prípadoch sa úhrada uskutočňuje podľa kurzu platného v deň prijatia príkazu

devízového tuzemca-právnickej osoby na úhradu devízovou bankou.

(3) Národná banka Slovenska určuje postup devízových bánk pri uskutočňovaní úhrad

podľa odseku 1 a vyhlasuje ho opatrením v Zbierke zákonov.

§ 13a

(1)

Devízová banka je povinná predať devízovému tuzemcovi-právnickej osobe za slovenskú

menu devízové prostriedky na úhradu výdavkov fyzickej osoby spojených s jej vyslaním

na zahraničnú pracovnú cestu touto právnickou osobou v rozsahu ustanovenom v osobitnom

predpise.

6a

)

(2)

Devízová banka je povinná previesť do zahraničia úhradu v devízových prostriedkoch

zodpovedajúcu protihodnote slovenskej meny zloženej devízovým tuzemcom-právnickou

osobou určenú na krytie nákladov činnosti jej organizačnej zložky v zahraničí.

(3)

Devízová banka je povinná predať devízovému tuzemcovi-právnickej osobe na jej žiadosť

devízové prostriedky alebo vykonať úhradu devízových prostriedkov devízovému cudzozemcovi

v rozsahu nevyhnutnom

a)

na zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu,

b)

na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním služieb v oblasti zahraničného cestovného

ruchu a platených v zahraničí.

(4)

Vykonávací predpis ustanoví, ktorým devízovým tuzemcom-právnickým osobám je devízová

banka povinná predať devízové prostriedky alebo ktoré majú právo úhrady devízových

prostriedkov podľa odseku 3 písm. a).

§ 13b

Devízový orgán príslušný podľa

§ 6 ods. 2

môže v odôvodnených prípadoch udeliť devízovému tuzemcovi-právnickej osobe devízové

povolenie na výnimočný nákup devízových prostriedkov nad rámec prípadov uvedených

v

§ 13 ods. 1

alebo v

§ 13a ods. 1 až 3

.

§ 13c

Devízová banka je povinná predať devízovému tuzemcovi-právnickej osobe devízové prostriedky

nevyhnutné na splnenie peňažného záväzku vyplývajúceho z emisie tuzemských cenných

papierov znejúcich na cudziu menu.

6b

)

§ 14

(1)

Devízový tuzemec-právnická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať

na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi, ak môže na splnenie tohto záväzku

použiť svoje peňažné prostriedky s výnimkou

a)

nákupu nehnuteľností v zahraničí,

b)

nákupu zahraničných cenných papierov,

c)

prijatie peňažného úveru od devízového cudzozemca.

(2)

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, sa môže devízový tuzemec-právnická osoba

zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi iba po udelení devízového

povolenia. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, na ktoré sa toto povolenie

nevyžaduje.

§ 15

(1)

Devízový tuzemec-fyzická osoba je povinná na výzvu Ministerstva financií Slovenskej

republiky ohlásiť mu v ustanovenej lehote do evidencie

a)

svoje peňažné pohľadávky a peňažné záväzky voči devízovému cudzozemcovi,

b)

svoje nehnuteľnosti v zahraničí a prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch, ktoré jej

vznikli v danom období v súvislosti s touto nehnuteľnosťou,

c)

majetkové účasti v zahraničí,

d)

svoje zahraničné cenné papiere.

V prípade, ak je výzva všeobecného charakteru, uverejní sa ako opatrenie v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky.

(2)

Ak sa splnenie peňažnej pohľadávky devízového tuzemca-fyzickej osoby uskutočňuje

prostredníctvom na to určenej právnickej osoby, ohlási pohľadávku do devízovej evidencie

táto právnická osoba.

§ 16

(1)

Devízový tuzemec-fyzická osoba je povinná urobiť bez odkladu všetky úkony potrebné

na to, aby suma uhradená v zahraničí na splnenie jej pohľadávky a devízové prostriedky

na účtoch v zahraničných bankách boli prevedené do tuzemska alebo dovezené do tuzemska.

(2)

Devízový tuzemec-fyzická osoba zamestnaná v zahraničí musí povinnosť ustanovenú v

odseku 1 splniť bez meškania po návrate do tuzemska po skončení tejto nepretržitej

pracovnej činnosti v zahraničí.

(3)

Vykonávací predpis môže ustanoviť, kedy devízový tuzemec-fyzická osoba nemá povinnosť

uvedenú v odseku 1. V odôvodnených prípadoch môže byť devízový tuzemec-fyzická osoba

tejto povinnosti zbavená udelením devízového povolenia.

§ 17

(1)

Devízový tuzemec-fyzická osoba je povinná v lehote ustanovenej v odseku 3 svoje devízové

prostriedky, ktoré prevyšujú protihodnotu sumy 5 000 Sk,

a)

uložiť na devízový účet alebo na vkladnú knižku znejúcu na cudziu menu v devízovej

banke, alebo

b)

ponúknuť devízovej banke na kúpu za slovenskú menu.

Devízová banka je povinná oznámiť devízovému tuzemcovi na požiadanie, aká suma v príslušnej

cudzej mene zodpovedá sume 5 000 Sk.

(2)

Devízový tuzemec-fyzická osoba je povinná v lehote ustanovenej v odseku 3 ponúknuť

devízovej banke na kúpu zlato [

§ 2 písm. b)

] za slovenskú menu alebo za devízové prostriedky. Ponuková povinnosť sa nevzťahuje

na zlaté mince.

(3)

Povinnosť podľa odsekov 1 a 2 je devízový tuzemec-fyzická osoba povinná splniť do

30 dní po nadobudnutí devízových prostriedkov a zlata alebo potom, keď sa o ich nadobudnutí

dozvedela alebo keď sa stala devízovým tuzemcom. Devízové prostriedky a zlato, ktoré

devízový tuzemec-fyzická osoba nadobudla počas svojho pobytu v zahraničí a doviezla

ich do tuzemska, je povinná zložiť na devízový účet alebo ponúknuť devízovej banke

na kúpu do 30 dní po svojom návrate zo zahraničia.

(4)

Devízové prostriedky, ktoré neprevyšujú protihodnotu 5 000 Sk, môže devízový tuzemec-fyzická

osoba použiť s výnimkou prípadov uvedených v

§ 7 ods. 3

a § 23.

(5)

Pre výpočet protihodnoty sumy 5 000 Sk je rozhodný kurz platný pre nákup valút alebo

devíz v deň, keď začína plynúť lehota na splnenie povinností podľa odsekov 1 a 2.

(6)

Povinnosti podľa odseku 1 nepodliehajú devízové prostriedky predané alebo vydané

devízovou bankou do šiestich mesiacov odo dňa ich kúpy alebo vydania uvedeného v potvrdení

devízovej banky. V uvedenej lehote môže devízový tuzemec-fyzická osoba s týmito devízovými

prostriedkami nakladať s výnimkou prípadov uvedených v

§ 7 ods. 3

a § 23.

(7)

Ak devízová banka odmietne devízové prostriedky od devízového tuzemca-fyzickej osoby

kúpiť, je povinná vydať jej o tom potvrdenie. Devízový tuzemec-fyzická osoba môže

s týmito devízovými prostriedkami nakladať v tuzemsku aj v zahraničí bez obmedzenia.

§ 18

Devízová banka neskúma, či sa pri plnení povinnosti podľa

§ 17

dodržala lehota ustanovená v

§ 17 ods. 3

, a nezisťuje pôvod nadobudnutia ponúkaných alebo ukladaných devízových prostriedkov.

§ 19

(1)

Vykonávací predpis môže ustanoviť úľavy z povinností, ktoré má devízový tuzemec-fyzická

osoba podľa

§ 17

.

(2)

Udelením devízového povolenia môže byť devízový tuzemec-fyzická osoba zbavená povinností

ustanovených v

§ 17

alebo sa jej môže predĺžiť lehota na ich splnenie.

§ 20

(1)

Devízová banka je povinná predať devízovému tuzemcovi-fyzickej osobe a devízovému

cudzozemcovi za slovenskú menu devízové prostriedky v prípadoch uvedených v tomto

zákone, vo vykonávacom predpise k nemu alebo v devízovom povolení, ktoré v odôvodnených

prípadoch môže vydať devízový orgán príslušný podľa

§ 6 ods. 2 písm. a)

.

(2)

Predaj devízových prostriedkov podľa odseku 1 sa uskutočňuje podľa kurzu platného

pre predaj valút alebo devíz devízovou bankou v deň predaja.

§ 21

(1)

Devízová banka je povinná predať devízovému tuzemcovi-fyzickej osobe za slovenskú

menu devízové prostriedky za účelom platenia výdavkov spojených so zahraničnou cestou

v rozsahu vyhlásenom Národnou bankou Slovenska na určené obdobie a vydať jej o tom

potvrdenie.

(2)

Predaj devízových prostriedkov podľa odseku 1 sa uskutočňuje podľa kurzu platného

pre predaj valút alebo devíz devízovou bankou v deň, keď zloží devízový tuzemec-fyzická

osoba protihodnotu kupovaných devízových prostriedkov v slovenskej mene v devízovej

banke.

§ 22

(1)

Devízová banka zriaďuje na žiadosť devízového tuzemca-fyzickej osoby úročený devízový

účet na uloženie devízových prostriedkov v dohodnutej cudzej mene alebo zriaďuje vkladnú

knižku znejúcu na cudziu menu. Vkladná knižka znejúca na cudziu menu môže byť zriadená

na meno alebo doručiteľa.

(2)

Devízové prostriedky na devízovom účte zriadenom podľa odseku 1 môže jeho vlastník

alebo v rozsahu jeho splnomocnenia iný devízový tuzemec-fyzická osoba používať s výnimkou

prípadov uvedených v

§ 7 ods. 3

a § 23.

(3)

Devízové účty zriadené podľa odseku 1 sa úročia v mene, v ktorej sa vedú. Úroky a

výhry z vkladných knižiek vedených v cudzej mene sa vyplácajú v mene, v ktorej sú

vedené.

§ 23

(1)

Devízový tuzemec-fyzická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať

na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi v cudzej mene s výnimkou nákupu nehnuteľností

v zahraničí, nákupu zahraničných cenných papierov a prijatia peňažného úveru od devízového

cudzozemca, ak na splnenie tohto záväzku môže použiť v súlade s týmto zákonom

a)

devízové prostriedky uložené na devízovom účte alebo na vkladnej knižke znejúcej

na cudziu menu v devízovej banke,

b)

devízové prostriedky, ktoré jej je devízová banka povinná predať podľa

§ 20 a 21

,

c)

devízové prostriedky, ktoré devízová banka odmietla od nej kúpiť a vydala jej o tom

potvrdenie,

d)

devízové prostriedky, ktoré získa počas svojho pobytu v zahraničí,

e)

devízové prostriedky, na ktoré sa nevzťahujú povinnosti podľa

§ 17

.

(2)

Devízový tuzemec-fyzická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať

na peňažné plnenie v slovenskej mene voči devízovému cudzozemcovi s výnimkou

a)

nákupu nehnuteľností v zahraničí,

b)

nákupu zahraničných cenných papierov a

c)

prijatia peňažného úveru od devízového cudzozemca.

(3)

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, sa môže devízový tuzemec-fyzická

osoba zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi iba po udelení

devízového povolenia. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, v ktorých

sa toto povolenie nevyžaduje.

§ 24

(1)

Devízový tuzemec-fyzická osoba môže len s devízovým povolením bezodplatne prevádzať

na devízového cudzozemca alebo sa vzdať v prospech devízového cudzozemca svojich

a)

peňažných pohľadávok voči devízovému cudzozemcovi,

b)

nehnuteľností v zahraničí.

(2)

Devízové povolenie podľa odseku 1 sa nevyžaduje na nakladanie s hodnotami uvedenými

v odseku 1 pre prípad smrti.

(3)

Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď sa devízové povolenie podľa

odseku 1 nevyžaduje.

§ 25

Devízový cudzozemec môže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v Slovenskej

republiky iba

a)

dedením,

b)

pre diplomatické zastúpenie cudzieho štátu za podmienky vzájomnosti,

c)

ak ide o nehnuteľnosť nadobúdanú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých

iba jeden je devízovým cudzozemcom, alebo ak má nadobudnúť nehnuteľnosť devízový cudzozemec-fyzická

osoba od manžela, súrodencov, rodičov alebo prarodičov,

d)

výmenou tuzemskej nehnuteľnosti, ktorú vlastní, za inú tuzemskú nehnuteľnosť, ktorej

hodnota neprevyšuje hodnotu pôvodnej nehnuteľnosti,

e)

pokiaľ má predkupné právo z titulu podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti

6d

)

,

f)

pokiaľ ide o stavbu, ktorú devízový cudzozemec vystaval na vlastnom pozemku,

g)

pokiaľ tak výslovne ustanovuje osobitný zákon

7

)

.

§ 26

(1)

Na dovoz devízových hodnôt (

§ 1 a 2

) do tuzemska netreba devízové povolenie.

(2)

Dovoz zlata je devízový cudzozemec povinný si nechať potvrdiť orgánmi colnej správy.

§ 27

(1)

Devízový tuzemec-fyzická osoba môže bez devízového povolenia pri svojej ceste do

zahraničia vyviezť

a)

devízové prostriedky uvedené v potvrdení devízovej banky nie staršom ako šesť mesiacov,

že jej ich predala alebo vydala,

b)

devízové prostriedky neprevyšujúce protihodnotu 5 000 Sk podľa kurzu platného pre

nákup valút a devíz devízovou bankou v deň, keď sa tieto peňažné prostriedky vyvážajú,

c)

devízové prostriedky uvedené v potvrdení devízovej banky, že ich od nej odmietla

kúpiť,

d)

platobné karty znejúce na meno devízového tuzemca vydané devízovu bankou,

e)

vkladné knižky znejúce na cudziu menu zriadené na meno vlastníka.

(2)

Devízový cudzozemec môže vyvážať alebo prevádzať do zahraničia bez devízového povolenia

devízové prostriedky, zahraničné platobné dokumenty, zahraničné cenné papiere a vkladné

knižky znejúce na cudziu menu s výnimkou prípadu, keď ich získal v tuzemsku v rozpore

so slovenským právnym poriadkom.

(3)

Devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia vyviezť zlato [

§ 2 písm. b)

], ktoré do tuzemska doviezol a nechal si jeho dovoz potvrdiť orgánmi colnej správy,

a zlaté mince takisto v prípade, ak preukáže, že ich v tuzemsku nadobudol nákupom

od osoby, ktorá je oprávnená na ich predaj. Vývoz zdedených zlatých mincí upravuje

§ 31 ods. 3 a 4

.

§ 28

Devízový tuzemec zdržujúci sa v zahraničí za účelom pracovnej činnosti alebo výkonu

povolania, ako aj jeho rodinní príslušníci môžu po dobu tohto pobytu bez devízového

povolenia vyvážať do zahraničia valuty, zahraničné platobné dokumenty, vkladné knižky

znejúce na cudziu menu a zahraničné cenné papiere, ktoré do tuzemska doviezli počas

tohto pobytu. Tieto hodnoty sú povinní nechať si potvrdiť pri dovoze orgánmi colnej

správy.

§ 29

(1)

Na vývoz devízových hodnôt, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia

§ 27 a 28

, sa vyžaduje devízové povolenie Národnej banky Slovenska.

(2)

Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď sa devízové povolenie podľa

odseku 1 nevyžaduje.

(3)

Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením v Zbierke zákonov maximálne sumy

devízových prostriedkov, ktoré možno vyviezť do zahraničia v hotovosti.

§ 30

(1)

Vývoz a dovoz platných slovenských bankoviek a mincí, ich prevod zo zahraničia a

do zahraničia, platobných dokumentov znejúcich na slovenskú menu je dovolený len s

devízovým povolením Národnej banky Slovenska. Vývoz a dovoz cenných papierov znejúcich

na slovenskú menu je dovolený len s devízovým povolením Národnej banky Slovenska s

výnimkou vývozu a dovozu v zahraničí verejne obchodovateľných cenných papierov znejúcich

na slovenskú menu.

1b

)

(2)

Bez devízového povolenia možno doviezť hodnoty uvedené v odseku 1, ktoré boli v súlade

s týmto zákonom z tuzemska vyvezené.

(3)

Bez devízového povolenia môže devízový tuzemec a devízový cudzozemec vyviezť do zahraničia

slovenskú menu v sumách ustanovených vo vykonávacom predpise.

(4)

Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď sa na vývoz a dovoz hodnôt

uvedených v predchádzajúcich odsekoch nevyžaduje devízové povolenie.

§ 31

(1)

Devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia previesť alebo vyviezť do zahraničia

pri splnení podmienok uvedených v odseku 2

a)

devízové prostriedky, ktoré zdedil,

b)

devízovú protihodnotu zdedených peňažných prostriedkov v slovenskej mene,

c)

devízovú protihodnotu peňažných prostriedkov získaných predajom zdedených nehnuteľností,

d)

devízovú protihodnotu peňažných prostriedkov získaných za hnuteľnosti predané do

skončenia dedičského konania.

(2)

Prevod alebo vývoz devízových prostriedkov podľa odseku 1 možno uskutočniť, pokiaľ

a)

nadobudnutie dedičstva súd potvrdil, schválil alebo vyporiadal a všetky poplatky

týkajúce sa dedičstva boli uhradené alebo

b)

nadobudnutie dedičstva schválil zahraničný pozostalostný orgán a

c)

prevod sa má uskutočniť do štátu, v ktorom tieto prevody do tuzemska nepodliehajú

devízovému obmedzeniu alebo sú podmienené vzájomnosťou.

(3)

Pri splnení podmienok uvedených v odsekoch 1 a 2 si devízový cudzozemec môže bez

povolenia takisto

a)

previesť do zahraničia v cudzej mene úroky a výhry patriace k zdedeným vkladom,

b)

previesť alebo vyviezť do zahraničia zdedené zlaté mince, pokiaľ predložil vyjadrenie

právnickej osoby uvedenej vo vykonávacom predpise, že nejde o historické mince.

(4)

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 3, sa vyžaduje devízové

povolenie vydané ministerstvom financií republiky, na ktorej území sa konalo dedičské

konanie.

§ 32

(1)

Devízový tuzemec-fyzická osoba môže bez devízového povolenia plniť zákonnú vyživovaciu

povinnosť do zahraničia devízovému cudzozemcovi, pokiaľ sa plní do štátu alebo štátnemu

príslušníkovi štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy upravujúcej vymáhanie

a prevody výživného alebo v ktorom sa neuplatňujú devízové obmedzenia na tieto prevody

do tuzemska alebo v ktorom sa prevody pripúšťajú za podmienky vzájomnosti.

(2)

Povinnosť podľa odseku 1 možno plniť vo výške ustanovenej rozhodnutím súdu alebo

súdnym zmierom. Výšku vyživovacej povinnosti, do ktorej možno plniť na základe dohody

strán, a spôsob tohto plnenia ustanoví vykonávací predpis.

(3)

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, môže devízový tuzemec platiť výživné

devízovému cudzozemcovi do zahraničia len s devízovým povolením. Vykonávací predpis

môže ustanoviť ďalšie prípady, keď sa toto povolenie nevyžaduje.

§ 33

(1)

Devízový tuzemec môže bez devízového povolenia

a)

vrátiť plnenie uskutočnené devízovým cudzozemcom devízovému tuzemcovi bez právneho

dôvodu,

b)

platiť výdavky súvisiace so súdnym alebo iným právnym konaním v zahraničí, ktoré

sa začalo proti devízovému tuzemcovi alebo devízovým tuzemcom pri plnení povinnosti

podľa tohto zákona včítane výdavkov súvisiacich s právnym zastúpením,

c)

platiť do zahraničia, pokiaľ je na túto platbu povinný podľa vykonateľného rozhodnutia

súdu alebo vykonateľného rozhodnutia iného oprávneného slovenského orgánu alebo ak

táto platba je ustanovená vo všeobecne záväznom slovenskom právnom predpise

8

)

.

(2)

Prevody, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, môže devízový tuzemec uskutočňovať len po

udelení devízového povolenia. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď

sa toto povolenie nevyžaduje.

§ 34

(1)

Devízový tuzemec sa môže majetkovo zúčastňovať v zahraničí len s devízovým povolením

Národnej banky Slovenska vydaným po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky

a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky.

(2)

Majetkovou účasťou v zahraničí sa rozumie na účely tohto zákona majetkový podiel

devízového tuzemca na právnickej osobe, ktorá je devízovým cudzozemcom, alebo majetková

účasť devízového tuzemca na podnikaní devízového cudzozemca, ak s touto účasťou je

spojené právo devízového tuzemca podieľať sa na zisku a jeho povinnosť podieľať sa

na strate.

(3)

Devízový tuzemec môže prevádzať svoju majetkovú účasť v zahraničí na devízového cudzozemca

len s devízovým povolením Národnej banky Slovenska vydaným po dohode s Ministerstvom

financií Slovenskej republiky a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky.

(4)

Vykonávací predpis Ministerstva financií Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska

a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky môže ustanoviť, kedy sa povolenie

podľa odsekov 1 a 3 nevyžaduje, a ustanoviť náležitosti takého povolenia. Devízové

povolenia podľa odsekov 1 a 3 nahrádzajú devízové povolenia vyžadované podľa § 14

a

§ 23 ods. 3

prípadne podľa

§ 10 ods. 2

a

§ 16 ods. 3

.

(5)

Devízový tuzemec môže prevádzať svoju majetkovú účasť vzniknutú na území bývalej

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky podľa osobitných predpisov

1a

)

na devízových cudzozemcov bez devízového povolenia podľa odseku 3. Peňažné prostriedky

získané z predaja akcií získaných za investičné kupóny je možné použiť na území Českej

republiky na nákup cenných papierov bez devízového povolenia podľa

§ 10 ods. 3

a

16 ods. 3

tohto zákona.

§ 35

(1)

Devízová banka zriaďuje na žiadosť devízového cudzozemca úročený účet v slovenskej

alebo dohodnutej cudzej mene (ďalej len „cudzozemský účet“). Tým nie je dotknutý postup

devízovej banky podľa osobitného predpisu

6c

)

.

(2)

Za cudzozemský účet sa považuje takisto

a)

vkladový účet v banke

8a

)

v prípade, že sa vlastník účtu stal devízovým cudzozemcom, alebo preto, že ho devízový

cudzozemec zdedil,

b)

vkladový list vydaný bankou v prípade, že jeho vlastník je devízovým cudzozemcom

alebo sa jeho vlastník stal devízovým cudzozemcom alebo ho devízový cudzozemec zdedil.

§ 36

(1)

Devízový cudzozemec môže bez obmedzenia použiť devízové prostriedky, ktoré má uložené

na svojom cudzozemskom účte vedenom v cudzej mene, na platby do zahraničia a v tuzemsku

s výnimkou obchodovania (

§ 7 ods. 3

).

(2)

Devízový cudzozemec môže bez obmedzenia použiť peňažné prostriedky, ktoré má uložené

na svojom cudzozemskom účte vedenom v slovenskej mene, na platby v tuzemsku.

(3)

Na platby do zahraničia z cudzozemského účtu vedeného v slovenskej mene sa vyžaduje

devízové povolenie Národnej banky Slovenska. Toto povolenie sa nevyžaduje, ak ide

o prevod dedičstva alebo výživného (§ 31 a 32). Vykonávací predpis môže ustanoviť

ďalšie prípady, kedy sa devízové povolenie nevyžaduje.

§ 37

(1)

Devízovú kontrolu vykonávajú v rámci svojej pôsobnosti Národná banka Slovenska a

ostatné devízové orgány.

(2)

Devízové orgány sledujú pri vykonávaní devízovej kontroly, či a ako sa plnia povinnosti

ustanovené týmto zákonom a predpismi ho vykonávajúcimi.

(3)

Osoby, ktoré majú povinnosti podľa tohto zákona, sú povinné poskytnúť devízovému

orgánu v súvislosti s devízovou kontrolou potrebnú súčinnosť, najmä mu podávať na

výzvu hlásenia, správy a vysvetlenia k okolnostiam, ktoré majú priamy alebo nepriamy

význam na posúdenie prípadu s možnými devízovými dôsledkami, a predložiť na to potrebné

doklady, ako aj umožniť orgánom vykonávajúcim devízovú kontrolu za tým účelom nahliadať

do účtovných, evidenčných a iných dokladov tak, aby nedochádzalo k porušeniu bankového

tajomstva.

§ 38

(1)

Ak devízový orgán zistí, že osoba, u ktorej vykonáva devízovú kontrolu podľa

§ 37

, porušila povinnosti, ktoré sú jej ustanovené týmto zákonom, uloží jej, aby zistené

nedostatky v určenej lehote odstránila.

(2)

Devízový orgán môže uložiť devízovému tuzemcovi-právnickej osobe, ktorá porušila

povinnosti ustanovené jej týmto zákonom, pokutu do výšky 1 milióna Sk. Devízový orgán

pritom postupuje podľa predpisov o správnom konaní

8b

)

.

(3)

Pokuta uložená podľa odseku 2 je splatná do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného

rozhodnutia devízového orgánu o uložení pokuty osobe uvedenej v odseku 2. Pokuty sa

odvádzajú do štátneho rozpočtu republiky príslušnej podľa sídla alebo bydliska osoby,

ktorej sa pokuta uložila.

(4)

Devízový orgán môže uložiť pokutu podľa odseku 2 do jedného roka odo dňa zistenia

porušenia tohto zákona, najneskôr však do 10 rokov odo dňa, v ktorom sa povinnosť

porušila.

§ 39

(1)

Kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona a vykonávacích predpisov k nemu o dovoze

a vývoze devízových hodnôt (

§ 26 a 27

), slovenskej meny a iných hodnôt znejúcich na slovenskú menu (

§ 30

) vykonávajú orgány colnej správy. Túto kontrolu uskutočňujú v súlade s predpismi

o ochrane osobnej slobody a listového tajomstva.

(2)

Orgány colnej správy sú oprávnené požadovať prihlásenie a predloženie dovážaných

a vyvážaných hodnôt podľa tohto zákona. Zároveň môžu od osôb, ktoré dovážajú alebo

vyvážajú také hodnoty, požadovať predloženie potrebných dokladov.

(3)

Ak je dovoz alebo vývoz devízových hodnôt, slovenskej meny a iných hodnôt znejúcich

na slovenskú menu viazaný na povolenie alebo podmienený potvrdením alebo iným dokladom,

je dovážajúca alebo vyvážajúca osoba povinná tieto doklady pri dovoze alebo vývoze

predložiť orgánom colnej správy.

§ 40

Listové zásielky odosielané do zahraničia, ktoré obsahujú devízové hodnoty, na ktorých

vývoz treba devízové povolenie, slovenskú menu a iné hodnoty znejúce na slovenskú

menu, je odosielateľ povinný pred podaním na poštovú prepravu predložiť príslušnému

orgánu colnej správy na kontrolu podľa tohto zákona. Po vykonaní kontroly orgány colnej

správy opatria zásielku colnou uzáverou.

§ 41

(1)

Orgány colnej správy prijímajú na hraničných priechodoch do úschovy hodnoty, na ktorých

vývoz sa vyžaduje povolenie (

§ 27

,

29 a 30

), ak osoba cestujúca do zahraničia toto povolenie nemá a vzhľadom na miesto alebo

dobu prechodu hraníc nemôže tieto hodnoty odovzdať do úschovy devízovej banke na hraničnom

priechode alebo vrátiť do tuzemska.

(2)

Orgány colnej správy prijímajú na hraničných priechodoch do úschovy takisto slovenskú

menu, na ktorej dovoz sa vyžaduje devízové povolenie, ak osoba cestujúca do tuzemska

toto povolenie nemá.

(3)

Úschova podľa odsekov 1 a 2 sa spravuje Občianskym zákonníkom. Právo vydania predmetu

úschovy však zaniká a tento predmet pripadne štátu, ak uschovateľ nepožiada o jeho

vrátenie do jedného roka odo dňa, keď orgán colnej správy prevzal predmet do úschovy.

§ 42

(1)

V prípadoch, keď podľa osobitných predpisov

9

)

platí oslobodenie od colnej prehliadky alebo sa colná prehliadka nevykonáva, nevykonáva

sa ani kontrola podľa tohto zákona.

(2)

Orgány colnej správy sú povinné na požiadanie potvrdiť dovoz devízových hodnôt, ktorých

vývoz bez devízového povolenia je podmienený podľa

§ 26 ods. 2

,

§ 27 ods. 3

a

§ 28

ich predchádzajúcim dovozom.

§ 43

Devízového priestupku sa dopúšťa ten, kto v rozpore s ustanovením tohto zákona

a)

devízové hodnoty neoprávnene kúpi, predá, zamení alebo inak s nimi obchoduje (

§ 7

),

b)

platí do zahraničia a prijíma zo zahraničia platby bez prostredníctva devízovej banky

(

§ 8

),

c)

nesplní ohlasovaciu povinnosť (

§ 9

,

15

),

d)

nesplní povinnosť previesť do tuzemska sumu zaplatenú v zahraničí na úhradu jeho

pohľadávok alebo prostriedky na účte v zahraničnej banke (10, 16),

e)

nesplní povinnosť uložiť alebo ponúknuť svoje devízové prostriedky (

§ 11

,

17

),

f)

zmluvne prevezme záväzok voči devízovému cudzozemcovi, nakupuje nehnuteľnosti v zahraničí,

zahraničné cenné papiere, prijíma peňažný úver od devízového cudzozemca (§ 14, 23),

g)

bezodplatne prevádza alebo sa vzdá v prospech devízového cudzozemca pohľadávky voči

devízovému cudzozemcovi alebo nehnuteľnosti v zahraničí (

24

),

h)

nadobúda tuzemské nehnuteľnosti (

§ 25

),

i)

uskutočňuje prevody do zahraničia (

§ 33 ods. 2

),

j)

zúčastňuje sa majetkovo na podnikaní v zahraničí alebo prevedie svoj majetkový podiel

v zahraničí na devízového cudzozemca (

§ 34

),

k)

vyváža devízové hodnoty (

§ 27

,

29

),

l)

dováža alebo vyváža slovenskú menu a iné hodnoty znejúce na slovenskú menu (§ 30),

m)

neprihlási alebo nepredloží hodnoty na výzvu orgánov colnej správy (

§ 39 ods. 2

),

n)

neposkytuje súčinnosť devízovému orgánu vykonávajúcemu devízovú kontrolu (

§ 37 ods. 3

),

ak nejde o trestný čin.

§ 44

(1)

Devízové priestupky podľa

§ 43 písm. a) až j)

prejednávajú príslušné orgány miestnej správy,

10

)

priestupky podľa

§ 43 písm. k), l), m)

orgány colnej správy, a ak ide o devízový priestupok podľa

§ 43 písm. n)

, devízové orgány. Tieto orgány rozhodujú o devízových priestupkoch podľa osobitných

predpisov,

11

)

pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Priestupok podľa

§ 43 písm. a)

objasňujú orgány polície.

11a

)

(3)

Spôsob evidencie postihu devízových priestupkov podľa

43 písm. a)

upraví vláda Slovenskej republiky nariadením.

§ 45

(1)

Orgány uvedené v

§ 44 ods. 1

uložia s prihliadnutím na spoločenskú nebezpečnosť

a)

napomenutie za devízové priestupky uvedené v § 43,

b)

pokutu až do výšky 20 000 Sk za devízové priestupky uvedené v

§ 43 písm. b) až n)

,

c)

pokutu až do výšky 50 000 Sk za devízový priestupok uvedený v

§ 43 písm. a)

,

d)

prepadnutie veci za devízové priestupky uvedené v

§ 43 písm. a)

,

k), l), m)

.

(2)

Trest prepadnutia veci možno za devízový priestupok uložiť samostatne alebo s iným

trestom. Tento trest sa môže uložiť len vtedy, ak vec patrí páchateľovi a vec

a)

bola na spáchanie priestupku použitá alebo určená alebo

b)

bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec priestupkom získanú.

(3)

Trest prepadnutia veci nemožno uložiť, ak je hodnota veci v nápadnom nepomere k povahe

priestupku.

§ 46

(1)

Ak sa neuložil trest prepadnutia veci podľa

§ 45 ods. 2

, možno rozhodnúť, že sa taká vec zhabe, ak

a)

patrí páchateľovi, ktorého nemožno za priestupok stíhať, alebo

b)

nepatrí páchateľovi priestupku, alebo

c)

páchateľ priestupku nie je známy.

(2)

Zhabať nemožno vec, ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku.

§ 46a

Blokové konanie

Devízový priestupok, ktorý bol spoľahlivo zistený, a ak nestačí dohovorenie osobe,

ktorá sa priestupku dopustila, môžu orgány uvedené v

§ 44

so súhlasom tejto osoby prejednať v blokovom konaní a uložiť blokovú pokutu až do

výšky 5 000 Sk.

§ 47

Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná

zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov.

§ 48

(1)

Na rozhodovanie o devízovom povolení podľa tohto zákona sa vzťahujú predpisy o správnom

konaní

8b

)

s výnimkou uvedenou v odseku 2.

(2)

Rozhodnutie devízového orgánu je konečné a nemožno proti nemu podať odvolanie.

§ 49

Všeobecne záväzné právne predpisy na vykonanie tohto zákona vydávajú spoločne Ministerstvo

financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska, ak tento zákon neustanovuje

inak.

§ 49a

(1)

Federálne ministerstvo financií po dohode so Štátnou bankou česko-slovenskou a Federálnym

ministerstvom zahraničného obchodu upraví vykonávacím predpisom spôsob vyporiadania

nárokov z odberných poukazov podniku zahraničného obchodu Tuzex a zo zostatkov účtov

v nich vedených.

(2)

Nároky podľa odseku 1 možno uplatniť do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.

§ 49b

Národná banka Slovenska po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky ustanoví

opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov postup devízových tuzemcov-právnických osôb

v prípade prijatia platby v devízových prostriedkoch v hotovosti v oblasti operatívnej

evidencie a výkazníctva.

§ 50

Devízové povolenie udelené devízovému tuzemcovi alebo devízovému cudzozemcovi podľa

doterajších devízových predpisov sa považuje za devízové povolenie podľa tohto zákona,

ak sa aj podľa jeho ustanovení naďalej vyžaduje.

§ 51

(1)

Devízové účty devízových tuzemcov-fyzických osôb zriadené podľa doterajších predpisov

zostávajú zachované a po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa spravujú jeho ustanoveniami.

(2)

Devízové účty devízových tuzemcov-právnických osôb (

§ 5 ods. 1 a 2

) zriadené podľa doterajších predpisov zostávajú zachované, a to s výnimkou devízových

účtov zriadených podľa

§ 11 ods. 3

, do ich vyčerpania. Pre použitie zostatkov na devízových účtoch platí ustanovenie

§ 11 ods. 6

. Devízové účty devízových tuzemcov-právnických osôb zriadené na základe devízového

povolania sa riadia podmienkami ustanovenými v tomto povolení.

§ 52

(1)

Zrušujú sa

a)

devízový zákon

č. 162/1989 Zb.

v znení zákona

č. 109/1990 Zb.

,

b)

ustanovenie

§ 24 zákona č. 403/1990 Zb.

o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd,

c)

ustanovenie § 26 zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým

veciam na iné právnické alebo fyzické osoby,

d)

vyhláška Federálneho ministerstva financií a Štátnej banky česko-slovenskej

č. 169/1989 Zb.

, ktorou sa vykonáva devízový zákon, v znení vyhlášky

č. 234/1990 Zb.

,

e)

§ 17 ods. 2 písm. c), § 18 ods. 1, § 19 ods. 1 písm. i) a § 22 písm. j) zákona č.

42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení neskorších predpisov,

f)

vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu a Federálneho ministerstva

financií

č. 8/1981 Zb.

o odberných poukazoch PZO Tuzex,

g)

vyhláška Federálneho ministerstva financií

č. 370/1990 Zb.

o oprávnení na predaj tovaru a poskytovania služieb na území Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky za devízové prostriedky,

h)

vyhláška Federálneho ministerstva financií a Štátnej banky česko-slovenskej

č. 583/1990 Zb.

, ktorou sa vykonáva devízový zákon.

(2)

Povolenia na predaj tovaru a poskytovanie služieb za devízové prostriedky na území

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vydané podľa zákona

č. 42/1980 Zb.

o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení neskorších predpisov strácajú platnosť

1. júlom 1992.

§ 53

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1991.

Zákon č. 228/1992 Zb. z 22. apríla 1992, ktorým sa mení a dopĺňa devízový zákon č.

528/1990 Zb., nadobudol účinnosť 1. júlom 1992; zákon č. 264/1992 Zb. z 28. apríla

1992, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, zrušuje zákon o štátnom notárstve

a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) a menia a dopĺňajú niektoré

ďalšie zákony, nadobudol účinnosť 1. januárom 1993; zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č. 26/1993 Z. z. z 2. februára 1993 o opatreniach na zabezpečenie prechodu

česko-slovenskej meny na slovenskú menu a o zmene a doplnení devízového zákona nadobudol

účinnosť 2. februárom 1993; zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 106/1993 Z.

z. z 23. apríla 1993, ktorým sa mení a dopĺňa devízový zákon č. 528/1990 Zb. v znení

zákona č. 228/1992 Zb. o zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 26/1993 Z. z.,

nadobudol účinnosť 1. májom 1993; zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 161/1993

Z. z. z 9. júla 1993, ktorým sa mení a dopĺňa devízový zákon č. 528/1990 Zb. v znení

neskorších predpisov, nadobudol účinnosť 28. júlom 1993.