VYHLÁŠKA 50/1962 Z. z. o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou

Článok 2

1.

Konzul môže začať úradnú činnosť po predložení konzulského patentu a po udelení exequatur

prijímajúcim štátom. V konzulskom patente bude uvedené meno a priezvisko konzula,

jeho konzulská hodnosť, ako aj sídlo konzulátu a konzulárny obvod.

2.

Prijímajúci štát môže konzulovi povoliť výkon úradnej činnosti pred udelením exequatur.

3.

Len čo konzul dostane exequatur alebo povolenie uvedené v odseku 2, kompetentné orgány

prijímajúceho štátu vykonajú potrebné opatrenia, aby mu bol umožnený výkon úradnej

činnosti a požívanie práv, výsad a výhod mu patriacich.

Článok 3

1.

Konzulovia a pracovníci konzulátu vykonávajúci konzulárne práce musia byť občanmi

vysielajúceho štátu.

2.

Pracovníci konzulátu vykonávajúci administratívne, technické a podobné práce môžu

byť občanmi štátu vysielajúceho alebo prijímajúceho.

Článok 4

1.

V prípade odvolania konzula, jeho úmrtia, ako aj v prípade choroby alebo ak nemôže

z iných dôvodov vykonávať svoju úradnú činnosť, bude oprávnený na dočasný výkon úradnej

činnosti konzula pracovník tohto alebo iného konzulátu, alebo diplomatického zastupiteľstva

vysielajúceho štátu pod podmienkou, že jeho poverenie touto funkciou sa vopred písomne

oznámi kompetentným orgánom prijímajúceho štátu.

2.

Po čas dočasného vedenia konzulátu bude osoba uvedená v odseku 1 požívať práva, výhody

a výsady patriace konzulovi.

Článok 5

1.

Na budove, v ktorej má konzulát sídlo, môže byť umiestnený znak vysielajúceho štátu

a názov konzulátu.

2.

Na budove, v ktorej má konzulát sídlo, môže byť umiestnená vlajka vysielajúceho štátu.

Vlajka tohto štátu môže byť rovnako umiestnená na vozidlách, lodiach a lietadlách

v čase, keď ich konzul používa pri výkone úradnej činnosti.

Článok 6

1.

Úradné miestnosti konzulátu sú nedotknuteľné. Orgány prijímajúceho štátu môžu do

nich vstupovať iba so zvolením konzula a dodržiavania zásady nedotknuteľnosti archívu

konzulátu uvedenej v článku 7 odsek 1.

2.

Úradné miestnosti konzulátu musia byť oddelené od obytných miestností konzula a pracovníkov

konzulátu.

Článok 7

1.

Archív konzulátu je nedotknuteľný. Archívom sa rozumie úradná korešpondencia, doklady,

spisy, ako aj kancelárske zariadenie slúžiace na ich úschovu.

2.

V archíve konzulátu sa nesmú umiesťovať súkromné veci a doklady konzula a pracovníkov

konzulátu.

Článok 8

1.

Korešpondencia konzulátu odosielaná aj prijímaná je nedotknuteľná a orgány prijímajúceho

štátu ju nemôžu kontrolovať ani zadržovať.

2.

Konzulát môže používať kuriérne služby a šifry.

Článok 9

1.

Konzul a pracovníci konzulátu majúci štátne občianstvo vysielajúceho štátu nepodliehajú

vo veciach svojej úradnej činnosti jurisdikcii súdov ani iných orgánov prijímajúceho

štátu, s výnimkou prípadu, že vysielajúci štát s tým vysloví súhlas.

2.

Ak sa konzul dopustí činu, ktorý je trestný podľa práva štátu prijímajúceho a ktorý

nesúvisí s jeho úradnou činnosťou, akékoľvek opatrenia proti nemu sa vždy vopred dohodnú

medzi zmluvnými stranami.

Článok 10

1.

Konzul a pracovníci konzulátu môžu odmietnuť svedeckú výpoveď pred súdmi alebo inými

orgánmi prijímajúceho štátu vo veciach svojej úradnej činnosti, ako aj odmietnuť predloženie

úradnej korešpondencie a iných úradných dokladov.

2.

S prihliadnutím na ustanovenie odseku 1 môžu byť konzul a pracovníci konzulátu vyzvaní

na zloženie svedeckej výpovede vo veciach občianskych, trestných a správnych. Predvolanie

konzula alebo pracovníka konzulátu, ktorý je štátnym občanom vysielajúceho štátu,

musí mať formu úradného listu a nesmie obsahovať pohrozenie donucovacími prostriedkami.

3.

Konzul môže požiadať, aby bol vyslúchnutý neskoršie, prípadne v úradných miestnostiach

konzulátu alebo vo svojom byte.

Článok 11

Konzul, pracovníci konzulátu a s nimi žijúce manželky a maloleté deti, pokiaľ sú štátnymi

občanmi vysielajúceho štátu, nepodliehajú predpisom prijímajúceho štátu o povolení

pobytu, registrácii a hlásení cudzincov.

Článok 12

1.

Konzul a pracovníci konzulátu a s nimi žijúce manželky a maloleté deti, pokiaľ sú

štátnymi občanmi vysielajúceho štátu, sú oslobodení od priamych daní a poplatkov,

ako aj od osobných a vecných plnení na vojenské a iné verejné účely.

2.

Nehnuteľný majetok vysielajúceho štátu slúžiaci na účely konzulátu alebo na ubytovanie

konzula a pracovníkov konzulátu, ako aj dopravné prostriedky tohto štátu slúžiace

na účely konzulátu, sú oslobodené od daní a poplatkov a od vecných plnení na vojenské

alebo iné verejné účely.

3.

Oslobodenia uvedené v odseku 1 a 2 sa nevzťahujú na odplaty za vykonané služby.

Článok 13

1.

Predmety určené pre potreby konzulátu sú oslobodené od colných poplatkov.

2.

Generálni konzulovia, konzulovia, vicekonzulovia a konzulárni atašé a s nimi žijúce

manželky a maloleté deti, pokiaľ sú štátnymi občanmi vysielajúceho štátu, sú oslobodení

na základe vzájomnosti od colných poplatkov z predmetov, ktoré sú ich vlastníctvom

alebo sú pre nich určené, a to v rovnakom rozsahu ako diplomatickí pracovníci diplomatického

zastupiteľstva vysielajúceho štátu, ostatní pracovníci konzulátu a s nimi žijúce manželky

a maloleté deti, pokiaľ sú štátnymi občanmi vysielajúceho štátu, sú oslobodené v rovnakom

rozsahu ako nediplomatickí pracovníci diplomatického zastupiteľstva tohto štátu.

Článok 14

Svojou činnosťou konzul napomáha rozvoju politických, hospodárskych a kultúrnych stykov

medzi obidvoma krajinami.

Článok 15

1.

Konzul chráni v zhode s právom a s medzinárodnými obyčajmi práva a záujmy vysielajúceho

štátu; rovnako chráni práva a záujmy jeho občanov (osôb fyzických a právnických) a

stará sa o nich. Za tým účelom sa môže obracať priamo na súdy a iné štátne orgány

vo svojom obvode.

2.

Konzul môže bez osobitného plnomocenstva zastupovať pred súdmi a inými štátnymi orgánmi

občanov vysielajúceho štátu, ak nemôžu pre neprítomnosť alebo z inej vážnej príčiny

včas osobne chrániť svoje práva a záujmy a ak nevymenovali splnomocnenca.

Článok 16

Konzul môže

a)

viesť evidenciu občanov vysielajúceho štátu,

b)

vydávať cestovné pasy a iné cestovné doklady občanom vysielajúceho štátu,

c)

udeľovať víza.

Článok 17

Konzul môže na dožiadanie orgánov vysielajúceho štátu vyslúchať občanov tohto štátu

ako strany, svedkov alebo znalcov a doručovať občanom vysielajúceho štátu úradné písomnosti

spôsobom predpísaným právnym poriadkom tohto štátu. Pri výkone tejto činnosti nesmú

sa použiť donucovacie prostriedky.

Článok 18

1.

Konzul môže viesť evidenciu narodení a úmrtí občanov vysielajúceho štátu a vydávať

príslušné doklady.

2.

Predpisy prijímajúceho štátu o evidencii narodení a úmrtí príslušnými matričnými

úradmi tohto štátu zostávajú ustanovením odseku 1 nedotknuté.

Článok 19

Pred konzulom sa môže uzavrieť manželstvo, ak obe osoby manželstvo uzavierajúce sú

štátnymi občanmi vysielajúceho štátu. O uzavretí manželstva upovedomí konzul kompetentný

orgán prijímajúceho štátu.

Článok 20

1.

Konzul môže

a)

spisovať a uschovávať závety občanov vysielajúceho štátu;

b)

spisovať a overovať listiny o právnych úkonoch občanov vysielajúceho štátu; nemôže

však spisovať ani overovať listiny o právnych úkonoch týkajúcich sa nehnuteľností,

ktoré sú na území prijímajúceho štátu;

c)

spisovať a overovať listiny o právnych úkonoch medzi občanmi štátu vysielajúceho

a občanmi štátu prijímajúceho alebo štátu tretieho, pokiaľ tieto právne úkony majú

mať právne účinky na území štátu vysielajúceho;

d)

overovať podpisy občanov štátu vysielajúceho na listinách neuvedených v bode b) a

c);

e)

overovať výpisy a odpisy listín;

f)

obstarávať a overovať preklady listín;

g)

legalizovať listiny vystavené alebo overené v prijímajúcom alebo vysielajúcom štáte,

ako aj listiny vyhotovené alebo overené v štáte treťom; pokiaľ sa týkajú občanov vysielajúceho

štátu;

h)

prijímať od občanov vysielajúceho štátu do úschovy peniaze, listiny a iné predmety,

pričom nakladanie s nimi musí byť v súlade s predpismi štátu prijímajúceho;

i)

vykonávať iné úkony správne podľa splnomocnenia vysielajúceho štátu, pokiaľ orgány

štátu prijímajúceho nemajú proti tomu námietky.

2.

Listiny spísané, overené alebo legalizované konzulom podľa ustanovenia odseku 1 vo

forme predpísanej právom vysielajúceho štátu majú v prijímajúcom štáte tú istú platnosť

a preukaznú moc ako listiny vyhotovené, overené alebo legalizované orgánmi tohto štátu.

Článok 21

1.

Konzul môže poskytovať každú pomoc lodiam vysielajúceho štátu. Môže vchádzať do styku

s lodnou posádkou a cestujúcimi, vstupovať na loď, požadovať od kapitána a ostatných

členov posádky informácie o lodi, náklade, priebehu a cieli cesty, spisovať, potvrdzovať

a kontrolovať lodné doklady, riešiť spory medzi kapitánom a ostatnými členmi lodnej

posádky a robiť opatrenia pre upevnenie poriadku a disciplíny na lodi.

2.

Ak loď vysielajúceho štátu utrpí vo vnútrozemských alebo teritoriálnych vodách prijímajúceho

štátu nehodu, alebo ak pripláva do nich poškodená, orgány prijímajúceho štátu upovedomia

o tom ihneď konzula a informujú ho o prostriedkoch, ktoré sa použili pre zabezpečenie

lode, posádky, cestujúcich a nákladu.

Článok 22

1.

Orgány prijímajúceho štátu nemôžu zasahovať do záležitostí lodí vysielajúceho štátu

bez žiadosti alebo súhlasu konzula. Súhlas konzula nie je potrebný vo veciach colných,

pasových a ochrany zdravia alebo ak došlo na lodi k udalosti, ktorá narušuje pokoj

alebo bezpečnosť prístavu.

2.

Ak orgány prijímajúceho štátu zamýšľajú vykonať na lodi opatrenia donucovacieho rázu,

musia upovedomiť o tom konzula tak, aby mohol byť prítomný pri vykonávaní týchto opatrení

s výnimkou prípadu, že pre nedostatok času je nemožné jeho prítomnosť zabezpečiť.

Ak konzul nebol na lodi prítomný ani zastúpený, orgány prijímajúceho štátu ho bezodkladne

podrobne informujú o vykonaných donucovacích opatreniach. Ustanovenie tohto odseku

sa nepoužije pri bežnej kontrole vo veciach colných, pasových a ochrany zdravia.

Článok 23

1.

Konzul môže poskytovať každú pomoc lietadlám vysielajúceho štátu, najmä môže v prípade

núteného pristátia lietadla poskytovať pomoc členom posádky a cestujúcim v ich styku

s orgánmi prijímajúceho štátu a podnikať kroky, aby mohli pokračovať v ceste.

2.

Ak lietadlo vysielajúceho štátu postihlo nešťastie, orgány prijímajúceho štátu o

tom bezodkladne upovedomia konzula, ktorý môže zabezpečiť posádke a cestujúcim pomoc

a urobiť opatrenia pre zabezpečenie lietadla a jeho nákladu. Konzul sa rovnako môže

obrátiť na orgány prijímajúceho štátu o poskytnutie potrebných prostriedkov.

3.

Ustanovenie

článku 22

sa primerane použije na lietadlá.

Článok 24

Konzul môže vyberať za úradné úkony poplatky podľa právnych predpisov vysielajúceho

štátu.

Článok 25

Ustanovenia

časti III tohto Dohovoru

o právach a povinnostiach konzulov sa primerane použijú na vedúceho konzulárneho

oddelenia diplomatického zastupiteľstva každej zo zmluvných strán, ak poverenie touto

funkciou bude oznámené druhej zmluvnej strane. Tým nie sú dotknuté diplomatické výsady

a výhody tejto osoby.

Článok 26

Každá zo zmluvných strán zaručuje druhej zmluvnej strane nakladanie ako so štátom

požívajúcim najvyššie výhody vo všetkom pokiaľ ide o výsady, výhody a práva konzulov

a pracovníkov konzulátov. Žiadna zo zmluvných strán sa však nebude môcť dovolávať

doložky najvyšších výhod a žiadať iné alebo širšie výsady, výhody a práva než tie,

ktoré sama prizná konzulom a pracovníkom konzulátov druhej zmluvnej strany.

Článok 27

Tento Dohovor podlieha ratifikácii a nadobudne účinnosť po uplynutí 30 dní od výmeny

ratifikačných listín, ktorá sa vykoná vo Varšave.

Článok 28

Tento Dohovor je dohodnutý na dobu 5 rokov, začínajúc dňom nadobudnutia účinnosti.

Zostane v platnosti vždy na obdobie ďalších päť rokov ak ho nevypovie jedna zo zmluvných

strán písomne 6 mesiacov pred uplynutím práve prebiehajúceho päťročného obdobia.

Tento Dohovor bol dohodnutý v Prahe 17. mája 1960 vo dvoch vyhotoveniach, každé v

jazyku českom a poľskom, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.

Na dôkaz toho vyššie uvedení splnomocnenci tento Dohovor podpísali a opatrili ho pečaťami.

Článok 1

Každá zmluvná strana môže zriaďovať na území druhej zmluvnej strany generálne konzuláty,

konzuláty a vicekonzuláty (ďalej len „konzuláty“) a ustanovovať generálnych konzulov,

konzulov a vicekonzulov (ďalej len „konzulovia“).