ZÁKON 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje

a)

dorovnávaciu daň na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov

a veľkých vnútroštátnych skupín,

b)

spôsob platenia a vyberania dorovnávacej dane.

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

subjektom právnická osoba alebo právne usporiadanie, ktoré vedie samostatnú účtovnú

evidenciu, okrem Slovenskej republiky, ak má majetkovú účasť v právnickej osobe alebo

v takomto právnom usporiadaní, a okrem ministerstiev, ostatných ústredných orgánov

štátnej správy, iných štátnych orgánov, miestnej štátnej správy a územnej samosprávy,

b)

základným subjektom

1.

subjekt, ktorý je súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej

skupiny,

2.

stála prevádzkareň hlavného subjektu, ktorý je subjektom nadnárodnej skupiny podnikov

podľa prvého bodu,

c)

hlavným subjektom subjekt, ktorý do svojej účtovnej závierky zahŕňa zisk alebo stratu

stálej prevádzkarne z účtovnej evidencie,

d)

hlavným materským subjektom

1.

subjekt, ktorý má priamy kontrolný podiel alebo nepriamy kontrolný podiel v inom

subjekte a v ktorom iný subjekt nemá priamy kontrolný podiel alebo nepriamy kontrolný

podiel,

2.

hlavný subjekt, ktorý je subjektom skupiny podľa písmena f) druhého bodu,

e)

stálou prevádzkarňou

1.

miesto podnikania alebo predpokladané miesto podnikania nachádzajúce sa v štáte,

v ktorom sa toto miesto podľa platnej a účinnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého

zdanenia (ďalej len „medzinárodná zmluva“) považuje za stálu prevádzkareň, ak tento

štát zdaňuje príjem prisúditeľný tejto stálej prevádzkarni obdobne, ako je uverejnené

na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

financií“),

2.

miesto podnikania alebo predpokladané miesto podnikania nachádzajúce sa v štáte,

ktorý zdaňuje príjem prisúditeľný tomuto miestu na čistom základe obdobne, ako príjem

daňových rezidentov, ak medzinárodná zmluva nebola uzatvorená,

3.

miesto podnikania alebo predpokladané miesto podnikania nachádzajúce sa v štáte,

ktorý nemá systém dane z príjmov právnických osôb, ak sa toto miesto považuje za stálu

prevádzkareň a tento štát by mal právo zdaniť príjem prisúditeľný tomuto miestu podnikania

obdobne, ako je uverejnené na webovom sídle ministerstva financií, alebo

4.

miesto podnikania alebo predpokladané miesto podnikania, prostredníctvom ktorého

subjekt vykonáva činnosť v inom štáte ako je štát, v ktorom sa subjekt nachádza, ak

štát, v ktorom sa subjekt nachádza, oslobodzuje príjem prisúditeľný takémuto miestu

od zdanenia; to platí, ak nejde o stálu prevádzkareň podľa prvého bodu až tretieho

bodu,

f)

skupinou

1.

zoskupenie subjektov, ktoré sú prepojené prostredníctvom vlastníckeho podielu alebo

kontrolného podielu a ktorých majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky sú

zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu, vrátane

subjektov, ktoré sú z konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu

vylúčené iba na základe veľkosti, významnosti alebo z dôvodu, že sú určené na predaj,

alebo

2.

subjekt, ktorý má jednu alebo viac stálych prevádzkarní, ak nie je súčasťou skupiny

podľa prvého bodu,

g)

nadnárodnou skupinou podnikov skupina, ktorej súčasťou je aspoň jeden subjekt alebo

jedna stála prevádzkareň, ktoré sa nachádzajú v inom štáte ako je štát hlavného materského

subjektu,

h)

veľkou vnútroštátnou skupinou skupina, ktorej všetky základné subjekty sa nachádzajú

v Slovenskej republike,

i)

konsolidovanou účtovnou závierkou

1.

účtovná závierka zostavená subjektom v súlade s prijateľným štandardom finančného

účtovníctva, v ktorej sa majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky tohto subjektu

a všetkých subjektov, v ktorých má kontrolný podiel, vykazujú, akoby sa týkali jedinej

hospodárskej jednotky,

2.

účtovná závierka, ktorú hlavný subjekt, ktorý je subjektom skupiny podľa písmena

f) druhého bodu, zostavil v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva,

3.

účtovná závierka hlavného materského subjektu, ktorá nie je zostavená v súlade s

prijateľným štandardom finančného účtovníctva, ale je upravená tak, aby sa predišlo

podstatnému narušeniu hospodárskej súťaže,

4.

účtovná závierka, ktorú by hlavný materský subjekt zostavil, ak by sa od neho zostavenie

takejto účtovnej závierky vyžadovalo v súlade s prijateľným štandardom finančného

účtovníctva alebo v súlade so štandardom finančného účtovníctva, ktorý nie je prijateľným

štandardom finančného účtovníctva a účtovná závierka by bola upravená tak, aby sa

predišlo podstatnému narušeniu hospodárskej súťaže; to platí, ak hlavný materský subjekt

účtovnú závierku nezostavuje,

j)

podstatným narušením hospodárskej súťaže uplatnenie zásady alebo postupu podľa súboru

všeobecne uznávaných postupov účtovania, ktoré vedie k úhrnnej odchýlke výnosov alebo

nákladov vo výške viac ako 75 000 000 eur v príslušnom účtovnom období v porovnaní

so sumou, ktorá by bola určená uplatnením zodpovedajúcej zásady alebo postupu podľa

medzinárodných štandardov finančného vykazovania

1

)

; ak uplatňovanie konkrétnej zásady alebo postupu podľa súboru všeobecne uznávaných

postupov účtovania spôsobí podstatné narušenie hospodárskej súťaže, postup účtovania

akejkoľvek položky alebo transakcie podliehajúcej tejto zásade alebo tomuto postupu

sa upraví tak, aby zodpovedal zaobchádzaniu s touto položkou alebo transakciou podľa

medzinárodných štandardov finančného vykazovania,

1

)

k)

vlastníckym podielom podiel na vlastnom imaní, s ktorým sú spojené práva na zisky,

fondy alebo iné časti vlastného imania subjektu vrátane práv na zisky, fondy alebo

iné časti vlastného imania stálej prevádzkarne hlavného subjektu, pričom hlavný subjekt

a jeho stála prevádzkareň sa na účely dorovnávacej dane posudzujú ako samostatné subjekty,

l)

kontrolným podielom vlastnícky podiel v subjekte, na základe ktorého sa od držiteľa

podielu vyžaduje, aby konsolidoval majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky

subjektu v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva alebo by sa od neho

vyžadovalo, aby konsolidoval majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky, ak

by konsolidovanú účtovnú závierku zostavoval, pričom hlavný subjekt má v držbe kontrolné

podiely vo svojich stálych prevádzkarňach,

m)

portfóliovým podielom vlastnícky podiel v držbe skupiny vo výške menej ako 10 % na

vlastnom imaní alebo na hlasovacích právach subjektu ku dňu rozdelenia zisku alebo

predaja podielu,

n)

účtovným obdobím obdobie, za ktoré hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov

alebo veľkej vnútroštátnej skupiny zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku alebo

kalendárny rok, ak ide o konsolidovanú účtovnú závierku podľa písmena i) štvrtého

bodu,

o)

prijateľným štandardom finančného účtovníctva medzinárodné štandardy finančného vykazovania

1

)

a všeobecne uznávané postupy účtovania Austrálie, Brazílie, Kanady, členských štátov

Európskej únie, členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru, Hongkongu (Čína),

Japonska, Mexika, Nového Zélandu, Číny, Indie, Kórejskej republiky, Ruska, Singapuru,

Švajčiarska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov,

p)

schváleným štandardom finančného účtovníctva súbor všeobecne uznávaných postupov

účtovania povolených schváleným účtovným orgánom v štáte, v ktorom sa subjekt nachádza,

pričom schváleným účtovným orgánom je orgán, ktorý má v tomto štáte zákonnú právomoc

nariaďovať, ustanovovať alebo prijímať účtovné štandardy na účely finančného vykazovania,

r)

verejnoprávnym subjektom subjekt zriadený zákonom, subjekt zriadený na základe zákona

alebo subjekt so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo so 100-percentnou majetkovou

účasťou obcí alebo vyšších územných celkov, alebo nimi zriadený alebo založený iný

subjekt alebo organizácia, ak

1.

nevykonávajú obchodnú činnosť ani inú podnikateľskú činnosť a ich hlavným účelom

je zabezpečenie riadenia alebo investovanie majetku štátu, majetku obcí alebo majetku

vyšších územných celkov prostredníctvom vykonávania a držby investícií, správy tohto

majetku a vykonávania investičných činností súvisiacich s týmto majetkom,

2.

zodpovedajú štátu, obciam alebo vyšším územným celkom za svoje celkové výsledky a

každoročne im podávajú informácie o svojej činnosti, a

3.

ich majetok prechádza po zániku na štát, obce alebo vyššie územné celky a ak subjekt

rozdeľuje zisk, tento zisk plynie výlučne štátu, obciam alebo vyšším územným celkom

a žiadna jeho časť neplynie inému subjektu alebo fyzickej osobe (ďalej len „súkromná

osoba“),

s)

medzinárodnou organizáciou medzivládna organizácia vrátane nadnárodnej organizácie

alebo agentúra, alebo zastúpenie v jej úplnom vlastníctve a

1.

ktorú tvoria najmä vlády alebo štáty,

2.

má platnú dohodu o sídle alebo obdobnú dohodu so štátom, v ktorom je založená, vrátane

dohody, ktorá oprávňuje útvary alebo zložky organizácie v uvedenom štáte na výsady

a imunity, a

3.

právne predpisy alebo listiny upravujúce jej činnosť, riadenie a postavenie zamedzujú

tomu, aby jej príjmy plynuli v prospech súkromnej osoby,

t)

neziskovou organizáciou subjekt, ktorý spĺňa tieto podmienky

1.

v štáte svojho založenia a riadenia vykonáva činnosť výlučne na náboženské, charitatívne,

vedecké, umelecké, kultúrne, športové, vzdelávacie účely alebo iné obdobné účely,

alebo pôsobí a vykonáva činnosť ako profesijná organizácia, združenie podnikateľov,

obchodná komora, odborová organizácia, záujmové združenie poľnohospodárov, záhradkárov

a združenie občanov alebo organizácia, ktorá vykonáva výlučne všeobecne prospešné

služby,

2.

takmer všetky príjmy z činností podľa prvého bodu sú oslobodené od dane z príjmov

v štáte jeho založenia a riadenia,

3.

nemá žiadnych spoločníkov ani členov, ktorí majú podiel na príjme alebo majetku,

alebo ktorí sú skutočnými vlastníkmi príjmu alebo majetku,

4.

príjmy alebo majetok subjektu sa nesmú rozdeľovať alebo použiť v prospech súkromnej

osoby alebo subjektu, okrem charitatívneho subjektu; to neplatí pri vykonávaní charitatívnych

činností subjektu alebo pri platbách primeranej protihodnoty za poskytnuté služby

alebo za použitie majetku alebo kapitálu, alebo pri platbách, za kúpu majetku v reálnej

trhovej hodnote,

5.

pri ukončení činnosti, likvidácii alebo zrušení subjektu sa celý jeho majetok prevedie

alebo vráti inej neziskovej organizácii alebo prepadne v prospech štátu alebo územnej

samosprávy jeho založenia a riadenia vrátane verejnoprávneho subjektu alebo politického

útvaru,

6.

vykonáva len obchodnú činnosť alebo podnikateľskú činnosť, ktorá priamo súvisí s

účelmi, na ktoré bol subjekt založený,

u)

dôchodkovým fondom

1.

subjekt, ktorý je založený a riadený výlučne alebo takmer výlučne na spravovanie

alebo vyplácanie starobných dôchodkov a doplnkových alebo obdobných starobných dôchodkov

fyzickým osobám, pričom

1a.

subjekt je regulovaný štátom alebo ústredným orgánom štátnej správy, miestnym orgánom

štátnej správy, alebo orgánom územnej samosprávy, alebo

1b.

dôchodkové dávky sú zabezpečené alebo inak chránené vnútroštátnymi predpismi a financované

skupinou aktív držaných prostredníctvom fiduciárneho dojednania alebo zriaďovateľom

zvereneckého fondu s cieľom zaistiť plnenie zodpovedajúcich dôchodkových dávok pri

platobnej neschopnosti nadnárodných skupín podnikov a veľkej vnútroštátnej skupiny,

2.

subjekt dôchodkových služieb,

v)

subjektom dôchodkových služieb subjekt, ktorý je založený a riadený výlučne alebo

takmer výlučne na investovanie finančných prostriedkov v prospech subjektov uvedených

v písmene u) prvom bode alebo na vykonávanie činností, ktoré sú doplnkové k regulovaným

činnostiam uvedeným v písmene u) prvom bode, ak subjekt dôchodkových služieb je súčasťou

tej istej skupiny ako subjekty vykonávajúce regulované činnosti,

w)

investičným subjektom

1.

investičný fond

2

)

alebo investičný subjekt v oblasti nehnuteľností,

3

)

2.

subjekt, ktorý je najmenej z 95 % priamo vlastnený subjektom uvedeným v prvom bode

alebo prostredníctvom reťazca takýchto subjektov a ktorý pôsobí výlučne alebo takmer

výlučne s cieľom držby aktív alebo investovania finančných prostriedkov v ich prospech,

alebo

3.

subjekt, ktorého najmenej 85 % hodnoty vlastní subjekt uvedený v prvom bode, ak takmer

celý jeho príjem pochádza z dividend alebo zo ziskov, alebo strát vzniknutých v súvislosti

s vlastníckym podielom, ktoré sú vylúčené z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej

straty,

x)

investičným fondom subjekt, ktorý spĺňa tieto podmienky

1.

je určený na zhromažďovanie finančného majetku alebo nefinančného majetku od viacerých

investorov, pričom niektorí z nich nie sú vzájomne prepojení,

2.

investuje v súlade s vymedzenou investičnou politikou,

3.

investorom umožňuje znížiť náklady spojené s transakciami, výskumom a analýzami alebo

kolektívne rozložiť riziko,

4.

je určený predovšetkým na dosahovanie príjmov alebo ziskov z investícií alebo ochranu

investorov pred konkrétnou alebo všeobecnou udalosťou, alebo výsledkom,

5.

jeho investori majú na základe svojho vkladu právo na návratnosť z majetku fondu

alebo z príjmu dosiahnutého z tohto majetku,

6.

sám osebe alebo jeho správa podlieha regulačnému režimu pre investičné fondy v štáte,

v ktorom je založený alebo riadený, vrátane primeranej regulácie v oblasti boja proti

praniu špinavých peňazí a ochrany investorov, a

7.

riadia ho odborníci na správu investičných fondov v mene investorov,

y)

investičným subjektom v oblasti nehnuteľností je subjekt s rozsiahlou vlastníckou

štruktúrou, ktorý má v držbe predovšetkým nehnuteľný majetok a ktorý podlieha zdaneniu

len na úrovni subjektu alebo len na úrovni držiteľov podielov v subjekte s odkladom

zdanenia najviac na jeden rok,

z)

poisťovacím investičným subjektom subjekt, ktorý by bol investičným fondom alebo

investičným subjektom v oblasti nehnuteľností, ak by nebol založený v súvislosti so

záväzkami z poistnej zmluvy alebo zmluvy o vyplácaní dôchodku a nebol úplne vlastnený

subjektom, ktorý podlieha regulácii v štáte, v ktorom sa považuje za poisťovňu,

aa)

subjektom s prvkom daňovej transparentnosti subjekt v rozsahu, v akom je daňovo transparentný

vzhľadom na svoje príjmy, výdavky, zisk alebo stratu v štáte svojho založenia, ak

nie je daňovým rezidentom a nepodlieha zahrnutej dani zo svojich príjmov alebo zisku

v inom štáte,

ab)

transparentným subjektom subjekt s prvkom daňovej transparentnosti v rozsahu, v akom

je daňovo transparentný vzhľadom na svoje príjmy, výdavky, zisk alebo stratu v štáte,

v ktorom sa nachádza jeho vlastník, ktorý je referenčným subjektom; za transparentný

subjekt a subjekt s prvkom daňovej transparentnosti sa v súvislosti so svojimi príjmami,

výdavkami, ziskom alebo stratou považuje aj základný subjekt, ktorý nie je daňovým

rezidentom a nepodlieha zahrnutej dani, dorovnávacej dani ani obdobnej dani na základe

svojho miesta vedenia, miesta založenia alebo obdobných kritérií, ak

1.

sa jeho vlastníci nachádzajú v štáte, v ktorom sa subjekt považuje za daňovo transparentný,

2.

nemá miesto podnikania v štáte, v ktorom bol založený, a

3.

príjem, výdavky, zisk alebo strata nie sú prisúditeľné stálej prevádzkarni,

ac)

reverzným hybridným subjektom subjekt s prvkom daňovej transparentnosti v rozsahu,

v akom nie je daňovo transparentný vzhľadom na svoje príjmy, výdavky, zisk alebo stratu

v štáte, v ktorom sa nachádza jeho vlastník, ktorý je referenčným subjektom,

ad)

daňovo transparentným subjektom subjekt, ktorého príjmy, výdavky, zisk alebo strata

sa podľa právnych predpisov štátu svojho založenia alebo štátu, v ktorom sa nachádza

jeho vlastník, posudzujú, ako keby plynuli alebo vznikli priamemu vlastníkovi tohto

subjektu, a to v pomere k jeho podielu v tomto subjekte,

ae)

vlastníckym podielom držaným prostredníctvom transparentnej štruktúry vlastnícky

podiel v subjekte alebo v stálej prevádzkarni, ktoré sú základným subjektom, ak je

tento vlastnícky podiel držaný nepriamo prostredníctvom reťazca transparentných subjektov,

af)

základným subjektom, ktorý je vlastníkom, základný subjekt, ktorý má priamy alebo

nepriamy vlastnícky podiel v inom základom subjekte tej istej nadnárodnej skupiny

podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,

ag)

podávajúcim subjektom subjekt, ktorý podáva oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej

dane podľa

§ 39

,

ah)

nízko zdaneným základným subjektom

1.

základný subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny

nachádzajúci sa v štáte s nízkou úrovňou zdanenia, alebo

2.

základný subjekt bez štátnej príslušnosti, ktorý má v súvislosti s príslušným účtovným

obdobím oprávnený príjem a efektívnu sadzbu dane nižšiu, ako je minimálna sadzba dane,

ai)

štátom s nízkou úrovňou zdanenia štát, v ktorom má nadnárodná skupina podnikov alebo

veľká vnútroštátna skupina v ktoromkoľvek účtovnom období oprávnený príjem a podlieha

efektívnej sadzbe dane, ktorá je nižšia ako minimálna sadzba dane,

aj)

minimálnou sadzbou dane sadzba dane 15 %,

ak)

zahrnutou daňou základného subjektu daň vykázaná vo finančných výkazoch základného

subjektu v súvislosti s jeho príjmom, ziskom alebo v súvislosti s jeho podielom na

príjme alebo zisku základného subjektu, v ktorom drží vlastnícky podiel, daň vyrubená

namiesto všeobecne uplatniteľnej dane z príjmov právnických osôb a daň vyrubená v

súvislosti s nerozdeleným ziskom alebo inou časťou vlastného imania vrátane dane z

viacerých zložiek založených na príjme a vlastnom imaní, pričom za zahrnutú daň základného

subjektu sa nepovažuje dorovnávacia daň, daň zaplatená poisťovňou v súvislosti s výnosmi

vyplatenými poistencom a nekvalifikovaná refundovateľná imputačná daň,

al)

daňovým režimom pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť pravidlá pre kontrolované

zahraničné spoločnosti

4

)

alebo obdobné pravidlá v inom štáte, podľa ktorých podiel na časti alebo celom príjme

priameho spoločníka alebo nepriameho spoločníka zahraničného základného subjektu alebo

hlavného subjektu stálej prevádzkarne podlieha zdaneniu bez ohľadu na to, či sa tento

príjem vypláca spoločníkovi,

am)

iným úplným výsledkom súhrn účtovných položiek nákladov a výnosov, ktoré menia vlastné

imanie, ale nevykazujú sa vo výkaze ziskov a strát,

an)

daňovou funkčnou menou funkčná mena použitá na určenie zdaniteľného príjmu alebo

straty súvisiacich so zahrnutou daňou základného subjektu,

ao)

účtovnou funkčnou menou funkčná mena použitá na určenie zisku alebo straty základného

subjektu z finančného účtovníctva,

ap)

treťou cudzou menou mena, ktorá nie je daňovou funkčnou menou ani účtovnou funkčnou

menou základného subjektu,

aq)

vzájomným poisťovacím spolkom regulovaná poisťovňa, ktorú vlastnia výlučne jej poistenci,

ar)

určeným podávajúcim subjektom základný subjekt iný ako hlavný materský subjekt, ktorý

bol poverený nadnárodnou skupinou podnikov alebo veľkou vnútroštátnou skupinou, aby

v ich mene podával oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane,

as)

kvalifikovanou dohodou príslušných orgánov dvojstranná dohoda alebo mnohostranná

dohoda alebo dojednanie medzi dvomi alebo viacerými príslušnými orgánmi, ktorou sa

zabezpečuje automatická výmena ročných oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej

dane,

at)

prechodným rokom prvé účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty nadnárodnej skupiny

podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny patria do rozsahu pôsobnosti tohto zákona,

au)

novým prechodným rokom prvé účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty nadnárodnej

skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny patria do rozsahu pôsobnosti kvalifikovaného

pravidla zahrnutia príjmov alebo kvalifikovaného pravidla pre nedostatočne zdanené

zisky, ak toto účtovné obdobie začína po začiatku prechodného roka,

av)

kvalifikovaným refundovateľným daňovým zápočtom

1.

refundovateľný daňový zápočet, ktorý sa má vyplatiť v hotovosti alebo v iných peňažných

ekvivalentoch základnému subjektu do štyroch rokov odo dňa, keď základnému subjektu

vznikol nárok na refundovateľný daňový zápočet podľa právnych predpisov štátu, ktorý

daňový zápočet udeľuje, okrem sumy dane započítateľnej alebo refundovateľnej podľa

kvalifikovanej imputačnej dane alebo nekvalifikovanej refundovateľnej imputačnej dane,

alebo

2.

daňový zápočet, ktorý je čiastočne refundovateľný, ak sa jeho časť vypláca v hotovosti

alebo v iných peňažných ekvivalentoch základnému subjektu do štyroch rokov odo dňa,

keď základnému subjektu vznikol nárok na čiastočný refundovateľný daňový zápočet,

okrem sumy dane započítateľnej alebo refundovateľnej podľa kvalifikovanej imputačnej

dane alebo nekvalifikovanej refundovateľnej imputačnej dane,

aw)

nekvalifikovaným refundovateľným daňovým zápočtom daňový zápočet, ktorý je úplne

refundovateľný alebo čiastočne refundovateľný a nie je kvalifikovaným refundovateľným

daňovým zápočtom,

ax)

kvalifikovanou imputačnou daňou zahrnutá daň, ktorá vznikla základnému subjektu alebo

stálej prevádzkarni hlavného subjektu, alebo ktorú základný subjekt alebo stála prevádzkareň

hlavného subjektu zaplatili, a ktorá je pri vyplatení podielu na zisku (dividendy)

základným subjektom alebo hlavným subjektom stálej prevádzkarne refundovateľná alebo

započítateľná skutočnému vlastníkovi podielu na zisku (dividendy) v rozsahu v akom

je refundácia splatná, alebo zápočet poskytnutý

1.

iným štátom ako štátom, v ktorom sa základnému subjektu vyrubila zahrnutá daň,

2.

skutočnému vlastníkovi dividendy, ktorý podlieha zdaneniu vo výške nominálnej sadzby

rovnajúcej sa minimálnej sadzbe dane alebo presahujúcej minimálnu sadzbu dane z prijatej

dividendy podľa právnych predpisov štátu, v ktorom sa základnému subjektu vyrubila

zahrnutá daň,

3.

fyzickej osobe, ktorá je skutočným vlastníkom dividendy a daňovým rezidentom v štáte,

v ktorom sa základnému subjektu vyrubila zahrnutá daň, a ktorá podlieha zdaneniu vo

výške nominálnej sadzby dane rovnajúcej sa alebo presahujúcej nominálnu sadzbu dane

uplatniteľnú na aktívny príjem, alebo

4.

verejnoprávnemu subjektu, medzinárodnej organizácii, neziskovej organizácii, dôchodkovému

fondu, investičnému subjektu, ktorý nie je súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov alebo

veľkej vnútroštátnej skupiny alebo životnej poisťovni, ak sa dividenda prijíma v spojení

s činnosťami dôchodkového fondu, ktorý podlieha zdaneniu obdobným spôsobom ako dividenda

prijatá dôchodkovým fondom, pričom nezisková organizácia alebo dôchodkový fond sa

nachádzajú v štáte, v ktorom sú založené a riadené, investičný subjekt sa nachádza

v štáte, v ktorom je založený a regulovaný, a životná poisťovňa sa nachádza v štáte,

v ktorom je umiestnená,

ay)

nekvalifikovanou refundovateľnou imputačnou daňou daň iná ako kvalifikovaná imputačná

daň, ktorá vznikla základnému subjektu alebo ktorú základný subjekt zaplatil a ktorá

je

1.

refundovateľná skutočnému vlastníkovi dividendy, ktorú vypláca takýto základný subjekt,

v súvislosti s touto dividendou alebo započítateľná skutočným vlastníkom voči daňovej

povinnosti inej ako daňovej povinnosti týkajúcej sa takejto dividendy, alebo

2.

refundovateľná vyplácajúcej spoločnosti po vyplatení dividendy spoločníkovi,

az)

obchodovateľným prevoditeľným daňovým zápočtom daňový zápočet, ktorý sa v štáte,

v ktorom sa daňový zápočet poskytuje, môže použiť na zníženie daňovej povinnosti týkajúcej

sa zahrnutých daní držiteľa daňového zápočtu a ktorý u držiteľa daňového zápočtu spĺňa

zákonný štandard prevoditeľnosti a štandard obchodovateľnosti,

ba)

pôvodným príjemcom daňového zápočtu základný subjekt, ktorý vykonáva činnosti, na

základe ktorých sa poskytuje daňový zápočet,

bb)

nadobúdateľom daňového zápočtu základný subjekt, na ktorého pôvodný príjemca daňového

zápočtu prevádza daňový zápočet,

bc)

držiteľom daňového zápočtu pôvodný príjemca daňového zápočtu alebo nadobúdateľ daňového

zápočtu, pričom pôvodný príjemca daňového zápočtu a nadobúdateľ daňového zápočtu sú

závislé osoby, ak

1.

jeden z nich vlastní, priamo alebo nepriamo, aspoň 50 % hodnoty alebo celkových hlasovacích

práv na druhom z nich, alebo iná osoba vlastní priamo alebo nepriamo aspoň 50 % hodnoty

alebo celkových hlasovacích práv na oboch, alebo

2.

na základe súvisiacich skutočností a okolností jeden ovláda druhého alebo obaja sú

pod kontrolou tej istej osoby alebo tých istých osôb,

bd)

zákonným štandardom prevoditeľnosti u pôvodného príjemcu daňového zápočtu štandard,

na základe ktorého pôvodný príjemca daňového zápočtu môže previesť daňový zápočet

na nezávislú osobu v účtovnom období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie

daňového zápočtu alebo do 15 mesiacov od konca tohto účtovného obdobia,

be)

zákonným štandardom prevoditeľnosti u nadobúdateľa daňového zápočtu štandard, na

základe ktorého nadobúdateľ daňového zápočtu môže previesť daňový zápočet na nezávislú

osobu v účtovnom období, v ktorom nadobudol daňový zápočet a tento prevod nepodlieha

prísnejším zákonným obmedzeniam ako u pôvodného príjemcu daňového zápočtu,

bf)

štandardom obchodovateľnosti u pôvodného príjemcu daňového zápočtu štandard, na základe

ktorého pôvodný príjemca daňového zápočtu prevedie daňový zápočet na nezávislú osobu

za cenu, ktorá sa rovná obchodovateľnej minimálnej cene alebo ju prevyšuje, do 15

mesiacov od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie

daňového zápočtu; to platí, aj ak sa daňový zápočet neprevedie alebo sa prevedie na

závislú osobu za cenu, ktorá sa rovná obchodovateľnej minimálnej cene alebo ju prevyšuje

a ktorá by sa použila medzi nezávislými osobami v období 15 mesiacov od konca účtovného

obdobia, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu,

bg)

štandardom obchodovateľnosti u nadobúdateľa daňového zápočtu štandard, na základe

ktorého nadobúdateľ daňového zápočtu nadobudne daňový zápočet od nezávislej osoby

za cenu, ktorá sa rovná obchodovateľnej minimálnej cene alebo ju prevyšuje,

bh)

obchodovateľnou minimálnou cenou 80 % čistej súčasnej hodnoty daňového zápočtu,

bi)

čistou súčasnou hodnotou hodnota určená na základe výnosov do splatnosti dlhového

nástroja emitovaného štátom, ktorý poskytol daňový zápočet, s rovnakou alebo obdobnou

lehotou splatnosti, najviac do päť rokov, pričom tento dlhový nástroj bol emitovaný

v tom istom účtovnom období, v ktorom sa daňový zápočet previedol, alebo v účtovnom

období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu, ak sa daňový

zápočet nepreviedol,

bj)

materským subjektom hlavný materský subjekt, ktorý nie je vylúčeným subjektom, medzistupňový

materský subjekt alebo čiastočne vlastnený materský subjekt,

bk)

medzistupňovým materským subjektom základný subjekt, ktorý má priamy alebo nepriamy

vlastnícky podiel v inom základnom subjekte tej istej nadnárodnej skupiny podnikov

alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, pričom za medzistupňový materský subjekt sa nepovažuje

hlavný materský subjekt, čiastočne vlastnený materský subjekt, stála prevádzkareň,

investičný subjekt a poisťovací investičný subjekt,

bl)

čiastočne vlastneným materským subjektom základný subjekt, ktorý má priamy alebo

nepriamy vlastnícky podiel v inom základnom subjekte tej istej nadnárodnej skupiny

podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a viac ako 20 % jeho vlastníckeho podielu

priamo alebo nepriamo drží jedna alebo viaceré osoby, ktoré nie sú základnými subjektmi

tejto nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, pričom za čiastočne

vlastnený materský subjekt sa nepovažuje hlavný materský subjekt, stála prevádzkareň,

investičný subjekt a poisťovací investičný subjekt,

bm)

pravidlom zahrnutia príjmov postup, podľa ktorého materský subjekt nadnárodnej skupiny

podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vypočíta a uhradí svoj podiel na dorovnávacej

dani vo vzťahu k nízko zdaneným základným subjektom tejto skupiny,

bn)

kvalifikovaným pravidlom zahrnutia príjmov pravidlo zahrnutia príjmov zavedené štátmi,

ktoré sú uvedené na webovom sídle ministerstva financií,

bo)

pravidlom pre nedostatočne zdanené zisky postup, podľa ktorého základný subjekt nadnárodnej

skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vypočíta a uhradí svoj podiel

na dorovnávacej dani vo vzťahu k nízko zdaneným základným subjektom tejto skupiny,

ak dorovnávacia daň nebola vypočítaná a uhradená podľa pravidla zahrnutia príjmov,

bp)

kvalifikovaným pravidlom pre nedostatočne zdanené zisky pravidlo pre nedostatočne

zdanené zisky zavedené štátmi, ktoré sú uvedené na webovom sídle ministerstva financií,

bq)

vnútroštátna dorovnávacia daň postup, podľa ktorého nízko zdanené základné subjekty

vypočítajú a uhradia dorovnávaciu daň v štáte, v ktorom sa nachádzajú,

br)

kvalifikovaná vnútroštátna dorovnávacia daň vnútroštátna dorovnávacia daň zavedená

štátmi, ktoré sú uvedené na webovom sídle ministerstva financií,

bs)

referenčným subjektom základný subjekt, ktorý je vlastníkom a ktorý je vo vlastníckej

štruktúre prvým vlastníkom nad testovaným subjektom, ktorý

1.

nie je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, alebo

2.

je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, ak je zároveň hlavným materským subjektom

a subjekt uvedený v prvom bode neexistuje.

§ 3

Rozsah pôsobnosti

(1)

Tento zákon sa vzťahuje na

a)

základné subjekty nachádzajúce sa v Slovenskej republike, ktoré sú členmi nadnárodnej

skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorá dosahuje v konsolidovanej

účtovnej závierke svojho hlavného materského subjektu ročné výnosy aspoň 750 000 000

eur, vrátane výnosov vylúčených subjektov podľa odseku 3, a to v najmenej dvoch účtovných

obdobiach zo štyroch účtovných období bezprostredne predchádzajúcich analyzovanému

účtovnému obdobiu,

b)

spoločné podniky a subjekty pridružené k spoločnému podniku podľa

§ 26

založené v Slovenskej republike.

(2)

Ak je jedno alebo viac účtovných období zo štyroch účtovných období dlhšie alebo

kratšie ako 12 mesiacov, prahová hodnota výnosov sa pre každé z týchto účtovných období

pomerne upraví.

(3)

Ak v odseku 6 nie je ustanovené inak, tento zákon sa nevzťahuje na vylúčené subjekty,

ktorými sú

a)

verejnoprávny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia, dôchodkový

fond, investičný fond, ktorý je hlavným materským subjektom, alebo investičný subjekt

v oblasti nehnuteľností, ktorý je hlavným materským subjektom,

b)

subjekt, ktorého najmenej 95 % hodnoty vlastní priamo alebo prostredníctvom jedného

alebo viacerých vylúčených subjektov jeden, alebo viac subjektov uvedených v písmene

a), okrem subjektov dôchodkových služieb, a ktorý

1.

pôsobí výlučne alebo takmer výlučne s cieľom držby aktív alebo investovania finančných

prostriedkov v prospech subjektov uvedených v písmene a), alebo

2.

vykonáva výlučne doplnkové činnosti k tým, ktoré vykonávajú subjekty uvedené v písmene

a),

c)

subjekt, ktorého najmenej 85 % hodnoty vlastní priamo alebo prostredníctvom jedného

alebo viacerých vylúčených subjektov jeden alebo viac subjektov uvedených v

písmene a)

, okrem subjektov dôchodkových služieb, ak takmer celý jeho príjem pochádza z podielov

na zisku (dividend) alebo zo ziskov, alebo strát vzniknutých v súvislosti s vlastníckym

podielom, ktoré sú vylúčené z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty podľa

§ 6 ods. 2 písm. b)

a

c)

.

(4)

Činnosti subjektu, ktorého 100 % hodnoty vlastní priamo alebo nepriamo nezisková

organizácia alebo neziskové organizácie, sa považujú za doplnkové činnosti podľa odseku

3 písm. b) druhého bodu, ak úhrnné výnosy všetkých subjektov nadnárodnej skupiny podnikov

alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, okrem výnosov neziskovej organizácie alebo subjektu,

ktorý je vylúčeným subjektom podľa odseku 3 písm. b) alebo písm. c), sú za účtovné

obdobie nižšie ako 750 000 000 eur alebo nižšie ako 25 % výnosov nadnárodnej skupiny

podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny. Ak účtovné obdobie nadnárodnej skupiny

podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny je dlhšie alebo kratšie ako 12 mesiacov,

prahová hodnota výnosov sa upraví podľa odseku 2.

(5)

Štátny investičný fond, ktorý je verejnoprávnym subjektom podľa

§ 2 písm. r)

, sa nepovažuje za hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej

vnútroštátnej skupiny ani za člena tejto skupiny.

(6)

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s

§ 42 ods. 2

rozhodnúť, že so subjektom podľa odseku 3 písm. b) a c) nebude zaobchádzať ako s

vylúčeným subjektom.

§ 4

Umiestnenie základného subjektu

(1)

Subjekt, iný ako subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, sa nachádza v štáte,

v ktorom sa považuje za rezidenta na daňové účely na základe miesta vedenia, miesta

založenia alebo obdobných kritérií.

5

)

(2)

Ak umiestnenie subjektu nie je možné určiť podľa odseku 1, považuje sa za subjekt

nachádzajúci sa v štáte, v ktorom bol založený.

(3)

Subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý

a)

je hlavným materským subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej

skupiny, sa nachádza v štáte, v ktorom bol založený,

b)

nie je hlavným materským subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej

skupiny, sa považuje za subjekt bez štátnej príslušnosti.

(4)

Stála prevádzkareň podľa

§ 2 písm. e)

a)

prvého bodu sa nachádza v štáte, v ktorom sa považuje za stálu prevádzkareň a v ktorom

podlieha zdaneniu podľa medzinárodnej zmluvy,

b)

druhého bodu sa nachádza v štáte, v ktorom má miesto podnikania a v ktorom podlieha

zdaneniu na čistom základe,

c)

tretieho bodu sa nachádza v štáte, v ktorom je umiestnená,

d)

štvrtého bodu sa považuje za stálu prevádzkareň bez štátnej príslušnosti.

(5)

Ak sa základný subjekt nachádza v Slovenskej republike a zároveň aj v inom štáte,

s ktorým Slovenská republika

a)

má uzatvorenú medzinárodnú zmluvu,

1.

základný subjekt sa nachádza v štáte, v ktorom sa považuje za rezidenta na daňové

účely podľa medzinárodnej zmluvy,

2.

ktorá obsahuje ustanovenie o procedúre vzájomnej dohody na určenie rezidencie základného

subjektu na daňové účely a príslušné orgány vzájomnú dohodu nedosiahli, postupuje

sa podľa písmena b),

3.

podľa ktorej sa nezamedzí dvojitému zdaneniu z dôvodu, že základný subjekt je rezidentom

na daňové účely v oboch štátoch, postupuje sa podľa písmena b),

b)

nemá uzatvorenú medzinárodnú zmluvu,

1.

základný subjekt sa nachádza v štáte, v ktorom mu bola vyrubená vyššia suma zahrnutých

daní za príslušné účtovné obdobie, pričom suma zahrnutých daní neobsahuje dane zaplatené

v súlade s daňovým režimom pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť,

2.

základný subjekt sa nachádza v štáte, v ktorom dosahuje vyššiu sumu príjmov vylúčených

na základe ekonomickej podstaty vypočítanú na úrovni subjektu podľa

§ 23

; to platí, ak je suma splatných zahrnutých daní podľa prvého bodu v oboch štátoch

rovnaká alebo nulová,

3.

základný subjekt, ktorý je hlavným materským subjektom, sa nachádza v štáte, v ktorom

bol založený, a základný subjekt, ktorý nie je hlavným materským subjektom, sa považuje

za subjekt bez štátnej príslušnosti; to platí, ak je suma príjmov vylúčených na základe

ekonomickej podstaty určená podľa druhého bodu v oboch štátoch rovnaká alebo nulová.

(6)

Ak základný subjekt počas účtovného obdobia zmení miesto, kde sa nachádza, považuje

sa za nachádzajúci sa v štáte, v ktorom sa nachádzal na začiatku príslušného účtovného

obdobia.

DRUHÁ ČASŤ

VÝPOČET OPRÁVNENÉHO PRÍJMU ALEBO OPRÁVNENEJ STRATY

§ 5

Oprávnený príjem alebo oprávnená strata

(1)

Oprávneným príjmom alebo oprávnenou stratou základného subjektu je zisk alebo strata

základného subjektu z finančného účtovníctva za príslušné účtovné obdobie určené podľa

účtovného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného

materského subjektu pred konsolidačnými úpravami vylučujúcimi vnútroskupinové transakcie

a upravené podľa

§ 6 až 15

.

(2)

Ak zisk alebo stratu základného subjektu z finančného účtovníctva nie je možné primerane

určiť podľa odseku 1, zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva

za príslušné účtovné obdobie sa určí na základe iného prijateľného štandardu finančného

účtovníctva alebo schváleného štandardu finančného účtovníctva po úprave o podstatné

narušenie hospodárskej súťaže, ak

a)

finančné výkazy základného subjektu sú zostavené na základe tohto účtovného štandardu,

b)

informácie vykázané vo finančných výkazoch sú spoľahlivé, a

c)

trvalé rozdiely vyššie ako 1 000 000 eur vyplývajúce z uplatňovania konkrétnej zásady

alebo štandardu na položky výnosov, nákladov alebo transakcií, ak sa táto zásada alebo

tento štandard odlišujú od finančného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej

účtovnej závierky hlavného materského subjektu, sa upravia tak, aby zodpovedali posúdeniu

týchto položiek podľa účtovného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej

účtovnej závierky.

(3)

Ak súčasťou zisku alebo straty základného subjektu z finančného účtovníctva podľa

odseku 1 sú výnosy a náklady vykazované v súvislosti so zmenou účtovnej hodnoty majetku

a záväzkov z dôvodu nadobudnutia vlastníckych podielov v základnom subjekte, tieto

výnosy a náklady sa zo zisku alebo straty základného subjektu vylúčia; to neplatí,

ak vlastnícke podiely boli nadobudnuté pred 1. decembrom 2021 a zisk alebo stratu

základného subjektu nie je možné určiť na základe účtovnej hodnoty majetku a záväzkov

pred zmenou účtovnej hodnoty.

§ 6

Úpravy výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty

(1)

Na účely úprav na určenie oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty je

a)

nákladom na daň

1.

zahrnutá daň vykázaná ako náklad a splatná zahrnutá daň alebo odložená zahrnutá daň,

ktoré sú súčasťou nákladov na daň z príjmov vrátane zahrnutých daní z príjmov, ktoré

sú vylúčené z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty,

2.

odložené daňové pohľadávky prisúditeľné strate za príslušné účtovné obdobie,

3.

dorovnávacia daň vykázaná ako náklad,

4.

nekvalifikovaná refundovateľná imputačná daň vykázaná ako náklad,

b)

vylúčenou dividendou podiel na zisku (dividenda) alebo iné formy rozdelenia zisku

prijaté alebo vzniknuté v súvislosti s vlastníckym podielom, okrem podielu na zisku

(dividendy) alebo inej formy rozdelenia zisku prijatých alebo vzniknutých v súvislosti

s

1.

portfóliovým podielom, ktorý po dobu kratšiu ako jeden rok ku dňu rozdelenia zisku

skutočne vlastní základný subjekt, ktorému plynie alebo vzniká nárok na tento podiel

na zisku (dividendu) alebo inú formu rozdelenia zisku,

2.

vlastníckym podielom v investičnom subjekte, ktorý podlieha rozhodnutiu podľa

§ 30

,

c)

vylúčeným ziskom alebo stratou vzniknutým v súvislosti s vlastníckym podielom zisk

alebo strata zahrnuté v zisku alebo strate základného subjektu z finančného účtovníctva,

ktoré vznikli

1.

na základe zmeny reálnej hodnoty vlastníckeho podielu okrem portfóliového podielu,

2.

v súvislosti s vlastníckym podielom, ktorý je vykázaný metódou vlastného imania používanou

v účtovníctve,

3.

z predaja vlastníckeho podielu okrem predaja portfóliového podielu,

d)

zahrnutým ziskom alebo stratou z metódy precenenia nehnuteľností, strojov a zariadení

zisk alebo strata navýšené alebo znížené o súvisiace zahrnuté dane za príslušné účtovné

obdobie, na základe ktorej sa

1.

účtovná hodnota nehnuteľností, strojov a zariadení pravidelne upravuje na reálnu

hodnotu,

2.

zmeny reálnej hodnoty nehnuteľností, strojov a zariadení zaznamenajú v inom úplnom

výsledku, a

3.

zisk alebo strata zaznamenané v inom úplnom výsledku následne nevykazujú prostredníctvom

výsledku hospodárenia,

e)

asymetrickým kurzovým ziskom alebo asymetrickou kurzovou stratou kurzový zisk alebo

kurzová strata subjektu, ktorého účtovné funkčné meny a daňové funkčné meny sú rozdielne,

a ktoré sú

1.

zahrnuté vo výpočte zdaniteľného príjmu alebo straty základného subjektu a ktoré

možno prisúdiť zmenám výmenného kurzu medzi účtovnou funkčnou menou a daňovou funkčnou

menou základného subjektu,

2.

zahrnuté vo výpočte zisku alebo straty základného subjektu z finančného účtovníctva

a ktoré možno prisúdiť zmenám výmenného kurzu medzi účtovnou funkčnou menou a daňovou

funkčnou menou základného subjektu,

3.

zahrnuté vo výpočte zisku alebo straty základného subjektu z finančného účtovníctva

a ktoré možno prisúdiť zmenám výmenného kurzu medzi treťou cudzou menou a účtovnou

funkčnou menou základného subjektu,

4.

prisúditeľné zmenám výmenného kurzu medzi treťou cudzou menou a daňovou funkčnou

menou základného subjektu bez ohľadu na to, či sú takéto zisky alebo straty z tretej

cudzej meny zahrnuté do zdaniteľného príjmu,

f)

zákonom neuznaným nákladom

1.

náklad, ktorý základný subjekt vykázal za nezákonné platby, vrátane úplatkov alebo

iných neoprávnených výhod,

2.

náklad, ktorý základný subjekt vykázal za penále a pokuty, ak sa rovná alebo presahuje

sumu 50 000 eur alebo zodpovedajúcu sumu vo funkčnej mene, v ktorej sa vyčísľuje zisk

alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva,

g)

chybou predchádzajúceho obdobia a zmenou v účtovných zásadách zmena začiatočného

stavu vlastného imania základného subjektu na začiatku účtovného obdobia z dôvodu

1.

opravy chyby pri určení zisku alebo straty z finančného účtovníctva v niektorom predchádzajúcom

účtovnom období, ktorá ovplyvnila výnosy alebo náklady zahrnuté vo výpočte oprávneného

príjmu alebo oprávnenej straty v uvedenom predchádzajúcom účtovnom období okrem rozsahu,

v ktorom takáto oprava chyby viedla k podstatnému zníženiu povinnosti k zahrnutým

daniam podľa

§ 20

,

2.

zmeny účtovných zásad alebo politiky, ktoré ovplyvnili výnosy alebo náklady zahrnuté

vo výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty,

h)

dôchodkovým nákladom rozdiel medzi sumou nákladu na úhradu dôchodkového záväzku alebo

sumou výnosu zahrnutých v zisku alebo strate z finančného účtovníctva a sumou príspevku

do dôchodkového fondu za príslušné účtovné obdobie.

(2)

Zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva sa upravia o

a)

náklady na daň,

b)

vylúčené dividendy,

c)

vylúčený zisk alebo stratu vzniknuté v súvislosti s vlastníckym podielom,

d)

zahrnuté zisky alebo straty z metódy precenenia nehnuteľností, strojov a zariadení,

e)

zisky alebo straty z predaja majetku a záväzkov vylúčených podľa

§ 35

,

f)

asymetrické kurzové zisky alebo straty,

g)

zákonom neuznané náklady,

h)

chyby predchádzajúceho obdobia a zmeny v účtovných zásadách,

i)

dôchodkové náklady.

(3)

Ak podiel na zisku (dividenda) alebo iné formy rozdelenia zisku sú prijaté alebo

vzniknuté v súvislosti so zloženým finančným nástrojom, ktorý má kapitálovú zložku

a dlhovú zložku, vylúčenou dividendou podľa odseku 1 písm. b) je iba časť podielu

na zisku (dividendy) alebo iného rozdelenia zisku prijatá alebo vzniknutá v súvislosti

s kapitálovou zložkou tohto zloženého finančného nástroja.

(4)

Podiel na zisku (dividenda) alebo iné formy rozdelenia zisku prijaté alebo vzniknuté

v súvislosti s finančným nástrojom sú vylúčenou dividendou podľa odseku 1 písm. b),

ak emitent a držiteľ tohto finančného nástroja sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny

podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a platba v súvislosti s finančným nástrojom

je vykázaná vo finančných výkazoch u oboch ako podiel na zisku (dividenda) alebo iné

formy rozdelenia zisku. Ak platba v súvislosti s finančným nástrojom je u držiteľa

finančného nástroja vykázaná odlišne, na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo

oprávnenej straty sa zohľadní spôsob vykázania finančného nástroja vo finančných výkazoch

emitenta finančného nástroja.

(5)

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s

§ 42 ods. 2

rozhodnúť, že vylúčené dividendy podľa odseku 2 písm. b) budú zahŕňať aj podiely

na zisku (dividendy) alebo iné formy rozdelenia zisku prijaté alebo vzniknuté v súvislosti

s portfóliovým podielom, ktorý po dobu kratšiu ako jeden rok ku dňu rozdelenia zisku

skutočne vlastní základný subjekt, ktorému plynie alebo vzniká nárok na tento podiel

na zisku (dividendu) alebo inú formu rozdelenia zisku.

(6)

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s

§ 42 ods. 2

rozhodnúť, že vylúčený zisk alebo strata vzniknuté v súvislosti s vlastníckym podielom

podľa

odseku 2 písm. c)

budú zahŕňať aj kurzové zisky alebo kurzové straty zahrnuté v zisku alebo strate

základného subjektu z finančného účtovníctva, ak

a)

kurzový zisk alebo kurzová strata vznikli zo zabezpečovacieho nástroja na zabezpečenie

kurzového rizika v súvislosti s vlastníckym podielom okrem portfóliového podielu,

b)

kurzový zisk alebo kurzová strata sú zaznamenané v konsolidovanej účtovnej závierke

v inom úplnom výsledku, a

c)

zabezpečovací nástroj sa podľa schváleného štandardu finančného účtovníctva použitého

pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky považuje za efektívny zabezpečovací

nástroj.

§ 6a

Rozhodnutie o zohľadnení zisku alebo straty v súvislosti s vlastníckym podielom

(1)

Na účely prijatia rozhodnutia o zohľadnení zisku alebo straty v súvislosti s vlastníckym

podielom pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu

je

a)

kvalifikovaným vlastníckym podielom investícia v transparentnom subjekte,

1.

ktorá sa na daňové účely považuje za podiel na vlastnom imaní alebo ktorá by sa považovala

za podiel na vlastnom imaní podľa schváleného štandardu finančného účtovníctva v štáte,

v ktorom transparentný subjekt pôsobí, pričom majetok, záväzky, výnosy, náklady a

peňažné toky transparentného subjektu nie sú zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke

nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, a

2.

pri ktorej úhrnná predpokladaná výnosnosť investície je nižšia ako úhrnná suma investície

investora, pričom časť investície sa investorovi vráti vo forme daňového zápočtu okrem

kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu bez ohľadu na to, či sa daňový zápočet

použije na zníženie daňovej povinnosti investora alebo sa prevedie na iný subjekt,

b)

výnosnosť investície najmä suma rozdelených ziskov, výhoda vyplývajúca z daňových

strát, kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet plynúci cez transparentný subjekt,

okrem daňových zápočtov iných ako refundovateľný daňový zápočet,

c)

úhrnná predpokladaná výnosnosť investície očakávaný výnos v okamihu uskutočnenia

investície určený na základe skutočností a podmienok, za ktorých bola investícia uskutočnená.

(2)

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s

§ 42 ods. 2

rozhodnúť, že vlastník vlastníckeho podielu okrem vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho

podielu pri výpočte svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty nevylúči zo

zisku alebo straty z finančného účtovníctva zisk alebo stratu, ktoré vznikli

a)

na základe zmeny reálnej hodnoty vlastníckeho podielu a zníženia hodnoty vlastníckeho

podielu, ak vlastník vlastníckeho podielu podlieha zdaneniu na základe reálnej trhovej

hodnoty alebo na základe zníženia hodnoty vlastníckeho podielu a náklad na daň z príjmov

zahŕňa daň z príjmov z tohto zdanenia, alebo ak vlastník podlieha zdaneniu na základe

realizačného princípu a náklad na daň z príjmov zahŕňa náklad na odloženú daň z príjmov

zo zmeny reálnej hodnoty alebo zníženia hodnoty vlastníckeho podielu,

b)

v súvislosti s vlastníckym podielom v transparentnom subjekte, ktorý je v účtovníctve

vlastníka vykázaný metódou vlastného imania,

c)

z prevodu vlastníckeho podielu, pričom zisk alebo strata z tohto prevodu sú zahrnuté

v zdaniteľnom príjme vlastníka, okrem zisku, ktorý je v plnej sume kompenzovaný a

pomernej časti zisku, ktorá je čiastočne kompenzovaná odpočtom alebo obdobnou úľavou.

(3)

Odsek 2 sa uplatňuje na všetky vlastnícke podiely základných subjektov nachádzajúcich

sa v Slovenskej republike okrem portfóliových podielov.

(4)

Priamy vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo nepriamy vlastník kvalifikovaného

vlastníckeho podielu držaného prostredníctvom reťazca transparentných subjektov, ktoré

nie sú základnými subjektmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej

skupiny, pripočíta k sume upravených zahrnutých daní sumu kvalifikovanej daňovej výhody

v rozsahu, v akom kvalifikovaná daňová výhoda znížila jeho náklady na daň z príjmov.

Kvalifikovanou daňovou výhodou, v rozsahu v akom táto daňová výhoda znižuje investíciu

vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu podľa odseku 5, je

a)

suma daňového zápočtu, ktorá plynie vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu

okrem kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu, a

b)

súčin daňovo odpočítateľných strát, ktoré plynú vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho

podielu a nominálnej sadzby dane vzťahujúcej sa na príjmy vlastníka kvalifikovaného

vlastníckeho podielu.

(5)

Investícia vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu sa zníži najviac na nulovú

sumu o

a)

daňový zápočet, ktorý plynie vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu,

b)

súčin daňovo odpočítateľných strát, ktoré plynú vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho

podielu a nominálnej sadzby dane vzťahujúcej sa na príjmy vlastníka,

c)

zisk rozdelený vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu,

d)

sumu z predaja kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo jeho časti.

(6)

Ak sa investícia vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu podľa odseku 5 zníži

na nulovú sumu a tomuto vlastníkovi plynú ďalšie položky podľa odseku 5, tieto položky

znižujú sumu upravených zahrnutých daní, pričom položky podľa odseku 5 písm. c) a

d) alebo suma kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu sa v sume upravených

zahrnutých daní posúdia ako záporné sumy len v rozsahu sumy kvalifikovanej daňovej

výhody, ktorá sa pripočítala k sume upravených zahrnutých daní vlastníka kvalifikovaného

vlastníckeho podielu podľa odseku 4.

(7)

Odchylne od odseku 4 vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu, ktorý na účely

finančného účtovníctva účtuje o tejto investícii proporcionálnou metódou amortizovania,

použije túto metódu na určenie sumy ročnej návratnosti investície. Podávajúci subjekt

môže v účtovnom období, v ktorom vlastník nadobudne podiely, alebo v účtovnom období,

v ktorom sa na vlastníka vzťahuje tento zákon, neodvolateľne rozhodnúť, že vlastník

kvalifikovaného vlastníckeho podielu, ktorý na účely finančného účtovníctva neúčtuje

o investícii proporcionálnou metódou amortizovania, použije túto metódu na určenie

sumy ročnej návratnosti investície.

(8)

Investícia vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu sa podľa proporcionálnej

metódy amortizovania podľa odseku 7 zníži o položky podľa odseku 5 v rozsahu predpokladaného

pomeru daňovej výhody. Predpokladaný pomer daňovej výhody je pomer súčtu položiek

podľa odseku 5 prijatých vlastníkom kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo plynúcich

vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu v príslušnom účtovnom období a predpokladanej

úhrnnej sumy týchto položiek prijatých vlastníkom kvalifikovaného vlastníckeho podielu

alebo plynúcich vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu počas doby trvania

investície. Suma položiek podľa odseku 5 prijatých vlastníkom kvalifikovaného vlastníckeho

podielu alebo plynúcich vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu nad rámec

zníženia investície sa nepripočítava k upraveným zahrnutým daniam vlastníka kvalifikovaného

vlastníckeho podielu.

(9)

Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa odseku 2 sa nemôže prestať uplatňovať, ak

sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zohľadnila

v súvislosti s vlastníckym podielom strata.

§ 6b

Daňové zápočty

(1)

Pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu sa nominálna

hodnota kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu alebo obchodovateľného prevoditeľného

daňového zápočtu posúdi ako príjem pôvodného príjemcu daňového zápočtu v tom účtovnom

období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu.

(2)

Ak kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo obchodovateľný prevoditeľný

daňový zápočet poskytnuté na nadobudnutie majetku alebo vytvorenie majetku znižujú

podľa účtovných zásad pôvodného príjemcu daňového zápočtu účtovnú hodnotu majetku

alebo sa tieto zápočty účtujú do výnosov budúcich období, ktoré sa zúčtujú do výnosov

počas doby použiteľnosti majetku, pôvodný príjemca daňového zápočtu môže pri výpočte

oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty postupovať podľa týchto účtovných zásad.

(3)

Ak obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet alebo jeho časť zanikne bez uplatnenia,

pôvodný príjemca daňového zápočtu posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej

straty neuplatnenú nominálnu hodnotu obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu

ako stratu alebo zvýšenie účtovnej hodnoty majetku v účtovnom období zániku tohto

daňového zápočtu.

(4)

Pôvodný príjemca daňového zápočtu, ktorý prevedie obchodovateľný prevoditeľný daňový

zápočet do 15 mesiacov od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky

pre poskytnutie daňového zápočtu, použije pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej

straty v účtovnom období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového

zápočtu, namiesto nominálnej hodnoty obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu

jeho predajnú cenu.

(5)

Pôvodný príjemca daňového zápočtu, ktorý prevedie obchodovateľný prevoditeľný daňový

zápočet po 15 mesiacoch od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky

pre poskytnutie daňového zápočtu, posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej

straty v účtovnom období, v ktorom došlo k prevodu, rozdiel medzi nominálnou hodnotou

prevedeného daňového zápočtu a predajnou cenou ako stratu. Pri obchodovateľnom prevoditeľnom

daňovom zápočte poskytnutom na nadobudnutie majetku alebo vytvorenie majetku, ktorý

sa účtuje do výnosov počas doby použiteľnosti majetku, pôvodný príjemca daňového zápočtu

posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty rozdiel medzi nominálnou

hodnotou prevedeného daňového zápočtu a predajnou cenou ako stratu postupne počas

zostávajúcej doby použiteľnosti majetku.

(6)

Nadobúdateľ daňového zápočtu, ktorý používa obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet

na zníženie daňovej povinnosti týkajúcej sa zahrnutých daní, zahrnie do výpočtu oprávneného

príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období použitia zápočtu rozdiel medzi nominálnou

hodnotou obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a jeho kúpnou cenou v pomere

podielu použitej časti obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a jeho nominálnej

hodnoty (ďalej len „zisk z použitia daňového zápočtu“).

(7)

Nadobúdateľ daňového zápočtu, ktorý predáva obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet,

zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období predaja

zisk alebo stratu z tohto predaja. Zisk alebo strata z predaja daňového zápočtu sa

vypočíta tak, že od súčtu kúpnej ceny daňového zápočtu a zisku z použitia daňového

zápočtu sa odpočíta suma použitej časti daňového zápočtu a takto vypočítaný výsledok

sa odpočíta od predajnej ceny daňového zápočtu.

(8)

Ak obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet alebo jeho časť zanikne bez uplatnenia,

nadobúdateľ daňového zápočtu posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej

straty neuplatnenú hodnotu obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu ako stratu

v účtovnom období zániku tohto daňového zápočtu. Táto strata sa vypočíta tak, že od

súčtu kúpnej ceny daňového zápočtu a zisku z použitia daňového zápočtu sa odpočíta

suma použitej časti daňového zápočtu.

(9)

Daňový zápočet iný ako kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo obchodovateľný

prevoditeľný daňový zápočet sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty

základného subjektu nepovažuje za príjem.

§ 6c

Odpustený dlh

(1)

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s

§ 42 ods. 3

rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu,

ktorý je dlžníkom, sa zo zisku alebo straty tohto základného subjektu z finančného

účtovníctva vylúči suma odpusteného dlhu, ak

a)

dlh je odpustený v súvislosti s konkurzom alebo reštrukturalizáciou,

6

)

vrátane odpisu záväzkov voči veriteľovi, ktorý v konkurze neuplatnil svoje pohľadávky

voči základnému subjektu; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u základného

subjektu, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok

majetku, a u základného subjektu, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že

majetok základného subjektu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej

podstaty,

b)

možno dôvodne predpokladať, že by základný subjekt do 12 mesiacov nebol schopný plniť

svoje záväzky, ak by k odpusteniu dlhu nedošlo alebo

c)

záväzky základného subjektu bezprostredne pred odpustením dlhu prevyšujú reálnu trhovú

hodnotu jeho majetku a neuplatnil sa postup podľa písmena a) alebo písmena b).

(2)

Na účely postupu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) sa pri výpočte oprávneného

príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zohľadní odpustený dlh voči veriteľovi

bez ohľadu na to, či dlžník je prepojenou osobou s týmto veriteľom.

(3)

Na účely postupu podľa odseku 1 písm. c) sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo

oprávnenej straty základného subjektu zohľadní len odpustený dlh voči veriteľovi,

ktorý nie je prepojený so základným subjektom, najviac v rozsahu nižšej z týchto súm

a)

suma, o ktorú záväzky základného subjektu prevyšujú reálnu trhovú hodnotu jeho majetku

bezprostredne pred odpustením dlhu,

b)

suma, ktorá zodpovedá zníženiu daňovej povinnosti základného subjektu v súvislosti

s odpusteným dlhom podľa daňových právnych predpisov štátu základného subjektu.

§ 7

Princíp nezávislého vzťahu

(1)

Princíp nezávislého vzťahu je princíp, podľa ktorého sa transakcie medzi základnými

subjektmi zaznamenávajú s odkazom na podmienky, ktoré by existovali medzi nezávislými

podnikmi pri porovnateľných transakciách a za porovnateľných okolností.

7

)

(2)

Transakcia medzi základnými subjektmi nachádzajúcimi sa v rôznych štátoch, ktorá

nie je zaznamenaná v rovnakej výške vo finančnom účtovníctve oboch základných subjektov

alebo ktorá nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, sa upraví tak, aby bola

v rovnakej výške a v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

(3)

Strata z predaja alebo iného prevodu majetku medzi dvomi základnými subjektmi nachádzajúcimi

sa v Slovenskej republike, ktorá nie je zaznamenaná v súlade s princípom nezávislého

vzťahu, sa upraví na základe princípu nezávislého vzťahu, ak je takáto strata zahrnutá

vo výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty.

§ 8

Realizačný princíp

(1)

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s

§ 42 ods. 2

rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu

sa zisky a straty z ocenenia majetku a záväzkov reálnou hodnotou alebo zníženie hodnoty

v konsolidovanej účtovnej závierke za účtovné obdobie určia na základe realizačného

princípu, pričom zisky a straty z ocenenia majetku a záväzkov reálnou hodnotou alebo

zníženie hodnoty sa z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného

subjektu vylúčia.

(2)

Účtovná hodnota majetku a záväzkov na účely určenia zisku a straty podľa odseku 1

je účtovná hodnota v čase nadobudnutia majetku alebo vzniku záväzku alebo účtovná

hodnota majetku a záväzku k prvému dňu účtovného obdobia, za ktoré sa rozhodnutie

podľa odseku 1 prijalo, podľa toho, ktorý deň nastal neskôr.

(3)

Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa odseku 1 sa uplatňuje na všetky základné

subjekty nachádzajúce sa v Slovenskej republike; to neplatí, ak sa podávajúci subjekt

rozhodne obmedziť rozhodnutie len na hmotný majetok základných subjektov alebo len

na investičné subjekty.

(4)

V účtovnom období, v ktorom sa rozhodnutie podľa odseku 1 prestane uplatňovať, sa

suma rovnajúca sa rozdielu medzi reálnou hodnotou majetku a záväzku a účtovnou hodnotou

majetku a záväzku k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom sa rozhodnutie prestane

uplatňovať, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných

subjektov, ak reálna hodnota prevyšuje účtovnú hodnotu alebo sa z výpočtu odpočíta,

ak účtovná hodnota prevyšuje reálnu hodnotu.

§ 9

Priradenie zisku z predaja nehnuteľného majetku

(1)

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s

§ 42 ods. 3

rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu

za účtovné obdobie sa zisk alebo strata tohto základného subjektu z predaja nehnuteľného

majetku nachádzajúceho sa v Slovenskej republike v prospech tretích strán, ktoré nie

sú členmi skupiny, upraví podľa odseku 2.

(2)

Zisky základných subjektov z predaja nehnuteľného majetku v účtovnom období, za ktoré

sa prijme rozhodnutie podľa odseku 1 (ďalej len „prvé účtovné obdobie“), sa započítajú

voči stratám základných subjektov z predaja nehnuteľného majetku v prvom účtovnom

období a zostávajúca suma zisku z predaja nehnuteľného majetku sa započíta voči stratám

základných subjektov z predaja nehnuteľného majetku v štyroch účtovných obdobiach

predchádzajúcich prvému účtovnému obdobiu, v ktorých suma strát základných subjektov

z predaja nehnuteľného majetku prevyšuje sumu ziskov základných subjektov z predaja

nehnuteľného majetku.

(3)

Suma zisku, ktorá zostane po uplatnení postupu podľa odseku 2, sa pomerne rozdelí

na päťročné obdobie vymedzené v odseku 2 a v každom roku tohto päťročného obdobia

sa priradí každému základnému subjektu, ktorý v prvom účtovnom období dosiahol zisk

z predaja nehnuteľného majetku v pomere, ktorý sa vypočíta ako pomer zisku základného

subjektu z predaja nehnuteľného majetku v prvom účtovnom období a zisku všetkých základných

subjektov z predaja nehnuteľného majetku v prvom účtovnom období.

(4)

Ak základnému subjektu, ktorý v prvom účtovnom období dosiahol zisk z predaja nehnuteľného

majetku, nebolo možné v jednom z piatich účtovných období priradiť sumu zisku podľa

odseku 3, tento zisk sa priradí rovným dielom ostatným základným subjektom v príslušnom

účtovnom období.

(5)

Efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň za štyri účtovné obdobia predchádzajúce

prvému účtovnému obdobiu sa upravia podľa

§ 24 ods. 1.

§ 10

Dohoda o vnútroskupinovom financovaní

Náklad súvisiaci s dohodou o vnútroskupinovom financovaní, v rámci ktorej jeden alebo

viacero základných subjektov nenachádzajúcich sa v Slovenskej republike poskytujú

úver alebo inú formu investície jednému alebo viacerým základným subjektom, ktoré

sú členmi tej istej skupiny, sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty

základného subjektu nezohľadňuje, ak

a)

Slovenská republika je štátom s nízkou úrovňou zdanenia alebo by bola štátom s nízkou

úrovňou zdanenia, ak by náklad základnému subjektu nevznikol,

b)

možno odôvodnene predpokladať, že počas predpokladaného trvania dohody o vnútroskupinovom

financovaní táto dohoda zvýši sumu nákladov zohľadnených pri výpočte oprávneného príjmu

alebo oprávnenej straty základného subjektu bez zodpovedajúceho zvýšenia zdaniteľného

príjmu základného subjektu poskytujúceho úver, a

c)

základný subjekt poskytujúci úver sa nachádza v štáte, ktorý nie je štátom s nízkou

úrovňou zdanenia alebo v štáte, ktorý by nebol štátom s nízkou úrovňou zdanenia, ak

by mu príjem súvisiaci s nákladom nevznikol.

§ 11

Úpravy pre špecifické sektory

(1)

So sumou, ktorá sa použije na zníženie vlastného imania základného subjektu a ktorá

je výsledkom rozdelenia zisku vyplateného alebo splatného v súvislosti s nástrojom

dodatočného kapitálu Tier 1 vydaným týmto základným subjektom podľa prudenciálnych

regulačných požiadaviek, sa pri výpočte jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty

zaobchádza ako s nákladom.

(2)

Suma, ktorá sa použije na zvýšenie vlastného imania základného subjektu a je výsledkom

rozdelenia zisku, ktoré sa prijalo alebo sa má prijať v súvislosti s dodatočným kapitálom

Tier 1 v držbe základného subjektu, sa zahrnie do výpočtu jeho oprávneného príjmu

alebo oprávnenej straty.

(3)

Poisťovňa, ktorá je základným subjektom, z výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo

oprávnenej straty vylúči sumu dane prislúchajúcu výnosom poistencov zaplatenú poisťovňou.

Poisťovňa do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zahrnie výnosy

vyplatené poistencom, ktoré nie sú zohľadnené v jej zisku alebo strate z finančného

účtovníctva v rozsahu, v akom sa v jej zisku alebo strate z finančného účtovníctva

premietlo príslušné zvýšenie alebo zníženie záväzku voči poistencom.

(4)

Poisťovňa, ktorá je základným subjektom, z výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo

oprávnenej straty vylúči sumu nákladu prislúchajúcu krytiu záväzkov z poistných zmlúv

súvisiacich s vylúčenými dividendami podľa

§ 6 ods. 2 písm. b)

z finančných nástrojov držaných v mene poistencov alebo s vylúčeným ziskom alebo

stratou vzniknutými v súvislosti s vlastníckym podielom podľa

§ 6 ods. 2 písm. c)

z finančných nástrojov držaných v mene poistencov.

§ 12

Príjem z medzinárodnej námornej dopravy

(1)

Na účely vylúčenia príjmu z medzinárodnej námornej dopravy z výpočtu oprávneného

príjmu alebo oprávnenej straty je

a)

príjmom z medzinárodnej námornej dopravy príjem dosiahnutý základným subjektom, okrem

príjmu z dopravy po vnútrozemských vodných cestách v rámci toho istého štátu, z týchto

činností

1.

preprava cestujúcich alebo preprava nákladu loďou v medzinárodnej doprave bez ohľadu

na to, či základný subjekt loď vlastní, prenajíma alebo inak ňou disponuje,

2.

preprava cestujúcich alebo preprava nákladu loďou v medzinárodnej doprave podľa dohôd

o prenájme priestoru na palube plavidiel,

3.

prenájom plne vybavenej a zásobenej lode s posádkou používanej na nájomnú prepravu

cestujúcich alebo nájomnú prepravu nákladu v rámci medzinárodnej dopravy,

4.

prenájom lode bez posádky používanej na prepravu cestujúcich alebo prepravu nákladu

v rámci medzinárodnej dopravy inému základnému subjektu,

5.

účasť v poole, spoločnom podniku alebo medzinárodnej agentúre prevádzkujúcej prepravu

cestujúcich alebo prepravu nákladu loďou v rámci medzinárodnej dopravy,

6.

predaj lode používanej na prepravu cestujúcich alebo prepravu nákladu v medzinárodnej

doprave, ak základný subjekt mal loď v držbe a používal ju najmenej jeden rok,

b)

kvalifikovaným vedľajším príjmom z medzinárodnej námornej dopravy príjem dosiahnutý

základným subjektom z činností, ktoré sa vykonávajú hlavne v súvislosti s lodnou prepravou

cestujúcich alebo prepravou nákladu v rámci medzinárodnej dopravy, a ktoré sú

1.

prenájmom lode bez posádky inému podniku lodnej dopravy, ktorý nie je základným subjektom,

ak trvanie prenájmu nepresahuje tri roky,

2.

predajom lístkov vydaných inými podnikmi lodnej dopravy na vnútroštátny úsek medzinárodnej

plavby,

3.

prenájmom a krátkodobým uskladnením kontajnerov alebo poplatkov za zadržanie pri

oneskorenom vrátení kontajnerov,

4.

poskytovaním služieb iným podnikom lodnej dopravy technikmi, pracovníkmi údržby,

manipulantmi nákladu, pracovníkmi stravovacích služieb a personálom zákazníckych služieb,

5.

príjmom z investícií, ak investícia, ktorá vytvára príjem, sa uskutočňuje ako neoddeliteľná

súčasť výkonu činnosti prevádzkovania lodí v rámci medzinárodnej dopravy.

(2)

Príjem z medzinárodnej námornej dopravy a kvalifikovaný vedľajší príjem z medzinárodnej

námornej dopravy základného subjektu sa vylúči z výpočtu oprávneného príjmu alebo

oprávnenej straty za predpokladu, že tento základný subjekt preukáže, že strategické

alebo obchodné riadenie všetkých lodí sa skutočne vykonáva v štáte, v ktorom sa základný

subjekt nachádza.

(3)

Ak výsledkom výpočtu príjmu z medzinárodnej námornej dopravy a kvalifikovaného vedľajšieho

príjmu z medzinárodnej námornej dopravy základného subjektu je strata, táto strata

sa vylúči z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu.

(4)

Úhrnný kvalifikovaný vedľajší príjem z medzinárodnej námornej dopravy všetkých základných

subjektov nachádzajúcich sa v Slovenskej republike nesmie presiahnuť 50 % ich príjmu

z medzinárodnej námornej dopravy.

(5)

Náklady, ktoré vznikli základnému subjektu a ktoré sú priamo priraditeľné činnostiam

medzinárodnej námornej dopravy a kvalifikovaným vedľajším činnostiam medzinárodnej

námornej dopravy, sa na účely výpočtu čistého príjmu z medzinárodnej námornej dopravy

a čistého kvalifikovaného vedľajšieho príjmu z medzinárodnej námornej dopravy základného

subjektu priradia takýmto činnostiam.

(6)

Suma výnosov z činností medzinárodnej námornej dopravy a kvalifikovaných vedľajších

činností medzinárodnej námornej dopravy sa na účely výpočtu príjmu z medzinárodnej

námornej dopravy a príjmu z kvalifikovaného vedľajšieho príjmu z medzinárodnej námornej

dopravy základného subjektu zníži o sumu nákladov, ktoré nepriamo vyplývajú z týchto

činností, a to vo výške pomeru výnosov z týchto činností k jeho celkovým výnosom.

(7)

Všetky priame náklady a nepriame náklady súvisiace s príjmom základného subjektu

z medzinárodnej námornej dopravy a kvalifikovaným vedľajším príjmom z medzinárodnej

námornej dopravy sa vylúčia z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného

subjektu.

§ 12a

Kompenzácia na základe akcií

(1)

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s

§ 42 ods. 2

rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov

sa suma vykázaná vo finančných výkazoch základných subjektov ako náklad alebo výdavok

na kompenzáciu na základe akcií, nahradí sumou povolenou ako odpočet pri výpočte ich

zdaniteľného príjmu.

(2)

Ak náklad alebo výdavok na kompenzáciu na základe akcií vznikne v súvislosti s opciou,

ktorá nebola uplatnená, suma tohto nákladu alebo výdavku, ktorá sa podľa odseku 1

v predchádzajúcich účtovných obdobiach odpočítala od zisku alebo straty základného

subjektu z finančného účtovníctva, sa pripočíta k zisku alebo strate z finančného

účtovníctva v účtovnom období, v ktorom možnosť uplatnenia tejto opcie uplynula.

(3)

Ak sa časť nákladu alebo výdavku na kompenzáciu na základe akcií vykázala vo finančných

výkazoch základného subjektu v účtovných obdobiach predchádzajúcich účtovnému obdobiu,

za ktoré sa toto rozhodnutie prijalo, do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej

straty základného subjektu za toto účtovné obdobie sa zahrnie suma rovnajúca sa rozdielu

medzi celkovou sumou nákladu alebo výdavku na kompenzáciu na základe akcií, ktorá

bola odpočítaná na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v

predchádzajúcich účtovných obdobiach, a celkovou sumou nákladu alebo výdavku na kompenzáciu

na základe akcií, ktorá by sa odpočítala na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu

alebo oprávnenej straty v predchádzajúcich účtovných obdobiach, ak by sa toto rozhodnutie

v týchto účtovných obdobiach prijalo.

(4)

Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa odseku 1 sa uplatňuje na všetky základné

subjekty nachádzajúce sa v Slovenskej republike, pričom v účtovnom období, v ktorom

sa toto rozhodnutie prestane uplatňovať, sa suma nezaplateného nákladu alebo výdavku

na kompenzáciu na základe akcií odpočítaná v súlade s rozhodnutím, ktorá presahuje

vzniknutý finančný účtovný náklad, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej

straty základného subjektu.

§ 12b

Použitie postupov konsolidácie

(1)

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s

§ 42 ods. 2

rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov,

ktoré sú súčasťou tej istej daňovej konsolidačnej skupiny, sa uplatnia postupy konsolidácie

na elimináciu výnosov, nákladov, ziskov a strát vyplývajúcich z transakcií medzi základnými

subjektami.

(2)

V účtovnom období, za ktoré sa rozhodnutie podľa odseku 1 prijalo alebo prestalo

uplatňovať, sa vykonajú úpravy, aby sa položky oprávneného príjmu alebo oprávnenej

straty zohľadňovali vždy jedenkrát.

§ 13

Rozdelenie oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty medzi hlavný subjekt a stálu

prevádzkareň

(1)

Ak je základný subjekt stálou prevádzkarňou podľa

§ 2 písm. e) prvého bodu až tretieho bodu

, jeho zisk alebo strata z finančného účtovníctva sa rovnajú zisku alebo strate uvedenými

v oddelenej účtovnej evidencii tejto stálej prevádzkarne; ak stála prevádzkareň nemá

oddelenú účtovnú evidenciu, jej zisk alebo strata z finančného účtovníctva sa rovnajú

sume, ktorá by bola uvedená v oddelenej účtovnej evidencii zostavenej v súlade s účtovným

štandardom používaným pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského

subjektu.

(2)

Ak je základný subjekt stálou prevádzkarňou podľa

§ 2 písm. e) prvého bodu

alebo

druhého bodu

, jeho zisk alebo strata z finančného účtovníctva sa upravia tak, aby zohľadňovali

len sumy a položky výnosov a nákladov prisúditeľných stálej prevádzkarni podľa medzinárodnej

zmluvy alebo vnútroštátneho práva štátu, v ktorom sa nachádza, bez ohľadu na výšku

príjmu podliehajúceho zdaneniu a na výšku daňovo uznaných výdavkov v tomto štáte.

(3)

Ak je základný subjekt stálou prevádzkarňou podľa

§ 2 písm. e) tretieho bodu

, jeho zisk alebo strata z finančného účtovníctva sa upravia tak, aby zohľadňovali

len sumy a položky výnosov a nákladov, ktoré by sa mu priradili obdobne, ako je uverejnené

na webovom sídle ministerstva financií.

(4)

Ak je základný subjekt stálou prevádzkarňou podľa

§ 2 písm. e) štvrtého bodu

, jeho zisk alebo strata z finančného účtovníctva sa vypočíta zo súm a položiek

a)

výnosov, ktoré sú oslobodené od zdanenia v štáte, v ktorom sa nachádza hlavný subjekt,

a ktoré možno priradiť činnostiam vykonávaným mimo tohto štátu, a

b)

nákladov, ktoré nie sú odpočítateľné na daňové účely v štáte, v ktorom sa nachádza

hlavný subjekt, a ktoré možno priradiť činnostiam uvedeným v písmene a).

(5)

Pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty hlavného subjektu nachádzajúceho

sa v Slovenskej republike sa s výnimkou uvedenou v odsekoch 6 a 7 zisk alebo strata

stálej prevádzkarne z finančného účtovníctva nezohľadňujú.

(6)

Za náklad hlavného subjektu sa na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej

straty považuje oprávnená strata stálej prevádzkarne v rozsahu, v akom sa

a)

pri výpočte zdaniteľného príjmu hlavného subjektu strata stálej prevádzkarne posudzuje

ako náklad a

b)

nezapočítava voči položke zdaniteľného príjmu, ktorý podlieha zdaneniu podľa právnych

predpisov štátu hlavného subjektu a štátu stálej prevádzkarne.

(7)

Oprávnený príjem, ktorý následne plynie stálej prevádzkarni, sa považuje za oprávnený

príjem hlavného subjektu do výšky oprávnenej straty považovanej za náklad hlavného

subjektu podľa odseku 6.

§ 14

Priradenie oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty subjektu s prvkom daňovej transparentnosti

(1)

Zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva, ktorý je subjektom

s prvkom daňovej transparentnosti, sa zníži o sumu prisúditeľnú jeho vlastníkom, ktorí

nie sú subjektmi skupiny a ktorí majú v držbe vlastnícky podiel v tomto subjekte s

prvkom daňovej transparentnosti buď priamo, alebo prostredníctvom transparentnej štruktúry;

to neplatí, ak subjekt s prvkom daňovej transparentnosti je

a)

hlavným materským subjektom alebo

b)

priamo alebo prostredníctvom transparentnej štruktúry v držbe hlavného materského

subjektu, ktorý je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, a to v rozsahu vlastníckeho

podielu hlavného materského subjektu v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti.

(2)

Zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva, ktorý je subjektom

s prvkom daňovej transparentnosti, sa zníži o zisk alebo stratu z finančného účtovníctva,

ktoré sú prisúdené inému základnému subjektu podľa odsekov 3 až 5.

(3)

Ak subjekt s prvkom daňovej transparentnosti vykonáva úplne alebo sčasti činnosť

prostredníctvom stálej prevádzkarne, jeho zisk alebo strata z finančného účtovníctva,

ktoré zostanú po uplatnení postupu podľa odseku 1, sa prisúdia stálej prevádzkarni

podľa

§ 13

.

(4)

Ak subjekt s prvkom daňovej transparentnosti je transparentným subjektom a nie je

hlavným materským subjektom, jeho zisk alebo strata z finančného účtovníctva, ktoré

zostanú po uplatnení postupu podľa odsekov 1 a 3, sa prisúdia základným subjektom,

ktoré sú jeho vlastníkmi a ktoré sú referenčnými subjektmi v pomere podľa ich vlastníckych

podielov v tomto subjekte s prvkom daňovej transparentnosti.

(5)

Ak subjekt s prvkom daňovej transparentnosti je transparentným subjektom, ktorý je

hlavným materským subjektom alebo je reverzným hybridným subjektom, zisk alebo strata

subjektu s prvkom daňovej transparentnosti z finančného účtovníctva, ktoré zostanú

po uplatnení postupu podľa odsekov 1 a 3, sa prisúdia hlavnému materskému subjektu

alebo reverznému hybridnému subjektu.

(6)

Odseky 3 až 5 sa uplatnia na každý vlastnícky podiel v subjekte s prvkom daňovej

transparentnosti.

§ 15

Subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom

(1)

Oprávnený príjem subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským

subjektom, sa za príslušné účtovné obdobie zníži o sumu oprávneného príjmu, ktorý

je prisúditeľný držiteľovi vlastníckeho podielu v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti,

ak

a)

príjem držiteľa vlastníckeho podielu podlieha zdaneniu z tohto príjmu v období do

12 mesiacov po skončení príslušného účtovného obdobia v nominálnej sadzbe dane, ktorá

sa rovná minimálnej sadzbe dane alebo ju prevyšuje, alebo

b)

možno odôvodnene predpokladať, že úhrnná suma upravených zahrnutých daní hlavného

materského subjektu a daní držiteľa vlastníckeho podielu z tohto príjmu podliehajúceho

dani v období do 12 mesiacov po skončení príslušného účtovného obdobia sa rovná alebo

prevyšuje sumu tohto príjmu vynásobeného minimálnou sadzbou dane.

(2)

Oprávnený príjem subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským

subjektom, sa za príslušné účtovné obdobie zníži o sumu oprávneného príjmu, ktorý

je prisúditeľný držiteľovi vlastníckeho podielu v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti,

ak držiteľ vlastníckeho podielu je

a)

fyzická osoba, ktorá je daňovým rezidentom Slovenskej republiky a ktorá má v držbe

vlastnícke podiely predstavujúce právo na najviac 5 % zisku a 5 % majetku hlavného

materského subjektu, alebo

b)

verejnoprávny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia alebo dôchodkový

fond, ktoré sú založené a riadené v Slovenskej republike a ktoré majú v držbe vlastnícke

podiely predstavujúce právo na najviac 5 % zisku a 5 % majetku hlavného materského

subjektu.

(3)

Oprávnená strata subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským

subjektom, sa za príslušné účtovné obdobie zníži o sumu oprávnenej straty, ktorá je

prisúditeľná držiteľovi vlastníckeho podielu v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti;

to neplatí, ak držiteľ vlastníckeho podielu nie je oprávnený uplatniť takúto stratu

pri výpočte svojho zdaniteľného príjmu.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú aj na stálu prevádzkareň, prostredníctvom ktorej

subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom, úplne

alebo sčasti vykonáva svoju činnosť alebo na stálu prevádzkareň, prostredníctvom ktorej

úplne alebo sčasti vykonáva svoju činnosť transparentný subjekt, v ktorom má hlavný

materský subjekt v držbe vlastnícky podiel priamo alebo prostredníctvom transparentnej

štruktúry.

TRETIA ČASŤ

VÝPOČET UPRAVENÝCH ZAHRNUTÝCH DANÍ

§ 16

Upravené zahrnuté dane

(1)

Suma upravených zahrnutých daní základného subjektu za príslušné účtovné obdobie

je suma zahrnutých daní vykázaných v zisku alebo strate základného subjektu z finančného

účtovníctva ako náklady na splatnú daň z príjmov za príslušné účtovné obdobie

a)

upravená o položky zvyšujúce a znižujúce zahrnuté dane za príslušné účtovné obdobie

podľa

§ 17

,

b)

upravená o sumu upravenej odloženej dane z príjmov podľa

§ 18

,

c)

zvýšená alebo znížená o zahrnuté dane vykázané vo vlastnom imaní alebo v inom úplnom

výsledku základného subjektu v súvislosti so sumami zahrnutými vo výpočte oprávneného

príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu, ak sú tieto sumy predmetnom dane

z príjmov podľa osobitného predpisu.

8

)

(2)

Ak je suma zahrnutej dane uvedená v odseku 1 a

§ 17

viac ako jedenkrát, na účely úpravy zahrnutých daní sa zohľadní len raz.

§ 17

Položky zvyšujúce zahrnuté dane a znižujúce zahrnuté dane

(1)

Položky zvyšujúce zahrnuté dane základného subjektu za príslušné účtovné obdobie

sú sumy

a)

zahrnutých daní, ktoré sa vykázali vo finančných výkazoch ako náklad v zisku pred

zdanením,

9

)

b)

zahrnutých daní súvisiacich s neistotou pri posudzovaní dane z príjmov, ktoré v predchádzajúcich

účtovných obdobiach znížili zahrnuté dane základného subjektu podľa odseku 2 písm.

c) a ktoré sú zaplatené v príslušnom účtovnom období,

c)

zápočtu alebo refundácie v súvislosti s kvalifikovaným refundovateľným daňovým zápočtom

alebo obchodovateľným prevoditeľným daňovým zápočtom, ktoré sa vykázali ako zníženie

nákladov na splatnú daň z príjmov,

d)

oprávnenej odloženej pohľadávky podľa

§ 18a

.

(2)

Položky znižujúce zahrnuté dane základného subjektu za príslušné účtovné obdobie

sú sumy

a)

nákladov na splatnú daň z príjmov súvisiace s príjmom vylúčeným z výpočtu oprávneného

príjmu alebo oprávnenej straty,

b)

zahrnutých daní, ktoré boli základnému subjektu refundované alebo započítané voči

daňovej povinnosti, ak neboli zohľadnené v nákladoch na splatnú daň z príjmov vo finančnom

účtovníctve; to neplatí, ak ide o kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo

obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet,

c)

nákladov na splatnú daň z príjmov, ktoré súvisia s neistotou pri posudzovaní dane

z príjmov,

d)

nákladov na splatnú daň z príjmov, pri ktorých sa neočakáva, že budú uhradené do

troch rokov od skončenia príslušného účtovného obdobia,

e)

zápočtu alebo refundácie v súvislosti s daňovým zápočtom iným ako kvalifikovaný refundovateľný

daňový zápočet alebo obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet, ktorý sa nevykázal

ako zníženie nákladov na splatnú daň z príjmov.

(3)

Ak základné subjekty za príslušné účtovné obdobie nedosiahli čistý oprávnený príjem

a úhrnná suma ich upravených zahrnutých daní je záporná a nižšia ako súčin čistej

oprávnenej straty a minimálnej sadzby dane (ďalej len „očakávané upravené zahrnuté

dane“), rozdiel medzi sumou upravených zahrnutých daní a sumou očakávaných upravených

zahrnutých daní sa považuje za dodatočnú dorovnávaciu daň za príslušné účtovné obdobie,

pričom suma dodatočnej dorovnávacej dane sa priradí každému základnému subjektu podľa

§ 24 ods. 2

a

3.

Čistý oprávnený príjem alebo čistá oprávnená strata sa vypočíta ako rozdiel medzi

oprávneným príjmom základných subjektov a oprávnenou stratou základných subjektov.

(4)

Odchylne od odseku 3 sa podávajúci subjekt môže v súlade s

§ 42 ods. 3

rozhodnúť, že nadmerný záporný náklad na daň v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi

sumou upravených zahrnutých daní a sumou očakávaných upravených zahrnutých daní sa

použije na zníženie sumy upravených zahrnutých daní v nasledujúcom účtovnom období,

v ktorom základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený príjem a kladnú sumu upravených

zahrnutých daní. Ak suma nadmerného záporného nákladu na daň v tomto účtovnom období

prevyšuje kladnú sumu upravených zahrnutých daní, zostávajúca suma záporného nákladu

na daň sa prenáša do nasledujúcich účtovných období, v ktorých základné subjekty dosiahnu

čistý oprávnený príjem a kladnú sumu upravených zahrnutých daní.

(5)

Ak základné subjekty za príslušné účtovné obdobie dosiahli čistý oprávnený príjem

a úhrnná suma ich upravených zahrnutých daní je záporná, suma upravených zahrnutých

daní za toto účtovné obdobie sa zvýši na nulu. Nadmerný záporný náklad na daň v sume

rovnajúcej sa zápornej sume upravených zahrnutých daní sa použije na zníženie sumy

upravených zahrnutých daní v nasledujúcom účtovnom období, v ktorom základné subjekty

dosiahnu čistý oprávnený príjem a kladnú sumu upravených zahrnutých daní. Ak suma

nadmerného záporného nákladu na daň v tomto účtovnom období prevyšuje kladnú sumu

upravených zahrnutých daní, zostávajúca suma záporného nákladu na daň sa prenáša do

nasledujúcich účtovných období, v ktorých základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený

príjem a kladnú sumu upravených zahrnutých daní.

(6)

Zahrnuté dane zo zisku alebo straty z predaja nehnuteľného majetku sa vylúčia z výpočtu

zahrnutých daní v účtovnom období, v ktorom podávajúci subjekt prijme rozhodnutie

podľa

§ 9 ods. 1.

(7)

Z výpočtu zahrnutých daní základného subjektu sa vylúči zahrnutá daň priradená základnému

subjektu podľa

§ 19 ods. 1

,

3

,

4

okrem dane z príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu

8

)

a

ods. 9

okrem dane vyberanej zrážkou podľa osobitného predpisu.

10

)

(8)

Zahrnuté dane subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským

subjektom a zahrnuté dane stálej prevádzkarne podľa

§ 15 ods. 4

, sa znížia pomerne k sume oprávneného príjmu zníženého podľa

§ 15 ods. 1

a

2

.

§ 18

Upravená odložená daň z príjmov

(1)

Na účely výpočtu sumy upravenej odloženej dane z príjmov je

a)

neuznaným nákladom na odloženú daň z príjmov

1.

náklad na odloženú daň z príjmov, ktorý sa vykázal vo finančných výkazoch základného

subjektu a ktorý súvisí s neistotou pri posudzovaní dane z príjmov,

2.

náklad na odloženú daň z príjmov, ktorý sa vykázal vo finančných výkazoch základného

subjektu a ktorý súvisí s rozdelením zisku od základného subjektu,

b)

nenárokovaným nákladom na odloženú daň z príjmov zvýšenie odloženého daňového záväzku

vykázaného vo finančných výkazoch základného subjektu za príslušné účtovné obdobie,

1.

pri ktorom sa neočakáva, že bude vysporiadaný v lehote podľa odseku 7, a ktorý sa

na základe rozhodnutia podávajúceho subjektu podľa

§ 42 ods. 3

nezahŕňa do sumy upravenej odloženej dane z príjmov za príslušné účtovné obdobie;

toto rozhodnutie sa prijíma s ohľadom na spôsob sledovania odložených daňových záväzkov

podľa odseku 10,

2.

ktorý sa na základe rozhodnutia podávajúceho subjektu podľa

§ 42 ods. 2

nezahŕňa do sumy upravenej odloženej dane z príjmov za príslušné účtovné obdobie;

toto rozhodnutie sa prijíma s ohľadom na spôsob sledovania odložených daňových záväzkov

podľa odseku 10 písm. b) alebo písm. c),

c)

náhradnou odloženou daňovou pohľadávkou

1.

odložená daňová pohľadávka v sume dane z príjmov zaplatenej v zahraničí, ktorá sa

započíta na úhradu dane z príjmov v Slovenskej republike a prenesie do budúcich období,

alebo v sume súčinu daňovej straty základného subjektu pred započítaním príjmov zo

zdrojov v zahraničí a sadzby dane z príjmov podľa toho, ktorá suma je nižšia, ak

1a.

podľa daňových predpisov sa zdaniteľný príjem zo zdrojov v zahraničí započítava s

daňovou stratou zo zdrojov na území Slovenskej republiky pred uplatnením zápočtu dane

z príjmov zaplatenej v zahraničí,

1b.

za príslušné účtovné obdobie základný subjekt dosiahol daňovú stratu zo zdrojov na

území Slovenskej republiky, ktorá sa čiastočne alebo úplne započítava so zdaniteľným

príjmom zo zdrojov v zahraničí, a

1c.

podľa daňových predpisov sa zápočet dane z príjmov zaplatenej v zahraničí môže preniesť

do budúcich období a započítať s daňou z príjmov vypočítanou z príjmov, ktoré sa zahŕňajú

do oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu,

2.

súčin daňovej straty zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorá sa podľa daňových

predpisov započítava so zdaniteľným príjmom zo zdrojov v zahraničí a sadzby dane z

príjmov, ak sa na účely uplatnenia zápočtu dane z príjmov v budúcich obdobiach príjem

plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky považuje za príjem plynúci zo zdrojov

v zahraničí, a to najviac do výšky tejto daňovej straty.

(2)

Ak sadzba dane uplatnená na účely výpočtu nákladu na odloženú daň z príjmov

a)

sa rovná alebo je nižšia ako minimálna sadzba dane, suma upravenej odloženej dane

z príjmov, ktorá sa má pripočítať k sume zahrnutých daní základného subjektu za príslušné

účtovné obdobie podľa

§ 16 ods. 1 písm. b)

, je náklad na odloženú daň z príjmov vykázaný vo finančnom účtovníctve základného

subjektu v súvislosti so zahrnutými daňami upravený podľa odsekov 3 až 6,

b)

je vyššia ako minimálna sadzba dane, suma upravenej odloženej dane z príjmov, ktorá

sa má pripočítať k sume zahrnutých daní základného subjektu za príslušné účtovné obdobie

podľa

§ 16 ods. 1 písm. b)

, je náklad na odloženú daň z príjmov vykázaný vo finančnom účtovníctve základného

subjektu v súvislosti so zahrnutými daňami prepočítaný podľa minimálnej sadzby dane

a upravený podľa odsekov 3 až 6.

(3)

Suma upravenej odloženej dane z príjmov sa zvýši o sumu

a)

neuznaného nákladu na odloženú daň z príjmov alebo nenárokovaného nákladu na odloženú

daň z príjmov zaplatenú počas príslušného účtovného obdobia,

b)

opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku určenú v predchádzajúcom účtovnom

období, ktorá bola zaplatená počas príslušného účtovného obdobia.

(4)

Ak sa za účtovné obdobie nevykázala vo finančných výkazoch odložená daňová pohľadávka

súvisiaca so stratou z dôvodu nesplnenia kritérií vykazovania, celková suma upravenej

odloženej dane z príjmov sa zníži o sumu, o ktorú by sa suma upravenej odloženej dane

z príjmov znížila, ak by sa za účtovné obdobie vykázala odložená daňová pohľadávka

súvisiaca so stratou.

(5)

Suma upravenej odloženej dane z príjmov nezahŕňa

a)

sumu nákladu na odloženú daň z príjmov súvisiacu s položkami vylúčenými z výpočtu

oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty,

b)

sumu neuznaného nákladu na odloženú daň z príjmov alebo nenárokovaného nákladu na

odloženú daň z príjmov,

c)

dopad úpravy ocenenia alebo úpravy účtovného uznania vo finančnom účtovníctve v súvislosti

s odloženou daňovou pohľadávkou,

d)

sumu nákladu na odloženú daň z príjmov súvisiacu so zmenou sadzby dane,

e)

sumu nákladu na odloženú daň z príjmov súvisiacu so vznikom zápočtu dane a jeho započítaním

voči daňovej povinnosti; to neplatí, ak ide o náhradnú odloženú daňovú pohľadávku.

(6)

Ak odložená daňová pohľadávka, ktorá je prisúditeľná oprávnenej strate základného

subjektu, bola vykázaná za príslušné účtovné obdobie na základe nižšej sadzby dane

ako je minimálna sadzba dane, môže sa v tom istom účtovnom období prepočítať podľa

minimálnej sadzby dane, ak odložená daňová pohľadávka je preukázateľne prisúditeľná

oprávnenej strate. Ak sa takto odložená daňová pohľadávka zvýši, celková suma upravenej

odloženej dane z príjmov sa zodpovedajúcim spôsobom zníži.

(7)

Odložený daňový záväzok, ktorý nie je vysporiadaný a ktorého suma nie je zaplatená

počas piatich po sebe nasledujúcich účtovných období po účtovnom období, v ktorom

sa odložený daňový záväzok vykázal, sa znovu zahrnie v rozsahu, v akom bol zohľadnený

v sume upravenej odloženej dane z príjmov základného subjektu, ak odsek 9 neustanovuje

inak.

(8)

Suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku podľa odseku 7 určená za príslušné

účtovné obdobie sa považuje za položku znižujúcu zahrnuté dane v prvom z piatich účtovných

období predchádzajúcich príslušnému účtovnému obdobiu a efektívna sadzba dane a dorovnávacia

daň za toto účtovné obdobie sa prepočítajú podľa

§ 24 ods. 1.

Suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku určená za príslušné účtovné

obdobie je suma prírastku odloženého daňového záväzku, ktorá bola zahrnutá do sumy

upravenej odloženej dane z príjmov v prvom z piatich účtovných období predchádzajúcich

príslušnému účtovnému obdobiu a nebola vysporiadaná k poslednému dňu príslušného účtovného

obdobia.

(9)

Do opätovného zahrnutia odloženého daňového záväzku sa nezahŕňajú náklady na daň

z príjmov súvisiace s odloženými daňovými záväzkami, ak ide o

a)

odpisy hmotného majetku,

b)

náklady na získanie povolenia alebo obdobného oprávnenia udeleného príslušným orgánom

štátnej správy na použitie nehnuteľného majetku alebo využívanie prírodných zdrojov,

s ktorými sú spojené významné investície do hmotného majetku,

c)

náklady na výskum a vývoj,

d)

náklady na vyradenie z používania a sanáciu,

e)

účtovanie reálnej hodnoty nerealizovaných ziskov,

f)

kurzové zisky,

g)

poistné rezervy a odložené obstarávacie náklady z poistných zmlúv,

h)

zisky z predaja hmotného majetku nachádzajúceho sa v Slovenskej republike, ktoré

sú použité na opätovné investície do hmotného majetku nachádzajúceho sa v Slovenskej

republike,

i)

dodatočné sumy, ktoré vznikli v dôsledku zmien účtovných zásad vo vzťahu k položkám

v písmenách a) až h).

(10)

Na účely odseku 7 sa odložené daňové záväzky základného subjektu sledujú

a)

jednotlivo,

b)

na základe samostatnej kategórie odložených daňových záväzkov vzťahujúcej sa k jednému

súvahovému účtu hlavnej knihy, alebo

c)

na základe agregovanej kategórie odložených daňových záväzkov vzťahujúcej sa k súhrnu

dvoch alebo viacerých súvahových účtov hlavnej knihy, ktoré v súlade s účtovou osnovou

používanou na účely

§ 5

patria pod ten istý syntetický účet alebo analytický účet; to neplatí pre odložené

daňové záväzky z

1.

neodpisovaného nehmotného majetku vrátane goodwillu,

2.

odpisovaného nehmotného majetku s účtovnou dobou odpisovania dlhšou ako päť rokov,

3.

pohľadávok a záväzkov voči závislým osobám.

(11)

Agregovaná kategória odložených daňových záväzkov nezahŕňa

a)

účet hlavnej knihy, ku ktorému sa vzťahujú len odložené daňové pohľadávky,

b)

účet hlavnej knihy s aktívnym zostatkom alebo pasívnym zostatkom, na základe ktorého

sa ako zostatok vykazuje odložený daňový záväzok alebo odložená daňová pohľadávka.

(12)

Do samostatnej kategórie odložených daňových záväzkov alebo agregovanej kategórie

odložených daňových záväzkov sa nezahŕňajú odložené daňové záväzky súvisiace s položkami

vylúčenými z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty.

(13)

Ak samostatná kategória odložených daňových záväzkov alebo agregovaná kategória odložených

daňových záväzkov obsahuje odložené daňové záväzky podľa odseku 9, suma opätovne zahrnutého

odloženého daňového záväzku sa určí pre celú kategóriu odložených daňových záväzkov

vrátane odložených daňových záväzkov podľa odseku 9.

(14)

Základný subjekt nie je povinný postupovať podľa odseku 7, ak na základe objektívnych

skutočností preukáže, že všetky odložené daňové záväzky v samostatnej kategórii odložených

daňových záväzkov alebo agregovanej kategórii odložených daňových záväzkov sa vysporiadajú

do piatich účtovných období po účtovnom období, v ktorom sa vykázali. Na tento účel

môže agregovaná kategória odložených daňových záväzkov zahŕňať aj odložené daňové

pohľadávky.

(15)

Suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku sa na účely odseku 10 písm.

b) alebo písm. c) vypočíta podľa

§ 18b

.

(16)

Ak sa hodnota majetku alebo záväzku základného subjektu vykázaná vo finančnom účtovníctve

odlišuje od hodnoty majetku alebo záväzku základného subjektu určenej na účely výpočtu

jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty, suma odloženej daňovej pohľadávky

alebo odloženého daňového záväzku základného subjektu sa vypočíta porovnaním hodnoty

jeho majetku alebo záväzku určenej na účely výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej

straty a hodnoty tohto majetku alebo záväzku určenej podľa osobitného predpisu

8

)

a podľa podmienok príslušného účtovného štandardu.

§ 18a

Rozhodnutie o uplatnení odloženej pohľadávky z oprávnenej straty

(1)

Podávajúci subjekt sa môže odchylne od

§ 18

rozhodnúť o uplatnení odloženej pohľadávky z oprávnenej straty (ďalej len „oprávnená

odložená pohľadávka“), ktorá sa za každé účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty

dosiahli čistú oprávnenú stratu, vypočíta ako súčin čistej oprávnenej straty za účtovné

obdobie a minimálnej sadzby dane.

(2)

Oprávnená odložená pohľadávka sa zníži o sumu, ktorá sa za príslušné účtovné obdobie

použije pri výpočte sumy upravených zahrnutých daní, a zostatok sa prenesie do nasledujúcich

účtovných období.

(3)

Oprávnená odložená pohľadávka sa použije pri výpočte sumy upravených zahrnutých daní

v nasledujúcich účtovných obdobiach, v ktorých základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený

príjem, vo výške súčinu čistého oprávneného príjmu a minimálnej sadzby dane alebo

v sume nevyužitej oprávnenej odloženej pohľadávky, podľa toho, ktorá z týchto súm

je nižšia.

(4)

Ak sa rozhodnutie o uplatnení oprávnenej odloženej pohľadávky prestane uplatňovať,

zostávajúca suma oprávnenej odloženej pohľadávky sa zníži na nulu k prvému dňu prvého

účtovného obdobia, v ktorom sa rozhodnutie týkajúce sa oprávnenej straty prestane

uplatňovať.

(5)

Rozhodnutie o uplatnení oprávnenej odloženej pohľadávky sa môže uplatniť len raz

a toto rozhodnutie sa oznamuje v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane

za prvé účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty spadajú do rozsahu pôsobnosti

tohto zákona, ak

§ 44a

neustanovuje inak.

(6)

Ak rozhodnutie podľa odseku 1 prijíma subjekt s prvkom daňovej transparentnosti,

ktorý je hlavným materským subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej

skupiny, oprávnená odložená pohľadávka sa vypočíta na základe oprávnenej straty subjektu

s prvkom daňovej transparentnosti upravenej podľa

§ 15 ods. 3.

§ 18b

Postup pre opätovné zahrnutie odloženého daňového záväzku

(1)

Na účely výpočtu sumy opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku sa rozumie

a)

nevyrovnaným zostatkom súčet sumy ročných čistých prírastkov a čistých úbytkov odložených

daňových záväzkov vzťahujúcich sa k jednému alebo k viacerým súvahovým účtom hlavnej

knihy za účtovné obdobia, počnúc prechodným rokom,

b)

maximálnou oprávnenou sumou podľa metódy prvého vstupu súčet čistých prírastkov odložených

daňových záväzkov vzťahujúcich sa k jednému alebo viacerým súvahovým účtom hlavnej

knihy za bežné účtovné obdobie a štyri predchádzajúce účtovné obdobia,

c)

maximálnou oprávnenou sumou podľa metódy posledného vstupu kladný súčet čistých prírastkov

a čistých úbytkov odložených daňových záväzkov vzťahujúcich sa k jednému alebo viacerým

súvahovým účtom hlavnej knihy za bežné účtovné obdobie a štyri predchádzajúce účtovné

obdobia,

d)

neoprávneným zostatkom kladný rozdiel medzi nevyrovnaným zostatkom a maximálnou oprávnenou

sumou podľa metódy prvého vstupu alebo podľa metódy posledného vstupu za bežné účtovné

obdobie,

e)

medziročným pohybom v neoprávnenom zostatku rozdiel medzi neoprávneným zostatkom

za bežné účtovné obdobie a neoprávneným zostatkom za predchádzajúce účtovné obdobie,

f)

podobným trendom vysporiadania úplné vysporiadanie odložených daňových záväzkov v

agregovanej kategórii odložených daňových záväzkov v rámci dvojročného obdobia od

seba.

(2)

Suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku sa podľa metódy prvého vstupu

alebo metódy posledného vstupu rovná kladnému medziročnému pohybu v neoprávnenom zostatku.

(3)

Pri zápornom medziročnom pohybe v neoprávnenom zostatku sa postupuje podľa

§ 18 ods. 3 písm. b)

.

(4)

Základný subjekt môže použiť metódu prvého vstupu na

a)

samostatnú kategóriu odložených daňových záväzkov,

b)

agregovanú kategóriu odložených daňových záväzkov, ak odložené daňové záväzky majú

podobný trend vysporiadania,

c)

agregovanú kategóriu odložených daňových záväzkov, ak odložené daňové záväzky nemajú

podobný trend vysporiadania, ale základný subjekt preukáže, že použitím tejto metódy

sa zaistí opätovné zahrnutie odložených daňových záväzkov v rozsahu, v akom ich trend

vysporiadania presahuje päť účtovných období.

(5)

Ak základný subjekt používa na výpočet sumy opätovne zahrnutého odloženého daňového

záväzku metódu prvého vstupu a tento základný subjekt eviduje podľa

§ 44 ods. 1

odložené daňové záväzky, ktoré vznikli v období pred prechodným rokom, čistý úbytok

odložených daňových záväzkov za príslušné obdobie sa najskôr priradí odloženým daňovým

záväzkom, ktoré vznikli v období pred prechodným rokom, pričom tieto čisté úbytky

odložených daňových záväzkov sa vylúčia z výpočtu nevyrovnaného zostatku.

(6)

Ak základný subjekt používa na výpočet sumy opätovne zahrnutého odloženého daňového

záväzku metódu posledného vstupu a tento základný subjekt eviduje podľa

§ 44 ods. 1

odložené daňové záväzky, ktoré vznikli v období pred prechodným rokom, čistý úbytok

odložených daňových záväzkov za príslušné obdobie sa najskôr priradí odloženým daňovým

záväzkom, ktoré vznikli v období od prechodného roku a následne odloženým daňovým

záväzkom, ktoré vznikli v období pred prechodným rokom, pričom tieto čisté úbytky

odložených daňových záväzkov sa vylúčia z výpočtu nevyrovnaného zostatku.

(7)

Od účtovného obdobia, v ktorom základný subjekt prestal spĺňať podmienky podľa

§ 18 ods. 14

, je základný subjekt povinný postupovať podľa

§ 18 ods. 7

, pričom pri výpočte sumy opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku podľa metódy

prvého vstupu alebo metódy posledného vstupu sa zostatok odloženého daňového záväzku

posúdi obdobne ako odložené daňové záväzky vzniknuté v období pred prechodným rokom.

(8)

Ak základný subjekt uplatnil rozhodnutie o nenárokovanom náklade na odloženú daň

z príjmov podľa

§ 18 ods. 1 písm. b)

pre samostatnú kategóriu odložených daňových záväzkov alebo agregovanú kategóriu

odložených daňových záväzkov a súčasťou tejto kategórie sú odložené daňové záväzky,

ktoré vznikli v období pred prechodným rokom, prvý čistý úbytok odložených daňových

záväzkov sa posúdi ako vysporiadanie odložených daňových záväzkov, ktoré vznikli v

období pred prechodným rokom, a príslušná suma sa zohľadní pri výpočte sumy upravenej

odloženej dane z príjmov.

§ 19

Priradenie zahrnutých daní vybraným základným subjektom

(1)

Stálej prevádzkarni sa priradí suma zahrnutých daní, ktoré sú vykázané vo finančných

výkazoch hlavného subjektu a ktoré súvisia s oprávneným príjmom alebo oprávnenou stratou

stálej prevádzkarne.

(2)

Základnému subjektu, ktorý je vlastníkom, sa priradí suma zahrnutých daní, ktoré

sú vykázané vo finančných výkazoch transparentného subjektu a ktoré súvisia s oprávneným

príjmom alebo oprávnenou stratou prisúdenými podľa

§ 14 ods. 4

základnému subjektu, ktorý je vlastníkom.

(3)

Základnému subjektu, ktorý je kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, sa priradí

suma zahrnutých daní vykázaných vo finančných výkazoch základného subjektu, ktorý

má priamy vlastnícky podiel alebo nepriamy vlastnícky podiel na tejto kontrolovanej

zahraničnej spoločnosti a ktorého podiel na príjme tejto kontrolovanej zahraničnej

spoločnosti podlieha zdaneniu prostredníctvom daňového režimu pre kontrolovanú zahraničnú

spoločnosť.

(4)

Základnému subjektu, ktorý je hybridným subjektom alebo reverzným hybridným subjektom,

sa priradí suma zahrnutých daní, ktoré sú vykázané vo finančných výkazoch základného

subjektu, ktorý je jeho vlastníkom a ktoré súvisia s oprávneným príjmom hybridného

subjektu alebo reverzného hybridného subjektu, pričom hybridným subjektom je subjekt,

ktorý v štáte, kde sa nachádza, nie je daňovo transparentný a v štáte, kde sa nachádza

jeho vlastník, je považovaný za daňovo transparentný subjekt.

(5)

Základný subjekt, ktorému boli podľa odsekov 3 a 4 priradené zahrnuté dane v súvislosti

s jeho pasívnym príjmom, zahrnie tieto dane do sumy upravených zahrnutých daní v sume

rovnajúcej sa zahrnutým daniam priradeným v súvislosti s jeho pasívnym príjmom, ak

odsek 6 neustanovuje inak.

(6)

Odchylne od odseku 5 základný subjekt zahrnie do sumy upravených zahrnutých daní

sumu rovnajúcu sa súčinu percentuálnej sadzby dorovnávacej dane a sumy pasívneho príjmu

tohto základného subjektu, ak je výsledok nižší ako suma určená podľa odseku 5, pričom

percentuálna sadzba dorovnávacej dane sa vypočíta bez ohľadu na zahrnuté dane, ktoré

vznikli v súvislosti s takýmto pasívnym príjmom základnému subjektu, ktorý je vlastníkom.

Zahrnuté dane základného subjektu, ktorý je vlastníkom, ktoré zostanú po uplatnení

postupu podľa prvej vety, sa nepriradia podľa odsekov 3 a 4.

(7)

Pasívnym príjmom sú príjmové položky zahrnuté do oprávneného príjmu v rozsahu, v

akom základný subjekt, ktorý je vlastníkom, podlieha dani z tohto príjmu, ak ide o

a)

podiel na zisku (dividendu) alebo iné formy rozdelenia zisku,

b)

úrok alebo iné formy úrokov,

c)

nájomné,

d)

licenčný poplatok,

e)

anuitu alebo

f)

zisky z majetku, ktorý vytvára príjem uvedený v písmenách a) až e).

(8)

Ak sa oprávnený príjem stálej prevádzkarne považuje za oprávnený príjem hlavného

subjektu podľa

§ 13 ods. 6

a

7

, všetky zahrnuté dane vzniknuté v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza

a súvisiace s takýmto príjmom sa považujú za zahrnuté dane hlavného subjektu vo výške

nepresahujúcej sumu rovnajúcu sa súčinu tohto príjmu a najvyššej sadzby dane uplatniteľnej

na bežné príjmy v štáte, v ktorom sa nachádza hlavný subjekt.

(9)

Základnému subjektu, ktorý počas príslušného účtovného obdobia rozdelil zisk, sa

priradí suma zahrnutých daní, ktoré sú vykázané z takéhoto rozdelenia zisku vo finančných

výkazoch základných subjektov, ktoré majú priamy vlastnícky podiel na tomto základnom

subjekte, vrátane zahrnutých daní vzniknutých v súvislosti s nerozdeleným ziskom alebo

majetkom základného subjektu, ak sa v štáte tohto základného subjektu takéto domnelé

rozdelenie zisku považuje na daňové účely za plynúce z podielu na vlastnom imaní.

(10)

Zahrnuté dane podľa odsekov 1, 3, 4 a 9 sa priraďujú spôsobom uverejneným na webovom

sídle ministerstva financií.

(11)

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s

§ 42 ods. 2

rozhodnúť, že predmetom priradenia zahrnutých daní podľa odsekov 1, 3, 4 a 9 nebude

odložená daň z príjmov. Suma odloženej dane z príjmov sa na základe tohto rozhodnutia

vylúči z výpočtu sumy upravených zahrnutých daní hlavného subjektu alebo základného

subjektu, ktorý je vlastníkom. Toto rozhodnutie sa uplatňuje na všetky základné subjekty

nachádzajúce sa v Slovenskej republike.

§ 20

Úpravy zahrnutých daní v predchádzajúcich účtovných obdobiach po podaní oznámenia

s informáciami na určenie dorovnávacej dane a zmeny sadzby dane

(1)

Ak základný subjekt vykáže vo svojich finančných výkazoch úpravu zahrnutých daní

za niektoré predchádzajúce účtovné obdobie, táto úprava sa považuje za úpravu zahrnutých

daní v účtovnom období, v ktorom sa úprava vykoná, ak sa úprava netýka účtovného obdobia,

v ktorom došlo k zníženiu zahrnutých daní.

(2)

Ak dôjde k zníženiu zahrnutých daní, ktoré boli zahrnuté do upravených zahrnutých

daní základného subjektu za niektoré predchádzajúce účtovné obdobie, efektívna sadzba

dane a dorovnávacia daň za takéto účtovné obdobie sa prepočítajú podľa

§ 24 ods. 1

. Oprávnený príjem za príslušné účtovné obdobie a ktorékoľvek predchádzajúce účtovné

obdobia sa primerane upraví.

(3)

Na základe každoročného rozhodnutia podávajúceho subjektu prijatého podľa

§ 42 ods. 3

sa nepodstatné zníženie zahrnutých daní môže považovať za úpravu zahrnutých daní

v účtovnom období, v ktorom sa úprava vykoná. Nepodstatným znížením zahrnutých daní

je úhrnné zníženie zahrnutých daní základných subjektov o menej ako 1 000 000 eur

v upravených zahrnutých daniach za príslušné účtovné obdobie.

(4)

Ak sa sadzba dane zníži pod minimálnu sadzbu dane, suma nákladu na odloženú daň z

príjmov vyplývajúca z tohto zníženia sa zohľadní v účtovnom období, v ktorom bol tento

náklad uplatnený ako zahrnutá daň podľa

§ 16

.

(5)

Ak bol náklad na odloženú daň z príjmov zohľadnený pri nižšej sadzbe dane ako je

minimálna sadzba dane a sadzba dane sa následne zvýši, suma nákladu na odloženú daň

z príjmov, ktorá vyplýva z tohto zvýšenia a ktorá nepresahuje sumu rovnajúcu sa nákladu

na odloženú daň z príjmov prepočítanému pri minimálnej sadzbe dane, sa po zaplatení

zohľadní v účtovnom období, v ktorom bol tento náklad uplatnený ako zahrnutá daň podľa

§ 16

.

(6)

Ak sa viac ako 1 000 000 eur zo sumy, ktorú základný subjekt vykázal ako náklady

na splatnú daň z príjmov a ktorá je zahrnutá do upravených zahrnutých daní za príslušné

účtovné obdobie, nezaplatí do troch rokov po skončení tohto účtovného obdobia, efektívna

sadzba dane a dorovnávacia daň za príslušné účtovné obdobie, v ktorom sa nezaplatená

suma uplatnila ako zahrnutá daň, sa prepočítajú podľa

§ 24 ods. 1

tak, že takáto nezaplatená suma sa vylúči z upravených zahrnutých daní.

ŠTVRTÁ ČASŤ

VÝPOČET EFEKTÍVNEJ SADZBY DANE A DOROVNÁVACEJ DANE

§ 21

Výpočet efektívnej sadzby dane

(1)

Efektívna sadzba dane za základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej

vnútroštátnej skupiny sa vypočíta za príslušné účtovné obdobie, ak tieto základné

subjekty dosiahli za príslušné účtovné obdobie čistý oprávnený príjem. Efektívna sadzba

dane sa vypočíta s presnosťou na štyri desatinné miesta, pričom štvrtá číslica za

desatinnou čiarkou sa upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej, tak, že zaokrúhľovaná

číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny a zaokrúhľovaná

číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, sa zväčšuje

o jednu. Na výpočet efektívnej sadzby dane sa použije tento vzorec

kde

suma upravených zahrnutých daní základných subjektov je súčet súm upravených zahrnutých

daní všetkých základných subjektov vypočítaných za každý základný subjekt podľa

§ 16 až 20

,

čistý oprávnený príjem základných subjektov je kladný rozdiel medzi oprávneným príjmom

všetkých základných subjektov vypočítaný podľa

§ 5 až 15

za každý základný subjekt a oprávnenou stratou všetkých základných subjektov vypočítanou

podľa

§ 5 až 15

za každý základný subjekt.

(2)

Upravené zahrnuté dane a oprávnený príjem alebo oprávnená strata členov podskupiny

v menšinovom vlastníctve a základného subjektu v menšinovom vlastníctve sú vylúčené

z výpočtu efektívnej sadzby dane. Efektívna sadzba dane týchto subjektov sa vypočíta

podľa

§ 25

.

(3)

Upravené zahrnuté dane a oprávnený príjem alebo oprávnená strata základných subjektov,

ktoré sú investičnými subjektmi alebo poisťovacími investičnými subjektmi, sú vylúčené

z výpočtu efektívnej sadzby dane. Efektívna sadzba dane týchto subjektov sa vypočíta

podľa

§ 28

.

(4)

Efektívna sadzba dane základného subjektu bez štátnej príslušnosti sa vypočíta za

každé účtovné obdobie, a to oddelene od efektívnej sadzby dane všetkých ostatných

základných subjektov.

§ 22

Výpočet dorovnávacej dane

(1)

Ak efektívna sadzba dane za základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo

veľkej vnútroštátnej skupiny je nižšia ako minimálna sadzba dane, vypočíta sa percentuálna

sadzba dorovnávacej dane a suma dorovnávacej dane týchto základných subjektov.

(2)

Na výpočet percentuálnej sadzby dorovnávacej dane za základné subjekty za príslušné

účtovné obdobie sa použije tento vzorec

kde

minimálna sadzba dane je sadzba dane vo výške podľa

§ 2 písm. aj)

,

efektívna sadzba dane je sadzba dane vypočítaná podľa

§ 21

.

(3)

Na výpočet dorovnávacej dane za základné subjekty za príslušné účtovné obdobie sa

použije tento vzorec

kde

percentuálna sadzba dorovnávacej dane je sadzba dane vypočítaná podľa odseku 2, pričom

sa zohľadní iba kladná suma,

nadmerný zisk je suma zisku vypočítaná podľa odseku 4,

dodatočná dorovnávacia daň je suma dane vypočítaná podľa

§ 24

.

(4)

Na výpočet nadmerného zisku za základné subjekty za príslušné účtovné obdobie sa

pri kladnej sume použije tento vzorec

kde

čistý oprávnený príjem je suma príjmu vypočítaná podľa

§ 21 ods. 1

,

suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty je suma vypočítaná za všetky

základné subjekty podľa

§ 23

.

(5)

Na výpočet dorovnávacej dane každého základného subjektu za príslušné účtovné obdobie

sa použije tento vzorec

kde

oprávnený príjem základného subjektu za príslušné účtovné obdobie je príjem základného

subjektu vypočítaný podľa

§ 5 až 15

,

úhrnný oprávnený príjem všetkých základných subjektov za príslušné účtovné obdobie

je súčet oprávnených príjmov všetkých základných subjektov za príslušné účtovné obdobie,

ktoré sa vypočítali podľa

§ 5 až 15

.

(6)

Ak dorovnávacia daň je výsledkom výpočtu dodatočnej dorovnávacej dane podľa

§ 24 ods. 1

a základné subjekty nedosiahli za príslušné účtovné obdobie čistý oprávnený príjem,

dorovnávacia daň sa priradí každému základnému subjektu podľa odseku 5, pričom pri

výpočte sa použijú sumy oprávneného príjmu základných subjektov v účtovných obdobiach,

za ktoré sa vypočítala dodatočná dorovnávacia daň.

(7)

Dorovnávacia daň členov podskupiny v menšinovom vlastníctve a základného subjektu

v menšinovom vlastníctve sa vypočíta podľa

§ 25

.

(8)

Dorovnávacia daň investičných subjektov a poisťovacích investičných subjektov sa

vypočíta podľa

§ 28

.

(9)

Dorovnávacia daň základného subjektu bez štátnej príslušnosti sa za každé účtovné

obdobie vypočítava oddelene od dorovnávacej dane všetkých ostatných základných subjektov.

§ 23

Vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty

(1)

Na účely výpočtu sumy vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty sa rozumie

a)

uznaným zamestnancom zamestnanec základného subjektu v pracovnom pomere na ustanovený

týždenný pracovný čas alebo v pracovnom pomere na kratší pracovný čas a nezávislí

zmluvní pracovníci, ktorí sa zúčastňujú na bežných prevádzkových činnostiach nadnárodnej

skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny pod vedením a kontrolou nadnárodnej

skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,

b)

uznanými mzdovými nákladmi náklady na odmeňovanie uznaných zamestnancov vrátane platov,

miezd a iných nákladov, ktoré predstavujú priame a osobné požitky zamestnanca, ako

je zdravotné poistenie a príspevky na dôchodkové poistenie, dane z týchto príjmov

a príspevky zamestnávateľa na sociálne zabezpečenie,

c)

uznaným hmotným majetkom

1.

nehnuteľnosti, stroje a zariadenia nachádzajúce sa v Slovenskej republike,

2.

prírodné zdroje nachádzajúce sa v Slovenskej republike,

3.

právo nájomcu na užívanie hmotného majetku nachádzajúceho sa v Slovenskej republike,

4.

povolenie alebo iné obdobné oprávnenie udelené príslušným orgánom štátnej správy

na užívanie nehnuteľného majetku alebo využívanie prírodných zdrojov vyžadujúce významné

investície do hmotného majetku.

(2)

Čistý oprávnený príjem základných subjektov sa na účely výpočtu dorovnávacej dane

zníži o sumu vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty rovnajúcu sa súčtu

sumy vyňatých mzdových nákladov podľa odseku 3 všetkých základných subjektov a sumy

vyňatého hmotného majetku podľa odseku 4 všetkých základných subjektov; to neplatí,

ak sa podávajúci subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny

rozhodne v súlade s

§ 42 ods. 3

neuplatniť vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty za príslušné účtovné

obdobie.

(3)

Suma vyňatých mzdových nákladov základného subjektu sa rovná 5 % jeho uznaných mzdových

nákladov na uznaných zamestnancov, ktorí vykonávajú činnosti pre nadnárodnú skupinu

podnikov alebo veľkú vnútroštátnu skupinu v Slovenskej republike, okrem uznaných mzdových

nákladov, ktoré sú

a)

kapitalizované a zahrnuté do účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku,

b)

prisúditeľné príjmu z medzinárodnej námornej dopravy, ktorý je vylúčený z výpočtu

oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty podľa

§ 12

.

(4)

Suma vyňatého hmotného majetku základného subjektu sa rovná 5 % účtovnej hodnoty

uznaného hmotného majetku nachádzajúceho sa v Slovenskej republike, okrem

a)

účtovnej hodnoty majetku vrátane pozemkov a budov, ktoré sa držia na predaj, prenájom

alebo investovanie,

b)

účtovnej hodnoty hmotného majetku použitého na dosiahnutie príjmu z medzinárodnej

námornej dopravy, ktorý je vylúčený z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej

straty podľa

§ 12

.

(5)

Účtovná hodnota uznaného hmotného majetku je priemer účtovnej hodnoty uznaného hmotného

majetku na začiatku účtovného obdobia a účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku

na konci účtovného obdobia zníženej o kumulované odpisy, opotrebenie a zníženie hodnoty

a zvýšenej o sumu prisúditeľnú kapitalizácii mzdových nákladov vykazovanej na účely

zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu bez ohľadu

na oceňovacie rozdiely z dôvodu precenenia nehnuteľností, strojov a zariadení na reálnu

hodnotu.

10a

)

(6)

Odchylne od odseku 4 písm. a) základný subjekt, ktorý prenajíma majetok nachádzajúci

sa v Slovenskej republike na základe operatívneho prenájmu,

10a

)

zohľadní pri výpočte sumy vyňatého hmotného majetku sumu vypočítanú ako rozdiel medzi

účtovnou hodnotou uznaného hmotného majetku prenajatého na základe operatívneho prenájmu

a priemernou hodnotou práva nájomcu na užívanie majetku

10a

)

na začiatku účtovného obdobia a na konci účtovného obdobia, pričom, ak

a)

nájomca nie je základný subjekt, priemernou hodnotou práva nájomcu na užívanie majetku

je nediskontovaná splatná suma platieb nájomného, vrátane akéhokoľvek predĺženia prenájmu,

ktoré by sa zohľadnilo pri určovaní práva nájomcu na užívanie majetku podľa štandardu

finančného účtovníctva pri stanovení zisku alebo straty prenajímateľa z finančného

účtovníctva,

b)

ide o hmotný majetok využívaný na krátkodobý operatívny prenájom, ktorého trvanie

vo vzťahu k jednému nájomcovi je 30 dní alebo menej počas účtovného obdobia, priemernou

hodnotou práva nájomcu na užívanie majetku je nulová suma,

c)

základný subjekt prenajíma podstatnú časť uznaného hmotného majetku a zvyšnú časť

tohto majetku využíva, účtovná hodnota uznaného hmotného majetku sa určí na základe

rozsahu použitia tohto majetku.

(7)

Ak uznaný zamestnanec vykonával prácu pre nadnárodnú skupinu podnikov alebo veľkú

vnútroštátnu skupinu v Slovenskej republike v príslušnom účtovnom období najviac polovicu

svojho pracovného času, základný subjekt pri výpočte sumy vyňatých mzdových nákladov

zohľadní len pomernú časť uznaných mzdových nákladov pripadajúcu na pracovný čas tohto

zamestnanca strávený v Slovenskej republike.

(8)

Ak sa uznaný hmotný majetok nachádzal v Slovenskej republike v príslušnom účtovnom

období najviac polovicu tohto obdobia, základný subjekt pri výpočte sumy vyňatého

hmotného majetku zohľadní len pomernú časť účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku

pripadajúcu obdobiu, v ktorom sa tento majetok nachádzal v Slovenskej republike.

(9)

Uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok základného subjektu, ktorý je stálou

prevádzkarňou, sú mzdové náklady a hmotný majetok zahrnuté v oddelenej účtovnej evidencii

stálej prevádzkarne podľa

§ 13 ods. 1 až 3

, ak sa uznaní zamestnanci a uznaný hmotný majetok nachádzajú v Slovenskej republike.

(10)

Uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok stálej prevádzkarne sa nezohľadňujú

v uznaných mzdových nákladoch a uznanom hmotnom majetku hlavného subjektu.

(11)

Ak bol z oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty stálej prevádzkarne úplne alebo

čiastočne vylúčený príjem podľa

§ 14 ods. 1

a

§ 15 ods. 4

, uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok tejto stálej prevádzkarne sa vylúčia

z výpočtu sumy vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty v rovnakom pomere.

(12)

Uznané mzdové náklady na uznaných zamestnancov, ktoré platí subjekt s prvkom daňovej

transparentnosti, ako aj uznaný hmotný majetok, ktorý subjekt s prvkom daňovej transparentnosti

vlastní a ktoré sa neprisúdili stálej prevádzkarni podľa odsekov 9 až 11, sa prisúdia

a)

základným subjektom, ktoré sú vlastníkmi subjektu s prvkom daňovej transparentnosti

pomerne k sume, ktorá im bola priradená podľa

§ 14 ods. 4

, ak uznaní zamestnanci, uznaný hmotný majetok a základné subjekty, ktoré sú vlastníkmi

subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, sa nachádzajú v Slovenskej republike,

b)

subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ak je hlavným materským subjektom, znížené

pomerne k sume príjmu vylúčeného z výpočtu oprávneného príjmu subjektu s prvkom daňovej

transparentnosti podľa

§ 15 ods. 1

a

2

, ak sa uznaní zamestnanci, uznaný hmotný majetok a subjekt s prvkom daňovej transparentnosti

nachádzajú v Slovenskej republike.

(13)

Ostatné uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok subjektu s prvkom daňovej transparentnosti

neprisúdené podľa odseku 12 sú vylúčené z výpočtu sumy vylúčených príjmov na základe

ekonomickej podstaty.

(14)

Suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty základného subjektu bez štátnej

príslušnosti sa vypočíta za každé účtovné obdobie oddelene od sumy vylúčených príjmov

na základe ekonomickej podstaty ostatných základných subjektov.

(15)

Suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty nezahŕňa sumu vyňatých mzdových

nákladov a vyňatého hmotného majetku základných subjektov, ktoré sú investičnými subjektmi

alebo poisťovacími investičnými subjektmi.

§ 24

Dodatočná dorovnávacia daň

(1)

Ak podľa

§ 9

,

§ 18 ods. 8

,

§ 20 ods. 1 až 3

a 6 úprava zahrnutých daní, oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty má za následok

prepočítanie efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane nadnárodnej skupiny podnikov

alebo veľkej vnútroštátnej skupiny za základné subjekty za ktorékoľvek predchádzajúce

účtovné obdobie, efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň sa prepočítajú podľa

§ 21 až 23

. Každá suma prírastku dorovnávacej dane vyplývajúca z takéhoto prepočítania sa na

účely

§ 22 ods. 3

považuje za dodatočnú dorovnávaciu daň za účtovné obdobie, v ktorom sa prepočítanie

vykonalo.

(2)

Dodatočná dorovnávacia daň vypočítaná podľa

§ 17 ods. 3

sa priradí pomerne každému základnému subjektu takto

(3)

Dodatočná dorovnávacia daň podľa odseku 2 sa priradí len základným subjektom, ktoré

vykazujú sumu upravenej zahrnutej dane nižšiu ako nula a nižšiu ako oprávnený príjem

alebo oprávnená strata takýchto základných subjektov, ktoré sa vynásobia minimálnou

sadzbou dane.

(4)

Ak sa základnému subjektu priradí dodatočná dorovnávacia daň podľa odsekov 1 až 3

a

§ 22 ods. 5

a

6

, takýto základný subjekt sa považuje za nízko zdanený základný subjekt.

§ 25

Základné subjekty v menšinovom vlastníctve

(1)

Na účely výpočtu efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane základných subjektov

v menšinovom vlastníctve sa rozumie

a)

základným subjektom v menšinovom vlastníctve základný subjekt, v ktorom má hlavný

materský subjekt priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel najviac 30 %,

b)

materským subjektom v menšinovom vlastníctve základný subjekt v menšinovom vlastníctve,

ktorý má, priamo alebo nepriamo, v držbe kontrolné podiely iného základného subjektu

v menšinovom vlastníctve; to neplatí, ak sú kontrolné podiely prvého uvedeného základného

subjektu v menšinovom vlastníctve v držbe, priamo alebo nepriamo, iného základného

subjektu v menšinovom vlastníctve,

c)

podskupinou v menšinovom vlastníctve materský subjekt v menšinovom vlastníctve a

jeho dcérske spoločnosti v menšinovom vlastníctve a

d)

dcérskou spoločnosťou v menšinovom vlastníctve základný subjekt v menšinovom vlastníctve,

ktorého kontrolné podiely sú, priamo alebo nepriamo, v držbe materského subjektu v

menšinovom vlastníctve.

(2)

Výpočet efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane vo vzťahu k členom podskupiny

v menšinovom vlastníctve sa uplatňuje tak, akoby každá podskupina v menšinovom vlastníctve

bola samostatnou nadnárodnou skupinou podnikov alebo veľkou vnútroštátnou skupinou.

(3)

Výpočet efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane vo vzťahu k základnému subjektu

v menšinovom vlastníctve, ktorý nie je členom podskupiny v menšinovom vlastníctve,

sa uplatní pre jednotlivé subjekty samostatne.

(4)

Odsek 3 sa neuplatňuje na základný subjekt v menšinovom vlastníctve, ktorý je investičným

subjektom alebo poisťovacím investičným subjektom.

§ 26

Spoločné podniky

(1)

Na účely výpočtu efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane spoločných podnikov sa

rozumie

a)

spoločným podnikom subjekt, ktorého finančné výsledky sa vykazujú podľa metódy vlastného

imania v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu, ak hlavný

materský subjekt má priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel vo výške aspoň 50 % v

tomto subjekte,

b)

subjektom pridruženým k spoločnému podniku

1.

subjekt, ktorého majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky sú konsolidované

spoločným podnikom na základe prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo

by boli konsolidované, ak by sa na základe prijateľného štandardu finančného účtovníctva

vyžadovalo, aby spoločný podnik konsolidoval takýto majetok, záväzky, výnosy, náklady

a peňažné toky, alebo

2.

stála prevádzkareň, ktorej hlavným subjektom je spoločný podnik alebo subjekt uvedený

v prvom bode, pričom stála prevádzkareň sa považuje za samostatný subjekt pridružený

k spoločnému podniku,

c)

skupinou spoločného podniku spoločný podnik a subjekty pridružené k spoločnému podniku.

(2)

Za spoločný podnik sa nepovažuje

a)

vylúčený subjekt podľa

§ 3 ods. 3

,

b)

subjekt, v ktorom má priame vlastnícke podiely nadnárodná skupina podnikov alebo

veľká vnútroštátna skupina prostredníctvom vylúčeného subjektu podľa

§ 3 ods. 3

a ktorý spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok

1.

pôsobí výlučne alebo takmer výlučne s cieľom držby aktív alebo investovania finančných

prostriedkov v prospech svojich investorov,

2.

vykonáva činnosti, ktoré sú doplnkové vo vzťahu k činnostiam, ktoré vykonáva vylúčený

subjekt,

3.

takmer všetky jeho príjmy sú vylúčené z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej

straty podľa

§ 6 ods. 2 písm. b)

a

c)

,

c)

subjekt, ktorý je v držbe nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej

skupiny zloženej výlučne z vylúčených subjektov, alebo

d)

subjekt pridružený k spoločnému podniku.

(3)

Výpočet efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane vo vzťahu k členom skupiny spoločného

podniku sa uplatňuje tak, ako keby boli základnými subjektmi samostatnej nadnárodnej

skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a spoločný podnik by bol hlavným

materským subjektom tejto skupiny.

§ 27

Nadnárodné skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi

(1)

Na účely výpočtu efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane základných subjektov

nadnárodnej skupiny s viacerými materskými subjektmi sa rozumie

a)

nadnárodnou skupinou podnikov s viacerými materskými subjektmi dve alebo viaceré

skupiny, v ktorých hlavné materské subjekty uzatvoria dohodu vo forme viazanej štruktúry

alebo dohodu o dvojitom kótovaní a ak aspoň jeden subjekt alebo jedna stála prevádzkareň

týchto skupín sú umiestnené mimo územia Slovenskej republiky,

b)

viazanou štruktúrou dohoda uzavretá dvomi alebo viacerými hlavnými materskými subjektmi

samostatných skupín, na základe ktorej

1.

50 % alebo viac vlastníckych podielov v hlavných materských subjektoch samostatných

skupín sú z dôvodu formy vlastníctva, obmedzení prevodu alebo iných podmienok navzájom

prepojené a nemožno ich previesť ani s nimi obchodovať samostatne, pričom, ak sú kótované

na burze, sú kótované za jednotnú cenu,

2.

jeden z hlavných materských subjektov zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku, v

ktorej sa majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky všetkých subjektov skupín

vykazujú spoločne ako majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky jedinej hospodárskej

jednotky a v súvislosti s ktorou sa na základe regulačného režimu musí vykonávať externý

audit,

c)

dohodou o dvojitom kótovaní dohoda uzavretá dvomi alebo viacerými hlavnými materskými

subjektmi samostatných skupín, na základe ktorej

1.

hlavné materské subjekty sa dohodnú na spojení svojich podnikateľských činností len

na základe zmluvy,

2.

hlavné materské subjekty vyplácajú svojim spoločníkom podiely na zisku (dividendy)

alebo na likvidačnom zostatku na základe pevne určeného pomeru,

3.

činnosti hlavných materských subjektov sú riadené ako činnosti jedinej hospodárskej

jednotky na základe zmluvných dohôd, pričom je zachovaná ich samostatná právna subjektivita,

4.

vlastnícke podiely hlavných materských subjektov, sú kótované, obchodované alebo

prevádzané nezávisle na rôznych kapitálových trhoch a

5.

hlavné materské subjekty zostavujú konsolidovanú účtovnú závierku, v ktorej sa majetok,

záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky subjektov skupín vykazujú spoločne ako majetok,

záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky jedinej hospodárskej jednotky a v súvislosti

s ktorou sa na základe regulačného režimu musí vykonávať externý audit.

(2)

Ak sú subjekty a základné subjekty dvoch alebo viacerých skupín súčasťou nadnárodnej

skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi, subjekty a základné subjekty každej

skupiny sa považujú za členov jednej nadnárodnej skupiny podnikov s viacerými materskými

subjektmi.

(3)

Subjekt, ktorý nie je vylúčeným subjektom podľa

§ 3 ods. 3

, sa považuje za základný subjekt, ak je konsolidovaný v rámci nadnárodnej skupiny

podnikov s viacerými materskými subjektmi, alebo ak jeho kontrolné podiely držia subjekty

v nadnárodnej skupine podnikov s viacerými materskými subjektmi.

(4)

Konsolidovaná účtovná závierka nadnárodnej skupiny podnikov s viacerými materskými

subjektmi je kombinovaná konsolidovaná účtovná závierka uvedená v odseku 1 písm. b)

druhom bode a písm. c) piatom bode zostavená podľa prijateľného štandardu finančného

účtovníctva, ktorý sa na účely výpočtu dorovnávacej dane týchto skupín považuje za

účtovný štandard hlavného materského subjektu.

(5)

Hlavné materské subjekty samostatných skupín, ktoré tvoria nadnárodnú skupinu podnikov

s viacerými materskými subjektmi, sú hlavnými materskými subjektmi nadnárodnej skupiny

podnikov s viacerými materskými subjektmi.

§ 28

Investičný subjekt

(1)

Ak je základným subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej

skupiny investičný subjekt, ktorý nie je transparentným subjektom a ktorý neprijal

rozhodnutie podľa

§ 29

alebo

§ 30

, efektívna sadzba dane takéhoto investičného subjektu sa vypočíta oddelene od efektívnej

sadzby dane ostatných základných subjektov.

(2)

Efektívna sadzba dane investičného subjektu podľa odseku 1 sa rovná podielu sumy

jeho upravených zahrnutých daní a sumy priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny

podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej

strate investičného subjektu.

(3)

Ak sa v Slovenskej republike nachádza viac ako jeden investičný subjekt, ich efektívna

sadzba dane sa vypočíta ako podiel súčtu ich upravených zahrnutých daní a súčtu priraditeľného

podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na ich oprávnenom

príjme alebo oprávnenej strate.

(4)

Upravené zahrnuté dane investičného subjektu podľa odseku 1 sú upravené zahrnuté

dane prisúditeľné priraditeľnému podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej

vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičného subjektu.

Súčasťou upravených zahrnutých daní investičného subjektu nie sú zahrnuté dane, ktoré

investičnému subjektu vznikli v súvislosti s príjmom, ktorý nie je súčasťou priraditeľného

podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na príjme

investičného subjektu a zahrnuté dane priraditeľné investičnému subjektu podľa

§ 19 ods. 3

a

4.

(5)

Dorovnávacia daň investičného subjektu podľa odseku 1 sa vypočíta ako súčin percentuálnej

sadzby dorovnávacej dane investičného subjektu a sumy rovnajúcej sa kladnému rozdielu

medzi priraditeľným podielom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej

skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičného subjektu a sumou

jeho vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty. Percentuálna sadzba dorovnávacej

dane investičného subjektu sa rovná kladnému rozdielu medzi minimálnou sadzbou dane

a efektívnou sadzbou dane tohto investičného subjektu.

(6)

Ak sa v Slovenskej republike nachádza viac ako jeden investičný subjekt, ich dorovnávacia

daň sa vypočíta ako súčin percentuálnej sadzby dorovnávacej dane a sumy rovnajúcej

sa kladnému rozdielu medzi priraditeľným podielom nadnárodnej skupiny podnikov alebo

veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičných

subjektov a sumou ich vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty. Percentuálna

sadzba dorovnávacej dane investičných subjektov sa rovná kladnému rozdielu medzi minimálnou

sadzbou dane a efektívnou sadzbou dane týchto investičných subjektov.

(7)

Suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty sa určí podľa

§ 23 ods. 1 až 13

, pričom uznané mzdové náklady na uznaných zamestnancov a uznaný hmotný majetok investičného

subjektu sa znížia o pomer sumy priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny podnikov

alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme investičného subjektu a sumy

celkového oprávneného príjmu investičného subjektu.

(8)

Priraditeľný podiel nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny

na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičného subjektu je priraditeľný

podiel hlavného materského subjektu, ktorý sa vypočíta ako podiel

a)

rozdielu medzi oprávneným príjmom investičného subjektu za účtovné obdobie a oprávneným

príjmom tohto investičného subjektu, ktorý je prisúditeľný vlastníckym podielom v

držbe iných vlastníkov, a

b)

oprávneného príjmu investičného subjektu za účtovné obdobie.

(9)

Pri určení priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny alebo veľkej vnútroštátnej

skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičného subjektu sa zohľadňujú

len podiely, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie podľa

§ 29

alebo

§ 30

.

(10)

Oprávnený príjem, ktorý je prisúditeľný vlastníckym podielom v držbe iných vlastníkov,

je suma, ktorá by sa považovala za prisúditeľnú takýmto vlastníkom podľa zásad prijateľného

štandardu finančného účtovníctva používaného v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného

materského subjektu, ak by sa zisk investičného subjektu rovnal jeho oprávnenému príjmu.

(11)

Odseky 1 až 10 sa uplatnia aj na poisťovací investičný subjekt.

§ 29

Rozhodnutie o zaobchádzaní s investičným subjektom ako s transparentným subjektom

(1)

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s

§ 42 ods. 2

rozhodnúť, že základný subjekt, ktorý je investičným subjektom, sa bude považovať

za transparentný subjekt, ak základný subjekt, ktorý je vlastníkom investičného subjektu,

podlieha v štáte, v ktorom sa nachádza, zdaneniu na základe reálnej trhovej hodnoty

alebo podobného režimu založeného na ročných zmenách reálnej hodnoty jeho vlastníckych

podielov v takomto subjekte a sadzba dane uplatniteľná na tento príjem je rovná alebo

vyššia ako minimálna sadzba dane.

(2)

Základný subjekt, ktorý nepriamo vlastní vlastnícky podiel v investičnom subjekte

prostredníctvom priameho vlastníckeho podielu v inom investičnom subjekte, sa považuje

za subjekt podliehajúci dani na základe reálnej trhovej hodnoty alebo podobného režimu

v súvislosti s nepriamym vlastníckym podielom v prvom uvedenom investičnom subjekte,

ak podlieha zdaneniu na základe reálnej trhovej hodnoty alebo podobnému režimu v súvislosti

s priamym vlastníckym podielom v druhom uvedenom investičnom subjekte.

(3)

Na účely uplatnenia rozhodnutia podľa odseku 1 sa vzájomný poisťovací spolok, ktorý

vlastní podiel v investičnom subjekte, považuje za subjekt podliehajúci zdaneniu na

základe reálnej trhovej hodnoty alebo podobného režimu založeného na ročných zmenách

reálnej hodnoty jeho vlastníckych podielov v takomto subjekte a sadzba dane uplatniteľná

na tento príjem je rovná alebo vyššia ako minimálna sadzba dane.

(4)

V účtovnom období, v ktorom sa rozhodnutie podľa odseku 1 prestane uplatňovať, sa

zisk alebo strata z predaja majetku alebo záväzku v držbe investičného subjektu určí

na základe reálnej trhovej hodnoty majetku alebo záväzku k prvému dňu účtovného obdobia,

v ktorom sa rozhodnutie prestalo uplatňovať.

(5)

Odseky 1 až 4 sa uplatnia aj na poisťovací investičný subjekt.

§ 30

Rozhodnutie o uplatňovaní metódy zdaniteľného rozdelenia zisku

(1)

Na účely rozhodnutia o uplatňovaní metódy zdaniteľného rozdelenia zisku sa rozumie

a)

analyzovaným rokom tretie účtovné obdobie predchádzajúce príslušnému účtovnému obdobiu,

b)

nerozdeleným čistým oprávneným príjmom investičného subjektu za analyzovaný rok suma

oprávneného príjmu tohto investičného subjektu za analyzovaný rok znížená až na nulu

o

1.

zahrnuté dane investičného subjektu,

2.

rozdelený zisk a predpokladaný rozdelený zisk priraditeľný počas analyzovaného obdobia

spoločníkom, okrem základných subjektov, ktoré sú investičnými subjektmi; analyzovaným

obdobím sa rozumie obdobie začínajúce prvým dňom analyzovaného roka a končiace posledným

dňom príslušného účtovného obdobia, ak bol vlastnícky podiel v držbe subjektu skupiny,

3.

oprávnené straty vzniknuté v analyzovanom období,

4.

sumu oprávnených strát, ktorá sa nepoužila na zníženie nerozdeleného čistého oprávneného

príjmu uvedeného investičného subjektu za predchádzajúci analyzovaný rok a ktorá sa

preniesla do budúcich období,

c)

predpokladaným rozdelením zisku podiel na nerozdelenom čistom oprávnenom príjme,

ktorý zodpovedá priamemu alebo nepriamemu vlastníckemu podielu v investičnom subjekte

v deň prevodu vlastníckeho podielu na iný subjekt, ktorý nie je súčasťou nadnárodnej

skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.

(2)

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s

§ 42 ods. 2

rozhodnúť, že základný subjekt, ktorý je vlastníkom investičného subjektu, uplatní

v súvislosti so svojím vlastníckym podielom v investičnom subjekte metódu zdaniteľného

rozdelenia zisku, ak tento základný subjekt, ktorý je vlastníkom, nie je investičným

subjektom a možno odôvodnene predpokladať, že rozdelenie zisku od investičného subjektu

zdaní sadzbou dane, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako minimálna sadzba dane.

(3)

Podľa metódy zdaniteľného rozdelenia zisku sa rozdelené zisky a predpokladané rozdelené

zisky z oprávneného príjmu investičného subjektu zahrnú do oprávneného príjmu základného

subjektu, ktorý je vlastníkom, ktorému boli zisky vyplatené.

(4)

Suma zahrnutých daní, ktorá vznikla investičnému subjektu a ktorá sa pri rozdelení

zisku investičného subjektu započíta voči daňovej povinnosti základného subjektu,

ktorý je vlastníkom, sa zahrnie do oprávneného príjmu a upravených zahrnutých daní

základného subjektu, ktorý je vlastníkom, ktorému bol zisk vyplatený.

(5)

Oprávnený príjem alebo oprávnená strata investičného subjektu za účtovné obdobie

a upravené zahrnuté dane, ktoré možno prisúdiť tomuto príjmu, sa vylúčia z výpočtu

efektívnej sadzby dane ostatných základných subjektov podľa

§ 21

a investičného subjektu podľa

§ 28

, okrem sumy zahrnutých daní podľa odseku 4.

(6)

Oprávneným príjmom investičného subjektu za príslušné účtovné obdobie je podiel základného

subjektu, ktorý je vlastníkom, na nerozdelenom čistom oprávnenom príjme investičného

subjektu za analyzovaný rok. Súčin tohto oprávneného príjmu a minimálnej sadzby dane

je dorovnávacou daňou nízko zdaneného základného subjektu za príslušné účtovné obdobie.

(7)

Nerozdelený čistý oprávnený príjem investičného subjektu za analyzovaný rok sa nezníži

o rozdelený zisk alebo predpokladaný rozdelený zisk v rozsahu, v akom sa pri uplatnení

odseku 1 písm. b) druhého bodu použili na zníženie nerozdeleného čistého oprávneného

príjmu tohto investičného subjektu za predchádzajúci analyzovaný rok.

(8)

Nerozdelený čistý oprávnený príjem investičného subjektu za analyzovaný rok sa nezníži

o sumu oprávnených strát v rozsahu, v akom sa pri uplatnení odseku 1 písm. b) tretieho

bodu použili na zníženie nerozdeleného čistého oprávneného príjmu tohto investičného

subjektu za predchádzajúci analyzovaný rok.

(9)

V účtovnom období, v ktorom sa rozhodnutie podľa odseku 2 prestane uplatňovať, oprávneným

príjmom investičného subjektu je podiel základného subjektu, ktorý je vlastníkom,

na nerozdelenom čistom oprávnenom príjme investičného subjektu za analyzovaný rok

v zostatkovej sume na konci účtovného obdobia predchádzajúceho účtovnému obdobiu,

v ktorom sa rozhodnutie prestalo uplatňovať. Súčin tohto oprávneného príjmu a minimálnej

sadzby dane je dorovnávacou daňou nízko zdaneného základného subjektu za príslušné

účtovné obdobie.

(10)

Odseky 1 až 9 sa uplatnia aj na poisťovací investičný subjekt.

§ 30a

Hlavný materský subjekt podliehajúci režimu odpočítateľných dividend

(1)

Na účely výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty a sumy upravených zahrnutých

daní hlavného materského subjektu, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend,

sa rozumie

a)

režimom odpočítateľných dividend daňový režim, ktorý uplatňuje jednu úroveň zdanenia

príjmov vlastníkov subjektu tak, že z príjmov subjektu sa odpočítajú alebo vylúčia

zisky rozdelené vlastníkom, alebo tak, že družstvo sa oslobodí od dane,

b)

odpočítateľnou dividendou

1.

rozdelenie zisku držiteľovi vlastníckeho podielu v základnom subjekte, ktoré je odpočítateľné

od zdaniteľného príjmu základného subjektu podľa právnych predpisov štátu, v ktorom

sa nachádza, alebo

2.

patronátna dividenda členovi družstva,

c)

družstvom subjekt, ktorý v mene svojich členov ponúka alebo nadobúda tovar alebo

služby a ktorý podlieha v štáte, v ktorom sa nachádza, daňovému režimu, ktorý zabezpečuje

daňovú neutralitu, vo vzťahu k týmto tovarom alebo službám.

(2)

Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,

ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, zníži za účtovné obdobie svoj oprávnený

príjem až na nulu o sumu, ktorú vyplatí ako odpočítateľné dividendy do 12 mesiacov

po skončení účtovného obdobia, ak

a)

dividenda podlieha u príjemcu zdaneniu vo výške nominálnej sadzby, ktorá sa rovná

minimálnej sadzbe dane alebo ju prevyšuje, za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí do

12 mesiacov po skončení účtovného obdobia hlavného materského subjektu, alebo

b)

možno odôvodnene predpokladať, že úhrnná suma zahrnutých daní zaplatených hlavným

materským subjektom a daní zaplatených príjemcom týchto dividend, sa rovná súčinu

oprávneného príjmu a minimálnej sadzby dane alebo ho prevyšuje.

(3)

Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,

ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, zníži za účtovné obdobie svoj oprávnený

príjem až na nulu o sumu, ktorú vyplatí ako odpočítateľné dividendy do 12 mesiacov

po skončení účtovného obdobia, ak príjemcom je

a)

fyzická osoba a prijatá dividenda je patronátnou dividendou od dodávateľského družstva,

b)

fyzická osoba, ktorá je daňovým rezidentom v tom istom štáte, v ktorom sa nachádza

hlavný materský subjekt, a ktorá má v držbe vlastnícke podiely predstavujúce právo

vo výške najviac 5 % na ziskoch a majetku hlavného materského subjektu, alebo

c)

verejnoprávny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia alebo dôchodkový

fond iný ako subjekt dôchodkových služieb, ktoré sú daňovým rezidentom v štáte, v

ktorom sa nachádza hlavný materský subjekt.

(4)

Zahrnuté dane hlavného materského subjektu iné ako dane z daňovo uznaných dividend

sa znížia pomerne k sume oprávneného príjmu zníženého v súlade s odsekmi 2 a 3.

(5)

Odseky 2 až 4 sa uplatňujú aj na základný subjekt nachádzajúci sa v štáte hlavného

materského subjektu, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, ak má hlavný

materský subjekt v držbe vlastnícky podiel priamo alebo prostredníctvom reťazca základných

subjektov v tomto základnom subjekte a v rozsahu v akom hlavný materský subjekt rozdeľuje

oprávnený príjem tohto základného subjektu príjemcom podľa odsekov 2 a 3.

(6)

Na účely odseku 2 sa patronátne dividendy vyplatené dodávateľským družstvom považujú

za podliehajúce dani na strane príjemcu, ak pri výpočte zdaniteľného príjmu alebo

daňovej straty tieto dividendy znižujú daňovo uznaný výdavok alebo náklad.

§ 31

Výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe malého rozsahu priemerných oprávnených

výnosov a priemerného oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty

(1)

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s

§ 42 ods. 3

rozhodnúť, že dorovnávacia daň splatná za základné subjekty sa rovná za účtovné obdobie

nule, ak za príslušné účtovné obdobie

a)

priemerné oprávnené výnosy všetkých základných subjektov sú nižšie ako 10 000 000

eur a

b)

priemerný oprávnený príjem alebo priemerná oprávnená strata všetkých základných subjektov

predstavuje stratu alebo je nižšia ako 1 000 000 eur.

(2)

Priemerné oprávnené výnosy podľa odseku 1 písm. a) sa vypočítajú ako priemer oprávnených

výnosov základných subjektov za príslušné účtovné obdobie a dve predchádzajúce účtovné

obdobia. Priemerný oprávnený príjem alebo priemerná oprávnená strata podľa odseku

1 písm. b) sa vypočíta ako priemer oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných

subjektov za príslušné účtovné obdobie a dve predchádzajúce účtovné obdobia.

(3)

Ak sa v prvom alebo druhom predchádzajúcom účtovnom období, alebo v oboch uvedených

účtovných obdobiach, nenachádzajú v Slovenskej republike žiadne základné subjekty

s oprávnenými výnosmi alebo oprávnenou stratou, takéto účtovné obdobie alebo účtovné

obdobia sa vylúčia z výpočtu priemerných oprávnených výnosov a priemerného oprávneného

príjmu alebo priemernej oprávnenej straty.

(4)

Oprávnené výnosy základných subjektov za účtovné obdobie sú súčtom všetkých výnosov

základných subjektov po znížení alebo zvýšení o úpravy týkajúce sa výnosov podľa

§ 5 až 15

.

(5)

Oprávnený príjem alebo oprávnená strata základných subjektov za účtovné obdobie je

čistý oprávnený príjem alebo čistá oprávnená strata vypočítané podľa

§ 21 ods. 1.

(6)

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa neuplatnia na základné subjekty bez štátnej príslušnosti,

investičné subjekty a poisťovacie investičné subjekty. Výnosy a oprávnený príjem alebo

oprávnená strata takýchto subjektov sa vylúčia z výpočtu priemerných oprávnených výnosov

a priemerného oprávneného príjmu alebo priemernej oprávnenej straty.

§ 32

Výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých

štátov

(1)

Na účely uplatnenia výnimky pre výpočet dorovnávacej dane základných subjektov na

základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov sa rozumie

a)

kvalifikovanou správou podľa jednotlivých štátov správa podľa jednotlivých štátov

11

)

zostavená na základe údajov z kvalifikovanej účtovnej závierky,

b)

kvalifikovanou účtovnou závierkou

1.

finančné výkazy základného subjektu použité pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej

závierky,

2.

individuálna účtovná závierka základného subjektu zostavená v súlade s prijateľným

štandardom finančného účtovníctva alebo schváleným štandardom finančného účtovníctva,

ak informácie vykazované na základe tohto štandardu v účtovnej závierke sú spoľahlivé,

3.

finančné výkazy základného subjektu použité pri zostavení správy podľa jednotlivých

štátov, ak základný subjekt nie je zahrnutý v konsolidovanej účtovnej závierke,

c)

zjednodušenou efektívnou sadzbou dane podiel sumy zjednodušených zahrnutých daní

všetkých základných subjektov a sumy zisku alebo straty všetkých základných subjektov

pred zdanením vykázaných v kvalifikovanej správe podľa jednotlivých štátov nadnárodnej

skupiny podnikov, pričom suma zisku alebo straty základných subjektov pred zdanením

nezahŕňa nerealizovanú stratu zo zmeny reálnej hodnoty, ak táto strata presiahne sumu

50 000 000 eur,

d)

nerealizovanou stratou zo zmeny reálnej hodnoty kladný rozdiel medzi sumou všetkých

strát vyplývajúcich zo zmien reálnej hodnoty vlastníckych podielov okrem portfóliových

podielov a všetkých ziskov vyplývajúcich zo zmien reálnej hodnoty vlastníckych podielov

okrem portfóliových podielov,

e)

zjednodušenými zahrnutými daňami všetkých základných subjektov náklady na daň vykázané

v kvalifikovanej účtovnej závierke nadnárodnej skupiny podnikov po odpočítaní nákladov

na daň, ktoré nie sú zahrnutými daňami a nákladov na daň v súvislosti s neistotou

pri posudzovaní dane z príjmov vykázaných v kvalifikovanej účtovnej závierke nadnárodnej

skupiny podnikov,

f)

prechodnou sadzbou dane sadzba dane 15 % za účtovné obdobia začínajúce v rokoch 2023

a 2024, 16 % za účtovné obdobie začínajúce v roku 2025 a 17 % za účtovné obdobie začínajúce

v roku 2026,

g)

kvalifikovanou osobou v súvislosti so subjektom s prvkom daňovej transparentnosti,

ktorý je hlavným materským subjektom, držiteľ vlastníckeho podielu, ktorý spĺňa podmienky

podľa

§ 15 ods. 1

a

2

a v súvislosti s hlavným materským subjektom, ktorý podlieha režimu odpočítateľných

dividend, držiteľ vlastníckeho podielu, ktorý spĺňa podmienky podľa

§ 30a ods. 2

a

3.

(2)

Ak sa vo finančných výkazoch základného subjektu používaných pri zostavovaní konsolidovanej

účtovnej závierky alebo v individuálnej účtovnej závierke základného subjektu vykazujú

zmeny účtovnej hodnoty majetku a záväzkov z dôvodu nadobudnutia jeho vlastníckych

podielov, tieto finančné výkazy alebo táto individuálna účtovná závierka sa považujú

za kvalifikovanú účtovnú závierku podľa odseku 1 písm. b), ak

a)

správy podľa jednotlivých štátov obsahujú úpravy účtovnej hodnoty majetku a záväzkov

z dôvodu nadobudnutia vlastníckych podielov základného subjektu už za účtovné obdobie

začínajúce po 31. decembri 2022 alebo tieto úpravy obsahuje správa podľa jednotlivých

štátov prvýkrát za účtovné obdobie začínajúce po 31. decembri 2023 z dôvodu splnenia

zákonných požiadaviek na úpravu finančných výkazov alebo individuálnej účtovnej závierky,

b)

sa pri uplatnení odseku 3 písm. a) k zisku alebo strate základného subjektu pred

zdanením pripočíta suma, o ktorú sa znížili výnosy v dôsledku zníženia hodnoty goodwillu,

pričom táto úprava sa týka transakcie uskutočnenej po 30. novembri 2021,

c)

sa pri uplatnení odseku 3 písm. b) k zisku alebo strate základného subjektu pred

zdanením pripočíta suma, o ktorú sa znížili výnosy v dôsledku zníženia hodnoty goodwillu,

pričom táto úprava sa týka transakcie uskutočnenej po 30. novembri 2021; to platí,

ak sa vo finančných výkazoch v súvislosti so znížením hodnoty goodwillu nevykazuje

zánik odloženého daňového záväzku, vznik odloženej daňovej pohľadávky alebo zvýšenie

odloženej daňovej pohľadávky.

(3)

Podávajúci subjekt sa môže rozhodnúť, že dorovnávacia daň základných subjektov za

Slovenskú republiku sa za príslušné účtovné obdobie v súlade s

§ 32a

považuje za nulovú, ak

a)

úhrnná suma výnosov základných subjektov vykázaná v kvalifikovanej správe podľa jednotlivých

štátov nadnárodnej skupiny podnikov je za príslušné účtovné obdobie nižšia ako 10

000 000 eur a úhrnná suma zisku alebo straty základných subjektov pred zdanením vykázaná

v tejto správe je nižšia ako 1 000 000 eur alebo

b)

zjednodušená efektívna sadzba dane základných subjektov v účtovnom období je rovná

alebo vyššia ako prechodná sadzba dane podľa odseku 1 písm. f) alebo

c)

suma zisku alebo straty základných subjektov pred zdanením vykázaná v kvalifikovanej

správe podľa jednotlivých štátov sa rovná alebo je nižšia ako suma vylúčeného príjmu

na základe ekonomickej podstaty vypočítaná za základné subjekty.

(4)

Spoločný podnik a subjekty pridružené k spoločnému podniku sa na účely uplatnenia

odseku 3 posúdia ako základné subjekty samostatnej skupiny, pričom zisk alebo strata

pred zdanením a výnosy týchto subjektov sú sumy vykázané v kvalifikovanej účtovnej

závierke.

(5)

Postup podľa odseku 3 sa nemôže uplatniť, ak sa v Slovenskej republike nachádza subjekt

s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom; to neplatí,

ak všetky jeho vlastnícke podiely sú v držbe kvalifikovaných osôb, pričom suma zisku

alebo straty takéhoto hlavného materského subjektu pred zdanením a prislúchajúca suma

zahrnutých daní sa zníži v rozsahu, v akom je možné tieto sumy na základe vlastníckeho

podielu priradiť alebo rozdeliť kvalifikovanej osobe.

(6)

Ak hlavný materský subjekt podlieha režimu odpočítateľných dividend, suma jeho zisku

alebo straty pred zdanením a prislúchajúca suma zahrnutých daní sa zníži v rozsahu,

v akom je možné túto sumu na základe vlastníckeho podielu rozdeliť kvalifikovanej

osobe.

(7)

Investičné subjekty a poisťovacie investičné subjekty, ktoré na účely správy podľa

jednotlivých štátov sú daňovými rezidentmi Slovenskej republiky, môžu použiť postup

podľa odseku 3, ak sa vo vzťahu k týmto subjektom neuplatnilo rozhodnutie podľa

§ 29

alebo

§ 30

a všetky základné subjekty, ktoré sú vlastníkmi týchto investičných subjektov a poisťovacích

investičných subjektov, sú daňovými rezidentmi Slovenskej republiky.

(8)

Základnému subjektu, ktorý je priamym vlastníkom investičného subjektu alebo poisťovacieho

investičného subjektu, ktoré na účely správy podľa jednotlivých štátov sú daňovými

rezidentmi iného štátu, sa na účely výpočtu podľa odseku 3 prisúdia celkové výnosy,

zisk alebo strata investičného subjektu alebo poisťovacieho investičného subjektu

pred zdanením a príslušné zahrnuté dane v pomere k jeho vlastníckemu podielu na týchto

investičných subjektoch alebo poisťovacích investičných subjektoch.

(9)

Postup podľa odseku 3 nemôžu uplatniť

a)

základné subjekty bez štátnej príslušnosti,

b)

nadnárodné skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi, ak nepredkladajú spoločnú

kvalifikovanú správu podľa jednotlivých štátov,

c)

základné subjekty, ktoré za predchádzajúce účtovné obdobie neuplatnili postup podľa

odseku 3; to neplatí, ak sa v predchádzajúcom účtovnom období v Slovenskej republike

nenachádzali žiadne základné subjekty.

(10)

Do zjednodušených zahrnutých daní všetkých základných subjektov sa pri vysporiadaní

odložených daní nezahŕňajú, ak odsek 11 neustanovuje inak,

a)

náklady z odloženej daňovej pohľadávky vykázané na základe rozhodnutia o poskytnutí

daňového zápočtu alebo inej formy daňovej úľavy vydanej po schválení vládou Slovenskej

republiky, ak sa toto rozhodnutie vydalo alebo zmenilo po 30. novembri 2021 a základný

subjekt by bez tohto rozhodnutia nemal na daňový zápočet alebo inú formu daňovej úľavy

nárok,

b)

náklady z odloženej daňovej pohľadávky vykázané na základe oprávnenia základného

subjektu spätne zohľadniť transakciu alebo zmeniť posúdenie transakcie zohľadnenej

pri výpočte zdaniteľného príjmu základného subjektu za zdaňovacie obdobie, za ktoré

sa daňové priznanie podalo alebo za ktoré určil daň správca dane,

c)

náklady z odloženej daňovej pohľadávky alebo odloženého daňového záväzku vyplývajúce

z rozdielu medzi daňovým základom alebo daňovou hodnotou majetku alebo záväzku a účtovnou

hodnotou majetku alebo záväzku, ak sa daňový základ alebo daňová hodnota majetku alebo

záväzku určili na základe systému dane z príjmov právnických osôb príslušného štátu

prijatého v období po 30. novembri 2021 a pred začiatkom prechodného roku, pričom

príslušný štát nemal pred týmto obdobím zavedený systém dane z príjmov právnických

osôb.

(11)

V sume zjednodušených zahrnutých daní sa môže pri vysporiadaní odloženej daňovej

pohľadávky zohľadniť náklad na odloženú daň z príjmov vo výške 20 % pôvodne vykázanej

odloženej daňovej pohľadávky; táto suma sa uplatňuje pri sadzbe dane podľa osobitného

predpisu

12

)

alebo pri minimálnej sadzbe dane podľa toho, ktorá z nich je nižšia.

(12)

Odsek 11 sa nevzťahuje na

a)

rozhodnutia podmienené schválením vládou Slovenskej republiky vydané alebo zmenené

po 18. novembri 2024,

b)

rozhodnutie základného subjektu o spätnom zohľadnení transakcie alebo zmene posúdenia

transakcie zohľadnenej pri výpočte zdaniteľného príjmu základného subjektu prijaté

po 18. novembri 2024,

c)

rozdiely medzi daňovým základom alebo daňovou hodnotou majetku alebo záväzku a účtovnou

hodnotou majetku alebo záväzku určené na základe systému dane z príjmov právnických

osôb príslušného štátu prijatého po 18. novembri 2024.

§ 32a

Hybridné opatrenia

(1)

Na účely určenia nároku na uplatnenie výnimky z výpočtu dorovnávacej dane základných

subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov v súvislosti

s hybridnými opatreniami, ktoré vznikli po 15. decembri 2022, sa rozumie

a)

hybridným opatrením opatrenie vedúce k

1.

odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu),

2.

dvojitej strate, alebo

3.

dvojitému uznaniu dane,

b)

opatrením vedúcim k odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) opatrenie,

na základe ktorého základný subjekt priamo alebo nepriamo poskytuje úver alebo inú

formu investície inému základnému subjektu, v dôsledku čoho základný subjekt vykáže

v účtovnej závierke výdavok (náklad) alebo stratu, okrem výdavku (nákladu) alebo straty

týkajúcich sa výlučne dodatočného kapitálu Tier 1, v rozsahu v akom

1.

nedošlo k zodpovedajúcemu zvýšeniu príjmu (výnosu) alebo zisku v účtovnej závierke

iného základného subjektu, alebo

2.

sa neočakáva, že počas trvania opatrenia dôjde k zodpovedajúcemu zvýšeniu zdaniteľného

príjmu iného základného subjektu,

c)

opatrením vedúcim k dvojitej strate opatrenie, na základe ktorého základný subjekt

vykáže v účtovnej závierke výdavok (náklad) alebo stratu, v rozsahu v akom

1.

tento výdavok (náklad) alebo táto strata sú tiež vykázané ako výdavok (náklad) alebo

strata v účtovnej závierke iného základného subjektu, alebo

2.

opatrenie vedie k dvojitému uplatneniu daňového výdavku pri určení zdaniteľného príjmu

iného základného subjektu v druhom štáte,

d)

opatrením vedúcim k dvojitému uznaniu dane opatrenie, na základe ktorého viac ako

jeden základný subjekt zahrnie rovnaké celkové náklady na daň z príjmov alebo ich

rovnakú časť do upravených zahrnutých daní, alebo do výpočtu zjednodušenej efektívnej

sadzby dane na účely uplatnenia výnimky z výpočtu dorovnávacej dane základných subjektov

na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov, okrem opatrenia, ktoré

1.

vznikne výlučne preto, že zjednodušená efektívna sadzba dane základného subjektu

nevyžaduje úpravy nákladov na daň z príjmov, ktoré by boli priradené inému základnému

subjektu, pri určení upravených zahrnutých daní prvého základného subjektu,

2.

vedie k tomu, že príjem podliehajúci dani sa zahrnie do príslušných účtovných závierok

každého takéhoto základného subjektu,

e)

základným subjektom subjekt, ktorý sa považuje za základný subjekt podľa tohto zákona,

spoločný podnik a subjekt zostavujúci kvalifikovanú účtovnú závierku, ktorá sa zohľadní

na účely výnimky z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa

jednotlivých štátov bez ohľadu na to, či sa tieto subjekty nachádzajú v tom istom

štáte,

f)

účtovnou závierkou základného subjektu účtovná závierka použitá pri výpočte oprávneného

príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu alebo kvalifikovaná účtovná závierka

subjektu, na ktorý sa vzťahuje výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej

správy podľa jednotlivých štátov.

(2)

Na účely odseku 1

a)

základný subjekt pristúpil k opatreniu po 15. decembri 2022, ak po tomto dni

1.

je toto opatrenie zmenené alebo prevedené,

2.

plnenie práv alebo povinností podľa tohto opatrenia je rozdielne od plnenia práv

alebo povinností pred 15. decembrom 2022, a to vrátane zastavenia alebo zníženia platieb,

ktoré majú za následok zvýšenie zostatku záväzku, alebo

3.

nastala zmena v účtovných postupoch v súvislosti s týmto opatrením,

b)

k zodpovedajúcemu zvýšeniu zdaniteľných príjmov u základného subjektu podľa odseku

1 písm. b) nedošlo v rozsahu, v akom

1.

suma zahrnutá v zdaniteľnom príjme je kompenzovaná atribútom dane, ako napríklad

stratou prenesenou do budúcich období alebo úrokovými výdavkami (nákladmi) prenesenými

do budúcich období, v súvislosti s ktorým sa vykonala úprava ocenenia alebo úprava

účtovného uznania alebo by sa vykonala táto úprava, ak by sa stanovenie úpravy vykonalo

bez ohľadu na to, či základný subjekt môže tento atribút dane použiť v súvislosti

s opatrením uzavretým po 15. decembri 2022, alebo

2.

platba, ktorá vedie k výdavku alebo strate, tiež vedie k zdaniteľnému odpočtu alebo

strate základného subjektu, pričom nie je zahrnutá v nákladoch (výdavkoch) alebo strate

pri určení zisku alebo straty pred zdanením v Slovenskej republike, pričom druhý základný

subjekt sa tiež nachádza v Slovenskej republike, vrátane výdavku (nákladu) alebo straty

v účtovnej závierke subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je vo vlastníctve

základného subjektu v štáte, v ktorom sa nachádza druhý základný subjekt,

c)

opatrenie nie je opatrením vedúcim k dvojitej strate podľa odseku 1 písm. c) prvého

bodu v rozsahu, v akom je suma relevantných výdavkov (nákladov) kompenzovaná výnosom

zahrnutým v účtovnej závierke oboch základných subjektov,

d)

opatrenie nie je opatrením vedúcim k dvojitej strate podľa odseku 1 písm. c) druhého

bodu v rozsahu, v akom je suma relevantných výdavkov (nákladov) kompenzovaná výnosom

alebo príjmom, ktorý je zahrnutý

1.

v účtovnej závierke základného subjektu vrátane výdavku (nákladu) alebo straty v

účtovnej závierke a

2.

v zdaniteľnom príjme základného subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet príslušného

výdavku (nákladu) alebo straty,

e)

výdavok (náklad) alebo strata sa nepovažujú za vykázané v účtovnej závierke transparentného

subjektu v rozsahu, v akom výdavok (náklad) alebo strata sú zahrnuté v účtovnej závierke

vlastníkov základného subjektu.

(3)

Pri určení nároku na uplatnenie výnimky z výpočtu dorovnávacej dane základných subjektov

na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov v súvislosti s hybridnými

opatreniami, ktoré vznikli po 15. decembri 2022, sa vylúčia

a)

zo zisku alebo straty všetkých základných subjektov pred zdanením výdavky (náklady)

alebo straty vzniknuté v dôsledku opatrenia vedúceho k odpočtu výdavku (nákladu) bez

zahrnutia do príjmu (výnosu) alebo k dvojitej strate a

b)

z nákladov na daň z príjmov náklady na daň vzniknuté v dôsledku opatrenia vedúceho

k dvojitému uznaniu dane.

(4)

Ak sa pri opatrení vedúcom k dvojitej strate podľa odseku 1 písm. c) prvého bodu

všetky základné subjekty vrátane relevantných výdavkov (nákladov) alebo straty v ich

účtovných závierkach nachádzajú v Slovenskej republike, nevykoná sa úprava podľa odseku

3 písm. a) s ohľadom na výdavky (náklady) alebo stratu v účtovnej závierke jedného

zo základných subjektov.

§ 32b

Výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe zjednodušených výpočtov

(1)

Podávajúci subjekt sa môže rozhodnúť, že dorovnávacia daň základných subjektov sa

za príslušné účtovné obdobie považuje za nulovú, ak

a)

priemerné oprávnené výnosy základných subjektov sú nižšie ako 10 000 000 eur a priemerný

oprávnený príjem alebo priemerná oprávnená strata základných subjektov sú nižšie ako

1 000 000 eur,

b)

efektívna sadzba dane základných subjektov je vyššia ako 15 %, alebo

c)

čistý oprávnený príjem základných subjektov je rovný alebo nižší ako suma vylúčených

príjmov na základe ekonomickej podstaty určená podľa

§ 23

.

(2)

Na účely odseku 1

a)

suma priemerných oprávnených výnosov základných subjektov a suma priemerného oprávneného

príjmu alebo priemernej oprávnenej straty sa vypočítajú podľa postupu uvedeného v

§ 31 ods. 2

,

b)

efektívna sadzba dane sa vypočíta podľa

§ 21 ods. 1.

§ 32c

Zjednodušené výpočty pre nevýznamné základné subjekty

(1)

Na účely uplatnenia zjednodušených výpočtov pre nevýznamné základné subjekty sa rozumie

a)

nevýznamným základným subjektom základný subjekt a jeho stále prevádzkarne, ktorého

majetky, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky nie sú zahrnuté v konsolidovanej

účtovnej závierke hlavného materského subjektu z dôvodu veľkosti alebo významnosti,

ak

1.

konsolidovanou účtovnou závierkou je účtovná závierka podľa

§ 2 písm. i) prvého bodu

alebo

tretieho bodu

,

2.

konsolidovaná účtovná závierka je predmetom externého auditu a

3.

finančné účty základného subjektu, na základe ktorých sa zostavuje správa podľa jednotlivých

štátov, sú vedené na základe prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo schváleného

štandardu finančného účtovníctva, ak celkové výnosy základného subjektu sú vyššie

ako 50 000 000 eur,

b)

relevantnými predpismi pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov predpisy pre

podávanie správ podľa jednotlivých štátov platné v štáte hlavného materského subjektu

alebo v štáte náhradného materského subjektu, ak sa v štáte hlavného materského subjektu

správa podľa jednotlivých štátov nepodáva.

11a

)

(2)

Na účely uplatnenia výnimky z výpočtu dorovnávacej dane na základe zjednodušených

výpočtov podľa

§ 32b

sa podávajúci subjekt môže v súlade s

§ 42 ods. 3

rozhodnúť, že

a)

suma oprávneného príjmu nevýznamného základného subjektu sa rovná celkovej sume výnosov

určenej podľa relevantných predpisov pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov,

b)

oprávnené výnosy nevýznamného základného subjektu sa rovnajú celkovej sume výnosov

určenej podľa relevantných predpisov pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov

a

c)

suma upravených zahrnutých daní nevýznamného základného subjektu sa rovná sume splatnej

dane z príjmov určenej podľa relevantných predpisov pre podávanie správ podľa jednotlivých

štátov.

(3)

Podávajúci subjekt uplatňuje rozhodnutie podľa odseku 2 jednotlivo za každý základný

subjekt.

PIATA ČASŤ

OSOBITNÉ PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA REŠTRUKTURALIZÁCIE PODNIKOV

§ 33

Uplatňovanie prahovej hodnoty konsolidovaných výnosov pri zlúčení a rozdelení

(1)

Na účely určenia sumy konsolidovaných výnosov podľa

§ 3

pri zlúčení alebo rozdelení sa rozumie

a)

zlúčením dohoda, v rámci ktorej

1.

všetky alebo takmer všetky subjekty skupiny z dvoch alebo viacerých samostatných

skupín sa dostanú pod spoločnú kontrolu tak, že vytvoria subjekty novej kombinovanej

skupiny, alebo

2.

subjekt, ktorý nie je členom žiadnej skupiny, sa dostane pod spoločnú kontrolu s

iným subjektom alebo skupinou tak, že vytvoria subjekty novej kombinovanej skupiny,

b)

rozdelením dohoda, podľa ktorej sa subjekty jednej skupiny rozdelia do dvoch alebo

viacerých rôznych skupín, ktoré nie sú konsolidované tým istým hlavným materským subjektom.

(2)

Ak sa v niektorom z posledných štyroch účtovných období bezprostredne predchádzajúcich

analyzovanému účtovnému obdobiu dve alebo viaceré skupiny zlúčili do jednej skupiny

podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu, prahová hodnota konsolidovaných výnosov nadnárodnej

skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny podľa

§ 3

sa za každé účtovné obdobie predchádzajúce zlúčeniu považuje za dosiahnutú, ak súčet

výnosov zahrnutých v jednotlivých konsolidovaných účtovných závierkach za príslušné

účtovné obdobie je aspoň 750 000 000 eur.

(3)

Ak sa subjekt, ktorý nie je členom skupiny, zlúči v analyzovanom účtovnom období

s iným subjektom alebo skupinou podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu a tieto subjekty

alebo skupiny nezostavili v žiadnom z posledných štyroch účtovných období bezprostredne

predchádzajúcich analyzovanému účtovnému obdobiu konsolidovanú účtovnú závierku, prahová

hodnota konsolidovaných výnosov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej

skupiny sa za príslušné účtovné obdobie považuje za dosiahnutú, ak súčet výnosov zahrnutých

v jednotlivých účtovných závierkach alebo konsolidovaných účtovných závierkach za

príslušné účtovné obdobie je aspoň 750 000 000 eur.

(4)

Ak sa nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina rozdelia podľa

odseku 1 písm. b) na dve alebo viaceré skupiny (ďalej len „skupina, ktorá vznikla

rozdelením“), prahová hodnota konsolidovaných výnosov sa považuje za dosiahnutú každou

takouto skupinou, ktorá vznikla rozdelením, ak

a)

skupina, ktorá vznikla rozdelením, má v súvislosti s prvým analyzovaným účtovným

obdobím končiacim po rozdelení ročné výnosy aspoň 750 000 000 eur,

b)

skupina, ktorá vznikla rozdelením, má v súvislosti s druhým až štvrtým analyzovaným

účtovným obdobím končiacim po rozdelení ročné výnosy aspoň 750 000 000 eur v aspoň

dvoch z týchto účtovných období.

§ 34

Vstup základných subjektov do nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej

skupiny a ich vystúpenie z nej

(1)

Na účely výpočtu efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane pri vstupe základných

subjektov do nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a vystúpení

základných subjektov z týchto skupín sa rozumie

a)

cieľovým subjektom subjekt, ktorý sa stal alebo prestal byť základným subjektom nadnárodnej

skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny počas účtovného obdobia z dôvodu

prevodu priameho alebo nepriameho vlastníckeho podielu v tomto subjekte alebo subjekt,

ktorý sa v účtovnom období stal hlavným materským subjektom novej skupiny,

b)

rokom nadobudnutia účtovné obdobie, v ktorom sa subjekt stal cieľovým subjektom.

(2)

Cieľový subjekt je členom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej

skupiny, ak časť jeho majetku, záväzkov, výnosov, nákladov a peňažných tokov je v

roku nadobudnutia zahrnutá v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského

subjektu. Efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň cieľového subjektu sa vypočíta

podľa odsekov 3 až 9.

(3)

Nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina zohľadní v roku nadobudnutia

len zisk alebo stratu cieľového subjektu z finančného účtovníctva a jeho upravené

zahrnuté dane, ktoré sú zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského

subjektu.

(4)

Oprávnený príjem alebo oprávnená strata a upravené zahrnuté dane cieľového subjektu

v roku nadobudnutia a v každom nasledujúcom účtovnom období sa určia na základe pôvodnej

účtovnej hodnoty jeho majetku a záväzkov.

(5)

Pri výpočte uznaných mzdových nákladov cieľového subjektu podľa

§ 23 ods. 3

sa v roku nadobudnutia zohľadnia len náklady vykázané v konsolidovanej účtovnej závierke

hlavného materského subjektu.

(6)

Výpočet účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku cieľového subjektu sa podľa

§ 23 ods. 4

upraví pomerne k časovému obdobiu, počas ktorého bol cieľový subjekt v roku nadobudnutia

členom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.

(7)

Odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky cieľového subjektu prevádzané

medzi nadnárodnými skupinami podnikov alebo veľkými vnútroštátnymi skupinami sa v

nadobúdajúcej nadnárodnej skupine podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupine zohľadnia

rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, ako keby nadobúdajúca nadnárodná skupina podnikov

alebo veľká vnútroštátna skupina mala v čase, keď takéto pohľadávky a záväzky vznikli,

kontrolu nad cieľovým subjektom.

(8)

Odložené daňové záväzky zahrnuté v sume upravenej odloženej dane z príjmov cieľového

subjektu sa na účely uplatnenia

§ 18 ods. 7

a

8

v predávajúcej nadnárodnej skupine podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupine posúdia

tak, ako keby boli v roku nadobudnutia vysporiadané a v nadobúdajúcej nadnárodnej

skupine podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupine sa tieto odložené daňové záväzky

posúdia tak, ako keby vznikli v roku nadobudnutia. Ak sa odložený daňový záväzok v

nadobúdajúcej nadnárodnej skupine podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupine nevysporiada

do piatich účtovných období nasledujúcich po roku nadobudnutia, suma opätovne zahrnutého

odloženého daňového záväzku podľa

§ 18 ods. 7

a

8

sa považuje za položku znižujúcu zahrnuté dane v piatom účtovnom období.

(9)

Odchylne od odsekov 1 až 8 nadobudnutie alebo predaj kontrolného podielu v cieľovom

subjekte sa považuje za nadobudnutie alebo predaj majetku a záväzkov, ak štát, v ktorom

sa nachádza cieľový subjekt, alebo pri transparentnom subjekte štát, v ktorom sa nachádza

majetok, zaobchádza s nadobudnutím alebo s predajom tohto kontrolného podielu rovnako

alebo podobne ako s nadobudnutím alebo s predajom majetku a záväzkov, pričom predávajúcemu

ukladá zahrnutú daň na základe rozdielu medzi základom dane a odplatou zaplatenou

za tento kontrolný podiel alebo reálnou hodnotou majetku a záväzkov.

§ 35

Prevod majetku a záväzkov

(1)

Na účely prevodu majetku a záväzkov sa rozumie

a)

predávajúcim základným subjektom základný subjekt, ktorý prevádza majetok a záväzky,

b)

nadobúdajúcim základným subjektom základný subjekt, ktorý nadobúda majetok a záväzky,

c)

reorganizáciou premena alebo prevod majetku a záväzkov, ak

1.

odplatou za prevod sú v plnej výške alebo vo významnej výške podiely na vlastnom

imaní emitované nadobúdajúcim základným subjektom alebo osobou prepojenou s nadobúdajúcim

základným subjektom, alebo pri likvidácií podiely na vlastnom imaní cieľového subjektu,

alebo aj ak sa odplata neposkytne z dôvodu, že emisia podielov na vlastnom imaní nemá

ekonomický význam,

2.

zisk alebo strata predávajúceho základného subjektu z tohto majetku úplne alebo sčasti

nepodlieha zdaneniu, a

3.

daňové právne predpisy štátu, v ktorom sa nadobúdajúci základný subjekt nachádza,

vyžadujú, aby nadobúdajúci základný subjekt vypočítal zdaniteľný príjem po prevode

alebo nadobudnutí s použitím základu dane predávajúceho základného subjektu z toho

majetku upraveného o akýkoľvek neoprávnený zisk alebo neoprávnenú stratu z prevodu

alebo nadobudnutia,

d)

neoprávneným ziskom alebo neoprávnenou stratou zisk alebo strata predávajúceho základného

subjektu vzniknuté v súvislosti s reorganizáciou, ktoré podliehajú dani v štáte, kde

sa predávajúci základný subjekt nachádza, alebo zisk alebo strata z finančného účtovníctva

vzniknuté v súvislosti s reorganizáciou podľa toho, ktorá hodnota je nižšia.

(2)

Predávajúci základný subjekt zahrnie zisk alebo stratu vyplývajúcu z prevodu majetku

a záväzkov do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty. Nadobúdajúci

základný subjekt vypočíta svoj oprávnený príjem alebo oprávnenú stratu na základe

svojej účtovnej hodnoty nadobudnutého majetku a záväzkov určenej podľa štandardu finančného

účtovníctva použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského

subjektu.

(3)

Ak sa prevod alebo nadobudnutie majetku a záväzkov vykonáva na základe reorganizácie,

a)

predávajúci základný subjekt vylúči z výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej

straty zisk alebo stratu vyplývajúce z tohto prevodu a

b)

nadobúdajúci základný subjekt vypočíta svoj oprávnený príjem alebo oprávnenú stratu

na základe účtovnej hodnoty nadobudnutého majetku a záväzkov predávajúceho základného

subjektu pri prevode.

(4)

Ak sa prevod majetku a záväzkov vykonáva na základe reorganizácie, ktorej výsledkom

je neoprávnený zisk alebo neoprávnená strata predávajúceho základného subjektu,

a)

predávajúci základný subjekt zahrnie do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej

straty zisk alebo stratu z prevodu v rozsahu neoprávneného zisku alebo neoprávnenej

straty, a

b)

nadobúdajúci základný subjekt vypočíta svoj oprávnený príjem alebo oprávnenú stratu

po nadobudnutí na základe účtovnej hodnoty nadobudnutého majetku a záväzkov predávajúceho

základného subjektu pri prevode po zohľadnení neoprávneného zisku alebo neoprávnenej

straty v súlade s daňovými predpismi štátu, v ktorom sa nachádza nadobúdajúci základný

subjekt.

(5)

Podávajúci subjekt môže rozhodnúť, že základný subjekt, ktorý je povinný alebo oprávnený

upraviť základ svojho majetku a sumu svojich záväzkov na reálnu hodnotu na daňové

účely v štáte, v ktorom sa nachádza,

a)

zahrnie do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty sumu zisku alebo

straty v súvislosti s jednotlivým majetkom a záväzkami, ktorá sa

1.

rovná rozdielu medzi účtovnou hodnotou majetku alebo záväzku na účely finančného

účtovníctva bezprostredne pred dátumom udalosti, ktorá zapríčinila daňovú úpravu (ďalej

len „aktivujúca udalosť“) a reálnou hodnotou majetku alebo záväzku bezprostredne po

aktivujúcej udalosti, a

2.

zníži alebo zvýši o neoprávnený zisk alebo neoprávnenú stratu vzniknuté v súvislosti

s aktivujúcou udalosťou,

b)

použije reálnu hodnotu majetku alebo záväzku na účely finančného účtovníctva bezprostredne

po aktivujúcej udalosti na výpočet oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovných

obdobiach končiacich po aktivujúcej udalosti, a

c)

zahrnie súčet súm podľa písmena a) do oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty

základného subjektu a to tak, že

1.

súčet uvedených súm sa zahrnie do účtovného obdobia, v ktorom aktivujúca udalosť

nastala, alebo

2.

súčet uvedených súm vydelených piatimi sa zahrnie do účtovného obdobia, v ktorom

aktivujúca udalosť nastala a do každého zo štyroch bezprostredne nasledujúcich účtovných

období; to neplatí, ak základný subjekt vystúpi z nadnárodnej skupiny podnikov alebo

veľkej vnútroštátnej skupiny v niektorom z týchto účtovných období, pričom zostávajúca

suma sa v celom rozsahu zahrnie do účtovného obdobia, v ktorom základný subjekt vystúpil

z nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.

ŠIESTA ČASŤ

SPRÁVA DOROVNÁVACEJ DANE

§ 36

Správa dorovnávacej dane

Na správu dorovnávacej dane sa použijú ustanovenia Daňového poriadku, ak

§ 37 až 43

neustanovujú inak.

§ 37

Daňovník

Daňovníkom dorovnávacej dane je

a)

základný subjekt, ktorý nie je stálou prevádzkarňou,

b)

hlavný subjekt stálej prevádzkarne, ktorá je základným subjektom,

c)

spoločný podnik a subjekt pridružený k spoločnému podniku podľa

§ 26 ods. 1 písm. b) prvého bodu

.

§ 38

Zdaňovacie obdobie

Zdaňovacím obdobím dorovnávacej dane je účtovné obdobie, za ktoré hlavný materský

subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny zostavuje

konsolidovanú účtovnú závierku alebo kalendárny rok, ak ide o konsolidovanú účtovnú

závierku podľa

§ 2 písm. i) štvrtého bodu

.

§ 39

Oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane

(1)

Daňovník oznamuje za príslušné zdaňovacie obdobie (ďalej len „oznamované účtovné

obdobie“) správcovi dane

a)

názov, adresu sídla, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo,

ak boli pridelené, typ daňovníka a jeho postavenie v rámci nadnárodnej skupiny podnikov

alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,

b)

informácie o podnikovej štruktúre nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej

skupiny vrátane kontrolných podielov v základných subjektoch držaných ostatnými základnými

subjektami,

c)

informácie potrebné na výpočet efektívnej sadzby dane v Slovenskej republike za všetky

základné subjekty, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny a na výpočet dorovnávacej dane

každého základného subjektu,

d)

informácie potrebné na výpočet efektívnej sadzby dane v Slovenskej republike za skupinu

spoločného podniku a na výpočet dorovnávacej dane každého subjektu tejto skupiny,

e)

informácie o rozhodnutiach podávajúceho subjektu podľa tohto zákona.

(2)

Daňovník oznámi elektronickými prostriedkami správcovi dane informácie podľa odseku

1 najneskôr do 15 mesiacov po uplynutí oznamovaného účtovného obdobia. Ak je oznamované

účtovné obdobie prechodným rokom, predlžuje sa táto lehota o tri celé kalendárne mesiace.

Formulár na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa Oddielu

IV Prílohy VII smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci

v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11. 3. 2011) v platnom

znení uverejní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“)

na svojom webovom sídle.

(3)

Lehotu podľa odseku 2 nie je možné predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie.

(4)

Daňovníci, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej

vnútroštátnej skupiny, alebo ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku môžu poveriť

jedného z týchto daňovníkov so sídlom na území Slovenskej republiky, aby za nich plnil

oznamovaciu povinnosť (ďalej len „miestne určený subjekt“). Zodpovednosť ostatných

daňovníkov za plnenie oznamovacej povinnosti tým nie je dotknutá. Miestne určený subjekt

sa môže na účel plnenia oznamovacej povinnosti nechať zastúpiť.

(5)

Daňovníci, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej

vnútroštátnej skupiny, alebo ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku nie sú povinní

oznámiť správcovi dane informácie podľa odseku 1 za oznamované účtovné obdobie, ak

takéto oznámenie za nich podal miestne určený subjekt.

(6)

Daňovník neoznámi správcovi dane informácie podľa odseku 1 za oznamované účtovné

obdobie, ak za neho tieto informácie oznámil hlavný materský subjekt alebo určený

podávajúci subjekt nachádzajúci sa v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovacom

období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov. Daňovník alebo miestne určený

subjekt sú vtedy povinní podať oznámenie elektronickými prostriedkami správcovi dane

v lehote na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa odseku

2 na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom

sídle. Toto oznámenie obsahuje

a)

označenie daňovníka, ktorý podáva oznámenie, v rozsahu

1.

daňové identifikačné číslo,

2.

obchodné meno alebo názov, adresa sídla, telefónne číslo a e-mailová adresa,

b)

označenie hlavného materského subjektu alebo určeného podávajúceho subjektu nachádzajúceho

sa v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovanom účtovnom období účinnú kvalifikovanú

dohodu príslušných orgánov, v rozsahu

1.

názov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,

2.

identifikačné číslo hlavného materského subjektu alebo určeného podávajúceho subjektu,

3.

obchodné meno alebo názov a adresa sídla hlavného materského subjektu alebo určeného

podávajúceho subjektu,

c)

označenie daňovníkov, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo

veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku so

sídlom na území Slovenskej republiky, ak je daňovník podávajúci toto oznámenie miestne

určeným subjektom podľa odseku 4, v rozsahu

1.

daňové identifikačné číslo,

2.

obchodné meno alebo názov a adresa sídla,

d)

miesto na osobitné záznamy daňovníka.

(7)

Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov nachádzajúci sa v Slovenskej

republike poverí určený podávajúci subjekt, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte

Európskej únie alebo, ak nadnárodná skupina podnikov nemá základný subjekt v inom

členskom štáte Európskej únie, v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovacom

období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov a poskytne mu informácie potrebné

na výpočet dorovnávacej dane za nadnárodnú skupinu podnikov. Hlavný materský subjekt

je povinný podať oznámenie elektronickými prostriedkami správcovi dane v lehote na

podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa odseku 2 na tlačive,

ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, pričom

daňovníci, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov, nie sú povinní

oznámiť správcovi dane informácie podľa odseku 1 za oznamované účtovné obdobie, ak

takéto informácie za nich podal tento určený podávajúci subjekt. Toto oznámenie obsahuje

a)

označenie daňovníka, ktorý je hlavným materským subjektom a podáva oznámenie, v rozsahu

1.

daňové identifikačné číslo,

2.

obchodné meno alebo názov, adresa sídla, telefónne číslo a e-mailová adresa,

b)

označenie určeného podávajúceho subjektu nachádzajúceho sa v štáte, s ktorým má Slovenská

republika v oznamovanom účtovnom období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov,

v rozsahu

1.

názov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,

2.

identifikačné číslo určeného podávajúceho subjektu,

3.

obchodné meno alebo názov a adresa sídla určeného podávajúceho subjektu,

c)

označenie daňovníkov, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo

veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku so

sídlom na území Slovenskej republiky, v rozsahu

1.

daňové identifikačné číslo,

2.

obchodné meno alebo názov a adresa sídla,

d)

miesto na osobitné záznamy daňovníka.

(8)

Daňovníci, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej

vnútroštátnej skupiny, alebo ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku sú povinní

poskytnúť si navzájom informácie potrebné na výpočet dorovnávacej dane v Slovenskej

republike.

§ 40

Daňové priznanie

(1)

Daňovník je povinný podať správcovi dane daňové priznanie do 15 mesiacov po uplynutí

príslušného zdaňovacieho obdobia. Ak je zdaňovacie obdobie prechodným rokom, predlžuje

sa táto lehota o tri celé kalendárne mesiace.

(2)

Dorovnávacia daň je splatná posledný deň mesiaca, v ktorom uplynie lehota na podanie

daňového priznania.

(3)

Daňové priznanie je možné podať len elektronickými prostriedkami.

(4)

Lehotu na podanie daňového priznania nie je možné predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie.

§ 41

Zánik práva vyrubiť dorovnávaciu daň a vymáhať daňový nedoplatok

Právo vyrubiť dorovnávaciu daň a právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po

uplynutí štyroch zdaňovacích období bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období,

v ktorom bola dorovnávacia daň splatná.

§ 42

Rozhodnutia podávajúceho subjektu

(1)

Rozhodnutia podľa odsekov 2 až 4 a ukončenie ich uplatňovania oznamuje podávajúci

subjekt správcovi dane v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa

§ 39

.

(2)

Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa

§ 3 ods. 6

,

§ 6 ods. 5

a

6

,

§ 6a

,

§ 8

,

§ 12a

,

§ 12b

,

§ 18 ods. 1 písm. b) druhého bodu

,

§ 19 ods. 11

,

§ 29

a

30

sa uplatňuje počas piatich účtovných období počnúc účtovným obdobím, za ktoré sa

rozhodnutie prijalo. Uplatňovanie tohto rozhodnutia sa predlžuje o ďalších päť účtovných

období, ak podávajúci subjekt v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane

podľa

§ 39

za piate účtovné obdobie neoznámi ukončenie jeho uplatňovania, pričom toto oznámenie

o ukončení uplatňovania rozhodnutia je platné päť účtovných období nasledujúcich po

tomto piatom účtovnom období.

(3)

Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa

§ 6c

,

§ 9

,

§ 17 ods. 4

,

§ 18 ods. 1 písm. b) prvého bodu

,

§ 20 ods. 3

,

§ 23 ods. 2

,

§ 31 ods. 1

a

§ 32c

sa uplatňuje počas jedného účtovného obdobia a jeho uplatňovanie sa predlžuje o ďalšie

účtovné obdobie, ak podávajúci subjekt v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej

dane podľa

§ 39

za toto účtovné obdobie oznámi jeho opätovné uplatnenie.

(4)

Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa

§ 32

sa uplatňuje počas jedného účtovného obdobia.

§ 43

Správne delikty a sankcie

(1)

Správneho deliktu sa dopustí daňovník, ak

a)

nepodá oznámenie s informáciami podľa

§ 39

v ustanovenej lehote,

b)

nepodá daňové priznanie podľa

§ 40

v ustanovenej lehote.

(2)

Správca dane uloží daňovníkovi pokutu od 1 500 eur do 50 000 eur za správny delikt

podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b), a to aj opakovane.

SIEDMA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 44

Daňové zaobchádzanie s odloženými daňovými pohľadávkami, odloženými daňovými záväzkami

a prevedeným majetkom v prechodnom roku

(1)

Pri určovaní efektívnej sadzby dane v prechodnom roku a za každé nasledujúce účtovné

obdobie nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina zohľadní všetky

odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky, ktoré sú vykázané alebo zverejnené

vo finančných výkazoch všetkých základných subjektov za prechodný rok.

(2)

Odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky sa zohľadňujú pri minimálnej

sadzbe dane a sadzbe dane podľa osobitného predpisu

12

)

podľa toho, ktorá z nich je nižšia. Odložená daňová pohľadávka, ktorá sa vykázala

pri nižšej sadzbe dane, ako je minimálna sadzba dane, sa môže zohľadniť pri minimálnej

sadzbe dane, ak daňovník preukáže, že odložená daňová pohľadávka je prisúditeľná oprávnenej

strate, pričom na vplyv akejkoľvek úpravy ocenenia alebo úpravy vykázania vo finančnom

účtovníctve v súvislosti s odloženou daňovou pohľadávkou sa neprihliada.

(3)

Odložené daňové pohľadávky vyplývajúce z položiek vylúčených z výpočtu oprávneného

príjmu alebo oprávnenej straty sa vylúčia z výpočtu uvedeného v odseku 2, ak takéto

odložené daňové pohľadávky vznikli pri transakcii, ktorá sa uskutočnila po 30. novembri

2021.

(4)

Pri prevode majetku medzi základnými subjektmi v období, ktoré začína po 30. novembri

2021 a končí dňom, ktorý predchádza prvému dňu prechodného roka, sa základ nadobudnutého

majetku, iného ako zásoby, určí na základe účtovnej hodnoty prevádzaného majetku u

predávajúceho základného subjektu pri prevode, pričom odložené daňové pohľadávky a

odložené daňové záväzky sa určia na tomto základe.

(5)

Na účely odseku 4 sa účtovnou hodnotou majetku pri prevode rozumie účtovná hodnota

prevedeného majetku v deň prevodu upravená o odpisy a kapitalizované náklady určené

po prevode majetku do začiatku prechodného roka u nadobúdajúceho základného subjektu

podľa účtovného štandardu použitého pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky

hlavného materského subjektu.

(6)

Na účely odseku 4 nadobúdajúci základný subjekt zohľadní odloženú daňovú pohľadávku

zaúčtovanú v súvislosti s prevodom majetku v rozsahu,

a)

v akom predávajúci základný subjekt uhradil v súvislosti s prevodom daň, ktorá by

sa považovala za zahrnutú daň,

b)

v akom by sa predávajúcemu základnému subjektu priradila zahrnutá daň podľa

§ 19

,

c)

odloženej daňovej pohľadávky, ktorá by sa určila podľa odsekov 1 a 2, ale ktorá sa

zrušila alebo nebola u predávajúceho základného subjektu vytvorená, pretože zisk z

predaja majetku sa zahrnul do zdaniteľného príjmu predávajúceho základného subjektu.

(7)

Suma odloženej daňovej pohľadávky podľa odseku 6 nemôže presiahnuť súčin rozdielu

medzi hodnotou majetku na daňové účely a hodnotou majetku určenou podľa odseku 4 a

minimálnou sadzbou dane.

(8)

Odchylne od odseku 4, ak nadobúdajúci základný subjekt vykazuje nadobudnutý majetok

vo finančných výkazoch v reálnej hodnote a na základe rozdielu medzi daňovou hodnotou

majetku podľa osobitného predpisu

8

)

a hodnotou majetku určenou podľa odseku 4 by na účely tohto zákona pri použití minimálnej

sadzby dane vyčíslil odloženú daňovú pohľadávku, základ nadobudnutého majetku sa určí

na základe účtovnej hodnoty majetku vykázanej u nadobúdajúceho základného subjektu.

(9)

Na účely odsekov 1, 2 a 5 sa prechodným rokom základných subjektov, ktoré uplatňujú

výnimku z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých

štátov podľa

§ 32

, rozumie prvé účtovné obdobie, v ktorom sa na základné subjekty nevzťahuje táto výnimka.

(10)

Na účely odseku 4 sa prechodným rokom rozumie prechodný rok u predávajúceho základného

subjektu, ktorým je prvé účtovné obdobie, v ktorom predávajúci základný subjekt podlieha

zdaneniu podľa kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane, kvalifikovaného pravidla

zahrnutia príjmov, kvalifikovaného pravidla pre nedostatočne zdanené zisky alebo prvé

účtovné obdobie, v ktorom predávajúci základný subjekt neuplatňuje výnimku z výpočtu

dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov podľa

§ 32

alebo podľa obdobnej výnimky v inom štáte.

§ 44a

Nový prechodný rok

Pri výpočte efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane v novom prechodnom roku a za

každé nasledujúce účtovné obdobie

a)

zostatok nadmerného záporného nákladu na daň vypočítaný podľa

§ 17 ods. 4

pred začiatkom nového prechodného roka sa na začiatku nového prechodného roka nezohľadní,

b)

odložené daňové záväzky zohľadnené pri výpočte sumy upravených zahrnutých daní podľa

§ 16 ods. 1 písm. b)

pred začiatkom nového prechodného roka nepodliehajú v novom prechodnom roku a v nasledujúcich

účtovných obdobiach úprave podľa

§ 18 ods. 7

a

8

,

c)

oprávnená odložená pohľadávka vypočítaná podľa

§ 18a

pred začiatkom nového prechodného roka sa nezohľadní a podávajúci subjekt sa za nový

prechodný rok môže rozhodnúť o uplatnení oprávnenej odloženej pohľadávky podľa

§ 18a

,

d)

na začiatku nového prechodného roka sa opätovne určí stav odložených daňových pohľadávok

a odložených daňových záväzkov podľa

§ 44 ods. 1

a

2

,

e)

odložené daňové pohľadávky vyplývajúce z položiek vylúčených z výpočtu oprávneného

príjmu alebo oprávnenej straty sa vylúčia z výpočtu uvedeného v písmene d), ak takéto

odložené daňové pohľadávky vznikli pri transakcii po 30. novembri 2021 a pred začiatkom

nového prechodného roka, pričom odložená daňová pohľadávka zaúčtovaná v súvislosti

s daňovou stratou, na základe ktorej vznikla základným subjektom dorovnávacia daň

podľa

§ 17 ods. 3

sa nepovažuje za odloženú daňovú pohľadávku vyplývajúcu z položiek vylúčených z výpočtu

oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty.

§ 45

Mena výpočtu dorovnávacej dane a prepočet mien

(1)

Na účely určenia meny pri výpočte efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane sa vykazovanou

menou rozumie mena, ktorá sa používa pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky

nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.

(2)

Základné subjekty vykonajú výpočet efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane vo

vykazovanej mene.

(3)

Na prepočet dorovnávacej dane v cudzej mene na eurá sa použije priemer z priemerných

mesačných referenčných výmenných kurzov určených a vyhlásených Európskou centrálnou

bankou alebo Národnou bankou Slovenska za kalendárne mesiace, za ktoré sa podáva daňové

priznanie.

(4)

Ak vykazovanou menou je cudzia mena, prahové hodnoty podľa tohto zákona sa prepočítajú

na eurá priemerným referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou

bankou alebo Národnou bankou Slovenska za mesiac december kalendárneho roka, ktorý

predchádza analyzovanému účtovnému obdobiu.

§ 46

Prechodné ustanovenia

(1)

Za každé účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra 2023 sa hodnota 5 % podľa

§ 23 ods. 3

nahrádza v nasledujúcich kalendárnych rokoch hodnotami uvedenými v

prílohe č. 1 tabuľke č. 1

.

(2)

Za každé účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra 2023 sa hodnota 5 % podľa

§ 23 ods. 4

nahrádza v nasledujúcich kalendárnych rokoch hodnotami uvedenými v

prílohe č. 1 tabuľke č. 2

.

(3)

Ustanovenia

§ 32

sa uplatnia na účtovné obdobia začínajúce od 31. decembra 2023 do 31. decembra 2026

a na účtovné obdobia končiace najneskôr 30. júna 2028, ak

§ 46b

neustanovuje inak.

§ 46a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2024

(1)

Prvým účtovným obdobím základných subjektov, ktoré patrili do rozsahu pôsobnosti

tohto zákona v účtovnom období od 31. decembra 2023, sa na účely

§ 5

rozumie účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra 2024.

(2)

Rozhodnutie o uplatnení odloženej pohľadávky z oprávnenej straty podľa

§ 18a

sa oznamuje v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane za prvé účtovné

obdobie, v ktorom sa prestane uplatňovať výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe

kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov podľa

§ 32

v znení účinnom od 31. decembra 2024.

(3)

Prvým účtovným obdobím základných subjektov, ktoré patrili do rozsahu pôsobnosti

tohto zákona v účtovnom období od 31. decembra 2023, sa na účely

§ 18a ods. 5

rozumie účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra 2024.

(4)

Ak lehota na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa

§ 39 ods. 2

a lehota na podanie daňového priznania podľa

§ 40 ods. 2

uplynú pred 30. júnom 2026, lehota na podanie oznámenia s informáciami na určenie

dorovnávacej dane a lehota na podanie daňového priznania sa predlžujú do 30. júna

2026.

§ 46b

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2025

(1)

Ustanovenie

§ 32 ods. 11

sa uplatňuje na náklady z odloženej daňovej pohľadávky podľa

§ 32 ods. 10 písm. a)

alebo

písm. b)

za účtovné obdobia začínajúce od 1. januára 2024 do 31. decembra 2025 a na účtovné

obdobia končiace najneskôr 30. júna 2027.

(2)

Ustanovenie

§ 32 ods. 11

sa uplatňuje na náklady z odloženej daňovej pohľadávky podľa

§ 32 ods. 10 písm. c)

za účtovné obdobia začínajúce od 1. januára 2025 do 31. decembra 2026 a na účtovné

obdobia končiace najneskôr 30. júna 2028.

§ 47

Transpozičné ustanovenie

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe č. 2

.

Čl. II

Zákon č.

563/2009 Z. z.

o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011

Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z.,

zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona

č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014

Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z.,

zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona

č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016

Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z.,

zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona

č. 221/2019 Z. z., zákona č. 369/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 46/2020

Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z.,

zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 45/2021 Z. z., 395/2021

Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z. zákona č. 39/2022 Z. z., zákona č. 250/2022 Z. z.,

zákona č. 325/2022 Z. z., zákona č. 395/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona

č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z. a zákona č. 59/2023 Z. z. sa dopĺňa takto

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa dopĺňa citáciou, ktorá znie: „Zákon č. 507/2023

Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných

skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z.

z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.“.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 31. decembra 2023.