ZÁKON 504/2009 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

Zákon č.

595/2003 Z. z.

o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona

č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004

Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z.,

zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona

č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007

Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z.,

zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona

č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009

Z. z. a zákona č. 185/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 5 ods. 3 písmeno b) znie

„b)

rozdiel medzi vyššou trhovou cenou

1

) zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň

skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za

nákup zamestnaneckej opcie; zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá

zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej

s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť; zamestnaneckou akciou

na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od

obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa,“.

2.

V § 5 ods. 7 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „a finančný príspevok na

stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,

17a

) ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných

dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 17a znie

„17a)

§ 152 Zákonníka práce.“.

3.

V § 5 ods. 7 písm. e) sa za slovo „predpisu“ vkladajú slová „alebo poistné a príspevky

na zahraničné poistenie rovnakého druhu“.

4.

V § 5 ods. 7 písmeno j) znie

„j)

náhrada za stratu na zárobku vyplatená zamestnancovi podľa osobitného predpisu,

23aa

) ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca

podľa osobitného predpisu.

23ab

)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 23aa a 23ab znejú

„23aa)

§ 72 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z.

o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd

a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.

23ab)

§ 134 ods. 9 Zákonníka práce v znení zákona č. 348/2007 Z. z.“.

5.

V § 6 ods. 5 písm. c) sa slová „(§ 17 ods. 11)“ nahrádzajú slovami „(§ 17a)“.

6.

V § 8 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety: „Daňovník, ktorý vkladá do základného

imania obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad (ďalej len „vkladateľ

nepeňažného vkladu“), zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel

medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka

37a

) a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu

nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich

bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy

ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu; ak

počas tohto obdobia dôjde u vkladateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému úbytku

cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu nepeňažného vkladu započítaného

na vklad spoločníka

37a

) alebo u prijímateľa, ktorý nadobudol nepeňažný vklad (ďalej len „prijímateľ nepeňažného

vkladu“), dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty podľa

osobitného predpisu

1

) (ďalej len „reálna hodnota“) hmotného majetku alebo nehmotného majetku nadobudnutého

nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu

časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k

vzniku niektorej z týchto skutočností, pričom pri vzniku týchto skutočností vkladateľ

nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 2 a prijímateľ nepeňažného

vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 7. Hodnotou vkladaného majetku

je pri

a)

majetku s výnimkou majetku, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane

podľa § 9 ods. 1 písm. a) až e) a j)

1.

cena majetku zistená podľa § 25 ods. 1,

2.

zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným majetkom

podľa § 2 písm. m),

3.

úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu,

b)

individuálne vloženej pohľadávke, menovitá hodnota alebo obstarávacia cena pohľadávky,

c)

zásobách ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného

vkladu povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) a c), ak zásoby boli

obchodným majetkom podľa § 2 písm. m).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 37a znie

„37a)

§ 59 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.“.

7.

V § 17 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie

„d)

u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý nemá povinnosť

viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu

1

) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami

a výdavkami, ak tento zákon neustanovuje inak.“.

8.

V § 17 odseky 10 a 11 znejú

„(10)

Rozdiel zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri zlúčení alebo splynutí

obchodných spoločností alebo družstiev vykázaný podľa osobitného predpisu

1

) účtovaný na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo neuhradená strata minulých

rokov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, ktoré začína rozhodným dňom

podľa osobitného predpisu.

77c

)

(11)

Na vyčíslenie základu dane podľa odseku 1 pri

a)

kúpe podniku alebo jeho časti sa použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách a

postupuje sa podľa § 17a, ak ide o daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa odseku

1 písm. a), b) alebo písm. c),

b)

nepeňažnom vklade sa použije ocenenie majetku v

1.

reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka,

37a

) ak sa postupuje podľa § 17b, alebo

2.

pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d,

c)

zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa použije

ocenenie majetku v

1.

reálnych hodnotách, ak sa postupuje podľa § 17c, alebo

2.

pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17e.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 77c znie

„77c)

§ 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

9.

V § 17 ods. 12 písmeno a) znie

„a)

zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku,

ktorú daňovník postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota,“.

10.

V § 17 odsek 13 znie

„(13)

Postup podľa odseku 19 a § 19 ods. 4 použije pri zisťovaní základu dane daňovník,

ktorý

a)

kupuje podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník kupujúci podnik“),

b)

je prijímateľom nepeňažného vkladu,

c)

je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie.“.

11.

V § 17 ods. 14 sa slová „stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí s výnimkou,

ak základom dane stálej prevádzkarne je daňová strata, o ktorú podľa daňovej legislatívy

štátu, v ktorom je zdroj príjmu, možno znižovať základ dane“ nahrádzajú slovami „alebo

daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí“ a na konci sa pripája táto

veta: „Rovnako postupuje daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia

obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zahraničia na územie Slovenskej republiky,

ak v zahraničí zostáva jeho stála prevádzkareň.“.

12.

V § 17 sa vypúšťajú odseky 18 a 19.

Doterajšie odseky 20 až 31 sa označujú ako odseky 18 až 29.

13.

V § 17 odsek 26 znie

„(26)

Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti, alebo družstva

z územia Slovenskej republiky do niektorého z členských štátov Európskej únie vznikne

na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, pri vyčíslení základu dane za zdaňovacie

obdobie do dňa zmeny sídla alebo miesta skutočného vedenia sa postupuje podľa § 17e

ods. 8 písm. a), pričom daňovník môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného

majetku stálej prevádzkarne a odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje

k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.“.

14.

Za § 17 sa vkladajú § 17a až 17e, ktoré vrátane nadpisov znejú

„Ocenenie v reálnych hodnotách pri predaji a kúpe podniku alebo jeho časti, nepeňažnom

vklade a zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev

§ 17a

Predaj a kúpa podniku alebo jeho časti v reálnych hodnotách

(1)

Daňovník, ktorý predáva podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník predávajúci podnik“)

a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), zahrnuje do základu dane príjem

z predaja podniku alebo jeho časti v dohodnutej kúpnej cene

a)

zvýšenej o záväzky prevzaté daňovníkom kupujúcim podnik a o nevyčerpané rezervy [§

20 ods. 9 písm. b), d) až f)],

b)

zníženej o hodnotu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré ak by boli uhradené

pred predajom podniku alebo jeho časti, boli by u daňovníka predávajúceho podnik daňovým

výdavkom, o zostatkovú cenu predávaného hmotného majetku a nehmotného majetku a o

hodnotu pohľadávok, ktoré by sa pri inkase nepovažovali za zdaniteľný príjem,

c)

zníženej o zostatkovú hodnotu aktívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku

1

) alebo zvýšenej o zostatkovú hodnotu pasívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku.

1

)

(2)

Daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), ocení

majetok podniku alebo jeho časť v reálnej hodnote, pričom pri odpisovaní majetku sa

uplatní postup podľa § 26. Opravnú položku k nadobudnutému majetku odpisuje tento

daňovník podľa osobitného predpisu.

1

) Pri pohľadávkach, ktoré nadobudol daňovník kúpou podniku alebo jeho časti, uplatní

postup podľa § 17 ods. 12 písm. d). Záväzky prevzaté daňovníkom kupujúcim podnik od

daňovníka predávajúceho podnik sa zahrnú do základu dane v tom zdaňovacom období,

v ktorom ich tento kupujúci uhradí, ak ide o úhradu záväzkov, ktoré by boli pred predajom

podniku alebo jeho časti u daňovníka predávajúceho podnik daňovým výdavkom.

(3)

Daňovník predávajúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b)

alebo písm. c), upraví výsledok hospodárenia zistený v účtovníctve

1

) pri odpisovanom majetku o rozdiel vzniknutý medzi zostatkovou cenou zistenou podľa

osobitného predpisu

1

) a zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou

cenou

1

) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods.

1 písm. a) a g).

(4)

Základ dane daňovníka predávajúceho podnik podľa odseku 3 sa zníži o

a)

sumu (výšku) rezervy prevzatej daňovníkom kupujúcim podnik, ktorej tvorba nebola

zahrnutá do základu dane podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol

daňovým výdavkom,

b)

rozdiel medzi vytvorenými opravnými položkami vo výške podľa osobitného predpisu

1

) a opravnými položkami už zahrnutými do základu dane podľa § 20; súčasťou tohto rozdielu

nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,

1

)

c)

sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa

§ 17 ods. 27.

(5)

Daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo

písm. c), majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti oceňuje reálnou

hodnotou, pričom pri odpisovaní majetku uplatní postup podľa § 26. Goodwill alebo

záporný goodwill sa zahrnuje do základu dane až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie

počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo

výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastane účinnosť zmluvy

o predaji podniku alebo jeho časti;

30

) ak počas tohto obdobia

a)

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu

predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

80b

)

b)

sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu

predchádzajúcemu rozhodnému dňu,

80b

)

c)

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu

predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,

80b

) alebo

d)

dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji

podniku

30

) alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného

vkladu.

80c

)

(6)

Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 5 upraví základ dane o rozdiel medzi sumou

prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom

došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci

sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom. Zrušenie rezervy nadobudnutej kúpou podniku

alebo jeho časti sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu.

1

) Na ďalšiu tvorbu rezerv u daňovníka kupujúceho podnik sa vzťahujú ustanovenia §

17 ods. 23 a § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv.

(7)

Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 5 pri nepremlčanej pohľadávke nadobudnutej

kúpou podniku alebo jeho časti ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia

ako jej menovitá hodnota, uplatní ako daňový výdavok podľa § 19 pri

a)

postúpení tejto pohľadávky reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac

do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti

zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti

zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti

zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov,

b)

odpise pohľadávky sumu najviac do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti

zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti

zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti

zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov.

(8)

Úprava základu dane u daňovníka predávajúceho podnik podľa odsekov 1, 3 a 4 sa vykoná

v zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho

časti.

30

)

(9)

Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých kúpou podniku

alebo jeho časti sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov

podľa odseku 5.

§ 17b

Nepeňažný vklad v reálnych hodnotách

(1)

Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo

jeho časť, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), výsledok

hospodárenia

a)

neupraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka

37a

) a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve,

1

) ak sa rozhodne tento rozdiel zahrnúť jednorazovo do základu dane, a to v tom zdaňovacom

období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,

80c

)

b)

upraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka

37a

) a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve

1

) postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po

sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc

zdaňovacím obdobím, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu

80c

) podniku alebo jeho časti; ak počas tohto obdobia

1.

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu

predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

80b

)

2.

sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu

predchádzajúcemu rozhodnému dňu,

80b

)

3.

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu

predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu

80b

) alebo, ak

4.

u vkladateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov

a obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku

1

) nadobudnutého týmto nepeňažným vkladom alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu dôjde

k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného

majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný

zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom

období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností,

c)

upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou vkladaného odpisovaného majetku zistenou

podľa osobitného predpisu

1

) a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou

cenou

1

) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods.

1 písm. a) a g) v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,

80c

)

d)

zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane podľa

§ 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá je súčasťou

nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde

k splateniu nepeňažného vkladu,

80c

)

e)

zníži o rozdiel vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu

1

) a opravných položiek už zahrnutých do základu dane podľa § 20 v tom zdaňovacom období,

v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu;

80c

) súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému

nehmotnému majetku,

1

)

f)

zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane

podľa § 17 ods. 27, v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného

vkladu.

80c

)

(2)

Ak vkladateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane rozdiel medzi hodnotou nepeňažného

vkladu započítanou na vklad spoločníka

37a

) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve

1

) podľa odseku 1 písm. a), je povinný túto skutočnosť oznámiť prijímateľovi nepeňažného

vkladu do 30 dní odo dňa splatenia nepeňažného vkladu.

80c

) Ak vkladateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť neoznámi prijímateľovi nepeňažného

vkladu, uplatní sa postup podľa osobitného predpisu.

80d

)

(3)

Prijímateľ nepeňažného vkladu, ktorým je

a)

individuálne vložený majetok, ocení tento majetok hodnotou nepeňažného vkladu započítanou

na vklad spoločníka,

37a

)

b)

podnik alebo jeho časť, ocení takto nadobudnutý majetok a záväzky reálnou hodnotou.

(4)

Prijímateľ nepeňažného vkladu

a)

odpisuje hmotný majetok ako novoobstaraný majetok postupom podľa § 26 z reálnej hodnoty

alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka

37a

) alebo

b)

môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného

vkladu započítaného na vklad spoločníka,

37a

) ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní postup podľa odseku 1 písm. a), pričom

1.

pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu

výpočtu podľa § 27,

2.

pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania,

a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26.

(5)

Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane

a)

rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom

období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená rezerva, ak náklad

vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej

nepeňažným vkladom sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu;

1

) na ďalšiu tvorbu rezerv u prijímateľa nepeňažného vkladu sa vzťahujú ustanovenia

§ 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,

b)

goodwill alebo záporný goodwill až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich

bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy

ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu podniku

alebo jeho časti;

80c

) ak počas tohto obdobia

1.

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu

predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

80b

)

2.

sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu

predchádzajúcemu rozhodnému dňu,

80b

)

3.

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu

predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu

80b

) alebo

4.

dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji

podniku

30

) alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného

vkladu.

80c

)

(6)

Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane ako daňový výdavok podľa §

19

a)

pri postúpení nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu

v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu

hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia

alebo sumu najviac do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky

nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky

nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky

nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov,

b)

pri odpise nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v

ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac

do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky

nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky

nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky

nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov.

(7)

Ak počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období,

počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu,

80c

) dôjde u prijímateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému vyradeniu viac ako

50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným

vkladom, je prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť povinný oznámiť vkladateľovi

nepeňažného vkladu s výnimkou, ak oznámil skutočnosti podľa odseku 2, a to do 30 dní

odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Ak prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť

neoznámi vkladateľovi nepeňažného vkladu, uplatní sa postup podľa osobitného predpisu.

80d

)

(8)

Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok mimo územia

Slovenskej republiky, postupuje podľa odseku 1 písm. a). Vkladateľ nepeňažného vkladu

môže uplatniť postup podľa odseku 1 písm. b), pričom zodpovedá za zabezpečenie údajov

od prijímateľa nepeňažného vkladu v rozsahu podľa odseku 7. Rovnako sa postupuje,

ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§

2 písm. e)] pri individuálne vloženom majetku.

(9)

Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou

[§ 2 písm. d)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto

nepeňažného vkladu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorému na území Slovenskej

republiky zostáva stála prevádzkareň, môže tento prijímateľ pri vyčíslení základu

dane stálej prevádzkarne oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak nepoužije postup

podľa § 17d.

(10)

Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§

2 písm. e)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného

vkladu so sídlom na území Slovenskej republiky, môže tento prijímateľ oceniť majetok

a záväzky reálnou hodnotou, ak preukáže, že rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu

započítanou na vklad spoločníka

37a

) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve vkladateľa nepeňažného vkladu, bol u

vkladateľa nepeňažného vkladu preukázateľne zdanený a prijímateľ nepeňažného vkladu

neuplatní postup podľa § 17d.

(11)

Postup podľa odsekov 1 a 2 použije primerane vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý

zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a); ak vkladateľom nepeňažného vkladu

je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní

postup podľa § 8 ods. 2.

(12)

Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých nepeňažným

vkladom sa na účely tohto zákona vychádza z hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku

3.

§ 17c

Zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev v reálnych

hodnotách

(1)

Základ dane daňovníka zrušeného bez likvidácie sa v zdaňovacom období, ktoré končí

dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,

80b

)

a)

upraví o sumu vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo

rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázanú podľa osobitného predpisu,

1

) ak tieto oceňovacie rozdiely nezahrnuje do základu dane právny nástupca tohto daňovníka,

b)

upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou odpisovaného hmotného majetku zistenou podľa

osobitného predpisu

1

) a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou

cenou

1

) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods.

1 písm. a) a g) a o goodwill alebo záporný goodwill ešte nezahrnutý do základu dane,

c)

zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola uznaná za daňový výdavok podľa

§ 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá prechádza

na právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie,

d)

zníži o rozdiel vo výške vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu

1

) a opravných položiek, ktoré už boli zahrnuté do základu dane podľa § 20; súčasťou

tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému

majetku,

1

)

e)

zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane

podľa § 17 ods. 27.

(2)

Majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupcom od daňovníka zrušeného bez likvidácie

sa oceňujú reálnou hodnotou. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie

a)

odpisuje hmotný majetok z reálnej hodnoty ako novoobstaraný majetok postupom podľa

§ 26 alebo

b)

môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty, pričom pri rovnomernom

odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu so spôsobu výpočtu podľa

§ 27 a pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania,

a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26, ak oceňovacie rozdiely z precenenia

pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané

podľa osobitného predpisu

1

) zahrnie do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie alebo tento právny nástupca

jednorazovo v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal rozhodný deň.

77c

)

(3)

Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa

a)

oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných

spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu

1

) môžu zahrnúť podľa odseku 2 alebo až do ich úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich

bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy

ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň;

77c

) ak počas tohto obdobia dôjde k zvýšeniu základného imania, vyplateniu dividend,

k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného

majetku, ku ktorému sa viažu oceňovacie rozdiely, je tento právny nástupca povinný

zahrnúť zostávajúcu časť týchto rozdielov do základu dane v tom zdaňovacom období,

v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností; ak počas tohto obdobia

1.

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu

predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

80b

)

2.

sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu

predchádzajúcemu rozhodnému dňu,

80b

)

3.

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti

vyhlásenia konkurzu

80b

) alebo

4.

dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji

podniku

30

) alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného

vkladu,

80c

)

b)

zahrnuje len rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku

v zdaňovanom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto

rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom

zrušenie rezervy nadobudnutej pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností

alebo družstiev sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu;

1

) na ďalšiu tvorbu rezerv u tohto daňovníka sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo

§ 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,

c)

nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill.

(4)

Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie zahrnuje do základu dane daňový

výdavok podľa § 19

a)

pri postúpení nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozdelením

obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť

vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva,

najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky

pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev

77c

) uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky

pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev

77c

) uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky

pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev

77c

) uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov,

b)

pri odpise nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozdelením

obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť

vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky

pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev

77c

) uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky

pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev

77c

) uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky

pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev

77c

) uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov.

(5)

Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie

sa postupuje podľa § 30.

(6)

Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území Slovenskej republiky,

ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a

majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne tohto právneho nástupcu umiestnenej na

území Slovenskej republiky, ocení tento majetok a záväzky reálnou hodnotou podľa odseku

2, ak sa nepoužije postup podľa § 17e, pričom právny nástupca môže odpočítavať daňovú

stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie vo výške a spôsobom podľa § 30, ak sa vzťahuje

k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(7)

Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,

ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky a majetok

ostáva súčasťou stálej prevádzkarne mimo územia Slovenskej republiky, tento právny

nástupca môže oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak oceňovacie rozdiely z

precenenia majetku sú súčasťou základu dane právneho nástupcu podľa odseku 3 písm.

a) a neuplatní postup podľa § 17e.

(8)

Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých pri zlúčení,

splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa na účely tohto

zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 2.

Ocenenie v pôvodných cenách pri nepeňažnom vklade a zlúčení, splynutí alebo rozdelení

obchodných spoločností alebo družstiev

§ 17d

Nepeňažný vklad v pôvodných cenách

(1)

Do základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok,

podnik alebo jeho časť, a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo

písm. c), sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,

80c

)

a)

nezahrnuje rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka

37a

) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve,

1

) pričom prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme vložený majetok a záväzky v pôvodných

cenách podľa osobitného predpisu

1

) a hmotný majetok a nehmotný majetok v pôvodných cenách podľa § 25,

b)

nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému

majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,

1

) ak prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov,

hmotného majetku a nehmotného majetku,

c)

zahrnujú rezervy podľa § 20,

d)

zahrnujú opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac

podľa § 20 najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu

80c

) a prijímateľ nepeňažného vkladu môže pokračovať v ich tvorbe podľa § 20.

(2)

Do základu dane prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok,

podnik alebo jeho časť, sa

a)

zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady

záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená

táto rezerva a pri ďalšej tvorbe rezervy uznanej za daňový výdavok prijímateľ nepeňažného

vkladu postupuje podľa § 20; náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného

predpisu,

1

) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnuje do základu dane tohto

prijímateľa v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u tohto prijímateľa

podľa § 17 ods. 23, pričom sa obdobne postupuje pri opravnej položke,

b)

nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill.

(3)

Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hodnotu pohľadávky v menovitej hodnote alebo

obstarávacej cene zistenej u vkladateľa nepeňažného vkladu, dátum splatnosti pohľadávky,

opravnú položku podľa § 20 a pokračuje v tvorbe tejto opravnej položky podľa § 20.

(4)

Vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní z vypočítaného ročného odpisu podľa § 26 až

28 pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých daňovník majetok

účtoval.

1

)

(5)

Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hmotný majetok a nehmotný majetok nadobudnutý

nepeňažným vkladom podniku alebo jeho časti, vrátane jednotlivých zložiek majetku

v pôvodných cenách, už uplatnené daňové odpisy vrátane zostatkových cien podľa § 25

ods. 3 a uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, a to počnúc

mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný v majetku prijímateľa nepeňažného vkladu.

Pri nehmotnom majetku pokračuje prijímateľ nepeňažného vkladu v odpisovaní z pôvodnej

ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne

1

) tohto prijímateľa najviac do výšky podľa § 25 ods. 3.

(6)

Prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný evidovať výšku pôvodne oceneného majetku

a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu,

80c

) najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu.

34

)

(7)

Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok mimo územia

Slovenskej republiky, ktorý uplatní postup podľa odseku 1, je povinný preukázať, že

prijímateľ nepeňažného vkladu prevzal pôvodné ceny majetku. Rovnako sa postupuje,

ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§

2 písm. e)] pri individuálne vloženom majetku.

(8)

Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť a vkladateľom tohto nepeňažného

vkladu je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, pričom prijímateľovi tohto

nepeňažného vkladu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky vznikne na území Slovenskej

republiky stála prevádzkareň, prijímateľ nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu

dane stálej prevádzkarne

a)

prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a) v pôvodných cenách, vytvorené

rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ktoré sa vzťahujú k majetku a

záväzkom tejto stálej prevádzkarne a

b)

pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne

podľa odseku 5.

(9)

Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť a vkladateľom tohto nepeňažného

vkladu je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, pričom prijímateľovi

tohto nepeňažného vkladu podľa § 2 písm. d) druhého bodu vzniká mimo územia Slovenskej

republiky stála prevádzkareň, prijímateľ nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu

dane

a)

prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a) v pôvodných cenách, vytvorené

rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom

tejto stálej prevádzkarne a

b)

pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne

primerane podľa odseku 5.

(10 Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa

§ 17 ods. 1 písm. a), uplatní primerane postup podľa odsekov 1 a 4.

(11)

Pôvodnou cenou pri nepeňažnom vklade je ocenenie

a)

majetku a záväzkov u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa osobitného predpisu

1

) a

b)

hmotného majetku a nehmotného majetku u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa

§ 25.

§ 17e

Zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných

cenách

(1)

Do základu dane daňovníka zrušeného bez likvidácie v zdaňovacom období, ktoré končí

dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,

80b

) sa

a)

nezahrnuje suma vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí

alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaná podľa osobitného predpisu,

1

) ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom, ktoré právny nástupca tohto daňovníka prevzal

v pôvodných cenách podľa osobitného predpisu,

1

) a k hmotnému majetku a nehmotnému majetku, ktoré prevzal v ocenení podľa § 25,

b)

nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému

majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,

1

) ak právny nástupca tohto daňovníka prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov,

dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku,

c)

zahrnujú aj rezervy podľa § 20 a opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok

v rozsahu najviac podľa § 20 a najneskôr v tom zdaňovacom období, ktoré končí dňom

predchádzajúcim rozhodnému dňu,

80b

) a právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie môže pokračovať v tvorbe opravných

položiek k pohľadávkam podľa § 20.

(2)

Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa

a)

zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady

záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená

táto rezerva, pričom pri ďalšej tvorbe rezervy zahrnovanej do základu dane podľa §

20 ods. 1 sa u právneho nástupcu postupuje podľa § 20; obdobne sa postupuje aj pri

opravnej položke,

b)

náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,

1

) ktorej tvorba nie je súčasťou základu dane podľa § 20, zahrnuje do základu dane

v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u právneho nástupcu daňovníka

zrušeného bez likvidácie podľa § 17 ods. 23; obdobne sa postupuje aj pri opravnej

položke,

c)

nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill.

(3)

Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie prevezme pohľadávku v menovitej

hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u daňovníka zrušeného bez likvidácie, dátum

splatnosti pohľadávky, vytvorenú opravnú položku podľa § 20 a pokračuje v tvorbe tejto

opravnej položky podľa § 20.

(4)

Daňovník zrušený bez likvidácie zahrnuje do základu dane z vypočítaného ročného odpisu

pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých tento daňovník

majetok účtoval.

1

)

(5)

Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie uplatní zvyšnú časť ročného odpisu

prepočítaného na mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný u tohto

právneho nástupcu. Súčasne prevezme pri odpisovanom majetku pôvodné ceny, už uplatnené

daňové odpisy a zostatkové ceny majetku podľa § 25 ods. 3 a pokračuje v odpisovaní

začatom pôvodným vlastníkom. Pri nehmotnom majetku právny nástupca pokračuje v odpisovaní

z pôvodnej vstupnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne

1

) právneho nástupcu najviac do výšky podľa § 25 ods. 3. Pri neodpisovanom majetku

právny nástupca prevezme vstupnú cenu podľa § 25.

(6)

Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo ak tento ešte nevznikol,

daňovník, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, eviduje výšku pôvodne oceneného majetku

a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň podľa osobitného

predpisu,

77c

) najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu.

34

)

(7)

Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie

sa postupuje podľa § 30.

(8)

Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území Slovenskej republiky,

ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,

vznikne tomuto právnemu nástupcovi na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň,

právny nástupca

a)

neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia,

ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, s výnimkou opravnej

položky k pohľadávkam podľa § 20,

b)

pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne

podľa odseku 5,

c)

odpočítava daňovú stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie vo výške a spôsobom podľa

§ 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(9)

Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,

ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, vznikne

tomuto právnemu nástupcovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu mimo územia Slovenskej

republiky stála prevádzkareň, tento právny nástupca pri vyčíslení základu dane podľa

§ 17 ods. 14

a)

pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa

vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a v odpisovaní hmotného majetku

a nehmotného majetku stálej prevádzkarne začatom daňovníkom, ktorý bol zrušený bez

likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky primerane podľa odseku 5 alebo

b)

oceňuje majetok reálnou hodnotou podľa § 17c ods. 2, ak oceňovacie rozdiely z precenenia

majetku sú súčasťou základu dane právneho nástupcu podľa § 17c ods. 3.

(10)

Pôvodnou cenou pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo

družstiev je ocenenie

a)

majetku a záväzkov u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené podľa osobitného

predpisu

1

)bez precenenia na reálnu hodnotu a

b)

hmotného majetku a nehmotného majetku u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené

podľa § 25.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 80b až 80d znejú

„80b)

§ 16 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

80c)

§ 59 a 60 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

80d)

§ 35 ods. 7 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení zákona

č. 504/2009 Z. z.“.

15.

V § 19 ods. 2 písm. h) sa slová „ods. 21“ nahrádzajú slovami „ods. 19“.

16.

V § 19 sa odsek 3 dopĺňa písmenom t), ktoré znie

„t)

výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej

časti bez príslušenstva voči Slovenskej republike v zdaňovacom období, v ktorom daňovník

upustil od jej vymáhania; v tomto prípade ide vždy len o pohľadávku uznanú Slovenskou

republikou.“.

17.

V § 20 ods. 14 sa slová „12 mesiacov“ nahrádzajú slovami „360 dní“, slová „24 mesiacov“

sa nahrádzajú slovami „720 dní“ a slová „36 mesiacov“ sa nahrádzajú slovami „1 080

dní“.

18.

V § 21 ods. 1 písm. h) sa vypúšťajú slová „označené obchodným menom alebo ochrannou

známkou poskytovateľa“.

19.

V § 21 ods. 2 sa vypúšťa písmeno k).

Doterajšie písmeno l) sa označuje ako písmeno k).

20.

V § 22 ods. 9 sa za slová „podľa § 30a“ vkladajú slová „a 30b“.

21.

V § 22 odsek 13 znie

„(13)

Daňovník pri prevode správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného

celku uplatní z ročného odpisu pomernú časť vo výške pripadajúcej na počet celých

kalendárnych mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do dňa prevodu, počas ktorých

majetok účtoval

1

) a používal na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Zvyšnú časť ročného odpisu uplatní

daňovník, ktorý nadobudol právo správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho

územného celku, počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom táto skutočnosť nastala.“.

22.

Poznámka pod čiarou k odkazu 112 sa vypúšťa.

23.

V § 25 ods. 1 písmeno a) znie

„a)

obstarávacia cena;

118

) obstarávacou cenou majetku nadobudnutého od fyzickej osoby darom, je obstarávacia

cena zistená u darcu, len ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného

majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo

oslobodenie podľa § 9,“.

24.

V § 25 ods. 1 písmená f) a g) znejú

„f)

zostatková cena majetku zistená u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania, okrem

majetku vylúčeného z odpisovania alebo zostatková cena majetku zistená u darcu, ktorý

je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), ak ide o majetok,

ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji

uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9, okrem majetku

vylúčeného z odpisovania,

g)

obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania u darcu pri vyradení v dôsledku

jeho darovania alebo obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania zistená u

darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), ak

ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)], pričom

pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa

§ 9,“.

25.

V § 26 ods. 3 sa vypúšťa posledná veta.

26.

V § 30 ods. 1 sa slovo „piatich“ nahrádza slovom „siedmich“.

27.

§ 32 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie

„(12)

Ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo

prenájmu (§ 17 ods. 9) dodatočne príjme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami

alebo v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané

za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy,

zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie

alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9). Ak daňovník podá

daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom

skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, len z tohto

dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu.

146a

) Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu

dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento

výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul

do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až 8 v predchádzajúcich

zdaňovacích obdobiach.“.

28.

Poznámka pod čiarou k odkazu 123 znie

„123)

Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.“.

29.

V § 33 ods. 1 a 8 sa odkaz 124 nahrádza odkazom 123.

Poznámka pod čiarou k odkazu 124 sa vypúšťa.

30.

V § 35 ods. 5 sa vypúšťa tretia veta.

Poznámky pod čiarou k odkazom 131a a 131b sa vypúšťajú.

31.

V § 35 ods. 6 sa slová „piatich dní“ nahrádzajú slovami „pätnásteho dňa každého mesiaca

za predchádzajúci kalendárny mesiac“.

32.

V § 37 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).

Poznámka pod čiarou k odkazu 131c sa vypúšťa.

33.

V § 42 ods. 6 sa za slová „platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky

na daň,“ vkladajú slová „znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona,“.

34.

V § 43 ods. 3 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „vrátane prijatých sankčných

úrokov a pokút súvisiacich s týmto prenájmom“.

35.

V § 43 sa odsek 3 dopĺňa písmenom m), ktoré znie

„m)

náhradu za stratu na zárobku vyplatenú zamestnancovi podľa osobitného predpisu,

23aa

) ak sa na účely jej výpočtu nevychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca

podľa osobitného predpisu.

23ab

)“.

36.

V § 43 ods. 6 prvej vete sa za slová „písm. d)“ vkladá čiarka, slová „a písm. e)

tretieho bodu“ sa nahrádzajú slovami „daňovníka členského štátu Európskej únie a daňovníka,

ktorý má neobmedzenú daňovú povinnosť v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky

priestor s príjmami podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého až štvrtého bodu“ a v druhej

vete sa za slová „písm. g)“ vkladajú slová „a m)“.

37.

V § 45 ods. 1 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „s výnimkou uvedenou

v odseku 3 písm. c)“.

38.

V § 49 odsek 3 znie

„(3)

Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia

v lehote podľa odseku 2, sa na základe

a)

oznámenia podaného príslušnému správcovi dane

128

) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto

lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo

v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho

mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,

b)

oznámenia podaného príslušnému správcovi dane

128

) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto

lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy

plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii;

daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho

mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná,

pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v

zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu,

146a

)

c)

žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím

lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2 o predĺženie tejto lehoty môže

správcom dane rozhodnutím predĺžiť lehota na podanie daňového priznania podľa odseku

2, najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na

podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.“.

39.

V § 49 odseky 6 a 7 znejú

„(6)

Ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, je tento daňovník alebo jeho právny nástupca

povinný podať daňové priznanie v lehote uvedenej v odseku 2 za zdaňovacie obdobie

ukončené ku dňu podľa osobitného predpisu.

77c

) Majetok a záväzky vzniknuté počnúc rozhodným dňom podľa osobitného predpisu

77c

) do dňa zániku daňovníka sú súčasťou majetku a záväzkov jeho právneho nástupcu. Ak

právny nástupca ešte nevznikol, daňové priznanie podáva daňovník zrušený bez likvidácie

za zdaňovacie obdobie začínajúce rozhodným dňom podľa osobitného predpisu

77c

) a končiace 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom nastal

rozhodný deň podľa osobitného predpisu,

77c

) a to v lehote podľa odseku 2.

(7)

Ak daňovník zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a

nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená

daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej

republiky, je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych

mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak daňovník,

ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky, má aj iné

zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová

povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky,

je povinný podať daňové priznanie v lehote podľa odseku 2.“.

40.

V § 50 ods. 1 písmeno b) znie

„b)

právnickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového

priznania, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom

podľa odseku 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr

v lehote na podanie tohto daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej

vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú

založení alebo zriadení na podnikanie,

67

) na účely vymedzené v odseku 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky

ako dar najmenej vo výške 0,5 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní

v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním

určeným prijímateľom podľa odseku 4 len do výšky 1,5 % zaplatenej dane.“.

41.

V § 50 ods. 5 písmeno b) znie

„b)

podpora a rozvoj telesnej kultúry,“.

42.

V § 50 ods. 9 druhej vete sa slová „bez zbytočného odkladu“ nahrádzajú slovami „najneskôr

ku dňu zrušenia“.

43.

V § 50 ods. 10 sa na konci pripájajú tieto vety

„Ak prijímateľ nepoužije prijatý podiel zaplatenej dane, ale ho poskytne inej právnickej

osobe, za použitie podielu zaplatenej dane na účely vymedzené v odseku 5 zodpovedá

prijímateľ, ktorý je povinný preukázať použitie podielu zaplatenej dane dokladmi tejto

inej právnickej osoby. Iná právnická osoba je povinná použiť takto prijatý podiel

zaplatenej dane len na účely vymedzené v odseku 5, a to v lehote, v ktorej mal prijímateľ

použiť prijatý podiel zaplatenej dane podľa odseku 11.“.

44.

V § 50 ods. 11 sa vypúšťajú slová „alebo ich použije v rozpore s účelom podľa odseku

5, na ktorý sa poskytol,“ a na konci sa pripájajú tieto vety: „Ak prijímateľ použije

poskytnutý podiel zaplatenej dane v rozpore s účelom podľa odseku 5, poruší finančnú

disciplínu podľa osobitného predpisu.

146

) Použitie podielu zaplatenej dane na obstaranie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti, ktoré

sa využívajú na účely podľa odseku 5 sa nepovažuje za porušenie finančnej disciplíny

podľa osobitného predpisu.

146

) Rovnako sa posudzuje aj použitie podielu zaplatenej dane na reklamu,

146aa

) ktorá bola vynaložená na účely podľa odseku 5.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 146 a 146aa znejú

„146)

§ 31 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

146aa)

Zákon č. 147/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

45.

V § 50 ods. 12 druhej vete sa za slovo „sídlo“ vkladá čiarka a slová „identifikačné

číslo organizácie“.

46.

V § 50 ods. 13 sa na konci pripájajú tieto vety: „Prijímateľ, ktorého súhrn podielov

zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v príslušnom kalendárnom

roku je vyšší ako 33 000 eur, je povinný najneskôr do 30 dní od prijatia tejto sumy

zriadiť osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorom vedie len

prijatie a čerpanie podielu zaplatenej dane, pričom finančné prostriedky zodpovedajúce

podielu zaplatenej dane prijaté v príslušnom kalendárnom roku pred uvedeným obdobím

znížené o použité sumy prijímateľ prevedie na tento účet do 30 dní od povinnosti jeho

zriadenia. Číslo osobitného účtu je prijímateľ povinný nahlásiť notárovi každoročne

na účely osvedčenia pri preukazovaní splnenia podmienky podľa odseku 6 písm. h). Úroky

z peňažných prostriedkov na osobitnom účte znížené o daň vybranú zrážkou podľa § 43

prijímateľ použije len na účely vymedzené v odseku 5, ktoré sú predmetom jeho činnosti.“.

47.

V § 50 odsek 14 znie

„(14)

Ak si prijímateľ nesplní povinnosť podľa odseku 13, komora nezaradí prijímateľa do

zoznamu prijímateľov na obdobie jedného roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo

k nesplneniu povinnosti podľa odseku 13.“.

48.

§ 51a sa dopĺňa odsekmi 3 až 7, ktoré znejú

„(3)

Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 bezprostredne po období,

v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva,

1

) základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až

f) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku

zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14. Daňovník,

ktorý začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva

1

) bezprostredne po období, v ktorom viedol daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14, neupravuje

základ dane.

(4)

Daňovník, ktorý začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva

1

) po období, v ktorom uplatňoval výdavky spôsobom podľa § 6 ods. 10 a naopak, upraví

základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. b) alebo písm. c) v zdaňovacom období, v ktorom

došlo k tejto zmene. Úpravu základu dane tento daňovník vykoná zo zisteného stavu

jednotlivých položiek k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne účtovať v sústave

podvojného účtovníctva alebo viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10.

(5)

Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 bezprostredne po období,

v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva,

1

) základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až

f) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku

zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10.

(6)

Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 bezprostredne po období,

v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva

1

) alebo v sústave podvojného účtovníctva,

1

) ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa

osobitného predpisu,

1

) vedie túto opravnú položku len evidenčne, pričom počas vedenia evidencie podľa §

6 ods. 10 ovplyvňuje táto opravná položka len výšku príjmov; počas vedenia evidencie

podľa § 6 ods. 10 nemôže prerušiť a ani predĺžiť dobu zahrnovania tejto opravnej položky

do daňových výdavkov alebo príjmov.

(7)

Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 bezprostredne po období,

v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva

1

) alebo v sústave podvojného účtovníctva,

1

) alebo viedol evidenciu podľa § 6 ods. 10, ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú

položku k nadobudnutému majetku podľa osobitného predpisu,

1

) zahrnuje do daňových výdavkov alebo príjmov túto opravnú položku v súlade s účtovnými

predpismi

1

) aj počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 14.“.

49.

Za § 52g sa vkladajú § 52h a 52i, ktoré vrátane nadpisov znejú

㤠52h

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2010

(1)

Ustanovenie § 5 ods. 3 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije

na zamestnaneckú opciu poskytnutú zamestnávateľom po 31. decembri 2009 na nákup zamestnaneckej

akcie.

(2)

Ustanovenie § 17 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na

daňovú stratu stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí vykázanú po 31. decembri

2009.

(3)

Ustanovenia § 19 ods. 3 písm. t) a § 51a ods. 3 až 7 v znení účinnom od 1. januára

2010 sa použijú pri podávaní daňového priznania po 1. januári 2010 za zdaňovacie obdobie

končiace v roku 2009.

(4)

Pri odpisovaní goodwillu alebo záporného goodwillu vzťahujúceho sa ku kúpe podniku

alebo jeho časti alebo nepeňažnému vkladu podniku alebo jeho časti, ku ktorým došlo

do 31. decembra 2009, sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra

2009 aj po tomto období.

(5)

Pri uplatňovaní oceňovacích rozdielov z kapitálových účastín vzťahujúcich sa k nepeňažným

vkladom vykonaným do 31. decembra 2009 vrátane určenia vstupnej ceny pri odpisovaní

hmotného majetku a nehmotného majetku sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom

do 31. decembra 2009 aj po tomto období.

(6)

Pri uplatňovaní oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí, rozdelení

obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu

1

) do 31. decembra 2009 sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra

2009 aj po tomto období.

(7)

Ustanovenie § 20 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije na pohľadávky

vzniknuté po 31. decembri 2009, pričom ak sa daňovník rozhodne, môže ustanovenie §

20 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 použiť aj na pohľadávky vzniknuté do

31. decembra 2009.

(8)

Ustanovenie § 25 ods. 1 písm. f) a g) v znení účinnom do 31. decembra 2009 sa použije

na uplatnenie výdavkov podľa § 19 pri predaji a vyradení hmotného majetku a nehmotného

majetku vrátane uplatnenia výdavkov podľa § 19 pri predaji a vyradení hmotného majetku

a nehmotného majetku podľa § 17a až 17e aj po 31. decembri 2009, ak tento majetok

bol nadobudnutý do 31. decembra 2009.

(9)

Ustanovenie § 30 ods.1 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije na daňové straty

vykázané po 31. decembri 2009.

(10)

Ak daňovník do 31. decembra 2009 vypočítal preddavky podľa § 42 z dane za predchádzajúce

zdaňovacie obdobie zníženej o uplatnený nárok na úľavu na dani v správnej výške podľa

tohto zákona a takto vypočítané preddavky zaplatil v lehote podľa § 42, správca dane

neuplatní sankčný úrok podľa osobitného predpisu,

127

) a ak už bol tento sankčný úrok zaplatený, správca dane ho na žiadosť daňovníka vráti.

(11)

Ustanovenie § 49 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije po prvýkrát

pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie

končiace najskôr 31. decembra 2009 a pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov

fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie končiace najskôr 31. decembra 2010.

(12)

Ustanovenie § 50 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije aj na prijímateľa,

ktorý si nesplnil povinnosť podľa § 50 ods. 13 v znení účinnom do 31. decembra 2009

a komora ho nezaradila do zoznamu prijímateľov na rok 2010.

(13)

Na výpočet nezdaniteľných častí základu dane podľa § 52g ods. 1 sa za zdaňovacie

obdobie roka 2010 použije životné minimum platné k 1. januáru 2009 v sume 178,92 eura.

§ 52i

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2011

(1)

Ustanovenie § 50 ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2011 sa použije po

prvýkrát pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr

31. decembra 2010 a pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie končiace

najneskôr 31. decembra 2011.

(2)

Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie

obdobia končiace najneskôr 31. decembra 2012 až 31. decembra 2014, je oprávnený vyhlásiť

v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 1,5

% sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4, ak v zdaňovacom období,

ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie daňového priznania

daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 1 % zaplatenej dane

ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,

67

) na účely vymedzené v § 50 ods. 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky

ako dar najmenej vo výške 1 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňových priznaniach

v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať

ním určeným prijímateľom len do výšky 1 % zaplatenej dane.

(3)

Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie

obdobia končiace najneskôr 31. decembra 2015 až 31. decembra 2018, je oprávnený vyhlásiť

v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 1

% sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4, ak v zdaňovacom období,

ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie daňového priznania

daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 1,5 % zaplatenej dane

ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,

67

) na účely vymedzené v § 50 ods. 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky

ako dar najmenej vo výške 1,5 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňových

priznaniach v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane

sa má poukázať ním určeným prijímateľom len do výšky 0,5 % zaplatenej dane.

(4)

Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach, počnúc zdaňovacím

obdobím končiacim najskôr 31. decembra 2019, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie

týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 0,5 % sa má poukázať

ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4 na účely vymedzené v § 50 ods. 5.“.

Čl. III

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z., zákona č.

561/2004 Z. z., zákona č. 518/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 198/2007

Z. z., zákona č. 540/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z.,

zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z. a zákona č. 61/2009 Z. z. sa mení

a dopĺňa takto

1.

V § 4 odsek 3 znie

„(3)

Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou a zrušuje sa bez likvidácie, vedie účtovníctvo

do dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Rozhodný deň na účely účtovníctva je deň

určený podľa osobitného predpisu,

7a

) ktorý nesmie byť neskorší ako deň nadobudnutia účinkov zlúčenia, splynutia alebo

rozdelenia.

7b

) Od rozhodného dňa skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva zanikajúcej právnickej

osoby, sú súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky účtovnej jednotky, ktorá sa stane

právnym nástupcom

7c

) (ďalej len „nástupnícka účtovná jednotka“). Ak táto ešte nevznikla, vedie účtovníctvo

a zostavuje účtovnú závierku za nástupnícku účtovnú jednotku, a to do dňa nadobudnutia

účinkovsplynutia alebo rozdelenia

7b

) zanikajúca právnická osoba. Od rozhodného dňa sa vedie účtovníctvo tak, aby bolo

možné jednoznačne vyčísliť majetok, záväzky a výsledok hospodárenia zanikajúcej právnickej

osoby, ak nenastanú účinky zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia.

7b

)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 7b a 7c znejú

„7b)

§ 69a ods. 1 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.

7c)

§ 69 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.“.

2.

V § 9 ods. 2 písm. c) sa za slovo „fondy“ vkladá čiarka a slová „poľovnícke organizácie“.

3.

V § 16 ods. 1 písmeno e) znie

„e)

k rozhodnému dňu.“.

4.

V § 16 odsek 2 znie

„(2)

K rozhodnému dňu otvorí účtovné knihy nástupnícka účtovná jednotka. Ak táto ešte

nevznikla, zostaví otváraciu súvahu a otvorí účtovné knihy za nástupnícku účtovnú

jednotku zanikajúca právnická osoba. Pri zlúčení nástupnícka účtovná jednotka pokračuje

vo vedení svojich účtovných kníh po doplnení účtov z podkladov otváracej súvahy.“.

5.

V § 16 ods. 4 písmeno c) znie

„c)

ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,“.

6.

V § 17 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Pri zlúčení nástupnícka

účtovná jednotka neuzavrie účtovné knihy, pričom zisťuje konečné stavy účtov na účely

zostavenia otváracej súvahy.“ a na konci sa pripájajú tieto vety: „Ak deň, ku ktorému

sa zostavuje riadna účtovná závierka alebo mimoriadna účtovná závierka, je totožný

s dňom priebežnej účtovnej závierky, priebežná účtovná závierka sa nezostavuje. Ak

deň, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom riadnej

účtovnej závierky, zostavená účtovná závierka sa považuje aj za riadnu účtovnú závierku.“.

7.

V § 17 odsek 7 znie

„(7)

Účtovná jednotka zostavuje otváraciu súvahu

a)

ku dňu svojho vzniku, s výnimkou účtovnej jednotky, ktorej otváracia súvaha bola

zostavená k rozhodnému dňu,

b)

ku dňu vstupu do likvidácie,

c)

ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,

d)

k rozhodnému dňu.“.

8.

Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie

„22a)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.

1606/2002

z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Mimoriadne vydanie

Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29; Ú. v. ES L 243, 11. 9. 2002) v znení nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 297/2008 z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 97, 9. 4. 2008).

Nariadenie Komisie (ES) č.

1126/2008

z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady

(ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320,

29. 11. 2008) v platnom znení.“.

9.

V § 17a ods. 2 písmeno b) znie

„b)

čistý obrat presiahol 165 969 594,40 eura, pričom čistým obratom na tento účel sú

výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace

s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav,“.

10.

Poznámka pod čiarou k odkazu 22ac znie

„22ac)

Medzinárodný účtovný štandard 27 bod 38, Medzinárodné účtovné štandardy 28 a 31,

nariadenie (ES) č.

1126/2008

v platnom znení.“.

11.

V § 18 odsek 6 znie

„(6)

V poznámkach sa uvedie aj vymedzenie a suma vzniknutých nákladov voči audítorovi

alebo audítorskej spoločnosti

22c

)(ďalej len „audítor“) za účtovné obdobie v členení na náklady za

a)

overenie účtovnej závierky,

b)

uisťovacie audítorské služby s výnimkou overenia účtovnej závierky,

c)

súvisiace audítorské služby,

d)

daňové poradenstvo,

e)

ostatné neaudítorské služby.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 22c znie

„22c)

§ 2 zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a

o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.“.

12.

V § 19 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „okrem akciovej spoločnosti“.

13.

V § 19 ods. 1 písmeno b) znie

„b)

obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie

na regulovanom trhu,“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 23 sa vypúšťa.

14.

V § 19 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo audítorskej spoločnosti“.

15.

V § 20 ods. 6 písm. f) sa slová „predstavenstva a jeho“ nahrádzajú slovami „orgánov

spoločnosti a ich“.

16.

V § 20 ods. 7 sa vypúšťa písmeno e).

Doterajšie písmená f) až k) sa označujú ako písmená e) až j).

17.

V § 21 odsek 1 znie

„(1)

Riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku povinne

ukladajú do zbierky listín obchodného registra samostatne alebo ako súčasť výročnej

správy tieto účtovné jednotky

a)

akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik, a

to do 30 dní po schválení účtovnej závierky alebo do lehoty ustanovenej osobitným

predpisom,

28d

)

b)

Exportno-importná banka Slovenskej republiky, a to do 30 dní po schválení účtovnej

závierky,

c)

verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť, a to do siedmich mesiacov po

uplynutí účtovného obdobia.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 28d znie

„28d)

§ 40 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.“.

18.

V § 24 sa odsek 2 dopĺňa písmenom c), ktoré znie

„c)

v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od zahraničnej

zanikajúcej právnickej osoby.“.

19.

V § 25 ods. 1 sa písmeno d) dopĺňa šiestym bodom, ktorý znie

„6.

majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie

vo forme koncesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu,

35aa)

“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 35aa znie

„35aa)

§ 15 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 503/2009 Z. z.“.

20.

V § 25 ods. 1 písm. e) prvý bod znie

„1.

majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti,“.

21.

V § 25 ods. 1 písm. e) sa za prvý bod vkladá nový druhý bod, ktorý znie

„2.

majetok a záväzky nadobudnuté vkladom podniku alebo jeho časti a majetok a záväzky

nadobudnuté zámenou s výnimkou účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého

účtovníctva a účtovnej jednotky, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania,“.

Doterajší druhý až štvrtý bod sa označujú ako tretí až piaty bod.

22.

V § 25 sa odsek 1 dopĺňa písmenami f) a g), ktoré znejú

„f)

reálnou hodnotou určenou podľa § 27 ods. 1 písm. d) majetok a záväzky prevzaté nástupníckou

účtovnou jednotkou od obchodnej spoločnosti alebo družstva zanikajúcich bez likvidácie,

g)

reálnou hodnotou určenou podľa § 27 ods. 2 písm. d) nehmotný majetok účtovaný u koncesionára

pri koncesii na stavebné práce podľa osobitného predpisu;

35aa)

takýto nehmotný majetok účtuje koncesionár, ak v prevažnej miere preberá riziko dopytu

a verejný obstarávateľ nadobúda vlastnícke právo na začiatku realizácie diela alebo

jeho uvedením do užívania.“.

23.

V § 25 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Nástupnícka účtovná jednotka ocení reálnou hodnotou podľa tohto zákona preberaný

majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo družstva,

ak ho zanikajúca obchodná spoločnosť alebo družstvo nemá takto ocenený.“.

Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6.

24.

V § 27 sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie

„d)

hodnota zhotovovaného diela poskytnutá koncesionárom verejnému obstarávateľovi, za

ktorú koncesionár nadobúda nehmotný majetok uvedený v § 25 ods. 1 písm. g).“.

25.

V § 27 ods. 3 sa vypúšťajú v celom texte slová „písm. b)“.

26.

V § 28 ods. 4 druhej vete sa vypúšťajú slová „goodwill a“ a vypúšťa sa tretia veta.

27.

V § 36 odsek 1 znie

„(1)

Účtovné záznamy, ktoré sa týkajú správneho konania, trestného konania, občianskeho

súdneho konania alebo iného konania, ktoré sa neskončilo, uchováva účtovná jednotka

do konca účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom sa skončila

lehota na ich preskúmanie. Účtovné záznamy, podľa ktorých sa zisťuje alebo preveruje

základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik

daňovej povinnosti, sa uchovávajú v lehote podľa tohto zákona, najmenej však v lehote

na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa osobitného predpisu

47a

) alebo v lehote ustanovenej osobitnými predpismi.

45a

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 45a znie

„45a)

Napríklad zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,

zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002

Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších

predpisov.“.

28.

Za § 39f sa vkladá § 39g, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠39g

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010

(1)

Na odpisovanie goodwillu alebo záporného goodwillu, ktorý vznikol do 31. decembra

2009, sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009.

(2)

Ustanovenie § 19 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na overenie

riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky akciovej spoločnosti, ktorá

sa zostavuje k 1. januáru 2010 a neskôr.“.

Čl. IV

Zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene

a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov sa

mení a dopĺňa takto

1.

V § 2 ods. 14 prvej vete sa za slovo „zaisťovne,“ vkladajú slová „zdravotná poisťovňa,“

a v druhej vete sa za slovo „aj“ vkladajú slová „účtovná jednotka, ktorá zostavuje

konsolidovanú účtovnú závierku podľa osobitného predpisu,

5a

)

“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie

„5a)

§ 22 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

2.

§ 2 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie

„(16)

Etický kódex audítora je vnútorný predpis vydaný komorou audítorov, ktorý je v súlade

s Etickým kódexom vydaným Medzinárodnou federáciou účtovníkov (IFAC).“.

3.

V § 3 ods. 5 sa vypúšťajú slová „alebo audítorovi z tretej krajiny“ a slová „alebo

v tretej krajine“.

4.

V § 3 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie

„(6)

Na základe vzájomnosti môže úrad umožniť audítorovi z tretej krajiny, ktorý spĺňa

podmienky podľa odseku 1 písm. a) a b) výkon auditu podľa tohto zákona, ak

a)

sa preukáže platným certifikátom vydaným v tretej krajine,

b)

sa preukáže potvrdením orgánu, ktorý vydal licenciu alebo orgánu, ktorý kontroluje

dodržiavanie splnenia požiadavky sústavného vzdelávania, ktorými dokladuje svoju účasť

na sústavnom vzdelávaní v bezprostredne predchádzajúcom období,

c)

zložil skúšku spôsobilosti podľa § 15.“.

Doterajšie odseky 6 až 11 sa označujú ako odseky 7 až 12.

5.

V § 3 odsek 7 znie

„(7)

Podmienky podľa odseku 1 písm. a) až f), odseku 5 písm. a) a b) a odseku 6 písm.

a) a b) musia byť splnené pred prihlásením sa na audítorskú skúšku alebo na skúšku

spôsobilosti.“.

6.

V § 4 ods. 1 písm. a) sa slová „§ 3 ods. 1 alebo 5“ nahrádzajú slovami „§ 3 ods.

1, 5 alebo 6“.

7.

V § 5 ods. 3 sa slová „žiadosť o zápis“ nahrádzajú slovami „návrh na zápis údajov“.

8.

V § 8 ods. 1 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ak o uzavretí zmluvy

o poistení zodpovednosti za škodu neinformovali úrad do doby splnenia tejto povinnosti,“.

9.

V § 11 ods. 2 písm. f) sa za slovo „podpisom,“ vkladá slovo „najneskôr“.

10.

V § 14 ods. 2 písmeno h) znie

„h)

Etický kódex audítora,“.

11.

V § 19 ods. 2 písm. h) sa slová „až c)“ nahrádzajú slovami „až g), i) a j)“.

12.

V § 19 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „v účtovnej jednotke, v ktorej audítor

alebo audítorská spoločnosť vykonávajú audit“.

13.

V § 21 odsek 7 znie

„(7)

Odplata za audit nesmie byť žiadnym spôsobom podmienená, ovplyvnená alebo určená

a)

poskytovaním neaudítorských služieb alebo

b)

ďalšími skutočnosťami, ktoré ohrozujú nezávislosť, nestrannosť alebo kvalitu výkonu

auditu.“.

14.

V § 24 ods. 1 písmeno a) znie

„a)

informáciu o právnej forme a vlastníkoch audítorskej spoločnosti,“.

15.

V § 24 ods. 1 písm. i) sa slová „z toho osobitne tržby za služby podľa § 2 ods. 1

písm. b)“ nahrádzajú slovami „tržby za uisťovacie a súvisiace audítorské služby“.

16.

V § 33 ods. 8 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „pričom splnenie požiadavky

rovnocennosti sa považuje za primerané, ak o tom rozhodne Európska komisia,“.

17.

V § 41 ods. 2 písm. f) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ak audítor, audítorská

spoločnosť alebo asistent audítora porušili vnútorné predpisy komory audítorov“.

18.

V § 49 odsek 5 znie

„(5)

Členovia orgánov úradu, s výnimkou generálneho riaditeľa, majú nárok na úhradu skutočne

vynaložených výdavkov a na úhradu náhrad za stratu času v súvislosti s výkonom ich

funkcie v orgánoch úradu. Podrobnosti o úhradách skutočne vynaložených výdavkov a

úhradách náhrad za stratu času upraví štatút úradu.“.

19.

V § 59 ods. 1 sa vypúšťa písmeno a).

Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená a) až e).

20.

V § 60 ods. 1 písm. d) úvodnej vete sa za slovo „spoločnosti“ vkladajú slová „z príslušného

zoznamu“.

21.

V § 63 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „V príslušnom rozpočtovom roku sa príspevok

podľa odseku 1 písm. a) čerpá nezávisle od čerpania príjmov podľa odseku 1 písm. b)

až g).“.

22.

Slová „etický kódex“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona, okrem § 3 ods.

12, nahrádzajú slovami „Etický kódex audítora“ v príslušnom tvare a slová „§ 3 ods.

7 až 9“ sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „§ 3 ods. 8 až 10“.

Čl. V

Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene

a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení

zákona č. 465/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 4 odsek 1 znie

„(1)

Na účely plnenia povinnosti podľa § 3 ods. 1 možno používať len

a)

typ elektronickej registračnej pokladnice, na ktorý akreditovaná osoba

10

) vydala certifikát o splnení požiadaviek podľa odsekov 2 až 4; pri vydávaní certifikátu

akreditovaná osoba

10

) prihliada aj na technickú dokumentáciu z procesu posudzovania zhody, ktorá deklaruje

splnenie technických požiadaviek podľa písmena b) tretieho bodu, pričom fiskálna tlačiareň

podľa § 2 písm. f) môže byť certifikovaná v rámci elektronickej registračnej pokladnice

podľa § 2 písm. a) druhého bodu ako celok, ale aj ako samostatné elektronické registračné

zariadenie,

b)

elektronickú registračnú pokladnicu,

1.

pre ktorú daňový úrad pridelil daňový kód elektronickej registračnej pokladnice (§

7 ods. 3),

2.

ktorá je označená plombou,

3.

ktorá spĺňa technické požiadavky ustanovené osobitným predpisom.

11

)“.

2.

V § 4 ods. 3 písm. c) sa za slovo „úradu“ vkladajú slová „alebo colnému úradu“.

3.

V § 4 ods. 6 sa za slovo „úradu“ vkladajú slová „alebo colnému úradu“.

4.

V § 9 ods. 2 sa za slovo „úradu“ vkladajú slová „alebo colného úradu“.

5.

V § 12 ods. 1 sa za slovo „úradu“ vkladajú slová „alebo colného úradu“ a za slovo

„úradom“ sa vkladajú slová „alebo colným úradom“.

6.

V § 17 ods. 1 sa slová „daňový úrad postupuje“ nahrádzajú slovami „daňový úrad a

colný úrad postupujú“.

Čl. VI

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých

ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona

č. 277/1998 Z. z., zákona č. 57/1999 Z. z., zákona č. 447/2000 Z. z., zákona č. 175/2002

Z. z., zákona č. 668/2002 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z.,

zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 94/2006 Z. z., zákona č. 598/2006 Z. z., zákona

č. 460/2008 Z. z. a zákona č. 563/2008 Z. z. sa dopĺňa takto

Za § 29e sa vkladá § 29f, ktorý znie

㤠29f

(1)

Poslancovi, prezidentovi a členovi vlády patrí v roku 2010 plat vo výške určenej

v roku 2008.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na ostatných ústavných činiteľov a osoby, s výnimkou

odseku 3, ktorých plat sa odvodzuje z platu poslanca; ich plat v roku 2010 sa určí

podľa § 2 a 27.

(3)

Na štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo,

12)

okrem veľvyslanca, a vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy

12

) a asistenta poslanca (§ 4a ods. 4) sa vzťahuje ustanovenie odseku 1.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 12 znie

„

12

)

§ 83 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.“.

Čl. VII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2010, okrem čl. I bodu 40, ktorý nadobúda

účinnosť 1. januára 2011.