ZÁKON o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov 503/2007 Z. z. vyhlasuje úplné znenie zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 515/2003 Z. z. (Čl. XXII), zákonom č. 216/2007 Z. z. a zákonom č. 335/2007 Z. z. (Čl. XVIII)

Čl. I

Úvodné ustanovenia

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Tento zákon upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku archívov

a registratúr, organizáciu archívov, práva a povinnosti zriaďovateľa archívu, archívu,

vlastníka archívneho dokumentu, prístup k archívnym dokumentom, ako aj práva a povinnosti

pôvodcu registratúry.

(2)

Tento zákon sa nevzťahuje na registratúrne záznamy, ktorých správu a uchovávanie

upravuje osobitný predpis.

1

)

§ 2

Základné pojmy

(1)

Archív je odborné pracovisko, ktoré preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje archívne

dokumenty.

(2)

Archívny dokument je záznam, ktorý má trvalú dokumentárnu hodnotu pre poznanie dejín

Slovenska a Slovákov. Archívnym dokumentom je aj filmový alebo zvukový záznam, ktorý

vznikol do roku 1950. Archívnym dokumentom nie je knižničný dokument

1a

)

a zbierkový predmet.

2

)

(3)

Archívny fond je súbor archívnych dokumentov pochádzajúcich z registratúry toho istého

pôvodcu alebo z činnosti fyzickej osoby, ktorá nevytvára registratúru.

(4)

Archívna zbierka je súbor archívnych dokumentov vytvorený zberateľskou činnosťou

právnickej osoby alebo fyzickej osoby.

(5)

Archívne dedičstvo Slovenskej republiky (ďalej len „archívne dedičstvo“) je súbor

archívnych dokumentov, archívnych fondov a archívnych zbierok (ďalej len „archívny

dokument“), okrem cudzích archívnych dokumentov, zapísaných v Evidencii archívneho

dedičstva Slovenskej republiky (ďalej len „evidencia archívneho dedičstva“).

(6)

Cudzí archívny dokument je archívny dokument, ktorý vznikol mimo územia Slovenska

a netýka sa dejín Slovenska a Slovákov. Cudzí archívny dokument je aj archívny dokument,

ktorý je zapísaný v evidencii cudzieho štátu.

(7)

Preberanie archívnych dokumentov je súhrn odborných činností vykonávaných archívom,

ktorých účelom je doplňovať archívne dedičstvo.

(8)

Ochrana archívnych dokumentov je súhrn odborných činností na ich zachovanie a ochranu

pred odcudzením a poškodením.

(9)

Sprístupňovanie archívnych dokumentov je súhrn odborných činností, ktorých účelom

je umožniť prístup k informáciám, ktoré obsahujú.

(10)

Konzervačná kópia archívneho dokumentu (ďalej len „konzervačná kópia“) je kópia archívneho

dokumentu vyhotovená spravidla na mikrofilme s cieľom zachovať informáciu, ktorú archívny

dokument obsahuje.

(11)

Archívny informačný systém je súbor informácií o archívnych dokumentoch zapísaných

v evidencii archívneho dedičstva, o ich uložení, obsahu a prístupe k nim.

(12)

Predarchívna starostlivosť je súhrn odborných činností vykonávaných archívom, ktorých

účelom je preberať archívne dokumenty do archívu.

(13)

Správa registratúry je zabezpečovanie evidovania, tvorby, ukladania, ochrany registratúrnych

záznamov, prístupu k nim a zabezpečovanie ich vyraďovania.

(14)

Registratúra je súbor všetkých registratúrnych záznamov evidovaných pôvodcom registratúry.

(15)

Registratúrny záznam je informácia evidovaná pôvodcom registratúry.

(16)

Pôvodca registratúry je právnická osoba alebo fyzická osoba, z činnosti ktorej vzniká

registratúra.

(17)

Vyraďovanie registratúrneho záznamu je súhrn odborných činností, pri ktorých sa z

registratúry vyčleňuje registratúrny záznam, ktorému uplynula lehota uloženia; registratúrny

záznam s trvalou dokumentárnou hodnotou sa ukladá do archívu a registratúrny záznam

bez trvalej dokumentárnej hodnoty sa zničí.

(18)

Lehota uloženia je počet rokov, počas ktorých pôvodca registratúry potrebuje registratúrny

záznam na svoju činnosť.

§ 3

Základné ustanovenia

(1)

Archívne dedičstvo je súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Štát je

povinný zabezpečiť zachovanie archívneho dedičstva a každý je povinný mu pri tom poskytnúť

súčinnosť.

3

)

(2)

Preberanie archívnych dokumentov, ochrana archívnych dokumentov, ich sprístupňovanie

a prístup k informáciám obsiahnutým v archívnych dokumentoch je verejným záujmom.

(3)

Každý, kto nadobudol záznam, ktorého obsah, pôvod, čas vzniku alebo jedinečnosť vyhotovenia

sú dôvodom na predpoklad, že by mohlo ísť o archívny dokument, je povinný predložiť

ho ktorémukoľvek archívu príslušnému podľa tohto zákona rozhodovať o dokumentárnej

hodnote záznamu.

(4)

Archívny dokument, ktorý je alebo má byť trvalo uložený vo verejnom archíve, je nescudziteľný.

Nescudziteľný je aj archívny dokument bez ohľadu na jeho pôvodcu, vlastníka alebo

archív, v ktorom je uložený, ktorý je súčasťou archívneho fondu alebo archívnej zbierky.

(5)

Vlastnícke právo k archívnemu dokumentu, ktorého pôvodcom je štátny podnik, štátna

rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia zaniknutá alebo transformovaná

pred účinnosťou tohto zákona, možno previesť len na štát.

(6)

Štát má predkupné právo k archívnemu dokumentu v súkromnom vlastníctve; predkupné

právo štátu zanikne uplynutím šiestich mesiacov odo dňa doručenia ponuky vlastníka

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo dňom odmietnutia

ponuky štátom pred uplynutím tejto lehoty.

(7)

Na archívny dokument nemožno zriadiť záložné právo

4

)

ani ho inak zaťažiť. Archívny dokument nepodlieha výkonu rozhodnutia

5

)

ani exekúcii.

6

)

(8)

Vyvlastniť archívny dokument alebo rozhodnúť o jeho nútenej úschove možno len za

podmienok ustanovených týmto zákonom a za primeranú náhradu.

7

)

Archívy

§ 4

Sústava archívov

(1)

Sústavu archívov tvoria verejné archívy a súkromné archívy.

(2)

Verejné archívy sú

a)

štátne ústredné archívy a štátne archívy s regionálnou územnou pôsobnosťou,

b)

archívy štátnych orgánov, štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových

organizácií,

8

)

c)

mestské archívy

9

)

a archívy samosprávnych krajov,

10

)

d)

archívy právnických osôb zriadených zákonom,

11

)

e)

archívy právnických osôb a archívy fyzických osôb, ktoré sú orgánmi verejnej správy.

12

)

(3)

Štátne ústredné archívy sú Slovenský národný archív a Štátny ústredný banský archív.

Štátne archívy s regionálnou územnou pôsobnosťou a územné obvody ich pôsobnosti sú

uvedené v prílohe.

(4)

Súkromné archívy sú archívy právnických osôb

13

)

a archívy fyzických osôb.

§ 5

Zriaďovanie a zrušovanie archívu

(1)

Ministerstvo zriaďuje štátne ústredné archívy a štátne archívy s regionálnou územnou

pôsobnosťou ako svoje zariadenia bez právnej subjektivity na plnenie úloh štátnej

správy na úseku archívov a registratúr.

(2)

Zriadiť a zrušiť archív možno len so súhlasom ministerstva. Zriadiť a zrušiť archív

môžu

a)

štátne orgány a nimi zriadené a založené právnické osoby,

b)

obec, ktorá je mestom

9

)

a samosprávny kraj,

10

)

c)

iné právnické osoby,

d)

fyzické osoby.

(3)

Ministerstvo rozhodne o zrušení archívu, ak jeho zriaďovateľ

a)

zanikol bez právneho nástupcu,

b)

neodstráni porušenie povinností podľa

§ 6 ods. 2 písm. a), b)

a

d)

ani po opakovanom uložení pokuty.

Práva a povinnosti na úseku archívov

§ 6

Práva a povinnosti zriaďovateľa archívu

(1)

Zriaďovateľ archívu je oprávnený

a)

požiadať ministerstvo o finančný príspevok na úhradu nákladov na potrebné úpravy

priestorov archívu vykonávané s cieľom zlepšiť podmienky ochrany archívnych dokumentov

uložených v archíve a prístupu k nim,

b)

požiadať ministerstvo o informáciu, odbornú radu a usmernenie.

(2)

Zriaďovateľ archívu je povinný

a)

požiadať ministerstvo o súhlas so zriadením archívu,

b)

zabezpečiť, aby úlohy archívu podľa tohto zákona plnili osoby zapísané v zozname

osôb vykonávajúcich v archíve odborné činnosti podľa tohto zákona,

c)

oznámiť ministerstvu bezodkladne vznik a skončenie pracovného pomeru, vznik, skončenie

a zánik štátnozamestnaneckého pomeru osôb zapísaných v zozname podľa písmena b),

d)

umiestniť archív v priestoroch, ktoré zabezpečujú ochranu archívnych dokumentov a

umožňujú prístup k archívnym dokumentom,

e)

požiadať ministerstvo o súhlas so zrušením archívu, ponúknuť mu archívne dokumenty

a uložiť ich v archíve určenom ministerstvom.

(3)

Žiadosť o súhlas so zriadením archívu obsahuje

a)

meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo názov, sídlo a identifikačné

číslo právnickej osoby, ktorá je zriaďovateľom archívu,

b)

doklady preukazujúce, že

1.

úlohy archívu budú plniť osoby najmenej s úplným stredným vzdelaním alebo úplným

stredným odborným vzdelaním

14

)

(ďalej len „úplné stredné vzdelanie“), vždy však aspoň jedna osoba s vysokoškolským

vzdelaním v študijnom odbore archívnictvo a pomocné historické vedy alebo v príbuznom

študijnom odbore,

2.

archív bude umiestnený v priestoroch zabezpečujúcich ochranu archívnych dokumentov,

3.

archív má priestory na prístup k archívnym dokumentom,

4.

zriaďovateľ archívu je schopný finančne zabezpečovať činnosť archívu tak, aby archív

mohol plniť úlohy podľa tohto zákona.

(4)

Žiadosť o súhlas so zrušením archívu obsahuje

a)

údaje podľa odseku 3 písm. a),

b)

dôvody, pre ktoré zriaďovateľ chce zrušiť archív,

c)

ponuku na odkúpenie archívnych dokumentov štátom s návrhom ceny.

(5)

Povinnosti zriaďovateľa archívu sa vzťahujú aj na jeho právneho nástupcu.

§ 7

Povinnosti archívu

Archív je povinný

a)

vykonávať predarchívnu starostlivosť a preberať archívne dokumenty od ich pôvodcu

alebo vlastníka,

b)

evidovať archívne dokumenty, ktoré prebral, udržiavať evidenciu v súlade so skutočným

stavom a oznamovať zmeny v evidencii,

c)

ochraňovať archívne dokumenty,

d)

sprístupňovať archívne dokumenty vrátane vypracúvania archívnych pomôcok,

e)

vydať bádateľský poriadok,

f)

umožňovať výkon štátneho odborného dozoru,

g)

umožňovať prístup k archívnym dokumentom, archívnym pomôckam a k evidencii archívnych

dokumentov, ktoré prebral,

h)

vypracúvať program vyhotovovania konzervačných kópií a o programe informovať Slovenský

národný archív,

i)

zabezpečovať a zasielať jedno vyhotovenie konzervačnej kópie najvýznamnejších archívnych

dokumentov Slovenskému národnému archívu.

§ 8

Práva a povinnosti vlastníka archívneho dokumentu

(1)

Vlastník archívneho dokumentu je oprávnený

a)

využívať informačné, poradenské a odborno-metodické služby ministerstva,

b)

požiadať ministerstvo o finančný príspevok na ochranu archívneho dokumentu,

c)

požiadať ministerstvo o zabezpečenie konzervovania alebo reštaurovania archívneho

dokumentu; náklady na konzervovanie alebo reštaurovanie uhrádza vlastník archívneho

dokumentu,

d)

obmedziť prístup k archívnym dokumentom a určiť rozsah obmedzenia a čas jeho trvania;

prístup k archívnym dokumentom možno obmedziť na 30 rokov, a ak ide o obmedzenie prístupu

z dôvodov uvedených v

§ 13 ods. 2 písm. a)

, na 50 rokov,

e)

udeliť osobitné povolenie na prístup k archívnym dokumentom,

f)

previesť vlastníctvo k archívnemu dokumentu v rámci územia Slovenskej republiky,

ak štát neuplatnil svoje predkupné právo; ak ide o cudzí archívny dokument, môže previesť

vlastníctvo aj mimo územia Slovenskej republiky.

(2)

Vlastník archívneho dokumentu je povinný

a)

predložiť archívny dokument archívu podľa

§ 4 ods. 2 písm. a)

na zapísanie do evidencie archívneho dedičstva,

b)

zabezpečovať ochranu archívneho dokumentu, najmä konzervovanie alebo reštaurovanie

archívneho dokumentu, ak to vyžaduje jeho fyzický stav,

c)

umožňovať výkon štátneho odborného dozoru a poskytovať potrebnú súčinnosť,

d)

strpieť na nevyhnutný čas nútenú úschovu archívneho dokumentu,

e)

ponúknuť archívny dokument ministerstvu na prednostné odkúpenie alebo zmluvnú úschovu,

ak sám nie je schopný zabezpečiť jeho ochranu; súčasťou ponuky na odkúpenie je návrh

ceny,

f)

oznamovať archívu, ktorý eviduje archívny dokument, zmenu jeho vlastníka alebo držiteľa,

zmenu miesta jeho uloženia, jeho stratu, odcudzenie, opätovné nadobudnutie, poškodenie

alebo zničenie,

g)

informovať nového vlastníka pri prevode vlastníctva k archívnemu dokumentu o zákaze

jeho trvalého vývozu,

15

)

h)

požiadať ministerstvo o povolenie na trvalý vývoz cudzieho archívneho dokumentu,

i)

požiadať ministerstvo o povolenie na dočasný vývoz archívneho dokumentu,

j)

zabezpečiť, ak je vyvážajúcim, vyhotovenie konzervačnej kópie pred dočasným vývozom

archívneho dokumentu,

k)

uhradiť náklady spojené so zmluvnou úschovou a nútenou úschovou archívneho dokumentu,

l)

predložiť cudzí archívny dokument s cieľom identifikovať ho.

Evidovanie archívnych dokumentov

§ 9

(1)

Každý archív vedie evidenciu archívnych dokumentov, ktoré prebral.

(2)

Evidenciu archívnych dokumentov vlastníka, ktorý nezriadil archív, vedie štátny ústredný

archív alebo štátny archív s regionálnou územnou pôsobnosťou.

(3)

Štátny archív s regionálnou územnou pôsobnosťou vedie evidenciu všetkých archívnych

dokumentov nachádzajúcich sa v jeho územnom obvode. Evidenciu archívnych dokumentov

archívov podľa

§ 4 ods. 2 písm. b)

vedie ministerstvo.

(4)

Ministerstvo vedie ústrednú evidenciu všetkých archívnych dokumentov nachádzajúcich

sa na území Slovenskej republiky (ďalej len „ústredná evidencia“).

(5)

Evidencia archívnych dokumentov, ktorú vedú štátne ústredné archívy, štátne archívy

s regionálnou územnou pôsobnosťou a ústredná evidencia, tvoria evidenciu archívneho

dedičstva.

§ 10

(1)

Evidenciu archívu tvoria evidenčné listy k súborom archívnych dokumentov, ktoré prebral,

kniha prírastkov, kniha depozitov a kniha úbytkov. Evidenčný list k súboru archívnych

dokumentov archív bezodkladne po jeho vyhotovení zasiela príslušnému štátnemu archívu

s regionálnou územnou pôsobnosťou na zaradenie do jeho evidencie; archívy podľa

§ 4 ods. 2 písm. b)

ho zasielajú ministerstvu.

(2)

Ústrednú evidenciu tvoria

a)

evidenčné listy k súborom archívnych dokumentov evidovaným štátnym ústredným archívom

a štátnym archívom s regionálnou územnou pôsobnosťou a archívom štátneho orgánu, štátnej

rozpočtovej organizácie a štátnej príspevkovej organizácie,

b)

záznamy o vyradení súborov archívnych dokumentov z evidencie a evidenčné listy k

súborom archívnych dokumentov vyradeným z evidencie štátneho ústredného archívu, štátneho

archívu s regionálnou územnou pôsobnosťou a archívu štátneho orgánu, štátnej rozpočtovej

organizácie a štátnej príspevkovej organizácie.

§ 11

Archívny informačný systém

(1)

Archívny informačný systém tvoria

a)

evidencia archívneho dedičstva,

b)

archívne pomôcky (sprievodca, inventár, katalóg a register).

(2)

Archívny informačný systém vedú štátne ústredné archívy, štátne archívy s regionálnou

územnou pôsobnosťou a ministerstvo.

Prístup k archívnym dokumentom

§ 12

Podmienky prístupu k archívnym dokumentom

(1)

Každý má právo na prístup k archívnym dokumentom uloženým v archíve a k archívnemu

informačnému systému (ďalej len „prístup k archívnym dokumentom“), ak tento zákon

neustanovuje inak.

(2)

Archív umožňuje prístup k archívnym dokumentom vyhotovovaním odpisov, výpisov, potvrdení,

kópií, štúdiom a verejným vystavovaním archívnych dokumentov.

(3)

Archív predkladá na štúdium originál archívneho dokumentu iba výnimočne; kópiu archívneho

dokumentu predkladá vždy, ak

a)

ide o archívny dokument, ktorý vznikol pred rokom 1526,

b)

obsahuje informácie, ku ktorým je obmedzený prístup,

c)

by pri štúdiu mohlo dôjsť k jeho poškodeniu alebo možnosti jeho poškodenia.

(4)

Prístup k archívnym dokumentom sa uskutočňuje na základe písomnej žiadosti

16

)

okrem prístupu k archívnym dokumentom ich verejným vystavovaním. Žiadateľ v žiadosti

o prístup k archívnym dokumentom formou odpisu, výpisu, potvrdenia alebo kópie uvedie

a)

meno a priezvisko,

b)

rodné číslo,

c)

adresu trvalého pobytu a adresu prechodného pobytu,

d)

druh a číslo preukazu totožnosti; žiadateľ preukazuje totožnosť občianskym preukazom,

17

)

cestovným dokladom,

18

)

vojenským preukazom,

19

)

námorníckou knižkou

20

)

alebo dokladom o pobyte,

21

)

e)

údaje o požadovanom archívnom dokumente, ktoré sú mu známe,

f)

účel využitia,

g)

meno, priezvisko a adresu fyzickej osoby alebo názov, sídlo a identifikačné číslo

právnickej osoby, na potreby ktorej žiada o prístup k archívnym dokumentom,

h)

vyhlásenie o tom, či je pôvodcom archívnych dokumentov, jeho právnym nástupcom alebo

vlastníkom archívnych dokumentov.

(5)

Žiadosťou o prístup k archívnym dokumentom formou štúdia je bádateľský list, v ktorom

žiadateľ uvedie údaje podľa odseku 4, tému štúdia a vyhlásenie o tom, že informácie

z archívnych dokumentov použije len na účely uvedené v bádateľskom liste a uvedie

názov archívu, názov archívneho fondu a názov a meno spracovateľa archívnej pomôcky,

z ktorých získal informácie.

(6)

Ak archív umožní žiadateľovi prístup k archívnym dokumentom podľa žiadosti, rozhodnutie

nevydáva.

(7)

Prístup k archívnym dokumentom ich verejným vystavovaním archív umožňuje len výnimočne

na základe zmluvy a za úhradu nákladov na vyhotovenie kópií archívnych dokumentov

a na ich prepravu. Vystavovateľ musí archívne dokumenty poistiť.

(8)

Archív vyhotovuje odpis, výpis, potvrdenie z archívneho dokumentu a kópiu archívneho

dokumentu za úhradu nákladov. Na vyhotovenom odpise, výpise, potvrdení a kópii osvedčuje

ich zhodu s archívnym dokumentom. Archívom osvedčený odpis, výpis, potvrdenie a kópia

nahrádzajú originál archívneho dokumentu.

(9)

Odpis, výpis, potvrdenie z archívneho dokumentu alebo kópiu archívneho dokumentu,

za ktoré žiadateľ uhrádza správny poplatok,

22

)

ministerstvo doručuje do zahraničia prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí

Slovenskej republiky.

§ 13

Obmedzenie prístupu

(1)

Právo na prístup k archívnym dokumentom sa nevzťahuje na prístup ku knihe prírastkov,

knihe depozitov, na údaje o vlastníctve archívneho dokumentu a mieste jeho uloženia

uvedené v evidenčnom liste k súboru archívnych dokumentov a na osobné údaje uvedené

v archívnej pomôcke.

(2)

Archív obmedzí prístup k archívnym dokumentom, ak

a)

by tým mohla byť ohrozená bezpečnosť štátu, jeho obrana, zahraničné, politické, hospodárske

alebo finančné záujmy, alebo ak to vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská

republika viazaná, alebo zo záväzkov vyplývajúcich z jej členstva v medzinárodných

organizáciách,

b)

by tým mohli byť ohrozené práva a právom chránené záujmy žijúcich osôb,

23

)

c)

by tým mohlo dôjsť k ich poškodeniu alebo možnosti ich poškodenia,

d)

to určujú podmienky, za ktorých boli uložené v archíve,

e)

žiadateľ hrubo porušil bádateľský poriadok archívu.

(3)

Archív môže obmedziť prístup k archívnym dokumentom, ak archívne dokumenty nie sú

sprístupnené.

(4)

O obmedzení prístupu k archívnym dokumentom podľa odsekov 2 a 3 a o jeho trvaní rozhoduje

24

)

archív. V prípadoch uvedených v odseku 2 písm. a) a b) archív obmedzí prístup na

základe predchádzajúceho rozhodnutia pôvodcu alebo vlastníka archívnych dokumentov,

ktoré urobil pri ich odovzdaní do archívu.

(5)

Prístup k osobným údajom v archívnych dokumentoch je možný

a)

po uplynutí 90 rokov od vzniku záznamu, ak osobitný zákon

25

)

alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak, alebo

b)

po predložení písomného súhlasu s osvedčeným

26

)

podpisom fyzickej osoby, o ktorej osobné údaje ide, alebo jej zákonného zástupcu,

alebo blízkej osoby, ak táto fyzická osoba už nežije.

(6)

Prístup k archívnym dokumentom nemožno obmedziť

a)

ich pôvodcovi, jeho právnemu nástupcovi a vlastníkovi archívnych dokumentov,

b)

štátnym orgánom, obci, samosprávnemu kraju, iným právnickým osobám a fyzickým osobám

v súvislosti s ich činnosťou podľa osobitných predpisov,

27

)

c)

žiadateľovi, ktorého sa týkajú údaje obsiahnuté v archívnych dokumentoch,

d)

ak nejde o obmedzenie prístupu z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) až c) a e)

a v odseku 3 alebo ak pred vyraďovacím konaním nebol prístup obmedzený.

(7)

Proti rozhodnutiu o obmedzení prístupu k archívnym dokumentom žiadateľ môže podať

odvolanie.

24

)

Ak sa rozhodnutie o obmedzení prístupu k archívnym dokumentom týka archívnych dokumentov

uložených v archíve

a)

právnickej osoby zriadenej alebo založenej štátnym orgánom, rozhoduje o odvolaní

tento štátny orgán; ak nie je orgánom štátnej správy, rozhoduje o odvolaní ministerstvo,

b)

inej právnickej osoby a fyzickej osoby, rozhoduje o odvolaní ministerstvo,

c)

mesta

11

)

a samosprávneho kraja

12

)

rozhoduje o opravnom prostriedku proti ich rozhodnutiu súd.

28

)

§ 14

Osobitné povolenie na prístup k archívnym dokumentom

(1)

Pôvodca archívnych dokumentov, jeho právny nástupca alebo vlastník archívnych dokumentov

môže udeliť osobitné povolenie na prístup k archívnym dokumentom, ktoré inak nie sú

prístupné (ďalej len „osobitné povolenie“).

(2)

Ak nie je možné zistiť pôvodcu archívnych dokumentov, jeho právneho nástupcu alebo

vlastníka archívnych dokumentov, osobitné povolenie udeľuje archív.

(3)

Osobitné povolenie sa udeľuje

a)

na archívne dokumenty alebo

b)

fyzickej osobe.

(4)

Z osobitného povolenia musí byť zrejmé, kto ho udeľuje, komu sa udeľuje a na ktoré

archívne dokumenty sa udeľuje. Ak osobitné povolenie neudeľuje archív, musí obsahovať

osvedčený

26

)

podpis fyzickej osoby, ktorá ho udeľuje.

(5)

Archívne dokumenty, na prístup ku ktorým bolo udelené osobitné povolenie, sa stávajú

trvalo prístupnými každému žiadateľovi.

(6)

Udelením osobitného povolenia fyzickej osobe sa archívne dokumenty nestávajú prístupné

inej fyzickej osobe. Ten, kto udelil osobitné povolenie fyzickej osobe, je povinný

umožniť každej ďalšej fyzickej osobe, ktorej ho udelí, prístup za rovnakých podmienok.

(7)

Pôvodca archívnych dokumentov, jeho právny nástupca, vlastník archívnych dokumentov

alebo archív môže udelenie osobitného povolenia podmieniť podpísaním vyhlásenia žiadateľa,

že nezverejní získané informácie, ktoré by mohli poškodiť verejný záujem alebo súkromný

záujem.

§ 15

Bádateľský poriadok

(1)

Bádateľský poriadok upravuje organizáciu štúdia archívnych dokumentov, ochranu archívnych

dokumentov pri štúdiu, vyhotovovanie odpisu, výpisu, potvrdenia z archívneho dokumentu,

kópie archívneho dokumentu a prístup k evidencii archívnych dokumentov a k archívnym

pomôckam, ktoré archív spravuje.

(2)

Archív umiestňuje bádateľský poriadok na verejne prístupnom mieste v priestoroch

archívu.

(3)

Žiadateľ, ktorému archív umožnil prístup k archívnym dokumentom (ďalej len „bádateľ“),

je povinný dodržiavať bádateľský poriadok.

(4)

Odcudzenie, zničenie alebo poškodenie archívneho dokumentu je hrubým porušením bádateľského

poriadku. Bádateľovi, ktorý hrubo porušil bádateľský poriadok, archív môže obmedziť

prístup k archívnym dokumentom až na desať rokov. Bádateľ, ktorý hrubo porušil bádateľský

poriadok, je povinný uhradiť náklady vynaložené na odstránenie spôsobenej škody alebo

cenu odcudzeného alebo zničeného archívneho dokumentu zistenú znalcom.

29

)

(5)

Ak sa bádateľ hrubým porušením bádateľského poriadku dopustil trestného činu, za

ktorý bol právoplatne odsúdený na výkon trestu odňatia slobody, ktorý nebol podmienečne

odložený, lehota na obmedzenie prístupu k archívnym dokumentom začína plynúť dňom

skončenia výkonu trestu odňatia slobody.

Registratúry

§ 16

Práva a povinnosti pôvodcu registratúry

(1)

Pôvodca registratúry je oprávnený

a)

požiadať ministerstvo prostredníctvom štátneho ústredného archívu alebo štátneho

archívu s regionálnou územnou pôsobnosťou o informáciu, odbornú radu a usmernenie,

b)

zveriť správu registratúry inej osobe.

(2)

Pôvodca registratúry je povinný

a)

evidovať záznamy, ktoré vznikli z jeho činnosti, a došlé záznamy,

b)

vypracovať registratúrny plán a predložiť ho na schválenie štátnemu ústrednému archívu

alebo štátnemu archívu s regionálnou územnou pôsobnosťou; to neplatí pre pôvodcu registratúry,

z činnosti ktorého nevznikajú záznamy majúce trvalú dokumentárnu hodnotu, ani pre

pôvodcu registratúry, ktorého výsledky činnosti sú predmetom autorského práva,

c)

zabezpečovať správu registratúry,

d)

zabezpečiť trvanlivosť registratúrneho záznamu; ak je registratúrny záznam vyhotovený

na papieri, papier musí spĺňať požiadavky technickej normy,

e)

zabezpečovať, aby správu registratúry vykonávali osoby, ktoré majú najmenej úplné

stredné vzdelanie,

14

)

f)

umiestniť registratúru v priestoroch, ktoré zaručujú jej zachovanie,

g)

umožňovať výkon štátneho odborného dozoru nad správou registratúry,

h)

vyraďovať pravidelne registratúrne záznamy len so súhlasom ministerstva,

i)

označiť registratúrne záznamy, ku ktorým chce obmedziť prístup, slovami „obmedzený

prístup“

30

)

a uvedením času trvania obmedzenia,

j)

oznamovať bezodkladne ministerstvu prostredníctvom štátneho ústredného archívu alebo

štátneho archívu s regionálnou územnou pôsobnosťou zmenu svojho názvu a zmenu miesta

uloženia registratúry,

k)

odovzdať archívne dokumenty po vyraďovacom konaní do archívu v lehote, ktorú archív

určil, so zoznamom odovzdávaných archívnych dokumentov a s evidenčnými pomôckami podľa

registratúrneho poriadku,

l)

odovzdať bezodkladne registratúru právnemu nástupcovi alebo ak zanikne bez právneho

nástupcu

1.

odovzdať registratúrne záznamy s trvalou dokumentárnou hodnotou ministerstvu prostredníctvom

štátneho ústredného archívu alebo štátneho archívu s regionálnou územnou pôsobnosťou

usporiadané podľa jeho pokynov,

2.

uložiť registratúrne záznamy bez trvalej dokumentárnej hodnoty do uplynutia lehôt

uloženia a oznámiť ministerstvu miesto, kde sú uložené.

(3)

Pôvodca registratúry, ktorý je orgánom verejnej správy, právnickou osobou zriadenou

orgánom verejnej správy, právnickou osobou zriadenou zákonom alebo právnickou osobou,

ktorej postavenie upravuje zákon, je povinný vypracovať aj registratúrny poriadok.

§ 17

Registratúrny poriadok a registratúrny plán

(1)

Pôvodca registratúry podľa § 16 ods. 3 upravuje v registratúrnom poriadku

a)

evidovanie, tvorbu, ukladanie, ochranu registratúrnych záznamov, prístup k registratúrnym

záznamom a ich vyraďovanie,

b)

personálne, priestorové a materiálno-technické zabezpečenie správy registratúry,

c)

úlohy a opis činností zamestnancov pôvodcu registratúry na jednotlivých úsekoch správy

registratúry.

(2)

Registratúrny plán člení registratúru pôvodcu do vecných skupín. U pôvodcu registratúry

podľa

§ 16 ods. 3

je súčasťou registratúrneho poriadku.

Rozhodovanie o dokumentárnej hodnote záznamov

§ 18

Rozhodovanie o dokumentárnej hodnote registratúrnych záznamov vo vyraďovacom konaní

(1)

O dokumentárnej hodnote registratúrnych záznamov pri ich vyraďovaní vo vyraďovacom

konaní rozhoduje ministerstvo. Vyraďovanie registratúrnych záznamov pozostáva z prípravy

vyraďovacieho konania a z vyraďovacieho konania.

(2)

Pôvodca registratúry môže vyradiť z registratúry registratúrne záznamy len vo vyraďovacom

konaní.

(3)

Pôvodca registratúry vyraďuje registratúrne záznamy najmenej raz za päť rokov. V

odôvodnenom prípade si pôvodca registratúry môže dohodnúť inú lehotu.

§ 19

Príprava vyraďovacieho konania

(1)

Pôvodca registratúry navrhuje na vyradenie registratúrne záznamy, ktorým uplynula

lehota uloženia. Ak niektoré z registratúrnych záznamov, ktorým uplynula lehota uloženia,

ešte potrebuje, prerokuje vo vyraďovacom konaní jej predĺženie. Pôvodca registratúry

nesmie do návrhu na vyradenie registratúrnych záznamov (ďalej len „návrh na vyradenie“)

zaradiť registratúrne záznamy, ktorým neuplynula lehota uloženia.

(2)

V návrhu na vyradenie pôvodca registratúry uvedie

a)

vyhlásenie o tom, že všetkým registratúrnym záznamom navrhnutým na vyradenie uplynula

lehota uloženia,

b)

vyhlásenie o tom, že registratúrne záznamy navrhnuté na vyradenie už nepotrebuje

na svoju činnosť,

c)

zoznam vecných skupín registratúrnych záznamov navrhnutých na odovzdanie do archívu,

d)

zoznam vecných skupín registratúrnych záznamov navrhnutých na zničenie.

§ 20

Vyraďovacie konanie

(1)

Vyraďovacie konanie sa začína predložením návrhu na vyradenie. Ak návrh na vyradenie

má všetky náležitosti, ministerstvo prostredníctvom štátneho ústredného archívu alebo

štátneho archívu s regionálnou územnou pôsobnosťou posúdi dokumentárnu hodnotu registratúrnych

záznamov a vydá rozhodnutie o

a)

vyradení registratúrnych záznamov po uplynutí ich lehoty uloženia,

b)

trvalej dokumentárnej hodnote registratúrnych záznamov a termíne ich odovzdania do

archívu,

c)

tom, že pôvodca registratúry môže zničiť registratúrne záznamy bez trvalej dokumentárnej

hodnoty.

(2)

Pôvodca registratúry môže zničiť registratúrne záznamy bez trvalej dokumentárnej

hodnoty, ak mu rozhodnutie podľa odseku 1 nebolo doručené do 60 dní od predloženia

návrhu na vyradenie.

(3)

Vyraďovanie registratúrnych záznamov, ktoré obsahujú utajované skutočnosti, upravuje

osobitný predpis.

31

)

§ 21

Rozhodovanie o dokumentárnej hodnote záznamu mimo vyraďovacieho konania

Mimo vyraďovacieho konania sa rozhoduje o dokumentárnej hodnote záznamu, ak ide o

záznam, ktorý

a)

má štát nadobudnúť do vlastníctva,

b)

bol ponúknutý na prevzatie do archívu,

c)

bol nájdený,

d)

sa posudzuje na žiadosť vlastníka záznamu.

§ 22

Preberanie archívnych dokumentov

(1)

Archív preberá archívne dokumenty od pôvodcu registratúry spolu s evidenčnými pomôckami

podľa registratúrneho poriadku.

(2)

Preberanie archívnych dokumentov sa uskutočňuje na základe preberacieho protokolu,

ktorý obsahuje

a)

názov preberajúceho archívu,

b)

názov odovzdávajúceho,

c)

názov pôvodcu archívnych dokumentov, ak nie je odovzdávajúcim,

d)

časové rozpätie vzniku archívnych dokumentov,

e)

číslo rozhodnutia o vyradení registratúrnych záznamov,

f)

počet odovzdávaných archívnych ukladacích jednotiek,

g)

vyhlásenie odovzdávajúceho, že archívne dokumenty sú označené podľa rozhodnutia príslušného

štátneho archívu,

h)

vyhlásenie odovzdávajúceho o fyzickom stave archívnych dokumentov,

i)

miesto a dátum prevzatia archívnych dokumentov,

j)

odtlačok úradnej pečiatky odovzdávajúceho, archívu a podpisy ich zástupcov.

k)

zoznam odovzdávaných archívnych dokumentov vypracovaný odovzdávajúcim.

(3)

Ak archív preberá archívne dokumenty, o ktorých dokumentárnej hodnote sa rozhodlo

mimo vyraďovacieho konania, v preberacom protokole uvedie náležitosti podľa odseku

2 písm. a) až d), písm. i) až k) a prípadné obmedzenie prístupu k archívnym dokumentom.

(4)

Náklady súvisiace s odovzdaním archívnych dokumentov do archívu po skončení vyraďovacieho

konania uhrádza pôvodca registratúry.

(5)

Vo výnimočnom prípade môže archív po skončení vyraďovacieho konania dohodnúť s pôvodcom

registratúry dočasné uloženie archívnych dokumentov u pôvodcu.

(6)

Archív môže odmietnuť prebrať archívne dokumenty, ak nie sú usporiadané podľa registratúrneho

plánu pôvodcu registratúry; súčasne určí lehotu na usporiadanie archívnych dokumentov.

§ 23

Správa registratúry inou osobou

(1)

Pôvodca registratúry môže zveriť inej osobe správu registratúrnych záznamov, ktoré

už nepotrebuje a ktorým ešte neuplynula lehota uloženia.

(2)

Správu registratúry iného pôvodcu registratúry môže vykonávať len osoba, ktorá má

úplné stredné vzdelanie a tri roky odbornej praxe alebo vysokoškolské vzdelanie podľa

§ 6 ods. 3 písm. b) prvého bodu

.

(3)

Povinnosti pôvodcu registratúry pri správe jeho registratúry inou osobou zostávajú

zachované. Tým nie je dotknutá zodpovednosť správcu registratúry podľa osobitného

predpisu.

32

)

Štátna správa na úseku archívov a registratúr

§ 24

Ministerstvo

(1)

Ústredným orgánom štátnej správy na úseku archívov a registratúr je ministerstvo.

Ministerstvo

a)

riadi výkon štátnej správy na úseku archívov a registratúr,

b)

vypracúva koncepciu rozvoja archívov, preberania, sprístupňovania a ochrany archívnych

dokumentov a správy registratúry,

c)

dáva súhlas na zriadenie a zrušenie archívov a zrušuje archívy v prípadoch ustanovených

týmto zákonom,

d)

vedie evidenciu archívov a zoznam osôb vykonávajúcich v archíve odborné činnosti

podľa tohto zákona,

e)

rozhoduje o vyraďovaní registratúrnych záznamov archívov podľa

§ 4 ods. 2 písm. a) a b)

a vykonáva nad nimi štátny odborný dozor,

f)

vedie archívny informačný systém,

g)

vydáva povolenie na trvalý vývoz cudzích archívnych dokumentov a na dočasný vývoz

archívnych dokumentov,

h)

rozhoduje o uložení pokuty, nútenej úschove archívneho dokumentu a o jeho vyvlastnení,

i)

poskytuje primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva k archívnym dokumentom,

j)

plní záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z členstva v medzinárodných organizáciách

na úseku archívov a dojednáva a vykonáva medzinárodné zmluvy týkajúce sa archívov,

k)

koordinuje postup ústredných štátnych orgánov pri správe ich registratúry a vydáva

pre ne vzorový registratúrny poriadok,

l)

riadi a kontroluje správu registratúry obvodných úradov,

m)

zabezpečuje činnosť Vedeckej archívnej rady.

(2)

Ministerstvo môže zriaďovateľovi archívu poskytnúť na úhradu nákladov na potrebné

úpravy priestorov archívu finančný príspevok. Príspevok poskytuje na základe zmluvy,

v ktorej sa zriaďovateľ archívu zaviaže, že finančný príspevok vráti, ak ministerstvo

zistí, že bol použitý na iný účel.

(3)

Ministerstvo prostredníctvom Slovenského národného archívu, Štátneho ústredného banského

archívu a štátnych archívov s regionálnou územnou pôsobnosťou

a)

vedie evidenciu

1.

pôvodcov registratúr,

2.

archívneho dedičstva,

b)

vykonáva štátny odborný dozor nad

1.

správou registratúry,

2.

archívmi,

3.

archívnymi dokumentmi uloženými u vlastníkov, ktorí nezriadili archív,

c)

schvaľuje registratúrny poriadok a registratúrny plán pôvodcu registratúry, ako aj

bádateľský poriadok archívu,

d)

rozhoduje o

1.

vyraďovaní registratúrnych záznamov,

2.

obmedzení prístupu k archívnym dokumentom, ktoré prebralo,

e)

preberá archívne dokumenty pochádzajúce z činnosti štátnych orgánov a nimi zriadených

a založených právnických osôb, obcí a samosprávnych krajov a nimi zriadených a založených

právnických osôb, iných právnických osôb a významných fyzických osôb, ktoré nezriadili

archív,

f)

umožňuje prístup k archívnym dokumentom, ktoré spravuje a spravuje archívny informačný

systém,

g)

vyberá správne poplatky podľa osobitného predpisu.

22

)

(4)

Evidencia pôvodcov registratúr sa vedie na účely zabezpečenia predarchívnej starostlivosti

štátnych archívov u pôvodcov registratúr. Evidencia pôvodcov registratúr obsahuje

tieto údaje

a)

meno a priezvisko pôvodcu registratúry alebo, ak ide o právnickú osobu, názov a identifikačné

číslo organizácie, ak ho má pridelené,

b)

adresu trvalého pobytu alebo, ak ide o právnickú osobu, sídlo,

c)

predmet činnosti,

d)

miesto uloženia registratúry,

e)

formu vedenia správy registratúry,

f)

dátum vykonaných kontrol.

§ 25

Vývoz

(1)

Archívny dokument nemožno trvalo vyviezť; to sa nevzťahuje na cudzie archívne dokumenty.

(2)

Dočasný vývoz archívneho dokumentu a trvalý vývoz cudzieho archívneho dokumentu je

možný len s písomným povolením

33

)

ministerstva na vývoz archívneho dokumentu (ďalej len „povolenie“). Archívny dokument

možno dočasne vyviezť najviac na 12 mesiacov.

(3)

Ministerstvo udeľuje povolenie pri dočasnom vývoze archívneho dokumentu spravidla

na výstavné, konzervátorské, reštaurátorské alebo študijné účely. Povolenie obsahuje

okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia

24

)

identifikačné údaje archívneho dokumentu: názov archívu, meno a priezvisko alebo

názov vlastníka alebo pôvodcu archívneho dokumentu, názov súboru archívnych dokumentov,

časový rozsah vzniku súboru archívnych dokumentov, miesto uloženia, množstvo, dátum,

dokedy musí byť archívny dokument dovezený a prípadné ďalšie podmienky. Povolenie

je platné 12 mesiacov od dátumu vydania.

(4)

Ten, kto dočasne vyváža archívny dokument, je povinný požiadať ministerstvo o povolenie

najneskôr tri mesiace pred vývozom. Žiadosť obsahuje

a)

meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu a adresu prechodného pobytu alebo názov,

sídlo a identifikačné číslo vyvážajúceho,

b)

identifikačné údaje toho, ku komu sa vyváža,

c)

identifikačné údaje archívneho dokumentu podľa odseku 3,

d)

účel dočasného vývozu,

e)

osvedčenú kópiu dokladu o vlastníctve archívneho dokumentu; ak vyvážajúci nie je

vlastníkom archívneho dokumentu, aj písomný súhlas vlastníka archívneho dokumentu

s jeho osvedčeným

26

)

podpisom,

f)

cenu archívneho dokumentu zistenú znalcom,

29

)

g)

potvrdenie o vyhotovení konzervačnej kópie,

h)

miesto vývozu,

i)

čas trvania vývozu.

(5)

K žiadosti je potrebné priložiť zoznam vyvážaných archívnych dokumentov a poistnú

zmluvu. Náklady spojené s vývozom uhrádza vyvážajúci.

(6)

Povolenie podľa odseku 2 sa vydáva a žiadosť podľa odseku 4 sa podáva na osobitnom

tlačive.

(7)

Archívny dokument na miesto určenia prepravuje výlučne právnická osoba alebo fyzická

osoba, ktorá zabezpečuje prepravu prostredníctvom kuriéra.

(8)

Vyvážajúci je povinný povolenie predložiť colným orgánom spolu so zoznamom vyvážaných

archívnych dokumentov. Zoznam musí byť vypracovaný na hlavičkovom papieri ministerstva.

Každá strana zoznamu musí obsahovať podpis osoby, ktorá vydala povolenie, a odtlačok

úradnej pečiatky ministerstva.

(9)

Vyvážajúci je povinný do 30 dní po dovezení archívneho dokumentu späť na územie Slovenskej

republiky predložiť ho ministerstvu na kontrolu; ak nedošlo k jeho poškodeniu alebo

zmene, ministerstvo vráti archívny dokument vyvážajúcemu. Ak došlo počas dočasného

vývozu k zničeniu, strate alebo odcudzeniu archívneho dokumentu, vyvážajúci je povinný

bezodkladne oznámiť túto skutočnosť ministerstvu.

(10)

Ak ministerstvo zistí, že počas dočasného vývozu archívneho dokumentu došlo k jeho

poškodeniu alebo zmene, navrhne spôsob nápravy. Náklady na konzervovanie a reštaurovanie

archívneho dokumentu uhrádza vyvážajúci.

(11)

Ak sa dočasný vývoz neuskutoční, je ten, komu bolo udelené povolenie, povinný bezodkladne

ho vrátiť ministerstvu.

(12)

Predloženie povolenia na dočasný vývoz archívneho dokumentu nenahrádza povinnosti

podľa osobitného predpisu.

34

)

(13)

Na trvalý vývoz cudzieho archívneho dokumentu sa vzťahujú odseky 2 a 3, odsek 4 písm.

a) až c), e) a f) a odseky 5 až 8.

(14)

Na vývoz registratúrnych záznamov sa primerane vzťahujú odseky 1 až 6, 8, 9, 11 a

12.

§ 26

Dovoz

Cudzí archívny dokument starší ako 50 rokov, ktorý je zapísaný v evidencii cudzieho

štátu, možno doviezť na územie Slovenskej republiky len s povolením príslušného orgánu

cudzieho štátu. Dovoz cudzieho archívneho dokumentu odcudzeného v štáte jeho pôvodu

alebo v treťom štáte, alebo nezákonne vyvezeného zo štátu jeho pôvodu alebo z tretieho

štátu, ako aj jeho nadobúdanie do vlastníctva sa zakazuje.

35

)

§ 27

Konanie o vrátenie archívneho dokumentu

(1)

Ministerstvo vedie konanie o vrátenie archívneho dokumentu, ktorý bol vyvezený z

územia Slovenskej republiky bez jeho povolenia alebo nebol v lehote určenej na dočasný

vývoz dovezený späť, alebo ak došlo k porušeniu inej podmienky dočasného vývozu (ďalej

len „návratné konanie“).

(2)

Ministerstvo verejne oznamuje stratu alebo odcudzenie archívneho dokumentu bezodkladne

po tom, ako sa o nich dozvedelo.

36

)

Ministerstvo môže začať návratné konanie najneskôr do jedného roka odo dňa, keď sa

dozvedelo miesto uloženia archívneho dokumentu a totožnosť jeho vlastníka alebo držiteľa,

najneskôr však do 75 rokov od jeho vývozu, ak medzinárodná zmluva, ktorú Slovenská

republika uzavrela, neustanovuje dlhšiu lehotu.

(3)

Návratné konanie nemožno uskutočniť, ak v čase jeho začatia vývoz archívneho dokumentu

alebo cudzieho archívneho dokumentu nie je už vývozom bez povolenia.

(4)

Ministerstvo k žiadosti o vrátenie archívneho dokumentu vyvezeného z územia Slovenskej

republiky, ktorú zasiela inému štátu, pripojí informáciu o začatí návratného konania.

Žiadosť ministerstva o vrátenie archívneho dokumentu, ako aj žiadosť príslušného orgánu

cudzieho štátu o vrátenie archívneho dokumentu zapísaného v jeho evidencii musí obsahovať

označenie miesta, na ktorom sa archívny dokument nachádza alebo na ktorom by sa mal

nachádzať, ako aj všetky informácie, ktoré môžu uľahčiť jeho vyhľadanie. Ministerstvo

o obdržaní žiadosti cudzieho štátu informuje aj príslušné orgány iných štátov.

(5)

Ak archívny dokument, o ktorom ministerstvo vedie návratné konanie, nebol z cudzieho

štátu vrátený, ministerstvo môže podať súdu tohto štátu návrh na začatie občianskoprávneho

konania alebo trestnoprávneho konania.

(6)

Ministerstvo spolupracuje s orgánmi iných štátov, ktoré uskutočňujú vyhľadávanie

archívneho dokumentu alebo žiadajú o vrátenie archívneho dokumentu vyvezeného bez

ich povolenia, alebo nedovezeného v lehote určenej na jeho dočasný vývoz, alebo ak

došlo k porušeniu inej podmienky dočasného vývozu (ďalej len „žiadajúci štát“). Ministerstvo

na základe žiadosti žiadajúceho štátu

a)

vyhľadáva cudzí archívny dokument a identifikuje jeho vlastníka alebo držiteľa,

b)

oznamuje, či a kde bol hľadaný cudzí archívny dokument nájdený, a to, či existujú

skutočnosti odôvodňujúce predpoklad, že bol bez povolenia príslušného orgánu žiadajúceho

štátu vyvezený z jeho územia,

c)

umožňuje jeho príslušnému orgánu do dvoch mesiacov od oznámenia podľa písmena b)

vykonať identifikáciu hľadaného cudzieho archívneho dokumentu,

d)

vykonáva v spolupráci s ním opatrenia potrebné na ochranu fyzického stavu nájdeného

cudzieho archívneho dokumentu,

e)

prijíma dočasné opatrenia s cieľom predísť konaniu, ktoré by mohlo zmariť účel návratného

konania,

f)

zabezpečuje styk medzi vlastníkom alebo držiteľom cudzieho archívneho dokumentu a

žiadajúcim štátom.

(7)

Vlastníkovi zo štátu, z ktorého bol archívny dokument vrátený na územie Slovenskej

republiky, patrí primeraná náhrada za predpokladu, že sa o archívny dokument riadne

staral.

(8)

Výdavky spojené s návratným konaním uhrádza ministerstvo; ak ide o vrátenie cudzieho

archívneho dokumentu zapísaného v evidencii iného štátu, výdavky uhrádza žiadajúci

štát. To sa vzťahuje aj na výdavky vynaložené na opatrenia podľa odseku 6 písm. d).

Tým nie je dotknuté právo na ich náhradu od osoby alebo od osôb, ktoré vyviezli archívny

dokument alebo sa podieľali na jeho vývoze z územia Slovenskej republiky bez povolenia

ministerstva.

§ 28

Štátny odborný dozor

(1)

Štátny odborný dozor vykonáva ministerstvo.

(2)

Predmetom štátneho odborného dozoru je kontrola plnenia povinností ustanovených týmto

zákonom.

(3)

Ministerstvo vykonáva štátny odborný dozor v štátnych orgánoch najmenej raz za päť

rokov; v odôvodnených prípadoch môže dohodnúť aj dlhšiu lehotu. U iných právnických

osôb a fyzických osôb sa vykonáva v termínoch, ktoré s nimi ministerstvo dohodne.

(4)

Štátny zamestnanec vykonávajúci štátny odborný dozor je oprávnený

a)

vstupovať do priestorov archívu, do priestorov, v ktorých sú uložené archívne dokumenty

a priestorov, v ktorých sa nachádza registratúra,

b)

požadovať potrebné doklady, údaje, informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú dodržiavania

povinností ustanovených týmto zákonom; nie je oprávnený robiť si výpisy a odpisy z

archívnych dokumentov a registratúrnych záznamov alebo ich kópie,

c)

požadovať preukázanie totožnosti osôb vykonávajúcich činnosti podľa tohto zákona

v archívoch a pri správe registratúry.

(5)

Štátny zamestnanec vykonávajúci štátny odborný dozor je povinný

a)

preukázať sa vopred preukazom oprávňujúcim na výkon štátneho odborného dozoru; preukaz

vydáva ministerstvo,

b)

poskytnúť na požiadanie informáciu, odbornú radu a usmernenie,

c)

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone štátneho

odborného dozoru,

d)

spísať po skončení kontroly záznam a odovzdať alebo doručiť ho zriaďovateľovi archívu,

vlastníkovi archívneho dokumentu alebo pôvodcovi registratúry a správcovi registratúry

iného pôvodcu.

(6)

Záznam o kontrole obsahuje

a)

označenie orgánu štátneho odborného dozoru a kontrolovaného,

b)

meno a priezvisko zamestnanca, ktorý vykonal kontrolu,

c)

miesto a dátum kontroly,

d)

predmet kontroly,

e)

zistené nedostatky,

f)

opatrenia uložené na odstránenie zistených nedostatkov vrátane lehoty na ich vykonanie,

g)

podpis zamestnanca, ktorý vykonal kontrolu.

§ 29

Nútená úschova

(1)

Ministerstvo rozhodne o nútenej úschove archívneho dokumentu, ak vlastník archívneho

dokumentu alebo zriaďovateľ archívu nevykonal v určenej lehote opatrenie, ktoré mu

uložilo pri výkone štátneho odborného dozoru a vyžaduje to fyzický stav archívneho

dokumentu.

(2)

Ministerstvo v rozhodnutí určí čas trvania nútenej úschovy archívneho dokumentu.

Archívny dokument môže byť v nútenej úschove najviac päť rokov.

(3)

Ministerstvo zruší rozhodnutie o nútenej úschove archívneho dokumentu, ak pred uplynutím

určeného času trvania nútenej úschovy vlastník archívneho dokumentu alebo zriaďovateľ

archívu preukáže, že pominuli jej dôvody alebo konzervovanie a reštaurovanie archívneho

dokumentu bolo skončené.

(4)

Náklady na konzervovanie a reštaurovanie archívneho dokumentu počas jeho nútenej

úschovy uhrádza vlastník archívneho dokumentu alebo zriaďovateľ archívu.

(5)

Za obmedzenie vlastníckeho práva, ku ktorému dochádza nútenou úschovou, patrí vlastníkovi

archívneho dokumentu alebo zriaďovateľovi archívu primeraná náhrada.

7

)

Náhrada sa poskytuje v sume zistenej znalcom

29

)

a je súčasťou výroku rozhodnutia o nútenej úschove archívneho dokumentu.

§ 30

Vyvlastnenie

(1)

Ak ministerstvo vlastníkovi archívneho dokumentu alebo zriaďovateľovi archívu po

skončení nútenej úschovy archívneho dokumentu uložilo opatrenie na ochranu archívneho

dokumentu, ktoré nesplnil, ministerstvo môže archívny dokument vyvlastniť.

(2)

Vyvlastniť archívny dokument možno len do vlastníctva štátu a za primeranú náhradu.

7

)

Náhrada sa poskytuje v sume zistenej znalcom.

29

)

Prechod vlastníckeho práva na štát a výška náhrady sú súčasťou výroku rozhodnutia

o vyvlastnení.

(3)

Odkladný účinok opravného prostriedku proti rozhodnutiu o vyvlastnení možno vylúčiť,

ak by mohlo dôjsť k poškodeniu archívneho dokumentu alebo možnosti jeho poškodenia.

§ 30a

Priestupky

(1)

Priestupku sa dopustí ten, kto

a)

zničí alebo poškodí archívny dokument,

b)

odcudzí archívny dokument,

c)

vyvezie trvalo archívny dokument bez povolenia ministerstva,

d)

neoprávnene zničí registratúrne záznamy alebo registratúru bez vyraďovacieho konania,

e)

neumožní výkon štátneho odborného dozoru,

f)

nevykoná opatrenie na ochranu archívneho dokumentu, ktoré mu uložilo ministerstvo,

g)

neodovzdá archívny dokument do nútenej úschovy,

h)

neodovzdá archívny dokument, ktorý mu bol vyvlastnený,

i)

nepredloží cudzí archívny dokument s cieľom identifikovať ho,

j)

vyvezie trvalo registratúrne záznamy,

k)

vyvezie dočasne archívny dokument bez povolenia ministerstva,

l)

dovezie na územie Slovenskej republiky cudzí archívny dokument bez povolenia štátu

vývozu alebo dovezie cudzí archívny dokument odcudzený v inom štáte,

m)

nepredloží archívny dokument na reštaurovanie alebo konzervovanie,

n)

nezabezpečí správu registratúry,

o)

umiestni registratúrne záznamy v priestoroch, ktoré nespĺňajú podmienky ich ochrany,

p)

nevykoná opatrenie na nápravu nedostatkov v správe registratúry, ktoré mu uložilo

ministerstvo,

r)

nepredloží na posúdenie dokumentárnej hodnoty záznam, ktorý nadobudol a ktorého obsah,

pôvod, čas vzniku alebo jedinečnosť vyhotovenia odôvodňujú predpoklad, že by mohlo

ísť o archívny dokument,

s)

nepožiada ministerstvo o súhlas so zriadením archívu alebo so zrušením archívu,

t)

neponúkne ministerstvu archívne dokumenty na prednostné odkúpenie,

u)

vyvezie dočasne bez povolenia registratúrne záznamy,

v)

neoznámi zmenu vlastníka alebo držiteľa archívneho dokumentu, zmenu uloženia, stratu,

odcudzenie, opätovné nadobudnutie, poškodenie alebo zničenie archívneho dokumentu,

w)

poruší bádateľský poriadok,

x)

neoznámi ako zriaďovateľ archívu vznik a zánik pracovného pomeru osoby vykonávajúcej

odborné činnosti v archíve,

y)

nevráti povolenie, ktoré nepoužil.

(2)

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až d)možno uložiť pokutu do 1 000 000 Sk, za

priestupok podľa odseku 1 písm. e) až j) pokutu do 500 000 Sk, za priestupok podľa

odseku 1 písm. k) až p) pokutu do 100 000 Sk a za priestupok podľa odseku 1 písm.

r) až y) pokutu do 50 000 Sk.

(3)

Priestupky podľa tohto zákona prejednáva ministerstvo.

(4)

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.

36a

)

§ 31

Iné správne delikty

(1)

Ministerstvo môže uložiť pokutu do

a)

1 000 000 Sk tomu, kto

1.

zničí alebo poškodí archívny dokument,

2.

odcudzí archívny dokument,

3.

vyvezie trvalo archívny dokument bez povolenia ministerstva,

4.

neoprávnene zničí registratúrne záznamy alebo registratúru bez vyraďovacieho konania,

b)

500 000 Sk tomu, kto

1.

neumožní výkon štátneho odborného dozoru,

2.

nevykoná opatrenie na ochranu archívneho dokumentu, ktoré mu uložilo ministerstvo,

3.

neodovzdá archívny dokument do nútenej úschovy,

4.

neodovzdá archívny dokument, ktorý mu bol vyvlastnený,

5.

nepredloží cudzí archívny dokument s cieľom identifikovať ho,

6.

vyvezie trvalo registratúrne záznamy,

c)

100 000 Sk tomu, kto

1.

vyvezie dočasne archívny dokument bez povolenia ministerstva,

2.

dovezie na územie Slovenskej republiky cudzí archívny dokument bez povolenia štátu

vývozu alebo dovezie cudzí archívny dokument odcudzený v inom štáte,

3.

nepredloží archívny dokument na reštaurovanie alebo konzervovanie,

4.

nevypracuje registratúrny poriadok a registratúrny plán alebo ho nepredloží na posúdenie

a schválenie,

5.

nezabezpečí správu registratúry,

6.

nezabezpečí trvanlivosť registratúrneho záznamu,

7.

umiestni registratúrne záznamy v priestoroch, ktoré nespĺňajú podmienky ich ochrany,

8.

neodovzdá registratúru právnemu nástupcovi,

9.

nevykoná opatrenie na nápravu nedostatkov v správe registratúry, ktoré mu uložilo

ministerstvo,

d)

50 000 Sk tomu, kto

1.

nepredloží na posúdenie dokumentárnej hodnoty záznam, ktorý nadobudol a ktorého obsah,

pôvod, čas vzniku alebo jedinečnosť vyhotovenia odôvodňujú predpoklad, že by mohlo

ísť o archívny dokument,

2.

nepožiada ministerstvo o súhlas so zriadením archívu alebo so zrušením archívu,

3.

neponúkne ministerstvu archívne dokumenty na prednostné odkúpenie,

4.

vyvezie dočasne bez povolenia registratúrne záznamy,

5.

neoznámi zmenu vlastníka alebo držiteľa archívneho dokumentu, zmenu uloženia, stratu,

odcudzenie, opätovné nadobudnutie, poškodenie alebo zničenie archívneho dokumentu,

6.

poruší bádateľský poriadok,

7.

neoznámi ako zriaďovateľ archívu vznik a zánik pracovného pomeru osoby vykonávajúcej

odborné činnosti v archíve,

8.

neoznámi ako pôvodca registratúry zmenu svojho názvu alebo zmenu miesta uloženia

registratúry,

9.

nevráti povolenie, ktoré nepoužil.

(2)

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, v ktorom sa ministerstvo dozvedelo o

tom, kto sa konania podľa odseku 1 dopustil, najneskôr však do troch rokov odo dňa,

v ktorom došlo ku konaniu opodstatňujúcemu uloženie pokuty. Pri ukladaní pokút sa

prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.

(3)

V rozhodnutí o uložení pokuty za nesplnenie opatrení uložených pri výkone štátneho

odborného dozoru ministerstvo súčasne určí aj lehotu, v ktorej sa majú nedostatky

odstrániť. Tomu, kto nevykonal v určenej lehote nápravu nedostatkov, za ktoré mu bola

uložená pokuta, uloží ďalšiu pokutu vo výške dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej

týmto zákonom.

(4)

Ak ten, komu bola uložená pokuta, znovu poruší v čase jedného roka odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty povinnosť, za ktorú mu bola pokuta uložená,

uloží sa mu ďalšia pokuta v sume rovnajúcej sa dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej

týmto zákonom.

(5)

Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak v

rozhodnutí nie je určená dlhšia lehota.

(6)

Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu s účelovým určením na ochranu archívnych

dokumentov.

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

§ 32

Vzťah k iným právnym predpisom

(1)

Na konanie podľa tohto zákona okrem

§ 8 ods. 1 písm. d) a e)

,

§ 18 až 21

,

§ 24 ods. 1 písm. c)

a

e)

a

odseku 3 písm. c) a d) bod 1

a

§ 27

sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

24

)

(2)

Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva ratifikovaná a vyhlásená

spôsobom ustanoveným zákonom alebo právny predpis, ktorý má prednosť pred zákonom,

37

)

ustanovuje inak.

(3)

Na archívny informačný systém sa nevzťahujú ustanovenia o povinnostiach ústredných

štátnych orgánov podľa osobitného predpisu.

38

)

§ 33

Splnomocňovacie ustanovenie

Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom ustanoví podrobnosti

o

a)

hodnotení záznamov, vyraďovaní registratúrnych záznamov a preberaní archívnych dokumentov

do archívu,

b)

ochrane registratúrnych záznamov a archívnych dokumentov,

c)

evidencii archívneho dedičstva Slovenskej republiky a prístupe k archívnym dokumentom.

§ 34

Prechodné ustanovenia

(1)

Archívny dokument vedený v evidencii na území Slovenskej republiky pred účinnosťou

tohto zákona je archívnym dokumentom podľa tohto zákona, ak nie je ustanovené inak.

(2)

Archív zriadený podľa doterajších predpisov je archívom podľa tohto zákona. Štátne

oblastné archívy podľa doterajších predpisov a Archív hlavného mesta Slovenskej republiky

Bratislavy sú štátnymi archívmi s regionálnou územnou pôsobnosťou podľa tohto zákona.

Štátne okresné archívy podľa doterajších predpisov, okrem Archívu hlavného mesta Slovenskej

republiky Bratislavy, sú pobočkami štátnych archívov s regionálnou územnou pôsobnosťou

podľa tohto zákona.

(3)

Archívne dokumenty uložené v spoločne spravovanom Archíve mesta Košíc preberie štátny

archív s regionálnou územnou pôsobnosťou so sídlom v Košiciach okrem archívnych dokumentov

pochádzajúcich z činnosti orgánov mesta Košíc, z činnosti orgánov jeho mestských častí

a nimi zriadených a založených právnických osôb. Podrobnosti upraví ministerstvo a

mesto Košice v písomnej dohode.

(4)

Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov vykonávajúcich

štátnu službu na okresných úradoch v štátnych okresných archívoch a z pracovnoprávnych

vzťahov zamestnancov vykonávajúcich verejnú službu na okresných úradoch v štátnych

okresných archívoch prechádzajú s účinnosťou od 1. januára 2003 na ministerstvo.

39

)

Práva a povinnosti z majetkovoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov týkajúcich

sa štátnych okresných archívov prechádzajú s účinnosťou od 1. januára 2003 na ministerstvo.

Podrobnosti upravia písomné dohody uzatvorené medzi ministerstvom a okresnými úradmi.

(5)

Vlastnícke právo štátu k nehnuteľnostiam a k hnuteľným veciam, ktoré slúžia na výkon

štátnej správy na úseku archívov, ktoré má k 1. januáru 2003 alebo ktoré nadobudne

po 1. januári 2003, nemožno previesť na inú právnickú osobu alebo na fyzickú osobu.

(6)

Správu majetku vo vlastníctve štátu uvedeného v odseku 5 možno previesť len na štátny

orgán, ktorý vykonáva štátnu správu na úseku archívov.

(7)

Výkon správy majetku štátu podľa odseku 5 zabezpečuje správca podľa odseku 6.

(8)

Na konanie o uložení pokuty začaté pred 1. januárom 2003 sa vzťahujú doterajšie predpisy.

(9)

Ministerstvo postupuje podľa tohto zákona aj v prípade žiadosti iného štátu o vrátenie

cudzieho archívneho dokumentu vyvezeného z jeho územia bez povolenia jeho príslušného

orgánu pred 1. januárom 2003.

§ 34a

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené

v

prílohe č. 2

.

§ 35

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa

1.

zákon Slovenskej národnej rady

č. 149/1975 Zb.

o archívnictve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 571/1991 Zb., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. a zákona č. 312/2001 Z. z.,

2.

vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky

č. 168/1975 Zb.

, ktorou sa upravujú podrobnosti o postupe pri nadobúdaní archívnych dokumentov štátom,

3.

vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky

č. 62/1976 Zb.

, ktorou sa upravujú niektoré podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a organizácii podnikových

archívov,

4.

vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky

č. 63/1976 Zb.

, ktorou sa určujú kritériá na posudzovanie písomností ako archívnych dokumentov a

upravujú niektoré podrobnosti o postupe pri vyraďovaní (škartácii) písomností,

5.

vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky

č. 122/1976 Zb.

, ktorou sa upravujú podrobnosti o podmienkach a spôsobe využívania archívnych dokumentov,

6.

úprava Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. LP - 205/1976,

ktorou sa upravujú niektoré podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní, organizácii a činnosti

archívov organizácií osobitného významu (registrovaná v čiastke 19/1976 Zb.),

7.

úprava Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. LP - 222/1976 o

spôsobe ochrany a o kategorizácii archívnych dokumentov (registrovaná v čiastke 25/1976

Zb.),

8.

úprava Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. LP - 269/1976 o

spôsobe vedenia evidencie archívnych dokumentov a o zložení Jednotného archívneho

fondu Slovenskej socialistickej republiky (registrovaná v čiastke 29/1976 Zb.).

Čl. IV

§ 36

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2003 okrem čl. I § 25 ods. 6, ktorý nadobúda

účinnosť dňom platnosti zmluvy o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

Zákon č.

515/2003 Z. z.

o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol

účinnosť 1. januára 2004.

Zákon č.

216/2007 Z. z

., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a

o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z. nadobudol účinnosť

1. júna 2007.

Zákon č.

335/2007 Z. z

., ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov

nadobudol účinnosť 1. októbra 2007.