SPRAVOVACÍ A ROKOVACÍ PORIADOK 500/2019 Z. z. ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

§ 1

Predmet úpravy

Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky upravuje podrobnosti

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) a o konaní

pred ním, najmä prípravu konania a rozhodovania, postavenie pléna, senátov, sudcov

spravodajcov, súdnych poradcov a iných osôb zúčastňujúcich sa na činnosti ústavného

súdu, vydávanie Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenského súdu (ďalej

len „zbierka nálezov“), ako aj disciplinárne konanie proti sudcom ústavného súdu.

§ 2

Činnosť ústavného súdu v rozsahu ustanovenom zákonom vykonáva plénum, senáty, predseda

ústavného súdu, podpredseda ústavného súdu, sudcovia, sudcovia spravodajcovia a Kancelária

Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária ústavného súdu“).

§ 3

Plénum

(1)

Plénum ústavného súdu sa skladá zo všetkých sudcov ústavného súdu. Plénum rozhoduje

a)

vo veciach ustanovených v

čl. 105 ods. 2

,

čl. 107

,

čl. 125 ods. 1 písm. a) a b)

,

čl. 125a ods. 1

,

čl. 125b ods. 1

,

čl. 126

,

čl. 128

,

čl. 129 ods. 2 až 6

,

čl. 129a

,

čl. 136 ods. 2 a 3

,

čl. 138 ods. 2 písm. b) a c)

a

čl. 152 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky

(ďalej len „ústava“),

b)

o zjednocovaní právnych názorov senátov ústavného súdu,

c)

o vylúčení sudcu ústavného súdu pre jeho zaujatosť, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti

pléna ústavného súdu,

d)

o obnove konania podľa

čl. 133 ústavy

, ak sa týka veci patriacej do pôsobnosti pléna ústavného súdu,

e)

o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátu ústavného súdu, ak ide o veci prerokúvané

v rôznych senátoch ústavného súdu,

f)

o disciplinárnej zodpovednosti sudcu ústavného súdu a o uložení disciplinárneho trestu

sudcovi ústavného súdu.

(2)

V pléne rozhoduje ústavný súd aj o

a)

úprave svojich vnútorných pomerov,

b)

prijatí a zmenách rozvrhu práce podľa

§ 243 ods. 2 zákona o ústavnom súde

,

c)

návrhu rozpočtu kancelárie ústavného súdu.

(3)

Vo veciach uvedených v odseku 1 písm. f) a v odseku 2 rozhoduje plénum ústavného

súdu na základe návrhu rozhodnutia predloženého predsedom ústavného súdu, ak sa v

§ 54

neustanovuje inak.

(4)

Každý sudca ústavného súdu má právo podať proti návrhu rozhodnutia podľa odseku 3

protinávrh. Pre zasadnutie a rokovanie pléna primerane platia

§ 13 až § 16

.

§ 4

Senát

(1)

V senáte rozhoduje ústavný súd vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti pléna ústavného

súdu.

(2)

Senát ústavného súdu sa skladá z troch sudcov ústavného súdu, z ktorých jeden je

predsedom senátu ústavného súdu. Predsedu senátu ústavného súdu volí senát ústavného

súdu zo svojich členov. Funkčné obdobie predsedu senátu ústavného súdu je 12 mesiacov,

ak v rozvrhu práce nie je určené inak.

(3)

Zloženie senátov ústavného súdu a zastupovanie ich členov určuje plénum ústavného

súdu na obdobie aspoň jedného (spravidla kalendárneho) roka v rozvrhu práce. Zmenu

v zložení senátu ústavného súdu možno počas tohto obdobia vykonať, len ak sa zmení

zloženie ústavného súdu.

§ 5

Sudca spravodajca a sudca spoluspravodajca

(1)

Sudca spravodajca poverený prípravou konania a rozhodovania pléna alebo senátu ústavného

súdu (

§ 46 zákona o ústavnom súde

) vykonáva procesné úkony súvisiace so skúmaním a zabezpečovaním podmienok konania,

s predbežným prerokovaním návrhu na začatie konania v pléne alebo v senáte, ako aj

s jeho ďalším prerokovaním v konaní o veci samej, so zadovážením a vykonaním dôkazov

potrebných na zistenie stavu veci a s obstaraním vysvetlení a stanovísk účastníkov

konania, vedľajších účastníkov konania a zúčastnených osôb potrebných na rozhodnutie.

(2)

V zložitých veciach môže predseda ústavného súdu alebo predseda senátu ústavného

súdu určiť ďalšieho sudcu ústavného súdu ako spoluspravodajcu (

§ 6 ods. 2 zákona o ústavnom súde

). Jeho úlohou je pomáhať sudcovi spravodajcovi s prípravou konania a rozhodovania

pléna alebo senátu ústavného súdu vo veci, v ktorej bol určený. V rámci plnenia tohto

cieľa môže spoluspravodajca navrhnúť sudcovi spravodajcovi vykonanie procesných úkonov

podľa odseku 1.

(3)

Pri príprave konania (

§ 10

a

§ 12

) môže sudca spravodajca vykonávať len také úkony, ktorými sa nerozhoduje vo veci.

Tým nie je dotknuté oprávnenie sudcu spravodajcu podľa

§ 53 zákona o ústavnom súde

odložiť podanie. Na predbežnom prerokovaní návrhov a na konaní a rozhodovaní o veci

samej referuje o výsledkoch prípravy konania. Po ňom podáva svoje stanovisko sudca

spoluspravodajca, ak bol určený. Sudca spravodajca a spoluspravodajca zároveň navrhnú,

ako má ústavný súd rozhodnúť (

§ 9 ods. 3 zákona o ústavnom súde

).

(4)

Na príprave podkladov potrebných na predbežné prerokovanie návrhu a na ďalšie konanie

o veci samej sa podľa pokynov sudcu spravodajcu, prípadne sudcu spoluspravodajcu zúčastňuje

jeden alebo viac súdnych poradcov. Súdneho poradcu možno poveriť okrem úkonov výslovne

uvedených v

§ 31 ods. 2

zákona o ústavnom súde aj ďalšími úkonmi, najmä vyžiadaním výsluchu svedkov všeobecným

súdom (dožiadaným súdom), doručením návrhov, sťažností a iných písomností účastníkom

a zúčastneným osobám s výzvou, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili, určením výšky

trov konania účastníkov, svedočného, znalečného, tlmočného a obstaraním medzinárodných

zmlúv a textu právnych predpisov potrebných na rozhodnutie o veci.

§ 6

Kancelária ústavného súdu

Podrobnosti o organizácii a činnosti kancelárie ústavného súdu a o postavení jej zamestnancov,

osobitne súdnych poradcov, upravuje jej organizačný poriadok, ktorý v zmysle

§ 29 ods. 4

zákona o ústavnom súde vydáva vedúci kancelárie ústavného súdu.

§ 7

Podateľňa

(1)

Podateľňa je pracoviskom kancelárie ústavného súdu, ktoré zabezpečuje príjem, triedenie,

evidovanie zásielok, ich prideľovanie jednotlivým útvarom kancelárie ústavného súdu,

ako aj odosielanie zásielok v listinnej podobe.

(2)

Prijímanie a spracovanie elektronických podaní a elektronických úradných dokumentov

zabezpečuje systém elektronickej podateľne podľa ustanovení osobitného predpisu.

1

)

§ 8

Styk s verejnosťou a médiami

(1)

Styk s verejnosťou a médiami sa realizuje najmä

a)

poskytovaním informácií podľa osobitných predpisov,

2

)

b)

zverejňovaním informácií na webovom sídle ústavného súdu,

c)

účasťou verejnosti a médií na ústnych pojednávaniach, ak sú verejnosti prístupné.

(2)

Pre styk s verejnosťou je na ústavnom súde určený osobitný organizačný útvar kancelárie

ústavného súdu. Styk s médiami zabezpečuje na ústavnom súde hovorca ústavného súdu,

inak predseda ústavného súdu, predseda príslušného senátu alebo ním poverený sudca,

spravidla sudca spravodajca.

(3)

Ústavný súd zverejňuje tlačové správy z rokovania pléna a senátov. V tlačových správach

sa uvádzajú výroky rozhodnutí. Mená a priezviská fyzických osôb, ak nejde o osoby

uvedené v

§ 45 ods. 3

, a názvy právnických osôb, ak nejde o orgány verejnej moci, sa nahradia iniciálami.

Ostatné osobné údaje a údaje o právnických osobách sa neuvedú.

§ 9

Začatie konania

(1)

Konanie pred ústavným súdom začína dňom doručenia návrhu ústavnému súdu. Konanie

podľa

čl. 129a ústavy

začína bez návrhu dňom vyhlásenia uznesenia prijatého Národnou radou Slovenskej republiky

podľa čl. 86 písm. i) ústavy v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej aj ,,zbierka

zákonov“).

(2)

Na doručovanie písomností ústavnému súdu sa použijú príslušné ustanovenia Civilného

sporového poriadku alebo osobitného predpisu

3

)

. Spôsob spracovania listinných a elektronických podaní je podrobnejšie upravený vnútornými

predpismi kancelárie ústavného súdu.

(3)

Spôsob a postup prideľovania vecí, o ktorých rozhoduje ústavný súd v senáte alebo

v pléne, sudcom ústavného súdu ako sudcom spravodajcom pomocou technických a programových

prostriedkov upraví rozvrh práce schválený plénom ústavného súdu.

§ 10

Podmienky konania

(1)

Ak sudca spravodajca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania,

podanie podľa

§ 53 zákona

o ústavnom súde odloží. O odložení podania písomne vyrozumie toho, kto sa s podaním

obrátil na ústavný súd. Na ďalšie podania k veci vybavenej odložením podľa

§ 53

zákona o ústavnom súde, ktoré nie sú návrhom na začatie konania, sa neprihliada.

(2)

Pri príprave konania na predbežné prerokovanie návrhu sudca spravodajca zisťuje,

či sú splnené zákonom ustanovené podmienky konania pred ústavným súdom, najmä či návrh

podala oprávnená osoba (skupina osôb, orgán), či je návrh prípustný (

§ 55 zákona o ústavnom súde

), či obsahuje všeobecné náležitosti (

§ 43 zákona o ústavnom súde

), náležitosti podľa osobitných ustanovení (najmä

§ 75

,

§ 95

,

§ 103

,

§ 111

,

§ 117

,

§ 123

,

§ 137

,

§ 147

,

§ 152

,

§ 158

,

§ 192

a

§ 216 zákona o ústavnom súde

) a či je navrhovateľ zastúpený (

§ 34 zákona o ústavnom súde

). Sudca spravodajca môže navrhovateľa, ktorý podal návrh podľa

§ 42 ods. 2 písm. f), g)

,

i) až l)

,

n)

,

q), r)

a

v)

zákona o ústavnom súde, vyzvať, aby v určenej lehote odstránil odstrániteľné nedostatky

návrhu (

§ 56 ods. 3

zákona o ústavnom súde). Ak navrhovateľ výzvu v určenej lehote nesplní, sudca spravodajca

predloží návrh na predbežné prerokovanie. Na nedostatky návrhu na začatie konania

uvedeného v

§ 42 ods. 2 písm. a) až e)

,

h)

,

m)

,

o)

,

p)

a

s) až u)

zákona o ústavnom súde ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

(3)

Podanie podané v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu

ústavného súdu a aby každému ďalšiemu účastníkovi, vedľajšiemu účastníkovi a zúčastnenej

osobe mohol byť ústavným súdom doručený jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, ústavný súd vyhotoví kópie podania na trovy toho,

kto podanie urobil (

§ 40 ods. 3

zákona o ústavnom súde).

(4)

Ak je to potrebné, môže sudca spravodajca návrh na začatie konania doručiť ostatným

účastníkom konania, vedľajšiemu účastníkovi konania a zúčastnenej osobe s výzvou na

vyjadrenie v lehote, ktorú určí (

§ 56 ods. 6

časť vety za bodkočiarkou zákona o ústavnom súde). Sudca spravodajca môže taktiež

obstarať listiny, vyjadrenia, vysvetlenia či stanoviská orgánov verejnej moci, prípadne

iných subjektov potrebné na predbežné prerokovanie návrhu. V prípadoch ustanovených

zákonom vykoná tieto procesné úkony predseda ústavného súdu (

§ 86

,

§ 97

,

§ 105

,

§ 209

zákona o ústavnom súde).

(5)

Po príprave veci na predbežné prerokovanie sudca spravodajca predloží vec s odôvodneným

návrhom rozhodnutia na rozhodnutie plénu alebo senátu. Pre zaradenie veci na rokovanie

pléna alebo senátu platí primerane

§ 13 ods. 2.

§ 11

Predbežné prerokovanie veci

(1)

Každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje plénum alebo senát na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak zákon v

§ 9

neustanovuje inak (

§ 56 ods. 1

zákona o ústavnom súde).

(2)

O zvolaní zasadnutia pléna alebo senátu na predbežné prerokovanie návrhu, o určení

programu a vedení rokovania, o príprave sudcov naň, o hlasovaní sudcov a o uznášaní

sa pléna alebo senátu na rokovaní primerane platia ustanovenia o konaní a rozhodovaní

o veci samej (

§ 12 až § 17

).

(3)

Na predbežnom prerokovaní návrhu podá sudca spravodajca plénu alebo senátu správu

o príprave konania. Po ňom podáva svoje stanovisko sudca spoluspravodajca, ak bol

určený. Sudca spravodajca a spoluspravodajca zároveň navrhnú, ako má ústavný súd rozhodnúť

(

§ 56 ods. 2 a 5

zákona o ústavnom súde).

(4)

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

(5)

V prípadoch upravených v

§ 56 ods. 4

a

§ 66 ods. 1

druhej vete zákona o ústavnom súde môže rozhodnutie ústavného súdu obsahovať len

zjednodušené odôvodnenie.

(6)

Plénum alebo senát môže rozhodnúť, že sa obstarajú listiny, vyjadrenia a vysvetlenia

účastníkov konania, stanoviská orgánov verejnej moci, prípadne vyjadrenia odborníkov

a vykoná sa výsluch svedkov a znalcov potrebných na zistenie skutkového stavu veci.

§ 12

Príprava konania o veci samej

(1)

Po prijatí návrhu ho sudca spravodajca doručí ostatným účastníkom konania, vedľajšiemu

účastníkovi konania a zúčastnenej osobe s výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí

(

§ 56 ods. 6

časť vety pred bodkočiarkou zákona o ústavnom súde); zároveň vykoná ďalšie procesné

úkony potrebné na konanie o veci samej podľa výsledkov predbežného prerokovania (

§ 11 ods. 4

a

6

) a priebežného stavu konania o veci, prihliadajúc na návrhy sudcu spoluspravodajcu,

ak je určený (

§ 5 ods. 2

).

(2)

Stanoviská a podklady potrebné pre konanie o veci samej podľa

§ 86 ods. 1

,

§ 105 ods. 1

a

§ 209

zákona o ústavnom súde vyžiada predseda ústavného súdu. Predseda ústavného súdu si

v rámci prípravy konania o veci samej môže podľa

§ 86 ods. 2

zákona o ústavnom súde a

§ 97 ods. 1 a 2

zákona o ústavnom súde vyžiadať aj stanovisko predsedu najvyššieho súdu, predsedu

najvyššieho správneho súdu a stanovisko generálneho prokurátora. Predseda ústavného

súdu si k návrhu na začatie konania môže vyžiadať aj stanovisko verejného ochrancu

práv, stanovisko iných orgánov verejnej moci, stanovisko profesijných organizácií

právnikov, stanovisko vedeckých inštitúcií pôsobiacich v oblasti práva, stanovisko

významných odborníkov alebo stanovisko právnických osôb dotknutých návrhom.

(3)

O každom dôkaze vykonanom mimo ústneho pojednávania (

§ 60 ods. 1

zákona o ústavnom súde) sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto dôkaz vykonal,

zapisovateľ a ostatné osoby zúčastnené pri vykonaní dôkazu. Pri výsluchu svedkov majú

účastníci konania právo byť prítomní a vyjadriť sa k vykonanému dôkazu.

(4)

Sudca spravodajca zabezpečí predvolanie osôb, ktoré môžu v prerokúvanej veci podať

potrebné vysvetlenia alebo vyjadrenia. Osoba predvolaná podľa

§ 100 Civilného sporového poriadku

v spojení s

§ 62

zákona o ústavnom súde je povinná dostaviť sa na konanie ústavného súdu a vypovedať

pred ním.

§ 13

(1)

Predseda ústavného súdu a v prípadoch ustanovených v

§ 4 ods. 3 a 4

zákona o ústavnom súde a

§ 5 ods. 1 a 2

zákona o ústavnom súde podpredseda alebo sudca ústavného súdu zvoláva zasadnutie

pléna, určuje jeho program, s ktorým oboznamuje ostatných sudcov, a vedie rokovanie

(

§ 8

zákona o ústavnom súde). Predseda ústavného súdu oboznámi sudcov ústavného súdu s

programom pléna spravidla 7 dní vopred. Rokovanie pléna vedie tak, aby sa na ňom objasnili

všetky skutkové a právne otázky prerokúvanej veci a aby každý sudca mohol o nej rozhodnúť

v súlade so svojím presvedčením.

(2)

Sudca spravodajca navrhuje predsedovi ústavného súdu zaradenie veci na rokovanie

pléna a doručí ostatným sudcom podklady pre rozhodnutie o veci spravidla 7 dní pred

zasadnutím pléna. To platí aj o spoluspravodajcovi, ak bol určený. Pri zaradení veci,

v ktorej bol určený spoluspravodajca, na rokovanie pléna dbá predseda ústavného súdu

na to, aby s ohľadom na termín rokovania mohol doručiť sudcom podklady na rozhodnutie

včas sudca spravodajca aj sudca spoluspravodajca.

(3)

Po začatí rokovania pléna ho sudca spravodajca oboznámi s obsahom návrhu, s výsledkami

prípravy na prerokovanie veci a s okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie. Po sudcovi

spravodajcovi podá svoje stanovisko spoluspravodajca, ak bol určený (

§ 6 ods. 2

zákona o ústavnom súde). Sudca spravodajca a spoluspravodajca zároveň navrhnú, ako

má ústavný súd rozhodnúť (

§ 9 ods. 3

zákona o ústavnom súde). Potom nasleduje rozprava, v ktorej môže každý zo sudcov

ústavného súdu podať iný návrh na rozhodnutie, ktorého dôvody zároveň stručne prednesie.

Po skončení rozpravy sa hlasuje.

§ 14

(1)

Rokovanie pléna je neverejné. Predseda ústavného súdu alebo plénum môže rozhodnúť,

že na rokovaní alebo na časti rokovania sa zúčastnia prizvaní zamestnanci kancelárie

ústavného súdu a ďalšie osoby, ktorých prítomnosť je nevyhnutná z procesných dôvodov

(

§ 9 ods. 2

zákona o ústavnom súde).

(2)

Z neverejného rokovania pléna je možné vyhotoviť zvukový záznam. Zvukový záznam (prípadne

jeho prepis) možno sprístupniť len členom pléna a zamestnancovi kancelárie ústavného

súdu na účely plnenia služobných povinností. Zvukové záznamy (prípadne ich prepisy)

z neverejného rokovania pléna sa uschovávajú po dobu určenú plénom u povereného zamestnanca

sekretariátu predsedu a podpredsedu ústavného súdu. Spôsob likvidácie zvukových záznamov

(prípadne ich prepisov) po uplynutí uvedenej lehoty upraví interný predpis kancelárie

ústavného súdu.

(3)

Vo veciach, v ktorých rozhodnutie ústavného súdu závisí od ním zistených skutkových

okolností, vykoná ústavný súd dokazovanie v potrebnom rozsahu.

(4)

V ostatných veciach rozhoduje ústavný súd spravidla na základe listinných dôkazov

a zistení z obsahu spisov príslušných orgánov verejnej moci.

(5)

O vykonaní a hodnotení dôkazov primerane platia ustanovenia Civilného sporového poriadku

alebo Trestného poriadku.

§ 15

(1)

Sudca ústavného súdu sa nezúčastňuje na rokovaní pléna, ak je vylúčený z konania

a rozhodovania vo veci podľa

§ 51 ods. 1

v spojení s

§ 49 ods. 1 a 2

zákona o ústavnom súde.

(2)

Rokovanie pléna možno odročiť len z dôležitých dôvodov, s ktorými musia byť prítomní

oboznámení. Na začiatku ďalšieho rokovania pléna v odročenej veci sudca spravodajca

oznámi výsledky doterajšieho konania a obsah vykonaných dôkazov. Po ňom sa udelí slovo

spoluspravodajcovi, ak bol určený, na prípadné doplnenie informácií podaných sudcom

spravodajcom.

(3)

Neverejné rokovanie pléna sa môže uskutočniť v odôvodnených prípadoch aj prostredníctvom

informačných a komunikačných technológií (ďalej len „technické prostriedky“). Použité

technické prostriedky musia zabezpečiť jednoznačnú identifikáciu sudcov a ochranu

pred neoprávneným únikom informácií, ako aj pred neoprávneným zásahom do obsahu komunikácie.

§ 16

(1)

Porada a hlasovanie pléna sú vždy neverejné. Na hlasovaní pléna o rozhodnutí môžu

byť prítomní len sudcovia a zamestnanec kancelárie ústavného súdu, ktorý spisuje zápisnicu

z rokovania pléna ústavného súdu. Ak sa vo veci konalo verejné ústne pojednávanie,

môže sa na porade a hlasovaní zúčastniť len sudca ústavného súdu, ktorý bol prítomný

na pojednávaní.

(2)

Predseda ústavného súdu určí poradie, v akom sa o podaných návrhoch hlasuje; na žiadosť

niektorého z prítomných sudcov ústavného súdu o tom rozhodne plénum hlasovaním. Plénum

ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov (

§ 8 ods. 5

zákona o ústavnom súde). Ak žiaden návrh na rozhodnutie podľa

§ 13 ods. 3

nezískal podporu potrebnej väčšiny, hlasovanie sa opakuje tak, že predseda ústavného

súdu na základe priebehu rozpravy rozdelí návrhy na jednotlivé časti alebo jednotlivé

sporné otázky, o ktorých sa hlasuje jednotlivo. Rozhodnutie o takejto otázke zaväzuje

sudcov ústavného súdu pri hlasovaní o ďalších častiach alebo ďalších sporných otázkach

návrhu.

(3)

Sudca ústavného súdu hlasuje o jednotlivých návrhoch, ich častiach alebo jednotlivých

sporných otázkach podľa odseku 2 (ďalej len „návrh“) tak, že sa vyjadrí, či je za

návrh alebo proti návrhu; to platí aj pri hlasovaní prostredníctvom technických prostriedkov.

Služobne mladší sudcovia ústavného súdu hlasujú pred služobne staršími sudcami ústavného

súdu a predseda ústavného súdu hlasuje posledný.

(4)

Každý sudca ústavného súdu zúčastnený na rokovaní pléna je povinný hlasovať za niektorý

z predložených návrhov, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný;

zdržať sa hlasovania nie je prípustné (

§ 8 ods. 4

zákona o ústavnom súde). Ak bol podľa

§ 13 ods. 3

predložený len jeden návrh a tento návrh nezískal podporu potrebnej väčšiny sudcov,

hlasovanie sa opakuje podľa odseku 2 tretej a poslednej vety, ak predseda ústavného

súdu považuje taký postup za možný; v opačnom prípade alebo ak návrh opätovne nebol

prijatý, sudca spravodajca pripraví na základe priebehu rozpravy nový návrh.

(5)

Plénum ústavného súdu môže v neodkladných prípadoch, ako aj v prípadoch rozhodovania

o jednoduchých procesných otázkach vrátane rozhodovania o spojení vecí na spoločné

konanie hlasovať o jednotlivých návrhoch aj tak, že predseda ústavného súdu pošle

príslušný návrh jednotlivým členom pléna prostredníctvom technických prostriedkov

spolu s určením lehoty na písomné oznámenie, či sú za predložený návrh alebo proti

nemu. Okamih odoslania správy podľa predchádzajúcej vety sa považuje za okamih zvolania

zasadnutia pléna predsedom ústavného súdu. Posledný deň lehoty určenej predsedom ústavného

súdu podľa predchádzajúcej vety sa považuje za deň hlasovania pléna. Každý sudca ústavného

súdu pošle svoje oznámenie prostredníctvom technických prostriedkov na adresu predsedu

ústavného súdu. Použité technické prostriedky musia zabezpečiť jednoznačnú identifikáciu

sudcov a ochranu pred neoprávneným únikom informácií, ako aj pred neoprávneným zásahom

do obsahu komunikácie. Za prítomných na hlasovaní sa považujú všetci členovia pléna,

ktorí nie sú z konania a rozhodovania vo veci vylúčení, ich účasti na hlasovaní nebráni

prekážka podľa

§ 16 ods. 1

a v lehote určenej predsedom ústavného súdu oznámili, či sú za predložený návrh alebo

proti nemu. Ak sa sudca v lehote nevyjadrí, platí, že nebol na rokovaní pléna prítomný.

Predseda ústavného súdu oznámi sudcom výsledok hlasovania. Zápisnicu o porade a hlasovaní

podpíšu členovia pléna bezodkladne.

(6)

Sudca, ktorý s rozhodnutím pléna nesúhlasí, má právo, aby sa v zápisnici o porade

a hlasovaní uviedlo, že využíva svoje právo pripojiť k rozhodnutiu odlišné stanovisko

(

§ 67

zákona o ústavnom súde).

§ 17

Zasadnutie a rokovanie senátu

(1)

Ustanovenia

§ 13 až § 16

primerane platia aj pre konanie a rozhodovanie senátu.

(2)

Senát je spôsobilý konať a uznášať sa, ak sú prítomní všetci jeho členovia určení

rozvrhom práce.

(3)

Senát rozhoduje väčšinou hlasov.

§ 18

(1)

Ústne pojednávanie sa koná vo veciach, v ktorých ústavný súd rozhoduje o súlade právnych

predpisov (

čl. 125 ústavy

), o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy (

čl. 125a ústavy

), o súlade predmetu referenda (

čl. 125b ústavy

), o kompetenčných sporoch (

čl. 126 ods. 1 ústavy

), o sporoch týkajúcich sa kontrolnej pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu (

čl. 126 ods. 2 ústavy

), o ústavných sťažnostiach (

čl. 127 ústavy

), o sťažnosti orgánu územnej samosprávy (

čl. 127a ústavy

), o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca Národnej

rady Slovenskej republiky (

čl. 129 ods. 1 ústavy

), o návrhu na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej

strany alebo politického hnutia (

čl. 129 ods. 4 ústavy

), o obžalobe prezidenta vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady (

čl. 129 ods. 5 ústavy

) a o návrhu na začatie konania o neplatnosti právnych predpisov (

čl. 152 ods. 2 a 3 ústavy

).

(2)

Ak je to potrebné, na ústne pojednávanie ústavný súd predvolá účastníkov konania,

vedľajšieho účastníka konania, zúčastnenú osobu a ich zástupcov. Inak im súd doručí

oznámenie o nariadení ústneho pojednávania s poučením o ich práve byť prítomný na

ústnom pojednávaní. Ústavný súd môže od ústneho pojednávania vo veciach podľa

§ 58 ods. 1 písm. d) až h)

zákona o ústavnom súde upustiť, ak je na základe podaní účastníkov a spisov predložených

ústavnému súdu zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci. Vo veciach podľa

§ 58 ods. 1 písm. a) až c)

,

i)

a

l)

zákona o ústavnom súde môže ústavný súd od ústneho pojednávania za rovnakých podmienok

upustiť, len ak o ústne pojednávanie žiaden z účastníkov nepožiadal najneskôr vo svojom

prvom podaní vo veci.

(3)

Na prípravu a priebeh ústneho pojednávania sa použijú primerane ustanovenia Civilného

sporového poriadku.

(4)

Pre konanie o obžalobe prezidenta republiky (

čl. 107

a

129 ods. 5 ústavy

) sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku (

§ 187 zákona o ústavnom súde

).

§ 19

Každý má právo konať pred ústavným súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému

rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie ústavný súd tlmočníka

alebo zabezpečí preklad listín. Obdobne sa postupuje, ak ide o hluché, nemé alebo

hluchonemé osoby a nemožno sa s nimi dorozumieť iným spoľahlivým spôsobom.

§ 20

(1)

V budove ústavného súdu alebo na mieste, kde ústavný súd koná, je každý povinný zachovávať

poriadok a spravovať sa pokynmi predsedu pléna alebo predsedu senátu (ďalej len „predsedajúci“).

(2)

V budove ústavného súdu môže ústne pojednávanie prebiehať len v pojednávacej miestnosti.

(3)

Na viditeľnom mieste pri vchode do pojednávacej miestnosti sa zverejní informácia

o prejednávanej veci a poučenie pre osoby vstupujúce do pojednávacej miestnosti.

§ 21

(1)

Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o prejednanie niektorej veci väčší záujem,

urobí predsedajúci v súčinnosti s kanceláriou ústavného súdu opatrenia na dôstojný

priebeh ústneho pojednávania. Účasť verejnosti na súdnom pojednávaní je možná len

v rozsahu kapacity pojednávacej miestnosti. Kapacita pojednávacej miestnosti je daná

počtom miest na sedenie; údaj o tom je súčasťou poučenia podľa

§ 20 ods. 3

.

(2)

Ak je verejnosť vylúčená z ústneho pojednávania, oznámi súd toto rozhodnutie pléna

alebo senátu zreteľne informáciou v priestore pred pojednávacou miestnosťou spolu

so zákazom vstupu nepovolaným osobám. Rozhodnutie o vylúčení verejnosti obsahuje zákaz

uverejnenia obsahu z ústneho pojednávania.

§ 22

(1)

Na zabezpečenie riadneho priebehu a dôstojnosti pojednávania a ustanoveného poriadku

robí predsedajúci vhodné opatrenia, ktoré sú pre prítomné osoby záväzné.

(2)

Ak predsedajúci v rámci opatrení na zabezpečenie riadneho priebehu a dôstojnosti

pojednávania vykáže osobu z pojednávacej miestnosti a dotknutá osoba tento príkaz

nerešpektuje, zabezpečia jej vyvedenie príslušníci polície zabezpečujúci ochranu objektu

ústavného súdu.

§ 23

Používanie úradného odevu

(1)

Sudcovia používajú na ústnom pojednávaní a v protokolárne odôvodnených prípadoch

úradný odev.

(2)

Úradným odevom sudcu je sudcovský talár. Úprava sudcovského talára je jednotná

pre všetkých sudcov. Podrobnosti o vzhľade sudcovského talára upraví uznesenie pléna

ústavného súdu.

(3)

Občiansky odev sudcov a zamestnancov kancelárie ústavného súdu počas ústneho pojednávania

má vždy zodpovedať dôstojnosti funkcie, ktorú zastávajú.

§ 24

(1)

Pred začatím ústneho pojednávania súdny tajomník predbežne zistí, či sa dostavili

osoby, ktoré boli na ústne pojednávanie predvolané, a overí ich totožnosť. Usmerní

ich, aby zaujali svoje miesta v pojednávacej miestnosti.

(2)

Ústne pojednávanie otvára a vedie predseda pléna alebo predseda senátu.

(3)

Počas ústneho pojednávania sedia všetci prítomní na svojich miestach. K senátu alebo

plénu sa hovorí postojačky, ak predsedajúci neurčí inak.

(4)

Pri použití pút, predvádzacích retiazok a ďalších donucovacích prostriedkov na predvedenie

osôb postupujú príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa osobitného predpisu.

Počas prítomnosti v pojednávacej miestnosti sa predvedeným donucovacie prostriedky

na pokyn predsedajúceho snímu, ponechajú, prípadne znovu použijú. Pri rozhodovaní

o takom opatrení prihliada predsedajúci na informácie Zboru väzenskej a justičnej

stráže a zváži najmä to, či podľa dostupných informácií o predvádzanom alebo vzhľadom

na správanie predvádzaného v priebehu ústneho pojednávania je dôvodné podozrenie z

pokusu o útek, napadnutia prítomných osôb alebo iného násilného konania.

(5)

Pri príchode alebo odchode senátu alebo pléna osoby prítomné v pojednávacej miestnosti

na výzvu súdneho tajomníka vstanú.

§ 25

(1)

Na ústnom pojednávaní sudca spravodajca oboznámi s obsahom návrhu na začatie konania

a s výsledkami doterajšieho konania pred ústavným súdom. Po ňom sa udelí slovo spoluspravodajcovi,

ak bol určený, na prípadné doplnenie informácií podaných sudcom spravodajcom.

(2)

Klásť otázky a vyjadrovať sa možno len so súhlasom alebo na pokyn predsedajúceho.

Slovné prejavy sudcov a ostatných osôb, ktorým bolo udelené slovo, majú byť hlasné

a zrozumiteľné. Obracať sa na sudcu alebo právneho zástupcu účastníka konania v priebehu

konania vo veciach, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia, nie je prípustné.

(3)

Osoby prítomné v pojednávacej miestnosti sa zdržia všetkého, čo by mohlo narušiť

dôstojný a plynulý priebeh ústneho pojednávania, vrátane prejavovania súhlasu alebo

nesúhlasu s priebehom ústneho pojednávania, výpoveďami osôb a s vyhlásenými rozhodnutiami,

ak na vyslovenie názoru neboli vyzvaní predsedajúcim.

(4)

Účastníkom a ich právnym zástupcom treba umožniť, aby sa v priebehu ústneho pojednávania

v prípade potreby navzájom poradili o svojich stanoviskách a návrhoch. Na ten účel

možno ústne pojednávanie na primeraný čas prerušiť.

§ 26

(1)

Pred vyhlásením nálezu (rozsudku) sa plénum alebo senát odoberie do poradnej miestnosti.

Pre postup pléna alebo senátu pri porade a hlasovaní primerane platia

§ 13 ods. 3

a

§ 16 ods. 1 až 4

a

ods. 6.

Pred návratom senátu alebo pléna z poradnej miestnosti súdny tajomník vyzve účastníkov

ústneho pojednávania, aby zaujali opäť svoje miesta v pojednávacej miestnosti.

(2)

Pred vyhlásením nálezu vyzve predsedajúci prítomných, aby povstali. Sám nález vyhlasuje

až do konca výrokovej časti v stoji, dôstojným spôsobom, plynulo, zrozumiteľne a nahlas.

Po vyhlásení výrokovej časti nálezu vyzve predsedajúci prítomných, aby si sadli, a

sám tiež v sede rozhodnutie odôvodní a dá potrebné poučenie. Obdobne sa postupuje

aj pri vyhlasovaní výroku a odôvodnenia uznesenia s tým rozdielom, že sa celé uznesenie

vyhlasuje v sede.

§ 27

Uskutočňovanie a zaznamenávanie priebehu pojednávania pomocou technických zariadení

(1)

Z priebehu pojednávania sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie

zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania

pripojí k súdnemu spisu alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený.

Ak účastník požiada o kópiu záznamu, súd mu ju vydá.

(2)

Zvukový záznam z verejného ústneho pojednávania pléna ústavného súdu zverejňuje kancelária

ústavného súdu na webovom sídle ústavného súdu.

(3)

Ak sa na ústnom pojednávaní prejednávajú skutočnosti uvedené v

§ 45 ods. 2

, príslušná časť zvukového záznamu sa nezverejní. O tom, ktoré časti zvukového záznamu

sa nezverejnia, rozhodne predsedajúci alebo ním poverený sudca, spravidla sudca spravodajca.

(4)

Priebeh ústneho pojednávania si môže účastník a jeho zástupca zaznamenať pomocou

technických zariadení určených na zaznamenávanie zvuku; túto skutočnosť vopred oznámi

súdu. Predsedajúci účastníkovi a jeho zástupcovi uloží povinnosť prerušiť zaznamenávanie

na tú časť ústneho pojednávania, ktorej predmetom sú utajované skutočnosti podľa osobitného

predpisu. Účastník konania a jeho zástupca sú zodpovední za prípadné porušenie (nerešpektovanie)

práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb pri nakladaní so zvukovým záznamom

z ústneho pojednávania.

(5)

Súd môže so súhlasom účastníkov uskutočniť pojednávanie prostredníctvom videokonferencie

alebo inými technickými prostriedkami.

§ 28

Zápisnica o ústnom pojednávaní

(1)

O každom pojednávaní sa vyhotoví zápisnica. Zápisnica o pojednávaní pléna a senátu

obsahuje predovšetkým dátum, čas a miesto pojednávania, údaj o tom, či išlo o verejné

pojednávanie alebo bola verejnosť vylúčená, predmet pojednávania, mená a priezviská

prítomných sudcov, zapisovateľa, účastníkov konania, zúčastnených osôb a ich zástupcov,

stručné a výstižné opísanie priebehu pojednávania, návrhy účastníkov konania na rozhodnutie

veci s predneseným odôvodnením, prijaté rozhodnutie a prípadné odlišné stanovisko

sudcov.

(2)

Zápisnicu o pojednávaní pléna a senátu vyhotovuje zapisovateľ. Podpisuje ju predsedajúci

a zapisovateľ.

§ 29

Zápisnica o neverejnom zasadnutí

(1)

O každom neverejnom zasadnutí pléna alebo senátu sa vyhotovuje zápisnica.

Zápisnica obsahuje najmä spisovú značku prejednávanej veci, dátum a čas zasadnutia,

mená a priezviská prítomných sudcov a zapisovateľa, prípadne iných osôb prizvaných

na zasadnutie, stručný popis predmetu rokovania, rozhodnutie a prípadné odlišné stanoviská

sudcov (

§ 67

zákona o ústavnom súde).

(2)

Zápisnicu o neverejnom zasadnutí pléna a senátu vyhotovuje zapisovateľ a podpisuje

ju predseda senátu alebo pléna a zapisovateľ.

(3)

Zápisnica o neverejnom zasadnutí pléna a senátu je súčasťou súdneho spisu v danej

veci.

(4)

Zápisnica o neverejnom zasadnutí pléna a senátu, ktorého predmetom boli iné otázky

ako prerokúvanie a rozhodovanie konkrétnej súdenej veci, je súčasťou registratúry

sekretariátu predsedu a podpredsedu ústavného súdu.

§ 30

Zápisnica o porade a hlasovaní

(1)

Zápisnica o porade a hlasovaní pléna a senátu obsahuje najmä spisovú značku prejednávanej

veci, dátum, predmet porady, mená a priezviská prítomných sudcov a zapisovateľa, návrhy

sudcov na rozhodnutie a ďalšie návrhy, ktoré boli predmetom hlasovania (

§ 16 ods. 2

), výsledok hlasovania, prijaté rozhodnutie a prípadné odlišné stanoviská sudcov (

§ 67

zákona o ústavnom súde).

(2)

O každej porade a hlasovaní sa vyhotoví osobitná zápisnica.

(3)

Zápisnicu podpisujú všetci sudcovia prítomní na hlasovaní a zapisovateľ.

(4)

Po vyhotovení a podpísaní sa zápisnica vloží do obálky, ktorá sa zalepí a označí

slovami ,,Zápisnica o porade a hlasovaní“, číslom spisu, dátumom prerokovania a opatrí

sa odtlačkom úradnej pečiatky ústavného súdu, ku ktorému sa pripojí podpis predsedu

pléna alebo senátu. Obálka sa pripojí k zápisnici o pojednávaní alebo k zápisnici

o neverejnom zasadnutí.

(5)

Zápisnicu o porade a hlasovaní nemožno sprístupniť ani do nej nahliadnuť, ibaže je

to nevyhnutné na účely disciplinárneho konania. Obálku so zápisnicou o porade a hlasovaní

môže otvoriť len predseda disciplinárneho senátu pri rozhodovaní v disciplinárnom

konaní alebo člen disciplinárneho senátu poverený vyhotovením rozhodnutia; po nahliadnutí

ju opäť zalepí, opatrí odtlačkom úradnej pečiatky, otvorenie obálky potvrdí svojím

podpisom a uvedie dátum, kedy sa tak stalo.

(6)

Zápisnica o porade a hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché uznesenie, na ktorom

sa senát alebo plénum uzniesli jednomyseľne a ktorému predchádzala porada len v pojednávacej

miestnosti bez prerušenia pojednávania; v zápisnici o pojednávaní sa v takom prípade

poznamená, že uznesenie bolo vyhlásené bez prerušenia ústneho pojednávania.

§ 31

Zápisnica o procesnom úkone

(1)

O každom dôkaze vykonanom mimo ústneho pojednávania (

§ 18

a nasl.) a v prípade, ak to ústavný súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o

procesných úkonoch aj zápisnica.

(2)

V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh

procesného úkonu, skutkové zistenia a uvedie sa podstatný obsah prednesov.

(3)

Zápisnicu o procesnom úkone vyhotoví zapisovateľ a podpíšu ju prítomné osoby, medzi

ktorými musí byť sudca spravodajca (

§ 161

,

§ 166

a

§ 172

zákona o ústavnom súde).

§ 32

Súdny poplatok

Konanie pred ústavným súdom nepodlieha súdnym poplatkom, ak zákon o ústavnom súde

v

§ 72

neustanovuje inak.

§ 33

Trovy konania

(1)

Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré

vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

(2)

Trovy konania, ktoré vzniknú účastníkovi konania, vedľajšiemu účastníkovi konania

alebo zúčastnenej osobe, uhrádza účastník konania, vedľajší účastník konania alebo

zúčastnená osoba zo svojho (

§ 73 ods. 1 a 2

zákona o ústavnom súde). Ústavný súd v prípade uvedenom v

§ 73 ods. 3

zákona o ústavnom súde môže uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti nahradil trovy konania iného účastníka alebo štátu.

(3)

Ak bol Centrom právnej pomoci alebo rozhodnutím ústavného súdu v konaní navrhovateľovi

ustanovený právny zástupca, ktorého trovy znáša štát, ústavný súd môže podľa výsledku

konania uložiť účastníkovi konania, ktorým je štátny orgán, aby tieto trovy zaplatil

priamo ustanovenému právnemu zástupcovi úspešného navrhovateľa. Trovy konania pred

ústavným súdom spojené s tlmočením (tlmočné), prípadne so zabezpečením prekladu listín

ústavným súdom sa uhrádzajú z rozpočtu kancelárie ústavného súdu (

§ 38 ods. 2

zákona o ústavnom súde).

§ 34

(1)

K hotovým výdavkom účastníka konania patria cestovné výdavky, stravné a výdavky na

ubytovanie.

(2)

Základ na výpočet straty na zárobku účastníka konania, ktorý je v pracovnoprávnom

vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, tvorí priemerný čistý zárobok vypočítaný podľa

osobitného predpisu

4

)

.

Výšku priemerného čistého hodinového zárobku preukazuje účastník konania potvrdením

svojho zamestnávateľa, na ktorom sa súčasne uvedie, či účastník konania môže vzhľadom

na druh práce, ktorú vykonáva, nastúpiť do práce na zvyšok pracovného času. Účastník

konania predloží potvrdenie zamestnávateľa v lehote, ktorú určí súd, inak nemá nárok

na náhradu straty na zárobku.

(3)

Účastníkovi konania, ktorý nie je v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom

vzťahu, ale je zárobkovo činný, patrí náhrada za stratu na zárobku vypočítaná zo základu

dane z príjmov fyzických osôb

5

)

, delená počtom pracovných hodín pripadajúcich na kalendárny rok, ktorý osobitný predpis

6

)

pripúšťa ako najvyšší rozsah pracovného času zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu

alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Výšku základu dane z príjmov fyzických osôb preukazuje

účastník konania platobným výmerom vydaným orgánom vykonávajúcim správu dane za posledné

zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo dňu, v ktorom je nárok na náhradu uplatňovaný,

ak bol vydaný; inak daňovým priznaním za posledné zdaňovacie obdobie. Ak nemožno výšku

straty na zárobku preukázať spôsobom podľa predchádzajúcej vety, patrí účastníkovi

konania náhrada za stratu na zárobku za hodinu v sume minimálnej hodinovej mzdy určenej

podľa osobitného predpisu

7

)

, najviac však osemnásobok tejto sumy za deň.

(4)

Ak potrebuje účastník konania postihnutý ťažkou telesnou chybou alebo chorobou alebo

v iných závažných prípadoch sprievodcu, tvoria nevyhnutné výdavky sprievodcu a jeho

strata na zárobku súčasť trov účastníka konania.

§ 35

(1)

Náhrada preukázaných cestovných výdavkov sa prizná účastníkovi konania, ktorý nebýva

alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo ak je predvolaný z miesta,

kde sa dočasne zdržuje. Ak účastník konania použil aj miestny dopravný prostriedok,

uhrádza sa mu aj miestne prepravné.

(2)

Účastníkovi konania sa uhrádzajú skutočné, účelné a hospodárne cestovné výdavky verejným

hromadným dopravným prostriedkom. Ak účastník konania použil vlastné motorové vozidlo,

uhrádza sa mu cestovné verejným hromadným dopravným prostriedkom s výnimkou prípadov

uvedených v

§ 37

.

§ 36

Miestne prepravné sa uhrádza aj účastníkovi konania, ktorý býva alebo pracuje v mieste,

kde sa konanie uskutočňuje, ak použil miestny verejný hromadný dopravný prostriedok.

§ 37

Ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným

dopravným prostriedkom, poskytne sa účastníkovi konania pri ceste náhrada podľa osobitných

predpisov

8

)

.

§ 38

(1)

Na uplatnenie nároku na svedočné (hotové výdavky a strata na zárobku) a určenie výšky

svedočného sa primerane použijú ustanovenia

§ 33 až § 36

.

(2)

Na určenie trov advokáta sa použije osobitný predpis

9

)

.

(3)

Na určenie znalečného sa použije osobitný predpis

10

)

.

§ 39

(1)

Vo veci samej rozhoduje ústavný súd nálezom, ak zákon o ústavnom súde v

§ 224,

§ 239 ods. 1

alebo

§ 241 ods. 3 alebo ods. 4

neustanovuje inak. V ostatných veciach rozhoduje ústavný súd uznesením. Rozsudkom

rozhoduje ústavný súd len v konaní podľa

čl. 129 ods. 5 ústavy

.

(2)

V písomnom vyhotovení nálezu sa po slovách ,,V mene Slovenskej republiky“ uvedie

označenie ústavného súdu, či sa rozhodlo v pléne alebo v senáte, mená a priezviská

sudcov, ktorí vo veci rozhodovali, presné označenie účastníkov konania (

§ 43 ods. 1

zákona o ústavnom súde) a ich zástupcov, označenie prejednávanej veci, výrok, odôvodnenie,

poučenie o opravných prostriedkoch, dátum a miesto prijatia alebo vyhlásenia nálezu.

(3)

Ustanovenie odseku 2 primerane platí aj pre písomné vyhotovenie rozsudku. Rozsudok

sa vždy vyhlasuje verejne.

(4)

V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie ústavného súdu, či ide o uznesenie

pléna alebo senátu (v uznesení o veci samej a o odmietnutí návrhu pre zjavnú neopodstatnenosť

sa uvedú aj mená a priezviská sudcov, ktorí vo veci rozhodovali), označenie účastníkov

konania, označenie prejednávanej veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o opravných prostriedkoch,

dátum a miesto prijatia alebo vyhlásenia uznesenia.

§ 40

(1)

Výrok rozhodnutia sa píše do samostatného riadku. Ak rozhodnutie obsahuje viacero

výrokov, každý sa uvedie ako samostatný odsek a vynechá sa medzi nimi medzera vo výške

jedného riadku; na rozlíšenie sa môžu jednotlivé výroky označiť arabskými číslicami.

(2)

V odôvodnení rozhodnutí sa uvedie spravidla podstatný obsah návrhov, prípadne vyjadrení,

preukázané skutočnosti alebo skutkové zistenia, spôsob hodnotenia dôkazov a právne

posúdenie veci. Jednotlivé odseky odôvodnenia sa označujú arabskými číslicami.

(3)

Ďalšie podrobnosti o formálnej úprave písomného vyhotovenia rozhodnutí môže upraviť

interný predpis kancelárie ústavného súdu.

§ 41

Písomné vyhotovenie prvopisu rozhodnutí v listinnej forme podpisuje predsedajúci a

opatrí sa odtlačkom okrúhlej pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky a s textom

,,Ústavný súd Slovenskej republiky“. Pri podpisovaní písomného vyhotovenia rozhodnutí

vo forme elektronického úradného dokumentu sa postupuje podľa ustanovení osobitného

predpisu

11

)

. Ak z technických dôvodov nie je ústavný súd objektívne schopný vyhotoviť rozhodnutie

vo forme elektronického úradného dokumentu, je oprávnený vyhotoviť ho v listinnej

forme (

§ 63 ods. 3

zákona o ústavnom súde).

§ 42

Vyhlásenie nálezu

(1)

Nález sa po ústnom pojednávaní vyhlasuje vždy verejne (

§ 65 ods. 1

zákona o ústavnom súde) ,,V mene Slovenskej republiky“. Ak ide o nález pléna, vyhlasuje

ho ten, kto pojednávanie pléna viedol. Nález senátu vyhlasuje jeho predseda, v jeho

neprítomnosti najstarší stály člen senátu a v prípade neprítomnosti stálych členov

senátu najstarší člen senátu.

(2)

Nález sa vyhlasuje spravidla po skončení ústneho pojednávania, ktoré prijatiu nálezu

predchádzalo. Ak to nie je možné, nález sa vyhlási na odročenom pojednávaní. Ak sa

nález ústavného súdu vo veci, v ktorej sa konalo ústne pojednávanie, nevyhlasuje ihneď

po skončení ústneho pojednávania, vyhlasuje ho len predseda ústavného súdu alebo predseda

senátu bez prítomnosti ostatných sudcov.

(3)

Pri vyhlásení nálezu sa uvedie znenie výroku a podstatný obsah odôvodnenia. Vyhlásenie

výroku nálezu vypočujú prítomní v stoji, ďalšie podrobnosti upravuje

§ 26 ods. 2.

Rozhodnutie ústavného súdu, ktoré sa vyhlasuje verejne, musí byť v deň vyhlásenia

aj písomne vyhotovené.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na vyhlásenie rozsudku (

§ 65 ods. 1

zákona o ústavnom súde).

§ 43

Vyhlasovanie rozhodnutí v zbierke zákonov

Rozhodnutia ústavného súdu, ktoré sa podľa

§ 68 ods. 2

a

§ 82 zákona

o ústavnom súde vyhlasujú v zbierke zákonov, odovzdá predseda ústavného súdu po ich

písomnom vyhotovení bez meškania redakcii zbierky zákonov na vyhlásenie. Rozhodnutia

sa v zbierke zákonov vyhlasujú v rozsahu upravenom príslušnými ustanoveniami zákona

o ústavnom súde.

§ 44

Zverejňovanie rozhodnutí a podaní na webovom sídle

(1)

Ústavný súd je povinný zverejňovať na webovom sídle právoplatné rozhodnutia, ktorými

sa končí konanie, rozhodnutia o dočasnom opatrení a odložení vykonateľnosti napadnutého

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

(2)

V rozhodnutiach uvedených v odseku 1 sa pred zverejnením anonymizujú také údaje,

ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených

záujmov (

§ 45

).

(3)

Rozhodnutia anonymizované podľa

§ 45

označí súdny tajomník sudcu spravodajcu v informačnom systéme kancelárie ústavného

súdu príznakom „na publikovanie“. Po vyznačení právoplatnosti daného rozhodnutia v

elektronickom spise v informačnom systéme kancelárie ústavného súdu sa rozhodnutie

automaticky zverejní na webovom sídle.

(4)

Podania povinne zverejňované podľa osobitného predpisu

12

)

sa zverejňujú na webovom sídle. Zverejnenie zabezpečuje poverený organizačný útvar

kancelárie ústavného súdu podľa podmienok ustanovených v osobitnom predpise

13

)

.

§ 45

Anonymizácia

(1)

Anonymizáciu rozhodnutí zabezpečuje v informačnom systéme kancelárie ústavného súdu

súdny tajomník sudcu spravodajcu alebo poverený zamestnanec kancelárie ústavného súdu.

Anonymizovaný text sa vyčierni.

(2)

Údaje, ktoré podliehajú anonymizácii, sú

a)

meno a priezvisko fyzickej osoby, ak nejde o osoby uvedené v odseku 3,

b)

rodné číslo,

c)

dátum narodenia,

d)

číslo občianskeho preukazu, cestovného dokladu alebo iného dokladu preukazujúceho

totožnosť osoby,

e)

bydlisko,

f)

telefónne číslo, faxové číslo, mailová adresa, adresa internetového protokolu (IP),

URL adresa,

g)

názov a kód banky alebo pobočky zahraničnej banky, číslo bankového účtu, názov účtu,

IBAN, číslo klienta,

h)

označenie katastrálneho územia,

i)

číslo listu vlastníctva,

j)

utajované skutočnosti, obchodné tajomstvo, citlivé informácie a skutočnosti chránené

podľa osobitných predpisov

14

)

,

k)

meno a priezvisko zákonných zástupcov účastníkov a zúčastnených osôb a opatrovníkov

účastníkov konania a zúčastnených osôb.

(3)

Údaje, ktoré (ak nie je ďalej ustanovené inak) nepodliehajú anonymizácii, sú najmä

a)

titul, meno a priezvisko sudcu ústavného súdu rozhodujúceho vo veci, titul, meno

a priezvisko osoby, ktorá zodpovedá za správnosť vyhotovenia rozhodnutia ústavného

súdu,

b)

označenie súdu alebo iného orgánu verejnej moci, ktorý je odporcom, označenie iných

súdov alebo orgánov verejnej moci, mená a priezviská ich štatutárnych zástupcov a

ďalších osôb, ktoré v ich rámci vykonávajú verejnú moc,

c)

údaje o notároch, súdnych exekútoroch, mediátoroch, správcoch, rozhodcoch, znalcoch

a tlmočníkoch,

d)

údaje o právnických osobách, mená a priezviská ich štatutárnych orgánov a ich členov,

e)

mená a priezviská fyzických osôb podnikateľov vrátane miesta podnikania, ak sa vec

týka ich podnikania,

f)

mená a priezviská zástupcov účastníkov konania a zúčastnených osôb, ak ich zastupujú

na základe plnomocenstva alebo ustanovenia súdom,

g)

identifikačné číslo (IČO) a daňové identifikačné číslo (DIČ),

h)

peňažné sumy vrátane spôsobu ich určenia,

i)

čísla faktúr, zmlúv, poistiek a iných podobných dokladov,

j)

spisové značky rozhodnutí alebo konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci,

k)

vymedzenie času a dátumu vrátane dátumu rozhodnutia ústavného súdu,

l)

mená a priezviská osôb, ktoré sú uvedené v citáciách rozhodnutí medzinárodných súdnych

orgánov, ak rozhodnutie na také rozhodnutia poukazuje,

m)

mená a priezviská všetkých verejných činiteľov, pokiaľ sa predmet konania týka výkonu

ich verejnej funkcie – napríklad starosta, primátor, poslanec, minister, štátny tajomník.

(4)

Ak o to právnická osoba požiada, anonymizácii podliehajú aj údaje o právnickej osobe,

mená a priezviská jej štatutárnych orgánov a ich členov, IČO, DIČ. Ustanovenie predchádzajúcej

vety sa nepoužije, ak ide o právnickú osobu založenú na účel výkonu advokácie, ktorá

v danej veci zastupuje účastníka konania alebo zúčastnenú osobu v konaní pred ústavným

súdom.

(5)

Na pokyn sudcu možno anonymizovať aj iné údaje o fyzickej osobe, ako sú uvedené v

odseku 2; je pritom potrebné dbať na to, aby obsah rozhodnutia zostal zrozumiteľný.

(6)

Právoplatné rozhodnutia ústavného súdu môžu byť označované popri spisovej značke

konania aj priezviskom účastníka, ak je fyzickou osobou, názvom alebo obchodným menom

účastníka, ak je právnickou osobou (

§ 457 Civilného sporového poriadku

v spojení s

§ 62 z

ákona o ústavnom súde). V takom prípade nemusí byť priezvisko účastníka v rozhodnutí

anonymizované podľa odseku 2 písm. a).

§ 46

Doručovanie rozhodnutia

(1)

Účastníkom konania, vedľajšiemu účastníkovi konania, zúčastnenej osobe alebo ich

zástupcom sa doručujú všetky rozhodnutia ústavného súdu v príslušnej veci. Ak ústavný

súd odmietol návrh na začatie konania podľa

§ 56

zákona o ústavnom súde a neinformoval účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje,

o tom, že na ústavnom súde bol proti nemu podaný návrh na začatie konania, môže rozhodnutie

podľa

§ 56

zákona o ústavnom súde doručiť len navrhovateľovi. O doručení rozhodnutia podľa predchádzajúcej

vety rozhoduje sudca spravodajca alebo predseda senátu alebo pléna. Postup podľa druhej

vety sa spravidla neuplatní v prípade rozhodnutí o odmietnutí návrhu pre zjavnú neopodstatnenosť.

(2)

Rozhodnutia podľa odseku 1 sa doručujú do vlastných rúk.

(3)

V prípadoch ustanovených zákonom (

§ 90 ods. 1

zákona o ústavnom súde) rozhodne o doručení rozhodnutia podľa povahy veci predseda

ústavného súdu.

(4)

O doručovaní platia ustanovenia

§ 105 až § 116

Civilného sporového poriadku.

§ 47

Doručovanie súdnych písomností

(1)

Písomné vyrozumenie o odložení podania podľa

§ 53

zákona o ústavnom súde, predvolanie na pojednávanie, oznámenie o nariadení pojednávania

a výzva na odstránenie nedostatkov podania sa doručujú do vlastných rúk.

(2)

O spôsobe doručenia iných súdnych písomností, najmä žiadosti o podanie stanoviska

(

§ 11

) alebo poskytnutie inej súčinnosti, rozhodne sudca spravodajca.

§ 48

Elektronické doručovanie

(1)

Pri doručovaní elektronických dokumentov a elektronických úradných dokumentov sa

postupuje podľa ustanovení osobitného predpisu

15

)

.

(2)

Ak z technických dôvodov nie je ústavný súd objektívne schopný doručiť elektronické

dokumenty podľa predchádzajúceho odseku, je oprávnený vykonať doručovanie inak (

§ 63 ods. 3

zákona o ústavnom súde).

§ 49

Predvolanie

(1)

Predvolanie na jednotlivé úkony ústavného súdu sa robí spravidla písomne. V naliehavých

prípadoch, ak to umožňuje zákon, aj elektronickými prostriedkami, telefonicky alebo

iným vhodným spôsobom; ak bola osoba predvolaná týmto spôsobom, vykoná sa o tom záznam

v súdnom spise.

(2)

V písomnom predvolaní sa označí vec, miesto, čas a predmet konania alebo iného úkonu

ústavného súdu, ďalej sa uvedie, v akom procesnom postavení sa má predvolaný ustanoviť

(účastník konania, vedľajší účastník konania, zúčastnená osoba, svedok, znalec, tlmočník

a podobne) a ktoré písomnosti má priniesť so sebou. Predvolanie je potrebné doručiť

s dostatočným časovým predstihom tak, aby bola zachovaná zákonná lehota na prípravu

na ústne pojednávanie. Písomnosti určené manželom nie je možné zasielať v spoločnej

obálke.

(3)

Osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe sa predvolávajú prostredníctvom

ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo ústavu na výkon väzby so žiadosťou o

ich predvedenie.

(4)

Osoba umiestnená v azylovom zariadení sa predvoláva prostredníctvom azylového zariadenia,

ktoré zabezpečí jej účasť na ústnom pojednávaní. Osoba umiestnená v zariadení pre

cudzincov sa predvoláva prostredníctvom tohto zariadenia; jej účasť na ústnom pojednávaní

zabezpečí príslušný útvar polície, ktorý prevádzkuje zariadenie pre cudzincov.

(5)

Osoba umiestnená v ústavnej starostlivosti sa predvoláva prostredníctvom príslušného

ústavu, ktorý zabezpečí aj jej predvedenie.

(6)

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa primerane použijú aj na oznámenie o nariadení ústneho

pojednávania (

§ 18 ods. 2

).

§ 50

Výsluch

(1)

Po overení totožnosti vyslúchanej osoby ústavný súd zistí jej osobné údaje, najmä

dátum narodenia, zamestnanie, adresu na doručovanie a vzťah k účastníkom konania.

Ak je to potrebné, zistí ústavný súd aj rodné číslo a iné údaje o tejto osobe týkajúce

sa vzťahu k veci a uplatňovania jej nárokov v súvislosti s výsluchom, ktoré sú potrebné

na konanie.

(2)

O tom, že vyslúchaná osoba bola riadne poučená o svojich právach a povinnostiach,

sa urobí záznam do zápisnice; stačí poukázať na príslušné ustanovenia právnych predpisov

a podľa potreby sa uvedie aj vyhlásenie tejto osoby o tom, že bola poučená.

(3)

Predsedajúci potvrdí na predvolaní čas, kedy sa skončil výsluch.

§ 51

(1)

Vybrané rozhodnutia pléna a vybrané rozhodnutia senátov sa uverejňujú v zbierke nálezov.

O výbere plenárnych rozhodnutí rozhoduje plénum, o výbere senátnych rozhodnutí rozhoduje

príslušný senát. Zbierka nálezov sa vydáva v elektronickej podobe a zverejňuje sa

na webovom sídle ústavného súdu.

(2)

V zbierke nálezov sa uverejňuje spisová značka konania, právna veta týkajúca sa rozhodnutia,

záhlavie, výrok a odôvodnenie rozhodnutia ústavného súdu spolu s odlišnými stanoviskami.

Každé rozhodnutie uverejnené v zbierke nálezov je označené poradovým číslom a rokom.

Osobné údaje fyzických osôb podľa

§ 45 ods. 2

,

4

a

5

sa vhodným spôsobom anonymizujú.

§ 52

(1)

Sudca ústavného súdu vykonáva funkciu sudcu ústavného súdu ako ústavný činiteľ v

osobitnom právnom vzťahu k štátu, ktorý vzniká vymenovaním do funkcie sudcu ústavného

súdu a zaniká dňom zániku jeho funkcie sudcu ústavného súdu.

(2)

V záujme zabezpečenia dostupnosti sudcov ústavného súdu v neodkladných prípadoch

poskytne kancelária ústavného súdu sudcom ústavného súdu primerané komunikačné prostriedky.

(3)

Sudca je povinný zúčastňovať sa zasadnutí pléna ústavného súdu a senátu ústavného

súdu, ktorého je členom.

(4)

Ak sa sudca nemôže zúčastniť zasadnutia pléna pre chorobu alebo z iného závažného

dôvodu, je povinný pred konaním zasadnutia pléna písomne sa ospravedlniť predsedovi

ústavného súdu, ak ide o zasadnutie senátu, predsedovi senátu. Predseda ústavného

súdu oznamuje okolnosti svojej neprítomnosti podľa prvej vety podpredsedovi ústavného

súdu, predseda senátu oznamuje okolnosti podľa prvej vety predsedovi ústavného súdu.

(5)

Ak vznikne dôvod neúčasti sudcu na zasadnutí pléna alebo senátu, ktorého je členom,

a písomné ospravedlnenie podľa odseku 4 nemožno doručiť, sudca môže svoju neúčasť

ospravedlniť aj iným vhodným spôsobom. Takéto ospravedlnenie je potrebné bezodkladne

písomne potvrdiť.

§ 53

(1)

Kancelária ústavného súdu vytvára primerané materiálne podmienky na výkon funkcie

sudcu ústavného súdu. Kancelária ústavného súdu poskytne sudcovi technické prostriedky

potrebné na výkon jeho funkcie v rozsahu a za podmienok ustanovených uznesením pléna.

(2)

Sudca má nárok na preventívnu rehabilitáciu v trvaní dvoch týždňov v kalendárnom

roku. Náklady preventívnej rehabilitácie a s ňou súvisiacim pobytom uhrádza štát.

Preventívnu rehabilitáciu organizačne zabezpečuje kancelária ústavného súdu.

§ 54

(1)

Ak sa predseda ústavného súdu dozvie o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú, že sa sudca

dopustil disciplinárneho previnenia (

§ 27 ods. 1

a

4

zákona o ústavnom súde), požiada ho, aby sa k tomu písomne vyjadril. Ak aj po preverení

týchto skutočností je toho názoru, že je dostatočný dôvod na disciplinárne stíhanie

sudcu, podá plénu návrh na začatie disciplinárneho konania.

(2)

Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do šiestich mesiacov odo dňa,

keď sa subjekt oprávnený na jeho podanie dozvedel o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú

tomu, že sa sudca ústavného súdu alebo predseda ústavného súdu dopustil disciplinárneho

previnenia podľa odseku 1 alebo že u neho vznikla závažná skutočnosť, ktorá dôvodne

znižuje dôstojnosť funkcie sudcu ústavného súdu alebo ohrozuje dôveru v nezávislé

a nestranné rozhodovanie ústavného súdu. Disciplinárne konanie nemožno začať, ak uplynuli

tri roky od konania sudcu ústavného súdu alebo predsedu ústavného súdu, ktoré bolo

dôvodom na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania.

(3)

Ak bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania proti predsedovi ústavného

súdu alebo podpredsedovi ústavného súdu, majú v ďalšom priebehu disciplinárneho konania

postavenie sudcu ústavného súdu, proti ktorému smeruje návrh na začatie disciplinárneho

konania. Ak bol návrh na začatie disciplinárneho konania podaný proti predsedovi ústavného

súdu, úkony spojené so zasadnutím a s prerokovaním návrhu na začatie disciplinárneho

konania v pléne zabezpečuje podpredseda ústavného súdu [

§ 5 ods. 2 písm. b)

zákona o ústavnom súde].

(4)

Návrh sa doručí sudcovi, proti ktorému návrh na začatie disciplinárneho konania smeruje,

do vlastných rúk.

§ 55

(1)

Sudcovi, proti ktorému návrh smeruje, sa umožní zúčastniť sa na rokovaní pléna s

výnimkou porady a hlasovania o jeho rozhodnutí (

§ 28 ods. 1

zákona o ústavnom súde).

(2)

Plénum ústavného súdu návrh na začatie disciplinárneho konania odmietne, ak zistí,

že je zjavne neopodstatnený, alebo disciplinárne konanie zastaví (

§ 28 ods. 3

zákona o ústavnom súde).

(3)

Ak plénum ústavného súdu návrh neodmietne alebo disciplinárne konanie nezastaví,

ustanoví trojčlenný disciplinárny senát.

(4)

Členovia disciplinárneho senátu sa vyberajú náhodným výberom, a to žrebovaním. Predseda

ústavného súdu vo veci, v ktorej podal návrh na začatie disciplinárneho konania, a

sudca ústavného súdu, proti ktorému návrh na začatie disciplinárneho konania smeruje,

nesmú byť členmi disciplinárneho senátu.

§ 56

(1)

Disciplinárny senát si na svojom prvom zasadaní zvolí predsedu, ktorý zároveň plní

funkciu sudcu spravodajcu. Pre konanie a rozhodovanie disciplinárneho senátu platí

primerane ustanovenie

§ 17

.

(2)

Ak disciplinárny senát dospeje k záveru, že sudca ústavného súdu sa nedopustil disciplinárneho

previnenia, odporučí plénu ústavného súdu, aby dotknutého sudcu ústavného súdu oslobodilo.

Ak disciplinárny senát dospeje k záveru, že sudca ústavného súdu sa dopustil disciplinárneho

previnenia, odporučí plénu ústavného súdu, aby mu uložilo disciplinárny trest podľa

§ 28 ods. 6

zákona o ústavnom súde.

(3)

Plénum ústavného súdu nie je odporúčaním disciplinárneho senátu viazané. V disciplinárnom

konaní plénum ústavného súdu a disciplinárny senát rozhodujú uznesením.

(4)

Právoplatné rozhodnutie, ktorým plénum uznalo sudcu za vinného a uložilo mu disciplinárny

trest, sa uloží do osobného spisu sudcu.

§ 57

(1)

Ak plénum vo svojom uznesení navrhne, aby prezident Slovenskej republiky sudcu odvolal,

predseda ústavného súdu to bez meškania oznámi prezidentovi.

(2)

Ak plénum vo svojom uznesení navrhne, aby prezident Slovenskej republiky odvolal

predsedu ústavného súdu z funkcie predsedu ústavného súdu, oznámenie prezidentovi

podáva podpredseda ústavného súdu.

§ 58

Zrušuje sa Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky č.

114/1993 Z. z.

v znení rozhodnutia pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 15/2000 Z. z., rozhodnutia

pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 348/2002 Z. z. a rozhodnutia pléna Ústavného

súdu Slovenskej republiky č. 202/2005 Z. z.

§ 59

Tento Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky nadobúda

účinnosť dňom uverejnenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.