ZÁKON 49/1973 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok

Čl. I

Občiansky súdny poriadok (zákon č.

99/1963 Zb.

) v znení zákona č. 158/1969 Zb. sa mení a dopĺňa takto

1.

Za § 27 sa vkladá § 27a, ktorý znie

㤠27a

Zástupcom účastníka v konaní, v ktorom sa preberajú skutočnosti tvoriace predmet štátneho

tajomstva, môže byť iba advokát, ktorý sa môže oboznamovať so štátnym tajomstvom.

Týchto advokátov vyberajú ústredné orgány advokácie podľa hľadísk uvedených v predpisoch

upravujúcich ochranu štátneho tajomstva a vedú ich zoznamy. Inak môže byť zástupcom

účastníka v takom konaní len osoba, ktorá sa môže oboznamovať so štátnym tajomstvom

na príslušnom úseku.“.

2.

§ 52 ods. 1 znie

„(1)

V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia neustanoví na výsluch alebo k znalcovi,

môže ho predseda senátu dať predviesť, ak o možnosti predvedenia predvolaného poučil.“.

3.

§ 70 až 72 včítane nadpisu sa vypúšťajú.

4.

V § 99 ods. 3 sa na konci pripája táto veta

„Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.“.

5.

V § 100 sa doterajšie znenie označuje ako odsek 1 a pripája sa odsek 2, ktorý znie

„(2)

V konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o

ich zmierenie.“.

6.

§ 101 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a

vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí,

bude sa predpokladať, že nemá námietky.“.

7.

V § 127 ods. 1 sa na konci pripája táto veta

„Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným

posudkom znalca.“.

8.

§ 127 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného

orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.“.

9.

§ 145 znie

㤠145

Účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného

opatrenia a zabezpečenia dôkazov.“.

10.

§ 152 ods. 1 znie

„(1)

Rozsudkom rozhoduje súd o veci samej.“.

11.

§ 153 ods. 2 znie

„(2)

Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy,

ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý

spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.“.

12.

V § 156

za odsek 1 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo;

ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí konanie najdlhšie na tri dni.

Ustanovenie § 119 ods. 2 sa v tomto prípade nepoužije.",“.

doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

13.

§ 166 znie

㤠166

(1)

Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania

alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku

navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť

aj bez návrhu.

(2)

Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku.

Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.

(3)

Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného

rozsudku.“.

14.

§ 172 ods. 1 znie

„(1)

Predseda senátu môže vydať bez vypočutia odporcu platobný rozkaz, ak o to požiada

navrhovateľ, ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy neprevyšujúcej 5 000

Kčs alebo právo na zaplatenie peňažnej sumy, ktorá sa opiera o výpis z kníh tuzemského

peňažného ústavu, ak vyplýva uplatnené právo zo skutočností uvedených navrhovateľom.

V platobnom rozkaze odporcovi uloží, aby do pätnástich dní od doručenia platobného

rozkazu navrhovateľovi zaplatil uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej

istej lehote podal odpor na súde, ktorý vydal platobný rozkaz.“.

15.

§ 172 ods. 2 písm. a) znie

„a)

ak ide o vec, v ktorej má konať a rozhodovať senát;“.

16.

§ 185 znie

㤠185

O zrušení osvojenia platia primerane ustanovenia § 181 až 184. Návrh však môže podať

aj osvojenec.“.

17.

V § 202 ods. 1 sa bodka za ustanovením písm. g) nahrádza bodkočiarkou a pripája sa

ustanovenie písm. h), ktoré znie

„h)

bol schválený zmier.“.

18.

§ 206 ods. 2 znie

„(2)

Ak sa však rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo

ak sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná v konaní sám za

seba (§ 91 ods. 1), a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na

niektorých účastníkov, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním

dotknutá. To neplatí v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý

výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak z právneho predpisu vyplýva

určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.“.

19.

Za § 210 sa vkladá § 210a, ktorý znie

㤠210a

Uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo uznesenie, z ktorého nenadobudla

dosiaľ práva iná osoba ako odvolateľ, alebo uznesenie, ktorým bolo uložené poriadkové

opatrenie (§ 53), môže na odvolanie zmeniť priamo súd prvého stupňa, pokiaľ odvolaniu

v celom rozsahu vyhovie.“.

20.

§ 212 znie

㤠212

(1)

Odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia.

Týmto rozsahom nie je viazaný

a)

vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,

b)

v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním

nebol dotknutý,

c)

v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozhodnutie musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony

jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), hoci odvolanie podal len niektorý z

účastníkov,

d)

ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

(2)

Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len potiaľ, pokiaľ

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

(3)

Odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje jeho

zmena, a naopak.

(4)

Účastníci môžu odvolacie návrhy i odvolacie dôvody bez súhlasu súdu meniť.“.

21.

V § 214 ods. 2 sa bodka za ustanovením písm. f) nahrádza bodkočiarkou a pripája sa

ustanovenie písm. g), ktoré znie

„g)

odvolanie smeruje proti rozsudku, ktorý rozhodol len o výžive maloletého dieťaťa.“.

22.

§ 252 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Ak ide o výkon rozhodnutia na vymoženie výživného maloletého dieťaťa, je na nariadenie

a vykonanie výkonu vždy príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody

rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko.

Príslušný súd môže zo závažných dôvodov preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak

je to v záujme maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne

jeho nadriadený súd.“.

23.

V § 274 písm. e) sa bodkočiarka nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová: „alebo socialistickým

organizáciám v prospech občanov;".

24.

§ 284 ods. 3 znie

„(3)

Ak počas výkonu rozhodnutia dôjde k takej zmene rozsudku podľa § 163, ktorá spočíva

vo zvýšení výživného, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia aj na všetky sumy

zvýšeného výživného; zvýšené výživné má rovnaké poradie ako zvyšok pohľadávky.“.

25.

Za § 325 sa vkladá § 325a, ktorý znie

㤠325a

Ak to vyžaduje účel výkonu rozhodnutia, je ten, kto vykonáva výkon, oprávnený urobiť

osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných miestností povinného, kde má

povinný svoj majetok; za tým účelom je oprávnený vymôcť si do bytu povinného alebo

do inej miestnosti povinného prístup.“.

26.

§ 345 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Ak to vyžaduje účel výkonu rozhodnutia, je ten, kto uskutočňuje výkon, oprávnený

urobiť osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných miestností povinného,

kde je podľa dôvodného predpokladu vec, ktorú má povinný vydať alebo dodať oprávnenému;

za tým účelom je oprávnený vymôcť si do bytu povinného alebo do inej miestnosti povinného

prístup.“.

27.

V § 347 ods. 2 druhá veta znie

„Výkon tohto rozhodnutia sa potom uskutoční na návrh oprávneného niektorým zo spôsobov

uvedených v prvej až štvrtej hlave tejto časti.“.

28.

Za § 374 sa vkladá § 374a, ktorý znie

㤠374a

Ministerstvo spravodlivosti môže ustanoviť, kedy možno upustiť od prítomnosti zapisovateľa

pri pojednávaní pred súdom a akým spôsobom v takých prípadoch treba zaznamenať obsah

pojednávania.“.

Čl. II

1.

V konaní o zmierenie manželov začatom pred účinnosťou tohto zákona sa nepokračuje.

2.

Ak súd prizná účastníkovi v konaní o rozvod náhradu trov konania, prizná aj náhradu

trov konania o zmierenie manželov, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona.

3.

O odvolaní proti uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, sa rozhodne podľa doterajších

predpisov, pokiaľ napadnutým uznesením súd rozhodol pred účinnosťou tohto zákona.

4.

Ustanovenie § 284 ods. 3 v znení ustanovenom v čl. I sa nevzťahuje na veci, v ktorých

pred účinnosťou tohto zákona bol už nariadený samostatný výkon rozhodnutia na vymoženie

zvýšeného výživného.

5.

Inak platí tento zákon i na konania začaté pred jeho účinnosťou. Právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované.

Čl. III

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo

úplné znenie Občianskeho súdneho poriadku, ako vyplýva z neskorších predpisov.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1973.