VYHLÁŠKA 49/1964 Z. z. o poistných podmienkach pre poistenie osôb

§ 1

(1)

Štátna poisťovňa (ďalej len „poisťovňa“) dojednáva

1.

poistenie pre prípad smrti,

2.

poistenie pre prípad dožitia,

3.

poistenie pre prípad smrti alebo dožitia,

4.

poistenie pre prípad úrazu (ďalej len „úrazové poistenie“).

(2)

Poisťovňa môže dojednávať aj iné druhy poistenia osôb. Pokiaľ také poistenie nie

je upravené osobitnými predpismi alebo poistnou zmluvou, platia preň tie ustanovenia

tejto vyhlášky, ktoré sú mu najbližšie povahou a účelom.

§ 2

Z poistenia je poisťovňa povinná buď poskytnúť jednorazové plnenie, alebo vyplácať

dôchodok, a to podľa toho, čo bolo dojednané.

§ 3

Poistenie sa týka poistných udalostí, ktoré počas trvania poistenia nastanú na území

Československej socialistickej republiky a pri povolenom pobyte mimo jej územia.

§ 4

Návrh na uzavretie poistnej zmluvy nemusí byť písomný len vtedy, ak sa dojednáva poistenie

na dobu najviac jedného roku.

§ 5

(1)

Písomnými dotazmi poisťovne vzťahujúcimi sa na uzavretie zmluvy (

§ 350 Obč. zákonníka

) sú aj dotazy týkajúce sa zdravotného stavu občana, na život alebo zdravie ktorého

sa má poistenie vzťahovať.

(2)

Poisťovňa je oprávnená preskúmavať zdravotný stav občana (odsek 1), a to na základe

zpráv vyžiadaných s jeho súhlasom od zdravotníckych zariadení, v ktorých sa liečil,

ako aj prehliadkou lekárom, ktorého mu sama určí.

(3)

Skutočnosti, o ktorých sa poisťovňa dozvie pri zisťovaní zdravotného stavu občanov,

smie použiť iba pre svoju potrebu.

§ 6

Ak sa stratí alebo zničí potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy (poistka), vydá poisťovňa

tomu, kto s ňou zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť druhopis tohto potvrdenia.

§ 7

Ak sa účastníci dohodnú o zmene poistenia už dojednaného, je poisťovňa povinná plniť

zo zmeneného poistenia až z poistných udalostí, ktoré nastanú po tejto dohode, a to

aj keď bolo dohodnuté, že zmena má spätnú účinnosť.

§ 8

(1)

Výška poistného sa určuje podľa sadzieb pre jednotlivé druhy poistenia.

(2)

Ak výška poistného závisí aj od veku poisteného, považuje sa za jeho vek rozdiel

medzi kalendárnym rokom, v ktorom sa má poistenie začať, a kalendárnym rokom, v ktorom

sa poistený narodil.

§ 9

(1)

Ak zanikne poistenie podľa

§ 360 Obč. zákonníka

, vráti poisťovňa tomu, kto s ňou poistnú zmluvu uzavrel, zaplatené poistné, a ak

nie je nažive, potom tomu, kto má právo na jej plnenie pre prípad, že poistnou udalosťou

je smrť poisteného. Od poistného, ktoré poisťovňa vracia, odpočíta to, čo už z poistenia

plnila.

(2)

Ak zanikne poistenie z iných dôvodov, než je uvedené v odseku 1, nie však preto,

že poistnou udalosťou odpadol dôvod ďalšieho poistenia (

§ 361 ods. 3 Obč. zákonníka

), je poisťovňa povinná vrátiť zvyšujúcu časť poistného len vtedy (

§ 362 Obč. zákonníka

), ak ide o poistenie s bežným poistným.

§ 10

(1)

V poistení pre prípad smrti, v poistení pre prípad dožitia alebo v poistení pre prípad

smrti alebo dožitia je ten, kto poistnú zmluvu s poisťovňou uzavrel, oslobodený od

povinnosti platiť bežné poistné, ak mu bol počas trvania poistenia, najskôr však po

dvoch rokoch od uzavretia poistnej zmluvy, priznaný podľa predpisov o sociálnom zabezpečení

plný invalidný dôchodok.

(2)

Ak bolo v zmluve o poistení uvedenom v odseku 1 dojednané aj úrazové poistenie, vzťahuje

sa oslobodenie aj na bežné poistné za toto úrazové poistenie.

(3)

Oslobodenie od platenia poistného sa začína odo dňa najbližšej zročnosti poistného

po priznaní invalidného dôchodku a týka sa poistného za jeden rok trvania poistenia.

Oslobodenie sa predlžuje vždy na ďalší rok, ak ten, ktorého sa oslobodenie týka, preukáže,

že sa mu vypláca ďalej plný invalidný dôchodok. Oslobodenie od platenia poistného

sa končí najneskoršie uplynutím doby, na ktorú bolo poistenie dojednané, a ak bolo

dojednané na neurčitú dobu, končí sa oslobodenie najneskoršie uplynutím poistného

obdobia, v ktorom dosiahol ten, kto je oslobodený od platenia poistného, vek 65 rokov.

§ 11

Lehoty ustanovené

§ 359 Obč. zákonníka

, do ktorých možno zaplatiť zročné poistné,

*)

môžu byť pred tým, než uplynú, dohodou predĺžené až o tri mesiace.

§ 12

(1)

Ak bolo v poistení s bežným poistným zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia

a v poistení pohrebu aspoň za prvé poistné obdobie a ak nebolo poistné za ďalšiu dobu

zaplatené v lehote ustanovenej

§ 359 Obč. zákonníka

, ani v lehote predĺženej podľa

§ 11

, premieňa sa poistenie na poistenie so zníženou poistnou sumou, so zníženým dôchodkom

(redukcia poistnej sumy alebo dôchodku) alebo so skrátenou poistnou dobou (redukcia

poistnej doby), a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné. Poistenie pre prípad smrti,

ktoré bolo dojednané na presne určený počet rokov, ako aj úrazové poistenie pre neplatenie

poistného však zanikajú (

§ 359 Obč. zákonníka

).

(2)

Ak nie je dohodnuté inak, skracuje sa pri poistení pohrebu poistná doba a pri ostatných

poisteniach znižuje sa poistná suma (dôchodok).

(3)

K redukcii dôjde prvého dňa po lehote, uplynutím ktorej poistenie inak zaniká pre

neplatenie poistného.

§ 13

(1)

Ak bolo v poistení s bežným poistným zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia,

alebo ak ide o poistenie za jednorazové poistné dojednané na dobu dlhšiu ako jeden

rok, alebo ak ide o poistenie už premenené podľa

§ 12

, má ten, kto poistnú zmluvu s poisťovňou uzavrel, právo, aby sa na jeho požiadanie

poistenie zrušilo s výplatou odbavného. Toto právo sa nevzťahuje na poistenie pre

prípad smrti, ktoré bolo dojednané na presne určený počet rokov, na úrazové poistenie

s bežným poistným, na poistenie pohrebu a na poistenie s výplatou dôchodku, z ktorého

sa už dôchodok vypláca.

(2)

Poisťovňa môže do šiestich mesiacov po dni, čo došlo k redukcii (

§ 12

), zrušiť s výplatou odbavného také poistenie, pri ktorom je znížená poistná suma

menšia ako 2500,- Kčs alebo znížený ročný dôchodok menší ako 250,- Kčs.

(3)

Poistenie je zrušené dňom, keď poisťovňa zaplatila odbavné (

§ 82 a 83 Obč. zákonníka

).

§ 14

Zníženú poistnú sumu, znížený dôchodok alebo skrátenú poistnú dobu (

§ 12

) a výšku odbavného (

§ 13

) vypočíta poisťovňa podľa poistnotechnických zásad ustanovených Ministerstvom financií.

§ 15

(1)

Poisťovňa je oprávnená podľa okolností prípadu znížiť svoje plnenie, najviac však

o jednu polovicu,

a)

ak došlo k úrazu poisteného v súvislosti s jeho konaním, pre ktoré bol uznaný súdom

za vinného trestným činom, alebo

b)

ak zomrel poistený v súvislosti s konaním, ktorým inému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví

alebo smrť alebo ktorým inak hrubo porušil dôležitý záujem spoločnosti.

(2)

Ak bol trestný čin [ods. 1 písm. a)] spáchaný poisteným úmyselne a okolnosti takého

prípadu to odôvodňujú, môže poisťovňa znížiť svoje plnenie o viac ako polovicu; ak

však bol taký čin pre spoločnosť obzvlášť nebezpečný, nie je poisťovňa povinná plniť.

§ 16

(1)

Ak došlo k úrazu poisteného následkom jeho opilosti a okolnosti takého prípadu to

odôvodňujú, je poisťovňa oprávnená znížiť svoje plnenie, najviac však o jednu polovicu;

ak mal taký úraz za následok smrť poisteného, zníži poisťovňa svoje plnenie len vtedy,

ak k tomuto úrazu poisteného došlo v súvislosti s jeho konaním uvedeným v

§ 15 ods. 1 písm. b)

.

(2)

Ustanovenie odseku 1 nemožno použiť na prípady, na ktoré sa súčasne vzťahuje ustanovenie

§ 15

.

§ 17

Občan, ktorému má smrťou poisteného vzniknúť právo na plnenie poisťovne, toto právo

nenadobudne, ak spôsobil poistenému smrť úmyselným trestným činom, pre ktorý bol uznaný

súdom za vinného.

§ 18

(1)

Z poistenia pre prípad smrti je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu, ak zomrie

poistený v dobe, na ktorú bolo poistenie dojednané.

(2)

Ak bolo toto poistenie dojednané ako poistenie pohrebu, je poisťovňa povinná zaplatiť

v rozsahu uvedenom v zmluve náklady za vystrojenie pohrebu poisteného. Zaplatí ich

priamo organizácii obstarávajúcej pohreby, prípadne občanovi, ktorý tejto organizácii

náklady pohrebu zaplatil; ak však náklady pohrebu boli zaplatené zo spoločenských

prostriedkov alebo pohreb nebol vôbec vystrojený, vyplatí poisťovňa zodpovedajúcu

sumu tomu, komu vzniklo právo na plnenie podľa

§ 372 Obč. zákonníka

.

§ 19

Ak bolo poistenie pre prípad smrti dojednané len na čas povoleného pobytu mimo územia

Československej socialistickej republiky, je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu

aj vtedy, ak zomrie poistený do troch mesiacov po návrate do republiky na následky

úrazu alebo choroby, ak došlo k úrazu alebo ak choroba vznikla pri pobyte v cudzine.

§ 20

(1)

Z poistenia pre prípad dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu, ak sa

poistený dožije konca doby, na ktorú bolo poistenie dojednané.

(2)

Ak sa nedožije poistený konca tejto doby, je poisťovňa povinná vyplatiť tomu, komu

smrťou poisteného vzniká právo na plnenie, sumu vo výške zaplateného poistného, len

ak to tak bolo v zmluve dohodnuté.

§ 21

(1)

Z poistenia pre prípad smrti alebo dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú

sumu, ak poistený zomrie v dobe, na ktorú bolo poistenie dojednané, alebo ak sa dožije

konca tejto doby.

(2)

Ak bolo toto poistenie dojednané pre dvojicu poistených, je poisťovňa povinná vyplatiť

poistnú sumu, ak aspoň jeden z poistených zomrie v dobe, na ktorú bolo poistenie dojednané,

alebo ak sa obaja poistení dožijú konca tejto doby.

§ 22

(1)

Z úrazového poistenia je poisťovňa povinná plniť, ak za trvania poistenia neočakávaným

a náhlym pôsobením vonkajších síl alebo vlastnej telesnej sily alebo neočakávaným

a neprerušeným pôsobením vysokých alebo nízkych vonkajších teplôt, plynov, pár, žiarenia

a jedov (s výnimkou mikrobálnych jedov a imunotoxických látok) bolo poistenému spôsobené

telesné poškodenie, prípadne mu bola spôsobená smrť; ak sa telesné poškodenie prejavilo

alebo smrť nastala po skončení poistenia, je poisťovňa povinná plniť vtedy, ak došlo

k úrazu za trvania poistenia.

(2)

Poisťovňa je povinná plniť i za ujmy na zdraví, ktoré boli poistenému spôsobené

a)

chorobou vzniknutou výlučne následkom úrazu,

b)

zhoršením následkov úrazu chorobou, ktorou poistený trpel pred úrazom,

c)

miestnym hnisaním po vniknutí choroboplodných zárodkov do otvorenej rany spôsobenej

úrazom a nákazou tetanom pri úraze,

d)

diagnostickými, liečebnými a preventívnymi zákrokmi vykonanými za účelom liečenia

následkov úrazu.

§ 23

Poisťovňa nie je povinná plniť

a)

za vznik a zhoršenie prietrží (hernií), nádorov každého druhu a pôvodu, za vznik

a zhoršenie aseptických zápalov šľachových pošiev, svalových úponov, kĺbových vačkov

a epikondylitíd,

b)

za infekčné choroby, aj keď boli prenesené zranením, a za pracovné úrazy a choroby

z povolania, pokiaľ nemajú povahu úrazu podľa tejto vyhlášky,

c)

za následky diagnostických, liečebných a preventívnych zákrokov, ktoré neboli vykonané

za účelom liečenia následkov úrazu,

d)

za zhoršenie choroby v dôsledku úrazu; pri náhlych platničkových chrbticových syndrómoch,

pri náhlych cievnych príhodách a pri odlúpení sietnice je však poisťovňa povinná plniť,

ak bol úraz ich výlučnou alebo zrejme prevažujúcou príčinou.

§ 24

Ak nebolo dohodnuté v poistnej zmluve inak, vzťahuje sa poistenie na úrazy poisteného,

ku ktorým dôjde pri akejkoľvek činnosti.

§ 25

Povinnosťou poisteného podľa

§ 357 Obč. zákonníka

je tiež bez zbytočného odkladu vyhľadať po úraze lekárske ošetrenie, liečiť sa podľa

pokynov lekára a ak to poisťovňa vyžaduje, dať sa na jej náklad vyšetriť lekárom,

ktorého poisťovňa určí.

§ 26

(1)

Poistnou udalosťou v úrazovom poistení je pôsobenie skutočností uvedených v

§ 22

(úraz), ktoré vyvolalo telesné poškodenie poisteného alebo jeho smrť. Z tej istej

poistnej udalosti je poisťovňa povinná poskytnúť podľa podmienok uvedených v

§ 27 až 29 tejto vyhlášky

plnenie za čas nevyhnutného liečenia telesného poškodenia spôsobeného úrazom, za

trvalé následky úrazu a za smrť spôsobenú úrazom. Či sa poistenie vzťahuje na všetky

druhy plnenia alebo len na niektoré z nich, je rozhodujúci obsah zmluvy.

(2)

Výšku plnenia za čas nevyhnutného liečenia telesných poškodení spôsobených úrazom

a za trvalé následky úrazu určuje poisťovňa podľa prílohy, ktorá obsahuje zásady a

tabuľky pre hodnotenie telesných poškodení v úrazovom poistení (ďalej len „oceňovacie

tabuľky“).

§ 27

(1)

Ak dôjde k úrazu poisteného a čas, ktorý je podľa poznatkov vedy obvykle potrebný

na zahojenie alebo ustálenie telesného poškodenia spôsobeného úrazom (ďalej len „priemerný

čas nevyhnutného liečenia“), je dlhší ako dva týždne, je poisťovňa povinná vyplatiť

z poistnej sumy toľko percent, koľkým percentám podľa oceňovacích tabuliek zodpovedá

priemerný čas nevyhnutného liečenia tohto telesného poškodenia.

(2)

Ak telesné poškodenie, ktoré bolo poistenému spôsobené úrazom, nie je uvedené v oceňovacích

tabuľkách, určí sa výška plnenia podľa času nevyhnutného liečenia, ktorý je primeraný

povahe a rozsahu tohto telesného poškodenia (ďalej len „primeraný čas nevyhnutného

liečenia“); v týchto prípadoch je poisťovňa povinná plniť vtedy, ak je primeraný čas

nevyhnutného liečenia dlhší ako dva týždne.

(3)

Podľa primeraného času nevyhnutného liečenia je poisťovňa povinná plniť aj vtedy,

ak tento čas presiahne čas nevyhnutného liečenia vlastného telesného poškodenia spôsobeného

úrazom, a to

a)

v prípade uvedenom v

§ 22 ods. 2 písm. a), b)

,

d)

o viacej ako štyri týždne,

b)

pre celkový zdravotný stav poisteného, ktorý nemá povahu choroby, o viacej ako štyri

týždne.

(4)

Poisťovňa je povinná plniť za priemerný čas nevyhnutného liečenia, prípadne za primeraný

čas nevyhnutného liečenia, najviac za dobu jedného roka.

(5)

Za čas nevyhnutného liečenia (odsek 1 až 3) nie je poisťovňa povinná plniť, ak zomrie

poistený do jedného mesiaca od úrazu.

§ 28

(1)

Ak zanechá úraz poistenému trvalé následky, je poisťovňa povinná vyplatiť z poistnej

sumy toľko percent, koľkým percentám zodpovedá podľa oceňovacích tabuliek rozsah trvalých

následkov po ich ustálení, a v prípade, že sa neustálili do troch rokov odo dňa úrazu,

koľkým percentám zodpovedá ich stav ku koncu tejto lehoty.

(2)

Ak nemôže poisťovňa plniť podľa predchádzajúceho odseku preto, že trvalé následky

úrazu nie sú ešte ustálené po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa úrazu, je povinná

poskytnúť poistenému na jeho požiadanie primeraný preddavok.

(3)

Ak sa týkajú trvalé následky úrazu časti tela alebo orgánu, ktorých funkcie boli

znížené už pred úrazom, je poisťovňa oprávnená svoje plnenie primerane znížiť.

(4)

Ak poistený zomrie pred výplatou plnenia za trvalé následky úrazu, nie však na následky

tohto úrazu, vyplatí poisťovňa jeho dedičom sumu, ktorá zodpovedá rozsahu trvalých

následkov úrazu poisteného v čase jeho smrti, najviac však sumu zodpovedajúcu poistnej

sume dohodnutej pre prípad smrti následkom úrazu.

§ 29

(1)

Ak bola úrazom spôsobená poistenému smrť, ktorá nastala najneskoršie do troch rokov

odo dňa úrazu, je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu pre prípad smrti následkom

úrazu tomu, komu vzniklo smrťou poisteného právo na plnenie.

(2)

Ak však poistený na následky úrazu zomrie a poisťovňa už plnila za trvalé následky

tohto úrazu, je povinná vyplatiť len prípadný rozdiel medzi poistnou sumou pre prípad

smrti následkom úrazu a už vyplatenou sumou.

§ 30

(1)

Z poistenia s výplatou dôchodku (

§ 2

) je poisťovňa povinná vyplácať poistenému podľa obsahu zmluvy dôchodok, a to

a)

ak sa dožije poistený dňa uvedeného v zmluve (životný dôchodok),

b)

ak prežije poisteného ten, v prospech ktorého bolo poistenie dojednané (dôchodok

na prežitie),

c)

ak sa stane poistený invalidným v zmysle predpisov o sociálnom zabezpečení alebo

ak nastane uňho iná podobná skutočnosť (invalidný dôchodok).

(2)

Dôchodok sa vypláca po dobu života poisteného, prípadne toho, v prospech ktorého

bolo poistenie dojednané, najdlhšie však po dohodnutú dobu.

§ 31

(1)

Dôchodok sa vypláca v dohodnutých obdobiach, ktoré sa počítajú od prvého dňa v mesiaci,

v ktorom vzniklo právo na výplatu dôchodku.

(2)

Dôchodok je zročný vždy prvého dňa dohodnutého obdobia.

(3)

Po vzniku práva na výplatu dôchodku má ten, ktorému má byť vyplácaný dôchodok, právo,

aby sa na jeho požiadanie vyplácanie dôchodku odložilo na neskorší čas; v takom prípade

je poisťovňa povinná dôchodok primerane zvýšiť.

§ 32

Povinnosťou podľa

§ 357 Obč. zákonníka

je aj povinnosť predložiť doklady potrebné na výplatu dôchodku, ktoré poisťovňa požaduje,

podrobiť sa lekárskej prehliadke na vyzvanie poisťovne a oznámiť zmeny, ktoré majú

vplyv na výplatu dôchodku. Dokiaľ nie sú tieto povinnosti splnené, poisťovňa s výplatou

dôchodku nezačne, prípadne zastaví jeho vyplácanie až do splnenia uvedených povinností.

§ 33

V poistnej zmluve medzi socialistickou organizáciou a poisťovňou, z ktorej má byť

oprávnený občan, možno sa odchýliť od ustanovení

§ 349 - 362

a

§ 371 - 376 Obč. zákonníka

, ak to vyžaduje povaha a účel poistenia.

§ 34

Od ustanovení

§ 5 - 8, 9 ods. 1

,

§ 11

,

15 - 17

,

25 - 29 tejto vyhlášky

nemožno sa v zmluvách odchýliť; to neplatí, ak ide o poistnú zmluvu medzi socialistickou

organizáciou a poisťovňou, z ktorej má byť oprávnený občan.

§ 35

(1)

Ustanoveniami tejto vyhlášky spravujú sa i poistenia osôb vzniknuté pred 1. aprílom

1964; vznik týchto poistení, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964,

sa však spravujú doterajšími predpismi.

(2)

Poistenia, ktoré vznikli pred 1. aprílom 1964 a za ktoré nebolo zaplatené poistné

zročné pred 1. aprílom 1964, zanikajú uplynutím lehôt pre zánik poistenia, ktoré pri

nezaplatení poistného začali plynúť podľa doterajších predpisov, najneskoršie však

30. júnom 1964, ak ide o nezaplatené poistné za prvé poistné obdobie, alebo 30. septembrom

1964, ak ide o nezaplatené poistné za ďalšie poistné obdobie; poisťovňa však je od

1. apríla 1964 do zániku poistenia povinná plniť, ak dôjde v tejto dobe k poistnej

udalosti.

(3)

Ustanovenie odseku 2 neplatí pre tie poistenia osôb, ktoré sa premieňajú na poistenie

bez ďalšieho platenia poistného, ak zročné poistné nie je zaplatené ani do šiestich

mesiacov odo dňa zročnosti.

§ 36

(1)

Zo vzniknutých už poistení pre prípad dočasnej invalidity následkom úrazu, ak dôjde

k úrazu poisteného po 31. marci 1964, vyplatí poisťovňa sumu, ktorá sa rovná päťnásobku

(v úrazovom poistení mládeže dvaapolnásobku) súčinu poisteného denného odškodného

a počtu percent zodpovedajúcich podľa oceňovacích tabuliek času nevyhnutného liečenia

telesného poškodenia spôsobeného týmto úrazom.

(2)

Prechodnou invaliditou pri poisteniach už vzniknutých, pokiaľ sa spravujú touto vyhláškou

(

§ 35 ods. 1

), rozumie sa čas nevyhnutného liečenia, trvalou invaliditou pri tých istých poisteniach

trvalé následky úrazu.

(3)

Pokiaľ sa poistenia už vzniknuté spravujú touto vyhláškou (

§ 35 ods. 1

), rozumie sa poistnou sumou, z ktorej sa vypočíta plnenie za čas nevyhnutného liečenia

telesného poškodenia spôsobeného úrazom, 25 % poistnej sumy, z ktorej sa podľa skorších

predpisov, prípadne podľa obsahu zmluvy určovala výška plnenia za prechodnú invaliditu.

(4)

Z poistení vzniknutých pred účinnosťou tejto vyhlášky, v ktorých bolo dohodnuté,

že sa vzťahujú len na úrazy pri výkone povolania uvedeného v zmluve, plní poisťovňa

za úrazy, ktoré poistený utrpí po 31. marci 1964 pri výkone iného povolania, v pomere

poistného pre povolanie uvedené v zmluve k poistnému pre povolanie, v ktorom poistený

utrpel úraz.

(5)

Poskytovanie preddavkov na plnenie pred poistnou udalosťou (pôžičiek) je od 1. apríla

1964 neprípustné a z tých, ktoré boli pred týmto dátumom poskytnuté, je ten, komu

bol preddavok poskytnutý, povinný platiť ustanovené úroky. Ak nie je úrok zaplatený

do šiestich mesiacov od svojej zročnosti, je poisťovňa oprávnená poistenie zrušiť

a z odbavného si odpočítať zostatok preddavku i dlžné úroky.

§ 37

(1)

Z rodinného dôchodkového poistenia vzniknutého pred účinnosťou tejto vyhlášky je

poisťovňa povinná vyplácať dohodnutý starobný alebo invalidný dôchodok alebo vdovský

a sirotský dôchodok.

(2)

Starobný dôchodok je poisťovňa povinná vyplácať od prvého dňa v mesiaci, v ktorom

poistený muž dovŕšil 60 rokov alebo poistená žena 55 rokov, a to po dobu ich života.

(3)

Invalidný dôchodok je poisťovňa povinná vyplácať po čas, po ktorý sa poistenému,

ktorý uzavrel poistnú zmluvu, vypláca plný invalidný dôchodok zo sociálneho zabezpečenia,

alebo ak nemá nárok na plný invalidný dôchodok po čas, po ktorý je dlhšie ako jeden

rok pre chorobu neschopný vykonávať akékoľvek povolanie a tento stav je trvalý. Dôchodok

je poisťovňa povinná vyplácať najdlhšie do konca mesiaca predo dňom, keď je prvý raz

zročný dôchodok podľa odseku 2.

(4)

Vdovský dôchodok je poisťovňa povinná vyplácať od prvého dňa v mesiaci, v ktorom

poistený zomrel, po dobu života vdovy; ak sa však vdova znova vydá, má právo na dôchodok

len do konca mesiaca, v ktorom manželstvo uzavrela.

(5)

Sirotský dôchodok vo výške 25 % starobného dôchodku podľa odseku 2 je poisťovňa povinná

vyplácať každému dieťaťu alebo osvojencovi poisteného od prvého dňa v mesiaci, v ktorom

poistený zomrel, do konca mesiaca, v ktorom sirota dovŕši 18 rokov. Ak však sirota

študuje a nie je súčasne v pracovnom pomere alebo obdobnom pomere, je poisťovňa povinná

vyplácať sirotský dôchodok do konca štúdií, najdlhšie však do konca mesiaca, v ktorom

dovŕši 25 rokov. Ak je sirota pre chorobu alebo telesnú vadu trvale neschopná vykonávať

akékoľvek povolanie, je poisťovňa povinná vyplácať jej sirotský dôchodok i po 18.

roku jej veku.

(6)

Ak sa začalo s výplatou dôchodku z rodinného dôchodkového poistenia pred účinnosťou

tejto vyhlášky, platia i pre ďalšie výplaty tohto dôchodku po jej účinnosti doterajšie

predpisy.

§ 38

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964.