VYHLÁŠKA 49/1961 Z. z. ktorou sa vyhlasujú Vzorové stanovy jednotných roľníckych družstiev

Čl. 1

(1)

Jednotné roľnícke družstvo ako dobrovoľné združenie pre spoločnú poľnohospodársku

veľkovýrobu je socialistickou výrobno-hospodárskou a spoločenskou organizáciou družstevných

roľníkov, ktorá vzniká a rozvíja sa prácou a činnosťou svojich členov v súlade so

záujmami celej spoločnosti.

(2)

Družstevníci hospodária podľa výhľadového plánu rozvoja družstva a celoročného výrobno-finančného

plánu, zostavených na základe úloh štátneho plánu rozvoja poľnohospodárskej výroby.

(3)

Družstevníci vytvárajú stále lepšie materiálno-technické a organizačné predpoklady

pre svoju činnosť a vynaložia čo najväčšie úsilie, aby sa plánované úlohy a záväzky

družstva voči štátu splnili a aby sa poľnohospodárska výroba ďalej rozvíjala ako základ

trvalého rastu životnej úrovne a uspokojovania spoločných kultúrnych a sociálnych

potrieb družstevníkov.

Čl. 2

(1)

Orgány a funkcionári družstva riešia všetky dôležité otázky družstevného života za

najširšej účasti družstevníkov a účelne spájajú ich záujmy so záujmami družstva i

celej spoločnosti. Pre splnenie úloh družstva uplatňujú tak hmotné, ako aj morálne

podnety, rozvíjajú socialistické súťaženie, podporujú zlepšovateľské hnutie, ustavovanie

kolektívov súťažiacich o titul Brigáda socialistickej práce a venujú im stálu starostlivosť

a podporu.

(2)

Družstvo na úspešné plnenie svojich výrobných a iných spoločenských úloh všestranne

využíva bohaté skúsenosti sovietskych kolchozníkov, popredných družstiev a štátnych

majetkov, zlepšovateľov a poznatky pokrokovej poľnohospodárskej vedy, techniky a ostatných

vedných odborov.

Čl. 3

(1)

Hlavným predmetom činnosti družstva je poľnohospodárska výroba.

(2)

Družstvo zavádza vo všetkých výrobných odvetviach veľkovýrobné spôsoby hospodárenia,

pokrokovú techniku a technológiu na zvyšovanie množstva poľnohospodárskych výrobkov

pri raste produktivity práce, znižovaní nákladov na jednotku výrobku a na odstránenie

namáhavej ľudskej práce.

(3)

V rastlinnej výrobe družstevníci venujú hlavnú pozornosť zvyšovaniu výnosov poľnohospodárskych

plodín na podklade sústavného zúrodňovania pôdy, účelného využívania poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, používania uznaných osív a sadív najvýkonnejších odrôd a účinnej ochrany

plodín proti chorobám, škodcom a burinám.

(4)

Družstvo kryje z vlastných zdrojov potrebu kvalitných krmív pre plánovaný rozvoj

živočíšnej výroby v náležitej skladbe, vytvára potrebné rezervy a hospodárne využíva

krmivá, najmä tiež zlepšením kŕmnej techniky.

(5)

V živočíšnej výrobe venujú družstevníci hlavnú pozornosť zvyšovaniu stavov a úžitkovosti

hospodárskych zvierat v spoločných chovoch, ich ozdraveniu a plemenárskej práci.

(6)

Družstvo rozširuje park vlastných mechanizačných prostriedkov a dbá o ich prevádzkové

využitie, technický stav, údržbu a hospodárnu prevádzku.

(7)

Družstvo uskutočňuje výstavbu spoločných zariadení v súlade s vytváraním nových výrobných

a územných celkov s ohľadom na špecializáciu rastlinnej a živočíšnej výroby a buduje

tiež byty pre družstevníkov a sociálne a kultúrne zariadenia. Stavby prevádza družstvo

hlavne svojpomocou, t. j. vlastnými pracovnými silami a s využitím materiálov z miestnych

zdrojov; dbá o technickú a hospodársku účinnosť stavebných investícií.

(8)

Družstvo sa stará o lesy združené pre spoločné hospodárenie družstevníkmi alebo zverené

družstvu, zabezpečuje v nich riadne hospodárenie, ich ochranu a zveľaďovanie v súlade

s pokynmi orgánov vykonávajúcich odbornú správu lesov.

Čl. 4

Družstvo prevádza pomocnú a pridruženú výrobu v záujme rozvoja poľnohospodárskej a

lesnej výroby, lepšieho využitia výrobných prostriedkov, plného uplatnenia práce družstevníkov,

najmä v čase vegetačného pokoja, a využitia vlastných a miestnych materiálových zdrojov.

Táto činnosť nesmie sa zneužívať na súkromné podnikanie a jej prevádzanie nesmie ohrozovať

hlavnú činnosť družstva. Druh a rozsah pridruženej výroby určujú stanovy družstva.

Čl. 5

Družstvá sa združujú na vzájomnú spoluprácu v záujme lepšieho využívania výrobných

prostriedkov, miestnych zdrojov, práce družstevníkov a tiež v záujme účelnej koncentrácie

a špecializácie poľnohospodárskej a pridruženej výroby. Za tým účelom zakladajú spoločné

družstevné podniky, melioračné družstvá a rozvíjajú aj iné formy kooperácie medzi

družstvami.

Čl. 6

Družstvá sa po vzájomnej dohode zlučujú do väčších ekonomicky výhodných celkov tam,

kde zlúčenie umožní lepšie využitie pôdy, strojov a iných investícií, vhodnú špecializáciu,

zavádzanie veľkovýrobnej technológie, plné uplatnenie odborníkov družstva, lepšiu

organizáciu práce a zvýšenie životnej úrovne družstevníkov. Účelné zlúčenie družstiev,

ktoré je v súlade s výhľadovým plánom organizácie poľnohospodárskej výroby, je v záujme

družstevníkov a celej spoločnosti.

Čl. 7

Družstvo používa na všestranný rozvoj poľnohospodárskej výroby materiálovú, finančnú

a odbornú pomoc, ktorú mu poskytuje socialistický štát, najmä na podklade vzájomných

zmluvných vzťahov; plní včas a svedomite zmluvné záväzky voči socialistickým organizáciám.

Čl. 8

(1)

Družstvo za pomoci štátu zriaďuje družstevnú školu práce a sústavne sa stará o zvyšovanie

kvalifikácie družstevníkov v družstevných školách práce a vysielaním družstevníkov

do odborných a iných kurzov a škôl; dbá predovšetkým o školenie predsedu, ostatných

funkcionárov a o výchovu odborníkov z vlastných radov.

(2)

Družstvo sa stará o zvyšovanie kultúrnej úrovne všetkých družstevníkov. Zriaďuje

čitáreň, knižnicu s odbornou a inou literatúrou, organizuje širokú osvetovú prácu

medzi družstevníkmi, ich rodinnými príslušníkmi a ostatnými pracujúcimi; rozvíja pokusnícku

činnosť a mičurinské hnutie mládeže a podporuje ich; podnecuje účasť družstevníkov,

najmä mládeže na vedeckej a umeleckej tvorbe a aktivite; môže založiť a udržovať kultúrny

klub. Družstvo môže združiť prostriedky s miestnym národným výborom na výstavbu kultúrnych

a iných zariadení a na výstavbu obce vôbec.

(3)

Družstvo zabezpečuje spoločné a individuálne zdravotné a sociálne potreby družstevníkov

a ich rodinných príslušníkov. Zriaďuje kuchyne, jedálne, žatevné útulky, jasle, materskú

školu, pionierske tábory, práčovne, umyvárne, šatne a iné zariadenia. Družstvo vytvára

pre svojich pracovníkov zdravotne nezávadné pracovné prostredie a podmienky a dôsledne

dodržuje predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

II.

Členstvo

Čl. 9

Členmi družstva sa môžu stať pracujúci (muži i ženy), ktorí dovŕšili vek 15 rokov.

Členov družstva prijíma členská schôdza na základe písomnej prihlášky uchádzača a

na návrh predstavenstva.

Čl. 10

(1)

Družstevník má tieto základné práva

a)

pracovať v družstve podľa svojich schopností a znalostí s prihliadnutím na možnosti

družstva, podieľať sa na výsledkoch družstevného hospodárenia podľa množstva, akosti

a spoločenského významu vykonanej práce;

b)

zúčastňovať sa na riadení družstva a rozhodovaní o družstevných záležitostiach; podávať

pripomienky a dopyty predstavenstvu a funkcionárom družstva a žiadať vysvetlenia na

členskej schôdzi;

c)

voliť orgány družstva, byť do nich volený a zastávať funkcie; bývalý vykorisťovateľ

môže zastávať funkciu až po päťročnom členstve, ak v družstve riadne a poctivo pracoval;

d)

podieľať sa na výhodách, ktoré družstvo poskytuje zo sociálneho a kultúrneho fondu;

e)

získať výhody, ktoré socialistický štát poskytuje družstevníkom, najmä pokiaľ ide

o sociálne a dôchodkové zabezpečenie;

f)

na majetkové vyrovnanie s družstvom pri zániku členstva.

(2)

Družstevník má tieto základné povinnosti

a)

osobne, riadne a poctivo pracovať a pri práci sa spravovať pokynmi funkcionárov družstva;

b)

všestranne upevňovať a rozvíjať družstevné hospodárstvo, ochraňovať a zveľaďovať

socialistické vlastníctvo, zvyšovať výnosy polí a úžitkovosť hospodárskych zvierat;

c)

zvyšovať produktivitu práce, uplatňovať veľkovýrobné metódy práce, šíriť družstevnú

myšlienku a získavať ďalších členov, najmä rodinných príslušníkov a mládež pre prácu

a členstvo v družstve;

d)

aktívne sa zúčastňovať rokovaní členskej schôdze, komisií, aktívov a iných porád;

svedomite a poctivo vykonávať funkcie, ktoré mu boli zverené, a považovať ich plnenie

na prospech družstva a celej spoločnosti za vec svojej cti;

e)

plniť prevzaté záväzky, vzdelávať sa a zvyšovať svoju odbornú kvalifikáciu;

f)

plniť uznesenia a opatrenia družstevných orgánov, zachovávať a upevňovať družstevnú

disciplínu, najmä dodržiavať zákon o JRD, stanovy, predpisy o bezpečnosti a ochrane

zdravia pri práci, pracovný a rokovací poriadok;

g)

združiť pozemky a združstevniť ostatné výrobné prostriedky podľa ustanovení stanov.

Čl. 11

(1)

Družstvo venuje mimoriadnu pozornosť a starostlivosť družstevnej mládeži.

Preto

a)

získava mládež pre vstup do družstva, najmä z radov detí družstevníkov;

b)

zabezpečuje odborný a politický rast mládeže, najmä tým, že ju prijíma do učebného

pomeru, vysiela do odborných učilíšť, do odborných poľnohospodárskych a vysokých škôl,

a poskytuje im študijné štipendiá; umožňuje poslucháčom poľnohospodárskych škôl praktický

výcvik na svojom hospodárstve;

c)

poskytuje mladým družstevníkom materiálne výhody z družstevných fondov (prostriedky

na založenie domácnosti a rodiny, pomoc pri výstavbe rodinných domčekov, bytov a pod.);

d)

vytvára podmienky pre úspešný vývoj mládeže tak pri práci, ako aj vo voľnom čase,

pomáha pri organizovaní kultúrnej a športovej činnosti mládeže a poskytuje na ňu prostriedky

z kultúrneho fondu;

e)

stará sa o rozvoj tvorivej schopnosti mládeže, jej zdravej iniciatívy a aktivity

v práci a pri riadení družstva, umožňuje ustavovanie mládežníckych kolektívov a podporuje

ich, vyzdvihuje schopných mladých družstevníkov a družstevníčky na zodpovedné funkcie.

(2)

Mládeži, ktorá po skončení povinnej školskej dochádzky pracuje v družstve, a družstevníkom

mladším ako 16 rokov (u dievčat 18 rokov) nesmú sa zverovať pracovné úlohy, ktoré

nezodpovedajú ich veku, telesnej a duševnej vyspelosti.

Čl. 12

(1)

Družstvo umožňuje ženám čo najširšie pracovné zapojenie. Zriaďuje preto sociálne

a kultúrne zariadenia, aby družstevníčky mohli lepšie využiť svoje schopnosti pre

účasť na práci a funkciách v družstve i vo verejnom živote.

(2)

Tehotným a dojčiacim ženám družstvo prideľuje ľahšiu prácu a 4 týždne pred pôrodom

a 14 týždňov po pôrode (materská dovolenka) ich uvoľní z práce vôbec.

Čl. 13

Družstvo vytvára podmienky pre zabezpečenie spokojnej staroby družstevníkov. Podľa

ustanovení pracovného poriadku poskytuje im podpory zo sociálneho fondu. Umožňuje

im zapojenie do práce zodpovedajúcej ich pracovným schopnostiam a spôsobilosti a využíva

ich bohaté skúsenosti.

Čl. 14

(1)

Družstevníci dobrovoľne dodržujú družstevnú disciplínu a dôsledne zachovávajú predpisy

chrániace družstevné hospodárstvo a jeho vlastníctvo.

(2)

Predstavenstvo družstva je oprávnené odoprieť priznanie odmeny za zle vykonanú prácu.

Za hrubé alebo opätovné porušenie družstevnej disciplíny môže - ak nestačí na dosiahnutie

nápravy dohováranie - udeliť družstevníkovi výstrahu, napomenutie alebo pokarhanie

pred členskou schôdzou, môže ho preradiť na menej dôležitú prácu alebo odvolať z funkcie,

prípadne znížiť odmenu za prácu o sumu 100 Kčs.

(3)

Ak spôsobí družstevník družstvu škodu úmyselne alebo z nedbalosti, predstavenstvo

uplatní proti nemu nárok na náhradu škody podľa ustanovení zákona o JRD.

Čl. 15

(1)

Členstvo zaniká vystúpením, dohodou družstva a družstevníka o uvoľnení, vylúčením

a úmrtím.

(2)

Družstevník môže vystúpiť len po zbere úrody, musí to však predstavenstvu oznámiť

písomne aspoň 6 mesiacov vopred.

(3)

Dohodou družstva a družstevníka o jeho uvoľnení, schválenou miestnym národným výborom,

môže členstvo zaniknúť aj za iných podmienok, než sú uvedené v odseku 2, najmä pri

prestupe do iného družstva.

(4)

Družstevníka možno vylúčiť pre sústavné a hrubé porušovanie družstevnej disciplíny,

ak všetky opatrenia sledujúce nápravu družstevníka ostanú bez účinku, ako aj vtedy,

ak sa ťažko prehrešil proti spoločnosti a štátu.

(5)

Na požiadanie vylúčeného družstevníka miestny národný výbor preskúma uznesenie členskej

schôdze o vylúčení. V odôvodnených prípadoch odporučí družstvu, aby členská schôdza

prípad znovu prerokovala a rozhodla.

Čl. 16

(1)

Všetky práce v družstevnom hospodárstve robia družstevníci osobne podľa pravidiel

pracovného poriadku. V družstve môžu pracovať aj príslušníci rodiny družstevníka,

i keď ešte nie sú družstevníkmi, ak družstvo potrebuje ich pomoc pre plnenie svojich

úloh.

(2)

Do zamestnaneckého pomeru smú sa prijať len také osoby, ktoré majú zvláštne znalosti

a odbornú prípravu, ak nemôže družstvo takých pracovníkov získať z radov družstevníkov.

(3)

Dočasné zamestnávanie pracovných síl je prípustné len výnimočne, ak družstevníci

pri plnom pracovnom využití vlastných pracovných síl, strojov a pod. nemôžu sami včas

vykonať špičkové práce; pracovné sily možno zamestnávať aj v stavebnej, v pomocnej

a pridruženej výrobe, ak nemožno tieto práce vykonávať vlastnými silami.

Čl. 17

(1)

Základnou organizačnou a výrobnou jednotkou družstva je stála výrobná skupina (poľná,

zeleninárska, lesná, chovateľská, mechanizačná, stavebná a pod.). Predstavenstvo družstva

so schválením členskej schôdze zaraďuje členov družstva do jednotlivých výrobných

skupín, čiat, prípadne ich určí na prácu v spoločnom družstevnom podniku, v melioračnom

družstve a pod.

(2)

V rastlinnej výrobe predstavenstvo pridelí každej výrobnej skupine na dobu celého

osevného postupu pozemky, potrebné náradie, záprahy, stroje, prípadne hospodárske

budovy. Pre uľahčenie práce možno utvoriť vo výrobnej skupine pracovné čaty.

(3)

Živočíšna výroba je organizovaná podľa jednotlivých chovov hospodárskych zvierat.

Chov sa zriaďuje pre každý druh hospodárskych zvierat (hovädzieho dobytka, ošípaných,

ovcí, hydiny a pod.), prípadne ako zmiešaný chov pre niekoľko druhov hospodárskych

zvierat. V chove zabezpečuje výrobu jedna alebo viac stálych chovateľských skupín,

ktoré sa zriaďujú najmenej na 3 roky. Predstavenstvo pridelí jednotlivým chovateľským

skupinám hospodárske zvieratá, potrebný inventár, maštale, potrebné budovy, prípadne

aj záprahy a pozemky.

(4)

Pre prísun krmív, stelív a iných potrieb družstvo môže určiť pracovníkov pre celú

živočíšnu výrobu alebo niekoľko chovateľských skupín a zveriť im potrebné výrobné

prostriedky.

(5)

V záujme účelného využívania mechanizačných prostriedkov, najmä ťažkých, a zabezpečenia

dobrej prevádzkyschopnosti všetkých strojov a zariadení utvorí družstvo podľa miestnych

podmienok mechanizačnú skupinu na čele s mechanizátorom. V tejto skupine budú sústredené

hlavné mechanizačné prostriedky, výdaj pohonných hmôt, zabezpečovanie náhradných dielov

a pod. Družstvo môže prideliť jednotlivým výrobným jednotkám na včasné zvládnutie

určitých výrobných úloh mechanizačné prostriedky, najmä tie, ktoré sa plne využijú

súčasne s pracovníkmi z mechanizačnej skupiny.

(6)

Predstavenstvo ustanoví podľa potreby stavebnú skupinu, prípadne skupinu pre lesnú

alebo pre pomocnú a pridruženú výrobu.

(7)

Vedúci výrobných a organizačných jednotiek určujú pracovné úlohy jednotlivým družstevníkom,

zodpovedajú za zverené výrobné prostriedky, ich využívanie a evidovanie, za riadnu

evidenciu výroby a práce, za plnenie ukazovateľov plánu výroby a nákladov.

(8)

V záujme plného využívania výrobných zariadení a skracovania pracovného dňa zavádza

družstvo podľa svojich miestnych podmienok pracovné smeny (viacsmenová prevádzka).

IV.

Rozdeľovanie produkcie a peňažných výnosov

Čl. 18

Rozdeľovanie produkcie družstva a jeho peňažných výnosov musí sa uskutočňovať v súlade

s celospoločenskými a celopodnikovými záujmami tak, aby sa prednostne zabezpečil plánovitý

rozvoj družstevného hospodárstva, a tým trvalý rast životnej úrovne družstevníkov.

Čl. 19

(1)

Rastlinné a živočíšne výrobky, prípadne lesné výrobky použije družstvo takto

a)

splní úlohy v trhovej produkcii vyplývajúce zo štátneho plánu a zo zmluvných záväzkov

o dodávke výrobkov;

b)

pridelí potrebné osivo a sadivo fondu osív a sadív a príslušnú ich časť zabezpečovaciemu

fondu osív a sadív;

c)

pridelí celoročnú potrebu zásob krmív fondu krmív a príslušnú časť zabezpečovaciemu

fondu krmív;

d)

podľa potreby pridelí časť výrobkov na spoločné stravovanie do sociálneho fondu,

prípadne do iných fondov;

e)

oddelí prípustné množstvo výrobkov, ktoré sa môže družstevníkom (prípadne zamestnancom)

pre odôvodnenú osobnú spotrebu a pre potreby prípustného počtu záhumienkového zvieratstva

buď

1.

predať za nákupné ceny v družstvách, ktoré už zaviedli peňažné odmeňovanie, alebo

2.

rozdeliť na pracovné jednotky;

f)

zvyšujúcu časť výrobkov predá prednostne štátu.

(2)

Družstvo určí vo svojich stanovách, aké množstvo výrobkov možno odpredať alebo vydať

na pracovné jednotky jednej rodine družstevníka, aby s prihliadnutím na výnos zo záhumienkového

hospodárstva nepresahovalo mieru odôvodnenej osobnej spotreby družstevníka a jeho

rodiny a potreby prípustného počtu záhumienkového zvieratstva.

(3)

Ak vzniká rodine družstevníka v dôsledku získaného vysokého počtu pracovných jednotiek

nárok na viac naturálií, vyplatí sa rozdiel v nákupných cenách.

Čl. 20

Celkové peňažné výnosy použije takto

A.

Družstvo, ktoré zaviedlo peňažné odmeňovanie

a)

uhradí poľnohospodársku daň, úroky z úverov, poistné a pod.;

b)

uhradí peňažné náklady na výrobu, včítane odpisov zo základných prostriedkov, prípadne

uhradí potrebu peňažnej dotácie fondu osív a sadív a fondu krmív;

c)

pridelí do fondu odmien prostriedky vo výške, ktorá plne kryje základné odmeny i

prémie vyplácané v priebehu roku - okrem prostriedkov určených na odmenu za prácu

družstevníkov v investičnej výstavbe;

d)

po úhrade položiek uvedených v bode a) - c) zvyšujúcu časť (peňažný zisk) až do plánovanej

výšky rozdelí družstvo podľa uznesenia členskej schôdze takto

- viac než polovicu použije na dotáciu nedeliteľného fondu;

- pridelí plánované sumy do príslušných fondov (sociálneho, kultúrneho, prevádzkového,

zabezpečovacieho fondu, prípadne fondu bytovej výstavby) a plánovanú sumu na úhradu

splátok družstevníkom za odovzdaný inventár;

e)

sumu, o ktorú družstvo lepším hospodárením prekročilo plánovaný peňažný zisk (nadplánový

peňažný zisk), rozdelí takto

- menej než polovicu tejto sumy rozdelí medzi družstevníkov vo forme prémií za lepšie

než plánované výsledky hospodárenia. Úhrn prémií nemal by v rámci celého družstva

presahovať 25% celkového fondu odmien za prácu;

- zvyšujúcu časť použije družstvo na zabezpečenie lepšieho rozvoja družstevného hospodárstva,

t.zn., že zvýši podľa potreby dotácie predovšetkým nedeliteľného fondu, prípadne fondu

bytovej výstavby.

B.

Družstvo, ktoré doteraz odmeňuje družstevníkov podľa pracovných jednotiek, použije

peňažné výnosy takto

a)

uhradí poľnohospodársku daň, úroky z úverov, poistné a pod.;

b)

uhradí peňažné náklady na výrobu, včítane odpisov zo základných prostriedkov, prípadne

uhradí potrebu peňažnej dotácie fondu osív a sadív a fondu krmív;

c)

oddelí sumy určené na založenie alebo doplnenie nedeliteľného fondu a ostatných spoločných

družstevných fondov a na úhradu splátok družstevníkom za odovzdaný inventár;

d)

ostatnú časť peňažných výnosov rozdelí medzi družstevníkov podľa množstva, akosti

a spoločenského významu vykonanej práce, t. zn. vyplatí základnú odmenu v pracovných

jednotkách a prémie.

Čl. 21

(1)

Družstvo založí a bude doplňovať tieto fondy

A.

Nedeliteľný fond

Nedeliteľný fond slúži na rozvoj a zveľadenie družstevného hospodárstva, na zabezpečenie

rozšírenej reprodukcie základných prostriedkov podľa výhľadového plánu rozvoja družstva

a nesmie sa použiť na rozdelenie medzi družstevníkov. Z prostriedkov tohto fondu uhradzujú

sa tiež odmeny za prácu družstevníkov v investičnej výstavbe a splátky investičných

úverov a dlhodobých úverov na chovné zvieratá.

Nedeliteľný fond družstvo doplňuje predovšetkým

a)

prídelmi z peňažných výnosov na rozšírenú reprodukciu základných prostriedkov, zabezpečujúcimi

potrebný rozsah ich rozšírenia. Družstvo, ktoré zaviedlo peňažné odmeňovanie, pridelí

do nedeliteľného fondu na rozšírenie základných prostriedkov sumy určené podľa

článku 20 ods. A. písm. d) a e)

. Družstvo, ktoré družstevníkov dosiaľ odmeňuje podľa pracovných jednotiek, pridelí

do nedeliteľného fondu na rozšírenie základných prostriedkov sumu potrebnú na ďalší

plánovitý rozvoj výroby; pritom suma tohto prídelu na rozšírenú reprodukciu musí byť

taká, aby s odpismi základných prostriedkov, zahrnutými do nákladov výroby, bola najmenej

13 % z celkových peňažných výnosov družstva;

b)

prírastkami hodnoty stáda zvierat;

c)

úsporami získanými prácou družstevníkov na investičnej výstavbe vykonávanej svojpomocne.

B.

Fond osív a sadív a fond krmív

1.

Z úrody oddelí družstvo každoročne podľa celoročného výrobno-finančného plánu do

fondu osív a sadív zásoby, ktoré budú potrebné pre osev a sadbu v budúcom roku, a

do fondu krmív krmivá, ktoré budú potrebné do budúcej úrody na kŕmenie všetkých zvierat

v spoločnom družstevnom hospodárstve.

2.

Pre prípad neúrody, živelnej pohromy a podobne oddelí časť výrobkov do nedotknuteľných,

každoročne obnovovaných zabezpečovacích fondov osív a krmív; prídel do zabezpečovacích

fondov má byť najmenej 15 % množstva prideleného základnému fondu osív a sadív a fondu

krmív. Členská schôdza každoročne rozhodne na návrh predstavenstva, aká časť ročnej

potreby osív, sadív a krmív sa odovzdá do zabezpečovacích fondov.

3.

Predaj zásob, ktoré patria základnému a zabezpečovaciemu fondu osív a sadív a fondu

krmív, je neprípustný.

4.

Ak nemôže družstvo v dôsledku neúrody alebo z iných príčin plne dotovať fondy osív

a sadív a fond krmív v naturáliách, oddelí zo svojich peňažných výnosov do týchto

fondov sumu zodpovedajúcu potrebnému nákupu osív a sadív alebo krmív.

C.

Prevádzkový zabezpečovací fond

1.

Družstvo zriaďuje prevádzkový zabezpečovací fond ako peňažnú rezervu na preklenutie

nepredvídaných materiálových nákladov, na zabezpečenie výšky plánovaných odmien za

prácu, prípadne na krytie iných prevádzkových potrieb.

2.

Družstvo zabezpečí každoročne dotáciu prevádzkovému zabezpečovaciemu fondu tak, aby

postupne dosiahol výšku 25 % celkovej ročnej výšky fondu odmien, prípadne 25 % celkovej

ročnej výšky odmien vyplácaných v pracovných jednotkách.

3.

O použití prevádzkového zabezpečovacieho fondu rozhoduje členská schôdza podľa hospodárskych

možností a potrieb družstva tak, aby spoločenské a osobné záujmy družstevníkov v ich

jednote boli náležite chránené.

D.

Fond odmien

1.

Družstvo s peňažným odmeňovaním zriaďuje fond odmien na krytie plánovaného úhrnu

základných odmien za vynaloženú prácu, ako aj vopred určeného úhrnu prémií vyplácaných

počas roka.

2.

Celkový objem fondu odmien za prácu musí zabezpečovať dostatočný hmotný záujem družstevníkov

na zvyšovaní výroby bez toho, že by sa narušil nevyhnutný rozsah prostriedkov na zabezpečovanie

rozvoja družstevnej výroby.

E.

Sociálny fond

1.

Družstvo zriaďuje a doplňuje sociálny fond na zabezpečenie sociálnych potrieb družstevníkov

a ich rodín.

2.

Z prostriedkov sociálneho fondu uhradzuje družstvo poistné nemocenského poistenia

družstevníkov, družstevníčkam poskytuje počas materskej dovolenky peňažnú pomoc, t.

j. mesačne sumu zodpovedajúcu najmenej 70 % priemernej mesačnej odmeny dosiahnutej

za posledných 12 mesiacov pred dňom, keď prestali pracovať pre tehotenstvo alebo materstvo;

rodine družstevníka poskytuje počas jeho vojenského cvičenia pri peňažnom odmeňovaní

denne sumu vo výške jedno- až dvojnásobku základnej odmeny určenej pre prvú triedu

a pri odmeňovaní podľa pracovných jednotiek sumu v hodnote 1-2 pracovných jednotiek.

3.

Z prostriedkov sociálneho fondu môže družstvo uhradzovať určenú sumu na výstavbu

a prevádzku jasieľ a materských škôl, poskytovať podľa ustanovení pracovného poriadku

alebo uznesení členskej schôdze výpomoc družstevníkom, ich rodinným príslušníkom v

prípade nezavinenej pracovnej neschopnosti, vyplácať prídavky na deti, poskytovať

iné sociálne príspevky, prípadne použiť prostriedky sociálneho fondu na iné sociálne

účely v prospech družstevníkov a spoločných sociálnych zariadení.

4.

Pre tieto účely oddelí družstvo každoročne do sociálneho fondu potrebnú sumu, najmenej

však 4 % z celkových peňažných výnosov, a potrebnú časť naturálií.

F.

Kultúrny fond

1.

Družstvo zriaďuje kultúrny fond, z ktorého prostriedkov uhradzuje výdavky na kultúrne

potreby, ako je odborno-politická výchova družstevníkov, na družstevnú školu práce,

na vysielanie družstevníkov a mládeže do odborných učilíšť, odborných škôl, kurzov,

na peňažné príspevky pre družstevníkov, príslušníkov ich rodín, posielaných do škôl,

na usporiadanie zájazdov, na odbornú literatúru a pod. Pre tento účel oddelí každoročne

potrebnú sumu, najmenej však 1 % z celkových peňažných výnosov.

2.

Družstvo poskytuje družstevníkom počas ich školenia z prostriedkov kultúrneho fondu

denne pri peňažnom odmeňovaní sumu vo výške jedno- až dvojnásobku základnej odmeny

určenej pre prvú triedu a pri odmeňovaní podľa pracovných jednotiek sumu v hodnote

1-2 pracovných jednotiek.

(2)

Družstvo môže zriadiť

Fond bytovej výstavby

Fond bytovej výstavby slúži na výstavbu a rozšírenie bytových jednotiek pre družstevníkov.

Vytvorí sa jednak prídelom z peňažných výnosov družstva, jednak prevodom časti prostriedkov

sociálneho, kultúrneho alebo prevádzkového zabezpečovacieho fondu.

(3)

Voľné peňažné prostriedky.

Voľné peňažné prostriedky ukladá družstvo v Štátnej banke československej na bežný

účet; peňažné prostriedky nedeliteľného fondu a odpisy zo základných prostriedkov

ukladá na investičnom účte.

V.

Odmeňovanie práce

Čl. 22

(1)

Každý družstevník sa podieľa na konečných hospodárskych výsledkoch spoločného hospodárenia

družstva podľa socialistickej zásady odmeňovania, t.j. podľa množstva, akosti a spoločenského

významu vykonanej práce.

(2)

Členská schôdza schvaľuje zároveň s celoročným výrobno-finančným plánom družstva

konkrétnu sústavu odmeňovania za prácu, vypracovanú podľa pokynov Ministerstva poľnohospodárstva,

lesného a vodného hospodárstva pre odmeňovanie za prácu v družstve.

Čl. 23

(1)

Všetky práce v družstve sa vykonávajú zásadne podľa výkonových noriem, ktoré zodpovedajú

miestnym konkrétnym pracovným podmienkam a ktoré družstvo vypracúva podľa vzorových

výkonových noriem. Predstavenstvo a revízna komisia sledujú počas roka, ako sa prijaté

výkonové normy plnia, a každoročne pred vypracovaním celoročného výrobno-finančného

plánu ich doplňujú a spresňujú.

(2)

Družstvo zaradí jednotlivé práce (prípadne pracovníkov) podľa zložitosti, namáhavosti

a spoločenskej dôležitosti práce do jednotlivých pracovných tried. Ohodnotenie jednej

splnenej výkonovej normy v jednotlivých triedach sa riadi zaradením prác do tried

a tarifnou stupnicou vydanými Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.

(3)

Družstvo určí prevažne úkolové sadzby za jednotku práce alebo za jednotku výrobku

podľa výkonových noriem a ich ocenenia.

(4)

Členská schôdza určí počet pracovných dní, prípadne výkonových noriem, ktoré je každý

družstevník povinný odpracovať.

Čl. 24

Odmena družstevníkov sa skladá zo základnej odmeny a prémií. Základnú odmenu dostanú

družstevníci podľa vykonanej práce, alebo podľa dosiahnutej výroby. Družstvo prizná

prémie v peniazoch výrobnej jednotke a jednotlivým družstevníkom, ktorí dosiahnu lepšie

ako plánované výrobné úlohy, alebo iné výsledky zvlášť dôležité pre zabezpečenie výrobného

plánu a rozvoja družstva. Družstvo určí druh a výšku prémií za zvýšenie celkových

hospodárskych výsledkov družstva predsedovi družstva, vedúcim chovov, skupín a čiat

a iným funkcionárom družstva.

Čl. 25

A.

Družstvo s peňažným odmeňovaním

Vypláca pravidelne raz mesačne základnú odmenu, ako aj jednorazové prémie len v peniazoch.

Okrem toho vypláca družstvo počas roka alebo na konci roka prémie uvedené v

článku 20 ods. A písm. e)

alebo iné druhy prémií v peniazoch.

B.

Družstvo s odmeňovaním podľa pracovných jednotiek

1.

Poskytuje družstevníkom počas roka, pravidelne raz mesačne, preddavky v hotovosti

vo výške 50 % sumy, ktorá pravdepodobne pripadne na pracovnú jednotku v peniazoch,

a prémie. Podľa rozhodnutia členskej schôdze môže sa poskytnúť družstevníkom na odmenu

v pracovných jednotkách preddavok v hotovosti až do výšky 80 % sumy, ktorá pravdepodobne

pripadne na pracovnú jednotku v peniazoch, keď je rozdiel medzi 50 % a poskytnutou

vyššou sumou na preddavky plne krytý prevádzkovým zabezpečovacím fondom vytvoreným

v minulých rokoch. Ak nie je v prevádzkovom zabezpečovacom fonde dostatok prostriedkov,

môže členská schôdza so schválením miestneho národného výboru, keď to dovoľuje finančný

stav družstva, povoliť družstevníkom preddavok na pracovnú jednotku až do výšky 70

% jej pravdepodobnej peňažnej hodnoty.

2.

Poskytnuté preddavky zúčtuje družstvo s družstevníkmi pri konečnom vyúčtovaní na

konci roka.

VI.

Správa a riadenie družstva

Čl. 26

(1)

Družstevníci riadia záležitosti družstva podľa zásady družstevnej demokracie v súlade

s politicko-hospodárskymi smernicami strany a vlády, právnymi predpismi, stanovami

a pracovným poriadkom.

(2)

Orgány a funkcionári družstva napomáhajú rozvoj iniciatívy a aktivity družstevníkov,

usmerňujú ich k úspešnému plneniu a prekračovaniu výrobných úloh družstva a k vytváraniu

súdružských vzťahov medzi družstevníkmi.

(3)

Orgány družstva riadia činnosť družstva v úzkej spolupráci s národnými výbormi, najmä

s miestnym národným výborom, s ktorým prerokúvajú všetky dôležité opatrenia, ako výhľadový

plán, celoročný výrobno-finančný plán, ich plnenie a kontrolu, investičnú činnosť

družstva.

Čl. 27

(1)

Najvyšším orgánom družstva je členská schôdza, ktorá môže rozhodovať o všetkých jeho

záležitostiach; spravidla rozhoduje len o závažných otázkach.

(2)

Členská schôdza najmä

a)

prijíma stanovy družstva vypracované podľa Vzorových stanov JRD;

b)

schvaľuje pracovný poriadok, rokovací poriadok, vnútornú organizáciu družstva, systém

jeho riadenia a správy;

c)

z radov členov družstva volí predsedu, jeho zástupcu, ostatných členov predstavenstva

a revíznu komisiu;

d)

prijíma a vylučuje členov;

e)

schvaľuje výhľadový plán rozvoja družstva, celoročný výrobno-finančný plán, výkonové

normy a ich ohodnotenie v peniazoch, prípadne v pracovných jednotkách, konkrétnu sústavu

odmeňovania za prácu, rozdeľovanie poľnohospodárskych, prípadne lesných výrobkov a

peňažných výnosov družstva, výročnú zprávu a účtovnú uzávierku;

f)

prerokúva pravidelne zprávu predstavenstva o plnení celoročného výrobno-finančného

plánu a socialistických záväzkov, schvaľuje záväzky kolektívov, ktoré sa prihlasujú

do hnutia brigád socialistickej práce;

g)

schvaľuje zprávy revíznej komisie;

h)

rozhoduje o zlúčení družstva s inými družstvami, o členstve v melioračnom družstve,

v spoločných družstevných podnikoch, vysiela zástupcov družstva do orgánov týchto

organizácií a prerokúva zprávu o ich hospodárení.

(3)

Členskú schôdzu zvoláva predseda družstva podľa potreby, najmenej však raz mesačne.

Predseda družstva je povinný zvolať členskú schôdzu, keď o to požiada najmenej tretina

všetkých družstevníkov. Členská schôdza sa môže platne uznášať, ak je prítomná najmenej

polovica družstevníkov. Pre platnosť uznesenia členskej schôdze je potrebný súhlas

nadpolovičnej väčšiny prítomných družstevníkov.

(4)

Predstavenstvo môže rozhodovať o otázkach, ktorých rozhodovanie je výslovne vyhradené

členskej schôdzi (ods. 2), len vo výnimočne naliehavých prípadoch; tieto rozhodnutia

vyžadujú dodatočné schválenie najbližšej členskej schôdze. Bez schválenia členskou

schôdzou sú takéto rozhodnutia predstavenstva neplatné.

Čl. 28

(1)

Členská schôdza volí na dobu dvoch rokov predstavenstvo, ktoré má 5-15 členov podľa

veľkosti družstva.

(2)

Predstavenstvo ako výkonný orgán riadi bežnú činnosť družstva, je v dennom styku

s družstevníkmi, plne sa opiera o ich skúsenosti pri riadení družstva a rozhoduje

vo všetkých záležitostiach, ktoré nie sú výslovne vyhradené iným orgánom.

(3)

Predstavenstvo je plne zodpovedné členskej schôdzi za celkové vedenie správy a činnosti

družstva, za plnenie celoročného výrobno-finančného plánu, uznesení členských schôdzí,

socialistických záväzkov a predkladá o tom zprávu členskej schôdzi.

(4)

Predstavenstvo dbá o presné vedenie prvotnej a účtovnej evidencie a o všestranné

využívanie účtovnej evidencie na operatívne a komplexné ekonomické rozbory hospodárenia

družstva. S výsledkami rozborov a hospodárenia pravidelne oboznamuje družstevníkov.

Dbá predovšetkým o sledovanie vlastných nákladov družstva a využitie rozborov na riadenie

družstevného hospodárenia a stará sa o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Čl. 29

Členská schôdza a predstavenstvo zriaďujú v záujme čo najširšieho aktívneho zapojenia

družstevníkov do riadenia a správy družstva a na pomoc pri riešení družstevných záležitostí

rôzne komisie buď na splnenie určitej úlohy, alebo ako komisie trvalé (napríklad komisia

bezpečnosti práce, protipožiarnej ochrany, sociálna, kultúrna). Členská schôdza môže

určiť prípady, o ktorých komisia sama rozhoduje.

Čl. 30

(1)

Predsedu družstva, ktorý je súčasne predsedom predstavenstva, volí členská schôdza

na dva roky.

(2)

Predseda riadi každodennú činnosť družstva a dozerá, aby funkcionári družstva plnili

svoje povinnosti. Zastupuje družstvo pred úradmi, súdmi a verejnosťou. Písomnosti,

ktorými družstvo preberá záväzky, získava práva a disponuje majetkom, podpisuje predseda

a jeden člen predstavenstva; všetky písomnosti finančnej povahy spolupodpisuje účtovník.

(3)

Vo väčších družstvách riadi predseda alebo jeho zástupca výrobu prostredníctvom agronóma

a zootechnika.

(4)

Predseda riadi prácu mechanizačnej skupiny, stavebnej skupiny, učtárne, pridruženej

a pomocnej výroby a lesnej výroby prostredníctvom vedúcich týchto útvarov.

Čl. 31

(1)

Družstvá môžu v záujme skvalitnenia ekonomického riadenia zriaďovať funkciu ekonóma,

ktorý riadi prácu účtovných a administratívnych pracovníkov družstva, skladníka, pokladníka

a robí ekonomické rozbory hospodárenia družstva.

(2)

Veľké družstvá môžu v záujme účelného využívania mechanizačných prostriedkov, hlavne

ťažkých a na zabezpečenie dobrej prevádzkyschopnosti všetkých strojov a zariadení,

zriadiť funkciu mechanizátora.

(3)

Agronóma, zootechnika, vedúcich jednotlivých výrobných a organizačných jednotiek,

bezpečnostného technika, účtovníka, ekonóma, mechanizátora a ďalších funkcionárov

družstva vymenúva predstavenstvo a schvaľuje členská schôdza.

(4)

Vedúci výrobných a organizačných jednotiek zodpovedajú za riadne plnenie úloh uložených

výrobnej a organizačnej jednotke celoročným výrobno-finančným plánom, za zverený majetok

a za dodržiavanie družstevnej disciplíny. Vedúci výrobných a organizačných jednotiek

sa opierajú pri riadení práce o skúsenosti a názory družstevníkov, získavajú ich na

aktívnu účasť na riadení a správe družstva.

(5)

Účtovník družstva vedie účtovnú evidenciu podľa smerníc o účtovnej osnove pre jednotné

roľnícke družstvá v predpísaných účtovných knihách.

(6)

Bezpečnostný technik sa stará o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa platných

predpisov. Za plnenie úloh zodpovedá predstavenstvu. Pri plnení úloh spolupracuje

s národným výborom, ROH, orgánmi dopravného inšpektorátu, štátnou poisťovňou, okresným

hygienikom, orgánmi Československého Červeného kríža, požiarnej ochrany a podobne.

(7)

Úlohy, práva a povinnosti orgánov a funkcionárov družstva sú podrobnejšie určené

v pracovnom poriadku.

Čl. 32

(1)

Členská schôdza volí revíznu komisiu na dobu dvoch rokov v počte 3-9 členov. Voľbu

revíznej komisie potvrdzuje miestny národný výbor. Revízna komisia si volí predsedu.

Členovia predstavenstva, ekonóm, účtovník, pokladník, skladník a vedúci jednotlivých

výrobných a organizačných jednotiek nemôžu byť členmi revíznej komisie.

(2)

Revízna komisia je kontrolným orgánom družstva, nezávislým od predstavenstva a predsedu;

zodpovedá len členskej schôdzi.

(3)

Revízna komisia kontroluje všetku činnosť, hlavne výrobnú, hospodársku a finančnú

činnosť družstva, jeho orgánov a funkcionárov. Za tým účelom robí jednotlivé kontroly

a previerky a predkladá návrhy na opatrenia členskej schôdzi.

(4)

Revízna komisia kontroluje hlavne

a)

raz za štvrť roka

1.

plnenie výrobných úloh a dodávkových záväzkov a ostatnej činnosti družstva;

2.

plnenie celoročného rozpočtu;

3.

vecnú správnosť, dochvíľnosť účtovných dokladov a zápisov prvotnej evidencie;

4.

včasné úhrady záväzkov dodávateľov, inkasá pohľadávok družstva od odberateľov a družstevníkov;

b)

mesačne pokladničnú hotovosť a výplaty odmien za prácu;

c)

náhodne hospodárenie na ktoromkoľvek úseku činnosti družstva;

d)

na konci roka celé hospodárstvo družstva a zúčastní sa pri výročnej inventúre;

(5)

Revízna komisia pri každej kontrole a previerke sleduje, či orgány, funkcionári a

družstevníci dodržiavajú pri správe družstevných záležitostí zákony a iné predpisy,

najmä predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, stanovy družstva, pracovný

poriadok, uznesenia členských schôdzí a či dbajú o ochranu družstevného majetku, dodržiavanie

zásady družstevnej demokracie a ako družstevníci plnia svoje povinnosti. Dbá, aby

sa uznesenia členskej schôdze uvádzali do života.

(6)

Družstevník má právo obrátiť sa na revíznu komisiu vo všetkých veciach týkajúcich

sa záležitostí družstva a družstevníkov. Revízna komisia je povinná vec vyšetriť,

žiadať nápravu a o výsledku informovať družstevníka.

(7)

Všetci funkcionári a družstevníci sú povinní poskytnúť revíznej komisii žiadané vysvetlenia

a informácie. Schôdza revíznej komisie sa koná podľa potreby, najmenej však raz za

mesiac; zvoláva ju predseda. Revízna komisia sa uznáša väčšinou hlasov. Pri rovnosti

hlasov, po opätovnom hlasovaní o návrhu, rozhoduje hlas predsedu revíznej komisie.

Čl. 33

Orgány družstva pri svojom rokovaní a rozhodovaní sú povinné dodržiavať ustanovenia

rokovacieho poriadku, ktorý určuje hlavne pravidlá pre zvolávanie, rokovanie a rozhodovanie

orgánov družstva.

Čl. 34

(1)

Družstevníci združujú všetky svoje predovšetkým poľnohospodárske a lesné pozemky

na spoločné družstevné hospodárenie; združujú na to i ostatné pozemky, na ktorých

družstevníci až dosiaľ hospodárili, ako i pozemky, ktoré neskoršie získajú. Do spoločného

hospodárstva pripadajú aj pozemky, ktoré dal družstvu štát do trvalého a bezplatného

užívania, alebo pôda daná do užívania podľa iných právnych predpisov. Úroda na spoločne

obhospodarovanej pôde je spoločným družstevným majetkom. Doterajšie vlastníctvo k

združeným pozemkom zostáva zachované.

(2)

Družstevník pri vstupe do družstva odovzdá do spoločného hospodárstva živý a mŕtvy

inventár, t. j. ťažné zvieratá (kone a voly) a ostatné hospodárske zvieratá, okrem

drobného hospodárskeho zvieratstva a okrem zvierat, ktoré si ponechá pre záhumienkové

osobné hospodárstvo, hospodárske stroje (sejačky a žacie stroje, mláťačky, výfuky

a iné stroje potrebné pre spoločné hospodárstvo), vozy, náradie a ďalej tie hospodárske

budovy, ktoré družstvo potrebuje pre spoločné hospodárstvo.

(3)

Družstevník je povinný odovzdať do spoločného hospodárenia osivo a sadivo podľa výmery,

s ktorou pristúpil na spoločné hospodárenie, a zásoby krmív, ktoré budú potrebné do

najbližšej úrody a ktoré zodpovedajú určenému plánu jeho hospodárskeho zvieratstva;

ak nie je určený plán, stavu pripadajúcemu na výmeru jeho hospodárstva podľa priemeru

na 1 ha poľnohospodárskej pôdy v obci. Tieto zásoby sú povinným vkladom družstevníka

do osivového a krmivového fondu družstva.

(4)

Keď vstúpi do družstva remeselník, odovzdá do spoločného družstevného hospodárenia

svoje výrobné prostriedky a zásoby slúžiace na vykonávanie remesla, pokiaľ ich družstvo

potrebuje.

Čl. 35

(1)

O pozemkoch združených na spoločné hospodárenie spíše sa s každým družstevníkom zápisnica.

V zápisnici sa vyznačí výmera, druh a katastrálne čísla združených pozemkov.

(2)

Odovzdaný živý a mŕtvy inventár, osivo a sadivo, krmivá, prevzaté hospodárske budovy,

prípadne remeselnícke výrobné prostriedky a zásoby ocení komisia zvolená členskou

schôdzou. Na ocenenie bude prizvaný družstevník, ktorý veci odovzdáva. Ocenenie sa

vykonáva podľa platných cenových predpisov zápisnicou a schvaľuje ho členská schôdza.

Čl. 36

(1)

Dvadsať percent preberacej ceny živého a mŕtveho inventára a hospodárskych budov,

prípadne remeselníckych výrobných prostriedkov a zásob je povinným vkladom družstevníka

do nedeliteľného fondu. Zvyšujúcu časť preberacej ceny živého a mŕtveho inventára,

remeselníckych výrobných prostriedkov a zásob splatí družstvo v ročných splátkach.

Zvyšujúca časť preberacej ceny hospodárskych budov, prípadne budov remeselníkov, je

členským podielom.

(2)

Povinný vklad do nedeliteľného fondu bývalého vykorisťovateľa, ktorý bol prijatý

za družstevníka, je 50 % preberacej ceny živého a mŕtveho inventára a prevzatých hospodárskych

budov. Členská schôdza môže rozhodnúť o vyššom vklade nad 50 %. Toto ustanovenie sa

vzťahuje aj na bývalých vykorisťovateľov, ktorí boli prijatí už skôr za družstevníkov.

(3)

Hovädzí dobytok, ošípané a ovce, ktoré družstevník choval nad určený plán a ak nie

sú určené ukazovatele plánu, ktoré choval nad priemerný stav pripadajúci na výmeru

jeho hospodárstva podľa priemeru na 1 ha poľnohospodárskej pôdy v obci, zaplatí družstvo

v hotovosti po odvedení do družstevnej maštale bez zrážky do nedeliteľného fondu.

Ak prinesie družstevník väčšie množstvo osív, sadív a krmív, ako to, ktoré zodpovedá

výmere združenej pôdy alebo plánovanému stavu dobytka, ktorý odovzdal do spoločného

hospodárenia, zaplatí mu družstvo osivo, sadivo a krmivá presahujúce povinné množstvo,

v hotovosti.

Čl. 37

Družstevníkom, ktorí neodovzdali určené stavy hospodárskych zvierat a primerané zásoby

krmív, osív a sadív, zrazí družstvo sumu zodpovedajúcu 20 % ceny chýbajúcich kusov

a plnú cenu chýbajúcich zásob zo sumy, ktorá im má byť vyplatená za odovzdaný živý

a mŕtvy inventár a pridelí ju príslušnému fondu.

Čl. 38

(1)

Ak vystúpi družstevník z družstva alebo ho z družstva vylúčia, družstvo vykoná vyúčtovanie

a vyrovnanie všetkých vzájomných nárokov do jedného mesiaca po schválení ročnej účtovnej

uzávierky členskou schôdzou, najneskoršie však do 1. apríla nasledujúceho roku. Vrátenie

výrobných prostriedkov sa uskutoční po zbere úrody. To platí aj pre dediča zomretého

družstevníka, keď sa tento nestane družstevníkom.

(2)

Keď prestúpi družstevník do iného družstva a jeho združstevnené výrobné prostriedky

zostávajú v pôvodnom družstve, má aj naďalej nárok na splátky za živý a mŕtvy inventár.

Čl. 39

(1)

Základom úspešného rozvoja družstva, rastu výroby a tým aj príjmov družstevníkov

je poctivá práca všetkých družstevníkov v spoločnom hospodárstve.

(2)

Družstvo, ktoré dosiaľ nemá vytvorené podmienky pre hospodárenie bez záhumienkov,

pridelí rodine družstevníka do užívania záhumienok na doplnenie osobných potrieb rodiny

družstevníka. Pri určení jeho výmery prizerá k pracovnej účasti rodiny družstevníka

v spoločnom družstevnom hospodárstve. Najvyššia prípustná výmera záhumienka je 0,5

ha včítane záhrady alebo ovocného sadu a v horskej oblasti so schválením okresného

národného výboru najviac 1 ha, z čoho orná pôda, včítane záhrady alebo ovocného sadu,

nesmie presahovať 0,5 ha. Celková výmera špeciálnych plodín (zelenina, hrozno a pod.)

na záhumienku nesmie presahovať 0,1 ha. Lesná pôda nesmie tvoriť súčasť záhumienka.

(3)

Rodina družstevníka môže mať v osobnom vlastníctve 1 kravu, 1-2 ošípané na výkrm

ročne, najviac 10 včelstiev, kozy, ovce a drobné hospodárske zvieratstvo (sliepky,

husi, zajace), v počte určenom vo vlastných stanovách družstva. Počet hospodárskeho

zvieratstva v osobnom vlastníctve nesmie byť na ujmu rozvoja spoločného hospodárstva

a rastu jeho trhovej produkcie a môže byť úmerne upravený vzhľadom na výmeru záhumienka.

Čl. 40

Družstevníci hospodársky konsolidovaného družstva môžu sa na členskej schôdzi uzniesť,

že budú hospodáriť bez záhumienkov. Družstevníkom a ich rodinám, ktorí sa vzdajú záhumienkov

a predajú družstvu záhumienkovú kravu, zabezpečí družstvo naturálie v druhoch a množstve

určených stanovami. Tieto naturálie slúžia ich osobnej spotrebe, prípadne potrebe

drobného zvieratstva a na výkrm ošípanej. Družstvo ich poskytuje buď predajom z družstevného

spoločného hospodárstva, alebo ako súčasť pracovnej jednotky podľa množstva a akosti

vykonanej práce, prípadne ako príspevok zo sociálneho fondu starším a práceneschopným

družstevníkom.

Čl. 41

(1)

Vzorové stanovy spolu so zákonom o jednotných roľníckych družstvách upravujú základné

hospodárske a iné spoločenské vzťahy v jednotných roľníckych družstvách. Ich dôsledné

dodržiavanie zabezpečuje socialistický rozvoj a upevňovanie družstva na podklade rastu

výroby a spoločenskej produktivity práce.

(2)

Družstevníci vypracujú podľa týchto Vzorových stanov JRD svoje vlastné stanovy. Presné

dodržiavanie a uskutočňovanie Vzorových a vlastných stanov je jednou zo základných

podmienok upevňovania a rozvoja družstva, pretože ukazujú družstevníkom správnu cestu,

ako viesť a riadiť družstevnú socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu v záujme

družstevníkov i celej spoločnosti.