ZÁKON 498/1990 Z. z. o utečencoch

§ 1

Účelom tohto zákona je upraviť postup štátnych orgánov v konaní o postavení utečenca

a ustanoviť práva a povinnosti cudzincov,

1

)

ktorí požiadali o priznanie alebo ktorým bolo priznané postavenie utečenca na území

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

§ 2

(1)

Postavenie utečenca sa prizná cudzincovi, ktorý má v štáte, ktorého štátne občianstvo

má, odôvodnený strach z prenasledovania z dôvodov rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti

k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie.

(2)

Ak má cudzinec viac než jedno štátne občianstvo, rozumie sa pojmom „štát, ktorého

štátne občianstvo má“ každý štát, ktorého štátne občianstvo získal.

(3)

Ak cudzinec nemá žiadne štátne občianstvo, rozumie sa pojmom „štát, ktorého štátne

občianstvo má“ štát jeho posledného stáleho pobytu.

§ 3

Postavenie utečenca možno priznať z dôvodu ochrany ľudských práv alebo z humanitárnych

dôvodov aj cudzincovi, ktorý nespĺňa podmienky ustanovené v

§ 2 ods. 1

.

§ 4

(1)

Postavenie utečenca sa neprizná cudzincovi, ktorý

a)

dobrovoľne znova prijme ochranu štátu, ktorého štátne občianstvo má,

b)

dobrovoľne znova získa svoje stratené štátne občianstvo,

c)

získa nové štátne občianstvo a prijme ochranu štátu, ktorého štátne občianstvo získal,

d)

dobrovoľne sa znova zdržiava v štáte, ktorý opustil z odôvodneného strachu pred prenasledovaním,

e)

môže užívať ochranu štátu, ktorého štátne občianstvo má, pretože dôvody uvedené v

§ 2 ods. 1

pominuli,

f)

má viac než jedno štátne občianstvo a bez dôvodu založeného na odôvodnenom strachu

nevyužil ochranu niektorého zo štátov, ktorých štátne občianstvo má,

g)

nemá žiadne štátne občianstvo a môže sa vrátiť do štátu svojho posledného stáleho

pobytu, pretože dôvody uvedené v

§ 2 ods. 1

pominuli.

(2)

Postavenie utečenca sa tiež neprizná cudzincovi, ktorý

a)

spáchal trestný čin proti mieru, proti ľudskosti alebo vojnový zločin,

b)

spáchal iný obzvlášť závažný úmyselný trestný čin,

c)

dopustil sa činov, ktoré sú v hrubom rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených

národov, ako aj s cieľmi a zásadami medzinárodných dohovorov, ktorými je Česká a Slovenská

Federatívna Republika viazaná.

§ 5

(1)

Cudzinec, ktorý má v úmysle požiadať o priznanie postavenia utečenca, je povinný

to oznámiť pri prekročení štátnej hranice Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

a to písomným vyhlásením (príloha č. 1) na orgánoch pasovej kontroly.

(2)

Po vyhlásení urobenom podľa odseku 1 orgán pasovej kontroly zadrží cestovný, prípadne

iný doklad, ktorým cudzinec preukázal svoju totožnosť. Vydá cudzincovi potvrdenie

o zadržaní dokladu a preukaz (príloha č. 2) oprávňujúci na bezplatnú prepravu do určeného

utečeneckého tábora. Tento preukaz nahrádza cudzincovi doklad totožnosti a platí 48

hodín.

(3)

Cudzinec, ktorý na orgánoch pasovej kontroly vyhlásil podľa odseku 1, že požiada

o priznanie postavenia utečenca, je povinný sa bez meškania dostaviť do určeného utečeneckého

tábora.

(4)

Ak verejný záujem vyžaduje dopravu cudzinca do utečeneckého tábora pod dohľadom príslušníkov

Zboru národnej bezpečnosti, musí sa doprava uskutočniť najneskôr do 48 hodín od vyhlásenia

urobeného podľa odseku 1. Po túto dobu je cudzinec povinný sa zdržiavať na určenom

mieste.

(5)

Cudzinec je povinný podať najneskôr do 24 hodín od príchodu do utečeneckého tábora

na určenom tlačive žiadosť o priznanie postavenia utečenca (ďalej len „žiadosť“) –

(príloha č. 3).

(6)

Ak cudzinec nedodrží ustanovené podmienky, vráti sa mu zadržaný doklad a jeho ďalší

pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa posudzuje podľa osobitných

predpisov.

2

)

§ 6

Za cudzinca mladšieho ako 15 rokov podáva žiadosť zákonný zástupca alebo v správnom

konaní ustanovený opatrovník. Ak je potrebný súhlas druhého zákonného zástupcu, možno

jeho súhlas nahradiť rozhodnutím súdu.

§ 7

(1)

Cudzinec, ktorý požiadal o priznanie postavenia utečenca (ďalej len „žiadateľ“),

je oslobodený od všetkých nákladov alebo poplatkov spojených s konaním o priznaní

postavenia utečenca a má nárok na bezplatné poskytnutie tlmočníka v súvislosti s týmto

konaním.

(2)

Žiadateľ je povinný

a)

podrobiť sa lekárskym prehliadkam,

b)

zdržiavať sa do vybavenia žiadosti v určenom utečeneckom tábore; výnimku môže, so

súhlasom orgánu rozhodujúceho vo veci, povoliť vedenie utečeneckého tábora,

c)

aktívne v priebehu konania o žiadosti spolupracovať, najmä podávať úplné a pravdivé

informácie a vysvetlenia k žiadosti,

d)

dodržiavať určený režim utečeneckého tábora.

§ 8

Federálne ministerstvo vnútra vydá žiadateľovi na dobu pobytu v utečeneckom tábore

preukaz totožnosti (príloha č. 4), ktorý ho oprávňuje

a)

na pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky za podmienok ustanovených

v

§ 7 ods. 2 písm. b)

,

b)

na bezplatné poskytovanie ubytovacích, stravovacích a iných služieb spojených s pobytom

v utečeneckom tábore,

c)

na bezplatné poskytnutie nevyhnutnej lekárskej starostlivosti,

d)

na výplatu vreckového (u osôb starších ako 15 rokov).

§ 9

Na konanie podľa tohto zákona je príslušné Federálne ministerstvo vnútra.

§ 10

Konanie o priznaní postavenia utečencov sa začne dňom podania písomnej žiadosti podľa

§ 5 ods. 5

.

§ 11

Rozhodnutie o žiadosti vydá Federálne ministerstvo vnútra do 90 dní odo dňa podania

žiadosti. Ak vzhľadom na povahu veci nemožno rozhodnúť v tejto lehote, môže ju minister

vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky primerane predĺžiť. O predĺžení

lehoty musí byť žiadateľ písomne upovedomený.

§ 12

(1)

Federálne ministerstvo vnútra konanie o priznaní postavenia utečenca zastaví, ak

žiadateľ

a)

vezme svoju žiadosť späť,

b)

neposkytuje potrebnú spoluprácu na posúdenie žiadosti,

c)

úmyselne opakovane porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom,

d)

v priebehu konania zomrel.

(2)

Ak sa konanie o priznaní postavenia utečenca právoplatne zastavilo, možno podať novú

žiadosť len vtedy, pokiaľ došlo k podstatným zmenám okolností rozhodných pre podanie

takej žiadosti.

§ 13

Federálne ministerstvo vnútra rozhodne o

a)

priznaní postavenia utečenca alebo

b)

zamietnutí žiadosti a podľa potreby prerokuje ďalšie opatrenia so zainteresovanými

štátnymi orgánmi.

§ 14

(1)

Federálne ministerstvo vnútra odníme postavenie utečenca, ak

a)

utečenec písomne uvedie, že sa tohto postavenia vzdáva,

b)

utečencovi bol povolený trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

c)

utečencovi bolo udelené česko-slovenské štátne občianstvo,

d)

nastali skutočnosti uvedené v

§ 4

.

(2)

Federálne ministerstvo vnútra môže odňať postavenie utečenca, ak

a)

utečenec spáchal úmyselný trestný čin alebo opakovane úmyselne ohrozuje verejný poriadok,

b)

rozhodnutie o priznaní postavenia utečenca bolo vydané na základe nepravdivých alebo

neúplných údajov.

§ 15

(1)

Rozhodnutie o zastavení konania, zamietnutí žiadosti alebo odňatí postavenia utečenca

sa doručuje žiadateľovi alebo cudzincovi, ktorému sa toto postavenie priznalo (ďalej

len „utečenec“), sekretariátu splnomocnenca vlády Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky pre otázky utečencov a Vysokému komisárovi Organizácie Spojených národov

pre utečencov, pokiaľ o to požiada.

(2)

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania, o zamietnutí žiadosti

alebo o odňatí postavenia utečenca vráti sa cudzincovi zadržaný doklad a jeho ďalší

pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa posudzuje podľa osobitných

predpisov.

2

)

§ 16

(1)

Proti rozhodnutiu Federálneho ministerstva vnútra má žiadateľ alebo utečenec právo

podať rozklad do 15 dní od dňa doručenia rozhodnutia. Podanie rozkladu má odkladný

účinok.

(2)

O rozklade rozhoduje minister vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky;

rozhodnutie je preskúmateľné súdom.

3

)

§ 17

(1)

Žiadateľ alebo utečenec nemôže byť vydaný alebo vrátený do štátu, kde by bol ohrozený

jeho život alebo sloboda z dôvodu jeho rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti

k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, keď utečenec ohrozuje bezpečnosť štátu

alebo bol odsúdený za obzvlášť závažný úmyselný trestný čin. V takom prípade možno

cudzincovi umožniť, aby si vyhľadal prijatie v inom štáte.

§ 18

(1)

Federálne ministerstvo vnútra vydá utečencovi doklad totožnosti.

4

)

(2)

Federálne ministerstvo vnútra vydá utečencovi na jeho žiadosť za účelom cestovania

do zahraničia cestovný doklad.

§ 19

(1)

Utečenec má rovnaké postavenie ako česko-slovenský štátny občan, s nasledujúcimi

výnimkami

a)

nemá volebné právo,

b)

nepodlieha brannej povinnosti,

c)

môže vykonávať zárobkovú činnosť len za podmienok ustanovených osobitnou úpravou

pre cudzincov,

d)

môže nadobúdať nehnuteľný majetok len za podmienok ustanovených osobitnou úpravou

pre cudzincov.

(2)

Utečenec má právo sa zúčastňovať na bezplatných kurzoch českého alebo slovenského

jazyka a nárok na vzdelanie poskytované v rámci povinnej školskej dochádzky.

5

)

(3)

Osobný status utečenca sa spravuje právom štátu, ktorého štátne občianstvo má; ak

nemá žiadne štátne občianstvo, právom štátu jeho posledného stáleho pobytu.

6

)

§ 20

Cudzinec, ktorý z objektívnych dôvodov nemohol prejaviť svoj úmysel požiadať o priznanie

postavenia utečenca pri prekročení štátnej hranice Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky alebo u ktorého nastali dôvody podania žiadosti až v priebehu povoleného

pobytu na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, môže žiadosť o priznanie

postavenia utečenca podať na orgánoch pasovej kontroly, útvare Zboru národnej bezpečnosti

alebo v utečeneckom tábore.

§ 21

(1)

Vysoký komisár Organizácie Spojených národov pre utečencov sa môže zúčastniť na konaní

o postavení utečenca v ktoromkoľvek jeho štádiu.

(2)

Žiadateľ alebo utečenec má právo sa kedykoľvek obrátiť so žiadosťou o pomoc na Vysokého

komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov.

§ 22

Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platia v konaní o postavení utečenca všeobecné

predpisy o správnom konaní.

7

)

§ 23

Povolenie pobytu na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vydané cudzincovi

podľa osobitných predpisov

2

)

z dôvodov uvedených v

§ 2 ods. 1

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za priznanie postavenia

utečenca dňom účinnosti tohto zákona.

§ 24

(1)

Postavenie utečenca sa priznáva na dobu 5 rokov. Po uplynutí tejto lehoty je ďalší

pobyt utečenca na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky posudzovaný podľa

osobitných predpisov.

2

)

(2)

S prihliadnutím na stupeň integrácie utečenca do spoločnosti mu môže byť za podmienky

nepretržitého pobytu na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky povolený

trvalý pobyt.

§ 25

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1991.