493_2011

o rozpočtovej zodpovednosti

1 Articles / Provisions · Slovakia

Open official source Machine-readable Markdown (.md)

Statutory Text (1 Articles)

Slovensko ZZ 493/2011

ÚSTAVNÝ ZÁKON 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti Open official source

493

ÚSTAVNÝ ZÁKON

z 8. decembra 2011

o rozpočtovej zodpovednosti

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto ústavnom zákone

Čl. 1

Úvodné ustanovenie

Tento ústavný zákon s cieľom dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť hospodárenia Slovenskej

republiky, posilniť transparentnosť a efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov

a v snahe podporiť dlhodobú konkurencieschopnosť Slovenskej republiky s prihliadnutím

na požiadavku ekonomickej a sociálnej spravodlivosti a solidarity medzi súčasnými

a budúcimi generáciami upravuje zriadenie a pôsobnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť,

pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a pravidlá rozpočtovej transparentnosti.

Čl. 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto ústavného zákona sa rozumie

dlhodobou udržateľnosťou dosiahnutie takého stavu hospodárenia Slovenskej republiky,

v ktorom saldo rozpočtu verejnej správy a dlh verejnej správy zabezpečujú, že ani

očakávaná zmena príjmov verejnej správy a výdavkov verejnej správy podľa základného

scenára v najbližších 50 rokoch nespôsobí nárast dlhu verejnej správy nad horný limit

dlhu verejnej správy,

základným scenárom dlhodobá prognóza príjmov verejnej správy a výdavkov verejnej

správy, ktorá zohľadňuje budúci hospodársky a demografický vývoj v Slovenskej republike,

aktuálny stav právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom v záväzkoch verejnej

správy sú zahrnuté aj implicitné záväzky verejnej správy a podmienené záväzky verejnej

správy,

ukazovateľom dlhodobej udržateľnosti rozdiel medzi aktuálnou hodnotou a dlhodobo

udržateľnou hodnotou štrukturálneho primárneho salda vyjadrený ako percentuálny podiel

na hrubom domácom produkte,

štrukturálnym primárnym saldom hodnota salda rozpočtu verejnej správy upravená o

vplyv hospodárenia podnikov štátnej správy, podnikov územnej samosprávy a Národnej

banky Slovenska, vplyv hospodárskeho cyklu, jednorazové vplyvy a náklady na správu

dlhu verejnej správy,

čistým bohatstvom Slovenskej republiky súčet vlastného imania subjektov verejnej

správy, vlastného imania Národnej banky Slovenska, vlastného imania podnikov štátnej

správy a podnikov územnej samosprávy, upravený o implicitné záväzky a podmienené záväzky,

iné aktíva a iné pasíva,

podnikom štátnej správy štátny podnik, obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou štátu

v minimálnej výške 20 % jej základného imania a právnická osoba zriadená zákonom,

v ktorej má štát kvalifikovanú účasť; kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona

rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 20 % na základnom imaní právnickej

osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu

na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto

podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane

prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú

účasť,

podnikom územnej samosprávy obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou územnej samosprávy

v minimálnej výške 20 % jej základného imania,

implicitnými záväzkami rozdiel medzi očakávanými budúcimi výdavkami subjektov verejnej

správy a očakávanými budúcimi príjmami subjektov verejnej správy, ktoré vyplývajú

z finančných dôsledkov spôsobených budúcim uplatňovaním práv a povinností ustanovených

právnym poriadkom Slovenskej republiky, ak tieto nie sú súčasťou dlhu verejnej správy,

daňovými výdavkami položky, ktoré znižujú príjem rozpočtu verejnej správy z daní

a z poistného a príspevkov platených do poistných fondov.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

Čl. 3

Zriadenie rady

(1)

Zriaďuje sa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (ďalej len „rada“) ako nezávislý orgán

monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia

pravidiel rozpočtovej zodpovednosti.

(2)

Rada má troch členov. Členmi rady sú predseda a dvaja ďalší členovia. Predsedu rady

volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) trojpätinovou

väčšinou hlasov poslancov na návrh vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).

Jedného člena rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných

poslancov na návrh prezidenta Slovenskej republiky. Ďalšieho člena rady volí a odvoláva

národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov na návrh guvernéra

Národnej banky Slovenska. Člen rady má postavenie verejného činiteľa.

(3)

Funkčné obdobie členov rady je sedemročné; tým nie sú dotknuté ustanovenia odseku

5. Ak funkcia člena rady zanikla podľa odseku 5 písm. a), c) a d), najneskôr do jedného

mesiaca od vzniku skutočnosti, ktorá má za následok zánik funkcie člena rady sú subjekty,

oprávnené navrhovať príslušného člena rady, povinné predložiť národnej rade návrh

na zvolenie nového člena rady. Ak funkcia člena rady zaniká podľa odseku 5 písm. b),

subjekty oprávnené navrhovať príslušného člena rady sú povinné, do jedného mesiaca

od doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie člena rady, predložiť národnej rade návrh

na zvolenie nového člena rady. Členstvo v rade je nezastupiteľné. Tá istá osoba môže

byť zvolená za člena rady len raz.

(4)

Členom rady môže byť fyzická osoba s náležitými odbornými vedomosťami a skúsenosťami,

ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná. Za náležité odborné

vedomosti a skúsenosti sa považuje úplné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a

najmenej päť rokov praxe v oblasti finančníctva a makroekonómie. Za bezúhonnú sa považuje

fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin; bezúhonnosť

sa preukazuje výpisom z registra trestov. Funkcia člena rady je nezlučiteľná s funkciou

v politickej strane alebo politickom hnutí, s funkciou štatutárneho orgánu v obchodnej

spoločnosti, s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, poslanca

Európskeho parlamentu, člena vlády, člena Európskej komisie, starostu obce, primátora

mesta, predsedu vyššieho územného celku, poslanca obecného zastupiteľstva a poslanca

zastupiteľstva vyššieho územného celku a člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska.

Nezlučiteľnosť funkcie člena rady s funkciou člena vlády trvá ešte do troch rokov

po zániku funkcie člena rady podľa odseku 5 písm. a) až c).

(5)

Funkcia člena rady zaniká

uplynutím funkčného obdobia, a to dňom vymenovania nového člena rady,

vzdaním sa funkcie, a to dňom vymenovania nového člena rady,

odvolaním z dôvodov uvedených v odseku 6,

smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

(6)

Člena rady možno odvolať z funkcie len vtedy, ak bol člen rady právoplatne odsúdený

za úmyselný trestný čin, ak bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený

v spôsobilosti na právne úkony alebo ak člen rady nie je schopný šesť mesiacov vykonávať

svoju funkciu.

(7)

Úlohy spojené s odborným, organizačným, administratívnym, personálnym a technickým

zabezpečením činnosti rady vykonáva Kancelária rady. Kancelária rady je právnická

osoba so sídlom v Bratislave. Kanceláriu rady riadi a v jej mene vystupuje výkonný

riaditeľ, ktorý zodpovedá rade za činnosť Kancelárie rady.

(8)

Kancelária rady hospodári podľa rozpočtu príjmov a výdavkov. Výdavky Kancelárie rady

sú financované z rozpočtu Národnej banky Slovenska; tieto výdavky sa Národnej banke

Slovenska bezodkladne uhradia zo štátneho rozpočtu, ak o to Národná banka Slovenska

požiada Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“).

Podrobnosti o štruktúre rozpočtu rady a Kancelárie rady upraví rada štatútom, pričom

výšku jednotlivých výdavkových položiek schvaľuje rada na základe celkového limitu

výdavkov určeného Národnou bankou Slovenska.

(9)

Rokovanie rady sa riadi rokovacím poriadkom, ktorý schvaľuje rada.

Čl. 4

Pôsobnosť rady

(1)

Rada

vypracováva a zverejňuje správu o dlhodobej udržateľnosti vrátane základného scenára

a určenia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti každoročne k 30. aprílu a vždy do 30

dní po prerokovaní programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery vláde,

vypracováva a predkladá na rokovanie národnej rady správu o hodnotení plnenia pravidiel

rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti podľa tohto zákona

za predchádzajúci rozpočtový rok každoročne do 31. augusta,

vypracováva a zverejňuje z vlastného podnetu stanovisko k legislatívnym návrhom predkladaným

na rokovanie národnej rady najmä z hľadiska dôsledkov na rozpočet verejnej správy

a dlhodobú udržateľnosť; takéto stanovisko môže vypracovať aj na podnet poslaneckého

klubu,

vykonáva ďalšie činnosti súvisiace s monitorovaním a hodnotením vývoja hospodárenia

Slovenskej republiky a hodnotením plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti,

vykonáva ďalšie činnosti ustanovené zákonom.

(2)

Rada má právo vyžadovať súčinnosť od subjektov verejnej správy pri poskytovaní údajov

súvisiacich s výkonom jej pôsobnosti. Subjekty verejnej správy sú povinné poskytovať

na požiadanie rady potrebnú súčinnosť. Rada v rozsahu svojej pôsobnosti poskytuje

súčinnosť a údaje Národnej banke Slovenska.

Pravidlá rozpočtovej zodpovednosti

Čl. 5

Limit dlhu verejnej správy

(1)

Horný limit dlhu verejnej správy (ďalej len „dlh“) sa ustanovuje vo výške 50 % podielu

na hrubom domácom produkte.

(2)

Výška dlhu je výška dlhu Slovenskej republiky, ktorú aktuálne zverejnila Európska

komisia (Eurostat) (ďalej len „Eurostat“) vyjadrená ako percentuálny podiel na hrubom

domácom produkte.

(3)

Ak výška dlhu podľa odseku 2 dosiahne 40 % podielu na hrubom domácom produkte a viac,

uplatňuje sa postup uvedený v odsekoch 4 až 8, ktorého cieľom je znížiť dlh.

(4)

Ak výška dlhu podľa odseku 2 dosiahne 40 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň

nedosiahne 43 % podielu na hrubom domácom produkte, ministerstvo financií zasiela

národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie.

(5)

Ak výška dlhu podľa odseku 2 dosiahne 43 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň

nedosiahne 45 % podielu na hrubom domácom produkte

vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť

zníženie dlhu a

znížia sa platy členov vlády na úroveň ich platov v predchádzajúcom rozpočtovom roku,

ak ich platy v predchádzajúcom rozpočtovom roku boli nižšie; zníženie platov sa vykoná

na obdobie od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zverejnení výšky dlhu

až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zverejnená výška dlhu nižšia ako 43

% podielu na hrubom domácom produkte.

(6)

Ak výška dlhu podľa odseku 2 dosiahne 45 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň

nedosiahne 47 % podielu na hrubom domácom produkte, okrem realizácie postupu podľa

odseku 5

ministerstvo financií viaže od prvého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zverejnení

výšky dlhu výdavky štátneho rozpočtu vo výške 3 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu

schválených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok znížených o výdavky

na správu štátneho dlhu, o prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu

na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody

do Európskej únie, transfery Sociálnej poisťovni a o výdavky na likvidáciu škôd spôsobených

živelnými pohromami; ak výška dlhu podľa odseku 2 dosahuje 45 % podielu na hrubom

domácom produkte a viac neustále počas viacerých po sebe nasledujúcich rozpočtových

rokov, viazanie sa vykoná vždy len v prvom rozpočtovom roku, v ktorom výška dlhu podľa

odseku 2 dosiahla 45 % podielu na hrubom domácom produkte a viac,

nemožno poskytovať prostriedky z rezervy predsedu vlády a z rezervy vlády,

vláda nesmie predložiť národnej rade taký návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý obsahuje

medziročný nominálny rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu

verejnej správy na predchádzajúci rozpočtový rok, okrem výdavkov na správu štátneho

dlhu, prostriedkov Európskej únie, prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie

spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvodov do Európskej únie

a okrem výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami; ak vláda takýto

návrh rozpočtu verejnej správy už predložila, je povinná stiahnuť ho z rokovania národnej

rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenou podmienkou

obec a vyšší územný celok sú povinní schváliť rozpočet na nasledujúci rozpočtový

rok s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového

roka okrem výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami a výdavkov

na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

(7)

Ak výška dlhu podľa odseku 2 dosiahne 47 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň

nedosiahne 50 % podielu na hrubom domácom produkte, okrem realizácie postupu podľa

odsekov 5 a 6

vláda nesmie predložiť národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy s rozpočtovaným

schodkom; ak vláda takýto návrh rozpočtu verejnej správy už predložila, je povinná

stiahnuť ho z rokovania národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej

správy súladný s ustanovenými podmienkami,

obec a vyšší územný celok sú povinní schváliť na nasledujúci rozpočtový rok iba vyrovnaný

rozpočet alebo prebytkový rozpočet.

(8)

Ak výška dlhu podľa odseku 2 dosiahne 50 % podielu na hrubom domácom produkte a viac,

okrem realizácie postupu podľa odsekov 5 až 7, vláda požiada národnú radu o vyslovenie

dôvery vláde.

(9)

Pri realizácii postupov podľa odsekov 6 a 7 sú subjekty verejnej správy, ktorých

rozpočty sú súčasťou rozpočtu verejnej správy, povinné zosúladiť návrhy svojich rozpočtov

s vládnym návrhom rozpočtu verejnej správy.

(10)

Povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 6 až 8 sa nevzťahuje na obdobie 24 mesiacov

počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie

vlády a vyslovená dôvera vláde.

(11)

Povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 6 až 8 sa nevzťahuje na obdobie 36 kalendárnych

mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,

v ktorom

Štatistický úrad Slovenskej republiky zistí, že percentuálne vyjadrená medziročná

zmena hrubého domáceho produktu za predchádzajúci rozpočtový rok a rozpočtový rok

predchádzajúci predchádzajúcemu rozpočtovému roku zistená v bežnom rozpočtovom roku

v porovnaní s percentuálne vyjadrenou medziročnou zmenou hrubého domáceho produktu

za rozpočtový rok predchádzajúci predchádzajúcemu rozpočtovému roku a druhý rozpočtový

rok predchádzajúci predchádzajúcemu rozpočtovému roku zistenou v predchádzajúcom rozpočtovom

roku poklesla najmenej o 12 percentuálnych bodov,

ministerstvo financií zistí, že výdavky z verejných prostriedkov spojené s obnovením

fungovania bankového sektora postihnutého finančnou krízou, výdavky z verejných prostriedkov

súvisiace s odstraňovaním následkov živelných pohrôm a prírodných katastrof, ktoré

zasiahli územie Slovenskej republiky a výdavky z verejných prostriedkov vyplývajúce

z plnenia medzinárodných zmlúv presiahli v úhrne 3 % hrubého domáceho produktu.

(12)

Povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 4 až 8 sa nevzťahuje na obdobie od vypovedania

vojny alebo od vyhlásenia vojnového stavu do skončenia vojny alebo do skončenia vojnového

stavu.

Čl. 6

Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu

(1)

Štát finančne nezabezpečuje platobnú schopnosť a nezodpovedá za platobnú schopnosť

obce alebo vyššieho územného celku. Postup pri riešení platobnej neschopnosti obce

alebo vyššieho územného celku ustanovuje zákon.

(2)

Ak zákon pri úprave pôsobnosti ustanovuje nové úlohy obci alebo vyššiemu územnému

celku, štát na ich plnenie súčasne zabezpečí obci alebo vyššiemu územnému celku zodpovedajúce

finančné prostriedky.

(3)

Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne 60 % skutočných

bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a viac, obec alebo vyšší územný

celok sú povinní zaplatiť pokutu, ktorú ukladá ministerstvo financií, a to vo výške

5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho

rozpočtového roka. Celkovú sumu dlhu obce alebo vyššieho územného celku ustanovuje

zákon.

(4)

Povinnosť uplatňovať ustanovenie odseku 3 sa neuplatní počas 24 mesiacov počnúc prvým

dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa uskutočnilo ustanovujúce zasadnutie obecného

zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku, ak nebola vo voľbách

ako nový starosta, nový primátor alebo nový predseda vyššieho územného celku zvolená

tá istá fyzická osoba, ako v predchádzajúcom volebnom období.

Čl. 7

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti a limit verejných výdavkov

(1)

Rada pred určením ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti zverejní na svojom webovom

sídle metodológiu výpočtov a predpoklady, ktoré použije pri určení ukazovateľa dlhodobej

udržateľnosti.

(2)

Rada pri určení ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti zohľadňuje

hodnotu štrukturálneho primárneho salda,

prognózy demografického vývoja zverejnené Eurostatom,

makroekonomické prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy a dlhodobé makroekonomické

prognózy Európskej komisie,

dlhodobé prognózy výdavkov citlivých na starnutie populácie vypočítaných Európskou

komisiou,

dlhodobé prognózy kapitálových príjmov vypočítaných Európskou komisiou,

implicitné záväzky a podmienené záväzky,

iné ukazovatele ovplyvňujúce dlhodobú udržateľnosť.

(3)

Postup pri určení limitu verejných výdavkov ustanoví zákon.

Pravidlá rozpočtovej transparentnosti

Čl. 8

Výbory

(1)

Za účelom zvýšenia transparentnosti v procese zostavovania rozpočtu verejnej správy

sa zriaďujú Výbor pre daňové prognózy a Výbor pre makroekonomické prognózy (ďalej

len „výbory“). Výbory sú poradnými orgánmi ministra financií.

(2)

Výbor pre daňové prognózy najmenej dvakrát ročne vypracúva prognózy daňových a odvodových

príjmov, a to do 15. februára bežného rozpočtového roka a do 30. júna bežného rozpočtového

roka. Výbor pre makroekonomické prognózy najmenej dvakrát ročne vypracúva prognózy

vývoja makroekonomiky, a to do 15. februára bežného rozpočtového roka a do 30. júna

bežného rozpočtového roka.

Čl. 9

Zverejňovanie údajov

(1)

Subjekty verejnej správy sú povinné zostavovať svoj rozpočet najmenej na tri rozpočtové

roky, pričom súčasťou návrhu rozpočtu je aj schválený rozpočet na bežný rozpočtový

rok, údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka a údaje o skutočnom

plnení rozpočtu za predchádzajúce dva rozpočtové roky. Subjekty verejnej správy zohľadňujú

pri zostavení svojho rozpočtu prognózy zverejnené ministerstvom financií podľa odseku

(2)

Subjekty verejnej správy sú povinné zverejňovať údaje o rozpočte podľa odseku 1 do

30 dní po schválení ich rozpočtu a do 60 dní po skončení rozpočtového roka.

(3)

Ministerstvo financií najmenej dvakrát ročne zverejňuje prognózy vypracované výbormi

podľa čl. 8 ods. 3, a to do 15. februára bežného rozpočtového roka a do 30. júna bežného

rozpočtového roka.

(4)

Rozpočet verejnej správy obsahuje okrem údajov, ktoré ustanovuje osobitný zákon,

aj konsolidovanú bilanciu rozpočtu verejnej správy, stratégiu riadenia štátneho dlhu

a údaje o daňových výdavkoch, implicitných záväzkoch a podmienených záväzkoch, jednorazových

vplyvoch a o hospodárení podnikov štátnej správy; príslušný správca kapitoly štátneho

rozpočtu je povinný predkladať ministerstvu financií požadované údaje za hospodárenie

podnikov štátnej správy.

(5)

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky obsahuje okrem údajov, ktoré ustanovuje

osobitný zákon, aj výšku čistého bohatstva Slovenskej republiky, bilanciu rozpočtu

verejnej správy, vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu, jednorazové

vplyvy a hospodárenie podnikov štátnej správy.

Prechodné ustanovenia

Čl. 10

(1)

Národná rada zvolí trojpätinovou väčšinou poslancov prvýkrát na návrh aspoň jednej

pätiny všetkých poslancov na sedem rokov člena rady, ktorého podľa

čl. 3 ods. 2 tretej vety

inak navrhuje vláda.

(2)

Národná rada zvolí trojpätinovou väčšinou poslancov prvýkrát na návrh aspoň jednej

pätiny všetkých poslancov na päť rokov člena rady, ktorého podľa

čl. 3 ods. 2 štvrtej vety

inak navrhuje prezident Slovenskej republiky.

(3)

Národná rada zvolí trojpätinovou väčšinou poslancov prvýkrát na návrh aspoň jednej

pätiny všetkých poslancov na tri roky člena rady, ktorého podľa

čl. 3 ods. 2 piatej vety

inak navrhuje guvernér Národnej banky Slovenska, tento člen rady môže byť zvolený

za člena rady aj opätovne na najbližšie ďalšie funkčné obdobie.

(4)

Rada predloží prvýkrát správu podľa

čl. 4 ods. 1 písm. a)

do šiestich mesiacov od zvolenia všetkých členov rady.

(5)

Rada predkladá správu podľa

čl. 4 ods. 1 písm. b)

a hodnotí plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti

prvýkrát do dvanástich mesiacov od zvolenia všetkých členov rady.

Čl. 11

Ustanovenie

čl. 5

sa prvýkrát uplatní v rozpočtovom roku 2028.

Čl. 12

Prechodné ustanovenia účinné do 31. decembra 2017

(1)

Do konca rozpočtového roka 2017 sa horný limit dlhu verejnej správy ustanovuje vo

výške 60 % podielu na hrubom domácom produkte.

(2)

Ak výška dlhu dosiahne 50 % podielu na hrubom domácom produkte a viac, uplatňuje

sa postup uvedený v odsekoch 3 až 7, ktorého cieľom je znížiť dlh.

(3)

Ak výška dlhu dosiahne 50 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne

53 % podielu na hrubom domácom produkte, ministerstvo financií zasiela národnej rade

písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie.

(4)

Ak výška dlhu dosiahne 53 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne

55 % podielu na hrubom domácom produkte

vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť

zníženie dlhu a

znížia sa platy členov vlády na úroveň ich platov v predchádzajúcom rozpočtovom roku,

ak ich platy v predchádzajúcom rozpočtovom roku boli nižšie; zníženie platov sa vykoná

na obdobie od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zverejnení výšky dlhu

až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zverejnená výška dlhu nižšia ako 53

% podielu na hrubom domácom produkte.

(5)

Ak výška dlhu dosiahne 55 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne

57 % podielu na hrubom domácom produkte, okrem realizácie postupu podľa odseku 4

ministerstvo financií viaže od prvého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zverejnení

výšky dlhu výdavky štátneho rozpočtu vo výške 3 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu

schválených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok znížených o výdavky

na správu štátneho dlhu, o prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu

na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody

do Európskej únie, transfery Sociálnej poisťovni a o výdavky na likvidáciu škôd spôsobených

živelnými pohromami; ak výška dlhu podľa odseku 2 dosahuje 55 % podielu na hrubom

domácom produkte a viac neustále počas viacerých po sebe nasledujúcich rozpočtových

rokov, viazanie sa vykoná vždy len v prvom rozpočtovom roku, v ktorom výška dlhu podľa

odseku 2 dosiahla 55 % podielu na hrubom domácom produkte a viac,