ZÁKON 491/1991 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a o konaní pred ním

§ 1

(1)

Zoznamy kandidátov na funkcie sudcov Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky (ďalej len „sudcovia“ a „Ústavný súd“) sa podľa

čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 91/1991 Zb.

o Ústavnom súde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „ústavný zákon“)

predkladajú najneskôr tri mesiace pred uplynutím funkčného obdobia sudcov prv vymenovaných.

Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vymenuje sudcov do jedného mesiaca

od doručenia zoznamu kandidátov na sudcov, prípadne od doručenia nového návrhu podľa

odseku 2.

(2)

Ak je v zozname kandidátov predloženom podľa

čl. 10 ods. 2 ústavného zákona

uvedený kandidát, ktorého už navrhol iný zákonodarný zbor, prezident Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky vyzve zákonodarný zbor, ktorý tento zoznam predložil, aby namiesto

takého kandidáta navrhol do jedného mesiaca iného kandidáta.

(3)

Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vymenuje sudcov pred uplynutím

funkčného obdobia sudcov prv vymenovaných. Takto novovymenovaní sudcovia skladajú

sľub v deň, ktorý je začiatkom ich funkčného obdobia.

(4)

Ak sa miesto sudcu uvoľní, navrhne jedného kandidáta Federálne zhromaždenie a jedného

národná rada tej republiky, ktorej občanom bol sudca, ktorého miesto sa uvoľnilo,

najneskôr do dvoch mesiacov od uvoľnenia miesta; kandidáti musia byť občanmi tej istej

republiky ako sudca, ktorého miesto sa uvoľnilo (

čl. 12 ústavného zákona

). Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vymenuje sudcu do jedného

mesiaca po doručení návrhov.

§ 2

(1)

Ak predseda Ústavného súdu zistí, že sudca vykonáva inú zárobkovú alebo hospodársku

činnosť, ktorá je nezlučiteľná s funkciou sudcu Ústavného súdu podľa

čl. 16 ods. 2 ústavného zákona

, vyzve sudcu, aby do 10 dní od doručenia výzvy takú činnosť ukončil.

(2)

Ak sudca vykonáva vedeckú, pedagogickú, literárnu alebo umeleckú činnosť, nesmie

to byť na úkor výkonu jeho sudcovskej funkcie; výkonom tejto činnosti sa nesmie znižovať

vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu Ústavného súdu.

§ 3

Sudcovský plat

Sudcovi Ústavného súdu patrí plat vo výške 18 000 Kčs mesačne odo dňa zloženia sľubu

predpísaného

ústavným zákonom

. Plat mu patrí ešte tri mesiace po tom, čo jeho funkcia zanikla.

§ 4

Funkčné príplatky

(1)

Okrem platu podľa

§ 3

patrí mesačne

a)

predsedovi Ústavného súdu funkčný príplatok vo výške 7000 Kčs,

b)

podpredsedovi Ústavného súdu funkčný príplatok vo výške 4000 Kčs,

c)

predsedovi senátu funkčný príplatok vo výške 2000 Kčs,

a to začínajúc dňom, keď bol do funkcie vymenovaný alebo zvolený.

(2)

Funkčné príplatky podľa odseku 1 nepodliehajú dani zo mzdy.

§ 5

Ostatné požitky

(1)

Sudcovia môžu bezplatne používať prostriedky verejnej hromadnej dopravy na území

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(2)

Lietadlá verejnej leteckej dopravy môže sudca bezplatne použiť na cesty vyplývajúce

z výkonu jeho funkcie.

(3)

Po dobu výkonu funkcie má sudca právo

a)

bezplatne užívať primerane vybavený byt,

b)

na zriadenie a bezplatné používanie účastníckej telefónnej stanice.

(4)

Predseda a podpredseda Ústavného súdu majú právo bezplatne používať služobné vozidlo.

(5)

Sudcovia sú zúčastnení na nemocenskom poistení a sociálnom zabezpečení rovnako ako

pracovníci v pracovnom pomere. Sudcovi patria prídavky na deti vo výške a za podmienok

ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi. V čase, keď sudca nevykonáva

svoju funkciu pre chorobu, patrí mu plat podľa

§ 3

, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov; po túto dobu mu nepatrí nemocenské.

§ 6

Kárne konanie

(1)

Predseda Ústavného súdu začne so sudcom kárne konanie, ak sudca svojím správaním

znižuje vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo napriek výzve pokračuje v činnosti

nezlučiteľnej s funkciou sudcu (

§ 2 ods. 1

). Uznesenie o začatí kárneho konania predloží predseda Ústavného súdu plénu Ústavného

súdu.

(2)

Plénum Ústavného súdu kárne konanie zastaví, ak nezistí, že je dôvodné, alebo zvolí

na jeho vykonanie štvorčlenný kárny senát.

(3)

Sudcovi sa musí dať možnosť vyjadriť sa k uzneseniu o začatí kárneho konania a zúčastniť

sa na kárnom konaní.

(4)

Po dobu kárneho konania sa sudcovi pozastavuje výkon jeho funkcie.

(5)

Kárny senát konanie uvedené v uznesení o začatí kárneho konania sudcovi vytkne alebo

kárne konanie zastaví. Sudca alebo predseda Ústavného súdu môže proti rozhodnutiu

kárneho senátu podať do 15 dní od doručenia námietky, o ktorých rozhodne plénum Ústavného

súdu.

(6)

Pokiaľ plénum Ústavného súdu námietky k výčitke zamietne alebo sa ich sudca vzdal,

môže plénum Ústavného súdu navrhnúť, aby prezident Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky podľa

čl. 17 ústavného zákona

sudcu odvolal, ak sa sudca dopustil takého konania, že jeho ďalšie zotrvanie vo funkcii

by bolo v rozpore s poslaním Ústavného súdu a s postavením jeho sudcov. Na uznesenie

o takom návrhu je potrebný súhlas najmenej deviatich sudcov Ústavného súdu.

(7)

Podrobnosti kárneho konania upraví organizačný a rokovací poriadok Ústavného súdu.

§ 7

(1)

Predsedu a podpredsedu Ústavného súdu vymenúva prezident Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky (

čl. 11 ústavného zákona

).

(2)

Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže predsedu a podpredsedu

Ústavného súdu z ich funkcií odvolať. Tým nie je dotknuté ich postavenie ako sudcov.

§ 8

(1)

Predseda Ústavného súdu

a)

sa stará o riadny chod Ústavného súdu;

b)

zvoláva zasadanie pléna Ústavného súdu a riadi jeho rokovanie;

c)

zastupuje Ústavný súd;

d)

plní ďalšie úlohy, ktoré mu ako predsedovi Ústavného súdu ukladá zákon, organizačný

a rokovací poriadok Ústavného súdu.

(2)

Neprítomného predsedu Ústavného súdu zastupuje podpredseda Ústavného súdu. Ak ani

podpredseda nie je prítomný, zastupuje predsedu Ústavného súdu vekom najstarší sudca

Ústavného súdu.

§ 9

Plénum Ústavného súdu

(1)

Ústavný súd rozhoduje v pléne

a)

vo veciach podľa

čl. 2

,

4

a

7 ústavného zákona

;

b)

vo veciach podľa

čl. 5 a 6 ústavného zákona

, pokiaľ senát pre rovnosť hlasov nerozhodol alebo ak plénum Ústavného súdu posudzuje

právny názor senátu, odchylný od právneho názoru Ústavného súdu, vysloveného v náleze

alebo v uznesení o výklade podľa

čl. 5 ústavného zákona

;

c)

vo veciach podľa

čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 327/1991 Zb.

o referende (ďalej len „ústavný zákon o referende“);

d)

v ostatných veciach uvedených v

čl. 14 ods. 2 ústavného zákona

.

(2)

Ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je prítomných aspoň deväť

sudcov.

(3)

Uznesenie pléna Ústavného súdu je prijaté, ak sa preň vyslovila väčšina prítomných

sudcov. Ak však ide o rozhodnutie prijímané na základe právneho názoru, ktorý sa odchyľuje

od právneho názoru Ústavného súdu, vysloveného v náleze alebo v uznesení o výklade

podľa

čl. 5 ústavného zákona

, je uznesenie prijaté, ak sa preň vyslovilo aspoň deväť prítomných sudcov.

(4)

O veciach podľa

čl. 15 ods. 1 a 2 ústavného zákona

a podľa odseku 1 písm. a), b) a c) a

§ 6 ods. 6

tohto zákona sa hlasuje tajne. Postup pri tajnom hlasovaní a spôsob hlasovania v

ostatných veciach upraví organizačný a rokovací poriadok Ústavného súdu.

(5)

Sudca, ktorý s rozhodnutím pléna Ústavného súdu vo veciach uvedených v odseku 1 písm.

a), b) a c) nesúhlasí, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko stručne uviedlo v

zápisnici o hlasovaní.

§ 10

(1)

Na rozhodovanie vecí, ktoré nepatria do pôsobnosti pléna Ústavného súdu, vytvára

Ústavný súd zo sudcov dva štvorčlenné senáty. Stálych členov senátov určuje plénum

Ústavného súdu na dobu jedného roka tak, aby spravidla dvaja členovia senátu boli

občanmi Českej republiky a dvaja členovia senátu občanmi Slovenskej republiky, a tak,

aby všetci sudcovia boli postupne stálymi členmi senátu. Predseda a podpredseda Ústavného

súdu nemôžu byť stálymi členmi senátu.

(2)

Stáli členovia senátu volia predsedu senátu, ktorý zvoláva a riadi jeho rokovanie.

Vo funkcii predsedu sa stáli členovia senátu striedajú podľa pravidla, ktoré ustanovuje

organizačný a rokovací poriadok Ústavného súdu. Neprítomného predsedu zastupuje vekom

najstarší stály člen senátu.

(3)

Neprítomného člena senátu dočasne zastúpi sudca, určený predsedom Ústavného súdu,

ktorý je spravidla občanom tej istej republiky ako neprítomný člen senátu. Zastupujúcim

členom senátu môže byť aj predseda alebo podpredseda Ústavného súdu. Rovnako sa postupuje,

ak je člen senátu vo veci vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie.

(4)

Senát je spôsobilý konať a uznášať sa, ak sú prítomní všetci jeho stáli alebo zastupujúci

členovia; uznáša sa väčšinou hlasov. Pri rovnosti hlasov predloží predseda senátu

vec na rozhodnutie v pléne Ústavného súdu.

(5)

Člen senátu, ktorý s uznesením senátu nesúhlasí, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko

stručne uviedlo v zápisnici o hlasovaní.

§ 11

Ak senát v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému

od právneho názoru Ústavného súdu vysloveného v náleze alebo v uznesení o výklade

podľa

čl. 5 ústavného zákona

, predloží otázku na posúdenie plénu Ústavného súdu. Stanoviskom pléna je senát v

ďalšom konaní viazaný.

§ 12

Kancelária Ústavného súdu

(1)

Služby potrebné pre činnosť Ústavného súdu zabezpečuje Kancelária Ústavného súdu

(ďalej len „Kancelária“).

(2)

Vedúceho Kancelárie a ďalších vedúcich pracovníkov Kancelárie, o ktorých to ustanovuje

organizačný poriadok Kancelárie, vymenúva a odvoláva predseda Ústavného súdu.

(3)

Vedúci Kancelárie je podriadený predsedovi Ústavného súdu.

(4)

Podrobnosti o organizácii a činnosti Kancelárie a o postavení jej pracovníkov ustanovuje

organizačný poriadok Kancelárie, ktorý schvaľuje plénum Ústavného súdu.

§ 13

Prostriedky pre činnosť Ústavného súdu

(1)

Rozpočet Ústavného súdu je súčasťou štátneho rozpočtu federácie. Návrh rozpočtu Ústavného

súdu schvaľuje plénum Ústavného súdu.

(2)

Hmotné prostriedky pre činnosť Ústavného súdu a Kancelárie zabezpečuje vláda Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky.

§ 14

Sú zakázané zhromaždenia

1

)

v okruhu 100 m od budov Ústavného súdu alebo od miest, kde Ústavný súd koná.

§ 15

Podrobnosti o organizácii Ústavného súdu a o konaní pred ním upravuje organizačný

a rokovací poriadok Ústavného súdu, ktorý schvaľuje plénum Ústavného súdu; vyhlasuje

sa v úradnej zbierke určenej na vyhlasovanie zákonov Federálneho zhromaždenia.

§ 16

Na podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom sú oprávnené osoby alebo

orgány uvedené v

čl. 8 ústavného zákona

(ďalej len „navrhovateľ“). Konanie sa začne dňom doručenia návrhu Ústavnému súdu.

§ 17

Súdom podľa

čl. 8 ods. 1 písm. h) ústavného zákona

sa rozumie príslušný senát alebo samosudca.

§ 18

(1)

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a ďalej tí, o ktorých to ustanovuje tento zákon.

(2)

Vedľajšími účastníkmi konania sú tí, ktorým toto postavenie tento zákon priznáva,

pokiaľ sa tohto postavenia nevzdajú. Majú v konaní rovnaké práva a povinnosti ako

účastníci, konajú však iba sami za seba.

(3)

Štátne orgány ako účastníkov alebo vedľajších účastníkov konania na ústnom pojednávaní

zastupuje nimi ustanovený zástupca; ak nejde o zástupcu zákonodarného orgánu, musí

mať vysokoškolské právnické vzdelanie.

(4)

Ak je účastníkom konania súd, ktorý podal návrh v súvislosti so svojou rozhodovacou

činnosťou [

čl. 8 ods. 1 písm. h) ústavného zákona

], zastupuje senát (

§ 17

) jeho predseda.

§ 19

Účastníci a vedľajší účastníci konania, ak sú nimi právnické alebo fyzické osoby,

2

)

musia byť v konaní pred Ústavným súdom zastúpení advokátom. V plnomocenstve musí

byť výslovne uvedené, že je udelené na zastupovanie pred Ústavným súdom.

§ 20

V konaní pred Ústavným súdom sa používa rovnoprávne český a slovenský jazyk. Fyzické

osoby môžu na ústnom pojednávaní alebo pri inom osobnom rokovaní používať svoj materinský

jazyk; trovy tlmočenia znáša Ústavný súd.

§ 21

Návrh, ktorým sa konanie začína, sa podáva písomne Ústavnému súdu. V návrhu sa musí

uviesť, čoho sa týka, kto ho podáva, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, čím

svoj návrh odôvodňuje a aké dôkazy navrhuje. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo

jeho zástupca.

§ 22

(1)

Návrh je neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej Ústavný súd už nálezom rozhodol.

(2)

Návrh je neprípustný aj v prípade, že Ústavný súd už v tej istej veci koná; ak ho

podal oprávnený navrhovateľ, má právo zúčastniť sa na konaní o prv podanom návrhu

ako vedľajší účastník.

§ 23

(1)

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom prejednávaní bez prítomnosti

navrhovateľa.

(2)

Návrhy vo veciach, na prejednanie ktorých nie je Ústavný súd kompetentný, návrhy

ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané

niekým zjavne neoprávneným môže Ústavný súd na predbežnom prerokovaní uznesením bez

ústneho pojednávania, odmietnuť. Také uznesenie sa nemusí odôvodniť, ak Ústavný súd

navrhovateľa na takéto vady návrhu upozornil.

(3)

Ak návrh nebol odmietnutý, je prijatý na ďalšie konanie.

§ 24

Pri prejednávaní návrhov sa Ústavný súd nemusí riadiť poradím, v ktorom mu návrhy

došli, ak vec, ktorej sa niektorý návrh týka, považuje za naliehavú.

§ 25

(1)

Sudca je vylúčený z výkonu svojej sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak

a)

je na veci zúčastnený;

b)

je alebo bol manželom účastníka alebo vedľajšieho účastníka konania alebo ich zástupcu,

je jeho príbuzným v priamom rade alebo príbuzným v pobočnom rade až do tretieho stupňa

alebo sudcov manžel je jeho príbuzným v priamom rade alebo jeho súrodencom. To však

neplatí, ak je účastníkom alebo vedľajším účastníkom osoba, ktorá vykonáva funkciu

alebo je členom orgánu uvedeného v

čl. 8 ods. 1 a 2 ústavného zákona

;

c)

bol už činný v tej istej veci pri výkone inej funkcie alebo povolania, než je funkcia

sudcu Ústavného súdu.

(2)

Zúčastnený na veci podľa ustanovenia odseku 1 písm. a) nie je ten, kto má k veci

vzťah vzhľadom na svoj rodinný stav, svoje povolanie, pôvod, svoju príslušnosť k politickej

strane alebo politickému hnutiu alebo z iného podobného všeobecného dôvodu.

(3)

Za činnosť podľa ustanovenia odseku 1 písm. c) sa nepovažuje účasť na príprave, prerokúvaní

a schvaľovaní právnych predpisov.

(4)

Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 oznámi sudca bez meškania predsedovi Ústavného súdu.

§ 26

(1)

Účastník konania môže najneskôr na začiatku ústneho pojednávania vyhlásiť, že niektorého

zo sudcov odmieta pre obavu z jeho predpojatosti. Odmietnutie sa musí odôvodniť. Odmietnutý

sudca je povinný sa k odôvodneniu vyjadriť.

(2)

Ak ide o rozhodovanie v pléne Ústavného súdu, rozhodne o vylúčení sudcu pre predpojatosť

plénum Ústavného súdu; odmietnutý sudca nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas

predsedajúceho. Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, rozhodne o vylúčení

sudcu pre predpojatosť senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje.

(3)

Ak sudca, ktorý nebol odmietnutý, sám vyhlási svoju predpojatosť vo veci a uvedie

dôvody, postupuje sa podľa odseku 2.

§ 27

(1)

Návrh, ktorý došiel Ústavnému súdu (

čl. 8 ústavného zákona

), pridelí predseda Ústavného súdu niektorému zo sudcov ako spravodajcovi (ďalej len

„sudca spravodajca“).

(2)

Ak sa návrh týka veci, o ktorej rozhoduje Ústavný súd v pléne, pridelí predseda Ústavného

súdu návrh ktorémukoľvek sudcovi; ak ide o stáleho člena senátu, po prerokovaní s

predsedom tohto senátu.

(3)

Ak sa návrh týka veci, ktorá patrí do pôsobnosti senátu, pridelí predseda Ústavného

súdu návrh sudcovi, ktorý je stálym členom senátu, ktorému vec podľa pravidiel rozdelenia

agendy medzi senáty patrí, po dohode s predsedom tohto senátu. Pridelením veci sudcovi

spravodajcovi je vec pridelená na rozhodnutie tomuto senátu.

(4)

Sudca spravodajca pripraví vec na predbežné prerokovanie, a ak je návrh prijatý na

ďalšie konanie, na prejednanie veci samej v senáte Ústavného súdu alebo v pléne; pritom

robí procesné úkony podľa tohto zákona a podľa organizačného a rokovacieho poriadku

Ústavného súdu.

(5)

Ak sudca spravodajca vyhlási svoju predpojatosť vo veci, oznámi to predsedovi Ústavného

súdu, ktorý návrh pridelí inému sudcovi (odseky 1 až 3). Ak sa zistia dôvody, pre

ktoré je sudca spravodajca vo veci vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie, postupuje

predseda Ústavného súdu obdobne.

(6)

Sudca spravodajca (odsek 1) zabezpečí, aby sa návrh bez meškania doručil ostatným

účastníkom, prípadne vedľajším účastníkom s výzvou, aby sa k nemu vyjadrili v lehote,

ktorú určí.

(7)

Sudca spravodajca môže každému účastníkovi uložiť, aby v určenej lehote odovzdal

Ústavnému súdu potrebný počet odpisov svojich návrhov, vyjadrení alebo iných podaní

pre Ústavný súd a ostatných účastníkov; inak sa obstarajú na jeho náklady.

§ 28

(1)

Vo veciach prejednávaných Ústavným súdom podľa

čl. 2

,

4

,

6 a 7 ústavného zákona

sa koná ústne pojednávanie.

(2)

Od ústneho pojednávania môže Ústavný súd so súhlasom účastníkov upustiť, ak od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

(3)

Na ústnom pojednávaní majú právo byť prítomní účastníci a vedľajší účastníci konania

(

§ 18

) a ich zástupcovia (

§ 18 a 19

).

(4)

Ústne pojednávanie vo veciach podľa

čl. 7 ústavného zákona

je verejné, vo veciach podľa

čl. 2

a

4 ústavného zákona

je verejné, pokiaľ Ústavný súd z dôležitých dôvodov verejnosť z účasti na celom pojednávaní

alebo na jeho časti nevylúči.

(5)

Pre verejnosť ústneho pojednávania v konaní podľa

čl. 6 ústavného zákona

platia ustanovenia

Občianskeho súdneho poriadku

, prípadne

Trestného poriadku

, ak sa prejednáva ústavná sťažnosť proti rozhodnutiu vydanému v trestnom konaní.

(6)

Na porade a hlasovaní pléna Ústavného súdu môžu byť prítomní len sudcovia a zapisovateľ,

na porade a hlasovaní senátu len členovia tohto senátu a zapisovateľ.

(7)

Nálezy Ústavného súdu sa vyhlasujú verejne.

§ 29

(1)

Ústavný súd vykonáva dôkazy potrebné na zistenie stavu veci. Vykonaním určitého dôkazu

mimo ústneho pojednávania môže poveriť jednotlivého sudcu. Môže tiež o vykonanie určitého

dôkazu požiadať iný súd.

(2)

Všetky súdy, orgány verejnej správy a iné štátne orgány poskytujú Ústavnému súdu

na jeho žiadosť pomoc pri obstarávaní podkladov pre jeho rozhodovanie.

(3)

Svedok alebo znalec sa nemôže odvolávať na svoju povinnosť mlčanlivosti ustanovenú

právnymi predpismi, ak ho Ústavný súd svojím uznesením pre tento prípad povinnej mlčanlivosti

zbavil.

(4)

O predvolaní, predvedení, povinnosti svedčiť, zákaze výsluchu, práve odoprieť výpoveď,

o nároku na svedočné, o vykonávaní dôkazov a o náhrade trov s nimi spojených primerane

platia ustanovenia

Občianskeho súdneho poriadku

.

§ 30

(1)

Vo veci samej rozhoduje Ústavný súd nálezom, v ostatných veciach uznesením, pokiaľ

tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Nálezy Ústavného súdu musia byť odôvodnené, vyhlasujú sa „v mene Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky“.

(3)

Nálezy Ústavného súdu podľa

čl. 2 ústavného zákona

, ktoré boli vyhlásené v úradnej zbierke určenej na vyhlasovanie zákonov Federálneho

zhromaždenia, sú všeobecne záväzné. Ostatné nálezy Ústavného súdu sú záväzné pre príslušné

orgány verejnej moci.

(4)

Nálezy vyhlasované podľa

čl. 3 ods. 3 ústavného zákona

sa v úradnej zbierke určenej na vyhlasovanie zákonov Federálneho zhromaždenia vyhlasujú

bez odôvodnenia. K výroku o nesúlade medzi právnymi predpismi sa pripájajú poučenia

o strate účinnosti, prípadne platnosti podľa

§ 42 ods. 1

a

3

.

(5)

Ak má právny názor Ústavného súdu vyslovený v náleze alebo v uznesení o výklade podľa

čl. 5 ústavného zákona

všeobecný význam, môže Ústavný súd rozhodnúť, že sa tento právny názor uverejní v

úradnej zbierke určenej na vyhlasovanie zákonov Federálneho zhromaždenia.

(6)

Ústavný súd vydáva najmenej raz za rok pre verejnú potrebu súbor svojich nálezov

a uznesení o výklade podľa

čl. 5 ústavného zákona

prijatých v uplynulom roku. Dokiaľ neboli tieto nálezy a uznesenia takto vydané,

môže do nich na Ústavnom súde každý nahliadnuť.

(7)

Orgány verejnej moci pri výklade a používaní ústavného zákona Federálneho zhromaždenia

alebo iného právneho predpisu sú viazané právnym názorom Ústavného súdu vysloveným

v náleze alebo v uznesení o výklade podľa

čl. 5 ústavného zákona

.

§ 31

(1)

Účastníkom alebo ich zástupcom sa doručujú všetky rozhodnutia Ústavného súdu vydané

v prejednávanej veci.

(2)

Vedľajším účastníkom sa doručujú rozhodnutia, o ktorých tak určí Ústavný súd.

§ 32

Konanie pred Ústavným súdom nepodlieha súdnym poplatkom, pokiaľ tento zákon neustanovuje

inak.

§ 33

(1)

Trovy konania pred Ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi, uhrádza účastník zo

svojho.

(2)

Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť

niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi jeho trovy

konania.

§ 34

Pri rozhodovaní posudzuje Ústavný súd obsah právneho predpisu a skúma, či štátny orgán

právny predpis prijal a vydal v medziach jeho kompetencie a spôsobom predpísaným zákonom.

§ 35

Pokiaľ sa v

čl. 2 písm. d) a e) ústavného zákona

hovorí o zákonoch Federálneho zhromaždenia, rozumejú sa tým aj medzinárodné zmluvy

o ľudských právach a základných slobodách, ktoré majú prednosť pred zákonom podľa

§ 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb.

, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho

zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

§ 36

Ak súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou podáva návrh na začatie konania

podľa

čl. 2 ústavného zákona

, preruší konanie až do vyhlásenia nálezu podľa

čl. 3 ods. 3 ústavného zákona

alebo do doručenia nálezu, ktorým bol podaný návrh zamietnutý.

§ 37

(1)

Návrh je neprípustný, ak právny predpis, ktorý sa má preskúmavať, stratil pred doručením

návrhu Ústavnému súdu platnosť alebo dosiaľ nebol vyhlásený v úradnej zbierke určenej

na vyhlasovanie zákonov Federálneho zhromaždenia alebo iným spôsobom ustanoveným zákonom.

Ak sa má preskúmať zákonné opatrenie predsedníctva zákonodarného orgánu, nemožno konanie

začať, kým také opatrenie neschválil príslušný zákonodarný orgán.

(2)

Návrh je neprípustný, ak ústavné a iné zákony Federálneho zhromaždenia alebo medzinárodné

zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, s ktorými podľa návrhu nie sú preskúmavané

právne predpisy v súlade, stratili pred doručením návrhu Ústavnému súdu platnosť alebo

dosiaľ neboli vyhlásené v úradnej zbierke určenej na vyhlasovanie zákonov Federálneho

zhromaždenia.

(3)

Ak preskúmavané právne predpisy uvedené v

čl. 2 ústavného zákona

stratia platnosť pred vyhlásením nálezu Ústavného súdu, konanie sa zastaví.

§ 38

Návrh skupiny poslancov podľa

čl. 8 ods. 2 ústavného zákona

musí podpísať požadovaný počet poslancov a má v ňom byť uvedené, kto bude skupinu

poslancov v konaní zastupovať; ak to v návrhu nie je uvedené, považuje sa za zástupcu

poslanec podpísaný na návrhu ako prvý.

§ 39

(1)

Účastníkom konania je tiež štátny orgán, ktorý preskúmavaný právny predpis vydal.

(2)

Ak návrh podal súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou, sú vedľajšími účastníkmi

konania účastníci konania pred súdom, ktorý návrh podal, a ak ide o trestné konanie,

osoba, proti ktorej sa trestné konanie vedie, a prokurátor.

§ 40

Sudca spravodajca zabezpečí, aby bol návrh bez meškania zaslaný štátnemu orgánu, ktorý

preskúmavaný právny predpis vydal, s tým, aby sa k návrhu v lehote 15 dní od jeho

doručenia písomne vyjadril.

§ 41

Stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov podľa

čl. 3 ods.1 ústavného zákona

sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených; ak však šlo len o ich zmenu

alebo doplnenie, platí prvší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo

doplnením.

§ 42

(1)

Právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť podľa

čl. 3 ods.1 ústavného zákona

dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu podľa

čl. 3 ods. 3 ústavného zákona

.

(2)

Orgán, ktorý je povinný v zmysle

čl. 3 ods.1 ústavného zákona

uviesť dotknutý právny predpis do súladu, je viazaný právnym názorom vysloveným v

náleze Ústavného súdu.

(3)

Zánik platnosti právneho predpisu, jeho časti, prípadne niektorých jeho ustanovení,

ktoré stratili účinnosť podľa odseku 1, nastáva po uplynutí šiestich mesiacov od vyhlásenia

nálezu Ústavného súdu podľa

čl. 3 ústavného zákona

, pokiaľ v tejto lehote nenadobudol účinnosť právny predpis, ktorým sa dotknutý právny

predpis, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenia menia alebo zrušujú.

§ 43

Ak na základe právneho predpisu, ktorý nie je podľa rozhodnutia Ústavného súdu v súlade

s ústavným alebo iným zákonom Federálneho zhromaždenia alebo s medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách ratifikovanými a vyhlásenými Českou a Slovenskou

Federatívnou Republikou, bol vydaný iný právny predpis, postupuje Ústavný súd ohľadne

tohto právneho predpisu obdobne ako pri právnom predpise uvedenom v návrhu.

§ 44

(1)

Ak na základe právneho predpisu, ktorý stratil účinnosť podľa

čl. 3 ústavného zákona

, vydal súd v trestnom konaní rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, nebol však

dosiaľ vykonaný, je strata účinnosti takého právneho predpisu dôvodom obnovy konania

podľa ustanovení

Trestného poriadku

.

(2)

Ostatné právoplatné rozhodnutia vydané na základe právneho predpisu, ktorý stratil

účinnosť, zostávajú nedotknuté; práva a povinnosti podľa takých rozhodnutí však nemožno

vykonávať.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj v prípadoch, keď stratili účinnosť časti právnych

predpisov, prípadne niektoré ich ustanovenia.

(4)

Inak práva a povinnosti z právnych vzťahov vzniknutých skôr, než právny predpis stratil

podľa

čl. 3 ústavného zákona

účinnosť, zostávajú nedotknuté.

§ 45

(1)

Pri prejednávaní kompetenčného sporu Ústavný súd zisťuje, ktorý z orgánov uvedených

v

čl. 4 ústavného zákona

je kompetentný vydať právny predpis alebo rozhodnutie vo veci uvedenej v návrhu.

(2)

Ak ide o kompetenčný spor medzi orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

medzi orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a orgánmi jednej alebo oboch

republík alebo medzi orgánmi Českej republiky a orgánmi Slovenskej republiky, Ústavný

súd nálezom vysloví, že vydanie právneho predpisu alebo rozhodnutia vo veci uvedenej

v návrhu je v pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Českej republiky

alebo Slovenskej republiky a že kompetentný vydať právny predpis alebo rozhodnutie

je preto orgán tejto republiky. V ostatných veciach Ústavný súd vo svojom náleze kompetentný

orgán výslovne označí.

(3)

Ústavný súd rozhoduje sám o svojej kompetencii. Ak tak robí na návrh, vydá o tom

uznesenie.

§ 46

Účastníkmi konania vo veciach kompetenčných sporov sú tiež orgány uvedené v

čl. 4 ústavného zákona

, ktoré sa vlastnej kompetencie vydať právny predpis alebo rozhodnutie vo veci uvedenej

v návrhu domáhajú alebo ktoré takú kompetenciu popierajú a sú uvedené v návrhu na

začatie konania.

§ 47

Ak dva alebo viac orgánov tvrdí, že je v ich vlastnej kompetencii vydať právny predpis

v tej istej veci a ak niektorý z týchto orgánov už taký právny predpis vydal a vyhlásil,

postupuje sa podľa prvého oddielu tejto hlavy. Ak Ústavný súd vysloví, že taký právny

predpis nie je v súlade s ústavnými alebo inými zákonmi Federálneho zhromaždenia,

pretože ho vydal orgán, ktorý na to nemal vlastnú kompetenciu, vysloví súčasne, ktorý

z orgánov uvedených v

čl. 4 ústavného zákona

je kompetentný vydať právny predpis vo veci uvedenej v návrhu.

§ 48

(1)

Ak ide o kompetenčný spor medzi orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

ktorý sa netýka vydania právneho predpisu, Ústavný súd vysloví, ktorý z týchto orgánov

je kompetentný vydať rozhodnutie alebo robiť opatrenia alebo iné zásahy vo veci označenej

v návrhu.

(2)

Ústavný súd nerozhoduje kompetenčné spory, pokiaľ podľa ústavného zákona Federálneho

zhromaždenia je rozhodovanie sporov o právomoc alebo sporov o príslušnosť zverené

inému štátnemu orgánu.

(3)

Spory o príslušnosť medzi federálnymi správnymi orgánmi, ktoré podliehajú tomu istému

federálnemu ústrednému orgánu štátnej správy alebo priamo vláde Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky, sa rozhodujú podľa osobitných predpisov.

§ 49

Vedľajšími účastníkmi konania o zistenie kompetencie podľa

§ 48 ods. 1

sú osoby, ktoré preukážu právny záujem na rozhodnutí vo veci uvedenej v návrhu na

začatie konania.

§ 50

(1)

Ak orgán, ktorý je účastníkom konania o kompetenčnom spore, vydal rozhodnutie vo

veci uvedenej v návrhu a podľa zistenia Ústavného súdu je na vydanie takého rozhodnutia

kompetentný iný orgán, Ústavný súd svojím nálezom rozhodnutie zruší.

(2)

Ak orgán, ktorý je účastníkom konania o kompetenčnom spore, vydal rozhodnutie, ktorým

svoju kompetenciu poprel, a podľa zistenia Ústavného súdu je na vydanie rozhodnutia

vo veci kompetentný, Ústavný súd svojím nálezom rozhodnutie zruší.

§ 51

Ústavný súd podáva výklad ústavných zákonov Federálneho zhromaždenia podľa

čl. 5 ústavného zákona

len vtedy, ak nemožno ochranu ústavnosti zabezpečiť konaním podľa iných ustanovení

ústavného zákona

.

§ 52

(1)

V návrhu na podanie výkladu musí byť uvedené, ktorý ústavný zákon Federálneho zhromaždenia,

prípadne ktorá jeho časť alebo ktoré ustanovenia sa majú vyložiť, z akých dôvodov

je vec sporná a ktorý orgán verejnej moci podľa tvrdenia navrhovateľa ústavný zákon

Federálneho zhromaždenia nesprávne vykladá.

(2)

Účastníkom konania je tiež orgán verejnej moci, o ktorom navrhovateľ tvrdí, že ústavný

zákon Federálneho zhromaždenia nesprávne vykladá.

(3)

O vedľajších účastníkoch platia ustanovenia

§ 39 ods. 2

obdobne.

(4)

O návrhu na podanie výkladu koná senát Ústavného súdu na neverejnom pojednávaní.

(5)

Výklad prijíma senát Ústavného súdu uznesením.

§ 53

Podľa predchádzajúcich ustanovení podáva Ústavný súd tiež výklad, či medzinárodná

zmluva ratifikovaná a vyhlásená Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou je medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach a základných slobodách podľa

§ 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb.

, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho

zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak je vec sporná.

§ 54

(1)

Ústavnú sťažnosť podľa

čl. 6 ústavného zákona

môže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že opatrením, právoplatným

rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej moci sa porušilo jej základné právo

alebo sloboda zaručené ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia alebo medzinárodnými

zmluvami uvedenými v

čl. 2 písm. b) ústavného zákona

(ďalej len „sťažovateľ“).

(2)

Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, platia pre ústavnú sťažnosť ustanovenia

o návrhu na začatie konania a pre sťažovateľa ustanovenia o navrhovateľovi.

§ 55

(1)

Ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje.

(2)

Ústavný súd neodmietne prijatie ústavnej sťažnosti, aj keď nie je splnená podmienka

podľa predchádzajúceho odseku, ak

a)

sťažnosť svojím významom podstatne presahuje osobné záujmy sťažovateľa alebo

b)

v konaní o podanom prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práva poskytuje,

dochádza k značným prieťahom, z ktorých sťažovateľovi vzniká alebo môže vzniknúť vážna

a neodvrátiteľná ujma.

(3)

Ústavnú sťažnosť možno podať v lehote do 60 dní. Táto lehota sa začína dňom, keď

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, inak dňom, keď bol sťažovateľ upovedomený o vybavení

prostriedku (odsek 1), a ak takého prostriedku niet, dňom, keď došlo k porušeniu jeho

základného práva alebo slobody.

§ 56

V odôvodnení ústavnej sťažnosti treba uviesť, ktoré základné právo alebo sloboda boli

podľa tvrdenia sťažovateľa porušené a akým konaním orgánu verejnej moci k tomuto porušeniu

došlo. K sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia alebo iného písomného

vybavenia (

§ 55

).

§ 57

(1)

Účastníkmi konania sú sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti ktorému sťažnosť smeruje.

(2)

Vedľajšími účastníkmi sú účastníci predchádzajúceho konania, z ktorého sťažnosťou

napadnuté rozhodnutie vzišlo. Ak šlo o trestné konanie pred súdom, je vedľajším účastníkom

tiež príslušný prokurátor.

(3)

Ústavný súd môže priznať postavenie vedľajšieho účastníka aj iným osobám, ktoré majú

na výsledku konania právny záujem.

§ 58

(1)

Sťažovateľ musí byť v celom konaní včítane podania návrhu zastúpený advokátom.

(2)

Organizačný a rokovací poriadok Ústavného súdu ustanovuje za akých podmienok má sťažovateľ,

ak je ním fyzická osoba, nárok, aby trovy zastupovania advokátom mu sčasti alebo úplne

uhradil štát.

§ 59

(1)

Senát Ústavného súdu môže uznesením prijatie ústavnej sťažnosti tiež odmietnuť, ak

sa podala oneskorene alebo ak je zjavne neopodstatnená.

(2)

Uznesenie o odmietnutí ústavnej sťažnosti nemusí byť odôvodnené. Predseda senátu

ho písomne oznámi sťažovateľovi s poukazom na dôvody odmietnutia podľa odseku 1 alebo

podľa

§ 22

.

(3)

Ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, Ústavný súd konanie o ústavnej sťažnosti

zastaví.

§ 60

(1)

Ústavná sťažnosť nemá odkladný účinok.

(2)

Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia,

ak to nebude v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon rozhodnutia alebo

uskutočnenie oprávnenia priznaného rozhodnutím tretej osobe, znamenalo pre sťažovateľa

nepomerne väčšiu ujmu, než aká pri odložení vykonateľnosti môže vzniknúť iným osobám.

§ 61

(1)

Ak ústavná sťažnosť smeruje proti inému zásahu orgánu verejnej moci, než je rozhodnutie,

môže Ústavný súd na odvrátenie hroziacej vážnej škody, na zabránenie hroziacemu násilnému

zásahu alebo z iného závažného verejného záujmu uložiť orgánu verejnej moci, aby v

zásahu nepokračoval (predbežné opatrenie).

(2)

O predbežnom opatrení môže rozhodnúť Ústavný súd bez ústneho pojednávania. V zvlášť

naliehavých prípadoch sa nemusí k návrhu podľa odseku 1 vyžiadať vyjadrenie ostatných

účastníkov a vedľajších účastníkov.

(3)

Rozhodnutie o predbežnom opatrení stráca platnosť vyhlásením nálezu Ústavného súdu

vo veci, inak uplynutím šiestich mesiacov.

§ 62

Ústavný súd vychádza zo skutkových zistení urobených v predchádzajúcich konaniach,

pokiaľ sa nerozhodne inak.

§ 63

(1)

Ak ústavný súd vyhovie ústavnej sťažnosti, vysloví v náleze, ktoré základné právo

alebo sloboda a aké ustanovenie ústavného zákona Federálneho zhromaždenia alebo medzinárodnej

zmluvy, uvedené v

čl. 2 písm. b) ústavného zákona

, boli porušené a akým konaním orgánu verejnej moci k tomuto porušeniu došlo.

(2)

Ak sa vyhovelo ústavnej sťažnosti, Ústavný súd

a)

zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo

b)

ak porušenie práva alebo slobody spočívalo v inom zásahu orgánu verejnej moci, než

je rozhodnutie, zakáže tomuto orgánu, aby v porušovaní práva alebo slobody pokračoval,

a prikáže mu, aby, pokiaľ je to možné, obnovil stav pred porušením.

§ 64

(1)

Ak bola ústavná sťažnosť odmietnutá (

§ 59

), pre neprípustnosť alebo zjavnú neopodstatnenosť, môže senát Ústavného súdu uložiť

sťažovateľovi poplatok až do výšky 2000 Kčs.

(2)

Sudca spravodajca môže sťažovateľovi uložiť, aby do jedného mesiaca zaplatil preddavok

na poplatok podľa odseku 1, ak možno vážne pochybovať o opodstatnenosti ústavnej sťažnosti.

(3)

Zaplatený preddavok sa sťažovateľovi vráti, ak sa ústavná sťažnosť pri predbežnom

prerokovaní prijala na ďalšie konanie.

(4)

Sudca spravodajca ústavnú sťažnosť odmietne, ak sťažovateľ nezaplatil včas preddavok,

ktorý sa mu uložil podľa odseku 2. Ustanovenie

§ 59 ods. 2

pritom platí obdobne.

§ 65

V konaní podľa

čl. 7 ústavného zákona

sa postupuje primerane podľa ustanovení tohto zákona o konaní o ústavných sťažnostiach.

§ 66

(1)

Vedľajším účastníkom konania je štátny orgán, ktorý podal návrh na rozhodnutie, ktorým

sú politická strana alebo politické hnutie dotknuté.

(2)

Návrh na začatie konania podľa

čl. 8 ods. 4 ústavného zákona

má odkladný účinok.

§ 67

(1)

Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, platia pre žiadosť o preskúmanie ústavnosti

postupu referenda pred vyhlásením jeho výsledkov ustanovenia o návrhu na začatie konania

a pre predsedníctvo zákonodarného zboru, ktoré žiadosť podalo, ustanovenia o navrhovateľovi.

(2)

Lehoty, v ktorých sa môže žiadosť podať, ustanovuje osobitný zákon.

3

)

(3)

Ďalšími účastníkmi konania sú prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

a predsedníctva zákonodarných zborov republík.

§ 68

Štátne orgány a orgány, ktoré sa zúčastňujú na organizácii referenda a zisťovaní jeho

výsledkov,

4

)

sú povinné Ústavnému súdu na jeho žiadosť poskytnúť informácie a predložiť doklady

týkajúce sa prípravy a vykonávania referenda.

§ 69

(1)

Predseda Ústavného súdu je oprávnený za prítomnosti sudcu spravodajcu, ďalšieho sudcu

určeného plénom Ústavného súdu a predsedu príslušnej ústrednej komisie pre referendum

4

)

otvoriť zapečatenú zložku s dokladmi o hlasovaní

5

)

a vykonať úkony potrebné na preskúmanie ústavnosti postupu referenda.

(2)

O otvorení zložky a zistených skutočnostiach sa spíše zápisnica, ktorú podpíšu predseda

Ústavného súdu a ostatné zúčastnené osoby (odsek 1), ktoré sú oprávnené uviesť prípadné

výhrady k obsahu zápisnice.

(3)

Po vykonaní potrebných úkonov predseda Ústavného súdu zložku zapečatí.

§ 70

Ak Ústavný súd zistí, že porušenie ústavnosti, ku ktorému došlo po vyhlásení referenda,

rozhodujúcim spôsobom ovplyvnilo alebo mohlo ovplyvniť jeho výsledok, vysloví nálezom,

že vykonané referendum je neplatné. V takom prípade právne následky rozhodnutia v

referende (

čl. 6 ods. 1 a 2 ústavného zákona o referende

) nenastávajú a referendum sa nepovažuje za vykonané podľa

čl. 5 ods. 5 ústavného zákona o referende

.

§ 71

(1)

O žiadosti podľa

čl. 5 ods. 4 ústavného zákona o referende

rozhodne Ústavný súd do 10 dní od doručenia žiadosti.

(2)

Nález Ústavného súdu podľa § 70 sa vyhlási bez odôvodnenia v úradnej zbierke určenej

na vyhlasovanie zákonov Federálneho zhromaždenia bez zbytočného odkladu.

§ 72

(1)

Ak pri prejednávaní veci pred Ústavným súdom vznikne pochybnosť o účinnosti zákona

alebo iného právneho predpisu alebo jeho jednotlivého ustanovenia pre nesúlad s Listinou

základných práv a slobôd

6

)

a ak Ústavný súd považuje túto pochybnosť za odôvodnenú, vyzve štátny orgán, ktorý

taký právny predpis vydal, aby sa v ustanovenej lehote vyjadril.

(2)

Pokiaľ Ústavný súd zistí, že zákon alebo iný právny predpis alebo jeho jednotlivé

ustanovenie stratilo účinnosť z dôvodu uvedeného v odseku 1, vysloví to v náleze,

ktorým rozhodne v prejednávanej veci. Táto časť nálezu sa vyhlási v úradnej zbierke

určenej na vyhlasovanie zákonov Federálneho zhromaždenia.

§ 73

(1)

Ak osoby uvedené v

čl. 8 ods. 1 a 2 ústavného zákona

navrhli, aby Ústavný súd vyslovil, že zákon alebo iný právny predpis alebo jeho jednotlivé

ustanovenie stratilo účinnosť z dôvodu uvedeného v

§ 72

, postupuje sa ako pri prejednávaní návrhu podľa

čl. 2 ústavného zákona

s tým, že ustanovenia

§ 35

,

41, 42

a

44

tohto zákona sa nepoužijú a ostatné ustanovenia prvého oddielu druhej hlavy druhej

časti tohto zákona sa použijú primerane.

(2)

Nález pléna Ústavného súdu podľa odseku 1 sa vyhlási bez odôvodnenia v úradnej zbierke

určenej na vyhlasovanie zákonov Federálneho zhromaždenia.

§ 74

(1)

Ak výbor pre ľudské práva

7

)

na základe sťažnosti mu podanej oznámil Českej a Slovenskej Federatívnej Republike

svoj názor, že opatrením, rozhodnutím alebo iným zásahom niektorého orgánu verejnej

moci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa porušilo právo sťažovateľa uvedené

v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach,

8

)

predloží federálna vláda toto oznámenie bez meškania Ústavnému súdu.

(2)

Na účely konania pred Ústavným súdom sa oznámenie podľa odseku 1 považuje za ústavnú

sťažnosť (

čl. 6

a

čl. 8 ods. 3 ústavného zákona

), ktorá sa prijala na ďalšie konanie.

(3)

Ústavný súd upovedomí sťažovateľa a ďalších účastníkov o začatí konania.

§ 75

Zasadanie pléna Ústavného súdu až do vymenovania predsedu a podpredsedu Ústavného

súdu zvoláva a jeho rokovanie riadi vekom najstarší sudca.

§ 76

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.