VYHLÁŠKA 490/2002 Z. z. o bezpečnostnej správe a o havarijnom pláne
Table of Provisions (25)
Statutory Text (25 Articles)
§ 1
Predmet úpravy
Táto vyhláška upravuje podrobnosti
a)
o bezpečnostnej správe,
b)
o odôvodnených prípadoch na povolenie výnimky z rozsahu bezpečnostnej správy,
c)
o obsahu havarijných plánov, o ich vypracúvaní, precvičovaní a prehodnocovaní, ako
aj o oboznamovaní zamestnancov podniku a ďalších osôb s nimi,
d)
o zabezpečovaní prostriedkov na zdolávanie závažných priemyselných havárií.
§ 2
Účel bezpečnostnej správy
Bezpečnostná správa s prihliadnutím na nebezpečenstvá, ktoré podnik predstavuje, podáva
komplexnú charakteristiku podniku umožňujúcu získať celkovú predstavu o jeho zameraní,
umiestnení, činnostiach, o reálnych nebezpečenstvách, ako aj o službách, zariadeniach
a opatreniach na bezpečnú prevádzku, prevenciu závažných priemyselných havárií a pripravenosť
na ich zdolávanie vrátane väzieb medzi jednotlivými časťami podniku alebo zariadeniami,
ich vzájomného ovplyvňovania a vzťahu k okoliu.
§ 3
Obsah a vyhotovenie bezpečnostnej správy
(1)
Bezpečnostná správa obsahuje
a)
základné informácie o podniku vrátane jeho organizácie, riadenia a umiestnenia,
b)
opis okolia a životného prostredia,
c)
súpis, opis a umiestnenie vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku,
1
)
d)
opis činností a zariadení v podniku spojených s rizikom závažnej priemyselnej havárie,
e)
opis prevádzkových služieb týkajúcich sa spoľahlivosti prevádzky podniku, prevencie
závažných priemyselných havárií, ako aj pripravenosti na ich zdolávanie,
f)
identifikáciu a analýzu zdrojov rizika závažných priemyselných havárií a ich hodnotenie
vrátane príslušných bezpečnostných opatrení,
g)
informácie o programe prevencie závažných priemyselných havárií a o bezpečnostnom
riadiacom systéme, ako aj o opatreniach týkajúcich sa pripravenosti na zdolávanie
závažných priemyselných havárií a na obmedzovanie ich následkov vrátane informácií
o havarijnom pláne a o podkladoch na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva,
2
)
h)
zoznam právnických osôb a fyzických osôb-podnikateľov, ktoré sa podieľali na vypracovaní
bezpečnostnej správy.
(2)
Vyhotovenie, členenie a rozsah bezpečnostnej správy má vychádzať zo zložitosti a
rizikovosti podniku a konkrétnych podmienok jeho umiestnenia.
(3)
Bezpečnostná správa musí byť prehľadná a zrozumiteľná a musí spĺňať kritériá podľa
§ 2
.
(4)
Mapová dokumentácia obsahuje mierku, v ktorej je vyhotovená, a vyznačený sever. Ostatná
grafická dokumentácia musí byť vypracovaná a označená tak, aby z nej boli zrejmé jednotlivé
rozmery, vzdialenosti, prípadne aj iné dôležité skutočnosti.
§ 4
Základné informácie o podniku
(1)
Základné informácie o podniku pozostávajú
a)
z úvodnej časti,
b)
z informácie o organizácii a riadení podniku,
c)
z informácie o umiestnení podniku,
d)
zo situačného plánu podniku.
(2)
Úvodná časť obsahuje všeobecné informácie o podniku a jeho prevádzkovateľovi podľa
prílohy č. 1 časti A
.
(3)
Informácia podľa odseku 1 písm. b) obsahuje opis riadenia podniku a jeho organizačnej
štruktúry vrátane rozdelenia funkcií, zodpovednosti a informačných tokov vzťahujúcich
sa na zaistenie bezpečnosti prevádzky podniku.
(4)
Informácia o umiestnení podniku obsahuje údaje podľa
prílohy č. 1 časti B
spracované s podrobnosťou zodpovedajúcou rozsahu rizík, citlivosti a zraniteľnosti
okolia podniku.
(5)
Situačný plán celého podniku a jeho jednotlivých zariadení musí byť vypracovaný vo
vhodnej mierke; rovnako aj príslušné schémy, diagramy alebo iné vyobrazenia. Situačný
plán obsahuje údaje podľa
prílohy č. 1 časti C
.
§ 5
Opis okolia a životného prostredia
(1)
Opis okolia podniku a životného prostredia musí svojou podrobnosťou a rozsahom zodpovedať
možným rizikám závažných priemyselných havárií tak, aby bolo zrejmé, že prevádzkovateľ
v dostatočnej miere analyzoval životné prostredie a jeho jednotlivé zložky, ako aj
ďalšie skutočnosti a faktory v okolí podniku z hľadiska
a)
ohrozenia okolia podniku a životného prostredia prípadnou závažnou priemyselnou haváriou,
b)
možného vzniku závažnej priemyselnej havárie v dôsledku pôsobenia faktorov majúcich
pôvod v okolí podniku alebo v životnom prostredí.
(2)
Opis okolia podniku a životného prostredia obsahuje údaje podľa
prílohy č. 2
.
§ 6
Vybrané nebezpečné látky prítomné v podniku
(1)
Bezpečnostná správa poskytuje údaje o druhu, množstve a umiestnení vybraných nebezpečných
látok prítomných v podniku ako
a)
surovina,
b)
medziprodukt,
c)
finálny produkt,
d)
vedľajší produkt,
e)
pomocný produkt,
f)
odpad,
g)
produkt vytvorený v dôsledku nekontrolovateľného priebehu chemického procesu alebo
v prípade závažnej priemyselnej havárie.
(2)
Súčasťou bezpečnostnej správy je aj zoznam vybraných nebezpečných látok prítomných
v podniku.
(3)
Údaje o vybraných nebezpečných látkach prítomných v podniku obsahujú najmä
a)
druh a klasifikáciu vybranej nebezpečnej látky (číslo CAS a názov podľa IUPAC,
3
)
obchodný názov, empirický vzorec, chemické zloženie, stupeň čistoty, najdôležitejšie
prímesi),
b)
fyzikálne a chemické vlastnosti a správanie sa vybraných nebezpečných látok za štandardných
prevádzkových podmienok a za predvídateľných havarijných podmienok,
c)
údaje o jedovatosti a požiarnych charakteristikách vyplývajúce z klasifikácie látky,
d)
ostatné špecifické vlastnosti, napríklad podpora korózie a žieravosť.
(4)
V bezpečnostnej správe môžu byť odkazy na ďalšie informácie o vybraných nebezpečných
látkach, ktoré sú uvedené na kartách bezpečnostných údajov, prípadne odkazy na všeobecne
záväzné právne predpisy a na odbornú literatúru, najmä so zreteľom na ich krátkodobé
a dlhodobé účinky na zdravie ľudí a na životné prostredie a o metódach a prostriedkoch
na zisťovanie ich prítomnosti.
§ 7
Opis činností a zariadení spojených s rizikom závažnej priemyselnej havárie
Opis činností a zariadení spojených s rizikom závažnej priemyselnej havárie obsahuje
údaje podľa
prílohy č. 3
. V niektorých podrobnostiach môže bezpečnostná správa odkazovať na dokumentáciu,
ktorá je príslušnému orgánu k dispozícii na požiadanie; ustanovenie
§ 3 ods. 3
ostáva nedotknuté.
§ 8
Prevádzkové služby
Opis prevádzkových služieb dôležitých z hľadiska spoľahlivosti prevádzky podniku,
prevencie závažných priemyselných havárií a pripravenosti na ich zdolávanie obsahuje
údaje podľa
prílohy č. 4
.
§ 9
Hodnotenie rizika závažných priemyselných havárií
(1)
V bezpečnostnej správe sa uvádza zistené riziko závažných priemyselných havárií (ďalej
len „riziko") a jeho zdroje.
(2)
Identifikácia a analýza rizika slúži na získanie celkovej znalosti o bezpečnostnej
situácii, o možnom ohrození života a zdravia ľudí, životného prostredia a majetku,
ako aj o opatreniach na prevenciu závažných priemyselných havárií a na obmedzenie
ich následkov.
(3)
Analýza rizika zahŕňa
a)
zistenie a analýzu častí podniku a zariadení, v ktorých môže dôjsť k závažnej havárii,
pričom nie sú vylúčené ostatné časti podniku a zariadenia, ktoré majú vplyv na bezpečnosť
jeho prevádzky,
b)
určenie zdrojov rizika, t. j. podmienok alebo udalostí, ktoré ohrozujú bezpečnú prevádzku
podniku alebo zariadenia a môžu zapríčiniť vznik závažnej priemyselnej havárie, a
to pre všetky etapy prevádzky zariadenia vrátane havarijnej situácie,
c)
opis scenárov možných závažných priemyselných havárií, pravdepodobnosť ich vzniku
vrátane podmienok a udalostí, za ktorých môžu vzniknúť, a odhad ich rozsahu a následkov,
d)
zhodnotenie prijatých preventívnych opatrení a opatrení na zmiernenie následkov závažných
priemyselných havárií.
(4)
Podrobnosti o postupe pri analýze a hodnotení rizika ustanovuje osobitný predpis.
4
)
(5)
Opatrenia podľa odseku 3 písm. d) sa navrhujú a zavádzajú tak, aby
a)
zabránili zlyhaniu zariadenia vrátane chyby obsluhy,
b)
zabránili vzniku situácie spôsobujúcej nebezpečenstvo závažnej priemyselnej havárie,
c)
znížili možné následky závažnej priemyselnej havárie na život a zdravie ľudí, životné
prostredie a majetok.
(6)
Pri hodnotení opatrení podľa odseku 5 sa prihliada aj na zavedenie, účinnosť a spoľahlivosť
bezpečnostných zariadení, najmä
a)
riadiacich systémov vrátane blokovacích zariadení,
b)
požiarnotechnických zariadení a ostatných systémov na ochranu pred požiarom a ochranu
pred výbuchom,
c)
zariadení na obmedzenie rozsahu úniku vybraných nebezpečných látok,
d)
detekčných a poplachových systémov,
e)
pultov integrovanej havarijnej ochrany,
f)
rýchlych postupov odstávky,
g)
osobitných opatrení proti neoprávnenej manipulácii.
§ 10
Informácia o programe prevencie závažných priemyselných havárií a o bezpečnostnom
riadiacom systéme
(1)
Bezpečnostná správa obsahuje prehľadnú informáciu o prijatom programe prevencie závažných
priemyselných havárií a o bezpečnostnom riadiacom systéme na jeho zabezpečenie. V
odôvodnených prípadoch, najmä pri menších podnikoch môže byť program prevencie závažných
priemyselných havárií osobitnou súčasťou bezpečnostnej správy.
(2)
Podrobnosti o programe prevencie závažných priemyselných havárií a o bezpečnostnom
riadiacom systéme ustanovuje osobitný predpis.
4
)
§ 11
Informácia o pripravenosti na zdolávanie závažných priemyselných havárií
S prihliadnutím na výsledky analýzy nebezpečenstiev a hodnotenia rizika bezpečnostná
správa obsahuje opis základných opatrení na úseku pripravenosti na zdolávanie závažných
priemyselných havárií a obmedzovanie ich následkov, ktorý obsahuje údaje podľa
prílohy č. 5
.
§ 12
Odôvodnené prípady na povolenie výnimky z rozsahu bezpečnostnej správy
Za odôvodnený prípad podmieňujúci možnosť povolenia výnimky z rozsahu bezpečnostnej
správy podľa
§ 9 ods. 8 zákona
sa považuje prípad, keď je splnené aspoň jedno z týchto kritérií
a)
ak ide o vybranú nebezpečnú látku pevného skupenstva, pri ktorej za štandardných
podmienok, ako aj za všetkých odôvodnene predvídateľných neštandardných podmienok
nie je možné také uvoľnenie hmoty alebo energie, ktoré by mohlo vytvoriť nebezpečenstvo
závažnej priemyselnej havárie,
b)
také balenie, uloženie alebo množstvo vybranej nebezpečnej látky, pri ktorom maximálne
možné uvoľnenie za akýchkoľvek podmienok nemôže vytvoriť nebezpečenstvo závažnej priemyselnej
havárie,
c)
vybraná nebezpečná látka je prítomná v takom množstve a umiestnená v takej vzdialenosti
od ostatných vybraných nebezpečných látok v rámci podniku i mimo neho, že sama nemôže
vytvoriť nebezpečenstvo závažnej priemyselnej havárie ani iniciovať inú závažnú priemyselnú
haváriu,
d)
látka, ktorá je síce definovaná ako vybraná nebezpečná látka povahou jej klasifikácie
do príslušnej kategórie podľa prílohy č. 1 tabuľky II zákona, ale ktorá nemôže vytvoriť
nebezpečenstvo závažnej priemyselnej havárie, a preto je pre ňu klasifikácia do uvedenej
kategórie na tieto účely nevhodná.
§ 13
Časti havarijného plánu
(1)
Havarijný plán je ucelený súbor písomnej a grafickej dokumentácie, ktorý sa člení
na všeobecnú časť, pohotovostnú časť a operatívnu časť.
(2)
Havarijný plán musí byť prehľadný, stručný a zrozumiteľný.
§ 14
Všeobecná časť havarijného plánu
Všeobecná časť havarijného plánu obsahuje najmä
a)
všeobecné údaje o podniku a jeho okolí, najmä
1.
identifikačné údaje o prevádzkovateľovi (najmä názov, sídlo a miesto podnikania,
meno štatutárneho orgánu a identifikačné číslo organizácie - IČO) a identifikačné
údaje o podniku,
2.
všeobecný opis podniku, jeho objektov a zariadení a charakteru jeho výrobného programu,
3.
príjazdové a iné komunikácie,
4.
údaje o pracovnom čase, obsadení zmien zamestnancami a o zabezpečení protihavarijnej
prevencie v mimopracovnom čase,
5.
opis umiestnenia podniku a jeho okolia vrátane geografických, hydrografických, hydrogeologických,
meteorologických a iných pomerov, terénnych prekážok alebo priehlbní, osídlenia, citlivých
alebo osobitne chránených objektov, zón a zariadení, ako aj objektov a zariadení,
ktoré môžu byť zdrojom rizika pre podnik,
b)
osobitné údaje o podniku, najmä
1.
opis a plán rozvodov vybraných nebezpečných látok a jednotlivých médií používaných
v podniku, najmä elektrickej energie, vykurovacích médií a chladiacich médií, pary,
stlačeného vzduchu, inertného plynu a vody, ako aj rozvodov na odvádzanie odpadových
médií, prípadne aj rozvodov na expedíciu hotových výrobkov vrátane potrebných fyzikálnych
veličín a údajov, najmä tlaku, teploty, svetlého priemeru potrubia, druhu a množstva
média,
2.
opis a rozmiestnenie základných uzatváracích zariadení na rozvodoch podľa prvého
bodu,
3.
umiestnenie a funkciu signalizačných, poplachových a výstražných zariadení,
4.
umiestnenie a funkciu požiarnotechnických zariadení a ďalších systémov na ochranu
pred požiarmi.
§ 15
Pohotovostná časť havarijného plánu
(1)
Pohotovostná časť havarijného plánu obsahuje najmä
a)
plán vyrozumenia a zvolania, ktorý obsahuje spravidla aj s poradím postupu a zodpovednosti
zoznam osôb, orgánov a organizácií, ktoré treba
1.
v prípade určitého druhu závažnej priemyselnej havárie povolať na miesto havárie,
2.
informovať o určitom druhu závažnej priemyselnej havárie,
prípadne i so vzorom takého vyrozumenia a zvolania,
b)
zoznam vedúcich zamestnancov, ďalších zamestnancov, útvarov a služieb podniku, ktorým
havarijný plán ukladá určité povinnosti, najmä mená a funkcie osôb poverených
1.
riadením prác na zdolávaní závažnej priemyselnej havárie a na obmedzovaní jej následkov,
2.
koordináciou činností s externými záchrannými zložkami
5
)
zúčastnenými na zdolávaní závažnej priemyselnej havárie a obmedzovaní jej následkov,
c)
spôsob vyhlásenia poplachu a varovania zamestnancov a iných osôb zdržiavajúcich sa
s vedomím prevádzkovateľa v areáli podniku a v prípade potreby aj spôsob vyhlásenia
poplachu alebo varovania okolia podniku,
d)
uvedenie a stručný opis nebezpečenstiev so zvýraznením najzávažnejších z nich, ktoré
sú spôsobilé zapríčiniť závažnú priemyselnú haváriu,
e)
určenie záchranných a únikových ciest a zhromaždísk pre zamestnancov a iné osoby
zdržiavajúce sa s vedomím prevádzkovateľa v areáli podniku; tieto veci môžu byť obsahom
osobitného evakuačného plánu,
f)
určenie miesta na riadenie zdolávania závažnej priemyselnej havárie a základní pre
záchranné zložky,
g)
zoznam a potrebné údaje o vybraných nebezpečných látkach prítomných v podniku, ich
umiestnenie, druh, názov, množstvo, dôležité fyzikálne, chemické, toxikologické a
iné nebezpečné vlastnosti, ich možné nebezpečné reakcie najmä pôsobením ohňa, teploty
a určitých spôsobov prác na zdolávaní závažnej priemyselnej havárie,
h)
zoznam, opis a vyznačenie objektov, zariadení, technologických procesov a pracovísk,
ktoré vyžadujú na čo možno najdlhší čas neprerušený chod a prítomnosť príslušných
zamestnancov i počas závažnej priemyselnej havárie, vrátane ich kvalifikácie, spôsobu
ich vybavenia prostriedkami potrebnými na ochranu ich života a zdravia, určenia postupu
a spôsobu na zaistenie ich bezpečnosti a ochrany zdravia a komunikácie s nimi,
i)
zoznam a rozmiestnenie prostriedkov potrebných na zdolávanie závažných priemyselných
havárií a obmedzovanie ich následkov,
j)
základné pokyny na bezpečné správanie sa zamestnancov a iných osôb nachádzajúcich
sa v areáli podniku v prípade závažnej priemyselnej havárie.
(2)
Údaje uvedené v odseku 1 písm. e) až j) možno podľa potreby konkretizovať v jednotlivých
scenároch závažných priemyselných havárií v operatívnej časti havarijného plánu.
§ 16
Operatívna časť havarijného plánu
(1)
Operatívna časť havarijného plánu obsahuje scenáre reprezentatívnych druhov závažných
priemyselných havárií a súbory scenárov pre jednotlivé reprezentatívne druhy závažných
priemyselných havárií (ďalej len „scenár"), ktoré môžu nastať v dôsledku aktivácie
alebo nezvládnutia nebezpečenstva v podniku, prípadne v jeho okolí.
(2)
Scenáre sa zostavujú najmä na základe hodnotenia rizika so zohľadnením špecifických
podmienok podniku a jeho okolia a ich vzájomne možných interakcií. Obsahujú najmä
a)
okolnosti ovplyvňujúce vznik a časový priebeh vývoja havarijného stavu a závažnej
priemyselnej havárie,
b)
možné následky na život a zdravie ľudí, na životné prostredie a majetok,
c)
opatrenia na zastavenie rozvoja havarijného stavu a jeho prerastenia do závažnej
priemyselnej havárie,
d)
opatrenia na zdolanie závažnej priemyselnej havárie a opatrenia potrebné na ochranu
života a zdravia ľudí, životného prostredia a majetku pred jej následkami a na obmedzenie
týchto následkov,
e)
určenie zón ohrozenia.
(3)
Pri zostavovaní jednotlivých scenárov sa spravidla vychádza z možných druhov závažných
priemyselných havárií, ktorými sú
a)
únik látok, najmä vybraných nebezpečných látok,
b)
požiar,
c)
výbuch,
d)
kombinácia prípadov uvedených v písmenách a) až c).
(4)
Pri vypracúvaní scenárov sa zohľadňujú najmä
a)
možné účinky vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku
1
)
nielen na osoby a zariadenia v podniku alebo v jeho okolí ohrozené haváriou, ale
aj na zasahujúce záchranné zložky,
b)
uvoľňovanie a šírenie vybraných nebezpečných látok v ovzduší, vo vodách alebo v pôde
po úniku, požiari alebo výbuchu,
c)
možné ďalšie následky spojené s únikom, požiarom alebo výbuchom,
d)
účinnosť a vykonateľnosť navrhovaných opatrení na zdolanie konkrétneho druhu závažnej
priemyselnej havárie a na obmedzenie jej následkov,
e)
rozsah a závažnosť možného ohrozenia a spôsobenia škôd na živote a zdraví ľudí, na
životnom prostredí a na majetku vrátane určenia a vyznačenia jednotlivých zón ohrozenia,
a to aj v časovom vývoji.
(5)
Pri scenároch týkajúcich sa úniku vybraných nebezpečných látok vrátane ich možného
požiaru alebo výbuchu sa ďalej berú do úvahy najmä
a)
možné príčiny a charakter úniku a predpokladané množstvo unikajúcej vybranej nebezpečnej
látky alebo inej škodliviny za jednotku času,
b)
spôsob šírenia unikajúceho média (plyn, plynový mrak, prach, aerosól, roztekanie
a vsakovanie, splachovanie zrážkovou alebo hasiacou vodou) pri nepriaznivých a priemerných
atmosférických podmienkach pri zohľadnení topografie zariadenia, podniku a jeho okolia
vrátane
1.
predpokladaných časových a priestorových koncentrácií a dávok v ovzduší,
2.
usadzovania alebo vsakovania do pôdy,
3.
predpokladaných ciest šírenia unikajúceho média v povrchových a podzemných vodách
vrátane časových a priestorových priebehov koncentrácií,
c)
nebezpečnosť unikajúcej látky a s tým súvisiace riziká, najmä zdraviu škodlivé a
smrteľné koncentrácie a dávky,
d)
ak ide o horľavé alebo výbušné vybrané nebezpečné látky, aj možné kombinácie ich
úniku s požiarom alebo výbuchom s prihliadnutím na medze výbušnosti vrátane
1.
tepelného žiarenia pri otvorenom ohni,
2.
vzniku a šírenia nebezpečných produktov požiaru,
3.
časového a priestorového priebehu koncentrácií a dávok škodlivín,
4.
časového a priestorového priebehu hodnôt pretlaku a podtlaku,
5.
zhodnotenia nebezpečenstva rozletu trosiek a úlomkov.
(6)
Pri scenároch týkajúcich sa len požiarov treba vychádzať z dokumentácie vyžadovanej
predpismi o ochrane pred požiarmi.
6
)
(7)
Ak ide o scenáre týkajúce sa druhu závažnej priemyselnej havárie podľa odseku 3 písm.
c), berie sa do úvahy, popri prvkoch uvedených v odseku 5, najmä
a)
predpokladaný časový a priestorový priebeh hodnôt pretlaku a podtlaku a
b)
zhodnotenie nebezpečenstva rozletu trosiek a úlomkov s prípadným zohľadnením pasívnej
ochrany.
(8)
Pre každý zo scenárov sa určí postup, ľudské zdroje a materiálne zdroje, ako aj ďalšie
konkrétne opatrenia na zdolanie závažnej priemyselnej havárie a na obmedzenie jej
následkov vrátane systému spojenia a monitoringu.
(9)
Osobitne sa zvýraznia scenáre závažných priemyselných havárií, ktorých zdolanie,
prípadne účinky presahujú rámec podniku, takže je potrebná aktivácia zložiek a postupov
podľa plánu ochrany obyvateľstva.
7
)
§ 17
Grafická dokumentácia
(1)
Grafická dokumentácia tvorí spolu s písomnou časťou havarijného plánu ucelený súbor.
Preto v nadväznosti na písomnú časť obsahuje najmä údaje podľa
§ 14 písm. a) druhého, tretieho
a
piateho bodu
a
písmena b)
,
§ 15 ods. 1 písm. d) až i)
,
§ 16 ods. 2 písm. e)
,
ods. 4 písm. e)
,
ods. 5 písm. b)
a
d)
a
odsekov 6, 7
a
9
.
(2)
Vyhotovenie a mierka grafickej časti dokumentácie havarijného plánu musí byť primeraná
účelu, na ktorý má slúžiť, a zodpovedať požiadavkám podľa
§ 13 ods. 2
.
§ 18
Vypracúvanie havarijného plánu
(1)
Pri vypracúvaní havarijného plánu sa vychádza z konkrétnej situácie v podniku a jeho
okolí s osobitným zreteľom na výsledky hodnotenia rizika.
(2)
Na vypracúvaní havarijného plánu sa zúčastňujú poverení zamestnanci prevádzkovateľa
a podľa potreby aj ďalší zamestnanci prevádzkovateľa, zástupcovia zamestnancov
8
)
a zamestnanci iného podnikateľa
9
)
vykonávajúceho s vedomím prevádzkovateľa práce v podniku (ďalej len „cudzí podnikateľ").
(3)
Havarijný plán sa už v etape jeho vypracúvania spravidla konzultuje aj s príslušnými
orgánmi verejnej správy a inými subjektmi, s ktorých súčinnosťou sa uvažuje pri zdolávaní
závažných priemyselných havárií a pri obmedzovaní ich následkov. Predmetom konzultácií
je najmä
a)
potreba súčinnosti, prípadne priamej pomoci príslušných orgánov verejnej správy a
iných subjektov pri určitých scenároch vrátane potrebnej koordinácie,
b)
zabezpečenie potrebnej nadväznosti havarijného plánu na plán ochrany obyvateľstva,
prípadne na obdobné dokumenty príslušných orgánov verejnej správy a iných subjektov,
c)
použiteľnosť určitých prostriedkov na zdolanie závažnej priemyselnej havárie a obmedzenie
jej následkov,
d)
spôsob riadenia prác pri spoločnom nasadení podnikových a externých záchranných zložiek.
(4)
Havarijný plán sa už v etape jeho vypracúvania konzultuje podľa potreby aj s prevádzkovateľmi
ďalších podnikov a s inými subjektmi, ktoré svojou činnosťou, umiestnením, napojením
na energetické siete a iné siete a zariadenia predstavujú nebezpečenstvo vzniku závažnej
priemyselnej havárie v podniku, prípadne zhoršenia jej následkov.
(5)
Ak sa havarijný plán zložitého alebo rozsiahleho podniku skladá z viacerých čiastkových
havarijných plánov vypracovaných pre jeho jednotlivé samostatné ucelené časti, všetky
čiastkové havarijné plány musia byť vo vzájomnom súlade a prepojené tak, aby boli
splnené požiadavky podľa
§ 13 ods. 2
.
(6)
Na vypracovanie havarijného plánu možno využiť aj dokumentáciu vypracovanú podľa
požiadaviek osobitných predpisov.
10
)
Spôsob, prípadne forma zapracovania tejto dokumentácie do havarijného plánu závisí
najmä od konkrétnej situácie v podniku a od druhu a rozsahu uvedenej dokumentácie.
§ 19
Oboznamovanie s havarijným plánom
(1)
Pri plnení povinností podľa
§ 18 ods. 8 zákona
prevádzkovateľ zabezpečí v potrebnom rozsahu oboznamovanie s havarijným plánom, prípadne
s jeho príslušnými časťami
a)
všetkých osôb a služieb, ktorým havarijný plán ukladá určité povinnosti, s týmito
povinnosťami; podľa potreby overí aj ich spôsobilosť na plnenie týchto povinností,
b)
zamestnancov podniku a zástupcov zamestnancov,
8
)
c)
vedenia cudzieho podnikateľa, prípadne priamo jeho zamestnancov,
d)
prevádzkovateľov susedných podnikov a verejnosť, ktorí by mohli byť dotknutí závažnou
priemyselnou haváriou.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje rovnako aj na oboznamovanie s aktualizáciou havarijného
plánu.
(3)
O oboznamovaní podľa odsekov 1 a 2 vedie prevádzkovateľ evidenciu.
§ 20
Precvičovanie havarijného plánu
(1)
Pravidelné precvičovanie jednotlivých situácií podľa havarijného plánu sa plánuje
a uskutočňuje tak, aby sa na ňom zúčastnili všetci zamestnanci prevádzkovateľa, ktorých
sa týka vrátane zamestnancov cudzieho podnikateľa. Precvičovanie sa uskutočňuje za
účasti príslušných podnikových zložiek, ako sú závodný hasičský útvar, závodný hasičský
zbor, záchranná služba, jednotka civilnej ochrany, strážna služba, závodná zdravotná
služba, a podľa potreby aj za účasti orgánov verejnej správy a iných osôb, s ktorých
súčinnosťou sa pri konkrétnom scenári v havarijnom pláne uvažuje.
(2)
Interval precvičovania, rozsah a náplň jednotlivých cvičení určí prevádzkovateľ najmä
s prihliadnutím na zložitosť a rozsah podniku, jeho umiestnenie a závažnosť rizík.
(3)
V oznámení plánovaného precvičovania havarijného plánu (
§ 18 ods. 11 zákona
) prevádzkovateľ uvedie termín konania cvičenia, jeho tematiku, čas trvania a subjekty,
ktoré sa na ňom majú zúčastniť.
(4)
Súčasťou dokumentácie havarijného plánovania je aj chronologický záznam o cvičení
a rozbor cvičenia vrátane potrebných opatrení vyhotovený prevádzkovateľom.
§ 21
Prehodnotenie a aktualizácia havarijného plánu
(1)
Pri určovaní intervalu pravidelného prehodnocovania a potrebnej aktualizácie havarijného
plánu podľa
§ 18 ods. 9 zákona
prevádzkovateľ prihliada najmä na zložitosť a rozsah podniku, jeho umiestnenie a
závažnosť rizík, ako aj na výsledky rozborov z precvičovania havarijného plánu. Nedotknutá
ostáva jeho povinnosť bez ohľadu na tento interval zabezpečiť prehodnotenie a potrebnú
aktualizáciu havarijného plánu v prípadoch podľa
§ 18 ods. 10 zákona
.
(2)
Záznamy o prehodnotení havarijného plánu podľa odseku 1 sú súčasťou dokumentácie
havarijného plánovania.
(3)
Na aktualizáciu havarijného plánu sa vzťahuje rovnako
§ 18
. Aktualizácia sa vykoná vo všetkých vyhotoveniach havarijného plánu.
§ 22
Prostriedky na zdolávanie závažných priemyselných havárií a na obmedzovanie ich následkov
(1)
Prostriedkami na zdolávanie závažných priemyselných havárií a na obmedzovanie ich
následkov podľa
§ 20 zákona
sa rozumejú najmä prostriedky
a)
na kontrolu, meranie a riadenie technologického procesu a signalizáciu závažných
odchýlok vrátane prípadnej automatickej korekcie tohto stavu,
b)
na ochranu zamestnancov a ďalších osôb zdržiavajúcich sa s vedomím prevádzkovateľa
v areáli podniku, ktoré môžu byť ohrozené závažnou priemyselnou haváriou,
c)
na obmedzenie rozvoja závažnej priemyselnej havárie už v počiatočných štádiách, ako
aj na zmenšenie jej rozsahu a obmedzenie jej následkov pre podnik a jeho okolie,
d)
na zdolanie závažnej priemyselnej havárie vrátane prostriedkov a zariadení na ochranu
osôb zúčastnených na jej zdolávaní, na zisťovanie a vymedzovanie zón ohrozenia a na
potrebný monitoring.
(2)
Prostriedkami podľa odseku 1 sú najmä prostriedky,
a)
ktorými priamo disponuje podnik,
b)
ktorými disponujú externé záchranné zložky, prípadne iné subjekty, s ktorých súčinnosťou
sa uvažuje v havarijnom pláne,
c)
ktorých použitie pre prípad závažnej priemyselnej havárie má prevádzkovateľ zmluvne
dohodnuté so subjektom disponujúcim týmito prostriedkami.
(3)
Druh, rozsah, množstvo a rozmiestnenie prostriedkov podľa odseku 1 aj s prihliadnutím
na požiadavky osobitných predpisov
10
)
vyplýva z havarijného plánu, prípadne aj z bezpečnostnej správy a ďalších plánovacích
a riadiacich aktov prevádzkovateľa.
§ 23
Použiteľnosť prostriedkov
(1)
Forma a spôsob zabezpečenia a použiteľnosti prostriedkov na zdolávanie závažných
priemyselných havárií a na obmedzovanie ich následkov sa uvádza v dokumentácii uvedenej
v
§ 22 ods. 3
.
(2)
Z evidencie a dokumentácie prostriedkov podľa
§ 22 ods. 2 písm. a)
musí vyplývať najmä
a)
ktoré prostriedky a v akom množstve sa nachádzajú priamo v príslušnom zariadení,
či už ako priama súčasť technologického zariadenia, riadiaceho centra alebo ako pohotovostná
rezerva,
b)
ktoré prostriedky a v akom množstve sa nachádzajú v havarijnom sklade alebo v inom
osobitnom sklade v rámci podniku,
c)
účel, na aký môžu byť prostriedky použité, a právomoc a zodpovednosť za riadne využívanie
týchto prostriedkov,
d)
zodpovednosť za udržiavanie prostriedkov vo funkčnom a bezpečnom stave vrátane potrebných
kontrol, preskúšania, kalibrácie a údržby,
e)
stav a pohyb zásob prostriedkov vrátane účelu ich použitia a doplnenia.
(3)
Použiteľnosť a spôsob použitia prostriedkov uvedených v
§ 22 ods. 2 písm. b)
vyplýva z jednotlivých scenárov v havarijnom pláne, ako aj z predpisov, postupov
a ďalšej dokumentácie, ktorou sa riadi činnosť uvedených záchranných zložiek a ďalších
subjektov, ktoré týmito prostriedkami disponujú.
(4)
Zo zmlúv o zabezpečení prostriedkov podľa
§ 22 ods. 2 písm. c)
musí vyplývať najmä
a)
druh a množstvo zmluvne zabezpečených prostriedkov,
b)
spôsob poskytnutia, napríklad prenájom, dodávateľská forma poskytnutia vrátane obsluhy,
c)
čas od vyžiadania do poskytnutia prostriedku a doba poskytnutia,
d)
ďalšie zmluvné podmienky, najmä cena, riadenie, zodpovednosť a sankcie.
§ 23a
Touto vyhláškou sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedený
v
prílohe č. 6
.
§ 24
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2002.