ZÁKON 48/1973 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok

Čl. I

Trestný poriadok č.

141/1961 Zb

. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 12 ods. 7 sa slová „Po prijatí obžaloby“ nahrádzajú slovami „Po nariadení hlavného

pojednávania“.

2.

§ 14 ods. 3 znie

„(3)

Právomoci vojenských súdov podliehajú aj civilné osoby

a)

pre trestné činy vojnovej zrady (§ 114 Tr. zák.), služby v cudzom vojsku (§ 115 Tr.

zák.) a nenastúpenia služby v ozbrojených silách (§ 269 až 271 Tr. zák.),

b)

pre trestné činy vyzvedačstva (§ 105 Tr. zák.), ohrozenia štátneho tajomstva (§ 106,

107, 107a Tr. zák.) a vyzvedačstva a ohrozenia štátneho tajomstva na škodu štátu svetovej

socialistickej sústavy (§ 108 Tr. zák.), ak bol nimi ohrozený zvlášť dôležitý záujem

obrany vlasti.“.

3.

V § 35

za odsek 1 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Obhajcom v trestnom konaní, v ktorom sa preberajú skutočnosti tvoriace predmet štátneho

tajomstva, môže byť iba advokát, ktorý sa môže oboznamovať so štátnym tajomstvom.

Týchto advokátov vyberajú ústredné orgány advokácie podľa hľadísk uvedených v predpisoch

upravujúcich ochranu štátneho tajomstva a vedú ich zoznamy.“,“.

doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

4.

§ 50 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného v trestnom konaní, v ktorom sa preberajú

skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva, môže byť len osoba, ktorá sa môže

oboznamovať so štátnym tajomstvom na príslušnom úseku. Ak je takým splnomocnencom

advokát, použije sa obdobne ustanovenie § 35 ods. 2.“.

5.

V § 65 ods. 2 v poslednej vete sa slová „alebo vyhľadávania“ nahrádzajú slovami „,

a ak ide o vyhľadávanie, len čo boli obvinený a jeho obhajca upozornení na možnosť

preštudovať spisy [§ 169 písm. b)]“.

6.

V § 66 ods. 1 sa slová „alebo vyhľadávaciemu orgánu“ nahrádzajú slovami „, vyhľadávaciemu

orgánu alebo orgánu konajúcemu objasňovanie“ a za slová „vyhľadávací orgán“ sa vkladajú

slová „, v objasňovaní orgán konajúci objasňovanie“.

7.

V § 80 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.

8.

V § 81 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta.

9.

V § 86

za odsek 1 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

V prípade, že sa začalo trestné stíhanie pre trestný čin podľa prvej hlavy osobitnej

časti Trestného zákona, môže prokurátor alebo vyšetrovateľ s predchádzajúcim súhlasom

prokurátora nariadiť, aby mu pošta alebo podnik vykonávajúci dopravu zásielok vydali

zásielku, pri ktorej je dôvodné podozrenie, že ňou bol spáchaný taký trestný čin alebo

že s takým trestným činom súvisí, ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné

konanie nevyhnutné zistiť jej obsah.“,“.

doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3 a za slová „v odseku 1“ sa vkladá „alebo

2“.

10.

V § 87 ods. 1 sa za slová „§ 86 ods. 1“ vkladá „alebo 2“.

11.

§ 105 ods. 1 druhá veta znie

„Namiesto pribrania znalca možno sa uspokojiť v jednoduchých prípadoch s potvrdením

alebo odborným vyjadrením príslušného orgánu, o správnosti ktorých niet pochybností.“.

12.

V § 106 sa pripája na konci táto veta

„Znalec musí byť tiež poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného

záujmu a o trestných následkoch krivej výpovede a vedome nepravdivého znaleckého posudku.“.

13.

V § 114

za odsek 2 sa vkladá nový odsek 3, ktorý znie

„(3)

Ak na dôkaz treba zistiť totožnosť osoby, ktorá sa zdržiavala na mieste činu, je

osoba, o ktorú ide, povinná strpieť úkony potrebné na také zistenie.“,

doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4; pritom sa slová „odsekov 1 a 2“ nahrádzajú

slovami „predchádzajúcich odsekov“.

14.

§ 119 ods. 1 veta za bodkočiarkou znie

„v ostatných prípadoch rozhoduje, ak zákon neustanovuje niečo iné, uznesením.“.

15.

V § 149 ods. 2 sa slová „po prijatí obžaloby“ nahrádzajú slovami „po nariadení hlavného

pojednávania“.

16.

§ 162 včítane nadpisu znie

㤠162

Odovzdanie veci vyšetrovateľovi

Ak sa vyšetrovateľ, ktorému vec odovzdal iný orgán, nepovažuje za príslušného, bez

meškania predloží spisy so svojím stanoviskom prokurátorovi; inak pokračuje v konaní.“.

17.

§ 164 ods. 1 druhá veta znie

„Úkony podľa štvrtej a piatej hlavy, ktoré možno podľa tohto zákona vykonať pred začatím

trestného stíhania, a úkony vykonané po začatí trestného stíhania inými orgánmi nemusí

vyšetrovateľ opakovať, ak boli vykonané spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu tohto

zákona; vyšetrovateľ však vždy vyslúchne obvineného.“.

18.

V § 166

vypúšťa sa doterajší odsek 7,

doterajší odsek 8 sa označuje ako odsek 7 a znie

„(7)

Vyšetrovanie treba skončiť spravidla do dvoch mesiacov od začatia trestného stíhania.

Po skončení vyšetrovania predloží vyšetrovateľ prokurátorovi spisy so záverečnou správou

obsahujúcou návrh na konečné opatrenie alebo urobí niektoré rozhodnutie podľa § 171

až 173.“.

19.

V § 168 ods. 1 sa za slová „neposkytnutia pomoci podľa § 207 a 208,“ vkladajú slová

„neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 209a ods. 1 a 2,“.

20.

V § 169

ustanovenia písmen b), c) a d) znejú

„

b)

namiesto oboznámenia obvineného a obhajcu s výsledkami vyhľadávania upozorní vyhľadávací

orgán obvineného a obhajcu na možnosť, aby v primeranej lehote, ktorú zároveň určí,

preštudovali spisy a urobili návrhy na doplnenie vyhľadávania; ak vyhľadávací orgán

navrhované doplnenie nepovažuje za potrebné, odmietne ho; o týchto úkonoch urobí záznam

do zápisnice;

c)

ustanovenia § 164 ods. 4 a § 165 ods. 1 sa nepoužijú; oprávnenie podľa ustanovenia

na konci uvedeného obhajcovi nepatrí ani pri úkonoch, ktorými sa vyhľadávanie dopĺňa;

d)

vyhľadávanie treba skončiť spravidla do jedného mesiaca od začatia trestného stíhania,

a ak páchateľ nebol zistený, do dvoch mesiacov; ak sa vyhľadávanie v týchto lehotách

neskončí, môže prokurátor zo závažných dôvodov nariadiť vyšetrovanie;“,

pripája sa ustanovenie písmena e), ktoré znie

„

e)

po skončení vyhľadávania predloží vyhľadávací orgán spisy prokurátorovi s návrhom

na konečné opatrenie a so zoznamom navrhovaných dôkazov; návrh netreba odôvodňovať.“

21.

Nadpis štvrtého oddielu desiatej hlavy znie

„Rozhodnutie v prípravnom konaní“.

22.

V § 171

v odseku 1 sa slovo „vyšetrovania“ nahrádza slovami „prípravného konania“,

v odsekoch 1 a 2 sa slová „alebo vyhľadávací orgán“ nahrádzajú slovami „a vo vyhľadávaní

prokurátor“,

odsek 3 znie

„(3)

Uznesenie o postúpení veci treba oznámiť obvinenému a poškodenému; odpis uznesenia

vyšetrovateľa treba doručiť aj prokurátorovi, a to do 48 hodín. Proti uzneseniu podľa

odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.

23.

V § 172

v odsekoch 1 a 2 sa slová „alebo vyhľadávací orgán“ nahrádzajú slovami „a vo vyhľadávaní

prokurátor“,

odsek 3 znie

„(3)

Uznesenie o zastavení trestného stíhania treba oznámiť obvinenému a poškodenému;

odpis uznesenia vyšetrovateľa treba doručiť aj prokurátorovi, a to do 48 hodín. Proti

uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.

24.

V § 175 ods. 1 sa ustanovenie písm. a) dopĺňa slovami „a vo vyhľadávaní postúpiť

vec a zastaviť trestné stíhanie,“.

25.

V § 179a ods. 2 sa pripája na konci táto veta

„Vláda Československej socialistickej republiky môže nariadením ustanoviť, ktoré ďalšie

federálne orgány štátnej správy a v akom rozsahu vykonávajú vo svojej pôsobnosti objasňovanie

o prečinoch; obdobné oprávnenie patrí vládam republík, pokiaľ ide o orgány štátnej

správy republík.“.

26.

V § 179b ods. 1

ustanovenie písmena j) znie

„

j)

za podmienok ustanovených v § 78 až 81 môžu robiť rozhodnutia a opatrenia v týchto

ustanoveniach naznačené,“,

pripája sa ustanovenie písmena k), ktoré znie

„

k)

za podmienok ustanovených v § 82 až 85 môžu vykonať domovú a osobnú prehliadku.“

27.

§ 179c znie

„(1)

Ak sa v priebehu objasňovania objaví, že sú dané dôvody väzby, odovzdá orgán vykonávajúci

objasňovanie vec vyšetrovateľovi; ak treba zadržať a otvoriť zásielku, odovzdá vec

vyhľadávaciemu orgánu. O týchto opatreniach upovedomí prokurátora.

(2)

Ak sú tu podmienky spoločného konania o trestnom čine a prečine, vykonáva sa vyšetrovanie

alebo vyhľadávanie aj o prečine.“.

28.

V § 179e

za odsek 2 sa vkladá nový odsek 3, ktorý znie

„

(3)

Ak sa vykonávalo prípravné konanie spoločne o trestnom čine a prečine, podáva sa

spoločná obžaloba pre trestný čin i pre prečin; ak sa vykonávalo prípravné konanie

iba o prečine, podáva sa návrh na potrestanie.“,

doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

29.

V § 181 sa doterajšie znenie označuje ako odsek 1 a pripája sa odsek 2, ktorý znie

„(2)

Po podaní obžaloby súd rozhoduje samostatne všetky otázky súvisiace s ďalším konaním

a je povinný - nevyčkávajúc na ďalšie návrhy - urobiť všetky rozhodnutia a opatrenia,

ktoré sú potrebné na vybavenie obžaloby, na skončenie veci a na výkon súdneho rozhodnutia.“.

30.

§ 182 znie

„(1)

Prokurátor môže vziať obžalobu späť až do začatia hlavného pojednávania; vec sa tým

vracia do stavu prípravného konania.

(2)

Ak prokurátor po začatí hlavného pojednávania dôjde k presvedčeniu, že výsledky prejednávania

veci pred súdom obžalobu nepotvrdzujú, je povinný ustúpiť od obvinenia a oznámiť súdu

dôvody, ktoré ho k tomu viedli. Toto vyhlásenie nezbavuje súd povinnosti, aby - spravujúc

sa zákonom a svojím vnútorným presvedčením - rozhodol o obžalobe podľa všeobecných

zásad.“.

31.

V § 185 ods. 1 sa slová „či ju môže sám prijať a“ nahrádzajú slovami „či môže“.

32.

V § 186 sa vypúšťajú odseky 2 a 3 a označenie odseku 1.

33.

V § 188 ods. 1

v ustanovení písm. f) sa pripája na konci táto veta

„; vo veci, v ktorej sa vykonávalo vyhľadávanie, však môže vrátiť vec prokurátorovi

na došetrenie iba vtedy, ak sa vyhľadávaním neobjasnili základné skutočnosti dôležité

pre rozhodnutie o vine, alebo“,

vypúšťa sa slovo „alebo“ v ustanovení písmena g) a celé ustanovenie písmena h).

34.

§ 190 ods. 2 znie

„(2)

Ak došetrenie nie je potrebné, upozorní predseda senátu na možnosť odchylného právneho

posúdenia skutku osoby, ktorým sa doručuje odpis obžaloby (§ 196 ods. 1).“.

35.

V § 191 ods. 3 sa za slovo „vykonať“ vkladá slovo „spravidla“ a druhá veta sa vypúšťa.

36.

§ 193 a 194 sa vypúšťajú.

37.

V § 196 ods. 1

sa slová „Obžalobu hneď po prijatí dá predseda senátu v odpise“ nahrádzajú slovami

„Ak súd neurobil niektoré z rozhodnutí uvedených v § 188 ods. 1 a 2, dá predseda senátu

odpis obžaloby“,

posledná veta odseku 1 sa vypúšťa.

38.

V § 211

v odseku 1 sa vypúšťajú v prvej vete slová „alebo znalca“ a slovo „ich“ sa nahrádza

slovom „jeho“ a v ustanovení písmena b) sa vypúšťajú slová „alebo znalca“,

pripája sa odsek 4, ktorý znie

„(4)

Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jeho písomný

posudok, ak znalec bol pred podaním posudku poučený podľa § 106, nie sú pochybnosti

o správnosti a úplnosti posudku a prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia.“.

39.

§ 263 ods. 1 druhá veta znie

„Aj na neverejnom zasadnutí môže urobiť rozhodnutie

a)

podľa § 253, 255 a 257,

b)

podľa § 258 ods. 1, ak je zrejmé, že vadu nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.“.

40.

V § 275 ods. 1 sa pripája na konci táto veta

„Ak bol zákon porušený iba v neprospech obvineného, čas od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia do rozhodnutia o sťažnosti pre porušenie zákona sa do premlčacej doby

nezapočítava.“.

41.

V § 276 sa slová „predseda najvyššieho súdu“ nahrádzajú slovami „minister spravodlivosti“.

42.

§ 294 znie

„Predseda senátu dá odpis obžaloby doručiť (§ 196 ods. 1) aj orgánu poverenému starostlivosťou

o mládež.“.

43.

§ 314b ods. 6 znie

„(6)

Prokurátor môže vziať návrh na potrestanie späť až do začatia hlavného pojednávania;

v takom prípade urobí niektoré z opatrení uvedených v § 179e ods. 1 písm. b) až h).“.

44.

V § 314c ods. 1 sa za ustanovenie písm. c) vkladá nové ustanovenie písm. d), ktoré

znie

„

d)

môže zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 172 ods. 2,“,

doterajšie ustanovenia písmen d) až f) sa označujú ako ustanovenia písmen e) až g).

45.

V § 314d

v doterajšom znení, ktoré sa označuje ako odsek 1, sa za slová „pri hlavnom pojednávaní"

vkladajú slová „konanom o prečine",

pripája sa odsek 2, ktorý znie

„

(2)

V konaní o prečine môže samosudca vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ak sa

po vyhlásení rozsudku prokurátor a obvinený vzdali odvolania. Zjednodušený písomný

rozsudok neobsahuje odôvodnenie."

46.

V devätnástej hlave sa za štvrtý oddiel vkladá piaty oddiel, ktorý včítane nadpisu

znie

„Piaty oddiel

Trestný príkaz

§ 314e

(1)

V konaní o prečinoch môže samosudca bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní vydať

trestný príkaz,

a)

ak sa obvinený v priebehu objasňovania priznal a samosudca vzhľadom na výsledky objasňovania

nemá dôvod pochybovať o pravdivosti tohto priznania alebo ak rozhodné skutočnosti

zistil vlastným pozorovaním verejný orgán a

b)

ak prokurátor navrhol vydanie trestného príkazu alebo súhlasil, aby sa trestný príkaz

vydal; návrh alebo súhlas prokurátora sa musí vzťahovať aj na druh a výmeru trestu,

ktorý sa má trestným príkazom uložiť.

(2)

Trestným príkazom možno uložiť trest odňatia slobody do dvoch mesiacov, nápravné

opatrenie do štyroch mesiacov, zákaz činnosti do dvoch rokov, peňažný trest do 5000

Kčs a prepadnutie veci; náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest nesmie ani

spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať dva mesiace.

(3)

Trestný príkaz nemožno vydať

a)

v konaní proti mladistvému,

b)

v konaní proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej

spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,

c)

ak sa má rozhodovať o ochrannom opatrení alebo

d)

ak sa má uložiť súhrnný trest a predchádzajúci trest bol uložený rozsudkom.

(4)

Trestný príkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spájané s vyhlásením odsudzujúceho

rozsudku nastávajú tu doručením trestného príkazu obvinenému.

§ 314f

(1)

Trestný príkaz obsahuje

a)

označenie súdu, ktorý trestný príkaz vydal,

b)

deň a miesto vydania trestného príkazu,

c)

označenie obvineného (§ 120 ods. 2),

d)

výrok o vine (§ 120 ods. 3) a ukladanom treste (§ 122 ods. 1),

e)

výrok o odkázaní poškodeného na konanie v občianskoprávnych veciach, prípadne na

konanie pred iným príslušným orgánom, ak sa uplatnil nárok na náhradu škody, a

f)

poučenie o práve podať odpor.

(2)

Trestný príkaz sa doručuje obvinenému, prokurátorovi a poškodenému, ktorý uplatnil

nárok na náhradu škody. Obvinenému sa doručuje do vlastných rúk; náhradné doručenie

a uloženie písomností je vylúčené. Ak obvinený má obhajcu, doručí sa trestný príkaz

aj jemu.

§ 314g

(1)

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, s výnimkou

prokurátora, môžu podať proti trestnému príkazu odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý

trestný príkaz vydal, a to do ôsmich dní od doručenia trestného príkazu obvinenému.

Na navrátenie lehoty sa obdobne použije ustanovenie § 61.

(2)

Ak oprávnená osoba podala proti trestnému príkazu v lehote odpor, trestný príkaz

sa tým ruší a samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie. Inak sa trestný príkaz

stane právoplatným a vykonateľným.

(3)

Ak v dôsledku včas podaného odporu rozhoduje samosudca na hlavnom pojednávaní, nesmie

obvinenému uložiť prísnejší trest, než aký uložil trestným príkazom, ledaže by sa

skutkový stav na základe dokazovania podstatne zmenil.“.

47.

V § 323 ods. 2 sa slovo „súd" nahrádza slovami „predseda senátu".

48.

V § 327

v odseku 1 v prvej vete sa slovo „Súd" nahrádza slovami „Minister spravodlivosti"

a druhá veta znie

„Ak nedôjde k vydaniu do cudziny alebo k vyhosteniu alebo ak sa vráti vydaný alebo

vyhostený, rozhodne súd, že sa trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok vykoná.",

v odseku 3 sa slová „odseku 1 a 2" nahrádzajú slovami „odseku 2“.

49.

§ 330 ods. 4 znie

„(4)

Rozhodnutie, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiť

aj predseda senátu.“.

50.

§ 332 ods. 1 druhá veta znie

„Rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil, môže so súhlasom prokurátora

urobiť aj predseda senátu.“.

51.

§ 334 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„

(3)

O návrhu prokurátora, aby sa do výkonu trestu odňatia slobody nezapočítal čas, po

ktorý sa odsúdenému prerušil výkon trestu odňatia slobody za účelom liečebnej starostlivosti

v zdravotníckom zariadení mimo nápravnovýchovného ústavu, ak sa tak stalo preto, že

si odsúdený spôsobil ujmu na zdraví úmyselne, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok."

52.

V § 349 sa slovo “Súd„ nahrádza slovami “Predseda senátu„.

53.

V § 350a

v odseku 4 sa na konci pripája táto veta

„Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.",

odsek 5 znie

„

(5)

Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu, ako aj

na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa obdobne použijú ustanovenia §

331 až 333.",

pripája sa odsek 6, ktorý znie

„

(6)

Rozhodnutie o uložení primeraných obmedzení osobe, ktorej sa trest zákazu pobytu

uložil popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, robí na verejnom zasadnutí súd,

v obvode ktorého sa trest odňatia slobody naposledy vykonával. Proti tomuto rozhodnutiu

je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok."

54.

V § 351 ods. 1 sa pripája na konci táto veta

„Ak však ochranné liečenie bolo uložené popri nepodmienečnom treste odňatia slobody

a v nápravnovýchovnom ústave sú pre výkon takého liečenia dané podmienky, môže predseda

senátu nariadiť, aby sa ochranné liečenie vykonávalo v priebehu výkonu trestu odňatia

slobody.“.

55.

Za § 351 sa vkladá § 351a, ktorý včítane nadpisu znie

㤠351a

Zmena spôsobu výkonu ochranného liečenia

O zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v

obvode ktorého je liečebné zariadenie, kde sa ochranné liečenie vykonáva; proti tomuto

rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.

Čl. II

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo

úplné znenie Trestného poriadku, ako vyplýva z neskorších predpisov.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1973.