VYHLÁŠKA 489/2002 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti

a)

o náležitostiach oznámenia o zaradení podniku,

b)

o hodnotení rizika závažných priemyselných havárií (ďalej len „hodnotenie rizika")

vrátane predbežného odhadu rizika vzniku závažných priemyselných havárií (ďalej len

„predbežný odhad rizika"),

c)

o obsahu a spracúvaní programu prevencie závažných priemyselných havárií (ďalej len

„program") a o bezpečnostnom riadiacom systéme,

d)

o odborne spôsobilých osobách, o ich úlohách, odbornej príprave a o overovaní ich

odbornej spôsobilosti vrátane náležitostí osvedčení o odbornej spôsobilosti a o ich

vydávaní, o obsahu a vedení zoznamu odborne spôsobilých osôb, ako aj o pečiatke špecialistu

na prevenciu závažných priemyselných havárií, jej vzore, úhrade za jej vydanie a o

jej používaní,

e)

o obsahu a vykonávaní školenia a výcviku zamestnancov podnikov kategórie A a kategórie

B,

f)

o autorizácii právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov na vykonávanie činností

podľa

§ 14 ods. 2 zákona

a o vedení zoznamu autorizovaných osôb,

g)

o obsahu informácie pre verejnosť,

h)

o spôsobe plnenia oznamovacej povinnosti a o písomných správach a informáciách podľa

§ 24 zákona

.

§ 2

(1)

Oznámenie o zaradení podniku (ďalej len „oznámenie") do kategórie A alebo do kategórie

B (

§ 4 ods. 1 až 3 zákona

) obsahuje

a)

identifikačné údaje o prevádzkovateľovi

1

)

v rozsahu podľa odseku 2,

b)

názov podniku a jeho adresu, číslo telefónu, faxu a elektronickej pošty,

c)

údaje podľa písmen a) a b) o vlastníkovi podniku, ak je odlišný od prevádzkovateľa

podľa písmena a); v takom prípade tiež údaje o zmluvnom vzťahu vlastníka podniku a

prevádzkovateľa vrátane vymedzenia zodpovednosti medzi vlastníkom podniku a prevádzkovateľom

v oblasti prevencie závažných priemyselných havárií,

d)

údaje o vybraných nebezpečných látkach prítomných v podniku

2

)

v rozsahu podľa odseku 3,

e)

stručný opis súčasnej, a prípadne aj plánovanej činnosti podniku,

f)

opis a grafické znázornenie okolia podniku s prvkami, ktoré môžu zvýšiť riziko závažnej

priemyselnej havárie, najmä pravdepodobnosť jej vzniku alebo závažnosť jej následkov,

a to s osobitným zreteľom na

§ 4 ods. 7

a

9 zákona

,

g)

predbežný odhad rizika,

h)

zdôvodnenie zaradenia podniku do kategórie A alebo do kategórie B,

i)

meno a priezvisko, funkciu a podpis zamestnanca, ktorý oznámenie vypracoval, ako

aj vedúceho zamestnanca, ktorý oznámenie schválil.

(2)

Identifikačné údaje o prevádzkovateľovi podľa odseku 1 písm. a) sú najmä,

a)

ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa,

1.

meno a priezvisko, dátum narodenia a bydlisko

3

)

(ďalej len „osobné údaje") fyzickej osoby - podnikateľa, ako aj osobné údaje zodpovedného

zástupcu, ak ním nie je sám prevádzkovateľ,

2.

obchodné meno, adresa (ak je odlišná od bydliska), číslo telefónu, faxu a elektronickej

pošty,

3.

identifikačné číslo organizácie (IČO),

4.

číslo odvetvovej klasifikácie ekonomických činností,

b)

ak ide o právnickú osobu,

1.

obchodné meno, právna forma a sídlo, adresa a číslo telefónu, faxu a elektronickej

pošty,

2.

osobné údaje osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, ako aj osobné údaje

zodpovedného zástupcu,

3.

identifikačné číslo organizácie (IČO),

4.

číslo odvetvovej klasifikácie ekonomických činností.

(3)

Údaje o vybraných nebezpečných látkach podľa odseku 1 písm. d) sú najmä

a)

názov vybranej nebezpečnej látky podľa

prílohy č. 1 k zákonu časti 1 tabuľky I

(prípadne aj jej obchodný názov) a ďalšie údaje potrebné na jej jednoznačnú identifikáciu

(číslo CAS a názov podľa IUPAC),

4

)

b)

klasifikácia vybranej nebezpečnej látky podľa osobitného predpisu

5

)

a podľa potreby aj podľa

prílohy č. 1 k zákonu časti 1 tabuľky II

,

c)

množstvo vybranej nebezpečnej látky v tonách,

d)

fyzikálna forma vybranej nebezpečnej látky,

e)

súčet pomerných množstiev vybraných nebezpečných látok v prípadoch podľa

§ 4 ods. 2 písm. b)

alebo

§ 4 ods. 3 písm. b) zákona

.

§ 3

Ak celkové množstvo vybranej nebezpečnej látky prítomnej v podniku nedosahuje hodnoty

na zaradenie podniku do kategórie A ani do kategórie B (

§ 4 ods. 6 zákona

), oznámenie obsahuje

a)

údaje podľa

§ 2 ods. 1 písm. a) až f)

a

i)

,

b)

zdôvodnenie záverov, pre ktoré podnik nebol zaradený do kategórie A ani do kategórie

B.

§ 4

(1)

Hodnotenie rizika sa vykonáva najmä na účely

a)

vypracovania oznámenia (

§ 5 zákona

),

b)

vypracovania programu prevencie závažných priemyselných havárií (

§ 7 zákona

) a zavedenia bezpečnostného riadiaceho systému (

§ 8 zákona

),

c)

vypracovania a využívania bezpečnostnej správy (

§ 9 zákona

),

d)

vypracovania havarijného plánu (

§ 18 zákona

) a podkladov na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva (

§ 19 zákona

),

e)

informovania verejnosti (

§ 22 a 23 zákona

),

f)

plánovania a vykonávania kontrol v podnikoch (

§ 27 zákona

).

(2)

Formu, spôsob a rozsah použitia výsledkov hodnotenia rizika vrátane predbežného odhadu

rizika určí prevádzkovateľ s prihliadnutím na konkrétne podmienky v podniku a v jeho

okolí.

(3)

Postup hodnotenia rizika zahŕňa

a)

identifikáciu a lokalizáciu iniciátorov a zdrojov rizika závažnej priemyselnej havárie,

b)

identifikáciu možných iniciačných udalostí a prechodových javov a procesov, ktoré

môžu viesť k vzniku a rozvoju závažnej priemyselnej havárie,

c)

určenie možných vplyvov ľudského činiteľa na udalosti a procesy podľa písmena b),

d)

identifikáciu a zhodnotenie technických, administratívnych, personálnych a organizačných

opatrení a zábran určených na zabránenie, obmedzenie alebo potlačenie vzniku a rozvoja

udalostí a procesov podľa písmena b),

e)

odhad pravdepodobnosti, prípadne početnosti vzniku závažnej priemyselnej havárie

na základe

1.

odhadu pravdepodobnosti vzniku udalostí a procesov podľa písmena b) s prihliadnutím

na možné vplyvy podľa písmena c) a

2.

zohľadnenia účinnosti a spoľahlivosti opatrení a zábran podľa písmena d),

f)

odhad rozsahu možných následkov závažnej priemyselnej havárie spôsobených jednotlivými

zdrojmi rizika, vrátane prípadných interakcií medzi nimi, na život a zdravie ľudí,

životné prostredie a majetok v rámci podniku a v jeho okolí,

g)

analýzu rizika závažných priemyselných havárií pre život a zdravie ľudí, životné

prostredie a majetok,

h)

posúdenie prijateľnosti rizika závažných priemyselných havárií.

§ 5

(1)

Predbežný odhad rizika na účely oznámenia (

§ 5 zákona

) obsahuje

a)

identifikáciu a lokalizáciu zariadení, v ktorých sú prítomné vybrané nebezpečné látky

vrátane ich vhodného vyznačenia v situačnom pláne podniku,

b)

spracovanie zoznamu vybraných nebezpečných látok,

c)

priradenie zodpovedajúceho číselného kódu podľa

prílohy č. 1 tabuľky I

ku každej vybranej nebezpečnej látke podľa jej vlastností, podmienok spracovania

a manipulácie, ako aj typu zariadenia, v ktorom sa vybraná nebezpečná látka nachádza,

d)

priradenie zodpovedajúceho kódového označenia následkov závažnej priemyselnej havárie

podľa

prílohy č. 1 tabuľky IIa alebo tabuľky IIb

so zohľadnením skutočného alebo projektovaného množstva vybranej nebezpečnej látky;

zohľadňuje sa vyššia hodnota,

e)

určenie maximálnej vzdialenosti vzniku možných relevantných následkov závažnej priemyselnej

havárie a tomu zodpovedajúcej celkovej zasiahnutej ploche

podľa prílohy č. 1 tabuľky III

,

f)

určenie rozsahu a závažnosti možných následkov závažnej priemyselnej havárie výpočtom

podľa vzorca uvedeného v

prílohe č. 1 v bode 4

a s použitím

tabuľky IV

,

g)

určenie priemerného indexu pravdepodobnosti vzniku závažnej priemyselnej havárie

P podľa

prílohy č. 1 tabuľky Va alebo tabuľky Vb

pre každú vybranú nebezpečnú látku na základe zohľadnenia jej číselného kódu a jej

umiestnenia,

h)

prevod priemerného indexu pravdepodobnosti vzniku závažnej priemyselnej havárie P

na pravdepodobnosť alebo početnosť výskytu závažnej priemyselnej havárie F

p

podľa

prílohy č. 1 tabuľky VI

pre každú vybranú nebezpečnú látku.

(2)

Výsledok predbežného odhadu rizika reprezentovaný celkovou hodnotou pravdepodobnosti

vzniku závažnej priemyselnej havárie, vypočítanou ako súčet hodnôt pravdepodobnosti

výskytu závažnej priemyselnej havárie pre jednotlivé vybrané nebezpečné látky prítomné

v podniku, sa uvedie v oznámení o zaradení podniku.

(3)

Na predbežný odhad rizika na účely oznámenia o zaradení podniku možno použiť, najmä

v prípade prevahy možných závažných následkov na životné prostredie, aj iné medzinárodne

uznávané metódy rýchleho hodnotenia rizík, ktoré umožňujú určiť pravdepodobnosť alebo

početnosť výskytu závažnej priemyselnej havárie.

§ 6

(1)

Pri analýze rizika závažných priemyselných havárií (ďalej len „analýza rizika") sa

postupuje podľa diagramu uvedeného v

prílohe č. 1 na obrázku č. 2

. Vychádza sa pritom zo známych a overených metód pravdepodobnostného hodnotenia rizika

systematicky aplikovaných na jednotlivé rizikové zariadenia, systémy a prvky, ako

aj na ďalšie relevantné vnútorné a vonkajšie činitele.

(2)

Prvým postupovým krokom analýzy rizika je identifikácia a opis rizikových zariadení

a systémov podniku.

(3)

Na základe opisu zariadení a systémov podľa odseku 2 sa vykoná systémová analýza

na identifikáciu potenciálnych systémových porúch vedúcich k závažnej priemyselnej

havárii vrátane porúch so spoločnou príčinou (ďalej len „závislá porucha") pomocou

jednotnej metódy analýzy stromov porúch a analýzy závislých porúch.

(4)

Na základe identifikovaných stromov porúch (odsek 3) sa identifikujú a vyhodnotia

potenciálne zdroje rizika závažnej priemyselnej havárie vyplývajúce z normálnej prevádzky,

z prechodových javov a procesov, z mimoriadnych prevádzkových situácií, zo živelných

udalostí, zo zlyhania ľudského činiteľa, v objektoch a zariadeniach podniku pomocou

analýzy havarijných reťazcov, ktorú tvoria čiastkové analýzy

a)

iniciačných udalostí, ktoré môžu viesť k vzniku závažnej priemyselnej havárie,

b)

kritérií úspešnosti, pri ktorej sa zohľadňujú technické, materiálne, personálne,

organizačné a administratívne protihavarijné opatrenia a zábrany určené na zabránenie,

obmedzenie alebo potlačenie rozvoja iniciačných udalostí do závažnej priemyselnej

havárie,

c)

stromov udalostí a ktorá na základe konštrukcie stromov udalostí zohľadňujúcich potenciálny

rozvoj iniciačných udalostí do závažnej priemyselnej havárie umožňuje kvantifikovať

pravdepodobnosť alebo početnosť výskytu nežiaducich havarijných reťazcov so zohľadnením

analýzy ľudského činiteľa a analýzy údajov,

d)

stavov poškodenia zariadení na určenie potenciálnych škôd v rámci podniku a v jeho

okolí,

e)

na kvantifikáciu pravdepodobnosti alebo početnosti vzniku závažnej priemyselnej havárie

a určenie neurčitosti výsledkov.

(5)

Pri príprave údajových vstupov pre jednotlivé analýzy a na kvantifikačné výpočty

sa použijú

a)

všeobecné údaje o poruchovosti alebo spoľahlivosti prvkov, systémov a zariadení,

prevzaté z overených zahraničných alebo iných mimopodnikových databáz, alebo

b)

špecifické údaje, ktoré sú v požadovanom rozsahu k dispozícii v podnikových databázach

prevádzkovateľa.

(6)

Vstupné údaje podľa odseku 5 možno pripraviť aj na základe analýzy údajov, pri ktorej

sa výber potrebných informácií realizuje aplikáciou štatistických metód alebo pomocou

kombinácie údajov zo všeobecných a špecifických databáz.

(7)

Medzi najdôležitejšie údaje pre potreby analýzy rizika patria najmä údaje

a)

o kontrole, testovaní a údržbe zariadení,

b)

o potenciálnej možnosti vzniku jednoduchých porúch, havárií a závislých porúch,

c)

o početnosti výskytu iniciačných udalostí,

d)

o zbere a vedení dokumentácie o poruchách a haváriách systémov a zariadení.

(8)

Analýza rizika obsahuje aj analýzu spoľahlivosti ľudského činiteľa, ak tento priamo

alebo nepriamo vstupuje do kontroly a riadenia systémov a zariadení, ktorých porucha

sa môže rozvinúť do závažnej priemyselnej havárie. Táto analýza sa nemusí vykonať

v podniku alebo jeho časti, ak sú vykonané alebo zriadené také pasívne bezpečnostné

systémy, opatrenia a zábrany, ktoré vylučujú potenciálny vznik závažnej priemyselnej

havárie vplyvom zlyhania ľudského činiteľa.

(9)

Analýza spoľahlivosti ľudského činiteľa obsahuje čiastkové analýzy

a)

stavu kontroly a riadenia prevádzky vrátane analýzy činnosti prevádzkovej obsluhy

pred vznikom potenciálnej iniciačnej udalosti,

b)

stavu kontroly a riadenia prevádzky vrátane analýzy činnosti prevádzkovej obsluhy

v prípade vzniku iniciačnej udalosti, ktorá môže viesť k vzniku závažnej priemyselnej

havárie,

c)

potenciálnych možností na elimináciu alebo obmedzenie vzniku a rozvoja závažnej priemyselnej

havárie a obnovy normálnej prevádzky ľudskými zdrojmi.

(10)

Analýza rizika obsahuje aj analýzu vonkajších udalostí, ktoré môžu spôsobiť závažnú

priemyselnú haváriu alebo negatívne ovplyvniť jej priebeh a následky v podniku i v

jeho okolí. Analýza vonkajších udalostí obsahuje najmä

a)

analýzu vplyvu požiarov a výbuchov,

b)

analýzu vplyvu vnútorných a vonkajších záplav,

c)

seizmickú analýzu,

d)

analýzu vplyvu nepriaznivých meteorologických podmienok a geologických podmienok,

najmä pokiaľ ide o extrémne teploty a extrémne zrážky, búrky, víchrice, úder blesku,

zosuvy alebo poklesy pôdy,

e)

analýzu vplyvu cestnej dopravy, železničnej dopravy a leteckej dopravy,

f)

ďalšie špecifické analýzy, najmä vplyv susedných priemyselných činností.

(11)

Pri odhade rozsahu možných následkov sa vychádza zo scenárov reprezentatívnych druhov

závažných priemyselných havárií (únik vybraných nebezpečných látok, požiar, výbuch

alebo ich kombinácia) a ich následkov na život a zdravie ľudí, životné prostredie

a majetok.

(12)

V jednotlivých etapách analýzy rizika a pri odhade rozsahu možných následkov závažných

priemyselných havárií možno použiť tiež iné medzinárodne uznávané metódy, ktoré sú

primerané okolnostiam konkrétneho prípadu a ktorých výsledky možno využiť pri postupe

podľa odsekov 1 až 11.

§ 7

(1)

Spoločenská prijateľnosť rizika závažnej priemyselnej havárie z hľadiska posúdenia

možnosti potenciálneho ohrozenia života jednej alebo viacerých osôb je definovaná

prijateľnou pravdepodobnosťou alebo početnosťou výskytu závažnej priemyselnej havárie

a posúdi sa podľa tohto vzťahu

a)

ak ide o ohrozenie života jednej osoby

F

pr

= 10

-5

pre existujúce podniky

6

)

a zariadenia,

F

pr

= 10

-6

pre nové podniky

7

)

a zariadenia,

b)

ak ide o ohrozenie života viacerých osôb

F

pr

= 10

-3

. N

-2

pre existujúce podniky a zariadenia,

F

pr

= 10

-4

. N

-2

pre nové podniky a zariadenia,

v ktorom

„F

pr

" je prijateľná pravdepodobnosť alebo početnosť výskytu závažnej priemyselnej havárie

(počet udalostí za rok),

„N" je počet ohrozených osôb určený podľa vzorca uvedeného v

prílohe č. 1

.

(2)

Ďalším kritériom na posúdenie prijateľnosti rizika závažnej priemyselnej havárie,

najmä ak ňou nebude ohrozený život osôb, je určenie prijateľnosti rozsahu a závažnosti

ohrozenia alebo poškodenia životného prostredia a majetku.

§ 8

(1)

Na záver hodnotenia rizika vrátane predbežného odhadu rizika sa vykoná hodnotenie

jeho prijateľnosti porovnaním hodnoty prijateľného rizika F

pr

určeného podľa

§ 7

s rizikom F

p

určeným postupom

a)

podľa

§ 5

, ak ide o predbežný odhad rizika,

b)

podľa

§ 6

, ak ide o hodnotenia rizika.

(2)

Na základe výsledku hodnotenia celkového rizika a jeho spoločenskej prijateľnosti

prevádzkovateľ v závislosti od pravdepodobnosti vzniku závažnej priemyselnej havárie

a rozsahu jej možných následkov prijme primerané opatrenia na riadenie rizika [

§ 3 ods. 1 písm. d) a e) zákona

] vrátane potrebného obmedzenia alebo zastavenia prevádzky príslušného zariadenia

alebo jeho časti.

§ 9

Program

(1)

Prevádzkovateľ pri vypracúvaní programu podľa

§ 1 písm. c)

vychádza

a)

z analýzy stavu podniku najmä z hľadiska

1.

plnenia podmienok a povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov

7a

)

a z rozhodnutí vydaných na ich základe,

2.

existujúcich praktík a postupov riadenia podniku, najmä na úseku prevencie závažných

priemyselných havárií a pripravenosti na ich zdolávanie,

3.

poznatkov z predchádzajúcich závažných priemyselných havárií a iných mimoriadnych

udalostí v podniku, prípadne aj v iných podnikoch s obdobným zameraním,

b)

z umiestnenia podniku a podmienok v jeho okolí.

(2)

Pri určovaní politiky prevencie závažných priemyselných havárií ako základnej súčasti

programu prevádzkovateľ dbá na to, aby

a)

zodpovedala charakteru a rozsahu rizík závažných priemyselných havárií súvisiacich

s činnosťou a umiestnením podniku,

b)

obsahovala záväzok plniť povinnosti vyplývajúce pre podnik zo všeobecne záväzných

právnych predpisov

7b

)

a z rozhodnutí vydaných na ich základe, ako aj ďalšie povinnosti, ktoré sa podnik

zaviazal plniť,

c)

obsahovala záväzok sústavného zlepšovania úrovne prevencie závažných priemyselných

havárií a bezpečnostného riadiaceho systému,

d)

bola dokumentovaná, zavedená a udržiavaná a oznámená všetkým zamestnancom podniku

a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

8

)

ako aj zamestnancom iného podnikateľa

9

)

vykonávajúceho s vedomím prevádzkovateľa práce v podniku (ďalej len „cudzí podnikateľ"),

e)

bola dostupná verejnosti,

f)

bola najmenej raz za rok preskúmavaná a podľa potreby aktualizovaná tak, aby trvale

zodpovedala požiadavkám podľa písmena a).

(3)

Program obsahuje celkové ciele, princípy činnosti a opatrenia prevádzkovateľa na

úseku prevencie závažných priemyselných havárií najmä v týchto oblastiach

a)

organizačná štruktúra podniku a zamestnanci,

b)

identifikácia a hodnotenie nebezpečenstiev ako zdrojov rizika možných závažných priemyselných

havárií,

c)

riadenie prevádzky,

d)

riadenie prípadných zmien v podniku,

e)

havarijné plánovanie,

f)

monitorovanie plnenia programu,

g)

audit a preskúmavanie vhodnosti, účinnosti a plnenia programu.

(4)

Príloha č. 2

sa primerane vzťahuje aj na vypracovanie programu.

(5)

Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa na vypracúvaní programu zúčastňovali zamestnanci

prevádzkovateľa a podľa potreby zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu

zdravia pri práci,

8

)

ako aj zamestnanci cudzieho podnikateľa.

§ 10

Bezpečnostný riadiaci systém

(1)

Bezpečnostný riadiaci systém tvorí súčasť celkového riadiaceho systému prevádzkovateľa

podniku kategórie B. Súčasťou tohto systému sú tiež ukazovatele, parametre alebo kritériá

potrebné na hodnotenie účinnosti realizovaných opatrení, ako aj vhodnosti a účinnosti

bezpečnostného riadiaceho systému.

(2)

Bezpečnostný riadiaci systém obsahuje opatrenia vrátane príslušných zdrojov, štruktúr

a riadiacich postupov na zabezpečenie plnenia programu (

§ 9

), a to v nadväznosti na jednotlivé oblasti upravené v programe.

(3)

Bezpečnostný riadiaci systém v oblasti podľa

§ 9 ods. 3 písm. a)

obsahuje údaje

podľa prílohy č. 2 časti A

.

(4)

Bezpečnostný riadiaci systém v oblasti podľa

§ 9 ods. 3 písm. b)

obsahuje údaje podľa

prílohy č. 2 časti B

.

(5)

Bezpečnostný riadiaci systém v oblasti podľa

§ 9 ods. 3 písm. c)

obsahuje určenie a uplatňovanie postupov, pokynov, limitov a opatrení na bezpečnú

prevádzku vrátane údržby jednotlivých zariadení, technologických procesov a celého

podniku a na bezpečné dočasné zastavenie prevádzky a jej opätovné obnovenie. Ide o

údaje podľa

prílohy č. 2 časti C

.

(6)

Bezpečnostný riadiaci systém v oblasti podľa

§ 9 ods. 3 písm. d)

obsahuje určenie a uplatňovanie postupov na trvalé, dočasné alebo naliehavé prevádzkové

zmeny v súlade s

prílohou č. 2 časťou D

, najmä

a)

na plánovanie zmien v počte a kvalifikácii zamestnancov, výroby alebo jej parametrov,

vybraných nebezpečných látok a iných materiálov, vybavenia, postupov, softvéru, vonkajších

podmienok a

b)

na navrhovanie nových zariadení vrátane skladovacích zariadení a technologických

procesov.

(7)

Bezpečnostný riadiaci systém v oblasti podľa

§ 9 ods. 3 písm. e)

obsahuje určenie a uplatňovanie postupov

a)

na systematickú analýzu predvídateľných nebezpečenstiev vyplývajúcich z prevádzky

podniku alebo spojených s touto prevádzkou, ako aj predvídateľných druhov závažných

priemyselných havárií,

b)

na prípravu, prehodnocovanie a aktualizáciu havarijných plánov pre nebezpečenstvá

a závažné priemyselné havárie podľa písmena a), na precvičovanie jednotlivých situácií

podľa havarijného plánu a na oboznamovanie príslušných osôb s nimi.

(8)

Bezpečnostný riadiaci systém v oblasti podľa

§ 9 ods. 3 písm. f)

obsahuje v súlade s

prílohou č. 2 časťou E

určenie a uplatňovanie najmä

a)

postupov na sústavné monitorovanie a hodnotenie súladu skutkového stavu s cieľmi

ustanovenými v programe a v bezpečnostnom riadiacom systéme,

b)

postupov na určovanie a vykonávanie nápravných opatrení v prípade nesúladu skutkového

stavu s cieľmi ustanovenými v programe alebo v bezpečnostnom riadiacom systéme.

(9)

Bezpečnostný riadiaci systém v oblasti podľa

§ 9 ods. 3 písm. g)

obsahuje najmä

a)

plán interných auditov, prípadne aj externých auditov s údajmi podľa

prílohy č. 2 časti F

; mal by byť prehodnocovaný v pravidelných intervaloch určených prevádzkovateľom,

b)

systém a lehoty preskúmania programu, prípadne celkovej bezpečnostnej politiky prevádzkovateľa

a stratégie kontroly rizika závažných priemyselných havárií, ako aj všetkých aspektov

bezpečnostného riadiaceho systému vrcholovým manažmentom podniku,

10

)

a to aj s prihliadnutím na zmeny v organizácii, v technológii a vo všeobecne záväzných

právnych predpisoch.

§ 11

Úlohy odborne spôsobilej osoby

(1)

Medzi úlohy odborne spôsobilej osoby podľa

§ 11 ods. 1 zákona

patrí koordinácia a kontrola najmä týchto úloh na úseku prevencie závažných priemyselných

havárií a pripravenosti na ich zdolávanie

a)

zaradenie podniku do príslušnej kategórie a oznámenie o zaradení podniku (

§ 4 a 5 zákona

),

b)

určovanie požiadaviek prevencie závažných priemyselných havárií pri výstavbe nových

zariadení, pri ich zmene a rekonštrukcii, ako aj pri ich oprave a odstávke a pri nábehu

ich prevádzky,

c)

vypracúvanie a vedenie predpísanej dokumentácie [

§ 3 ods. 1 písm. c) zákona

], najmä

1.

hodnotenie rizika závažných priemyselných havárií,

2.

program prevencie závažných priemyselných havárií,

3.

bezpečnostný riadiaci systém,

4.

bezpečnostná správa,

5.

havarijný plán vrátane použiteľnosti prostriedkov na zdolávanie závažných priemyselných

havárií a na obmedzovanie ich následkov,

6.

podklady na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva,

7.

informovanie verejnosti,

d)

vykonávanie preventívnych prehliadok a kontrol z hľadiska prevencie závažných priemyselných

havárií a pripravenosti na ich zdolávanie,

e)

príprava, organizácia a vyhodnocovanie pravidelného precvičovania situácií podľa

havarijného plánu,

f)

vykonávanie školenia a výcviku zamestnancov podľa

§ 19

.

(2)

Plnením úloh podľa odseku 1 nie sú dotknuté povinnosti ani zodpovednosť vedenia podniku

a jeho ďalších zamestnancov za plnenie úloh na úseku prevencie závažných priemyselných

havárií a pripravenosti na ich zdolávanie a obmedzovanie ich následkov.

§ 12

Obsah a rozsah odbornej prípravy

(1)

Odborná príprava havarijných technikov a špecialistov na prevenciu závažných priemyselných

havárií sa člení

a)

na základnú, ktorej absolvovanie je jednou z podmienok na získanie osvedčenia o odbornej

spôsobilosti, a

b)

na opakovaciu, ktorej absolvovanie je jednou z podmienok na udržanie osvedčenia o

odbornej spôsobilosti.

(2)

Základná odborná príprava je zameraná na získanie vedomostí, praktických skúseností

a aplikačných postupov v oblasti prevencie závažných priemyselných havárií a pripravenosti

na ich zdolávanie a obmedzovanie ich následkov.

(3)

Obsah základnej odbornej prípravy tvoria najmä

a)

všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy upravujúce oblasť prevencie závažných

priemyselných havárií vrátane predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,

predpisov na úseku ochrany pred požiarmi a civilnej ochrany, ako aj predpisov na ochranu

životného prostredia,

b)

kategorizácia podnikov z hľadiska prítomnosti vybraných nebezpečných látok,

2

)

c)

základy priemyselnej bezpečnosti a prevencie závažných priemyselných havárií s osobitným

zreteľom na

1.

fyzikálno-chemické vlastnosti a požiarne charakteristiky vybraných nebezpečných látok,

2.

charakter nebezpečenstva a prevenciu fyzikálnych procesov,

3.

charakter nebezpečenstva a prevenciu chemických procesov,

d)

zásady ochrany proti požiaru, najmä

1.

zásady ochrany proti požiaru horľavých látok, horľavých prachov a horľavých kvapalín,

2.

navrhovanie, realizácia a užívanie stavieb z hľadiska požiarnej bezpečnosti,

3.

zásady protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní mimoriadne horľavých

látok a prípravkov, veľmi horľavých látok a prípravkov, ako aj horľavých látok a prípravkov,

4.

zásady protipožiarnej bezpečnosti pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom

vzniku požiaru,

5.

posudzovanie protipožiarnej bezpečnosti technologických procesov,

6.

funkcie a parametre požiarnotechnických zariadení, hasičskej techniky a vecných prostriedkov

ochrany pred požiarmi,

7.

organizácia a riadenie ochrany pred požiarmi,

e)

zásady prevencie a ochrany pred výbuchom výbušných atmosfér tvorených zmesou horľavých

látok vo forme plynu, pary, prachu alebo hmly so vzduchom vrátane výbuchu výbušnín,

f)

zásady ochrany proti úniku jedovatých látok alebo inak škodlivých látok,

g)

hodnotenie rizika, najmä

1.

význam, účel a základné princípy,

2.

metódy a postupy hodnotenia,

3.

využívanie výsledkov hodnotenia rizika v rôznych oblastiach, najmä v činnosti podniku,

pri plánovaní a vykonávaní štátneho dozoru, pri územnom plánovaní a pri povoľovaní

stavieb a zariadení,

h)

metódy a postupy na zdolávanie závažných priemyselných havárií a obmedzovanie ich

následkov, najmä z hľadiska ohrozenia života a zdravia ľudí, ochrany životného prostredia

a majetku,

i)

princíp, funkcia, parametre a možnosť použitia niektorých prostriedkov, prístrojov

a zariadení na zdolávanie závažných priemyselných havárií a na obmedzovanie ich následkov,

j)

program prevencie závažných priemyselných havárií a bezpečnostný riadiaci systém

na jeho aplikáciu,

k)

havarijné plánovanie, najmä

1.

základné princípy a účel havarijného plánovania,

2.

tvorba havarijných plánov a podkladov na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva,

3.

vypracúvanie vzorových havarijných scenárov vrátane určovania zón ohrozenia,

4.

určovanie síl, prostriedkov a postupov na zdolávanie závažných priemyselných havárií

a obmedzovanie ich následkov,

5.

precvičovanie a revízia havarijných plánov,

l)

význam, účel, náležitosti, vypracúvanie a využívanie bezpečnostnej správy,

m)

informovanie verejnosti a jej účasť na rozhodovacích procesoch,

n)

oznamovanie závažných priemyselných havárií a analýza ich príčin,

o)

systém školenia a výcviku zamestnancov z hľadiska prevencie závažných priemyselných

havárií.

(4)

Rozsah základnej odbornej prípravy

a)

pre havarijných technikov je najmenej 160 hodín,

b)

pre špecialistov na prevenciu závažných priemyselných havárií je najmenej 200 hodín.

(5)

Opakovacia odborná príprava sa vykonáva raz za päť rokov a trvá najmenej jednu štvrtinu

dĺžky základnej odbornej prípravy.

§ 13

(1)

Žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti (ďalej len „žiadosť") zasiela žiadateľ o

overenie odbornej spôsobilosti (ďalej len „žiadateľ") Ministerstvu životného prostredia

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo").

(2)

Žiadosť obsahuje najmä

a)

osobné údaje žiadateľa,

b)

odbornosť, o ktorú sa žiadateľ uchádza.

(3)

Prílohu žiadosti tvorí

a)

výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace,

b)

overený doklad o dosiahnutom vzdelaní,

c)

doklad preukazujúci dĺžku odbornej praxe,

d)

doklad o absolvovaní základnej odbornej prípravy podľa

§ 12

.

§ 14

(1)

Skúšobná komisia ministerstva (ďalej len „skúšobná komisia") sa skladá z jej predsedu,

ktorého zo zamestnancov ministerstva vymenúva a odvoláva minister životného prostredia

Slovenskej republiky (ďalej len „minister"), a z členov, ktorých vymenúva a odvoláva

minister na návrh predsedu skúšobnej komisie zloženej z odborníkov z oblasti vedy

a praxe na úseku prevencie závažných priemyselných havárií, najmä ochrany pred požiarmi,

civilnej ochrany, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických

zariadení, ako aj ochrany životného prostredia.

(2)

Skúšobná komisia má nepárny počet členov; najmenej päť členov.

(3)

Skúšobná komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní aspoň traja členovia; uznáša

sa väčšinou hlasov prítomných členov. V prípade rovnosti hlasov pri hlasovaní rozhoduje

hlas predsedu skúšobnej komisie.

(4)

Účasť na činnosti skúšobnej komisie sa považuje za prekážku v práci z dôvodov všeobecného

záujmu.

11

)

§ 15

(1)

Dátum, miesto a formu skladania skúšky oznámi ministerstvo žiadateľovi písomne najneskôr

30 dní pred jej konaním.

(2)

Skúška sa skladá z písomnej časti a ústnej časti.

(3)

Skúška sa hodnotí klasifikačným stupňom „vyhovel" alebo „nevyhovel". O priebehu a

výsledku skúšky vyhotoví skúšobná komisia zápisnicu.

(4)

Skúšobná komisia oznámi žiadateľovi výsledok skúšky ústne v deň konania skúšky a

žiadateľa, ktorý bol hodnotený klasifikačným stupňom „nevyhovel", poučí o možnostiach

a podmienkach opakovania skúšky.

(5)

Ak žiadateľ na skúške nevyhovie, môže skúšku dva razy opakovať. Termín opakovacej

skúšky určí predseda skúšobnej komisie tak, aby sa konala najskôr po jednom mesiaci

a najneskôr do troch mesiacov odo dňa vykonania skúšky, pri ktorej žiadateľ nevyhovel.

(6)

Ak žiadateľ nevyhovie ani na druhej opakovacej skúške, môže sa podrobiť ďalšiemu

overeniu odbornej spôsobilosti až po opätovnom absolvovaní základnej odbornej prípravy.

(7)

Náklady žiadateľa spojené s odbornou prípravou a s účasťou na skúške znáša žiadateľ.

§ 16

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti

(1)

Žiadateľovi, ktorý bol hodnotený stupňom vyhovel, preukázal splnenie ďalších podmienok

podľa

§ 12 ods. 1 zákona

a zaplatil správny poplatok podľa osobitného predpisu,

12

)

ministerstvo vydá na návrh predsedu skúšobnej komisie osvedčenie o odbornej spôsobilosti

do 30 dní od vykonania skúšky.

(2)

Osvedčenie obsahuje

a)

názov orgánu, ktorý osvedčenie vydal,

b)

číslo osvedčenia, miesto a dátum jeho vydania,

c)

osobné údaje odborne spôsobilej osoby,

d)

odbornosť, pre ktorú sa osvedčenie vydáva,

e)

čas platnosti osvedčenia (spravidla päť rokov odo dňa vykonania skúšky),

f)

podpis predsedu skúšobnej komisie,

g)

odtlačok pečiatky ministerstva a podpis vedúceho zamestnanca.

§ 17

Pečiatka špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií

(1)

Ministerstvo vydá špecialistovi na prevenciu závažných priemyselných havárií spolu

s osvedčením podľa

§ 16

aj pečiatku špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií za úhradu skutočných

nákladov na jej obstaranie.

(2)

Pečiatka podľa odseku 1 je okrúhla s priemerom 35 mm. V texte pečiatky sa uvedie

meno a priezvisko odborne spôsobilej osoby s titulmi, číslo osvedčenia a slová ŠPECIALISTA

NA PREVENCIU ZÁVAŽNÝCH PRIEMYSELNÝCH HAVÁRIÍ. Vzor pečiatky je uvedený v

prílohe č. 3

.

(3)

Špecialista na prevenciu závažných priemyselných havárií osvedčuje pravosť písomností,

ktoré vyhotovil alebo overil, odtlačkom svojej pečiatky a vlastnoručným podpisom.

§ 18

Zoznam odborne spôsobilých osôb

(1)

Zoznam odborne spôsobilých osôb (

§ 12 ods. 8 zákona

) sa vedie osobitne pre odbornosť

a)

havarijný technik,

b)

špecialista na prevenciu závažných priemyselných havárií.

(2)

Do zoznamu podľa odseku 1 sa zapisujú údaje podľa

§ 16 ods. 2 písm. b) až e)

.

(3)

Odborne spôsobilú osobu, ktorej osvedčenie o odbornej spôsobilosti bolo odňaté alebo

zaniklo, ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu podľa odseku 1.

§ 19

Školenie a výcvik zamestnancov podniku

(1)

Na školení o prevencii závažných priemyselných havárií a o pripravenosti na ich zdolávanie

a obmedzovanie ich následkov (ďalej len "školenie") sa zúčastňujú všetci zamestnanci

podniku okrem zamestnancov uvedených v odseku 2.

(2)

Na školení podľa odseku 1 sa nezúčastňujú havarijní technici, špecialisti na prevenciu

závažných priemyselných havárií a členovia záchrannej služby.

(3)

Obsahom školenia podľa odseku 1 sú najmä

a)

všeobecné princípy a požiadavky prevencie závažných priemyselných havárií v podniku,

b)

výklad o základných rizikách závažnej priemyselnej havárie vrátane informácií o charakteristických

vlastnostiach vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku,

c)

výklad o špecifických rizikách závažnej priemyselnej havárie vyplývajúcich z konkrétneho

zariadenia, technologického procesu, vlastností, množstva a umiestnenia vybranej nebezpečnej

látky a podobne, a to s ohľadom na zaradenie príslušných zamestnancov,

d)

oboznámenie zamestnancov prinajmenšom v rozsahu, v akom sa ich týka,

1.

s programom prevencie závažných priemyselných havárií,

2.

s havarijným plánom vrátane spôsobu vyhlasovania poplachu, únikových ciest, úkrytov,

spojovacích prostriedkov a povinností zamestnancov v prípade závažnej priemyselnej

havárie,

3.

s rozmiestnením prostriedkov na zdolávanie závažných priemyselných havárií a obmedzovanie

ich následkov,

4.

v podnikoch kategórie B aj s bezpečnostným riadiacim systémom a bezpečnostnou správou.

(4)

Obsah školenia sa podľa odseku 3 rozšíri

a)

pre vedúcich zamestnancov o oboznámenie so všeobecne záväznými právnymi predpismi

o prevencii závažných priemyselných havárií a pripravenosti na ich zdolávanie,

b)

pre zamestnancov, ktorým z ich pracovného zaradenia, a najmä z dokumentov podľa odseku

3 písm. d) bodov 1, 2 a 4 vyplývajú konkrétne povinnosti, o oboznámenie sa s týmito

povinnosťami.

(5)

Výcvik zamestnancov je zameraný v rozsahu, v akom sa ich týka, najmä

a)

na praktické precvičovanie používania

1.

prostriedkov na zdolávanie závažných priemyselných havárií a na obmedzovanie ich

následkov,

2.

špeciálnych osobných ochranných prostriedkov, najmä dýchacích prístrojov a špeciálnych

ochranných odevov,

3.

prostriedkov na detekciu úniku toxických látok, výbušných látok alebo inak škodlivých

látok,

b)

na precvičovanie situácií na zabezpečenie včasnej a primeranej reakcie na iniciačnú

udalosť alebo na vzniknutú havarijnú situáciu, najmä podľa scenárov závažných priemyselných

havárií.

(6)

Interval školení a cvičení a ich náplň v súlade s odsekmi 1 až 5 a s prihliadnutím

na rozsah a zložitosť podniku a riziká závažných priemyselných havárií určí prevádzkovateľ

tak, aby

a)

v podnikoch kategórie B nepresiahol 18 mesiacov,

b)

v podnikoch kategórie A nepresiahol 24 mesiacov.

(7)

Školenie novoprijatých zamestnancov, ako aj zamestnancov preraďovaných na inú prácu,

pri ich preložení na iné pracovisko alebo pri zavádzaní novej technológie, nových

pracovných postupov, strojov alebo zariadení sa v potrebnom rozsahu uskutočňuje ešte

pred začatím vykonávania prác.

(8)

Ustanoveniami odsekov 1 až 7 nie sú dotknuté povinnosti prevádzkovateľa o školení

a výcviku zamestnancov podľa osobitných predpisov.

13

)

(9)

Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa primerane vzťahujú aj na zamestnancov cudzieho podnikateľa.

9

)

§ 20

Autorizácia a zoznam autorizovaných osôb

(1)

Dokladom na preukázanie bezúhonnosti žiadateľa o autorizáciu [

§ 15 ods. 1 písm. a)

a

ods. 3 písm. a) zákona

] je výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace.

(2)

Žiadateľ o udelenie autorizácie preukazuje potrebné technické, materiálne a personálne

zabezpečenie výkonu autorizovanej činnosti, najmä

a)

opisom technického a materiálneho zabezpečenia,

b)

uvedením osobných údajov, ako aj údajov a dokladov o odbornej spôsobilosti prípadných

ďalších odborne spôsobilých osôb,

14

)

ktoré zamestnáva na odborné vykonávanie autorizovanej činnosti, a druh ich pracovnoprávneho

vzťahu.

(3)

Zoznam autorizovaných osôb (

§ 16 ods. 8 zákona

) obsahuje najmä tieto údaje o autorizovaných osobách

a)

meno a priezvisko, obchodné meno a bydlisko

3

)

(sídlo), ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa,

b)

obchodné meno, právnu formu a sídlo, ak ide o právnickú osobu,

c)

číslo a dátum rozhodnutia o udelení autorizácie a čas jeho platnosti,

d)

činnosť, na ktorú bola autorizácia udelená.

(4)

Do zoznamu autorizovaných osôb sa zaznačuje tiež

a)

zmena údajov uvedených v odseku 3,

b)

predĺženie, pozastavenie, zrušenie alebo zánik autorizácie (

§ 16 ods. 5 až 7 zákona

).

(5)

Zoznam autorizovaných osôb je verejne prístupný na obvodných úradoch životného prostredia,

krajských úradoch a na ministerstve.

§ 21

Informovanie verejnosti

(1)

Informácia pre verejnosť, ktorá môže byť dotknutá závažnou priemyselnou haváriou,

poskytovaná podľa

§ 22 ods. 1

a

4 zákona

, obsahuje údaje uvedené v

prílohe č. 4

.

(2)

Informácia podľa odseku 1 má byť podľa potreby bližšie špecifikovaná

a)

z hľadiska jednotlivých skupín verejnosti alebo objektov, ktoré môžu byť dotknuté

závažnou priemyselnou haváriou, najmä

1.

pre citlivé skupiny obyvateľstva najmä v materských školách, iných školských zariadeniach,

zariadeniach sociálnych služieb,

14a

)

v nemocniciach,

2.

pre miesta a objekty, kde sa pravidelne zhromažďuje väčší počet ľudí, najmä na štadiónoch,

železničných staniciach a autobusových staniciach, v priemyselných podnikoch a v iných

podnikoch a zariadeniach, v objektoch a priestoroch na rekreáciu, kultúru a oddych,

v obytných domoch,

b)

z hľadiska jednotlivých reprezentatívnych druhov závažných priemyselných havárií

(nadmerná emisia, požiar, výbuch alebo ich kombinácia, s prítomnosťou jednej alebo

viacerých vybraných nebezpečných látok) a rozsahu ich možných následkov.

(3)

Prevádzkovateľ podniku kategórie B pri vypracúvaní informácie pre verejnosť (

§ 22 ods. 1 a 2 zákona

) vychádza najmä z hodnotenia rizika, z bezpečnostnej správy, z havarijného plánu

a z podkladov na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva.

(4)

Obvodný úrad životného prostredia pri vypracúvaní informácie pre verejnosť (

§ 22 ods. 2

a

4 zákona

) vychádza najmä

a)

z podkladov, ktoré si vyžiadal od jednotlivých prevádzkovateľov,

b)

z príslušných častí plánu ochrany obyvateľstva,

15

)

c)

z ďalších poznatkov zo svojej úradnej činnosti.

§ 22

Oznámenie o vzniku závažnej priemyselnej havárie

(1)

Oznámenie o vzniku závažnej priemyselnej havárie (

§ 24 ods. 1

a

7 zákona

) obsahuje najmä

a)

údaje o prevádzkovateľovi, podniku a zariadení, kde došlo k závažnej priemyselnej

havárii,

b)

dátum a čas vzniku závažnej priemyselnej havárie a jej predpokladané zdolanie, ak

to možno odhadnúť,

c)

druh závažnej priemyselnej havárie a ďalšie údaje o nej vrátane ohrozeného alebo

zasiahnutého okolia podniku a meteorologických podmienok,

d)

vybrané nebezpečné látky prítomné pri závažnej priemyselnej havárii (názov látky,

klasifikácia, číslo CAS a názov podľa IUPAC,

4

)

množstvo, fyzikálna forma, požiarne charakteristiky),

e)

pravdepodobnú príčinu závažnej priemyselnej havárie,

f)

okamžité následky a dostupné údaje na odhad ďalších následkov, najmä počet mŕtvych

a zranených, škody na životnom prostredí a na majetku,

g)

prijaté opatrenia na zdolanie závažnej priemyselnej havárie a na obmedzenie jej následkov,

h)

meno, priezvisko a funkčné zaradenie zamestnanca, ktorý oznámenie vypracoval, dátum

a podpis.

(2)

Vzor oznámenia podľa odseku 1 je uvedený v

prílohe č. 5 časti A

.

§ 23

Písomná správa prevádzkovateľa

(1)

Písomná správa prevádzkovateľa podľa

§ 24 ods. 2

a

7 zákona

obsahuje najmä

a)

upresnené údaje podľa

§ 22 ods. 1 písm. a) až g)

,

b)

nariadené, prípadne navrhované opatrenia a lehoty zamerané

1.

na zmiernenie strednodobých a dlhodobých následkov závažnej priemyselnej havárie,

2.

na zamedzenie opakovania sa takejto alebo podobnej závažnej priemyselnej havárie,

c)

meno, priezvisko, funkčné zaradenie a podpis zamestnanca, ktorý správu vypracoval,

ako aj štatutárneho orgánu, ktorý správu schválil, a dátum odoslania správy.

(2)

Vzor písomnej správy podľa odseku 1 je uvedený v

prílohe č. 5 časti B

.

(3)

Ak závažná priemyselná havária spĺňa kritériá podľa

prílohy č. 2 zákona

, písomná správa podľa odseku 1 má obsahovať údaje podľa

prílohy č. 5

.

(4)

Vzor písomnej správy podľa odseku 3 je uvedený v

prílohe č. 5 časti C

.

§ 24

Informácia orgánu, ktorý vyšetroval príčiny a okolnosti závažnej priemyselnej havárie

alebo nariadil príslušné opatrenia

(1)

Informácia, ktorú má zaslať obvodnému úradu životného prostredia orgán štátnej správy,

ktorý podľa osobitných predpisov

16

)

vyšetroval okolnosti závažnej priemyselnej havárie alebo na jej základe nariadil

príslušné opatrenia (

§ 24 ods. 3 zákona

), obsahuje najmä

a)

výsledky vyšetrovania závažnej priemyselnej havárie,

b)

nariadené opatrenia.

(2)

V údajoch podľa odseku 1 písm. a) sa uvádzajú

a)

výsledky vyšetrovania príčin a okolností vzniku a priebehu závažnej priemyselnej

havárie vrátane zodpovednosti príslušných osôb, nedostatkov v príslušnej dokumentácii

a v bezpečnostnom riadiacom systéme,

b)

následky závažnej priemyselnej havárie, najmä zasiahnutá oblasť, účinky na život

a zdravie ľudí, na životné prostredie a na majetok, evakuácia alebo ukrytie osôb,

hospodárskych zvierat, prerušenie dodávky pitnej vody, energií, telefonického spojenia,

spôsobená škoda,

c)

postup pri zdolávaní závažnej priemyselnej havárie a obmedzovaní jej následkov, a

to aj vo vzťahu

1.

k účinnosti, prípadne opisu jednotlivých činností na zdolanie závažnej priemyselnej

havárie a na obmedzenie jej následkov,

2.

k vhodnosti a úplnosti príslušnej dokumentácie, najmä k hodnoteniu rizika, programu

prevencie závažných priemyselných havárií, bezpečnostnému riadiacemu systému, bezpečnostnej

správe, havarijnému plánu, ako aj k plánu ochrany obyvateľstva.

(3)

V údajoch podľa odseku 1 písm. b) sa uvádzajú nariadené opatrenia na zmiernenie,

prípadne odstránenie následkov závažnej priemyselnej havárie, opatrenia na zamedzenie

opakovania sa rovnakej alebo obdobnej závažnej priemyselnej havárie, ako aj ďalšie

opatrenia vyplývajúce z vyšetrovania alebo z analýzy príčin a okolností závažnej priemyselnej

havárie vrátane sankčných opatrení a opatrení na obmedzenie alebo zastavenie prevádzky.

(4)

Ustanovenie

§ 23 ods. 3 a 4

sa vzťahuje primerane aj na informáciu orgánu štátnej správy podľa odsekov 1 až 3.

§ 25

Komplexná správa obvodného úradu životného prostredia

(1)

Komplexná správa obvodného úradu životného prostredia (

§ 24 ods. 4 zákona

) obsahuje

a)

sumarizáciu a potrebnú analýzu údajov vyplývajúcich z písomnej správy podľa

§ 23

a z informácie podľa

§ 24

,

b)

závery s prihliadnutím na dokumentáciu uvedenú v písmene a) a na poznatky z vlastnej

činnosti obvodného úradu životného prostredia,

c)

návrh ďalších opatrení najmä vo vzťahu k prevádzkovateľovi, k ďalším orgánom verejnej

správy a k iným subjektom zúčastneným na zdolávaní závažnej priemyselnej havárie a

na obmedzovaní jej následkov, k plánu ochrany obyvateľstva a k informovaniu verejnosti.

(2)

Ustanovenie

§ 23 ods. 3 a 4

sa vzťahuje rovnako aj na komplexnú správu podľa odseku 1.

§ 26

Bezprostredná hrozba závažnej priemyselnej havárie

Ustanovenia

§ 22 až 25

sa vzťahujú primerane aj na prípady bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie,

ktoré sa podarilo zdolať postupom podľa havarijného plánu (

§ 18 ods. 5 zákona

).

§ 26a

Touto vyhláškou sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedený

v

prílohe č. 6

.

§ 27

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2002.