ZÁKON 475/2008 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov

Čl. I

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 530/2004 Z. z., zákona

č. 81/2005 Z. z., zákona č. 312/2005 Z. z. a zákona č. 348/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa

takto

1.

V § 1 odsek 1 znie

„(1)

Tento zákon upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení (ďalej len „náhrada“)

pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe

alebo fyzickej osobe (ďalej len „dočasné pridelenie“), pri vyslaní do členského štátu

Európskej únie (ďalej len „vyslanie do štátu Európskej únie“), pri vzniku pracovného

pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (ďalej len

„vznik pracovného pomeru“), pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti

s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska

a späť

a)

zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný

predpis neustanovuje inak,

1

)

b)

členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,

c)

fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté,

d)

osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie

„1)

Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.“.

2.

V § 1 ods. 4 prvá veta znie: „Zamestnancovi nepatrí náhrada podľa tohto zákona, ak

mu je preukázane poskytnutá inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou v rozsahu

a vo výške podľa tohto zákona.“.

3.

V § 1 sa vypúšťa odsek 5.

4.

V § 3 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom pri určovaní podmienok pracovnej cesty podľa

odseku 1 dohodnúť na prerušení pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca; prerušenie

pracovnej cesty sa môže uskutočniť v období pred začatím výkonu práce na pracovnej

ceste alebo v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

5.

V § 3 ods. 3 úvodná veta znie: „Zamestnávateľ môže v prípade potreby určiť podmienky

pracovnej cesty podľa odsekov 1 a 2 jedným rozhodnutím“.

6.

V § 5 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie“.

7.

V § 5 sa odsek 4 dopĺňa písmenom c), ktoré znie

„c)

jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých

každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest

je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných

ciest.“.

8.

V § 5 ods. 5 sa slová „celé koruny“ nahrádzajú slovami „najbližší eurocent“.

9.

V § 5 ods. 6 na konci sa vypúšťa bodkočiarka a text za bodkočiarkou.

10.

V § 5 odsek 7 znie

„(7)

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázane poskytnuté

raňajky, zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti spôsobom ustanoveným

v odseku 6.“.

11.

§ 5 sa dopĺňa odsekmi 8 až 11, ktoré znejú

„(8)

Zamestnávateľ stravné nekráti spôsobom ustanoveným v odsekoch 6 a 7, ak zamestnanec

nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil.

(9)

Preukázanie zabezpečeného jedla podľa odseku 6 alebo poskytnutých raňajok podľa odseku

7 sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad.

(10)

Suma stravného určená podľa odsekov 6 a 7 sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

(11)

Po dobu prerušenia pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny zamestnanca [§ 4 ods.

1 písm. e)] alebo po dobu dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane

zamestnanca (§ 3 ods. 2), stravné zamestnancovi nepatrí.“.

12.

Nadpis § 6 znie: „Náhrady pri dočasnom pridelení, pri vyslaní do štátu Európskej

únie a pri vzniku pracovného pomeru“.

13.

V § 6 ods. 1 v druhej vete sa slová „dočasne pridelený“ nahrádzajú slovom „vyslaný“.

14.

V poznámke pod čiarou k odkazu 8 sa citácia „§ 16 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení

neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „§ 5 a 16 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení

neskorších predpisov.“.

15.

V § 6 ods. 2 sa slová „ako pri pracovnej ceste až v rozsahu a do výšky ustanovenej

v § 4 a 5“ nahrádzajú slovami „najviac v rozsahu a do výšky ako pri pracovnej ceste“.

16.

Za § 6 sa vkladá § 6a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠6a

Náhrady pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných

zmien

Zamestnancovi patrí za cesty vykonané v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo

rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska na príkaz zamestnávateľa

alebo s jeho súhlasom a späť náhrada preukázaných cestovných výdavkov; § 7 nie je

v tomto prípade dotknutý.“.

17.

V § 7 ods. 1 sa slovo „zamestnávateľa“ nahrádza slovami „poskytnutého zamestnávateľom“,

na konci vety sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak zamestnanec

použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.“.

18.

V § 7 ods. 3 sa slová „pri nákladných automobiloch a autobusoch“ nahrádzajú slovami

„pre nákladné automobily, autobusy a traktory“.

19.

V § 7 odsek 4 znie

„(4)

Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok

prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len „spotreba“) uvedenej v technickom

preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového

vozidla (ďalej len „technický preukaz“).“.

20.

V § 7 sa za odsek 4 vkladajú nové odseky 5 a 6, ktoré znejú

„(5)

Cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého

je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len „doklad o kúpe“). Ak zamestnanec

preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže

vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu

pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila

v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky

(ďalej len „štatistický úrad“).

(6)

Spotreba podľa technického preukazu sa použije takto

a)

ak je v technickom preukaze uvedená spotreba len podľa príslušnej slovenskej technickej

normy, na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy; pri jazde cestného motorového

vozidla v meste sa spotreba určená podľa slovenskej technickej normy zvýši o 40 %,

b)

ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa slovenskej technickej normy aj

predpisu Európskej hospodárskej komisie alebo len podľa predpisu Európskej hospodárskej

komisie, na výpočet sa použije spotreba podľa predpisu Európskej hospodárskej komisie

vypočítaná aritmetickým priemerom; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa

použije spotreba určená na jazdu v meste,

c)

ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa osobitného predpisu

8a

) v členení na mestský cyklus, mimomestský cyklus a kombinovaný cyklus, na výpočet

sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých

cyklov premávky, odvodených od konkrétneho režimu jazdy cestného motorového vozidla,

d)

ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa osobitného

predpisu

8a

) bez členenia na cykly, na výpočet sa použije spotreba podľa tohto osobitného predpisu;

pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba zvýši o 20 %.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie

„8a)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 374/2006 Z. z. o technických požiadavkách

na meranie emisií oxidu uhličitého a spotreby paliva motorových vozidiel.“.

Doterajšie odseky 5 až 8 sa označujú ako odseky 7 až 10.

21.

V § 7 ods. 7 v prvej vete sa vypúšťajú slová „platných v čase použitia cestného motorového

vozidla“ a druhá veta znie: „Ak je v technickom preukaze uvedená spotreba oboch pohonných

látok podľa osobitného predpisu,

8a

) pri dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa prihliadne aj na túto spotrebu.“.

22.

V § 7 odseky 8 a 9 znejú

„(8)

Ak sa spotreba v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou alebo sa spotreba

v technickom preukaze neuvádza, pre výpočet náhrady za spotrebované pohonné látky

sa použije spotreba podľa technického preukazu cestného motorového vozidla rovnakého

typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky, alebo spotreba

preukázaná dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného

predpisu,

8b

) alebo doplňujúce údaje výrobcu, dovozcu alebo predajcu preukazujúce spotrebu alebo

inú spotrebu.

(9)

Výsledná suma základnej náhrady sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Výsledná

suma náhrady za spotrebované pohonné látky vypočítaná podľa odsekov 4 až 8 sa zaokrúhľuje

na najbližší eurocent nahor.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8b znie

„8b)

§ 23 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení zákona č. 431/2004 Z. z.“.

23.

§ 8 vrátane nadpisu znie

㤠8

Zvyšovanie súm stravného a súm základnej náhrady

(1)

Sumy stravného pre časové pásma podľa § 5 ods. 1 a 2 a sumy základných náhrad za

používanie cestných motorových vozidiel podľa § 7 ods. 1 a 2 zvyšuje ministerstvo

opatrením na základe údajov štatistického úradu o indexe cien jedál a nealkoholických

nápojov v reštauračnom stravovaní a o indexe cien položiek spojených s prevádzkou

motorových vozidiel. Zvýšenie súm sa vykoná, ak rozdiel kumulatívneho indexu cien

za príslušný kalendárny mesiac a hodnoty základne je najmenej 5 %; sumy náhrad sa

zvýšia o percento príslušného rozdielu. Kumulatívny index cien za príslušný kalendárny

mesiac sa vypočíta ako súčin koeficientov medzimesačných indexov a hodnoty základne.

Hodnota základne, za ktorú sa považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa ktorého

bola naposledy opatrením podľa § 5 ods. 2 a § 7 ods. 2 zvýšená suma náhrad, je 100

%. Zvýšené sumy náhrad podľa prvej vety patria zamestnancovi od prvého dňa kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli zverejnené.

(2)

Sumy stravného sa zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor. Sumy základných náhrad za

používanie cestných motorových vozidiel sa zaokrúhľujú na tri desatinné miesta nahor.“.

24.

V § 9 v prvej vete sa za slovo „pridelením,“ vkladajú slová „s vyslaním do štátu

Európskej únie,“, za slovom „pomeru“ sa slovo „a“ nahrádza čiarkou a za slová „v zahraničí“

sa vkladajú slová „a s cestou v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu

pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť“.

25.

Za § 10 sa vkladá § 10a, ktorý znie

㤠10a

(1)

Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu a po túto dobu mu patrí

podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia

orgánov alebo inštitúcií Európskej únie náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov v

nižšom rozsahu a v nižšej výške ako podľa tohto zákona, poskytne zamestnávateľ náhradu

v rozsahu a vo výške rozdielu medzi nárokom podľa tohto zákona a náhradou poskytovanou

podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia

orgánov alebo inštitúcií Európskej únie.

(2)

Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu a po túto dobu mu patrí

podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia

orgánov alebo inštitúcií Európskej únie náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov v

rovnakom alebo vo vyššom rozsahu a v rovnakej alebo vo vyššej výške ako podľa tohto

zákona, zamestnávateľ náhradu podľa tohto zákona neposkytne.“.

26.

Nadpis § 11 znie: „Komerčné poistenie“.

27.

Doterajší text § 11 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie

„(2)

Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste môže zamestnávateľ poskytnúť náhradu

preukázaných výdavkov aj na iné druhy poistenia; táto náhrada zamestnancovi nepatrí,

ak ho takto poistil zamestnávateľ.“.

28.

V § 13 ods. 1 a 5 sa za slovo „stravné“ vkladajú slová „v eurách alebo“.

29.

V § 13 ods. 2, 3 a 6 sa za slovo „stravného“ vkladajú slová „v eurách alebo“.

30.

V § 13 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „V prípade leteckého spôsobu dopravy

sa za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje

čas odletu lietadla podľa letového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 16).“.

31.

V § 13 odsek 8 znie

„(8)

Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane poskytnuté raňajky v

rámci ubytovacích služieb, zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1 až 6 kráti spôsobom

ustanoveným v odseku 7.“.

32.

§ 13 sa dopĺňa odsekmi 9 až 11, ktoré znejú

„(9)

Zamestnávateľ stravné v eurách alebo v cudzej mene nekráti spôsobom ustanoveným v

odsekoch 7 a 8, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky

z dôvodov, ktoré nezavinil.

(10)

Preukázanie zabezpečeného jedla podľa odseku 7 alebo poskytnutých raňajok podľa odseku

8 sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad.

(11)

Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny (§ 12) alebo

po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca

(§ 3 ods. 2) stravné v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.“.

33.

V § 14 sa slová „Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi“ nahrádzajú slovami „Zamestnancovi

patrí“, za slovo „vreckové“ sa vkladajú slová „v eurách alebo“ a na konci sa pripája

táto veta: „Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny

(§ 12) alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov

na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2) vreckové v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi

nepatrí.“.

34.

§ 15 vrátane nadpisu znie

㤠15

Náhrada výdavkov za pohonné látky

(1)

Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 7 patrí

zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste v členskom štáte eurozóny

11

) alebo v treťom štáte, ktorý zaviedol euro na základe menovej dohody uzavretej s

Európskym spoločenstvom podľa osobitných predpisov

12

) (ďalej len „tretí štát“), náhrada za spotrebované pohonné látky v eurách za kilometre

prejazdené mimo územia Slovenskej republiky, prípadne aj za kilometre alebo ich časť

prejazdené na území Slovenskej republiky od času prechodu slovenskej štátnej hranice

do miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty a to na základe preukázanej ceny pohonnej

látky dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky; ak zamestnanec preukazuje

cenu pohonnej látky v eurách viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže

vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu

pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky, na výpočet sa použije

cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú

cestu v členskom štáte eurozóny alebo v treťom štáte alebo cena pohonnej látky v eurách,

ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v Slovenskej republike zistená

štatistickým úradom.

(2)

Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 7 patrí

zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste v štáte, ktorý nie je členským štátom

eurozóny alebo tretím štátom, náhrada za spotrebované pohonné látky v cudzej mene

za kilometre prejazdené mimo územia Slovenskej republiky, prípadne aj za kilometre

alebo ich časť prejazdené na území Slovenskej republiky od času prechodu slovenskej

štátnej hranice do miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty a to na základe preukázanej

ceny pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky; ak zamestnanec

preukazuje cenu pohonnej látky v rovnakej cudzej mene viacerými dokladmi o kúpe, cena

pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec

nepreukáže cenu pohonnej látky v cudzej mene dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej

republiky, na výpočet sa použije cena pohonnej látky v cudzej mene, ktorá platila

v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v štáte, ktorý nie je členským štátom

eurozóny alebo tretím štátom, alebo cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v

čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v Slovenskej republike zistená štatistickým

úradom.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 11 a 12 znejú

„11)

§ 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12)

Napríklad čl. 111 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

Menová dohoda uzavretá 29. 11. 2000 vládou Talianskej republiky za Európske spoločenstvo

a Republikou San Marino (Ú. v. ES C 209, 27. 7. 2001), Menová dohoda uzavretá 29.

12. 2000 vládou Talianskej republiky za Európske spoločenstvo a Mestským štátom Vatikánom

reprezentovaným Svätou Stolicou (Ú. v. ES C 299, 25. 10. 2001) v platnom znení, Menová

dohoda uzavretá 26. 12. 2001 vládou Francúzskej republiky za Európske spoločenstvo

a vládou Monackého kniežatstva (Ú. v. ES L 142, 31. 5. 2002) v platnom znení.“.

35.

Nadpis § 16 znie: „Vylúčenie súbehu náhrad“.

36.

V § 16 ods. 1 sa slová „slovenskej mene“ nahrádzajú slovami „eurách“.

37.

V § 16 ods. 2 sa za slovo „poskytované“ vkladajú slová „v eurách alebo“, slová „vstupná

alebo výstupná colná kontrola a pasová kontrola“ sa nahrádzajú slovami „vstupná a

výstupná hraničná kontrola“ a na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú

sa tieto slová: „§ 15 nie je v tomto prípade dotknutý.“.

38.

V § 16 ods. 3 sa za slovo „poskytované“ vkladajú slová „v eurách alebo“, vypúšťa

sa bodkočiarka a vypúšťajú sa slová „obmedzenie podľa § 15 v tomto prípade neplatí“.

39.

V § 16 ods. 4 sa za slovo „poskytované“ vkladajú slová „v eurách alebo“.

40.

V § 17 ods. 2 sa slová „poistenie liečebných nákladov“ nahrádzajú slovami „komerčné

poistenie“.

41.

V § 17 ods. 4 sa slová „celé koruny“ nahrádzajú slovami „najbližší eurocent“.

42.

§ 18 znie

㤠18

(1)

Zamestnancovi s miestom výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve v zahraničí patrí

za dni cesty do miesta výkonu práce v zahraničí a späť a pri pracovných cestách v

zahraničí náhrada ako pri zahraničnej pracovnej ceste; pri pracovných cestách na územie

Slovenskej republiky za čas strávený na území Slovenskej republiky patria zamestnancovi

náhrady ako pri pracovnej ceste.

(2)

Ak zamestnanca nasledujú do miesta výkonu práce v zahraničí aj osoby, ktoré sa považujú

za rodinu zamestnanca (§ 2 ods. 4), možno zamestnancovi poskytnúť za dni cesty do

tohto miesta a späť náhradu preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích

výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, ktoré vznikli týmto osobám.

Nasledovaním sa rozumie aj cestovanie súčasne so zamestnancom do miesta výkonu práce

v zahraničí a späť.

(3)

Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na zamestnanca, ktorý denne dochádza zo Slovenskej republiky

do miesta výkonu práce v zahraničí.“.

43.

V § 19 ods. 1 písm. c) sa slová „s prepravou“ nahrádzajú slovami „so sťahovaním“.

44.

V § 19 ods. 1 písmeno f) znie

„f)

výdavkov spojených s pôrodom, preventívnou starostlivosťou a povinným očkovaním,“.

45.

V § 19 ods. 2 písmeno a) znie

„a)

komerčné zdravotné pripoistenie,“.

46.

V § 19 odseky 3 a 4 znejú

„(3)

Zamestnancovi podľa odseku 1 patrí za dni cesty do miesta dočasného vyslania a späť

a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada výdavkov ako pri zahraničnej pracovnej

ceste. Pri pracovných cestách na územie Slovenskej republiky za čas strávený na území

Slovenskej republiky patria zamestnancovi náhrady ako pri pracovnej ceste. Ak zamestnanca

nasledujú do miesta dočasného vyslania aj manžel a deti zamestnanca, zamestnávateľ

poskytne zamestnancovi za dni cesty do tohto miesta a späť náhradu preukázaných cestovných

výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov, preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných

liečebných nákladov v zahraničí a náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,

ktoré im vznikli. Nasledovaním sa rozumie aj cestovanie súčasne so zamestnancom do

miesta dočasného vyslania a späť.

(4)

Za pracovné cesty s miestom výkonu práce (§ 3) v krajine dočasného vyslania v trvaní

do 6 hodín vrátane, stravné a vreckové zamestnancovi podľa odseku 1 nepatrí.“.

47.

§ 19 sa dopĺňa odsekmi 8 a 9, ktoré znejú

„(8)

Ak zamestnávateľ vyslal zamestnanca podľa odseku 1 do miesta dočasného vyslania na

nevyhnutne potrebný čas predo dňom dočasného vyslania, patria zamestnancovi za tento

čas náhrady v rozsahu a za podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa

skončí v zahraničí. Ak je nevyhnutné, aby manžel a deti cestovali súčasne so zamestnancom

do miesta dočasného vyslania na nevyhnutne potrebný čas predo dňom jeho dočasného

vyslania, za tento čas zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu preukázaných ubytovacích

výdavkov a náhradu preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov

v zahraničí, ktoré im vznikli; zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za dni cesty do

tohto miesta náhradu preukázaných cestovných výdavkov, ktoré im vznikli.

(9)

Pri úmrtí zamestnanca podľa odseku 1 alebo pri jeho vyhlásení za mŕtveho zamestnávateľ

poskytne manželovi a deťom náhradu výdavkov a plnení spojených s úmrtím zamestnanca

alebo s vyhlásením zamestnanca za mŕtveho (§ 27a).“.

48.

V § 20 odsek 1 znie

„(1)

Zamestnancovi, ktorého manžel nasleduje do miesta dočasného vyslania, patrí náhrada

výdavkov spojených s pobytom manžela mesačne vo výške 15 % zo zahraničného funkčného

platu určeného podľa osobitného predpisu.

13

) Náhrada v eurách sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor a náhrada v cudzej mene

sa zaokrúhľuje na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami

alebo pobočkami zahraničných bánk

14a

) nahor.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14a znie

„14a)

§ 2 ods. 1 a 5 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.“.

49.

V § 20 ods. 2 v prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „zamestnanca alebo

v krajine v zahraničí, do ktorej je evakuovaný“.

50.

V § 21 odsek 1 znie

„(1)

Zamestnancovi, ktorého dieťa nasleduje do miesta dočasného vyslania, patrí náhrada

výdavkov spojených s pobytom dieťaťa za každé dieťa mesačne vo výške 7,5 % zo zahraničného

funkčného platu určeného podľa osobitného predpisu.

13

) Náhrada v eurách sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor a náhrada v cudzej mene

sa zaokrúhľuje na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami

alebo pobočkami zahraničných bánk nahor.“.

51.

V § 21 ods. 2 na konci sa pripájajú tieto slová: „alebo v krajine v zahraničí, do

ktorej je evakuované“.

52.

§ 22 až 25a vrátane nadpisov znejú

㤠22

Náhrada výdavkov za sťahovanie osobných vecí

(1)

Zamestnávateľ zabezpečí sťahovanie osobných vecí zamestnanca, manžela a detí zo Slovenskej

republiky do miesta dočasného vyslania a späť do Slovenskej republiky alebo z miesta

dočasného vyslania do iného miesta dočasného vyslania a uhradí výdavky za toto sťahovanie.

(2)

Zamestnávateľ môže na základe písomnej žiadosti zamestnanca okrem zabezpečenia sťahovania

a úhrady výdavkov za sťahovanie podľa odseku 1 zabezpečiť aj sťahovanie a uhradiť

výdavky za sťahovanie štandardného vybavenia bytu, najviac do hmotnostného limitu

8 000 kg alebo 40 m

3

, ak nebolo zamestnancovi poskytnuté štandardné vybavenie bytu zamestnávateľom.

(3)

Sťahovanie osobných vecí podľa odseku 1 zahŕňa náhradu výdavkov za

a)

primeraný obalový materiál,

b)

nakládku a vykládku,

c)

prepravné náklady v závislosti od spôsobu dopravy,

d)

správne poplatky spojené s prepravou,

e)

poistenie prepravovaných vecí.

(4)

Pri preprave uskutočňovanej lodnou prepravou zamestnávateľ hradí výdavky za 20 stopový

kontajner. Pri preprave uskutočňovanej leteckou prepravou zamestnávateľ hradí výdavky

za kontajner najviac do hmotnostného limitu 1 400 kg. Pri preprave cestnými motorovými

vozidlami podrobnosti prepravy určí zamestnávateľ.

(5)

Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie celkovej hodnoty prepravovaného

majetku najviac do poistnej sumy 400 eur.

(6)

Zamestnávateľ môže zamestnancovi zabezpečiť dodatočné sťahovanie osobných vecí manžela

a detí podľa odsekov 1 a 2 a uhradiť výdavky za toto sťahovanie v prípade, ak od dočasného

vyslania zamestnanca a nasledovaním manželom a deťmi uplynie viac ako 12 mesiacov,

najviac do výšky nákladov za jednorazovú prepravu.

(7)

Zamestnávateľ môže zamestnancovi v odôvodnených prípadoch zabezpečiť predčasné sťahovanie

osobných vecí manžela a detí podľa odsekov 1 a 2 a uhradiť výdavky za toto sťahovanie,

ak nie je možné sťahovanie osobných vecí vykonať v jednom termíne so sťahovaním osobných

vecí zamestnanca pri ukončení jeho dočasného vyslania.

(8)

Zamestnávateľ môže určiť spôsob a ďalšie podrobnosti sťahovania podľa odsekov 1 až

3 vo vnútornom predpise.

§ 23

Náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka

(1)

Zamestnancovi patrí pri dočasnom vyslaní jednorazová náhrada preukázaných zvýšených

výdavkov spojených s doplnením jeho šatníka a obuvi. Táto náhrada sa vyplatí v eurách

v sume dvojnásobku jeho funkčného platu priznaného pre dočasné vyslanie pred prepočtom

platovým koeficientom

14d

) alebo pred prepočtom objektivizovaným platovým koeficientom.

14e

)

(2)

Náhrada podľa odseku 1 zamestnancovi nepatrí, ak doba od prvého dňa predchádzajúceho

vyslania do prvého dňa nasledujúceho vyslania je rovnaká alebo kratšia ako šesť rokov.

(3)

Podrobnosti o spôsobe úhrady a preukazovaní výdavkov podľa odseku 1 určí zamestnávateľ.

§ 24

Náhrada výdavkov spojených so zabezpečením vzdelania detí zamestnanca

(1)

Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných účelne vynaložených výdavkov na školné,

zápisné, skúšobné a na školské učebnice, prípadne iných porovnateľných výdavkov (ďalej

len „výdavky na vzdelanie“) vynaložených na zabezpečenie vzdelania zodpovedajúceho

základnému vzdelaniu

15

) alebo strednému vzdelaniu

15

) jeho dieťaťa v krajine dočasného vyslania. Účelnosť vynaložených výdavkov podľa

prvej vety posúdi zamestnávateľ.

(2)

Ak je súčasťou základného vzdelania v krajine dočasného vyslania prípravný ročník

do základnej školy, môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť náhradu preukázaných

účelne vynaložených výdavkov aj na jeho absolvovanie.

(3)

Zamestnancovi nepatrí náhrada ďalších výdavkov súvisiacich so zabezpečením vzdelania,

napríklad za individuálnu výučbu, nepovinné predmety a pomôcky, školskú rovnošatu,

stravovanie, poistné, cestovné do školy a späť, školské akcie a výlety.

(4)

Náhradu výdavkov na vzdelanie zamestnávateľ poskytuje najviac do výšky základnej

sumy výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny a dieťa.

(5)

Základné sumy výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny na dieťa na obdobie každého

školského roka ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo zahraničných vecí.

(6)

Základné sumy výdavkov na vzdelanie podľa odseku 5 pre jednotlivé krajiny a dieťa

ustanoví ministerstvo zahraničných vecí vo výške 70 % z príspevku na vzdelávanie oznámeného

Organizáciou Spojených národov; základná suma sa zaokrúhli na najbližšiu celú menovú

jednotku nahor. Zamestnávateľ určí jednotnú sumu výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé

krajiny a dieťa na obdobie školského roka od 50 % do 100% zo základnej sumy výdavkov

na vzdelanie ustanovené opatrením v závislosti od celkového počtu detí zamestnancov

zamestnávateľa navštevujúcich základnú školu alebo strednú školu v krajine dočasného

vyslania a od zdrojových možností zamestnávateľa.

(7)

Základné sumy výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny na dieťa na obdobie školského

roka upravuje ministerstvo zahraničných vecí v závislosti od úpravy príspevku na vzdelanie

oznámeného Organizáciou Spojených národov najmenej o 10 %.

§ 25

Náhrada výdavkov spojených s pôrodom, preventívnou starostlivosťou a povinným očkovaním

(1)

Ak zamestnankyňa neodcestuje za účelom pôrodu do Slovenskej republiky, patrí jej

náhrada preukázaných výdavkov súvisiacich s pôrodom, najviac do sumy obvyklých cestovných

výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť. Takáto náhrada patrí aj zamestnancovi

v prípade, že jeho manželka neodcestuje za účelom pôrodu do Slovenskej republiky.

(2)

Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov za preventívnu starostlivosť

16

) a povinné očkovanie dieťaťa

17

) do šiesteho roku veku.

(3)

Tehotnej zamestnankyni možno poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov za preventívnu

starostlivosť

16

) počas trvania tehotenstva najdlhšie do ukončenia 36. týždňa tehotenstva. Takúto

náhradu možno poskytnúť aj zamestnancovi za preventívnu starostlivosť o jeho tehotnú

manželku.

§ 25a

Komerčné zdravotné pripoistenie

Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť komerčné zdravotné pripoistenie v mene a prospech

zamestnanca, manžela a dieťaťa, ktorí ho nasledujú do miesta dočasného vyslania, na

účely úhrady nákladov spojených s úrazom, s chorobou, s ambulantným ošetrením vrátane

predpísaných liekov, s hospitalizáciou, s nutným zubným ošetrením, s prepravou chorého

a s prepravou telesných pozostatkov zamestnanca, manžela a dieťaťa. Zamestnávateľ

je povinný počas celej doby dočasného vyslania zamestnanca platiť poistné na pripoistenie

podľa prvej vety.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 14d, 14e, 15, 16 a 17 znejú

„14d)

§ 99 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení zákona č. 460/2008 Z. z.

14e)

§ 23 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 474/2008 Z. z.

15)

Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

16)

Príloha č. 2 k zákonu č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej

na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

17)

§ 62 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o

zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

53.

Poznámky pod čiarou k odkazom 18, 19, 19a a 19b sa vypúšťajú.

54.

V § 26 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Zamestnancovi patrí počas evakuácie, najdlhšie po dobu šiestich mesiacov, náhrada

výdavkov a plnenia podľa tohto zákona v rozsahu a za podmienok ako počas dočasného

vyslania pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akej krajiny je evakuovaný.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

55.

V § 26 ods. 3 sa slová „možno poskytnúť náhradu výdavkov podľa odseku 1“ nahrádzajú

slovami „patrí náhrada výdavkov a plnenia podľa odsekov 1 a 2“.

56.

V § 27 sa za slová „na prepravu“ vkladajú slová „a súvisiacich s prepravou“.

57.

Za § 27 sa vkladá § 27a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠27a

Náhrada výdavkov a plnení spojených s úmrtím alebo s vyhlásením za mŕtveho

(1)

Ak zamestnanec zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, zamestnávateľ zabezpečí sťahovanie

osobných vecí manžela a detí na územie Slovenskej republiky a uhradí výdavky za toto

sťahovanie (§ 22).

(2)

Ak zamestnanec zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, patrí manželovi a deťom, najdlhšie

po dobu dvoch mesiacov, náhrada výdavkov a plnení v rozsahu a za podmienok, v akom

mal na ne zamestnanec, manžel a deti nárok v deň smrti alebo v deň vyhlásenia zamestnanca

za mŕtveho.“.

58.

V § 29 ods. 1 sa za slová „na území Slovenskej republiky“ vkladajú slová „a ak nasledujú

zamestnanca do miesta dočasného vyslania“.

59.

V § 29 odsek 2 znie

„(2)

Zamestnancovi sa náhrada výdavkov podľa § 22, § 25 až 28, § 31 a 33a poskytne v mene,

v ktorej boli výdavky uhradené. Po dohode so zamestnancom možno náhradu poskytnúť

aj v inej mene. Na prepočet eura na cudziu menu a naopak sa použije referenčný výmenný

kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,

19c

) ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené. Na prepočet

cudzej meny na inú cudziu menu sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený

Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,

19c

) ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené; suma náhrad

sa určí prepočtom hodnoty náhrad v eurách na dohodnutú cudziu menu.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 19c znie

„19c)

Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej

centrálnej banky (Ú. V. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).

§ 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke

Slovenska v znení neskorších predpisov.“.

60.

V § 29 ods. 3 a 5 sa slová „pracovných ciest ustanovené v § 36 ods. 3“ nahrádzajú

slovami „náhrad ustanovené v § 36 ods. 7“.

61.

V 29 ods. 4 a 6 sa slová „pracovných ciest ustanovené v § 36 ods. 4“ nahrádzajú slovami

„náhrad ustanovené v § 36 ods. 8“.

62.

V § 30 ods. 1 sa za slovo „zamestnancovi“ vkladá slovo „primeraný“ a na konci sa

pripája táto veta: „Spôsob zabezpečenia a primeranosť bytu alebo dočasného ubytovania

určí zamestnávateľ.“.

63.

V § 30 ods. 2 druhá veta znie: „Ak bolo zamestnancovi poskytnuté štandardné vybavenie

bytu zamestnávateľom, náhrada výdavkov spojených so sťahovaním štandardného vybavenia

bytu (§ 22 ods. 2) od zamestnávateľa mu nepatrí.“.

64.

V § 32a ods. 1 sa za slová „pracovnej zmluve v zahraničí,“ vkladajú slová „na ktorého

sa vzťahuje osobitný predpis,

13

)“.

65.

V § 32a odsek 2 znie

„(2)

Zamestnancovi podľa odseku 1 patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela vo

výške 15 % zo mzdy v eurách alebo v cudzej mene, náhrada výdavkov spojených s pobytom

dieťaťa vo výške 7,5 % zo mzdy v eurách alebo v cudzej mene a náhrada výdavkov spojených

s doplnením šatníka v sume dvojnásobku mzdy v eurách alebo v cudzej mene. Náhrada

v eurách sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor a náhrada v cudzej mene sa v prípade

potreby zaokrúhľuje na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú

bankami alebo pobočkami zahraničných bánk nahor.“.

66.

§ 33 znie

㤠33

Na zamestnanca, ktorý je vyslaný mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného

predpisu

19ca

) na účely humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie

alebo v rámci plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu,

sa nevzťahujú ustanovenia § 19 až 32 okrem poskytovania náhrad výdavkov pri pracovných

cestách v zahraničí (§ 19 ods. 3 a 4). Ak v mieste vyslania nie je zdravotná starostlivosť

zabezpečená iným spôsobom, patrí zamestnancovi náhrada liečebných výdavkov za nevyhnutnú

a neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v zahraničí.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 19ca znie

„19ca)

§ 12 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.“.

67.

V § 33a ods. 1 sa slová „§ 22 ods. 1 a 2, § 26 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 22 ods.

1, § 22 ods. 3 písm. a) až c), § 26“.

68.

V § 33a ods. 2 sa slová „poistenie nevyhnutných liečebných nákladov“ nahrádzajú slovami

„komerčné poistenie“.

69.

V § 33a ods. 3 sa vypúšťa písmeno b).

Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).

70.

§ 33a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Manželovi a dieťaťu zamestnanca podľa odseku 1 možno poskytnúť náhradu výdavkov spojených

s úmrtím zamestnanca alebo s vyhlásením zamestnanca za mŕtveho (§ 27a).“.

71.

§ 35 sa dopĺňa odsekmi 3 až 5, ktoré znejú

„(3)

Cestovné výdavky a potrebné vedľajšie výdavky, ktoré zamestnancovi vznikli pred a

po dobe dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§

3 ods. 2), patria zamestnancovi vo výške, ktorá by mu patrila v prípade, ak by k prerušeniu

pracovnej cesty nedošlo; § 7 a 15 zákona nie sú v tomto prípade dotknuté. Na vznik

nároku na stravné a vreckové je rozhodujúci čas od nástupu na pracovnú cestu do prerušenia

pracovnej cesty a čas pokračovania pracovnej cesty do skončenia pracovnej cesty.

(4)

Ubytovacie výdavky, ktoré zamestnancovi vznikli po dobu dohodnutého prerušenia pracovnej

cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2) zamestnancovi nepatria, aj keď

si zamestnanec musel po túto dobu s ohľadom na podmienky pracovnej cesty alebo podmienky

ubytovacieho zariadenia ubytovanie zachovať.

(5)

Po dobu prerušenia pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny [§ 4 ods. 1 písm. e),

§ 12] patrí zamestnancovi náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie len v prípade,

ak si zamestnanec ubytovanie počas tejto doby musel vzhľadom na podmienky pracovnej

cesty a podmienky ubytovacieho zariadenia zachovať.“.

72.

Za § 35 sa vkladá § 35a, ktorý znie

„35a

Zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť zamestnávateľovi zmenu skutočností,

ktoré sú rozhodné pre poskytovanie náhrad.“.

73.

§ 36 vrátane nadpisu znie

㤠36

Preddavky na náhrady a vyúčtovanie náhrad

(1)

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na náhrady podľa tohto

zákona do sumy predpokladaných náhrad (ďalej len „preddavok“) pri vyslaní na zahraničnú

pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť

zamestnancovi preddavok pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady iba na

žiadosť zamestnanca.

(2)

Preddavok alebo jeho časť môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom poskytnúť

aj

a)

formou cestovného šeku,

b)

zapožičaním platobnej bankovej karty zamestnávateľa alebo medzinárodnej platobnej

bankovej karty zamestnávateľa,

c)

prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v eurách

alebo prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky

v cudzej mene.

(3)

Zamestnávateľ môže v prípade potreby poskytnúť preddavok jedným rozhodnutím

a)

pre viacerých zamestnancov,

b)

na viacero pracovných ciest zamestnanca.

(4)

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú

cestu do členského štátu eurozóny alebo do tretieho štátu a pri vyslaní do štátu Európskej

únie, ktorý je členským štátom eurozóny, preddavok v eurách v rozsahu a v sume podľa

času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty a času a podmienok vyslania do

štátu Európskej únie. V cudzej mene môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok alebo jeho

časť iba po dohode so zamestnancom pred zahraničnou pracovnou cestu do členského štátu

eurozóny alebo do tretieho štátu a pred vyslaním do štátu Európskej únie, ktorý je

členským štátom eurozóny.

(5)

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú

cestu do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, a pri vyslaní

do štátu Európskej únie, ktorý nie je členským štátom eurozóny, preddavok v cudzej

mene v rozsahu a v sume podľa času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty

a času a podmienok vyslania do štátu Európskej únie. V eurách môže zamestnávateľ poskytnúť

preddavok alebo jeho časť, iba ak banka alebo pobočka zahraničnej banky alebo zmenáreň

20

) príslušnú cudziu menu nevydáva alebo po dohode so zamestnancom pred zahraničnou

pracovnou cestou do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom,

a pred vyslaním do štátu Európskej únie, ktorý nie je členským štátom eurozóny.

(6)

Preddavok na stravné zamestnávateľ poskytuje v mene ustanovenej pre jednotlivé krajiny

opatrením ministerstva financií. Zamestnávateľ sa v prípade potreby môže so zamestnancom

dohodnúť na poskytnutí preddavku na stravné v inej mene, ako je mena ustanovená pre

jednotlivú krajinu opatrením ministerstva financií. Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte

sumy stravného ustanoveného v eurách na cudziu menu a naopak použije referenčný výmenný

kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,

ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo

iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala. Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte

sumy stravného ustanoveného v cudzej mene na inú cudziu menu použije referenčný výmenný

kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,

ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo

iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala; suma stravného sa určí prepočtom

hodnoty stravného v eurách na dohodnutú cudziu menu.

(7)

Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skočenia pracovnej cesty

alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť

zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný

preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom

dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie

však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom

bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.

(8)

Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných

dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok

na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej

zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise

zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

(9)

Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej

skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový

nárok zamestnanca (ďalej len „preplatok v eurách“), vracia zamestnanec zamestnávateľovi

v eurách; po dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec pri vyslaní na zahraničnú

pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie preplatok v eurách alebo jeho

časť vrátiť v cudzej mene.

(10)

Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej

skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší, ako je celkový

nárok zamestnanca (ďalej len „nedoplatok v eurách“), poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi

v eurách; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ pri zahraničnej pracovnej ceste

alebo pri vyslaní do štátu Európskej únie nedoplatok v eurách alebo jeho časť poskytnúť

v cudzej mene.

(11)

Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste

alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší,

ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len „preplatok v cudzej mene“), vracia zamestnanec

zamestnávateľovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode

so zamestnávateľom môže zamestnanec preplatok v cudzej mene alebo jeho časť vrátiť

v inej cudzej mene alebo v eurách.

(12)

Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste

alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší,

ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len „nedoplatok v cudzej mene“), poskytuje

zamestnávateľ zamestnancovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok;

po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť

poskytnúť v inej cudzej mene alebo v eurách.

(13)

Pri vyúčtovaní pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady

podľa tohto zákona zamestnávateľ v prípade potreby zaokrúhľuje

a)

celkový nárok zamestnanca v eurách bez poskytnutého preddavku na najbližší eurocent

nahor,

b)

celkový nárok zamestnanca v cudzej mene bez poskytnutého preddavku na najbližšiu

celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných

bánk, alebo zmenárňou nahor,

c)

preplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nadol,

d)

preplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku

bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou

nadol,

e)

nedoplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nahor,

f)

nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú

jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk

alebo zmenárňou nahor.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 20 znie

„20)

Príloha č. 3 k zákonu č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.“.

74.

Poznámka pod čiarou k odkazu 20a sa vypúšťa.

75.

Za § 36 sa vkladá § 36a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠36a

Splatnosť náhrad

Náhrady poskytované podľa tohto zákona sú splatné v lehote podľa § 36 ods. 8. Ak má

zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa znemožnené

v lehote splatnosti poskytnúť náhrady v cudzej mene, poskytne ich v lehote splatnosti

v eurách.“.

76.

Za § 38a sa vkladajú § 38b a 38c, ktoré znejú

㤠38b

Náhrady poskytované podľa tohto zákona v slovenských korunách dohodnuté v kolektívnej

zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom alebo určené

vo vnútornom predpise sa po prepočte konverzným kurzom považujú za náhrady poskytované

v eurách. Jednotlivé náhrady sa zaokrúhlia na najbližší eurocent nahor.

§ 38c

(1)

Pri prvom zvýšení súm stravného (§ 8) bude ministerstvo vychádzať z platných súm

stravného a z údajov štatistického úradu o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov

v reštauračnom stravovaní; za základňu sa považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa

ktorého bola naposledy opatrením upravená suma stravného a jej hodnota je 100 %.

(2)

Pri prvom zvýšení súm základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel

(§ 8) bude ministerstvo vychádzať z platných súm základných sadzieb náhrad a z údajov

štatistického úradu o indexe cien položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel;

za základňu sa považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa ktorého bola naposledy

opatrením upravená suma náhrad a jej hodnota je 100 %.

(3)

Náhradu výdavkov spojených so zabezpečením vzdelania detí zamestnanca podľa tohto

zákona zamestnávateľ poskytne zamestnancovi prvýkrát od školského roka 2009/2010.

Náhrada výdavkov spojených so zabezpečením vzdelávania detí zamestnanca za školský

rok 2008/2009 sa poskytuje podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2008.

(4)

Náhrada liečebných výdavkov podľa § 25 ods. 1 a 2 a poskytovanie preddavku podľa

§ 25 ods. 6 tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2008, na ktoré vznikol zamestnancovi

nárok pred 1. januárom 2009, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra

2008.“.

Čl. II

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách,

ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 530/2004 Z. z., zákonom č. 81/2005

Z. z., zákonom č. 312/2005 Z. z., zákonom č. 348/2007 Z. z. a týmto zákonom.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2009.