ZÁKON 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

PRVÁ HLAVA

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet zákona

Tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“),

práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.

§ 1a

Účel výkonu trestu

Účelom výkonu trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti, zabrániť

odsúdeným v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvárať podmienky umožňujúce podporovať

a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre ich resocializáciu, aby po prepustení

na slobodu viedli riadny život.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

základnými potrebami osobnej hygieny mydlo, toaletný papier a uterák; u odsúdených

žien aj hygienické vložky,

b)

ďalšími potrebami osobnej hygieny hrebeň na vlasy, zubná kefka a medzizubná kefka,

zubná pasta, šampón na vlasy a holiace potreby,

c)

základnými potrebami na vyhotovovanie a odosielanie písomných správ v listinnej podobe

(ďalej len „korešpondencia“) papier, obálka, písacie potreby, poštové známky a tlačivá

poštového podniku,

d)

blízkou osobou, ak tento zákon neustanovuje inak, manžel, manželka a ich rodičia,

druh, družka, rodič, vlastné a osvojené dieťa a jeho manžel alebo manželka, osvojiteľ,

starý rodič, vnuk alebo vnučka, súrodenec a jeho manžel alebo manželka a ich dieťa

a osoba, ktorej bolo dieťa odsúdeného zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť

rodičov z dôvodu výkonu trestu.

§ 3

Základné zásady výkonu trestu

(1)

Vo výkone trestu sa rešpektuje ľudská dôstojnosť odsúdeného a nesmú byť použité kruté,

neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania.

(2)

Všetky práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú všetkým odsúdeným v súlade so zásadou

rovnakého zaobchádzania.

1

)

(3)

Vo výkone trestu sa podporujú také postoje a schopnosti, ktoré odsúdenému pomôžu

pri opätovnom zaradení do spoločnosti a rešpektovaní právneho poriadku.

(4)

Zmiernenie obmedzenia vo výkone trestu sa nesmie vykonať spôsobom, ktorý by ohrozil

ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti alebo znížil účinok preventívneho

pôsobenia výkonu trestu na ostatných členov spoločnosti.

(5)

Trest sa vykonáva diferencovane. Pohyb, kontakt, spôsob zabezpečenia a uplatňovania

práv odsúdeného je rozdielny podľa stupňa stráženia.

(6)

Na zvýšenie účinnosti výkonu trestu sa vykonáva vnútorná diferenciácia mladistvých,

vytvárajú sa špecializované oddiely a zriaďujú sa otvorené oddelenia.

§ 4

Miesto výkonu trestu

(1)

Trest sa vykonáva v ústave na výkon trestu odňatia slobody alebo v ústave na výkon

väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav“) s minimálnym stupňom

stráženia, stredným stupňom stráženia a maximálnym stupňom stráženia,

2

)

ako aj v nemocnici pre obvinených a odsúdených (ďalej len „nemocnica“). O profilácii

ústavu pre jednotlivé stupne stráženia a kategórie odsúdených rozhoduje generálny

riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „generálny riaditeľ“).

(2)

Generálny riaditeľ môže zriadiť pre odsúdených zaradených v ústave s minimálnym stupňom

stráženia otvorené oddelenie. Otvorené oddelenie je organizačnou súčasťou príslušného

ústavu.

(3)

Ak zdravotný stav odsúdeného vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno poskytnúť

v ústave, poskytne sa v potrebnom rozsahu v nemocnici. Ak nemožno poskytnúť zdravotnú

starostlivosť ani v nemocnici, poskytne sa na nevyhnutne potrebný čas v inom zdravotníckom

zariadení; stráženie odsúdeného, okrem odsúdeného umiestneného v otvorenom oddelení,

zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“).

§ 5

Obmedzenie základných práv a slobôd

(1)

Počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa v nevyhnutnom rozsahu obmedzeniam

tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu

alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä

v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní

listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej

voľby povolania, v práve na slobodné užívanie majetku a v práve na nakladanie s vecami

osobnej potreby.

(2)

Počas výkonu trestu odsúdený nemá právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať

v spolkoch, spoločnostiach alebo v iných združeniach, zakladať odborové organizácie

a združovať sa v nich, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdený

nemôže vo výkone trestu zakladať politické strany, politické hnutia a združovať sa

v nich a nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie.

(3)

Výkon práva prijímať a odosielať korešpondenciu, balíky a poukazy poštového platobného

styku počas výkonu trestu odsúdeného zabezpečuje v jeho mene ústav alebo nemocnica.

§ 6

Orgán zabezpečujúci výkon trestu

(1)

Stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými a podmienky výkonu trestu zabezpečuje

zbor, ak osobitný predpis

4

)

neustanovuje inak.

(2)

Príslušník zboru je oprávnený odsúdenému vydávať príkazy a pokyny, uplatňovať obmedzenia

podľa tohto zákona a používať donucovacie prostriedky v rozsahu a za podmienok ustanovených

osobitným predpisom.

4

)

(3)

Zamestnanec podieľajúci sa na plnení úloh zboru

5

)

(ďalej len „zamestnanec zboru“) je oprávnený vydávať odsúdenému pokyny a príkazy

a vykonávať zaobchádzanie v rozsahu, v akom sa podieľa na plnení úloh zboru.

DRUHÁ HLAVA

PRIJÍMANIE, UMIESTŇOVANIE, PREMIESTŇOVANIE, PREDVEDENIE A ZMENA SPÔSOBU VÝKONU TRESTU

§ 7

Prijímanie

(1)

Odsúdeného možno prijať na výkon trestu len na základe právoplatného rozsudku súdu,

ak sa preukáže jeho totožnosť a príslušný súd vydal nariadenie výkonu trestu. Ak k

nariadeniu výkonu trestu nie je pripojené písomné vyhotovenie právoplatného rozsudku,

súd rozsudok zašle ústavu dodatočne. Na výkon trestu sa odsúdený prijíma v ústave,

v ktorom sa vykonáva väzba, a ak to vyžaduje zdravotný stav odsúdeného, aj v nemocnici.

Ak odsúdený dodaný do výkonu trestu príslušníkmi Policajného zboru, Vojenskej polície

alebo ozbrojenými príslušníkmi finančnej správy nemá žiadny doklad, ktorým môže preukázať

svoju totožnosť, možno ho prijať, len ak jeho totožnosť písomne potvrdí orgán, ktorý

ho do výkonu trestu dodal. Ak totožnosť odsúdeného nemožno overiť, ústav odsúdeného

do výkonu trestu neprevezme.

(2)

Na overenie podoby tváre a správnosti údajov zapísaných v doklade totožnosti predloženom

odsúdeným, ktorý nastúpil do výkonu trestu sám na základe nariadenia výkonu trestu

súdom, poskytne na požiadanie ústavu príslušný útvar Policajného zboru, ktorý doklad

vydal, informáciu z informačného systému Policajného zboru;

5a

)

obdobne sa postupuje, ak vznikne podozrenie zo zámeny osoby vo výkone trestu.

(3)

Odsúdený je povinný po prijatí na výkon trestu podrobiť sa osobnej prehliadke, zdravotnej

prehliadke, hygienickým, protiepidemickým opatreniam a iným výkonom v rozsahu a za

podmienok podľa osobitných predpisov.

6

)

(4)

Odsúdenému sa odnímu veci, ktorými by mohol byť ohrozený život, zdravie, majetok

alebo bezpečnosť odsúdených alebo iných osôb, marený účel výkonu trestu alebo narušovaný

ústavný poriadok, ako aj veci, ktoré by mohli byť zneužité na útek, prostriedky audiovizuálnej

techniky, návykové látky

7

)

a veci uvedené v

§ 40 písm. i)

.

(5)

Odsúdený musí byť pri prijímaní do výkonu trestu poučený o právach, povinnostiach

a zákazoch podľa tohto zákona, o dĺžke trvania jeho výkonu trestu a o možnostiach

prepustenia z výkonu trestu. Ak tomu bráni zdravotný stav odsúdeného alebo iné závažné

dôvody, odsúdený sa poučí ihneď po odpadnutí takýchto dôvodov.

§ 8

Umiestňovanie

(1)

Ústav, do ktorého sa odsúdený umiestni na výkon trestu, určuje generálny riaditeľ

alebo ním určený príslušník zboru podľa stupňa stráženia, dĺžky trestu, závažnosti

trestnej činnosti, veku, zdravotného stavu, vzdelania a kvalifikácie odsúdeného a

s prihliadnutím na bezpečnostné hľadisko, vzdialenosť od miesta bydliska a záujem

odsúdeného.

(2)

Pred umiestnením odsúdeného do príslušného ústavu sa bez zbytočného odkladu vykoná

psychologické vyšetrenie osobnosti. Psychologické vyšetrenie osobnosti odsúdeného

je zamerané na zistenie jeho potrieb na určenie programu zaobchádzania.

(3)

Do cely alebo izby sa umiestňujú oddelene

a)

ženy od mužov,

b)

mladiství od dospelých odsúdených,

c)

odsúdení podľa stupňa stráženia,

d)

odsúdení podľa vnútornej diferenciácie,

e)

odsúdení od obvinených.

(4)

Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru môže v odôvodnených prípadoch pri

umiestňovaní odsúdených postupovať odlišne od zásad uvedených v odseku 3 písm. b)

až e). Mladistvého možno umiestniť s dospelým odsúdeným len výnimočne a len vtedy,

ak takéto umiestnenie bude v záujme mladistvého, dospelý odsúdený nebude na mladistvého

nepriaznivo vplývať, ohrozovať jeho zdravie alebo zneužívať jeho prítomnosť v cele

alebo v izbe a mladistvý a dospelý odsúdený s tým súhlasia. O umiestnení odlišne od

zásady uvedenej v odseku 3 písm. b) informuje ústav prokurátora vykonávajúceho dozor

nad zachovávaním zákonnosti v ústave a opodstatnenosť takého umiestnenia preskúmava

riaditeľ ústavu a prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave

najmenej raz za tri mesiace.

(5)

Odsúdeného možno umiestniť do cely alebo izby individuálne, ak

a)

o to odsúdený požiada a v ústave sú na to vytvorené podmienky,

b)

tak rozhodne riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru z dôvodu ochrany života,

zdravia alebo bezpečnosti odsúdeného alebo iných osôb,

c)

mu bol uložený disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu alebo bol umiestnený

do oddielu s bezpečnostným režimom.

(6)

Pri umiestnení do cely alebo do izby individuálne podľa odseku 5 písm. b) preveruje

riaditeľ ústavu raz za 14 dní, či dôvody na také umiestnenie trvajú; o preverení trvania

dôvodov sa vyhotoví záznam. Umiestnenie sa preruší, ak ide o vážne ohrozenie zdravia

odsúdeného.

§ 9

Zmena stupňa stráženia a určovanie spoločného spôsobu výkonu trestu

(1)

O zmene stupňa stráženia, v ktorom odsúdený vykonáva trest, rozhoduje riaditeľ ústavu

na základe odporúčania osobitnej komisie ústavu, v ktorom je odsúdený umiestnený,

a to do 30 dní odo dňa podania návrhu pedagóga alebo doručenia žiadosti odsúdeného.

O zložení osobitnej komisie rozhoduje minister spravodlivosti Slovenskej republiky

(ďalej len „minister“).

(2)

Na návrh pedagóga môže riaditeľ ústavu na základe odporúčania osobitnej komisie rozhodnúť

o preradení odsúdeného do vyššieho stupňa stráženia, ak

a)

odsúdený neplní program zaobchádzania,

b)

odsúdený počas umiestnenia v oddiele s bezpečnostným režimom opakovane alebo závažným

spôsobom poruší povinnosti a zákazy,

c)

došlo k iným závažným zmenám uvedeným v odseku 4, ktoré odôvodňujú vysoké riziko

násilného správania alebo úteku.

(3)

Na návrh pedagóga alebo na žiadosť odsúdeného môže riaditeľ ústavu na základe odporúčania

osobitnej komisie rozhodnúť o preradení odsúdeného do nižšieho stupňa stráženia, ak

odsúdený plní program zaobchádzania.

(4)

Pri rozhodovaní o zmene stupňa stráženia sa posudzuje aktuálna prognóza rizika násilného

správania a rizika úteku odsúdeného, ktorá sa určuje s ohľadom na prítomnosť viacerých,

vo vzájomnej súvislosti pôsobiacich faktorov, medzi ktoré patrí najmä

a)

evidované násilné správanie vo výkone väzby alebo vo výkone trestu, útek, pokus alebo

príprava úteku počas výkonu väzby alebo výkonu trestu, nedovolené vzdialenie z nestráženého

pracoviska alebo z otvoreného oddelenia počas výkonu trestu, bezdôvodné nevrátenie

sa z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, opustenia ústavu, vychádzky mimo ústavu

alebo voľného pohybu mimo ústavu,

b)

trestný čin spáchaný počas výkonu väzby alebo výkonu trestu,

c)

recidíva s opakovanou prítomnosťou násilných trestných činov,

d)

symptómy psychických porúch a ochorení,

e)

správanie pri zvýšených záťažových situáciách,

f)

látkové závislosti a nelátkové závislosti,

g)

znaky manipulatívneho správania,

h)

plnenie povinností alebo porušenie zákazov určených týmto zákonom,

i)

zvyšok nevykonaného trestu,

j)

vypočutie odsúdeného.

(5)

Odsúdený môže podať žiadosť podľa odseku 3 najskôr po uplynutí jednej tretiny výkonu

trestu od nástupu na výkon trestu alebo 6 mesiacov od poslednej zmeny stupňa stráženia.

Opakovanú žiadosť o zmenu stupňa stráženia môže odsúdený podať po uplynutí 12 mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola jeho predchádzajúca žiadosť zamietnutá.

(6)

O zmene stupňa stráženia vydá riaditeľ ústavu písomné rozhodnutie, ktoré musí obsahovať

odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie sa doručí odsúdenému. Doručením

rozhodnutia sa rozumie aj jeho oznámenie odsúdenému, ktorý odoprie rozhodnutie prevziať.

(7)

Proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu môže odsúdený podať písomnú sťažnosť do desiatich

pracovných dní od doručenia rozhodnutia. Podanie sťažnosti nemá odkladný účinok. Sťažnosť

sa podáva riaditeľovi ústavu.

(8)

Ak riaditeľ ústavu sťažnosti odsúdeného nevyhovie, predloží sťažnosť spoločne so

stanoviskom k sťažnosti a celým spisovým materiálom do desiatich pracovných dní súdu,

v ktorého obvode sa trest vykonáva. O sťažnosti odsúdeného rozhodne predseda senátu

podľa osobitného predpisu.

9

)

(9)

Rozhodnutie riaditeľa ústavu je právoplatné, ak

a)

sťažnosť nebola podaná,

b)

sťažnosť bola podaná po lehote,

c)

sťažnosť odsúdený vzal späť alebo

d)

sťažnosť súd zamietol.

(10)

Postup podľa odsekov 1 až 9 sa vzťahuje aj na určenie spoločného spôsobu výkonu postupne

uložených trestov.

9a

)

(11)

Ak je odsúdenému nariadený výkon ďalšieho trestu, vykonáva ho v tom stupni stráženia,

do ktorého bol zaradený naposledy, ak riaditeľ ústavu nerozhodne inak.

(12)

Postup podľa odsekov 1 až 11 sa nevzťahuje na odsúdeného premiestneného podľa

§ 10 ods. 1.

§ 10

Premiestňovanie

(1)

Odsúdený sa prechodne premiestni na výkon trestu do ústavu, v ktorom sa vykonáva

väzba na

a)

písomnú žiadosť orgánu činného v trestnom konaní

10

)

alebo súdu,

b)

návrh riaditeľa ústavu, ak nemožno v ústave, kde odsúdený vykonáva trest, zabezpečiť

uplatnenie primeraných obmedzení vyplývajúcich z dôvodu výkonu väzby,

c)

návrh riaditeľa ústavu s cieľom zúčastniť sa športovej alebo kultúrnej činnosti organizovanej

zborom, alebo

d)

základe rozhodnutia generálneho riaditeľa alebo ním určeného príslušníka zboru, ak

tak rozhodol z iných dôvodov.

(2)

Odsúdený sa prechodne premiestni na výkon trestu do iného ústavu s rovnakým stupňom

stráženia

a)

na návrh riaditeľa ústavu s cieľom preškoliť odsúdeného v odbornom kurze, absolvovať

resocializačný a výchovno-vzdelávací program, absolvovať inú formu vzdelávania alebo

sa zúčastniť športovej alebo kultúrnej činnosti organizovanej zborom,

b)

na výkon súdom nariadenej ochrannej liečby,

c)

ak generálny riaditeľ alebo ním určený príslušník zboru tak rozhodol z iných dôvodov.

(3)

Odsúdený sa premiestni na výkon trestu do iného ústavu aj vtedy, ak

a)

bol preradený do iného stupňa stráženia a ústav nie je na uvedený stupeň stráženia

určený,

b)

riaditeľ ústavu kladne rozhodol o žiadosti odsúdeného o premiestnenie s cieľom prehĺbiť

plnenie účelu výkonu trestu alebo z iného vážneho dôvodu,

c)

generálny riaditeľ alebo ním určený príslušník zboru tak rozhodol z iných dôvodov.

(4)

Odsúdený môže podať písomnú žiadosť o premiestnenie podľa odseku 3 písm. b) riaditeľovi

ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest. Ustanovenie

§ 25 ods. 8

sa použije primerane.

§ 10a

Predvedenie

(1)

Príslušník zboru predvedie odsúdeného v ústave pred orgán činný v trestnom konaní,

súd, vyššieho súdneho úradníka, probačného a mediačného úradníka alebo pred obhajcu

v pracovných dňoch v čase medzi 7.00 h a 18.00 h na základe ich žiadosti. Pred iné

osoby alebo orgány možno odsúdeného predviesť len po predchádzajúcom súhlase riaditeľa

ústavu a ak ide o odsúdeného s uloženými obmedzeniami podľa osobitného predpisu

10a

)

po súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ak tento zákon

neustanovuje inak. Ak sa orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý si vyhradil

prítomnosť, na úkon nedostaví, úkon sa uskutoční aj bez jeho prítomnosti. Žiadosť

o predvedenie odsúdeného v čase medzi 7.00 h a 15.00 h v sobotu, nedeľu a vo sviatok

doručí oprávnený orgán riaditeľovi ústavu najneskôr do 12.00 h predchádzajúceho pracovného

dňa. Tento odsek sa nevzťahuje na osoby a orgány uvedené v

§ 96

a

97

.

(2)

Príslušník zboru predvedie odsúdeného v ústave pred advokáta alebo pred notára na

základe jeho žiadosti. Ak ide o odsúdeného s uloženými obmedzeniami podľa osobitného

predpisu

10a

)

si môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyhradiť svoju prítomnosť pri úkone

odsúdeného s advokátom alebo notárom. Ak sa orgán činný v trestnom konaní alebo súd,

ktorý si vyhradil svoju prítomnosť, na úkon nedostaví, úkon sa uskutoční aj bez jeho

prítomnosti.

(3)

Riaditeľ ústavu zabezpečí, aby ním určený príslušník zboru mohol rozhovor medzi odsúdeným

a osobou alebo orgánom, pred ktorý je predvedený, vidieť, nie však počuť, ak tento

zákon neustanovuje inak.

(4)

Odsúdeného možno po predchádzajúcom súhlase riaditeľa ústavu odovzdať oprávneným

orgánom na vykonanie úkonov trestného konania alebo v inej veci na základe žiadosti

orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu; ak ide o odsúdeného s uloženými obmedzeniami

podľa osobitného predpisu,

10a

)

po súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu. Za stráženie

odsúdeného a plnenie účelu výkonu trestu zodpovedá ten orgán, ktorému bol odsúdený

odovzdaný.

(5)

Príslušným orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom vydávajúcim súhlas na odovzdanie

odsúdeného mimo ústavu podľa odsekov 1, 2 a 4 sa rozumie v prípravnom konaní sudca

pre prípravné konanie alebo prokurátor, ktorý vo veci koná, a po podaní obžaloby predseda

senátu alebo samosudca, ktorý vo veci koná.

(6)

Predvedenie odsúdeného v ústave sa môže uskutočniť len v čase a v rozsahu nenarúšajúcom

ústavný poriadok a výkon práv odsúdeného podľa tohto zákona.

(7)

Ak to technické podmienky v ústave umožňujú a odsúdený s tým súhlasí, môže sa predvedenie

realizovať aj prostredníctvom videoprenosu.

DRUHÁ ČASŤ

ZAOBCHÁDZANIE

PRVÁ HLAVA

ÚČEL ZAOBCHÁDZANIA

§ 11

Vymedzenie zaobchádzania

Zaobchádzanie s odsúdeným je súhrn aktivít, ktorých účelom je diferencovaným spôsobom

zabezpečiť výkon práv, povinností a zákazov podľa tohto zákona, podporovať a rozvíjať

zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem, pozitívne osobnostné

vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu a pozitívny vzťah k rodine. Pri zaobchádzaní s odsúdeným

sa dbá aj na obmedzovanie nepriaznivých vplyvov väzenského prostredia.

DRUHÁ HLAVA

DIFERENCIÁCIA VÝKONU TRESTU

Vonkajšia diferenciácia

§ 12

Vonkajšia diferenciácia je výkon trestu podľa stupňa stráženia a riadi sa zásadou,

že čím je vyšší stupeň stráženia, tým je väčšia kontrola pohybu a činností odsúdených.

§ 13

(1)

V záujme zaistenia bezpečnosti a primeranej izolácie sa pri kontrole pohybu a činností

odsúdených využívajú

a)

stavebné, ženijné a technické prostriedky,

b)

spojovacie a signálno-bezpečnostné prostriedky,

c)

informačný systém,

d)

technické prostriedky podľa osobitného predpisu.

10aa

)

(2)

V ústave s minimálnym stupňom stráženia sa spravidla

a)

ubytovne odsúdených od budíčka do večierky neuzamykajú; v odôvodnených prípadoch

môže riaditeľ ústavu rozhodnúť aj o uzamknutí ubytovní počas dňa s cieľom zaistiť

poriadok alebo bezpečnosť,

b)

odsúdení môžu voľne pohybovať vo vymedzených priestoroch ústavu,

c)

odsúdení zaraďujú do práce aj na pracoviskách mimo ústavu,

d)

odsúdeným môže povoliť voľný pohyb aj mimo ústavu.

(3)

V ústave so stredným stupňom stráženia sa spravidla

a)

odsúdení uzamykajú v ubytovniach, nie však v celách alebo v izbách; v odôvodnených

prípadoch môže riaditeľ ústavu rozhodnúť aj o uzamknutí ciel alebo izieb s cieľom

zaistiť poriadok alebo bezpečnosť,

b)

odsúdení mimo ubytovní pohybujú pod dohľadom príslušníka zboru,

c)

odsúdení zaraďujú do práce na pracoviská v ústave alebo mimo neho,

d)

odsúdeným v súvislosti s plnením pracovných úloh môže povoliť voľný pohyb vo vymedzených

priestoroch ústavu aj mimo ústavu.

(4)

V ústave s maximálnym stupňom stráženia sa spravidla

a)

cely, ubytovne a izby odsúdených uzamykajú,

b)

odsúdení mimo ciel a ubytovní pohybujú pod dozorom príslušníka zboru,

c)

odsúdení zaraďujú do práce na pracoviská v ústave, strážené pracoviská mimo ústavu

alebo odsúdení pracujú v celách alebo v izbách.

(5)

Voľný pohyb odsúdených mimo ústavu, ak sa povolil podľa tohto zákona, možno kontrolovať

technickými prostriedkami podľa osobitného predpisu.

10aa

)

§ 14

Vnútorná diferenciácia

(1)

Vnútorná diferenciácia je umiestňovanie odsúdených v rámci toho istého stupňa stráženia

do štandardných oddielov, špecializovaných oddielov alebo otvoreného oddelenia a ak

ide o mladistvých do diferenciačných skupín na zvýšenie účinnosti zaobchádzania s

odsúdenými.

(2)

Odsúdení umiestnení podľa odseku 1 sú spolu ubytovaní a spravidla aj spolu pracujú

a podieľajú sa na plnení určených cieľov zaobchádzania.

TRETIA HLAVA

PROGRAM A PROSTRIEDKY ZAOBCHÁDZANIA

§ 15

Program zaobchádzania

(1)

Na splnenie účelu zaobchádzania podľa

§ 11

určený pedagóg vypracuje pre odsúdeného program zaobchádzania.

(2)

Program zaobchádzania sa vypracúva pre každého odsúdeného; ak ide o odsúdeného so

zvyškom trestu kratším ako 12 mesiacov, vypracujú sa krátkodobé ciele zaobchádzania.

(3)

Program zaobchádzania je súhrn cieľov a z nich vyplývajúcich konkrétnych, reálnych

a vyhodnotiteľných úloh určených odsúdenému, ktoré sú zamerané na rozvoj jeho osobnosti,

primerané správanie, hodnotovú orientáciu, prípravu na riadny život po prepustení

na slobodu a obnovu vzťahov narušených spáchanou trestnou činnosťou.

(4)

Program zaobchádzania ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie

na odsúdeného podľa jeho osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania

v súlade s účelom výkonu trestu.

§ 16

Prostriedky zaobchádzania

Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa na splnenie cieľov programu zaobchádzania využívajú

formy a metódy pedagogického a psychologického pôsobenia, metódy sociálnej práce,

ústavný poriadok, disciplinárna právomoc, zaraďovanie do práce, vzdelávanie a kultúrno-osvetová

činnosť.

§ 17

Poradný zbor

Na uplatňovanie nových poznatkov, foriem a metód zaobchádzania s odsúdenými, ktoré

napomáhajú dosiahnuť účel výkonu trestu, a na prehĺbenie účinnosti výkonu trestu riaditeľ

ústavu zriaďuje v ústave poradný zbor zložený z pedagógov, psychológov, sociálnych

pracovníkov a iných odborníkov.

ŠTVRTÁ HLAVA

PRÁVA A POVINNOSTI

Prvý oddiel

Základné sociálne práva

§ 18

Ubytovanie

(1)

Odsúdenému sa poskytne ubytovanie v cele alebo v izbe. Ubytovacia plocha je pre odsúdeného

najmenej 4 m

2

v trvalo uzamykanej cele alebo v izbe a 3,5 m

2

v neuzamykanej cele alebo v izbe; uvedené neplatí, ak riaditeľ ústavu alebo ním určený

príslušník zboru rozhodne o dočasnom uzamykaní cely alebo izby podľa

§ 13 ods. 3 písm. a)

. Maximálny počet odsúdených umiestnených v jednej cele alebo izbe je osem odsúdených.

Ak je v jednej cele alebo izbe umiestnených viac ako osem odsúdených, je minimálna

ubytovacia plocha na jedného odsúdeného 8 m

2

. Ak sa nadmerne zvýši počet odsúdených alebo obvinených v ústave, možno ubytovaciu

plochu na nevyhnutne potrebný čas znížiť, nie však na plochu menšiu ako 3 m

2

.

(2)

Pre každého odsúdeného je v cele alebo izbe lôžko s matracom, podhlavníkom, prikrývkou,

lôžkovou bielizňou a stolička. V cele alebo izbe musí byť stolík, rozhlas, elektrické

osvetlenie.

(3)

Na uloženie vecí osobnej potreby, odevu a spodnej bielizne sa každému odsúdenému

poskytne uzamykateľná skrinka.

(4)

Ubytovňou sa na účely tohto zákona rozumie stavebne vymedzený priestor určený na

ubytovanie odsúdených, ktorý je zložený z viacerých ciel alebo izieb.

(5)

Celou sa na účely tohto zákona rozumie ubytovacia miestnosť v ústave, v ktorej je

odsúdený umiestnený. Cela pre odsúdených, ktorí sú uzamykaní v cele, je vybavená bezpečnostnými

dverami, signalizačným zariadením, oddeleným hygienickým zariadením, umývadlom s pitnou

vodou a ak to stavebno-technické možnosti objektu umožňujú, aj sprchou. Bezpečnostná

cela musí obsahovať aj ďalšie bezpečnostné prvky, najmä mrežový systém za dverami

cely a z vnútornej strany okna; vybavenie a zariadenie cely je pripevnené k podlahe

alebo na stenu. Bezpečnostné cely sú spravidla jednomiestne alebo dvojmiestne.

(6)

Kompenzačná miestnosť je miestnosť špeciálne upravená tak, aby si odsúdený nemohol

spôsobiť ujmu na zdraví. Do kompenzačnej miestnosti sa umiestni odsúdený na dobu do

skončenia príznakov jeho nekontrolovateľného správania, ktorým by mohol ohroziť svoj

život, zdravie alebo život a zdravie inej osoby. O umiestnení do kompenzačnej miestnosti

rozhoduje riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru. O umiestnení do kompenzačnej

miestnosti a o ukončení umiestnenia sa bezodkladne informuje zdravotnícky pracovník.

Zdravotná prehliadka sa vykoná bezodkladne po stabilizácii stavu odsúdeného, najneskôr

do ôsmich hodín. Umiestnenie do kompenzačnej miestnosti je možné najdlhšie na 24 hodín.

Kompenzačná miestnosť neslúži na ubytovanie odsúdeného; na vybavenie kompenzačnej

miestnosti sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 5. Kompenzačná miestnosť musí spĺňať

požiadavky na umelé osvetlenie, tepelno-vlhkostnú mikroklímu a vykurovanie ustanovené

osobitným predpisom.

11

)

(7)

Izbou sa na účely tohto zákona rozumie ubytovacia miestnosť v ústave, v ktorej je

odsúdený umiestnený a ktorá spravidla nie je vybavená bezpečnostnými dverami. Ubytovacie

priestory oddielov s izbami môžu byť vybavené spoločným hygienickým zariadením vrátane

spŕch a umývadlami s pitnou vodou.

(8)

Cela a izba musia spĺňať požiadavky na denné osvetlenie a umelé osvetlenie, požiadavky

na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie ustanovené osobitným predpisom.

11

)

(9)

Podľa potrieb odsúdených sa zriaďujú fajčiarske a nefajčiarske cely alebo izby. V

cele alebo izbe určenej pre fajčiarov nemôžu byť umiestnení nefajčiari. Ak nemožno

zabezpečiť oddelenie fajčiarskych a nefajčiarskych ciel alebo izieb, fajčenie sa povolí

v stanovenom čase vo vyhradenom fajčiarskom priestore.

§ 19

Stravovanie

Odsúdenému sa poskytuje trikrát denne strava, ktorá zodpovedá odporúčaným výživovým

dávkam, pritom sa prihliada na druh a náročnosť vykonávanej práce, vek a zdravotný

stav odsúdeného. Pri stravovaní sa prihliada aj na kultúrne a náboženské tradície

odsúdených. Medzi vydávaním jedál nesmie byť väčší časový odstup ako sedem hodín.

§ 20

Odievanie

(1)

Odsúdenému sa poskytuje ústavný odev, spodná bielizeň a obuv, ktoré zodpovedajú klimatickým

a mikroklimatickým podmienkam a zabezpečia ochranu jeho zdravia pred nepriaznivými

účinkami týchto podmienok. Odsúdenému ústav poskytuje aj iné súčasti výstroja podľa

určených vzorov a noriem.

(2)

Odsúdený má právo používať vlastnú spodnú bielizeň a ponožky v určenom množstve.

Zároveň riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru môže odsúdenému povoliť

používať aj iný vlastný odev a obuv.

(3)

Ak odsúdený používa vlastný odev podľa

§ 76

alebo

§ 85

alebo má povolené používať vlastnú spodnú bielizeň a obuv podľa tohto zákona, musia

byť hygienicky nezávadné a odsúdený musí mať zabezpečenú ich pravidelnú údržbu alebo

v odôvodnených prípadoch obmenu.

(4)

Ak bol odsúdený prijatý do výkonu trestu v odeve a obuvi, ktoré nezodpovedajú klimatickým

podmienkam, na požiadanie sa mu umožní prijať balík s vhodným odevom a obuvou prostredníctvom

poštového podniku; v iných odôvodnených prípadoch môže prijatie vhodného odevu a obuvi

povoliť riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru. Prijatý odev a obuv sa

uschovajú v určenom priestore ústavu.

§ 21

Spánok

Odsúdený má právo na nepretržitý osemhodinový spánok na lôžku; na lôžku môže odpočívať,

ležať alebo spať aj mimo času nočného pokoja za podmienok ustanovených v ústavnom

poriadku. Osvetlenie sa v čase nočného pokoja v cele a izbe zhasína; krátkodobé osvetlenie

je pri kontrole povolené. Na účel nevyhnutnej kontrolnej činnosti, bezprostrednej

ochrany života a zdravia odsúdeného je príslušník zboru v čase nočného pokoja oprávnený

vstúpiť do cely alebo do izby.

§ 22

Osobná hygiena

(1)

Odsúdený má právo na základné potreby osobnej hygieny, ktoré mu poskytne ústav.

(2)

Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky a predchádzajúci kalendárny mesiac nenakupoval

v predajni zriadenej v ústave, ústav zabezpečí odsúdenému aj ďalšie potreby osobnej

hygieny. Peňažné prostriedky poskytnuté ústavom na ďalšie potreby osobnej hygieny

je odsúdený povinný uhradiť z peňažných prostriedkov evidovaných na jeho konte. Ak

odsúdený nemá v čase prepustenia z výkonu trestu alebo po rozúčtovaní poslednej pracovnej

odmeny peňažné prostriedky, peňažné prostriedky poskytnuté ústavom na ďalšie potreby

osobnej hygieny alebo ich časť sa stanú nenávratnými.

(3)

Odsúdený má právo na sprchovanie najmenej dvakrát v kalendárnom týždni. Ak to vyžaduje

výkon práce, do ktorej je odsúdený zaradený, alebo iné okolnosti, umožní sa mu sprchovanie

podľa potreby.

§ 23

Veci osobnej potreby

(1)

Odsúdený môže mať pri sebe v cele alebo v izbe fotografie, vlastné knihy, časopisy,

študijné materiály, dokumenty a iné nosiče informácií, ktoré bezprostredne súvisia

s konaním vo veci, v ktorej odsúdený vykonáva trest, ako aj dokumenty a nosiče informácií

týkajúce sa iných právnych vecí odsúdeného, vlastnú korešpondenciu, potreby na korešpondenciu,

hygienické potreby, veci zakúpené podľa

§ 30

v množstve, ktoré zodpovedá možnostiam ich uloženia v skrinke, hodinky, elektrický

holiaci strojček, strojček na strihanie vlasov, ponorný varič alebo rýchlovarnú kanvicu,

ak je v cele alebo izbe elektrická zásuvka a spĺňa podmienky podľa odseku 3, zdravotnícku

pomôcku a ďalšie veci povolené riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru;

hodinky sa odsúdenému vydajú až na základe vykonanej kontroly, ak nie sú nepovolenou

vecou podľa osobitného predpisu.

11aa

)

(2)

Riaditeľ ústavu určuje veci osobnej potreby, ktoré môže mať odsúdený pri sebe mimo

cely alebo izby.

(3)

Elektrický spotrebič musí spĺňať podmienky bezpečnej prevádzky a nesmie byť nepovolenou

vecou podľa osobitného predpisu.

11aa

)

Vykonanie technickej kontroly zabezpečí ústav; v odôvodnených prípadoch sa vykoná

opätovná technická kontrola. Náklady spojené s vykonaním technickej kontroly znáša

odsúdený.

(4)

Ak odsúdený nemôže podľa

§ 24 ods. 6

pri návšteve odovzdať veci osobnej potreby, ktorých držanie v ústave nie je povolené,

je v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ich účel držania v ústave skončil, riaditeľ

ústavu môže odsúdenému povoliť tieto veci odovzdať obhajcovi, advokátovi alebo odoslať

na vlastné náklady prostredníctvom poštového podniku

11a

)

na adresu určenú odsúdeným. Ak ústav nemôže zabezpečiť bezpečné skladovanie týchto

vecí, tie sa odošlú na náklady ústavu. Ak vec osobnej potreby odsúdeného nemožno podľa

osobitných predpisov

11b

)

považovať za bezpečnú, ústav ju znehodnotí podľa osobitného predpisu.

11c

)

Druhý oddiel

Ostatné práva

§ 24

Návštevy

(1)

Odsúdený má právo prijať návštevu najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní dvoch

hodín v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru. Návšteva

sa môže uskutočniť formou fyzickej návštevy alebo prostredníctvom videokonferenčného

zariadenia (ďalej len „videonávšteva“). Neuplatnené právo na návštevu v čase určenom

riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru zaniká. V odôvodnených prípadoch

môže riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru povoliť náhradný termín vykonania

návštevy alebo prijatie návštevy častejšie.

(2)

Odsúdeného môže súčasne fyzicky navštíviť najviac päť osôb, ktorých meno, priezvisko

a adresu odsúdený uvedie vo svojej písomnej žiadosti; tento počet sa nevzťahuje na

neplnoleté deti odsúdeného. Riaditeľ ústavu môže z bezpečnostných dôvodov nepovoliť

návštevu niektorých osôb; uvedené sa nevzťahuje na blízke osoby podľa

§ 2 písm. d)

.

(3)

Ak má odsúdený neplnoleté deti, má právo nad rámec odseku 1 na ďalšiu videonávštevu

s nimi v trvaní najmenej jednej hodiny.

(4)

Dobu návštevy určenú v odseku 1 si môže odsúdený rozdeliť na dve hodinové návštevy,

pričom jedna hodina návštevy môže byť uskutočnená len formou videonávštevy.

(5)

Riaditelia ústavov umožnia po vzájomnej dohode o termíne a mieste návštevy medzi

odsúdenými navzájom a medzi obvinenými a odsúdenými, ak ide preukázateľne o blízke

osoby podľa

§ 2 písm. d)

a odsúdený má peňažné prostriedky na úhradu nákladov spojených s jej vykonaním. Riaditelia

ústavov sa súčasne dohodnú na tom, či sa návšteva uskutoční formou fyzickej návštevy

alebo formou videonávštevy. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu povoliť

aj návštevu iných odsúdených a obvinených formou videonávštevy.

(6)

Návštevy prebiehajú spravidla v priestoroch na to určených pod dohľadom alebo dozorom

príslušníka zboru. Počas fyzickej návštevy sa zakazuje odovzdávať alebo prijímať akékoľvek

veci okrem vecí povolených riaditeľom ústavu. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ

ústavu rozhodnúť, že z bezpečnostných dôvodov sa fyzická návšteva vykoná bez priameho

kontaktu.

(7)

Príslušník zboru preruší alebo predčasne ukončí návštevu, ak odsúdený alebo návštevník

napriek upozorneniu porušuje zásady správania pri návšteve, ústavný poriadok alebo

ohrozuje bezpečnosť v ústave.

(8)

Odsúdený s uloženými obmedzeniami podľa osobitného predpisu

10a

)

má právo prijať návštevu len po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného

v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže vyhradiť svoju prítomnosť na návšteve.

Súhlas s návštevou odsúdeného podľa prvej vety s blízkou osobou podľa

§ 2 písm. d)

môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd neudeliť, len ak ide o osobu, ktorá

je stíhaná v rovnakej trestnej veci, alebo pri ktorej je dôvodné podozrenie z možného

kolúzneho konania odsúdeného. Ak sa orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý

si vyhradil prítomnosť na návšteve blízkej osoby podľa

§ 2 písm. d)

na návštevu nedostaví, návšteva sa uskutoční bez jeho prítomnosti.

§ 25

Korešpondencia

(1)

Odsúdený má právo prijímať a na vlastné náklady odosielať korešpondenciu bez obmedzenia,

ak sa ďalej neustanovuje inak. Korešpondenciu adresovanú odsúdenému ústav odovzdá

odsúdenému najneskôr do troch pracovných dní od jej prevzatia ústavom. Ústav zabezpečí

odoslanie korešpondencie odsúdenému najneskôr do troch pracovných dní odo dňa jej

prevzatia na doručenie. Povolenú hmotnosť a rozmery korešpondencie upravuje osobitný

predpis.

11d

)

Okrem korešpondencie môže listová zásielka obsahovať aj základné potreby na korešpondenciu.

(2)

Nahliadnuť do korešpondencie odsúdeného má právo riaditeľ ústavu alebo ním určený

príslušník zboru; pritom je oprávnený oboznámiť sa s jej obsahom. Ústav je povinný

zadržať korešpondenciu, ak obsahuje informáciu, ktorá môže narušiť účel výkonu trestu,

alebo vec alebo jej obsah zakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti. Odsúdený

s uloženými obmedzeniami podľa osobitného predpisu

10a

)

prijíma a odosiela korešpondenciu prostredníctvom orgánu činného v trestnom konaní

alebo súdu okrem korešpondencie podľa odseku 3 písm. a), b), d) a e) a okrem korešpondencie

podľa odseku 3 písm. c), ak ide o štátne orgány, ktoré sú príslušné na prejednanie

podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv alebo ak ide o volebné

orgány podľa osobitného predpisu

11e

)

vo veciach týkajúcich sa uplatnenia volebného práva odsúdeného.

(3)

Nahliadať do korešpondencie odsúdeného je neprípustné, ak je zrejmé, že ide o korešpondenciu

medzi

a)

odsúdeným a jeho obhajcom alebo advokátom, ktorý ho zastupuje v inej právnej veci,

b)

odsúdeným a súdom, orgánom činným v trestnom konaní v inej trestnej veci,

c)

odsúdeným a Kanceláriou prezidenta Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej

republiky, Úradom vlády Slovenskej republiky, Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo“), Generálnym riaditeľstvom zboru (ďalej len „generálne

riaditeľstvo“), ústavom a nemocnicou, prokurátorom, verejným ochrancom práv, komisárom

pre osoby so zdravotným postihnutím, komisárom pre deti alebo inými štátnymi orgánmi

Slovenskej republiky alebo volebnými orgánmi podľa osobitného predpisu

11e

)

vo veciach týkajúcich sa uplatnenia volebného práva odsúdeného,

d)

odsúdeným a medzinárodnou organizáciou, ktorá je podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou

je Slovenská republika viazaná, príslušná na prejednanie podnetov alebo sťažností

týkajúcich sa ochrany ľudských práv,

e)

odsúdeným a diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom cudzieho štátu.

12

)

(4)

Odosielaná korešpondencia sa odsúdenému zadrží a založí do osobného spisu alebo postúpi

príslušnému orgánu, ak obsahuje nedovolenú informáciu alebo vec, jej obsah zakladá

podozrenie z páchania trestnej činnosti, priestupku, disciplinárneho previnenia alebo

jej doručením by mohol byť zmarený účel výkonu trestu. Na skutočnosť podľa predchádzajúcej

vety sa odsúdený upozorní. O zadržaní korešpondencie rozhodne riaditeľ ústavu alebo

ním určený príslušník zboru do troch pracovných dní od získania dispozície nad korešpondenciou,

o čom spracuje úradný záznam. Ak sa nerozhodne o zadržaní korešpondencie alebo o jej

postúpení oprávnenému orgánu, je ústav povinný korešpondenciu odoslať.

(5)

Doručená korešpondencia sa odsúdenému nevydá, zadrží a postúpi sa príslušnému orgánu,

ak jej obsah zakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti, priestupku, disciplinárneho

previnenia osoby vo výkone väzby alebo výkone trestu alebo jej doručením by mohol

byť zmarený účel výkonu trestu. O nevydaní korešpondencie rozhodne riaditeľ ústavu

alebo ním určený príslušník zboru do troch pracovných dní od získania dispozície nad

korešpondenciou, o čom spracuje úradný záznam. Ak sa nerozhodne o zadržaní korešpondencie

a o jej postúpení oprávnenému orgánu, je ústav povinný korešpondenciu vydať odsúdenému.

(6)

Ak je podozrenie, že korešpondencia uvedená v odseku 3 obsahuje nepovolenú vec, môže

riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru do nej za prítomnosti odsúdeného

nahliadnuť, o čom spracuje úradný záznam, ktorý odsúdený potvrdí svojím podpisom.

Oboznámenie sa s obsahom takejto korešpondencie je neprípustné. Ak sa potvrdí, že

korešpondencia uvedená v odseku 3 obsahuje nepovolenú vec, táto vec sa zadrží a korešpondencia

sa doručí adresátovi. O zadržaní nepovolenej veci sa informuje písomne odosielateľ

a ak má odosielateľ nadriadený orgán, aj tento orgán. Ak je podozrenie, že nepovolená

vec súvisí s trestným činom, správnym deliktom alebo priestupkom, ústav túto vec spoločne

s korešpondenciou bezodkladne odovzdá príslušnému štátnemu orgánu a fotokópiu korešpondencie

doručí adresátovi.

(7)

Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky, ústav zabezpečí na vlastné náklady odoslanie

dvoch kusov korešpondencie za kalendárny mesiac. Obmedzenie počtu kusov korešpondencie

odoslanej na náklady ústavu sa nevzťahuje na korešpondenciu odosielanú odsúdeným v

trestnom konaní alebo inom konaní, v ktorom je odsúdený účastníkom konania a hrozí

zmeškanie lehoty. Tlačivá poštového podniku, papier a obálka sa odsúdenému poskytujú

bezplatne, písacie potreby sa odsúdenému len vypožičajú.

(8)

Ak je odsúdený negramotný alebo nevidiaci, ústav je povinný na jeho požiadanie zabezpečiť

napísanie a prečítanie korešpondencie.

(9)

Na obsah korešpondencie adresovanej nevidiacemu odsúdenému sa primerane použije osobitný

predpis upravujúci poštové služby.

13

)

(10)

Ak korešpondencia obsahuje nepovolenú vec, postupuje sa podľa

§ 23 ods. 4

.

(11)

Podmienky zasielania poštových známok ustanovuje osobitný predpis.

13a

)

(12)

Ak je odsúdenému od osôb uvedených v odseku 3 doručený iný nosič informácií, tento

nosič sa po zaevidovaní do evidencie povolených vecí vydá odsúdenému.

§ 25a

(1)

Písomnou správou v listinnej podobe sa rozumie

a)

oznámenie v písomnej forme, ktoré sa má dodať na adresu uvedenú na oznámení alebo

na obálke,

b)

účet, faktúra, finančný výkaz alebo iná správa nerovnakého obsahu a formy, ktoré

súvisia so záväzkovými alebo inými vzťahmi medzi odosielateľom a odsúdeným,

c)

kresba, fotografia.

(2)

Za písomnú správu v listinnej podobe sa nepovažuje oznámenie, ktoré pozostáva výlučne

z reklamných, marketingových alebo propagačných materiálov, kniha, katalóg, noviny

a iná periodická tlač, a to ani vtedy, ak sú obsahom listovej zásielky; uvedené platí

aj o ich kópii.

§ 26

Prijímanie balíkov

(1)

Odsúdený má právo raz za tri mesiace a mladistvý raz za mesiac prijať balík s vecami

osobnej potreby obsahujúci fotografie, vlastné knihy, časopisy, študijné materiály,

základné potreby na korešpondenciu a iné veci osobnej potreby povolené riaditeľom

ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru do hmotnosti dvoch kilogramov. Balík možno

odsúdenému doručiť len prostredníctvom poštového podniku.

11a

)

(2)

Ak balík obsahuje vec osobnej potreby, ktorá nie je uvedená v odseku 1, alebo vec

osobnej potreby, ktorá nebola povolená riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom

zboru, postupuje sa primerane podľa

§ 23 ods. 4

alebo vec môže povoliť riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru dodatočne.

Ak je podozrenie, že vec súvisí s trestným činom, správnym deliktom alebo priestupkom,

príslušník zboru je povinný vec bezodkladne odovzdať príslušnému štátnemu orgánu.

§ 27

Telefonovanie

(1)

Odsúdený má právo telefonovať minimálne osem dní v kalendárnom mesiaci v trvaní najmenej

30 minút za deň prostredníctvom telefónneho zariadenia, alebo ak to technické podmienky

v ústave umožňujú, prostredníctvom videotelefónneho zariadenia umiestneného v ústave

v čase a spôsobom určeným riaditeľom ústavu osobám, ktorých meno, priezvisko, adresu

a telefónne číslo uvedie odsúdený vo svojej písomnej žiadosti. Neuplatnené právo na

telefonovanie zaniká.

(2)

Riaditeľ ústavu môže odsúdenému zakázať telefonovať na vybrané telefónne čísla z

bezpečnostných dôvodov, okrem telefónneho čísla patriaceho blízkej osobe odsúdeného

podľa

§ 2 písm. d)

, alebo na základe písomnej žiadosti majiteľa telefónneho čísla.

(3)

Odsúdený s uloženými obmedzeniami podľa osobitného predpisu

10a

)

môže telefonovať len po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného v trestnom

konaní alebo súdu, ktorý si môže vyhradiť prítomnosť pri telefonovaní. Súhlas s telefonovaním

odsúdeného podľa prvej vety s blízkou osobou podľa

§ 2 písm. d)

môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd neudeliť, len ak ide o osobu, ktorá

je stíhaná v rovnakej trestnej veci, alebo pri ktorej je dôvodné podozrenie z možného

kolúzneho konania odsúdeného. Ak sa orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý

si vyhradil prítomnosť pri telefonovaní blízkej osobe podľa

§ 2 písm. d)

na telefonovanie nedostaví, hovor sa uskutoční bez jeho prítomnosti, a to v trvaní

najviac 30 minút jedenkrát mesačne.

(4)

Odsúdený môže s obhajcom alebo s advokátom, ktorý ho zastupuje v inej právnej veci,

telefonovať denne najmenej 30 minút.

(5)

Ústav alebo generálne riaditeľstvo sú oprávnené monitorovať a zaznamenávať obsah

hovoru odsúdeného na účel plnenia úloh na úseku boja proti terorizmu a organizovanému

zločinu, zabránenia mareniu účelu výkonu trestu, odhaľovania a objasňovania trestných

činov a zabezpečenia ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch, ktorých

ochranu zabezpečuje zbor; uvedené sa nevzťahuje na hovor odsúdeného s jeho obhajcom

alebo s advokátom, ktorý ho zastupuje v inej právnej veci, ak obhajca alebo advokát

preukáže, že mu telefónne číslo patrí. Monitorovanie hovorov odsúdeného schvaľuje

riaditeľ ústavu, v ktorom je odsúdený umiestnený alebo generálny riaditeľ. Ak vec

neznesie odklad, hrozí marenie účelu výkonu trestu, súhlas riaditeľa ústavu alebo

generálneho riaditeľa nie je možné získať vopred, môže byť hovor monitorovaný aj bez

predchádzajúceho súhlasu. V monitorovaní nie je možné pokračovať a získané údaje nesmú

byť použité, ak riaditeľ ústavu alebo generálny riaditeľ neudelí dodatočný súhlas

najneskôr do 24 hodín od začiatku monitorovania hovorov odsúdeného. Opodstatnenosť

monitorovania hovorov odsúdeného preskúmava riaditeľ ústavu alebo generálny riaditeľ

najmenej raz za tri mesiace. Ústav a generálne riaditeľstvo vedú prehľad o počtoch

vydaných súhlasov a odmietnutých žiadostiach, pričom zodpovedajú za ich úplnosť. Ak

sa pri monitorovaní hovorov vyhotovil záznam a do troch mesiacov od jeho vyhotovenia

sa nezistili skutočnosti významné na dosiahnutie zákonom ustanoveného účelu, záznam

sa vymaže. Ústav a generálne riaditeľstvo uchovávajú záznamy podľa prvej vety počas

12 mesiacov. Uchovávanie a výmaz záznamov hovorov odsúdeného je realizované automaticky

systémom, ktorým je zabezpečené telefonovanie odsúdených.

(6)

Ústav a generálne riaditeľstvo sú oprávnené zaznamenávať elektronicky aj údaje o

priebehu hovoru. Záznam o priebehu hovoru obsahuje údaje o volaných telefónnych číslach,

čase a dĺžke hovoru a sume za uskutočnené hovory.

(7)

Záznamy podľa odsekov 5 a 6 poskytuje ústav a generálne riaditeľstvo na základe písomnej

žiadosti súdom, prokuratúre, Policajnému zboru, Úradu inšpekčnej služby, finančnej

správe, Vojenskej polícii, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu

a iným štátnym orgánom v rozsahu nevyhnutnom na plnenie ich úloh s poukazom na účel

monitorovania a zaznamenávania hovoru.

(8)

Náklady spojené s telefonovaním znáša odsúdený.

(9)

Telefónny hovor sa zruší, ak odsúdený poškodzuje telefónne zariadenie alebo videotelefónne

zariadenie.

Prijímanie peňažných prostriedkov, nakladanie s nimi a iné finančné operácie

§ 28

(1)

Odsúdenému sa počas výkonu trestu účtujú a evidujú na jeho konte peňažné prostriedky.

Konto odsúdeného pozostáva z

a)

osobného konta a

b)

vreckového konta.

(2)

Peňažné prostriedky možno odsúdenému zasielať poukazom poštového platobného styku

alebo bezhotovostným prevodom na účet osobitných prostriedkov ústavu; peňažné prostriedky

zaslané alebo poukázané odsúdenému sa zaevidujú na jeho osobné konto. O doručení peňažných

prostriedkov pre odsúdeného na účet osobitných prostriedkov ústavu je odsúdený informovaný.

Ak odsúdený odmietne prijať peňažné prostriedky, tie sa vrátia odosielateľovi alebo

príkazcovi na preukázateľnú žiadosť odsúdeného. Náklady spojené s vrátením peňažných

prostriedkov sa uhradia z odmietnutej sumy peňažných prostriedkov. Odsúdený nemôže

odmietnuť prijať dôchodkovú dávku a dôchodok podľa osobitných predpisov

13ab

)

(ďalej len „dôchodok“), poukázaný platiteľom dôchodku na účet osobitných prostriedkov

ústavu.

(3)

Odsúdenému sa okrem peňažných prostriedkov podľa odseku 2 účtujú a evidujú na jeho

osobnom konte

a)

peňažné prostriedky v eurách, ktoré sa odsúdenému odňali pri nástupe na výkon trestu,

pri návrate z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, pri návrate z opustenia ústavu

podľa

§ 65 ods. 1

alebo pri návrate z prerušenia výkonu trestu,

b)

peňažné prostriedky z čistej pracovnej odmeny, nemocenských dávok

13b

)

a úrazových dávok

13c

)

podľa

§ 45 ods. 3 písm. a)

,

c)

zostatok z dôchodku podľa

§ 29 ods. 8

,

d)

iné úrazové dávky,

13e

)

e)

peňažné prostriedky v eurách zaslané odsúdenému inak ako spôsobom podľa odseku 2

prvej vety.

(4)

Odsúdenému sa účtujú a evidujú v účtovnej evidencii na jeho vreckovom konte

a)

peňažné prostriedky z rozúčtovania pracovnej odmeny podľa

§ 45 ods. 3 písm. b)

,

b)

dôchodok podľa

§ 29 ods. 8

,

c)

peňažné prostriedky vo výške zostatku podľa

§ 45 ods. 11

z udelenej finančnej odmeny podľa

§ 50 ods. 3 písm. e)

.

(5)

Čerpanie peňažných prostriedkov na vreckovom konte sa neobmedzuje.

(6)

V pokladnici ústavu sa odsúdenému uschovávajú a evidujú na jeho konte aj

a)

peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré sa odsúdenému odňali pri nástupe do výkonu

trestu, pri návrate z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, pri návrate z prerušenia

výkonu trestu alebo pri návrate z opustenia ústavu podľa

§ 65 ods. 1

,

b)

peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré boli odsúdenému zaslané inak ako spôsobom

podľa odseku 2 prvej vety,

c)

ceniny, cenné papiere a doklady preukazujúce existenciu účtu odsúdeného v banke alebo

pobočke zahraničnej banky.

(7)

Ústav odsúdenému blokuje na jeho osobnom konte peňažné prostriedky potrebné v dobe

prepustenia z výkonu trestu na zabezpečenie

a)

stravného na jeden deň,

14

)

b)

cestovných nákladov do miesta trvalého pobytu alebo miesta prechodného pobytu vo

výške 10 % zo sumy životného minima.

14a

)

(8)

Odsúdený môže, okrem peňažných prostriedkov blokovaných podľa odseku 7, čerpať peňažné

prostriedky účtované a evidované ústavom na jeho osobnom konte najviac do výšky úhrady

a)

výživného,

b)

pohľadávok spojených s výkonom väzby alebo výkonom trestu,

c)

v ústave evidovaných pohľadávok ostatných oprávnených.

(9)

Úhrada zrážky podľa odseku 8 sa vykoná na základe preukázateľnej žiadosti odsúdeného

jedenkrát za kalendárny týždeň v určený pracovný deň.

(10)

Ak odsúdený nesplnil podmienky úhrady výživného a pohľadávky podľa odseku 8 a preukázateľne

požiada o čerpanie peňažných prostriedkov z jeho osobného konta, môže peňažné prostriedky

čerpať len na

a)

nákup základných potrieb osobnej hygieny,

b)

nákup ďalších potrieb osobnej hygieny,

c)

nákup základných potrieb na korešpondenciu,

d)

úhradu súdnych poplatkov,

14b

)

správnych poplatkov, odmenu obhajcu a notára,

e)

nákup liekov, ktoré nemožno poskytnúť na základe zdravotného poistenia bezplatne

podľa osobitného predpisu,

15

)

úhradu nevyhnutých nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

podľa osobitného predpisu,

16

)

f)

nákup kreditu na telefonovanie.

(11)

Odsúdený, ktorý je umiestnený v otvorenom oddelení, môže mať pri sebe hotovosť nepresahujúcu

trojnásobok životného minima.

14a

)

(12)

Peňažné prostriedky vynaložené povinnou osobou

16a

)

na materiálne náklady za sprístupnenie informácií podľa osobitného predpisu

16b

)

je odsúdený povinný uhradiť prednostne z peňažných prostriedkov evidovaných na jeho

osobnom konte. Úhrada týchto nákladov sa realizuje na základe preukázateľnej žiadosti

odsúdeného. Ak odsúdený nemá v čase prepustenia z výkonu trestu alebo po rozúčtovaní

poslednej pracovnej odmeny peňažné prostriedky, peňažné prostriedky vynaložené ústavom

na materiálne náklady za sprístupnenie informácií alebo ich časť sa stanú nenávratnými.

§ 29

Rozdelenie dôchodku

(1)

Odsúdený je povinný pri nástupe do výkonu trestu ihneď oznámiť ústavu skutočnosť,

že poberá dôchodok. Rovnakú povinnosť má odsúdený, ak mu vznikne nárok na dôchodok

alebo nárok na jeho výplatu počas výkonu trestu, ak sa odsúdenému prizná dôchodok

so spätnou platnosťou alebo ak sa odsúdenému začne vyplácať dôchodok starobného dôchodkového

sporenia.

(2)

Ak odsúdený vo výkone trestu poberá dôchodok, je povinný nahradiť z dôchodku trovy

výkonu trestu vo výške 40 % dôchodku za kalendárny mesiac, najviac však v sume rovnajúcej

sa životnému minimu.

14a

)

Trovy sa zaokrúhľujú na celé eurocenty smerom nadol.

(3)

Po nástupe odsúdeného na výkon trestu, ktorý je poberateľom dôchodku, zašle ústav

príslušnému orgánu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti

a príslušnej poisťovni podľa osobitného predpisu

18

)

oznámenie o začatí výkonu trestu poberateľa dôchodku. Od doručenia tohto oznámenia

nie je možné poukazovať dôchodok odsúdenému na účet v banke alebo pobočke zahraničnej

banky, alebo na výplatu v hotovosti.

(4)

Orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná

poisťovňa poukáže sumu na úhradu trov výkonu trestu z dôchodku každý mesiac bezhotovostným

prevodom na účet príslušnému ústavu po doručení oznámenia podľa odseku 3. Zvyšok dôchodku

sa zašle odsúdenému, ktorý je poberateľom dôchodku.

(5)

Ak bol odsúdený, ktorý je poberateľom dôchodku, počas výkonu trestu premiestnený

do iného ústavu, zmenu je povinný oznámiť do ôsmich dní orgánu sociálneho poistenia,

príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni ústav, z ktorého

bol odsúdený premiestnený. Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská

spoločnosť a príslušná poisťovňa už poukázali dôchodok na účet ústavu, v ktorom sa

už príjemca dôchodku nenachádza, ústav dôchodok zašle na účet ústavu, do ktorého bol

poberateľ dôchodku premiestnený.

(6)

Ústav je povinný do ôsmich dní oznámiť orgánu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej

správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni podľa osobitného predpisu

18

)

prepustenie z výkonu trestu odsúdeného, ktorý je poberateľom dôchodku.

(7)

Orgánom sociálneho poistenia sa na účely tohto zákona rozumie organizačná zložka

Sociálnej poisťovne, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a príslušný útvar sociálneho

zabezpečenia.

(8)

Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná

poisťovňa zašle odsúdenému zvyšok dôchodku podľa odseku 4, ústav dôchodok rozdelí

na vreckové z dôchodku vo výške 22 % a zostatok z dôchodku zaeviduje na osobné konto.

Suma vreckového z dôchodku sa zaokrúhľuje tak, že suma nižšia ako polovica eurocenta

sa zaokrúhľuje smerom nadol na najbližší eurocent a suma rovnajúca sa alebo vyššia

ako polovica jedného eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nahor na najbližší eurocent.

(9)

Ak odsúdenému vo výkone trestu vznikne nárok na dôchodok podľa odseku 1 v priebehu

kalendárneho mesiaca, orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská

spoločnosť a príslušná poisťovňa ústavu poukáže z dôchodku pomernú časť sumy na náhradu

trov výkonu trestu podľa odseku 2. Pomernou časťou sumy je jedna tridsatina sumy podľa

odseku 2 za jeden kalendárny deň; pri zaokrúhľovaní sa postupuje podľa odseku 8.

(10)

Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná

poisťovňa prizná odsúdenému dôchodok podľa odseku 1 so spätnou platnosťou a odsúdený

má za toto obdobie povinnosť nahradiť trovy výkonu trestu, postupuje sa primerane

podľa odsekov 4 až 6, 8 a 9.

(11)

Preplatok trov výkonu trestu z dôchodku podľa odseku 2 ústav odošle do piatich pracovných

dní po rozúčtovaní poslednej pracovnej odmeny po prepustení príjemcovi dôchodku; pri

zaokrúhľovaní sumy sa postupuje primerane podľa odseku 8. Ak orgán sociálneho poistenia,

príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná poisťovňa zašle dôchodok na

konto osoby, ktorej výkon trestu bol ukončený, dôchodok odošle ústav späť odosielateľovi.

(12)

Ustanovenia odsekov 1, 5 až 7 a 11 sa primerane vzťahujú na poberanie nemocenskej

dávky a úrazovej dávky.

§ 30

Nákup potravín a vecí osobnej potreby

(1)

Odsúdený má právo na nákup potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí v predajni

zriadenej v ústave najmenej raz za kalendárny týždeň v určený pracovný deň v primeranom

množstve a s prihliadnutím na možnosť ich bezpečného uloženia v skrinke a v súlade

s podmienkami zabezpečenia zdravotnej neškodnosti potravín; v odôvodnených prípadoch

najneskôr do piatich pracovných dní od jeho nástupu do výkonu trestu alebo premiestnenia

z iného ústavu. Nákup je povolený len formou bezhotovostného styku okrem otvoreného

oddelenia, kde je nákup povolený platbou v hotovosti v ústave alebo mimo ústavu. Výška

nákupu nesmie presiahnuť v kalendárnom mesiaci sedemnásobok sumy životného minima

podľa osobitného predpisu.

14a

)

(2)

V ústave sa pre odsúdených zriaďujú predajne s potravinárskym, drogistickým a priemyselným

tovarom. Sortiment tovaru určuje riaditeľ ústavu.

(3)

V predajni zriadenej v ústave nemožno predávať predmety, ktoré možno zneužiť na zmarenie

účelu výkonu trestu, ohrozenie bezpečnosti v ústave alebo zdravia odsúdeného.

(4)

Na nákup potravín a vecí osobnej potreby podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia

o obmedzení spôsobilosti na právne úkony.

§ 31

Zdravotná starostlivosť

(1)

Odsúdený má právo na zdravotnú starostlivosť za podmienok ustanovených osobitnými

predpismi.

20

)

(2)

Ústav poskytne peňažný príspevok odsúdenému, ktorý nemá peňažné prostriedky na nákup

liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom a tieto nemožno

poskytnúť bezplatne na základe zdravotného poistenia podľa osobitného predpisu

15

)

a na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

podľa osobitného predpisu.

21

)

Peňažný príspevok je odsúdený povinný uhradiť z peňažných prostriedkov evidovaných

na jeho konte. Ak odsúdený nemá v čase prepustenia z výkonu trestu alebo po vykonaní

zrážok z poslednej pracovnej odmeny peňažné prostriedky, peňažný príspevok poskytnutý

ústavom alebo jeho časť sa stanú nenávratnými.

(3)

Lekár informuje riaditeľa ústavu o vážnom ochorení alebo zranení odsúdeného, ktoré

ohrozuje jeho život alebo zdravie; riaditeľ ústavu ďalej postupuje podľa osobitného

predpisu.

16

)

(4)

O vážnom ochorení alebo úraze odsúdeného informuje ústav na žiadosť odsúdeného osobu,

ktorú odsúdený určí v súlade s osobitným predpisom,

22

)

alebo aj bez takejto žiadosti, ak zdravotný stav odsúdeného neumožňuje jeho komunikáciu

s okolím. Ak ide o mladistvého ústav vždy informuje aj jeho zákonného zástupcu.

(5)

Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti odsúdenému v zdravotníckom zariadení zboru

môže byť v miestnosti, kde sa starostlivosť poskytuje, prítomný príslušník zboru rovnakého

pohlavia, ak o to požiada ošetrujúci zdravotnícky pracovník v záujme ochrany života

alebo zdravia prítomných osôb; ak sa zdravotná starostlivosť poskytuje v zdravotníckom

zariadení, ktoré nie je zdravotníckym zariadením zboru, prítomnosť príslušníka zboru

rovnakého pohlavia musí byť zachovaná.

§ 31a

Vychádzka

Odsúdený má právo zúčastniť sa denne na vychádzke v určenom otvorenom priestore ústavu

v trvaní najmenej jednej hodiny. Vychádzku môže v odôvodnených prípadoch predĺžiť,

obmedziť alebo zrušiť riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru. Príslušník

zboru zabezpečujúci dozor alebo dohľad preruší alebo predčasne ukončí vychádzku, ak

odsúdený napriek upozorneniu porušuje tento zákon, ústavný poriadok, ohrozuje bezpečnosť

v ústave alebo je ohrozená bezpečnosť alebo zdravie osôb v priestore vychádzok. O

predčasnom ukončení vychádzky na základe rozhodnutia príslušníka zboru sa vyhotoví

úradný záznam. Do doby trvania vychádzky sa započítava len čas strávený v priestoroch

určených na vychádzku.

§ 32

Vzdelávanie

(1)

Vzdelávanie odsúdených je súhrn aktivít založených na aktívnej účasti odsúdeného

a zameraných na jeho začlenenie do spoločnosti v súlade s jeho osobnými a spoločenskými

potrebami. Vzdelávanie odsúdených sa spravidla organizuje tak, aby v súlade s osobitnými

predpismi bolo ukončenie štúdia oficiálne uznané vydaním príslušného dokladu akreditovanou

inštitúciou; z dokladu nesmie byť zrejmé, že odsúdený ho získal počas výkonu trestu.

(2)

Odsúdenému, u ktorého sú na to predpoklady sa umožní, aby získal základné vzdelanie,

stredné vzdelanie alebo iné formálne vzdelanie, ak je v súlade s určeným programom

zaobchádzania. Okrem povinnosti vyplývajúcej z potreby zadefinovanej v oblasti vzdelávania

sa odsúdenému môže umožniť zúčastniť sa aj iných foriem neformálneho vzdelávania,

ktoré mu umožnia získať alebo zvyšovať si pracovnú kvalifikáciu.

(3)

Negramotnému odsúdenému alebo odsúdenému cudzincovi sa umožní, aby absolvoval kurz

pre negramotných a kurz slovenského jazyka. Ak je odsúdený zaradený do takéhoto kurzu,

je povinný sa na ňom pravidelne zúčastňovať.

Kultúrno-osvetová činnosť

§ 33

(1)

Kultúrno-osvetová činnosť je súhrn záujmových aktivít a aktivít vo voľnom čase, ktoré

odsúdenému sprostredkúvajú sústavu akceptovateľných vzorcov konania a správania, medziľudských

vzťahov, úcty k životu a spoločnosti.

(2)

Odsúdenému možno povoliť prijatie balíka obsahujúceho študijné materiály, literatúru

a veci na záujmovú a športovú činnosť zodpovedajúce možnostiam ich uloženia a využitia

v ústave.

§ 34

(1)

Odsúdený môže používať v cele alebo izbe vlastný rádioprijímač, CD alebo DVD prehrávač

a televízny prijímač napájané z vlastného zdroja, ktorý je ich súčasťou. Vlastný rádioprijímač,

CD alebo DVD prehrávač a televízny prijímač musia spĺňať podmienky uvedené v

§ 23 ods. 3

. Ak to umožňujú podmienky v ústave, môže riaditeľ ústavu povoliť pripojenie rádioprijímača,

CD alebo DVD prehrávača a televízneho prijímača do elektrickej siete.

(2)

Odsúdený môže rozhlasové vysielanie a záznamy z CD alebo DVD prehrávača počúvať a

televízne vysielanie a záznamy z CD alebo DVD prehrávača sledovať v čase určenom v

časovom rozvrhu dňa spôsobom, ktorý nenarúša ústavný poriadok. Odsúdenému sa zároveň

umožní na tento účel používanie vlastných slúchadiel. Odsúdenému sa tiež umožní počúvanie

rozhlasového vysielania prostredníctvom rozhlasu inštalovaného v cele a v stanovenom

rozsahu sledovanie televízneho vysielania alebo programu zo záznamu.

§ 35

(1)

Odsúdený má právo na vlastné náklady predplatiť si dennú tlač a časopisy a objednať

si knihy okrem tých, ktoré propagujú národnostnú, rasovú, etnickú, náboženskú neznášanlivosť,

fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť,

ohrozujú morálku a poriadok v ústave alebo popisujú výrobu a použitie návykových látok,

jedov, výbušnín, zbraní a streliva, ak ide o mladistvých aj ohrozujúce mravnosť. Dennú

tlač a časopisy môžu odsúdenému predplatiť aj rodinní príslušníci a iné osoby, ak

tieto budú do ústavu dodávané poštovým podnikom.

11a

)

(2)

Odsúdený má právo vypožičať si z väzenskej knižnice knihy podľa vlastného výberu,

vypožičiavať si a hrať spoločenské hry, ktoré sú v ústave.

(3)

Ak to technické podmienky ústavu umožňujú, môže odsúdený v čase vymedzenom v ústavnom

poriadku využívať zariadenie ústavu s pripojením na internet v určenom rozsahu. Odsúdenému

sa sprístupňujú internetové stránky obsahujúce informácie o všeobecne záväzných právnych

predpisoch, internetové stránky, ktoré patria orgánom a organizáciám uvedeným v

§ 25 ods. 3 písm. c)

a

d)

a ďalšie internetové stránky určené riaditeľom ústavu.

Ochrana práv odsúdených

§ 36

(1)

Na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov podľa tohto zákona

má odsúdený právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety štátnym orgánom, ktoré sú

príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv,

ako aj medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám, ktoré sú podľa medzinárodnej

zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo

sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv; ústav je povinný bezodkladne zabezpečiť

ich odoslanie bez toho, aby zisťoval odosielateľa.

(2)

Ak o to odsúdený požiada, umožní sa mu rozhovor s riaditeľom ústavu alebo s príslušníkom

zboru určeným riaditeľom ústavu a s osobami a zástupcami orgánov uvedenými v

§ 96

a

97

v čase, keď vykonávajú dozor alebo kontrolu v ústave.

§ 37

(1)

Odsúdený má právo na ochranu pred neoprávneným násilím a akýmikoľvek prejavmi ponižovania

ľudskej dôstojnosti.

(2)

Ak príslušník zboru alebo zamestnanec zboru zistí porušenie alebo hrozbu porušenia

práva odsúdeného uvedeného v odseku 1 alebo ak odsúdený takýto prípad oznámi príslušníkovi

zboru alebo zamestnancovi zboru, vykoná nevyhnutné opatrenia na zabránenie takéhoto

konania a oznámi prípad riaditeľovi ústavu alebo inému oprávnenému nadriadenému, ktorí

zabezpečia dôkladné prešetrenie.

§ 38

Styk s advokátom a inou osobou

(1)

Odsúdený má právo stýkať sa s advokátom alebo s inou osobou, ktorá ho zastupuje v

konaní pred súdom alebo pred iným orgánom verejnej moci, ak

a)

odsúdený je podozrivý, obvinený, obžalovaný alebo odsúdený v trestnej veci,

b)

sa má konať o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach odsúdeného,

c)

odsúdený vystupuje ako strana sporu alebo ako účastník konania a v konaní je možné

zastupovanie inou osobou ako advokátom.

(2)

Ak to technické podmienky v ústave umožňujú a odsúdený s tým súhlasí, rozhovor medzi

odsúdeným a advokátom sa môže uskutočniť aj formou videoprenosu v čase, v rozsahu

a spôsobom určeným riaditeľom ústavu. Pri rozhovore medzi odsúdeným a advokátom riaditeľ

ústavu zabezpečí, aby ním určený príslušník zboru rozhovor mohol vidieť, nie však

počuť jeho obsah, ak o to advokát výslovne požiada. Pri rozhovore medzi odsúdeným

alebo inou osobou podľa odseku 1 riaditeľ ústavu zabezpečí, aby ním určený príslušník

zboru tento rozhovor videl a počul jeho obsah.

§ 38a

Poskytovanie psychologických služieb a sociálneho poradenstva

(1)

Ústav poskytne odsúdenému psychologické služby, ak si jeho psychický stav vyžaduje

odbornú pomoc psychológa.

(2)

Ak odsúdený požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie, ústav poskytne

odsúdenému sociálne poradenstvo zamerané na obmedzenie negatívnych vplyvov väzenského

prostredia a pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie odsúdeného a jeho rodiny.

Tretí oddiel

Základné povinnosti a ústavný poriadok

Základné povinnosti a zákazy

§ 39

Odsúdený je povinný

a)

dodržiavať tento zákon a ústavný poriadok,

b)

plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru a zamestnanca zboru, zachovávať zásady slušného

správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku,

c)

plniť úlohy vyplývajúce z programu zaobchádzania,

d)

odovzdať do úschovy ústavu veci, ktorých držanie s prihliadnutím na ich množstvo

a možnosť uloženia v skrinke alebo spôsob používania je zakázané alebo v rozpore s

účelom výkonu trestu,

e)

pracovať, ak je zaradený do práce; to neplatí, ak je práceneschopný, poberateľ invalidného,

starobného a predčasného starobného dôchodku alebo je zaradený do dennej formy štúdia,

resocializačného a výchovno-vzdelávacieho programu, rekvalifikačného kurzu a kurzu

počas pracovnej doby,

f)

zúčastňovať sa na činnostiach podľa

§ 46 ods. 1

a výkone prospešných prác mimo ústavu,

g)

dodržiavať opatrenia a pokyny týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

a ochrany pred požiarmi a pri výkone práce používať predpísané osobné ochranné pracovné

prostriedky, oznamovať vznik úrazu alebo nebezpečnej udalosti v súlade so zákonom

o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,

h)

podrobiť sa zdravotnej prehliadke, hygienickým a protiepidemickým opatreniam a iným

úkonom v rozsahu a za podmienok podľa osobitných predpisov,

6

)

strpieť úkony súvisiace s jeho identifikáciou, podrobiť sa osobnej prehliadke a umožniť

príslušníkovi zboru kontrolu osobných vecí;

25

)

odmietnutie tejto povinnosti sa považuje za hrubé správanie,

25aa

)

i)

podrobiť sa psychologickému vyšetreniu psychológovi v ústave,

j)

podrobiť sa úkonom súvisiacim s odobratím fyzických, fyziognomických a biologických

identifikačných znakov,

k)

podrobiť sa potrebnému vyšetreniu v prípade podozrenia, že odsúdený je pod vplyvom

návykových látok,

l)

uhrádzať predpísané náklady spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ako

aj s výkonom trestu a bez zbytočného odkladu oznámiť ústavu zmenu zdravotnej poisťovne,

m)

v čase od večierky do budíčka dodržiavať nočný pokoj,

n)

nosiť preukaz odsúdeného a jeho stratu ihneď hlásiť príslušníkovi zboru,

o)

bez zbytočného odkladu osobne alebo iným vhodným spôsobom oznámiť príslušníkovi zboru

alebo zamestnancovi zboru, ak utrpel pracovný úraz alebo iný ako pracovný úraz alebo

bol svedkom pracovného úrazu, iného úrazu alebo nebezpečnej udalosti, alebo sa o nich

dozvedel,

25a

)

p)

dbať o svoj zovňajšok a byť ustrojený podľa určených vzorov a noriem,

r)

podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami podľa osobitného predpisu,

10aa

)

ak je nariadená,

s)

šetrne zaobchádzať so zverenými vecami, vo všetkých priestoroch ústavu a v osobných

veciach udržiavať poriadok, čistotu, dodržiavať zásady hygieny a nepoškodzovať cudzí

majetok.

§ 40

Odsúdenému sa zakazuje

a)

nadväzovať kontakty s inými osobami v rozpore s týmto zákonom alebo pokynom vydaným

na základe tohto zákona,

b)

vstupovať a pohybovať sa bez sprievodu príslušníka zboru v zakázaných strážených

priestoroch, najmä v označenom zakázanom a ochrannom pásme a mimo vymedzený priestor

výkonu trestu a pracoviska,

c)

vyrábať, prechovávať a požívať návykové látky,

7

)

d)

vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku,

ktoré by mohli byť zneužité na útek alebo ktorými by sa mohol narušiť ústavný poriadok

alebo poškodiť zdravie,

e)

tetovať seba, iného alebo sa nechať tetovať, nosiť piercing, zhotovovať piercing

sebe alebo inému alebo nechať si zhotovovať piercing, alebo inak narúšať svoju telesnú

integritu alebo telesnú integritu iného,

f)

predstierať ochorenie, úmyselne sa poškodzovať na zdraví, užívať a prechovávať lieky

nepredpísané, nepovolené lekárom alebo užívať a prechovávať ich inak, ako ich predpísal

alebo povolil lekár alebo odovzdávať lieky iným odsúdeným,

g)

zúčastňovať sa v ústave hazardných hier,

26

)

hrať hry o peňažné prostriedky, veci a služby,

h)

vykonávať činnosť, ktorou ohrozuje alebo ponižuje ľudskú dôstojnosť,

i)

prechovávať tlačoviny alebo predmety propagujúce národnostnú, rasovú, etnickú alebo

náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a

slobôd občanov, násilie, krutosť, ohrozujúce mravnosť v prípade mladistvých alebo

popisujúce zhotovenie zbrane, streliva, výbušnín, návykových látok a akékoľvek predmety,

ktorými by mohol mariť účel výkonu trestu, prechovávať a používať mobilný telefón

alebo iné technické zariadenie umožňujúce komunikáciu alebo záznam informácií,

j)

fajčiť mimo vyhradených priestorov,

k)

zneužívať a poškodzovať preukaz odsúdeného,

l)

predať, darovať, vymeniť alebo požičať inému obvinenému alebo odsúdenému veci osobnej

potreby a od iného obvineného alebo odsúdeného veci osobnej potreby prijať do užívania

s výnimkou vecí určených v ústavnom poriadku alebo povolených riaditeľom ústavu alebo

ním povereným príslušníkom zboru,

m)

počas telefonovania, videotelefonovania a realizácie videonávštevy komunikovať s

inými ako povolenými osobami,

n)

akýmkoľvek spôsobom sprostredkovávať informácie s hanlivým obsahom, informácie, ktoré

môžu narušiť účel výkonu trestu a informácie, ktorých obsah zakladá podozrenie z páchania

trestnej činnosti, priestupku, správneho deliktu alebo disciplinárneho previnenia,

o)

zúčastňovať sa sprostredkovania obsahu hovoru zvukom alebo obrazom inou osobou, napríklad

vyhotovovania zvukových alebo obrazových záznamov, akéhokoľvek ich vysielania alebo

prenosu, presmerovania hovoru, používania četu, odosielania alebo prijímania súborov,

či zdieľania obrazovky,

p)

poukazovať peňažné prostriedky inému odsúdenému alebo obvinenému, ak nie je jeho

blízka osoba podľa

§ 2 písm. d)

.

§ 40a

Preukaz odsúdeného

Preukaz odsúdeného je určený na identifikáciu odsúdeného, reguláciu pohybu a uplatnenie

niektorých práv odsúdeného, najmä telefonovania a nákupu potravín a vecí osobnej potreby.

Preukaz obsahuje fotografiu, meno, priezvisko, základné číslo a čiarový kód odsúdeného.

§ 41

Ústavný poriadok

(1)

Riaditeľ ústavu vydá ústavný poriadok, ktorým sa upravuje spôsob výkonu práv, obmedzení,

zákazov a povinností odsúdených a uplatňovanie poriadku a disciplíny; súčasťou ústavného

poriadku je časový rozvrh dňa a prílohy upravujúce vzory a normy.

(2)

Ústavný poriadok schvaľuje generálny riaditeľ.

(3)

Ústavný poriadok je k dispozícii v každej uzamykanej cele a na oddieloch s neuzamykanými

izbami alebo celami je dostupný na mieste bežne prístupnom odsúdenému alebo sa poskytne

odsúdenému na požiadanie.

PIATA HLAVA

ZARAĎOVANIE DO PRÁCE

§ 42

Základné zásady zaraďovania do práce

(1)

Odsúdený sa zaraďuje do práce v súlade s účelom výkonu trestu; pritom sa prihliada

na zdravotný stav, využitie pracovnej kvalifikácie a plnenie cieľov programu zaobchádzania.

(2)

Zaradenie odsúdeného do práce je osobitný vzťah medzi ústavom a odsúdeným, ktorým

nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah. Zaradenie odsúdeného

do práce môže ústav skončiť kedykoľvek, a to aj bez uvedenia dôvodu. Ústav si voči

odsúdenému zaradenému do práce plní povinnosti zamestnávateľa. Na zaraďovanie do práce

odsúdených sa primerane použijú ustanovenia

§ 85

,

§ 85a

,

§ 93 až 95

,

§ 97

,

§ 98

,

§ 133 ods. 1 a 2

,

§ 147

,

§ 148

,

§ 174

,

§ 175

,

§ 176

a

§ 193 až 198 Zákonníka práce

.

(3)

Právnická osoba alebo fyzická osoba v priestoroch, kde pracujú odsúdení, plní povinnosti

na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s osobitnými predpismi

a zmluvou s ústavom.

Stredisko vedľajšieho hospodárstva a vnútorná prevádzka

§ 43

(1)

Zbor organizuje a zabezpečuje činnosť zameranú na vykonávanie práce odsúdenými

27

)

v stredisku vedľajšieho hospodárstva ústavu (ďalej len „stredisko“) a vo vnútornej

prevádzke ústavu; táto činnosť nemá podnikateľský charakter a výdavky na ňu sa uhrádzajú

zo štátneho rozpočtu. Príjmy strediska sú príjmami štátneho rozpočtu.

(2)

Vykonávanie práce odsúdenými v stredisku sa vykonáva formou vlastnej výroby a poskytovaním

prác a služieb. Výrobky, práce a služby strediska sú poskytované odberateľom odplatne.

Stredisko zabezpečuje tieto činnosti v ústave alebo mimo ústavu. Vlastná výroba strediska

je určená predovšetkým na uspokojovanie potrieb zboru. Na základe zmluvy poskytuje

stredisko práce a služby právnickej osobe alebo fyzickej osobe. V zmluve sa určia

tiež podmienky, za ktorých budú odsúdení pracovať.

(3)

Odsúdený nesmie byť školený na práce s výbušninami, strelnými zbraňami, strelivom

a návykovými látkami a nesmie vykonávať práce s výbušninami, strelnými zbraňami, strelivom

a návykovými látkami. S inými nebezpečnými látkami

27a

)

môže odsúdený pracovať iba vo výnimočnom prípade pod dohľadom príslušníka zboru alebo

zamestnanca zboru.

(4)

Kontrolnú činnosť nad vykonávaním práce odsúdenými vykonávajú orgány zboru; tým nie

je dotknuté právo kontroly iných oprávnených orgánov.

(5)

Príslušné orgány zboru sú oprávnené vstupovať do prevádzkových objektov a zariadení

právnických osôb a fyzických osôb, v ktorých odsúdení na základe uzatvorenej zmluvy

pracujú, a požadovať predloženie dokladov súvisiacich s vykonávaním práce odsúdenými.

§ 44

(1)

Za práce a služby vykonané odsúdenými v stredisku poskytuje právnická osoba a fyzická

osoba ústavu zmluvne dohodnuté plnenie.

(2)

Pracovný čas a pracovné podmienky sú pre odsúdených rovnaké ako pre ostatných zamestnancov.

Riaditeľ ústavu môže nariadiť skrátenie pracovného času odsúdeného; ten však v jednom

dni nesmie byť kratší ako päť hodín. Riaditeľ ústavu môže nariadiť odsúdenému prácu

nadčas a prácu v dňoch pracovného pokoja.

§ 45

Pracovná odmena

(1)

Odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného času

alebo normy spotreby práce; za čas, keď odsúdený nepracoval, mu nepatrí náhrada pracovnej

odmeny. Základná výška pracovnej odmeny zodpovedá 40 % sumy minimálnej mzdy určenej

osobitným predpisom.

30

)

Výšku pracovnej odmeny a podmienky jej poskytovania ustanovuje osobitný predpis.

27aa

)

(2)

Z hrubej pracovnej odmeny odsúdeného vykonáva a odvádza ústav zrážky podľa osobitných

predpisov;

28

)

zostatok je čistá pracovná odmena, z ktorej sa vykonávajú zrážky, ak zostatok je

vyšší ako 5 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu,

14a

)

vo výške a v poradí na úhradu

a)

výživného na osoby, voči ktorým má odsúdený vyživovaciu povinnosť vrátane dlhu na

výživnom, výživného na úhradu nákladov za starostlivosť o dieťa v ústavnej starostlivosti

a výživného na úhradu nákladov za starostlivosť o dieťa v ochrannej výchove v rozsahu

33 % z čistej pracovnej odmeny odsúdeného, najviac však v úhrne 20 % zo sumy životného

minima podľa osobitného predpisu,

14a

)

pričom táto suma sa zaokrúhľuje tak, že suma nižšia ako polovica eurocenta sa zaokrúhľuje

smerom nadol na najbližší eurocent a suma rovnajúca sa alebo vyššia ako polovica jedného

eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nahor na najbližší eurocent,

b)

trov výkonu trestu u odsúdeného

1.

bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 45 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej

sumu životného minima podľa osobitného predpisu

14a

)

a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu

14a

)

v rozsahu 20 % z čistej pracovnej odmeny alebo

2.

s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 35 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej

sumu životného minima podľa osobitného predpisu

14a

)

a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu

14a

)

v rozsahu 10 % z čistej pracovnej odmeny,

c)

pohľadávok voči odsúdenému, ktoré sú spojené s výkonom väzby a výkonom trestu

1.

bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 10 % z čistej pracovnej odmeny alebo

2.

s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 3 % z čistej pracovnej odmeny,

d)

pohľadávok ostatných oprávnených vedených voči odsúdenému

1.

bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 18 % z čistej pracovnej odmeny alebo

2.

s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 5 % z čistej pracovnej odmeny.

(3)

Po vykonaní zrážok podľa odseku 2 sa zostatok čistej pracovnej odmeny rozdelí na

a)

osobné konto, ktoré slúži odsúdenému na vykonávanie potrebných finančných operácií,

v rozsahu

1.

5 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa

osobitného predpisu,

14a

)

2.

40 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného

predpisu,

14a

)

b)

vreckové konto, ktoré slúži na uspokojovanie osobných potrieb odsúdeného počas výkonu

trestu, v rozsahu

1.

22 % u odsúdeného bez vyživovacej povinnosti,

2.

19 % u odsúdeného s vyživovacou povinnosťou.

(4)

Ak výška čistej pracovnej odmeny je nižšia ako 5 % zo sumy životného minima podľa

osobitného predpisu,

14a

)

ďalšie zrážky sa nevykonávajú a jej zostatok sa použije podľa odseku 2 písm. b).

(5)

Pre poradie zrážok na úhradu pohľadávok podľa odseku 2 písm. c) má prednosť pohľadávka,

ktorá vznikla rozhodnutím riaditeľa ústavu o povinnosti uhradiť trovy výkonu väzby;

ostatné pohľadávky spojené s výkonom väzby a výkonom trestu sa uhrádzajú podľa poradia

doručenia rozhodnutia alebo exekučného príkazu. V prípade, ak má niekoľko pohľadávok

uvedených v odseku 2 písm. c), okrem trov výkonu väzby, rovnaké poradie, a ak zrážka

nestačí na ich úplné uspokojenie, uspokoja sa pomerne. Pre poradie zrážok na úhradu

pohľadávok podľa odseku 2 písm. d) je rozhodujúci deň, keď bolo ústavu doručené nariadenie

výkonu rozhodnutia súdom alebo exekučný príkaz. Ak má niekoľko pohľadávok uvedených

v odseku 2 písm. d) rovnaké poradie a ak zrážka nestačí na ich úplné uspokojenie,

uspokoja sa pomerne. Poradie, ktoré mala pohľadávka u predchádzajúceho platiteľa mzdy,

zostáva v ústave nezmenené.

(6)

Ak osoba, voči ktorej bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, nastúpi do

výkonu trestu, postupuje sa podľa osobitného predpisu;

29

)

za mzdu povinného sa považuje pracovná odmena, ak z nej možno uspokojiť pohľadávku.

(7)

Ak bol odsúdený premiestnený do iného ústavu, tento ústav preberá výkon rozhodnutia

zrážkami z jeho čistej pracovnej odmeny; zmena ústavu nemá vplyv na poradie vymáhaných

pohľadávok.

(8)

Premiestnenie odsúdeného do iného ústavu sa nepovažuje za zmenu platiteľa mzdy podľa

osobitného predpisu

29

)

okrem platenia poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové

sporenie, platenia poistného do zdravotnej poisťovne a plnenia odvodovej povinnosti.

(9)

Ustanovenia odsekov 2 až 8 sa primerane vzťahujú aj na nemocenské dávky

13b

)

alebo úrazové dávky

13c

)

odsúdeného.

(10)

Odsúdenému nevzniká nárok na minimálnu mzdu podľa osobitného predpisu.

30

)

(11)

Z finančnej odmeny poskytnutej odsúdenému podľa

§ 50 ods. 3 písm. e)

ústav vykoná zrážky podľa osobitných predpisov.

28

)

(12)

Zdravotná poisťovňa, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, platiteľ dôchodku

a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sú povinní poskytnúť ústavu alebo generálnemu

riaditeľstvu údaje o odsúdenom potrebné pre správne vykonávanie odvodov a zrážok z

pracovnej odmeny odsúdeného podľa odseku 2.

(13)

Z preplatku, ktorý vznikol z ročného zúčtovania dane, sa vykonajú zrážky ako z čistej

pracovnej odmeny podľa odsekov 2 až 4.

(14)

Preplatok, ktorý vznikol z ročného zúčtovania zdravotného poistenia odsúdenému počas

výkonu väzby alebo výkonu trestu, započíta ústav ako jeho zamestnávateľ do zdaniteľných

príjmov odsúdeného, ktoré zdaní preddavkovým spôsobom.

28a

)

Po odpočítaní preddavku dane sa zo zostatku vykonajú zrážky ako z čistej pracovnej

odmeny podľa odsekov 2 až 4.

§ 46

Činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného

(1)

Odsúdený, ktorý spravidla nie je zaradený do práce, sa zaradí do vzdelávacích a osvetových

činností, alebo mu ústav umožní prehlbovať svoje záujmy a zručnosti formou činností

v prospech ústavu zameraných najmä na oblasť životného prostredia, činnosti súvisiacej

s úpravou majetku štátu v správe ústavu a iných činností vykonávaných v ústave a vonkajších

priestoroch, ktoré sú súčasťou ústavu alebo sú v jeho trvalej alebo dočasnej správe

alebo v priestoroch v správe inej štátnej rozpočtovej organizácie na základe dohody

o spolupráci s ústavom.

(2)

Za činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného sa považujú aj činnosti na

udržiavanie a rozvoj hygienických návykov najmä udržiavaním svojho zovňajška a oblečenia,

čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov ústavu a činnosti súvisiace

s prevádzkou ústavu.

(3)

Čas, keď je odsúdený zaradený do vzdelávacích a osvetových činností alebo iných činností

pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, sa nezapočítava do pracovného času.

(4)

Činnosti v prospech ústavu vykonávané v priestore v správe inej štátnej rozpočtovej

organizácie na základe dohody o spolupráci s ústavom sa vykonávajú so súhlasom odsúdeného.

Činnosti súvisiace s prevádzkou ústavu je odsúdený povinný vykonávať bezplatne v rozsahu

najviac štyroch hodín denne.

(5)

Za výkon činností podľa odseku 1 nemá odsúdený nárok na pracovnú odmenu.

§ 47

Výkon prospešných prác mimo ústavu

(1)

Riaditeľ ústavu môže v osobitných prípadoch mimoriadnej situácie

32

)

alebo krízovej situácie

32a

)

zaradiť odsúdeného na výkon prospešných prác mimo ústavu; v takom prípade nesmie

byť ohrozené zdravie a život odsúdeného.

(2)

Za výkon činností podľa odseku 1 nemá odsúdený nárok na pracovnú odmenu.

§ 48

Povinnosti odsúdeného zaradeného do práce

(1)

Odsúdený zaradený do práce je povinný dodržiavať pracovnú disciplínu. Pritom je povinný

najmä

a)

riadne plniť pracovné úlohy, príkazy a pokyny príslušníka zboru alebo zamestnanca

zboru, ktorý organizuje a kontroluje vykonávanie práce odsúdeným,

b)

využívať pracovný čas a prostriedky zverené na vykonávanie práce,

c)

plniť včas, kvalitne a hospodárne pracovné úlohy.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na odsúdeného zaradeného na výkon prospešných

prác mimo ústavu.

§ 49

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a ochrana pred požiarmi

Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia odsúdených pri práci a ochranu pred požiarmi

zaisťuje ústav. Odsúdený je povinný dbať o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci

a ochranu pred požiarmi.

ŠIESTA HLAVA

DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ

§ 50

Disciplinárne odmeny

(1)

Za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení programu zaobchádzania, plnení

pracovných povinností, plnení činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti

odsúdeného, výkone prospešných prác mimo ústavu alebo za vykonanie príkladného činu

možno odsúdenému udeliť disciplinárnu odmenu.

(2)

Príkladným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane

ľudského života alebo materiálnych hodnôt, mimoriadny prejav odvahy a úsilia.

(3)

Disciplinárnou odmenou je

a)

pochvala,

b)

mimoriadne povolenie návštevy,

c)

mimoriadne povolenie telefonického volania,

d)

povolenie prijatia balíka do hmotnosti piatich kilogramov (ďalej len „povolenie balíka“),

e)

finančná odmena do výšky 200 eur,

f)

mimoriadne voľno na opustenie ústavu.

(4)

O udelení disciplinárnej odmeny príslušník zboru vykoná záznam v osobnej karte odsúdeného

a na predpísanom tlačive, ktoré založí do osobného spisu odsúdeného.

§ 51

Výkon disciplinárnych odmien

(1)

Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia návštevy sa týka len jednej návštevy

nad rámec intervalu alebo trvania návštevy podľa

§ 24 ods. 1

. Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia návštevy sa považuje za vykonanú odoslaním

povolenia k návšteve. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu alebo ním určený

príslušník zboru povoliť náhradný termín vykonania tejto disciplinárnej odmeny.

(2)

Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia telefonického volania sa týka len jedného

telefonického volania nad rámec určeného intervalu alebo doby trvania hovoru podľa

§ 27 ods. 1

. Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia telefonického volania sa považuje za

vykonanú uskutočnením povoleného telefonického hovoru.

(3)

Disciplinárna odmena povolenia balíka sa týka len jedného balíka. Disciplinárna odmena

povolenia balíka sa považuje za vykonanú odoslaním povolenia na prijatie balíka. Balík

nemôže obsahovať

a)

cennosti,

b)

alkoholické nápoje,

c)

lieky,

d)

jedy,

e)

omamné látky, psychotropné látky a prekurzory,

f)

tlačoviny alebo predmety propagujúce národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú

neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov,

násilie, krutosť alebo ohrozujúce mravnosť,

g)

zbrane, strelivo a akékoľvek predmety, ktoré možno zneužiť na zmarenie účelu výkonu

trestu alebo na ohrozenie bezpečnosti v ústave,

h)

akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré možno považovať za nebezpečné potraviny

11b

)

alebo ktoré sa nimi môžu prepravou v balíku stať,

i)

akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré nie sú v originálnom obchodnom balení alebo boli

technologicky spracované akýmkoľvek spôsobom konzervovania v domácich podmienkach,

najmä zaváraním v sklených, plastových alebo kovových obaloch sterilizáciou, solením,

prisladzovaním, sušením, údením, mrazením a podobne,

j)

akékoľvek potravinové doplnky, koreniny alebo dochucovadlá a výživové doplnky

32b

)

alebo

k)

cigarety, tabak a iné tabakové výrobky, ak je adresovaný mladistvému.

(4)

Riaditeľ ústavu môže udeliť odsúdenému mimoriadne voľno na opustenie ústavu až na

päť dní, a to aj opakovane; voľno sa odsúdenému započítava do výkonu trestu. Počas

mimoriadneho voľna na opustenie ústavu možno odsúdenému nariadiť kontrolu technickými

prostriedkami.

(5)

Mimoriadne voľno na opustenie ústavu nemožno udeliť odsúdenému umiestnenému do ústavu

so stredným stupňom stráženia a maximálnym stupňom stráženia.

(6)

Odsúdenému, ktorý sa bez závažných dôvodov načas nevrátil do ústavu, ďalšie mimoriadne

voľno na opustenie ústavu možno udeliť až po uplynutí 12 mesiacov. Čas, po ktorý sa

odsúdený neoprávnene zdržiaval mimo ústavu, sa do výkonu trestu nezapočítava.

(7)

V čase mimoriadneho voľna na opustenie ústavu je odsúdený povinný

a)

zdržať sa požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,

b)

zdržiavať sa v určenom čase na určenej adrese alebo lokalite,

c)

podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená.

§ 52

Disciplinárne tresty

(1)

Odsúdený je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.

(2)

Disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo

zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným.

Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných

predpisov.

33

)

(3)

Za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť tieto disciplinárne tresty

a)

pokarhanie,

b)

zákaz najviac dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných

a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu,

c)

zákaz používania vlastného televízneho prijímača, CD alebo DVD prehrávača alebo rádioprijímača

až na dva mesiace,

d)

umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až na dobu 14 dní,

e)

celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu 10 dní,

f)

celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu samostatne až na dobu 10 dní,

g)

prepadnutie veci.

(4)

Uložením disciplinárneho trestu nie je vylúčené trestné stíhanie odsúdeného, ak konanie

odsúdeného napĺňa aj znaky skutkovej podstaty trestného činu.

§ 52a

Zásady ukladania disciplinárnych trestov

(1)

Za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť len jeden disciplinárny trest;

to neplatí, ak sa ukladá disciplinárny trest prepadnutia veci.

(2)

Pred uložením disciplinárneho trestu musí byť vždy objektívne zistený skutkový stav.

Odsúdenému musí byť pred uložením disciplinárneho trestu daná možnosť vyjadriť sa

k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Vyjadrenie odsúdeného sa uvedie na predpísanom

tlačive a predloží odsúdenému na podpis. Ak odsúdený vyjadrenie odmietne podpísať,

príslušník zboru v prítomnosti tretej osoby uvedie túto skutočnosť na predpísanom

tlačive, pripojí dátum, svoj podpis, meno a priezvisko prítomnej tretej osoby a jej

podpis.

(3)

Uložený disciplinárny trest musí byť primeraný závažnosti spáchaného disciplinárneho

previnenia, spôsobu jeho spáchania, jeho následkom, okolnostiam, za ktorých bolo spáchané,

doterajšiemu postoju odsúdeného k plneniu povinností uložených týmto zákonom a aktuálnemu

stavu osobnosti odsúdeného. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu za porušenie

zákazu podľa

§ 40 písm. f)

sa prihliada na psychický stav odsúdeného v čase spáchania disciplinárneho previnenia,

ku ktorému sa vyjadruje psychológ alebo lekár.

(4)

Za viac disciplinárnych previnení prejednávaných v jednom konaní sa odsúdenému uloží

jeden disciplinárny trest. V jednom konaní sa prejednajú dve alebo viaceré disciplinárne

previnenia, ktorých sa dopustil ten istý odsúdený.

(5)

Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárny trest do 30 dní odo dňa, keď

sa o disciplinárnom previnení dozvedel pedagóg, najneskôr však do jedného roka odo

dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie odsúdeného, ktoré vykazuje znaky

disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní

na uloženie disciplinárneho trestu sa začína dňom, keď sa pedagóg dozvedel o výsledku

tohto prešetrovania; táto lehota platí aj vtedy, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení

disciplinárneho trestu bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Iným orgánom podľa predchádzajúcej vety sa rozumie orgán činný v trestnom

konaní, iný prešetrujúci orgán určený riaditeľom ústavu a orgány oprávnené vykonávať

dozor a kontrolu nad výkonom trestu (

§ 96

a

97

); iným orgánom nie je orgán splnomocnený nadriadeným s disciplinárnou právomocou,

ktorý je príslušný rozhodnúť o uložení disciplinárneho trestu.

(6)

Uloženie disciplinárneho trestu sa odsúdenému oznámi individuálne alebo pred skupinou

odsúdených. S výkonom disciplinárneho trestu sa musí začať najneskôr do 30 dní od

právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu. Táto lehota neplynie

počas práceneschopnosti odsúdeného alebo počas doby liečby odsúdeného určenej lekárom,

prechodného premiestnenia odsúdeného do iného ústavu alebo podmienečného odkladu výkonu

disciplinárneho trestu. S výkonom disciplinárneho trestu možno začať alebo v ňom pokračovať

aj vo výkone trestu, ak bol obvinenému právoplatne uložený disciplinárny trest počas

jeho výkonu väzby a neskôr bol obvinený právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný

za vinného a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorého výkon nasleduje

bezprostredne po výkone väzby. V prípade odlišnej terminológie disciplinárnych trestov

sa disciplinárnym trestom celodenného umiestnenia do cely disciplinárneho trestu rozumie

disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu a disciplinárnym

trestom samoväzby sa rozumie disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého

oddielu samostatne.

(7)

Od uloženia disciplinárneho trestu sa upustí, ak možno obnovenie poriadku a nápravu

správania odsúdeného dosiahnuť prejednaním disciplinárneho previnenia, odsúdený sa

k disciplinárnemu previneniu priznal a svoje správanie oľutoval. O tomto postupe urobí

príslušník zboru záznam v osobnej karte odsúdeného a na predpísanom tlačive.

(8)

Uložením disciplinárneho trestu odsúdený nie je zbavený povinnosti nahradiť škodu,

ktorú spôsobil disciplinárnym previnením.

§ 53

Ukladanie a výkon disciplinárnych trestov

(1)

Pokarhanie sa ukladá za menej závažné disciplinárne previnenie; oznámi sa ústne,

a to buď individuálne alebo pred skupinou odsúdených.

(2)

Výkon disciplinárneho trestu zákazu nákupu potravín, vecí osobnej potreby a iných

vecí okrem základných potrieb osobnej hygieny a ďalších potrieb osobnej hygieny a

základných potrieb na korešpondenciu sa začína dňom prvého nákupu, na ktorý vzniká

odsúdenému nárok po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení tohto disciplinárneho

trestu. Disciplinárny trest zákazu nákupu potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí

okrem základných potrieb osobnej hygieny a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných

potrieb na korešpondenciu nemôže u mladistvého presiahnuť dva týždne.

(3)

Výkon disciplinárneho trestu zákazu používania vlastného televízneho prijímača, CD

alebo DVD prehrávača alebo rádioprijímača sa začína odňatím televízneho prijímača,

CD alebo DVD prehrávača alebo rádioprijímača, ktorý odsúdený používa v cele alebo

izbe podľa

§ 34

. Počas výkonu disciplinárneho trestu prevezme ústav televízny prijímač, CD alebo

DVD prehrávač alebo rádioprijímač do úschovy. O odňatí alebo opätovnom vydaní televízneho

prijímača, CD alebo DVD prehrávača alebo rádioprijímača príslušník zboru spíše záznam,

ktorý podpíšu príslušník zboru a odsúdený. Výkonom disciplinárneho trestu nie je dotknuté

právo odsúdeného televízne vysielanie sledovať a rozhlasové vysielanie počúvať z televízneho

prijímača ústavu alebo rádioprijímača ústavu v miestnosti určenej na tento účel.

(4)

Prepadnutie veci možno uložiť, ak vec patrí odsúdenému, ktorý spáchal disciplinárne

previnenie, a táto vec bola

a)

použitá na spáchanie disciplinárneho previnenia alebo bola na to určená,

b)

disciplinárnym previnením získaná alebo

c)

nadobudnutá ako odmena za vec získanú disciplinárnym previnením.

(5)

Na postup pri prepadnutí veci sa vzťahujú ustanovenia

§ 56a

.

Výkon disciplinárnych trestov v uzavretom oddiele

§ 54

(1)

Počas výkonu disciplinárneho trestu podľa

§ 52 ods. 3 písm. d) až f)

sa odsúdený nezúčastňuje na kultúrno-osvetových činnostiach a činnostiach vo voľnom

čase, nie je mu dovolené nakupovať potraviny, veci osobnej potreby a iné veci okrem

základných potrieb osobnej hygieny a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných

potrieb na korešpondenciu, fajčiť, prechovávať cigarety, tabak a tabakové výrobky.

(2)

Mimopracovným časom na účely výkonu disciplinárneho trestu podľa

52 ods. 3 písm. d)

je spravidla čas od 15.00 h do 06.00 h nasledujúceho dňa a dni pracovného pokoja;

na odsúdeného zaradeného do práce alebo vzdelávania sa toto ustanovenie použije primerane.

(3)

Počas disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu samostatne odsúdený

nepracuje. Rovnako sa postupuje aj pri disciplinárnom treste celodenného umiestnenia

do uzavretého oddielu, odsúdený je však povinný upratovať na uzavretom oddiele a v

prípade potreby aj vykonávať práce nevyhnutné na odstránenie havarijného stavu v ústave.

(4)

Pred výkonom disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu

alebo disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu samostatne sa odsúdenému

vykoná zdravotná prehliadka a uskutoční sa pohovor so psychológom. Zdravotnícky pracovník,

psychológ alebo pedagóg kontrolujú stav odsúdeného každý deň. Výkon disciplinárneho

trestu sa nezačne alebo sa preruší, ak ide o vážne ohrozenie zdravia odsúdeného.

(5)

Ak bol odsúdenému opätovne uložený disciplinárny trest celodenného umiestnenia do

uzavretého oddielu alebo disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu samostatne,

možno odsúdeného podrobiť takémuto disciplinárnemu trestu bez prerušenia najviac po

dobu 14 dní; zvyšok nevykonaného disciplinárneho trestu odsúdený vykoná najskôr po

uplynutí desiatich dní.

§ 55

(1)

Počas výkonu disciplinárnych trestov umiestnenia do uzavretého oddielu v mimopracovnom

čase, celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu a umiestnenia do uzavretého oddielu

samostatne používa odsúdený určený odev. Vychádzky odsúdených umiestnených do uzavretého

oddielu sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených v rozsahu jednej hodiny denne.

Odsúdený v uzavretom oddiele sa musí podrobiť osobnej prehliadke podľa pokynov príslušníka

zboru. Odsúdenému sa odoberú všetky veci, ktoré by mohol použiť na úmyselné poškodenie

svojho zdravia alebo zdravia inej osoby. Strava sa odsúdenému vydáva spravidla v cele

výkonu disciplinárneho trestu.

(2)

Počas výkonu niektorého z disciplinárnych trestov uvedených v odseku 1 odsúdený môže

byť z bezpečnostných dôvodov umiestnený v cele sám alebo ak nie sú vo výkone tohto

disciplinárneho trestu súčasne aspoň dvaja odsúdení.

(3)

Disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu samostatne sa vykonáva v cele

na to určenej; umiestňuje sa do nej len jeden odsúdený.

(4)

Výkon disciplinárnych trestov uvedených v

§ 52 ods. 3 písm. d) až f)

sa odloží alebo preruší vždy na čas práceneschopnosti odsúdeného a počas doby liečby

odsúdeného určenej lekárom alebo jeho prechodného premiestnenia do iného ústavu.

§ 56

Zhabanie veci

(1)

Ak nebol uložený disciplinárny trest prepadnutia veci, možno rozhodnúť, že sa takáto

vec zhabe, ak nepatrí odsúdenému zodpovednému za disciplinárne previnenie a ak to

vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.

(2)

Rozhodnutie o zhabaní veci sa ihneď oznámi odsúdenému, ktorý spáchal disciplinárne

previnenie súvisiace so zhabaním veci, a vlastníkovi veci, ak je známy.

§ 56a

(1)

Vec zaistená alebo nájdená

34

)

v priestoroch ústavu, prepadnutá vec a zhabaná vec sa stávajú majetkom Slovenskej

republiky.

(2)

Pri nakladaní s neupotrebiteľnou vecou sa primerane postupuje podľa osobitného predpisu.

34a

)

Ostatné veci ústav odovzdá príslušnému štátnemu orgánu vykonávajúcemu správu majetku

štátu, v ktorého územnom obvode sa ústav nachádza.

§ 59f

Započítanie disciplinárneho trestu

Pri zmene alebo zrušení rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu podľa

§ 97j ods. 9 písm. a)

a

c)

sa pôvodne uložený disciplinárny trest, ak už bol sčasti vykonaný, započíta do novouloženého

disciplinárneho trestu. Ak započítanie nie je možné, prihliadne sa na túto skutočnosť

pri stanovení druhu a výmery novoukladaného disciplinárneho trestu.

§ 59g

Podmienečný odklad výkonu disciplinárneho trestu

(1)

Výkon disciplinárneho trestu, okrem disciplinárneho trestu podľa

§ 52 ods. 3 písm. a)

, možno vzhľadom na doterajší postoj odsúdeného k plneniu povinností a zákazov uložených

týmto zákonom podmienečne odložiť na dobu troch mesiacov; ak sa odsúdený počas tejto

doby nedopustí ďalšieho disciplinárneho previnenia, disciplinárny trest sa nevykoná

a posudzuje sa akoby nebol uložený.

(2)

O podmienečnom odklade výkonu disciplinárneho trestu rozhoduje pedagóg, ktorý disciplinárny

trest uložil, alebo iný pedagóg. Proti rozhodnutiu o podmienečnom odklade výkonu disciplinárneho

trestu nie je prípustné odvolanie. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o

podmienečnom odklade výkonu disciplinárneho trestu začína plynúť skúšobná doba.

(3)

Ak sa odsúdený počas skúšobnej doby dopustí ďalšieho disciplinárneho previnenia,

za ktoré je mu právoplatne uložený disciplinárny trest, disciplinárny trest, ktorého

výkon bol podmienečne odložený, sa vykoná. S výkonom podmienečne odloženého disciplinárneho

trestu sa začne najneskôr do 30 dní od vykonania rozhodnutia o uložení disciplinárneho

trestu za ďalšie disciplinárne previnenie.

§ 60

Odpustenie disciplinárneho trestu a upustenie od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu

(1)

Ak výkon disciplinárneho trestu nie je vzhľadom na správanie sa odsúdeného potrebný

alebo disciplinárny trest odsúdený nemôže vzhľadom na svoj zdravotný stav vykonať,

možno trest odpustiť. Disciplinárny trest možno odpustiť aj z iných vážnych dôvodov.

Disciplinárny trest, ktorý bol odpustený, sa nevykoná.

(2)

Ak odsúdený prejavuje počas výkonu disciplinárneho trestu ľútosť nad svojím činom

a svojím správaním preukazuje účinnú snahu o nápravu alebo z iných vážnych dôvodov,

možno od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu upustiť. Pri upustení od výkonu zvyšku

disciplinárneho trestu sa postupuje rovnako ako pri odpustení disciplinárneho trestu.

(3)

Odpustením disciplinárneho trestu alebo upustením od výkonu jeho zvyšku sa disciplinárny

trest považuje za vykonaný.

(4)

O odpustení disciplinárneho trestu alebo o upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho

trestu rozhoduje pedagóg, ktorý o jeho uložení rozhodol, alebo iný pedagóg. O upustení

alebo odpustení urobí pedagóg záznam v osobnej karte odsúdeného a na predpísanom tlačive.

Proti rozhodnutiu o odpustení disciplinárneho trestu alebo o upustení od výkonu jeho

zvyšku nie je prípustné odvolanie.

§ 61

Zahladenie disciplinárneho trestu

(1)

Ak odsúdenému nebol právoplatne uložený ďalší disciplinárny trest, disciplinárny

trest sa zahladí, ak odsúdený o to požiada, po uplynutí

a)

šiestich mesiacov od právoplatne uloženého disciplinárneho trestu uvedeného v

§ 52 ods. 3 písm. a) až c)

a

g)

,

b)

12 mesiacov od právoplatne uloženého disciplinárneho trestu uvedeného v

§ 52 ods. 3 písm. d) až f)

.

(2)

Ak bolo odsúdenému uložených viac disciplinárnych trestov, zahladí sa mu disciplinárny

trest, ktorý mu bol uložený ako prvý v poradí, pričom lehota podľa odseku 1 sa počíta

od vykonania posledného rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu.

(3)

Ďalší disciplinárny trest sa odsúdenému zahladzuje, ak odsúdenému v lehotách uvedených

v odseku 1 od zahladenia predchádzajúceho disciplinárneho trestu nebol právoplatne

uložený nový disciplinárny trest.

(4)

Ak bolo odsúdenému uložených viac disciplinárnych trestov, lehota podľa odseku 1

platí len pre zahladenie disciplinárneho trestu, ktorý bol odsúdenému uložený ako

prvý v poradí; neskôr uložené disciplinárne tresty možno zahladiť za podmienok podľa

odsekov 2, 3 a 5 aj skôr.

(5)

Ak odsúdený spĺňa podmienky na udelenie disciplinárnej odmeny, môže mu pedagóg, ktorý

disciplinárny trest uložil, alebo iný pedagóg namiesto udelenia disciplinárnej odmeny

zahladiť disciplinárny trest.

(6)

Ak bol disciplinárny trest zahladený, hľadí sa na odsúdeného, akoby mu disciplinárny

trest nebol uložený.

(7)

Zahladenie disciplinárneho trestu podľa odsekov 1 až 6 sa vzťahuje aj na disciplinárne

tresty uložené odsúdenému počas výkonu väzby.

SIEDMA HLAVA

PREMENA TRESTU, PODMIENEČNÉ PREPUSTENIE, PRERUŠENIE VÝKONU TRESTU A UPUSTENIE OD VÝKONU

ZVYŠKU TRESTU

§ 62

Hodnotenie odsúdeného

Ústav pre vlastné účely a pre potreby oprávnených orgánov a inštitúcií spracováva

hodnotenie odsúdeného najmä ku konaniu o

a)

podmienečnom prepustení,

b)

zmene stupňa stráženia alebo určení spoločného spôsobu výkonu trestu,

c)

premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia,

d)

udelení milosti,

e)

upustení od výkonu zvyšku trestu,

f)

uložení ochranného dohľadu,

g)

umiestnení odsúdeného do detenčného ústavu.

§ 63

Prerušenie výkonu trestu

(1)

Odsúdenému možno prerušiť výkon trestu podľa osobitného predpisu

38

)

na návrh riaditeľa, ak ochorie na ťažkú chorobu neliečiteľnú v podmienkach výkonu

trestu.

(2)

Prerušenie výkonu trestu odsúdenej žene z dôvodu jej tehotenstva alebo materstva

sa oznámi príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

§ 64

Upustenie od výkonu zvyšku trestu

Ak nastanú dôvody podľa osobitného predpisu,

39

)

u odsúdeného možno upustiť od výkonu zvyšku trestu.

§ 65

Opustenie ústavu

(1)

Riaditeľ ústavu môže odsúdenému z rodinného dôvodu povoliť opustenie ústavu až na

tri dni, najmä pri úmrtí blízkej osoby podľa

§ 2 písm. d)

alebo pri narodení dieťaťa, z dôvodu návštevy kultúrnych, osvetových, športových,

vzdelávacích a duchovných činností a ako súčasť prípravy odsúdeného na prepustenie.

(2)

Riaditeľ ústavu rozhodne, v ktorých prípadoch povolí odsúdenému opustenie ústavu

podľa odseku 1 v sprievode príslušníka zboru, ktorý zabezpečí dozor alebo dohľad nad

odsúdeným počas opustenia ústavu. Súčasne počas opustenia ústavu možno odsúdenému

nariadiť kontrolu technickými prostriedkami.

(3)

Opustenie ústavu sa odsúdenému započítava do výkonu trestu.

(4)

Počas opustenia ústavu je odsúdený povinný

a)

zdržať sa požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,

b)

zdržiavať sa v určenom čase na určenej adrese alebo lokalite,

c)

podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená.

ÔSMA HLAVA

ÚČASŤ ORGÁNOV A ORGANIZÁCIÍ

§ 66

Účasť orgánov a organizácií na zaobchádzaní

(1)

Pri zaobchádzaní s odsúdeným a plnení úloh spojených s programom zaobchádzania zbor

spolupracuje so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, právnickými osobami,

fyzickými osobami, záujmovými združeniami občanov, cirkvami, náboženskými spoločnosťami,

nadáciami a charitatívnymi organizáciami, ktoré pôsobia v súlade so všeobecne záväznými

právnym predpismi;

40

)

podmienkou je súhlas riaditeľa ústavu a v určených prípadoch aj predloženie projektu.

Odsúdený má právo na poskytnutie pomoci orgánom sociálnoprávnej ochrany a sociálnej

kurately podľa osobitných predpisov.

41

)

(2)

Návšteva povereného zástupcu orgánu alebo organizácie uvedenej v odseku 1 sa nepovažuje

za návštevu podľa

§ 24 ods. 1

.

§ 67

Účasť súdu a orgánov činných v trestnom konaní

Pri výkone svojej právomoci a v súvislosti s konaním je súd, orgán činný v trestnom

konaní, vyšší súdny úradník a probačný a mediačný úradník oprávnený navštevovať odsúdeného

vo výkone trestu, hovoriť s ním bez prítomnosti tretej osoby a nahliadať do jeho osobného

spisu a ďalších písomností, ktoré súvisia s výkonom trestu a ktoré sú potrebné na

účely konania.

§ 67a

Spravodajské služby, ktoré v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi

41a

)

plnia úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti

štátu alebo na úseku obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti štátu, sú oprávnené navštevovať

odsúdeného vo výkone trestu a hovoriť s ním bez prítomnosti tretej osoby. Toto oprávnenie

sa nevzťahuje na odsúdeného, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie a súd rozhodol

o primeranom uplatnení obmedzení podľa osobitného predpisu.

10a

)

Návšteva povereného zástupcu orgánu štátu podľa prvej vety sa nepovažuje za návštevu

podľa

§ 24 ods. 1

.

§ 68

Duchovná a pastoračná služba

(1)

Odsúdený má právo na poskytovanie duchovnej a pastoračnej služby v rozsahu a za podmienok

podľa osobitných predpisov.

42

)

(2)

Duchovnú a pastoračnú službu poskytuje osoba poverená duchovnou a pastoračnou službou

podľa osobitných predpisov

42a

)

; iné osoby môžu poskytovať duchovnú a pastoračnú službu len na základe poverenia

štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

42

)

DEVIATA HLAVA

ODLIŠNOSTI VÝKONU TRESTU OSOBITNÝCH KATEGÓRIÍ ODSÚDENÝCH

Prvý oddiel

Osobitné kategórie odsúdených

§ 69

Všeobecné ustanovenie

(1)

Osobitné kategórie odsúdených sú mladiství, ženy, cudzinci a osoby bez štátnej príslušnosti,

pri ktorých sa prihliada najmä na ich psychické, fyziologické, vekové, etnické a národnostné

osobitosti.

(2)

Na výkon trestu osobitných kategórii odsúdených sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona,

ak sa ďalej neustanovuje inak.

Druhý oddiel

Výkon trestu mladistvých

§ 70

Všeobecné ustanovenie

(1)

Mladistvý je odsúdený, ktorý vykonáva trest do dovŕšenia osemnásteho roku svojho

veku. Deň po dovŕšení veku podľa prvej vety sa tento odsúdený preradí do ústavu s

minimálnym stupňom stráženia.

(2)

Mladistvému sa umožňuje každodenné sprchovanie.

(3)

Ubytovacia plocha v cele alebo izbe pre mladistvého je najmenej 4 m

2

a nemožno ju zmenšiť.

§ 71

Účel výkonu trestu

(1)

Účel výkonu trestu sa u mladistvého plní v súlade s osobitným predpisom.

44

)

(2)

Ústav vytvorí podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky v súlade s osobitným

predpisom.

45

)

§ 72

Diferenciácia výkonu trestu a program zaobchádzania

(1)

S prihliadnutím na osobnostné vlastnosti, úroveň psychických schopností a resocializačnú

prognózu sa mladiství zaraďujú do skupín, v ktorých sa uplatňujú odlišné formy a metódy

zaobchádzania.

(2)

Pri určení obsahu programu zaobchádzania mladistvého sa vždy sleduje adaptácia na

podmienky výkonu trestu, reedukácia, zabezpečenie jeho pracovnej kvalifikácie, príprava

na samostatný spôsob života a najmä zabránenie nepriaznivého vplyvu väzenského prostredia.

(3)

Pri príprave mladistvého na budúce povolanie a jeho zaraďovaní do práce ústav spolupracuje

s rodičmi alebo zákonnými zástupcami mladistvého.

(4)

Pre mladistvého je povinná účasť na aktivitách programu zaobchádzania, do ktorých

je zaradený. Riaditeľ ústavu na účel účasti mladistvého na vzdelávaní, kultúrno-osvetovej

činnosti a športových činnostiach môže povoliť vychádzku mimo ústavu na čas najviac

desať hodín za jeden deň; takú vychádzku môže riaditeľ ústavu povoliť aj bez účasti

príslušníka zboru alebo s použitím technických prostriedkov.

(5)

Mladistvému nemožno uložiť disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu

samostatne; celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu možno uložiť najviac na päť

dní a disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase najviac

na sedem dní.

(6)

Ak bol mladistvému opätovne uložený disciplinárny trest celodenného umiestnenia do

uzavretého oddielu, možno s jeho výkonom začať najskôr po siedmich dňoch od vykonania

predchádzajúceho trestu.

(7)

Počas výkonu disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu

sa mladistvý zúčastňuje na preventívnych, osvetových a jednorazových alebo krátkodobých

vzdelávacích činnostiach. Mladistvému zaradenému do denného štúdia nemožno uložiť

disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu.

(8)

Po umiestnení mladistvého v ústave na výkon trestu rozhodne riaditeľ ústavu o ustanovení

opatrovníka mladistvému na zastupovanie a pomoc pri konaní vo veciach súvisiacich

s výkonom trestu podľa tohto zákona (ďalej len „opatrovník“). Opatrovníkom môže byť

len fyzická osoba, u ktorej nie je pochybnosť o nezaujatosti pre jej pomer k mladistvému,

k obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi mladistvého, a ktorá

a)

má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca, psychológia

alebo právo alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou

vysokou školou a

b)

nevykonáva režimovú činnosť podľa tohto zákona alebo nemá disciplinárnu právomoc

podľa tohto zákona.

(9)

Rozhodnutie o ustanovení opatrovníka sa doručuje zákonnému zástupcovi mladistvého.

Zákonný zástupca môže voči rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka podať do 15 dní od

doručenia rozhodnutia o ustanovení opatrovníka sťažnosť. O sťažnosti rozhoduje komisia

zriadená riaditeľom ústavu.

(10)

Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme mladistvého. Funkcia opatrovníka

zaniká

a)

dosiahnutím plnoletosti mladistvého,

b)

skončením výkonu trestu mladistvého alebo

c)

rozhodnutím riaditeľa ústavu o zbavení funkcie opatrovníka z dôvodu, že opatrovník

prestal spĺňať podmienky podľa odseku 8.

(11)

Ustanovenia odsekov 8 až 10 sa primerane vzťahujú aj na odsúdeného, ktorý je pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.

(12)

V čase vychádzky mimo ústavu je mladistvý a odsúdený podľa odseku 11 povinný

a)

zdržať sa požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,

b)

zdržiavať sa v určenom čase na určenej adrese alebo lokalite,

c)

podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená.

§ 73

Dodanie na výkon ochrannej výchovy

Ak súd uložil mladistvému ochrannú výchovu,

46

)

je zabezpečený jej výkon a ústav má informáciu o uložení ochrannej výchovy mladistvému,

dňom ukončenia výkonu trestu ústav zabezpečí dodanie mladistvého do príslušného výchovného

zariadenia.

Tretí oddiel

Výkon trestu žien

§ 74

Výkon trestu žien

(1)

Ubytovacia plocha pre odsúdenú ženu je najmenej 4 m

2

; u tehotnej ženy ju nemožno znížiť.

(2)

Odsúdenej žene sa umožňuje každodenné sprchovanie.

Štvrtý oddiel

Výkon trestu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti

§ 75

Výkon trestu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti

(1)

Cudzinca

47

)

pri prijímaní do výkonu trestu ústav poučí v jazyku, ktorému rozumie, a to aj s využitím

technických prostriedkov, o jeho práve obracať sa na diplomatickú misiu

48

)

alebo konzulárny úrad

49

)

štátu, ktorého je občanom; osobu bez štátnej príslušnosti ústav poučí v jazyku, ktorému

rozumie, a to aj s využitím technických prostriedkov, o práve obracať sa na diplomatickú

misiu,

48

)

konzulárny úrad

49

)

alebo medzinárodné orgány, ktorých poslaním je chrániť jeho záujmy.

(2)

Ústav poučí cudzinca a osobu bez štátnej príslušnosti v jazyku, ktorému rozumie,

a to aj s využitím technických prostriedkov, o práve prijať návštevu predstaviteľa

orgánu uvedeného v odseku 1; taká návšteva sa nepovažuje za návštevu podľa

§ 24

a vykoná sa priamym kontaktom.

(3)

Predstaviteľ orgánu uvedeného v odseku 1 môže pri návšteve cudzincovi alebo osobe

bez štátnej príslušnosti odovzdať dennú tlač, časopisy alebo knihy uvedené v

§ 35 ods. 1

.

(4)

Ústav je povinný poučiť cudzinca a osobu bez štátnej príslušnosti o jeho právach,

povinnostiach a o podmienkach výkonu trestu v jazyku, ktorému rozumie, a to aj s využitím

technických prostriedkov.

(5)

Pre cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti zabezpečuje ústav neodkladnú zdravotnú

starostlivosť podľa osobitného predpisu.

50

)

(6)

O prijatí cudzinca do výkonu trestu ústav bezodkladne informuje konzulárny úrad štátu,

ktorého je občanom, ak o to odsúdený požiada.

(7)

Pri umiestňovaní cudzinca sa spravidla umožní, aby cudzinci rovnakej národnosti alebo

hovoriaci rovnakým alebo podobným jazykom mohli byť spoločne ubytovaní a aby mohli

spolu komunikovať v jazyku, ktorý ovládajú.

DESIATA HLAVA

ŠPECIALIZOVANÝ VÝKON TRESTU

Prvý oddiel

Výkon trestu v otvorenom oddelení

§ 76

Výkon trestu v otvorenom oddelení

(1)

Do otvoreného oddelenia sa umiestni odsúdený po nástupe do výkonu trestu, ak vykonáva

trest za prečin a nejde o odsúdeného,

a)

u ktorého je potrebné uplatniť ďalšie metódy a postupy zaobchádzania v inom špecializovanom

oddiele,

b)

ktorému súd nariadil ochranné liečenie ústavným spôsobom, a to ešte nebolo vykonané,

c)

ktorý

1.

utiekol z výkonu väzby alebo z výkonu trestu,

2.

sa na útek pripravoval alebo sa o útek pokúsil,

3.

sa nedovolene vzdialil z nestráženého pracoviska alebo z otvoreného oddelenia počas

výkonu trestu,

4.

sa bezdôvodne nevrátil z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, opustenia ústavu,

vychádzky mimo ústavu alebo voľného pohybu mimo ústavu,

d)

ktorý opakovane porušil ústavný poriadok vo výkone väzby alebo vo výkone trestu a

disciplinárny trest za disciplinárne previnenie nebol zahladený,

e)

voči ktorému sa vedie trestné konanie v inej veci za zločin alebo súd nariadil výkon

ďalšieho trestu za zločin,

f)

u ktorého je potrebné realizovať opatrenia na zaistenie jeho bezpečnosti,

g)

u ktorého by vzhľadom na jeho schopnosti, zručnosti, mieru samostatnosti a rozvoj

osobnosti nebolo možné v otvorenom oddelení dosiahnuť účel výkonu trestu.

(2)

Na účel vytvárania priaznivých podmienok na realizáciu programu zaobchádzania možno

do otvoreného oddelenia umiestniť aj iných odsúdených, ktorí vykonávajú trest za prečin,

zločin a obzvlášť závažný zločin, a to najmä po posúdení kritérií uvedených v odseku

1, poznatkov týkajúcich sa bezpečnostných rizík alebo potreby vykonania časti trestu.

(3)

Obmedzenia odsúdeného umiestneného do otvoreného oddelenia sa zmierňujú takto

a)

odsúdený je zaradený do práce na nestráženom pracovisku,

b)

pohyb odsúdeného v priestoroch otvoreného oddelenia nie je obmedzený, izby ani ubytovne

sa na účel obmedzenia pohybu neuzamykajú,

c)

riaditeľ ústavu alebo vedúci otvoreného oddelenia môže odsúdenému v mimopracovnom

čase povoliť voľný pohyb mimo otvoreného oddelenia,

d)

po pracovnom čase môže odsúdený používať vlastný odev a obuv,

e)

odsúdený môže prijímať návštevu raz za týždeň,

f)

riaditeľ ústavu alebo vedúci otvoreného oddelenia môže odsúdenému povoliť vychádzku

mimo tohto oddelenia na čas najviac 48 hodín,

g)

odsúdenému sa umožní volať prostredníctvom telefónneho zariadenia bez obmedzenia

spôsobom určeným riaditeľom ústavu.

Druhý oddiel

Výkon trestu v špecializovaných oddieloch

§ 77

Všeobecné ustanovenie

(1)

Odsúdený, u ktorého je potrebné uplatniť ďalšie metódy a postupy zaobchádzania na

účel prehĺbenia individualizácie výkonu trestu alebo vykonať ochranné liečenie, sa

umiestni do špecializovaného oddielu.

(2)

Na výkon trestu v špecializovanom oddiele sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak

sa ďalej neustanovuje inak.

(3)

Špecializované oddiely sú

a)

nástupný oddiel,

b)

oddiel doživotných trestov,

c)

oddiel špecializovaného zaobchádzania,

d)

oddiel s bezpečnostným režimom,

e)

osobitný oddiel,

f)

uzavretý oddiel,

g)

oddiel odsúdených seniorov a odsúdených so zdravotným postihnutím,

h)

výstupný oddiel,

i)

výkon ochranného liečenia.

§ 78

Nástupný oddiel

(1)

V ústave sa na účel zabezpečenia adaptácie odsúdeného a oboznámenia sa s podmienkami

výkonu trestu zriaďuje nástupný oddiel, nástupná cela alebo nástupná izba (ďalej len

„nástupný oddiel“).

(2)

O umiestnení odsúdeného do nástupného oddielu v ústave s maximálnym stupňom stráženia

a odsúdeného na doživotný trest rozhoduje riaditeľ ústavu.

(3)

Odsúdený, u ktorého bola pred umiestnením do príslušného ústavu identifikovaná potreba

umiestnenia do špecializovaného oddielu podľa

§ 77 ods. 3 písm. b) až e)

,

g)

a

i)

, alebo ktorý bol v takom špecializovanom oddiele umiestnený pred jeho premiestnením

na výkon trestu do iného ústavu podľa

§ 10 ods. 3

, sa oboznámi s podmienkami výkonu trestu spravidla v rámci tohto špecializovaného

oddielu.

§ 79

Oddiel doživotných trestov

(1)

Účelom výkonu trestu v oddiele doživotných trestov je najmä ochrana spoločnosti pred

ďalšou trestnou činnosťou odsúdeného jeho izoláciou v ústave, usmerňovanie jeho správania

v súlade s dobrými mravmi a stabilizácia psychického a fyzického stavu.

(2)

Odsúdeného, ktorému súd uložil doživotný trest, možno umiestniť do oddielu doživotných

trestov, do štandardného oddielu výkonu trestu alebo do iného špecializovaného oddielu

podľa

§ 77

. Opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného sa posudzuje pri každom hodnotení plnenia

programu zaobchádzania.

(3)

Vychádzky a disciplinárne tresty vykonávajú odsúdení umiestnení v oddiele doživotných

trestov oddelene od ostatných odsúdených. Návšteva odsúdeného umiestneného v oddiele

doživotných trestov sa vykonáva bez priameho kontaktu a za priameho dozoru príslušníka

zboru. Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených prípadoch na základe individuálneho posúdenia

bezpečnostného rizika voči návštevníkom povoliť fyzickú návštevu priamym kontaktom.

(4)

Odsúdenému umiestnenému v oddiele doživotných trestov nemožno zmeniť spôsob výkonu

trestu jeho preradením do ústavu so stredným alebo minimálnym stupňom stráženia, ani

povoliť opustenie ústavu.

(5)

Odsúdeného, ktorému súd uložil doživotný trest, je možné umiestniť do oddielu doživotných

trestov, a to aj opakovane, najmä ak

a)

opakovane porušil ústavný poriadok vo výkone väzby a disciplinárny trest za disciplinárne

previnenie nebol zahladený,

b)

to odporúča záver psychologického vyšetrenia,

c)

bolo u neho identifikované riziko násilného správania alebo úteku,

d)

je potrebné u neho uplatňovať ďalšie resocializačné postupy zamerané na dodržiavanie

režimu, potláčanie maladaptívnych prejavov v správaní, vytváranie reálneho pohľadu

na seba a aktuálnu životnú situáciu,

e)

sa vyhrážal alebo fyzicky napadol príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru,

f)

ušiel z výkonu trestu, o útek sa pokúsil alebo ho pripravoval,

g)

vyrábal alebo prechovával predmety, ktoré boli vyrobené alebo prechovávané na účely

ohrozenia života, zdravia alebo bezpečnosti osôb,

h)

pôsobí na ostatných odsúdených v rozpore s účelom výkonu trestu, ohrozuje bezpečnosť

príslušníkov zboru, odsúdených alebo iných osôb,

i)

neplní program zaobchádzania v štandardnom oddiele alebo inom špecializovanom oddiele,

j)

jeho umiestnenie v inom špecializovanom oddiele neplní svoj účel.

§ 80

Oddiel špecializovaného zaobchádzania

Pre odsúdených, u ktorých je potrebné uplatňovať ďalšie resocializačné postupy na

podporu dosiahnutia cieľov určených v programe zaobchádzania alebo na prekonanie krízových

stavov, sa v určenom ústave zriaďuje oddiel špecializovaného zaobchádzania.

§ 80a

Výkon ochranného liečenia

Ochranné liečenie sa počas výkonu trestu vykonáva ambulantným spôsobom alebo ústavným

spôsobom v určenom psychiatrickom oddelení v ústave alebo v nemocnici.

§ 81

Oddiel s bezpečnostným režimom

(1)

Do oddielu alebo cely s bezpečnostným režimom (ďalej len „oddiel s bezpečnostným

režimom“) možno umiestniť

a)

odsúdeného, ktorý sústavne porušuje ústavný poriadok, odmieta plniť svoje povinnosti,

porušuje zákazy, pôsobí na ostatných odsúdených v rozpore s účelom výkonu trestu,

ohrozuje bezpečnosť príslušníkov zboru, odsúdených alebo iných osôb, ušiel z výkonu

trestu, o útek sa pokúsil alebo ho pripravoval,

b)

odsúdeného, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie, je splnený dôvod väzby a súd

rozhodol o primeranom uplatnení obmedzení podľa osobitného predpisu,

10a

)

ako aj odsúdeného, voči ktorému podal prokurátor návrh na obmedzenia vo výkone trestu

podľa osobitného predpisu,

10a

)

a to do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu prokurátora,

c)

odsúdeného, ktorý svojím nezvládateľným agresívnym správaním ohrozuje svoj život,

zdravie alebo život a zdravie iného,

d)

na nevyhnutne potrebný čas odsúdeného, ktorý bol preradený do ústavu s vyšším stupňom

stráženia a ústav pre tento stupeň stráženia nie je profilovaný.

(2)

Do oddielu s bezpečnostným režimom možno umiestniť aj odsúdeného z preventívno-bezpečnostných

dôvodov po individuálnom posúdení rizika s prihliadnutím najmä na závažnosť spáchanej

trestnej činnosti, fyzickú zdatnosť, nebezpečnosť alebo na poznatky preventívno-bezpečnostného

charakteru smerujúce k riziku násilného správania, úteku alebo k inému konaniu, ktoré

by mohlo ohroziť bezpečnosť.

(3)

O umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom rozhoduje riaditeľ ústavu.

O takomto umiestnení informuje ústav prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním

zákonnosti v ústave. Ak to okolnosti umožňujú a nebránia tomu preventívno-bezpečnostné

dôvody alebo iný oprávnený záujem, najmä príprava na útek, vzburu, napadnutie iného

odsúdeného alebo personálu, o dôvodoch alebo podstate takéhoto umiestnenia sa informuje

aj odsúdený, čo potvrdí pred samotným umiestnením svojím podpisom na návrhu o umiestnení.

Odmietnutie podpísať oboznámenie s návrhom na umiestnenie do oddielu s bezpečnostným

režimom nemá odkladný účinok pre umiestnenie. Odsúdený môže podať podnet na preskúmanie

opodstatnenosti jeho umiestnenia do oddielu s bezpečnostným režimom prokurátorovi

vykonávajúcemu dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave; to sa nevzťahuje na umiestnenie

podľa odseku 1 písm. d).

(4)

Odsúdeného uvedeného v odseku 1 písm. c) možno umiestniť do kompenzačnej miestnosti

podľa

§ 18 ods. 6.

(5)

Opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom preskúmava

riaditeľ ústavu a prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave

najmenej raz za tri mesiace. Pri trvalom premiestnení odsúdeného do iného ústavu,

riaditeľ ústavu, do ktorého bol odsúdený premiestnený, vždy prehodnotí opodstatnenosť

umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom.

(6)

Vychádzky, návštevy a disciplinárne tresty odsúdených umiestnených do oddielu s bezpečnostným

režimom sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených.

(7)

Odsúdeného možno ubytovať v cele oddielu s bezpečnostným režimom individuálne len

vtedy, ak vzhľadom na jeho osobu existuje reálne riziko násilného správania voči spoluubytovanému,

nie je v tomto oddiele dostatok viacmiestnych ciel alebo tomu bráni počet odsúdených

umiestnených v oddiele s bezpečnostným režimom.

§ 82

Osobitný oddiel

(1)

Do osobitného oddielu, cely alebo izby sa umiestňujú odsúdení alebo obvinení podľa

osobitného predpisu.

54

)

(2)

Výkon trestu odsúdených alebo výkon väzby obvinených podľa odseku 1 sa zabezpečí

v súlade s osobitným predpisom.

54a

)

§ 83

Uzavretý oddiel

(1)

Odsúdený, ktorému bol uložený disciplinárny trest podľa

§ 52 ods. 3 písm. d) až f)

, sa umiestni do uzavretého oddielu alebo cely disciplinárneho trestu (ďalej len „uzavretý

oddiel“).

(2)

Uzavretý oddiel je umiestnený oddelene od ostatných ubytovacích priestorov v ústave.

Cela uzavretého oddielu musí zodpovedať hygienickým a stavebno-technickým podmienkam.

V uzavretom oddiele určený príslušník zboru vykonáva nepretržitú službu.

§ 84

Oddiel odsúdených seniorov a odsúdených so zdravotným postihnutím

Po predchádzajúcom posúdení lekárom možno odsúdeného so zmenenou pracovnou schopnosťou

alebo zdravotným postihnutím, s dlhodobou závažnou chorobou, ktorá podstatne znižuje

jeho sebaobslužné schopnosti a spravidla mužov starších ako 65 rokov veku a spravidla

ženy staršie ako 60 rokov veku, umiestniť do oddielu, cely alebo izby pre odsúdených

seniorov a odsúdených so zdravotným postihnutím. Obmedzenia vyplývajúce z príslušného

stupňa stráženia v ústave sa uplatňujú primerane.

§ 85

Výstupný oddiel

(1)

V ústave sa zriadi výstupný oddiel, výstupná izba alebo výstupná cela (ďalej len

„výstupný oddiel“), do ktorých sa v primeranom čase pred očakávaným skončením výkonu

trestu umiestňuje spravidla odsúdený, ktorému treba pomôcť pri vytváraní priaznivých

podmienok na samostatný spôsob života; ústav pritom úzko spolupracuje so štátnymi

orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, právnickými osobami, fyzickými osobami, záujmovými

združeniami občanov, cirkvami, náboženskými spoločnosťami, nadáciami a charitatívnymi

organizáciami.

(2)

Program zaobchádzania sa odsúdenému umiestnenému do výstupného oddielu dopĺňa o individuálny

akčný plán sociálneho začlenenia do občianskeho života a samostatného spôsobu života

po výkone trestu, ktorého súčasťou sú opatrenia orgánu sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately, ak sa orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

podieľal na tvorbe tohto plánu, a o aktivity probačného a mediačného úradníka.

(3)

Odsúdenému umiestnenému do výstupného oddielu sa môže povoliť opustenie ústavu v

trvaní do troch dní, a to aj opakovane, najmä ak mu treba pomôcť pri vytváraní priaznivých

podmienok na samostatný spôsob života a na plynulý prechod do občianskeho života.

(4)

Odsúdený vykonávajúci trest v otvorenom oddelení sa do výstupného oddielu neumiestňuje.

(5)

S odsúdeným, ktorý nie je z dôvodu umiestnenia v špecializovanom oddiele podľa

§ 77 ods. 3 písm. c) až e)

,

g)

a

i)

umiestnený vo výstupnom oddiele, sa vykonávajú aktivity, ktoré sú realizované vo

výstupnom oddiele primerane s ohľadom na osobnosť odsúdeného a bezpečnosť zúčastnených

osôb.

(6)

Odsúdenému môže riaditeľ ústavu alebo ním poverený príslušník zboru povoliť používať

vlastný odev a obuv v rozsahu a spôsobom určeným v ústavnom poriadku.

Tretí oddiel

Samospráva

§ 86

Samospráva

(1)

Samospráva odsúdených vedie odsúdených k samostatnému riešeniu problémov, ktoré súvisia

so spôsobom ich života v ústave a so zaraďovaním do práce. Samospráva odsúdených napomáha

pri dodržiavaní ústavného poriadku, organizovaní a zabezpečovaní kultúrno-osvetovej

činnosti, riešení otázok súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a

podieľa sa tiež na príprave odsúdených na život po výkone trestu.

(2)

Samospráva odsúdených sa zriaďuje v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia a v otvorených

oddeleniach; v oddieloch uvedených v

§ 77 až 83

a v ústavoch so stredným stupňom stráženia sa samospráva zriaďuje len vtedy, ak je

to účelné. Samosprávu odsúdených si volia odsúdení spravidla na obdobie jedného roka

v tajných voľbách.

(3)

Vedúci oddelenia výkonu trestu alebo vedúci otvoreného oddelenia môže v odôvodnených

prípadoch rozhodnúť o nevymenovaní člena samosprávy alebo člena samosprávy odvolať.

TRETIA ČASŤ

ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU

§ 87

Všeobecná zodpovednosť odsúdeného

Odsúdený zodpovedá za škodu spôsobenú zavineným porušením povinnosti alebo zákazu

počas výkonu trestu na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva.

§ 88

Zodpovednosť odsúdeného za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh

Odsúdený zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zboru zavineným porušením povinností pri

plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním v rozsahu a za podmienok ustanovených

v

Zákonníku práce

.

55

)

§ 89

Zodpovednosť za škodu spôsobenú odsúdenému pri plnení pracovných úloh

(1)

Za škodu, ktorá vznikla odsúdenému porušením právnych povinností, pri plnení pracovných

úloh alebo v priamej súvislosti s ním, zodpovedá odsúdenému zbor podľa

Zákonníka práce

;

55

)

rovnako zodpovedá odsúdenému za škodu na odložených veciach, pri odvracaní škody

a vzniknutú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

(2)

Činnosti pre všeobecný rozvoj odsúdeného a výkon prospešných prác mimo ústavu sa

z hľadiska zodpovednosti za škodu nepovažujú za plnenie pracovných úloh. Ak došlo

k poškodeniu zdravia alebo smrti úrazom, nejde o pracovný úraz; v takom prípade zbor

zodpovedá za spôsobenú škodu podľa Občianskeho zákonníka.

56

)

ŠTVRTÁ ČASŤ

TROVY VÝKONU TRESTU

§ 90

Všeobecné ustanovenie

(1)

Odsúdený je povinný uhradiť trovy výkonu trestu.

57

)

(2)

Od povinnosti podľa odseku 1 je odsúdený oslobodený

a)

počas nezaradenia do práce, ak túto skutočnosť odsúdený svojím konaním nezavinil

sám a ústav ho nemohol pre nedostatok pracovných príležitostí zaradiť do práce,

b)

do dovŕšenia 18 rokov jeho veku,

c)

počas zaradenia do vzdelávacích činností, ak nebol zaradený do práce a súčasne neodmietol

činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného alebo výkon prospešných prác mimo

ústavu,

d)

počas účasti ako svedka na súdnom konaní,

e)

ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

§ 91

Úhrada zavinených trov výkonu trestu

(1)

Odsúdený je povinný uhradiť tiež zavinené trovy výkonu trestu

a)

za výkon disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu a disciplinárneho

trestu umiestnenia do uzavretého oddielu samostatne,

b)

ak neodôvodnene odmietol pracovať alebo počas pracovnej zmeny nepodal žiadny pracovný

výkon, čím zavinene spôsobil, že sa trovy výkonu trestu nemohli uhradiť zrážkou z

jeho pracovnej odmeny,

c)

za obdobie liečebnej starostlivosti, ak si úmyselne spôsobil alebo inému dovolil

spôsobiť mu ujmu na zdraví, bez závažných dôvodov sa odmietol podrobiť lekárskemu

zákroku, na ktorý dal podnet alebo predchádzajúci súhlas, alebo opakovane porušil

liečebný režim,

d)

za dobu trvania predvedenia pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd ako účastník

konania alebo ak bol na tento účel prechodne premiestnený do iného ústavu, hoci bol

príslušným orgánom poučený, že jeho účasť na úkone alebo pojednávaní nie je nevyhnutná,

a z tohto dôvodu nepracoval.

(2)

Povinnosť uhradiť zavinené trovy výkonu trestu sa nevzťahuje na mladistvého, poberateľa

starobného dôchodku, poberateľa predčasného starobného dôchodku, poberateľa invalidného

dôchodku alebo poberateľa výsluhového dôchodku.

(3)

Výška zavinených trov výkonu trestu za každý aj začatý deň podľa odseku 1 je jedna

štyridsatina zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu;

14a

)

suma sa zaokrúhľuje tak, že suma nižšia ako polovica eurocenta sa zaokrúhľuje smerom

nadol na najbližší eurocent a suma rovnajúca sa alebo vyššia ako polovica jedného

eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nahor na najbližší eurocent.

§ 92

Úhrada zvýšených trov výkonu trestu

(1)

Odsúdený je povinný uhradiť zvýšené trovy na svoje stráženie a dopravu vynaložené

ústavom, ak

a)

si spôsobil úmyselne alebo inému dovolil spôsobiť mu ujmu na zdraví, bez závažných

dôvodov odmietol podrobiť sa lekárskemu zákroku, na ktorý dal podnet alebo predchádzajúci

súhlas, opakovane porušil liečebný režim alebo ak inému odsúdenému spôsobil ujmu na

zdraví a ústavu vznikli zvýšené trovy na stráženie, náklady na dopravu a predvedenie

do zdravotníckeho zariadenia; to neplatí, ak lekár alebo psychológ posúdi stav odsúdeného

ako nespôsobilý na to, aby si uvedomoval reálne následky svojho konania,

b)

trval na predvedení pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd ako účastník konania

alebo bol na tento účel prechodne premiestnený do iného ústavu, hoci bol príslušným

orgánom poučený, že jeho účasť na úkone alebo pojednávaní nie je nevyhnutná,

c)

navštívil odsúdeného alebo obvineného v inom ústave.

(2)

Odsúdený je povinný uhradiť zvýšené trovy výkonu trestu vynaložené ústavom na toxikologický

rozbor, ak bol ten vyhodnotený ako pozitívny.

(3)

Odsúdený je povinný uhradiť zvýšené trovy výkonu trestu, ktoré vynaložil ústav alebo

Policajný zbor pri pátraní po ňom a pri jeho predvedení, ak

a)

ušiel,

b)

nedovolene sa vzdialil z nestráženého pracoviska alebo otvoreného oddelenia,

c)

sa bezdôvodne včas nevrátil z

1.

mimoriadneho voľna na opustenie ústavu podľa

§ 50 ods. 3 písm. f)

,

2.

opustenia ústavu udeleného podľa

§ 65 ods. 1

,

§ 85 ods. 3

,

3.

vychádzky mimo ústavu podľa

§ 72 ods. 4

,

§ 76 ods. 3 písm. f)

,

4.

voľného pohybu podľa

§ 76 ods. 3 písm. c)

.

(4)

Úhrada zvýšených trov výkonu trestu je príjmom ústavu.

§ 93

Spoločné ustanovenia

(1)

Ústav a generálne riaditeľstvo môže trvale upustiť od vymáhania zavinených a zvýšených

trov spojených s výkonom trestu

a)

odsúdenému, ktorý bol vyhostený alebo vydaný do cudziny, alebo cudzincovi, ktorý

sa nezdržiava v Slovenskej republike a nemá na jej území majetok, ktorý možno postihnúť

exekúciou alebo výkonom rozhodnutia,

b)

ak je zrejmé, že suma, ktorá by sa vymohla, nepostačí ani na pokrytie nákladov spojených

s ich vymáhaním,

c)

ak vymáhanie zavinených a zvýšených trov výkonu trestu je spojené s nadmernými ťažkosťami,

pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,

d)

ak je zrejmé, že majetok odsúdeného nepostačí ani na čiastočné uspokojenie pohľadávky,

e)

ak sa v období viac ako troch rokov bezvýsledne viedol výkon rozhodnutia,

f)

ak nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky ani vymáhaním od dedičov odsúdeného.

(2)

Ústav a generálne riaditeľstvo trvale upustí od vymáhania zavinených a zvýšených

trov spojených s výkonom trestu, ak sa právo vymáhať pohľadávku spojenú so zavinenými

a zvýšenými trovami výkonu trestu premlčalo a odsúdený vzniesol námietku premlčania.

(3)

Na trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky vyššej ako desaťnásobok minimálnej mzdy

sa vyžaduje súhlas ministerstva.

(4)

Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky spojenej so zavinenými a zvýšenými

trovami výkonu trestu musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku pohľadávky, výšku pohľadávky

a dôvody upustenia od vymáhania pohľadávky. Na vydanie rozhodnutia o trvalom upustení

od vymáhania pohľadávky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní; toto rozhodnutie

nie je možné preskúmať súdom. Odsúdený sa o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky

neupovedomuje; to neplatí, ak odsúdený podal námietku premlčania podľa odseku 2.

(5)

Pri trvalom upustení od vymáhania pohľadávok za náhradu škody na majetku štátu v

správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva sa postupuje primerane podľa odsekov

1 až 3.

(6)

Ak odsúdený zomrel, pri vymáhaní trov spojených s výkonom trestu, zvýšených trov

výkonu trestu a sumy určenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu alebo

generálneho riaditeľstva sa postupuje podľa Občianskeho zákonníka.

60

)

(7)

Právo vymáhať pohľadávky na základe rozhodnutí o zavinených a zvýšených trovách výkonu

trestu a sume určenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho

riaditeľstva sa premlčí po troch rokoch po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej

povinnosti.

(8)

Preplatky odsúdeného na jednotlivých druhoch trov alebo škode na majetku štátu sa

použijú na započítanie nedoplatkov odsúdeného na iných trovách alebo škode na majetku

štátu. Preplatok, ktorý vznikol úhradou poštovým poukazom, sa do výšky 5 eur odsúdenému

nevracia a je príjmom štátneho rozpočtu.

(9)

Zavinené trovy výkonu trestu, zvýšené trovy výkonu trestu a sumy určené na náhradu

škody na majetku štátu v správe ústavu môže riaditeľ ústavu na písomnú žiadosť odsúdeného

odpustiť, ak to vyžaduje záujem na resocializácii odsúdeného alebo jej dovŕšení.

(10)

Rozhodnutie o odpustení pohľadávky spojenej so zavinenými a zvýšenými trovami výkonu

trestu a náhradou škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva

musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku pohľadávky, výšku pohľadávky a dôvody odpustenia

tejto pohľadávky. Na vydanie rozhodnutia o odpustení pohľadávky sa nevzťahujú všeobecné

predpisy o správnom konaní; toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom.

(11)

Pri zrušení právoplatného rozhodnutia súdu o vine sa vo veci vrátenia trov výkonu

trestu postupuje podľa osobitného predpisu.

58

)

PIATA ČASŤ

PREPUSTENIE Z VÝKONU TRESTU

§ 94

Prepustenie z výkonu trestu

(1)

Ústav prepustí odsúdeného z výkonu trestu, ak nebolo vydané nariadenie súdu na výkon

ďalšieho trestu a

a)

skončila doba výkonu trestu ustanovená vo vykonateľnom rozhodnutí súdu,

b)

súd alebo prokurátor písomne nariadil, aby bol odsúdený prepustený na slobodu,

c)

súd písomne nariadil, aby bol odsúdený prepustený na výkon trestu domáceho väzenia,

d)

tak rozhodol prezident Slovenskej republiky pri udeľovaní milosti,

e)

tak písomne nariadil minister alebo generálny prokurátor Slovenskej republiky.

(2)

Ak odsúdený nemá pri prepustení z výkonu trestu odev a obuv zodpovedajúce klimatickým

podmienkam alebo peňažné prostriedky na svojom konte na ich zakúpenie, ústav odsúdenému

bezplatne poskytne primeraný odev a obuv.

(3)

Odsúdenému, ktorý nemá dostatok peňažných prostriedkov na cestovné a stravné podľa

§ 28 ods. 7

, ústav môže zo svojho rozpočtu poskytnúť stravu alebo stravné na jeden deň, nenávratný

peňažný príspevok na cestovný lístok alebo cestovný lístok na území Slovenskej republiky.

(4)

Na účely pokračovania v činnostiach podporujúcich a rozvíjajúcich zmysel pre zodpovednosť,

dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem po skončení výkonu trestu a na zabezpečenie

opatrení na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine zašle ústav oznámenie

o nadchádzajúcom prepustení odsúdeného

a)

príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

b)

príslušnému orgánu miestnej štátnej správy a miestnej samosprávy, príslušnému oddeleniu

Policajného zboru.

(5)

Oznámenie o nadchádzajúcom prepustení odsúdeného obsahuje meno, priezvisko, adresu

trvalého pobytu a prechodného pobytu odsúdeného, dĺžku vykonávaného trestu, zoznam

vzdelávacích aktivít, resocializačných a výchovno-vzdelávacích programov a terapeutických

aktivít, ktoré mal odsúdený podľa programu zaobchádzania absolvovať s vyznačením ich

absolvovania alebo neabsolvovania a termín prepustenia z výkonu trestu.

(6)

Prepúšťanie odsúdených z výkonu trestu sa uskutočňuje v čase od 08.00 h do 15.00

h, a to aj tých odsúdených, ktorým sa trest skončí pred 08.00 h nasledujúceho dňa.

(7)

Na účely zabezpečenia výkonu probácie podľa osobitného predpisu

60a

)

a na účely prepájania penitenciárnej a postpenitenciárnej podpory odsúdeného zašle

ústav oznámenie o nadchádzajúcom prepustení odsúdeného príslušnému súdu, v obvode

ktorého má odsúdený pobyt, a to pri

a)

podmienečnom prepustení odsúdeného s nariadeným probačným dohľadom podľa osobitného

predpisu,

60aa

)

b)

uloženom ochrannom dohľade odsúdenému podľa osobitného predpisu

60ab

)

alebo

c)

premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia podľa osobitného

predpisu.

60ac

)

(8)

Príslušnému súdu podľa odseku 7 sa zašle oznámenie o nadchádzajúcom prepustení odsúdeného,

ktoré obsahuje informácie uvedené v odseku 5, označenie trestného činu, pre ktorý

bol odsúdený vo výkone trestu, resocializačnú prognózu, ak mu bola vo výkone trestu

odňatia slobody spracovaná a súhrn resocializačných a výchovno-vzdelávacích aktivít,

ktoré počas výkonu trestu odňatia slobody absolvoval.

(9)

Príslušnému oddeleniu Policajného zboru sa zašle oznámenie o nadchádzajúcom prepustení

odsúdeného, ktoré obsahuje informácie uvedené v odseku 5 a označenie trestného činu,

pre ktorý bol odsúdený vo výkone trestu.

ŠIESTA ČASŤ

ÚMRTIE ODSÚDENÉHO

§ 95

Postup pri úmrtí odsúdeného

(1)

Každý, kto sa dozvedel o úmrtí odsúdeného alebo našiel mŕtve telo odsúdeného v miestach,

kde sa vykonáva trest, je povinný takú skutočnosť bezodkladne oznámiť riaditeľovi

ústavu alebo ním určenému príslušníkovi zboru.

(2)

Odsúdený vo výkone trestu si povinnosť podľa odseku 1 splní, ak takú skutočnosť oznámi

ktorémukoľvek príslušníkovi zboru.

(3)

Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru pri úmrtí podľa odseku 1 vyrozumie

príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd, prokurátora, ktorý vykonáva dozor

nad zachovávaním zákonnosti v ústave, obhajcu, generálne riaditeľstvo a blízku osobu

zomrelého podľa

§ 2 písm. d)

; ďalej postupuje podľa osobitných predpisov.

61

)

SIEDMA ČASŤ

DOZOR A KONTROLA NAD VÝKONOM TRESTU

§ 96

Dozor prokurátora

Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.

62

)

§ 97

Kontrola

(1)

Kontrolu výkonu trestu v ústave vykonávajú

a)

Národná rada Slovenskej republiky,

b)

minister a osoby ním poverené,

c)

generálny riaditeľ a osoby ním poverené,

d)

právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodný

dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.

63

)

(2)

Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zboru v rozsahu jeho pôsobnosti vykonávať

vlastnú kontrolnú činnosť.

ÔSMA ČASŤ

KONANIE VO VECIACH SÚVISIACICH S VÝKONOM TRESTU

§ 97a

(1)

Ústav alebo generálne riaditeľstvo koná vo veci

a)

disciplinárnej odmeny,

b)

disciplinárneho previnenia,

c)

náhrady škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva (ďalej

len „konanie o náhrade škody“),

d)

zvýšených trov výkonu trestu a zavinených trov výkonu trestu (ďalej len „konanie

o zvýšených a zavinených trovách“),

e)

zhabania veci.

(2)

Na konanie podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

63a

)

(3)

Úkony v konaniach podľa odseku 1 vykonáva ústav a generálne riaditeľstvo výlučne

v listinnej podobe, ak v tejto časti nie je ustanovené inak.

§ 97b

Príslušnosť

(1)

Konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu v prvom stupni uskutočňuje a rozhoduje

v ňom príslušník zboru alebo zamestnanec zboru určený podľa tohto zákona (ďalej len

„oprávnený orgán“).

(2)

V konaní podľa

§ 97a ods. 1 písm. a)

je oprávneným orgánom v rozsahu ustanovenej disciplinárnej právomoci riaditeľ ústavu

a pedagóg. V konaní podľa

§ 97a ods. 1 písm. b)

je oprávneným orgánom pedagóg.

(3)

V konaní o náhrade škody, ak škoda neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy,

30

)

je oprávneným orgánom určený príslušník zboru alebo zamestnanec zboru. O škode prevyšujúcej

trojnásobok minimálnej mzdy rozhoduje súd.

(4)

V konaní o zvýšených a zavinených trovách je oprávneným orgánom určený príslušník

zboru alebo zamestnanec zboru.

(5)

V konaní podľa

§ 97a ods. 1 písm. e)

je oprávneným orgánom pedagóg.

(6)

Miestna príslušnosť oprávneného orgánu je určená v konaní podľa

a)

§ 97a ods. 1 písm. a)

,

b)

a

d)

miestom, v ktorom odsúdený vykonáva trest,

b)

§ 97a ods. 1 písm. c)

a

e)

miestom, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre začatie konania.

(7)

Na urýchlenie konania alebo z iného dôležitého dôvodu môže miestne príslušný oprávnený

orgán postúpiť vec na konanie inému vecne príslušnému oprávnenému orgánu.

§ 97c

Účastník konania

Účastníkom konania je odsúdený, ktorý dal svojím správaním podnet na začatie konania;

účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím podľa tohto zákona

vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý,

a to až do času, kým sa preukáže opak.

§ 97d

Začatie konania

(1)

Konanie sa začína na základe vlastného zistenia oprávneného orgánu, na návrh ktoréhokoľvek

príslušníka alebo zamestnanca zboru, na podnet iného správneho orgánu

63a

)

alebo na základe záznamu spísaného na predpísanom tlačive (ďalej len „záznam“). Zo

záznamu musia byť zrejmé údaje o disciplinárnom previnení, o spôsobení škody alebo

o iných okolnostiach oprávňujúcich začatie konania.

(2)

Ak

§ 52a ods. 5

neustanovuje inak, konať vo veciach uvedených v

§ 97a ods. 1

nemožno, ak od skutočnosti rozhodnej pre začatie konania uplynuli viac ako dva roky.

(3)

Ak

§ 52a ods. 5

neustanovuje inak, oprávnený orgán je povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia

konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní.

(4)

Konanie je začaté dňom, keď oprávnený orgán urobil voči účastníkovi konania prvý

úkon. Písomné oznámenie o začatí konania sa nevydáva.

(5)

Konanie o náhrade škody sa nezačne, ak škoda v jednotlivom prípade nepresiahne 20

eur.

§ 97e

Zastavenie konania

(1)

Konanie oprávnený orgán zastaví, ak

a)

odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu, ktoréhokoľvek príslušníka

zboru alebo zamestnanca zboru,

b)

spáchanie disciplinárneho previnenia alebo spôsobenie škody nebolo odsúdenému preukázané,

c)

účastník konania na výzvu oprávneného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky

svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený,

d)

účastník konania písomne vzal odvolanie späť, kým sa o ňom nerozhodlo,

e)

účastník konania zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,

f)

účastník konania a oprávnený orgán uzavreli dohodu na dobrovoľné plnenie podľa

§ 97k

,

g)

uplynie lehota na vydanie rozhodnutia.

(2)

Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie a rozhodnutie podľa

odseku 1 písm. e) až g) sa iba vyznačí v spise.

§ 97f

Lehoty

(1)

Ak je to potrebné, oprávnený orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu.

(2)

Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej

začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným

dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota určená podľa hodín začína plynúť

začatím úkonu.

(3)

Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote podané na pošte a adresované

oprávnenému orgánu, u ktorého sa má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť. V pochybnostiach

sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.

§ 97g

Oznamovanie a doručovanie

(1)

Ak sa v

§ 72 ods. 9

alebo v tejto časti neustanovuje inak, rozhodnutie sa oznamuje ústnym vyhlásením,

a ak to nie je možné, doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia do vlastných rúk.

(2)

Ak účastník konania o to pri ústnom vyhlásení rozhodnutia požiada, doručí sa mu písomné

vyhotovenie rozhodnutia. Deň doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je dňom jeho

oznámenia.

(3)

Rozhodnutie v konaní podľa

§ 97a ods. 1 písm. e)

sa oznamuje doručením rovnopisu rozhodnutia písomného vyhotovenia do vlastných rúk.

(4)

Ak nemožno písomné vyhotovenie rozhodnutia alebo rovnopis rozhodnutia doručiť účastníkovi

konania priamo, doručí sa prostredníctvom poštového podniku

11a

)

na poslednú známu adresu ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných

rúk“. Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť

prevezme alebo jej prijatie odmietne; na tento následok musí doručovateľ adresáta

upozorniť. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť

sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky oprávnenému orgánu, aj

keď sa adresát o tom nedozvedel.

(5)

Účastník konania potvrdí ústne vyhlásenie alebo doručenie rozhodnutia svojím podpisom;

ak to odsúdený odmietne, príslušník zboru v prítomnosti tretej osoby uvedie túto skutočnosť

na predpísanom tlačive, pripojí dátum, svoj podpis, meno a priezvisko prítomnej tretej

osoby a jej podpis. Za deň oznámenia rozhodnutia sa považuje aj deň odmietnutia potvrdenia

podľa prvej vety, na čo musí byť účastník upozornený.

(6)

V konaní, v ktorom je ustanovený opatrovník, sa rozhodnutie oznamuje aj opatrovníkovi.

(7)

Odseky 1 až 6 sa primerane vzťahujú aj na oznamovanie a doručovanie ďalších písomností.

§ 97h

Podklad rozhodnutia

(1)

Oprávnený orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a to v rozsahu

nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, a na tento účel si obstarať potrebné podklady pre

rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Priznanie odsúdeného

nezbavuje oprávnený orgán povinnosti preskúmať a dostupnými prostriedkami zistiť skutkový

stav veci.

(2)

V konaní je dôkazným prostriedkom všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutku, najmä

vlastné zistenia príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru, výpoveď obvineného, odsúdeného

alebo inej osoby, veci, listiny a obhliadka. Dôkazy musia byť označené konkrétne,

a to takým spôsobom, aby ich bolo možné preveriť. Skutočnosti všeobecne známe alebo

známe oprávnenému orgánu z jeho činnosti netreba dokazovať.

(3)

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

(4)

Ak je dôkazným prostriedkom výpoveď svedka, uvedie sa stručný obsah výpovede s jeho

vlastnoručným podpisom. Každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo

a nesmie nič zamlčovať. Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil

nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.

63b

)

Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné

tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod

podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou. O dôvodnosti

odopretia výpovede rozhoduje oprávnený orgán. Oprávnený orgán poučí svedka o možnosti

odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych

následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.

(5)

Ak je dôvodná obava, že oznámením totožnosti svedka je ohrozený jeho život, zdravie,

telesná integrita alebo ak také nebezpečenstvo hrozí jemu blízkej osobe,

63b

)

môže sa svedkovi povoliť, aby neuvádzal údaje o svojej osobe. Materiály, ktoré umožňujú

zistenie totožnosti takého svedka, sa ukladajú u príslušníka zboru z preventívno-bezpečnostnej

služby. Súhlas na utajenie totožnosti svedka dáva riaditeľ ústavu.

(6)

Ak je to potrebné na objasnenie skutku, oprávnený orgán môže zaistiť vec alebo listinu

na nevyhnutne potrebný čas. Oprávnený orgán môže uložiť osobe, ktorá má listinu potrebnú

na vykonanie dôkazov, aby ju predložila. Náklady spojené s predložením listiny, ktoré

vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, uhrádza oprávnený orgán.

(7)

Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, je oprávnený

orgán takým rozhodnutím viazaný.

(8)

Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy založenej na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti.

§ 97i

Rozhodnutie

(1)

Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného skutkového stavu a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V

písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania

rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením

hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky

so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania.

(2)

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa

ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví

sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

(3)

V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,

akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych

predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

(4)

Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti

nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu. Toto poučenie obsahuje

aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

(5)

Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia

oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.

(6)

Oznámené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

(7)

Rozhodnutie je vykonateľné, ak uplynula lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie je

uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť

alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok.

§ 97j

Odvolacie konanie

(1)

Ak sa v

§ 59g ods. 2

,

§ 60 ods. 4

alebo v tejto časti neustanovuje inak, pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne

alebo ústne do zápisnice nevzdal, proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v konaniach

podľa

§ 97a ods. 1 písm. b) až e)

do desiatich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

(2)

Odvolanie nemá odkladný účinok okrem odvolania proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho

trestu podľa

§ 52 ods. 3 písm. a) až c)

.

(3)

Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne oprávnenému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

Ak bolo odvolanie podané písomne, vyznačí sa na ňom dátum jeho prevzatia oprávneným

orgánom. O odvolaní podanom ústne sa urobí záznam na predpísanom tlačive, v ktorom

sa uvedú podstatné dôvody odvolania a dátum jeho podania.

(4)

Ak odsúdený v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec,

podal odvolanie po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo podal odvolanie

nepríslušnému orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a príslušnému orgánu, ak tak

urobil najneskôr do 15 dní odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.

(5)

Oprávnený orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“)

môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a účastník konania

o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.

(6)

Oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť,

ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu,

najneskôr do 30 dní od doručenia odvolania, predložiť odvolanie spolu s výsledkami

doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.

(7)

Odvolacím orgánom je

a)

v konaní o disciplinárnom treste a v konaní o zhabaní veci vedúci oddelenia výkonu

trestu alebo vedúci otvoreného oddelenia,

b)

v konaní o náhrade škody riaditeľ ústavu alebo generálny riaditeľ v prípade škody,

ktorá vznikla na majetku štátu v správe generálneho riaditeľstva,

c)

v konaní o zvýšených a zavinených trovách a v konaní podľa

§ 97a ods. 1 písm. e)

riaditeľ ústavu.

(8)

Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní najneskôr do 30 dní od jeho doručenia

odvolaciemu orgánu. V odôvodnených prípadoch môže lehotu predlžiť, najdlhšie na dobu

60 dní, o čom upovedomí účastníka konania.

(9)

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné,

doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni a

a)

ak sú na to dôvody, rozhodnutie zmení alebo zruší, pričom v konaní o disciplinárnom

treste rozhodnutie zmení len v prospech odsúdeného,

b)

odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí,

c)

rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie

a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov možnosti iných skutkových záverov,

rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu

viazaný.

(10)

Účastník konania môže písomne vziať odvolanie späť, kým sa o ňom nerozhodlo. Ak účastník

konania vzal odvolanie späť, nemôže sa znovu odvolať.

(11)

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.

§ 97k

Dohoda na dobrovoľné plnenie

Pred vydaním rozhodnutia môžu v konaní o náhrade škody a v konaní o zavinených a zvýšených

trovách účastník konania a oprávnený orgán uzavrieť písomnú dohodu na dobrovoľné plnenie.

§ 97l

Výkon rozhodnutia

(1)

Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím,

rozhodnutie vykonáva a pohľadávku vymáha ústav, ktorý pohľadávku spravuje;

63c

)

ak účastník konania bol z výkonu trestu prepustený, rozhodnutie vykonáva a pohľadávku

vymáha generálne riaditeľstvo podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.

63c

)

Generálne riaditeľstvo sa stáva správcom pohľadávky dňom potvrdenia zoznamu o prevode

správy pohľadávok.

(2)

Ústav a generálne riaditeľstvo môžu uskutočniť výkon rozhodnutia v jednom konaní

aj viacerými spôsobmi súčasne.

(3)

Generálne riaditeľstvo môže na písomnú žiadosť povinného, ktorý nemôže svoj dlh riadne

a včas plniť, po začatí výkonu rozhodnutia uzavrieť s povinným písomnú dohodu o splátkach.

V dohode o splátkach sa povinný zaviaže zaplatiť pohľadávku naraz vtedy, keď nezaplatí

niektorú splátku včas alebo ak sa zlepšia jeho sociálne pomery.

§ 97m

Súčinnosť tretích osôb

(1)

Poisťovňa je na účely rozhodovania podľa tohto zákona alebo výkonu rozhodnutia povinná

oznámiť ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu na jeho písomnú žiadosť výplaty poistných

plnení odsúdeným.

(2)

Banka a pobočka zahraničnej banky je povinná ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu

na jeho žiadosť poskytnúť podľa osobitného predpisu

63d

)

údaje nevyhnutné na účely výkonu rozhodnutia od odsúdeného, ktorý je klientom banky

alebo pobočky zahraničnej banky.

(3)

Štátny orgán, obec, notár alebo iná osoba, ktorá z úradnej moci alebo vzhľadom na

predmet svojej činnosti vedie evidenciu osôb a majetku, je na účely rozhodovania v

konaní podľa tohto zákona alebo výkonu rozhodnutia povinná oznámiť ústavu alebo generálnemu

riaditeľstvu na jeho písomnú žiadosť potrebné údaje.

(4)

Iná osoba, ktorá ma údaje, listiny a iné veci potrebné na účely rozhodovania v konaní

podľa tohto zákona alebo výkonu rozhodnutia, je povinná ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu

na jeho písomnú žiadosť tieto údaje poskytnúť, listiny a veci vydať alebo vypožičať,

ak možno od nej splnenie tejto povinnosti požadovať.

(5)

Poštový podnik

11a

)

je povinný oznámiť ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu na jeho písomnú žiadosť

údaje potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona alebo výkonu rozhodnutia,

najmä totožnosť osôb, ktoré majú prenajaté poštové priečinky, údaje o počte došlých

zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm doručených povinnému poštovým podnikom alebo

do jeho poštového priečinka, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante, alebo

umožniť ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu tieto údaje získať v poštovom podniku

a správnosť údajov oznámených poštovým podnikom na mieste preveriť. Tým nie sú dotknuté

ustanovenia osobitného predpisu o poštových službách.

11d

)

(6)

Súčinnosť podľa odsekov 1 až 5 sa poskytuje bezodplatne.

(7)

Písomná forma podľa tohto ustanovenia je zachovaná vždy, ak je žiadosť urobená v

elektronickej podobe podľa osobitného predpisu.

63e

)

§ 97n

(1)

Rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho

trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho

trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.

(2)

Ak pohľadávka štátu vznikla na základe rozhodnutia vydaného podľa tohto zákona, úroky

z omeškania sa neuplatňujú a nevymáhajú.

§ 97o

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

(1)

Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu

je v rozpore so zákonom alebo iným právnym predpisom, riaditeľ ústavu rozhodnutie

zruší.

(2)

Pri preskúmavaní rozhodnutia podľa odseku 1 sa vychádza z právneho stavu a skutkových

okolností v čase vydania rozhodnutia. Rozhodnutie nemožno zrušiť, ak sa po jeho vydaní

dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

(3)

Právoplatné rozhodnutie možno zrušiť do šiestich mesiacov od nadobudnutia jeho právoplatnosti.

(4)

Na konanie podľa odseku 1 nemá odsúdený právny nárok.

DEVIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 98

Spoločné ustanovenia

(1)

Kde sa v tomto zákone hovorí o ústave, rozumie sa tým aj nemocnica.

(2)

Ustanovenia tohto zákona sa na odsúdených umiestnených v nemocnici, v zdravotníckom

zariadení, v ústave alebo v inom zdravotníckom zariadení uplatňujú primerane podľa

zdravotného stavu odsúdeného, odporúčania lekára a prostredia, v ktorom sa odsúdený

nachádza.

(3)

Príbuzenský vzťah je blízka osoba podľa

§ 2 písm. d)

povinná preukázať výpisom z matriky, sobášnym listom, rodným listom alebo iným dokladom.

Ak odsúdený žil pred nástupom do výkonu trestu ako druh a družka, predloží druh alebo

družka potvrdenie o prihlásení k pobytu alebo zdieľaní spoločnej domácnosti s odsúdeným

pred nástupom do výkonu trestu.

64

)

Uvedené doklady nie je blízka osoba podľa

§ 2 písm. d)

povinná preukázať, ak údaje v nich obsiahnuté je možné získať z informačných systémov

verejnej správy podľa osobitného predpisu.

64a

)

Za doklad, ktorým sa potvrdzuje, že odsúdený žil pred nástupom do výkonu trestu v

spoločnej domácnosti ako druh a družka, sa okrem potvrdenia o prihlásení k pobytu

považuje aj iný doklad, z ktorého vyplýva, že tieto osoby žili v spoločnej domácnosti

a zdieľali náklady na jej chod. Pre preukázanie vzťahu blízkych osôb podľa

§ 2 písm. d)

rovnako postačuje skutočnosť, že odsúdený a iná osoba sú rodičmi spoločného dieťaťa

a rodičovstvo je uvedené v rodnom liste dieťaťa.

(4)

Na účely ochrany života a zdravia odsúdených, príslušníkov zboru a iných osôb možno

cely v oddiele s bezpečnostným režimom, v uzavretom oddiele, oddiele doživotných trestov,

určené cely v oddiele špecializovaného zaobchádzania, kompenzačné miestnosti a bezpečnostné

cely vybaviť kamerovým systémom; o tejto skutočnosti musí byť odsúdený oboznámený

v ústavnom poriadku.

(5)

Za odsúdeného s uloženými obmedzeniami podľa osobitného predpisu

10a

)

sa považuje aj odsúdený, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie, voči ktorému podal

prokurátor návrh na obmedzenie vo výkone trestu podľa osobitného predpisu

10a

)

z dôvodov väzby podľa

§ 71 ods. 1 písm. b)

alebo

ods. 3 písm. b)

Trestného poriadku, a to do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu prokurátora.

(6)

Ak sa odsúdený bez závažných dôvodov nevrátil v určenom termíne z mimoriadneho voľna

na opustenie ústavu podľa

§ 51 ods. 4 až 6

, opustenia ústavu podľa

§ 65

alebo

§ 85 ods. 3

alebo vychádzky mimo ústavu podľa

§ 72 ods. 4

alebo

§ 76 ods. 3 písm. f)

, čas, po ktorý sa neoprávnene zdržiaval mimo ústavu, sa do výkonu trestu nezapočítava.

(7)

Na odsúdeného, ktorý sa podľa

§ 10 ods. 1

prechodne premiestni na výkon trestu do ústavu, v ktorom sa vykonáva väzba a na odsúdeného,

ktorý nastúpil do výkonu trestu a generálny riaditeľ alebo ním určený príslušník zboru

ešte neurčil ústav, do ktorého sa umiestni, alebo odsúdeného hospitalizovaného v nemocnici,

sa ustanovenia o vonkajšej diferenciácii, vnútornej diferenciácii mladistvých a špecializovanom

výkone trestu vzťahujú primerane.

§ 99

Osobné údaje o odsúdenom a odoberanie identifikačných znakov

(1)

Zbor na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu trestu spracúva osobné

údaje o odsúdenom v rozsahu identifikačných znakov a údajov podľa osobitného predpisu,

65

)

ako aj údaje o jeho osobe potrebné na naplnenie práv podľa tohto zákona, bezpečný

výkon trestu, identifikáciu rizika násilného správania, sebapoškodenia a rizika úteku.

V súlade s uvedeným účelom zbor spracúva tieto údaje

a)

meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, titul, vedecká hodnosť, predchádzajúce

meno a priezvisko, ak ich má odsúdený zmenené,

b)

dátum a miesto narodenia,

c)

adresa trvalého pobytu a prechodného pobytu,

d)

štátna príslušnosť,

e)

číslo občianskeho preukazu, cestovného dokladu alebo iného dokladu preukazujúceho

totožnosť odsúdeného, miesto a dátum jeho vydania,

f)

vzdelanie,

g)

zamestnanie a odborné znalosti,

h)

osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje, najmä rodinný stav, závislosť od požívania

alkoholických nápojov a iných návykových látok, závery psychologického vyšetrenia

osobnosti,

i)

zdravotná klasifikácia,

j)

údaje prevzaté z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní a súdu oznámených ústavu,

k)

poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu, udelených

disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch, poznatkoch o plnení

programu zaobchádzania,

l)

údaje týkajúce sa predchádzajúcej trestnej činnosti odsúdeného, ktoré sa uvádzajú

v odpise registra trestov,

m)

poznatky o vyhodnotení bezpečnostného rizika, najmä údaje o režimových a iných preventívno-bezpečnostných

opatreniach a diagnostické údaje,

n)

údaje týkajúce sa ochrany totožnosti odsúdeného ako svedka v disciplinárnom konaní.

(2)

Zbor nemá povinnosť informovať o obsahu údajov podľa odseku 1 písm. h) a k) až n)

a o obsahu, položkách a spôsobe vyhodnocovania diagnostických nástrojov.

(3)

Zbor je oprávnený na účely spracúvania osobných údajov o odsúdenom podľa odseku 1

vyžiadať si odpis registra trestov.

(4)

Na účely spracúvania osobných údajov podľa odseku 1, na účely konania vo veciach

súvisiacich s výkonom trestu a na správne vykonávanie odvodov a zrážok z pracovnej

odmeny odsúdeného, zbor získava a spracúva údaje evidované v informačných systémoch

verejnej správy prostredníctvom elektronickej komunikácie.

§ 101

Výkon postupne uložených trestov

(1)

Postupne uložené doteraz celkom nevykonané tresty sa považujú z hľadiska výkonu trestu

za trest jediný.

(2)

Ak je pri postupne uložených trestoch ustanovený rôzny spôsob výkonu trestu, možno

odsúdeného do termínu určenia spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov

premiestniť do ústavu s najvyšším stupňom stráženia podľa uložených trestov.

§ 102

Splnomocňovacie ustanovenia

(1)

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o

a)

prijímaní, umiestňovaní, premiestňovaní, podmienečnom prepustení a prepustení odsúdených,

b)

vnútornej diferenciácii,

c)

zaobchádzaní s odsúdenými,

d)

zabezpečovaní práv odsúdených,

e)

zaraďovaní odsúdených do práce,

f)

zabezpečení poriadku a bezpečnosti v ústavoch,

g)

disciplinárnych odmenách, disciplinárnych trestoch a rozsahu disciplinárnej právomoci,

h)

účasti orgánov a organizácií na výkone trestu,

i)

výkone trestu pri niektorých kategóriách odsúdených a o špecializovanom výkone trestu,

j)

podmienkach a výkone ochranného liečenia nariadeného súdom počas výkonu trestu,

k)

nakladaní s peňažnými prostriedkami odsúdeného,

l)

nosení preukazu odsúdeného,

m)

určení výšky a náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu,

n)

určení zrážok na úhradu zavinených trov výkonu trestu odsúdených,

o)

určení zrážok na úhradu zvýšených trov výkonu trestu odsúdených,

p)

určení zrážok na úhradu trov výkonu trestu odsúdených,

q)

pracovnej odmene a podmienkach jej poskytovania, zrážkach z čistej pracovnej odmeny,

nemocenských dávok a úrazových dávok,

r)

postupe ústavu s čistou pracovnou odmenou, nemocenskými dávkami a úrazovými dávkami

odsúdeného v prípadoch, ak tieto nepodliehajú zrážkam,

s)

použití vreckového konta a osobného konta,

t)

zrážkach a rozdeľovaní dôchodkov odsúdených,

u)

konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu,

v)

použití technických prostriedkov podľa

§ 13 ods. 1 písm. d)

.

(2)

Minister je oprávnený vydať súhlas na overovanie nových, od tohto zákona odchylných

metód pri zaobchádzaní s odsúdenými, ak uplatnenie takých metód znamená pre odsúdených

zmiernenie obmedzenia ich občianskych práv.

Prechodné ustanovenia

§ 103

(1)

Ak odsúdený požiadal pred 1. januárom 2006 o nákup potravín, vecí osobnej potreby

alebo o vykonanie iných finančných operácií a o žiadosti nebolo ešte rozhodnuté, postupuje

sa podľa tohto zákona; ak o žiadosti už bolo rozhodnuté, pri nákupe potravín a vecí

osobnej potreby alebo pri vykonávaní iných finančných operáciách sa postupuje podľa

doterajších predpisov.

(2)

Ak odsúdený zavinene spôsobil škodu na majetku štátu v správe ústavu pred 1. januárom

2006 a o náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu riaditeľ ústavu ešte nerozhodol,

návrh nebol podaný na súd alebo súd ešte o návrhu nerozhodol, postupuje sa podľa doterajších

predpisov.

(3)

Ak odsúdený nastúpil na výkon disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého

oddelenia alebo disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby pred 1. januárom 2006

a výkon disciplinárneho trestu trvá aj po 1. januári 2006, zavinené trovy výkonu trestu

sa vypočítavajú oddelene. Doba od nástupu na výkon disciplinárneho trestu celodenného

umiestnenia do uzavretého oddelenia alebo umiestnenia do samoväzby do účinnosti tohto

zákona sa odsúdenému predpíše ako pohľadávka zboru vo výške ustanovenej podľa doterajších

predpisov a doba výkonu disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého

oddelenia alebo umiestnenia do samoväzby sa odsúdenému predpíše podľa

§ 91

.

(4)

Ak odsúdený pred 1. januárom 2006 zavinil, že z jeho pracovnej odmeny alebo nemocenského

podľa doterajších predpisov nemohli byť vykonané zrážky na úhradu trov výkonu trestu

podľa doterajších predpisov a riaditeľ ústavu o nich ešte právoplatne nerozhodol pred

1. januárom 2006, vypočítajú sa odsúdenému po 1. januári 2006 vo výške ustanovenej

podľa doterajších predpisov.

(5)

Ak dôvod uvedený v odseku 4 vznikol pred 1. januárom 2006 a trvá aj po 1. januári

2006, odsúdený je povinný uhradiť zavinené trovy výkonu trestu; trovy sa vypočítajú

oddelene. Zavinené trovy výkonu trestu od vzniku dôvodu podľa odseku 4 sa na základe

rozhodnutia riaditeľa ústavu vypočítajú vo výške ustanovenej podľa doterajších predpisov.

Zavinené trovy výkonu trestu od 1. januára 2006 až do doby ich ukončenia podľa odseku

4 sa odsúdenému predpíše podľa

§ 91

.

(6)

Odsúdený nie je povinný zo zostatku pohľadávky zboru za zavinené trovy výkonu trestu,

zvýšené trovy výkonu trestu a zo sumy určenej na náhradu škody na majetku štátu v

správe ústavu predpísané od 1. septembra 2002 nahradiť úroky z omeškania podľa osobitného

predpisu.

69

)

§ 104

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na výkon trestu, ktorý bol právoplatne uložený

pred účinnosťou tohto zákona, a výkon trestu trvá aj po účinnosti tohto zákona, ak

§ 103

neustanovuje inak.

§ 104a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014

(1)

Disciplinárne konanie, konanie o zvýšených a zavinených trovách výkonu trestu, konanie

o náhrade škody a konanie súvisiace so zhabaním veci začaté pred 1. januárom 2014

sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013.

(2)

Disciplinárny trest uložený právoplatným rozhodnutím pred 1. januárom 2014 sa vykoná

podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013.

(3)

Ustanovenia

§ 59f

,

59g

,

60

a

61

sa vzťahujú aj na odsúdeného, ktorému bol uložený disciplinárny trest právoplatným

rozhodnutím pred 1. januárom 2014.

(4)

Peňažný príspevok poskytnutý odsúdenému podľa ustanovení

§ 22 ods. 1

,

§ 31 ods. 2

a

§ 92 ods. 2

účinných do 31. decembra 2013 sa v čase prepustenia z výkonu trestu alebo po rozúčtovaní

poslednej pracovnej odmeny stáva nenávratným.

§ 104b

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2026

(1)

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na zmenu stupňa stráženia trestu, ktorý bol

právoplatne uložený pred 1. júlom 2026.

(2)

Ak je pri trestoch postupne uložených pred 1. júlom 2026 ustanovený rôzny spôsob

výkonu trestu, o určení stupňa stráženia rozhodne podľa tohto zákona osobitná komisia

ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest.

(3)

Disciplinárny trest uložený právoplatným rozhodnutím do 30. júna 2026 sa vykoná podľa

tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2026.

(4)

Konania vo veciach súvisiacich s výkonom trestu podľa tohto zákona, ktoré sa začali

do 30. júna 2026, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2026.

§ 104c

Transpozičné ustanovenie

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe

.

§ 105

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1.

zákon

č. 59/1965 Zb.

o výkone trestu odňatia slobody v znení zákona č. 173/1968 Zb., zákona č. 100/1970

Zb., zákona č. 47/1973 Zb., zákona č. 179/1990 Zb., zákona č. 79/1992 Zb., zákona

č. 296/1993 Z. z., zákona č. 33/1994 Z. z., zákona č. 451/2002 Z. z. a zákona č. 171/2003

Z. z.,

2.

vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. 125/1994 Z. z.

, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení vyhlášky č. 502/2002

Z. z.,

3.

vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. 341/1996 Z. z.

o osobitných podmienkach financovania a vykonávania činnosti zameranej na zamestnávanie

odsúdených v strediskách vedľajšieho hospodárstva a vo vnútornej prevádzke organizačných

zložiek Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.

Čl. II

Zákon č.

4/2001 Z. z.

o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č.

166/2003 Z. z., zákona č. 537/2004 Z. z. a zákona č. 581/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa

takto

1.

V § 4 ods. 1 písm. r) sa za slová „ak tak ustanovuje“ vkladajú slová „tento zákon

alebo“.

2.

§ 4 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Zbor prejednáva priestupky spáchané

a)

v objekte zboru, ktorého ochranu a stráženie zabezpečuje zbor,

b)

pri rušení výkonu strážnej služby v blízkosti objektu uvedeného v písmene a) alebo

počas eskortovania obvineného alebo odsúdeného, ak strážnu službu alebo eskortovanie

vykonáva zbor,

c)

obvinenými vo výkone väzby a odsúdenými vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú spáchané

počas výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody.“.

3.

V § 35 ods. 1 sa za písmeno c) vkladá písmeno d), ktoré znie

„d)

na spútanie obvineného alebo odsúdeného pri vyvedení alebo predvedení v odôvodnených

prípadoch z bezpečnostných dôvodov,“.

Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno e).

4.

V § 47 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie

„(5)

Minister môže po dohode s ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky poveriť zbor

strážením zdravotníckych zariadení, v ktorých sa vykonáva ochranné liečenie alebo

detencia, ktoré boli uložené súdom v trestnom konaní.“.

Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 6 a 7.

5.

Za § 67 sa vkladá § 67a, ktorý znie

㤠67a

Zbor môže používať osobitné farebné vyhotovenie a označenie služobných motorových

vozidiel. Osobitné farebné vyhotovenie a označenie služobných motorových vozidiel

určí minister.“.

Čl. III

Zákon č.

596/2003 Z. z.

o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z. a zákona č. 5/2005

Z. z. sa mení takto

V § 14 ods. 5 písmeno d) znie

„d)

spôsobe vzdelávania občanov vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody po

dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,“.

Čl. V

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006 okrem

§ 18 ods. 3

a

§ 27

v čl. I, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2007.