VYHLÁŠKA 474/2000 Z. z. o zisťovaní množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok, o spôsobe a podmienkach zisťovania, sledovania a preukazovania údajov o dodržaní určených emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania a o požiadavkách na technické prostriedky na monitorovanie emisií a imisií

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška upravuje

a)

zisťovanie množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok,

b)

spôsob a podmienky zisťovania, sledovania a preukazovania údajov o dodržaní určených

emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania,

c)

požiadavky na technické prostriedky na monitorovanie emisií a imisií látok znečisťujúcich

ovzdušie a dobu ich zabezpečenia.

§ 2

Zisťovanie množstva vypúšťanej znečisťujúcej látky

(1)

Celkové množstvo emisií znečisťujúcej látky vyskytujúcej sa v odpadových plynoch

vypustené zo zdroja znečisťovania do ovzdušia (ďalej len „množstvo znečisťujúcej látky“)

sa zisťuje, ak

a)

je znečisťujúca látka uvedená v zozname znečisťujúcich látok

1

)

a sú pre ňu určené emisné limity,

b)

podlieha poplatkovej povinnosti

1

)

alebo

c)

sú pre znečisťujúcu látku určené podmienky ochrany ovzdušia.

2

)

(2)

Množstvo znečisťujúcej látky sa zisťuje

a)

kontinuálnym monitorovaním s použitím technických prostriedkov na monitorovanie emisií

látok znečisťujúcich ovzdušie

3

)

(ďalej len „emisný monitorovací systém“),

b)

výpočtom s použitím individuálnych emisných faktorov zistených jednorazovým oprávneným

meraním,

c)

kvalifikovaným rozborom,

d)

kombináciou spôsobov podľa písmen a) až c).

(3)

Množstvo znečisťujúcej látky sa zisťuje ako súčet množstiev tejto látky, ktoré sú

vypustené do ovzdušia počas výrobno-prevádzkových režimov a ostatných nevýrobných

stavov, pri ktorých bola technológia skutočne prevádzkovaná alebo ktoré za obdobie

zisťovania množstva znečisťujúcej látky skutočne nastali, napr. počas

a)

ustálenej prevádzky zdroja znečisťovania, počas ktorej sú technicko-prevádzkové parametre

v súlade s dokumentáciou,

4

)

okrem vybraných prevádzkových stavov

5

)

(ďalej len „ustálená prevádzka“),

b)

vybraných prevádzkových stavov

5

)

a ďalších nevyhnutných stavov, počas ktorých sa technicko-prevádzkové parametre zosúlaďujú

s dokumentáciou alebo sa vykonávajú iné činnosti súvisiace s prevádzkou, obnovou alebo

s opravami technicko-prevádzkových zariadení,

c)

nebezpečných stavov zdroja znečisťovania ohrozujúcich kvalitu ovzdušia,

6

)

počas ktorých technicko-prevádzkové parametre technológie nie sú v súlade s dokumentáciou

a ktoré možno spôsobom ustanoveným v dokumentácii bezodkladne zosúladiť bez nevyhnutnosti

mimoriadnych technicko-prevádzkových alebo technicko-organizačných opatrení,

d)

havarijných stavov zdroja znečisťovania (havárií),

7

)

ktoré nastali, ak sa bezodkladne neodstránili nebezpečné stavy podľa písmena c),

e)

vážnych a bezprostredných ohrození alebo zhoršení kvality ovzdušia

8

)

vymedzených v súbore technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných

opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia,

9

)

ktoré nastali porušením právnych predpisov v prípade stavu podľa písmena d) a v dôsledku

iných mimoriadnych udalostí nezavinených prevádzkovateľom zdroja znečisťovania, ktoré

vyžadujú, aby verejnosť bola informovaná o možnosti ohrozenia.

8

)

§ 3

Zisťovanie množstva znečisťujúcej látky kontinuálnym monitorovaním

(1)

Množstvo znečisťujúcej látky sa zisťuje kontinuálnym monitorovaním, ak sa ním zisťujú

údaje o dodržaní určených emisných limitov (ďalej len „emisné hodnoty“).

(2)

Počas prevádzky emisného monitorovacieho systému v súlade s dokumentáciou sa iné

spôsoby zisťovania množstva znečisťujúcej látky z príslušného miesta vypúšťania neuplatňujú.

§ 4

Individuálne emisné faktory

(1)

Individuálne emisné faktory sa zisťujú jednorazovým oprávneným meraním, ak sa ním

zisťujú emisné hodnoty, a v prípadoch podľa odseku 8.

(2)

Individuálne emisné faktory sa postupom podľa odseku 1 nezisťujú, ak ide o

a)

kotol alebo plynovú turbínu na spaľovanie palív (ďalej len „aparát“), ktorého menovitý

tepelný príkon je menší ako 50 MW,

b)

spaľovňu odpadov, ktorej menovitá kapacita je 1 t spaľovaného odpadu za hodinu a

menej; pre zariadenie na spoluspaľovanie odpadov platí táto podmienka vtedy, ak súčasne

platí podmienka podľa písmena c),

c)

aparát, technologický celok, časť alebo zariadenie zdroja znečisťovania ovzdušia

(ďalej len „časť zdroja znečisťovania“), ktorú nemožno podľa platnej dokumentácie

prevádzkovať viac ako 2 400 hodín za rok,

d)

iný zdroj znečisťovania okrem zdroja znečisťovania obsahujúceho zariadenie na spaľovanie

palív, spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov (ďalej len „technologický

zdroj znečisťovania“), ak je v meracom mieste hmotnostný tok znečisťujúcej látky nižší

ako päťnásobok limitného hmotnostného toku; pre organické znečisťujúce látky, ktoré

sú v odpadových plynoch vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík,

je limitný hmotnostný tok 1 kg za hodinu, pre oxid uhoľnatý 5 kg za hodinu a pre ostatné

znečisťujúce látky sa rovná hmotnostnému toku pre nové zdroje znečisťovania.

10

)

(3)

Individuálne emisné faktory sa vyjadrujú ako hmotnosť emisií znečisťujúcej látky

pripadajúcej na

a)

jednotku spotrebovanej suroviny,

b)

jednotku spáleného paliva,

c)

jednotku produkcie alebo množstva výrobku,

d)

jednotku času ustálenej prevádzky,

e)

várku (šaržu),

f)

iný parameter podľa vlastnosti konkrétnej technológie, na ktorý sa vzťahuje hmotnosť

vypustenej znečisťujúcej látky,

(ďalej len „vzťahová veličina“).

(4)

Individuálny emisný faktor sa pre znečisťujúcu látku zisťuje ako podiel hmotnosti

emisií znečisťujúcej látky vypustenej do ovzdušia a časovo zodpovedajúcej sumárnej

hodnoty vzťahovej veličiny.

(5)

Ak hodnota emisného faktora zistená pri podmienkach jednorazového oprávneného merania

emisných hodnôt nie je z hľadiska výpočtu ročného množstva znečisťujúcej látky reprezentatívna,

uplatní sa na výpočet množstva znečisťujúcej látky kvalifikovaným rozborom podľa

§ 5 ods. 2 písm. e)

alebo prevádzkovateľ zdroja znečisťovania môže podľa odseku 8 zistiť reprezentatívny

individuálny emisný faktor.

(6)

V prípade pochybnosti o pomere medzi hodnotou emisného faktora znečisťujúcej látky

pri podmienkach merania emisných hodnôt a pri reprezentatívnom výrobno-prevádzkovom

režime ustálenej prevádzky sa pomerový koeficient podľa

§ 5 ods. 2 písm. e)

zistí overovacím jednorazovým oprávneným meraním; pomerový koeficient je platný do

zmeny zdroja znečisťovania alebo jeho časti.

(7)

Individuálny emisný faktor je na účel výpočtu množstva znečisťujúcej látky platný

v roku, v ktorom bol zistený, a v nasledujúcich rokoch až do určeného roku vykonania

opakovaného jednorazového oprávneného merania emisnej hodnoty, ak nedošlo k zmene

technológie daného zdroja znečisťovania alebo jeho časti.

(8)

Množstvo znečisťujúcej látky s použitím individuálneho emisného faktora zisteného

jednorazovým oprávneným meraním môže prevádzkovateľ zdroja znečisťovania zisťovať

aj vtedy, keď to nie je ustanovené; podmienkou použitia individuálneho emisného faktora

je jeho reprezentatívnosť pre daný výrobno-prevádzkový režim. Individuálny emisný

faktor je platný do zmeny zdroja znečisťovania alebo jeho časti, najviac však šesť

rokov.

§ 5

Zisťovanie množstva znečisťujúcej látky kvalifikovaným rozborom

(1)

Množstvo znečisťujúcej látky sa zisťuje kvalifikovaným rozborom,

a)

ak vypustené množstvo znečisťujúcej látky možno vypočítať podľa jednoznačnej emisnej

závislosti alebo vypočítané množstvo vypustenej znečisťujúcej látky je najvyššie možné,

b)

ak sa nezisťuje kontinuálnym monitorovaním alebo ak prevádzka emisného monitorovacieho

systému nie je v súlade s platnou dokumentáciou,

c)

ak sa nezisťuje výpočtom s použitím individuálnych emisných faktorov zistených jednorazovým

oprávneným meraním,

d)

pri iných stavoch, ako je ustálená prevádzka, ktoré za obdobie zisťovania množstva

znečisťujúcej látky skutočne nastali,

e)

ak sa porušením povinností

11

)

množstvo znečisťujúcej látky nezistí kontinuálnym monitorovaním alebo jednorazovým

oprávneným meraním,

f)

v prechodnom období do zistenia množstva znečisťujúcej látky kontinuálnym monitorovaním

alebo jednorazovým oprávneným meraním.

(2)

Množstvo znečisťujúcej látky sa zisťuje postupmi kvalifikovaného rozboru v tomto

poradí

a)

výpočet s použitím jednoznačnej emisnej závislosti,

b)

výpočet z údajov jestvujúceho emisného monitorovacieho systému do času preukázania

jeho zhody s touto vyhláškou,

c)

výpočet s použitím individuálneho emisného faktora pri jestvujúcich zdrojoch znečisťovania

zisteného inou ako oprávnenou osobou do času jeho zistenia oprávnenou osobou,

d)

výpočet s použitím posledného individuálneho emisného faktora zisteného oprávnenou

osobou, ak sa porušením povinností platný individuálny emisný faktor nezistí opakovaným

jednorazovým oprávneným meraním v určenej lehote, pokiaľ nedošlo k zmene technológie

daného zdroja znečisťovania alebo jeho časti,

e)

výpočet podľa individuálnych emisných faktorov a pomerových koeficientov zistených

jednorazovým oprávneným meraním alebo technickým rozborom pre rôzne prevádzkové stavy

konkrétnej technológie,

f)

hmotnostno-bilančný výpočet podľa funkčnej emisnej závislosti a iných meraných a

prevádzkovo evidovaných technicko-prevádzkových parametrov konkrétnej technológie

ako emisnej hodnoty,

g)

výpočet s použitím všeobecných emisných závislostí, ktoré zverejňuje ministerstvo

vo svojom vestníku,

h)

výpočet s použitím všeobecných emisných faktorov, ktoré zverejňuje ministerstvo vo

svojom vestníku; uvedený postup sa uplatňuje vrátane nábehov, zmeny výkonu a odstavení

podľa zverejnených podmienok,

i)

metódy porovnávania a analýzy podobnosti funkčnej emisnej závislosti obdobných technológií

zdrojov znečisťovania a procesov,

j)

výpočet podľa iných publikovaných emisných závislostí a faktorov ako podľa písmen

g) a h),

k)

interpolácia meraných hodnôt počas prerušení merania alebo použitie náhradných hodnôt,

ak je meraná hodnota mimo meracieho rozsahu emisného monitorovacieho systému alebo

merané hodnoty signálov sú neplatné,

l)

iný vhodný postup, ktorý vyplýva z vlastností technológie konkrétneho zdroja znečisťovania

alebo jeho časti.

(3)

Jednoznačná emisná závislosť podľa odseku 1 písm. a) je, ak

a)

sa v technológii nepoužívajú odlučovacie zariadenia alebo sa znečisťujúca látka v

konkrétnom odlučovacom zariadení neodlučuje (emisný stupeň je vyšší ako 90 %),

b)

ju možno vyjadriť funkčným vzťahom medzi množstvom vypustenej znečisťujúcej látky

a vybranými technicko-prevádzkovými parametrami,

c)

funkčný vzťah podľa písmena b) nezávisí od režimu prevádzkovania,

d)

hodnoty vybraných technicko-prevádzkových parametrov podľa písmena b) sa zisťujú

spôsobom podľa platnej dokumentácie.

§ 6

Zisťovanie údajov o dodržaní určených emisných limitov

(1)

Údaje o dodržaní určených emisných limitov sa zisťujú ako emisné hodnoty

12

)

pre

a)

znečisťujúce látky, pre ktoré sú určené emisné limity,

13

)

b)

tmavosť dymu.

14

)

(2)

Emisné hodnoty sa zisťujú

a)

technickým výpočtom,

b)

jednorazovým oprávneným meraním,

c)

kontinuálnym monitorovaním,

d)

kombináciou spôsobov podľa písmen a) až c).

(3)

Emisné hodnoty sa nezisťujú pre znečisťujúce látky, pri ktorých je zrejmé alebo preukázané,

že sa v technologickom plyne nemôžu vyskytovať na úrovni vyššej ako 10 % z hodnoty

príslušného emisného limitu, a v prípadoch ustanovených v

§ 13 ods. 13

.

(4)

Ak vznikne pochybnosť, možnosť výskytu znečisťujúcej látky sa preukazuje

a)

overovacím jednorazovým oprávneným meraním alebo

b)

technickým výpočtom doloženým súhlasným stanoviskom Slovenskej inšpekcie životného

prostredia

15

)

(ďalej len „inšpekcia“).

(5)

Kontinuálne monitorovania a jednorazové oprávnené merania sa vykonávajú metódami

a podľa metodík, ktoré

a)

sa vzťahujú na určený limit znečisťovania,

b)

poskytujú reprezentatívne výsledky meraní,

c)

sú uvedené v zozname metód a metodík oprávnených meraní

16

)

a sú vydané ako

1.

slovenské technické normy,

17

)

ktorými sa preberajú európske normy, alebo

2.

slovenské technické normy, ktorými sa preberajú medzinárodné normy, alebo ako slovenské

technické normy, ak v porovnaní s európskymi normami poskytujú údaje rovnocennej vedeckej

kvality, alebo

3.

iné technické špecifikácie,

18

)

ak slovenské technické normy podľa bodov 1 a 2 nie sú vydané.

(6)

Miestom zisťovania emisných hodnôt je také miesto zdroja znečisťovania alebo jeho

časti, v ktorom platí emisný limit

19

)

a v ktorom možno v súlade s odsekom 5 zistiť správnu hodnotu meranej veličiny (ďalej

len „meracie miesto“).

(7)

Na preukázanie dodržania určených emisných limitov sa k žiadosti o vydanie súhlasu

orgánu ochrany ovzdušia,

20

)

k oznámeniu alebo k informácii

21

)

priložia tieto doklady

a)

správa z úplnej funkčnej skúšky monitorovacieho systému; v ďalších rokoch protokol

z celoročného vyhodnotenia kontinuálneho monitorovania, protokoly, v ktorých je vyhodnotené

nedodržanie emisného limitu, a údaje uschované na informačnom nosiči,

b)

správa z jednorazového oprávneného merania,

c)

úplný opis technického výpočtu a podklady o splnení podmienok jednoznačnej emisnej

závislosti alebo výpočtu najvyššej možnej emisnej hodnoty a súhlasné stanovisko inšpekcie;

podklady a súhlasné stanovisko inšpekcie sa prikladajú k prvému preukázaniu dodržania

určených emisných limitov a k preukázaniu dodržania určených emisných limitov po zmene

zdroja znečisťovania alebo po zmene jeho časti, ktoré sú predmetom súhlasu,

d)

stručné zhodnotenie stavu technológie v rokoch, v ktorých sa nevykonáva opakované

jednorazové oprávnené meranie, osobitne s poukazom na skutočnosti, ktoré môžu viesť

k zmene emisných hodnôt zistených v poslednom oprávnenom meraní,

e)

úplný výpočet vypustených množstiev znečisťujúcej látky zo zdroja znečisťovania pri

všetkých stavoch ustálenej prevádzky, sumárne hodnoty vzťahovej veličiny pre jednotlivé

prevádzkové stavy ustálenej prevádzky, ročnú sumárnu hodnotu vzťahovej veličiny a

ďalšie potrebné podklady v závislosti od spôsobu zisťovania množstva vypúšťanej znečisťujúcej

látky v prípadoch, ak je emisná hodnota vyjadrená ako emisný faktor,

f)

ďalšie údaje podľa dokumentácie alebo určené ako podmienky orgánom ochrany ovzdušia.

§ 7

Technický výpočet emisnej hodnoty

(1)

Emisná hodnota sa môže podľa súhlasu

22

)

zistiť technickým výpočtom, ak sa žiadosťou doloženou súhlasným stanoviskom inšpekcie

preukáže, že vlastnosti technológie umožňujú výpočet

a)

správnej hodnoty emisnej veličiny,

b)

najvyššej možnej hodnoty emisnej veličiny,

c)

správnej alebo najvyššej možnej hodnoty emisnej veličiny z výsledkov oprávneného

merania vhodnej veličiny, ak technické podmienky zdroja znečisťovania alebo jeho časti

neumožňujú zistenie správnej emisnej hodnoty jej priamym meraním.

(2)

Technický výpočet správnej hodnoty emisnej veličiny podľa odseku 1 písm. a) je

a)

technicko-inžiniersky výpočet hodnoty, ktorou je vyjadrený emisný limit podľa jednoznačnej

emisnej závislosti, a výpočet jej presnosti,

b)

hmotnostno-bilančný výpočet emisnej hodnoty vyjadrenej ako emisný faktor z hodnôt

vstupov a výstupov znečisťujúcej látky a hodnôt vzťahovej veličiny zisťovaných a prevádzkovo

evidovaných podľa platnej dokumentácie.

(3)

Technický výpočet najvyššej možnej emisnej hodnoty podľa odseku 1 písm. b) je technicko-inžiniersky

výpočet emisnej hodnoty z najvyššie možného množstva znečisťujúcej látky, ktoré môže

podľa súčasného stavu poznania prírodných a iných technických zákonitostí v príslušnej

technológii alebo procese vzniknúť alebo sa uvoľniť; s vplyvmi odlučovania alebo iného

znižovania množstva znečisťujúcej látky sa neuvažuje.

(4)

V prípade pochybnosti sa platnosť technického výpočtu emisnej hodnoty zistí overovacím

jednorazovým oprávneným meraním, ak to umožňuje súčasný stav techniky merania.

§ 8

Jednorazové oprávnené meranie emisnej hodnoty

(1)

Emisná hodnota sa zisťuje jednorazovým oprávneným meraním, ak

a)

sa nezisťuje technickým výpočtom,

b)

sa nezisťuje kontinuálnym monitorovaním,

c)

to umožňuje súčasný stav techniky jednorazového oprávneného merania.

(2)

Jednorazové oprávnené meranie sa vykonáva pri takom výrobno-prevádzkovom režime,

pri ktorom

a)

je určený emisný limit,

23

)

b)

sa zistí, či meraný zdroj znečisťovania alebo jeho časť sú technicky spôsobilé dodržiavať

určený emisný limit pri všetkých režimoch ustálenej prevádzky podľa platnej dokumentácie.

(3)

Ak výrobno-prevádzkové režimy podľa odseku 2 sú pre jednotlivé znečisťujúce látky

rôzne alebo nie sú podľa platnej dokumentácie jednoznačne vymedzené, jednorazové oprávnené

meranie sa vykonáva pri obvyklých hodnotách technicko-prevádzkových parametrov takého

režimu ustálenej prevádzky, pri ktorom sú predpokladané emisné hodnoty najvyššie;

ak emisné hodnoty pre jednotlivé znečisťujúce látky závisia od kapacity, oprávnené

meranie sa vykonáva pri najmenej 0,9-násobku menovitej kapacity meranej časti zdroja

znečisťovania. Tieto podmienky sa na kontrolné meranie inšpekcie nevzťahujú; dodržiavanie

emisných limitov pri všetkých režimoch ustálenej prevádzky a všetkých hodnotách technicko-prevádzkových

parametrov, ktoré sú v dokumentácii dovolené, tým nie je dotknuté.

(4)

Jednorazové oprávnené merania emisných hodnôt vykonávajú oprávnené osoby

24

)

podľa

a)

ustanovení odsekov 2 a 3 a podmienok výkonu oprávnených meraní,

24

)

b)

metód a metodík, ktoré zodpovedajú súčasnému stavu techniky oprávneného merania s

prihliadnutím na účelnosť nákladov, ak to súčasný stav techniky a požiadavky na presnosť

merania emisných hodnôt umožňujú,

c)

platnej dokumentácie a vlastnosti meranej technológie,

d)

osobitných podmienok orgánu ochrany ovzdušia, ak budú určené podľa odsekov 5 až 9.

(5)

Osobitné podmienky alebo osobitné lehoty vykonania jednorazového oprávneného merania,

alebo osobitné podmienky preukázania dodržania emisného limitu sú podľa súhlasu

22

)

možné, ak sa žiadosťou doloženou súhlasným stanoviskom inšpekcie preukáže, že

a)

nemožno dodržať podmienky jednorazového oprávneného merania podľa odsekov 2 a 3 ani

pri vyčerpaní dostupných technických a technicko-organizačných možností na ich zabezpečenie,

b)

nemožno zistiť emisné hodnoty pri súčasnej prevádzke všetkých častí zdroja znečisťovania,

na ktoré je určený spoločný emisný limit,

c)

nemožno vzhľadom na vlastnosti technológie alebo na podmienky oprávneného merania

zistiť správne emisné hodnoty počas uvádzania zdroja znečisťovania alebo jeho časti

do prevádzky,

d)

nemožno vykonať oprávnené meranie alebo dodržať presnosť emisnej hodnoty podľa metódy

a metodiky zodpovedajúcej súčasnému stavu techniky jednorazového oprávneného merania

danej znečisťujúcej látky,

e)

možno dodržanie emisných limitov bez pochybností preukázať technicko-ekonomicky výhodnejším

spôsobom zistenia emisnej hodnoty, pričom navrhnutý spôsob a podmienky zistenia emisnej

hodnoty alebo menšia presnosť výsledku oprávneného merania v žiadnom prípade neovplyvnia

správnosť posúdenia dodržania emisného limitu,

f)

časť zdroja znečisťovania nie je v roku určeného vykonania oprávneného jednorazového

merania prevádzkovaná viac ako 360 hodín.

(6)

Ak sa zdroj znečisťovania skladá z viac ako troch zhodných častí, z ktorých sú odpadové

plyny odvádzané samostatnými potrubiami, emisné hodnoty sa môžu zistiť pri zníženom

počte jednotlivých oprávnených meraní alebo pri zníženom čase trvania jednotlivých

oprávnených meraní, alebo pre vybraný počet častí; pri voľbe počtu a času trvania

jednotlivých oprávnených meraní a počtu meraných častí sa prihliada na to, aby každá

časť bola premeraná pri prvom alebo pri opakovanom jednorazovom oprávnenom meraní.

Dodržiavanie určených emisných limitov pri všetkých častiach zdroja znečisťovania

tým nie je dotknuté.

(7)

Ak sa zdroj znečisťovania skladá z viacerých častí, z ktorých sú odpadové plyny odvádzané

spoločným potrubím, emisné hodnoty sa v závislosti od konkrétnych podmienok môžu zistiť

a)

pri súčasnej prevádzke jednotlivých častí, pre ktoré sú určené rôzne emisné limity;

podmienky dodržania emisných limitov sa vyhodnotia ako vážený priemer určených emisných

limitov; ak konkrétne podmienky výpočet váženého priemeru neumožňujú, môže sa po zohľadnení

riedenia

25

)

vyhodnotiť dodržanie najnižšej hodnoty určeného emisného limitu,

b)

samostatne pre jednotlivé časti, pre ktoré je určený spoločný emisný limit; podmienky

dodržania spoločného emisného limitu sa vyhodnotia jednotlivo,

c)

kombináciou spôsobov podľa písmen a) a b).

(8)

Ak sú odpadové plyny z jednej časti zdroja znečisťovania odvádzané viacerými potrubiami,

počet a čas trvania jednotlivých oprávnených meraní sa môže podľa odseku 6 primerane

znížiť alebo sa emisné hodnoty môžu zistiť a podmienky dodržania emisných limitov

vyhodnotiť spôsobmi podľa odseku 7.

(9)

Dodržanie určeného emisného limitu sa môže zistiť ako spoločná emisná hodnota pre

znečisťujúce látky, ktoré možno podľa súčasného stavu techniky oprávneného merania

analyticky stanoviť technicko-ekonomicky výhodnejším spôsobom spoločne, ako napr.

plynné organické znečisťujúce látky vyjadrené ako celkový organický uhlík, organické

látky obsahujúce redukovanú síru vyjadrené ako sulfán; emisné limity pre jednotlivé

znečisťujúce látky sa vyhodnotia ako dodržané, ak je dodržaný najnižší emisný limit

po prepočítaní spoločnej emisnej hodnoty na znečisťujúcu látku s najvyšším prepočtovým

stechiometrickým koeficientom.

(10)

Emisné hodnoty sa zisťujú prvým jednorazovým oprávneným meraním alebo technickým

výpočtom

a)

pri uvádzaní zdrojov znečisťovania alebo ich častí do prevádzky,

b)

pri uvádzaní zdrojov znečisťovania alebo ich častí, pre ktoré sa preukazuje dodržanie

určených emisných limitov, do prevádzky po ich zmene,

26

)

c)

v prípadoch podľa odseku 5 písm. c) počas skúšobnej prevádzky po zvládnutí (zábehu)

danej technológie, najneskôr však do jedného roka od určenia osobitnej podmienky preukázania

dodržania emisných limitov.

(11)

Emisné hodnoty sa zisťujú opakovanými jednorazovými oprávnenými meraniami v lehotách,

ktoré sú pre technologické zdroje znečisťovania ustanovené v odseku 13 a pre vybrané

zdroje znečisťovania v

§ 13

a

14

, s výnimkou meracích miest podľa odseku 12.

(12)

Emisné hodnoty sa opakovanými jednorazovými oprávnenými meraniami, ak to nie je v

odôvodnených prípadoch podľa odseku 17 určené inak, nezisťujú v meracích miestach

zdrojov znečisťovania alebo ich častí, z ktorých sa znečisťujúca látka môže podľa

platnej dokumentácie odvádzať do ovzdušia 360 hodín a menej za rok.

(13)

Pri technologických zdrojoch znečisťovania sa emisné hodnoty znečisťujúcej látky

zisťujú opakovanými jednorazovými oprávnenými meraniami v jednotlivých meracích miestach,

ak podľa odsekov 16 a 17 nie je určené inak, najmenej raz za

a)

tri kalendárne roky, ak sa hmotnostný tok znečisťujúcej látky v meracom mieste rovná

0,5-násobku limitného hmotnostného toku alebo je vyšší ako 0,5-násobok limitného hmotnostného

toku,

b)

šesť kalendárnych rokov, ak je hmotnostný tok znečisťujúcej látky v meracom mieste

nižší ako 0,5-násobok limitného hmotnostného toku.

(14)

Hmotnostný tok znečisťujúcej látky sa posudzuje podľa najvyššej hodnoty z hodnôt

uvedených v dokumentácii alebo zistených jednorazovým oprávneným meraním podľa odsekov

2 a 3; najvyššia hodnota sa uplatňuje až do zmeny zdroja znečisťovania alebo jeho

časti. Ak sa dodržanie emisného limitu pre skupinu znečisťujúcich látok preukazuje

ako spoločná emisná hodnota, hmotnostný tok sa posudzuje po prepočte na znečisťujúcu

látku s najvyšším prepočtovým stechiometrickým koeficientom.

(15)

Emisné hodnoty znečisťujúcej látky sa v meracích miestach podľa odseku 12 zisťujú

opakovanými jednorazovými oprávnenými meraniami najmenej raz za lehotu podľa odseku

13 a

§ 13 a 14

, ak bola znečisťujúca látka v predchádzajúcich rokoch pred posledným rokom určenej

lehoty odvádzaná do ovzdušia priemerne viac ako 360 hodín za rok; ak zdroj znečisťovania

alebo jeho príslušná časť nie je v roku, v ktorom má byť vykonané opakované jednorazové

oprávnené meranie, prevádzkovaná, oprávnené meranie sa vykoná v prvom roku skutočnej

prevádzky.

(16)

Lehotu opakovaných jednorazových oprávnených meraní podľa odseku 13 písm. a) možno

podľa súhlasu

22

)

predĺžiť najviac na raz za šesť rokov, ak sa žiadosťou doloženou súhlasným stanoviskom

inšpekcie a prvým jednorazovým oprávneným meraním preukáže, že najvyššie emisné hodnoty

znečisťujúcej látky neprekračujú 50 % z hodnoty určeného emisného limitu a sú predpoklady

jeho trvalého dodržania najmä vzhľadom na

a)

vlastnosti daného technologického procesu, zariadenia alebo aparátu,

b)

látkové zloženie a fyzikálno-chemické vlastnosti palív a surovín,

c)

technológiu a zariadenia na znižovanie emisií v na to určenom technologickom zariadení

alebo ich riešenie vlastným výrobno-technologickým procesom,

d)

vlastnosti a systém riadenia technologického procesu a procesu na znižovanie emisií

a systém vedenia prevádzkovej evidencie,

e)

kontinuálne monitorovanie, spracovanie, zaznamenávanie, vyhodnocovanie dodržiavania

a úschovu výsledkov meraní vybraných technicko-prevádzkových parametrov,

f)

systém udržiavania a obnovy výrobno-technologických zariadení a zariadení na znižovanie

emisií,

g)

systém environmentálneho manažérstva.

(17)

Pri meracích miestach podľa odseku 12 možno určiť lehoty opakovaných jednorazových

oprávnených meraní, možno skrátiť lehoty opakovaných jednoraz, akových oprávnených

meraní určených v odseku 13 a

§ 13 ods. 11

, najviac však na raz za kalendárny rok, možno zmeniť predĺženú lehotu určenú podľa

odseku 16 a

§ 14 ods. 7

alebo zrušiť vydaný súhlas,

22

)

alebo možno určiť vykonanie mimoriadneho jednorazového oprávneného merania

a)

sa to navrhuje v záverečnej správe o posúdení vplyvu stavby na životné prostredie

alebo odôvodňuje vzhľadom na umiestnenie zdroja znečisťovania, alebo na návrh inšpekcie,

b)

sa predpoklady trvalého dodržiavania emisného limitu podľa odseku 16,

§ 9 ods. 3 písm. b)

a

§ 14 ods. 7

nedodržia alebo sú o ich splnení odôvodnené pochybnosti,

c)

sú odôvodnené pochybnosti o dodržaní emisných limitov, zistí sa neplatnosť technického

výpočtu emisnej hodnoty alebo sa zistia nové skutočnosti o možnosti výskytu ďalších

znečisťujúcich látok, alebo sú opakované sťažnosti na znečisťovanie životného prostredia

zo zdroja znečisťovania.

§ 9

Kontinuálne monitorovanie emisií

(1)

Emisná hodnota a množstvo znečisťujúcej látky sa zisťujú kontinuálnym monitorovaním,

ak je to pre technologické zdroje znečisťovania ustanovené v odseku 2 a pre vybrané

zdroje znečisťovania a vybrané znečisťujúce látky ustanovené v

§ 13 a 14

a súčasne

a)

možno podľa dokumentácie prevádzkovať zdroj znečisťovania alebo jeho časť 1 000 hodín

a viac v kalendárnom roku,

b)

to umožňuje pre konkrétnu znečisťujúcu látku a konkrétny odpadový plyn súčasný stav

techniky kontinuálneho monitorovania emisií,

c)

nie je vydaný súhlas na nahradenie kontinuálneho monitorovania jednorazovým oprávneným

meraním,

d)

nie je vydaný súhlas na zisťovanie emisnej hodnoty technickým výpočtom.

(2)

Emisná hodnota a množstvo znečisťujúcej látky sa kontinuálnym monitorovaním podľa

odseku 1 zisťujú v meracom mieste technologického zdroja znečisťovania alebo jeho

časti, v ktorom je hmotnostný tok znečisťujúcej látky vyšší ako desaťnásobok limitného

hmotnostného toku, ak sú emisie znečisťujúcej látky z danej časti zdroja znečisťovania

znižované v technologickom zariadení na to určenom alebo môžu byť ovplyvňované riadením

výrobno-technologického procesu.

(3)

Kontinuálne monitorovanie emisnej hodnoty a množstva znečisťujúcej látky sa môže

podľa súhlasu

22

)

nahradiť opakovanými jednorazovými oprávnenými meraniami, ak sa žiadosťou doloženou

súhlasným stanoviskom inšpekcie preukáže, že

a)

zisťovanie správnych emisných hodnôt neumožňuje súčasný stav techniky kontinuálneho

monitorovania a priame kontinuálne monitorovanie nemožno nahradiť nepriamym kontinuálnym

monitorovaním,

b)

emisné hodnoty znečisťujúcej látky podľa odseku 4 sú nižšie ako hodnoty určených

emisných limitov a sú splnené predpoklady trvalého dodržania emisného limitu podľa

§ 8 ods. 16 písm. a) až g)

.

(4)

Pri zariadeniach na spaľovanie palív a pri spaľovniach odpadov a zariadeniach na

spoluspaľovanie odpadov sa v prípade podľa odseku 3 písm. b) môže kontinuálne monitorovanie

nahradiť opakovanými jednorazovými oprávnenými meraniami len pre vybrané znečisťujúce

látky podľa

§ 13 ods. 4

a

§ 14 ods. 3

a pri technologických zdrojoch znečisťovania len pri znečisťujúcich látkach, pre

ktoré nie sú určené emisné limity pre vybrané technológie.

14

)

(5)

Pri nahradení kontinuálneho monitorovania jednorazovým oprávneným meraním sa možnosť

predĺženia lehôt opakovaných jednorazových oprávnených meraní podľa

§ 8 ods. 16

neuplatňuje.

(6)

S emisnými hodnotami sa súčasne kontinuálne priamo alebo nepriamo monitorujú hodnoty

objemového prietoku, objemovej koncentrácie kyslíka, tlaku, teploty a vlhkosti, ak

je to na účel vyjadrenia emisnej hodnoty alebo zistenia vypusteného množstva znečisťujúcej

látky potrebné; kontinuálne monitorovanie vlhkosti nie je potrebné, ak sa odoberaná

vzorka plynu pred meraním suší alebo je iným spôsobom podľa súčasného stavu techniky

kontinuálneho monitorovania vyjadrená na suchý stav.

(7)

Priame kontinuálne monitorovanie emisnej hodnoty a množstva znečisťujúcej látky pri

technologických zdrojoch znečisťovania, objemového prietoku alebo vlhkosti pri všetkých

zdrojoch znečisťovania sa podľa súhlasu

22

)

môže nahradiť nepriamym kontinuálnym monitorovaním, ak sa žiadosťou doloženou súhlasným

stanoviskom inšpekcie preukáže, že je jednoznačná závislosť hodnôt kontinuálne monitorovanej

veličiny od hodnôt iných kontinuálne monitorovaných vybraných technicko-prevádzkových

parametrov a je dodržaná presnosť merania podľa metódy a metodiky merania kontinuálne

monitorovanej veličiny zodpovedajúcej súčasnému stavu techniky.

(8)

Čas prevádzkovania, hmotnostný tok a znižovanie emisií podľa odsekov 1 a 2 sa pri

vydávaní súhlasu

20

)

posudzujú podľa projektovej dokumentácie; hmotnostný tok sa posudzuje pri menovitej

kapacite. Po nainštalovaní emisného monitorovacieho systému sa podmienky určené na

čas prevádzkovania a hmotnostný tok podľa odsekov 1 a 2 ďalej neuplatňujú a monitorovací

systém sa prevádzkuje aj pri kratšom čase prevádzky a menšom hmotnostnom toku.

(9)

Ak sú splnené podmienky na zisťovanie emisných hodnôt kontinuálnym monitorovaním

podľa odsekov 1 a 2 a ak podľa odsekov 3 a 11 nie je ustanovené inak, emisný monitorovací

systém sa nainštaluje a kontinuálne monitorovanie sa vykonáva od uvedenia zdroja znečisťovania

alebo jeho časti do prevádzky alebo od ich uvedenia do prevádzky po zmene.

(10)

Emisný monitorovací systém sa pri zdroji alebo jeho časti uvedenej do prevádzky nainštaluje

v lehote určenej orgánom ochrany ovzdušia, najneskôr však do troch rokov od roku zistenia

splnenia podmienok inštalovania kontinuálneho monitorovania podľa odsekov 1 a 2; podmienka

podľa odseku 1 písm. a) je splnená, ak čas prevádzkovania zdroja znečisťovania alebo

jeho časti prekročí 1 000 hodín za rok v dvoch z troch po sebe nasledujúcich rokov.

Podmienky podľa odsekov 1 a 2 sa po nainštalovaní monitorovacieho systému ďalej neuplatňujú.

(11)

Splnenie podmienok nepriameho monitorovania podľa odseku 7 sa preukazuje prvou úplnou

funkčnou skúškou a podmienok nahradenia kontinuálneho monitorovania podľa odseku 3

písm. b) prvým jednorazovým oprávneným meraním pri uvádzaní zdroja znečisťovania alebo

emisného monitorovacieho systému do prevádzky, alebo ich uvádzania do prevádzky po

zmene. V prípadoch osobitnej náročnosti podľa súhlasu

22

)

najneskôr do jedného roka od uvedenia zdroja znečisťovania alebo jeho časti, alebo

emisného monitorovacieho systému do prevádzky, alebo od ich uvedenia do prevádzky

po zmene.

(12)

Zisťovať emisné hodnoty a množstvo znečisťujúcej látky emisným kontinuálnym monitorovaním

môže prevádzkovateľ zdroja znečisťovania, aj keď to nie je v odsekoch 1 a 2 ustanovené;

podmienkou použitia výsledkov takého emisného monitorovania na účely konaní vo veciach

ochrany ovzdušia je preukázanie splnenia požiadaviek podľa

§ 11 a 12

a vydanie súhlasu.

§ 10

Kontinuálne monitorovanie imisií

(1)

Kontinuálne monitorovanie hodnôt veličín, ktorými je vyjadrený imisný limit

27

)

(ďalej len „imisná hodnota“), a súvisiacich meteorologických údajov inštalujú a prevádzkujú

prevádzkovatelia veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, ktoré sú uvedené v zozname

vydanom osobitným predpisom,

28

)

ak je podmienka kontinuálneho monitorovania určená v súhlase.

20

)

Podkladom na určenie podmienky kontinuálneho monitorovania je stanovisko Slovenského

hydrometeorologického ústavu (ďalej len „ústav“) a štátneho okresného hygienika.

29

)

(2)

Pri určovaní podmienky kontinuálneho monitorovania imisných hodnôt podľa odseku 1,

monitorovaných znečisťujúcich látok, počtu a rozmiestnenia monitorovaných miest sa

prihliada najmä na

a)

záverečné stanovisko ministerstva v prípade nových zdrojov znečisťovania,

30

)

b)

umiestnenie zdroja znečisťovania v oblastiach vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia,

31

)

c)

uplatnenie imisného monitorovacieho systému ako súčasti smogového varovného a regulačného

systému,

32

)

d)

imisno-rozptylové podmienky,

e)

počet obyvateľov ovplyvnených imisiami pochádzajúcimi zo zdroja znečisťovania,

f)

množstvo a škodlivé účinky znečisťujúcich látok odvádzaných zo zdroja znečisťovania

a na mieru rizika ohrozenia zdravia obyvateľstva a životného prostredia,

32

)

g)

možnosti stavu techniky merania imisií a primeranosť nákladov na inštaláciu a prevádzku

imisného monitorovacieho systému,

h)

územné a funkčné prepojenie viacerých vybraných veľkých zdrojov znečisťovania podľa

odseku 1,

i)

vyhodnotenie výsledkov časovo obmedzeného imisného oprávneného merania podľa odseku

3, ak bolo určené.

(3)

Na účely overenia potreby kontinuálneho monitorovania imisií podľa odseku 1 a vhodnosti

umiestnenia alebo počtu monitorovaných miest sa môže v súhlase

20

)

určiť časovo obmedzené imisné oprávnené meranie

a)

znečistenia ovzdušia pred uvedením nového zdroja znečisťovania do prevádzky a po

ňom,

b)

imisného pôsobenia jestvujúceho zdroja znečisťovania ovzdušia.

(4)

Podkladom na určenie podmienky časovo obmedzeného imisného oprávneného merania je

stanovisko ústavu; vyhodnotenie merania predloží prevádzkovateľ zdroja znečisťovania

orgánu ochrany ovzdušia do troch mesiacov od jeho skončenia.

(5)

Hodnoty veličín kontinuálne monitorované imisným monitorovacím systémom sa spracúvajú,

zaznamenávajú, dokumentujú a uschovávajú v súlade so súčasným stavom techniky, požiadavkami

podľa

§ 11 a 12

podľa významu, s dokumentáciou a podmienkami určenými v súhlase. Podkladom na určenie

podmienok je stanovisko ústavu.

(6)

Prevádzkovateľ zdroja znečisťovania môže zisťovať imisné hodnoty kontinuálnym monitorovaním,

aj keď mu podmienka podľa odseku 1 nebola určená; podmienkou použitia výsledkov takého

imisného monitorovania na účely konaní vo veciach ochrany ovzdušia je preukázanie

splnenia požiadaviek na technické prostriedky a na inštaláciu podľa

§ 11 a 12

a vydanie súhlasu.

(7)

Prostriedky na kontinuálne monitorovanie imisií sa pri nových vybraných zdrojoch

znečisťovania podľa odseku 1 nainštalujú

a)

súčasne s uvedením nového zdroja znečisťovania do prevádzky, ak nie je v súhlase

20

)

určené inak, najneskôr však do troch rokov od uvedenia tohto zdroja do prevádzky,

b)

v prípade časovo obmedzeného imisného oprávneného merania podľa odseku 3 najneskôr

do troch rokov od určenia podmienky kontinuálneho monitorovania.

§ 11

Pracovné charakteristiky, platnosť, spracovanie, zaznamenávanie, tlač a úschova výsledkov

kontinuálneho monitorovania

(1)

Emisné a imisné monitorovacie systémy sa inštalujú tak, aby pri ich inštalácii a

počas ich prevádzky spĺňali podľa svojho významu

a)

požiadavky podľa odsekov 2 až 6,

b)

podmienky zisťovania, platnosti a spracúvania výsledkov kontinuálneho monitorovania

emisných hodnôt podľa prílohy č. 1,

c)

požiadavky podľa osobitných predpisov,

33

)

d)

pracovné charakteristiky podľa stavu techniky kontinuálneho monitorovania platného

v čase ich inštalovania,

e)

podmienky podľa súhlasu orgánu ochrany ovzdušia; podmienky pre emisný monitorovací

systém určí orgán ochrany ovzdušia po vyžiadaní stanoviska inšpekcie a pre imisný

monitorovací systém po vyžiadaní stanoviska ústavu.

(2)

Ak nie je ustanovené inak,

33

)

obdobie prevádzky monitorovacieho systému v súlade s platnou dokumentáciou a s podmienkami

určenými orgánom ochrany ovzdušia musí byť pri

a)

emisnom monitorovacom systéme najmenej 95 % z času prevádzky zdroja znečisťovania,

počas ktorého platí povinnosť dodržiavať určené emisné limity, a súčasne za kalendárny

rok nesmie byť neplatných alebo z dôvodu udržiavania monitorovacieho systému nevyhodnotených

viac ako desať denných emisných hodnôt,

b)

imisnom monitorovacom systéme najmenej 90 % z kalendárneho roka alebo z času jestvovania

zdroja znečisťovania, ak je tento čas kratší ako rok.

(3)

Technické vyhodnocovacie prostriedky monitorovacieho systému musia umožňovať elektronický

prenos údajov v reálnom čase ako súčasť národného emisného informačného systému alebo

imisnej monitorovacej siete a smogového varovného a regulačného systému podľa podmienok

určených orgánom ochrany ovzdušia.

(4)

Monitorovací systém, jeho technické prepočítavacie a vyhodnocovacie prostriedky v

závislosti od svojho účelu musia

a)

byť chránené proti neoprávneným zmenám konštánt, prepočítavacích faktorov, reálneho

času a ďalších údajov v súlade so stavom techniky kontinuálneho monitorovania v čase

inštalovania monitorovacieho systému,

b)

zabezpečiť zaznamenanie a úplné identifikovanie každej zmeny údajov podľa písmena

a), použitia náhradných hodnôt stavových a referenčných veličín vrátane identifikovania

osoby vykonávajúcej akúkoľvek zmenu konfigurácie monitorovacieho systému,

c)

umožniť kedykoľvek vyvolanie údajov podľa písmena b) a údajov protokolov z kontinuálneho

monitorovania z pamäti monitorovacieho systému a ich vytlačenie,

d)

trvalo umožňovať oprávneným osobám

34

)

vyvolanie údajov podľa písmena c) z pamäti monitorovacieho systému (diaľkovo a miestne),

e)

umožňovať spracovanie a zverejňovanie informácií o znečisťovaní životného prostredia,

35

)

f)

mať pri monitorovaní emisných hodnôt hornú hranicu meracieho rozsahu rovnajúcu sa

najmenej 2,5-násobku hodnoty emisného limitu; ak súčasný stav techniky kontinuálneho

monitorovania umožňuje viacrozsahové meranie a automatizovanú zmenu rozsahu, musí

uvedenú požiadavku spĺňať aspoň jeden merací rozsah,

g)

zabezpečiť bezpotenciálový (jednosmerný) prenos stavových signálov o činnosti prevádzky

zdroja znečisťovania a spätných výstupných signálov monitorovacieho systému, ak sa

používajú v sústave riadenia technológie,

h)

zabezpečiť signalizáciu, zaznamenanie svojich poruchových stavov a výpadku zdroja

elektrického napájania; v prípade výpadku napájania zabezpečiť uloženie všetkých informácií

za čas najmenej 72 hodín,

i)

vyhovovať prostrediu, v ktorom sú nainštalované.

(5)

Výsledky kontinuálneho monitorovania sa zaznamenávajú vo forme tlačených protokolov

z kontinuálneho monitorovania; náležitosti protokolov z emisného kontinuálneho monitorovania

sú uvedené v prílohe č. 2. Protokoly sa tlačia v štátnom jazyku a uschovávajú najmenej

štyri roky.

(6)

Ak sa výsledky kontinuálneho monitorovania zaznamenávajú a uschovávajú na digitálnom

informačnom nosiči, ktorý umožňuje len jednorazový záznam údajov, v tlačenej forme

sa uschovávajú len ročné protokoly a protokoly, v ktorých je vyhodnotené nedodržanie

emisného limitu.

§ 12

Zistenie pracovných charakteristík monitorovacích systémov

(1)

Pracovné charakteristiky monitorovacích systémov sa zisťujú prvou úplnou funkčnou

skúškou (ďalej len „úplná skúška“) a kontrolujú sa opakovanými čiastkovými funkčnými

skúškami (ďalej len „čiastková skúška“).

(2)

Skúšky podľa odseku 1 vykonávajú oprávnené osoby

24

)

podľa

a)

odsekov 5 až 7,

§ 9 až 11

a podmienok výkonu oprávnených meraní,

b)

metodík, ktoré zodpovedajú súčasnému stavu techniky kontinuálneho monitorovania emisií

a imisií pre inštalovaný monitorovací systém,

c)

platnej dokumentácie monitorovacieho systému a podmienok orgánu ochrany ovzdušia,

ak sú určené.

(3)

Úplná skúška monitorovacieho systému sa vykonáva pri

a)

uvádzaní zdroja znečisťovania alebo jeho časti, alebo monitorovacieho systému do

prevádzky alebo po ich zmene,

b)

zmene princípu merania monitorovacieho systému,

c)

zmene princípu úpravy vzorky plynu,

d)

úplnej obnove inštalovaného monitorovacieho systému,

e)

zistení nedodržania pracovných charakteristík monitorovacieho systému, ktoré sú určené

ako normatívne požiadavky,

f)

zásadnej zmene látkového zloženia meraného plynu v dôsledku zmeny zdroja znečisťovania

alebo jeho časti.

(4)

Ak sa žiadosťou preukáže osobitná náročnosť skúšania monitorovacieho systému alebo

potreby jeho úprav, úplnú skúšku podľa odseku 3 možno vykonať podľa súhlasu

22

)

počas skúšobnej prevádzky monitorovacieho systému po jeho zvládnutí (zábehu), najneskôr

však do jedného roka od vydania súhlasu.

(5)

Pri úplnej skúške monitorovacieho systému sa

a)

zisťujú vybrané pracovné charakteristiky monitorovacieho systému,

b)

vykonáva kalibrácia monitorovacieho systému,

c)

kontroluje správnosť najmenej jedného bodu kalibračnej funkcie porovnaním s priemernou

hodnotou z najmenej troch výsledkov jednotlivých meraní vykonaných referenčnou metodikou

podľa

§ 6 ods. 5

,

d)

posudzuje zhoda s požiadavkami podľa

§ 6

a

§ 9 až 11

, dokumentáciou a podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia.

(6)

Pri prvej úplnej skúške emisného monitorovacieho systému sa okrem údajov podľa odseku

5 súčasne zisťujú aj údaje a vyhodnotí sa dodržanie emisných limitov monitorovaných

znečisťujúcich látok.

(7)

Pri čiastkovej skúške monitorovacieho systému sa

a)

zisťujú vybrané pracovné charakteristiky monitorovacieho systému,

b)

posudzuje zhoda s platnou dokumentáciou monitorovacieho systému a s podmienkami určenými

orgánom ochrany ovzdušia.

(8)

Čiastkové skúšky monitorovacieho systému sa vykonávajú najmenej raz za kalendárny

rok, ak v dokumentácii alebo orgánom ochrany ovzdušia nie je určená kratšia lehota.

Najmenej každé tri roky sa vykoná kalibrácia a kontrola aspoň jedného bodu kalibračnej

funkcie referenčnou metodikou podľa

§ 6 ods. 5

. Správa o čiastkovej skúške monitorovacieho systému sa predkladá príslušnému orgánu

ochrany ovzdušia v lehote do 1 mesiaca od skončenia skúšky.

§ 13

Teplárne, elektrárne, výhrevne a zariadenia na procesné spaľovanie

(1)

Pri spaľovaní tuhých fosílnych palív a palív z nich vyrobených sa pri zariadení

36

)

jestvujúcich a nových zdrojov znečisťovania s menovitým tepelným príkonom 100 MW

a vyšším kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné

hodnoty pre

a)

oxid uhoľnatý,

b)

oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,

c)

oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý,

d)

tuhé znečisťujúce látky.

(2)

Pri spaľovaní dreva, kôry, drevného odpadu a inej hmoty rastlinného pôvodu (biomasa)

sa pri zariadení jestvujúcich a nových zdrojov znečisťovania s menovitým tepelným

príkonom 100 MW a vyšším kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia

kyslíka a emisné hodnoty pre

a)

oxid uhoľnatý,

b)

oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,

c)

plynné organické znečisťujúce látky vyjadrené ako celkový organický uhlík,

d)

tuhé znečisťujúce látky.

(3)

Ak nie je v odseku 4 ustanovené inak, pri spaľovaní kvapalných palív, priemyselných

a iných nízkovýhrevných plynov sa pri zariadení jestvujúcich a nových zdrojov znečisťovania

s menovitým tepelným príkonom 100 MW a vyšším kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová

koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre

a)

oxid uhoľnatý,

b)

oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,

c)

oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý,

d)

tuhé znečisťujúce látky.

(4)

Kontinuálne monitorovanie emisných hodnôt znečisťujúcich látok podľa odseku 3 písm.

c) a d) možno nahradiť opakovanými jednorazovými oprávnenými meraniami, ak sa dodržanie

emisného limitu znečisťujúcej látky dosahuje bez jej odlučovania zo spalín a sú predpoklady

jeho dodržania podľa

§ 8 ods. 16 písm. a) a b)

a

d) až g)

.

(5)

Pri spaľovaní ostatných plynných palív okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku 3, sa

pri zariadení jestvujúcich a nových zdrojov znečisťovania s menovitým tepelným príkonom

100 MW a vyšším kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a

emisné hodnoty pre

a)

oxid uhoľnatý,

b)

oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý.

(6)

Pri plynovej turbíne s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším sa kontinuálnym

monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre

a)

oxid uhoľnatý,

b)

oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý.

(7)

Ak sa pri zariadení s menovitým tepelným príkonom podľa odsekov 1 a 3 používa odsírenie

spalín, zisťovaním emisných hodnôt pre oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý sa rozumie

kontinuálne monitorovanie hmotnostnej koncentrácie a emisného stupňa oxidov síry vyjadrených

ako oxid siričitý.

(8)

Kontinuálne monitorovanie hmotnostnej koncentrácie a emisného stupňa oxidov síry

vyjadrených ako oxid siričitý sa vykonáva, ak je odsírenie riešené ako

a)

samostatná časť technológie kontinuálnym zisťovaním hodnoty percentuálneho pomeru

strednej polhodinovej hodnoty hmotnostnej koncentrácie oxidu siričitého na výstupe

z odsírovacieho zariadenia a na vstupe do odsírovacieho zariadenia,

b)

súčasť zariadenia na spaľovanie palív kontinuálnym zisťovaním hodnoty percentuálneho

pomeru strednej polhodinovej hodnoty hmotnostného toku oxidu siričitého na výstupe

zo spaľovacieho zariadenia a hmotnostného toku síry vyjadrenej ako oxid siričitý na

vstupe do spaľovacieho zariadenia.

(9)

Pri výpočte emisného stupňa podľa odseku 8 písm. a) sa prihliada na

a)

prepočítanie hmotnostných koncentrácií oxidu siričitého na rovnaké stavové a referenčné

podmienky,

b)

záchyt síry v popolčeku, ak je v prepočítaní na oxid siričitý vyšší ako 5 %,

c)

časové oneskorenie prúdenia plynu medzi meracími miestami, ak je to nevyhnutné.

(10)

Ak sa žiadosťou doloženou súhlasným stanoviskom inšpekcie preukáže, že aj pri zohľadnení

možnosti skrátenia času zisťovania strednej polhodinovej hodnoty podľa prílohy č.

1 bodu 5 je výhodné iné meracie miesto, ako je uvedené v

§ 6 ods. 6

, údaje o dodržaní emisných limitov sa môžu podľa súhlasu

22

)

zisťovať formou

a)

váženého priemeru emisných hodnôt v spalinovode viacerých aparátov,

b)

váženého priemeru emisných limitov

37

)

v spoločnom odvode spalín do ovzdušia,

c)

kombináciou spôsobov podľa písmen a) a b).

(11)

Emisné hodnoty sa zisťujú opakovanými jednorazovými oprávnenými meraniami, ak nie

je v odsekoch 1 až 6 a 13 ustanovené inak, najmenej raz za

a)

tri roky pri zariadení s menovitým tepelným príkonom

1.

od 15 MW, ktoré spaľuje kvapalné palivá s obsahom síry 0,2 % a nižším a plynné palivá,

2.

od 5 MW, ktoré spaľuje kvapalné palivá s obsahom síry vyšším ako 0,2 % a tuhé palivá,

b)

šesť rokov pri zariadení s menovitým tepelným príkonom od 0,3 MW

1.

do 15 MW, ktoré spaľuje kvapalné palivá s obsahom síry 0,2 % a nižším a plynné palivá,

2.

do 5 MW, ktoré spaľuje kvapalné palivá s obsahom síry vyšším ako 0,2 % a tuhé palivá.

(12)

Pri integrovanom zariadení na spaľovanie palív (kotol – plynová turbína) a pri spaľovaní

viacerých druhov palív súčasne v jednom zariadení platí lehota opakovaných jednorazových

oprávnených meraní podľa odseku 11, ktorá je určená celkovým menovitým tepelným príkonom

integrovaných aparátov a druhom paliva, ktorého podiel na tepelnom príkone zariadenia

je najväčší. V prípade rovnakého podielu tepelných príkonov platí kratšia lehota.

(13)

Pri spaľovaní zemného plynu, svietiplynu, propán-butánu a kvapalných palív s obsahom

síry 0,2 % a nižším sa nezisťujú emisné hodnoty pre tuhé znečisťujúce látky a oxidy

síry vyjadrené ako oxid siričitý; dodržiavanie určených emisných limitov, možnosti

technického výpočtu emisnej hodnoty pri iných palivách a iných znečisťujúcich látkach

a ustanovenie

§ 8 ods. 17

nie sú tým dotknuté.

§ 14

Spaľovňa odpadov a zariadenie na spoluspaľovanie odpadov

(1)

Pri spaľovni odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov,

38

)

ak nie je v odsekoch 3 a 4 ustanovené inak, sa kontinuálnym monitorovaním zisťujú

emisné hodnoty pre

a)

tuhé znečisťujúce látky,

b)

oxid uhoľnatý,

c)

oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,

d)

organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický

uhlík,

e)

oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý alebo emisný stupeň oxidov síry vyjadrených

ako oxid siričitý,

f)

plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako chlorovodík,

g)

plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako fluorovodík.

(2)

Pri spaľovni odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov sa kontinuálnym monitorovaním

zisťuje

a)

objemová koncentrácia kyslíka, tlak a teplota v mieste merania emisných hodnôt,

b)

teplota spalín na vnútornej stene spaľovacieho priestoru za posledným prívodom vzduchu,

38

)

c)

vlhkosť spalín v mieste merania emisných hodnôt, ak sa odoberaná vzorka spalín pred

meraním nesuší alebo nie je iným spôsobom podľa súčasného stavu techniky kontinuálneho

monitorovania vyjadrená na suchý stav.

(3)

Kontinuálne monitorovanie emisných hodnôt znečisťujúcich látok podľa odseku 1 písm.

e) až g) možno nahradiť opakovanými jednorazovými oprávnenými meraniami, ak najvyššie

emisné hodnoty neprekračujú hodnotu emisného limitu vzhľadom na látkové zloženie odpadov,

charakter a technológiu ich vzniku, prepracovanie a triedenie odpadov a predpoklady

podľa

§ 8 ods. 16

.

(4)

Pri zariadení na spoluspaľovanie odpadov platia podmienky kontinuálneho monitorovania

uvedené v odsekoch 1 až 3 a súčasne podmienky určené pre konkrétne zariadenie, v ktorom

sa odpady spaľujú spolu s inými palivami a surovinami.

(5)

Ak to pri zariadení na spoluspaľovanie odpadov nainštalovaný monitorovací systém

umožňuje, emisné hodnoty pre znečisťujúce látky určené v odsekoch 1 a 2 sa kontinuálne

monitorujú aj vtedy, ak sa v príslušných zariadeniach odpady nespaľujú.

(6)

Zisťovanie emisných hodnôt ťažkých kovov, dioxínov a vybraných plynných znečisťujúcich

látok podľa odseku 3 sa opakovanými jednorazovými oprávnenými meraniami vykonáva pri

spaľovni odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov najmenej raz za tri mesiace

počas prvého roka prevádzky a najmenej raz za šesť mesiacov v ďalších rokoch prevádzky,

ak nie je podľa odseku 7 určené inak.

(7)

Opakované jednorazové oprávnené merania ťažkých kovov možno podľa súhlasu

22

)

povoliť namiesto dva razy za rok raz za dva roky a dioxínov a znečisťujúcich látok

podľa odseku 3 namiesto dva razy za rok raz za rok, ak sa žiadosťou doloženou súhlasným

stanoviskom inšpekcie a jednorazovými oprávnenými meraniami počas prvého roka prevádzky

preukáže, že najvyššie emisné hodnoty znečisťujúcej látky neprekračujú 50 % z hodnoty

určeného emisného limitu, a ak sú predpoklady jeho trvalého dodržania vzhľadom na

látkové zloženie odpadov, charakter a technológiu ich vzniku, prepracovanie a triedenie

odpadov a sú ďalšie predpoklady podľa

§ 8 ods. 16 písm. a) až g)

.

(8)

Zdržný čas, minimálna teplota a obsah kyslíka v spalinách za posledným prívodom spaľovacieho

vzduchu

38

)

sa zisťujú kvalifikovaným spôsobom v lehotách a za podmienok podľa

§ 8 ods. 10

, a to pri najmenej priaznivých podmienkach, ktoré sa očakávajú z hľadiska druhu a

množstva spaľovaného odpadu. V odôvodnených prípadoch podľa

§ 8 ods. 17

sa zdržný čas, minimálna teplota a obsah kyslíka v spalinách zisťujú opakovane.

(9)

Pri spaľovni odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov, ktoré podľa súhlasu

môžu spaľovať menej ako 50 t odpadu za rok, sa zisťovanie emisných hodnôt opakovanými

jednorazovými oprávnenými meraniami vykonáva a parametre podľa odseku 8 sa zisťujú,

len ak je to podľa

§ 8 ods. 17

určené.

§ 15

Zisťovanie, sledovanie údajov a preukazovanie dodržania všeobecných podmienok prevádzkovania

(1)

Všeobecné podmienky prevádzkovania

13

)

sa zisťujú, sledujú a ich dodržanie sa preukazuje, ak sú vyjadrené číselnou hodnotou

a príslušnou fyzikálno-chemickou jednotkou.

(2)

Podmienky zisťovania, sledovania a preukazovania dodržania všeobecných podmienok

prevádzkovania, ktoré sa vzťahujú na zloženie technologických a odpadových plynov,

napr. účinnosť odlučovania, sú zhodné s podmienkami zisťovania, sledovania a preukazovania

dodržania emisných limitov jednorazovým oprávneným meraním.

(3)

Ak lehota a spôsob preukazovania dodržania, podmienky a metodika zisťovania všeobecnej

podmienky prevádzkovania, ktoré majú charakter kvalitatívneho znaku paliva, napr.

obsah síry alebo inej číselne vyjadrenej veličiny, ako je vratný pomer pár, nie sú

ustanovené osobitnými predpismi

39

)

alebo v súhlase orgánu ochrany ovzdušia, alebo v platnej dokumentácii,

a)

hodnota všeobecnej podmienky prevádzkovania sa zisťuje spôsobom, ktorý zodpovedá

súčasnému stavu techniky merania príslušnej veličiny,

b)

hodnotu všeobecnej podmienky prevádzkovania zisťuje osoba, ktorá je na danú činnosť

akreditovaná alebo je na to uznaná za autorizovanú osobu výrobcom daného zariadenia,

c)

dodržanie všeobecnej podmienky prevádzkovania sa preukazuje správou z príslušného

merania pri uvádzaní zdroja znečisťovania alebo jeho časti do prevádzky alebo pri

ich uvádzaní do prevádzky po zmene a opakovane najmenej raz za tri roky; správa z

príslušného merania sa prikladá k údajom o dodržaní určených emisných limitov.

§ 16

Prechodné ustanovenia

(1)

Ak nie je niektorá znečisťujúca látka zaradená do triedy B

40

)

alebo ak nie je v odsekoch 3 a 4 ustanovené inak, pri jestvujúcich zdrojoch znečisťovania,

pri ktorých sú splnené podmienky zisťovania emisných hodnôt a množstva vypúšťaných

znečisťujúcich látok kontinuálnym monitorovaním, sa monitorovací systém nainštaluje

alebo sa jestvujúci monitorovací systém zosúladí s podmienkami podľa

§ 9

,

11 a 12

a podmienky nahradenia podľa

§ 9 ods. 3

sa preukážu najneskôr do

a)

31. decembra 2003 pri

1.

spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov s menovitou kapacitou

vyššou ako 3 t spaľovaného komunálneho odpadu za hodinu a vyššou ako 0,5 t zvláštneho

odpadu a nebezpečného odpadu za hodinu; nemocničný odpad sa na tento účel nepovažuje

za zvláštny odpad a nebezpečný odpad, ak z hľadiska spaľovania a odlučovania nebezpečných

zložiek

38

)

nie je ich podiel v odpade významný (

§ 6 ods. 3

),

2.

zariadeniach na spaľovanie tuhých fosílnych palív a palív z nich vyrobených a kvapalných

palív s obsahom síry vyšším ako 1 % s menovitým tepelným príkonom 100 MW a vyšším,

b)

31. decembra 2005 pri

1.

zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s obsahom síry 1 % a nižším, dreva, kôry,

drevného odpadu a inej hmoty rastlinného pôvodu (biomasa) s menovitým tepelným príkonom

100 MW a vyšším,

2.

zariadeniach na spaľovanie priemyselných a iných nízkovýhrevných plynov s menovitým

tepelným príkonom 100 MW a vyšším,

3.

zariadeniach na spaľovanie ostatných plynných palív, ako sú uvedené v bode 2, s menovitým

tepelným príkonom 172 MW a vyšším,

4.

plynových turbínach s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším,

5.

ostatných veľkých technologických zdrojoch znečisťovania,

c)

31. decembra 2006 pri spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov

s menovitou kapacitou rovnou alebo nižšou, ako je uvedená v písmene a) prvom bode,

d)

31. decembra 2007 pri

1.

zariadeniach na spaľovanie ostatných plynných palív, ako sú uvedené v písmene b)

druhom bode s menovitým tepelným príkonom od 100 MW do 172 MW,

2.

stredných technologických zdrojoch znečisťovania.

(2)

Pri nových spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov s menovitou

kapacitou nižšou ako 3 t spaľovaného komunálneho odpadu za hodinu a nižšou ako 0,5

t zvláštneho odpadu a nebezpečného odpadu za hodinu, uvedených do prevádzky do 31.

decembra 2006 sa emisné hodnoty a množstvo vypúšťaných znečisťujúcich látok musia

zisťovať kontinuálnym monitorovaním od 1. januára 2007.

(3)

Ak sa pri jestvujúcom zdroji znečisťovania alebo jeho časti vykoná zmena, ktorou

sa dosiahnu určené limity znečisťovania pred lehotami podľa odseku 1, monitorovací

systém sa nainštaluje v rámci zmeny.

26

)

(4)

Lehoty podľa odseku 1 sa neuplatňujú, ak prevádzkovateľ zdroja znečisťovania v ustanovenej

lehote podá príslušnému orgánu ochrany ovzdušia žiadosť o neinštalovanie emisného

monitorovacieho systému, ku ktorej priloží správu z jednorazového oprávneného merania

vykonaného v roku podania žiadosti, aktualizované údaje

41

)

a čestne vyhlásenie o tom, že jestvujúca stavba alebo časť jestvujúceho zdroja znečisťovania

sa najneskôr do dvoch rokov od roku podania žiadosti odstráni

42

)

alebo zmodernizuje.

43

)

Ak sa zdroj znečisťovania alebo jeho časť prevádzkuje aj po lehote plánovaného odstránenia

alebo sa nezmodernizuje, monitorovací systém sa musí nainštalovať najneskôr do roka

od lehoty plánovaného odstránenia alebo modernizácie. Lehoty opakovaných jednorazových

oprávnených meraní znečisťujúcich látok zaradených do triedy A

44

)

sú do času odstránenia alebo modernizácie zdroja, alebo nainštalovania monitorovacieho

systému raz za kalendárny rok.

(5)

Pri emisných monitorovacích systémoch, na ktoré je vydaný súhlas na inštaláciu do

31. decembra 2001, sa do 31. decembra 2006

a)

uplatňuje lehota opakovanej čiastkovej skúšky podľa

§ 12 ods. 8

najmenej raz za tri kalendárne roky,

b)

neuplatňuje podmienka najviac desiatich neplatných alebo nevyhodnotených denných

emisných hodnôt podľa

§ 11 ods. 2 písm. a)

.

(6)

Ak nie je v odsekoch 9 až 11 ustanovené inak, pri jestvujúcich technologických a

energetických zdrojoch znečisťovania, pri ktorých sú splnené podmienky zisťovania

emisných hodnôt a množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok technickým výpočtom alebo

prvým jednorazovým oprávneným meraním, sa emisné hodnoty a individuálne emisné faktory

zistia najneskôr do

a)

31. decembra 2001 pri veľkých zdrojoch znečisťovania,

b)

31. decembra 2003 pri stredných zdrojoch znečisťovania.

(7)

Pri jestvujúcich spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov, ak

nie je v odsekoch 9 až 11 ustanovené inak, sa emisné hodnoty a individuálne emisné

faktory zistia prvým jednorazovým oprávneným meraním najneskôr do

a)

31. decembra 2002 pri ostatných znečisťujúcich látkach ako dioxínoch a furánoch,

b)

31. decembra 2006 pri dioxínoch a furánoch; táto lehota sa uplatňuje aj na nové zdroje

znečisťovania, na ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do

1. januára 2002.

(8)

Lehoty prvého jednorazového oprávneného merania podľa odsekov 6 a 7 platia aj pre

jestvujúce zdroje znečisťovania, pri ktorých sú splnené podmienky zisťovania emisných

hodnôt a množstva vypúšťanej znečisťujúcej látky kontinuálnym monitorovaním; uvedené

sa neuplatňuje, ak v lehotách podľa odsekov 6 a 7 je vydaný súhlas na nainštalovanie

príslušného monitorovacieho systému alebo je podaná žiadosť o nevykonanie oprávneného

merania podľa odseku 11. Lehoty opakovaných jednorazových oprávnených meraní začínajú

plynúť od prvého oprávneného merania.

(9)

Pri jestvujúcich zdrojoch znečisťovania, ich častiach a záložných systémoch vrátane

záložných palív, ktoré nie sú prevádzkované vôbec alebo viac ako 360 hodín za rok,

sa emisné hodnoty zistia prvým jednorazovým oprávneným meraním pri prvom uvedení časti

zdroja znečisťovania do prevádzky alebo pri použití záložného paliva.

(10)

Prvé jednorazové oprávnené meranie emisnej hodnoty znečisťujúcej látky zaradenej

do triedy B

45

)

možno podľa súhlasu

22

)

nahradiť zistením jej hodnoty technickým výpočtom aj v iných prípadoch ako podľa

§ 7

, ak sa žiadosťou doloženou kvalifikovaným technickým rozborom a súhlasným stanoviskom

inšpekcie preukáže nemožnosť dodržania určeného emisného limitu.

(11)

Lehoty prvých jednorazových oprávnených meraní podľa odsekov 6 až 8 sa neuplatňujú,

ak je aspoň jedna znečisťujúca látka v meracom mieste zaradená do triedy B

45

)

a prevádzkovateľ zdroja znečisťovania v lehote vykonania prvého jednorazového oprávneného

merania podá príslušnému orgánu ochrany ovzdušia žiadosť o jeho nevykonanie. K žiadosti

priloží aktualizované údaje

41

)

a čestné vyhlásenie o tom, že jestvujúca stavba alebo časť jestvujúceho zdroja znečisťovania

sa najneskôr do dvoch rokov od roku podania žiadosti odstráni

42

)

alebo zmodernizuje.

43

)

Ak sa zdroj znečisťovania alebo jeho časť prevádzkuje aj po lehote plánovaného odstránenia

alebo sa nezmodernizuje, prvé jednorazové oprávnené meranie sa musí vykonať najneskôr

do 30 dní od lehoty plánovaného odstránenia alebo modernizácie.

(12)

Množstvo znečisťujúcich látok sa kvalifikovaným rozborom zisťuje pri jestvujúcich

zdrojoch znečisťovania od nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky; ak platí podmienka

zisťovania množstva znečisťujúcich látok kontinuálnym monitorovaním alebo jednorazovým

oprávneným meraním, množstvo znečisťujúcej látky sa zisťuje kvalifikovaným rozborom

do jeho zistenia ustanoveným spôsobom.

(13)

Prevádzkovatelia jestvujúcich zdrojov znečisťovania, ktorých výrobná a iná obdobná

kapacita posudzovaná podľa dokumentácie je taká istá, aká je uvedená v zozname vydanom

osobitným predpisom,

28

)

alebo vyššia, na vyzvanie orgánu ochrany ovzdušia

46

)

predložia žiadosť o súhlas na inštaláciu alebo na vydanie rozhodnutia o neinštalovaní

imisného monitorovacieho systému; k žiadosti pripoja odôvodnenie obsahujúce zhodnotenie

predpokladov na inštalovanie alebo neinštalovanie imisného monitorovacieho systému

podľa

§ 10 ods. 2

.

(14)

Ak je určená podmienka zisťovania imisných hodnôt kontinuálnym monitorovaním pri

jestvujúcich zdrojoch znečisťovania podľa odseku 13, imisný monitorovací systém sa

nainštaluje najneskôr do troch rokov od určenia podmienky trvalého kontinuálneho monitorovania.

(15)

Pri imisných monitorovacích systémoch, na ktoré je vydaný súhlas na inštaláciu do

31. decembra 2001, obdobie prevádzky imisného monitorovacieho systému v súlade s platnou

dokumentáciou a s podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia musí byť dlhšie ako

85 % z kalendárneho roka; podmienka 90 % podľa

§ 11 ods. 2 písm. b)

sa pri týchto systémoch uplatňuje od 1. januára 2004.

(16)

Pri zdrojoch znečisťovania, pri ktorých je určená všeobecná podmienka prevádzkovania,

ktorej hodnota sa zisťuje a preukazuje meraním, sa hodnota všeobecnej podmienky prevádzkovania

zistí a preukáže

a)

pri uvádzaní jestvujúcich zdrojov znečisťovania do prevádzky po zmene,

26

)

ktorou sa splnia všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania,

13

)

b)

pri ostatných jestvujúcich zdrojoch znečisťovania okrem uvedených v písmene a) najneskôr

v lehote platnosti všeobecnej podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania,

13

)

c)

pri nových zdrojoch znečisťovania uvedených do prevádzky do 31. decembra 2002 najneskôr

do 31. decembra 2004.

§ 17

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

č. 41/1997 Z. z.

o zisťovaní množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok a údajov o dodržaní určených

limitov znečisťovania.

§ 18

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2001.