NARIADENIE VLÁDY 471/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 300/2007 Z. z.

Čl. I

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred

rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení nariadenia

vlády Slovenskej republiky č. 300/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 2 písm. b) prvom a druhom bode sa slová „nebezpečný chemický prípravok“ nahrádzajú

slovami „nebezpečná chemická zmes“.

2.

V poznámke pod čiarou k odkazu 3 sa citácia „Zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických

látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou

„Zákon č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí

na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších

predpisov.“.

3.

V poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa citácia „§ 27 zákona č. 163/2001 Z. z. v znení

neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „§ 6 zákona č. 67/2010 Z. z.“.

4.

§ 8 vrátane nadpisu znie

㤠8

Špecifické ochranné a preventívne opatrenia pri skladovaní veľmi toxických látok a

zmesí a toxických látok a zmesí

(1)

Miestnosť, v ktorej sa skladujú toxické látky a zmesi alebo veľmi toxické látky a

zmesi,

13

) musí byť uzamknutá, zabezpečená proti vlámaniu a nesmú sa v nej skladovať

a)

humánne lieky, veterinárne lieky a liečivá,

15

)

b)

omamné látky, psychotropné látky a prípravky,

16

)

c)

potraviny,

17

)

d)

krmivá,

18

)

e)

výbušniny

19

) a

f)

horľavé látky.

19

)

(2)

Veľmi toxické látky a zmesi možno skladovať v jednej miestnosti s inými látkami a

zmesami, ktoré nie sú toxické, okrem látok uvedených v odseku 1 písm. a) až f), len

za predpokladu, že sú uložené v uzamknutej schránke určenej výhradne na skladovanie

veľmi toxických látok a zmesí. S toxickými látkami a zmesami sa môžu veľmi toxické

látky a zmesi skladovať v jednej miestnosti, prípadne v jednej schránke, ak sú uložené

oddelene a je vylúčené ich vzájomné škodlivé pôsobenie alebo zámena, ak taký spôsob

skladovania schválil príslušný úrad verejného zdravotníctva.

21

)

(3)

Toxické látky a zmesi možno skladovať v jednej miestnosti, prípadne v jednej schránke

s látkami alebo zmesami, ktoré nie sú toxické, okrem látok uvedených v odseku 1 písm.

a) až f), ak sú uložené oddelene a je vylúčené ich vzájomné škodlivé pôsobenie alebo

zámena.

(4)

Toxické látky a zmesi a veľmi toxické látky a zmesi umiestnené v cisternách, v obdobných

veľkokapacitných kontajneroch alebo v obaloch možno skladovať v uzavretých priestoroch

zabezpečených proti nepriaznivým klimatickým podmienkam, proti škodlivému pôsobeniu

týchto látok a zmesí na okolie a proti vniknutiu nepovolaných osôb do týchto priestorov.

(5)

Veľmi toxické látky a zmesi možno vydávať zo skladu len na žiadanku podpísanú zamestnancom,

ktorý riadi práce s veľmi toxickými látkami a zmesami. Nepoužité veľmi toxické látky

a zmesi sa musia po ukončení pracovnej zmeny vrátiť do skladu. Množstvo veľmi toxických

látok a zmesí sa musí evidovať spôsobom, ktorý zaručí spoľahlivú evidenciu záznamov

o každom príjme a výdaji týchto látok a zmesí.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 13, 19 a 21 znejú

„13)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.

1272/2008

zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene,

doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia

(ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31. 12. 2008) v platnom znení.

19)

Výnos Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 15. apríla 2010 č. 3/2010,

ktorým sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných požiadavkách na klasifikáciu, označovanie

a balenie nebezpečných látok a zmesí (oznámenie č. 177/2010 Z. z.).

21)

§ 13 ods. 4 písm. i) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného

zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 14 a 20 sa vypúšťajú.

5.

V § 10 ods. 1 písm. c) sa slová „chemických prípravkov“ nahrádzajú slovom „zmesí“.

6.

V poznámke pod čiarou k odkazu 25 sa citácia

„Zákon č. 163/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 444/2001 Z. z. o požiadavkách na používanie

označenia, symbolov a signálov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.“

nahrádza citáciou

„Zákon č. 67/2010 Z. z.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie

bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci.“.

7.

V § 11 uvádzacia veta znie

„Zamestnávateľ vypracuje prevádzkový poriadok, ktorý podlieha schvaľovaniu podľa osobitných

predpisov

25a

) a ktorý obsahuje“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 25a znie

„25a)

§ 13 ods. 4 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.“.

8.

V § 12 ods. 1 sa za slovo „dohľad“ vkladajú slová „podľa osobitného predpisu

25b

)“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „vo vzťahu k práci.

25c

)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 25b a 25c znejú

„25b)

§ 26 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

25c)

§ 30 zákona č. 355/2007 Z. z.“.

9.

V § 12 ods. 10 sa za slová „lekárskej preventívnej prehliadke“ vkladajú slová „vo

vzťahu k práci“.

10.

V § 14 sa slová „akty Európskych spoločenstiev“ nahrádzajú slovami „záväzné akty

Európskej únie“.

11.

Príloha č. 1 znie

„Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 355/2006 Z. z.

NAJVYŠŠIE PRÍPUSTNÉ EXPOZIČNÉ LIMITY CHEMICKÝCH FAKTOROV V PRACOVNOM OVZDUŠÍ

1. Najvyššie prípustné expozičné limity plynov, pár a aerosólov v pracovnom ovzduší

(NPEL)

Tabuľka č. 1

Por.

číslo

Chemická

látka

CAS

NPEL

Poznámka

priemerný

krátkodobý

ppm

mg.m

-3

ppm

mg.m

-3

1.

Acetaldehyd (etanál)

75-07-0

50

91

–

–

–

2.

Acetanhydrid

(anhydrid kyseliny octovej)

108-24-7

5

21

–

–

–

3.

Acetón (propanón)

67-64-1

500

1 210

–

–

–

4.

Acetonitril

(etánnitril, nitril kyseliny etánovej, metylkyanid)

75-05-8

40

70

–

–

K

5.

Akroleín (propenál)

107-02-8

0,1

0,23

–

–

–

6.

Aldrin

309-00-2

–

0,25

–

–

K

7.

Alylalkohol

(prop-2-én-1-ol)

107-18-6

2

4,8

5

12,1

K

8.

2-Aminoetanol

141-43-5

1

2,5

3

7,6

K

9.

2-Aminopyridín

504-29-0

0,5

2

–

–

–

10.

Amoniak

7664-41-7

20

14

50

36

–

11.

Amylalkohol (pentanol) – izoméry

30899-19-5

20

73

80

292

–

12.

Anilín

62-53-3

2

7,7

–

–

K

13.

Antimón a jeho anorganické zlúčeniny ako Sb

7440-36-0

–

0,5

–

–

–

14.

Antimonovodík

7803-52-3

0,05

0,3

–

–

–

15.

ANTU

(a-naftyltiourea)

86-88-4

–

0,3

–

–

–

16.

Azid sodný

26628-22-8

–

0,1

–

0,3

K

17.

Bárium

zlúčeniny rozpustné ako Ba

7440-39-3

–

0,5

–

–

–

18.

1,4-Benzochinón (chinón,

p-benzochinón)

106-51-4

0,1

0,4

–

–

S

19.

Bifenyl

92-52-4

0,16

1

–

–

K

20.

Bisfenol A

(inhalovateľná frakcia)

80-05-7

–

10,0

–

–

–

21.

Bróm

7726-95-6

0,1

0,7

–

–

–

22.

Brómetán

(etylbromid)

74-96-4

–

890

–

–

–

23.

Brómmetán

(metylbromid)

74-83-9

1

4

–

–

K

24.

Brómchlórmetán

74-97-5

200

1 100

–

–

K

25.

Bromovodík

10035-10-6

–

–

2

6,7

–

26.

Butanón

(etylmetylketón)

78-93-3

200

600

300

900

–

27.

Butántiol

109-79-5

0,5

1,9

1

3,8

–

28.

2-Butoxyetanol

(butylglykol)

111-76-2

20

98

50

246

K

29.

2-Butoxyetyl acetát

(butylglykol acetát)

112-07-2

20

133

50

333

K

30.

Butylacetáty

n-Butylacetát

123-86-4

100

500

150

700

–

sek-Butylacetát

105-46-4

100

500

150

700

–

izo-Butylacetát

110-19-0

100

500

150

700

–

terc-Butylacetát

540-88-5

100

500

150

700

–

31.

n-Butylakrylát

141-32-3

2

11

10

53

S

32.

Butylalkoholy

(butanoly)

n-Butanol

71-36-3

100

310

–

–

–

sek-Butanol

78-92-2

100

310

–

–

–

izo-Butanol

78-83-1

100

310

–

–

–

terc-Butanol

75-65-0

20

62

80

250

–

33.

Butyldiglykol

2-(2-butoxyetoxy)etanol

112-34-5

10

67,5

15

101,2

–

34.

p-terc-Butylfenol (ptBP)

98-54-4

0,08

0,5

–

–

–

35.

terc-Butyl-metyl-éter

1634-04-4

50

183,5

100

367

–

36.

4-terc-Butyltoluén (p-terc-butyltoluén)

98-51-1

10

60

–

–

–

37.

Cín

zlúčeniny anorganické (ako Sn)

7440-31-5

–

2

–

4

–

38.

Cín

zlúčeniny organické (ako Sn)

7440-31-5

–

0,1

–

0,2

K

39.

Cyklohexán

110-82-7

200

700

–

–

–

40.

Cyklohexanol

108-93-0

50

210

–

–

K

41.

Cyklohexanón

108-94-1

10

41

20

82

K

42.

Cyklohexén

110-83-8

300

1 000

–

–

–

43.

Cyklohexylamín

(cyklohexánamín)

108-91-8

5

20

10

40

–

44.

DDT (dichlórdifenyltrichlór etán)

50-29-3

–

1

–

8

K

45.

Desflurán

57041-67-5

10

70

20

140

–

46.

Dibenzoyldioxidán

(dibenzoylperoxid)

94-36-0

–

5

–

–

–

47.

Diborán

19287-45-7

0,1

0,1

–

–

–

48.

Dibutylftalát

84-74-2

–

3

–

5

–

49.

Dieldrin

60-57-1

–

0,25

–

–

K

50.

Dietylamín

109-89-7

5

15

10

30

–

51.

2-Dietylamínoetanol

100-37-8

5

24

–

–

K

52.

Dietylénglykol

(2,2´-oxydietanol)

111-46-6

10

44

20

90

–

53.

Dietylénglykoldimetyléter

111-96-6

5

28

10

56

K

54.

Dietyléter

60-29-7

100

308

200

616

–

55.

Di-(2-etylhexyl)ftalát (DEHP)

117-81-7

–

3

–

5

–

56.

Difenyléter

101-84-8

1

7,1

–

–

–

57.

1,2-Dichlórbenzén

(o-dichlórbenzén)

95-50-1

20

122

50

306

K

58.

1,4-Dichlórbenzén

(p-dichlórbenzén)

106-46-7

20

122

50

306

–

59.

Dichlórdietyléter

111-44-4

10

59

–

–

K

60.

1,1-Dichlóretán

75-34-3

100

412

–

–

K

61.

1,1-Dichlóretén (dichlóretylén)

75-35-4

5

20

10

40

–

62.

1,2-Dichlóretén

(1,2-dichlóretylén)

540-59-0

200

800

250

1 010

–

63.

Dichlórmetán (metylénchlorid)

75-09-2

100

350

–

–

–

64.

Dichlórvos

(2,2-dichlórvinyl dimetyl fosfát)

62-73-7

0,11

1

–

–

K

65.

N,N-Dimetylacetamid

127-19-5

10

36

20

72

K

66.

Dimetylamín

124-40-3

2

3,8

5

9,4

–

67.

N,N-Dimetylanilín

121-69-7

5

25

10

50

K

68.

1,3-Dimetylbutylacetát

108-84-9

50

300

–

–

–

69.

Dimetyléter

115-10-6

1 000

1 920

–

–

–

70.

N,N-Dimetylformamid

68-12-2

5

15

10

30

K

71.

2,2-Dimetylpropán

(neopentán)

463-82-1

1 000

3 000

–

–

–

72.

Dinitrobenzén

(všetky izoméry)

25154-54-5

0,15

1

–

–

K

73.

1,4-Dioxán

123-91-1

20

73

–

–

–

74.

Endrin

72-20-8

–

0,1

–

–

K

75.

Enflurán

13838-16-9

10

80

20

150

–

76.

Etántiol

(etylmerkaptán)

75-08-1

0,5

1,3

1,0

2,6

–

77.

2-Etoxyetanol

(etylglykol)

110-80-5

2

8

–

–

K

78.

2-Etoxyetyl acetát

(etylglykol acetát)

111-15-9

2

11

–

–

K

79.

Etylacetát

(octan etylový)

141-78-6

150

500

300

1 100

–

80.

Etylakrylát

140-88-5

5

21

10

42

S

81.

Etylalkohol

(etanol)

64-17-5

500

960

1 000

1 920

–

82.

Etylamín

(etánamín)

75-04-7

5

9,4

–

–

–

83.

Etylbenzén

100-41-4

100

442

200

884

K

84.

Etyléndiamín

(etán-1,2-diamín)

107-15-3

10

25

–

–

S

85.

Etylénglykol (etán-1,2-diol)

107-21-1

20

52

40

104

K

86.

Etylénglykol dinitrát

(nitroglykol dinitrát etylénglykolu)

628-96-6

0,05

0,32

0,1

0,6

K

87.

Etylénchlórhydrín

(2-chlóretanol)

107-07-3

1

3,3

–

–

K

88.

Etylformiát (mravčan etylový)

109-94-4

100

310

–

–

K

89.

Fenol

108-95-2

2

8

4

16

K

90.

p-Fenyléndiamín (benzén-1,2-diamín)

106-50-3

–

0,1

–

–

S

91.

Fluór

7782-41-4

1,0

1,58

2

3,16

–

92.

2-Fenylpropén

98-83-9

50

246

100

492

–

93.

Fluorid sírový

2551-62-4

1 000

6 100

–

–

–

94.

Fluoridy – anorganické

(ako F)

–

2,5

–

–

–

95.

Fluórovodík, kyselina fluorovodíková

(ako F)

7664-39-3

1,8

1,5

3

2,5

–

96.

Formaldehyd

(metanál)

50-00-0

0,3

0,37

0,6

0,74

S

97.

Fosfor – žltý, biely

12185-10-3

–

0,05

–

0,1

–

98.

Fosforovodík (fosfín)

7803-51-2

0,1

0,14

0,2

0,28

–

99.

Fosgén

(chlorid karbonylu)

75-44-5

0,02

0,08

0,1

0,4

–

100.

Freóny

Trichlórfluormetán (freón 11)

75-69-4

500

3 000

750

4 500

–

Dichlórdifluórmetán (freón 12)

75-71-8

1 000

4 100

1 250

5 100

–

Trifluórbrómmetán

(freón 13B1)

75-63-8

1 000

6 200

–

–

–

Dichlórfluórmetán

(freón 21)

75-43-4

10

43

20

86

–

Monochlórdifluórmetán (chlórdifluórmetán, freón 22)

75-45-6

1 000

3 600

–

–

–

1,2-Dichlór-1,1,2,2-tetrafluóretán

(freón 114)

76-14-2

1 000

7 100

1 250

8 890

–

1,1,1,2-Tetrachlór-2,2-difluóretán

(freón 112a)

76-11-9

200

1 700

400

3 400

–

1,1,2,2-Tetrachlór-1,2-difluóretán

(freón 112)

76-12-0

200

1 700

400

3 400

–

101.

Ftalanhydrid

(anhydrid kyseliny ftalovej)

85-44-9

–

1

–

–

S

102.

Furfural

(furán-2-karbaldehyd)

98-01-1

2

7,9

–

–

K

103.

Furfurylalkohol

(furán-2-ylmetanol)

98-00-0

10

41

–

–

K

104.

Gáfor (bornán-2-ón)

76-22-2

2

13

4

26

–

105.

Glutaraldehyd (pentándiál)

111-30-8

0,05

0,2

0,05

0,2

S

106.

Glycerín

56-81-5

–

10

–

–

–

107.

Guma, komponenty

9006-04-6

Ditiokarbamáty (dietylditiokarbamát)

148-18-5

–

2,0

–

–

S

p-Fenylendiamínové zlúčeniny (PPD)

106-50-3

–

0,1

–

–

S

Tiazoly (merkaptobenztiazol)

49-30-4

–

4,0

–

–

S

Tiuramy (tetrametyltiuram disulfid)

137-26-8

–

1,0

–

–

S

108.

Halotan

(2-bróm-2-chlór-1,1,1-trifluóretán)

151-67-7

5

40

10

80

–

109.

Heptachlór

76-44-8

–

0,05

–

0,4

K

110.

n-Heptán

142-82-5

500

2085

–

–

–

111.

Heptán-2-ón

(metylpentylketón)

110-43-0

50

238

100

475

K

112.

Heptán-3-ón

(etylbutylketón)

106-35-4

20

95

–

–

–

113.

Hexachlór-1,3-butadién

87-68-3

0,02

0,21

–

–

K

114.

Hexachlóretán

67-72-1

1

9,8

2

19,6

K

115.

Hexachlórcyklohexán, HCH

(izoméry a a b)

319-84-6 319-85-7

–

0,5

–

4

K

116.

Hexán

všetky izoméry okrem n-hexánu

500

1 800

1 000

3 600

–

117.

n-Hexán

110-54-3

20

72

40

140

–

118.

2-Hexanón (metyl-n-butylketón)

591-78-6

5

21

–

–

–

119.

Hexón (izobutylmetylketón)

108-10-1

20

83

40

166

K

120.

Hliník

kovový, oxid hlinitý, hydroxid hlinitý

inhalovateľná frakcia – prach

respirabilná frakcia – prach

7429-90-5

1344-28-1

21645-51-2

–

–

4

1,5

–

–

–

–

–

121.

Hliník, alkylzlúčeniny

–

2

–

–

–

122.

Hliník, rozpustné soli

–

2

–

–

–

123.

Hydrid lítny

7580-67-8

–

0,025

–

–

–

124.

Hydrochinón (benzén-1,4-diol)

123-31-9

–

2

–

–

K

125.

Hydroxid sodný

1310-73-2

–

2

–

–

–

126.

Hydroxid vápenatý

1305-62-0

–

5

–

–

–

127.

Chlór

7782-50-5

–

–

0,5

1,5

–

128.

Chlóracetaldehyd

107-20-0

1

3

–

–

K

129.

Chlórbenzén

108-90-7

5

23

15

70

–

130.

Chloroprén

(2-chlórbuta-1,3-dién)

126-99-8

5

18

–

–

K

131.

Chlóretán

75-00-3

100

268

–

–

–

132.

Chlorid fosforečný

10026-13-8

–

1

–

–

–

133.

Chloroform

(trichlórmetán)

67-66-3

2

10

–

–

K

134.

3-Chlórpropén

(alylchlorid)

107-05-1

1

3

–

–

K

135.

Chlorovodík

7647-01-0

5

8

10

15

–

136.

Chróm anorg. zlúč. chrómu (II) a (III)

– nerozpustné (ako Cr)

7440-47-3

–

2

–

–

–

137.

Izoflurán

26675-46-7

10

80

20

150

–

138.

Izokyanáty

Hexametylén-1,6-diizokyanát (HDI)

822-06-0

0,005

0,035

–

–

S

4,4’-Metyléndifenylizokyanát (MDI)

101-68-8

0,002

0,03

–

–

S

Metylizokyanát (MIC)

624-83-9

–

–

0,02

–

–

Toluén-2,4-diizokyanát (TDI)

584-84-9

0,002

0,014

–

–

S

Trimetylhexametylén diizokyanát

28679-16-5

0,002

0,017

–

–

S

139.

Izopropylalkohol

(propán-2-ol)

67-63-0

200

500

400

1 000

–

140.

Izopropylamín

(propán-2-amín)

75-31-0

5

12

10

24

–

141.

Izopropylbenzén

(kumén)

98-82-8

20

100

50

250

K

142.

Jód

7553-56-2

0,1

1,1

0,1

1,1

–

143.

Kaprolaktám

(prach, pary)

105-60-2

–

10

–

40

–

144.

Karbid kremíka

(bez obsahu vlákien)

respirabilná frakcia

inhalovateľná frakcia

409-21-2

–

–

1,5

4

–

–

–

–

–

145.

Ketén

463-51-4

0,5

0,9

–

–

–

146.

Kobalt a jeho zlúčeniny (ako Co)

7440-48-4

–

0,05

–

–

S

147.

Krezol (metylfenoly)

o-Krezol

m-Krezol

p-Krezol

1319-77-3

95-48-7

108-39-4

106-44-5

5

22

–

–

K

148.

Kyánamid

(karbamonitril)

420-04-2

0,58

1

–

–

K

149.

Kyanidy (ako CN)

(inhalovateľná frakcia)

–

5

–

–

K

150.

Kyanovodík

(kyselina kyanovodíková)

74-90-8

1,9

2,1

3,8

4,2

K

151.

Kyselina dusičná

7697-37-2

–

–

1

2,6

–

152.

Kyselina mravčia

(kyselina metánová)

64-18-6

5

9

–

–

–

153.

Kyselina octová

(kyselina etánová)

64-19-7

10

25

–

–

–

154.

Kyselina fosforečná

7664-38-2

–

1

–

2

–

155.

Kyselina pikrová

(2,4,6-trinitrofenol)

88-89-1

–

0,1

–

–

K, S

156.

Kyselina propánová

(kyselina propiónová)

79-09-4

10

31

20

62

–

157.

Kyselina sírová (hmla)

7664-93-9

–

0,05

–

–

–

158.

Kyselina šťaveľová

(kyselina etándiová)

144-62-7

–

1

–

–

–

159.

Lakový benzín

1

)

50

300

100

600

–

160.

Lindán

(hexachlórcyklohexán izomér)

58-89-9

–

0,1

–

–

K

161.

Maleínanhydrid

(anhydrid kyseliny maleínovej)

108-31-6

0,1

0,41

–

–

S

162.

Mangán a jeho anorganické zlúčeniny

7439-96-5

–

0,5

–

–

–

163.

Meď a jej anorganické zlúčeniny

(ako Cu)

inhalovateľná frakcia

respirabilná frakcia a dymy

7440-50-8

–

–

1

0,2

–

–

–

–

–

164.

2-Metoxyetanol

(metylglykol)

109-86-4

1

–

–

–

K

165.

2-(2-metoxyetoxy) etanol

111-77-3

10

50,1

–

–

K

166.

2-Metoxyetylacetát

(metylglykol acetát)

110-49-6

1

–

–

–

K

167.

2-Metoxymetyl-etoxypropanol

(dipropylén glykol mono-metyléter)

34590-94-8

50

308

–

–

K

168.

1-Metoxypropán-2-ol (propylénglykolmonometyléter)

107-98-2

100

375

150

568

K

169.

2-Metoxypropán-1-ol

(propylénkglykol 2-metyléter)

1589-47-5

5

19

–

–

K

170.

2-Metoxypropán-2-yl acetát (propylénglykol 1-metyléter 2-acetát)

108-65-6

50

275

100

550

K

171.

2-Metoxypropylacetát

(propylénglykol 2-metyléter-1-acetát)

70657-70-4

20

110

40

220

K

172.

Metylacetát

(octan metylový)

79-20-9

100

310

250

770

–

173.

Metylalkohol

(metanol)

67-56-1

200

260

–

–

K

174.

Metylacetylén

(metyletín)

74-99-7

1 000

1 650

–

–

–

175.

Metylakrylát

96-33-3

5

18

10

36

–

176.

Metylamín

(metánamín)

74-89-5

10

13

–

–

–

177.

N-metylanilín

100-61-8

0,5

2,2

1

4,4

K

178.

Metylbután

(izopentán)

78-78-4

1 000

3 000

–

–

–

179.

1-Metylbutylacetát (amylacetát)

626-38-0

50

270

100

540

–

180.

Metylcyklohexán

108-87-2

200

810

400

1 620

–

181.

Metylcyklohexanol

(všetky izoméry)

25639-42-3

50

235

–

–

–

182.

2-Metyl-4,6-dinitro-fenol (DNOC)

534-52-1

–

0,2

–

–

K

183.

Metylester kyseliny mravčej

107-31-3

50

120

–

–

–

184.

5-Metylhexán-2-ón

(metylizoamylketón)

110-12-3

20

95

–

–

–

185.

Metylchlorid

(chlórmetán)

74-87-3

50

100

100

200

K

186.

5-Metyl-3-heptanón

541-85-5

10

53

20

107

–

187.

Metyljodid

(jódmetán)

74-88-4

0,3

2

–

–

–

188.

Metyl-merkaptán

(metántiol)

74-93-1

0,5

1

1

–

–

189.

Metylmetakrylát

(metyl 2-etylpropenoát)

80-62-6

50

–

100

–

S

190.

4-Metylpentán-2-ón

(izobutylmetylketón, hexón)

108-10-1

20

83

50

208

–

191.

N-Metyl-2-pyrolidon

872-50-4

10

40

20

80

K

192.

Metylstyrén (vinyltoluén)

– všetky izoméry

25013-15-4

100

490

200

980

–

193.

Mevinfos

(metyl 3­(dimetoxyfosfonyloxy)-but-2-enoát)

7786-34-7

0,01

0,093

–

–

K

194.

Molybdén a jeho zlúčeniny rozpustné

(ako Mo)

7439-98-7

–

5

–

–

–

195.

Molybdén a jeho zlúčeniny nerozpustné (ako Mo)

inhalovateľná frakcia

respirabilná frakcia

7439-98-7

–

–

10

5

–

–

–

–

–

196.

Morfolín

110-91-8

10

36

20

72

–

197.

Naftalén

91-20-3

10

50

15

80

K

198.

Nikotín

54-11-5

–

0,5

–

1,5

K

199.

Nitrobenzén

98-95-3

0,2

1,0

–

–

K

200.

Nitroglycerín

(glyceroltrinitrát)

55-63-0

0,03

0,3

0,1

0,9

K

201.

Nitrotoluén

2-Nitrotoluén

3-Nitrotoluén

4-Nitrotoluén

1321-12-6

88-72-2

99-08-1

99-99-0

1

6

2

11

K

202.

Nonány

150

800

200

1 100

–

203.

Oktány

200

900

300

1 400

–

204.

Oleje minerálne

2

)

kvapalný aerosól, dymy

5

1

15

3

–

205.

Olovo a jeho anorganické zlúčeniny

(ako Pb)

3

)

respirabilná frakcia

inhalovateľná frakcia

7439-92-1

–

–

0,15

0,5

–

–

–

–

–

206.

Olovo a jeho organické zlúčeniny

–

0,05

–

–

–

Tetraetylolovo (ako Pb)

78-00-2

–

0,05

–

0,2

K

Tetrametylolovo (ako Pb)

75-74-1

–

0,05

–

0,2

K

207.

Ortuť a bivalentné anorganické zlúčeniny vrátane oxidu ortuťnatého a chloridu ortuťnatého

4

)

(ako Hg)

7439-97-6

–

0,1

–

–

–

208.

Ortuť – organické zlúčeniny

(ako Hg)

–

0,01

–

–

K, S

209.

Oxid dusičitý (NO

2

)

10102-44-0

2

4

–

–

–

210.

Oxid dusnatý (NO)

10102-43-9

25

30

–

–

–

211.

Oxid dusný (N

2O

)

10024-97-2

100

183

–

–

–

212.

Oxid fosforečný

1314-56-3

–

1

–

5

–

213.

Oxid horečnatý

respirabilná frakcia

inhalovateľná frakcia

1309-48-4

–

–

4

10

–

–

–

–

–

214.

Oxid chloričitý (chlórdioxid)

10049-04-4

0,1

0,3

–

–

–

215.

Oxid osmičelý

20816-12-0

0,0002

0,0021

–

–

–

216.

Oxid sírový

7446-11-9

–

1

–

–

–

217.

Oxid siričitý

7446-09-5

0,5

1,3

1

2,7

–

218.

Oxid titaničitý

13463-67-7

–

5

–

–

–

219.

Oxid uhličitý

124-38-9

5 000

9 000

–

–

–

220.

Oxid uhoľnatý

630-08-0

30

35

60

70

–

221.

Oxid vanadičný

inhalovateľná frakcia

respirabilná frakcia

1314-62-1

–

–

0,2

0,05

–

–

–

–

–

222.

Oxid vápenatý

1305-78-8

–

2

–

–

–

223.

Oxid zinočnatý, dymy

respirabilná frakcia

1314-13-2

–

1

–

1

–

224.

Oxidy železa, dymy (ako Fe)

respirabilná frakcia

inhalovateľná frakcia

1345-25-1

1309-37-1

–

–

1,5

4

–

–

–

–

–

225.

Ozón

10028-15-6

0,1

0,2

0,2

0,4

–

226.

Paraquatdichlorid

(paraquat)

1910-42-5

–

0,1

–

–

K

227.

Parafín, dymy

8002-74-2

–

2

–

6

–

228.

Paratión

(O,O-dietyl-O-4-nitrofenyl tiofosfát)

56-38-2

–

0,1

–

–

K

229.

Pentaboran

19624-22-7

0,005

0,013

0,015

0,039

–

230.

Pentakarbonyl železa

13463-40-6

0,1

0,81

–

–

–

231.

Pentán

109-66-0

1 000

3 000

–

–

–

232.

Pentylacetát

(všetky izoméry)

628-63-7

625-16-1

620-11-1

123-92-2

50

50

50

50

270

270

270

270

100

100

100

100

540

540

540

540

–

233.

Peroxid vodíka

7722-84-1

1

1,4

2

2,8

–

234.

Piperazín

110-85-0

–

0,1

–

0,3

–

235.

Platina – kovová

7440-06-4

–

1

–

–

–

236.

Platina – zlúčeniny rozpustné (ako Pt)

–

0,001

–

0,002

S

237.

Polyetylénglykol

25322-68-3

–

1 000

–

–

–

238.

Polychlórované bifenyly

(PCB)

–

0,1

–

–

K

239.

Propylacetát

(octan propylový)

109-60-4

100

400

200

800

–

240.

Pyretrum

(vyčistený od citlivých laktónov)

8003-34-7

–

1

–

–

–

241.

Pyridín

110-86-1

5

15

–

–

–

242.

Rezorcinol

(benzén-1,3-diol)

108-46-3

10

45

–

–

K

243.

Selén a jeho anorganické zlúčeniny

(ako Se)

7782-49-2

–

0,1

–

–

–

244.

Selenovodík

7783-07-5

0,02

0,07

0,05

0,17

–

245.

Sevoflurán

28523-86-6

10

80

20

170

–

246.

Silikón

inhalovateľná frakcia

respirabilná frakcia

7440-21-3

–

–

10

4

–

–

–

–

–

247.

Síran (sulfát) bárnatý

inhalovateľná frakcia

respirabilná frakcia

7727-43-7

–

–

4

1,5

–

–

–

–

–

248.

Síran vápenatý

inhalovateľná frakcia

respirabilná frakcia

(anhydrid

dihydrát

sádra)

7778-18-9

7778-18-9

10101-41-4

13397-24-5

–

–

4

1,5

–

–

–

–

–

249.

Sírovodík (sulfán)

7783-06-4

5

7

10

14

–

250.

Striebro

kovové

rozpustné zlúčeniny

(ako Ag)

7440-22-4

–

–

0,1

0,01

–

–

–

–

–

251.

Styrén

100-42-5

20

90

50

200

–

252.

Sulfid (sírnik) fosforečný

1314-80-3

–

1

–

–

–

253.

Sulfid uhličitý

(sírouhlík)

75-15-0

5

15

–

–

K

254.

Sulfidy

(suma dimetyldisulfid, dimetylsulfid, metylmerkaptán)

1

–

–

–

–

255.

Sulfotep

3689-24-5

–

0,1

–

0,2

K

256.

Tálium a jeho rozpustné zlúčeniny

(ako Tl)

7440-28-0

–

0,1

–

–

–

257.

Tantal

inhalovateľná frakcia

respirabilná frakcia

7440-25-7

–

–

4

1,5

–

–

–

–

–

258.

Telúr a jeho zlúčeniny

(ako Te)

13494-80-9

–

0,1

–

–

–

259.

Terpentín

(terpentínový olej)

8006-64-2

100

560

150

850

S

260.

Tetrahydrofurán

109-99-9

50

150

100

300

K

261.

1,1,2,2-Tetrachlóretán

79-34-5

1

7

2

14

K

262.

Tetrachlóretylén

(tetrachlóretén, perchlóretylén)

127-18-4

25

172

100

690

K

263.

Tetrachlórmetán

(chlorid uhličitý)

56-23-5

0,5

3,2

1

6,8

K

264.

Tetrakarbonyl niklu

13463-39-3

0,05

0,12

0,1

0,24

K

265.

Tetranitrometán

509-14-8

–

10

–

–

–

266.

Toluén

108-88-3

50

192

100

384

K

267.

Trietylamín

121-44-8

2

8,4

3

12,6

K

268.

1,2,4-Trichlórbenzén

120-82-1

2

15

5

38

K

269.

1,1,1-Trichlóretán

(metylchloroform)

71-55-6

100

555

200

1 100

–

270.

1,1,2-Trichlóretán

79-00-5

10

55

20

110

K

271.

Trichlorid-oxid fosforečný (chlorid fosforylu)

10025-87-3

0,2

1,3

–

–

–

272.

Triglycidyl-izokyanuarát

–

0,1

–

–

–

273.

Trimellitan hydrid

552-30-7

–

0,04

–

–

S

274.

Trimetylbenzén (mezitylén)

všetky izoméry

526-73-8

95-63-6

108-67-8

20

100

–

–

–

275.

2,4,6-Trinitrotoluén

TNT (a izoméry v technických zmesiach)

118-96-7

0,011

0,1

0,022

0,2

K

276.

Vinylacetát

(octan vinylový)

108-05-4

5

17,6

10

35,2

–

277.

Vinylidénchlorid

(1,1-dichlóretén, dichlóretylén)

75-35-4

5

20

10

40

–

278.

Výfukové plyny

5

)

ako

CO

ako NO2

630-08-0

10102-44-0

20

1

25

2

–

–

–

–

–

279.

Wolfrám

nerozpustné zlúčeniny

rozpustné zlúčeniny

7440-33-7

–

–

5

1

–

–

–

–

–

280.

Xylén, zmiešané izoméry

1330-20-7

50

221

100

442

K

281.

o-Xylén

95-47-6

50

221

100

442

K

282.

m-Xylén

108-38-3

50

221

100

442

K

283.

p-Xylén

106-42-3

50

221

100

442

K

284.

Zinok a jeho anorganické

zlúčeniny

respirabilná frakcia

inhalovateľná frakcia

7440-66-6

–

–

0,1

2

–

–

–

–

–

285.

Zirkón a jeho zlúčeniny (ako Zr)

7440

–

1

–

–

–

Poznámky

1. Najvyššie prípustné expozičné limity chemických faktorov vychádzajú zo záväzných

a indikatívnych limitných hodnôt stanovených a revidovaných na úrovni legislatívy

EÚ, ktoré zohľadňujú, ale ich neprekračujú (príloha č. 4). Ďalšie limity vychádzajú

z národných limitov členských štátov, najmä nemeckých, anglických a švédskych. Sú

odvodené z najnovších vedeckých údajov so zreteľom na ochranu zdravia a odporúčaných

kritérií Vedeckého výboru pre expozičné limity pri Európskej Komisii (SCOEL), pričom

berú do úvahy dostupnosť meracích techník a faktory dosiahnuteľnosti.

2. Najvyššie prípustný expozičný limit (NPEL) pre chemické faktory je definovaný ako

najvyššie prípustná koncentrácia chemického faktora (plynu, pary alebo hmotnostných

častíc) v pracovnom ovzduší, ktorá vo všeobecnosti nemá škodlivé účinky na zdravie

zamestnancov ani nespôsobí neodôvodnené obťažovanie, napríklad nepríjemným zápachom,

a to aj pri opakovanej krátkodobej alebo dlhodobej expozícii denne počas pracovného

života.

NPEL pre chemické faktory sú stanovené priemernou hodnotou a krátkodobou hodnotou.

3. NPEL priemerný predstavuje časovo-vážený priemer koncentrácií nameraných v dýchacej

zóne za osemhodinovú pracovnú zmenu a 40-hodinový pracovný týždeň.

4. NPEL krátkodobý je stanovený na predchádzanie škodlivým zdravotným účinkom alebo

iným neočakávaným účinkom (napr. dráždivým, žieravým, narkotickým, obťažujúcim, ovplyvňujúcim

činnosť srdca a schopnosť sebazáchovy) spôsobeným krátkodobými opakovanými vrcholovými

expozíciami, ktoré nie sú dostatočne kontrolované uplatňovaním osemhodinového priemerného

limitu.

5. NPEL krátkodobý predstavuje časovo-vážený priemer koncentrácií nameraných počas

15-minútového referenčného času, ktorému môžu byť zamestnanci exponovaní kedykoľvek

v priebehu pracovnej zmeny (maximálne 4-krát za zmenu a len pri látkach so systémovým

účinkom).

NPEL krátkodobý nie je stropný limit ani nezávislý limit, je komplementárnou súčasťou

osemhodinového priemerného limitu. Pre chemické faktory, pre ktoré je stanovený priemerný

aj krátkodobý limit, musia byť dodržané obidve hodnoty. Pre chemické faktory s výraznými

akútnymi dráždivými účinkami je stanovený len krátkodobý NPEL, aby boli zohľadnené

zdravotné účinky vznikajúce z krátkodobej expozície.

6. Najvyššie prípustné expozičné limity plynov, pár a aerosólov s toxickým účinkom

sú stanovené nezávisle od teploty a tlaku v ppm (parts per milion – objem vyjadrený

počtom objemových častíc plynu v milióne objemových častíc vzduchu) a závisle od týchto

premenných v mg.m

-3

pri teplote 20 °C a tlaku 101,3 kPa.

Prepočet mg.m

-3

na ppm

koncentrácia v mg.m

-3

v ovzduší =

molekulová hmotnosť v g

(koncentrácia v ppm),

-----------------------------------

24,1

kde 24,1 = molekulový objem vyjadrený v litroch pri teplote 20 °C a 101,3 kPa.

7. Najvyššie prípustné expozičné limity pevných aerosólov sú uvedené v mg.m

-3

.

Najvyššie prípustné expozičné limity pre vláknitý aerosól sú uvedené počtom vlákien

na cm

3

(vl.cm

-3

) alebo v mg.m

-3

.

8. CAS číslo: medzinárodne stanovené číslo priradené danému chemickému faktoru na

účel presnej identifikácie chemickej látky za predpokladu, že údaje boli publikované

v odbornej literatúre.

9. K – znamená, že faktor môže byť ľahko absorbovaný kožou.

Niektoré faktory, ktoré ľahko prenikajú cez kožu, môžu spôsobovať až smrteľné otravy

často bez varovných príznakov (napríklad anilín, nitrobenzén, nitroglykol, fenoly

a pod.). Pri látkach s významným prienikom cez kožu, či už v podobe kvapalín, alebo

pár, je osobitne dôležité zabrániť kožnému kontaktu. Túto cestu vstupu do organizmu

je potrebné brať do úvahy pri biologickom monitorovaní.

10. S – znamená, že faktor môže spôsobiť senzibilizáciu.

Senzibilizujúce účinky majú faktory, ktoré spôsobujú vyšší výskyt precitlivenosti

alergického typu. Pri práci s nimi je potrebná osobitná opatrnosť. Dodržiavanie najvyššie

prípustných expozičných limitov nezabezpečí, že u vnímavých osôb nevzniknú alergické

reakcie.

11. Respirabilná frakcia aerosólu znamená, že expozícia je meraná ako respirabilná

zložka aerosólu, ktorá môže preniknúť až do pľúcnych alveol a pre ktorú je stanovený

limit.

12. Inhalovateľná frakcia znamená, že expozícia je meraná ako inhalovateľná zložka

aerosólu (celková koncentrácia), ktorá môže byť vdýchnutá do dýchacích ciest a pre

ktorú je stanovený limit.

Vysvetlivky

1

) Lakový benzín

Toxicita (karcinogenita) závisí od obsahu aromatických uhľovodíkov (benzén, toluén,

xylén, etylbenzén, kumén). Limit je stanovený pre lakový benzín, ktorého obsah karcinogénneho

benzénu nie je vyšší ako 0,2 obj. % (0,1 hmot. %).

2

) Oleje minerálne

Limit sa vzťahuje na hydraulické a obrábacie kvapaliny a mazivá. Niektoré oleje môžu

obsahovať polycyklické aromatické uhľovodíky a pri zahrievaní ich môžu uvoľňovať.

Treba to brať do úvahy pri meraní a hodnotení rizika.

3

) Olovo je látka s kumulatívnymi a systémovými účinkami. Preto sa musí monitorovanie

ovzdušia doplniť zdravotným dohľadom vrátane biologického monitorovania podľa § 12

a prílohy č. 2.

4

) Ortuť je látka s vážnymi kumulatívnymi účinkami, preto treba doplniť monitorovanie

ovzdušia zdravotným dohľadom podľa § 12 a prílohy č. 2.

5

) Osobitný limit je určený pre oxid uhoľnatý (CO) a oxid dusičitý (NO

2

), ktoré sa vyskytujú vo výfukových plynoch, na hodnotenie kombinovaných účinkov vrátane

karcinogénnych. Tieto chemické faktory potom slúžia ako indikátory expozície, pričom

za akceptovateľnú expozíciu sa považuje dodržanie oboch limitov.

2. Najvyššie prípustné expozičné limity pre pevné aerosóly

Tabuľka č. 2

Pevné aerosóly s prevažne fibrogénnym účinkom

1

)

FAKTOR

NPELr – pre

respirabilnú frakciu

3)

(mg.m

-3)

NPELc – pre

celkovú koncentráciu

2)

(mg.m

-3)

Fr = 100 %

4

)

1. kremeň

5

)

0,1 (TSH)

11

)

2. kristobalit

5

)

0,1 –

3. tridymit

5

)

0,1 –

4. gama-oxid hlinitý

5

)

0,1 –

Fr 5 % Fr > 5 %

6

)

5. dinas

2 10:Fr

10

6. grafit

2 10:Fr

10

7. čierne uhlie

2 10:Fr

10

8. koks

2 10:Fr

10

9. sľuda

2 10:Fr

10

10. talok bez obsahu respirabilných vlákien

2 10:Fr

10

11. kaolín

2 10:Fr

10

12. ostatné kremičitany (okrem azbestu)

2 10:Fr

10

13. šamot

2 10:Fr

10

14. zlievarenské pevné aerosóly

2 10:Fr

10

15. horninové pevné aerosóly

2 10:Fr

10

Tabuľka č. 3

Pevné aerosóly s možným fibrogénnym účinkom

Faktor

NPELc (mg.m

-3

)

1. oxid kremičitý, amorfný (tepelné a mokré procesy, nevypálená infuzóriová hlinka,

kremelina)

4

2. oxid kremičitý, amorfný (kremenné sklo, roztavený kremeň, dymy, vypálená infuzóriová

hlinka)

0,3 (NPELr)

3. zváračské pevné aerosóly

7

)

5

4. bentonit

6

Tabuľka č. 4

Pevné aerosóly s prevažne nešpecifickým účinkom

Faktor

NPELc (mg.m

-3

)

1. hnedé uhlie a lignit

6

)

10

2. vápenec, mramor

6

)

10

3. baryt

6

)

10

4. siderit

6

)

10

5. pevné aerosóly z umelého brusiva

6)

(karborundum, elektrit)

10

6. železo a jeho zliatiny

8

)

6

7. čadič tavený

10

8. pôdne pevné aerosóly

10

9. vysokopecná troska

10

10. oceliarska troska

10

11. popolček

10

12. škvara

10

13. magnezit

10

14. dolomit

10

15. kovové dentálne zliatiny

10

16. sadze (karcinogén kategórie 1)

2 (TSH)

11

)

17. cement

10

18. inertný prach (častice nerozpustné vo vode, inde nezaradené)

10

Tabuľka č. 5

Pevné aerosóly s prevažne dráždivým účinkom

Faktor

NPELc (mg.m

-3)

1. Textilný pevný aerosól

bavlna

2

ľan

2

konope

2

hodváb

2

syntetické vlákna textilné

4

sisal

6

juta

6

kapok

6

2. Živočíšny pevný aerosól

perie

4

vlna

6

srsť

6

ostatný živočíšny pevný aerosól

6

3. Rastlinný pevný aerosól

9

)

múka

4

cukor

6

tabak

4

čaj

4

káva zelená

2

korenie

2

pevný aerosól obilný

6

pevný aerosól z dreva

a) exotické dreviny

1

b) ostatné dreviny

8

c) dub, buk (karcinogén kategórie 1)

5 (TSH)

11

)

ostatný rastlinný pevný aerosól

6

4. Iný pevný aerosól s dráždivým účinkom

z brúsenia a opracovania

a) fenolformaldehydových živíc

5

b) PVC

5

c) pneumatík

3

d) sklolaminátov

5

e) polyakrylátových živíc

5

f) epoxidových živíc

2

g) polyesterových živíc

5

h) polyetylénu

5

i) polypropylénu

5

j) polymérnych materiálov

5

k) polystyrénu

5

l) papiera

6

m) škrobu

4

Tabuľka č. 6

Minerálne vláknité pevné aerosóly

Faktor

NPELc

početná koncentrácia

počet respirabilných

vlákien

10

) . cm-3

hmotnostná koncentrácia

mg.m

-3

azbest (karcinogén kategórie 1)

0,1 (TSH)

11

)

–

umelé minerálne vlákna (napríklad čadičové, sklenené, troskové)

12

)

2

4

Vysvetlivky pre pevné aerosóly

Na hodnotenie expozície pevným aerosólom platia podobné zásady ako zásady uvedené

v poznámkach v časti 1 tejto prílohy pre chemické faktory s toxickým účinkom s týmito

doplnkami

1

) Za fibrogénny sa považuje nerozpustný pevný aerosól, vrátane kvapiek aerosólu, ktorý

obsahuje viac ako 1 % fibrogénnej zložky a v pokuse na zvierati vykazuje zreteľnú

fibrogénnu reakciu pľúcneho tkaniva. Ak je v aerosóle obsiahnutá fibrogénna zložka,

musí sa stanoviť vždy jeho respirabilná frakcia a koncentrácia fibrogénnej zložky.

V prípade, že aerosól obsahuje menej než 1 % SiO

2

a neobsahuje azbest, považuje sa za aerosól s prevažne nešpecifickým účinkom.

2

) NPEL pre pevné aerosóly (prach) sa stanovuje ako celozmenová priemerná hodnota expozície

celkovej (inhalovateľnej) koncentrácii pevného aerosólu (NPELc) alebo jeho respirabilnej

frakcii (NPELr). Ako vyhovujúcu možno hodnotiť expozíciu len v prípade, ak sú dodržané

obidve hodnoty NPEL pre daný pevný aerosól. V prípade zmesi musí byť zároveň dodržaný

NPEL pre jednotlivé zložky zmesi.

3

) Respirabilná frakcia je váhový podiel častíc pevného aerosólu 5 m odobraného vo

vzorke ovzdušia v dýchacej zóne zamestnanca. Spôsob a techniku odberu, stanovenie

koncentrácie polietavého prachu v respirabilnej a inhalovateľnej frakcii v pracovnom

ovzduší podľa prijatej Johanesburgskej konvencie upravuje STN EN 481. Stratégiu merania,

výber vhodného postupu a spracovanie výsledkov upravuje STN EN 482 a STN EN 689.

4

) Fr je obsah fibrogénnej zložky v percentách v respirabilnej frakcii. Fibrogénna

zložka – kremeň, kristobalit, tridymit, gama – oxid hlinitý.

5

) Pri faktoroch v položkách 1 až 4 je 100 % fibrogénnej zložky.

6

) V prípade obsahu fibrogénnej zložky > 1 % v respirabilnej frakcii prachu sa vypočíta

NPELr pre respirabilnú frakciu prachu podľa vzorca

7

) Platí pre pevné častice aerosólu. Zloženie zváracích dymov závisí najmä od zváraného

materiálu, druhu a zloženia elektród, techniky zvárania atď. Tieto okolnosti sa musia

brať do úvahy pri hodnotení expozície zváračským dymom.

8

) Pokiaľ zliatiny železa obsahujú vyšší podiel kovov, pre ktoré sú stanovené NPEL,

posudzuje sa prašnosť podľa NPEL týchto kovov. NPEL je dodržaný, ak sú dodržané NPEL

pre všetky kovy a NPEL pre zliatiny železa.

9

) NPEL pre pevné aerosóly neprihliada na možné alergické účinky a na obsah mikroorganizmov

v prachu.

10

) Za respirabilné vlákno sa považuje častica, ktorá vyhovuje súčasne všetkým nasledujúcim

podmienkam

hrúbka vlákna < 3 µm

dĺžka vlákna ≥ 5 µm

pomer (dĺžka : hrúbka) 3:1

11

) Pre pevné aerosóly, ktoré sú zároveň klasifikované ako karcinogény alebo mutagény

kategórie 1 a kategórie 2, sa stanovujú technické smerné hodnoty (TSH). Definíciu

TSH upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov

pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci

v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 301/2007 Z. z. Požiadavky na meranie

a hodnotenie azbestu upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z.

z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci.

12

) Pre umelé minerálne vlákna musia byť súčasne dodržané prípustné hodnoty početnej

aj hmotnostnej koncentrácie.

A. Výpočet NPEL pre zmesi chemických látok

Ak je v ovzduší prítomných niekoľko látok, ktoré pôsobia na ten istý orgánový systém,

predpokladá sa, že pôsobia aditívne (účinok sa sčíta).

Na hodnotenie výsledkov merania sa používa vzorec

K

1

až K

n

sú namerané koncentrácie jednotlivých chemických látok v zmesi

NPEL

1

až NPEL

n

sú ich najvyššie prípustné expozičné limity

NPEL pre zmes chemických látok je dodržaný, ak výsledok je menší alebo sa rovná 1.

NPEL pre zmes chemických látok, ktorých účinky sa vzájomne potencujú (majú synergický

účinok), nemožno odvodiť z hodnôt NPEL pre jednotlivé látky (synergické pôsobenie

látok pri rôznych cestách vstupu, napríklad alkohol s narkotickými látkami).

B. Výpočet NPEL zmesi aerosólov (prachov)

Stanoví sa výpočtom z NPEL jednotlivých aerosólov podľa vzorca

, kde

% x

1

až x

n

= hmotnostný podiel chemických látok 1 až n v percentách.

Príklad

Zmes obsahuje 80 % bavlneného prachu s NPEL = 2 mg . m

-3

a 20 % textilných syntetických vlákien NPEL = 4 mg . m

-3

,

potom

.

Ak sa hmotnostné koncentrácie nedajú spoľahlivo určiť, NPEL sa stanoví podľa hodnoty

platnej pre chemickú látku s najnižšou NPEL.“.

12.

Príloha č. 2 znie

„Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 355/2006 Z. z.

BIOLOGICKÉ MEDZNÉ HODNOTY

Por.

číslo

Faktor

v pracovnom

ovzduší

CAS

Zisťovaný faktor

Biologická medzná hodnota

BMH

Vyšetrovaný

materiál

Čas

odberu vzorky

1.

Acetón

(67-64-1)

Acetón

80 mg.l

-1

1 378 μmol.l

-1

53,36 mg.g

-1

kreat.

103,9 μmol.mmol

-1

kreat.

M

b

2.

Anilín

(62-53-3)

Anilín (voľný)

1 mg.l

-1

11,2 μmol.l

-1

0,70 mg.g

-1

kreat.

0,85 μmol.mmol

-1

kreat.

M

b, c

Anilín uvoľnený z väzby na hemoglobín

100 μg.l

-1

1079 nmol. l

-1

–

–

K

b, c

3.

n-Butylalkohol

(71-36-3)

n-butyl alkohol

–

–

2,0 mg.g

-1

kreat.

3,13 μmol.mmol

-1

kreat.

M

d

–

–

10,0 mg.g

-1

kreat.

15,34 μmol.mmol

-1

kreat.

M

b

4.

p-terc-Butylfenol (ptBF)

(98-54-4)

ptBF

2 mg.l

-1

13,6 μmol.l

-1

1,36 mg.g

-1

kreat.

1,03 μmol.mmol

-1

kreat.

M

b

5.

Dichlórmetán

(75-09-2)

CO-Hb

5%

–

–

–

K

b

Dichlórmetán

1 mg.l

-1

12,3 μmol.l

-1

–

–

K

b

6.

N,N-Dimetylfor-mamid

(68-12-2)

N-Metylformamid

35 mg.l

-1

593 μmol.l

-1

23,36 mg.g

-1

kreat.

44,74 μmol.mmol

-1

kreat.

M

b

7.

2-Etoxyetanol

(110-80-5)

Kyselina etoxyoctová

50 mg.l

-1

480,7 μmol.l

-1

33,36 mg.g

-1

kreat.

36,25 μmol.mmol

-1

kreat.

M

c, b

8.

2-Etoxyetyl acetát

(111-15-9)

Kyselina etoxyoctová

50 mg.l

-1

480,7 μmol.l

-1

33,36 mg.g

-1

kreat.

36,25 μmol.mmol

-1

kreat.

M

c, b

9.

Etylbenzén

(100-41-4)

2 - a 4 -Etylfenol

12 mg.l

-1

98,6 μmol.l

-1

8,03 mg.g

-1

kreat.

7,44 μmol.mmol

-1

kreat.

M

b, c

Kyselina mandľová a kyselina fenylglyoxylová

1 600 mg.l

-1

10 590 μmol.l

-1

1 067 mg.g

-1

kreat.

799 μmol.mmol

-1

kreat.

M

b, c

10.

Etylén

(74-85-1)

Hydroxyetylvalín

180 μg.l

-1

1 120 nmol.l

-1

–

–

E

a

11.

Fenol

(108-95-2)

Fenol

200 mg.l

-1

2 130 μmol.l

-1

133,7 mg.g

-1

kreat.

160,7 μmol.mmol

-1

kreat.

M

b

12.

Fluorovodík

(7664-39-3) a

anorganické zlúčeniny fluóru

(fluoridy)

Fluoridy

–

–

7 mg.g

-1

kreat.

42,0 μmol.mmol

-1

kreat.

M

b

–

–

4 mg.g

-1

kreat.

24,1 μmol.mmol

-1

kreat.

M

d

13.

Halotan

(151-67-7)

Kyselina trifluóroctová

2,5 mg.l

-1

22,3 μmol.l

-1

–

–

K

b, c

14.

n-Hexán

(110-54-3)

2,5–Hexándion a

4,5-dihydroxy-2-hexanón

5 mg.l

-1

20 μmol.l

-1

3 mg.g

-1

kreat.

1,4 μmol.mmol

-1

kreat.

M

b

15.

2 - Hexanón

(metylbutyketón)

(591-78-6)

2,5 - Hexándion a

4,5-dihydroxy-2-hexanón

5 mg.l

-1

20 μmol.l

-1

3 mg.g

-1

kreat.

1,4 μmol.mmol

-1

kreat.

M

b

16.

Hexón

(izobutyl-metyl-

ketón

(108-10-1)

Hexón

3,5 mg.l

-1

35,4 μmol.l

-1

2,36 mg.g

-1

kreat.

2,67 μmol.mmol

-1

kreat.

M

b

17.

Hliník

(7429-90-5)

Hliník

–

–

60 μg.g

-1

kreat.

251,8 nmol.mmol

-1

kreat.

M

a

18.

Chlórbenzén

(108-90-7)

Celkový

4 – Chlórkatechol

–

–

25 mg.g

-1

kreat.

19,57 μmol.mmol

-1

kreat.

M

d

Celkový

4 – Chlórkatechol

–

–

150 mg.g

-1

kreat.

117,4 μmol.mmol

-1

kreat.

M

b

19.

Inhibítory cholínesterázy

a acetylcholín-

esterázy

aktivita cholínesterázy a acetylcholín-

esterázy

pokles aktivity na 70 % individuálnej základnej hodnoty

–

–

–

E

b, c

20.

Kadmium

2

)

(7440-43-9)

Karcinogén kategórie 2

Kadmium

7 μg.l

-1

62,7 nmol.l

-1

4,70 μg.g

-1

kreat.

4,73 nmol.mmol

-1

kreat.

M

a

21.

Kobalt a jeho zlúčeniny

2)

(7440-48-4)

Kobalt

30 μg.l

-1

509,8 nmol.l

-1

20,03 μg.g

-1

kreat.

38,45 nmol.mmol

-1

kreat.

M

a

22.

Lindan

(HCH)

(58-89-9)

Lindán

25 μg.l

-1

86,1 nmol.l

-1

–

–

P/S

b

23.

Metanol

(67-56-1)

Metanol

30 mg.l

-1

938 μmol.l

-1

20 mg.g

-1

kreat.

70,7 μmol.mmol

-1

kreat.

M

c, b

24.

Nitrobenzén

(98-95-3)

Anilín (uvoľnený

z väzby na Hb)

100 μg.l

-1

1 079 nmol.l

-1

–

–

K

c

25.

Olovo a jeho zlúčeniny

1

)

(okrem chrómanu olovnatého, chrómanu arzenitého a alkylovaných zlúčenín)

(7439-92-1)

Olovo

400 μg.l

-1

1 933 nmol.l

-1

–

–

K

a

100 μg.l

-1

(ženy < 45 r.)

2

)

485,0 nmol.l

-1

–

–

K

a

-Aminolevulová kyselina

15 mg.l

-1

114,7 μmol.l

-1

10,03 mg.g

-1

kreat.

8,65 μmol.mmol

-1

kreat.

M

a

6 mg.l

-1

(ženy < 45 r.)

2

)

46,1 μmol.l

-1

4,03 mg.g

-1

kreat.

3,48 μmol.mmol

-1

kreat.

-

-

Koproporfyrín

0,30 mg.l

-1

0,45 μmol.l

-1

0,2 mg.g

-1

kreat.

43 nmol.mmol

-1

kreat.

M

a

26.

Ortuť

(7439-97-6) a anorganické zlúčeniny ortuti

3

)

Ortuť

37,5 μg.l

-1

15 µg.l

-1

187,0 nμmol.l

-1

75,0 nmol.l

-1

25 g.g

-1

kreat.

14,10 nμmol.mmol

-1

kreat.

M

K

a

c

27.

Oxid uhoľnatý

(630-08-0)

CO-Hb

5 %

–

–

–

K

b

28.

Oxid vanadičný

(1314-62-1)

Vanád

–

–

50 μg.g

-1

kreat.

111,1 nmol.mmol

-1

kreat.

M

c, b

29.

Paratión

(56-38-2)

p-Nitrofenol

0,5 mg.l

-1

3,9 μmol.l

-1

0,36 mg.g

-1

kreat.

0,30 μmol.mmol

-1

kreat.

M

C

Acetylcholinesteráza

pokles aktivity na 70 % individuálnej základnej hodnoty

–

–

–

E

c

30.

Pentachlórfenol

(87-86-5)

Pentachlórfenol

5 mg.l

-1

18,9 μmol.l

-1

–

–

P/S

b

–

–

2 mg.g

-1

kreat.

0,87 μmol.mmol

-1

kreat.

M

c, d

31.

Polycyklické aromatické uhľovodíky

2

)

Karcinogén kategórie 2

1-Hydroxypyrén

5,66 μg.l

-1

25,9 nmol.l

-1

3,77 μg.g

-1

kreat.

1,95

μ

mol.

mol

-1

kreat.

M

b

32.

Sírouhlík

(75-15-0)

2-Tio-tiazolidín-4- karboxylová kyselina (TTCA)

–

–

2 mg.g

-1

kreat.

1,42 μmol.mmol

-1

kreat.

M

b

33.

Styrén

(100-42-5)

Kyselina mandľová a kyselina fenylglyoxylová

901 mg.l

-1

5 960 μmol.l

-1

600 mg.g

-1

kreat.

449 μmol.mmol

-1

kreat.

M

c,b

34.

Tetraetylolovo

(78-00-2)

Dietylolovo

25 μg.l

-1 (Pb)

120,9 nmol.l

-1

16,70 μg.g

-1

kreat.

9,12 nmol.mmol

-1

kreat.

M

b

Celkové olovo

(možno aplikovať na zmes tetraetylolova s tetrametylolovom)

50 μg.l

-1

241,5 nmol.l

-1

33,36 μg.g

-1

kreat.

18,21 nmol.mmol

-1

kreat.

M

b

35.

Tetrahydrofurán

(109-99-9)

Tetrahydrofurán

2 mg.l

-1

28,4 μmol.l

-1

1,36 mg.g

-1

kreat.

2,14 μmol.mmol

-1

kreat.

M

b

36.

Tetrachlóretylén

(perchlótetylén)

(127-18-4)

Tetrachlóretylén

0,5 mg.l

-1

3,3 μmol.l

-1

–

–

K

d

Kyselina trichlóroctová

3,5 mg.l

-1

21,7 μmol.l

-1

2,36 mg.g

-1

kreat.

1,64 μmol.mmol

-1

kreat.

M

b

37.

Tetrametylolovo

(75-74-1)

Olovo

50 μg.l

-1

241,5 nmol.l

-1

33,36 μg.g

-1

kreat.

18,21 nμmol.mmol

-1

kreat.

M

b

38.

Tetrachlórmetán

(56-23-5)

Tetrachlórmetán

3,5 μg.l

-1

23,0 nmol.l

-1

–

–

K

c, b

39.

Toluén

(108-88-3)

Toluén

600 μg.l

-1

6517 nmol.l

-1

–

–

K

b

O-krezol

1,5 mg.l

-1

14,3 μmol.l

-1

1,03 mg.g

-1

kreat.

1,08 μmol.mmol

-1

kreat.

M

c, b

Kyselina hippurová

2 401 mg.l

-1

13 399 μmol.l

-1

1 600 mg.g

-1

kreat.

1 010 μmol.mmol

-1

kreat.

M

b

40.

1,1,1- Trichlóretán

(metyl-chlóroform)

(71-55-6)

1,1,1- Trichlóretán

550 μg.l

-1

4 127 nmol.l

-1

–

–

K

c, d

41.

Xylén

(všetky izoméry)

(1330-20-7)

Xylén

1,5 mg.l

-1

14,6 μmol.l

-1

–

–

K

b

Suma kyselín 2,3,4-metylhippurových

2 000 mg.l

-1

10 355 μmol.l

-1

1 334 mg.g

-1

kreat.

781 μmol.mmol

-1

kreat.

M

b

Poznámky

1. Biologické monitorovanie expozície zahŕňa meranie množstva chemických faktorov

a ich metabolitov v biologickom materiáli a meranie biologických účinkov vyvolaných

týmito faktormi. Biologický monitoring expozície je komplementárnou metódou k monitoringu

ovzdušia v pracovnom prostredí, ak samotný odber ovzdušia nemôže dať spoľahlivé údaje

o expozícii, najmä v prípadoch, ak je vstup látky do organizmu iný, než len inhalačnou

cestou (cez pokožku alebo zažívací trakt).

2. Biologické medzné hodnoty (BMH) reprezentujú referenčné hodnoty pre hodnotenie

potenciálnych zdravotných rizík pri práci a slúžia ako indikátory pre následné preventívne

opatrenia.

3. BMH, rovnako ako aj najvyššie prípustné expozičné limity (NPEL) vychádzajú z prípustných

hodnôt členských štátov, najmä nemeckých (BAT – Biologischer Arbeitsstoff-Toleranz-Wert,

BLW – Biologischer-Leit Wert). Sú odvodené z dostupných toxikologických a medicínskych

vedeckých poznatkov a odporúčaných metód Vedeckého výboru pre expozičné limity pri

Európskej komisii (SCOEL). Indikujú, že pri týchto koncentráciách nebude poškodené

zdravie osôb exponovaných najviac 8 hodín denne a 40 hodín týždenne na úrovni príslušných

NPEL pri inhalačnej expozícii.

4. NPEL aj BMH sú stanovené na podobných množstvách externej a internej expozície,

to znamená, že v týchto prípadoch sa BMH vzťahujú na skupinové priemery hodnotenia

expozície. Pre zdravého jednotlivca BMH predstavujú stropné hodnoty.

Vysvetlivky

1

) BMH pre olovo a jeho iónové zlúčeniny korešponduje so záväznou biologickou limitnou

hodnotou stanovenou na úrovni Európskej únie (príloha č. 4), ktorá je: 700 g Pb .

l

-1

krvi (3,4 mol. l

-1

krvi).

Biologické monitorovanie zahŕňa meranie hladiny olova v krvi používajúc metódu absorbčnej

spektrometrie alebo metódu, ktorá má ekvivalentné výsledky.

Zdravotný dohľad sa vykoná, ak

– expozícia koncentráciám olova v pracovnom ovzduší je vyššia ako 0,075 mg.m

-3

vypočítaná ako časovo-vážený priemer v priebehu 40-hodinového týždňa alebo

– hladina olova v krvi nameraná u jednotlivých zamestnancov je vyššia ako 400 g Pb.

l

-1

krvi.

Biologické monitorovanie Pb zahŕňa aj vykonanie ďalších odporúčaných indikátorov expozície,

ako je kyselina delta-amínolevulová (D-ALA) v moči, dehydratáza kyseliny amínolevulovej

a zinkprotoporfyrín (ZPP) v moči.

2

) V tejto prílohe sú uvedené aj niektoré chemické faktory s karcinogénnym účinkom

(kategória 1 a 2). Pre tieto chemické faktory platí, že dodržanie BMH nevylučuje riziko

škodlivých zdravotných účinkov, preto sú určené ako základ pre biomonitoring exponovaných

osôb a zdravotný dohľad vykonávaný lekárom pracovnej zdravotnej služby podľa § 13

a prílohy č. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia

zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom

pri práci v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 301/2007 Z. z.

1

),

3

) Zdravotný dohľad musí byť zabezpečený v súlade s § 12 a osobitnými predpismi (§

30 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; vyhláška Ministerstva

zdravotníctva Slovenskej republiky č. 292/2008 Z. z. o podrobnostiach o rozsahu a

náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú,

a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky č. 135/2010 Z. z.; odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky č. 10525/2010-OL z 22. 2. 2010 o náplni lekárskych preventívnych

prehliadok vo vzťahu k práci).

Biologické medzné hodnoty sa zisťujú v krvi alebo v moči. Čas odberu vzoriek vyšetrovaného

materiálu berie do úvahy podmienky expozície a vlastnosti chemickej látky.

BMH je vyjadrená

– v mg (g, mol, nmol) zisťovaného faktora na 1 liter moču štandardnej hustoty 1,024

g/cm

3

pri teplote 20 °C,

– v mg (g, mol, nmol) zisťovaného faktora na 1 liter krvi,

– v g (mol, mmol) kreatinínu v moči prepočítaný na obsah kreatinínu 1,50 g.l

-1

moču, resp. 13,26 mmol.l

-1

moču. Fyziologický rozsah hodnôt kreatinínu je 0,848 – 2,092 g.l

-1

moču (resp. 7 – 18 mmol.l

-1

) pri 24-hodinových vzorkách moču. Pri profesionálnej expozícii a odberoch močov po

skončení zmeny (kratšie ako 24-hodinové vzorky močov) sú odporúčané hodnoty kreatinínu

v moči 0,5 – 2,5 g.l

-1

moču (resp. 4,86 – 22,54 mmol.l

-1

moču) (Deutsche Forschungsgemeinschaft List of MAK and BAT Values 2009, Commision

for the Investigation of Health Hazards of Chemical Compounds in the Work Area Report

No. 45, p. 201).

1.

Vyšetrovaný materiál

2.

Čas odberu vzorky

M – moč

a)

žiadne obmedzenie

K – krv

b)

koniec expozície alebo pracovnej zmeny

E – červené krvinky

c)

pri dlhodobej expozícii; po viacerých pracovných zmenách

P/S – krvná plazma/sérum

d)

pred nasledujúcou pracovnou zmenou“.

“.

13.

Príloha č. 3 znie

„Príloha č. 3 k nariadeniu vlády č. 355/2006 Z. z.

VYBRANÉ CHEMICKÉ FAKTORY A ÚČELY ICH VYUŽITIA, KTORÉ SÚ ZAKÁZANÉ

Opis faktorov (CAS)

Účel, na ktorý sú uvedené faktory zakázané

1. 2-Naftylamín (91-59-8) a jeho soli Benzidín (92-87-5) a jeho soli 4-Aminobifenyl

(92-67-1) a jeho soli 4-Nitrobifenyl (92-93-3)

Výroba a používanie chemických faktorov pri práci a činnosti, ktoré sa týkajú uvedených

chemických faktorov, sú zakázané. Zákaz neplatí, ak sa chemický faktor vyskytuje v inom

chemickom faktore alebo je súčasťou odpadu, za predpokladu, že jeho individuálna koncentrácia

je tam menšia ako 0,1 % hmotnosti.

2. Piesok alebo zmesi obsahujúce voľný oxid kremičitý

Používanie na povrchovú úpravu predmetov v akejkoľvek aparatúre pomocou piesku pod

tlakom spojené s expozíciou zamestnancov.

3. Sírouhlík (75-15-0)

Používanie v procese vulkanizácie za studena pri impregnácii gumeného oblečenia.

4. Prach alebo prášok ohňovzdorného materiálu obsahujúceho viac ako 80 % SiO

2

iného ako prírodného piesku

Používanie na striekanie foriem na výrobu kremičitých tehál alebo iných výrobkov zložených

z ohňovzdorného materiálu a obsahujúcich viac ako 80 % oxidu kremičitého.

5. Kyanovodík (74-90-8)x

Používanie pri plynovaní na ničenie epidemiologicky závažných a obťažujúcich článkonožcov,

hlodavcov a ďalších živočíchov (dezinsekcia a deratizácia) okrem týchto prípadov

a) uvoľňovanie z inertného materiálu, v ktorom je absorbovaný kyanovodík,

b) uvoľňovanie z tzv. plynového prášku, čo je chemická zlúčenina, ktorá reaguje s atmosférickou

vlhkosťou a vytvára kyanovodík, alebo

c) používanie z valca cez vhodné potrubie s aplikátorom v otvorenom priestore na iné

účely, ako je ničenie škodlivého hmyzu alebo živočíchov plynovaním.

“.

14.

Názov prílohy č. 4 znie: „Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie“.

15.

Príloha č. 4 sa dopĺňa piatym bodom, ktorý znie

„5. Smernica Komisie

2009/161/EÚ

zo 17. decembra 2009, ktorou sa ustanovuje tretí zoznam smerných najvyšších prípustných

hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa mení a

dopĺňa smernica Komisie 2000/39/ES (Ú. v. EÚ L 338, 19. 12. 2009).“.

Čl. II

Účinnosť

Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 15. decembra 2011.