ZÁKON 471/2009 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

Čl. I

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z.,

zákona č. 651/2004 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 523/2005 Z. z., zákona

č. 656/2006 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 593/2007 Z. z., zákona č. 378/2008

Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 83/2009 Z. z. a zákona č. 258/2009 Z. z.

sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 4 ods. 6 druhej vete sa slová „obchodná spoločnosť alebo družstvo“ nahrádzajú

slovami „zdaniteľná osoba“.

2.

V § 5 ods. 1 sa slová „Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nemá v tuzemsku

sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň a ktorá podniká v zahraničí“ nahrádzajú

slovami „Zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň,

bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava“.

3.

V § 5 ods. 1 sa vypúšťa písmeno a).

Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená a) až e).

4.

Za § 7 sa vkladá § 7a, ktorý znie

㤠7a

(1)

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, je príjemcom služby od zahraničnej

osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3,

je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby;

žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre

daň podľa § 7.

(2)

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto

podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu,

pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou

platiť daň je príjemca služby, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu

pre daň pred dodaním služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva,

ak je registrovaná pre daň podľa § 7.

(3)

Daňový úrad je povinný osobu podľa odseku 1 alebo 2 registrovať pre daň, vydať jej

osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr

do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň.“.

5.

V § 9 ods. 4 sa slová „na základe komisionárskej zmluvy“ nahrádzajú slovami „vo svojom

mene pre inú osobu“.

6.

V § 11 ods. 5 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „a na

nadobudnutie tovaru, ak osoba uvedená v odseku 4 písm. b) má pridelené identifikačné

číslo pre daň podľa § 7a.“.

7.

§ 15 a 16 znejú

㤠15

(1)

Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná

prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba

prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania

alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle

zdržiava.

(2)

Miestom dodania služby osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má dodávateľ

služby sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa

služby, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň. Ak

dodávateľ služby nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania

služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

(3)

Miesto dodania služby sa určí podľa odseku 1 alebo 2, ak § 16 neustanovuje inak.

(4)

Na účely určenia miesta dodania služby podľa odsekov 1 a 2 a § 16 sa

a)

zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane podľa §

2 ods. 1 písm. a) alebo b), považuje za zdaniteľnú osobu pre všetky služby, ktoré

sú jej dodané,

b)

právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, považuje

za zdaniteľnú osobu.

§ 16

(1)

Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti

a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti,

služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované

architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť

nachádza.

(2)

Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov

je miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi; krátkodobým

nájmom sa rozumie nepretržité držanie alebo používanie dopravného prostriedku počas

obdobia nepresahujúceho 30 dní alebo 90 dní, ak ide o nájom plavidiel.

(3)

Miestom dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných

a podobných služieb, ako napríklad služieb na výstavách a veľtrhoch, vrátane ich organizovania

a s nimi súvisiacich doplnkových služieb je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.

(4)

Miestom dodania dopravy osôb je miesto, kde sa doprava vykonáva, a ak sa vykonáva

vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným

vzdialenostiam v týchto štátoch.

(5)

Miestom dodania prepravy tovaru medzi členskými štátmi osobe inej ako zdaniteľnej

osobe je miesto, kde sa preprava tovaru začína.

(6)

Miestom dodania pri inej preprave tovaru ako je preprava tovaru medzi členskými štátmi

podľa odseku 7 osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru

vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto

štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch.

(7)

Na účely odsekov 5 a 6 je

a)

prepravou tovaru medzi členskými štátmi preprava tovaru, ktorej miesto začatia a

miesto skončenia sa nachádzajú na územiach dvoch rôznych členských štátov,

b)

miestom začatia prepravy tovaru miesto, kde sa preprava tovaru skutočne začína, bez

ohľadu na prekonanú vzdialenosť do miesta, kde sa tovar nachádza,

c)

miestom skončenia prepravy tovaru miesto, kde sa preprava tovaru skutočne skončí.

(8)

Miestom dodania doplnkových služieb pri preprave, napríklad nakladanie, vykladanie,

manipulácia a podobné služby, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej

osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.

(9)

Miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce

na hnuteľnom hmotnom majetku, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej

osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.

(10)

Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb okrem reštauračných a stravovacích

služieb podľa odseku 11 je miesto, kde sa tieto služby fyzicky poskytnú.

(11)

Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb, ktoré sa fyzicky poskytnú na

palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch počas výkonu časti osobnej dopravy na území

Európskeho spoločenstva, je miesto, kde sa osobná doprava začína.

(12)

Na účely odseku 11 sa za časť osobnej dopravy na území Európskeho spoločenstva považuje

časť dopravy medzi miestom začatia a miestom skončenia osobnej dopravy bez zastávky

mimo územia Európskeho spoločenstva. Za miesto začatia osobnej dopravy sa považuje

prvé plánované miesto na území Európskeho spoločenstva, v ktorom cestujúci môžu nastúpiť

do dopravného prostriedku, prípadne aj po zastávke mimo územia Európskeho spoločenstva.

Za miesto skončenia osobnej dopravy sa považuje posledné plánované miesto na území

Európskeho spoločenstva, v ktorom cestujúci, ktorí nastúpili na území Európskeho spoločenstva,

môžu vystúpiť z dopravného prostriedku, prípadne aj pred zastávkou mimo územia Európskeho

spoločenstva. Pri ceste tam a späť sa cesta späť na účely určenia miesta dodania služby

považuje za samostatnú dopravu.

(13)

Miestom dodania služby, ktorá spočíva v sprostredkovaní tovaru alebo služby osobou,

ktorá koná v mene a na účet inej osoby, dodanej osobe inej ako zdaniteľnej osobe je

to isté miesto ako miesto dodania alebo nadobudnutia tovaru alebo služby, ktoré sú

predmetom sprostredkovania.

(14)

Miestom dodania služieb dodávaných elektronickými prostriedkami, ak sú poskytované

zdaniteľnou osobou, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, z ktorej

sa služby poskytujú, mimo územia Európskeho spoločenstva alebo ak nemá sídlo, miesto

podnikania alebo prevádzkareň, má bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava,

mimo územia Európskeho spoločenstva, dodaných osobe inej ako zdaniteľnej osobe je

miesto, kde má príjemca služby sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Komunikácia pomocou elektronickej pošty medzi dodávateľom služby a jeho zákazníkom

sa nepovažuje za službu dodanú elektronickými prostriedkami.

(15)

Miestom dodania telekomunikačných služieb a služieb rozhlasového vysielania a televízneho

vysielania, ak sú poskytované zdaniteľnou osobou, ktorá má sídlo, miesto podnikania

alebo prevádzkareň, z ktorej sa služby poskytujú, mimo územia Európskeho spoločenstva,

alebo ak nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, má bydlisko alebo miesto,

kde sa obvykle zdržiava, mimo územia Európskeho spoločenstva, dodaných osobe inej

ako zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava v tuzemsku,

je tuzemsko, ak ku skutočnému využitiu a spotrebe služby dochádza v tuzemsku.

(16)

Miestom dodania služieb uvedených v odseku 17 vrátane prijatia záväzku zdržať sa

zámeru ich vykonávania alebo zdržať sa ich vykonávania úplne alebo čiastočne, ak sú

tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo

sa obvykle zdržiava mimo územia Európskeho spoločenstva, je miesto, kde má táto osoba

sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

(17)

Služby, pri ktorých sa určí miesto dodania podľa odseku 16, sú tieto

a)

prevod a postúpenie autorských práv, patentov, licencií, ochranných známok a podobných

práv,

b)

reklamné služby,

c)

poradenské, inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské,

tlmočnícke a iné podobné služby vrátane služieb spracovania údajov a poskytovania

informácií,

d)

bankové, finančné, poisťovacie a zaisťovacie služby s výnimkou nájmu bezpečnostných

schránok,

e)

poskytnutie zamestnancov,

f)

nájom hnuteľného hmotného majetku okrem nájmu dopravných prostriedkov, železničných

vagónov a vozňov, prívesov a návesov,

g)

poskytnutie prístupu a prepravy alebo prenosu cez rozvodné systémy zemného plynu

a elektriny a dodanie ostatných priamo súvisiacich služieb,

h)

telekomunikačné služby,

i)

služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania,

j)

služby dodávané elektronickými prostriedkami.

(18)

Služby podľa odsekov 14 a 17 písm. j) sú tieto

a)

poskytovanie webových stránok, hosťovanie na webových stránkach, diaľkové udržiavanie

programov a vybavenia,

b)

dodanie programového vybavenia (softvéru) a jeho aktualizácia,

c)

dodanie obrázkov, textu a informácií a sprístupnenie databáz,

d)

dodanie hudby, filmov a hier vrátane výherných a hazardných hier a politického, kultúrneho,

umeleckého, športového, vedeckého a zábavného vysielania a vysielania udalostí,

e)

vyučovanie na diaľku.

(19)

Telekomunikačnými službami podľa odseku 15 sú služby spočívajúce v prenose, vo vysielaní

alebo v prijímaní signálu, písaného textu, obrazov a zvukov alebo informácií akejkoľvek

povahy telegraficky, rádiom, opticky alebo pomocou ostatných elektromagnetických systémov

vrátane súvisiaceho prevodu alebo postúpenia práva na používanie kapacity na takýto

prenos, vysielanie alebo príjem; telekomunikačné služby zahŕňajú aj poskytnutie prístupu

ku globálnym informačným sieťam.“.

8.

V § 19 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.

9.

V § 19 odsek 3 znie

„(3)

Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje

sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane

alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až

d). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo

služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za

opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo

služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Ak

a)

je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú

ako v písmene b) za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar

alebo služba za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa

dodanie tovaru alebo služby neskončí,

b)

sa služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca

služby, uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych

mesiacov a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje

sa služba za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby

neskončí,

c)

platiteľ požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri

nájomnom osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla,

považujú sa tieto tovary za dodané dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ požaduje

platbu za tieto tovary,

d)

sa opakovane poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné

služby a spolu s nimi elektronické služby osobami, ktoré majú na poskytovanie uvedených

sietí a služieb povolenie podľa osobitného predpisu,

6a)

za deň dodania služby sa považuje najneskôr deň vyhotovenia faktúry a ak faktúra

nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom

mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná;

táto výnimka sa nevzťahuje na opakovane poskytované elektronické komunikačné siete

a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi poskytované elektronické služby,

ak daň z týchto služieb je povinný platiť príjemca služby.“.

10.

V § 19 ods. 6 prvá veta znie: „Pri obstaraní služby podľa § 9 ods. 4 vrátane obstarania

opakovane alebo čiastkovo dodávaných služieb sa služba obstaraná osobou, ktorá koná

vo svojom mene, považuje za dodanú dňom vyhotovenia faktúry, ktorou obstarávateľ požaduje

úhradu za službu, a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť

vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,

v ktorom bola služba dodaná; deň dodania služby podľa tohto odseku sa neurčí, ak sa

obstará služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň

príjemca služby.“.

11.

V § 21 ods. 1 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „s čiastočným oslobodením

od cla“.

12.

§ 22 sa dopĺňa odsekmi 8 a 9, ktoré znejú

„(8)

Ak pri dodaní tovaru alebo dodaní služby osobám, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi,

ktorý dodáva tovar alebo službu, je protihodnota nižšia ako trhová hodnota na voľnom

trhu a príjemca plnenia nie je platiteľom alebo je platiteľom, ktorý pri tomto tovare

alebo službe nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, základom dane je trhová

hodnota na voľnom trhu. Trhovou hodnotou na voľnom trhu je suma, ktorú by príjemca

plnenia musel zaplatiť pri obstaraní príslušného tovaru alebo služby v tuzemsku na

rovnakom obchodnom stupni ako na tom, na ktorom sa dodanie tovaru alebo dodanie služby

uskutočňuje, nezávislému dodávateľovi tovaru alebo služby v čase tohto dodania za

podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Ak nie je možné zistiť porovnateľné dodanie

tovaru alebo služby, trhová hodnota na voľnom trhu je

a)

pri dodaní tovaru suma, ktorá nie je nižšia ako kúpna cena príslušného tovaru alebo

podobného tovaru, a ak kúpna cena neexistuje, náklady na vytvorenie tovaru vlastnou

činnosťou príslušného tovaru v čase jeho dodania,

b)

pri dodaní služby suma, ktorá nie je nižšia ako náklady na túto službu.

(9)

Na účely odseku 8 osobami, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, sú

a)

fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,

alebo členom štatutárneho orgánu platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, ako aj

fyzické osoby, ktoré sú im priamo podriadené,

b)

fyzické osoby, ktoré sú členom dozornej rady platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo

službu,

c)

osoby, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia alebo kontrolujú 10 % alebo viac akcií

alebo podielov platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré

sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu,

d)

osoby, v ktorých priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje 10 % alebo viac akcií

alebo podielov platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú

ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu,

e)

osoby, ktoré sú členom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,

f)

fyzické osoby, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu voči platiteľovi, ktorý dodáva tovar

alebo službu,

g)

fyzické osoby, ktoré sú osobou blízkou

6ac

) fyzickej osobe uvedenej v písmene a), b), c), d) alebo f),

h)

právnické osoby, ktorých štatutárny orgán alebo spoločník je aj štatutárnym orgánom

alebo spoločníkom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,

i)

osoby, ktoré spoločne podnikajú s platiteľom, ktorý dodáva tovar alebo službu, na

základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy,

j)

fyzické osoby, ktoré žijú s platiteľom, ktorý dodáva tovar alebo službu, v domácnosti,

24a

)

k)

osoby blízke

6ac

) platiteľovi, ktorý je fyzickou osobou a ktorý dodáva tovar alebo službu.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6ac znie

„6ac)

§ 116 Občianskeho zákonníka.“.

13.

V § 25 ods. 4 sa slovo „žiadateľ“ nahrádza slovom „platiteľ“.

14.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie

„8)

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.“.

15.

V § 29 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová „ak sú súčasťou primárnej, sekundárnej

a následnej zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu,

9

)“ vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 9.

16.

V § 38 ods. 1 sa za slová „kolaudácie stavby“, slová „užívanie stavby“ a slová „užívania

stavby“ vkladajú slová „alebo jej časti“.

17.

V § 38 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Byty a nebytové priestory sa na účely

oslobodenia od dane podľa prvej vety považujú za časť stavby.“.

18.

V § 49 ods. 5 tretej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa

tieto slová: „ak platiteľ uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky

vo forme paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu

24b

) a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a

na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky

paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu.

24b

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 24b znie

„24b)

§ 19 ods. 2 písm. l) tretí bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení

zákona č. 60/2009 Z. z.“.

19.

V § 49 odsek 8 znie

„(8)

Vylúčenie odpočítania dane podľa odseku 7 písm. a) a b) neplatí, ak je osobný automobil

určený na ďalší predaj alebo nájom platiteľom, ktorého obchodnou činnosťou je predaj

alebo nájom osobných automobilov.“.

20.

Za § 55 sa vkladajú § 55a až 55g, ktoré vrátane nadpisov nad § 55a a 55f znejú

„Vrátenie dane zahraničnej osobe z iného členského štátu

§ 55a

(1)

Zahraničná osoba, ktorá má v inom členskom štáte sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň,

bydlisko alebo sa v inom členskom štáte obvykle zdržiava a žiada o vrátenie dane (ďalej

len „žiadateľ“), má nárok na vrátenie dane z tovaru a služby, ktoré jej dodal platiteľ

v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane vyrubenej pri dovoze tovaru v tuzemsku za podmienok

a v rozsahu podľa odsekov 2 až 5 a § 55b až 55e.

(2)

Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak

a)

je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania,

prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava,

b)

v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemal v tuzemsku sídlo, miesto

podnikania, prevádzkareň ani bydlisko a ani sa v tuzemsku obvykle nezdržiaval,

c)

v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodal tovar ani službu v tuzemsku

s výnimkou dodania

1.

prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené

od dane podľa § 47 ods. 6, 8, 10 a 12 a § 48 ods. 8,

2.

služby a dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak je osobou povinnou platiť

daň príjemca podľa § 69 ods. 2 a 3,

3.

zemného plynu a elektriny, ak je osobou povinnou platiť daň osoba, ktorej je tento

tovar dodaný podľa § 69 ods. 9,

4.

tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu žiadateľom,

ktorý bol zastúpený daňovým zástupcom podľa § 69a,

5.

tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom sa zúčastnil ako prvý

odberateľ a osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ.

(3)

Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak uskutočňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých

vzniká právo na odpočítanie dane v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania,

prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Ak žiadateľ uskutočňuje

v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo

v ktorom sa obvykle zdržiava, zdaniteľné obchody, pri ktorých môže odpočítať daň,

a súčasne zdaniteľné obchody, pri ktorých nemôže odpočítať daň, má nárok na vrátenie

pomernej výšky dane, ktorú vypočíta podľa pravidiel platných v členskom štáte, v ktorom

má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava.

(4)

Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak by takáto daň bola odpočítateľná podľa § 49.

(5)

Žiadateľ nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade s týmto

zákonom, a dane uplatnenej pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane

podľa § 43 alebo § 47 ods. 2. Ak žiadateľ uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane

pre cestovné kancelárie, nemá nárok na vrátenie dane pri službách cestovného ruchu.

§ 55b

(1)

Žiadateľ uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane v elektronickej

forme prostredníctvom elektronického portálu v členskom štáte, v ktorom má sídlo,

miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Žiadosť

o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje

po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Daňový úrad Bratislava I

bezodkladne elektronickými prostriedkami oznámi žiadateľovi dátum prijatia žiadosti

o vrátenie dane.

(2)

Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať

a)

priezvisko a meno alebo názov žiadateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne,

bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,

b)

elektronickú adresu žiadateľa,

c)

opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú tovar a služby nadobudol, uvedením

zodpovedajúceho číselného kódu podľa osobitného predpisu,

27b

)

d)

obdobie podľa § 55c ods. 1, na ktoré sa žiadosť vzťahuje,

e)

vyhlásenie žiadateľa, že spĺňa podmienku podľa § 55a ods. 2 písm. c),

f)

identifikačné číslo pre daň žiadateľa alebo jeho daňové registračné číslo pridelené

v inom členskom štáte,

g)

údaje o bankovom účte žiadateľa vrátane medzinárodného bankového čísla účtu (IBAN)

a medzinárodného kódu banky (BIC).

(3)

Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať okrem údajov podľa odseku 2 údaje z každej

faktúry o dodaní tovaru alebo služby a z každého dovozného dokladu, z ktorých žiadateľ

žiada vrátenie dane, a to

a)

priezvisko a meno alebo názov dodávateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,

prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,

b)

identifikačné číslo pre daň dodávateľa pridelené v tuzemsku okrem dovozu tovaru,

c)

dátum vyhotovenia faktúry, číslo faktúry a dátum a číslo dovozného dokladu,

d)

základ dane a sumu dane v eurách,

e)

výšku odpočítateľnej dane podľa § 55a ods. 3 a 4,

f)

v prípade potreby pomernú výšku odpočítateľnej dane podľa § 55a ods. 3 vyjadrenú

v percentách,

g)

číselný kód podľa odseku 4, ktorý prislúcha nadobudnutému tovaru a službe, a pri

použití číselného kódu 10 druh nadobudnutého tovaru a služby.

(4)

Druh nadobudnutého tovaru a služieb sa vyjadruje týmito číselnými kódmi

a)

pohonná látka číselným kódom 1,

b)

nájom dopravných prostriedkov číselným kódom 2,

c)

výdavky týkajúce sa dopravných prostriedkov s výnimkou tých, ktoré súvisia s tovarom

a službami podľa písmen a) a b), číselným kódom 3,

d)

poplatky za užívanie ciest a diaľnic číselným kódom 4,

e)

cestovné náklady týkajúce sa osobnej dopravy číselným kódom 5,

f)

ubytovacie služby číselným kódom 6,

g)

jedlá, nápoje a reštauračné služby číselným kódom 7,

h)

vstupné na veľtrhy a výstavy číselným kódom 8,

i)

výdavky na luxusné predmety, pohostenie, zábavu a reprezentáciu číselným kódom 9,

j)

iné tovary a služby ako sú uvedené v písmenách a) až i) číselným kódom 10.

(5)

Ak je základ dane vo faktúre alebo dovoznom doklade 1 000 eur a viac alebo vo faktúre

o kúpe pohonných látok 250 eur a viac, je žiadateľ povinný spolu so žiadosťou o vrátenie

dane elektronickými prostriedkami predložiť kópiu faktúry alebo dovozného dokladu.

(6)

Údaje v žiadosti o vrátenie dane a ďalšie požadované informácie podľa § 55d ods.

1 a 2 uvádza žiadateľ v slovenskom jazyku.

§ 55c

(1)

Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a

suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, musí byť najmenej 50 eur. Žiadosť o vrátenie

dane sa môže podať za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako

tri kalendárne mesiace, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 400 eur.

Vrátenie dane sa môže vzťahovať na obdobie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak

toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa

žiada, je najmenej 50 eur.

(2)

Žiadosť o vrátenie dane sa vzťahuje na

a)

kúpu tovarov a služieb, ktoré boli fakturované počas obdobia, na ktoré sa žiadosť

o vrátenie dane vzťahuje, ak daňová povinnosť vznikla pred vyhotovením faktúry alebo

v čase vyhotovenia faktúry, alebo v súvislosti s ktorými daňová povinnosť vznikla

počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, ak kúpa bola fakturovaná

pred vznikom daňovej povinnosti,

b)

dovoz tovaru, ktorý sa uskutočnil počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane

vzťahuje.

(3)

Žiadosť o vrátenie dane sa môže vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné doklady, ktoré

nie sú zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí o vrátenie dane a týkajú sa transakcií,

ktoré sa uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho roka.

(4)

Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane upraví odpočítateľná časť dane podľa zákona

platného v členskom štáte žiadateľa, žiadateľ je povinný opraviť sumu dane, o vrátenie

ktorej žiadal, alebo sumu dane, ktorá sa mu už vrátila.

(5)

Oprava podľa odseku 4 sa vykoná v žiadosti o vrátenie dane vzťahujúcej sa na obdobie

kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý žiadateľ žiadal vrátenie

dane. Ak žiadateľ za obdobie kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku,

za ktorý žiadateľ žiadal vrátenie dane, nepodáva žiadosť o vrátenie dane, opravu dane

podľa odseku 4 vykoná v samostatnom vyhlásení podanom prostredníctvom elektronického

portálu v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko

alebo v ktorom sa obvykle zdržiava.

§ 55d

(1)

Daňový úrad Bratislava I oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane

do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti s výnimkou podľa odsekov 5 a 6. Ak vzniknú

odôvodnené pochybnosti o správnosti uplatňovaného nároku na vrátenie dane, Daňový

úrad Bratislava I môže v lehote podľa prvej vety elektronickými prostriedkami požiadať

žiadateľa, príslušné orgány členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania,

prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, alebo inú osobu o dodatočné

informácie; inú osobu ako žiadateľa alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom

má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle

zdržiava, môže požiadať elektronickými prostriedkami, iba ak sú tieto prostriedky

dostupné jej adresátovi.

(2)

Ak nie sú dodatočné informácie dostatočné, môže Daňový úrad Bratislava I požiadať

o ďalšie dodatočné informácie.

(3)

Dodatočnými informáciami podľa odseku 1 a ďalšími dodatočnými informáciami podľa

odseku 2 sú aj originál alebo kópia faktúry alebo dovozného dokladu, ktoré sa týkajú

uplatňovaného nároku na vrátenie dane, a to aj takých, v ktorých základ dane je nižší

ako základ dane podľa § 55b ods. 5.

(4)

Osoba, od ktorej Daňový úrad Bratislava I žiada dodatočné informácie a ďalšie dodatočné

informácie podľa odsekov 1 a 2, je povinná požadované informácie poskytnúť do jedného

mesiaca odo dňa, kedy jej bola požiadavka doručená.

(5)

Ak Daňový úrad Bratislava I žiada dodatočné informácie podľa odseku 1, oznámi žiadateľovi

rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do dvoch mesiacov od prijatia požadovaných

informácií, a ak nedostal požadované informácie, oznámi rozhodnutie do dvoch mesiacov

od uplynutia lehoty podľa odseku 4; ak dvojmesačná lehota na oznámenie rozhodnutia

uplynie skôr ako uplynie šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, Daňový úrad Bratislava

I oznámi rozhodnutie najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

(6)

Ak Daňový úrad Bratislava I žiada ďalšie dodatočné informácie podľa odseku 2, oznámi

žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane najneskôr do ôsmich mesiacov odo

dňa prijatia žiadosti.

(7)

Ak Daňový úrad Bratislava I rozhodne o vrátení dane, vráti daň najneskôr do desiatich

pracovných dní od uplynutia lehoty na oznámenie rozhodnutia o žiadosti o vrátenie

dane podľa odseku 1, 5 alebo 6.

(8)

Daňový úrad Bratislava I vráti daň na účet vedený v banke v tuzemsku alebo na základe

žiadosti žiadateľa na účet vedený v zahraničnej banke v inom členskom štáte. Pri vrátení

dane na účet vedený v zahraničnej banke v inom členskom štáte sa od sumy dane odpočítajú

bankové poplatky za prevod peňažných prostriedkov.

(9)

Rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, musí

obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vrátenie celej dane

alebo časti dane sa môže žiadateľ odvolať spôsobom a v lehote podľa osobitného predpisu.

27c

)

(10)

Ak daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov alebo sa vrátenie dane dosiahlo

podvodným spôsobom, žiadateľ je povinný zaplatiť Daňovému úradu Bratislava I neoprávnene

vrátenú daň a pokutu uloženú podľa osobitného predpisu.

27d

) Ak žiadateľ uloženú pokutu nezaplatí, Daňový úrad Bratislava I má právo odmietnuť

ďalšie vrátenie dane až do výšky nezaplatenej pokuty.

(11)

Daňový úrad Bratislava I vráti daň za obdobie kalendárneho roka, na ktoré sa žiadosť

o vrátenie dane vzťahuje, zníženú alebo zvýšenú o sumu, ktorá zodpovedá oprave dane

vykonanej podľa § 55c ods. 4 a 5. Ak sa oprava dane vykoná podaním samostatného vyhlásenia

podľa § 55c ods. 5, Daňový úrad Bratislava I rozhodne o zvýšení alebo znížení dane

na základe samostatného vyhlásenia o oprave dane.

(12)

Na účely odsekov 1, 5 a 6 sa rozhodnutie považuje za oznámené dňom odoslania dátovej

správy na elektronickú adresu uvedenú v žiadosti o vrátenie dane.

§ 55e

(1)

Ak Daňový úrad Bratislava I nevráti žiadateľovi daň v lehote podľa § 55d ods. 7,

žiadateľ má nárok na úrok vo výške ustanovenej podľa osobitného predpisu.

27e

)

(2)

Žiadateľ nemá nárok na úrok podľa odseku 1, ak nepredložil dodatočné informácie alebo

ďalšie dodatočné informácie v lehote podľa § 55d ods. 4, alebo ak nepredloží kópiu

faktúry alebo dovozného dokladu podľa § 55b ods. 5.

Podanie žiadosti o vrátenie dane v inom členskom štáte

§ 55f

(1)

Platiteľ registrovaný podľa § 4 alebo 4b uplatňuje nárok na vrátenie dane v členskom

štáte, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, podaním

žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického

portálu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky. Žiadosť o vrátenie dane môže platiteľ

registrovaný podľa § 4 podať, ak v členskom štáte, v ktorom žiada vrátenie dane, nemá

sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava.

Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý

nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Na obsah žiadosti

o vrátenie dane sa primerane vzťahuje § 55b ods. 2 až 4; žiadosť o vrátenie dane sa

nepovažuje za podanú, ak tieto údaje neobsahuje.

(2)

Na spôsob podania žiadosti o vrátenie dane sa nevzťahuje osobitný predpis.

27f

)

§ 55g

(1)

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky bezodkladne elektronickými prostriedkami

odošle platiteľovi potvrdenie o prijatí žiadosti.

(2)

Daňový úrad Bratislava I neodošle žiadosť o vrátenie dane členskému štátu, ktorému

je žiadosť určená, ak v období, za ktoré sa žiada vrátenie dane, platiteľ nebol platiteľom

alebo vykonával výlučne činnosti, pri ktorých nemôže odpočítať daň. Neodoslanie žiadosti

oznámi Daňový úrad Bratislava I elektronickými prostriedkami platiteľovi.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 27b až 27f znejú

„27b)

Nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických

činností v Európskom spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4; Ú. v.

ES L 293, 24. 10. 1990) v platnom znení.

27c)

§ 46 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

27d)

§ 35 ods. 1 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších

predpisov.

27e)

§ 63 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

27f)

§ 20 ods. 4, 8 a 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších

predpisov.“.

21.

§ 56 až 58 vrátane nadpisu nad § 56 znejú

„Vrátenie dane zahraničnej osobe z tretieho štátu

§ 56

(1)

Zahraničná osoba, ktorá nemá na území Európskeho spoločenstva sídlo, miesto podnikania,

prevádzkareň, bydlisko alebo sa na území Európskeho spoločenstva obvykle nezdržiava

(ďalej len „zahraničná osoba z tretieho štátu“), má nárok na vrátenie dane uplatnenej

pri hnuteľnom majetku a službách, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na

vrátenie dane uplatnenej pri dovoze tovaru za podmienok uvedených v odseku 2.

(2)

Zahraničná osoba z tretieho štátu má nárok na vrátenie dane, ak

a)

je identifikovaná pre daň alebo obdobnú všeobecnú daň zo spotreby v štáte, v ktorom

má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava,

b)

v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemala na území Európskeho spoločenstva

sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko a ani sa na tomto území obvykle

nezdržiavala,

c)

v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodala tovar ani službu v tuzemsku

s výnimkou dodania

1.

prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené

od dane podľa § 47 ods. 6, 8, 10 a 12 a § 48 ods. 8,

2.

služieb a dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak je osobou povinnou platiť

daň príjemca (§ 69 ods. 2 a 3),

3.

zemného plynu a elektriny, ak je osobou povinnou platiť daň osoba, ktorej je tento

tovar dodaný (§ 69 ods. 9),

4.

tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu zahraničnou

osobou, ktorá bola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a,

5.

tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom sa zúčastnila ako prvý

odberateľ a osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ,

d)

by daň bola odpočítateľná podľa § 49.

(3)

Zahraničná osoba z tretieho štátu nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil

v súlade s týmto zákonom, a dane uplatnenej pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený

od dane podľa § 43 alebo § 47 ods. 2.

§ 57

(1)

Zahraničná osoba z tretieho štátu uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti

o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava I; vzor tlačiva žiadosti o vrátenie dane

je uvedený v prílohe č. 2. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie kalendárneho

roka, a to najneskôr do 30. júna kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom

roku, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Žiadosť o vrátenie dane môže zahraničná

osoba z tretieho štátu podať, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej

50 eur.

(2)

Zahraničná osoba z tretieho štátu k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť

a)

originál faktúry vyhotovenej platiteľom v tuzemsku, v ktorej je uvedená suma dane

v eurách, a v prípade dovozu tovaru príslušný dovozný doklad a doklad preukazujúci

platbu dane,

b)

potvrdenie daňového úradu štátu, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň,

bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, osvedčujúce, že zahraničná osoba z tretieho

štátu je identifikovaná pre daň alebo obdobnú všeobecnú daň zo spotreby, pričom potvrdenie

nesmie byť staršie ako jeden rok; vzor tlačiva potvrdenia je uvedený v prílohe č.

3.

(3)

Zahraničná osoba z tretieho štátu musí v žiadosti o vrátenie dane vyhlásiť, že

a)

spĺňa podmienky podľa § 56 ods. 2,

b)

údaje uvedené v žiadosti o vrátenie dane sú pravdivé,

c)

sa zaväzuje vrátiť späť akúkoľvek neoprávnene vrátenú daň.

§ 58

(1)

Daňový úrad Bratislava I rozhodne o žiadosti o vrátenie dane do šiestich mesiacov

odo dňa podania žiadosti. Faktúry a dovozné doklady priložené k žiadosti o vrátenie

dane Daňový úrad Bratislava I vráti zahraničnej osobe z tretieho štátu do 60 dní od

ich predloženia; tieto faktúry a dovozné doklady môže pred vrátením označiť.

(2)

Ak Daňový úrad Bratislava I rozhodne o vrátení dane, vráti daň v lehote na rozhodnutie

o žiadosti podľa odseku 1. Daň vráti v eurách na účet vedený v banke v tuzemsku alebo

na základe žiadosti zahraničnej osoby z tretieho štátu na účet vedený v zahraničnej

banke v inom štáte. Pri vrátení dane na účet vedený v zahraničnej banke v inom štáte

sa od sumy dane odpočítajú bankové poplatky za prevod peňažných prostriedkov. Daňový

úrad Bratislava I môže vrátiť daň aj prostredníctvom zástupcu zahraničnej osoby z

tretieho štátu, ak zástupca predloží daňovému úradu plnomocenstvo na zastupovanie

zahraničnej osoby z tretieho štátu týkajúce sa vrátenia dane.

(3)

Rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, musí

obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vrátenie celej dane

alebo časti dane sa môže zahraničná osoba z tretieho štátu odvolať spôsobom a v lehote

podľa osobitného predpisu.

27c

)

(4)

Ak daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov alebo sa vrátenie dane dosiahlo

podvodným spôsobom, Daňový úrad Bratislava I uloží pokutu podľa osobitného predpisu

27d

) a ak zahraničná osoba z tretieho štátu nevráti neoprávnene vrátenú daň alebo nezaplatí

uloženú pokutu, Daňový úrad Bratislava I má právo odmietnuť ďalšie žiadosti o vrátenie

dane počas dvoch kalendárnych rokov nasledujúcich po podaní žiadosti o vrátenie dane

na základe nepravdivých údajov.

(5)

Nárok na vrátenie dane z tovarov a služieb nemá zahraničná osoba z tretieho štátu,

ak štát, v ktorom má táto zahraničná osoba sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň

alebo bydlisko, neposkytuje vrátenie dane zdaniteľným osobám, ktoré sú platiteľmi

podľa tohto zákona.“.

22.

V § 68 ods. 1 písm. b) sa slová „§ 15 ods. 12“ nahrádzajú slovami „§ 16 ods. 18“.

23.

V § 68 ods. 1 písm. d) sa slová „§ 15 ods. 10“ nahrádzajú slovami „§ 16 ods. 14“.

24.

V § 68 ods. 10 sa slová „ods. 4“ nahrádzajú slovami „ods. 5“.

25.

V § 69 odseky 2 až 4 znejú

„(2)

Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko

v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a

11 a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná

osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania

služby alebo tovaru je v tuzemsku; zdaniteľná osoba nie je povinná platiť daň, ak

je zahraničná osoba platiteľom.

(3)

Zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná

pre daň podľa § 7, sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného

členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby

podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku.

(4)

Na účely určenia osoby povinnej platiť daň podľa § 69 sa za zahraničnú osobu považuje

aj taká osoba, ktorá má v tuzemsku prevádzkareň, ale táto prevádzkareň sa nezúčastňuje

na dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku touto osobou.“.

26.

V § 69 ods. 5 sa slová „Ak osoba, ktorá nie je platiteľom,“ nahrádzajú slovami „Každá

osoba, ktorá“.

27.

V § 69 ods. 9 sa za slová „podľa § 7“ vkladajú slová „alebo 7a“.

28.

V § 70 ods. 3 sa vypúšťajú slová „(§ 16 ods. 7)“.

29.

V § 70 odsek 4 znie

„(4)

Osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo 7a je povinná viesť záznamy o

a)

nadobudnutých tovaroch z iného členského štátu,

b)

dodaných službách s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1,

c)

prijatých službách, pri ktorých je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3.“.

30.

V § 73 odsek 1 znie

„(1)

Pri dodaní služby, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom

štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je zdaniteľná osoba registrovaná

pre daň v tuzemsku povinná vyhotoviť faktúru. Zdaniteľná osoba je povinná vyhotoviť

faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá predtým, ako je poskytovanie služby skončené.

Zdaniteľná osoba vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od dodania služby alebo prijatia

platby.“.

31.

V § 73 ods. 2 písm. a) sa slová „platiteľa, ktorý dodáva službu, a jeho“ nahrádzajú

slovami „zdaniteľnej osoby, ktorá dodáva službu, a jej“.

32.

V § 73 ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová „ak mu bolo pridelené“.

33.

V § 75 odsek 6 znie

„(6)

Faktúra môže byť poslaná písomne alebo so súhlasom zákazníka môže byť poslaná alebo

sprístupnená elektronicky. Vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry poslanej

alebo sprístupnenej elektronicky musí byť zaručená elektronickým podpisom podľa osobitného

predpisu

29

) alebo prostredníctvom elektronickej výmeny údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny

ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu

údajov. Elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou

z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej

výmeny údajov. Odkaz elektronickej výmeny údajov pozostáva zo súboru dielov, štruktúrovaných

na základe schválenej normy, vyhotovených vo formáte čitateľnom počítačom, ktoré môžu

byť automaticky a nedvojzmyselne spracované.“.

34.

V § 76 ods. 5 sa slová „Elektronicky vyhotovené faktúry“ nahrádzajú slovami „Faktúry

poslané alebo sprístupnené elektronicky“.

35.

V § 77 odsek 5 znie

„(5)

Ak je na platiteľa právoplatne vyhlásený konkurz, končí sa prebiehajúce zdaňovacie

obdobie platiteľa dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu. Ďalšie zdaňovacie obdobie

platiteľa sa začína dňom právoplatného vyhlásenia konkurzu a končí sa posledným dňom

kalendárneho mesiaca, v ktorom bol právoplatne vyhlásený konkurz. Po skončení zdaňovacieho

obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny mesiac.“.

36.

§ 80 vrátane nadpisu znie

㤠80

Súhrnný výkaz

(1)

Platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz za každý kalendárny mesiac, v ktorom

a)

dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 1 z tuzemska do iného členského štátu

osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,

b)

premiestnil tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 4,

c)

sa zúčastnil na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa § 45,

d)

dodal službu s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zdaniteľnej

osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná

pre daň, a táto osoba je povinná platiť daň.

(2)

Platiteľ môže podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok, ak hodnota tovarov podľa

odseku 1 písm. a) až c) nepresiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku a súčasne v

predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnotu 100 000 eur; možnosť podať

súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok prestáva platiť od skončenia kalendárneho mesiaca,

v ktorom hodnota tovarov podľa odseku 1 písm. a) až c) presiahne v príslušnom kalendárnom

štvrťroku hodnotu 100 000 eur, a platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz osobitne

za každý kalendárny mesiac príslušného kalendárneho štvrťroka.

(3)

Súhrnný výkaz je povinná podať aj zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7

alebo § 7a za každý kalendárny štvrťrok, v ktorom dodala službu podľa odseku 1 písm.

d).

(4)

Súhrnný výkaz musí obsahovať

a)

identifikačné číslo pre daň osoby, ktorá podáva súhrnný výkaz,

b)

pri dodaní tovaru podľa odseku 1 písm. a) identifikačné číslo pre daň nadobúdateľa,

pod ktorým mu bol tovar dodaný, a celkovú hodnotu dodaného tovaru pre každého nadobúdateľa

osobitne,

c)

pri dodaní tovaru podľa odseku 1 písm. b) identifikačné číslo pre daň, ktoré má platiteľ

pridelené v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a

hodnotu tovaru zodpovedajúcu základu dane určeného podľa § 22 ods. 6,

d)

pri trojstrannom obchode podľa odseku 1 písm. c) identifikačné číslo pre daň druhého

odberateľa pridelené v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava

tovaru, a hodnotu tovaru dodaného druhému odberateľovi,

e)

pri dodaní služby identifikačné číslo pre daň príjemcu služby, pod ktorým mu bola

služba dodaná, a celkovú hodnotu dodaných služieb pre každého príjemcu služieb.

(5)

V súhrnnom výkaze sa neuvádzajú služby oslobodené od dane podľa zákona platného v

členskom štáte, v ktorom je miesto dodania služby.

(6)

Hodnota dodaných tovarov a dodaných služieb podľa odseku 4 sa uvádza v súhrnnom výkaze

za obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Údaje v súhrnnom výkaze sa uvádzajú

v eurách a zaokrúhľujú sa na celé eurá do 0,5 eura nadol a od 0,5 eura vrátane nahor.

(7)

Pri oprave základu dane podľa § 25 sa v súhrnnom výkaze uvádza suma, o ktorú sa základ

dane opravil, a to za obdobie, v ktorom bola oprava základu dane oznámená nadobúdateľovi

tovaru alebo príjemcovi služby.

(8)

Ak osoba, ktorá podala súhrnný výkaz, zistí pred uplynutím lehoty na podanie súhrnného

výkazu, že údaje uvedené v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá opravný

súhrnný výkaz. Ak osoba, ktorá podala súhrnný výkaz, zistí po uplynutí lehoty na podanie

súhrnného výkazu, že údaje v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá dodatočný

súhrnný výkaz, v ktorom uvedie len doplnené alebo opravené údaje.

(9)

Osoby podľa odsekov 1 až 3 sú povinné podať súhrnný výkaz elektronickými prostriedkami

najneskôr do 20 dní po skončení obdobia, za ktoré sú povinné podať súhrnný výkaz.

Súhrnný výkaz musí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Súhrnný výkaz podaný

elektronickými prostriedkami nemusí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom,

ak osoba, ktorá podáva súhrnný výkaz, má s daňovým úradom uzavretú písomnú dohodu,

ktorá obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania

urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia a ak osoba,

ktorá podáva súhrnný výkaz, písomne oznámi daňovému úradu údaje potrebné na doručovanie

na tlačive podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke Daňového riaditeľstva

Slovenskej republiky.

(10)

Súhrnný výkaz sa podáva na tlačive, ktorého vzor ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo

financií Slovenskej republiky a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

uverejnením jeho úplného znenia.“.

37.

Za § 85g sa vkladá § 85h, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠85h

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010

(1)

Ak je služba dodaná inak ako podľa odseku 2 zahraničnou osobou z iného členského

štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu pred účinnosťou tohto zákona a osobou

povinnou platiť daň bol príjemca služby a daňová povinnosť nevznikla do 31. decembra

2009 alebo vznikla čiastočne v rozsahu prijatej platby podľa § 19 ods. 4, vzniká daňová

povinnosť podľa § 19 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2009.

(2)

Ak sa dodanie služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane a platba je dohodnutá

za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov a daňová povinnosť nevznikla do 31.

decembra 2009 z celkového základu dane, vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 3

písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2010.

(3)

Ustanovenia § 55a až 55g sa vzťahujú na žiadosti o vrátenie dane podané po 31. decembri

2009.

(4)

Na žiadosti o vrátenie dane zahraničným osobám z tretích štátov za obdobie do 31.

decembra 2009 sa vzťahujú ustanovenia § 56 až 58 v znení účinnom do 31. decembra 2009.“.

38.

Slová „Európske spoločenstvá“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú

slovami „Európske spoločenstvo“ v príslušnom tvare.

39.

V prílohe č. 2 deviatom riadku sa slová „podnikanie v období“ nahrádzajú slovami

„tento účel“.

40.

V prílohe č. 3 v poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa slovo „žiadateľ“ nahrádza slovami

„daňový subjekt“ a slovo „applicant“ sa nahrádza slovami „taxable person“.

41.

V prílohe č. 6 štvrtý bod znie

„4.

Smernica Rady

2008/9/ES

z 12. 2. 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej

hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené

v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v.

EÚ L 44, 20. 2. 2008).“.

42.

Príloha č. 6 sa dopĺňa ôsmym a deviatym bodom, ktoré znejú

„8.

Smernica Rady

2008/8/ES

z 12. 2. 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto

poskytovania služieb (Ú. v. EÚ L 44, 20. 2. 2008).

9.

Smernica Rady

2008/117/ES

zo 16. 12. 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme

dane z pridanej hodnoty s cieľom bojovať proti daňovým podvodom spojeným s transakciami

v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 14, 20. 1. 2009).“.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2010.