VYHLÁŠKA 46/1985 Z. z. o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve

§ 9

Dočasné uloženie mŕtveho

Mŕtvi sa dočasne ukladajú v domoch smútku. V miestach, kde je dom smútku vybudovaný,

musí byť telo osoby zomretej mimo zdravotníckeho zariadenia premiestnené do tohto

domu najneskôr do ôsmich hodín po prehliadke, ak v tej istej lehote nebolo umiestnené

v obdobnom zariadení pre dočasné uloženie mŕtvych v krematóriu, na cintoríne alebo

prevezené na pitvu. Do ôsmich hodín sa nepočíta čas medzi 22. a 6. hodinou. Prevoz

mŕtveho okrem prípadov uvedených v § 3 ods. 2 zabezpečí obstarávateľ pohrebu.

§ 10

Pochovávacia povinnosť

(1)

Mŕtvy musí byť pochovaný spravidla do 96 hodín, nie však pred uplynutím 48 hodín

od úmrtia. Ak bola vykonaná pitva, možno mŕtveho pochovať ihneď po pitve; ak ide o

súdnu pitvu, možno mŕtveho pochovať len so súhlasom prokurátora alebo vyšetrovateľa.

V odôvodnených prípadoch a za predpokladu uloženia mŕtveho v miestnosti pre dočasné

uloženie mŕtvych vybavenej chladiacim zariadením môže okresný národný výbor povoliť

odklad pohrebu, najviac o ďalších 48 hodín. Od pohrebu sa môže upustiť, ak sa telo

mŕtveho má trvale použiť na vedecké alebo vyučovacie ciele. Takto možno použiť telá

mŕtvych, ktorí s tým prejavili pred smrťou súhlas v písomnej forme, alebo totožnosť

ktorých nemožno zistiť. Na také ciele možno tiež použiť telo mŕtveho, o ktoré sa do

96 hodín od úmrtia nikto neprihlásil napriek tomu, že osoby jemu blízke

1

)

boli včas preukázateľne upovedomené, a mŕtvy neurobil pred smrťou opatrenia o pohrebe.

(2)

Pred pohrebom alebo pred určením tela mŕtveho na vedecké alebo vyučovacie ciele sa

musí preukázať, že bola vykonaná jeho prehliadka, prípadne aj pitva.

(3)

Ak sa od pohrebu neupustilo podľa odseku 1 alebo ak nikto pohreb nezabezpečil, je

povinný tak urobiť príslušný národný výbor, v obvode ktorého došlo k úmrtiu, našlo

sa telo alebo bolo telo mŕtveho vyložené z dopravného prostriedku.

§ 11

Druhy pohrebov

(1)

Pochováva sa uložením do zeme alebo spopolnením, ak dôležitý všeobecný záujem nevyžaduje

iný druh pohrebu, na ktorý dal súhlas okresný hygienik.

(2)

Výnimočne možno uložiť rakvu s telom mŕtveho do hrobky vybudovanej so súhlasom správy

cintorína.

(3)

Rakvy, v ktorých sa mŕtvi pochovávajú, musia byť dôkladne utesnené. Ak to vyžadujú

klimatické podmienky, na dne rakvy musí byť tesniaca vložka, prípadne vrstva absorbčnej

hmoty.

(4)

Mŕtvi sa ukladajú do zeme na cintorínoch. Uloženie mimo cintorína môže povoliť príslušný

národný výbor len z dôvodov hodných osobitného zreteľa so súhlasom okresného hygienika.

(5)

Spopolnené ostatky sa ukladajú na pohrebiskách (

§ 15

).

(6)

Ak sú splnené všetky predpísané podmienky pohrebu, ktorý si mŕtvy zvolil, treba podľa

možnosti jeho prianiu vyhovieť. Ak mŕtvy neurčil druh pohrebu, určí ho ten, kto pohreb

obstaráva. Tieto ustanovenia neplatia, ak dôležitý všeobecný záujem vyžaduje iný druh

pohrebu.

§ 12

Pochovávacie obvody

(1)

Uloženie mŕtvych do zeme sa má vykonať spravidla na cintoríne, v územnom obvode ktorého

osoba zomrela, pred úmrtím žila, alebo sa našlo telo mŕtveho, prípadne bolo vyložené

z dopravného prostriedku. Územné obvody, z ktorých sa mŕtvi ukladajú na určité cintoríny,

určí príslušný národný výbor.

(2)

Pochovať mŕtveho na inom cintoríne možno len s povolením príslušného národného výboru,

do obvodu ktorého tento cintorín patrí.

§ 13

(1)

Spopolnenie možno vykonať len s povolením príslušného národného výboru, v obvode

ktorého osoba zomrela alebo sa našlo telo mŕtveho, prípadne bolo vyložené z dopravného

prostriedku. Povolenie sa udelí, ak je totožnosť mŕtveho nepochybná a ak je potvrdenie

prehliadajúceho lekára alebo doklad o vykonanej pitve, že nie je podozrenie z trestného

činu. Ak je podozrenie z trestného činu, možno povoliť po súdnej pitve spopolnenie

len so súhlasom prokurátora alebo vyšetrovateľa.

(2)

Povolenie na spopolnenie mŕtveho dopraveného z cudziny dáva príslušný národný výbor,

v obvode ktorého má byť mŕtvy spopolnený.

(3)

Proti rozhodnutiu príslušného národného výboru, ktorý odoprel udeliť povolenie na

spopolnenie, sa možno odvolať do troch dní od doručenia rozhodnutia. Proti predbežnému

opatreniu príslušného národného výboru, ako naložiť s telom mŕtveho do rozhodnutia

o odvolaní, niet opravného prostriedku.

(4)

Ak to vyžaduje všeobecný zdravotný záujem, najmä pri epidémiách, hlavný hygienik

SSR môže uložiť povinnosť spopolňovať mŕtvych, aj keď nie sú splnené podmienky ustanovené

v predchádzajúcich odsekoch; pri podozrení z trestného činu je však i v týchto prípadoch

potrebný súhlas prokurátora alebo vyšetrovateľa.

§ 14

(1)

Spopolnenie mŕtvych sa smie vykonávať len v krematóriách.

(2)

Správy krematórií sú povinné prijímať na spopolnenie všetkých mŕtvych, ktorých spopolnenie

bolo povolené.

(3)

Správa krematória zariadi, aby spopolnené ostatky (ďalej len „popol“) boli uložené

do presne označenej urny s uzáverom. Urnu s popolom vydá správa krematória obstarávateľovi

pohrebu alebo správe pohrebiska, kde má byť uložená, prípadne splnomocnenej osobe,

ktorá predloží doklad o tom, že popol bude uložený na pohrebisku alebo že príslušný

národný výbor povolil uloženie mimo pohrebiska. Ak obstarávateľ pohrebu alebo príslušné

orgány neurobia iné opatrenia, správa krematória je povinná uschovať urnu počas jedného

roka od spopolnenia. Po uplynutí tejto doby môže odovzdať popol správe pohrebiska

na voľné uloženie.

§ 15

Uloženie popola

(1)

Prijať popol na uloženie je povinná správa každého urnového pohrebiska. Správa cintorína

má túto povinnosť len vtedy, ak v pochovávacom obvode nie je urnové pohrebisko alebo

ak ide o uloženie do hrobu, prípadne do náhrobku k inému príslušníkovi rodiny.

(2)

Popol sa ukladá na pohrebisku podľa želania mŕtveho alebo obstarávateľa pohrebu v

urne, voľným zmiešaním so zemou, rozptylom alebo vsypom.

(3)

Voľné zmiešanie popola so zemou sa vykonáva na mieste, ktoré je na tento účel na

pohrebisku vyhradené. Rozptyl je možné vykonávať iba na pohrebisku, ktoré je vopred

na tento účel schválené (rozptylová lúka). Vsyp sa vykoná na určitom mieste pohrebiska

do zeme tak, že pozostalí majú k nemu prístup, ako aj možnosť vsypu popola ďalších

členov rodiny, prípadne iných osôb.

(4)

O vykonanom voľnom zmiešaní so zemou, rozptyle alebo vsype vedie správa pohrebiska

evidenciu v osobitnej knihe. V nej sa uvádza meno a priezvisko mŕtveho, jeho posledné

bydlisko, deň narodenia, úmrtia, deň a miesto spopolnenia a spôsob uloženia popola.

Súčasťou evidencie je abecedný zoznam osôb, ktoré boli týmto spôsobom pochované.

(5)

Národný výbor príslušný podľa miesta pohrebiska, kde sa má popol uložiť, môže z dôvodov

hodných osobitného zreteľa povoliť, aby sa podľa priania mŕtveho alebo obstarávateľa

pohrebu uložil popol na mieste, ktoré si oni zvolili. O uložení popola mimo pohrebiska

vedie príslušný národný výbor osobitnú evidenciu.

§ 16

Ostatky

(1)

Na uloženie alebo splnomocnenie exhumovaných tiel mŕtvych a ostatkov tiel pochovaných

alebo spopolnených inak než podľa predpisov o pochovávaní platia obdobné ustanovenia

tejto vyhlášky.

(2)

Iné ostatky, najmä potratené alebo predčasne odňaté ľudské plody, ako aj časti tela

alebo orgány odňaté žijúcim alebo mŕtvym osobám, pokiaľ sa nepoužijú na vedecké alebo

vyučovacie ciele, uložia sa do zeme na cintoríne alebo sa spopolnia v spaľovniach

zdravotníckych zariadení , a to len vtedy, ak nie je podozrenie z trestného činu.

§ 17

Zriadenie a správa pohrebiska

(1)

Pohrebiská (cintoríny, kolumbáriá, urnové háje a rozptylové lúky) zriaďujú a spravujú

miestne (mestské) národné výbory, ktoré ich správu môžu zveriť iným socialistickým

organizáciám.

(2)

Na zriadenie pohrebiska treba súhlas okresného hygienika, ktorý schváli aj zásobovanie

vodou, kapacitu zariadení pre osobnú hygienu a likvidáciu odpadkov. Pre cintorín určí

aj najmenšiu hĺbku hrobov.

§ 18

Prepožičanie miesta na pohrebisku

(1)

Správa pohrebiska je povinná prepožičať miesto na hrob minimálne na tleciu dobu (

§ 20

) a miesto na urnu na 25 rokov od prvého uloženia. Ak to pomery na pohrebisku umožňujú,

správa pohrebiska je povinná prepožičať miesto na hrob ešte na ďalšiu dobu; v opačnom

prípade musí o tom včas upovedomiť toho, komu doteraz bolo miesto prepožičané. Prepožičaním

vzniká právo na užívanie miesta na hrob tomu, komu bolo prvýkrát prepožičané a prechádza

na osoby jemu blízke.

1

)

(2)

Po uplynutí doby, na ktorú bolo miesto prepožičané, naloží sa s ostatkami, urnami

a náhrobkami obdobne ako pri zrušení pohrebiska (

§ 22

).

(3)

Hroby a urny, ktoré majú kultúrny význam, nemôžu sa s výnimkou prípadov, v ktorých

je pohrebisko zrušené, odstrániť ani po uplynutí doby, na ktorú bolo miesto prepožičané.

§ 19

Spôsob ukladania do hrobu

(1)

Mŕtvi sa spravidla ukladajú len po jednom do každého hrobu, ak dôležitý všeobecný

záujem nevyžaduje uloženie do spoločného hrobu.

(2)

Správa cintorína môže na žiadosť alebo so súhlasom toho, komu bolo miesto na hrob

prepožičané, povoliť, aby do toho istého hrobu boli uložení ďalší mŕtvi príbuzní,

prípadne aj iné blízke osoby, a to po uplynutí tlecej doby. Pred uplynutím tlecej

doby možno tak urobiť len so súhlasom okresného hygienika.

§ 20

Tlecia doba

Telo mŕtveho musí byť uložené v zemi na dobu, ktorá so zreteľom na zloženie pôdy nesmie

byť kratšia ako 10 rokov (tlecia doba). Dĺžku tlecej doby určí na základe výsledkov

hydrogeologického prieskumu okresný hygienik pri zriadení cintorína.

§ 21

Exhumácia

(1)

Pred uplynutím tlecej doby sa smie telo mŕtveho (ostatky) vyňať zo zeme (exhumovať)

z úradnej moci alebo na žiadosť pozostalých. Exhumáciu možno vykonať len za prítomnosti

zástupcov správy cintorína, ak osobitný predpis neustanovuje iné.

4

)

(2)

Na žiadosť pozostalých možno vykonať exhumáciu len výnimočne z osobitne závažných

dôvodov so súhlasom okresného hygienika, a to len vtedy, ak je tiež preukázané, že

sa na tom dohodli osoby blízke mŕtvemu.

1

)

(3)

Náklady na exhumáciu uhrádza ten, kto o ňu požiadal.

§ 22

Zrušenie pohrebiska

(1)

Ak pohrebisko alebo jeho časť nevyhovuje zdravotnému alebo inému všeobecnému záujmu,

príslušný národný výbor zakáže pochovávanie na ňom alebo pohrebisko zruší.

(2)

Po zrušení pohrebiska sa ostatky a urny uložené v zemi ponechajú na mieste a urny

uložené v kolumbáriách alebo náhrobkoch sa vyberú a popol sa na vyhradenom mieste

zmieša so zemou, ak užívatelia prepožičaných miest neumiestnia v určenej lehote ostatky

na inom pohrebisku.

(3)

Náhrobky a ostatné príslušenstvo hrobu, ktoré vlastníci neodstránia v určenej lehote,

odstráni na svoj náklad organizácia, v záujme ktorej sa pohrebisko zrušuje.

(4)

Rozhodnutie o zrušení pohrebiska sa zverejní na pohrebisku spôsobom, ktorý je v mieste

obvyklý, a to najmenej 1 rok predo dňom, ktorým sa pohrebisko zruší. Pritom sa užívatelia

miest upozornia, ako sa naloží s ostatkami a príslušenstvom hrobu v prípade, že sa

o ne sami v lehote najmenej do 6 týždňov odo dňa zrušenia pohrebiska nepostarajú.

(5)

Cintorín možno zrušiť až po uplynutí tlecej doby od uloženia posledného mŕtveho.

Na účely, pri ktorých je potrebné terén prehĺbiť, možno zrušený cintorín použiť až

po uplynutí 20 rokov od posledného pohrebu; ak sa pritom príde na ostatky, uložia

sa do zeme na vyhradenom mieste alebo sa spopolnia. Ak príslušný národný výbor neurčí

inak, je možné na cintoríne, kde je zákaz pochovávania tiel mŕtvych, ukladať aj naďalej

urny s popolom.

(6)

Ak ide o všeobecný záujem, po prevoze ostatkov na iný cintorín možno zrušiť cintorín

aj pred uplynutím tlecej doby od uloženia posledného mŕtveho. Ak tlecia doba neuplynula,

treba spolu s ostatkami previesť aj príslušenstvo hrobu (náhrobky, kríže, obrubníky

a pod.). Náklady spojené s predčasným zrušením cintorína znáša organizácia, v záujme

ktorej bol cintorín zrušený.

§ 23

Zriadenie a správa krematórií

(1)

Krematóriá zriaďujú a spravujú mestské národné výbory (v hl. m. SSR Bratislave obvodné

národné výbory), ktoré môžu toto oprávnenie zveriť inej socialistickej organizácii.

Príslušný krajský národný výbor určí pre krematórium spádové územie.

(2)

V okolí krematória musí byť zriadený pás zelene, ktorého časti možno využiť na uloženie

urien (urnový háj), prípadne na rozptylovú lúku.

§ 24

Vybavenie krematória

(1)

Spaľovacie zariadenie krematória musí byť technicky vybavené tak, aby spopolnenie

bolo rýchle a úplné bez viditeľného vývinu dymu. Popol musí byť čistý a biely.

(2)

Pri každom krematóriu musí byť vhodné zariadenie na dočasné uloženie mŕtvych (chladiace

boxy), dimenzované podľa spádovej oblasti krematória a priestory na dočasnú úschovu

urien.

§ 25

Povolenie na prepravu

(1)

Na prepravu mŕtvych a ostatkov (ďalej len „mŕtvych“) je potrebné povolenie, ak sa

táto preprava nerobí priamo na príslušný cintorín alebo na miesto dočasného uloženia.

Povolenie na prepravu mŕtvych vydáva prehliadajúci lekár alebo pitvajúci lekár, ktorý

súčasne určí podmienky na jej uskutočnenie.

(2)

Povolenie na spopolnenie mŕtveho (

§ 13

) zahŕňa aj povolenie na jeho prepravu do určeného krematória.

(3)

Pri preprave mŕtveho do cudziny je potrebný sprievodný list, ktorý musí obsahovať

meno, priezvisko, povolanie a vek, miesto, deň a príčinu smrti mŕtveho. Tento sprievodný

list vydáva prehliadajúci lekár. Overený preklad sprievodného listu zo slovenského

alebo českého jazyka do niektorého jazyka najviac používaného na trase prepravy si

zaobstará ten, kto o prepravu žiada. V prípade úmrtia na karanténnu chorobu je prehliadajúci

lekár povinný upovedomiť okresného hygienika a riadiť sa jeho pokynmi o ďalšom zaobchádzaní

s mŕtvym.

(4)

Pri preprave z cudziny alebo pri prevoze mŕtveho územím ČSSR vydáva sprievodný list

československý zastupiteľský úrad, ak ustanovenia medzinárodných dohôd, ktorými je

ČSSR viazaná, neustanovuje inak.

(5)

Povolenie na prepravu alebo sprievodný list na prepravu mŕtvych nemožno vydať, ak

by preprava ohrozovala všeobecný zdravotný záujem. Prepravu osôb zomretých na karanténnu

chorobu možno povoliť na základe súhlasu okresného hygienika.

(6)

Na prepravu urien so spopolnenými ostatkami netreba povolenie ani sprievodný list.

§ 26

Preprava

(1)

Ak lekár pri prehliadke mŕtveho nariadi patologickú alebo súdnolekársku pitvu, prepravu

tela mŕtveho zaobstaráva a náklady na túto prepravu do zdravotníckeho zariadenia,

kde sa vykoná pitva, znáša príslušný okresný ústav národného zdravia (Ústav národného

zdravia mesta Bratislavy), v obvode ktorého osoba zomrela alebo sa našlo telo mŕtveho.

Náklady na patologickú alebo súdnolekársku pitvu povolenú riaditeľom zdravotníckeho

zariadenia (§ 6) znáša ten, kto o ňu požiadal.

(2)

Prepravu tela mŕtveho na súdnu pitvu zabezpečuje a náklady uhrádza orgán, ktorý pitvu

nariadil. Ústav národného zdravia nezabezpečuje prepravu mŕtvych na vykonanie súdnej

pitvy, aj keď sa táto v ňom vykonala.

(3)

Prepravu mŕtvych, u ktorých nebola nariadená pitva, a prepravu mŕtvych po pitve zabezpečuje

organizácia vykonávajúca pohrebné služby. Náklady na prepravu znáša ten, kto obstaráva

pohreb. Ak takej osoby niet, náklady znáša príslušný národný výbor.

(4)

Pri preprave po železnici sa musí rakva s telom mŕtveho prevážať v osobitnom uzavretom

vagóne.

(5)

Pri preprave rakvy s telom mŕtveho motorovým vozidlom možno používať iba vozidlo

pohrebnej služby, v mimoriadnych prípadoch vozidlo inej organizácie na tento účel

určené a prispôsobené.

(6)

Pri preprave lietadlom sa telo mŕtveho prepravuje v leteckej rakve.

(7)

Podrobnejšie podmienky sú ustanovené v prepravných poriadkoch; inak ich určuje príslušný

národný výbor. Pri preprave do cudziny sa postupuje podľa medzinárodnej dohody.

6

)

§ 27

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva č.

47/1966 Zb.

o pohrebníctve.

§ 28

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1985.