VYHLÁŠKA 46/1966 Z. z. o opatreniach proti prenosným chorobám

§ 1

Osobitné nebezpečenstvo pre zdravie ľudu i pre rozvoj produktívnych síl spoločnosti

predstavujú prenosné choroby. Preto sa musí viesť sústavný a plánovitý boj proti týmto

chorobám a v súvislosti s nebezpečenstvom ich šírenia i proti hromadným ochoreniam.

§ 2

Základné opatrenia proti vzniku a šíreniu prenosných chorôb sa zabezpečujú vytváraním

a ochranou zdravých podmienok a zdravého spôsobu života a práce. Opatrenia na zabezpečenie

týchto podmienok sú upravené osobitným predpisom.

*)

Úspešný boj proti prenosným chorobám však vyžaduje ešte ďalšie osobitné opatrenia

zamerané proti ich vzniku i proti ich šíreniu, vrátane mimoriadnych opatrení pri epidémii

a pri nebezpečenstve jej vzniku podľa

§ 5 ods. 2 zákona č. 20/1966 Zb.

o starostlivosti o zdravie ľudu (ďalej len „zákon“).

§ 3

V záujme účinného boja proti prenosným chorobám treba, aby organizácie i občania vykonávali

všetky opatrenia proti ich vzniku a šíreniu alebo sa podrobili týmto opatreniam a

podľa potreby sa zúčastnili na ich vykonávaní.

§ 4

(1)

Každý je povinný oznámiť ošetrujúcemu lekárovi, prípadne orgánom hygienickej služby

všetky okolnosti dôležité v záujme epidemiologického vyšetrovania; osoba chorá na

prenosnú chorobu, najmä pohlavnú chorobu je povinná označiť lekárovi na jeho vyzvanie

zdroj choroby a osoby, ktoré mohla sama nakaziť.

(2)

Pri prijatí do detského tábora ROH, do pionierskeho tábora, do zariadenia pre deti

predškolského veku, do školy v prírode, do detskej ozdravovne alebo do detskej liečebne

a v prípadoch určených podľa epidemiologickej situácie orgánmi hygienickej služby

sú rodičia alebo iné osoby, ktorým je dieťa zverené do starostlivosti, povinní predložiť

písomné vyhlásenie o tom, že okresný hygienik alebo ošetrujúci lekár nenariadil dieťaťu

karanténne opatrenie a že, pokiaľ im je známe, dieťa v posledných dňoch neprišlo do

styku s osobami, ktoré ochoreli na niektorú prenosnú chorobu.

§ 5

(1)

Opatrenia proti prenosným chorobám plánujú, organizujú, riadia, kontrolujú a ukladajú

orgány hygienickej služby; pokiaľ také opatrenia tieto orgány samy nevykonávajú, vykonávajú

ich zdravotnícke zariadenia, ktoré môžu v prípadoch ustanovených touto vyhláškou potrebné

opatrenia aj samy uložiť.

(2)

V boji proti chorobám prenosným zo zvierat na ľudí spolupracujú so zdravotníckymi

pracovníkmi odborne spôsobilí pracovníci veterinárnych zariadení.

§ 6

Druhy očkovania a očkovacia povinnosť

(1)

V záujme účinného boja proti prenosným chorobám sa vykonáva

a)

pravidelné očkovanie proti tuberkulóze, záškrtu, tetanu, dávivému kašľu, prenosnej

detskej obrne, osýpkam a prípadne proti ďalším prenosným chorobám, ktoré podľa súčasných

poznatkov vedy určí hlavný hygienik Slovenskej socialistickej republiky (

§ 8 až 11

),

b)

osobitné očkovanie proti tuberkulóze a tetanu (

§ 12 a 13

),

c)

mimoriadne očkovanie (

§ 14

),

d)

očkovanie osôb odchádzajúcich do cudziny a osôb prichádzajúcich z cudziny, pokiaľ

nemajú potvrdenie o predpísanom očkovaní (

§ 15

),

e)

očkovanie pri úrazoch a poraneniach (

§ 16

),

f)

ochranné očkovanie osôb v okolí zdroja nákazy (

§ 48

).

(2)

Očkovania uvedené v odseku 1 sú povinné; povinnosť podrobiť sa očkovaniu zahŕňa aj

povinnosť podrobiť sa v určenej lehote po očkovaní kontrolnému vyšetreniu a okrem

toho pred očkovaním proti tuberkulóze, a ak to vyžaduje potreba, pred očkovaním proti

iným prenosným chorobám ešte potrebným skúškam. Zdravotnou výchovou zabezpečovanou

za účinnej pomoci Československého Červeného kríža sa občania vedú k tomu, aby sa

podrobili očkovaniu uvedomele a s dobrovoľnou disciplínou.

§ 7

Riadenie a vykonávanie očkovania

(1)

Očkovanie plánuje, organizuje, riadi a kontroluje hlavný hygienik Československej

socialistickej republiky a podľa jeho smerníc a pokynov krajskí a okresní hygienici.

(2)

Očkovanie, kontrolné vyšetrenia a potrebné skúšky vykonávajú spravidla lekári zariadení

liečebno-preventívnej starostlivosti.

(3)

Hlavný hygienik Československej socialistickej republiky určí spôsob očkovania a

môže tiež upraviť podľa výsledkov vedeckého výskumu rozsah a lehoty očkovania ustanovené

touto vyhláškou.

§ 8

(1)

Základné očkovanie proti tuberkulóze sa vykoná najskôr štvrtý deň a najneskôr v šiestom

týždni po narodení dieťaťa.

(2)

Preočkovanie proti tuberkulóze sa vykoná, ak sa to ukáže potrebné podľa výsledkov

vykonaných skúšok, vždy v prvom a v ôsmom roku povinnej školskej dochádzky a v kalendárnom

roku, v ktorom občan dovŕši osemnásty rok života, a podľa epidemiologickej situácie

aj v piatom roku povinnej školskej dochádzky a v kalendárnom roku, v ktorom občan

dovŕši dvadsiaty piaty a tridsiaty rok života.

(3)

U osôb mladších ako 30 rokov, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu nákazy

tuberkulózou v rodinnom prostredí, vykonávajú sa skúšky v ročných lehotách a negatívne

reagujúci sa preočkujú.

§ 9

(1)

Základné očkovanie proti záškrtu, tetanu a dávivému kašľu sa vykonáva u dieťaťa v

čase od začatého deviateho týždňa života tak, aby posledná dávka mu bola daná skôr,

než dovŕši prvý rok života; očkuje sa spravidla zmiešanou očkovacou látkou.

(2)

Preočkovanie proti záškrtu, tetanu a dávivému kašľu sa vykoná v kalendárnom roku,

v ktorom dieťa dovŕši tretí rok života, a potom v prvom roku povinnej školskej dochádzky.

(3)

Ďalšie preočkovanie proti záškrtu a tetanu sa vykoná v treťom roku povinnej školskej

dochádzky a proti tetanu ešte v poslednom roku povinnej školskej dochádzky.

§ 11

(1)

Základné očkovanie proti prenosnej detskej obrne sa vykoná živou očkovacou látkou,

a to najskôr prvý deň deviateho týždňa, najneskôr pred uplynutím osemnásteho mesiaca

života.

(2)

Preočkovanie sa vykoná v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom sa vykonalo

základné očkovanie.

§ 11a

Základné očkovanie proti osýpkam sa vykoná živou očkovacou látkou, a to najskôr v

prvom dni trinásteho mesiaca života dieťaťa.

§ 12

U osôb, ktoré sú pri svojej povinnej činnosti vystavené zvýšenému nebezpečenstvu nákazy

tuberkulózou a tetanom, vykoná sa preočkovanie, prípadne sa začne alebo vykoná základné

očkovanie proti týmto chorobám pred začatím takej činnosti. Preočkovanie týchto osôb

proti tetanu sa vykoná v desaťročných lehotách; preočkovanie proti tuberkulóze sa

vykoná, ak sa to ukáže potrebné.

§ 13

(1)

Podľa

§ 12

sú povinní podrobiť sa očkovaniu proti

tuberkulóze najmä pracovníci protituberkulóznych zariadení, pracovníci patologicko-anatomických

a súdno-lekárskych oddelení (prosektúr) zdravotníckych zariadení (patologicko-anatomických

ústavov, ústavov súdneho lekárstva) a pracovníci mikrobiologických laboratórií; ďalej

pracovníci veterinárnych zariadení a pracovníci činní pri ošetrovaní, prípadne zabíjaní

zvierat postihnutých tuberkulózou, ako aj iné osoby, ktoré v dôsledku svojho zamestnania

prichádzajú do priameho styku s tuberkulózou ľudí alebo zvierat,

tetanu najmä pracovníci v poľnohospodárstve a lesníctve, v zahradníctve, pracovníci

strojových a traktorových staníc a údržbári poľnohospodárskych strojov, ošetrovatelia

a kováči koní a hovädzieho dobytka, pracovníci v baníctve a hutníctve, pracovníci

veterinárnych zariadení, pracovníci v stavebníctve, pracovníci činní pri zbere, spracovaní

a zneškodňovaní odpadkov, vodiči motorových vozidiel z povolania a výkonní športovci,

študenti vysokých škôl a žiaci odborných a stredných odborných škôl vychovávajúcich

pracovníkov pre uvedené odvetvia národného hospodárstva a pre uvedené služby a učni

v uvedených odboroch,

(2)

V pochybnostiach, či ide o osoby povinné podrobiť sa osobitnému očkovaniu, rozhodne

okresný hygienik; to sa vzťahuje i na prípady, kedy pracovník by inak bol povinný

podrobiť sa očkovaniu podľa ustanovenia odseku 1.

§ 14

Mimoriadne očkovanie

Ak vznikne nebezpečenstvo epidémie alebo ak to vyžadujú iné dôležité zdravotné záujmy,

môže hlavný hygienik Československej socialistickej republiky alebo s jeho súhlasom

krajský hygienik nariadiť mimoriadne očkovanie proti prenosným chorobám všetkého obyvateľstva

alebo určitej skupiny. Mimoriadne očkovanie určitých skupín obyvateľstva proti niektorým

prenosným chorobám môže hlavný hygienik Československej socialistickej republiky nariadiť

aj v prípadoch, v ktorých súčasný stav vedy nedáva predpoklady pre zavedenie pravidelného

očkovania.

§ 15

Očkovanie osôb odchádzajúcich do cudziny a osôb prichádzajúcich z cudziny

(1)

Podľa medzinárodných zdravotníckych predpisov

*)

musia byť československí štátni príslušníci cestujúci do niektorých štátov a osoby

prichádzajúce z niektorých štátov do Československej socialistickej republiky očkovaní

proti určitým karanténnym chorobám.

**)

(2)

Československí štátni príslušníci sú povinní dať sa před cestou, pred ktorou musia

byť očkovaní podľa odseku 1, včas klinicky vyšetriť a očkovať nielen proti karanténnym

chorobám, ale podľa potreby i proti iným prenosným chorobám, ktoré určí hlavný hygienik

Československej socialistickej republiky.

(3)

Cestujúci zo štátov, ktoré určí hlavný hygienik Československej socialistickej republiky,

sú povinní predložiť zdravotníckej službe na pohraničných priechodoch, prípadne iným

pohraničným orgánom na to povereným medzinárodné osvedčenie o očkovaní proti kiahňam,

prípadne proti cholere. Ak cestujúci nemôžu predložiť osvedčenie o očkovaní, musia

byť vyzvaní, aby sa dali očkovať. Po očkovaní sú po inkubačnú dobu pod zvýšeným zdravotníckym

dozorom (

§ 48

). Ak odmietnu očkovanie, môže sa podľa epidemiologickej situácie buď vysloviť zákaz

vjazdu alebo prechodu, alebo môže sa nariadiť na dobu inkubácie karanténa, prípadne

vo výnimočných prípadoch zvýšiť zdravotnícky dozor.

§ 16

Očkovanie pri úrazoch, poraneniach a nehojacich sa ranách

Pri úrazoch, poraneniach, vredoch predkolenia a iných nehojacich sa ranách, pri ktorých

je nebezpečenstvo ochorenia na tetanus, očkuje sa proti tomuto ochoreniu; pri uhryznutí

podozrivým zvieraťom sa očkuje proti besnote. Tieto očkovania sa vykonávajú ako súčasť

liečebno-preventívnej starostlivosti podľa osobitných pokynov Ministerstva zdravotníctva

SSR.

§ 17

Odklad očkovania

U osôb, ktorých zdravie by sa očkovaním ohrozilo, odloží sa očkovanie na dobu, keď

sa bude môcť vykonať bez ujmy na ich zdraví.

§ 18

Dodatočné očkovanie

Osoby, ktoré už vykonávajú činnosť uvedenú v

§ 12 a 13

a neboli očkované podľa doterajších predpisov, podrobia sa očkovaniu podľa časového

rozvrhu, ktorý určí okresný hygienik.

§ 19

Očkovací preukaz

(1)

Účasť na očkovaní a výsledok očkovania zapíše očkujúci lekár do očkovacieho preukazu,

ktorý je povinný očkovaný (jeho zákonný zástupca) uschovávať a preukázať sa ním pri

lekárskej prehliadke, pri zápise dieťaťa do jaslí, do materskej školy alebo do prvého

ročníka školy poskytujúcej základné vzdelanie, pri nástupe na vojenskú základnú službu

a prípadne i pri iných príležitostiach, keď to určí Ministerstvo zdravotníctva.

(2)

Riaditelia materských škôl a škôl poskytujúcich základné vzdelanie sú povinní pri

zápise dieťaťa do školy vyžiadať si očkovací preukaz a dať ho lekárovi školskej zdravotnej

služby na vykonanie záznamu.

§ 20

Evidenčné podklady pre očkovanie

(1)

Evidenčné podklady pre očkovanie proti prenosným chorobám zabezpečujú príslušné zdravotnícke

zariadenia predovšetkým z vlastných materiálov, z materiálov iných zdravotníckych

zariadení a prípadne z materiálov škôl a závodov. Na riadne dopĺňanie evidencie môžu

si zdravotnícke zariadenia robiť výpisy potrebných údajov zo štatistických údajov

o sťahovaní na okresných komisiách ľudovej kontroly a štatistiky, ako aj nazerať do

abecedných lístkových evidencií pobytu obyvateľstva vedených na miestnych (mestských)

národných výboroch a robiť si z nich potrebné výpisy, prípadne požiadať o poskytnutie

potrebných údajov orgány Verejnej bezpečnosti.

(2)

Vo výnimočných, osobitnými okolnosťami odôvodnených prípadoch dodajú na požiadanie

miestne (mestské) národné výbory, ktoré vedú lístkové evidencie pobytu obyvateľstva,

okresnému hygienikovi úplné zoznamy očkovancov podľa vekových skupín.

§ 21

Spolupráca organizácií

(1)

Vedúci organizácií, riaditelia škôl, iných ústavov a zariadení sú povinní včas hlásiť

obvodným lekárom každú osobu, ktorá má byť očkovaná pred začatím činnosti uvedenej

v

§ 12 a 13

, a na požiadanie im dodať zoznamy svojich pracovníkov (žiakov, poslucháčov), ktorí

majú byť očkovaní v rámci osobitného alebo mimoriadneho očkovania. Rovnakú povinnosť

majú výbory spoločenských organizácií podieľajúcich sa na vykonávaní telesnej výchovy.

Vedúci organizácií, riaditelia škôl, iných ústavov a zariadení sú povinní na požiadanie

vedúceho lekára oddelenia tuberkulózy a respiračných chorôb nemocnice s poliklinikou

(polikliniky) dodať mu zoznamy svojich pracovníkov (žiakov, poslucháčov, chovancov

a pod.), u ktorých sa má vykonať očkovanie proti tuberkulóze.

(2)

Vedúci organizácií, riaditelia škôl, iných ústavov a zariadení sú povinní umožniť

pracovníkom (žiakom, poslucháčom, chovancom a pod.) účasť na očkovaní v určených lehotách

a prípadne ich o očkovaní včas upovedomiť; sú tiež povinní, ak je to potrebné, poskytnúť

na vykonávanie očkovania vhodné miestnosti,

§ 22

Očkovanie v odbore iných ministerstiev

Očkovanie vojakov v činnej službe, občianskych pracovníkov vojenskej správy a príslušníkov

bezpečnostných sborov Ministerstva vnútra je upravené osobitnými predpismi.

§ 23

(1)

Pracovníci, ktorí majú byť činní v potravinárstve, v úpravniach vôd a pri obsluhe

vodovodných zariadení, pri výrobe liečiv, kozmetických a toaletných výrobkov, v zariadeniach

pre deti predškolského veku, v mimoškolských výchovných zariadeniach vrátane pionierskych

táborov a ako zdravotnícki pracovníci, ako aj pracovníci, ktorí majú byť činní v zariadeniach

hromadného ubytovania, v holičstve a kaderníctve, v prevádzkárňach starostlivosti

o pleť, v manikúre, pedikúre a očistných kúpeloch, sú povinní podrobiť sa preventívnej

lekárskej prehliadke, skôr než nastúpia prácu (vstupná lekárska prehliadka).

(2)

Vstupnej lekárskej prehliadke sú povinné podrobiť sa aj osoby, ktoré majú byť činné

vo vymenovaných odboroch i len prechodne, a osoby, ktoré sa pripravujú na povolanie

v týchto odboroch (učni, žiaci, študenti).

(3)

Pracovníkmi činnými v potravinárstve sú osoby činné vo všetkých odvetviach výroby

požívatín, v žriedlovej výrobe, osoby činné pri predaji požívatín a pri spoločnom

stravovaní, ďalej osoby činné pri roznášaní olovrantov a občerstvenia, osoby činné

pri dojení, zbere a zvoze mlieka a osoby vypomáhajúce pri hromadných akciách pri ktorých

sa vyrábajú, predávajú alebo podávajú požívatiny, ako aj iné osoby, ktoré prichádzajú

pri svojej práci do priameho styku s požívatinami (i keď nepravidelne), najmä pri

ich preprave.

(4)

V pochybnostiach, či ide o činnosť v odboroch uvedených v odseku 1, rozhodne okresný

hygienik.

§ 24

(1)

Pracovníci činní v odboroch uvedených v

§ 23

musia sa podrobiť ďalším preventívnym lekárskym prehliadkam v lehotách určených orgánmi

hygienickej služby.

(2)

Okrem preventívnej lekárskej prehliadky sú pracovníci činní v odboroch uvedených

v

§ 23

povinní podrobiť sa bez meškania mimoriadnym lekárskym prehliadkam,

a)

ak sú postihnutí hnačkovým, hnisavým alebo horúčkovitým ochorením alebo prenosnou

chorobou alebo ak sú podozriví z ochorenia na prenosnú chorobu (

§ 43

),

b)

ak sa vyskytuje na pracovisku alebo v domácnosti prenosná choroba alebo podozrenie

z ochorenia na takú chorobu.

(3)

Pracovníci činní v odboroch uvedených v

§ 23

sú povinní podrobiť sa lekárskym prehliadkam aj v iných prípadoch, než ktoré sú uvedené

v predchádzajúcich odsekoch, ak to vyžaduje epidemiologická situácia a ak to nariadia

orgány hygienickej služby.

§ 25

Orgány hygienickej služby môžu nariadiť aj preventívne lekárske prehliadky iných osôb,

než ktoré vykonávajú činnosť v odboroch uvedených v

§ 23

, najmä osôb hromadne ubytovaných a osôb, ktoré sa majú hromadne prepravovať.

§ 26

(1)

Lekárske prehliadky plánujú, organizujú a vykonávajú v spolupráci s hygienickými

stanicami zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti. Vykonávanie týchto prehliadok

riadia a kontrolujú okresní hygienici.

(2)

Pri lekárskych prehliadkach sa vykoná podrobné klinické a anamnestické vyšetrenie

najmä aj s ohľadom na tuberkulózu. U pracovníkov, ktorí majú pracovať v potravinárstve,

v úpravniach vôd, pri obsluhe vodovodných zariadení a pri výrobe liečiv, vykoná sa

aj podrobné mikrobiologické vyšetrenie s ohľadom na možné nosičstvo zárodkov brušného

týfusu a paratýfov.

§ 27

(1)

Pracovníci činní v odboroch uvedených v

§ 23

sú povinní mať zdravotný preukaz (ďalej len „preukaz“). Pracovníkom, ktorí doteraz

v odboroch uvedených v

§ 23

nepracovali, vydá preukaz obvodný lekár príslušný podľa miesta trvalého pobytu; ak

je v závode závodný obvodný lekár, vydá preukaz tento lekár.

(2)

Ak ide len o krátkodobú činnosť v odboroch uvedených v

§ 23

, môže sa namiesto preukazu vydať osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti pracovníka

(ďalej len „osvedčenie“).

§ 28

(1)

Preukazy (osvedčenia) musia byť spravidla uložené u vedúceho prevádzkárne (zariadenia);

pri výkone práce mimo prevádzkárne (zariadenia) je pracovník činný v odbore uvedenom

v § 23 povinný mať preukaz (osvedčenie) pri sebe. Vedúci prevádzkárne (zariadenia)

je povinný viesť súpis týchto pracovníkov, z ktorého musí byť zrejmé, kedy boli na

lekárskej prehliadke, aký bol jej výsledok a kedy sa má vykonať budúca lekárska prehliadka.

(2)

Pri každej lekárskej prehliadke je pracovník činný v odbore uvedenom v

§ 23

povinný upozorniť ošetrujúceho lekára na druh, povahu, prípadne spôsob svojej práce

a vykázať sa preukazom (osvedčením).

(3)

Ak lekár zistí, že ide o ochorenie alebo o podozrenie z ochorenia alebo o podozrenie

z nákazy, pre ktoré by sa malo urobiť opatrenie podľa

§ 51

, odoberie preukaz (osvedčenie) a vydá o tom pracovníkovi písomné potvrdenie; súčasne

nariadi a vykoná potrebné opatrenia podľa tejto vyhlášky.

*)

Pracovník je povinný odovzdať potvrdenie bez meškania vedúcemu prevádzkárne (zariadenia).

§ 29

Organizácia je povinná

a)

zabezpečiť, aby práce v odboroch uvedených v

§ 23

vykonávali iba pracovníci, ktorí majú preukaz alebo osvedčenie; pred vydaním preukazu

(osvedčenia) nesmie sa práca začať,

b)

hlásiť včas obvodnému lekárovi pracovníkov, ktorí sú povinní podrobiť sa preventívnym

lekárskym prehliadkam, aby sa mohlo zabezpečiť vykonávanie týchto prehliadok,

c)

zabezpečiť vedenie súpisu pracovníkov, ktorí sú činní v odboroch uvedených v

§ 23

, s údajmi lekárskych prehliadok a s vyznačením, či šlo o prehliadky vstupné alebo

mimoriadne.

§ 30

Pracovníkom, ktorí podľa skorších predpisov neboli povinní mať preukaz, vydajú preukaz

(osvedčenie) obvodní lekári postupne po skončení lekárskych prehliadok vykonávaných

podľa nimi určených časových rozvrhov. Až do toho času smú títo pracovníci vykonávať

činnosť na svojom doterajšom pracovisku bez preukazu (osvedčenia).

§ 31

Osoby vylučujúce zárodky brušného týfusu, paratýfov alebo ostatných salmonelóz, úplavice,

záškrtu, prípadne i osoby vylučujúce iné choroboplodné zárodky alebo cudzopasníkov,

ktoré musia byť hlásené a vedené v evidencii podľa

§ 52 ods. 3

, musia sa podrobiť osobitným opatreniam nariadeným okresným hygienikom; tieto osoby

sú povinné

a)

podrobiť sa stálemu lekárskemu dohľadu a pravidelnému mikrobiologickému vyšetrovaniu,

ako aj liečeniu a dostaviť sa za tým účelom do príslušného zdravotníckeho zariadenia,

b)

zachovávať hygienické zásady podľa pokynov okresného hygienika alebo obvodných lekárov,

c)

podrobiť sa karanténnym opatreniam v prípadoch, v ktorých je im to nariadené, pretože

by inak ohrozovali zdravie iných osôb (

§ 69 ods. 2

),

d)

vykonávať podľa pokynov okresného hygienika dezinfekciu výmetov a bielizne,

e)

hlásiť vopred každú zmenu pracoviska a pobytu okresnému hygienikovi príslušnému podľa

doterajšieho bydliska; ak ide o zmenu trvalého rázu, musia ju hlásiť najmenej 14 dní

vopred,

f)

hlásiť pri prijatí do ústavnej starostlivosti, že vylučujú zárodky prenosnej choroby,

g)

nevykonávať, ak je to nariadené okresným hygienikom, činnosť, pri ktorej by ohrozovali

zdravie ostatných spolupracovníkov alebo osôb zverených do ich starostlivosti alebo

pri ktorej prichádzajú do styku s požívatinami alebo s liečivami alebo by inak ohrozovali

zdravie občanov.

*)

§ 32

Rekonvalescenti po prenosných chorobách uvedených v

časti I písm. A prílohy tejto vyhlášky

, ak sú podozriví, že by mohli vylučovať choroboplodné zárodky, sú na príkaz okresného

hygienika povinní podrobiť sa podľa povahy svojej choroby opatreniam uvedeným v

§ 31

.

§ 33

Okresné hygienické stanice a obvodní lekári vedú v evidencii rekonvalescentov po brušnom

týfuse a po paratýfoch (ďalej len „evidovaní rekonvalescenti“) a osoby vylučujúce

zárodky týchto chorôb (ďalej len „evidovaní bacilonosiči“) a vykonávajú nad nimi lekársky

dohľad.

§ 34

Evidovaní rekonvalescenti sú povinní podrobiť sa před prepustením z ústavného liečenia

predpísaným záverečným baktériologickým vyšetreniam. Evidovaný rekonvalescent, u ktorého

boli všetky tieto vyšetrenia negatívne (ďalej len „evidovaný rekonvalescent s negatívnym

nálezom“), smie byť prepustený z ústavného liečenia. Evidovaný rekonvalescent, u ktorého

bolo niektoré zo záverečných vyšetrení pozitívne (ďalej len „evidovaný rekonvalescent

s pozitívnym nálezom“), smie byť prepustený z ústavného liečenia až so súhlasom okresného

hygienika.

§ 35

(1)

Evidovaní rekonvalescenti s negatívnym nálezom smú nastúpiť do práce po prepustení

z ústavného liečenia, len čo to dovolí ich celkový zdravotný stav; v odboroch uvedených

v

§ 23

smú však vykonávať túto činnosť až za dva mesiace po prepustení z ústavného liečenia,

ak predpísané vyšetrenia boli v tejto dobe negatívne.

(2)

O nástupe do práce evidovaných rekonvalescentov s pozitívnym nálezom rozhodne okresný

hygienik. Títo rekonvalescenti, ako aj evidovaní bacilonosiči nesmú byť ani v prípade,

že neskoršie vyšetrenia sú u nich negatívne, činní v odboroch uvedených v

§ 23

- pokiaľ okresný hygienik neurobí podľa povahy určitého pracoviska výnimku - ani

nesmú byť začleňovaní do hromadných akcií, pri ktorých je zvýšené riziko nákazy. Ak

je zvýšené riziko nákazy, môže okresný hygienik zakázať týmto osobám i výkon iného

povolania

§ 69 ods. 2

).

§ 36

Osoby pracujúce na spoločnom pracovisku alebo žijúce v spoločnej domácnosti s evidovaným

rekonvalescentom s pozitívnym nálezom alebo s evidovaným bacilonosičom sú povinné

podrobiť sa dohľadu okresného hygienika a obvodných lekárov; obvodní lekári vykonajú

potrebné opatrenia proti šíreniu prenosných chorôb (

§ 48

) ešte pred návratom evidovaného rekonvalescenta (bacilonosiča) z ústavného liečenia.

Okresný hygienik rozhodne o tom, či tieto osoby smú vykonávať činnosť v odboroch uvedených

v

§ 23

.

§ 37

(1)

Na zamedzenie vzniku prenosných chorôb a hromadných ochorení je každý povinný vykonávať

preventívne opatrenia na ničenie choroboplodných zárodkov (ochrannú dezinfekciu),

opatrenia na ničenie obťažného alebo epidemiologicky závažného hmyzu a roztočov, najmä

vší, muniek, bĺch, ploštíc, švábov, rusov, múch, komárov a kliešťov (ochrannú dezinsekciu)

a opatrenia na ničenie potkanov, krýs a myší (ochrannú deratizáciu).

**)

Kde je to potrebné, treba túto činnosť vykonávať sústavne.

(2)

Národné výbory môžu nariadiť na návrh orgánov hygienickej služby, prípadne obvodného

lekára povinné ničenie niektorých ďalších druhov škodlivých živočíchov, ak nepriaznivo

ovplyvňujú epidemiologickú situáciu alebo spôsobujú hrubé hygienické závady.

§ 38

(1)

Ochrannú dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu, ktorá je súčasťou pravidelných pracovných

(technologických) postupov alebo ktorá má povahu čistenia s použitím dezinfekčných,

dezinsekčných alebo deratizačných prostriedkov, vykonávajú jednotlivé osoby a organizácie

vlastnými silami. Ostatnú ochrannú dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu vykonávajú

za odplatu organizácie miestneho hospodárstva, prípadne iné socialistické organizácie

osobitne na to určené príslušným ústredným orgánom po dohode s hlavným hygienikom

Československej socialistickej republiky.

(2)

Odchylne od zásady ustanovenej v odseku 1 sa zabezpečujú v rámci jednotlivých rezortov

tieto služby

a)

ochranná dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia v hlbinných a povrchových baniach,

prípadne v tých špeciálnych závodoch, kde na to dá súhlas hlavný hygienik Československej

socialistickej republiky,

b)

ochranná deratizácia v priechodnej kanalizačnej sieti,

c)

ochranná dezinfekcia a dezinsekcia v priestoroch železničnej dopravy.

§ 39

(1)

Ochrannú dezinsekciu treba vykonávať podľa potreby vo všetkých závodoch, zariadeniach

a v priestoroch prístupných verejnosti, ako aj v jednotlivých domoch a bytoch.

(2)

V sťahovacích vozoch sa vykonáva ochranná dezinsekcia ihneď pri zistení hmyzu alebo

pri podozrení zo zahmyzenia, inak pravidelne, najmenej raz za mesiac.

(3)

V závodoch, zariadeniach a objektoch, v ktorých sú vhodné podmienky pre uhniezdenie

alebo obživu škodlivých hlodavcov, vykonáva sa ochranná deratizácia, a to vždy opakovane

v krátkych lehotách.

(4)

Okresný hygienik môže v rámci bežného hygienického dozoru nariadiť ochrannú dezinsekciu

alebo ochrannú deratizáciu v závodoch a zariadeniach alebo u jednotlivých osôb, ak

zistí, že hrozí rozšírenie obťažného hmyzu alebo hlodavcov i na okolité objekty.

§ 40

(1)

Národný výbor môže pri hromadnom výskytu epidemiologicky závažného alebo obťažného

hmyzu na návrh okresného hygienika nariadiť vykonanie hromadnej ochrannej dezinsekcie,

najmä môže nariadiť ničenie komárov v obvode obce, v okolí rekreačných stredísk alebo

závodov, prípadne na území celého okresu.

(2)

Ak je to odôvodnené výskytom hlodavcov, vykonáva sa podľa nariadenia národného výboru

- spravidla na návrh okresného hygienika - hromadná ochranná deratizácia časti alebo

celého územia obce.

§ 41

(1)

Orgány hygienickej služby v odborných otázkach usmerňujú činnosť organizácií vykonávajúcich

ochrannú dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu, vykonávajú dozor nad dodržiavaním

technických noriem a pracovných postupov schválených orgánmi hygienickej služby a

nad účinnosťou vykonávaných prác a ukladajú opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

(2)

Rezortné zložky určené na výkon ochrannej dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie

metodicky vedú a kontrolujú odborné orgány príslušných rezortov podľa zásad schválených

hlavným hygienikom Československej socialistickej republiky.

(3)

Ochrannú dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu v organizáciách miestneho hospodárstva

i v rezortných zložkách smú vykonávať len pracovníci, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené

príslušnými predpismi.

*)

§ 42

(1)

Osoby, ktoré ochoreli na prenosnú chorobu, osoby podozrivé z ochorenia na takú chorobu

(

§ 43

) i osoby podozrivé z nákazy [

§ 48 ods. 1 písm. c)

] sú povinné podrobiť sa včas lekárskemu vyšetrovaniu, potrebným skúškam a liečeniu,

ako aj izolácii alebo karanténnym opatreniam, ak im to nariadil ošetrujúci lekár,

prípadne okresný hygienik.

(2)

K osobe, ktorá ochorela na prenosnú chorobu alebo ktorá je podozrivá z ochorenia

na takú chorobu, musí byť podľa jej zdravotného stavu bez meškania privolaný lekár

alebo sa jej musí inak obstarať lekárska pomoc. Tým sú povinní

a)

člen domácnosti alebo spolubývajúci chorého,

b)

osoba, ktorá ošetruje chorého,

c)

vedúci školy, iného vzdelávacieho alebo výchovného zariadenia alebo skupiny osôb

spoločne ubytovaných pri ochorení osoby zverenej do jeho starostlivosti alebo zdržujúce

sa v kolektíve; rovnakú povinnosť má osoba zodpovedná za vedenie závodu alebo zariadenia

pre hromadné ubytovanie pri ochorení osoby tam pracujúcej alebo tam ubytovanej,

d)

správca domu, prípadne domový dôverník.

(3)

Povinnosť obstarať lekársku pomoc nastáva u osôb uvedených v odseku 2 písm. b) až

d) len vtedy, ak niet osoby uvedenej na prvšom mieste alebo ak táto osoba nesplnila

bez meškania túto povinnosť.

§ 43

(1)

S výnimkou prípadov uvedených v

§ 44 ods. 2

nariadi ošetrujúci lekár vždy izoláciu osôb chorých na prenosnú chorobu uvedenú v

časti I písm. A prílohy tejto vyhlášky

a izoláciu osôb, u ktorých sa síce prejavujú niektoré príznaky takej prenosnej choroby,

ale nemožno bezpečne súdiť na ochorenie na túto chorobu (podozrivých z ochorenia na

prenosnú chorobu).

(2)

Potrebu izolácie pri hromadných ochoreniach uvedených v časti I písm. B prílohy tejto

vyhlášky posudzuje ošetrujúci lekár individuálne podľa zdravotného stavu ošetrovaného,

jeho zamestnania, povahy postihnutého kolektívu a podľa epidemiologickej situácie.

§ 44

(1)

Izolácia sa vykonáva v nemocnici alebo v liečebnom ústave (ústavná izolácia), prípadne

v domácnosti chorého alebo podozrivého z ochorenia (domáca izolácia).

(2)

Ošetrujúci lekár môže povoliť domácu izoláciu alebo môže upustiť od izolácie pri

chorobách uvedených v časti II prílohy tejto vyhlášky.

(3)

Hlavný hygienik Československej socialistickej republiky alebo s jeho súhlasom krajský

hygienik môže rozšíriť alebo zúžiť výpočet chorôb, pri ktorých možno povoliť domácu

izoláciu.

§ 45

(1)

Po dobu domácej izolácie je chorý (podozrivý z ochorenia) pod sústavným dohľadom

lekára a je povinný dovoliť prístup do svojej domácnosti lekárovi i ním poverenému

zdravotníckemu pracovníkovi.

(2)

Ak sa nedodržiavajú zásady účinnej domácej izolácie, môže ošetrujúci lekár dodatočne

nariadiť ústavnú izoláciu.

§ 46

(1)

Po čas domácej izolácie musí sa vykonávať dokonalá priebežná ohnisková dezinfekcia

podľa pokynov lekára prostriedkami, ktoré tento lekár predpíše. Priebežnú ohniskovú

dezinfekciu môžu vykonávať rodinní príslušníci chorého, prípadne zdravotníci Československého

Červeného kríža, pokiaľ boli riadne poučení o spôsobe ochrany pred prenosnou chorobou

a o výkone dezinfekcie, vybavení vyhovujúcimi dezinfekčnými látkami a prípadne očkovaní.

(2)

Bezprostredne po tom, čo chorý na prenosnú chorobu bol dopravený do ústavnej izolácie,

zmenil byt, bol vyliečený alebo zomrel, vykoná okresná hygienická stanica záverečnú

ohniskovú dezinfekciu. O vykonávaní záverečnej ohniskovej dezinfekcie sa vedie samostatná

dokumentácia.

(3)

Priebežnú i záverečnú ohniskovú dezinfekciu v zdravotníckych zariadeniach vykonávajú

tieto zariadenia vlastnými silami.

(4)

V súvislosti s priebežnou alebo záverečnou ohniskovou dezinfekciou môže okresný hygienik

nariadiť ničenie hmyzu a hlodavcov.

(5)

Ohniskovú dezinfekciu, prípadne ohniskovú dezinsekciu a deratizáciu treba bezpodmienečne

vykonať v dopravnom prostriedku, v ktorom bol prepravovaný chorý na prenosnú chorobu

alebo podozrivý z takého ochorenia.

§ 47

Preprava chorých na prenosnú chorobu a podozrivých z ochorenia na takú chorobu sa

vykonáva iba vozidlami osobitne na to určenými. Iba v prípade nebezpečenstva z omeškania

smie sa použiť iné vozidlo; toto vozidlo sa musí po skončení prepravy ihneď dezinfikovať.

Organizáciu a spôsob prepravy určí Ministerstvo zdravotníctva.

§ 48

(1)

V záujme účinných opatrení proti šíreniu prenosných chorôb môže okresný hygienik

a)

nariadiť ochranné očkovanie osôb v okolí chorého na prenosnú chorobu, v okolí evidovaného

rekonvalescenta s pozitívnym nálezom alebo v okolí evidovaného bacilonosiča (

§ 36

), alebo použitie gamaglobulínu, prípadne iného imunobiologického preparátu alebo

chemoprofylaxie u týchto osôb,

b)

zakázať alebo obmedziť po čas potrebný na vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie alebo

deratizácie prevádzku v určitých miestnostiach, budovách a zariadeniach alebo prepravu

určitými dopravnými prostriedkami,

c)

podrobiť osoby, ktoré vošli priamo alebo nepriamo do styku so zdrojom prenosnej choroby,

u ktorých sa však neprejavujú príznaky ochorenia (podozrivé z nákazy), po určitý čas

karanténnym opatreniam (karanténe, zvýšenému zdravotníckemu dozoru alebo lekárskemu

dohľadu).

Opatrenia uvedené pod písm. c) nariaďuje tiež ošetrujúci lekár, ktorý si v závažných

prípadoch vyžiada rozhodnutie okresného hygienika; dobu trvania karanténnych opatrení

určuje vždy okresný hygienik.

(2)

Karanténa spočíva v tom, že osoby podozrivé z nákazy sa oddelia od ostatných a lekár

ich vyšetruje a pozoruje; vykonáva sa v bytoch, v ústavoch, v zariadeniach a na všetkých

iných miestach, kde je to potrebné v záujme boja proti prenosným chorobám, prípadne

v zariadeniach osobitne zriadených na tento cieľ alebo určených plánom opatrení v

prípade výskytu karanténnych chorôb.

(3)

Ak sú pre to dôvody, podrobia sa osoby podozrivé z nákazy len zvýšenému zdravotníckemu

dozoru, ktorý spočíva v zákaze určitých činností v čase voľna a odpočinku, pri ktorých

by sa mohla šíriť prenosná choroba, prípadne v úprave pracovných podmienok na ich

pracovisku; podozrivé osoby sú súčasne pod lekárskym dohľadom.

(4)

Podľa okolností podrobia sa osoby podozrivé z nákazy iba lekárskemu dohľadu, ktorý

spočíva v tom, že ich na všetkých miestach svojho pobytu lekár vyšetruje a pozoruje;

za tým účelom sú povinné hlásiť sa u obvodných lekárov, u lekára školskej zdravotnej

služby alebo u dorastového lekára, prípadne u telovýchovného lekára.

§ 49

(1)

Cestujúci z cudziny, ktorí javia príznaky ochorenia na prenosnú chorobu, sú povinní

podrobiť sa lekárskym prehliadkam a izolácii, a ak je to potrebné, aj nevyhnutnému

odberu materiálu pre laboratórne vyšetrovanie.

(2)

Karanténa, prípadne zvýšený zdravotnícky dozor sa môže nariadiť u cestujúcich, ktorí

prichádzajú z miesta (oblasti, dopravného prostriedku), kde sa vyskytla karanténna

choroba (ďalej len „zamorené miesto“), a neboli očkovaní proti chorobe, o ktorú ide.

Doba trvania karantény (zvýšeného zdravotníckeho dozoru) sa ustanovuje

pri more 6 dní

pri ázijskej cholere 5 dní

pri žltej zimnici 6 dní

pri kiahniach 14 dní

pri epidemickej škvrnivke 14 dní

pri návratnej horúčke 8 dní

počítané odo dňa posledného styku so zamoreným miestom.

(3)

Pri výskyte niektorej karanténnej choroby medzi cestujúcimi môže podrobiť okresný

hygienik karanténnym opatreniam aj všetky osoby, ktoré s chorým prišli do styku.

§ 50

Na prehĺbenie boja proti prenosným chorobám môžu orgány hygienickej služby tiež

a)

vykonávať alebo nariadiť dezinfekciu a asanáciu podozrivých vôd, pôdy a iných miest

a predmetov, prípadne obmedziť užívanie podozrivých studní, prameňov, povrchových

vôd a iných vodných zdrojov s výnimkou prevádzkových vôd,

b)

zakázať alebo obmedziť výrobu, predaj a podávanie niektorých druhov požívatín a odobrať

potrebné vzorky na vyšetrenie.

§ 51

Okresný hygienik môže zakázať na prechodný čas výkon určitého povolania alebo činnosti,

pri ktorých by sa mohla šíriť prenosná choroba, osobám chorým na prenosnú chorobu,

osobám podozrivým z ohorenia na prenosnú chorobu a osobám podozrivým z nákazy.

*)

Osobám trpiacim na chronicky prebiehajúce ochorenia môže, pokiaľ je to potrebné,

zakázať výkon takého povolania alebo činnosti i na trvalo.

§ 52

(1)

V záujme sústavného a účinného boja proti prenosným chorobám musia byť včas hlásené

a vedené v evidencii ochorenia a podozrenia z ochorení na choroby uvedené v

časti I prílohy tejto vyhlášky

, ako aj úmrtia na tieto choroby; hlási sa aj úmrtie každej osoby chorej na aktívnu

tuberkulózu, i keď zomrela z inej príčiny.

(2)

Hlásiť a viesť v evidencii je potrebné aj osoby

a)

vylučujúce zárodky brušného týfusu, paratýfov a iných salmonelóz, úplavice a záškrtu,

b)

pohryzené besným alebo z besnoty podozrivým zvieraťom.

(3)

Ak je to v záujme boja proti prenosným chorobám, môže hlavný hygienik Československej

socialistickej republiky rozšíriť povinné hlásenie a evidenciu aj na iné choroby,

než je ustanovené v odseku 1, prípadne i na osoby vylučujúce zárodky iných prenosných

chorôb, než sú uvedené v odseku 2, alebo na osoby vylučujúce cudzopasníkov; môže tiež

nariadiť aj hlásenie iných epidemiologicky závažných skutočností. Ak to vyžaduje epidemiologická

situácia, môže to isté urobiť vo svojej pôsobnosti sú súhlasom nadriadeného hygienika

krajský alebo okresný hygienik.

§ 53

(1)

Každý ošetrujúci lekár, ktorý zistil skutočnosť, ktorá má byť hlásená, je povinný

podať hlásenie okresnému hygienikovi a v prípadoch ustanovených Ministerstvom zdravotníctva

aj príslušnému obvodnému lekárovi a odbornému oddeleniu nemocnice s poliklinikou (polikliniky).

Tú istú povinnosť majú aj vedúci protituberkulóznych zariadení, patologicko-anatomických

a súdno-lekárskych oddelení (prosektúr) zdravotníckych zariadení (patologicko-anatomických

ústavov, ústavov súdneho lekárstva) a mikrobiologických laboratórií. Ak ide o dieťa

navštevujúce detské alebo výchovné zariadenie, upovedomí ošetrujúci lekár aj správu

tohto zariadenia.

(2)

Každý iný zdravotnícky pracovník, ak má dôvodné podozrenie, že ide o skutočnosť,

ktorá má byť hlásená, je povinný to oznámiť príslušnému lekárovi. To platí obdobne

o odborne spôsobilých veterinárnych pracovníkoch, pokiaľ ide o choroby prenosné zo

zvierat na ľudí.

§ 54

Pri ochorení a podozrení z ochorenia na karanténne choroby

**)

alebo na iné prenosné choroby, ktoré určí hlavný hygienik Československej socialistickej

republiky alebo s jeho súhlasom krajský hygienik, pri hromadnom výskyte ochorení na

niektorú prenosnú chorobu uvedenú v

časti I písm. A prílohy tejto vyhlášky

a pri neobvyklom hromadnom výskyte ochorení uvedených v časti I písm. B tej istej

prílohy treba okrem predpísaného písomného hlásenia podať ihneď hlásenie telefonicky,

telegraficky alebo osobitným poslom okresnému hygienikovi, ktorý obdobným spôsobom

upovedomí ihneď krajského hygienika a jeho prostredníctvom hlavného hygienika Československej

socialistickej republiky.

§ 55

(1)

Veterinárny lekár je povinný hlásiť ochorenie zvieraťa na chorobu prenosnú na ľudí,

na ktorú sa vzťahuje povinnosť hlásenia prostredníctvom vedúceho okresného veterinárneho

zariadenia okresnému hygienikovi.

(2)

Okresný hygienik bez meškania upovedomí vedúceho okresného veterinárneho zariadenia

a krajského hygienika o každom ochorení alebo podozrení z ochorenia človeka na besnotu,

slezinnú sneť a sopľavku, prípadne na iné choroby prenosné zo zvierať na ľudí, ktoré

určí hlavný hygienik Československej socialistickej republiky po dohode s Ministerstvom

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

§ 56

(1)

Ministerstvo zahraničných vecí hlási telefonicky hlavnému hygienikovi Československej

socialistickej republiky výskyt ochorení na karanténne choroby nášho občana v zahraničí.

(2)

Výskyt ochorení na karanténnu chorobu v Československej socialistickej republike

hlási Ministerstvo zdravotníctva telegraficky Svetovej zdravotníckej organizácii.

Pokiaľ by došlo k výskytu moru, ázijskej cholery, žltej zimnice, kiahní alebo k epidemickému

rozšíreniu epidemickej škvrnivky a návratnej horúčky v dunajských prístavoch, informuje

Ministerstvo zdravotníctva aj ostatné dunajské štáty.

(3)

Opatrenia pri protiepidemickom dozore na Dunaji sú zahrnuté v „Odporúčaniach pre

zjednotenie hygienického a protiepidemického dozoru na Dunaji“.

*)

§ 57

(1)

Pracovníci zdravotníckych zariadení vykonávajú potrebné vyšetrovania v súvislosti

s výskytom prenosných chorôb a hromadných ochorení (ďalej len „epidemiologické vyšetrovania“)

v úzkej spolupráci s národnými výbormi, s orgánmi Revolučného odborového hnutia, s

Československým Červeným krížom a s inými spoločenskými organizáciami, a ak ide o

chorobu prenosnú zo zvierat na ľudí, vždy aj s odborne spôsobilými pracovníkmi veterinárnych

zariadení.

(2)

Epidemiologické vyšetrovania sa vykonávajú vo všetkých miestach, kde možno v súvislosti

s ochorením zistiť okolnosti dôležité pre zistenie ohniska nákazy a pre posúdenie

príčin a ciest šírenia chorôb a kde treba vykonať potrebné preventívne opatrenia.

§ 58

(1)

V záujme úspešného boja proti vzniku a šíreniu nemocničných (nosokomiálnych) nákaz

musia sa vo všetkých zariadeniach liečebno-preventívnej starostlivosti priebežne vykonávať

všetky potrebné hygienické a protiepidemické opatrenia. Vykonávanie takýchto opatrení

musí sa zabezpečovať v prevádzkových poriadkoch týchto zariadení a každý pracovník

je v rámci svojej funkcie zodpovedný za ich dodržiavanie. Okresný hygienik sa presvedčuje

náhodnou kontrolou o úrovni vykonávaných opatrení.

(2)

Ak napriek tomu dôjde k vzniku nemocničnej nákazy v lôžkovom zariadení, oznámi to

lekár, ktorý zistí nemocničnú nákazu alebo podozrenie z takého ochorenia, ihneď vedúcemu

oddelenia, v ktorom k ochoreniu došlo, a okresnému hygienikovi; vedúci oddelenia zabezpečí

na oddelení evidenciu nemocničnej nákazy a oznámi bez meškania jej výskyt riaditeľovi

zariadenia. Riaditeľ zariadenia sleduje epidemiologickú súvislosť všetkých takých

ochorení v zariadení a kontroluje účinnosť vykonávaných opatrení, príp. zabezpečuje

odstránenie zistených nedostatkov.

(3)

Vedúci oddelenia zodpovedá za to, že po zistení nemocničnej nákazy alebo pri podozrení

z takého ochorenia je chorý ihneď izolovaný a podľa povahy ochorenia preložený na

infekčné oddelenie. Súčasne vykoná všetky opatrenia smerujúce k likvidácii vzniknutého

ohniska nákazy, vrátane dezinfekčných a karanténnych opatrení a odberu materiálu na

laboratórne vyšetrenie.

(4)

Okresný hygienik skontroluje vykonávané opatrenia, podľa potreby ich doplní a urobí

o kontrole záznam v evidencii nemocničných nákaz na oddelení. Podľa výsledkov vyšetrenia

v zázname určí aj lehoty na odstránenie nedostatkov; dodržanie týchto lehôt kontroluje

riaditeľ zariadenia.

§ 59

(1)

Laboratórne vyšetrovanie a skúmanie materiálu, ktorý obsahuje choroboplodné zárodky,

možno vykonávať len v zdravotníckych a veterinárnych zariadeniach, ako aj vo výskumných

ústavoch, učilištiach a závodoch, v ktorých také vyšetrovanie a skúmanie je v súvislosti

s ich činnosťou.

(2)

Laboratórne vyšetrovanie a skúmanie materiálu, ktorý obsahuje choroboplodné zárodky,

a odoberanie takého materiálu od osôb chorých, podozrivých z ochorenia alebo z nákazy

alebo zomretých na prenosnú chorobu, ako aj od zvierať chorých na chorobu prenosnú

na ľudí alebo od zvierat podozrivých alebo uhynutých na takú chorobu je dovolené len

lekárom, veterinárnym lekárom alebo iným osobám, ktoré na to majú osobitnú spôsobilosť

a ktoré na to určí vedúci zariadenia, ústavu, učilišťa alebo závodu.

(3)

Pri zaobchádzaní s materiálom obsahujúcim choroboplodné zárodky, najmä pri jeho zasielaní

musia sa zabezpečiť také opatrenia, aby nemohlo byť okolie ohrozené.

§ 60

(1)

Ochranné opatrenia pred zavlečením prenosných chorôb zo zahraničia (ďalej len „ochranné

opatrenia“) sa vykonávajú spravidla na ustanovených cestných, železničných, riečnych

a leteckých pohraničných priechodoch. V prípadoch, v ktorých z výnimočných dôvodov

prekračujú osoby oprávnene hranice na iných miestach, určí pohraničný orgán v spolupráci

s príslušným krajským hygienikom miesto, kde sa ochranné opatrenia vykonajú.

(2)

Priechodové miesta musia byť vybavené tak, aby bolo zabezpečené podľa potreby vykonanie

lekárskej prehliadky, laboratórnych rozborov a vyšetrení, vykonanie dezinfekcie, dezinsekcie

a deratizácie, ďalej očkovanie, ako aj izolácia chorých a podozrivých z ochorenia,

karanténa osôb podozrivých z nákazy a preprava týchto osôb.

§ 61

Podniky vykonávajúce hromadnú dopravu sú povinné

a)

zriaďovať a udržiavať alebo inak zabezpečiť na miestach, na ktorých sa vykonávajú

ochranné opatrenia, zariadenia na vykonávanie týchto opatrení, najmä pre lekárske

prehliadky osôb, očkovanie, prechodný pobyt osôb, pre veterinárne zdravotné prehliadky

zvierat, pre zdravotné, prípadne veterinárne zdravotné prehliadky iného dovážaného

tovaru, pre uskladnenie zadržaného tovaru a pre dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu,

b)

zabezpečiť vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie vyškolenými pracovníkmi.

§ 62

(1)

Karanténa a izolácia osôb sa vykonávajú v zdravotníckych zariadeniach, prípadne v

iných zariadeniach určených orgánmi hygienickej služby, karanténa zvierat na miestach

alebo v zariadeniach určených okresným veterinárnym lekárom.

(2)

Ministerstvo zdravotníctva, a pokiaľ ide o ochranné opatrenia u zvierat a potravín

a surovín živočíšneho pôvodu, Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

určí po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi vecné vybavenie pohraničných priechodov

zariadeniami uvedenými v

§ 61

.

§ 63

(1)

Ak sa dováža alebo ak sa prepravuje cez československé štátne územie iný tovar než

zvieratá, a ak je nebezpečenstvo, že by sa týmto tovarom mohla zavliecť prenosná choroba,

je dovozca povinný, pokiaľ ide o dovoz alebo prepravu zo štátov, ktoré určí hlavný

hygienik Československej socialistickej republiky po dohode so zúčastnenými orgánmi,

predložiť osvedčenie zdravotníckych, prípadne, ak ide o potraviny a suroviny živočíšneho

pôvodu, veterinárnych orgánov vývozného štátu o zdravotnej nezávadnosti tovaru. Podľa

epidemiologickej situácie vývozného štátu sa tovar podrobí zdravotnej prehliadke,

prípadne, ak ide o potraviny a suroviny živočíšneho pôvodu, veterinárnej zdravotnej

prehliadke i laboratórnym skúškam.

(2)

Tovar (s výnimkou zvierat), ktorý sa prepravuje cez československé štátne územie,

pokiaľ sa neprekladá a je riadne zabalený v pôvodnom obale, spravidla sa ochranným

opatreniam nepodrobuje.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na obaly, v ktorých je tovar zabalený.

§ 64

Pri medzinárodnej doprave osôb, zvierat a vecí vyžadujú sa doklady v súlade s požiadavkami

Svetovej zdravotníckej organizácie, prípadne v súlade s požiadavkami Dunajskej komisie.

*)

§ 65

(1)

Ochranné opatrenia, pokiaľ ich vykonávanie nevyplýva priamo z predchádzajúcich ustanovení,

nariaďuje hlavný hygienik Československej socialistickej republiky alebo ním splnomocnené

orgány hygienickej služby a vykonávajú ich vo svojej pôsobnosti príslušné orgány a

organizácie. Ochranné opatrenia na železničných pohraničných priechodoch sa vykonávajú

v spolupráci s hygienickou službou železníc.

(2)

Popri osobitných povinnostiach uložených podľa predchádzajúcich ustanovení majú všetky

orgány a organizácie, ako aj jednotliví občania povinnosť v medziach svojej pôsobnosti

alebo pri svojej činnosti urobiť podľa pokynov orgánov hygienickej služby všetky opatrenia

potrebné na hygienickú a protiepidemickú ochranu štátnych hraníc a dodržiavať ich

vykonanie.

(3)

Pre dovoz a prepravu zvierat a potravín a surovín živočíšneho pôvodu, pre veterinárne

zdravotné prehliadky a pre karanténu zvierat platia osobitné predpisy.

§ 66

(1)

Štát znáša náklady

a)

na diagnostické vyšetrovania potrebné na boj proti vzniku a šíreniu prenosných chorôb

a hromadných ochorení, ako aj na všetky potrebné skúšky pred očkovaním, počítajúc

do toho i náklady na cestu vyšetrovanej osoby do zariadenia, kde sa vyšetrovanie vykonáva,

a späť,

b)

na ochranné očkovania proti prenosným chorobám, ak sú nariadené podľa tejto vyhlášky,

c)

na izoláciu osôb chorých na prenosné choroby a podozrivých z ochorenia na tieto choroby

vykonávanú v príslušnom zdravotníckom zariadení, počítajúc do toho náklady na ich

prepravu do tohto zariadenia a späť,

d)

na nariadenú karanténu osôb podozrivých z nákazy, počítajúc do toho prepravu do karanténneho

zariadenia a späť, ak sa vykonáva v zdravotníckom zariadení; tieto náklady uhrádza

zdravotnícke zariadenie zo svojich prevádzkových prostriedkov. Ak sa karanténa vykonáva

mimo zdravotníckeho zaradenia, znáša štát len vyššie náklady, ktoré preukázateľne

vznikli v súvislosti s jej vykonávaním; tieto náklady uhrádza okresný národný výbor,

v obvode ktorého bola karanténa vykonaná,

e)

na prostriedky na vykonávanie priebežnej ohniskovej dezinfekcie, ktoré predpíše lekár

(

§ 46 ods. 1

),

f)

na záverečnú dezinfekciu v ohnisku nákazy, a to tak v byte chorého, ako aj na jeho

pracovisku, prípadne na inom mieste, kde sa chorý v čase ochorenia zdržoval,

g)

na ničenie škodlivých živočíchov, ktorí môžu prenášať choroby, ak bolo nariadené

v súvislosti s ohniskovou dezinfekciou.

(2)

Štát znáša aj náklady na epidemiologické vyšetrovanie alebo skúmanie.

(3)

Náklady na liečenie prenosných chorôb a hromadných ochorení, cestovné náklady uvedené

v odseku 1 písm. a) a c), ako aj cestovné náklady uvedené v odseku 1 písm. d), pokiaľ

tam nie je ustanovené inak, uhrádzajú sa podľa zásad ustanovených v predpisoch o poskytovaní

liečebno-preventívnej starostlivosti.

*)

§ 67

Národný výbor môže rozhodnúť, že štát bude znášať určité náklady na ničenie hmyzu

alebo iných živočíchov v prírode, pokiaľ môže prenášať choroboplodné zárodky.

§ 68

(1)

V prípadoch, ktoré nie sú uvedené v

§ 66 a 67

, znáša náklady na protiepidemické opatrenia ten, koho osoby alebo veci sa opatrenie

týka. Aj náhradu nákladov na epidemiologické vyšetrovanie alebo skúmanie, ktoré inak

znáša štát (

§ 66 ods. 2

), môže orgán hygienickej služby uložiť úplne alebo sčasti tomu, koho osoby alebo

veci sa vyšetrovanie alebo skúmanie týka, ak týmto vyšetrovaním alebo skúmaním sa

zistili epidemiologické závady; náhrada nákladov sa uloží najmä vtedy, ak boli závady

zavinené alebo ak bolo potrebné vyšetrovanie alebo skúmanie opakovať preto, že závady

neboli v ustanovenej lehote odstránené.

(2)

Náklady povinného ničenia škodlivých živočíchov znáša ten, na koho pozemku alebo

v koho budove, prípadne v koho zariadení sa škodlivé živočíchy ničia; pokiaľ pozemok,

budova alebo zariadenie sú v užívaní iného, znáša náklady užívateľ.

(3)

Náklady spojené so zriaďovaním a udržiavaním zariadení na vykonávanie ochranných

opatrení pred zavlečením prenosných chorôb z cudziny (§ 61) uhrádzajú podniky vykonávajúce

hromadnú dopravu s výnimkou nákladov, ktoré znášajú zdravotnícke orgány alebo veterinárne

orgány; tieto orgány znášajú náklady na vybavenie zariadení zdravotníckymi prístrojmi

a nástrojmi, na udržiavanie týchto prístrojov a nástrojov a na zásobenie zdravotníckymi

potrebami a osobné náklady na zdravotnícku prevádzku.

(4)

Nákladom na protiepidemické opatrenia sú aj sumy platené organizáciám za odborné

úkony potrebné na vykonanie týchto opatrení.

§ 69

(1)

Pracovníkom, ktorí so súhlasom orgánov hygienickej služby v dôsledku opatrení proti

prenosným chorobám a v záujme ďalšieho výkonu práce na svojom pracovisku prechodne

ubytujú mimo svojho bydliska, poskytuje sa náhrada vyšších výdavkov tým vzniknutých,

a to za podmienok ustanovených predpismi o náhradách cestovných, sťahovacích a iných

výdavkov.

(2)

Doba, po ktorú osoba vylučujúca choroboplodné zárodky, s výnimkou evidovaného bacilonosiča,

alebo práceschopný rekonvalescent po prenosnej chorobe nesmie prechodne vykonávať

prácu, posudzuje sa pre účely nemocenského poistenia, prípadne sociálneho zabezpečenia

ako karanténa (

§ 48 ods. 2

).

(3)

Osobám, ktoré nie sú v pracovnom pomere, nahrádza sa strata zárobku, ktorá im preukázateľne

vznikla, prípadne vyššie výdavky vzniknuté podľa odseku 1, avšak len vo výšky, ktorú

určí Ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom financií. Náhrada sa neposkytuje,

ak strata zárobku nespôsobí týmto osobám vzhľadom na ich majetkové pomery zvlášť citeľnú

hmotnú ujmu.

(4)

Inak platia o náhrade za stratu zárobku v dôsledku nariadených opatrení proti prenosným

chorobám a hromadným ochoreniam príslušné ustanovenia predpisov o nemocenskom poistení

a o sociálnom zabezpečení a všeobecných pracovnoprávnych prepisov.

§ 70

Za vzorky odobraté pre účely epidemiologického vyšetrenia sa náhrada neposkytuje.

§ 71

Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže sa zo štátnych prostriedkov poskytnúť príspevok

na úhradu nákladov uvedených v

§ 68

. Príspevok sa neposkytuje, ak neznamená úhrada nákladov pre toho, kto má náklady

znášať, vzhľadom na jeho majetkové a zárobkové pomery zvlášť citeľnú hmotnú ujmu.

§ 72

(1)

Príspevok podľa

§ 78 ods. 2 zákona

možno poskytnúť, ak vznikla škoda vykonaním opatrení proti prenosným chorobám alebo

hromadným ochoreniam nariadených podľa tejto vyhlášky, alebo výkonom pomoci na zdolanie

alebo na zamedzenie prenosných chorôb alebo hromadných ochorení, pokiaľ sa poskytla

na výzvu orgánov hygienickej služby a pokiaľ znamená škoda pre poškodeného vzhľadom

na jeho majetkové a zárobkové pomery zvlášť citeľnú hmotnú ujmu.

(2)

Škoda na zdraví, ktorá vznikla v dôsledku očkovania podľa

§ 12 až 14

a

48

nariadeného pre určité skupiny pracovníkov vzhľadom na povahu ich práce alebo v dôsledku

nariadeného očkovania osôb odchádzajúcich do cudziny alebo prichádzajúcich z cudziny

(

§ 15

), pokiaľ je táto cesta odôvodnená plnením povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru,

posudzuje sa pre účely nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia a pre účely

odškodňovania ako pracovný úraz.

§ 73

Príspevok možno poskytnúť až do výšky vzniknutých nákladov alebo spôsobenej škody.

§ 74

O náhrade škody a o príspevkoch rozhoduje a náhradu škody a príspevky poskytuje okresný

národný výbor, v obvode ktorého boli opatrenia nariadené alebo v obvode ktorého sa

pomoc poskytla.

§ 75

Ustanovenia

§ 3

,

§ 4 ods. 2

,

§ 5

,

42 až 44

,

52, 53

,

66

a

68 až 74

platia obdobne i pre prípady zahmyzenia šatovou všou a vlasovou všou. Ak je to v

záujme boja proti prenosným chorobám, môže hlavný hygienik Československej socialistickej

republiky rozšíriť tento výpočet i na prípady iných druhov zahmyzenia.

§ 76

Choroby uvedené v

časti I písm. A pol. 4, 5

,

8

,

16

,

18

,

21

,

36

,

39

,

41 až 43

,

46

, 49 písm. a),

51

,

53

,

57

,

59 až 64

,

66, 67

a

72 prílohy tejto vyhlášky

sa považujú za nákazlivé ľudské choroby v zmysle

§ 189 a 190 Trestného zákona

.

§ 77

Zrušujú sa

1.

vyhláška č. 74/1950 Ú. l. (č. 149/1950 Ú. v.), ktorou sa vydávajú smernice pre tlmenie

tuberkulózy zvierat v záujme ochrany zdravia ľudí,

2.

vyhláška č. 106/1953 Ú. l. (č. 139/1953 Ú. v.) o dezinfekcii a boji proti škodlivým

živočíchom,

3.

vyhláška č. 230/1953 Ú. l. (č. 272/1953 Ú. v.) o hygienickej a protiepidemickej ochrane

štátnych hraníc,

4.

vyhláška č. 132/1954 Ú. l. (č. 158/1954 Ú. v.) o zdravotníckom dozore na Dunaji,

5.

vyhláška č. 207/1958 Ú. l. (č. 207/1958 Ú. v.) o očkovaní proti prenosným chorobám,

6.

vyhláška č. 1/1959 Ú. l. (č. 1/1959 Ú. v.) o lekárskych prehliadkach pracovníkov

v potravinárstve,

7.

ustanovenie § 2 nariadenia ministra spravodlivosti č. 54/1955 Zb. o tom, čo sa považuje

za omamné prostriedky, jedy, nákazlivé choroby a za škodcov úžitkových rastlín podľa

Trestného zákona

.

§ 78

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1966.