ZÁKON 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Tento zákon upravuje

a)

minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času v doprave,

b)

vykonávanie cestných kontrol a kontrol v priestoroch dopravných podnikov,

1

)

c)

pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach kontroly organizácie pracovného času

v doprave.

(2)

Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov

v doprave

Zákonník práce

.

§ 2

Organizácia pracovného času

(1)

Organizácia pracovného času na účely tohto zákona je úprava

a)

maximálneho pracovného času, prestávok v práci a času pracovnej pohotovosti,

b)

minimálnej doby odpočinku a

c)

pravidiel rozvrhnutia práce pri nočnej práci, práci na zmeny a pri nerovnomernom

rozvrhnutí pracovného času.

(2)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, organizácia pracovného času sa vzťahuje na zamestnancov

v doprave, ktorí pracujú pre zamestnávateľa v pracovnom pomere, okrem členov posádok

námorných lodí plávajúcich pod vlajkou Slovenskej republiky

2

)

a vedúcich zamestnancov, ktorí sú štatutárnym orgánom alebo sú v priamej riadiacej

pôsobnosti štatutárneho orgánu zamestnávateľa.

3

)

(3)

Zamestnanec v doprave na účely tohto zákona je

a)

mobilný zamestnanec,

b)

zamestnanec organizujúci, zabezpečujúci alebo vykonávajúci činnosti bezprostredne

súvisiace

1.

so zjazdnosťou a schodnosťou pozemných komunikácií, vzletových a pristávacích dráh

letísk, pohybových plôch na letisku a dopravnej cesty dráh,

2.

s funkčnosťou a prevádzkou zariadení, ktoré sú súčasťou pozemných komunikácií, zariadení

letísk a dráhových prevádzkových zariadení,

3.

s vybavovaním cestujúcich a lietadiel v leteckej doprave,

c)

zamestnanec

1.

poskytovateľa letových prevádzkových služieb, ktorý riadi letovú prevádzku, poskytuje

informácie lietadlám počas letu alebo poskytuje pohotovostnú službu pre lietadlá počas

letu (ďalej len „riadiaci letovej prevádzky“) alebo ktorý technicky zabezpečuje poskytovanie

letových prevádzkových služieb,

2.

prevádzkovateľa letiska, ktorý koordinuje leteckú prevádzku na letisku,

3.

ktorý je členom posádky balóna, ktorý prevádzkuje podľa osobitného predpisu

3a

)

zamestnávateľ so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky,

4.

ktorý je členom letovej posádky

3b

)

alebo členom technickej posádky

3c

)

vrtuľníkov používaných v obchodnej leteckej doprave na prevádzku vrtuľníkovej záchrannej

zdravotnej služby (HEMS)

3d

)

zamestnávateľom so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky,

5.

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý je členom letovej posádky lietadla

v správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo v užívaní Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, palubným sprievodcom na palube takéhoto lietadla alebo ktorý

je Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky určený na plnenie úloh na palube takéhoto

lietadla,

d)

zamestnanec zabezpečujúci alebo vykonávajúci prevádzkovanie dopravy na dráhe,

e)

zamestnanec zabezpečujúci alebo vykonávajúci nakládku alebo vykládku tovaru,

f)

zamestnanec zabezpečujúci prevádzku, údržbu alebo opravy vozidiel, dráhových vozidiel,

lietadiel a plavidiel alebo ich zásobovanie pohonnými látkami,

g)

zamestnanec vykonávajúci bezpečnostnú alebo dozornú činnosť zameranú na ochranu majetku

zamestnávateľa, na ochranu dráhy alebo prístavu alebo na ochranu cestujúcich alebo

uskladneného alebo prepravovaného tovaru,

h)

zamestnanec organizujúci alebo vykonávajúci ochranu civilného letectva pred činmi

protiprávneho zasahovania

4

)

na letisku,

i)

zamestnanec závodného hasičského alebo záchranného útvaru na dráhe, na letisku alebo

v prístave.

(4)

Mobilný zamestnanec podľa odseku 3 písm. a) na účely tohto zákona je zamestnanec

v doprave, ktorý ako člen cestujúceho personálu poskytuje služby cestujúcim alebo

prepravuje tovar po ceste, na dráhe alebo na vnútrozemských vodných cestách, a člen

posádky lietadla, ktorého zamestnáva letecká spoločnosť so sídlom v členskom štáte

Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru.

(5)

Členský štát na účely tohto zákona je členský štát Európskej únie, zmluvný štát Európskeho

hospodárskeho priestoru a Švajčiarsko.

(6)

Týždeň na účely tohto zákona je čas od 00.00 hodiny v pondelok do 24.00 hodiny v

nedeľu. Ak je však pracovný čas zamestnanca v doprave rozvrhnutý nepravidelne, týždňom

sa rozumie sedem po sebe nasledujúcich dní.

(7)

Ustanovenia o maximálnom pracovnom čase, o maximálnom čase pracovnej pohotovosti,

o prestávkach v práci a o minimálnych dobách odpočinku sa nepoužijú, ak dohody medzi

zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov upravujú pre zamestnancov v doprave priaznivejšie

podmienky organizácie pracovného času z hľadiska bezpečnosti a ochrany ich zdravia

pri práci.

§ 3

Maximálny pracovný čas

(1)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť zamestnancovi v doprave pracovný čas v týždni

(ďalej len „týždenný pracovný čas“) tak, aby nepresiahol 60 hodín, a rozvrhnutie pracovného

času mu najmenej týždeň vopred oznámiť. Podmienky rozvrhnutia pracovného času zamestnancovi

v doprave, ktorému zamestnávateľ nemôže najmenej týždeň vopred oznámiť nerovnomerné

rozvrhnutie pracovného času s platnosťou najmenej na jeden týždeň (ďalej len „dispozičný

zamestnanec“), určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode

s dispozičným zamestnancom.

(2)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca v doprave

vrátane nadčasov nesmie byť dlhší ako 48 hodín počas štyroch po sebe nasledujúcich

mesiacov.

(3)

Ak zamestnanec v doprave vykonáva nočnú prácu, priemerný pracovný čas nesmie presiahnuť

desať hodín za 24 hodín počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Pri výpočte

priemernej dĺžky pracovného času sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa. Nočná

práca na účely tohto zákona je každá práca vykonávaná v nočnom čase medzi 22. hodinou

a 6. hodinou.

(4)

Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov rozdeliť pracovnú zmenu zamestnanca

v doprave na dve časti a po dohode so zamestnancom v doprave najviac na tri časti.

(5)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, do pracovného času zamestnanca v doprave sa nezapočítava

a)

čas potrebný na cestu z bydliska na pracovisko a späť,

b)

čas prestávok v práci,

c)

doba odpočinku,

d)

čas pracovnej pohotovosti.

(6)

Čas režijnej cesty sa započítava do pracovného času. Čas režijnej cesty na účely

tohto zákona je čas potrebný na presun zamestnanca v doprave z jedného určeného miesta

výkonu práce na iné určené miesto výkonu práce pred začatím práce, v jej priebehu

alebo po skončení práce.

(7)

Ak nastane nepredvídateľná okolnosť v doprave, najmä nepriaznivá poveternostná situácia,

nehoda alebo iná mimoriadna okolnosť, zamestnávateľ môže predĺžiť pracovný čas podľa

odseku 1 až na čas trvania ohrozenia bezpečnosti vozidla alebo plavidla, posádky,

cestujúcich alebo prepravovaného nákladu.

(8)

Ak ide o práce, ktoré nemožno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných

dôvodov prerušiť, musí sa zamestnancovi v doprave aj bez prerušenia prevádzky zabezpečiť

primeraný čas na odpočinok a jedenie; tento čas je súčasťou pracovného času.

§ 4

Maximálny čas pracovnej pohotovosti

(1)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, pracovná pohotovosť v doprave na účely tohto zákona

je čas, počas ktorého zamestnanec v doprave nemusí byť na pracovisku, ale je povinný

byť zamestnávateľovi k dispozícii pripravený začať vykonávať prácu na jeho pokyn nad

určený týždenný pracovný čas. Tento čas a jeho predpokladané trvanie musí zamestnanec

v doprave poznať vopred, najmä na základe rozvrhu pracovných zmien alebo podľa cestovného

poriadku.

(2)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi v doprave

pracovnú pohotovosť v rozsahu najviac 300 hodín za kalendárny rok, a ak ide o zamestnanca

závodného hasičského alebo záchranného útvaru na dráhe, na letisku alebo v prístave,

najviac 400 hodín za kalendárny rok. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná

len po dohode so zamestnancom.

(3)

Pracovná pohotovosť v rámci pracovnej zmeny nesmie u zamestnanca v doprave okrem

člena posádky lietadla presiahnuť

a)

24 hodín v priebehu týždňa a

b)

72 hodín v priebehu kalendárneho mesiaca.

(4)

Časom pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny nie je čas prestávok v práci

a doba odpočinku.

(5)

Za každú hodinu pracovnej pohotovosti patrí zamestnancovi v doprave náhrada

a)

najmenej vo výške minimálnej hodinovej mzdy,

5

)

ak je pracovná pohotovosť nariadená v rámci pracovnej zmeny,

b)

najmenej vo výške 20 % minimálnej hodinovej mzdy, ak je pracovná pohotovosť nariadená

mimo rámca pracovnej zmeny.

(6)

Čas pracovnej pohotovosti, počas ktorého zamestnanec v doprave podľa požiadaviek

zamestnávateľa vykonáva prácu alebo je povinný byť na pracovisku pripravený na výkon

práce, sa započítava do pracovného času, za ktorý patrí zamestnancovi v doprave mzda.

6

)

(7)

Výkon práce počas času pracovnej pohotovosti nad určený týždenný pracovný čas je

prácou nadčas.

§ 5

Minimálne doby odpočinku

(1)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, zamestnanec v doprave má nárok na minimálny denný

odpočinok trvajúci 11 po sebe nasledujúcich hodín za 24 hodín.

(2)

Minimálny denný odpočinok podľa odseku 1 možno z preukázateľných objektívnych technických

alebo organizačných dôvodov skrátiť najviac na šesť hodín za 24 hodín. Ak bola predchádzajúca

pracovná zmena kratšia ako šesť hodín, minimálny denný odpočinok možno skrátiť na

čas trvania pracovnej zmeny.

(3)

Minimálny denný odpočinok podľa odseku 2 možno z preukázateľných objektívnych technických

alebo organizačných dôvodov skrátiť najviac trikrát za týždeň, ak ku skráteniu nedôjde

v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch a doba odpočinku bude do konca nasledujúceho týždňa

predĺžená o čas skrátenia.

(4)

Zamestnanec v doprave má nárok na minimálny neprerušovaný týždenný odpočinok v trvaní

najmenej 24 hodín spolu s minimálnym denným odpočinkom podľa odseku 1.

(5)

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi v doprave primeranú náhradnú dobu odpočinku

alebo inú primeranú ochranu, od limitov minimálneho denného odpočinku podľa odsekov

2 a 3 sa možno odchýliť, ak ide o nehodu alebo bezprostredné riziko nehody alebo o

prácu na zmeny, keď zamestnanec v doprave strieda zmenu a nemôže čerpať dobu denného

alebo týždenného odpočinku medzi skončením jednej zmeny a začiatkom ďalšej zmeny.

(6)

Prestávky v práci a doby odpočinku musia byť primerané a v súlade so zásadami bezpečnej

práce a zásadami ochrany zdravia pri práci. Na účely tohto zákona sa primeranosťou

rozumie, že zamestnanec v doprave má určený pravidelný čas prestávok v práci a určenú

pravidelnú dobu odpočinku, ktorých trvanie je vyjadrené v jednotkách času a ktoré

sú dostatočne dlhé a nepretržité, aby sa zabezpečilo, že v dôsledku vyčerpania alebo

nepravidelného rozvrhnutia práce nespôsobí úraz sebe alebo iným osobám a že si krátkodobo

ani dlhodobo nepoškodí zdravie.

DRUHÁ ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA

Cestná doprava

§ 6

Základné ustanovenia

(1)

Mobilné činnosti v cestnej doprave môžu vykonávať

a)

mobilní zamestnanci v cestnej doprave zamestnaní v dopravných podnikoch vykonávajúcich

cestnú dopravu, na ktorú sa vzťahujú osobitné predpisy

7

)

alebo medzinárodná dohoda, ktorou je Slovenská republika viazaná,

8

)

b)

samostatne zárobkovo činní vodiči.

(2)

Na osoby vykonávajúce mobilné činnosti v cestnej doprave podľa odseku 1 sa vzťahujú

§ 7 až 10

, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Pravidlá o časoch jazdy, o prestávkach v práci a o dobách odpočinku vodičov a o zaznamenávaní

týchto časov a dôb upravuje osobitný predpis

9

)

a medzinárodná dohoda;

8

)

systém ich kontroly a sankcie upravuje tento zákon.

(4)

Pravidlá podľa odseku 3 sa vzťahujú na medzinárodnú cestnú dopravu, a ak ďalej nie

je ustanovené inak, aj na cestnú dopravu na území Slovenskej republiky; nevzťahujú

sa na cestnú dopravu vykonávanú na území Slovenskej republiky vozidlami uvedenými

v osobitnom predpise.

10

)

§ 7

Mobilní zamestnanci

(1)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, na mobilných zamestnancov v cestnej doprave sa vzťahujú

ustanovenia prvej časti. Mobilní zamestnanci v cestnej doprave na účely tohto zákona

sú vodiči a ďalší členovia cestujúceho personálu, ktorí vykonávajú dopravné činnosti

v cestnej doprave pre zamestnávateľa v pracovnom pomere.

(2)

Ustanovenia o maximálnom pracovnom čase, o prestávkach v práci a o minimálnych dobách

odpočinku mobilných zamestnancov v cestnej doprave sa vzťahujú aj na praktikantov

a na žiakov stredných škôl vykonávajúcich dopravné činnosti.

§ 8

Maximálny pracovný čas

(1)

Pracovný čas mobilného zamestnanca v cestnej doprave na účely tohto zákona je čas

od začiatku práce do konca práce, počas ktorého je mobilný zamestnanec na pracovisku

k dispozícii zamestnávateľovi a vykonáva svoje funkcie alebo činnosti, a to

a)

čas venovaný dopravným činnostiam a

b)

čas, počas ktorého mobilný zamestnanec nemôže voľne disponovať svojím časom a je

nevyhnutné, aby bol na svojom pracovisku pripravený prevziať prácu súvisiacu s úlohami

spojenými s jeho službou, najmä čas čakania na nakládku a vykládku, ak jeho predvídateľné

trvanie nie je vopred známe z dohôd medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov,

z cestovného poriadku, z týždenného rozvrhu práce alebo z pokynov pred odchodom na

iné pracovisko, pred začatím dopravných činností alebo pred skutočne začatým časom

čakania.

(2)

Do pracovného času podľa odseku 1 sa započítava aj čas

a)

nastupovania a vystupovania cestujúcich na zastávkach vrátane obsluhy plošín,

b)

manipulačného posúvania vozidla v obratisku konečnej zastávky a v umyvárni,

c)

čakania počas poruchy vozidla,

d)

iného prevádzkového prerušenia súvislého vedenia vozidla, ak je kratšie ako 15 minút.

(3)

Dopravnými činnosťami v cestnej doprave podľa odseku 1 sú najmä

a)

jazda,

b)

nakládka a vykládka,

c)

pomoc cestujúcim pri nastupovaní a vystupovaní,

d)

čistenie a technická údržba vozidla a

e)

iná práca vykonávaná v záujme

1.

bezpečnosti vozidla, jeho nákladu alebo cestujúcich, alebo

2.

plnenia povinností priamo súvisiacich s práve uskutočňovanou dopravnou činnosťou

vrátane monitorovania nakládky a vykládky a vybavovania administratívnych formalít

v styku s policajnými orgánmi, s colnými orgánmi alebo s inými orgánmi v cestnej doprave.

(4)

Pracoviskom podľa odseku 1 je

a)

miesto hlavnej prevádzky zamestnávateľa, u ktorého mobilný zamestnanec vykonáva dopravné

činnosti,

b)

vedľajšie miesta prevádzky bez ohľadu na to, či sú v tom istom mieste ako hlavná

prevádzka alebo hlavné sídlo zamestnávateľa,

c)

každé iné miesto, na ktorom mobilný zamestnanec vykonáva dopravné činnosti pre zamestnávateľa,

a

d)

vozidlo, ktoré mobilný zamestnanec používa na vykonávanie dopravných činností.

(5)

Priemerný týždenný pracovný čas mobilného zamestnanca nesmie presiahnuť 48 hodín.

Maximálny týždenný pracovný čas možno predĺžiť až na 60 hodín, ak počas štyroch po

sebe nasledujúcich mesiacoch týždenný pracovný čas nepresiahne priemer 48 hodín.

(6)

Ak celkový denný pracovný čas trvá od šesť do deväť hodín, mobilný zamestnanec musí

mať najneskôr po odpracovaní šiestich hodín prestávku v práci v trvaní najmenej 30

minút. Ak celkový denný pracovný čas trvá viac ako deväť hodín, mobilný zamestnanec

musí mať najneskôr po odpracovaní šiestich hodín prestávku v práci v trvaní najmenej

45 minút. Prestávky v práci možno rozdeliť na časové úseky, z ktorých každý trvá nepretržite

najmenej 15 minút.

§ 9

Maximálny čas pracovnej pohotovosti

(1)

Čas pracovnej pohotovosti v cestnej doprave na účely tohto zákona je čas, počas ktorého

sa od mobilného zamestnanca nevyžaduje, aby zostával na pracovisku, ale aby bol k

dispozícii a mohol reagovať na výzvu na začatie alebo obnovenie jazdy alebo na výkon

inej práce nad určený týždenný pracovný čas, ak tento čas a jeho predvídateľné trvanie

mobilný zamestnanec vopred pozná z dohôd uzatvorených medzi zamestnávateľmi a zástupcami

zamestnancov, z cestovného poriadku, z týždenného rozvrhu práce, z pokynov pred odchodom

na pracovisko, pred začatím dopravných činností alebo pred skutočne začatým časom

čakania.

(2)

Do času pracovnej pohotovosti patrí najmä čas, počas ktorého mobilný zamestnanec

sprevádza vozidlo prepravované na prievoznej lodi alebo vlakom, čas čakania na štátnej

hranici, čas čakania spôsobený dopravnými obmedzeniami, čas čakania medzi spojmi,

čas čakania v nákladnej doprave, čas čakania v nepravidelnej autobusovej doprave a

čas strávený počas pohybu vozidla sedením vedľa vodiča alebo v kabíne na spanie, ak

ide o mobilných zamestnancov, ktorí sa počas jazdy striedajú; nie je ním čas prestávok

v práci ani doba odpočinku.

(3)

Zamestnávateľ je povinný

a)

preukázateľne informovať mobilného zamestnanca o jeho právach a pracovných povinnostiach

vyplývajúcich z tohto zákona, z osobitných predpisov,

7

)

z vlastných interných predpisov, z kolektívnych zmlúv a z dohôd uzatvorených medzi

zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov a o mieste a čase trvania dopravných činností,

b)

zaznamenávať pracovný čas, prácu nadčas a čas pracovnej pohotovosti mobilných zamestnancov

a uchovávať záznamy v čitateľnej podobe najmenej dva roky po uplynutí obdobia, na

ktoré sa vzťahujú,

c)

poskytnúť mobilnému zamestnancovi na požiadanie kópiu záznamov o odpracovaných hodinách,

o hodinách práce nadčas a o hodinách pracovnej pohotovosti.

(4)

Pracovný čas, čas jazdy a čas pracovnej pohotovosti u rôznych zamestnávateľov je

súčtom pracovných časov, časov jazdy a časov pracovnej pohotovosti u každého z nich.

Zamestnávateľ je povinný vyžadovať od mobilného zamestnanca písomné údaje o odpracovanom

čase, čase jazdy a čase pracovnej pohotovosti u iného zamestnávateľa. Mobilný zamestnanec

je povinný takéto údaje zamestnávateľovi poskytnúť.

§ 10

Samostatne zárobkovo činní vodiči

(1)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, ustanovenia o mobilných zamestnancoch v cestnej

doprave sa vzťahujú aj na samostatne zárobkovo činných vodičov.

(2)

Samostatne zárobkovo činný vodič na účely tohto zákona je osoba, ktorej hlavnou činnosťou

na základe povolenia na vykonávanie cestnej dopravy

11

)

je preprava osôb alebo tovaru na cestách zmluvne uskutočňovaná pre iného v nájme

alebo za úhradu a ktorá

a)

má právo pracovať pre seba a nie je viazaná na zamestnávateľa pracovnou zmluvou ani

iným druhom závislého pracovného vzťahu,

b)

môže voľne organizovať rozhodujúce pracovné činnosti a jej príjem závisí priamo od

vyprodukovaného zisku, a

c)

môže slobodne, individuálne alebo v spolupráci s inými samostatne zárobkovo činnými

vodičmi mať obchodné vzťahy s niekoľkými zákazníkmi.

(3)

Pracovný čas samostatne zárobkovo činného vodiča na účely tohto zákona je čas od

začiatku práce do konca práce okrem času všeobecnej administratívnej práce, ktorá

priamo nesúvisí s práve uskutočňovanou dopravnou činnosťou, a to

a)

čas, počas ktorého vykonáva dopravné činnosti pre zákazníka,

b)

čas, počas ktorého je na svojom pracovisku k dispozícii zákazníkovi pripravený vykonávať

pre neho dopravné činnosti, a

c)

čas čakania na nakládku a vykládku, ak jeho predvídateľné trvanie nie je vopred známe.

(4)

Čas pracovnej pohotovosti sa nezapočítava do pracovného času samostatne zárobkovo

činného vodiča.

§ 11

Organizácia pracovného času zamestnanca pri údržbe pozemných komunikácií

(1)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas v období od 1. novembra do 31. marca

a mimo tohto obdobia počas nepriaznivej poveternostnej situácie (ďalej len „zimná

údržba“) alebo počas nepredvídateľnej okolnosti, nehody alebo inej mimoriadnej udalosti

na pozemnej komunikácii tak, aby denný pracovný čas zamestnanca v cestnej doprave

podľa

§ 2 ods. 3 písm. b) prvého a druhého bodu

nepresiahol 16 hodín a týždenný pracovný čas nepresiahol 60 hodín.

(2)

Na vodiča nákladného vozidla alebo pracovného stroja zabezpečujúceho zjazdnosť alebo

schodnosť pozemnej komunikácie sa vzťahujú ustanovenia o čase jazdy vodiča pravidelnej

osobnej dopravy.

(3)

Zamestnávateľ môže počas zimnej údržby zamestnancovi v cestnej doprave podľa

§ 2 ods. 3 písm. b) prvého a druhého bodu

skrátiť nepretržitý denný odpočinok medzi dvoma pracovnými zmenami na šesť hodín

alebo ak bola predchádzajúca zmena kratšia ako šesť hodín, najviac na čas trvania

tejto zmeny, najmenej na tri hodiny.

(4)

Nepretržitý denný odpočinok podľa odseku 3 možno skrátiť najviac trikrát v týždni,

ak ku skráteniu nedôjde v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch a odpočinok do konca nasledujúceho

týždňa bude predĺžený o čas skrátenia.

(5)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas počas zimnej údržby tak, aby zamestnanec

v cestnej doprave podľa

§ 2 ods. 3 písm. b) prvého a druhého bodu

mal nepretržitý týždenný odpočinok najmenej 32 hodín počas 14 po sebe nasledujúcich

dní.

Doprava na dráhe

§ 12

Základné ustanovenia

(1)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, na zamestnancov v doprave na dráhe sa vzťahujú ustanovenia

prvej časti.

(2)

Na čas vedenia dráhového vozidla, na prestávky v práci a na dobu odpočinku mobilných

zamestnancov v interoperabilnej cezhraničnej doprave v železničnej doprave sa vzťahuje

Dohoda medzi Európskym spoločenstvom železníc (CER) a Európskou federáciou pracovníkov

v doprave (ETF) o niektorých aspektoch pracovných podmienok mobilných pracovníkov,

ktorí pôsobia v interoperabilnej cezhraničnej doprave

12

)

(ďalej len „dohoda v interoperabilnej cezhraničnej železničnej doprave“). Mobilní

zamestnanci v interoperabilnej cezhraničnej doprave na účely tohto zákona sú vodiči

dráhových vozidiel a ostatní členovia vlakového personálu dopravcu, ktorí sú v rámci

jednej pracovnej zmeny pridelení na interoperabilnú cezhraničnú dopravu na viac ako

jednu hodinu.

(3)

Interoperabilná cezhraničná doprava na účely tohto zákona je cezhraničná železničná

doprava, na ktorú prevádzkovateľ železničnej dopravy potrebuje najmenej dve bezpečnostné

osvedčenia;

13

)

nie je ňou

a)

miestna ani regionálna cezhraničná železničná doprava do vzdialenosti 15 km od štátnej

hranice,

b)

vnútroštátna železničná doprava na trati, ktorá sa začína a končí na území Slovenskej

republiky, ale prechádza bez zastávky územím cudzieho štátu.

(4)

Zamestnávateľ je povinný viesť za každý deň záznamy o pracovnom čase a dobe odpočinku

mobilných zamestnancov v interoperabilnej cezhraničnej doprave, záznamy v elektronickej

forme o pracovnom čase a dobe odpočinku zamestnancov podľa

§ 2 ods. 3 písm. d)

, na požiadanie poskytnúť informácie z nich a uchovávať ich najmenej jeden rok od

času, na ktorý sa vzťahujú.

(5)

Pracovný čas u rôznych zamestnávateľov a osôb, pre ktoré vykonáva činnosť rušňovodiča

samostatne zárobkovo činný rušňovodič, je súčtom pracovných časov u každého z nich.

Zamestnávateľ a osoba, pre ktorú vykonáva činnosť rušňovodiča samostatne zárobkovo

činný rušňovodič, sú povinní vyžadovať od rušňovodiča písomné údaje o pracovnom čase

a dobe odpočinku u iného zamestnávateľa alebo osoby, pre ktorú vykonáva činnosť rušňovodiča

samostatne zárobkovo činný rušňovodič. Rušňovodič v pracovnom pomere a samostatne

zárobkovo činný rušňovodič sú povinní takého údaje zamestnávateľovi a osobe, pre ktorú

vykonáva činnosť rušňovodiča samostatne zárobkovo činný rušňovodič, poskytnúť. Zamestnávateľ

a osoba, pre ktorú vykonáva činnosť rušňovodiča samostatne zárobkovo činný rušňovodič,

nahlási bezodkladne vznik a zánik pracovnoprávneho vzťahu alebo začiatok a ukončenie

výkonu činností rušňovodiča bezpečnostnému orgánu,

13a

)

ktorý zaznamená tieto údaje do registra držiteľov preukazov rušňovodičov.

§ 12a

Mobilní zamestnanci

Mobilní zamestnanci v doprave na dráhe na účely tohto zákona sú aj rušňovodiči, ktorí

vykonávajú dopravné činnosti v doprave na dráhe pre zamestnávateľa v pracovnom pomere

a rušňovodiči vykonávajúci práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného

pomeru. Ak ďalej nie je ustanovené inak, na mobilných zamestnancov v doprave na dráhe

sa vzťahujú ustanovenia

prvej časti

.

Maximálny pracovný čas a minimálna doba odpočinku

§ 13

(1)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť denný pracovný čas zamestnanca v doprave na dráhe

tak, aby dĺžka pracovnej zmeny bola najviac 15 hodín, u rušňovodičov najviac 13 hodín.

Pracovnú zmenu možno predĺžiť o čas režijnej cesty, ktorá sa uskutočnila na konci

pracovnej zmeny.

(2)

Na základe dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom,

možno nepretržitý denný odpočinok podľa

§ 5 ods. 1

skrátiť na šesť hodín, ak má zamestnanec v doprave na dráhe možnosť odpočinku na

lôžku. Ak bola pracovná zmena kratšia ako šesť hodín, dĺžku denného odpočinku možno

skrátiť najviac na čas trvania tejto pracovnej zmeny, nesmie však byť kratšia ako

tri hodiny.

(3)

Nepretržitý denný odpočinok podľa odseku 2 možno skrátiť najviac dvakrát v týždni,

ak ku skráteniu nedôjde v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch a odpočinok do konca nasledujúceho

týždňa bude predĺžený o čas skrátenia.

(4)

Pracovný čas mobilného zamestnanca v doprave na dráhe na účely tohto zákona je čas

od začiatku práce do konca práce, počas ktorého je mobilný zamestnanec na pracovisku

k dispozícii zamestnávateľovi a vykonáva svoje funkcie alebo činnosti, a to

a)

čas venovaný dopravným činnostiam v doprave na dráhe a

b)

čas, počas ktorého mobilný zamestnanec nemôže voľne disponovať svojím časom, a je

nevyhnutné, aby bol na svojom pracovisku pripravený prevziať prácu súvisiacu s úlohami

spojenými s jeho pracovnou náplňou, najmä čas čakania na nakládku a vykládku, ak jeho

predvídateľné trvanie nie je vopred známe z dohôd medzi zamestnávateľmi a zástupcami

zamestnancov, z cestovného poriadku, z týždenného rozvrhu práce alebo z pokynov pred

odchodom na iné pracovisko, pred začatím dopravných činností alebo pred skutočne začatým

časom čakania.

(5)

Do pracovného času podľa odseku 1 sa započítava aj čas

a)

nastupovania a vystupovania cestujúcich na zastávkach vrátane obsluhy plošín,

b)

manipulačného posunu vozidla v obratisku konečnej zastávky a v umyvárni,

c)

čakania počas poruchy vozidla,

d)

iného prevádzkového prerušenia súvislého vedenia vozidla, ak je kratšie ako 15 minút.

(6)

Dopravnými činnosťami v doprave na dráhe podľa odseku 4 sú najmä

a)

chod vozidla,

b)

iná práca vykonávaná v záujme

1.

bezpečnosti vozidla alebo

2.

plnenia povinností priamo súvisiacich s práve uskutočňovanou dopravnou činnosťou

vrátane vybavovania administratívnych formalít v styku s inými orgánmi v doprave na

dráhe.

(7)

Pracoviskom podľa odseku 4 je

a)

miesto hlavnej prevádzky zamestnávateľa, u ktorého mobilný zamestnanec vykonáva dopravné

činnosti,

b)

vedľajšie miesta prevádzky bez ohľadu na to, či sú v tom istom mieste ako hlavná

prevádzka alebo hlavné sídlo zamestnávateľa,

c)

každé iné miesto, na ktorom mobilný zamestnanec vykonáva dopravné činnosti pre zamestnávateľa,

a

d)

vozidlo, ktoré mobilný zamestnanec používa na vykonávanie dopravných činností.

§ 14

(1)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť týždenný pracovný čas zamestnanca v doprave na

dráhe tak, aby mal nepretržitý týždenný odpočinok najmenej 48 hodín.

(2)

Ak z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov nemožno

rozvrhnúť pracovný čas podľa odseku 1, zamestnávateľ môže na základe dohody so zástupcami

zamestnancov alebo so zamestnancom rozvrhnúť týždenný pracovný čas tak, aby zamestnanec

v doprave na dráhe mal nepretržitý týždenný odpočinok najmenej 24 hodín, ktorý bezprostredne

nasleduje po nepretržitom dennom odpočinku v trvaní najmenej osem hodín.

§ 15

Dovolenka za kalendárny rok

Zamestnancovi na dráhe s pracovným časom nerovnomerne rozvrhnutým na jednotlivé týždne

alebo na celý kalendárny rok patrí toľko kalendárnych dní dovolenky, koľko ich na

jeho dovolenku za kalendárny rok pripadá v celoročnom priemere podľa podmienok dohodnutých

medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov.

§ 15a

Ustanovenia o organizácii pracovného času v doprave na dráhe vrátane povinností zamestnávateľa

rozvrhnúť pracovný čas podľa

§ 13

a

14

sa vzťahujú aj na samostatne zárobkovo činných rušňovodičov a rušňovodičov vykonávajúcich

práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Civilné letectvo

§ 16

Základné ustanovenia

(1)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, na zamestnancov podľa

§ 2 ods. 3 písm. a)

,

b)

,

písm. c) prvého bodu

a

druhého bodu

a

písm. h)

a

i)

sa vzťahujú ustanovenia

prvej časti

alebo osobitného predpisu.

13aa

)

Na zamestnanca podľa

§ 2 ods. 3 písm. c) tretieho bodu

sa vzťahujú ustanovenia

§ 17 ods. 1 písm. a)

,

b)

,

d)

a

e)

,

ods. 2 písm. a)

a

písm. b) prvého bodu

,

ods. 6

,

7

a

11

,

§ 18 ods. 1

a

ods. 2 písm. a)

,

§ 19

a

§ 20 ods. 1

a

2.

Na zamestnanca podľa

§ 2 ods. 3 písm. c) štvrtého bodu

sa vzťahujú aj ustanovenia

§ 17 ods. 1 písm. a)

,

b)

,

d)

a

e)

,

ods. 6

a

11

,

§ 18 ods. 1

a

ods. 2 písm. a)

,

§ 19

a

§ 20 ods. 1

a

2.

Na zamestnanca podľa

§ 2 ods. 3 písm. c) piateho bodu

sa vzťahujú aj ustanovenia

§ 17 ods. 1 písm. a)

a

b)

,

ods. 2 písm. b) druhého až piateho bodu

,

ods. 6

a

11

a

§ 19 ods. 1.

(2)

Čas letu na účely tohto zákona je čas medzi prvým pohybom lietadla zo svojho parkovacieho

miesta na účely vzlietnutia až do odstavenia na určenom parkovacom mieste a zastavenia

všetkých motorov a vrtúľ, ak osobitný predpis

3a

)

neustanovuje inak.

(3)

Základnou posádkou na účely tohto zákona je minimálny počet členov posádky lietadla

určený výrobcom lietadla alebo Dopravným úradom pre typ lietadla.

(4)

Zosilnenou posádkou na účely tohto zákona je počet členov posádky lietadla umožňujúci

každého člena posádky vystriedať počas letu.

(5)

Zdvojenou posádkou na účely tohto zákona je počet členov posádky lietadla umožňujúci

zdvojenie všetkých pracovných funkcií základnej posádky tak, aby bolo možné vystriedanie

všetkých členov základnej posádky počas letu.

(6)

Zásahom HEMS na účely tohto zákona je let HEMS

13ab

)

vykonaný na základe výzvy na vykonanie zásahu z koordinačného strediska integrovaného

záchranného systému

13ac

)

alebo z operačného strediska tiesňového volania

13ad

)

alebo po koordinácii s týmto strediskom bez ohľadu na počet vzletov a pristátí uskutočnených

počas jedného zásahu.

§ 17

Maximálny pracovný čas

(1)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas člena posádky lietadla tak, aby celkový

čas letu vrátane časov letu pre iných zamestnávateľov nepresiahol

a)

900 hodín počas kalendárneho roka,

b)

110 hodín počas kalendárneho mesiaca alebo počas 30 po sebe nasledujúcich kalendárnych

dní,

c)

12 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín na diaľkových linkách,

d)

10 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín na ostatných linkách a pri ostatnej

leteckej činnosti,

e)

4 hodiny počas 24 po sebe nasledujúcich hodín, ak ide o pilota vo výcviku mimo traťového

výcviku.

(2)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas člena posádky lietadla podľa odseku

1 tak, aby

a)

súčet celkového pracovného času vrátane času pracovnej pohotovosti na pracovisku

a pracovnej pohotovosti mimo pracoviska podľa

§ 20 ods. 2

nepresiahol v kalendárnom roku 2000 hodín,

b)

pracovný čas počas 24 po sebe nasledujúcich hodín nepresiahol

1.

12 hodín, ak ide o letecké práce,

2.

12 hodín, ak počet vzletov základnej posádky je viac ako šesť,

3.

14 hodín, ak počet vzletov základnej posádky je najviac šesť,

4.

16 hodín, ak ide o zosilnenú posádku,

5.

18 hodín, ak ide o zdvojenú posádku.

(3)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca podľa

§ 2 ods. 3 písm. c) štvrtého bodu

tak, aby jeho pracovný čas počas 24 po sebe nasledujúcich hodín nepresiahol

a)

12 hodín, ak počet zásahov HEMS základnej posádky je viac ako 6,

b)

15 hodín, ak počet zásahov HEMS základnej posádky je najviac 6.

(4)

Zamestnávateľ môže pracovný čas zamestnanca podľa

§ 2 ods. 3 písm. c) štvrtého bodu

rozdeliť v jednej pracovnej zmene na viac častí, ak má zamestnanec počas prerušenia

pracovného času utvorené vhodné podmienky na odpočinok vrátane neprerušovaného odpočinku

na lôžku.

(5)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca podľa

§ 2 ods. 3 písm. c) štvrtého bodu

tak, aby súčet celkového pracovného času vrátane času pracovnej pohotovosti na pracovisku

a pracovnej pohotovosti mimo pracoviska nepresiahol v kalendárnom roku 2 500 hodín.

Súčet celkového pracovného času vrátane času pracovnej pohotovosti podľa prvej vety

možno zvýšiť len na základe dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov

alebo na základe dohody zamestnávateľa so zamestnancom.

(6)

Ak je to nevyhnutné v dôsledku mimoriadnej okolnosti, ktorá nastala počas letu, veliteľ

lietadla môže predĺžiť čas letu podľa odseku 1 písm. c) a d) a pracovný čas podľa

odseku 2 písm. b) druhého až piateho bodu až do bezpečného dokončenia letu. Zamestnávateľ

nesmie vopred plánovať takéto predĺženie letu.

(7)

Zamestnávateľ môže základnej posádke počas leteckých prác vzhľadom na poveternostné

podmienky alebo na technické prevádzkové problémy rozdeliť pracovný čas podľa odseku

2 písm. b) prvého bodu v jednej pracovnej zmene najviac na tri časti, ak sú súčasne

splnené tieto podmienky

a)

čas prerušenia je najmenej tri hodiny,

b)

celkový pracovný čas a celkový čas letu počas 24 po sebe nasledujúcich hodín nie

je presiahnutý a

c)

posádka lietadla má počas prerušenia utvorené podmienky na odpočinok vrátane nerušeného

odpočinku na lôžku.

(8)

Obmedzenie pracovného času podľa odseku 2 písm. b) tretieho bodu a odseku 3 sa nevzťahuje

na člena posádky vykonávajúceho leteckú záchrannú službu alebo let potrebný na záchranu

života. Zamestnávateľ je povinný utvoriť pre tohto člena posádky vhodné podmienky

na odpočinok vrátane neprerušovaného odpočinku na lôžku.

(9)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas riadiaceho letovej prevádzky tak,

aby dĺžka pracovnej zmeny vrátane nočnej pracovnej zmeny nepresiahla 12 hodín počas

24 po sebe nasledujúcich hodín.

(10)

Pracovný čas zamestnancov v leteckej doprave podľa

§ 2 ods. 3 písm. b)

,

písm. c) druhého bodu

a

písm. e)

a

h)

možno počas nepriaznivej poveternostnej situácie alebo počas mimoriadnej okolnosti

predĺžiť najviac na 16 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín.

(11)

Pracovný čas, čas letu a čas pracovnej pohotovosti u rôznych zamestnávateľov je súčtom

pracovných časov, časov letu a časov pracovnej pohotovosti u každého z nich. Zamestnávateľ

je povinný vyžiadať od člena posádky lietadla písomný údaj o odpracovanom čase, čase

letu a čase pracovnej pohotovosti u iného zamestnávateľa. Člen posádky lietadla je

povinný takéto údaje zamestnávateľovi poskytnúť.

§ 18

Prestávka v práci

(1)

Prestávka v práci podľa odseku 2 je súčasťou pracovného času člena posádky lietadla

a riadiaceho letovej prevádzky. Prestávku v práci nemožno rozvrhnúť na začiatok a

na koniec pracovnej zmeny.

(2)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť

a)

čas letu tak, aby člen posádky lietadla počas leteckých prác a počas výcvikových

alebo skúšobných letov mal po uplynutí troch hodín letu prestávku v práci v trvaní

najmenej 20 minút,

b)

pracovný čas tak, aby riadiaci letovej prevádzky počas výkonu ťažkej duševnej práce

s vysokou intenzitou práce mal po uplynutí dvoch hodín práce prestávku v práci v trvaní

najmenej 30 minút.

(3)

Okruh pracovísk, podmienky výkonu a obdobie výkonu ťažkej duševnej práce s vysokou

intenzitou práce určuje Dopravný úrad na návrh zamestnávateľa podaný po prerokovaní

so zástupcami zamestnancov.

§ 19

Minimálna doba odpočinku

(1)

Minimálnu dobu denného odpočinku podľa

§ 5 ods. 1

možno skrátiť až na deväť hodín, ak má člen posádky lietadla možnosť odpočinku na

lôžku a môže spať najmenej osem po sebe nasledujúcich hodín.

(2)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas členovi posádky lietadla tak, aby

mal bez pracovnej pohotovosti podľa

§ 20

nepretržitý odpočinok najmenej

a)

36 hodín za týždeň alebo najmenej 60 hodín za desať po sebe nasledujúcich dní,

b)

7 miestnych dní počas kalendárneho mesiaca,

c)

96 miestnych dní v kalendárnom roku.

(3)

Miestnym dňom na účely tohto zákona je časový úsek od 00.00 hodiny do 24.00 hodiny

v jednom geografickom mieste.

§ 20

Maximálny čas pracovnej pohotovosti

(1)

Zamestnávateľ môže nariadiť pracovnú pohotovosť členovi posádky lietadla najviac

a)

12 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín,

b)

72 hodín počas 28 po sebe nasledujúcich dní,

c)

400 hodín v kalendárnom roku.

(2)

Ak ide o pracovnú pohotovosť mimo pracoviska pred začiatkom letu a člen posádky lietadla

má možnosť odpočinku vo vhodnej miestnosti s lôžkom, započítava sa čas pracovnej pohotovosti

do pracovného času polovicou času uplynutého od začiatku pracovnej pohotovosti do

začiatku letu.

(3)

Ak ide o pracovnú pohotovosť na pracovisku zamestnanca podľa

§ 2 ods. 3 písm. c) štvrtého bodu

pred začiatkom letu a zamestnanec má možnosť odpočinku na pracovisku vo vhodnej miestnosti

s lôžkom, započítava sa čas pracovnej pohotovosti do pracovného času polovicou času

uplynutého od začiatku pracovnej pohotovosti do začiatku letu.

(4)

Nad rozsah podľa odseku 1 písm. c) je pracovná pohotovosť zamestnanca podľa

§ 2 ods. 3 písm. c) štvrtého bodu

prípustná len na základe dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov alebo

na základe dohody zamestnávateľa so zamestnancom.

(5)

Pracoviskom na účely pracovnej pohotovosti zamestnanca podľa

§ 2 ods. 3 písm. c) štvrtého bodu

je operačná základňa HEMS,

13ae

)

ktorá spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu.

13af

)

§ 20a

(1)

Maximálny pracovný čas zamestnanca podľa

§ 2 ods. 3 písm. c) piateho bodu

môže byť predĺžený

a)

o jednu hodinu, najviac však dvakrát v priebehu siedmich po sebe nasledujúcich dní

pre základnú posádku,

b)

o dve hodiny pre zosilnenú posádku, ak ide o let s dvomi vzletmi, pričom medzi jedným

zo vzletov a následným pristátím uplynie viac ako deväť hodín, a

c)

o jednu hodinu pre zdvojenú posádku, ak ide o let s dvomi vzletmi, pričom medzi jedným

zo vzletov a následným pristátím uplynie viac ako deväť hodín.

(2)

Zamestnávateľ môže pracovný čas zamestnanca podľa

§ 2 ods. 3 písm. c) piateho bodu

rozdeliť v jednej pracovnej zmene najviac na dve časti, ak ide o základnú posádku

a sú súčasne splnené tieto podmienky

a)

čas prerušenia je najmenej tri hodiny,

b)

celkový pracovný čas počas 24 po sebe nasledujúcich hodín nie je presiahnutý,

c)

doba prestávky sa započítava polovicou do pracovného času a

d)

sú zabezpečené vhodné podmienky na odpočinok, možnosti odpočinku na lôžku pri prerušení

dlhšom ako 6 hodín alebo v čase medzi 02.00 a 06.00 miestneho času v časovom pásme,

na ktoré má zamestnanec prispôsobený denný biorytmus.

(3)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca podľa

§ 2 ods. 3 písm. c) piateho bodu

tak, aby mal nepretržitý odpočinok najmenej 36 hodín, ktorý zahŕňa dve po sebe nasledujúce

nočné obdobia v trvaní najmenej 8 hodín, spadajúce do časového rozmedzia medzi 22.00

a 8.00 hodinou miestneho času. Čas medzi skončením jedného a začatím nasledujúceho

pravidelného odpočinku nesmie presiahnuť 168 hodín. Tento pravidelný odpočinok sa

najmenej dvakrát v kalendárnom mesiaci predlžuje na dva po sebe nasledujúce miestne

dni.

(4)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca podľa

§ 2 ods. 3 písm. c) piateho bodu

tak, aby nepresiahol

a)

60 hodín v priebehu 7 po sebe nasledujúcich dní,

b)

110 hodín v priebehu 14 po sebe nasledujúcich dní,

c)

190 hodín v priebehu 28 po sebe nasledujúcich dní.

(5)

Zamestnávateľ môže zamestnancovi podľa

§ 2 ods. 3 písm. c) piateho bodu

nariadiť pracovnú pohotovosť mimo pracoviska na dohodnutom mieste najviac

a)

12 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín,

b)

72 hodín počas 28 po sebe nasledujúcich dní.

(6)

Čas zamestnanca podľa

§ 2 ods. 3 písm. c) piateho bodu

strávený v pracovnej pohotovosti mimo pracoviska na dohodnutom mieste sa do pracovného

času započítava tretinou.

(7)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca podľa

§ 2 ods. 3 písm. c) piateho bodu

tak, aby súčet celkového pracovného času vrátane času pracovnej pohotovosti na pracovisku

a pracovnej pohotovosti mimo pracoviska nepresiahol v kalendárnom roku 2 100 hodín.

(8)

Súčet celkového pracovného času vrátane času pracovnej pohotovosti zamestnanca podľa

§ 2 ods. 3 písm. c) piateho bodu

možno zvýšiť len na základe dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov

alebo na základe dohody zamestnávateľa so zamestnancom.

Verejná vodná doprava

§ 21

Základné ustanovenia

(1)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, na zamestnancov vo verejnej vodnej doprave

13b

)

sa vzťahujú ustanovenia prvej časti.

(2)

Mobilní zamestnanci vo verejnej vodnej doprave na účely tohto zákona sú členovia

posádky plavidla

13c

)

a členovia palubného personálu, ktorí pracujú pre zamestnávateľa v pracovnom pomere.

Členovia palubného personálu sú všetci zamestnanci na osobnej lodi, ktorí nie sú členmi

posádky plavidla.

(3)

Na prevádzkovateľa plavidla

13d

)

sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona, a to ani vtedy, ak má vo vlastnom podniku

postavenie zamestnanca.

§ 22

Maximálny pracovný čas

(1)

Maximálny pracovný čas mobilného zamestnanca vo verejnej vodnej doprave počas 12

po sebe nasledujúcich mesiacov je 2 304 hodín.

(2)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť mobilnému zamestnancovi vo verejnej vodnej doprave

a)

denný pracovný čas tak, aby nepresiahol 14 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín,

b)

týždenný pracovný čas tak, aby nepresiahol 84 hodín,

c)

týždenný pracovný čas tak, aby nočná práca nepresiahla 42 hodín.

(3)

Priemerný týždenný pracovný čas mobilného zamestnanca vo verejnej vodnej doprave

nesmie presiahnuť 72 hodín počas 4 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak je v rozvrhu

práce viac pracovných dní ako dní odpočinku.

(4)

Priemerný týždenný pracovný čas mobilného zamestnanca vo verejnej vodnej doprave

nesmie presiahnuť 48 hodín počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

(5)

Pracovný čas môže vodca plavidla predĺžiť z dôvodu nepriaznivej poveternostnej situácie

alebo inej mimoriadnej okolnosti plavby na čas trvania bezprostredného ohrozenia bezpečnosti

plavidla, nalodených osôb alebo nákladu, alebo na účely poskytnutia pomoci iným plavidlám

alebo osobám v tiesni. Po obnovení bežného stavu prevádzky plavidla vodca plavidla

zabezpečí primeranú dobu odpočinku zamestnancom, ktorí pracovali počas plánovanej

doby odpočinku.

(6)

Zamestnávateľ môže predĺžiť pracovný čas zamestnanca v prístave počas nepriaznivej

poveternostnej situácie alebo inej mimoriadnej okolnosti v prístave najviac na 16

hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín.

§ 23

Minimálna doba odpočinku

(1)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas mobilného zamestnanca vo verejnej

vodnej doprave tak, aby mal nepretržitý denný odpočinok najmenej šesť po sebe nasledujúcich

hodín, ak celková doba odpočinku je najmenej desať hodín počas 24 po sebe nasledujúcich

hodín.

(2)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť týždenný pracovný čas mobilného zamestnanca vo

verejnej vodnej doprave tak, aby mal odpočinok najmenej 84 hodín za týždeň.

(3)

Zamestnávateľ môže počas nepriaznivej poveternostnej situácie alebo inej mimoriadnej

okolnosti v prístave skrátiť zamestnancovi v prístave nepretržitý denný odpočinok

medzi dvoma pracovnými zmenami až na šesť hodín. Dobu odpočinku možno takto skrátiť

najviac dvakrát týždenne, ak ku skráteniu nedôjde v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch

a odpočinok do konca nasledujúceho týždňa bude predĺžený o čas skrátenia.

§ 23a

Dni odpočinku

(1)

Mobilný zamestnanec vo verejnej vodnej doprave môže odpracovať najviac 31 po sebe

nasledujúcich dní, pričom

a)

ak nie je v rozvrhu práce viac pracovných dní ako dní odpočinku, musí byť po viacerých

po sebe nasledujúcich pracovných dňoch bezprostredne poskytnutý rovnaký počet po sebe

nasledujúcich dní odpočinku; výnimky sa povoľujú, ak

1.

minimálny počet po sebe nasledujúcich dní odpočinku uvedený v písmene b) sa poskytne

bezprostredne po viacerých po sebe odpracovaných pracovných dňoch a

2.

počet pracovných dní sa vyrovná s počtom dní odpočinku počas 12 po sebe nasledujúcich

mesiacov,

b)

ak je v rozvrhu práce viac pracovných dní ako dní odpočinku, minimálny počet po sebe

nasledujúcich dní odpočinku, ktoré bezprostredne nadväzujú na viaceré po sebe nasledujúce

pracovné dni, sa vypočíta takto

1.

0,2 dňa odpočinku za každý z viacerých po sebe nasledujúcich pracovných dní od 1.

po 10. po sebe nasledujúci pracovný deň,

2.

0,3 dňa odpočinku za každý z viacerých po sebe nasledujúcich pracovných dní od 11.

po 20. po sebe nasledujúci pracovný deň,

3.

0,4 dňa odpočinku za každý z viacerých po sebe nasledujúcich pracovných dní od 21.

po 31. po sebe nasledujúci pracovný deň.

(2)

Časti dní odpočinku vypočítané podľa odseku 1 písm. b) sa pripočítajú k minimálnemu

počtu po sebe nasledujúcich dní odpočinku a poskytnú sa len ako celé dni.

(3)

Deň odpočinku mobilného zamestnanca vo verejnej vodnej doprave je nepretržitý denný

odpočinok v trvaní 24 hodín; zamestnávateľ nemá právo obmedziť mobilného zamestnanca

vo výbere miesta, na ktorom strávi tento deň.

§ 23b

Pracovný čas a doba odpočinku počas sezóny

(1)

Sezóna je obdobie najviac 9 po sebe nasledujúcich mesiacov z 12 mesiacov, počas ktorých

sa vykonávajú práce na osobných lodiach v dôsledku vonkajších okolností, najmä poveternostných

podmienok, a záujmu cestujúcich viazané na určité obdobia roka.

(2)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť členovi palubného personálu počas sezóny

a)

denný pracovný čas tak, aby nepresiahol 12 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín,

b)

týždenný pracovný čas tak, aby nepresiahol 72 hodín.

(3)

Za každý pracovný deň patrí členovi palubného personálu 0,2 dňa odpočinku. Zamestnávateľ

je povinný rozvrhnúť pracovný čas členovi palubného personálu počas sezóny tak, aby

mal odpočinok minimálne 2 dni počas 31 po sebe nasledujúcich dní, a zostávajúce dni

odpočinku mu poskytne na základe vzájomnej dohody.

(4)

Ustanovenia odsekov 2 a 3 môže zamestnávateľ uplatniť aj na členov posádky plavidla

zamestnaných na osobnej lodi počas sezóny.

§ 23c

Evidencia a kontrola pracovného času a doby odpočinku

(1)

Zamestnávateľ je povinný na účely evidencie a kontroly pracovného času zabezpečiť

vedenie záznamov o dochádzke členov posádky plavidla prostredníctvom evidencie v lodnom

denníku podľa osobitného predpisu

13e

)

a o dochádzke členov palubného personálu prostredníctvom evidencie v knihe dochádzky.

(2)

Kniha dochádzky sa nachádza na plavidle a označuje sa poradovým číslom, názvom plavidla

a jednotným európskym identifikačným číslom plavidla (ENI).

13f

)

Každý člen palubného personálu zaznamenáva do knihy dochádzky čitateľne a spôsobom

určeným zamestnávateľom alebo ním poverenou osobou svoje meno a priezvisko, dátum,

začiatok a koniec denného pracovného času a začiatok a koniec doby odpočinku alebo

deň odpočinku.

(3)

Člen palubného personálu a zamestnávateľ alebo ním poverená osoba potvrdzujú zápisy

v knihe dochádzky svojím podpisom najneskôr do konca každého nasledujúceho mesiaca.

Záznamy sa uchovávajú po dobu jedného roka na plavidle a každý člen palubného personálu

obdrží kópie svojich potvrdených záznamov, ktoré uchováva minimálne jeden rok.

§ 24

Maximálny čas pracovnej pohotovosti

Zamestnávateľ môže nariadiť členovi posádky plavidla pracovnú pohotovosť najviac 400

hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po

dohode so zamestnancom.

Pravidelná osobná doprava

§ 25

Základné ustanovenia

(1)

Pravidelná osobná doprava na účely tohto zákona je verejná pravidelná doprava vozidlami

používanými na prepravu cestujúcich

a)

v autobusovej doprave, ak trasa linky nepresahuje 50 km,

b)

v mestskej autobusovej doprave a

c)

v doprave na mestských električkových dráhach a trolejbusových dráhach.

(2)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, na mobilných zamestnancov v pravidelnej osobnej

doprave sa vzťahujú ustanovenia

prvej časti

a ustanovenia

druhej časti

vzťahujúce sa na mobilných zamestnancov v cestnej doprave okrem

§ 6, § 7 ods. 1

a

§ 10

.

§ 26

Maximálny pracovný čas

(1)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť denný pracovný čas vodiča pravidelnej osobnej

dopravy tak, aby čas jazdy nepresiahol desať hodín za 24 po sebe nasledujúcich hodín.

(2)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť týždenný pracovný čas vodiča tak, aby čas jazdy

nepresiahol 48 hodín za týždeň.

(3)

Časom jazdy je súčet časov súvislého vedenia vozidla.

(4)

Do pracovného času vodiča sa započítava aj čas prerušenia súvislého vedenia vozidla,

ak je kratšie ako desať minút.

§ 27

Prestávka v práci

(1)

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas vodiča pravidelnej osobnej dopravy

tak, aby mal najneskôr po štyroch hodinách času jazdy prestávku v práci 30 minút;

to neplatí, ak najneskôr po štyroch hodinách času jazdy nasleduje nepretržitý denný

odpočinok alebo nepretržitý týždenný odpočinok.

(2)

Prestávku v práci možno rozdeliť na časové úseky, z ktorých každý trvá nepretržite

najmenej 15 minút.

(3)

Prestávka v práci sa predlžuje o čas práce vodiča nevyhnutne vykonávanej v záujme

plnenia povinností súvisiacich s bezpečnosťou vozidla alebo cestujúcich a o čas manipulačného

posúvania vozidla v obratisku konečnej zastávky.

§ 28

Minimálna doba odpočinku

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas vodiča pravidelnej osobnej dopravy

tak, aby mal medzi dvoma pracovnými zmenami nepretržitý denný odpočinok najmenej 11

hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín. Tento odpočinok môže zamestnávateľ

a)

skrátiť až na šesť hodín najviac trikrát za týždeň, ak ku skráteniu nedôjde v dvoch

po sebe nasledujúcich dňoch a odpočinok do konca nasledujúceho týždňa bude predĺžený

o čas skrátenia,

b)

rozdeliť najviac na tri časti počas 24 hodín v dňoch, v ktorých nie je odpočinok

skrátený podľa písmena a), pričom najmenej jedna časť odpočinku musí byť najmenej

osem hodín a doba odpočinku musí byť predĺžená najmenej na 12 hodín.

TRETIA ČASŤ

KONTROLA V CESTNEJ DOPRAVE

§ 29

Kontrolné systémy

(1)

Kontrolný systém na účely tohto zákona je koordinované uskutočňovanie cestných kontrol

a kontrol v dopravných podnikoch zameraných na dodržiavanie organizácie pracovného

času v doprave podľa osobitných predpisov

7

)

a podľa tohto zákona.

(2)

Kontrolný systém musí každoročne zahrnúť reprezentatívnu vzorku dopravných podnikov,

mobilných zamestnancov, najmä vodičov, a vozidiel všetkých kategórií, na ktoré sa

vzťahujú osobitné predpisy,

7

)

pričom sa musí skontrolovať najmenej

a)

3 % dní odpracovaných vodičmi,

b)

30 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných dní vodičov cestnou kontrolou

a

c)

50 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných dní vodičov kontrolou v dopravných

podnikoch.

(3)

Z každej kontroly vypracuje inšpektor práce vykonávajúci kontrolu protokol o výsledku

kontroly, ktorý obsahuje údaje podľa osobitného predpisu.

14

)

(4)

Protokoly o výsledku kontroly podľa odseku 3 sú podkladom na vyhotovenie informácie

pre Európsku komisiu podľa osobitného predpisu.

15

)

Informácia obsahuje sumárne údaje o počte vodičov skontrolovaných pri cestných kontrolách

a počet kontrol v dopravných podnikoch, počet skontrolovaných pracovných dní vodičov

a počet a druh hlásených porušení predpisov s poznámkou, či išlo o osobnú dopravu,

alebo o nákladnú dopravu.

(5)

Štatistické údaje z protokolov o výsledku kontroly podľa odseku 3, ktoré sa predkladajú

Európskej komisii každé dva roky, sa členia do týchto kategórií

a)

pri cestných kontrolách

1.

druh cesty, či ide o diaľnicu, cestu vyššej alebo nižšej triedy a krajinu evidencie

kontrolovaného vozidla,

2.

typ záznamového zariadenia,

16

)

či ide o analógové záznamové zariadenie, alebo o digitálne záznamové zariadenie,

b)

pri kontrolách v dopravných podnikoch

1.

druh dopravnej činnosti, či ide o medzinárodnú dopravu alebo o vnútroštátnu dopravu,

o osobnú dopravu alebo o nákladnú dopravu, o dopravu na vlastný účet, alebo o zmluvnú

dopravu pre iného v nájme alebo za úhradu,

2.

veľkosť vozidlového parku dopravného podniku,

3.

typ záznamového zariadenia, či ide o analógové záznamové zariadenie, alebo o digitálne

záznamové zariadenie.

(6)

Kontrolný orgán uchováva zozbierané štatistické údaje podľa odseku 5 za predchádzajúci

rok.

(7)

Dopravný podnik je povinný uschovávať jeden rok dokumenty z vykonaných kontrol, najmä

protokoly o výsledku kontroly a iné písomnosti vypracované kontrolnými orgánmi.

§ 30

Cestné kontroly

(1)

Cestné kontroly sa organizujú na rôznych miestach a v rôznom čase, aby dostatočne

pokryli veľkú časť cestnej siete a aby bolo obťažné vyhnúť sa kontrolným bodom. Počet

kontrolných bodov musí Národný inšpektorát práce určiť v spolupráci s Policajným zborom

tak, aby bol dostatočný; na tento účel sa kontrolné body zriaďujú na cestách a v ich

bezprostrednej blízkosti, najmä na odpočívadlách, na čerpacích staniciach pohonných

látok a v ich blízkosti a na iných bezpečných miestach popri diaľniciach a cestách.

(2)

Cestné kontroly vodičov a vozidiel podľa osobitného predpisu

7

)

sa najmenej šesťkrát ročne vykonávajú koordinovane s kontrolnými orgánmi iných členských

štátov, pričom každý kontrolný orgán vykonáva kontrolu na svojom území.

(3)

Ak pri cestnej kontrole vodiča vozidla evidovaného v inom členskom štáte zistené

údaje vyvolajú podozrenie, že došlo k porušeniu osobitných predpisov,

7

)

ktoré pre nedostatok údajov nemožno preukázať počas cestnej kontroly, možno požiadať

o súčinnosť príslušný orgán členského štátu evidencie vozidla.

(4)

Cestné kontroly sa musia vykonávať náhodne a nediskriminačne. Inšpektori práce a

policajti vykonávajúci cestnú kontrolu nesmú diskriminovať vodičov najmä podľa krajiny

evidencie vozidla, podľa krajiny bydliska vodiča, podľa krajiny sídla dopravného podniku,

podľa východiskového ani cieľového miesta cesty, ani podľa typu záznamového zariadenia.

(5)

Ak si to vyžaduje situácia, cestná kontrola môže byť zameraná len na niektorý prvok

kontroly. Počas cestnej kontroly môže vodič požiadať vedúceho dopravy alebo akúkoľvek

inú osobu dopravného podniku o informácie, aby pred koncom cestnej kontroly poskytol

ktorýkoľvek z dôkazov, ktoré vo vozidle chýbajú.

(6)

Inšpektor práce a policajt musia byť pri výkone cestných kontrol vybavení štandardným

vybavením podľa

prílohy č. 2

.

§ 31

Kontroly v dopravných podnikoch

(1)

Kontrola v dopravných podnikoch na účely tohto zákona je kontrola vykonávaná v priestoroch

technickej základne dopravného podniku a na pracoviskách dopravného podniku, na ktorých

mobilní zamestnanci vykonávajú dopravné činnosti.

(2)

Kontrolu dopravného podniku možno vykonať aj v priestoroch kontrolných orgánov, a

to preskúmaním dokumentov, údajov alebo iných dokladov, ktoré dopravný podnik na požiadanie

poskytol kontrolnému orgánu na účely vykonania kontroly. Dopravný podnik je povinný

na požiadanie kontrolného orgánu poskytnúť potrebné dokumenty a údaje týkajúce sa

organizácie pracovného času.

(3)

Kontroly v dopravných podnikoch sa vykonávajú spravidla na základe skúseností s jednotlivými

druhmi dopravy a s jednotlivými dopravnými podnikmi v rámci systému hodnotenia rizikovosti

dopravných podnikov a ak sa pri cestnej kontrole zistia závažné porušenia povinností

vodičov alebo povinností dopravných podnikov ustanovených v tomto zákone a v osobitných

predpisoch.

7

)

Dopravné podniky s vysokým stupňom rizikovosti musia byť kontrolované častejšie a

podrobnejšie ako ostatné dopravné podniky. Kontrolu dopravného podniku možno vykonať

koordinovane na základe dohody s kontrolnými orgánmi iných členských štátov, pričom

každý kontrolný orgán vykonáva kontrolu na svojom území. Koordinované kontroly v dopravných

podnikoch sa spravidla vykonávajú súčasne a s dôrazom na dodržiavanie predpisov dopravného

podniku vo viacerých členských štátoch.

(4)

Systém hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov je založený na pomernom počte a

závažnosti porušení tohto zákona a osobitných predpisov,

16a

)

ktorých sa dopustil konkrétny dopravný podnik; zoznam porušení a miera ich závažnosti

sú uvedené v

prílohe č. 3

a v osobitnom predpise.

16a

)

(5)

Inšpektoráty práce pri vykonávaní kontroly v dopravnom podniku zohľadňujú aj informácie,

ktoré im poskytli kontrolné orgány iného členského štátu o činnosti tohto dopravného

podniku v inom členskom štáte.

(6)

Inšpektor práce vykonávajúci kontrolu v dopravnom podniku musí byť vybavený štandardným

vybavením podľa

prílohy č. 2

.

§ 31a

Výmena informácií

(1)

Národný inšpektorát práce poskytuje orgánom členských štátov informácie o uplatňovaní

všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa mobilných zamestnancov v cestnej

doprave a informácie podľa osobitného predpisu

16b

)

a)

najmenej raz za šesť mesiacov alebo

b)

na základe odôvodnenej žiadosti orgánu členského štátu.

(2)

Národný inšpektorát práce poskytne informácie podľa odseku 1 písm. b) do 25 pracovných

dní odo dňa prijatia žiadosti, ak nebola dohodnutá kratšia lehota. V odôvodnených

naliehavých prípadoch alebo prípadoch, v ktorých na poskytnutie informácií postačuje

nahliadnuť do systému hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov, poskytne vyžiadanú

informáciu najneskôr do troch pracovných dní odo dňa prijatia žiadosti.

(3)

Ak žiadosť nie je dostatočne odôvodnená, Národný inšpektorát práce to oznámi žiadajúcemu

orgánu členského štátu do desiatich pracovných dní odo dňa prijatia žiadosti a zároveň

žiadajúci orgán členského štátu vyzve, aby nedostatky v ním určenej lehote odstránil

s poučením, že inak môže žiadosť zamietnuť. Ak žiadosti nie je možné vyhovieť alebo

kontrolu v dopravnom podniku nie je možné vykonať, Národný inšpektorát práce o tom

informuje žiadajúci orgán členského štátu do desiatich pracovných dní odo dňa prijatia

žiadosti a túto skutočnosť odôvodní.

(4)

Národný inšpektorát práce informuje Európsku komisiu, ak informácie o vyslanom zamestnancovi

v Slovenskej republike nie sú poskytnuté v súlade s lehotami podľa odsekov 2 a 3.

(5)

Výmena informácií podľa odseku 1 písm. b) sa uskutočňuje prostredníctvom informačného

systému o vnútornom trhu podľa osobitného predpisu.

16c

)

(6)

Odsek 5 sa nevzťahuje na informácie, ktoré si členské štáty vymieňajú priamym nahliadaním

do vnútroštátnych elektronických registrov podľa osobitného predpisu.

16d

)

ŠTVRTÁ ČASŤ

Štátna správa

§ 32

Orgány štátnej správy

Kontrolnými orgánmi podľa tohto zákona a orgánmi vykonávajúcimi pôsobnosť podľa osobitných

predpisov

7

)

sú Národný inšpektorát práce, inšpektoráty práce a Policajný zbor, ak osobitný predpis

16e

)

neustanovuje inak.

§ 33

Národný inšpektorát práce

Národný inšpektorát práce v súlade s osobitným predpisom

17

)

a)

organizuje v spolupráci s Policajným zborom vytvorenie a prevádzkovanie kontrolného

systému podľa tretej časti vrátane organizácie cestných kontrol,

b)

predkladá Európskej komisii každé dva roky k 30. septembru

1.

informáciu na štandardnom tlačive

18

)

o vykonaných kontrolách podľa

§ 29 ods. 4

,

2.

štatistické údaje podľa

§ 29 ods. 5

,

3.

správu o uplatňovaní ustanovení tohto zákona týkajúcich sa organizácie pracovného

času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave aj so stanoviskami sociálnych

partnerov,

c)

zabezpečuje koordináciu s partnerskými orgánmi členských štátov vo vzťahu k vykonávaniu

cestných kontrol podľa

§ 30

a kontrol v dopravných podnikoch podľa

§ 31

,

d)

vybavuje žiadosti orgánov členských štátov o poskytnutie súčinnosti podľa

§ 30 ods. 3

,

e)

poskytuje orgánom členských štátov informácie o uplatňovaní všeobecne záväzných právnych

predpisov týkajúcich sa mobilných zamestnancov a informácie podľa osobitného predpisu,

16b

)

f)

zabezpečuje výmenu informácií podľa

§ 31a

,

g)

spolupracuje s orgánmi členských štátov na vypracovávaní spoločných programov odbornej

prípravy inšpektorov práce o osvedčených kontrolných postupoch, ktoré sa budú uskutočňovať

najmenej raz ročne a ktoré umožnia najmenej raz ročne výmenu inšpektorov práce, aby

boli vyškolení na výkon svojich úloh,

h)

informuje Európsku komisiu o

1.

výnimkách z uplatňovania pravidiel uvedených v

§ 6 ods. 4

udelených na cestnú dopravu vykonávanú na území Slovenskej republiky podľa osobitného

predpisu,

20

)

2.

opatreniach a sankciách prijatých na základe dohody v interoperabilnej cezhraničnej

železničnej doprave,

3.

sankciách za porušenie tohto zákona a osobitných predpisov,

7

)

4.

orgáne, ktorý v Slovenskej republike vykonáva pôsobnosť podľa písmena b) druhého

bodu a podľa písmen c) a d),

i)

plní voči Európskej komisii ďalšie úlohy podľa osobitného predpisu,

21

)

j)

spolupracuje s Európskym orgánom práce

21a

)

pri vykonávaní koordinovaných kontrol a v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy

inšpektorov práce,

k)

zabezpečuje odbornú prípravu inšpektorov práce podľa osobitného predpisu.

21b

)

Inšpektorát práce

§ 34

(1)

Inšpektorát práce

a)

vykonáva samostatne alebo v spolupráci s Policajným zborom cestné kontroly; predmetom

cestnej kontroly sú prvky uvedené v

prílohe č. 1 časti A

,

b)

vykonáva kontroly v dopravných podnikoch; predmetom kontroly v dopravných podnikoch

sú prvky uvedené v

prílohe č. 1

,

c)

vykonáva kontroly na plavidlách vykonávajúcich verejnú vodnú dopravu, ktorých predmetom

je dodržiavanie povinností podľa

§ 22 až 24

,

d)

vykonáva kontroly u zamestnávateľa, ktorých predmetom je dodržiavanie povinností

podľa

§ 12 až 15

a

§ 22 až 24

,

e)

ukladá pokuty za správne delikty podľa

§ 37

,

f)

prejednáva priestupky podľa

§ 38

,

g)

vedie evidenciu vykonaných kontrol,

h)

udeľuje výnimky z uplatňovania pravidiel uvedených v

§ 6 ods. 4

vo vnútroštátnej cestnej doprave v rozsahu podľa osobitného predpisu,

22

)

i)

poskytuje Národnému inšpektorátu práce údaje z kontrol potrebné na plnenie jeho úloh,

j)

zasiela odobraté karty vodiča Ministerstvu dopravy Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“),

k)

vykonáva v spolupráci s Policajným zborom kontroly vodičov špecializovaných havarijných

vozidiel, ktorých predmetom je dodržiavanie požiadaviek podľa osobitných predpisov.

22aa

)

(2)

Inšpektor práce je oprávnený

a)

pri cestnej kontrole alebo na pracovisku vodiča nariadiť vodičovi odstaviť vozidlo

na prikázanom mieste a okamžite začať čerpať prestávku v práci alebo čas denného alebo

týždenného odpočinku, ak zistil, že vodič presiahol povolený čas jazdy alebo že nečerpal

prestávku v práci alebo dobu odpočinku,

b)

pri cestnej kontrole zadržať osvedčenie o evidencii časť I alebo časť II (ďalej len

„osvedčenie o evidencii“) alebo evidenčný doklad od vozidla vydaný v cudzine (ďalej

len „evidenčný doklad“) a nariadiť vodičovi odstaviť vozidlo na prikázanom mieste,

ak

1.

zistí, že vozidlo nie je vybavené záznamovým zariadením podľa osobitného predpisu,

24

)

2.

zistí, že vozidlo je vybavené záznamovým zariadením bez typového schválenia ES alebo

že záznamové zariadenie je nefunkčné, poškodené, nebola na ňom vykonaná periodická

prehliadka alebo má poruchu alebo

3.

vodič, ktorému je v blokovom konaní za priestupok podľa

§ 38

uložená pokuta, je ochotný ju zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste,

c)

pri kontrole v dopravnom podniku zakázať

1.

používanie vozidla, ktoré nie je vybavené záznamovým zariadením alebo je vybavené

záznamovým zariadením bez typového schválenia ES, alebo ak záznamové zariadenie je

nefunkčné, nebola na ňom vykonaná periodická prehliadka alebo má poruchu,

2.

používanie vozidla pri zistení záznamov udalostí, porúch alebo chýb od poslednej

periodickej prehliadky, ktoré sa považujú za potenciálne narušenie alebo manipuláciu

so záznamovým zariadením alebo jeho snímačom pohybu, a nariadiť dopravnému podniku

vykonanie kontroly záznamového zariadenia v dielni, ktorá je autorizovaná podľa osobitného

predpisu,

22ab

)

3.

vodičovi alebo inému mobilnému zamestnancovi nástup do služby alebo ďalšie vykonávanie

dopravnej činnosti a nariadiť mu okamžité čerpanie času denného alebo týždenného odpočinku,

ak zistil, že presiahol povolený čas jazdy alebo pracovný čas alebo že nečerpal dobu

odpočinku,

d)

pri kontrole podľa odseku 1 písm. c) a d) zakázať mobilnému zamestnancovi vo verejnej

vodnej doprave nástup do služby alebo ďalšie vykonávanie dopravnej činnosti a nariadiť

mu okamžité čerpanie času denného alebo týždenného odpočinku, ak zistil, že presiahol

maximálny pracovný čas alebo nečerpal dobu odpočinku,

e)

požadovať od kontrolovanej osoby preukázanie totožnosti,

22a

)

f)

požadovať od vodiča predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla

a na prepravu osôb a nákladu,

g)

zadržať kartu vodiča, ak zistí, že vodič používa kartu vodiča, ktorá je sfalšovaná,

alebo používa kartu vodiča, ktorej nie je oprávneným držiteľom, alebo drží viac ako

jednu platnú kartu vodiča.

(3)

Inšpektor práce je oprávnený za podmienok ustanovených v odseku 2 písm. b) zadržať

aj tabuľku s evidenčným číslom vozidla. Tabuľku s evidenčným číslom vozidla z vozidla

demontuje inšpektor práce, ak tak vodič neurobil na jeho výzvu sám; škodu spôsobenú

v súvislosti s demontovaním tabuľky s evidenčným číslom vozidla znáša dopravný podnik.

(4)

Inšpektor práce na mieste vydá vodičovi potvrdenie o zadržaní osvedčenia o evidencii

alebo evidenčného dokladu a tabuľky s evidenčným číslom vozidla. Zadržané osvedčenie

o evidencii alebo evidenčný doklad a tabuľku s evidenčným číslom vozidla inšpektor

práce bezodkladne odovzdá orgánu Policajného zboru.

25

)

V potvrdení môže inšpektor práce povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní,

len ak nie je súčasne zadržaná aj tabuľka s evidenčným číslom vozidla a ak takou jazdou

nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Zadržané osvedčenie o

evidencii alebo evidenčný doklad a tabuľku s evidenčným číslom vozidla vráti orgán

Policajného zboru dopravnému podniku po predložení dokladu o zaplatení pokuty alebo

po predložení dokladu vydaného prevádzkovateľom autorizovanej dielne o vykonaní overenia

záznamového zariadenia, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

25

)

§ 34a

Kontrolovaná osoba podľa

§ 34 ods. 2 písm. e)

je povinná preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti.

22a

)

§ 35

(1)

Žiadosť o udelenie výnimky podľa

§ 34 ods. 1 písm. h)

musí byť písomná a musí obsahovať

a)

názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo žiadateľa,

b)

dôvod, pre ktorý sa žiada udelenie výnimky,

c)

zoznam vozidiel, na ktoré sa má vzťahovať výnimka, s uvedením ich evidenčných čísiel,

d)

návrh opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(2)

V žiadosti možno uviesť aj iné doplňujúce údaje a informácie. K žiadosti možno pripojiť

aj písomnosti podporujúce udelenie výnimky.

(3)

Na udelenie výnimky nie je právny nárok.

(4)

Ak sa žiadosti vyhovie, rozhodnutie sa vyznačí v spise a namiesto doručenia písomného

vyhotovenia rozhodnutia sa žiadateľovi vydá osvedčenie, ktoré je súčasťou dokladov,

ktoré je vodič povinný mať pri sebe. Pri cestnej kontrole je vodič povinný na požiadanie

predložiť osvedčenie kontrolnému orgánu. Vzor osvedčenia je uvedený v

prílohe č. 4

.

§ 36

Policajný zbor

(1)

Policajný zbor vykonáva cestné kontroly v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou

cestnej premávky.

23

)

(2)

Predmetom cestnej kontroly podľa odseku 1 je kontrola

a)

prvkov podľa

prílohy č. 1 časti A

,

b)

prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti vozidla trvajúceho viac ako jednu minútu,

počas ktorého bola prekročená rýchlosť uvedená na montážnom štítku, a to 90 km/h u

vozidiel kategórie N3 alebo 105 km/h u vozidiel kategórie M3,

c)

okamžitej rýchlosti dosiahnutej vozidlom ako ju zaznamenalo záznamové zariadenie

počas najviac 24 predchádzajúcich hodín používania vozidla.

(3)

Ak policajt pri cestnej kontrole zistí, že vozidlo nie je vybavené záznamovým zariadením

podľa osobitného predpisu,

24

)

je vybavené záznamovým zariadením bez typového schválenia ES alebo že záznamové zariadenie

je nefunkčné, poškodené, nebola na ňom vykonaná periodická prehliadka alebo má poruchu,

je oprávnený podľa osobitného predpisu

25

)

zadržať osvedčenie o evidencii, evidenčný doklad a tabuľku s evidenčným číslom vozidla.

Zadržané osvedčenie o evidencii, evidenčný doklad a tabuľku s evidenčným číslom vozidla

orgán Policajného zboru vráti dopravnému podniku po predložení dokladu vydaného prevádzkovateľom

autorizovanej dielne o vykonaní overenia záznamového zariadenia, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

25

)

(4)

Ak policajt pri cestnej kontrole zistí, že vodič presiahol povolený čas jazdy bez

prestávky v práci, povolený čas jazdy za prebiehajúci týždeň, alebo za dva za sebou

idúce týždne, alebo nečerpal dobu denného alebo týždenného odpočinku, nariadi vodičovi

bezodkladne odstaviť vozidlo na určenom mieste a okamžite začať čerpať prestávku v

práci alebo dobu denného alebo týždenného odpočinku. V prípade autobusovej dopravy

sa určené miesto nariadeného odpočinku stanoví tak, aby počas nariadeného odpočinku

neboli dotknuté práva a potreby cestujúcich.

(5)

Ak policajt pri cestnej kontrole zistí, že vodič používa kartu vodiča, ktorá je sfalšovaná,

alebo používa kartu vodiča, ktorej nie je oprávneným držiteľom, alebo drží viac ako

jednu platnú kartu vodiča, je oprávnený túto kartu zadržať. Zadržanú kartu vodiča

zašle ministerstvu.

(6)

Ak má policajt pri cestnej kontrole dôvodné podozrenie, že vozidlo je vybavené zariadením

na manipuláciu záznamového zariadenia alebo bolo použité manipulačné zariadenie, je

oprávnený pri náležitom zohľadnení bezpečnostných aspektov a technickom vybavení pre

účely kontroly odstrániť alebo porušiť plomby za predpokladu, že je vybavený náhradnými

plombami a počas celej doby kontroly má kontrolnú kartu vloženú v záznamovom zariadení.

Ak sa pri kontrole nepotvrdí manipulácia so záznamovým zariadením, odstránenie alebo

porušenie plomby, policajt nahradí porušené alebo odstránené plomby novými plombami

a vydá o porušení alebo odstránení plomby potvrdenie podľa osobitného predpisu.

25a

)

Ak sa pri kontrole potvrdí manipulácia so záznamovým zariadením, odstránenie alebo

porušenie plomby, policajt nenahradí porušené alebo odstránené plomby novými plombami,

ale vydá o porušení alebo odstránení plomby potvrdenie podľa osobitného predpisu.

25a

)

Dopravný podnik je povinný do siedmich dní od porušenia alebo odstránenia plomby

zabezpečiť prehliadku záznamového zariadenia a pri periodickej prehliadke predložiť

potvrdenie vydané policajtom podľa osobitného predpisu.

25a

)

(7)

Policajný zbor

a)

spolupracuje s Národným inšpektorátom práce a s príslušnými inšpektorátmi práce na

vytvorení a prevádzkovaní kontrolného systému vrátane prípravy a organizovania cestných

kontrol,

b)

poskytuje Národnému inšpektorátu práce údaje potrebné na plnenie jeho úloh,

c)

prejednáva priestupky podľa

§ 38 ods. 8 písm. b)

, ktoré zistil počas cestnej kontroly,

d)

spolupracuje s Európskym orgánom práce

21a

)

pri vykonávaní koordinovaných kontrol a v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy

policajtov,

e)

zabezpečuje odbornú prípravu policajtov podľa osobitného predpisu.

21b

)

§ 37

Správne delikty

(1)

Inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi alebo dopravnému podniku pokutu do 663 eur,

ak

a)

preukázateľne neoboznámi vodiča s predpismi upravujúcimi používanie záznamového zariadenia,

záznamových listov alebo papierových kotúčov do záznamového zariadenia,

b)

preukázateľne nepoučí vodiča o správnom používaní karty vodiča,

c)

neposkytne mobilnému zamestnancovi v cestnej doprave, verejnej vodnej doprave alebo

v leteckej doprave alebo zamestnancovi podľa

§ 2 ods. 3 písm. c) tretieho bodu

alebo

štvrtého bodu

na požiadanie písomné údaje o odpracovanom čase, čase jazdy, čase plavby alebo čase

letu a o čase pracovnej pohotovosti a kópie záznamových listov, výtlačkov zo záznamového

zariadenia a údajov skopírovaných z karty vodiča.

(2)

Inšpektorát práce uloží dopravnému podniku pokutu od 663 eur do 3 319 eur, ak

a)

prevádzkuje vozidlo s nefunkčným alebo poškodeným záznamovým zariadením alebo so

záznamovým zariadením, ktoré má poruchu,

b)

vykonáva prepravu bez udelenej výnimky podľa

§ 34 ods. 1 písm. h)

alebo po uplynutí lehoty, na ktorú bola výnimka udelená,

c)

neprevezme skopírované údaje zo záznamového zariadenia alebo certifikát o nemožnosti

skopírovať údaje zo záznamového zariadenia,

d)

vodič poruší pravidlá o čase jazdy, čase prestávky v práci alebo presiahne maximálny

týždenný pracovný čas alebo poruší pravidlá dôb denného alebo týždenného odpočinku

v dôsledku nesplnenia povinnosti dopravného podniku, a to aj vtedy, ak sa porušenia

pravidiel vodič dopustil na území iného členského štátu,

e)

neuhradí náklady vodiča na ubytovanie počas čerpania pravidelného týždenného odpočinku

mimo vozidla,

f)

nevydá vodičovi dostatočný počet záznamových listov alebo papierových kotúčov do

záznamového zariadenia,

g)

vydá vodičovi záznamový list alebo papierový kotúč do záznamového zariadenia, ktorý

nemá typové schválenie ES alebo ktorý je nevhodný do inštalovaného záznamového zariadenia,

h)

prevádzkuje vozidlo v členskom štáte inom ako je členský štát evidencie vozidla so

záznamovým zariadením, ktoré nespĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.

27

)

(3)

Inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi alebo dopravnému podniku pokutu od 1 659

eur do 16 596 eur, ak

a)

organizuje prácu vodičov tak, že nie sú schopní dodržať pracovný čas, čas jazdy,

čas pracovnej pohotovosti, maximálny týždenný pracovný čas a čas prestávok v práci

alebo časy denného alebo týždenného odpočinku alebo predpisy o používaní záznamového

zariadenia,

b)

organizuje prácu vodičov tak, že nie sú schopní v rámci každého obdobia štyroch po

sebe nasledujúcich týždňov vrátiť sa do miesta usadenia zamestnávateľa alebo vrátiť

sa do miesta bydliska s cieľom stráviť tam aspoň jednu dobu pravidelného týždenného

odpočinku alebo dobu týždenného odpočinku v trvaní viac ako 45 hodín čerpanú ako náhradu

za dobu skráteného týždenného odpočinku,

c)

organizuje kabotážne prepravy v rozpore s týmto zákonom,

d)

nevyžiada od mobilného zamestnanca v cestnej doprave, verejnej vodnej doprave alebo

v leteckej doprave alebo od zamestnanca podľa

§ 2 ods. 3 písm. c) tretieho bodu

alebo

štvrtého bodu

kópie záznamov o odpracovanom čase, čase jazdy, čase plavby alebo čase letu a o čase

pracovnej pohotovosti u iného zamestnávateľa,

e)

preukázateľne nepoučí vodičov o povinnostiach týkajúcich sa času jazdy, času prestávky

v práci alebo dôb odpočinku alebo nevykonáva pravidelné kontroly vodičov o dodržiavaní

týchto povinností alebo ich vykonanie neeviduje,

f)

nezabezpečí skopírovanie všetkých údajov podľa osobitného predpisu

24

)

vrátane údajov o čase jazdy, čase prestávky v práci alebo dôb odpočinku vodiča prostredníctvom

podnikovej karty

24

)

zo záznamového zariadenia vo vozidle najmenej raz za 90 dní a z karty vodiča najmenej

raz za 28 dní alebo skopírované údaje neuchová 24 mesiacov odo dňa ich skopírovania,

g)

znehodnotí, zničí, poškodí, stratí, sfalšuje alebo zmanipuluje skopírované údaje

alebo umožní odcudzenie alebo sfalšovanie skopírovaných údajov,

h)

nevypracuje cestovný poriadok a rozpis služieb vodičov pravidelnej vnútroštátnej

osobnej dopravy a pravidelnej medzinárodnej osobnej dopravy, ktorej koncové stanice

sú umiestnené vo vzdialenosti do 50 km vzdušnou čiarou od štátnej hranice medzi dvoma

členskými štátmi a ktorej dĺžka nepresahuje 100 km, s uvedením mena a priezviska vodiča,

sídla dopravného podniku a vopred určenými časmi jazdy, prestávok v práci, pracovnej

pohotovosti a inej práce vodiča alebo nevydá vodičovi pred jazdou kópiu cestovného

poriadku alebo výpis z rozpisu služieb,

i)

prevádzkuje vozidlo, ktoré musí byť vybavené záznamovým zariadením, bez záznamového

zariadenia alebo so záznamovým zariadením, ktoré nemá vydané typové schválenie ES,

alebo so záznamovým zariadením, na ktorom sa nevykonala periodická prehliadka, alebo

prevádzkuje vozidlo s nefunkčným alebo poškodeným záznamovým zariadením alebo so záznamovým

zariadením, ktoré má poruchu,

j)

neuzatvoril s vodičom, ktorý vykonáva pre neho dopravné činnosti v cestnej doprave,

pracovný pomer, ak nejde o samostatne zárobkovo činného vodiča,

k)

ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi,

7

)

l)

nenahlási bezodkladne vznik a zánik pracovnoprávneho vzťahu rušňovodiča bezpečnostnému

orgánu

13a

)

podľa

§ 12 ods. 5

.

(4)

Inšpektorát práce uloží pokutu od 1 659 eur do 16 596 eur

a)

právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poskytne vodičovi motivačnú

prémiu, príplatok k mzde alebo inú peňažnú alebo nepeňažnú výhodu za prejazdenú vzdialenosť

alebo za prepravené množstvo tovaru alebo osôb, ak sa tým ohrozila bezpečnosť cestnej

premávky alebo motivovalo porušenie pravidiel pracovného času, času jazdy, času pracovnej

pohotovosti a prestávok v práci alebo dôb denného alebo týždenného odpočinku zo strany

vodiča,

b)

prevádzkovateľovi interoperabilnej cezhraničnej dopravy, ak nedodrží ustanovenia

dohody v interoperabilnej cezhraničnej železničnej doprave.

(5)

Inšpektorát práce uloží pokutu podľa odsekov 1 až 4 aj vtedy, keď sa porušenie povinnosti

zistilo na území iného členského štátu alebo po návrate na územie Slovenskej republiky,

ak k uloženiu pokuty nedošlo v inom členskom štáte.

(6)

Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty prihliada najmä na závažnosť porušenia povinnosti

z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vodiča, na kategóriu

dopravného podniku v systéme hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov a na to, či

ide o prvé alebo o opakované porušenie povinnosti.

(7)

Konanie o uloženie pokuty možno začať do šiestich mesiacov odo dňa ukončenia výkonu

kontroly, najneskôr do troch rokov, odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

(8)

Ak v priebehu 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty inšpektorát

práce zistí, že tá istá osoba sa dopustila opätovne správneho deliktu

a)

podľa odsekov 1 až 3, uloží jej pokutu do dvojnásobku hornej hranice pokuty podľa

odsekov 1 až 3, najmenej však vo výške hornej hranice rozpätia uvedeného v odsekoch

1 až 3,

b)

podľa odseku 4, uloží jej pokutu od 6 638 eur do 33 193 eur.

(9)

Ak sa tá istá osoba opakovane dopúšťa správnych deliktov podľa odsekov 1 až 4 alebo

ak dopravný podnik je v rámci systému hodnotenia rizikovosti v kategórii najzávažnejších

porušovaní pravidiel času jazdy a dôb odpočinku, inšpektorát práce môže dať podnet

príslušnému správnemu orgánu na pozastavenie prevádzkovania živnosti alebo na zrušenie

živnostenského oprávnenia, alebo na odňatie alebo zrušenie povolenia na podnikanie.

28

)

(10)

Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

§ 38

Priestupky

(1)

Priestupku sa dopustí vodič, ktorý

a)

vedie vozidlo

1.

bez záznamového zariadenia alebo so záznamovým zariadením, ktoré nemá platnú periodickú

prehliadku alebo záznamové zariadenie nesprávne používa,

2.

so záznamovým zariadením, ktoré je poškodené alebo nefunkčné; to neplatí, ak ide

o dojazd do dopravného podniku alebo do registrovanej dielne, najdlhšie však na jeden

týždeň odo dňa zistenia poškodenia alebo poruchy,

3.

bez vyplneného záznamového listu alebo so záznamovým listom použitým na dlhší čas,

než je určený, alebo bez použitia náhradného záznamu alebo používa špinavé alebo poškodené

záznamové listy, pričom údaje v nich uvedené nie sú čitateľné,

4.

bez karty vodiča viac ako 15 pracovných dní a nepreukáže nemožnosť predloženia alebo

používania karty vodiča,

5.

nemá pri sebe kartu vodiča ani potvrdenie o jej strate alebo odcudzení,

b)

používa kartu vodiča, ktorá je

1.

poškodená, nefunkčná alebo znečistená, pričom údaje na nej uvedené nie sú čitateľné,

2.

sfalšovaná alebo ktorej uplynula platnosť alebo

3.

kartou iného vodiča alebo je držiteľom viac ako jednej karty vodiča,

c)

nepredloží kartu vodiča, ak je vodič jej držiteľom, vyplnené záznamové listy alebo

výtlačky zo záznamového zariadenia, alebo ručné záznamy za prebiehajúci týždeň a za

predchádzajúcich 56 dní,

d)

nečerpá alebo nedodrží prestávku v práci, dobu denného alebo týždenného odpočinku,

presiahne maximálny denný, týždenný alebo dvojtýždenný limit času jazdy, alebo presiahne

maximálny týždenný pracovný čas,

e)

neoprávnene manipuluje so záznamovým zariadením alebo ktorý zatají, znehodnotí, zničí,

poškodí, stratí alebo zmanipuluje záznamy, alebo umožní odcudziť alebo sfalšovať záznamové

listy alebo údaje v záznamovom zariadení alebo v karte vodiča, alebo uvedie nepravdivé

údaje v potvrdení podľa písmena c) druhého bodu,

f)

nezaznamená ručne v záznamovom liste, vo výtlačku zo záznamového zariadenia alebo

v rozpise služieb dôvod odchýlky od povinnosti dodržať čas jazdy a čas prestávky v

práci,

g)

nepredloží alebo neodovzdá na požiadanie kontrolného orgánu výpis z rozpisu služieb

a kópiu cestovného poriadku za prebiehajúci deň a za predchádzajúcich 56 dní, ak ide

o vodiča vozidla bez záznamového zariadenia v pravidelnej

1.

vnútroštátnej osobnej doprave alebo

2.

medzinárodnej osobnej doprave na linke, ktorej koncové stanice sú umiestnené do vzdialenosti

50 km vzdušnou čiarou od štátnej hranice medzi dvoma členskými štátmi a ktorej dĺžka

nepresahuje 100 km,

h)

neuchová po určený čas alebo nepredloží pri cestnej kontrole rozhodnutie o uloženej

pokute alebo doklady o začatom konaní o uloženie pokuty podľa tohto zákona,

i)

nepredloží na požiadanie zamestnávateľovi písomné údaje o odpracovanom čase, čase

jazdy a čase pracovnej pohotovosti u iného zamestnávateľa,

j)

nedodrží

1.

maximálny denný, šesťdňový alebo dvojtýždenný limit času jazdy o viac ako 20 %,

2.

minimálnu dobu denného alebo týždenného odpočinku o viac ako 20 %,

3.

minimálny čas prestávok v práci o viac ako 33 %,

k)

nezaznamenáva údaje, časové úseky, záznamy začiatku a konca pracovnej zmeny vodiča,

záznamy prekročenia hranice, záznamy miesta nakládky a vykládky v súlade s osobitnými

predpismi

7

)

alebo s medzinárodnou dohodou,

8

)

l)

nenahlási stratu alebo odcudzenie karty vodiča vydávajúcemu orgánu do siedmich kalendárnych

dní odo dňa, keď došlo k strate alebo k odcudzeniu karty vodiča,

m)

formálne neoznámi stratu alebo krádež karty vodiča príslušným orgánom členského štátu,

v ktorom ku krádeži alebo strate došlo,

n)

sa odmietne podrobiť kontrole,

o)

ako držiteľ karty vodiča úmyselne poskytne túto kartu inej osobe, ktorá ju zneužije,

p)

vykonáva dopravné činnosti v cestnej doprave pre dopravný podnik, s ktorým neuzatvoril

pracovný pomer, ak nejde o samostatne zárobkovo činného vodiča,

q)

vedie vozidlo v členskom štáte inom ako je členský štát evidencie vozidla so záznamovým

zariadením, ktoré nespĺňa podmienky podľa osobitného predpisu,

27

)

r)

nepoužíva záznamové zariadenie, záznamový list alebo kartu vodiča,

s)

nečerpá doby pravidelného týždenného odpočinku a každú dobu týždenného odpočinku

v trvaní viac ako 45 hodín mimo vozidla,

t)

sa v rámci každého obdobia štyroch po sebe nasledujúcich týždňov nevráti do miesta

usadenia zamestnávateľa, alebo sa nevráti do miesta bydliska s cieľom stráviť tam

aspoň jednu dobu pravidelného týždenného odpočinku alebo dobu týždenného odpočinku

v trvaní viac ako 45 hodín čerpanú ako náhradu za dobu skráteného týždenného odpočinku,

u)

vykonáva kabotážne prepravy v rozpore s týmto zákonom.

(2)

Priestupku sa dopustí fyzická osoba, ktorá

a)

poskytne vodičovi peňažnú alebo nepeňažnú výhodu za prejazdenú vzdialenosť alebo

za prepravené množstvo tovaru alebo osôb, ak sa tým ohrozila bezpečnosť cestnej premávky

alebo motivovalo porušenie pravidiel pracovného času, času jazdy, času pracovnej pohotovosti

a prestávok v práci alebo dôb denného alebo týždenného odpočinku zo strany vodiča,

b)

manipuluje so záznamovým zariadením, so záznamovými listami alebo s kartou vodiča

na účel falšovania, zatajovania alebo ničenia údajov alebo manipuluje so záznamovým

zariadením na účel jeho znefunkčnenia alebo poškodenia,

c)

sfalšuje, zatají alebo zničí údaje zaznamenané na záznamovom liste, na ručnom zázname,

na výtlačku zo záznamového zariadenia alebo v záznamovom zariadení alebo na karte

vodiča,

d)

umiestni vo vozidle zariadenie určené na manipuláciu, ktoré by mohlo byť použité

na pozmeňovanie, utajovanie, ničenie alebo falšovanie údajov v záznamovom zariadení

alebo údajov na záznamovom liste, na výtlačku zo záznamového zariadenia alebo údajov

na karte vodiča,

e)

nepreukáže inšpektorovi práce svoju totožnosť dokladom totožnosti.

(3)

Priestupku sa dopustí rušňovodič, ktorý

a)

nečerpá alebo nedodrží dobu denného alebo týždenného odpočinku alebo presiahne maximálny

denný alebo týždenný odpracovaný čas,

b)

nepredloží zamestnávateľovi písomné údaje o odpracovanom čase u iného zamestnávateľa,

c)

sa odmietne podrobiť kontrole,

d)

nenahlási počet odpracovaných hodín podľa

§ 12 ods. 5

.

(4)

Za priestupky podľa

a)

odseku 1 písm. f), h), o) a p) možno uložiť pokutu do 1 100 eur,

b)

odseku 1 písm. a) tretieho až piateho bodu, písm. b) prvého bodu, písm. c), d), g),

i), k) a l) možno uložiť pokutu do 1 400 eur a zákaz činnosti do jedného roka,

c)

odseku 1 písm. a) prvého a druhého bodu, písm. b) druhého a tretieho bodu a písm.

e), j), m), n), q) až u) možno uložiť pokutu do 1 700 eur a zákaz činnosti do dvoch

rokov,

d)

odseku 2 možno uložiť pokutu do 1 700 eur,

e)

odseku 3 možno uložiť pokutu do 1 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov.

(5)

Za priestupky podľa odsekov 1 až 3 možno uložiť pokutu

a)

v blokovom konaní do 700 eur alebo

b)

v rozkaznom konaní do 900 eur.

(6)

Pokutu a zákaz činnosti podľa odseku 4 písm. b) a c) možno uložiť samostatne alebo

vo vzájomnom súbehu. Na čas zákazu činnosti sa vodičovi odoberie karta vodiča. Odobratú

kartu vodiča kontrolný orgán bezodkladne odovzdá ministerstvu.

(7)

Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné

následky porušenia povinností a na mieru zavinenia.

(8)

Priestupky podľa

a)

odsekov 1 až 3 prejednáva inšpektorát práce príslušný podľa sídla dopravného podniku,

ak ide o priestupky zistené pri kontrole v dopravnom podniku alebo pri cestnej kontrole

v rozsahu predmetu kontroly podľa

prílohy č. 1

,

b)

odseku 1 prejednáva Policajný zbor v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou

cestnej premávky, ak ide o priestupky zistené pri cestnej kontrole v rozsahu uvedenom

v

§ 36 ods. 2

.

(9)

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.

29

)

PIATA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 39

Ustanovenia

§ 8, 9 a 10

sa vzťahujú na samostatne zárobkovo činných vodičov [

§ 6 ods. 1 písm. b)

] od 23. marca 2009.

§ 40

Prechodné ustanovenia

(1)

V rámci kontrolného systému podľa tretej časti sa musí skontrolovať

a)

do 31. decembra 2007 najmenej 1 % dní odpracovaných vodičmi a od 1. januára 2008

do 31. decembra 2009 každoročne najmenej 2 % dní odpracovaných vodičmi,

b)

do 31. decembra 2007 najmenej 15 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných

dní cestnou kontrolou a 30 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných dní

kontrolou v dopravných podnikoch.

(2)

Národný inšpektorát práce pošle príslušným orgánom členských štátov prvú informáciu

podľa osobitných predpisov

19

)

najneskôr do 30. apríla 2008.

(3)

Národný inšpektorát práce pošle Európskej komisii

a)

prvú informáciu o vykonaných kontrolách v cestnej doprave podľa

§ 33 písm. b) prvého bodu

a štatistické údaje podľa

§ 33 písm. b) druhého bodu

do 30. septembra 2009,

b)

správu podľa

§ 33 písm. b) tretieho bodu

do 30. septembra 2009,

c)

informáciu podľa

§ 33 písm. h) druhého bodu

do 27. júla 2008.

(4)

Do 31. decembra 2007 sa priestupku podľa § 38 ods. 1 písm. c) prvého bodu dopustí

vodič, ktorý nepredloží záznamové listy alebo výtlačky zo záznamového zariadenia za

prebiehajúci týždeň a za predchádzajúcich 15 dní.

(5)

Od 16. júla 2008 sa ustanovenia o organizácii pracovného času v leteckej doprave

(

§ 16 až 20

) použijú, len ak nie sú v rozpore s osobitným predpisom.

30

)

§ 40a

Prechodné ustanovenia v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného

stavu

(1)

Zamestnávateľ v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu

môže rozvrhnúť denný pracovný čas rušňovodiča tak, aby dĺžka pracovnej zmeny bola

najviac 15 hodín.

(2)

Ak zamestnávateľ rozvrhne denný pracovný čas rušňovodiča podľa odseku 1, dĺžka denného

odpočinku nesmie byť kratšia ako 11 hodín.

§ 40b

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 2. februára 2022

(1)

Ustanovenie

prílohy č. 2 písm. f)

sa do 20. augusta 2024 neuplatňuje.

(2)

Konania začaté a právoplatne neskončené do 1. februára 2022 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 1. februára 2022.

§ 41

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené

v prílohe č. 5.

§ 42

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon

č. 121/2004 Z. z.

o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Čl. II

Zákon č.

125/2006 Z. z.

o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci

a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

309/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 6 ods. 1 písmeno o) znie

„o)

spolupracuje s príslušnými orgánmi Európskej únie, členských štátov Európskej únie,

zmluvných strán Dohody o Európskom hospodárskom priestore a s príslušnými orgánmi

Švajčiarska pri koordinovaní a zabezpečovaní výkonu dozoru podľa osobitného predpisu,

15

) vybavuje dožiadania, poskytuje im informácie a plní ďalšie úlohy podľa osobitného

predpisu,

15

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie

„

15

) Zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení

zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005

Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.“.

2.

V § 7 ods. 3 písm. i) sa slová „§ 19 a 20,“ nahrádzajú slovami „§ 19, 20 a osobitného

predpisu,

17a

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 17a znie

„17a)

§ 37 zákona č. 462/2007 Z. z.“.

3.

V poznámke pod čiarou k odkazu 18 sa citácia „§ 12 zákona č. 121/2004 Z. z.“ nahrádza

citáciou „§ 38 zákona č. 462/2007 Z. z.“.

4.

V § 7 sa odsek 3 dopĺňa písmenom p), ktoré znie

„p)

udeľuje výnimky podľa osobitného predpisu.

18aa

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 18aa znie

„18aa)

§ 34 ods. 1 písm. f) zákona č. 462/2007 Z. z.“.

5.

V poznámke pod čiarou k odkazu 20 sa citácia „§ 11 zákona č. 121/2004 Z. z.“ nahrádza

citáciou „§ 34 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z. z.“.

6.

V § 12 ods. 2 písm. j) v treťom bode sa slová „§ 19 a 20,“ nahrádzajú slovami „§

19, 20 a osobitného predpisu,

17a

)“.

Čl. III

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2007 okrem § 38 ods. 1 písm. c) prvého bodu

v článku I, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2008,

§ 12 ods. 2 až 4 v článku I

, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2008, a § 36 ods. 2 písm. e) v článku I, ktoré

nadobúda účinnosť 1. januára 2009.