ZÁKON 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

§ 1

Predmet a pôsobnosť zákona

(1)

Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne

vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie

sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo

veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

(2)

Tento zákon upravuje aj výkon starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom

osobitným predpisom.

1

)

(3)

Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej

služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského

a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej

správy

1a

)

(ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,

1b

)

vojakov mimoriadnej služby

1c

)

(ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným

predpisom,

2

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 2

Rozsah sociálneho poistenia

Sociálne poistenie podľa tohto zákona je

a)

nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej

činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva

a materstva,

b)

dôchodkové poistenie, a to

1.

starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,

2.

invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad

úmrtia,

c)

úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku

pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania,

d)

garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa

na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu

podľa osobitného predpisu

2a

)

a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „príspevky

na starobné dôchodkové sporenie“) nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu

príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

e)

poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca

v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

§ 3

Zárobková činnosť

(1)

Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis

4

)

alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje

inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá

a)

právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,

5

)

okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo

na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,

5

)

poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu,

b)

dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného

predpisu.

6

)

(2)

Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z

príjmov podľa osobitného predpisu

7

)

preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

(3)

Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z

príjmov podľa osobitného predpisu,

7

)

ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch

sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu

4

)

alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej

republiky.

§ 4

Zamestnanec

(1)

Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v

nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu,

ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa

§ 3 ods. 1 písm. a)

a

ods. 2 a 3

, okrem

a)

fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,

b)

fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o

pracovnej činnosti, ktorá má priznaný

1.

starobný dôchodok,

2.

predčasný starobný dôchodok,

3.

invalidný dôchodok,

4.

výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu

2

)

a dovŕšila dôchodkový vek,

5.

invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,

2

)

c)

žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie

podľa osobitného predpisu

7aa

)

a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú

výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu,

7aaa

)

d)

fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do operačných záloh,

dohody o zaradení do pohotovostných záloh a dohody o zaradení na výcvik branných záloh

podľa osobitného predpisu.

1c

)

(2)

Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba, ktorá

a)

je v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa

§ 3 ods. 1 písm. a)

a

ods. 2

a

3

, okrem žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické

vyučovanie podľa osobitného predpisu,

7aa

)

a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú

výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu,

7aaa

)

b)

je v právnom vzťahu na základe

1.

dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný

príjem podľa

§ 3 ods. 1 písm. a)

a

ods. 2

a

3

,

2.

dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo

na pravidelný mesačný príjem podľa

§ 3 ods. 1 písm. a)

a

ods. 2

a

3

, ak je fyzickou osobou uvedenou v

odseku 1 písm. b)

,

c)

je v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do operačných záloh, dohody o zaradení

do pohotovostných záloh a dohody o zaradení na výcvik branných záloh podľa osobitného

predpisu,

1c

)

ktorý jej zakladá právo na príjem podľa

§ 3 ods. 1 písm. a)

a

ods. 2

a

3

za čas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených

síl Slovenskej republiky.

(3)

Zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom

zamestnávateľovi úrazové poistenie.

(4)

Zamestnanec na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom

zamestnávateľovi garančné poistenie, okrem zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom

zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho

orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

§ 4a

Na účely tohto zákona sa za fyzickú osobu v právnom vzťahu na základe

a)

dohody o brigádnickej práci študentov považuje aj fyzická osoba v právnom vzťahu

na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka, ak ide o fyzickú osobu,

ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom dennej formy vysokoškolského štúdia

a nedovŕšila 26 rokov veku,

b)

dohody o pracovnej činnosti považuje aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe

zmluvy o výkone činnosti športového odborníka.

§ 4b

Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v

nezamestnanosti je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej

činnosti na výkon sezónnej práce, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa

§ 3 ods. 1 písm. a)

a

ods. 2

a

3.

Na zamestnanca podľa prvej vety sa

§ 4 ods. 1

a

2

nevzťahuje.

§ 5

Samostatne zárobkovo činná osoba

Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila

18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti

uvedenej v

§ 3 ods. 1 písm. b)

a

ods. 2

a

3

alebo podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v

§ 3 ods. 1 písm. b)

a

ods. 2

a

3

, ak sa na výkon tejto zárobkovej činnosti nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa

osobitného predpisu,

7b

)

okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať

osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

§ 6

Poistenec

(1)

Poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo

poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

(2)

Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba,

ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa

§ 60 ods. 2

,

4 a 5

.

(3)

Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou

rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom.

23a

)

(4)

Poistenec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté

v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany

na súde podľa osobitného zákona.

23a

)

§ 7

Zamestnávateľ

(1)

Zamestnávateľ podľa tohto zákona je

a)

fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v

§ 3 ods. 1 písm. a)

a

ods. 2 a 3

a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt

24

)

alebo povolenie na trvalý pobyt,

25

)

b)

právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v

§ 3 ods. 1 písm. a)

a

ods. 2 a 3

a jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky,

c)

pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa

§ 3 ods. 1 písm. a)

a

ods. 2 a 3

1.

fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v

§ 3 ods. 1 písm. a)

a

ods. 2 a 3

a má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou

stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore ako Slovenská republika alebo na

území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú

medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo

2.

právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v

§ 3 ods. 1 písm. a)

a

ods. 2 a 3

a má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky v členskom štáte Európskej únie alebo

v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo

na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika

uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

(2)

Ak zamestnávateľom nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1, funkciu

zamestnávateľa plní platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu.

25a

)

§ 8

Pracovný úraz a choroba z povolania

(1)

Pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby

spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších

vplyvov, ktoré

a)

zamestnanec zamestnávateľa podľa

§ 16

utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti

s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo

služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,

26

)

b)

fyzická osoba uvedená v

§ 17 ods. 2

utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s

týmito činnosťami.

(2)

Choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným špecializovaným

pracoviskom podľa osobitného predpisu,

26a

)

zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v

prílohe č. 1

, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto

prílohe

a)

zamestnancovi zamestnávateľa podľa

§ 16

pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením

pracovných úloh alebo služobných úloh,

b)

fyzickej osobe uvedenej v

§ 17 ods. 2

pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito

činnosťami.

(3)

Choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením do zoznamu

chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.

(4)

Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je

a)

výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností

vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,

b)

iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a

c)

činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

(5)

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca

podľa odsekov 1 a 2 je

a)

úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom

práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem

cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu,

27

)

stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne

a späť, s výnimkou uvedenou v písmene b),

b)

vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa

alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť,

c)

účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní,

na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo

vzdelávania organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre

zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú

so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa,

d)

povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte

28

)

alebo v priamej súvislosti s ňou.

(6)

V priamej súvislosti s činnosťou fyzických osôb uvedených v

§ 17 ods. 2

sú úkony potrebné na výkon tejto činnosti a zvyčajné úkony počas tejto činnosti;

odsek 5 písm. a) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

(7)

Pracovný úraz a choroba z povolania nie je služobný úraz a choroba z povolania, ktoré

vznikli pri výkone služby policajta a profesionálneho vojaka alebo v súvislosti s

nimi.

§ 9

Nezaopatrené dieťa

(1)

Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa

a)

do skončenia povinnej školskej dochádzky,

29

)

b)

po skončení povinnej školskej dochádzky,

29

)

najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak

1.

sa sústavne pripravuje na povolanie,

2.

pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa

prílohy č. 2

, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť

alebo

3.

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie

alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.

(2)

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené

v

prílohe č. 2

, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok

a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.

(3)

Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,

a)

ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie

druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu,

30

)

alebo

b)

ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

§ 10

Sústavná príprava na povolanie

(1)

Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je štúdium na strednej škole po

skončení povinnej školskej dochádzky

29

)

alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.

31

)

(2)

Sústavná príprava na povolanie podľa

§ 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu

sa začína

a)

žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku,

v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku,

b)

študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium

druhého stupňa.

(3)

Sústavná príprava na povolanie podľa

§ 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu

sa končí

a)

žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,

32

)

b)

študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.

33

)

(4)

Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie

a)

bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca

školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

b)

od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného

v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

c)

po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného

predpisu,

32

)

najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,

d)

od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium

druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca

kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

(5)

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím

rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky (ďalej

len „ministerstvo školstva“) postavené na roveň štúdia na školách uvedených v odseku

1.

§ 11

Všeobecný vymeriavací základ

(1)

Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve

Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len

„štatistický úrad“) za príslušný kalendárny rok.

(2)

Všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia uvedeného

v

§ 63

sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný kalendárny rok rozhodujúceho

obdobia.

(3)

Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2003 sú uvedené v

prílohe č. 3

.

§ 12

Platobná neschopnosť zamestnávateľa

(1)

Zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na

vyhlásenie konkurzu.

(2)

Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie

konkurzu príslušnému súdu.

(3)

Ak súd začne konkurzné konanie bez návrhu podľa osobitného predpisu,

33a

)

považuje sa deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania za deň vzniku

platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

§ 13

(1)

Z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské

dávky, a to

a)

nemocenské,

b)

ošetrovné,

c)

vyrovnávacia dávka,

d)

tehotenské,

e)

materské.

(2)

Z dôchodkového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú dôchodkové

dávky, a to

a)

zo starobného poistenia

1.

starobný dôchodok,

2.

predčasný starobný dôchodok,

3.

vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,

4.

sirotský dôchodok,

5.

13. dôchodok,

b)

z invalidného poistenia

1.

invalidný dôchodok,

2.

vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,

3.

sirotský dôchodok,

4.

13. dôchodok.

(3)

Z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové

dávky, a to

a)

úrazový príplatok,

b)

úrazová renta,

c)

jednorazové vyrovnanie,

d)

pozostalostná úrazová renta,

e)

jednorazové odškodnenie,

f)

pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,

g)

rekvalifikácia a rekvalifikačné,

h)

náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,

i)

náhrada nákladov spojených s liečením,

j)

náhrada nákladov spojených s pohrebom.

(4)

Z garančného poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka

garančného poistenia.

(5)

Z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje

dávka v nezamestnanosti.

§ 14

Osobný rozsah nemocenského poistenia

(1)

Povinne nemocensky poistení sú

a)

zamestnanec uvedený v

§ 4 ods. 1

a

§ 4b

,

b)

samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej podľa

§ 21

trvá povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

(2)

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov

veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný

pobyt

24

)

alebo povolenie na trvalý pobyt,

25

)

ak nie je povinne nemocensky poistená a

a)

nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok

z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

b)

nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a

c)

je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená.

§ 15

Osobný rozsah dôchodkového poistenia

(1)

Povinne dôchodkovo poistení sú

a)

zamestnanec uvedený v

§ 4 ods. 1

a

2

a

§ 4b

,

b)

samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,

c)

fyzická osoba

1.

dôchodkovo poistená podľa písmena a) alebo písmena b) v období, v ktorom sa jej poskytuje

materské, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmena d), alebo

2.

s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do

šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je

dôchodkovo poistená podľa písmena d), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok

alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok (ďalej

len „dôchodkový vek“) a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti,

d)

fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará

o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom s trvalým pobytom na území Slovenskej

republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak jej nebol priznaný predčasný starobný

dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek,

e)

fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje

peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu

35

)

a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú

asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne

podľa osobitného predpisu

35a

)

a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto osobnej asistencie,

ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen c) a d), nebol jej priznaný predčasný starobný

dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek,

f)

na účely starobného poistenia fyzická osoba, ktorej sa vypláca úrazová renta priznaná

podľa

§ 88

do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku,

g)

ohrozený svedok alebo chránený svedok podľa osobitného predpisu,

35b

)

ktorí dovŕšili 16 rokov veku a ktorí podľa vyjadrenia orgánu príslušného na poskytovanie

ochrany a pomoci nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť, ak nie sú dôchodkovo poistení

podľa písmen c) až f), nebol im priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný

dôchodok a nedovŕšili dôchodkový vek,

h)

vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu,

35c

)

ak nie je dôchodkovo poistený podľa písmen c) až g) a nebol mu priznaný invalidný

dôchodok,

i)

fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má priznaný

kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom

v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti

35d

)

(ďalej len „kompenzačný príspevok“), ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen c)

až e), g) a h), nebol jej priznaný invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek.

(2)

Podmienka podania prihlášky na dôchodkové poistenie sa považuje za splnenú, ak fyzická

osoba podľa

a)

odseku 1 písm. c) druhého bodu má nárok na rodičovský príspevok,

b)

odseku 1 písm. e) má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie uzatvorenej s fyzickou

osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má nárok na peňažný príspevok na osobnú

asistenciu, vykonávať osobnú asistenciu najmenej 140 hodín mesačne.

(3)

Fyzická osoba uvedená v odseku 1 písm. c) druhom bode a písm. d) je rodič alebo osvojiteľ

dieťaťa, jeho manžel (manželka) a fyzická osoba, ktorej bolo toto dieťa zverené do

starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného

orgánu.

(4)

Riadna starostlivosť podľa odseku 1 písm. c) druhého bodu a písm. d) je riadna starostlivosť

podľa osobitného predpisu.

36

)

(5)

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov

veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný

pobyt

24

)

alebo povolenie na trvalý pobyt

25

)

a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.

(6)

Nárok na dôchodkové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka)

a nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 5 a po poberateľoch

starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

§ 16

Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu

vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu,

38

)

v štátnozamestnaneckom pomere,

39

)

v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu,

39a

)

v služobnom pomere

39b

)

okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň

jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie

podľa osobitných predpisov.

39c

)

Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia

slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu

39d

)

pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody,

ak sú zaradené do práce. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinne úrazovo

poistené aj pre fyzickú osobu, ktorá je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy.

39e

)

§ 17

(1)

Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa

podľa

§ 16

po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

(2)

Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má aj

a)

žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania

pri praktickom vyučovaní podľa osobitného predpisu

7aa

)

a študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba

z povolania pri praktickej výučbe alebo odbornej praxi podľa osobitného predpisu,

7aaa

)

b)

vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla

choroba z povolania pri výcviku alebo pri plnení úloh denného režimu podľa osobitného

predpisu,

40

)

c)

vojak v zálohe, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania počas

pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej

republiky,

1c

)

d)

fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a v iných

občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania

pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi podľa osobitného predpisu,

41

)

a člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba

z povolania pri činnostiach tohto zboru,

e)

fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa

jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri havárii, živelnej pohrome

a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto

činností utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania,

f)

dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý

utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone zdravotníckych

služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí,

g)

dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby

a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto

činnosti utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania.

(3)

Nárok na úrazové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka),

nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 2 a fyzická osoba,

voči ktorej mala fyzická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 v čase úmrtia vyživovaciu

povinnosť.

§ 18

Osobný rozsah garančného poistenia

(1)

Povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu

38

)

a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.

39a

)

(2)

Povinne garančne poistený nie je zamestnávateľ uvedený v odseku 1, ktorý je zastupiteľský

úrad cudzieho štátu, a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa

osobitného predpisu.

41a

)

(3)

Nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho

zamestnanec uvedený v odseku 1 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

§ 19

Osobný rozsah poistenia v nezamestnanosti

(1)

Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený,

ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť

a)

fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo

poistená,

b)

samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,

povolenie na prechodný pobyt

24

)

alebo povolenie na trvalý pobyt

25

)

a

1.

je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo

2.

má prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne

zárobkovo činnej osoby z dôvodu uvedeného v

§ 26 ods. 4 písm. b) až d)

.

(3)

Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na

a)

zamestnanca podľa osobitného predpisu,

42

)

na obvineného vo väzbe

42a

)

a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody,

42b

)

b)

fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok

alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o

viac ako 70 % a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový

vek.

§ 20

Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a

povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca

(1)

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v

nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v

§ 4 ods. 1

a

§ 4b

a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v

§ 4 ods. 2

vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v

§ 3 ods. 1 písm. a)

a

ods. 2

a

3

, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. U

zamestnanca, ktorým je neozbrojený príslušník finančnej správy

39e

)

a ktorého právny vzťah podľa prvej vety trvá odo dňa jeho ustanovenia do funkcie

spojenej s pridelením služobnej zbrane, je vznikom povinného nemocenského poistenia,

povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, preloženie

alebo prevedenie takého príslušníka finančnej správy na funkciu, ktorá nie je spojená

s pridelením služobnej zbrane na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa

osobitného predpisu,

42c

)

alebo ustanovenie takého príslušníka finančnej správy do funkcie, ktorá nie je spojená

s pridelením služobnej zbrane na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom

podľa osobitného predpisu.

42d

)

Okrem zániku právneho vzťahu podľa prvej vety, sa za zánik povinného nemocenského

poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti

príslušníka finančnej správy považuje aj ustanovenie neozbrojeného príslušníka finančnej

správy

39e

)

do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného príslušníka finančnej

správy na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu.

42e

)

(2)

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v

§ 4 ods. 2 písm. c)

vzniká od prvého dňa výkonu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených

síl Slovenskej republiky a zaniká dňom skončenia pravidelného cvičenia alebo plnenia

úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.

(3)

Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby

v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti

zaniká

a)

priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku,

alebo invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu,

2

)

b)

dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.

2

)

§ 21

Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia

samostatne zárobkovo činnej osoby

(1)

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo

činnej osoby vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,

od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie

zárobkovej činnosti uvedenej v

§ 3 ods. 1 písm. b)

a

ods. 2

a

3

, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové

poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú

v

§ 3 ods. 1 písm. b)

a

ods. 2

a

3

, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu,

vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého

samostatne zárobkovo činná osoba podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú

činnosť, najskôr od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,

v ktorom toto vyhlásenie bolo doručené Sociálnej poisťovni, ak tento zákon neustanovuje

inak.

(2)

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo

činnej osoby, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti

uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká odo dňa, od ktorého nie je oprávnená

na výkon alebo na prevádzkovanie tejto zárobkovej činnosti. Povinné nemocenské poistenie

a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá vykonáva zárobkovú

činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje

oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, zaniká odo dňa, od ktorého podľa

svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto zárobkovú činnosť, najskôr odo dňa doručenia

tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

(3)

Ak v druhej vete a odseku 4 nie je ustanovené inak, povinné nemocenské poistenie

a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je opätovne

v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby, vzniká odo dňa, od ktorého je oprávnená

na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v

§ 3 ods. 1 písm. b)

a

ods. 2

a

3

alebo od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia začala vykonávať zárobkovú činnosť

uvedenú v

§ 3 ods. 1 písm. b)

a

ods. 2

a

3

, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu,

najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni; to neplatí, ak od

zániku posledného oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti

uvedenej v

§ 3 ods. 1 písm. b)

a

ods. 2

a

3

alebo ukončenia vykonávania poslednej zárobkovej činnosti uvedenej v

§ 3 ods. 1 písm. b)

a

ods. 2

a

3

, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu,

uplynulo viac ako 60 mesiacov. Ak v odseku 4 nie je ustanovené inak, povinné nemocenské

poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá

mala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne

zárobkovo činnej osoby podľa

§ 26

, vzniká odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského

poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.

(4)

Samostatne zárobkovo činnej osobe nevzniká povinné nemocenské poistenie a povinné

dôchodkové poistenie podľa odseku 3, ak za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu

roku, v ktorom sa príjem posudzuje podľa druhej vety, jej príjem uvedený v

§ 3 ods. 1 písm. b)

a

ods. 2

a

3

nie je na základe daňového priznania vyšší ako 10,5-násobok sumy životného minima

pre jednu plnoletú fyzickú osobu

42f

)

platného k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý bolo podané toto daňové priznanie;

to platí rovnako aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nebola povinná podať

daňové priznanie, z dôvodu že za zdaňovacie obdobie nedosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce

sumu ustanovenú osobitným predpisom.

42g

)

Na účely prvej vety sa príjem posudzuje k 1. júlu alebo k 1. októbru, ak samostatne

zárobkovo činná osoba má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného

predpisu,

42h

)

ktorý predchádza

a)

dňu, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti

uvedenej v

§ 3 ods. 1 písm. b)

a

ods. 2

a

3

,

b)

dňu, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia začala vykonávať zárobkovú činnosť

uvedenú v

§ 3 ods. 1 písm. b)

a

ods. 2

a

3

, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu,

najskôr dňu doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni,

c)

dňu skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového

poistenia.

(5)

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo

činnej osoby

a)

vzniká aj

1.

od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku,

1a.

za ktorý jej príjem uvedený v

§ 3 ods. 1 písm. b)

a

ods. 2

a

3

je na základe daňového priznania vyšší ako 10,5-násobok sumy životného minima pre

jednu plnoletú fyzickú osobu platného k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý bolo

podané toto daňové priznanie, alebo

1b.

počas ktorého nebola samostatne zárobkovo činnou osobou; to neplatí, ak plynie lehota

na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa

odseku 1,

2.

od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem

uvedený v

§ 3 ods. 1 písm. b)

a

ods. 2

a

3

je na základe daňového priznania vyšší ako 10,5-násobok sumy životného minima pre

jednu plnoletú fyzickú osobu platného k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý bolo

podané toto daňové priznanie, ak má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania

podľa osobitného predpisu,

b)

zaniká aj

1.

30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem

uvedený v

§ 3 ods. 1 písm. b)

a

ods. 2

a

3

nie je na základe daňového priznania vyšší ako 10,5-násobok sumy životného minima

pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý

bolo podané toto daňové priznanie; to platí rovnako aj pre samostatne zárobkovo činnú

osobu, ktorá nebola povinná podať daňové priznanie z dôvodu, že za zdaňovacie obdobie

nedosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce sumu ustanovenú osobitným predpisom,

2.

30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem

uvedený v

§ 3 ods. 1 písm. b)

a

ods. 2

a

3

nie je na základe daňového priznania vyšší ako 10,5-násobok sumy životného minima

pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý

bolo podané toto daňové priznanie, ak má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania

podľa osobitného predpisu; to platí rovnako aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu,

ktorá nebola povinná podať daňové priznanie z dôvodu, že za zdaňovacie obdobie nedosiahla

zdaniteľné príjmy presahujúce sumu ustanovenú osobitným predpisom.

(6)

Hranica príjmu uvedeného v

§ 3 ods. 1 písm. b)

a

ods. 2

a

3

zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom

konaní správcom dane je rozhodujúca pre vznik a zánik povinného nemocenského poistenia

a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie

a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo podané dodatočné daňové priznanie správcovi

dane, alebo v ktorom správca dane vydal rozhodnutie vo vyrubovacom konaní.

(7)

Suma 10,5-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu sa zaokrúhľuje

rovnako ako sa zaokrúhľujú sumy podľa zákona o dani z príjmov.

42i

)

§ 22

Vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia iných fyzických osôb

(1)

Povinné dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe uvedenej v

a)

§ 15 ods. 1 písm. c) druhom bode

odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa splnenia podmienok

podľa

§ 15 ods. 1 písm. c) druhého bodu

; ak táto fyzická osoba má nárok na rodičovský príspevok, povinné dôchodkové poistenie

jej vzniká odo dňa vzniku nároku na rodičovský príspevok,

b)

§ 15 ods. 1 písm. e)

odo dňa

1.

splnenia podmienok podľa

§ 15 ods. 1 písm. e)

, ak ide o fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie,

2.

prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa splnenia podmienok podľa

§ 15 ods. 1 písm. e)

, ak ide o fyzickú osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať

osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín

mesačne,

c)

§ 15 ods. 1 písm. c) prvom bode

a

písm. d)

,

f) až i)

odo dňa splnenia podmienok podľa

§ 15 ods. 1 písm. c) prvého bodu

a

písm. d)

,

f) až i)

.

(2)

Povinné dôchodkové poistenie zaniká fyzickej osobe uvedenej v

a)

§ 15 ods. 1 písm. c) až i

) odo dňa, od ktorého prestala spĺňať podmienky podľa

§ 15 ods. 1 písm. c) až i

),

b)

§ 15 ods. 1 písm. c) druhom bode

a

písm. d)

,

e)

,

h)

a

i)

odo dňa odhlásenia sa z povinného dôchodkového poistenia, najskôr odo dňa podania

odhlášky.

(3)

Ak sa fyzická osoba uvedená v

§ 15 ods. 1 písm. c) druhom bode

a

písm. d)

,

e)

,

h)

a

i)

odhlásila z povinného dôchodkového poistenia, povinné dôchodkové poistenie z toho

istého dôvodu jej vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo

dňa, v ktorom jej zaniklo povinné dôchodkové poistenie, ak spĺňa podmienky podľa

§ 15 ods. 1 písm. c) druhého bodu

a

písm. d)

,

e)

,

h)

a

i)

.

(4)

Ak sa o dieťa uvedené v

§ 15 ods. 1 písm. c) druhom bode

v tom istom období riadne stará viac fyzických osôb uvedených v

§ 15 ods. 3

a

a)

jedna z týchto fyzických osôb má nárok na rodičovský príspevok, povinne dôchodkovo

poistená z dôvodu tejto starostlivosti je fyzická osoba, ktorá má nárok na rodičovský

príspevok,

b)

ani jedna z týchto fyzických osôb nemá nárok na rodičovský príspevok, povinne dôchodkovo

poistená z dôvodu tejto starostlivosti je fyzická osoba, ktorá podala prihlášku skôr.

(5)

Ak sa o dieťa uvedené v

§ 15 ods. 1 písm. d)

v tom istom období riadne stará viac fyzických osôb uvedených v

§ 15 ods. 3

, povinne dôchodkovo poistená z dôvodu tejto starostlivosti je fyzická osoba určená

podľa ich dohody.

§ 23

Vznik a zánik dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia

alebo dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti

Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné

poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „dobrovoľné poistenie“) vzniká odo dňa prihlásenia

sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia

sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Dobrovoľné poistenie

zaniká aj

a)

odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa

§ 14 ods. 2

,

§ 15 ods. 5

a

§ 19 ods. 2 a 3

,

b)

od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý

bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, ak za dva po sebe nasledujúce

kalendárne mesiace nebolo zaplatené poistné na toto poistenie vôbec, najneskôr do

konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý

bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie; to neplatí, ak v kalendárnom

mesiaci nebola dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená

osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti povinná platiť poistné na

dobrovoľné poistenie podľa

§ 140

.

§ 24

Vznik a zánik úrazového poistenia

Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň

jednu fyzickú osobu uvedenú v

§ 16

, a zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu takúto fyzickú osobu.

§ 25

Vznik a zánik garančného poistenia

Garančné poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň

jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom

vzťahu k družstvu, a zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca

v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.

§ 26

Prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného

poistenia v nezamestnanosti

(1)

Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie

a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom

a)

čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu

44

)

alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného

predpisu

6

)

okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,

b)

je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného

pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie

člena zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu,

45

)

ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,

c)

má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,

d)

je vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie;

45aa

)

to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne

dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby, nastúpil výkon

trestu odňatia slobody alebo bol prijatý na výkon detencie,

e)

čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu,

45a

)

ak neplynie obdobie, v ktorom mu trvá nárok na výplatu materského alebo by mu trval

nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania

najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa

§ 48 ods. 1

alebo

§ 49 ods. 1.

(2)

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné

dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený

výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone

trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; časť vety za bodkočiarkou v odseku

1 písm. d) platí rovnako.

(3)

Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie

a povinné poistenie v nezamestnanosti

a)

odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti

do jej skončenia,

b)

od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v

§ 39 ods. 1 písm. a) prvom bode

alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v

§ 39 ods. 1 písm. b)

do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,

c)

od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v

§ 39 ods. 1 písm. a) druhom bode

do skončenia tohto ošetrovania.

(4)

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné

dôchodkové poistenie

a)

odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti

do jej skončenia,

b)

od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v

§ 39 ods. 1 písm. a) prvom bode

alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v

§ 39 ods. 1 písm. b)

do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,

c)

od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v

§ 39 ods. 1 písm. a) druhom bode

do skončenia tohto ošetrovania,

d)

v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu

36

)

a v ktorom podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej

a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ak neplynie obdobie

uvedené v

§ 140 ods. 1 písm. b)

,

e)

v období trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy,

35c

)

ak v tomto období podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej

a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

(5)

Ak v tom istom čase súčasne trvajú dôvody podľa odseku 3 alebo odseku 4 písm. a)

až c), pre ktoré by sa povinné poistenie prerušilo, povinné poistenie sa prerušuje

z dôvodu, pre ktorý sa prerušuje najneskôr.

(6)

Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia

a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako

ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného

poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako

ako vznik týchto poistení.

§ 27

(1)

Spôsobilosť fyzickej osoby mať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a povinnosti

vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.

(2)

Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch

sociálneho poistenia práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením 15. roku veku.

(3)

Fyzická osoba mladšia ako 15 rokov veku musí byť zastúpená zákonným zástupcom. Kto

je zákonný zástupca tejto fyzickej osoby, ustanovuje osobitný predpis.

46

)

(4)

Na pozbavenie a na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, na zákonného zástupcu

fyzickej osoby, ktorá bola tejto spôsobilosti pozbavená alebo ktorej spôsobilosť na

právne úkony bola obmedzená, a na vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu sa vzťahuje osobitný

predpis.

47

)

§ 28

Právne úkony

Na právne úkony v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis,

47

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 29

Počítanie lehôt v sociálnom poistení

(1)

Na počítanie lehôt v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis,

48

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Ak posledný deň lehoty ustanovenej v konaní vo veciach sociálneho poistenia podľa

tretej časti pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, je posledný deň lehoty

najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty

urobí úkon na príslušnom orgáne vykonávajúcom sociálne poistenie alebo ak sa podanie

odovzdá na prepravu poštou, alebo odošle elektronickou poštou.

§ 30

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca

Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak

a)

splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského

poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a

b)

nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa

§ 138 ods. 1

, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje

1.

z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej

dávky uvedeného v

§ 33 ods. 1

,

§ 39 ods. 1

,

§ 48 ods. 1

alebo

§ 49 ods. 1

, alebo

2.

za výkon práce profesionálneho náhradného rodiča podľa osobitného predpisu,

49

)

za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v

§ 48 ods. 1

alebo

§ 49 ods. 1.

§ 31

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne

zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby

(1)

Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky

poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak

a)

splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského

poistenia a

b)

zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca,

v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku

nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby

a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho

kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac

za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol

dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské

poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie

je v úhrne nižšia ako 5 eur.

(2)

Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom

povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky

poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na nemocenskú

dávku, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný

deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia

poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

(3)

Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky

poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie

nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie

od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo

činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku ich nemocenského poistenia,

najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom

zaniklo nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr

v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské

poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za

bodkočiarkou platí rovnako.

§ 32

Ochranná lehota

(1)

Ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje

inak.

(2)

Ochranná lehota

a)

poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako sedem dní, je toľko dní, koľko

trvalo nemocenské poistenie,

b)

poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným

dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom, je osem mesiacov,

c)

poistenkyne, ktorej prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným

lekárom spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku posledného nemocenského poistenia,

je osem mesiacov, ak jej nevzniklo nové nemocenské poistenie; ochranná lehota začína

plynúť od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom.

(3)

Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej

lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu

dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná lehota nemôže

byť viac ako sedem dní.

(4)

Plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula skôr, dňom, v ktorom poistencovi

a)

vzniklo nemocenské poistenie,

b)

vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo

invalidného dôchodku.

(5)

Plynutie ochrannej lehoty na účely nároku na tehotenské sa neskončí z dôvodu vzniku

sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu.

2

)

§ 33

(1)

Zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok

na nemocenské, ak boli pre chorobu, úraz alebo z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia

alebo izolácie

50

)

uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti (ďalej len „dočasná

pracovná neschopnosť“).

(2)

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná

pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti

bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

§ 34

(1)

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky

poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti,

najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len

„podporné obdobie”), ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,

ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote.

(3)

Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie počas prvých štrnástich dní dočasnej

pracovnej neschopnosti, má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku

nemocenského poistenia.

(4)

Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej

neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.

(5)

Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného

obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej

pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla

dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného

karanténneho opatrenia alebo izolácie.

(6)

Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným

dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa

pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.

§ 35

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých

a)

má nárok na výplatu materského alebo

b)

pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej

republiky, ak mu patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa

osobitného predpisu.

50a

)

§ 36

Poskytovanie nemocenského

Nemocenské sa poskytuje za dni.

§ 37

Výška nemocenského

(1)

Výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 55

alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 57

, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej

lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej

neschopnosti, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne

nemocensky poistenej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak, je v období

a)

od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej

neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 55

alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 57

a

b)

od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu

určeného podľa

§ 55

alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 57

.

§ 38

Vylúčenie nároku na výplatu nemocenského

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do

skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia

liečebného režimu. Za porušenie liečebného režimu na účely prvej vety sa považuje

aj porušenie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.

§ 39

Podmienky nároku na ošetrovné

(1)

Poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne

a)

ošetruje chorého príbuzného v priamom rade, choré dieťa, ktoré nie je príbuzný v

priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela, chorú manželku alebo chorého rodiča

manžela alebo manželky, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára

1.

nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou alebo

2.

vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti

v prirodzenom prostredí osoby,

50b

)

ak neprejavil písomný nesúhlas s vykonávaním ošetrovania poistencom, alebo

b)

sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho

roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak

1.

dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia,

50

)

2.

predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje

dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných

orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného

predpisu

50

)

alebo

3.

fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne

opatrenie alebo izolácia

50

)

alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto

sa nemôže o dieťa starať.

(2)

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na ošetrovné, ak vznikla potreba osobného

a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) alebo potreba

osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v odseku 1 písm. b) a v posledných

dvoch rokoch pred vznikom tejto potreby bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

(3)

Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je

a)

vlastné dieťa alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky),

b)

dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť

rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(4)

Ak v tom istom prípade dôjde k opätovnému prevzatiu ošetrovania fyzickej osoby uvedenej

v odseku 1 písm. a) druhom bode tým istým poistencom, podmienky nároku na ošetrovné

podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu sa posudzujú ku dňu prvého prevzatia. Poistenec

môže prevziať ošetrovanie fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) druhom bode

v tom istom prípade od iného poistenca najskôr po uplynutí 30 dní od predchádzajúceho

prevzatia; to neplatí, ak poistenec nemôže pokračovať v ošetrovaní fyzickej osoby

uvedenej v odseku 1 písm. a) druhom bode z dôvodu, že mu to podľa lekárskeho posudku

neumožňuje jeho nepriaznivý zdravotný stav.

§ 40

Poskytovanie ošetrovného

Ošetrovné sa poskytuje za dni.

§ 41

Výška ošetrovného

Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 55

alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 57

.

§ 42

Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného

ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v

§ 39 ods. 1 písm. a)

alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v

§ 39 ods. 1 písm. b)

. Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania

fyzickej osoby uvedenej v

§ 39 ods. 1 písm. a)

alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v

§ 39 ods. 1 písm. b)

, najneskôr uplynutím

a)

14 dní od vzniku potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej

a celodennej starostlivosti, ak nárok na ošetrovné vznikol podľa

§ 39 ods. 1 písm. a) prvého bodu

alebo

§ 39 ods. 1 písm. b)

, alebo

b)

90 dní trvania nároku na výplatu ošetrovného v úhrne všetkým poistencom, ak nárok

na ošetrovné vznikol podľa

§ 39 ods. 1 písm. a) druhého bodu

.

§ 43

(1)

Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného za dni, počas ktorých

a)

sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa

osobitného predpisu,

51

)

b)

má nárok na výplatu nemocenského,

c)

má nárok na výplatu materského,

d)

pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej

republiky, ak mu patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa

osobitného predpisu.

50a

)

(2)

Ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania jednej

fyzickej osoby alebo viac fyzických osôb uvedených v

§ 39 ods. 1 písm. a) prvom bode

alebo osobnej a celodennej starostlivosti o jedno alebo o viac detí uvedených v

§ 39 ods. 1 písm. b)

len raz a len jednému poistencovi a v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi.

Ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania jednej

fyzickej osoby alebo viac fyzických osôb uvedených v

§ 39 ods. 1 písm. a) druhom bode

len raz a len jednému poistencovi. Ošetrovné, na ktoré vznikol nárok z dôvodu osobného

a celodenného ošetrovania tej istej fyzickej osoby uvedenej v

§ 39 ods. 1 písm. a) druhom bode

, sa za obdobie 12 mesiacov od vzniku prvého nároku na výplatu tohto ošetrovného v

tomto období vyplatí v úhrne všetkým poistencom najviac za 90 dní. Poistenec nemá

nárok na výplatu ošetrovného podľa

§ 39 ods. 1 písm. a) druhého bodu

za dni, počas ktorých má nárok na výplatu ošetrovného podľa

§ 39 ods. 1 písm. a) prvého bodu

.

§ 44

Podmienky nároku na vyrovnávaciu dávku

(1)

Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva preradená na

inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu

53

)

zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo,

a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem alebo

náhradu príjmu podľa osobitného predpisu

54

)

ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

(2)

Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak počas materstva do konca deviateho

mesiaca po pôrode je preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala,

je podľa osobitného predpisu

53

)

zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku

ohrozuje jej zdravie alebo materstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje

bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

(3)

Podľa tohto zákona sa za preradenie na inú prácu v tehotenstve a materstve považuje,

aj keď nedochádza k zmene druhu práce,

a)

zníženie normovaného výkonu práce, ktorým sa odstránia príčiny, na ktorých základe

je také vykonávanie práce zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca

po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie

alebo materstvo, s výnimkou kratšieho pracovného času,

b)

oslobodenie od vykonávania niektorých pracovných činností pri prácach, ktoré sú zakázané

tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho

posudku ohrozujú jej tehotenstvo, zdravie alebo materstvo, s výnimkou oslobodenia

tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode od

vykonávania uvedených pracovných činností v kratšom pracovnom čase,

c)

preradenie tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca

po pôrode na iné pracovisko alebo pracovné miesto, ak jej doterajšie pracovisko alebo

pracovné miesto patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca

deviateho mesiaca po pôrode, alebo ak dochádzanie na doterajšie pracovisko alebo pracovné

miesto podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo,

d)

oslobodenie od vykonávania nočnej práce tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne

do konca deviateho mesiaca po pôrode.

§ 45

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak zamestnankyňa

bola preradená na inú prácu alebo sa preradenie skončilo počas kalendárneho mesiaca.

§ 46

(1)

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom zamestnankyňa mala po preradení

na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa

§ 138 ods. 1

.

(2)

Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú

dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po

pôrode.

§ 47

Výška vyrovnávacej dávky

(1)

Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom

určeným podľa

§ 56 ods. 1

a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie

v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.

(2)

Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi pomernou časťou mesačného vymeriavacieho

základu určeného podľa

§ 56 ods. 2

a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie

v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu, ak zamestnankyňa

v kalendárnom mesiaci, za ktorý má nárok na vyrovnávaciu dávku, nevykonávala počas

celého kalendárneho mesiaca prácu, za ktorú má príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací

základ podľa

§ 138 ods. 1

.

§ 47a

(1)

Poistenkyňa, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch

pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky

poistená najmenej 270 dní;

§ 49a

platí rovnako.

(2)

Poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom

pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva.

(3)

Nárok na tehotenské vzniká aj v období prerušenia

a)

nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa

osobitného predpisu,

45a

)

b)

povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok

na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu

36

)

a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej

samostatne zárobkovo činnej osoby;

§ 31 ods. 3

sa použije primerane.

§ 47b

Poskytovanie tehotenského

Tehotenské sa poskytuje za dni.

§ 47c

Výška tehotenského

Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 55

, pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 57

alebo úhrnu denných vymeriavacích základov určeného podľa

§ 58

. Výška tehotenského určená podľa prvej vety je najmenej 10 % denného vymeriavacieho

základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom

roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie

nemocenskej dávky.

§ 48

(1)

Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na

materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej

270 dní; do obdobia podľa prvej časti vety sa započítava doba štúdia na strednej škole

alebo na vysokej škole, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie podľa

§ 10

, ak poistenkyňa týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania. Do doby poistenia

podľa prvej vety sa započítavajú všetky skončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce

nemocenské poistenia.

(2)

Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným

dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a

ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od

vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské,

ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá.

Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku

na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve

z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na

materské.

(4)

Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom

je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

(5)

Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov

alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok

na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa

má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa,

ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok

na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

(6)

Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov

z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, má nárok na materské do konca 28. týždňa

odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá

poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do

konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň

dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37.

týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

(7)

Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa

od vzniku nároku na materské.

(8)

Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na

materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa

od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do

konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň

dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie

do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

(9)

Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie

ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich

týždňov odo dňa pôrodu.

§ 49

(1)

Iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol v posledných dvoch rokoch pred

dňom, od ktorého žiada o priznanie materského, nemocensky poistený najmenej 270 dní,

má nárok na materské v období

a)

2 týždňov od priznania materského, ak ide o otca dieťaťa podľa odseku 3 písm. d),

b)

28 týždňov od priznania materského,

c)

31 týždňov od priznania materského, ak je osamelý, alebo

d)

37 týždňov od priznania materského, ak sa súčasne stará o dve a viac detí.

(2)

Nárok na materské iného poistenca zaniká najneskôr dovŕšením tretieho roku veku dieťaťa.

(3)

Iný poistenec je

a)

otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,

b)

otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie

starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka

nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke

rozhodnutím súdu,

c)

manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať

alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden

mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,

d)

otec dieťaťa, do uplynutia šiestich týždňov odo dňa pôrodu; toto obdobie sa predlžuje

o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho

zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, ak deň prijatia

spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu,

e)

otec dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá

materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok,

f)

manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo

g)

fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(4)

Do obdobia podľa odseku 1 písm. b) až d) sa započítavajú dni, za ktoré bolo vyplatené

materské podľa odseku 1 písm. a).

(5)

Ak vznikol nárok na výplatu materského podľa odseku 1 písm. a), podmienka najmenej

270 dní nemocenského poistenia pre vznik nároku na materské podľa odseku 1 písm. b)

až d) pri tom istom dieťati u iného poistenca podľa odseku 3 písm. a), b) alebo písm.

e) sa považuje za splnenú.

§ 49a

(1)

Do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia

zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu

45a

)

a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej

osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu

36

)

a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej

samostatne zárobkovo činnej osoby.

(2)

Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie nemocenského poistenia, počas ktorého

zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie;

to neplatí pre obdobie podľa

§ 54 ods. 10 písm. a)

.

§ 51

(1)

Ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu,

že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj

nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia

dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti

inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového

obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.

(2)

Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný

stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne

vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého

sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia

trvania nároku na materské.

§ 51a

Poistenec nemá nárok na výplatu materského za dni, počas ktorých pre dočasnú pracovnú

neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak mu patria

náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa osobitného predpisu.

50a

)

§ 52

Poskytovanie materského

(1)

Materské sa poskytuje za dni.

(2)

Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. To neplatí,

ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa

§ 49 ods. 1

počas obdobia uvedeného v

§ 48 ods. 9

.

§ 53

Výška materského

Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 55

alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 57

.

§ 54

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu

(1)

Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka

predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej

dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce

obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci

kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(2)

Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu

roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom

roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského

poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej

90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce

obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského

poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom

vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(3)

Ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské

poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90

dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného

vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom

vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia

zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom

kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré

sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého

vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(4)

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnankyne, ktorá

bola preradená na inú prácu v období, v ktorom obdobie nemocenského poistenia zamestnankyne,

za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo kratšie ako 90 dní od vzniku

nemocenského poistenia, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho

dňu, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu.

(5)

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského

a tehotenského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu

podľa osobitného predpisu,

53

)

sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.

(6)

Ak nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniklo

a)

v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie

nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu

je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, predchádzajúceho

kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,

b)

v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce

obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského

poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom

vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,

c)

v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce

obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského

poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej

dávky.

(7)

Ak nemocenské poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby trvalo najmenej 26

týždňov a vzniklo

a)

v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie

nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu

je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, predchádzajúceho

kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,

b)

v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce

obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského

poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom

vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(8)

Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie

denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.

(9)

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a na

účely vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia,

za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie sa

§ 26 ods. 6

nepoužije.

(10)

Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučuje

a)

obdobie, ak ide o zamestnanca,

1.

v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti,

najdlhšie do uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

2.

od prvého dňa

2a.

potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v

§ 39 ods. 1 písm. a) prvom bode

alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v

§ 39 ods. 1 písm. b)

do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, najdlhšie do 14.

dňa potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,

2b.

osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v

§ 39 ods. 1 písm. a) druhom bode

do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania,

3.

v ktorom

3a.

mal nárok na výplatu materského,

3b.

by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia

podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa

§ 48 ods. 1

alebo

§ 49 ods. 1

,

4.

v ktorom mal nárok na výplatu rehabilitačného alebo rekvalifikačného,

5.

v ktorom mal ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu účasti na štrajku,

b)

obdobie nemocenského poistenia, za ktoré povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo

činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie sú povinné platiť poistné na

nemocenské poistenie,

c)

obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia.

§ 55

Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky

(1)

Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích

základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom

období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje

na štyri desatinné miesta nahor.

(2)

Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku

všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

§ 56

Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky

(1)

Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30,4167-násobok

denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 55

. Mesačný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.

(2)

Pomerná časť mesačného vymeriavacieho základu na určenie výšky vyrovnávacej dávky

je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 55

pripadajúci na počet kalendárnych dní, v ktorom mala zamestnankyňa po preradení na

inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa

§ 138 ods. 1

.

§ 57

Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok

(1)

Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu,

ak

a)

poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v

§ 54

vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,

b)

zamestnanec v rozhodujúcom období podľa

§ 54 ods. 3

nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na

nemocenské poistenie,

c)

dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol povinne nemocensky poistenej samostatne

zárobkovo činnej osobe v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského

poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa

§ 26 ods. 6

, alebo

d)

dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená

menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky; nepretržité

dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo

a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň.

(2)

Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu,

z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom

vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(3)

Pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 je najviac jedna tridsatina

sumy určenej ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného

v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol

dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(4)

Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej

samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací

základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti,

poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu

čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia

samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna

tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie

za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky;

§ 55 ods. 2

platí rovnako. Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie

sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho

nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského

alebo podľa

§ 49a ods. 1

, nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných

denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských

z toho istého nemocenského poistenia.

(5)

Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

§ 58

Nárok na nemocenské dávky z viacerých nemocenských poistení

(1)

Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.

(2)

Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská

dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských

dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka

sa vypláca len jedna.

(3)

Úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa odseku 2 nesmie byť vyšší ako

suma denného vymeriavacieho základu určená z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho

základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v

ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

§ 60

Obdobie dôchodkového poistenia

(1)

Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie

dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v

§ 15 ods. 1 písm. c) až e)

,

g) až i)

,

§ 54 ods. 10 písm. a)

a

§ 140

bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon

neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na

dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca

sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený

v

§ 7 ods. 2

alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a

má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho

orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

(2)

Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho

vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom

nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu

2

)

a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný

invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

55

)

(3)

Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho

vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský

dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok

alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

2

)

(4)

Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného

a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania

predčasného starobného dôchodku.

(5)

Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa

§ 142 ods. 3

, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.

(6)

Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo

poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie;

to neplatí pre obdobie podľa

§ 54 ods. 10 písm. a)

a

§ 255 ods. 1

a pre kalendárny mesiac, od ktorého zamestnanec uvedený v

§ 4 ods. 1

a

ods. 2 písm. b)

žiada priznať dôchodkovú dávku. Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa

§ 4b

na účely starobného poistenia nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený

a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie z dôvodu uplatnenia

odvodovej odpočítateľnej položky z príjmu plynúceho z dohody o pracovnej činnosti

na výkon sezónnej práce (ďalej len „odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci“).

(7)

Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto

obdobie dôchodkového poistenia len raz.

(8)

To isté obdobie riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo

o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov jeho veku sa započítava

ako obdobie dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe uvedenej v

§ 15 ods. 1 písm. c) druhom bode

a

písm. d)

.

(9)

Československé obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku

podľa

§ 66a

, predčasného starobného dôchodku podľa

§ 68a

alebo invalidného dôchodku podľa

§ 73a

je doba zamestnania a náhradná doba získané pred 1. januárom 1993 podľa predpisov

účinných pred 1. januárom 1993. Československé obdobie dôchodkového poistenia sa započítava

podľa predpisov Slovenskej republiky účinných ku dňu, od ktorého sa priznáva starobný

dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.

(10)

Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Mesiac dôchodkového

poistenia je 30 dní dôchodkového poistenia.

§ 60a

Výchova dieťaťa

(1)

Podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa poistenec osobne staral o dieťa

a)

najmenej desať rokov,

b)

najmenej päť rokov, ak sa poistenec začal o dieťa starať po dovŕšení ôsmich rokov

veku dieťaťa,

c)

od jeho narodenia do jeho úmrtia, ak dieťa zomrelo po dovŕšení veku šesť mesiacov;

to neplatí, ak poistenec, podľa právoplatného rozhodnutia súdu, spôsobil smrť dieťaťa

úmyselným trestným činom,

d)

najmenej posledné tri roky pred dovŕšením dôchodkového veku poistenca.

(2)

Do obdobia osobnej starostlivosti o dieťa sa započítava aj obdobie, počas ktorého

sa poistenec nemohol o dieťa starať z dôvodu

a)

svojho nepriaznivého zdravotného stavu alebo

b)

prijatia dieťaťa do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

(3)

Ak súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo ak

súd schváli dohodu rodičov o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti

obidvoch rodičov, na obidvoch rodičov sa hľadí, akoby starostlivosť o dieťa zabezpečovali

v plnom rozsahu; posudzovanie splnenia podmienky osobnej starostlivosti o dieťa a

odsek 5 tým nie sú dotknuté.

(4)

Na účely posúdenia podmienky výchovy dieťaťa sa za dieťa považuje fyzická osoba do

nadobudnutia jej plnoletosti, ktorá je

a)

vlastné dieťa poistenca,

b)

osvojené dieťa poistenca,

c)

dieťa zverené poistencovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na

základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(5)

To isté obdobie výchovy toho istého dieťaťa sa zohľadní len raz a len jednému poistencovi.

§ 61

Osobný vymeriavací základ

(1)

Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých

sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové

poistenie podľa

§ 60 ods. 1

druhej vety považuje za zaplatené.

(2)

Úhrn vymeriavacích základov na určenie osobného vymeriavacieho základu podľa odseku

1 okrem vymeriavacieho základu podľa

§ 138 ods. 7

za obdobie dôchodkového poistenia podľa

§ 15 ods. 1 písm. c)

a

d)

a za obdobie dôchodkového poistenia podľa

§ 15 ods. 1 písm. e)

,

g) až i)

získané po 31. decembri 2025 je najmenej 60 % všeobecného vymeriavacieho základu

platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý

sa osobný vymeriavací základ určuje, ak toto obdobie trvalo celý kalendárny rok. Ak

obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety trvalo len časť kalendárneho roka,

úhrn vymeriavacích základov podľa prvej vety na určenie osobného vymeriavacieho základu

za túto časť kalendárneho roka je najmenej súčin 60 % všeobecného vymeriavacieho základu

platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý

sa osobný vymeriavací základ určuje, a podielu počtu dní tohto obdobia v kalendárnom

roku a čísla 365. Ak obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety trvalo len časť

kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ poistenca sa upraví podľa počtu dní trvania

dôchodkového poistenia.

§ 62

Osobný mzdový bod

(1)

Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho

základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na

štyri desatinné miesta nahor.

(2)

Za obdobie dôchodkového poistenia podľa

§ 60 ods. 4

, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto

obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej

časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového

bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka,

v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa

§ 60 ods. 4

, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

(3)

Osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3.

§ 63

Priemerný osobný mzdový bod

(1)

Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel

súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho

obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje

inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia

prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia

sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(2)

Na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.

(3)

Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške.

Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku

a)

2013 80 %,

b)

2014 76 %,

c)

2015 72 %,

d)

2016 a nasledujúcich rokoch 68 %.

(4)

K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu

medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 v roku

a)

2013 17 %,

b)

2014 18 %,

c)

2015 19 %,

d)

2016 a nasledujúcich rokoch 20 %.

(5)

Priemerný osobný mzdový bod po úprave podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na štyri

desatinné miesta nahor.

(6)

Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne

roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou

kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho

obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa

§ 62 ods. 2 prvej vety

alebo

§ 255 ods. 3 prvej vety

, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod,

ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučuje aj

obdobie dôchodkového poistenia podľa

§ 15 ods. 1 písm. c)

z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov veku a obdobie starostlivosti o dieťa

do troch rokov veku bez dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu uvedené v

§ 255 ods. 3

, ak tieto obdobia v úhrne nie sú dlhšie ako úhrn období dôchodkového poistenia podľa

§ 15 ods. 1 písm. a)

a

b)

, doby zamestnania pred 1. januárom 2004 podľa právnych predpisov účinných pred 1.

januárom 2004 zodpovedajúce zárobkovej činnosti podľa tohto zákona a obdobia výkonu

služby policajta a profesionálneho vojaka podľa osobitného predpisu

2

)

okrem obdobia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky policajta a profesionálneho

vojaka, ak nejde o obdobie starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným

stavom; na porovnávané obdobia, ktoré sa prekrývajú, sa neprihliada. Z rozhodujúceho

obdobia sa vylučuje aj obdobie dôchodkového poistenia podľa

§ 15 ods. 1 písm. d)

a obdobie starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom uvedené

v

§ 255 ods. 3.

To isté obdobie dôchodkového poistenia podľa tretej vety a štvrtej vety z dôvodu

starostlivosti o to isté dieťa sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje poistencovi, ktorý

má obdobie dôchodkového poistenia podľa

§ 15 ods. 1 písm. c)

prvého bodu, ak nie je obdobím, počas ktorého bol iným poistencom podľa

§ 49 ods. 3 písm. d)

. Priemerný osobný mzdový bod určený z rozhodujúceho obdobia určeného podľa prvej

vety až piatej vety sa nepoužije, ak je nižší ako priemerný osobný mzdový bod určený

z rozhodujúceho obdobia určeného podľa prvej vety a druhej vety.

(7)

Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych

rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom

bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení

nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový

bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.

(8)

Ak v rozhodujúcom období sú len obdobia uvedené v

§ 62 ods. 2 prvej vete

alebo

§ 255 ods. 3

, priemerný osobný mzdový bod je 0,3.

(9)

Ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 6 a 7 je kratšie ako jeden kalendárny

rok, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého

v tomto kratšom období a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového

poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Odsek 5 platí rovnako. Všeobecný vymeriavací základ na účely tohto ustanovenia je

všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v roku, ktorý dva roky predchádza roku,

v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

(10)

Ak vznikol nárok na dôchodkovú dávku v kalendárnom roku, v ktorom poistencovi prvý

raz vzniklo dôchodkové poistenie, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného

mzdového bodu dosiahnutého v období od vzniku dôchodkového poistenia do vzniku nároku

na dôchodkovú dávku a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového

poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Odsek 5 platí rovnako.

(11)

Ak poistencovi vznikol nárok na dôchodkovú dávku v deň prvého vzniku dôchodkového

poistenia, priemerný osobný mzdový bod je osobný mzdový bod určený ako podiel pravdepodobného

vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny

mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku, a jednej dvanástiny všeobecného

vymeriavacieho základu. Pravdepodobný vymeriavací základ je vymeriavací základ, z

ktorého by sa platilo poistné na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom

vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

§ 64

Dôchodková hodnota

(1)

Dôchodková hodnota v roku 2004 je 183,58 Sk.

(2)

Dôchodková hodnota v roku 2005 je 195,31 Sk.

(3)

Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára

nasledujúceho kalendárneho roka podľa vzorca uvedeného v

prílohe č. 3aa

. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho

roka.

(4)

Dôchodková hodnota sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(5)

Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 4, ktorá

platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

§ 65

(1)

Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov

a dovŕšil dôchodkový vek.

(2)

Dôchodkový vek je všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník znížený o

a)

6 mesiacov, ak poistenec vychoval jedno dieťa,

b)

12 mesiacov, ak poistenec vychoval dve deti,

c)

18 mesiacov, ak poistenec vychoval tri deti alebo viac detí.

(3)

Všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník je neupravený všeobecný dôchodkový

vek pre príslušný ročník zaokrúhlený na roky a kalendárne mesiace. Kalendárne mesiace

sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa pre príslušný

ročník určí podľa vzorca uvedeného v

prílohe č. 3c

.

(4)

Príslušný ročník je rok narodenia osôb narodených v rovnakom kalendárnom roku.

(5)

Ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, zohľadní

sa mužovi, ktorý dieťa vychoval.

(6)

Dôchodkový vek určený podľa odseku 2 je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci v deň,

ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenca.

(7)

Ak deň dovŕšenia dôchodkového veku určeného podľa odseku 2 pripadne na deň, ktorý

sa číselne nezhoduje s dňom narodenia poistenca, za deň dovŕšenia dôchodkového veku

sa považuje posledný deň posledného pripočítaného kalendárneho mesiaca.

(8)

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)

vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým zverejní neupravený všeobecný dôchodkový

vek pre príslušný ročník a ustanoví všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník.

Všeobecne záväzným právnym predpisom podľa prvej vety sa v kalendárnom roku zverejňuje

neupravený všeobecný dôchodkový vek a ustanovuje všeobecný dôchodkový vek len pre

jeden ročník.

(9)

Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis podľa odseku 8 v kalendárnom roku,

ktorý šesť kalendárnych rokov predchádza kalendárnemu roku, v ktorom osoby narodené

v príslušnom ročníku dovŕšia všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník.

§ 65a

Nadobudnutie právnych účinkov dovŕšenia dôchodkového veku a priznania dôchodku

(1)

Ak skutočnosťou rozhodujúcou na posúdenie vzniku, trvania alebo zániku sociálneho

poistenia a na posúdenie platenia poistného na sociálne poistenie je dovŕšenie dôchodkového

veku alebo priznanie dôchodku, právne účinky

a)

dovŕšenia dôchodkového veku nastávajú dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň

dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr dňom jeho určenia,

b)

priznania dôchodku nastávajú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.

(2)

Ak skutočnosťou rozhodujúcou na posúdenie splnenia podmienok podľa osobitných predpisov

55aa

)

je dovŕšenie dôchodkového veku, právne účinky dovŕšenia dôchodkového veku nastávajú

dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr

dňom jeho určenia, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 66

(1)

Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia

dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej

dôchodkovej hodnoty;

§ 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta

platia rovnako.

(2)

Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok

a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa

odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov

získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok

a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o

0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný

dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.

(3)

Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok

a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára

kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume

starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená

ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového

poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom

roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne

do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Ak poistencovi

podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila

suma starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma starobného dôchodku

podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie

dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti, suma

starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy starobného dôchodku poistenca

podľa prvej vety určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku

dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných

mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom

zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

(4)

Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku alebo jeho

časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo jeho

časť, suma starobného dôchodku sa odo dňa vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku

určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zastavenia výplaty starobného

dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových

bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku

alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a suma určená ako súčin súčtu osobných

mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania starobného

dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného

dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku

nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.

(5)

Ak sa starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku dňu zániku dôchodkového

poistenia získaného počas poberania starobného dôchodku vyplácal v sume jednej polovice

z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy

starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 sa prihliada na sumu starobného dôchodku,

ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.

(6)

Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného

predpisu,

1

)

sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení

a)

pred 1. septembrom 2012 zníži o 36/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej

za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

b)

od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 zníži o 16/91 pomernej sumy starobného

dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

c)

od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 zníži o 17/91 pomernej sumy starobného dôchodku

patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

d)

od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 zníži o 18/91 pomernej sumy starobného dôchodku

patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

e)

od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 zníži o 19/91 pomernej sumy starobného dôchodku

patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

f)

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 zníži o 20/91 pomernej sumy starobného dôchodku

patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

g)

od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 zníži o 3/13 pomernej sumy starobného dôchodku

patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

h)

od 1. januára 2022 do 31. decembra 2023 zníži o 22/91 pomernej sumy starobného dôchodku

patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

i)

po 31. decembri 2023 zníži o 16/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za

obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

(7)

Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného

predpisu,

1

)

sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, ktoré je obdobím dôchodkového

poistenia podľa

§ 15 ods. 1 písm. c) až e)

,

g) až i)

, neznižuje, ak v tomto období poistenec nemal vymeriavací základ na platenie poistného

na dôchodkové poistenie.

(8)

Suma zníženia podľa odseku 6 za obdobie, v ktorom mal poistenec vymeriavací základ

na platenie poistného na dôchodkové poistenie a ktoré bolo súčasne obdobím dôchodkového

poistenia podľa

§ 15 ods. 1 písm. c)

z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo obdobím dôchodkového poistenia

podľa

§ 15 ods. 1 písm. d)

, sa vynásobí koeficientom určeným ako podiel osobného mzdového bodu za príslušný

kalendárny rok a priemerného osobného mzdového bodu poistenca použitého na určenie

sumy starobného dôchodku. Ak obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety trvalo

len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod za príslušnú časť kalendárneho roka

sa na účely prvej vety určí ako podiel úhrnu vymeriavacích základov za túto časť kalendárneho

roka a pomernej časti všeobecného vymeriavacieho základu patriaceho za túto časť kalendárneho

roka; na účely určenia všeobecného vymeriavacieho základu sa primerane použije odsek

11. Na hodnotu takto určeného koeficientu prevyšujúcu hodnotu 1 sa neprihliada. Na

určenie osobného mzdového bodu podľa prvej vety a druhej vety sa

§ 61 ods. 2

nepoužije.

(9)

Suma zníženia podľa odseku 6 za obdobie, v ktorom mal poistenec vymeriavací základ

na platenie poistného na dôchodkové poistenie a ktoré bolo súčasne obdobím dôchodkového

poistenia podľa

§ 15 ods. 1 písm. c)

z dôvodu starostlivosti o dieťa od troch do šiestich rokov veku dieťaťa alebo obdobím

dôchodkového poistenia podľa

§ 15 ods. 1 písm. e)

,

g) až i)

získaným po 31. decembri 2025, sa vynásobí koeficientom určeným ako podiel osobného

mzdového bodu za príslušný kalendárny rok a osobného mzdového bodu určeného zo 60

% všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza

príslušnému kalendárnemu roku. Ak obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety

trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod za príslušnú časť kalendárneho

roka sa na účely prvej vety určí ako podiel úhrnu vymeriavacích základov za túto časť

kalendárneho roka a pomernej časti všeobecného vymeriavacieho základu patriaceho za

túto časť kalendárneho roka; na účely určenia všeobecného vymeriavacieho základu sa

primerane použije odsek 11. Na hodnotu takto určeného koeficientu prevyšujúcu hodnotu

1 sa neprihliada. Na určenie osobného mzdového bodu podľa prvej vety a druhej vety

sa

§ 61 ods. 2

nepoužije.

(10)

Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 4 sa do obdobia dôchodkového

poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok nezapočítavajú obdobia uvedené

v

§ 54 ods. 10 písm. a)

a

§ 140 ods. 1

a

2

; na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 až 4 sa na hodnotu osobného

mzdového bodu za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok

prevyšujúcu hodnotu 3 neprihliada.

(11)

Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového

poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený

na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje

osobný mzdový bod. Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu

za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je

všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu

roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

(12)

Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku na žiadosť podľa odsekov 3 a 4 v

kalendárnom roku len raz.

§ 66a

(1)

Suma starobného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku podľa

odseku 2 a sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov

Českej republiky, ak ide o poistenca, ktorý získal

a)

pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré mu

bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky alebo má priznaný

invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, a

b)

po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej

republiky.

(2)

Fiktívna suma starobného dôchodku sa určí ako suma starobného dôchodku podľa tohto

zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok

bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia

dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky

a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa

§ 60 ods. 9

.

(3)

Ak starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky

je upravený z dôvodu súbehu s inou dávkou, z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej

činnosti alebo z iného dôvodu ustanoveného predpismi Českej republiky, použije sa

na určenie sumy starobného dôchodku podľa odseku 1 suma starobného dôchodku alebo

invalidného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, ktorá by patrila, ak by k úprave

sumy tohto dôchodku z tohto dôvodu nedošlo.

(4)

Starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky

sa na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa odseku 1 prepočíta na eurá podľa

referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou,

55a

)

ktorý je platný ku dňu, ku ktorému sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku

1.

(5)

Suma starobného dôchodku podľa odseku 1 nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku,

ktorá je v súlade s osobitným predpisom

55b

)

určená podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak

starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

(6)

Suma starobného dôchodku sa určí podľa

§ 66

alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok je priznaný

podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového

poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého

obdobia dôchodkového poistenia podľa

§ 60 ods. 9

, ak ide o poistenca ktorý

a)

získal pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia,

b)

získal po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov

Slovenskej republiky a

c)

ku dňu vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku nesplnil podmienky nároku na

starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.

(7)

Ak poistencovi uvedenému v odseku 6 vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný

dôchodok podľa predpisov Českej republiky a

a)

vznikne nárok na jeho výplatu, suma starobného dôchodku sa určí podľa odsekov 1 až

5,

b)

nevznikne nárok na jeho výplatu, suma starobného dôchodku sa určí podľa

§ 66

.

§ 67

Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok

(1)

Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o

jeho priznanie,

a)

bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,

b)

chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal potrebné

odpracované obdobie a

c)

suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobku sumy životného minima

pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

(2)

Poistenec, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného

predpisu,

1

)

má nárok na predčasný starobný dôchodok aj vtedy, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho

priznanie,

a)

bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,

b)

chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal potrebné odpracované

obdobie a

c)

súčet súm predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa

osobitného predpisu

1

)

je vyšší ako 1,6-násobku sumy životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu.

(3)

Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr odo dňa podania

žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže

poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát.

(4)

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku

nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako

a)

zamestnanec okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa

§ 227a

alebo

b)

samostatne zárobkovo činná osoba.

(5)

Držiteľ oprávnenia na podnikanie podľa osobitných predpisov

56aa

)

sa nepovažuje za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa odseku 4.

(6)

Ak odsek 7 neustanovuje inak, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká

odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo

povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a opätovne vzniká odo

dňa nasledujúceho po dni zániku tohto dôchodkového poistenia.

(7)

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zamestnanca v právnom vzťahu na

základe dohody určenej podľa

§ 227a

zaniká odo dňa jeho splátky splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom

mesiaci, v ktorom úhrn príjmu z tejto dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahol

sumu 2 400 eur; na určenie príjmu sa primerane použije

§ 139b

. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa jeho splátky

splatnej v januári kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom zanikol

nárok na jeho výplatu podľa prvej vety.

(8)

Ak poberateľ predčasného starobného dôchodku bol povinne dôchodkovo poistený počas

poberania predčasného starobného dôchodku a nárok na výplatu predčasného starobného

dôchodku mu nezanikol podľa odseku 6 z dôvodu, že jeho právny vzťah, ktorý zakladá

právo na príjem uvedený v

§ 3 ods. 1 písm. a)

a

ods. 2

a

3

, zanikol pred najbližším výplatným termínom splátky predčasného starobného dôchodku

nasledujúcim po vzniku tohto právneho vzťahu, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom

starobnom dôchodku za obdobie od vzniku povinného dôchodkového poistenia do zániku

povinného dôchodkového poistenia so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne

nárok po zániku tohto povinného dôchodkového poistenia. Sumy vyplatené na predčasnom

starobnom dôchodku po zániku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa

odseku 7 prvej vety sa zúčtujú so sumami predčasného starobného dôchodku, na ktorého

výplatu opätovne vznikne nárok alebo so sumami starobného dôchodku podľa

§ 69a ods. 1

.

(9)

Na účely nároku na predčasný starobný dôchodok je odpracovaným obdobím obdobie dôchodkového

poistenia okrem

a)

obdobia podľa

§ 142 ods. 3 písm. b)

a

c)

, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie,

b)

doby nezamestnanosti, doby odborného školenia alebo politického školenia a doby štúdia.

(10)

Potrebné odpracované obdobie pre príslušný ročník sa určí ako rozdiel všeobecného

dôchodkového veku pre príslušný ročník a čísla 23; ak všeobecný dôchodkový vek pre

príslušný ročník nie je známy, za všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník sa

na účely určenia potrebného odpracovaného obdobia považuje posledný určený všeobecný

dôchodkový vek zvýšený o dva mesiace za každý kalendárny rok rozdielu roku narodenia

poistenca a príslušného ročníka, pre ktorý bol určený posledný všeobecný dôchodkový

vek.

§ 68

(1)

Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového

bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný

dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní

odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku;

ak dôchodkový vek poistenca nie je známy, za dôchodkový vek tohto poistenca sa na

účely určenia sumy predčasného starobného dôchodku považuje posledný určený všeobecný

dôchodkový vek znížený za výchovu detí a zvýšený o dva mesiace za každý kalendárny

rok rozdielu roku narodenia tohto poistenca a príslušného ročníka, pre ktorý bol určený

posledný všeobecný dôchodkový vek. Na účely prvej vety platí

§ 63 ods. 1

tretia veta a štvrtá veta rovnako.

(2)

Ak poistenec bol dôchodkovo poistený z dôvodu právneho vzťahu na základe dohody určenej

podľa

§ 227a

počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti, suma predčasného

starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného

starobného dôchodku, určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej

k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice

osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia poistenca v právnom

vzťahu na základe dohody určenej podľa

§ 227a

v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy

predčasného starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom

sa určuje suma predčasného starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo

dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma predčasného starobného

dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma predčasného starobného dôchodku podľa

prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového

poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa

§ 227a

, suma predčasného starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy predčasného

starobného dôchodku tohto poistenca určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku

vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody

určenej podľa

§ 227a

sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov

získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové

poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

(3)

Ak poistenec bol povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo

činná osoba po priznaní predčasného starobného dôchodku, k sume predčasného starobného

dôchodku vyplácaného ku dňu zániku nároku na jeho výplatu sa odo dňa zániku tohto

dôchodkového poistenia pripočíta suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov

získaných za obdobie dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej

ku dňu nasledujúcemu po zániku tohto dôchodkového poistenia. Na hodnotu osobného mzdového

bodu podľa prvej vety prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.

(4)

Ak sa predčasný starobný dôchodok ku dňu zániku nároku na jeho výplatu vyplácal v

sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom,

pri určení sumy predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 sa prihliada na

sumu predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.

(5)

Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa

osobitného predpisu,

1

)

platí

§ 66 ods. 6 až 9

rovnako.

(6)

Pre všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný

rok a posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok

platí

§ 66 ods. 11

rovnako.

(7)

Suma predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 sa určí v kalendárnom roku

len raz.

§ 68a

(1)

Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy predčasného

starobného dôchodku a sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného

podľa predpisov Českej republiky, ak ide o poistenca podľa

§ 66a ods. 1

;

§ 66a ods. 2 až 5

platí rovnako.

(2)

Suma predčasného starobného dôchodku sa určí podľa

§ 68

so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa

predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa

§ 60 ods. 9

, ak ide o poistenca, ktorý

a)

získal pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia,

b)

získal po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov

Slovenskej republiky a

c)

ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku nesplnil podmienky

nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.

(3)

Ak poistencovi uvedenému v odseku 2 vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný

dôchodok podľa predpisov Českej republiky a

a)

vznikne nárok na jeho výplatu, suma predčasného starobného dôchodku sa určí podľa

odseku 1 a suma starobného dôchodku podľa

§ 69a ods. 1

sa určí podľa

§ 66a ods. 1 až 5

,

b)

nevznikne nárok na jeho výplatu, suma predčasného starobného dôchodku sa určí podľa

§ 68

a suma starobného dôchodku podľa

§ 69a ods. 1

sa určí podľa

§ 66

.

§ 69

Vylúčenie nároku na starobný dôchodok

Poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný

dôchodok.

§ 69a

(1)

Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.

(2)

Ak poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nebol predčasný

starobný dôchodok vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia

dôchodkového veku, suma starobného dôchodku podľa odseku 1, na ktorú mal poistenec

nárok v deň dovŕšenia dôchodkového veku, sa určí na žiadosť poistenca znovu. Suma

starobného dôchodku podľa odseku 1 určená podľa

§ 68 ods. 2

a

3

a zvýšená podľa

§ 82

sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní počas ktorých netrval nárok na výplatu

predčasného starobného dôchodku;

§ 82 ods. 5

sa v tomto prípade neuplatní.

(3)

Nárok na výplatu starobného dôchodku, ktorého suma bola určená podľa odseku 2, vznikne

odo dňa podania žiadosti poistencom, najskôr dňom dovŕšenia dôchodkového veku.

§ 70

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

(1)

Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov

dôchodkového poistenia uvedený v

§ 72

a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu

nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

(2)

Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období,

v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia

18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou

počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území

Slovenskej republiky trvalý pobyt.

§ 71

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť

(1)

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2)

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať

dlhšie ako jeden rok.

(3)

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,

duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným

stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej

osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada

na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok

podľa osobitného predpisu.

2

)

(4)

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a)

lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a

zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho

vývoja, ďalšej liečby a

b)

komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu

schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,

možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(5)

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v

prílohe č. 4

.

(6)

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa

druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého

zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

(7)

Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

(8)

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno

zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z

predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a

schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav.

(9)

Ak v

prílohe č. 4

nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného

stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa

takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným

dopadom najviac porovnateľné.

(10)

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa

predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť.

§ 72

(1)

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca

vo veku

a)

do 20 rokov je menej ako jeden rok,

b)

nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,

c)

nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,

d)

nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,

e)

nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,

f)

nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov,

g)

nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

(2)

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje

z obdobia pred vznikom invalidity.

(3)

Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z

povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené

dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka

počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.

§ 73

(1)

Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového

bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok,

ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia

dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty;

§ 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta

platia rovnako.

(2)

Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti

poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia

dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému

sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového

veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty;

§ 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta

platia rovnako.

(3)

Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v

§ 70 ods. 2

, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70

%, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného

ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku

nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej

hodnoty;

§ 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta

platia rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67.

(4)

Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v

§ 70 ods. 2

, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70

%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať

zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného

ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku

nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej

hodnoty;

§ 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta

platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.

(5)

Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nezískal obdobie povinného

dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok,

získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa

§ 142 ods. 3

za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia

a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa

§ 142 ods. 3

, ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu,

obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok,

ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia

dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty;

§ 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta

platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.

(6)

Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nezískal obdobie povinného

dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok,

získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa

§ 142 ods. 3

za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia

a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa

§ 142 ods. 3

, ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu

schopnosti tohto poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia

dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému

sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového

veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty;

§ 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta

platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.

(7)

Na určenie obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového

veku sa pri určení dôchodkového veku výchova dieťaťa nezohľadňuje.

(8)

Na účely určenia sumy invalidného dôchodku sa podmienka pomeru období dôchodkového

poistenia ustanovená v

§ 63 ods. 6

pri určení rozhodujúceho obdobia nepoužije.

§ 73a

(1)

Suma invalidného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy invalidného dôchodku

podľa odseku 2 a sumy invalidného dôchodku alebo starobného dôchodku vyplácaného podľa

predpisov Českej republiky, ak ide o poistenca podľa

§ 66a ods. 1

.

(2)

Fiktívna suma invalidného dôchodku sa určí ako suma invalidného dôchodku podľa tohto

zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak invalidný dôchodok

alebo čiastočný invalidný dôchodok je priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom

2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992

podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia

podľa

§ 60 ods. 9

. Podmienka poklesu zárobku na nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku podľa

predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa považuje za splnenú.

(3)

Na určenie sumy invalidného dôchodku podľa odseku 1 sa na

a)

starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok upravený podľa predpisov Českej republiky

vzťahuje

§ 66a ods. 3

rovnako,

b)

prepočítanie starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa predpisov Českej

republiky vzťahuje

§ 66a ods. 4

rovnako.

(4)

Suma invalidného dôchodku podľa odseku 1 nesmie byť nižšia ako suma invalidného dôchodku,

ktorá je v súlade s osobitným predpisom

55c

)

určená podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak

invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok je priznaný podľa predpisov

účinných pred 1. januárom 2004.

(5)

Suma invalidného dôchodku sa určí podľa

§ 73

alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak je invalidný dôchodok priznaný

podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 so zohľadnením obdobia dôchodkového

poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého

obdobia dôchodkového poistenia podľa

§ 60 ods. 9

, ak ide o poistenca, ktorý

a)

získal pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia,

b)

získal po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov

Slovenskej republiky a

c)

ku dňu vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku nesplnil podmienky nároku na

starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.

(6)

Ak poistencovi uvedenému v odseku 5 vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný

dôchodok podľa predpisov Českej republiky a

a)

vznikne nárok na jeho výplatu, suma invalidného dôchodku sa určí podľa odsekov 1

až 4,

b)

nevznikne nárok na jeho výplatu, suma invalidného dôchodku sa určí podľa

§ 73

.

§ 74

Podmienky nároku na vdovský dôchodok a nároku na vdovecký dôchodok

(1)

Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý

a)

ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal

nárok na predčasný starobný dôchodok,

b)

ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov

dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo

c)

zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

(2)

Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas dvoch rokov od smrti manžela.

(3)

Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku,

ak

a)

sa stará o nezaopatrené dieťa,

b)

je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70

% alebo

c)

vychovala aspoň tri deti,

d)

dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti,

e)

dovŕšila vek 57 rokov a vychovala jedno dieťa,

f)

dovŕšila dôchodkový vek.

(4)

Nezaopatrené dieťa podľa odseku 3 písm. a) je dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi

nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak

ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému

manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe

rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.

(5)

Nárok na vdovský dôchodok zaniká

a)

uzatvorením manželstva,

b)

dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom

spôsobila smrť manžela.

(6)

Na nárok vdovca na vdovecký dôchodok po manželke platia odseky 1 až 5 rovnako.

§ 75

Suma vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku

(1)

Suma vdovského dôchodku je 60 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na

ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Ak sú splnené podmienky

nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

(2)

Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok,

je 60 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý manžel ku dňu

smrti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok,

ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa smrti

poistenca, ak zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 60 % predčasného starobného

dôchodku, na ktorý mal nárok v deň smrti, určeného podľa

§ 68 ods. 2

a

3

a zvýšeného podľa

§ 82

, ktorý sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní počas ktorých netrval nárok na

výplatu predčasného starobného dôchodku. Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému

bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku

nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, ak zomrel v deň

dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 60 % starobného dôchodku podľa

§ 69a ods. 2.

(4)

Na určenie sumy vdovského dôchodku sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma

invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

(5)

Na určenie sumy vdoveckého dôchodku platia odseky 1 až 4 rovnako.

§ 76

Podmienky nároku na sirotský dôchodok

(1)

Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ

dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku

alebo invalidného dôchodku, mal nárok na predčasný starobný dôchodok alebo ku dňu

smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo

splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu

alebo choroby z povolania.

(2)

Nárok na sirotský dôchodok nevzniká nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti

po pestúnovi alebo po jeho manželovi.

(3)

Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká osvojením nezaopatreného dieťaťa. Zrušením

osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vznikne znovu. Nárok na výplatu sirotského

dôchodku zaniká aj dňom, ktorým dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na

výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa znovu začalo byť nezaopatreným

dieťaťom.

(4)

Nárok na sirotský dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého

nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť fyzickej osoby, po ktorej vznikol nárok

na sirotský dôchodok.

(5)

Nárok na sirotský dôchodok zaniká vždy dovŕšením 26. roku veku dieťaťa.

§ 77

Suma sirotského dôchodku

(1)

Suma sirotského dôchodku je 40 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku,

na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol

nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok.

(2)

Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný

dôchodok, je 40 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý rodič

alebo osvojiteľ dieťaťa ku dňu smrti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný

dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do

dňa smrti poistenca, ak zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 40 % predčasného

starobného dôchodku, na ktorý mal nárok v deň smrti, určeného podľa

§ 68 ods. 2

a

3

a zvýšeného podľa

§ 82

, ktorý sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní počas ktorých netrval nárok na

výplatu predčasného starobného dôchodku. Suma sirotského dôchodku po poistencovi,

ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite

od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, ak zomrel

v deň dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 40 % starobného dôchodku podľa

§ 69a ods. 2.

(4)

Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku na dva dôchodky,

sirotský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

(5)

Na určenie sumy sirotského dôchodku sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma

invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

§ 77a

Podmienky nároku na 13. dôchodok

Nárok na 13. dôchodok a nárok na jeho výplatu má poberateľ dôchodkovej dávky, ktorý

má v decembri príslušného kalendárneho roka nárok na výplatu starobného dôchodku,

predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého

dôchodku, sirotského dôchodku alebo sociálneho dôchodku.

§ 77b

Určenie sumy a výplata 13. dôchodku

(1)

Suma 13. dôchodku je priemerná mesačná suma príslušnej dôchodkovej dávky vykázaná

Sociálnou poisťovňou za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu

roku. Suma 13. dôchodku je najmenej 300 eur a najviac priemerná mesačná suma starobného

dôchodku vykázaná Sociálnou poisťovňou za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému

kalendárnemu roku, ak tento zákon neustanovuje inak. Príslušnou dôchodkovou dávkou

podľa prvej vety pre

a)

invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa

§ 266

a sociálny dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

b)

invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

najviac o 70 % je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť najviac o 70 %,

c)

invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.

(2)

Suma 13. dôchodku poberateľa starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku,

ktorého suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa

osobitného predpisu

4

)

alebo podľa medzinárodnej zmluvy, sa určí ako súčin sumy 13. dôchodku určenej podľa

odseku 1 a koeficientu určeného ako podiel počtu rokov dôchodkového poistenia získaného

poistencom podľa tohto zákona a čísla 10; za obdobie poistenia získané v cudzine podľa

osobitného predpisu

4

)

alebo podľa medzinárodnej zmluvy sa nepovažuje československé obdobie dôchodkového

poistenia podľa

§ 60 ods. 9

. Na hodnotu koeficientu prevyšujúcu hodnotu 1 sa neprihliada.

(3)

Suma 13. dôchodku, na výplatu ktorého vznikne nárok v decembri príslušného kalendárneho

roka, sa zníži o sumu pomernej časti 13. dôchodku, na výplatu ktorej vznikol nárok

podľa

§ 77c

alebo podľa osobitného predpisu.

56ab

)

(4)

Pri súbehu nárokov na dva alebo viaceré 13. dôchodky podľa tohto zákona alebo pri

súbehu nárokov na dva alebo viaceré 13. dôchodky podľa tohto zákona a podľa osobitného

predpisu

56ab

)

sa vyplatí len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia; nárok na

13. dôchodok podľa tohto zákona, ktorý sa nevyplatil, zaniká. Ak je suma 13. dôchodku

podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu

56ab

)

rovnaká, vyplatí sa 13. dôchodok podľa tohto zákona.

(5)

13. dôchodok sa vyplatí v decembri príslušného kalendárneho roka, ak

§ 116 ods. 3

neustanovuje inak. Pomerná časť 13. dôchodku, na výplatu ktorej vznikol nárok podľa

§ 77c

, sa vyplatí v ustanovenom termíne, ak

§ 116 ods. 3

neustanovuje inak.

(6)

O priznaní 13. dôchodku vyplateného v priemernej mesačnej sume príslušnej dôchodkovej

dávky sa písomné rozhodnutie nevyhotovuje; deň oznámenia rozhodnutia je deň výplaty

13. dôchodku.

§ 77c

Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) môže nariadením vlády ustanoviť, že

nárok na ustanovenú pomernú časť 13. dôchodku za príslušný kalendárny rok a nárok

na jej výplatu vznikne v ustanovenom termíne poberateľovi dôchodkovej dávky, ktorý

má v ustanovenom mesiaci príslušného kalendárneho roka nárok na výplatu dôchodku uvedeného

v

§ 77a

.

§ 77d

Na účely 13. dôchodku sa za príslušný kalendárny rok považuje kalendárny rok, do ktorého

spadá kalendárny mesiac, za ktorý sa posudzuje splnenie podmienok na vznik nároku

na 13. dôchodok a jeho výplatu.

§ 78

(1)

Povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo

poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie

za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto

obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný

dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom

bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. To platí aj na

nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po fyzickej osobe

uvedenej v prvej vete a na určenie ich sumy, ak vdova, vdovec alebo sirota zaplatili

dlžnú sumu poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete.

Na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca

sa poistné zaplatené podľa druhej vety považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.

(2)

Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo právoplatného rozhodnutia vydaného

vo vyrubovacom konaní správcom dane zmení vymeriavací základ samostatne zárobkovo

činnej osoby, z ktorého už bola určená dôchodková dávka, zmena sumy dôchodkovej dávky

sa vykoná od splátky dôchodkovej dávky splatnej po kalendárnom mesiaci, v ktorom

a)

poberateľ dávky podal dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom nadobudlo

právoplatnosť rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní správcom dane, alebo

b)

poberateľ dávky doplatil poistné na dôchodkové poistenie, ak vymeriavací základ samostatne

zárobkovo činnej osoby zistený na základe dodatočného daňového priznania alebo právoplatného

rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane je vyšší ako vymeriavací

základ samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého bola povinná platiť poistné na

dôchodkové poistenie.

§ 78a

Na účely určenia sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného

dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené dodatočne podľa

§ 142 ods. 3

považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.

§ 79a

Suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá

alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného

mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.

§ 81

Súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok

(1)

Ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku

alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je

vyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok vypláca sa dôchodková dávka, ktorú

si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich nárokov

zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca. Ak poistenec splnil podmienky

nároku na invalidný dôchodok podľa

§ 70 ods. 1 a 2

alebo podľa

§ 70 ods. 1

a poberá invalidný dôchodok podľa

§ 266

, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia; druhá veta a tretia veta

platia rovnako.

(2)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného

starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského

dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne

splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo

vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových

dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa

vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej

polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej

sume vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského

dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.

(3)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a podmienky

nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku

na výplatu sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného

dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia,

a zostávajúce dôchodkové dávky sa vyplácajú v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume

dôchodkových dávok sa vyplácajú v sume jednej polovice vdovský dôchodok alebo vdovecký

dôchodok a sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky.

(4)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého

dôchodku a podmienky nároku na výplatu sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného

dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia,

a zostávajúce dôchodkové dávky v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových

dávok sa vypláca v plnej sume dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.

(5)

Ak priznaním alebo vznikom nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného

dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského

dôchodku dôjde k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, o súbehu nárokov na výplatu

dôchodkov sa rozhodne po zvýšení dôchodku, prípadne dôchodkov podľa

§ 82

.

(6)

Pri vzniku nárokov na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských

dôchodkov a pri vzniku nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku

alebo sirotských dôchodkov po tom istom poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových

dávok presiahnuť 100 % dôchodkovej dávky zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by

bol mal nárok ku dňu smrti; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu

zaokrúhľovania dôchodkových dávok podľa

§ 116 ods. 8.

Ak úhrn dôchodkových dávok presiahne túto sumu, suma každej z uvedených dôchodkových

dávok sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená. To platí

rovnako aj pre úhrn súm sirotských dôchodkov po tom istom zomretom poistencovi. Ak

niektorému z poberateľov uvedených dôchodkových dávok zanikne nárok na túto dôchodkovú

dávku alebo vznikne nárok na túto dôchodkovú dávku aj ďalšiemu poberateľovi, sumy

dôchodkových dávok ostatných poberateľov po tom istom poistencovi sa úmerne upravia

tak, aby dosiahli sumu uvedenú v prvej vete vrátane zvýšenia, ktoré by k nej patrili

podľa

§ 82

ku dňu, v ktorom sa sumy dôchodkových dávok úmerne upravujú.

(7)

Na účely odsekov 1 až 3, 5 a 6 sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného

dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

§ 82

Zvyšovanie dôchodkových dávok

(1)

Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková

dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje

o percento

a)

medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané štatistickým

úradom za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu

roku, alebo

b)

určené podľa vzorca uvedeného v

prílohe č. 4a

, ak sa dôchodková dávka v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu

roku, zvýšila podľa odseku 2 alebo bola určená z tejto dôchodkovej dávky.

(2)

Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov od

posledného zvyšovania dôchodkových dávok presiahne päť percent, dôchodková dávka vyplácaná

k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca a dôchodková dávka priznaná od prvého

dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho roka

sa zvyšuje o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom; posledným sledovaným

mesiacom na účely vykázania kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien

za domácnosti dôchodcov je jún príslušného kalendárneho roka.

(3)

Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva.

Príslušný kalendárny mesiac je tretí kalendárny mesiac po kalendárnom mesiaci, v ktorom

bol štatistickým úradom vykázaný kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien

za domácnosti dôchodcov podľa odseku 2. Ak sa dôchodková dávka zvyšuje podľa

a)

odseku 1, dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa

zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od

1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania,

b)

odseku 2, dôchodková dávka vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca

sa zvyšuje od tohto dňa a dôchodková dávka priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho

mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.

(4)

Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej

zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

(5)

Dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku

nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý

príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia

patria od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

(6)

Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou, pri prvej

zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej

dávky, sa určí zvýšenie odo dňa zmeny.

(7)

Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z týchto dôchodkových

dávok.

(8)

Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom

roku nezvyšujú v rozsahu percentuálneho zvýšenia, v ktorom bol v príslušnom kalendárnom

roku zvýšený starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,

z ktorého bola suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku

určená.

(9)

Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou.

(10)

Na 13. dôchodok sa odseky 1 až 9 nevzťahujú.

§ 82a

Prevod dôchodkových práv vo vzťahu k dôchodkovému systému Európskej únie

(1)

Poistenec, ktorý sa stal úradníkom alebo iným zamestnancom inštitúcie alebo orgánu

Európskej únie

56a

)

(ďalej len „úradník“), po skončení vykonávania zárobkovej činnosti v Slovenskej republike

môže požiadať o prevod svojich dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Slovenskej

republiky do dôchodkového systému Európskej únie alebo jej inštitúcie (ďalej len „dôchodkový

systém Európskej únie“), ak nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok

alebo invalidný dôchodok z dôchodkového systému Slovenskej republiky. Dôchodkové práva

podľa prvej vety sú finančná suma určená ako poistno-matematický ekvivalent v závislosti

na získanom období dôchodkového poistenia a vymeriavacom základe. Prevodom dôchodkových

práv zaniká nárok na zhodnotenie toho obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacieho

základu v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky, ktoré boli použité na určenie

finančnej sumy podľa druhej vety.

(2)

Ak sa úradník po skončení služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii,

ktorý bol počas tejto služby alebo zamestnania zúčastnený v dôchodkovom systéme Európskej

únie, stane poistencom v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky a požiada o prevod

dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie do dôchodkového systému

Slovenskej republiky, prevedú sa tieto dôchodkové práva, ktoré sú finančnou sumou

určenou ako poistno-matematický ekvivalent v závislosti na získanom období služby

alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii, ktoré založili účasť v

dôchodkom systéme Európskej únie, a na vymeriavacom základe za toto obdobie.

(3)

Prevod dôchodkových práv podľa odseku 1 sa vykoná na základe žiadosti a súhlasu úradníka

s prevodom dôchodkových práv podľa odseku 1.

(4)

Obdobie služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii a obdobie

získané v dôchodkovom systéme členského štátu Európskej únie, ktoré bolo zohľadnené

na určenie sumy poistno-matematického ekvivalentu nároku na starobný dôchodok v dôchodkovom

systéme Európskej únie, sa v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky považuje za

obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia

podľa prvej vety nie je obdobie dôchodkového poistenia na určenie sumy dôchodku.

(5)

Obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy použité na určenie predpokladanej

sumy starobného dôchodku a zohľadnené na určenie poistno-matematického ekvivalentu

na prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do

dôchodkového systému Európskej únie sa považujú za nárok na dôchodok a na určenie

jeho sumy v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky za obdobie dôchodkového poistenia

a vymeriavacie základy v rovnakom časovom období a v rovnakom rozsahu. Ak boli obdobia

dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy podľa prvej vety zohľadnené pri určení

poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie,

tento poistno-matematický ekvivalent sa zníži o sumu, ktorá bola prevedená ako dôchodkové

právo získané v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej

únie.

(6)

Suma starobného dôchodku s prihliadnutím na dôchodkové práva získané v dôchodkovom

systéme Európskej únie sa určí ako súčet sumy starobného dôchodku určenej podľa tohto

zákona a sumy určenej ako podiel poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom

systéme Európskej únie a jednotkovej hodnoty odloženého starobného dôchodku určenej

podľa osobitného predpisu

56b

)

k rozhodujúcemu dňu a zaokrúhlenej na desať eurocentov nahor.

(7)

Suma predčasného starobného dôchodku s prihliadnutím na dôchodkové práva získané

v dôchodkovom systéme Európskej únie sa určí ako súčet sumy predčasného starobného

dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy určenej ako podiel poistno-matematického

ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie a jednotkovej hodnoty odloženého

starobného dôchodku určenej podľa osobitného predpisu

56b

)

k rozhodujúcemu dňu a zaokrúhlenej na desať eurocentov nahor.

(8)

Ak nárok na starobný dôchodok nevznikol z dôvodu smrti, suma invalidného dôchodku

na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku

podľa osobitného predpisu sa určí ako súčet sumy invalidného dôchodku určenej podľa

tohto zákona a sumy, o ktorú by sa zvýšila suma starobného dôchodku podľa odseku 6.

(9)

Rozhodujúci deň na účely odsekov 6 a 7 je deň doručenia žiadosti o prevod dôchodkových

práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie inštitúcii alebo orgánu Európskej

únie alebo deň, v ktorom podľa osobitného predpisu

56a

)

vzniklo právo na prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej

únie, ak žiadosť bola doručená pred týmto dňom.

§ 82b

Zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení

dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku

(1)

Suma minimálneho dôchodku je

a)

145 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platnej k 1. januáru

kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného

dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového

poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 30 rokov, alebo

b)

percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o

1.

2,5 percentuálneho bodu za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku

3 v rozsahu 31 až 39 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,

2.

tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku

3 v rozsahu 40 až 49 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,

3.

päť percentuálnych bodov za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa

odseku 3 v rozsahu 50 až 59 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,

4.

7,5 percentuálneho bodu za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku

3 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 59 rokov.

(2)

Suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení

dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena

c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak

a)

poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu najmenej

30 rokov,

b)

poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,

1

)

dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým

výberom

1

)

a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných

príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného

starobného dôchodku programovým výberom,

1

)

alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,

56c

)

ak poistenec je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,

1

)

c)

suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného

dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku

alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného

1.

vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku,

2.

výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku,

vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného

dôchodku podľa osobitného predpisu,

2

)

3.

starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení

dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia

1

)

alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku

programovým výberom,

1

)

4.

pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového

sporenia

1

)

a

5.

dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo

dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a

d)

poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu

a štvrtého bodu.

(3)

Obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového

poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie

sumy invalidného dôchodku, získané

a)

v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241,

ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak,

b)

pred 1. januárom 1993,

c)

v cudzine alebo

d)

v kalendárnom roku,

1.

v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,

2.

do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok

podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

(4)

Ak obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy

invalidného dôchodku, je dlhšie ako obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok

do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, započítava sa do obdobia dôchodkového poistenia

podľa odseku 3 postupne aj po dovŕšení dôchodkového veku poistenca.

(5)

Na účely zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného

po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku cudzina je iný členský

štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom

priestore a Švajčiarskou konfederáciou, a štát príslušný podľa medzinárodnej zmluvy,

ktorou je Slovenská republika viazaná.

§ 83

Poškodený

Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa

§ 16

a fyzická osoba uvedená v

§ 17 ods. 2

, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

§ 84

Denný vymeriavací základ na určenie sumy úrazových dávok

(1)

Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v

§ 13 ods. 3 písm. a) až e)

a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu neobmedzených

vymeriavacích základov zamestnanca, ktoré dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za

škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych

dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce

obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný

úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období 90 dní od začiatku výkonu

zárobkovej činnosti zamestnanca zamestnávateľa podľa

§ 16

, je obdobie od začiatku výkonu tejto zárobkovej činnosti do dňa predchádzajúceho

dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania.

Na určenie rozhodujúceho obdobia sa vzťahuje

§ 54 ods. 1

,

2

,

9

a

10

primerane; skutočnosti rozhodujúce na určenie rozhodujúceho obdobia sú obdobie trvania

výkonu zárobkovej činnosti zamestnanca zamestnávateľa podľa

§ 16

a deň vzniku pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.

(2)

Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1 príjem, z ktorého

sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku

nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej v odseku

1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný vymeriavací

základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa

platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy

vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby

z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.

(3)

Ak vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 v období po kalendárnom roku

nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v

ktorom poškodený naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok,

za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odseku

1 a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu

za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol

nárok na úrazovú dávku, a všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý

predchádza kalendárnemu roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom

naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká

choroba z povolania. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(4)

Denný vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v

§ 17 ods. 2

, ktorá nemá príjem z činnosti zamestnanca, je jedna tridsatina sumy určenej ako 50

% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku,

ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.

(5)

Denný vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa

§ 227a

, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne sumu 200 eur, a zamestnanca v právnom

vzťahu trénera

57

)

zapísaného do registra fyzických osôb v športe,

57a

)

ak mesačný príjem z tohto právneho vzťahu nepresiahne 300 eur, sa určí ako podiel

súčtu príjmov dosiahnutých z tohto právneho vzťahu za obdobie od vzniku tohto právneho

vzťahu u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania,

do dňa predchádzajúceho dňu vzniku pracovného úrazu alebo dňu zistenia choroby z povolania

a počtu kalendárnych dní tohto obdobia okrem období uvedených v

§ 26 ods. 1

a

3

a

§ 54 ods. 10 písm. a)

.

§ 85

Podmienky nároku na úrazový príplatok

Zamestnanec zamestnávateľa podľa

§ 16

, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne

práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,

ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného

predpisu

51

)

alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

§ 86

Poskytovanie úrazového príplatku

Úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

§ 87

Suma úrazového príplatku

Suma úrazového príplatku je

a)

55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 84

od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu

alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti,

b)

25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 84

od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného

úrazu alebo choroby z povolania.

§ 88

Podmienky nároku na úrazovú rentu

(1)

Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby

z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť

zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v

§ 17 ods. 2

(ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol

priznaný predčasný starobný dôchodok.

(2)

Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na

úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné.

Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje

rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii

alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom

maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(3)

Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením

pracovných úloh uvedených v

§ 8 ods. 4

alebo s činnosťami uvedenými v

§ 17 ods. 2

, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti

s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá

zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti

sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný

výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

2

)

§ 89

Určenie sumy úrazovej renty

(1)

Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného

vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho

percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

(2)

Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená

podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa

prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.

(3)

Na zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú

má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v odseku

2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok

ku dňu jeho priznania.

(4)

Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého

pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty

sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej

percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.

(5)

Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu

alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho

základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku vynásobená koeficientom

určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva

roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu,

a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku,

v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát.

(6)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu

viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová

renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Na výplatu úrazovej renty platí

§ 81 ods. 1 druhá veta

primerane.

(7)

Ak sú splnené podmienky nároku na výplatu úrazovej renty z dôvodu viacerých pracovných

úrazov alebo chorôb z povolania, zníži sa suma úrazovej renty určenej ako súčet percentuálneho

poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania

o sumu invalidného dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej o sumu invalidného

dôchodku aj vtedy, ak zanikol nárok na jeho výplatu. Suma úrazovej renty vypočítaná

podľa prvej vety nesmie byť vyššia ako suma zodpovedajúca 100-percentnému poklesu

pracovnej schopnosti.

(8)

Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazová renta

priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o

percento

a)

medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázané štatistickým úradom za prvých deväť

mesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, alebo

b)

určené podľa vzorca uvedeného v

prílohe č. 4b

, ak sa úrazová renta v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu

roku, zvýšila podľa odseku 9.

(9)

Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien od posledného zvyšovania úrazových

rent presiahne päť percent, úrazová renta vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho

mesiaca a úrazová renta priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do

31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento tohto rastu vykázané

štatistickým úradom; posledným sledovaným mesiacom na účely vykázania kumulatívneho

medzimesačného rastu spotrebiteľských cien je jún príslušného kalendárneho roka.

(10)

Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie úrazových rent vykonáva. Príslušný

kalendárny mesiac je tretí kalendárny mesiac po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol

štatistickým úradom vykázaný kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien podľa

odseku 9. Ak sa úrazová renta zvyšuje podľa

a)

odseku 8, úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje

od 1. januára príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára

do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania,

b)

odseku 9, úrazová renta vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca sa

zvyšuje od tohto dňa a úrazová renta priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho

mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.

§ 89a

Zánik nároku na úrazovú rentu

Nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania

predčasného starobného dôchodku.

§ 90

Podmienky nároku na jednorazové vyrovnanie

Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak

a)

v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti

najmenej 10 % a najviac 40 %,

b)

mu zanikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, nemá nárok

na starobný dôchodok a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %, alebo

c)

mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku

alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti najmenej

10 %.

§ 91

Určenie sumy jednorazového vyrovnania

Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho

základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu

pracovnej schopnosti a čísla 100.

§ 92

Podmienky nároku na pozostalostnú úrazovú rentu

(1)

Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu

alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase

úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok,

má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.

(2)

Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia

povinnosť uvedená v odseku 1.

(3)

Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti

poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.

(4)

Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový

vek.

§ 93

Suma pozostalostnej úrazovej renty

(1)

Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku

na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.

(2)

Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent

po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo

by mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj

vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho

poklesu pracovnej schopnosti.

(3)

Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí

§ 89 ods. 8 až 10

rovnako.

§ 94

(1)

Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného

úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.

(2)

Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho

základu, najviac 46 485,40 eura.

(3)

Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 1 je

polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm

jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 46 485,40 eura. Ak

úhrn jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení

nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac 46 485,40 eura.

(4)

Sumy uvedené v odsekoch 2 a 3 platné ku dňu zvýšenia úrazovej renty podľa

§ 89 ods. 8

a

9

sa odo dňa zvýšenia úrazovej renty zvyšujú o príslušné percento zvýšenia úrazovej

renty.

§ 95

Pracovná rehabilitácia

(1)

Pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného

úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového

lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu, ak

tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.

(3)

Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon

doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná

činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v

§ 17 ods. 2

zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti

a na kvalifikáciu.

(4)

Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom

zariadení podľa osobitného predpisu

58

)

alebo v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie. O vykonaní

pracovnej rehabilitácie uzatvára so zamestnávateľom alebo so zariadením na pracovnú

rehabilitáciu písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady spojené

s poskytovaním pracovnej rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou

uhrádza Sociálna poisťovňa; ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie

a cestovné výdavky podľa osobitného predpisu.

59

)

(5)

Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa pracovná

rehabilitácia môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených

prípadoch, ak možno predpokladať, že poškodený získa pracovnú schopnosť na výkon jeho

doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti poškodeného po uplynutí šiestich mesiacov,

pracovná rehabilitácia sa môže poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, najviac v rozsahu

ďalších šiestich mesiacov.

(6)

Pracovnú rehabilitáciu možno prerušiť z vážnych dôvodov poškodeného na základe jeho

písomnej žiadosti. Obdobie prerušenia pracovnej rehabilitácie sa nezapočítava do obdobia

podľa odseku 5.

§ 96

Rehabilitačné

(1)

Poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok na rehabilitačné.

(2)

Rehabilitačné sa poskytuje za dni trvania pracovnej rehabilitácie okrem dní,

a)

v ktorých sa poškodený nezúčastnil pracovnej rehabilitácie bez vážneho dôvodu uznaného

Sociálnou poisťovňou alebo v ktorých maril priebeh pracovnej rehabilitácie,

b)

za ktoré mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

zamestnanca podľa osobitného predpisu

51

)

alebo nárok na nemocenské a úrazový príplatok, alebo

c)

počas ktorých bola pracovná rehabilitácia prerušená.

(3)

Suma rehabilitačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného.

(4)

Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo

invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného

určeného podľa odseku 3 a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku

pripadajúcej na jeden deň.

§ 97

Rekvalifikácia

(1)

Rekvalifikácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu

alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového

lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu.

(2)

Rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť

získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou

jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného;

§ 95 ods. 3 druhá veta

platí rovnako.

(3)

Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení na výkon rekvalifikácie,

ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.

60

)

Na zabezpečenie jej vykonávania uzatvára Sociálna poisťovňa s týmto zariadením písomnú

dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním

rekvalifikácie;

§ 95 ods. 4 tretia veta

platí rovnako.

(4)

Na rozsah poskytovania rekvalifikácie a na jej prerušenie platí

§ 95 ods. 5 a 6

rovnako.

(5)

Rekvalifikácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.

§ 98

Rekvalifikačné

(1)

Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné.

(2)

Na poskytnutie rekvalifikačného a na určenie jeho sumy platí

§ 96 ods. 2 až 4

rovnako.

§ 99

Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia

podľa osobitného predpisu.

60a

)

§ 100

(1)

Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil

na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe

odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia

na základe vyjadrenia revízneho lekára.

(2)

Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 23 242,70 eura. Na zvýšenie

tejto sumy platí

§ 94 ods. 4

rovnako.

§ 101

(1)

Ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten,

kto uhradil náklady spojené s pohrebom, nárok na ich náhradu.

(2)

Za náklady spojené s pohrebom sa podľa tohto zákona považujú najmä

a)

náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením

pohrebu,

b)

náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou,

c)

cintorínske poplatky,

d)

náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,

e)

náklady na úpravu hrobu.

(3)

Suma náhrady nákladov uvedených v odseku 2 je najviac 2 324,40 eura. Na zvýšenie

tejto sumy platí

§ 94 ods. 4

rovnako.

(4)

Fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo

choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti, a nezaopatrené dieťa poškodeného

majú nárok na náhradu

a)

jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 99,60 eura

pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa, a

b)

cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto

pohrebu a späť.

(5)

Suma náhrady výdavkov uvedených v odseku 4 pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené

deti uvedené v odseku 4 je najviac 2 324,40 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí

§ 94 ods. 4

rovnako.

§ 102

Podmienky nároku na dávku garančného poistenia

(1)

Zamestnanec zamestnávateľa podľa

§ 18

má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný

a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú

a)

nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,

b)

nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,

c)

nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

d)

nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,

e)

nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka,

v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny

rok,

f)

nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,

g)

nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,

h)

nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,

i)

nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných

povinností,

j)

nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

k)

nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného

predpisu,

51

)

l)

súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na

súde vrátane trov právneho zastúpenia.

(2)

Zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnoprávny vzťah uzatvoril

po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa

písomne upozornený.

§ 103

Výška dávky garančného poistenia

(1)

Dávka garančného poistenia podľa

§ 102 písm. a) až h)

sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie,

poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné

poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov,

vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi

vznikol uvedený nárok.

(2)

Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných

18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti

zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti

zamestnávateľa.

(3)

Dávka garančného poistenia je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného

vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka,

použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky

predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť. Ak platobná

neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, použije

sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu

roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.

§ 103a

Uspokojovanie nárokov zamestnanca pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa so sídlom,

adresou organizačnej zložky alebo s pobytom aj na území iného členského štátu Európskej

únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore

(1)

Ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je právnická osoba so sídlom alebo

adresou organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a súčasne s adresou organizačnej

zložky alebo sídlom na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie

alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore,

inštitúciou zodpovednou za uspokojovanie nárokov zamestnanca z garančného poistenia

je inštitúcia členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou

dohody o Európskom hospodárskom priestore, na ktorého území fyzická osoba vykonáva

činnosť zamestnanca alebo zvyčajne vykonáva činnosť zamestnanca. Ak inštitúciou podľa

prvej vety je Sociálna poisťovňa, o nároku na dávku garančného poistenia zamestnanca

uvedeného v prvej vete rozhodne podľa tohto zákona. To platí aj vtedy, ak je platobne

neschopný zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom, povolením na prechodný

pobyt

24

)

alebo povolením na trvalý pobyt

25

)

na území Slovenskej republiky a s bydliskom na území najmenej jedného iného členského

štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom

priestore.

(2)

V konaní o dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v odseku 1 je Sociálna

poisťovňa viazaná návrhom na vyhlásenie konkurzu zamestnávateľa uvedeného v odseku

1 podaným v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou

dohody o Európskom hospodárskom priestore.

§ 104

(1)

Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred

zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej

dva roky.

(2)

Nárok na dávku v nezamestnanosti má aj fyzická osoba, ktorá po skončení výkonu služby

policajta alebo profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

splnila podmienky podľa odseku 1, nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový

príspevok a nesplnila podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový

dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného

predpisu.

2

)

(3)

U fyzických osôb uvedených v odseku 2 je obdobie poistenia na výsluhový príspevok

podľa osobitného predpisu

2

)

obdobím poistenia v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

(4)

Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava

obdobie poistenia v nezamestnanosti,

a)

ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti,

b)

počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie

v nezamestnanosti; to neplatí pre obdobie podľa

§ 104a

a

§ 54 ods. 10 písm. a)

.

(5)

Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na

dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na

poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie

v nezamestnanosti. Podmienka zaplatenia poistného na poistenie v nezamestnanosti sa

považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na poistenie v nezamestnanosti je v

úhrne nižšia ako päť eur.

(6)

Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

§ 104a

Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítava

obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania

rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu.

45a

)

§ 105

(1)

Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku

v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a

zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti

je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie,

počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného

v

§ 106

.

(2)

Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie

uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného

dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť o viac ako 70 %.

(3)

Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania

dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie

uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa

opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume určenej podľa

§ 108 ods. 1

z denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa určila predchádzajúca vyplácaná dávka

v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej

časti podporného obdobia v nezamestnanosti.

(4)

Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania

dávky v nezamestnanosti, a obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej

tri mesiace, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu

časť podporného obdobia, ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením

dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti

podľa odseku 3.

§ 106

Poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých

a)

má nárok na výplatu nemocenského,

b)

má nárok na výplatu ošetrovného,

c)

má nárok na výplatu materského,

d)

sa mu vypláca rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.

36

)

§ 107

Poskytovanie dávky v nezamestnanosti

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.

§ 108

Výška dávky v nezamestnanosti

(1)

Výška dávky v nezamestnanosti je za

a)

prvý až tretí mesiac podporného obdobia 50 % denného vymeriavacieho základu,

b)

štvrtý mesiac podporného obdobia 40 % denného vymeriavacieho základu,

c)

piaty mesiac podporného obdobia 30 % denného vymeriavacieho základu,

d)

šiesty mesiac podporného obdobia 20 % denného vymeriavacieho základu.

(2)

Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu

vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti

alebo poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu,

2

)

dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce

obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich

dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na

zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia uvedené v

§ 54 ods. 10 písm. a)

a obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti

podľa

§ 140

alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.

2

)

Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(3)

Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný

vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ

sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa

odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti,

denný vymeriavací základ sa určí zo sumy určenej ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného

vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu

roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, a zaokrúhľuje sa na štyri

desatinné miesta nahor. Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia

v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca

z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho

obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti

zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní

rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti

zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie

byť nižší ako denný vymeriavací základ podľa druhej vety.

(4)

Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti

zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ, a obdobie poistenia v nezamestnanosti

dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa určí

z vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, ak získala

najmenej 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti;

ak toto poistenie v nezamestnanosti trvalo menej ako 26 týždňov, výška dávky v nezamestnanosti

sa určí podľa odseku 3 druhej vety.

(5)

Na vymeriavací základ zamestnanca, ktorý dosiahol v období materskej dovolenky alebo

rodičovskej dovolenky, sa pri určení denného vymeriavacieho základu na určenie sumy

dávky v nezamestnanosti neprihliada, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ

je nižší ako denný vymeriavací základ určený podľa odseku 3 tretej vety.

(6)

Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je najviac vo výške

určenej ako podiel 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Denný

vymeriavací základ podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(7)

Všeobecný vymeriavací základ podľa odseku 6 je

a)

v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ,

ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom

vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti,

b)

v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ,

ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol

nárok na dávku v nezamestnanosti.

§ 109

Vznik nároku na nemocenské dávky, dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávku garančného

poistenia, dávku v nezamestnanosti a vznik nároku na ich výplatu

(1)

Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia

a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených

týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí

od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie,

poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové

poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti;

to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v

§ 7 ods. 2

.

(2)

Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik

nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie

alebo vyplácanie dávky, ak

§ 77a

a

77c

neustanovujú inak.

§ 110

Zánik nároku na nemocenské dávky a invalidný dôchodok a vylúčenie nároku na úrazové

dávky

(1)

Nárok na nemocenské a invalidný dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu,

podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku

ktorého sa stal dočasne práceneschopným alebo invalidným.

(2)

Nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa

osobitného predpisu

61

)

celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa osobitného

predpisu.

62

)

§ 111

Obmedzenie sumy dávky

(1)

Suma nemocenského a suma invalidného dôchodku je polovica sumy nemocenského a sumy

invalidného dôchodku, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopným alebo invalidným

v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia

iných návykových látok.

(2)

Ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu

61

)

sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného podľa

osobitného predpisu

63

)

a osobitný predpis

64

)

neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie

a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej

osoby podľa osobitného predpisu

61

)

zníženého o mieru zavinenia poškodeného.

§ 112

Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky

(1)

Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí,

najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala

v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku

alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka

a)

priznala v nižšej sume, ako patrí,

b)

vypláca v nižšej sume, ako patrí,

c)

odoprela neprávom alebo

d)

priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

(2)

Dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala

neprávom.

(3)

Dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.

(4)

Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej

sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

(5)

Výplata dávky alebo jej časti sa zastaví, ak poberateľ dávky na písomnú výzvu, aby

preukázal skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu a jej sumu,

tejto výzve nevyhovie v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej Sociálnou poisťovňou.

Výplata dávky po preukázaní rozhodujúcich skutočností sa uvoľní odo dňa zastavenia

jej výplaty, najviac tri roky spätne od preukázania týchto skutočností.

(6)

Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni,

ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

(7)

Výplata dávky, ktorá je podmienená invaliditou, stratou alebo poklesom pracovnej

schopnosti, sa zastaví, ak sa poberateľ dávky, ktorého zdravotný stav treba posúdiť,

nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu. Ak sa zistí, že poberateľ dávky prestal byť

invalidný alebo u neho došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti až po zastavení

výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej výplaty.

(8)

Výplata materského sa zastaví na žiadosť poberateľa materského najneskôr od splátky

materského splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom

sa žiadosť doručila Sociálnej poisťovni. Výplata starobného dôchodku sa zastaví aj

na žiadosť poberateľa tohto dôchodku najneskôr od splátky tohto dôchodku splatnej

v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť

poberateľa tohto dôchodku doručila Sociálnej poisťovni.

(9)

Ak sa priznáva dávka spätne aj za obdobie, za ktoré bola vyplatená skôr priznaná

iná dávka, na ktorú zanikol nárok alebo zanikol nárok na jej výplatu pre priznanie

neskôr priznanej dávky, zúčtuje sa za toto obdobie neskôr priznaná dávka s vyplatenou

skôr priznanou inou dávkou, a ak suma vyplatenej skôr priznanej inej dávky

a)

je nižšia ako suma neskôr priznanej dávky, poukáže sa poberateľovi dávky suma rovnajúca

sa rozdielu medzi sumou neskôr priznanej dávky a sumou vyplatenej skôr priznanej inej

dávky,

b)

dosahuje alebo prevyšuje sumu neskôr priznanej dávky, poukazuje sa poberateľovi dávky

suma neskôr priznanej dávky od splátky splatnej v mesiaci, v ktorom sa rozhodlo o

neskôr priznanej dávke, znížená o rozdiel sumy vyplatenej skôr priznanej inej dávky

a sumy neskôr priznanej dávky od jej priznania do jej splátky splatnej v mesiaci,

v ktorom sa rozhodlo o neskôr priznanej dávke; takto znížená suma neskôr priznanej

dávky nesmie byť v úhrne s inými dávkami a dôchodkami starobného dôchodkového sporenia

nižšia ako suma, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

(10)

Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku z dôvodu vzniku dôchodkového

poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej

osoby, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie odo dňa

splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po dni vzniku tohto dôchodkového

poistenia so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok.

(11)

Ak sa zistí, že poistencovi sa vyplatil dôchodok uvedený v

§ 82b ods. 2 písm. c) druhom bode až piatom bode

aj za obdobie, za ktoré bol vyplatený starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok

po dovŕšení dôchodkového veku v sume zvýšenej na sumu minimálneho dôchodku, poberateľovi

dávky sa odo dňa zníženia poukazuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného

dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku znížená o sumu vyplatenú navyše;

takto znížená suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného

po dovŕšení dôchodkového veku nesmie byť v úhrne s inými dávkami a dôchodkami starobného

dôchodkového sporenia nižšia ako suma, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

§ 113

Zánik nároku na dávku a zánik nároku na výplatu dávky

(1)

Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.

(2)

Nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila

podmienky nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu dávky, ak tento zákon neustanovuje

inak.

§ 114

Premlčanie nároku na výplatu dávky

(1)

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa,

za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

(2)

Lehota ustanovená v odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom

účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

§ 115

Zúčtovanie dávok s pomocou v hmotnej núdzi

Ak sa priznáva nemocenská dávka okrem tehotenského, dôchodková dávka, úrazový príplatok,

úrazová renta, pozostalostná úrazová renta, rehabilitačné, rekvalifikačné, dávka garančného

poistenia alebo dávka v nezamestnanosti (ďalej len „zúčtovacia dávka“) spätne aj za

obdobie, v ktorom bol poistenec členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej

núdzi, Sociálna poisťovňa zúčtuje za toto obdobie priznanú zúčtovaciu dávku s vyplatenou

pomocou v hmotnej núdzi, a

a)

ak suma priznanej zúčtovacej dávky prevyšuje sumu vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi,

poukáže

1.

na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá zodpovedá sume

vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi,

2.

poberateľovi priznanej zúčtovacej dávky rozdiel medzi sumou priznanej zúčtovacej

dávky a sumou vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi,

b)

ak suma priznanej zúčtovacej dávky je nižšia alebo dosahuje sumu vyplatenej pomoci

v hmotnej núdzi, poukáže

1.

na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá zodpovedá sume

vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi,

2.

poberateľovi priznanej zúčtovacej dávky zúčtovaciu dávku prvýkrát v mesiaci, v ktorom

súčet súm nevyplatenej zúčtovacej dávky je vyšší ako suma vyplatenej pomoci v hmotnej

núdzi; takto vzniknutý rozdiel poukáže poberateľovi zúčtovacej dávky.

§ 116

Lehoty na výplatu dávok a zaokrúhľovanie sumy dávok

(1)

Nemocenské dávky, úrazový príplatok, rekvalifikačné, rehabilitačné a dávka v nezamestnanosti

sa vyplácajú mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou.

(2)

Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú vopred

v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa.

(3)

Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú do cudziny,

ktorá nie je členským štátom Európskej únie, štátom, ktorý je zmluvnou stranou dohody

o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarskou konfederáciou, pozadu v trojmesačných

lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití poberateľa dávky, ak medzinárodná zmluva,

ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak.

(4)

Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú

dávku a dávku v nezamestnanosti, dávky sa môžu vyplácať preddavkovo. Počas vyplácania

dávky podľa prvej vety neplynie lehota podľa

§ 210 ods. 2

.

(5)

Dávka garančného poistenia sa vyplatí najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti o

priznanie tejto dávky.

(6)

Ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej

podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v

§ 234

alebo v osobitnom predpise,

65

)

zamestnanec, ktorý preukáže nárok na dávku garančného poistenia, má nárok na preddavok

na túto dávku vo výške nároku, najviac do sumy životného minima pre jednu plnoletú

fyzickú osobu platného v čase rozhodnutia o poskytnutí preddavku, za jeden kalendárny

mesiac. Rozdiel medzi poskytnutým preddavkom na dávku garančného poistenia a nároku

na dávku garančného poistenia sa doplatí, ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej

podstaty alebo správca konkurznej podstaty splnia povinnosť ustanovenú v

§ 234

alebo v osobitnom predpise,

65

)

najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku.

(7)

Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť ustanovenú v

§ 234

alebo v osobitnom predpise

65

)

najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu a predbežný

správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú

v

§ 234

alebo v osobitnom predpise

65

)

v lehote podľa odseku 6, doplatí sa do 30 dní od uplynutia tejto lehoty dávka garančného

poistenia do výšky nároku, najviac do výšky minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom

pomere odmeňovaných mesačnou mzdou podľa osobitného predpisu.

66

)

(8)

Sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor.

§ 116a

Zaokrúhľovanie výsledkov jednotlivých matematických úkonov na určenie sumy dávky

Na účely určenia sumy dávky sa výsledky jednotlivých matematických úkonov vypočítavajú

najviac na osem desatinných miest bez zaokrúhľovania, ak tento zákon neustanovuje

inak.

§ 117

Poukazovanie dávok a poberateľ dávky

(1)

Dávky, okrem dôchodkových dávok, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty,

sa poukazujú na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky

67

)

určený príjemcom dávky, inak v hotovosti na adresu určenú príjemcom dávky alebo na

adresu trvalého pobytu poberateľa dávky, ak príjemca dávky adresu neurčil. V prípade

dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva

v elektronickej podobe (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme

elektronického zdravotníctva“) sa nemocenské a úrazový príplatok vypláca

a)

na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky

67

)

oznámený podľa

1.

§ 227 ods. 2 písm. h)

alebo

2.

§ 231 ods. 1 písm. p) bodu 1a.

, ak je poberateľ dávky zamestnancom a neuviedol číslo účtu podľa prvého bodu alebo

adresu podľa písmena b); ak zamestnanec má najmenej dvoch zamestnávateľov, nemocenské

a úrazový príplatok sa vypláca na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky,

67

)

ktorý bol oznámený najskôr,

b)

v hotovosti na adresu oznámenú podľa

§ 227 ods. 2 písm. h)

, ak o to poberateľ dávky požiada, alebo

c)

v hotovosti na adresu trvalého pobytu poberateľa dávky, ak Sociálna poisťovňa nemá

informáciu o čísle účtu alebo adrese podľa písmena a) alebo písmena b).

(2)

Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa poukazujú na účet

príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

67

)

Na písomnú žiadosť poberateľa týchto dávok sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky)

v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,

67

)

ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto

účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí; manžel (manželka)

poberateľa dávky je povinný vrátiť splátky týchto dávok poukázané na tento účet po

dni smrti poberateľa dávky. Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti,

ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Ak poberateľ dávky požiada o zmenu spôsobu výplaty dávky, Sociálna poisťovňa je povinná

vykonať túto zmenu najneskôr od splátky dávky splatnej v treťom kalendárnom mesiaci

nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty

dávky doručená Sociálnej poisťovni.

(4)

Poberateľovi dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty,

ktorý nepožiada o iný spôsob poukazovania dávky, sa dávka poukazuje

a)

prostredníctvom hromadného poukazu zariadeniu sociálnych služieb, v ktorom sa poberateľovi

dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty celoročne poskytuje

sociálna služba pobytovou formou,

b)

na účet rehole v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,

67

)

ak poberateľ dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty

je členom rehole.

(5)

Príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, osoba, ktorej

bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, alebo osobitný príjemca.

(6)

Osobitný príjemca je

a)

fyzická osoba alebo právnická osoba určená rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo

b)

fyzická osoba, ktorej sa vyplácal sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti

nezaopatreného dieťaťa na právne úkony.

(7)

Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so súhlasom poberateľa

dávky alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo zákonný zástupca zo

zdravotných dôvodov nemôže výplatu dávky prijímať.

(8)

Zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu,

a osobitný príjemca uvedený v odseku 6 písm. b) sú povinní dávku použiť len v prospech

poberateľa dávky a fyzických osôb, ktoré je poberateľ dávky povinný vyživovať. Osobitný

príjemca uvedený v odseku 6 písm. a) používa dávku podľa pokynov poberateľa dávky

alebo zákonného zástupcu.

(9)

Fyzickej osobe vo výkone väzby, fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody a

fyzickej osobe vo výkone detencie sa dávky poukazujú prostredníctvom ústavu na výkon

väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo detenčného ústavu.

§ 118

Prechod nároku na dávku

(1)

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku

na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti

tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

(2)

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok,

rehabilitačné, rekvalifikačné, dávku garančného poistenia alebo dávku v nezamestnanosti,

zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej

ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

(3)

Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na

dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu

smrti tejto fyzickej osoby, fyzickým osobám uvedeným v odseku 1.

(4)

Nároky prechádzajúce na fyzické osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 nie sú predmetom

dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb.

(5)

Ak niet fyzických osôb, ktoré by podľa odsekov 1 až 4 nadobudli nárok na dávky, tieto

dávky sú ostatným príjmom toho základného fondu, z ktorého mali byť vyplatené.

§ 119

Postúpenie nároku na dávku

Nárok na dávku nemožno postúpiť.

§ 120

Výkon sociálneho poistenia

(1)

Sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.

(2)

Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.

(3)

Sociálna poisťovňa je právnická osoba so sídlom v Bratislave.

(4)

Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej inštitúcie,

inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná

inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi

inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou

stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

(5)

Sociálna poisťovňa plní funkciu prístupového bodu podľa osobitného predpisu

67a

)

na elektronickú výmenu údajov medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie,

štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej

konfederácie v rozsahu sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu.

4

)

§ 121

Orgány Sociálnej poisťovne

Orgány Sociálnej poisťovne sú

a)

generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „generálny riaditeľ"),

b)

Dozorná rada Sociálnej poisťovne (ďalej len „dozorná rada“),

c)

riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne (ďalej len „riaditeľ pobočky“).

§ 122

Generálny riaditeľ

(1)

Na čele Sociálnej poisťovne je generálny riaditeľ.

(2)

Generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva vláda.

(3)

Generálny riaditeľ je štatutárny orgán Sociálnej poisťovne. V čase jeho neprítomnosti

ho zastupuje ním poverený vedúci zamestnanec, ktorý je v jeho priamej riadiacej pôsobnosti.

(4)

Generálny riaditeľ

a)

zodpovedá za plnenie úloh vyplývajúcich Sociálnej poisťovni z tohto zákona, z osobitných

predpisov a zo strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne,

b)

prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou a orgánmi dozoru

štátu,

c)

predkladá

1.

vláde a Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada”) výročnú správu

o činnosti Sociálnej poisťovne po schválení dozornou radou,

2.

vláde na schválenie návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok

s predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie nasledujúcich dvoch rokov so

stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy,

ktorý predkladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

financií“) vláde, a po schválení vládou na schválenie národnej rade v termíne určenom

na predloženie návrhu štátneho rozpočtu,

3.

vláde na schválenie návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne so stanoviskom dozornej

rady k tomuto návrhu a po schválení vládou na schválenie národnej rade v termíne určenom

na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu,

4.

vláde na schválenie návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne so stanoviskom

dozornej rady k tomuto návrhu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jeho vymenovania,

po schválení vládou na schválenie národnej rade a informuje vládu o ich plnení raz

ročne najneskôr do 31. marca každého kalendárneho roka nasledujúceho po schválení

tohto návrhu národnou radou,

5.

dozornej rade správu o hospodárení Sociálnej poisťovne najmenej raz za štvrťrok,

d)

schvaľuje

1.

pracovný poriadok Sociálnej poisťovne a iné vnútorné predpisy Sociálnej poisťovne,

ak tento zákon neustanovuje inak,

2.

návrh dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu,

60a

)

e)

schvaľuje po prerokovaní v dozornej rade

1.

štatút Sociálnej poisťovne, organizačný poriadok, mzdový poriadok, kontrolný poriadok

a pravidlá financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne,

2.

zmluvu o postúpení pohľadávky podľa

§ 149

,

293s

a

293ak

,

3.

zmluvu o postúpení pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

na pokutách a na penále uložených v starobnom dôchodkovom sporení v rozsahu upravenom

týmto zákonom,

4.

zmluvu o prevedení vymáhania pohľadávok podľa

§ 148 ods. 4

,

f)

schvaľuje v súlade s plánom verejného obstarávania pre nadlimitné zákazky a nadlimitné

koncesie podľa osobitného predpisu

68

)

schváleným dozornou radou

1.

oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania,

2.

oznámenia o koncesii,

3.

oznámenia o zámere uzatvoriť zmluvu,

4.

súťažné podklady,

g)

rozhoduje po schválení dozornou radou o použití finančných prostriedkov základného

fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci

do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky,

na ktorých úhradu je určený,

h)

rozhoduje po prerokovaní v dozornej rade o odpísaní pohľadávky podľa

§ 150, 151

,

293al a 293am

,

i)

vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov ústredia Sociálnej poisťovne (ďalej len

„ústredie”) v jeho priamej riadiacej pôsobnosti a riaditeľov pobočiek po prerokovaní

v dozornej rade.

(5)

Za generálneho riaditeľa môže byť vymenovaná fyzická osoba, ktorá spĺňa predpoklady

výkonu práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu,

69

)

má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej šesť rokov praxe v

riadiacej funkcii. Na pracovnoprávne vzťahy generálneho riaditeľa sa vzťahuje osobitný

predpis,

69a

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

(6)

Mzda generálneho riaditeľa je mesačne šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve

Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok.

Úprava mzdy generálneho riaditeľa sa vykoná od 1. apríla kalendárneho roka. Ak generálnemu

riaditeľovi patrí aj plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, počas poberania

platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky patrí generálnemu riaditeľovi mesačne

mzda v sume minimálnej mzdy. Generálnemu riaditeľovi môže vláda priznať odmenu jedenkrát

ročne najneskôr do 31. marca kalendárneho roka, najviac do výšky 12-násobku jeho mzdy.

Pri priznaní odmeny vláda zohľadní plnenie strategických zámerov činností Sociálnej

poisťovne a hospodárenie Sociálnej poisťovne.

(7)

Generálny riaditeľ zodpovedá vláde za porušenie povinností uložených týmto zákonom

alebo osobitnými predpismi organizačným zložkám Sociálnej poisťovne, za neprijatie

a neplnenie opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou

a orgánmi dozoru štátu a za neplnenie opatrení uložených podľa osobitného predpisu.

1

)

(8)

Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je šesťročné. Za generálneho riaditeľa môže

byť vymenovaná tá istá fyzická osoba najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

(9)

Funkcia generálneho riaditeľa zaniká

a)

uplynutím funkčného obdobia, na ktoré bol vymenovaný,

b)

vzdaním sa funkcie generálneho riaditeľa písomnou žiadosťou doručenou vláde, a to

dňom jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,

c)

odvolaním,

d)

smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,

e)

rozhodnutím o strate verejnej funkcie vydanom v konaní podľa osobitného predpisu

69b

)

alebo

f)

dňom, ktorým prestal spĺňať predpoklady na výkon funkcie generálneho riaditeľa podľa

osobitného predpisu.

69

)

(10)

Vláda odvolá generálneho riaditeľa, ak

a)

si neplní povinnosti generálneho riaditeľa ustanovené zákonom,

b)

nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje najmenej počas šiestich mesiacov riadne

vykonávať funkciu generálneho riaditeľa.

(11)

Ak zanikne funkcia generálneho riaditeľa z dôvodov uvedených v odseku 9 alebo vláda

odvolá generálneho riaditeľa z dôvodov uvedených v odseku 10, do vymenovania generálneho

riaditeľa vládou vykonáva jeho funkciu vedúci zamestnanec, ktorý zastupoval generálneho

riaditeľa v čase jeho neprítomnosti podľa odseku 3.

(12)

Vláda vymenuje generálneho riaditeľa najneskôr do 30 dní odo dňa zániku funkcie alebo

odvolania generálneho riaditeľa.

(13)

Generálny riaditeľ je povinný vykonávať svoju funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou

tak, aby bol zabezpečený riadny a efektívny výkon sociálneho poistenia.

(14)

Generálny riaditeľ, ktorý porušil povinnosti pri výkone svojej funkcie, je povinný

v celom rozsahu nahradiť škodu, ktorú tým spôsobil.

§ 123

Dozorná rada

(1)

Dozorná rada je dozorný orgán a kontrolný orgán Sociálnej poisťovne.

(2)

Dozorná rada

a)

vypracúva stanoviská

1.

k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s predpokladaným

vývojom príjmov a výdavkov na obdobie nasledujúcich dvoch rokov,

2.

k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne,

3.

k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne a k správe o ich plnení,

b)

schvaľuje

1.

výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne,

2.

rokovací poriadok dozornej rady,

3.

plán verejného obstarávania pre nadlimitné zákazky a nadlimitné koncesie podľa osobitného

predpisu

68

)

na príslušný kalendárny rok vrátane jeho doplnenia, ktorý obsahuje názov predmetu

zákazky alebo koncesie, stručný opis predmetu zákazky alebo koncesie, odhad predpokladanej

hodnoty zákazky alebo koncesie, predpokladaný termín vyhlásenia verejného obstarávania

a predpokladaný termín ukončenia verejného obstarávania,

4.

podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra Sociálnej poisťovne (ďalej

len „hlavný kontrolór”),

5.

priznanie odmeny hlavnému kontrolórovi,

6.

použitie finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných

prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom

nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený,

c)

prerokúva

1.

návrh štatútu, návrh organizačného poriadku, návrh mzdového poriadku, návrh kontrolného

poriadku a návrh pravidiel financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne,

2.

návrh na uzatvorenie zmluvy o prevedení vymáhania pohľadávok podľa

§ 148 ods. 4

a návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky podľa

§ 149

,

293s

a

293ak

,

3.

návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové

sporenie,

1

)

na pokutách a na penále uložených v starobnom dôchodkovom sporení v rozsahu upravenom

týmto zákonom,

4.

návrh na odpísanie pohľadávky na poistnom na nemocenskom poistení, poistnom na dôchodkovom

poistení, poistnom na úrazovom poistení, poistnom na garančné poistenie, poistnom

na poistenie v nezamestnanosti, poistnom na financovanie podpory v čase skrátenej

práce

69ba

)

(ďalej len „poistné na financovanie podpory“), poistnom do rezervného fondu solidarity,

na pokutách a na penále uložených v sociálnom poistení,

5.

návrhy na vymenovanie a odvolanie vedúcich zamestnancov ústredia v priamej riadiacej

pôsobnosti generálneho riaditeľa a návrhy na vymenovanie a odvolanie riaditeľov pobočiek,

d)

ukladá generálnemu riaditeľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených

nedostatkov,

e)

kontroluje

1.

hospodárenie Sociálnej poisťovne s finančnými prostriedkami základného fondu nemocenského

poistenia, základného fondu starobného poistenia, základného fondu invalidného poistenia,

základného fondu úrazového poistenia, základného fondu poistenia v nezamestnanosti,

základného fondu garančného poistenia, rezervného fondu solidarity, správneho fondu

a osobitného fondu,

2.

dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich

sa hospodárenia Sociálnej poisťovne,

f)

vypracúva správu o kontrolnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá je

súčasťou účtovnej závierky Sociálnej poisťovne,

g)

predkladá vláde návrh na priznanie odmeny generálneho riaditeľa a jej výšku,

h)

volí a odvoláva hlavného kontrolóra.

(3)

Dozorná rada má 11 členov. Predsedom dozornej rady je minister práce, sociálnych

vecí a rodiny Slovenskej republiky. Dozorná rada sa ďalej tvorí

a)

z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov,

b)

z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov,

c)

z jedného zástupcu ministerstva a z dvoch zástupcov ministerstva financií navrhnutých

vládou,

d)

z jedného zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov

dôchodkových dávok.

(4)

Členov dozornej rady s výnimkou predsedu volí a odvoláva národná rada.

(5)

Za člena dozornej rady môže byť navrhnutá a zvolená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť

na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má skončené vysokoškolské vzdelanie

druhého stupňa. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne

odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na

účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie

výpisu z registra trestov.

69c

)

(6)

Funkčné obdobie člena dozornej rady je päťročné.

(7)

Výkon funkcie člena dozornej rady sa považuje za prekážku v práci alebo za prekážku

v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorej patrí zamestnancovi pracovné

voľno s náhradou mzdy.

(8)

Člen dozornej rady má nárok na náhradu nákladov spojených s výkonom tejto funkcie.

O priznaní odmeny členovi dozornej rady za výkon jeho funkcie v dozornej rade rozhoduje

národná rada.

(9)

Člen dozornej rady je pri výkone svojej funkcie nezastupiteľný. Člen dozornej rady

nemôže byť v pracovnom pomere k Sociálnej poisťovni.

(10)

Dozorná rada si zvolí zo svojich členov dvoch podpredsedov dozornej rady, z ktorých

jeden je navrhnutý reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a jeden je navrhnutý

reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov.

(11)

Zasadnutia dozornej rady zvoláva a riadi jej predseda alebo ním poverený podpredseda

dozornej rady podľa potreby, najmenej raz za dva kalendárne mesiace.

(12)

Na zasadnutí dozornej rady sa môžu zúčastniť fyzické osoby, ktoré na zasadnutie prizve

dozorná rada.

(13)

Na zasadnutí dozornej rady je na jej požiadanie povinný zúčastniť sa generálny riaditeľ.

(14)

Dozorná rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých

jej členov. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných

členov.

(15)

Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do dokladov a záznamov týkajúcich sa

hospodárenia Sociálnej poisťovne a požadovať potrebné vysvetlenia od zamestnancov

Sociálnej poisťovne a od generálneho riaditeľa.

(16)

Pravidlá rokovania dozornej rady upraví rokovací poriadok dozornej rady.

(17)

Členstvo v dozornej rade zaniká

a)

uplynutím funkčného obdobia člena dozornej rady,

b)

vzdaním sa funkcie písomnou žiadosťou člena dozornej rady doručenou národnej rade,

a to najskôr odo dňa doručenia žiadosti, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania

sa funkcie,

c)

odvolaním alebo

d)

smrťou.

(18)

Národná rada odvolá člena dozornej rady, ak

a)

sa neodôvodnene nezúčastnil najmenej na troch zasadnutiach dozornej rady,

b)

začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v dozornej rade uvedenú v odseku

9,

c)

si neplní povinnosti člena dozornej rady ustanovené týmto zákonom a ostatnými všeobecne

záväznými právnymi predpismi,

d)

bol právoplatne odsúdený za trestný čin.

(19)

Člena dozornej rady môže národná rada odvolať z jeho funkcie aj z iných dôvodov,

ako sú uvedené v odseku 18, na základe návrhu toho, kto podal návrh na zvolenia člena

dozornej rady, alebo na návrh orgánu dozoru štátu (

§ 246

).

(20)

Na predsedu dozornej rady sa odsek 6 a odsek 17 písm. a) až c) nepoužijú.

§ 124

Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú ústredie a pobočky.

§ 125

Územné obvody a sídla organizačných zložiek Sociálnej poisťovne určí štatút Sociálnej

poisťovne.

§ 126

(1)

Ústredie riadi generálny riaditeľ.

(2)

Vo veciach patriacich do pôsobnosti ústredia koná v mene Sociálnej poisťovne generálny

riaditeľ alebo vedúci zamestnanec ústredia poverený generálnym riaditeľom.

§ 127

Riaditeľ pobočky

(1)

Pobočku riadi riaditeľ pobočky a za jej činnosť zodpovedá generálnemu riaditeľovi.

(2)

Za riaditeľa pobočky môže byť vymenovaná fyzická osoba s trvalým pobytom na území

Slovenskej republiky, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má

spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná. Bezúhonná fyzická osoba

je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa

preukazuje výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická

osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

69c

)

(3)

Riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do

pôsobnosti pobočky. Počas jeho neprítomnosti zastupuje riaditeľa pobočky ním poverený

vedúci zamestnanec pobočky.

§ 128

Platitelia poistného na sociálne poistenie

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, platí poistné

a)

na nemocenské poistenie

1.

zamestnanec,

2.

zamestnávateľ,

3.

povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

4.

dobrovoľne nemocensky poistená osoba,

b)

na starobné poistenie

1.

zamestnanec,

2.

zamestnávateľ,

3.

povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

4.

dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,

5.

Sociálna poisťovňa,

c)

na invalidné poistenie

1.

zamestnanec,

2.

zamestnávateľ,

3.

povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

4.

dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,

d)

na úrazové poistenie zamestnávateľ,

e)

na garančné poistenie zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený,

f)

na poistenie v nezamestnanosti

1.

zamestnanec, ak osobitný predpis

42

)

neustanovuje inak,

2.

zamestnávateľ, ak osobitný predpis

42

)

neustanovuje inak,

3.

dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti,

g)

na financovanie podpory zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere a v právnom

vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu,

h)

do rezervného fondu solidarity

1.

zamestnávateľ,

2.

povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

3.

dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba.

(2)

Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty

priznanej podľa

§ 88

do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku

zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia.

(3)

Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po

priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné

poistenie neplatí ani poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového

dôchodku podľa osobitného predpisu

2

)

a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za

zamestnanca, ktorý je poistenec podľa prvej a druhej vety.

§ 129

Určenie sumy poistného na sociálne poistenie

(1)

Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma

poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného

na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti, suma poistného

na financovanie podpory a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len

„poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v

rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací základ“).

(2)

Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie

a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné

poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory

a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

§ 130

Sadzba poistného na nemocenské poistenie

Sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre

a)

zamestnanca 1,4 % z vymeriavacieho základu,

b)

zamestnávateľa 1,4 % z vymeriavacieho základu,

c)

povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho

základu,

d)

dobrovoľne nemocensky poistenú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu.

§ 131

Sadzba poistného na starobné poistenie

(1)

Sadzba poistného na starobné poistenie, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, je

pre

a)

zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu,

b)

zamestnávateľa za zamestnanca 14 % z vymeriavacieho základu,

c)

povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 18 % z vymeriavacieho

základu,

d)

dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 18 % z vymeriavacieho základu,

e)

Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa

§ 88

, ktorí do 31. júla 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný

starobný dôchodok, 18 % z vymeriavacieho základu.

(2)

Sadzba poistného na starobné poistenie je pre

a)

zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu

1

)

a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného

predpisu,

1

)

4 % z vymeriavacieho základu,

b)

zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu

1

)

a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného

predpisu,

1

)

v roku 2024 a nasledujúcich rokoch 10 % z vymeriavacieho základu,

c)

povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je sporiteľ podľa

osobitného predpisu

1

)

a nevypláca sa jej starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného

predpisu,

1

)

dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu

1

)

a nevypláca sa jej starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného

predpisu

1

)

a Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa

§ 88

, ktorí do 31. júla 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný

starobný dôchodok a ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu

1

)

a nevypláca sa im starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného

predpisu,

1

)

v roku 2024 a nasledujúcich rokoch 14 % z vymeriavacieho základu.

§ 132

Sadzba poistného na invalidné poistenie

Sadzba poistného na invalidné poistenie je pre

a)

zamestnanca 3 % z vymeriavacieho základu,

b)

zamestnávateľa 3 % z vymeriavacieho základu,

c)

povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 6 % z vymeriavacieho

základu,

d)

dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 6 % z vymeriavacieho základu.

§ 133

Sadzba poistného na úrazové poistenie

Sadzba poistného na úrazové poistenie pre zamestnávateľa je 0,8 % z vymeriavacieho

základu.

§ 135

Sadzba poistného na garančné poistenie

Sadzba poistného na garančné poistenie pre zamestnávateľa je 0,25 % z vymeriavacieho

základu.

§ 136

Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti

Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti je pre

a)

zamestnanca 1 % z vymeriavacieho základu,

b)

zamestnávateľa, ktorý

1.

platí poistné na financovanie podpory, 0,5 % z vymeriavacieho základu,

2.

neplatí poistné na financovanie podpory, 1 % z vymeriavacieho základu,

c)

dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti 2 % z vymeriavacieho základu.

§ 136a

Sadzba poistného na financovanie podpory

Sadzba poistného na financovanie podpory je pre zamestnávateľa 0,5 % z vymeriavacieho

základu.

§ 137

Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity

Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre

a)

zamestnávateľa 4,75 % z vymeriavacieho základu,

b)

povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,75 % z vymeriavacieho

základu,

c)

dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 4,75 % z vymeriavacieho základu.

§ 138

Vymeriavací základ

(1)

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v

§ 3 ods. 1 písm. a)

, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom

dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu

7

)

s výnimkou príjmu z právneho vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb

v športe (ďalej len „príjem z trénerskej činnosti“) oslobodeného od dane podľa osobitného

predpisu,

69d

)

a okrem príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za

zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou

spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti

alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú

v

§ 3 ods. 2

a

3

, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom

dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa

tento príjem zdaňuje. Vymeriavací základ zamestnanca v

a)

právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa

§ 227a

sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku; to neplatí ak sa vymeriavací základ

znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku z príjmu z trénerskej činnosti,

b)

právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce sa

znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci,

c)

právnom vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe sa znižuje

o odvodovú odpočítateľnú položku z príjmu z trénerskej činnosti.

(2)

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne

zárobkovo činnej osoby je

a)

podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby

uvedených v

§ 3 ods. 1 písm. b)

a

ods. 2

a

3

nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na

povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky

na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie

z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne

dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky,

ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486, ak jej príjem

uvedený v

§ 3 ods. 1 písm. b)

a

ods. 2

a

3

je vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku,

ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, od ktorého sa takto určený vymeriavací

základ použije; takto určený vymeriavací základ sa použije

1.

od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý tento príjem

dosiahla, do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka,

2.

od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý tento

príjem dosiahla, do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka, ak má predĺženú

lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, alebo

b)

26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom

roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné, ak nemá

vymeriavací základ podľa písmena a).

(3)

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne

zárobkovo činnej osoby, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa

osobitného predpisu, je v období od 1. júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací

základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové

poistenie do 30. júna kalendárneho roka.

(4)

Vymeriavací základ poistenca, ktorý je

a)

súčasne dobrovoľne nemocensky poistený, dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne

poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma,

b)

súčasne dobrovoľne nemocensky poistený a dobrovoľne dôchodkovo poistený, je ním určená

suma,

c)

súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je

ním určená suma,

d)

dobrovoľne dôchodkovo poistený alebo dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním

určená suma.

(5)

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca, ak odsek

6 neustanovuje inak.

(6)

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného

na garančné poistenie je vymeriavací základ jeho zamestnanca neznížený o odvodovú

odpočítateľnú položku, odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci a o odvodovú

odpočítateľnú položku z príjmu z trénerskej činnosti.

(7)

Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie

za fyzickú osobu uvedenú v

§ 15 ods. 1 písm. f)

, je mesačne vo výške 1,25-násobku sumy vyplatenej úrazovej renty.

(8)

Minimálny mesačný vymeriavací základ je 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho

základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku,

za ktorý

a)

povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná

osoba, ktorá má vymeriavací základ podľa odseku 2 písm. a), a dobrovoľne nemocensky

poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba

v nezamestnanosti platí poistné,

b)

sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca.

(9)

Maximálny mesačný vymeriavací základ v úhrne je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného

vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu

roku, za ktorý zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená

samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne

dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí

poistné.

(10)

Maximálny mesačný vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské

poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného

na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory a poistného do rezervného

fondu solidarity za každého zamestnanca je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného

vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu

roku, za ktorý zamestnávateľ platí poistné. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie

poistného na úrazové poistenie je neobmedzený.

(11)

Maximálny mesačný vymeriavací základ je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného

vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu

roku, za ktorý

a)

Sociálna poisťovňa platí poistné,

b)

sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca.

(12)

Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinnosti platiť poistné

na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v

nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom

sa postupuje od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavaciemu základu.

Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť

poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie

v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho

zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec je súčasne

povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná

osoba, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí

prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Ak

poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba,

dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti,

poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie

v nezamestnanosti sa platí prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu

zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne

je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo

dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné

na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí prednostne

z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské

poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti

z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.

(13)

Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnanca

trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ na platenie poistného podľa

odseku 9 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak nemocenské poistenie

a dôchodkové poistenie povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej

samostatne zárobkovo činnej osoby trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom

mesiaci sú obdobia podľa

§ 140

, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odsekov 2, 3, 8 a 9 sa upraví podľa

počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak dobrovoľné poistenie trvalo len časť kalendárneho

mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa

§ 140

, vymeriavací základ podľa odsekov 4, 8 a 9 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa

platí poistné. Ak dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v

§ 15 ods. 1 písm. f)

trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ na platenie poistného podľa

odsekov 7 a 11 sa upraví podľa počtu dní trvania dôchodkového poistenia. Ak sa poistné

na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca len za časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací

základ podľa odsekov 8 a 11 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa poistné dopláca.

Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

(14)

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

§ 138a

Odvodová odpočítateľná položka

Odvodová odpočítateľná položka je 200 eur za kalendárny mesiac. Ak vymeriavací základ

zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa

§ 227a

je za kalendárny mesiac nižší ako 200 eur, odvodová odpočítateľná položka je v sume

tohto vymeriavacieho základu.

§ 138b

Odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci

Odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci na účely určenia vymeriavacieho

základu na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti

je vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom

roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Ak vymeriavací

základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon

sezónnej práce je za kalendárny mesiac nižší ako výška odvodovej odpočítateľnej položky

pri sezónnej práci podľa prvej vety, odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci

je vo výške tohto vymeriavacieho základu.

§ 138c

Odvodová odpočítateľná položka z príjmu z trénerskej činnosti

Odvodová odpočítateľná položka z príjmu z trénerskej činnosti je 300 eur za kalendárny

mesiac. Ak vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu trénera zapísaného do registra

fyzických osôb v športe je za kalendárny mesiac nižší ako 300 eur, odvodová odpočítateľná

položka z príjmu z trénerskej činnosti je v sume tohto vymeriavacieho základu.

§ 139

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu

(1)

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v

a)

§ 4 ods. 1

a

ods. 2 písm. b)

a

c)

a

§ 4b

je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na

dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,

b)

§ 4 ods. 2 písm. a)

je obdobie podľa

§ 139b ods. 1 písm. b)

a

ods. 2.

(2)

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej

a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je

a)

v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý dva roky

predchádza kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí

poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného

fondu solidarity,

b)

v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci

kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na

nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu

solidarity.

(3)

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je rozhodujúce

obdobie na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnanca.

§ 139a

Vymeriavací základ z príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca

k zamestnávateľovi

Ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi,

vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu

zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho

vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac;

§ 138 ods. 1

,

5

,

6

,

9

,

10

,

12 až 14

platí rovnako.

§ 139b

(1)

Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v

a)

§ 4 ods. 1

a

§ 4b

, ktorému bol príjem podľa

§ 3 ods. 1 písm. a)

a

ods. 2

a

3

zúčtovaný na výplatu po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového

poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, a zamestnanca uvedeného v

§ 4 ods. 2

, ktorému bol príjem podľa

§ 3 ods. 1 písm. a)

a

ods. 2

a

3

zúčtovaný na výplatu po zániku povinného dôchodkového poistenia, je pomerná časť

tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom

kalendárnom roku,

b)

§ 4 ods. 2 písm. a)

, ktorému bol príjem podľa

§ 3 ods. 1 písm. a)

a

ods. 2

a

3

zúčtovaný na výplatu počas trvania povinného dôchodkového poistenia, je pomerná časť

tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v kalendárnom

roku, v ktorom bol tento príjem zúčtovaný na výplatu,

c)

§ 4 ods. 2 písm. a)

a

b)

, ktorému bol príjem podľa

§ 3 ods. 1 písm. a)

a

ods. 2

a

3

plynúci z ním určenej dohody podľa

§ 227a

zúčtovaný na výplatu po zániku povinného dôchodkového poistenia, je rozdiel medzi

súčtom vymeriavacieho základu nezníženého o odvodovú odpočítateľnú položku za kalendárny

mesiac trvania tohto poistenia a vymeriavacieho základu zisteného z pomernej časti

príjmu zúčtovaného na výplatu po zániku povinného dôchodkového poistenia pripadajúcej

na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku a

odvodovou odpočítateľnou položkou.

(2)

Pri určení pomernej časti podľa odseku 1 sa neprihliada na obdobie, za ktoré bolo

zaplatené poistné z maximálneho vymeriavacieho základu.

(3)

Na odsek 1 sa

§ 138 ods. 1

,

5

,

6

,

9

,

10

,

12 až 14

vzťahujú rovnako.

§ 139c

Ak z vykonaného dokazovania nie je možné určiť vymeriavací základ zamestnanca na predpísanie

dlžných súm poistného, za vymeriavací základ zamestnanca sa považuje

a)

vymeriavací základ zistený z vymeriavacieho základu vykázaného zamestnávateľom za

kalendárny mesiac

1.

predchádzajúci kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ nevykázal vymeriavací

základ,

2.

nasledujúci po kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnávateľ nevykázal vymeriavací

základ, ak nie je možné uplatniť postup podľa prvého bodu,

b)

vymeriavací základ, ktorým je za kalendárny mesiac

1.

v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka jedna dvanástina všeobecného

vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu

roku, za ktorý sa predpisuje poistné, ak nie je možné uplatniť postup podľa písmena

a),

2.

v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka jedna dvanástina všeobecného

vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu

roku, za ktorý sa predpisuje poistné, ak nie je možné uplatniť postup podľa písmena

a).

§ 140

Vylúčenie povinnosti platiť poistné

(1)

Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná

osoba alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo

činná osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, nie je

povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné

na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity

a)

od jej uznania za dočasne práceneschopnú do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti,

najdlhšie do uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

b)

v období, v ktorom

1.

jej trvá nárok na výplatu materského,

2.

by jej trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia

podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa

§ 48 ods. 1

alebo

§ 49 ods. 1

,

c)

od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej

v

§ 39 ods. 1 písm. a) prvom bode

alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v

§ 39 ods. 1 písm. b)

do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, najdlhšie do 14.

dňa potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,

d)

od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v

§ 39 ods. 1 písm. a) druhom bode

do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania.

(2)

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo

dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské

poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti

a poistné do rezervného fondu solidarity od vzniku nároku na výplatu nemocenského,

ošetrovného alebo materského do zániku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného

alebo materského.

(3)

Vylúčenie povinnosti platiť poistné podľa odsekov 1 a 2 sa posudzuje osobitne vo

vzťahu k

a)

povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo

činnej osobe; to neplatí, ak ide o povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo

poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je súčasne dobrovoľne poistenou osobou

v nezamestnanosti,

b)

dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe alebo

dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti.

§ 140a

Vláda môže nariadením vlády ustanoviť obdobie, počas ktorého zamestnávateľ, ktorému

sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce

69ba

)

z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu alebo

mimoriadnej okolnosti,

70

)

nemá povinnosť platiť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v rozsahu

ustanovenom nariadením vlády.

§ 141

Odvod poistného

(1)

Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné

odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie

a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku

poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na

poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

(3)

Útvar sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia sú povinní

previesť Sociálnej poisťovni, ak o to Sociálna poisťovňa požiada, a to do 30 dní odo

dňa doručenia žiadosti, poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu

2

)

vo výške poistného zodpovedajúcej poistnému na

a)

dôchodkové poistenie za celé obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka,

ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo invalidný

výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu

2

)

alebo ktoré nebolo zhodnotené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného

predpisu,

2

)

b)

poistenie v nezamestnanosti za celé obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho

vojaka, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok podľa

osobitného predpisu.

2

)

§ 142

Platenie poistného

(1)

Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac

pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávky

na poistnom postúpenej podľa

§ 149

sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú.

(2)

Ak poistencovi trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len

za túto časť.

(3)

Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého

fyzická osoba

a)

mala prerušené poistenie podľa

§ 26

,

b)

bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo

c)

sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej

škole po dovŕšení 16 rokov veku.

(4)

Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe rozhodnutia vydaného

vo vyrubovacom konaní správcom dane zmení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej

a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné sa platí

zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po podaní dodatočného daňového priznania správcovi dane alebo po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane.

(5)

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne

poistená osoba v nezamestnanosti môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí

šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu touto osobou. Ak dobrovoľne

nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená

osoba v nezamestnanosti zmení vymeriavací základ, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho

základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa zmena

vymeriavacieho základu písomne oznámila Sociálnej poisťovni.

(6)

Poistné sa platí

a)

bezhotovostným prevodom alebo

b)

poštovou poukážkou.

(7)

Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné odvádzať poistné, sú povinné pri

platení poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný symbol

a špecifický symbol. Bez uvedenia variabilného symbolu a špecifického symbolu k platbe

poistného spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí Sociálna

poisťovňa.

(8)

Variabilný symbol je číslo fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej odvádzať poistné,

ktoré prideľuje Sociálna poisťovňa.

(9)

Špecifický symbol je číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca a kalendárneho

roka. Pri platení poistného predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne je špecifický

symbol uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.

§ 143

Splatnosť poistného

(1)

Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom

mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného

v

§ 4 ods. 2 písm. a)

a poistné z vymeriavacieho základu podľa

§ 139a

a

139b

sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,

v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu.

(2)

Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu

príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov

pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je

splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac.

Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne

na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný

deň.

(3)

Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici uskutočnila

oneskorene, poistné sa považuje za zaplatené včas, ak

a)

pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu je uvedený posledný deň splatnosti

poistného podľa odseku 1 alebo 2,

b)

pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného

podľa odseku 1 alebo 2.

(4)

Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici poukázala

v nesprávnej sume, Sociálna poisťovňa poukázanú sumu rozdelí pomerne podľa jednotlivých

sadzieb.

§ 144

Predpísanie poistného

Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej

odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej

sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú

sumu nepredpíše.

§ 145

Vrátenie poistného

(1)

Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu,

fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu

nástupcovi do

a)

60 dní od zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou, ak suma poistného zaplateného

bez právneho dôvodu je v úhrne päť eur a viac,

b)

30 dní od doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej

odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu.

(2)

Poistencovi, ktorý vykonáva viacero činností zamestnanca, Sociálna poisťovňa vráti

poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie

v nezamestnanosti zaplatené bez právneho dôvodu do 30 dní od

a)

zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou,

b)

doručenia písomnej žiadosti tohto poistenca.

(3)

Právo na vrátenie poistného sa premlčí uplynutím desiatich rokov od posledného dňa

kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba uvedená v odsekoch 1 a 2 pripísaná na účet

Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

(4)

Poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, a poistné zaplatené bez právneho

dôvodu v úhrne v sume nižšej ako päť eur sa použije na započítanie pohľadávky Sociálnej

poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo

voči jej právnemu nástupcovi.

§ 146

Povolenie splátok dlžných súm poistného

(1)

Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby povinnej odviesť poistné povoliť splátky dlžných súm poistného pre jej platobnú

neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by jej vznikla platobná neschopnosť, ak

a)

možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 24 mesiacov bude schopná zaplatiť

dlžné sumy poistného a

b)

je v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná riadne odvádzať

poistné, ak je v tomto čase odvádzateľom poistného.

(2)

V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných

súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej

banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. Ak trojnásobok základnej úrokovej

sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, použije sa ročná úroková sadzba

10 %.

(3)

V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé

splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa,

alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená

suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej

poisťovne.

(4)

Na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije.

§ 147

Premlčanie poistného

(1)

Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento

zákon neustanovuje inak.

(2)

Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v

§ 228 ods. 1 písm. a) prvom bode

a

druhom bode

a

§ 231 ods. 1 písm. b)

.

(3)

Právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.

§ 148

Pohľadávky

(1)

Pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa

§ 238 ods. 6

neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách a na penále podľa

§ 240

(ďalej len „pohľadávka“) sa vymáhajú

a)

Sociálnou poisťovňou podľa tohto zákona,

b)

podľa osobitného predpisu,

81

)

ak nejde o nevymáhateľnú pohľadávku podľa

§ 150 ods. 1 písm. a), b)

,

d)

a

e)

a

§ 151 ods. 1 až 3

,

1.

bezodkladne po zastavení konania vo veciach vymáhania pohľadávok, alebo

2.

ak ide o pohľadávku podľa

§ 179 ods. 1 písm. g)

.

(2)

Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov

odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

(3)

Po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej

poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Odseky 1 a 2 platia rovnako.

(4)

Sociálna poisťovňa môže písomnou zmluvou previesť vymáhanie pohľadávok uvedených

v

§ 179 ods. 1 písm. g)

okrem pohľadávok voči fyzickej osobe alebo voči právnickej osobe, na ktorej majetok

bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii, na inú právnickú osobu najskôr

dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná. Pri výbere právnickej

osoby, na ktorú Sociálna poisťovňa prevedie vymáhanie vybraných pohľadávok, postupuje

Sociálna poisťovňa podľa osobitného predpisu.

82

)

Sociálna poisťovňa uhrádza odmenu právnickej osobe z vymoženej pohľadávky.

§ 149

Postúpenie pohľadávky

(1)

Pohľadávku môže Sociálna poisťovňa postúpiť len právnickej osobe so 100 % majetkovou

účasťou štátu určenej ministerstvom po dohode s ministerstvom financií. Právnická

osoba uvedená v prvej vete môže pohľadávku, ktorú jej Sociálna poisťovňa postúpila

podľa prvej vety, postúpiť len inej právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu.

(2)

Postúpiť možno len pohľadávku uvedenú v odseku 1 alebo jej časť,

a)

ak proti rozhodnutiu, ktorým bola predpísaná, nemožno z dôvodu uplynutia času uplatniť

ustanovenie o odvolaní a o obnove konania a

b)

ak odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, uplynul

jeden rok; to neplatí, ak ide o pohľadávku fyzickej osoby alebo právnickej osoby,

na ktorej majetok je vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii.

(3)

Sociálna poisťovňa nemôže postúpiť pohľadávku, ak povolila jej zaplatenie v splátkach;

to neplatí, ak sa pohľadávka stala splatnou podľa

§ 146 ods. 3

a

§ 237a ods. 2

.

(4)

O postúpení pohľadávky vrátane práv zo zabezpečenia pohľadávky uzatvára Sociálna

poisťovňa s právnickou osobou podľa odseku 1 písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky

(ďalej len „zmluva“) za odplatu. Na zmluvu sa vzťahuje

Obchodný zákonník

.

(5)

Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie pohľadávky

fyzickej osobe alebo právnickej osobe, voči ktorej Sociálnej poisťovni vznikla pohľadávka.

Súhlas tejto osoby s postúpením pohľadávky sa nevyžaduje.

(6)

Námietky proti pohľadávke, ktoré mohla fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená

v odseku 5 uplatniť v čase postúpenia, zostávajú tejto osobe zachované aj po postúpení

pohľadávky.

(7)

Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na právnickú osobu podľa odseku

1 uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej

poisťovne v Štátnej pokladnici.

(8)

Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na právnickú osobu podľa odseku

1 táto pohľadávka prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne a súčasne zaniká

a)

povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 5 splniť záväzok

voči Sociálnej poisťovni v rozsahu postúpenej pohľadávky,

b)

oprávnenie Sociálnej poisťovne nakladať s postúpenou pohľadávkou.

(9)

Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na právnickú osobu podľa odseku

1 vzniká

a)

povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 5 splniť záväzok