ZÁKON 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre

§ 1

Predmet zákona

Tento zákon ustanovuje

a)

organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry,

b)

postup pri určovaní prvku kritickej infraštruktúry,

c)

povinnosti prevádzkovateľa pri ochrane prvku kritickej infraštruktúry a zodpovednosť

za porušenie týchto povinností.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

prvkom kritickej infraštruktúry (ďalej len „prvok“) najmä inžinierska stavba,

2

)

služba vo verejnom záujme a informačný systém v sektore kritickej infraštruktúry,

ktorých narušenie alebo zničenie by malo podľa sektorových kritérií a prierezových

kritérií závažné nepriaznivé dôsledky na uskutočňovanie hospodárskej a sociálnej funkcie

štátu, a tým na kvalitu života obyvateľov z hľadiska ochrany ich života, zdravia,

bezpečnosti, majetku, ako aj životného prostredia,

b)

sektorom kritickej infraštruktúry (ďalej len „sektor“) časť kritickej infraštruktúry,

do ktorej sa zaraďujú prvky; sektor môže obsahovať jeden alebo viac podsektorov kritickej

infraštruktúry (ďalej len „podsektor“),

c)

kritickou infraštruktúrou systém, ktorý sa člení na sektory a prvky,

d)

sektorovými kritériami súbor technických a funkčných kritérií s prahovými hodnotami,

ktoré sa uplatňujú pri určovaní prvkov toho istého sektora,

e)

prierezovými kritériami súbor kritérií s prahovými hodnotami, ktoré sa uplatňujú

prierezovo pri určovaní prvkov všetkých sektorov,

f)

prvkom európskej kritickej infraštruktúry najmä inžinierska stavba,

2

)

služba vo verejnom záujme a informačný systém v sektore, ktorých narušenie alebo

zničenie by malo podľa európskych sektorových kritérií a európskych prierezových kritérií

závažné nepriaznivé dôsledky uvedené v písmene a) v Slovenskej republike a aspoň v

jednom ďalšom členskom štáte Európskej únie (ďalej len „dotknutý členský štát“),

g)

európskymi sektorovými kritériami súbor technických a funkčných kritérií s prahovými

hodnotami, ktoré sa uplatňujú pri určovaní prvkov európskej kritickej infraštruktúry

toho istého sektora,

h)

európskymi prierezovými kritériami súbor kritérií s prahovými hodnotami, ktoré sa

uplatňujú prierezovo pri určovaní prvkov európskej kritickej infraštruktúry,

i)

ochranou prvku zabezpečenie funkčnosti, integrity a kontinuity činnosti prvku s cieľom

predísť, odvrátiť alebo zmierniť hrozbu jeho narušenia alebo zničenia,

j)

analýzou rizík sektora dokument, ktorý obsahuje posúdenie hrozby narušenia alebo

zničenia sektora, jeho zraniteľné miesta, ako aj predpokladané dôsledky narušenia

alebo zničenia sektora,

k)

citlivou informáciou o kritickej infraštruktúre (ďalej len „citlivá informácia“)

neverejná informácia, ktorej zverejnenie by sa mohlo zneužiť na činnosť smerujúcu

k narušeniu alebo zničeniu prvku,

l)

prevádzkovateľom právnická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo fyzická osoba,

ktorá je vlastníkom prvku alebo z iného právneho dôvodu prevádzkuje prvok,

m)

mechanickým zábranným prostriedkom prostriedok

1.

obvodovej ochrany, najmä pevná bariéra, brána, závora a turniket,

2.

plášťovej ochrany, najmä dvere, mreža, bezpečnostné sklo a bezpečnostná zámka,

3.

predmetovej ochrany, najmä komorový trezor a komerčný úschovný objekt,

n)

technickým zabezpečovacím prostriedkom najmä systém na kontrolu vstupu, elektronický

zabezpečovací systém, kamerový systém, elektrická požiarna signalizácia, zariadenie

na detekciu látok a predmetov, zariadenie proti odpočúvaniu a zariadenie na fyzické

ničenie nosičov informácií,

o)

jadrovým zariadením jadrové zariadenie podľa osobitného predpisu

2a

)

uvádzané do prevádzky držiteľom povolenia na uvádzanie do prevádzky alebo prevádzkované

držiteľom povolenia na prevádzku jadrového zariadenia.

§ 3

Štátnu správu na úseku kritickej infraštruktúry vykonávajú

a)

vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),

b)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),

c)

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej

republiky, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej

republiky a Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvo životného

prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ústredný

orgán“).

§ 4

Vláda na úseku kritickej infraštruktúry

a)

schvaľuje koncepciu kritickej infraštruktúry, v ktorej určuje na príslušné obdobie

ciele, priority a úlohy, ako aj spôsoby ich uskutočňovania,

b)

schvaľuje medzirezortný program kritickej infraštruktúry na finančné zabezpečenie

úloh vyplývajúcich z tohto zákona,

c)

určuje sektorové kritériá, európske sektorové kritériá, prierezové kritériá a európske

prierezové kritériá,

d)

rozhoduje o určení prvku a jeho zaradení do sektora, ako aj o vyradení prvku zo sektora.

§ 5

Ministerstvo na úseku kritickej infraštruktúry

a)

vypracúva v spolupráci s ústrednými orgánmi návrh koncepcie kritickej infraštruktúry,

ktorý predkladá vláde,

b)

koordinuje výkon štátnej správy uskutočňovaný ústrednými orgánmi,

c)

predkladá so svojím stanoviskom vláde návrh sektorových kritérií a európskych sektorových

kritérií,

d)

vypracúva v spolupráci s ústrednými orgánmi návrh prierezových kritérií a európskych

prierezových kritérií, ktorý predkladá vláde,

e)

predkladá so svojím stanoviskom vláde návrh na určenie prvku a jeho zaradenie do

sektora, ako aj návrh na vyradenie prvku zo sektora,

f)

oznamuje príslušnému ústrednému orgánu rozhodnutie o určení prvku a zaradení prvku

do sektora, ako aj rozhodnutie o vyradení prvku zo sektora,

g)

vypracúva ako gestor v spolupráci s ústrednými orgánmi návrh medzirezortného programu

kritickej infraštruktúry, ktorý predkladá vláde,

h)

určuje v rámci svojej pôsobnosti rozsah citlivých informácií,

i)

určuje osobu oprávnenú na oboznamovanie sa s citlivou informáciou (ďalej len „oprávnená

osoba“),

j)

spravuje v elektronickej forme neverejný centrálny register prvkov v rozsahu

1.

názov ústredného orgánu, sektor, podsektor, obchodné meno alebo názov, sídlo, predmet

činnosti, prvok, kontaktná osoba, dotknutý členský štát, meno, priezvisko a adresa

trvalého pobytu štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu, identifikačné

číslo organizácie, ak prevádzkovateľ je právnická osoba,

2.

názov ústredného orgánu, sektor, podsektor, obchodné meno, miesto podnikania, predmet

činnosti, prvok, kontaktná osoba, dotknutý členský štát, adresa trvalého pobytu, identifikačné

číslo organizácie, ak prevádzkovateľ je fyzická osoba – podnikateľ; to sa vzťahuje

aj na prevádzkovateľa, ktorý je fyzická osoba okrem obchodného mena a miesta podnikania,

k)

kontroluje v spolupráci s príslušným ústredným orgánom plnenie povinností prevádzkovateľa

prvku európskej kritickej infraštruktúry,

l)

je kontaktným miestom na ochranu prvkov európskej kritickej infraštruktúry, ktoré

najmä

1.

koordinuje s dotknutým členským štátom a Európskou komisiou (ďalej len „Komisia“)

záležitosti týkajúce sa ochrany prvku európskej kritickej infraštruktúry,

2.

zúčastňuje sa spolu s príslušným ústredným orgánom rokovania s príslušným orgánom

dotknutého členského štátu pri určovaní prvku európskej kritickej infraštruktúry,

3.

môže požiadať Komisiu o pomoc pri určovaní prvku európskej kritickej infraštruktúry,

4.

informuje dotknutý členský štát o určení prvku európskej kritickej infraštruktúry

a o dôvode tohto určenia,

5.

môže požiadať Komisiu o súčinnosť pri zabezpečení účasti Slovenskej republiky na

rokovaní s iným členským štátom Európskej únie pri určovaní európskej kritickej infraštruktúry

na jeho území, ak jej narušenie alebo zničenie by malo závažné nepriaznivé dôsledky

v Slovenskej republike a Slovenská republika nebola týmto štátom takto identifikovaná,

6.

informuje Komisiu o predĺžení lehoty na zavedenie bezpečnostného plánu prevádzkovateľa

(ďalej len „bezpečnostný plán“) prvku európskej kritickej infraštruktúry,

7.

informuje raz za rok Komisiu o počte prvkov európskej kritickej infraštruktúry podľa

sektorov a o počte dotknutých členských štátov,

8.

predkladá raz za dva roky Komisii správu o rizikách, hrozbách a zraniteľných miestach

v sektoroch, v ktorých sú prvky európskej kritickej infraštruktúry,

9.

informuje dotknutý členský štát o vyradení prvku európskej kritickej infraštruktúry

zo sektora a o dôvode tohto vyradenia,

m)

môže spolupracovať v rozsahu svojej pôsobnosti s obdobnou inštitúciou so sídlom v

zahraničí.

§ 6

Ústredný orgán na úseku kritickej infraštruktúry v sektore vo svojej pôsobnosti

a)

vypracúva návrh sektorových kritérií a európskych sektorových kritérií, ktorý predkladá

ministerstvu,

b)

uplatňuje postup podľa

§ 8

a vypracúva návrh na určenie prvku a jeho zaradenie do sektora, ako aj návrh na vyradenie

prvku zo sektora, ktoré predkladá ministerstvu,

c)

oznamuje prevádzkovateľovi rozhodnutie o určení prvku a zaradení prvku do sektora,

ako aj rozhodnutie o vyradení prvku zo sektora,

d)

prehodnocuje priebežne prvok podľa sektorových kritérií a prierezových kritérií a

prvok európskej kritickej infraštruktúry podľa európskych sektorových kritérií a európskych

prierezových kritérií,

e)

vypracúva analýzu rizík sektora a jej aktualizáciu, ktorú predkladá ministerstvu,

f)

vyjadruje sa písomne k bezpečnostnému plánu a jeho aktualizácii; oznamuje ministerstvu

predĺženie lehoty na zavedenie bezpečnostného plánu,

g)

určuje v spolupráci s prevádzkovateľom rozsah citlivých informácií,

h)

určuje oprávnenú osobu,

i)

spravuje v elektronickej forme neverejný register prvkov v rozsahu podľa

§ 5 písm. j)

; oznamuje ministerstvu zmeny údajov v registri,

j)

vypracúva zameranie kontrolnej činnosti a kontroluje plnenie povinností prevádzkovateľa,

k)

predkladá ministerstvu súhrnnú správu o kontrole prevádzkovateľov do 31. marca nasledujúceho

roku za predchádzajúci kalendárny rok,

l)

prejednáva priestupky a iné správne delikty,

m)

môže spolupracovať v rozsahu svojej pôsobnosti s obdobnou inštitúciou so sídlom v

zahraničí.

§ 7

Sektorové kritériá, európske sektorové kritériá, prierezové kritériá a európske prierezové

kritériá

(1)

Sektorové kritériá a európske sektorové kritériá sa určujú podľa charakteristiky

príslušného sektora.

(2)

Prierezové kritériá a európske prierezové kritériá sa ustanovujú podľa predpokladaného

a)

počtu ohrozených osôb, z toho usmrtených osôb a zranených osôb,

b)

hospodárskeho vplyvu, ktorým je rozsah

1.

hospodárskych strát,

2.

zhoršenie kvality tovaru,

3.

zhoršenie kvality poskytovania služby vo verejnom záujme,

4.

negatívneho vplyvu na životné prostredie,

c)

vplyvu na obyvateľov, ktorým je narušenie kvality života obyvateľov z hľadiska

1.

závažnosti výpadku dodávky tovaru a času jej obnovy,

2.

závažnosti výpadku poskytovania služby vo verejnom záujme a času jeho obnovy,

3.

dostupnosti náhrady dodávky tovaru,

4.

dostupnosti náhrady poskytovania služby vo verejnom záujme.

§ 8

Postup pri určovaní prvku a prvku európskej kritickej infraštruktúry

(1)

Prvok sa určuje podľa sektorových kritérií a prierezových kritérií.

(2)

Na určenie prvku sa vyžaduje splnenie aspoň jedného sektorového kritéria a aspoň

jedného prierezového kritéria.

(3)

Prvok európskej kritickej infraštruktúry sa určuje podľa európskych sektorových kritérií

a európskych prierezových kritérií.

(4)

Na určenie prvku európskej kritickej infraštruktúry sa vyžaduje splnenie aspoň jedného

európskeho sektorového kritéria a aspoň jedného európskeho prierezového kritéria.

(5)

Prvok európskej kritickej infraštruktúry možno určiť len po dohode s príslušným orgánom

dotknutého členského štátu.

(6)

Postup podľa etáp pri určovaní prvku a prvku európskej kritickej infraštruktúry je

uvedený v

prílohe č. 1

.

(7)

Postup podľa odsekov 1 až 6 sa nevzťahuje na jadrové zariadenie, ktoré sa považuje

za prvok kritickej infraštruktúry v podsektore jadrová energetika podľa tohto zákona.

Orgány štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry a prevádzkovateľ sú povinní

zosúladiť svoju činnosť a postupy zodpovedajúcim spôsobom.

§ 9

Povinnosti prevádzkovateľa

(1)

Prevádzkovateľ je povinný ochraňovať prvok pred narušením alebo zničením. Na ten

účel prevádzkovateľ je povinný

a)

uplatniť pri modernizácii prvku technológiu, ktorá zabezpečuje jeho ochranu,

b)

zaviesť bezpečnostný plán po predchádzajúcom vyjadrení príslušného ústredného orgánu

do šiestich mesiacov od doručenia oznámenia o určení prvku a o jeho zaradení do sektora,

ak sa vo výnimočnom odôvodnenom prípade nedohodne s príslušným ústredným orgánom na

predĺžení tejto lehoty; lehotu je možné predĺžiť iba jedenkrát, maximálne o tri mesiace,

c)

prehodnocovať priebežne bezpečnostný plán, a ak je to potrebné, zaviesť po predchádzajúcom

vyjadrení príslušného ústredného orgánu aktualizovaný bezpečnostný plán,

d)

oboznámiť svojich zamestnancov v nevyhnutnom rozsahu s bezpečnostným plánom,

e)

precvičiť podľa bezpečnostného plánu aspoň raz za tri roky modelovú situáciu hrozby

narušenia alebo zničenia prvku,

f)

určiť oprávnenú osobu, ktorá je zároveň kontaktná osoba, ak ide o prvok európskej

kritickej infraštruktúry,

g)

poskytnúť príslušnému ústrednému orgánu súčinnosť, najmä údaje, doklady a vysvetlenia

potrebné na

1.

určenie prvku a jeho zaradenie do sektora, ako aj vyradenie prvku zo sektora,

2.

posúdenie ochrany prvku vrátane zabezpečenia ochrany prvku prevádzkovateľom strážnej

služby

3

)

alebo ozbrojeným bezpečnostným zborom,

3.

vypracovanie analýzy rizík sektora,

4.

správu registra prvkov,

h)

postupovať podľa bezpečnostného plánu v prípade hrozby narušenia alebo zničenia prvku.

(2)

Prevádzkovateľ je povinný vopred oznámiť príslušnému ústrednému orgánu

a)

zmenu v predmete činnosti, ktorá môže mať vplyv na určenie prvku a jeho zaradenie

do sektora,

b)

prevod alebo prechod prvku na iného, vrátane predaja podniku alebo časti podniku,

ako aj zmien v osobách, ktoré majú priamu alebo nepriamu účasť na prevádzkovateľovi

v rozsahu presahujúcom účasť 10 % na jeho základnom imaní alebo hlasovacích právach

alebo majú možnosť uplatňovania vplyvu na riadenie prevádzkovateľa, ktorý je porovnateľný

s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu (ďalej len „nadobúdateľ“),

c)

vstup do likvidácie, začatie konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo

iného obdobného konania, exekúcie alebo iného obdobného vykonávacieho konania, ako

aj začatie výkonu záložného práva alebo iného obdobného práva vo vzťahu k prevádzkovateľovi

alebo jeho majetku, a to bez ohľadu na to, či ide o konanie, na ktoré je daná právomoc

orgánov Slovenskej republiky.

(3)

Na prevádzkovateľa, ktorý vypracúva havarijný plán alebo obdobný bezpečnostný dokument

podľa osobitného predpisu,

4

)

sa nevzťahuje odsek 1 písm. b), c), d) e) a h).

§ 9a

Ak ide o prvky zo sektorov 3. Energetika a 5. Priemysel podľa

prílohy č. 3

, prevod alebo prechod prvku podľa

§ 9 ods. 2 písm. b)

a prevod alebo prechod prvku v dôsledku

§ 9 ods. 2 písm. c)

sa môže preveriť podľa osobitného predpisu.

4aa

)

§ 10

Bezpečnostný plán

(1)

Bezpečnostný plán obsahuje popis možných spôsobov hrozby narušenia alebo zničenia

prvku, zraniteľné miesta prvku a bezpečnostné opatrenia na jeho ochranu.

(2)

Bezpečnostné opatrenia na ochranu prvku sú najmä mechanické zábranné prostriedky,

technické zabezpečovacie prostriedky, bezpečnostné opatrenia podľa osobitného predpisu,

4a

)

fyzická ochrana, organizačné opatrenia, kontrolné opatrenia a ich vzájomná kombinácia.

(3)

Rozsah bezpečnostných opatrení na ochranu prvku sa určuje na základe posúdenia hrozby

narušenia alebo zničenia prvku.

(4)

Minimálny postup pri vypracúvaní bezpečnostného plánu je uvedený v

prílohe č. 2

.

§ 11

Kontaktná osoba

(1)

Kontaktná osoba zabezpečuje styk medzi prevádzkovateľom prvku európskej kritickej

infraštruktúry, príslušným ústredným orgánom a ministerstvom pri ochrane prvku európskej

kritickej infraštruktúry, najmä výmenu informácií o hrozbe jeho narušenia alebo zničenia.

(2)

Kontaktná osoba je zamestnancom prevádzkovateľa.

(3)

Kontaktná osoba musí byť bezúhonná. Za bezúhonnú sa na účely tohto zákona považuje

fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje

výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba

údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

4b

)

Údaje podľa štvrtej vety ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom

elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu

z registra trestov.

§ 12

Citlivá informácia

(1)

Písomnosť alebo iný hmotný nosič, ktorý obsahuje citlivú informáciu, sa označuje

slovami „Kritická infraštruktúra – nezverejňovať“.

(2)

Oprávnená osoba je povinná zachovávať mlčanlivosť o citlivej informácii, a to aj

po zániku jej oprávnenia oboznamovať sa s citlivou informáciou.

(3)

Citlivá informácia sa nesprístupňuje podľa osobitného predpisu.

5

)

§ 13

Vyradenie prvku a prvku európskej kritickej infraštruktúry zo sektora

(1)

Prvok sa vyradí zo sektora, ak nespĺňa aspoň jedno sektorové kritérium a aspoň jedno

prierezové kritérium.

(2)

Prvok európskej kritickej infraštruktúry sa vyradí zo sektora, ak nespĺňa aspoň jedno

európske sektorové kritérium a aspoň jedno európske prierezové kritérium.

§ 14

Priestupky

(1)

Priestupku na úseku kritickej infraštruktúry sa dopustí fyzická osoba, ak poruší

povinnosť podľa

§ 12 ods. 2

.

(2)

Priestupku na úseku kritickej infraštruktúry sa dopustí iná fyzická osoba ako v odseku

1, ak úmyselne vyzradí citlivú informáciu.

(3)

Priestupky podľa tohto zákona prejednáva ústredný orgán, v ktorého pôsobnosti došlo

k porušeniu povinnosti zakladajúcej priestupok.

(4)

Za priestupky podľa odsekov 1 a 2 ústredný orgán uloží pokutu od 200 eur do 3 000

eur.

(5)

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,

6

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 15

Iné správne delikty

(1)

Prevádzkovateľ sa dopustí správneho deliktu na úseku kritickej infraštruktúry, ak

poruší niektorú z povinností podľa

§ 9 ods. 1 a 2

.

(2)

Ústredný orgán, v ktorého pôsobnosti došlo k porušeniu povinnosti zakladajúcej správny

delikt, uloží prevádzkovateľovi pokutu

a)

od 500 eur do 50 000 eur, ak poruší niektorú z povinností podľa

§ 9 ods. 2

,

b)

od 1 000 eur do 200 000 eur, ak poruší niektorú z povinností podľa

§ 9 ods. 1

.

(3)

Ústredný orgán prihliada pri určení výšky pokuty na závažnosť, okolnosti, spôsob,

čas trvania a následky porušenia povinnosti.

(4)

Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa ústredný orgán dozvedel o porušení

povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(5)

Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení

pokuty.

(6)

Na ukladanie pokút sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

7

)

(7)

Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

§ 16

(1)

Sektory v pôsobnosti ústredných orgánov sú uvedené v

prílohe č. 3

.

(2)

Na rozhodovanie o určení prvku a jeho zaradení do sektora, ako aj na rozhodovanie

o vyradení prvku zo sektora sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

7

)

(3)

Na určenie utajovanej skutočnosti na úseku kritickej infraštruktúry sa vzťahuje osobitný

predpis.

8

)

(4)

Na výkon kontroly plnenia povinností prevádzkovateľa sa vzťahujú základné pravidlá

kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu.

9

)

(5)

Ustanovenia

§ 1 ods. 1 písm. b) a c),

§ 2 písm. b), c)

,

i)

,

k) a l)

,

§ 4 písm. d),

§ 5 písm. e), f)

a j)

,

§ 6 písm. b), c)

a

i)

,

§ 9 ods. 1 úvodnej vety

,

§ 9 ods. 1 písm. a), b)

,

e)

,

g) a h)

,

§ 9 ods. 2 písm. a) a b)

,

§ 10 ods. 1 až 3

,

§ 16 ods. 2

,

§ 17 ods. 3 a 4

a

prílohy č. 2

sa vzťahujú aj na prvok európskej kritickej infraštruktúry.

(6)

Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté vylúčenia podľa osobitného predpisu o

kybernetickej bezpečnosti

10

)

z požiadaviek týkajúcich sa bezpečnosti sietí, infraštruktúr a informačných systémov

a oznamovania kybernetických bezpečnostných incidentov v sektore bankovníctva, financií

alebo finančného systému podľa osobitných predpisov

11

)

vrátane štandardov a zásad vydaných alebo prijatých Európskou centrálnou bankou,

Európskym systémom centrálnych bánk, Eurosystémom alebo európskymi orgánmi dohľadu,

12

)

ak ich účinok je najmenej rovnocenný s účinkom povinností podľa tohto zákona, vrátane

rozhodnutí, štandardov a zásad vydaných alebo prijatých Národnou bankou Slovenska,

ak ich cieľom je dosiahnuť rovnocennú alebo vyššiu úroveň bezpečnosti sietí, infraštruktúr

a informačných systémov, než sa dosiahne pri dodržiavaní ustanovení tohto zákona,

a ani na platobné systémy a na systémy zúčtovania a vyrovnania cenných papierov a

ich infraštruktúry dohliadané alebo prevádzkované Európskou centrálnou bankou alebo

Eurosystémom podľa osobitných predpisov.

13

)

(7)

Ústredný orgán si vyžiada vyjadrenie Národnej banky Slovenska alebo Európskej centrálnej

banky, ak plní úlohy podľa tohto zákona týkajúce sa dohliadaných subjektov finančného

trhu podľa osobitných predpisov.

14

)

§ 17

(1)

Ústredný orgán predloží ministerstvu návrh sektorových kritérií do 31. marca 2011.

(2)

Ministerstvo predloží vláde návrh sektorových kritérií, európskych sektorových kritérií,

prierezových kritérií a európskych prierezových kritérií do 31. mája 2011.

(3)

Ústredný orgán predloží ministerstvu návrh na určenie prvku a jeho zaradenie do sektora

do 31. augusta 2011.

(4)

Ministerstvo predloží vláde návrh na určenie prvkov a ich zaradenie do sektorov do

31. októbra 2011.

(5)

Ústredný orgán predloží ministerstvu analýzu rizík sektora do 31. októbra 2012.

§ 17a

Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. júla 2020

(1)

Pôsobnosť Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu,

podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2020 prechádza na Ministerstvo investícií,

regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

(2)

V súvislosti s prechodom kompetencie podľa odseku 1 prechádzajú od 1. júla 2020 práva

a povinnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

vrátane práv a povinností zo štátnozamestnaneckých pomerov, pracovnoprávnych vzťahov

a iných právnych vzťahov zamestnancov na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja

a informatizácie Slovenskej republiky. Majetok štátu, ktorý bol k 30. júnu 2020 v

správe Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu,

prechádza k 1. júlu 2020 do správy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a

informatizácie Slovenskej republiky.

§ 17b

Prechodné ustanovenia k úprave účinnej dňom vyhlásenia

(1)

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predloží ministerstvu

a)

návrh sektorových kritérií do 30. apríla 2021,

b)

návrh na určenie prvku a jeho zaradenie do sektora pôdohospodárstvo do 31. augusta

2021,

c)

analýzu rizík sektora pôdohospodárstvo do 31. októbra 2022.

(2)

Ministerstvo predloží vláde

a)

návrh sektorových kritérií, európskych sektorových kritérií, prierezových kritérií

a európskych prierezových kritérií na základe podkladov podľa odseku 1 písm. a) do

30. júna 2021,

b)

návrh na určenie prvkov a ich zaradenie do sektora pôdohospodárstvo na základe podkladov

podľa odseku 1 písm. b) do 30. septembra 2021.

§ 17c

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. marca 2023

Preskúmanie podľa § 9b až 9e, ktoré bolo začaté a právoplatne neskončené pred 1. marcom

2023, sa dokončí podľa predpisov účinných do 28. februára 2023.

§ 18

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe č. 4

.

§ 19

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2011.