VYHLÁŠKA 45/1966 Z. z. o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok

§ 1

Úvodné ustanovenia

Predmetom starostlivosti o vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok a zdravého

spôsobu života a práce (ďalej len „zdravé životné podmienky“) sú

a)

zdravý stav ovzdušia, vody, pôdy a ostatných zložiek životného prostredia, najmä

sídlisk, rekreačných a kúpeľných oblastí, obytných a iných budov, verejne prístupných

miest a okolia závodov, ako i zariadení osobnej dopravy, telovýchovných zariadení

a zariadení poskytujúcich služby obyvateľstvu (starostlivosť o všeobecnú a komunálnu

hygienu),

b)

zdravá výživa obyvateľstva (starostlivosť o hygienu výživy) a uspokojovanie obyvateľstva

zdravotne nezávadnými predmetmi bežného užívania (starostlivosť o hygienu predmetov

bežného užívania),

c)

zdravý vývoj detí a dorastu, predovšetkým pokiaľ ide o výchovné prostredie a spôsob

výchovy (starostlivosť o hygienu detí a dorastu),

d)

priaznivé pôsobenie pracovného prostredia a práce na zdravie pracujúcich (starostlivosť

o hygienu práce).

§ 2

(1)

Vzduch v životnom prostredí musí vyhovovať hygienickým požiadavkám a musí byť chránený

pred znečisťovaním prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami a pachmi, prípadne aj

inými látkami ohrozujúcimi zdravie (ďalej len „škodliviny“).

(2)

Zásadné hygienické požiadavky a najvyššie prípustné koncentrácie najzávažnejších

škodlivín v ovzduší ustanovuje hlavný hygienik Československej socialistickej republiky.

*)

Bližšie hygienické požiadavky a prípustné hodnoty ostatných škodlivín určujú v jednotlivých

prípadoch podľa miestnych podmienok krajskí a okresní hygienici.

§ 3

(1)

Plánovanie, projektovanie, výstavba a prestavba závodov musí sa vykonávať tak, aby

sa pri ich prevádzke mohli dodržiavať hygienické požiadavky a hodnoty ustanovené podľa

§ 2

; toto ustanovenie platí aj pre plánovanie, projektovanie, výrobu a prestavbu zariadení

vrátane dopravných prostriedkov.

(2)

V závodoch a zariadeniach, ktoré sú už v prevádzke, je potrebné sústavne robiť všetky

opatrenia, aby sa množstvo škodlivín v ovzduší postupne znížilo aspoň na ustanovené

hodnoty.

(3)

Rovnako pri všetkých ostatných činnostiach je každý povinný vo svojej pôsobnosti

dbať na to, aby sa nepriaznivo neovplyvňovalo ovzdušie, a za tým účelom robiť všetky

potrebné opatrenia.

§ 4

V kúpeľných, klimatických a rekreačných miestach a v okolí zdravotníckych, výchovných

a telovýchovných zariadení musí sa vytvárať zdravé ovzdušie a jeho ochrane musí sa

venovať osobitná pozornosť; musí sa v nich zabrániť vzniku akýchkoľvek nových zdrojov

znečistenia. Všetky doterajšie zdroje znečisťovania vzduchu musia sa z nich urýchlene

odstraňovať.

§ 5

(1)

Okolo závodov a zariadení, v ktorých opatrenia uvedené v

§ 3 a 4

nestačia zabrániť znečisťovaniu vzduchu, a okolo objektov a miest, ovzdušie ktorých

sa má chrániť, zriaďujú sa pásma hygienickej ochrany. Tieto pásma musia sa vytýčiť

a vybaviť podľa intenzity škodlivín alebo podľa povahy chráneného záujmu tak, aby

mohli plniť účely, pre ktoré sa zriaďujú.

(2)

Územia, na ktorých treba zriadiť pásma hygienickej ochrany, druh a rozsah týchto

pásiem a spôsob ich využitia určí na návrh orgánu hygienickej služby orgán územného

plánovania.

(3)

Pásma hygienickej ochrany okolo závodov a zariadení, ktoré sú zdrojom znečisťovania

vzduchu, zriaďujú ich prevádzatelia; pásma hygienickej ochrany pri objektoch a miestach,

ktoré vyžadujú z hľadiska čistoty vzduchu osobitnú ochranu, zriaďujú národné výbory.

§ 6

Pre potrebu ľudí, zvierat a pre niektoré hospodárske účely musí byť zabezpečené dostatočné

množstvo vody vyhovujúce hygienickým požiadavkám; táto voda musí mať ustanovenú akosť

a musí byť chránená pred znečisťovaním. Za tým účelom musia sa chrániť pred znečisťovaním

zdroje vody určené na uvedené účely, ako aj zariadenia, ktorými sa táto voda zachytáva,

čerpá, upravuje a rozvádza.

§ 7

(1)

Na pitie, na výrobu a prípravu požívatín, liečiv a kozmetických výrobkov, počítajúc

do toho čistenie nádob a zariadení, ktoré sa na tieto účely používajú, a na ošetrovanie

chorých smú sa používať len pitné vody, prípadne minerálne stolové vody. Orgány hygienickej

služby môžu výnimočne v odôvodnených prípadoch povoliť na tieto účely používanie vody,

ktorej chýba niektorý znak pitnej vody zo zdravotného hľadiska menej významný.

(2)

Vzhľad, chuť a ostatné fyzikálne, ako aj chemické, mikrobiologické a biologické vlastnosti

pitnej vody ustanovuje štátna technická norma.

*)

Minerálne stolové vody a prírodné liečivé vody určené na pitie alebo inhaláciu musia

vykazovať z hľadiska mikrobiologického tie isté vlastnosti ako pitná voda.

§ 8

(1)

Na umývanie a kúpanie v umelých zariadeniach, na napájanie a ošetrovanie zvierat

v zariadeniach pre ich ustajnenie a chov smie sa používať úžitková voda, ak nemožno

zabezpečiť pitnú vodu.

(2)

Vlastnosti úžitkovej vody a možnosť jej použitia na jednotlivé účely posúdi orgán

hygienickej služby, ktorý tiež určí, kedy treba použiť úžitkovú vodu na výrobné a

prevádzkové účely; vlastnosti vody určenej na napájanie a ošetrovanie zvierat určí

Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

§ 9

Orgány hygienickej služby môžu zakázať používanie vôd na rekreáciu a na telovýchovné

účely v prírodnom prostredí, ak je voda zdravotne závadná do tej miery, že by mohla

spôsobiť vznik chorôb, najmä prenosných chorôb.

§ 10

Na iné výrobné a prevádzkové účely, než sú uvedené v

§ 7 až 9

, možno použiť akúkoľvek vodu (prevádzková voda), pokiaľ neovplyvňuje životné a pracovné

prostredie alebo zdravotnú nezávadnosť výrobkov.

§ 11

Na zabezpečenie hygienických požiadaviek kladených na jednotlivé druhy vôd, na zamedzenie

nepriaznivých zmien ich akosti a na zamedzenie ich znečisťovania je predovšetkým potrebné

robiť opatrenia uložené predpismi o vodnom hospodárstve.

**)

Orgány hygienickej služby môžu uložiť vykonanie ďalších opatrení, ak je to potrebné

na zabezpečenie zdravotnej nezávadnosti a vyhovujúcej akosti vôd, najmä pitnej a úžitkovej

vody.

§ 12

(1)

Okolo zdrojov, ktoré majú slúžiť na hromadné zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou,

musia byť zriadené pásma hygienickej ochrany.

(2)

Pásmo hygienickej ochrany 1. stupňa je priestor kolo zdroja vody, ktorého veľkosť

a tvar sa určí podľa členenia územia v okolí zdroja, podľa smeru prúdu vody a zloženia

pôdy; prihliada sa aj na povahu a spôsob zastavania a využitia pozemkov okolo zdroja.

V pásme hygienickej ochrany 1. stupňa musia sa urobiť prísne hygienické opatrenia,

aby voda nemohla byť znečisťovaná. Územie v tomto pásme musí byť zbavené všetkých

zdrojov znečistenia, dôkladne asanované a oplotené alebo inak zabezpečené, aby sa

zamedzilo prístupu nepovolaných ľudí a zvierat; musí sa zabezpečiť aj pred znečistením

zrážkovými prívalmi.

(3)

Ak je nebezpečenstvo, že by voda mohla byť znečisťovaná alebo výdatnosť zdroja ohrozovaná

zo vzdialenejších miest, musí sa zriadiť okolo pásma 1. stupňa ešte pásmo hygienickej

ochrany 2. stupňa; toto pásmo sa určí vždy pri odbere vody z vodného toku alebo z

nádrže. V pásme hygienickej ochrany 2. stupňa určia sa podľa povahy územia opatrenia

potrebné na to, aby sa zabránilo znečisťovaniu a infikovaniu vody.

(4)

Pre zabezpečenie zdravotnej nezávadnosti vody pri odbere z vodných tokov a nádrží

zriadi sa pásmo hygienickej ochrany 3. stupňa, ktoré zahŕňa celé povodie nad miestom

odberu vody. V tomto pásme sa vykonáva zvýšený hygienický dozor nad všetkými zdrojmi

znečistenia toku, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť akosť vody v mieste odberu, ako

aj zostrený epidemiologický dozor, pokiaľ ide o sledovanie chorôb prenášaných vodou.

(5)

Veľkosť a tvar pásiem hygienickej ochrany určia sa vodohospodárskym konaním; týmto

konaním sa tiež určia spôsob a podmienky využitia pásiem 1. a 2. stupňa.

§ 13

Rozvod pitnej, úžitkovej a prevádzkovej vody nesmie sa prepájať a musí sa upraviť

tak, aby sa jednotlivé druhy vôd nemohli zameniť.

§ 14

Organizácie, ktoré dodávajú pitnú a úžitkovú vodu na hromadné zásobovanie, sú povinné

zabezpečovať jej zdravotnú nezávadnosť a za tým účelom sústavne kontrolovať jej akosť

fyzikálnymi, chemickými a mikrobiologickými skúškami. Obdobnú povinnosť majú organizácie,

ktoré odoberajú pitnú a úžitkovú vodu z vlastných zdrojov, pokiaľ by ich výrobky mohli

v dôsledku použitia závadnej vody ohroziť zdravie obyvateľstva.

§ 15

(1)

Pôda v miestach, kde môže ovplyvňovať životné podmienky, musí vyhovovať hygienickým

požiadavkám a musí byť chránená pred látkami škodiacimi zdraviu, najmä látkami toxickými,

pred zárodkami prenosných chorôb ľudí a zvierat a pred cudzopasníkmi.

(2)

Hygienická ochrana pôdy musí sa vykonávať najmä v okolí zdrojov vody, v sídliskách,

závodoch a zariadeniach a v ich okolí a v miestach pre telovýchovné, rekreačné a kúpeľné

účely.

§ 16

V záujme hygienickej ochrany pôdy musia sa najmä

a)

miesta a zariadenia pre zhromažďovanie tekutých a tuhých odpadov a spôsob ich odstraňovania,

zneškodňovania a zúžitkovania voliť tak, aby pôda nebola nadmerne zaťažená z hľadiska

biologického, chemického alebo fyzikálneho a aby nebola znížená jej samočistiaca schopnosť;

znehodnotená pôda musí sa rekultivovať,

b)

pomery podzemných a povrchových vôd upravovať tak, aby sa zaručilo vytváranie priaznivých

vodných pomerov v pôde,

c)

určiť vhodné miesta pre zakopávanie tiel uhynutých zvierat a ich častí,

d)

určiť a vykonávať vhodné stavebné a technické úpravy, ktoré majú brániť znečisťovaniu

pôdnych vrstiev,

e)

účelne upraviť mikrobiologické a biologické pôdne pomery,

f)

určiť a dodržiavať podmienky na vykonávanie závlah, aby sa pôda nadmerne biologicky

nezaťažovala a nepodmáčala.

§ 17

Sídliská

*)

- vrátane občianskej výstavby - musia sa plánovať, umiestňovať, usporiadať a ich

výstavba vykonávať tak, aby prostredie priaznivo pôsobilo na rozvoj telesných a duševných

schopností obyvateľov a neohrozovalo ich zdravie; rovnako musí pôsobiť i prevádzka

v nich, a to tak v celku, ako aj v ich jednotlivých častiach.

§ 18

Na zabezpečenie zdravého stavu území a sídlisk je nevyhnutné, aby

a)

územia boli usporiadané v súlade s hygienickými požiadavkami na ochranu vzduchu,

vody a pôdy pred znečisťovaním tak, aby sa vytvárali a nenarušovali ich priaznivé

klimatické a biologické podmienky a aby sa zabezpečovali predpoklady pre harmonické

uspokojovanie potrieb bývania, práce, kultúry, telovýchovy, zotavenia a liečenia,

b)

výrobné a dopravné plochy, závody a zariadenia boli umiestnené, usporiadané a vybavené

tak, aby sa zabezpečila ochrana sídlisk, rekreačných plôch, liečebných území a kúpeľných

miest a aby sa umožnil ich žiadúci rozvoj,

c)

sídliská, ich časti a doplnky i výrobné objekty mimo sídliska boli umiestňované v

zdravom prostredí, s priaznivými klimatickými a biologickými podmienkami a na území

zdravotne nezávadnom; ich usporiadanie, vybavenie a spôsob zástavby nesmie brániť

prevetraniu a preslneniu, musí chrániť pred hlukom, otrasmi a inými vonkajšími škodlivými

vplyvmi a musí umožňovať vhodné a účelné riešenie dopravných otázok,

d)

členenie územnej výstavby sa vykonávalo tak, aby vznikli samostatné výrobné a obytné

obvody a centrá a ochranné pásy zelene.

§ 19

Služby obyvateľstvu musia sa poskytovať v zdravotne nezávadnom prostredí a za podmienok

hygienicky nezávadných. Príslušné ustanovenia predpisov upravujúcich hygienické podmienky

musia byť vyvesené v prevádzkárňach na viditeľnom mieste.

§ 20

(1)

V priestoroch, v ktorých sa usporadúvajú kultúrne podniky, najmä divadelné, filmové

a hudobné predstavenia alebo športové vystúpenia, musí byť zabezpečené nielen sústavné

vetranie, ale aj dostatočná výmena vzduchu pred každým predstavením. V stálych zariadeniach

určených na predstavenia, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet účinkujúcich, treba

zabezpečiť pre účinkujúcich hygienické zariadenia oddelené od hygienických zariadení

pre návštevníkov.

(2)

Tam, kde pri kultúrnych podnikoch spoluúčinkujú zvieratá, musia byť pre ne zabezpečené

dostatočné priestory, ktoré možno vetrať a upratovať takým spôsobom, aby sa nemohli

porušovať hygienické podmienky v ostatných priestoroch ani v najbližšom okolí prevádzkárne.

(3)

Inak musia byť pri usporadúvaní kultúrnych podnikov splnené aj požiadavky ustanovené

v

§ 19

.

§ 21

Organizácie vykonávajúce osobnú dopravu sú povinné vytvárať technické a organizačné

predpoklady i materiálne podmienky vrátane zostavovania grafikonu osobnej dopravy

pre zvyšovanie hygieny a kultúry cestovania.

§ 22

Pri poskytovaní služieb obyvateľstvu je dovolené fajčiť len v priestoroch osobitne

na to vyhradených. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na prevádzkárne verejného stravovania

( s výnimkou tých, ktoré sú určené pre nefajčiarov); v týchto prevádzkárňach - pokiaľ

to dovoľuje priestorové usporiadanie - musí byť vyhradená najmenej jedna miestnosť,

v ktorej nie je dovolené fajčiť, a to aspoň po čas obvyklý pre podávanie hlavných

jedál.

§ 23

(1)

Orgány a organizácie sú povinné vyžiadať si podľa

§ 4 ods. 2 a 3 zákona

záväzný posudok

1.

okresného hygienika

a)

k návrhom územných plánov sídlisk, schválenie ktorých patrí okresným národným výborom,

b)

k investičným úlohám a k projektovej dokumentácii prvého stupňa pri stavbách všetkých

druhov a k odovzdaniu stavieb do prevádzky (užívania),

c)

k vymedzeniu pásiem hygienickej ochrany,

d)

k možnosti využitia vodných zdrojov na zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou,

e)

k použitiu rybníkov na rekreačné účely;

2.

krajského hygienika

a)

k návrhom územných plánov rajónov a sídlisk, schvaľovanie ktorých patrí krajským

národným výborom alebo vláde,

b)

k návrhom krajských typových podkladov a vzorových projektov stavieb všetkých druhov,

c)

k návrhom na výrobu stavebných prvkov a materiálov, ktoré sa majú použiť v krajskom

meradle,

d)

k návrhom iných opatrení, ku ktorým inak dáva záväzný posudok okresný hygienik, avšak

vec prerokúvajú krajské orgány, alebo keď si to krajský hygienik sám vyhradí;

3.

hlavného hygienika Československej socialistickej republiky

a)

k návrhom celoštátnych typových podkladov a vzorových projektov stavieb všetkých

druhov,

b)

k návrhom štátnych a odborových technických noriem ustanovujúcich pravidlá pre územné

plánovanie, pre projektovanie sídlisk a jednotlivých stavieb a pre ich zariadenie

a vybavenie a k návrhom štátnych a odborových technických noriem ustanovujúcich znaky

pre stavebné materiály a konštrukcie,

c)

k návrhom na zavedenie výroby stavebných prvkov a materiálov, ktoré sa majú používať

v celoštátnom meradle a pre ktoré nie sú vydané technické normy.

(2)

Opatreniami, ktoré treba podľa ustanovenia

§ 4 ods. 4 zákona

s orgánmi hygienickej služby len prerokovať, sú najmä opatrenia pri zmene v použití

pozemku, stavby, zariadenia alebo vodného zdroja.

(3)

Orgány hygienickej služby smú dať kladný záväzný posudok na uvedenie závodov a zariadení

do trvalej prevádzky až vtedy, keď sa vykonali úpravy a opatrenia na zabezpečenie

zdravých životných podmienok požadované alebo schválené v predchádzajúcom konaní a

keď sa preskúšala ich účinnosť.

(4)

Územní, prípadne závodní obvodní lekári s kolektívom zdravotníckych pracovníkov obvodu

sledujú plnenie úloh v starostlivosti o zdravý stav sídlisk, budov, zariadení a verejne

prístupných miest a pri zabezpečovaní zdravých podmienok v prevádzkárňach poskytujúcich

služby obyvateľstvu.

§ 24

(1)

Požívatiny (potraviny vrátane potravinových surovín, nápoje vrátane pitnej vody a

minerálnych vôd a pochutiny) musia byť zdravotne nezávadné a musia mať potrebnú biologickú

hodnotu; tiež nesmú byť mikrobiologicky alebo inak narušené, nesmú vzbudzovať odpor,

nesmú mať neznámy ani podozrivý pôvod a musia zodpovedať požiadavkám ustanoveným v

ďalších ustanoveniach tejto vyhlášky, prípadne ďalším požiadavkám ustanoveným hlavným

hygienikom Československej socialistickej republiky. Pokiaľ sú hygienické, prípadne

iné zdravotné požiadavky na požívatiny ustanovené v technických normách (napr. jodidácia

soli), musia sa dodržiavať predovšetkým tieto normy.

(2)

Výnimky z ustanovených hygienických požiadaviek smú sa povoliť len so súhlasom orgánov

hygienickej služby a len vtedy, ak sú pre to osobitné mimoriadne dôvody.

(3)

Pre výrobu a ďalší obeh požívatín, ktoré sú upravené pre zvláštny spôsob výživy alebo

určitý výživný účinok (dietetické požívatiny), môžu orgány hygienickej služby určiť

podľa ich povahy zvýšené hygienické požiadavky.

§ 25

(1)

Na výrobu a na úpravu požívatín smú sa používať cudzorodé látky (napr.farbivá, konzervačné,

aromatické a iné prísady) len takého druhu, v takom množstve a za takých podmienok,

ktoré určí alebo schváli hlavný hygienik Československej socialistickej republiky.

(2)

Dovážané požívatiny musia vyhovovať hygienickým podmienkam ustanoveným v Československej

socialistickej republike.

(3)

Pri preprave požívatín musia sa používať spravidla len zvláštne na to určené dopravné

a paletizačné prostriedky.

§ 26

(1)

Pracovníci prichádzajúci do priameho styku s požívatinami určenými pre širší okruh

spotrebiteľov alebo s predmetmi bezprostredne slúžiacimi na priamy styk s týmito požívatinami

musia aktívne prispievať k vytváraniu a ochrane zdravých podmienok pri zabezpečovaní

výživy obyvateľstva a za tým účelom si osvojovať potrebné znalosti.

*)

(2)

Pracovníci organizácií zaoberajúci sa nákupom, uchovávaním (konzervovaním), spracovaním

alebo balením húb alebo iných prírodných plodín, pokiaľ s týmito plodinami priamo

zaobchádzajú, a osoby predávajúce spotrebiteľom také plodiny na miestach na to určených

sú povinní preukázať základné znalosti takých plodín pred skúšobnou komisiou, ktorú

vymenúva a odvoláva krajský hygienik. Organizácie zaoberajúce sa uchovávaním, spracovaním

alebo balením takých plodín sú povinné podľa povahy činnosti zamestnávať potrebný

počet znalcov týchto plodín. Ministerstvo zdravotníctva určí, na ktoré prírodné plodiny

- okrem húb - sa vzťahujú tieto ustanovenia.

§ 27

Na zabezpečenie správnej výživy obyvateľstva treba nielen to, aby sa dodržiavali požiadavky

ustanovené v

§ 24 až 26

, ale tiež to, aby sa požívatiny dostávali obyvateľstvu vo vhodnom množstve a v správnom

pomere. Za tým účelom zdravotnícke orgány vytyčujú podľa výsledkov vedeckého bádania

a výskumu zásady správnej výživy pre jednotlivé skupiny obyvateľstva, najmä podľa

veku, činnosti a zdravotného stavu. Orgány a organizácie, ktoré môžu ovplyvniť skladbu

výživy obyvateľstva, sú povinné dbať na tieto zásady pri výrobe a dovoze požívatín,

pri ich uvádzaní na spotrebiteľský trh a pri prevádzke spoločného stravovania; sú

preto tiež povinné prerokúvať návrhy spotrebiteľských plánov s okresným, prípadne

krajským hygienikom.

§ 28

(1)

Pri projektovaní, výstavbe a prestavbe jednotlivých potravinárskych objektov (závodov,

skladov, predajní a zariadení, vrátane zariadení spoločného stravovania) a pri schvaľovaní

celoštátnych typových podkladov a vzorových projektov stavieb takých objektov treba

si vyžiadať záväzný posudok orgánov hygienickej služby podľa

§ 23

. Okrem toho treba si vyžiadať záväzný posudok

1.

okresného alebo podľa povahy veci krajského hygienika

a)

k uvedeniu potravinárskych závodov a zariadení do prevádzky,

b)

k zmenám v prevádzke, pokiaľ si to okresný (krajský) hygienik vyhradí,

2.

hlavného hygienika Československej socialistickej republiky

a)

k návrhom štátnych a odborových technických noriem požívatín a metodík skúšania a

posudzovania ich zdravotnej nezávadnosti, ktoré sa odchyľujú od základných smerníc

ustanovených hlavným hygienikom Československej socialistickej republiky,

b)

k novým druhom strojov, prístrojov, nástrojov a iných zariadení na výrobu požívatín

a k zavádzaniu nových technologických postupov vo výrobe požívatín, pokiaľ to hlavný

hygienik Československej socialistickej republiky určí.

(2)

Opatreniami, ktoré treba podľa ustanovenia

§ 4 ods. 4 zákona

prerokovať s orgánmi hygienickej služby, sú všetky opatrenia pri zaobchádzaní s požívatinami,

ktoré by mohli mať vplyv na ich zdravotnú nezávadnosť, príp. biologickú hodnotu, pokiaľ

nejde o opatrenia podľa odseku 1.

(3)

Územní lekári, prípadne závodní obvodní lekári a ďalší lekári, poskytujúci služby

v zdravotníckych obvodoch sledujú, ako sa plnia hygienické požiadavky v potravinárskych

obchodoch a v zariadeniach spoločného stravovania.

§ 29

(1)

Predmety, ktoré pri bežnom užívaní prichádzajú do priameho alebo nepriameho styku

s ľudským organizmom alebo s požívatinami (ďalej len „predmety bežného užívania“),

musia byť zdravotne nezávadné a musia mať také vlastnosti a zloženie, aby pri obvyklom

spôsobe používania nemohli poškodiť zdravie spotrebiteľov alebo byť zdrojom ich obťažovania,

prípadne znehodnotiť požívatiny.

(2)

Dovážané predmety bežného užívania musia vyhovovať hygienickým podmienkam ustanoveným

v Československej socialistickej republike.

§ 30

(1)

K návrhom technických noriem pre predmety bežného užívania, ktoré prichádzajú do

priameho intenzívneho styku s ľudským organizmom (najmä pre kozmetické výrobky, čistiace

kožné prostriedky a potreby intímnej osobnej hygieny), ako aj pre predmety bežného

užívania, ktoré prichádzajú do priameho styku s požívatinami (pre riad, náčinie, príbory,

stroja a prístroje, výrobné linky, obaly, uzávery a pre iné predmety, ktoré sa používajú

na získavanie, výrobu, prípravu, odmeriavanie, balenie, skladovanie a prepravu požívatín)

musí sa vyžiadať záväzný posudok hlavného hygienika Československej socialistickej

republiky, pokiaľ sa tieto návrhy odchyľujú od základných smerníc ním ustanovených.

Pre tie z uvedených predmetov bežného užívania, pre ktoré sa nenavrhujú technické

normy, musí sa vyžiadať záväzný posudok hlavného hygienika Československej socialistickej

republiky pred začatím výroby.

(2)

Hlavný hygienik Československej socialistickej republiky môže ustanovenie odseku

1 rozšíriť i na iné predmety bežného užívania.

(3)

Ustanovenie

§ 28 ods. 2

vzťahujúce sa na požívatiny vzťahuje sa obdobne i na predmety bežného užívania.

§ 31

Zdravé životné podmienky pre všetku činnosť a výchovu detí a dorastu musia sa vytvárať

a chrániť tak, aby zabezpečovali ich zdravý vývoj.

§ 32

(1)

Aby sa dosiahol cieľ vytýčený v

§ 31

, treba v starostlivosti o deti a dorast dôsledne dodržiavať predovšetkým ostatné

ustanovenia tejto vyhlášky, a to s ohľadom na zvláštnosti a potreby rôznych vekových

skupín detí a dorastu i zvláštnosti ich výchovného a vzdelávacieho procesu. Na to

musia dbať orgány a organizácie nielen pri prevádzke a používaní zariadení pre kolektívy

detí a dorastu, ale už pri plánovaní, projektovaní, výstavbe, prestavbe a zriaďovaní

takých zariadení. Ak sú hygienické požiadavky na veci a činnosti zabezpečujúce zdravý

vývoj detí a dorastu premietnuté do technických noriem, treba predovšetkým dodržiavať

ustanovenia týchto noriem.

(2)

Prevádzka zariadení pre deti a dorast a výchovnovzdelávací proces musí zodpovedať

telesnému a duševnému vývoju, schopnostiam, zdravotnému stavu a potrebám detí a dorastu.

Režim dňa, za určenie ktorého je zodpovedný vedúci zariadenia, musí byť upravený tak,

aby sa zabezpečilo racionálne striedanie práce i odpočinku a striedanie rôznych druhov

činností a aby sa zachovala dostatočná doba pobytu na čerstvom vzduchu i doba spánku.

Súčasťou denného režimu sa musí stať telesná výchova.

(3)

Ustanovenie

§ 29

sa vzťahuje v plnom rozsahu na výchovné, výučbové, pracovné a telovýchovné pomôcky

a hračky.

§ 33

Osoby činné v zariadeniach pre deti a dorast, najmä výchovní pracovníci musia byť

po zdravotnej stránke schopní riadne vychovávať deti a dorastu a musia mať také zdravotné

znalosti, aby mohli vykonávať zdravotnú výchovu zvereného kolektívu.

*)

§ 34

(1)

Pri projektovaní, výstavbe a prestavbe jednotlivých objektov určených pre činnosť

a výchovu detí a dorastu treba si vyžiadať záväzný posudok orgánov hygienickej služby

podľa

§ 23

. Okrem toho treba si vyžiadať záväzný posudok

1.

okresného alebo podľa povahy veci krajského hygienika k umiestneniu pionierskych

táborov a škôl v prírode a k ich uvedeniu do prevádzky,

2.

hlavného hygienika Československej socialistickej republiky k návrhom

a)

typových projektov a projektových noriem a k návrhom štátnych a odborových technických

noriem vybavenia zariadení pre deti a dorast,

b)

štátnych a odborových technických noriem výchovných, výučbových, pracovných a telovýchovných

pomôcok a hračiek všetkých druhov.

(2)

Opatreniami, ktoré treba podľa ustanovenia

§ 4 ods. 4 zákona

prerokovať s orgánmi hygienickej služby, sú všetky opatrenia, ktoré by mohli mať

vplyv na zdravé životné podmienky pre činnosť a výchovu detí a dorastu, pokiaľ nejde

o opatrenia podľa odseku 1.

(3)

Územní, prípadne i závodní obvodní lekári a ďalší lekári, najmä lekári poverení starostlivosťou

o deti a dorast, pokiaľ poskytujú služby v zdravotníckom obvode, sledujú, či sa dodržiavajú

požiadavky na zabezpečenie zdravých životných podmienok pre činnosť a výchovu detí

a dorastu, najmä sledujú hygienu prostredia vo všetkých zariadeniach pre deti a dorast,

režim dňa u detí a dorastu a ich osobnú hygienu.

§ 35

(1)

Pracovné a pomocné miestnosti, stroje a zariadenia, technológia a organizácia práce,

pracovné prostredie i ostatné pracovné podmienky musia plne zodpovedať prirodzeným

vlastnostiam pracovníkov a musia ich nielen chrániť pred škodlivými vplyvmi a pred

nadmerným a neprirodzeným zaťažením ľudského organizmu, ale pokiaľ možno i aktívne

pôsobiť na zlepšenie ich zdravotného stavu a podporovať rozvoj ich tvorivých schopností.

(2)

Podľa povahy práce a pracovného zaťaženia musia sa vytvárať priaznivé podmienky pre

osobnú hygienu pracujúcich, pre ich stravovanie a zásobovanie nápojmi vo vhodných

hygienických podmienkach a pre telesnú výchovu, najmä sa musia budovať potrebné hygienické

a sociálne zariadenia.

§ 36

(1)

Tam, kde nemožno úplne vylúčiť škodlivé vplyvy, treba ich pôsobenie znížiť na najmenšiu

možnú mieru. V žiadnom prípade sa však nesmú prekračovať najvyššie prípustné hodnoty

škodlivých činiteľov určené orgánmi hygienickej služby.

(2)

Na pracoviskách, na ktorých doteraz dočasne nemožno plniť požiadavky vytýčené v odseku

1, smie sa pokračovať v práci len vtedy, ak je ochrana zdravia a života pracovníkov

dostatočne zabezpečená inak, napríklad

a)

ochrannými zariadeniami, ochrannými odevmi a inými osobnými ochrannými pracovnými

prostriedkami; poskytujú ich a udržiavajú v prevádzke a v bezchybnom stave príslušné

organizácie na svoj náklad podľa osobitných predpisov;

b)

organizáciou práce a vymedzením doby, po ktorú pracovník smie byť vystavený pôsobeniu

škodlivých činiteľov alebo nadmernej záťaže, určením podmienok pre jeho prácu mimo

tejto doby a určením spôsobov, ktorými možno odstrániť následky pôsobenia škodlivých

vplyvov;

c)

zvláštnymi podmienkami pre zotavenie v pracovnom čase i po ňom, cvičením, ožarovaním,

inhaláciou, vhodnou úpravou a zložením stravy a poskytovaním ochranných nápojov.

§ 37

Technické normy a návody na používanie strojov, prístrojov, nástrojov, iných zariadení

a chemických látok musia obsahovať také pokyny, aby sa pri použití výrobku na určený

účel nemohlo poškodiť zdravie. Stroje, prístroje, nástroje, iné zariadenia a chemické

látky, pri používaní ktorých by sa mohlo poškodiť zdravie pracovníkov, musia mať návod,

v ktorom musia byť uvedené opatrenia na ochranu zdravia.

§ 38

(1)

Zdravotný stav pracovníkov musí sa sústavne sledovať vo vzťahu k podmienkam práce

a zo zistených poznatkov musia sa vyvodzovať závery pre úpravu týchto podmienok a

pre posilnenie zdravotného stavu pracovníkov; za tým účelom musia sa vytvárať potrebné

materiálne a organizačné podmienky.

(2)

Na pracoviskách, na ktorých je zvýšené nebezpečenstvo pracovných úrazov, chorôb z

povolania, priemyslových otráv, ohrozenia duševného zdravia alebo iného poškodenia

zdravia, smú byť činní iba pracovníci, ktorí sa podrobili povinným preventívnym vstupným

a periodickým lekárskym prehliadkam; v ktorých prípadoch ide o také pracoviská, ustanovujú

osobitné predpisy alebo orgány hygienickej služby.

(3)

Na vykonávanie povinných preventívnych lekárskych prehliadok musia organizácie poskytnúť

príslušnému zdravotníckemu zariadeniu všetky informácie o povahe práce a o pracovných

podmienkach a najmä o výskyte škodlivín v pracovnom procese.

§ 39

Tam, kde to povaha ohrozenia zdravia pracovníkov vyžaduje, treba vytvárať aj podmienky

pre zvláštne liečebno-preventívne opatrenia smerujúce k zvýšeniu obranných schopností

organizmu, ako je napríklad pobyt pracovníkov v nočných sanatóriách alebo vo vhodných

klimatických podmienkach, a to na náklad organizácie. Tieto opatrenia sa spravujú

osobitnými predpismi.

§ 40

Orgány a organizácie sústavne plnia požiadavky ustanovené na zabezpečenie zdravých

podmienok a zdravého spôsobu práce a za tým účelom tiež

a)

sústavne kontrolujú stav podmienok a spôsob práce a vykonávajú alebo dávajú vykonávať

všetky potrebné merania a vyšetrenia vhodnými metódami schválenými orgánmi hygienickej

služby,

b)

hodnotia výsledky práce organizácií a jednotlivcov aj podľa výsledkov starostlivosti

o zdravé pracovné podmienky a sústavne vytvárajú podmienky pre hmotný záujem kolektívov

i jednotlivcov na vykonávaní tejto starostlivosti,

c)

zabezpečujú, aby pracovníci boli poučovaní o povahe a rozsahu pôsobenia svojej práce

a pracovného prostredia na zdravie, zabezpečujú ich výchovu a vzdelávanie tak, aby

ovládali potrebný spôsob ochrany pred pôsobením škodlivých činiteľov,

d)

zriaďujú a sústavne udržiavajú zariadenia prvej pomoci pre prípad nehody na pracoviskách,

a to v rozsahu zodpovedajúcom povahe a stupňu ohrozenia a školia pracovníkov na obsluhu

týchto zariadení.

§ 41

(1)

Pri projektovaní, výstavbe a prestavbe jednotlivých závodov, výrobných objektov a

pracovísk a pri typových projektoch a projektových normách stavieb závodov a iných

výrobných objektov a pracovísk treba si vyžiadať záväzný posudok orgánov hygienickej

služby podľa

§ 23

. Okrem toho treba si vyžiadať záväzný posudok hlavného hygienika Československej

socialistickej republiky

a)

k návrhom typov ochranných pracovných prostriedkov, pokiaľ neslúžia výhradne úrazovej

zábrane,

b)

k návrhom štátnych a odborových technických noriem, v ktorých sú ustanovené požiadavky

na ochranu zdravia pri práci, a tých ďalších technických noriem, ktoré si hlavný hygienik

Československej socialistickej republiky vyhradí najmä podľa plánov normalizačných

prác,

c)

k návrhom typov strojov, prístrojov, nástrojov a iných zariadení a k návrhom na zavedenie

nových technologických a pracovných postupov, ktoré sa majú záväzne celoštátne zaviesť,

pokiaľ si to hlavný hygienik Československej socialistickej republiky vyhradí najmä

podľa plánu technického rozvoja,

d)

k dovozu strojov, prístrojov, nástrojov a iných zariadení, pokiaľ si to hlavný hygienik

Československej socialistickej republiky vyhradí najmä podľa zoznamov dovážaného tovaru.

(2)

Opatreniami, ktoré treba podľa ustanovenia

§ 4 ods. 4 zákona

prerokovať s orgánmi hygienickej služby, sú najmä opatrenia pri zavedení alebo zmene

výroby, technológie, pracovného postupu, materiálov alebo netypových ochranných prostriedkov,

pokiaľ nejde o opatrenia podľa odseku 1.

§ 42

(1)

V určených závodoch, pre ktoré nie sú zriadené závodné zdravotnícke obvody, sledujú

hygienický stav jednotlivých pracovísk a hygienických zariadení územní obvodní lekári

s kolektívom zdravotníckych pracovníkov obvodu.

(2)

V závodoch, pre ktoré sú zriadené závodné obvody, závodní obvodní lekári s kolektívom

zdravotníckych pracovníkov obvodu

a)

sústavne sledujú hygienický stav jednotlivých pracovísk a hygienických zariadení,

najmä kontrolujú, ako sa plnia opatrenia uložené na odstránenie nedostatkov v starostlivosti

o hygienu práce orgánmi hygienickej služby,

b)

spolupracujú s vedením závodu, odborovou organizáciou v závode pri zostavovaní zoznamu

pracovísk uvedených v

§ 38 ods. 2

a pracovníkov v nich pracujúcich,

c)

spolupracujú s vedením závodu, odborovou organizáciou v závode a odbornými pracovníkmi

hygienickej služby pri zisťovaní príčin chorôb z povolania a chorôb spoluzavinených

nepriaznivými pracovnými podmienkami,

d)

vykonávajú rozbory chorobnosti a sledujú zdravotný stav pracujúcich z hľadiska vplyvu

pracovných podmienok na ich zdravie,

e)

sledujú vhodnosť pracovného zaradenia a pracovných podmienok osôb, zdravotný stav

ktorých vyžaduje osobitnú starostlivosť,

f)

zúčastňuje sa na príprave plánov na ozdravenie pracovísk a na ich kontrole.

(3)

Obvodní lekári a ďalší lekári poskytujúci služby v zdravotníckom obvode upozorňujú

vedenie závodov a podľa okolností aj orgány hygienickej služby na zistené závady a

nedostatky.

§ 43

(1)

Orgány hygienickej služby dozerajú na plnenie požiadaviek ustanovených pre vytváranie

a ochranu zdravých životných podmienok a dávajú záväzné pokyny podľa

§ 71

a

75 zákona

.

(2)

Územní i závodní obvodní lekári a ďalší lekári poskytujúci služby v zdravotníckom

obvode môžu robiť opatrenia podľa

§ 16 ods. 2 zákona

pri výkone svojej činnosti ustanovenej v

§ 23 ods. 4

,

§ 28 ods. 3

,

§ 34 ods. 3

a

§ 42 ods. 3

.

§ 44

(1)

Za vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok v organizáciách zodpovedajú

ich vedúci, ktorí tiež pre ne sústavne zabezpečujú technické a hospodárske podmienky,

ako aj vedúci jednotlivých závodov, prevádzkární a pracovísk.

(2)

Starostlivosť o vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok je nedeliteľnou

súčasťou pracovného procesu a hospodárskeho plánovania. Preto vedúci organizácii musia

sa starať o zostavovanie ročných plánov ozdravných opatrení vrátane zabezpečenia prostriedkov

na zvyšovanie hygienickej úrovne prevádzky a najmenej dvakrát za rok kontrolovať ich

plnenie tak, aby sa výsledky kontroly mohli využiť pri ročných komplexných rozboroch

hospodárenia.

§ 45

(1)

Na ústredných orgánoch, v pôsobnosti ktorých sú organizácie, ktoré môžu svojou činnosťou

podstatne ovplyvniť vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok, sú ustanovovaní

odborní pracovníci pre zabezpečovanie hygienických úloh v týchto organizáciách.

(2)

Vedúci pracovníci na všetkých stupňoch riadenia sú zodpovední za hygienický stav

závodu (prevádzkárne, pracoviska) a prevádzky v ňom. Vedúci organizácií môžu v tých

závodoch, prevádzkárňach a pracoviskách, ktoré svojou činnosťou podstatne ovplyvňujú

vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok, najmä v závodoch, prevádzkárňach

a pracoviskách, kde sa vyrábajú, spracúvajú, predávajú (podávajú) požívatiny, prípadne

vo vedení organizácie ustanoviť odborných pracovníkov, aby im pomáhali pri zabezpečení

hygienických úloh. Vedúci organizácií sú povinní kontrolovať, ako podriadení vedúci

pracovníci, prípadne ustanovení odborní pracovníci plnia tieto svoje úlohy.

(3)

Odborní pracovníci uvedení v predchádzajúcich odsekoch, a pokiaľ nie sú ustanovení,

vedúci pracovníci sami sú povinní podrobiť sa školeniu. Školenie usporadúva organizácia

po dohode s orgánmi hygienickej služby; tieto orgány zodpovedajú za odbornú náplň

a úroveň školenia.

§ 46

Jednotlivé ústredné orgány môžu podľa potreby vydať po dohode s hlavným hygienikom

Československej socialistickej republiky podrobnejšie predpisy o organizácii a zabezpečení

hygienických úloh v organizáciách.

§ 47

Starostlivosť o vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok sa opiera významnou

mierou o dobrovoľnú súčinnosť a pomoc všetkých občanov a dobrovoľných spoločenských

organizácií, najmä Revolučného odborového hnutia, Československého Červeného kríža

a Československého sväzu mládeže.

§ 48

(1)

Aktívna účasť občanov na plnení základných úloh pri vytváraní a ochrane zdravých

životných podmienok zabezpečuje sa prostredníctvom zdravotníckych útvarov Československého

Červeného kríža, predovšetkým zdravotníckych hliadok ako dobrovoľných pomocníkov národných

výborov, Revolučného odborového hnutia, orgánov hygienickej služby a obvodných lekárov.

(2)

Zdravotnícke hliadky Československého Červeného kríža

a)

oboznamujú sa s hygienickými pomermi vo svojom pôsobisku,

b)

sústavne sledujú, ako sa v ich pôsobisku plnia hygienickú požiadavky a úlohy vyplývajúce

z predpisov alebo z opatrení orgánov a pracovníkov hygienickej služby a ostatných

zdravotníckych pracovníkov,

c)

pôsobia príkladom, poučovaním a presvedčovaním na dobrovoľné odstraňovanie hygienických

závad,

d)

získavajú obyvateľstvo pre vykonávanie hygienických opatrení.

(3)

Vedúci zdravotníckych útvarov Československého Červeného kríža upozorňujú miestny

(mestský) národný výbor, orgány Revolučného odborového hnutia alebo obvodných lekárov

na závady, ktoré neboli odstránené, a prijímajú od obvodných lekárov pokyny pre ďalší

postup, prerokúvajú v širšom kolektíve pracujúcich alebo na pohovoroch s občanmi usporiadaných

národnými výbormi a Revolučným odborovým hnutím závady, odstránenie ktorých závisí

predovšetkým od súčinnosti Československého Červeného kríža, a pravidelne podávajú

zprávy o činnosti svojich útvarov obvodným lekárom.

(4)

Dobrovoľní zdravotníci Československého Červeného kríža sú oprávnení vykonávať hygienickú

kontrolu v zariadeniach služieb obyvateľstvu v ustanovenom rozsahu a ustanoveným spôsobom,

ak sa preukážu osobitným preukazom potvrdeným miestnym (mestským) národným výborom.

§ 49

(1)

Za účelom ozdravenia doterajších sídlisk a závodov a odstránenia jednotlivých zdrojov

znečistenia, pri ktorých tak nemožno urobiť jednorazove a v krátkom čase, dbajú národné

výbory na to, aby organizácie vypracovali plány ozdravných opatrení, zabezpečujú podľa

potreby ich koordináciu a dozerajú na ich dôsledné dodržiavanie.

(2)

Plány ozdravných opatrení i jednotlivé prípady odstraňovania nedostatkov v ochrane

zdravých životných podmienok, pokiaľ majú širší hospodársky význam, prerokuje národný

výbor v spolupráci so zúčastnenými organizáciami. Ak nedôjde k dohode o odstránení

nedostatkov, je národný výbor oprávnený ukladať organizáciám i jednotlivcom opatrenia

na nápravu.

§ 50

Ak nestačia ostatné opatrenia na odstránenie závad pri vytváraní a ochrane zdravých

životných podmienok, sú národné výbory oprávnené urobiť opatrenia podľa

§ 7 ods. 1 zákona

, a to spravidla na návrh orgánu hygienickej služby, miestny národný výbor na návrh

obvodného lekára. O príslušnosti orgánov hygienickej služby na podanie návrhov na

tieto opatrenia platí obdobne ustanovenie o príslušnosti týchto orgánov na vydávanie

záväzných posudkov.

§ 51

Náklady, náhrada škody a príspevky

(1)

Náklady na vyšetrovanie a skúmanie v súvislosti s usmerňovaním starostlivosti o vytváranie

a ochranu zdravých životných podmienok znáša štát. Ak sa však týmto vyšetrovaním alebo

skúmaním zistili hygienické závady, môže orgán hygienickej služby tomu, koho osoby

alebo veci sa vyšetrovanie alebo skúmanie týka, uložiť plnú alebo čiastočnú náhradu

nákladov; náhrada nákladov sa uloží najmä vtedy, ak závady boli zavinené alebo ak

bolo potrebné opakovať vyšetrovanie alebo skúmanie preto, že závady neboli v určenej

lehote odstránené. Za vzorky odobraté na účely tohto vyšetrovania alebo skúmania sa

náhrada neposkytuje.

(2)

Náklady na opatrenie na vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok znáša ten,

koho osoby alebo veci sa opatrenie týka.

(3)

Okresný národný výbor alebo ním poverený mestský národný výbor môže rozhodnúť, že

a)

štát bude znášať určité náklady na ozdravenie vzduchu, vody alebo pôdy, pokiaľ závady,

o odstránenie ktorých ide, priamo nezavinili určité organizácie alebo osoby,

b)

zo štátnych prostriedkov sa poskytne príspevok na úhradu nákladov na vytváranie a

ochranu zdravých životných podmienok, ktoré má znášať jednotlivec, alebo príspevok,

ak došlo uskutočnením opatrení na vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok

nariadených podľa zákona alebo predpisov vydaných podľa neho k poškodeniu veci. Príspevok

sa neposkytne, ak úhrada nákladov neznamená pre toho, kto má náklady znášať, vzhľadom

na jeho osobné a majetkové pomery zvlášť citeľnú ujmu.

§ 52

(1)

Ustanovenia tejto vyhlášky vzťahujúce sa na predmety bežného užívania sa vzťahujú

obdobne na tabak a tabakové výrobky.

(2)

Liečivá sa nepovažujú za požívatiny, zdravotnícke potreby sa nepovažujú za predmety

bežného užívania (

§ 20

a

61 zákona

).

§ 53

Orgány hygienickej služby postupujú pri vykonávaní tejto vyhlášky podľa ustanovenia

§ 79 ods. 3 zákona

; to sa týka najmä ich spolupráce

s orgánmi dozoru Revolučného odborového hnutia nad bezpečnosťou a ochranou zdravia

pri práci,

s orgánmi vodohospodárskymi,

s odborne spôsobilými pracovníkmi veterinárnej služby,

s poľnohospodárskymi a lesníckymi orgánmi,

s orgánmi štátnej banskej správy,

s orgánmi územného plánovania a so stavebnými úradmi,

s orgánmi Štátnej poľnohospodárskej, potravinárskej a obchodnej inšpekcie,

s orgánmi ochrany prírody.

§ 54

Zrušujú sa

1.

vyhláška č. 586/1950 Ú. l. (č. 578/1950 Ú. v.) o zdravotných opatreniach pri obehu

jedlých húb a výrobkov z húb,

2.

vyhláška č. 146/1953 Ú. l. (č. 182/1953 Ú. v.) o nákladoch, náhrade škody a podporách

v odbore hygienickej a protiepidemickej starostlivosti,

3.

vyhláška č. 175/1954 Ú. l. (č. 200/1954 Ú. v.) o udržiavaní čistoty výčapného zariadenia

v závodoch spoločného stravovania,

4.

vyhláška č. 23/1958 Ú. l. (č. 23/1958 Ú. v.) o účasti pracujúcich na úlohách hygienickej

a protiepidemickej starostlivosti,

5.

smernice Ministerstva zdravotníctva o sanitačnej službe v potravinárskych závodoch

por. č. 27/1962 Zb. Hygienické predpisy.

§ 55

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1966.