451/1992 Z. z. vyhlasuje úplné znenie Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. so zmenami a doplnkami vykonanými zákonom č. 88/1968 Zb., zákonom č. 153/1969 Zb., zákonom č. 100/1970 Zb., zákonom č. 20/1975 Zb., zákonom č. 72/1982 Zb., zákonom č. 111/1984 Zb., zákonom č. 22/1985 Zb., zákonom č. 52/1987 Zb., zákonom č. 98/1987 Zb., zákonom č. 188/1988 Zb., zákonom č. 3/1991 Zb., zákonom č. 297/1991 Zb., zákonom č. 231/1992 Zb. a zákonom č. 264/1992 Zb. ZÁKONNÍK PRÁCE

Článok II

zrušený

Článok III

Občania majú právo na prácu a slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé

pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. Tieto práva im prislúchajú

bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie podľa rasy, farby pleti, jazyka, pohlavia,

sociálneho pôvodu, veku, náboženstva, politických alebo iných názorov, politickej

príslušnosti, odborovej činnosti, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine

alebo iného postavenia. Pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákonníka môžu vzniknúť

len so súhlasom občana a organizácie. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych

vzťahov musí byť v súlade s pravidlami slušnosti a občianskeho spolužitia; nikto nesmie

tieto práva zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spolupracovníkov.

Článok IV

Pracovníci majú právo na odmenu za vykonanú prácu podľa jej množstva, akosti a spoločenského

významu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zostavenie

po práci. Organizácie sú povinné vytvárať pracovné podmienky, ktoré pracovníkom umožňujú

čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a znalostí, rozvoj tvorivej iniciatívy

a zvyšovanie kvalifikácie a ktoré prispievajú k stálosti pracovnoprávnych vzťahov.

Článok V

Pracovníci majú prostredníctvom odborovej organizácie právo na informácie o činnosti

organizácie a zásadných otázkach súvisiacich s ekonomikou a rozvojom organizácie.

Článok VI

Pracovníci sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych

vzťahov a z funkcie, ktorou boli v organizácii poverení.

Článok VII

Ženy majú právo na rovnaké postavenie v práci ako muži. Ženám sa zabezpečujú pracovné

podmienky umožňujúce im účasť na práci nielen s ohľadom na ich fyziologické predpoklady,

ale najmä s ohľadom na ich spoločenskú funkciu v materstve, pri výchove detí a pri

starostlivosti o ne.

Článok VIII

Mladiství majú právo na prípravu na povolanie a zabezpečujú sa im pracovné podmienky

umožňujúce úspešný rozvoj ich telesných a duševných schopností.

Článok IX

Organizácie sú povinné robiť opatrenia v záujme ochrany zdravia pracovníkov pri práci

a zodpovedajúce podľa tohto zákonníka za škody spôsobené pracovníkom pracovným úrazom

alebo chorobou z povolania. Pracovníkom je zabezpečená bezplatná preventívna a liečebná

starostlivosť, ako i právo na hmotné zabezpečenie pri neschopnosti na prácu, v starobe

a v súvislosti s tehotenstvom a materstvom. Pracovníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou

sa zabezpečujú pracovné podmienky umožňujúce im uplatiť a rozvíjať ich schopnosti

na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav. Pracovnoprávne vzťahy sú v dobe neschopnosti

pracovníkov na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva chránené

zákonom vo zvýšenej miere. Organizácie prerokúvajú s pracovníkmi pred vznikom nároku

na starobný dôchodok ich prípadnú ďalšiu pracovnú aktivitu.

Článok X

Odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch včítane kolektívneho vyjednávania

za podmienok ustanovených zákonom.

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

PRVÁ HLAVA

PÔSOBNOSŤ ZÁKONNÍKA PRÁCE

§ 1

(1)

Pri účasti občanov na spoločenskej práci vznikajú medzi občanmi a organizáciami pracovnoprávne

vzťahy. Tieto vzťahy upravuje predovšetkým Zákonník práce.

(2)

Pokiaľ Zákonník práce alebo iný právny predpis neustanovuje inak, vznikajú pracovnoprávne

vzťahy najskôr od uzavretia pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce alebo dohody

o pracovnej činnosti, a ak sa pracovný pomer pracovníka zakladá voľbou alebo vymenovaním,

najskôr od jeho zvolenia alebo vymenovania.

§ 2

(1)

Na vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie sa Zákonník práce vzťahuje, pokiaľ

to výslovne ustanovuje alebo pokiaľ to ustanovujú osobitné predpisy.

(2)

Ak sa verejná funkcia vykonáva v pracovnom pomere, spravuje sa tento pracovný pomer

Zákonníkom práce.

§ 3

Pracovné vzťahy medzi družstvom a jeho členmi sa spravujú Zákonníkom práce v rozsahu

ustanovenom zákonom.

1

)

§ 4

Na pracovnoprávne vzťahy prokurátorov a vyšetrovateľov prokuratúry a na príslušníkov

ozbrojených síl v činnej službe sa Zákonník práce vzťahuje, len pokiaľ to výslovne

ustanovuje alebo pokiaľ to ustanovujú osobitné predpisy.

§ 5

Pracovnoprávne vzťahy príslušníkov zborov požiarnej ochrany, učiteľov vysokých škôl,

vedeckých (umeleckých) ašpirantov, pracovníkov dopravy určených osobitným predpisom

a členov posádok česko-slovenských námorných lodí sa spravujú Zákonníkom práce, pokiaľ

zákon neustanovuje inak.

§ 6

(1)

Pracovnoprávne vzťahy medzi pracovníkmi a cudzozemskými organizáciami na území Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky, ako aj medzi cudzincami pracujúcimi na území

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a tuzemskými organizáciami sa spravujú

Zákonníkom práce, pokiaľ právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú

inak.

(2)

Pracovnoprávne vzťahy pracovníkov medzinárodných organizácií so sídlom na území Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky zriadených medzinárodnými zmluvami sa spravujú

Zákonníkom práce, pokiaľ tieto zmluvy alebo iné medzinárodné zmluvy neustanovujú inak.

(3)

Pracovnoprávne vzťahy pracovníkov podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou

2

)

a organizácií s medzinárodným prvkom

3

)

so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa spravujú Zákonníkom

práce, pokiaľ títo pracovníci nepracujú a nemajú bydlisko na území toho istého cudzieho

štátu; v tomto prípade sa pracovnoprávne vzťahy spravujú právom rozhodným podľa právnych

predpisov o medzinárodnom práve súkromnom.

(4)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže pre pracovnoprávne vzťahy pracovníkov

organizácií uvedených v odseku 2 a podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou ustanoviť

nariadením odchylnú úpravu od Zákonníka práce, pokiaľ ide o vznik, zmeny a skončenie

pracovného pomeru, pracovnú disciplínu, pracovný čas a čas odpočinku, odmeňovanie,

pracovné voľno s náhradou mzdy, náhrady výdavkov v súvislosti s výkonom práce, náhradu

škody a odchýlky od pracovnoprávnych predpisov o zisťovaní a používaní priemerného

zárobku.

§ 7

zrušený

DRUHÁ HLAVA

ÚČASTNÍCI PRACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV

Organizácie

§ 8

(1)

Organizáciami sa na účely tohto zákonníka rozumejú právnické osoby, ktoré zamestnávajú

občanov v pracovnoprávnych vzťahoch, a pokiaľ to ustanovuje zákon, ak v obdobných

pracovných vzťahoch.

(2)

Organizácie vystupujú v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a majú zodpovednosť

vyplývajúcu z týchto vzťahov. To isté platí o organizačných jednotkách organizácií,

ak to ustanovujú osobitné predpisy, prípadne stanovy spoločenských organizácií; ak

je však účastníkom pracovnoprávneho vzťahu organizácia, nemôže ním byť súčasne jej

organizačná jednotka a naopak.

(3)

Organizácie sú povinné starať sa o utváranie a rozvíjanie pracovnoprávnych vzťahov

v súlade s týmto zákonníkom, s ostatnými právnymi predpismi a s pravidlami slušnosti

a občianskeho spolužitia.

§ 9

(1)

Právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch robí v mene organizácie predovšetkým jej

štatutárny orgán. Iní pracovníci organizácie, najmä vedúci jej organizačných útvarov

sú oprávnení ako orgány organizácie robiť v mene organizácie právne úkony vyplývajúce

z ich funkcií ustanovených organizačnými predpismi.

(2)

Organizácia môže v medziach svojej pôsobnosti písomne poveriť ďalších svojich pracovníkov,

aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jej mene. V písomnom

poverení musí byť uvedený rozsah oprávnení povereného pracovníka.

(3)

Vedúci pracovníci organizácie, ktorými sa rozumejú jej orgány (odsek 1), ako aj jej

ďalší pracovníci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia organizácie,

sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným pracovníkom organizácie pracovné úlohy,

organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

(4)

Pri kolektívnej forme organizácie práce a odmeňovaní v organizácii je vedúci pracovného

kolektívu vedúcim pracovníkom organizácie.

§ 10

(1)

Právne úkony orgánov, prípadne poverených pracovníkov (

§ 9 ods. 1 a 2

) zaväzujú organizáciu, ktorá tiež z týchto úkonov nadobúda práva.

(2)

Ak orgán alebo poverený pracovník prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch

svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony organizáciu, pokiaľ pracovník musel vedieť,

že tento orgán alebo poverený pracovník svoje oprávnenie prekročil. To isté platí,

ak právny úkon urobil pracovník organizácie, ktorý na to nebol oprávnený zo svojej

funkcie, ani tým nebol poverený.

Pracovníci

§ 11

(1)

Spôsobilosť občana mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti a spôsobilosť

vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti (pracovnoprávna

spôsobilosť) vzniká, pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, dňom, keď občan dovŕši 15

rokov veku; organizácia však nesmie s ním dojednať ako deň nástupu do práce deň, ktorý

by predchádzal dňu, keď tento občan ukončí povinnú školskú dochádzku.

(2)

Pracovnoprávna spôsobilosť občana, ktorý ukončí povinnú školskú dochádzku v pomocnej

škole pred dovŕšením 15 rokov veku, vzniká dňom ukončenia povinnej školskej dochádzky,

najneskôr však dňom dovŕšenia 14 rokov veku.

(3)

Pracovník môže uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti (

§ 176

) najneskôr v deň, keď dovŕši 18 rokov veku.

(4)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadením ustanoví

a)

okruh a podmienky výkonu ďalších primeraných prác, ktoré popri spoločensky prospešnej

práci

4

)

môžu pred ukončením povinnej školskej dochádzky vykonávať občania, ktorí dovŕšili

15 rokov veku;

b)

okruh a podmienky výkonu primeraných prác, ktoré môžu vykonávať občania, ktorí ukončili

povinnú školskú dochádzku v pomocnej škole, pokiaľ dovŕšili aspoň 14 rokov veku.

§ 12

(1)

Spôsobilosť na právne úkony podľa predchádzajúceho ustanovenia môže pracovník stratiť

len rozhodnutím súdu. Právne úkony, na ktoré nie je spôsobilý, robí za neho jeho zástupca;

nemôže však za neho uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti.

(2)

Súd spôsobilosť pracovníka na právne úkony obmedzí a určí v rozhodnutí rozsah tohto

obmedzenia, ak pracovník pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre

nadmerné používanie alkoholických nápojov alebo iných omamných prostriedkov či jedov

je schopný robiť len niektoré právne úkony.

(3)

Ak pracovník pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopný

robiť právne úkony, súd ho spôsobilosti na právne úkony pozbaví.

(4)

Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo

ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.

§ 13

zrušený

Zastúpenie

§ 14

(1)

Zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve alebo rozhodnutím súdu. Zástupca

koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

(2)

Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony, ani ten, koho

záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

(3)

Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym

predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. I z právnych úkonov ďalšieho zástupcu

vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

(4)

Ak zástupca prekročí rozsah svojho oprávnenia, je tým zastúpený viazaný, len pokiaľ

takýto úkon schváli alebo na jeho základe koná.

§ 15

(1)

Pracovník i organizácia sa môžu dať zastúpiť iným občanom alebo inou organizáciou.

(2)

Na zastúpenie treba písomné plnomocenstvo, v ktorom musí byť uvedený rozsah zástupcovho

oprávnenia, inak je neplatné.

(3)

Ak nie je v plnomocenstve udelenom niekoľkým zástupcom určené inak, musia všetci

konať spoločne.

§ 16

(1)

Plnomocenstvo zanikne, ak ho zastúpený odvolá alebo ak ho zástupca vypovie. Odvolanie

alebo vypovedanie plnomocenstva musí sa urobiť písomne, inak je neplatné. Plnomocenstvo

zanikne aj smrťou niektorého z nich, prípadne zánikom organizácie.

(2)

Pre iného než zástupcu a zastúpeného je zánik plnomocenstva účinný len vtedy, až

sa o ňom dozvie.

(3)

Ak zomrie zastúpený alebo ak vypovie zástupca plnomocenstvo, je zástupca povinný

urobiť ešte všetko, čo nepripúšťa odklad, aby zastúpený neutrpel na svojich právach

ujmu. Takto urobené úkony majú rovnaké právne následky, ako keby zastúpenie ešte trvalo,

pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil ešte zastúpený alebo jeho dedičia.

§ 17

(1)

Zástupcom pracovníka, ktorý bol rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne

úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola rozhodnutím súdu obmedzená, je

súdom ustanovený opatrovník.

(2)

Súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, koho pobyt nie je známy, ak to treba na ochranu

jeho záujmov alebo záujmov spoločnosti. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť

opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.

(3)

Ak dôjde k stretnutiu záujmov opatrovníka so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu

záujmov tých, ktorí sú zastúpení tým istým opatrovníkom, ustanoví súd osobitného opatrovníka.

TRETIA HLAVA

§ 18

(1)

Organizácia prerokuje s príslušným odborovým orgánom najmä

a)

opatrenia na vytváranie podmienok pre zamestnávanie pracovníkov, matiek, mládeže

a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou,

b)

zásadné otázky starostlivosti o pracovníkov, opatrenia na zlepšenie hygieny pri práci

a pracovného prostredia,

c)

opatrenia, ktoré sa týkajú väčšieho počtu pracovníkov.

(2)

Organizácia informuje príslušný odborový orgán najmä o

a)

zásadných otázkach rozvoja organizácie,

b)

hospodárskych výsledkoch a perspektíve organizácie.

(3)

Na účely uvedené v predchádzajúcich odsekoch poskytuje organizácia príslušnému odborovému

orgánu potrebné informácie, konzultácie a doklady a v rámci svojich možností prihliada

na jeho stanoviská.

(4)

Príslušné štátne orgány prerokúvajú s odborovými orgánmi otázky týkajúce sa pracovných

a životných podmienok pracovníkov a v rámci svojich možností poskytujú odborovým orgánom

potrebné informácie.

(5)

Členovia príslušného odborového orgánu sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach,

o ktorých sa dozvedia pri výkone svojej funkcie, pokiaľ by porušením mlčanlivosti

mohlo dôjsť k porušeniu štátneho, hospodárskeho alebo služobného tajomstva, alebo

oprávnených záujmov organizácie. Táto povinnosť trvá aj po dobu jedného roka po skončení

výkonu funkcie, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 19

(1)

Príslušný odborový orgán spolurozhoduje s organizáciou o určení prídelu do fondu

kultúrnych a sociálnych potrieb podľa osobitných predpisov

13

)

a o jeho čerpaní.

(2)

Podľa prevádzkových možností poskytuje organizácia pre nevyhnutnú prevádzkovú činnosť

odborovej organizácii bezplatne v primeranom rozsahu miestnosť (miestnosti) s nevyhnutným

vybavením a uhrádza náklady spojené s ich údržbou a technickou prevádzkou.

§ 20

(1)

Postup pri uzavieraní kolektívnych zmlúv (podnikových a vyššieho stupňa) ustanovuje

zákon.

14

)

(2)

V kolektívnych zmluvách možno upravovať mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky v

rámci danom pracovnoprávnymi predpismi. Pokiaľ tento zákon ustanovuje, v ktorých prípadoch

možno v kolektívnych zmluvách zvyšovať alebo rozširovať pracovnoprávne nároky pracovníkov,

vzťahuje sa to na organizácie, ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť,

15

)

ak sa výslovne neustanovuje inak.

(3)

Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým pracovníkom, sa uplatňujú

a uspokojujú ako ostatné nároky pracovníkov z pracovného pomeru.

§ 21

zrušený

§ 22

(1)

Odborové orgány dbajú o dodržiavanie ustanovení tohto zákonníka a ostatných pracovnoprávnych

predpisov, včítane mzdových predpisov a právnych predpisov o bezpečnosti a ochrane

zdravia pri práci a o zamestnanosti (ďalej len „pracovnoprávne predpisy“).

(2)

Odborové orgány podľa predchádzajúceho odseku organizujú účasť pracujúcich na príprave,

uplatňovaní a kontrole dodržiavania pracovnoprávnych predpisov.

(3)

Príslušné odborové orgány vykonávajú v organizáciách kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych

predpisov, vnútorných mzdových predpisov a záväzkov kolektívnych zmlúv, z ktorých

vznikajú nároky jednotlivým pracovníkom. Pritom sú oprávnené najmä

a)

vstupovať na pracoviská organizácií,

b)

vyžadovať od vedúcich pracovníkov potrebné informácie a podklady,

c)

podávať návrhy na zlepšovanie pracovných podmienok,

d)

vyžadovať od organizácií a orgánov im nadriadených, aby dali pokyn na odstránenie

zistených závad,

e)

navrhovať organizáciám, orgánom im nadriadeným a iným orgánom povereným kontrolou

dodržiavania zákonnosti v pracovnoprávnych vzťahoch, aby podľa príslušných predpisov

použili vhodné opatrenia voči vedúcim pracovníkom, ktorí porušujú pracovnoprávne predpisy

alebo povinnosti vyplývajúce pre ne z kolektívnych zmlúv,

f)

vyžadovať od organizácií, prípadne od orgánov im nadriadených správy o tom, aké opatrenia

boli vykonané na odstránenie závad zistených pri výkone kontroly alebo na uskutočnenie

návrhov, ktoré podali odborové orgány vykonávajúce túto kontrolu.

(4)

V zariadeniach na obranu vlasti vykonávajú túto kontrolu len tie odborové orgány,

ktorým je podľa osobitných predpisov povolený vstup do takých zariadení.

(5)

Právo kontroly patriace podľa osobitných predpisov iným orgánom nie je ustanovením

odseku 3 dotknuté.

§ 23

(1)

Ústredné orgány, ktoré vydávajú na základe tohto zákonníka alebo iných zákonov pracovnoprávne

predpisy, robia tak po ich prerokovaní s príslušným ústredným odborovým orgánom a

s príslušnou organizáciou zamestnávateľov. Federálne ústredné orgány vydávajú pracovnoprávne

predpisy pre jednotlivé odvetvia po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych

vecí; ústredné orgány republík robia tak po dohode s príslušným ministerstvom práce

a sociálnych vecí republiky. Na vydanie právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci je potrebná tiež dohoda s príslušným orgánom štátneho

odborného dozoru nad bezpečnosťou práce a technických zariadení.

(2)

Návrhy zákonov a návrhy ostatných právnych predpisov týkajúcich sa dôležitých záujmov

pracujúcich, najmä hospodárskych, výrobných, pracovných, mzdových, kultúrnych a sociálnych

podmienok, sa prerokúvajú s príslušnými ústrednými odborovými orgánmi a príslušnými

organizáciami zamestnávateľov.

(3)

Pracovnoprávne predpisy týkajúce sa pracovných vzťahov členov družstiev vydávajú

ústredné orgány po prerokovaní s príslušnou záujmovou organizáciou družstiev.

(4)

Pokiaľ ústredné orgány na základe tohto zákonníka vydávajú v prípadoch uvedených

v odsekoch 1 a 3 pracovnoprávne predpisy podľa zásad schválených vládou Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky, vládou Českej republiky alebo vládou Slovenskej republiky,

prerokúvajú sa tieto zásady s príslušným ústredným odborovým orgánom, príslušnou organizáciou

zamestnávateľov a príslušnou záujmovou organizáciou družstiev.

§ 23a

zrušený

ŠTVRTÁ HLAVA

ZABEZPEČENIE PRÁVA NA PRÁCU

§ 24

(1)

Občania uskutočňujú svoje právo na prácu predovšetkým ako pracovníci v pracovnom

pomere k organizácii.

(2)

Organizácie získavajú pracovníkov pre plnenie svojich úloh za podmienok ustanovených

zákonom.

§ 25

(1)

Organizácia smie zamestnávať v pracovnom pomere len pracovníka, ktorý preukáže, že

sa skončil jeho predchádzajúci pracovný pomer, prípadne jeho členský pomer k družstvu,

kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah.

(2)

Toto obmedzenie sa nevzťahuje na zamestnávanie pracovníka v pracovnom pomere

a)

vedľajšom (

§ 70

),

b)

dojednanom za trvania doterajšieho pracovného pomeru, ktorý bol dojednaný na kratší

ako určený týždenný pracovný čas,

c)

ak pracovník bol organizáciou, v ktorej je v pracovnom pomere alebo členskom pomere,

dočasne uvoľnený na výkon práce v inej organizácii,

d)

ak platnosť rozviazania doterajšieho pracovného pomeru pracovníka je predmetom súdneho

sporu; nový pracovný pomer však možno dojednať iba na určitú dobu začínajúcu najskôr

dňom nasledujúcim po dni, keď sa doterajší pracovný pomer mal skončiť, a najdlhšie

na dobu do právoplatného ukončenia sporu,

e)

dojednanom v inej organizácii na čas, keď pracovník čerpá súvisle v rozsahu najmenej

piatich pracovných dní dovolenku na zotavenie v organizácii, v ktorej je zamestnaný

v pracovnom pomere po určený týždenný pracovný čas, s výnimkou mladistvých pracovníkov

a pracovníkov, ktorí pracujú za podmienok, pri ktorých vzniká nárok na dodatkovú alebo

osobitnú dodatkovú dovolenku, prípadne majú povinnosť zúčastniť sa na rekondičnom

pobyte.

(3)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením, v ktorých prípadoch

sa zaznamenáva vznik a skončenie pracovného pomeru, prípadne členského pomeru k družstvu,

kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah, do osobných dokladov pracovníka (člena

družstva); súčasne môže tiež ustanoviť, ktoré ďalšie skutočnosti týkajúce sa týchto

pomerov sa zaznamenávajú obdobným spôsobom. Federálne ministerstvo práce a sociálnych

vecí ustanoví vyhláškou vydanou po dohode s Federálnym ministerstvom vnútra podrobnosti

o vykonávaní týchto záznamov.

§ 26

Orgány nadriadené organizáciám sú povinné sledovať, ako organizácie plnia svoje povinnosti

pri vytváraní pracovnoprávnych vzťahov a ich rozvíjaní (

§ 8 ods. 3

), zisťovať príčiny porušovania pracovnoprávnych predpisov, vyvodzovať z neho dôsledky

a sústavne vytvárať podmienky pre ich dodržiavanie.

DRUHÁ ČASŤ

PRACOVNÝ POMER

PRVÁ HLAVA

VZNIK, ZMENY A SKONČENIE PRACOVNÉHO POMERU

§ 27

(1)

Pracovník v pracovnom pomere sa podieľa svojou prácou za mzdu podľa pokynov organizácie

na plnení jej úloh.

(2)

Pracovný pomer sa zakladá zmluvou medzi organizáciou a pracovníkom.

(3)

Voľbou sa pracovný pomer zakladá v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi, prípadne

stanovami alebo uznesením príslušných orgánov družstiev alebo spoločenských organizácií.

(4)

Vymenovaním sa pracovný pomer zakladá u vedúcich pracovníkov vymenovaných podľa osobitných

predpisov, prípadne podľa stanov spoločenských organizácií do funkcie orgánom nadriadeným

organizácii, v ktorej má pracovník svoju funkciu vykonávať, a u vedúcich pracovníkov,

ktorých do funkcie vymenúva vedúci organizácie.

(5)

Vedúcimi funkciami, do ktorých pracovníkov vymenúva vedúci organizácie, sú funkcie

vedúcich pracovníkov (

§ 9 ods. 3

)

a)

v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho organizácie,

b)

v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho pracovníka priamo podriadeného vedúcemu organizácie

za podmienky, že tomuto vedúcemu pracovníkovi je podriadený ďalší vedúci pracovník,

c)

na ústredných orgánoch.

Vymenovanie a odvolanie môže vykonávať výlučne vedúci organizácie.

Prvý oddiel

Pracovná zmluva a vznik pracovného pomeru

§ 28

Pred uzavretím pracovnej zmluvy je organizácia povinná oboznámiť pracovníka s právami

a povinnosťami, ktoré by pre neho z pracovnej zmluvy vyplynuli, a s pracovnými a mzdovými

podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. V prípadoch určených orgánmi štátnej zdravotníckej

správy organizácia je povinná zabezpečiť, aby sa pracovník pred uzavretím pracovnej

zmluvy podrobil vstupnej lekárskej prehliadke.

§ 29

(1)

V pracovnej zmluve je organizácia povinná s pracovníkom dohodnúť

a)

druh práce, na ktorý sa pracovník prijíma,

b)

miesto výkonu práce (obec a organizačnú jednotku alebo inak určené miesto),

c)

deň nástupu do práce.

(2)

Okrem toho môže v pracovnej zmluve dohodnúť ďalšie podmienky, na ktorých majú účastníci

záujem.

§ 30

(1)

Pracovný pomer je dojednaný na neurčitý čas, pokiaľ nebola v pracovnej zmluve výslovne

určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené

podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3.

(2)

Pracovný pomer na určitú dobu možno dojednať, prípadne dohodou účastníkov predĺžiť

najdlhšie na tri roky. Opätovne možno pracovný pomer na určitú dobu dojednať iba za

podmienok ustanovených v právnom predpise. Tieto obmedzenia sa netýkajú vedľajšieho

pracovného pomeru na určitú dobu (

§ 70b ods. 2

).

(3)

Vláda Českej a Slovenskej federatívnej Republiky ustanoví nariadením, v ktorých prípadoch

pracovný pomer na určitú dobu

a)

možno dojednať, prípadne predĺžiť na dobu presahujúcu tri roky,

b)

možno dojednať opätovne,

c)

nemožno dojednať.

§ 31

(1)

V pracovnej zmluve sa môže dojednať skúšobná doba, ktorá je, pokiaľ nebola dohodnutá

kratšia skúšobná doba, tri mesiace. Dojednaná skúšobná doba sa nemôže dodatočne predlžovať.

(2)

Doba prekážok v práci, pre ktoré pracovník nemôže v priebehu skúšobnej doby vykonávať

prácu, sa započítava do skúšobnej doby v rozsahu najviac desiatich pracovných dní.

(3)

Skúšobná doba sa musí dojednať písomne, inak je jej dojednanie neplatné.

(4)

Skúšobnú dobu nemožno dojednať v prípadoch, keď nemožno dojednať pracovný pomer na

určitú dobu.

§ 32

(1)

Organizácia je povinná uzavrieť pracovnú zmluvu písomne. Ak však ide o dojednanie

pracovného pomeru na dobu kratšiu ako jeden mesiac, je povinná tak urobiť, len ak

o to pracovník požiada alebo ak ide o pracovníka, ktorý bol rozhodnutím súdu pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola rozhodnutím

súdu obmedzená.

(2)

Jedno vyhotovenie písomnej pracovnej zmluvy je organizácia povinná vydať pracovníkovi.

Vznik pracovného pomeru

§ 33

(1)

Pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy vzniká dňom, ktorý bol dojednaný v pracovnej

zmluve ako deň nástupu do práce.

(2)

Ak pracovník v dojednaný deň nenastúpi do práce bez toho, že by mu v tom bránila

prekážka v práci, alebo do týždňa neupovedomí organizáciu o tejto prekážke, organizácia

môže od pracovnej zmluvy odstúpiť.

§ 34

zrušený

§ 35

Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru

(1)

Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,

a)

organizácia je povinná prideľovať pracovníkovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť

mu za vykonanú prácu mzdu, vytvárať podmienky pre úspešné plnenie jeho pracovných

úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi alebo kolektívnou

alebo pracovnou zmluvou;

b)

pracovník je povinný podľa pokynov organizácie vykonávať osobne práce podľa pracovnej

zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

(2)

Pri nástupe do práce musí byť pracovník riadne oboznámený s pracovným poriadkom platným

v organizácie (

§ 82

) a s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať.

(3)

Organizácia je povinná predkladať príslušnému odborovému orgánu v lehotách s ním

dohodnutých zprávy o dojednaných nových pracovných pomeroch.

Druhý oddiel

Zmeny pracovného pomeru

§ 36

Zmena dojednaných pracovných podmienok

(1)

Dojednaný obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť vtedy, ak sa organizácia a pracovník

dohodnú na jeho zmene. Ak bola pracovná zmluva uzavretá písomne, organizácia musí

urobiť písomne aj jej zmenu.

(2)

Vykonávať práce iného druhu alebo v inom mieste, než boli dojednané v pracovnej zmluve,

je pracovník povinný len výnimočne v prípadoch uvedených v

§ 37 a 38

.

§ 37

Prevedenie na inú prácu

(1)

Organizácia je povinná previesť pracovníka na inú prácu,

a)

ak pracovník stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo

rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo sociálneho zabezpečenia dlhodobo

spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu alebo ju nesmie vykonávať pre ochorenie

na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo ak dosiahol na pracovisku

záväzným posudkom príslušného orgánu hygienickej služby najvyššiu prípustnú expozíciu,

5

)

b)

ak tehotná žena alebo matka dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov vykonáva prácu,

ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje

jej tehotenstvo alebo materské poslanie,

c)

ak je to nevyhnutné podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej

správy v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami,

d)

ak je to potrebné podľa právoplatného rozhodnutia súdu.

(2)

Organizácia môže previesť pracovníka na inú prácu,

a)

ak dala pracovníkovi výpoveď z dôvodov uvedených v

§ 46 ods. 1 písm. e) a f)

,

b)

ak sa proti pracovníkovi začalo trestné konanie pre podozrenie z úmyselnej trestnej

činnosti spáchanej pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na

škodu na majetku organizácie, a to na čas do právoplatného skončenia trestného konania,

c)

ak pracovník dočasne stratil predpoklady ustanovené právnymi predpismi pre výkon

dojednanej práce, ale v tomto prípade najdlhšie spolu na 30 pracovných dní v kalendárnom

roku.

(3)

Ak nemožno dosiahnuť účel prevedenia podľa predchádzajúcich odsekov prevedením pracovníka

v rámci pracovnej zmluvy, môže ho organizácia previesť v týchto prípadoch i na prácu

iného druhu, než bol dojednaný v pracovnej zmluve, a to aj keby s tým pracovník nesúhlasil.

(4)

Organizácia môže previesť pracovníka i bez jeho súhlasu na čas nevyhnutnej potreby

na inú prácu, než bola dojednaná,

a)

ak pracovník nemôže vykonávať prácu pre prestoj (

§ 129

) alebo pre prerušenie práce spôsobenej nepriaznivými poveternostnými vplyvmi,

b)

ak je to potrebné na odvrátenie živelnej udalosti alebo inej hroziacej nehody alebo

na zmiernenie ich bezprostredných následkov.

(5)

Pri prevedení pracovníka na inú prácu organizácia je povinná prihliadať na to, aby

táto práca bola pre neho vhodná vzhľadom na jeho zdravotný stav a schopnosti, a pokiaľ

možno i na jeho kvalifikáciu.

(6)

Organizácia je povinná vopred prerokovať s pracovníkom dôvod prevedenia na inú prácu

a dobu, po ktorú má prevedenie trvať; ak pracovná zmluva bola uzavretá písomne a ak

prevedením pracovníka dochádza k jej zmene, organizácia je povinná vydať mu písomné

potvrdenie o dôvode prevedenia na inú prácu a dobe jeho trvania, s výnimkou prípadov

uvedených v odseku 2 písm. c) a odseku 4.

§ 38

Pracovná cesta a preloženie

(1)

Organizácia môže vyslať pracovníka na dobu nevyhnutnej potreby na pracovnú cestu.

Pracovník na pracovnej ceste vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho pracovníka, ktorý

ho na pracovnú cestu vyslal.

(2)

Ak organizácia vysiela pracovníka na pracovnú cestu na plnenie svojich úloh do inej

organizačnej jednotky (do inej organizácie), môže poveriť iného vedúceho pracovníka

(inú organizáciu), aby pracovníkovi dával pokyny pre prácu, prípadne jeho prácu organizoval,

riadil a kontroloval (

§ 9 ods. 3

a

§ 10 ods. 2

); v poverení treba vymedziť jeho rozsah. S poverením podľa predchádzajúcej vety musí

byť pracovník oboznámený. Vedúci pracovníci inej organizácie však nemôžu voči pracovníkovi

robiť v mene vysielajúcej organizácie právne úkony.

(3)

Preložiť pracovníka na výkon práce do iného miesta, než bolo dojednané v pracovnej

zmluve, možno iba s jeho súhlasom a v rámci organizácie, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje

jej prevádzková potreba. Pracovné úlohy predloženému pracovníkovi ukladá, jeho prácu

organizuje, riadi a kontroluje a pokyny mu na ten účel dáva príslušný vedúci pracovník

organizačnej jednotky (útvaru), na ktorej pracovisko bol pracovník preložený.

(4)

V záujme spoločensky účelnej spolupráce organizácií môže organizácia, v ktorej je

pracovník v pracovnom pomere, dojednať s ním v písomnej dohode, že ho dočasne pridelí

na výkon práce v inej organizácii. V dohode sa musí uviesť názov organizácie, do ktorej

sa pracovník prideľuje, deň, keď dočasné pridelenie vznikne, druh a miesto výkonu

práce a doba, na ktorú sa dočasné pridelenie dojednáva. Vláda Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky ustanoví nariadením bližšie podmienky dočasného pridelenia

pracovníka.

§ 39

Prevedenie pracovníka na pôvodné pracovné miesto

Ak odpadnú dôvody, pre ktoré bol pracovník podľa predchádzajúcich ustanovení prevedený

na inú prácu alebo preložený do iného miesta, než boli dojednané v pracovnej zmluve,

alebo ak uplynula doba, na ktorú bola táto zmena dojednaná, je organizácia povinná

zaradiť pracovníka späť na jeho pôvodnú prácu a pracovisko, pokiaľ sa s ním nedohodne

inak. Ak nie je takéto zaradenie možné z vážnych prevádzkových dôvodov, musí byť pracovník

prevedený na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve, a to pokiaľ možno na tom istom

pracovisku, kde pracoval predtým.

§ 40

Prevedenie a preloženie na žiadosť pracovníka

Ak žiada pracovník o prevedenie na inú prácu alebo pracovisko, prípadne o preloženie

do iného miesta, pretože podľa lekárskeho posudku nie je vhodné, aby ďalej vykonával

doterajšiu prácu alebo pracoval na doterajšom pracovisku, alebo z iných vážnych dôvodov,

organizácia je povinná mu vyhovieť, len čo to dovolia jej prevádzkové možnosti. Pritom

musí dbať na to, aby práca i pracovisko, na ktoré pracovníka prevádza, boli pre neho

vhodné.

§ 41

Účasť odborových orgánov pri prevádzaní

Pokiaľ organizácia pracovníka výnimočne podľa § 37 prevádza na inú prácu, než zodpovedá

pracovnej zmluve, a pracovník s takým opatrením nesúhlasí, môže ho organizácia previesť

len po prerokovaní tohto opatrenia s príslušným odborovým orgánom. Prerokovanie nie

je potrebné, dokiaľ celková doba prevedenia nepresiahla 22 pracovných dní v kalendárnom

roku.

Tretí oddiel

Skončenie pracovného pomeru

§ 42

(1)

Pracovný pomer sa môže rozviazať

a)

dohodou,

b)

výpoveďou,

c)

okamžitým zrušením,

d)

zrušením v skúšobnej dobe.

(2)

Pracovný pomer dojednaný na určitú dobu končí sa aj plynutím dojednanej doby.

(3)

Pracovný pomer cudzinca alebo osoby bez štátnej príslušnosti, pokiaľ k jeho skončeniu

nedošlo už iným spôsobom, sa končí

a)

dňom, ktorým sa má skončiť ich pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

podľa vykonateľného rozhodnutia o odňatí povolenia na pobyt,

b)

dňom, ktorým nadobudol právoplatnosť rozsudok ukladajúci týmto osobám trest vyhostenia

z územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(4)

Pracovný pomer zaniká smrťou pracovníka.

(5)

Pokiaľ nedošlo k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov alebo ku skončeniu

pracovného pomeru, zaniká pracovný pomer dňom zániku organizácie, v ktorej je pracovník

zamestnaný.

§ 43

Dohoda

(1)

Ak sa organizácia a pracovník dohodnú na rozviazaní pracovného pomeru, končí sa pracovný

pomer dojednaným dňom.

(2)

Dohodou o rozviazaní pracovného pomeru organizácia a pracovník uzavierajú písomne.

V dohode musia byť uvedené dôvody rozviazania pracovného pomeru, ak to pracovník požaduje.

(3)

Jedno vyhotovenie dohody o rozviazaní pracovného pomeru vydá organizácia pracovníkovi.

§ 44

Výpoveď

(1)

Výpoveďou môže rozviazať pracovný pomer organizácia i pracovník. Výpoveď musí sa

dať písomne a doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatná.

(2)

Organizácia môže dať pracovníkovi výpoveď iba z dôvodov výslovne ustanovených v

§ 46 ods. 1

; dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť

s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

(3)

Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, môže sa odvolať len s jeho súhlasom;

odvolanie výpovede i súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

§ 45

Výpovedné doby

(1)

Ak bola daná výpoveď, skončí sa pracovný pomer uplynutím výpovednej doby. Výpovedná

doba je rovnaká pre organizáciu i pracovníka a je dva mesiace, pokiaľ nie je ďalej

ustanovené inak. Pri výpovedi podľa

§ 46 ods. 1 písm. a) až c)

je výpovedná doba tri mesiace.

(2)

Výpovedná doba sa začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení

výpovede a končí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca s výnimkami

vyplývajúcimi z

§ 47 ods. 2

,

§ 48 ods. 2

,

§ 49 písm. b)

a

§ 70b ods. 1

.

Výpoveď daná organizáciou

§ 46

(1)

Organizácia môže dať pracovníkovi výpoveď iba z týchto dôvodov

a)

ak sa zrušuje alebo premiestňuje organizácia alebo jej časť,

b)

ak organizácia zaniká alebo ak sa časť organizácie prevádza do inej organizácie a

preberajúca organizácia nemá možnosť pracovníka zamestnávať podľa pracovnej zmluvy,

c)

ak sa pracovník stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie organizácie alebo príslušného

orgánu o zmene jej úloh, technického vybavenia, o znížení stavu pracovníkov za účelom

zvýšenia efektívnosti práce alebo o iných organizačných zmenách,

d)

ak pracovník stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo

rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo sociálneho zabezpečenia dlhodobo

spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu alebo ju nesmie vykonávať pre ochorenie

na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo ak dosiahol na pracovisku

určenom záväzným posudkom príslušného orgánu hygienickej služby najvyššiu prípustnú

expozíciu,

e)

ak pracovník, nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi pre výkon dojednanej

práce alebo ak nespĺňa bez zavinenia organizácie požiadavky pre riadny výkon tejto

práce; ak nespĺňanie týchto požiadaviek spočíva v neuspokojivých pracovných výsledkoch,

možno pracovníkovi z tohto dôvodu dať výpoveď, len ak ho organizácia v posledných

12 mesiacoch písomne vyzvala na ich odstránenie a pracovník ich v primeranom čase

neodstránil,

f)

ak sú u pracovníka dané dôvody, pre ktoré by s ním organizácia mohla okamžite zrušiť

pracovný pomer, alebo pre závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre sústavné menej

závažné porušovanie pracovnej disciplíny možno dať pracovníkovi výpoveď, ak bol v

dobe posledných šiestich mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne

upozornený na možnosť výpovede.

(2)

Organizácia môže dať pracovníkovi výpoveď, pokiaľ nejde o výpoveď pre porušenie pracovnej

disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite zrušiť pomer, iba vtedy ak

a)

nemá možnosť ho ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dojednané ako miesto výkonu

práce, ani v mieste jeho bydliska, a to ani po predchádzajúcej príprave,

b)

pracovník nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu organizácia

ponúkla v mieste, ktoré bolo dojednané ako miesto výkonu práce, alebo v jeho bydlisku,

alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

(3)

Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite zrušiť

pracovný pomer, môže dať organizácia pracovníkovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov

odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedela, a pre porušenie pracovnej disciplíny

v cudzine do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr však vždy do jedného

roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

(4)

Ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v predchádzajúcom odseku konanie

pracovníka, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny,stane predmetom vyšetrovania

iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa organizácia

dozvedela o výsledku tohto vyšetrovania. Ak je na výpoveď potrebný súhlas príslušného

orgánu štátnej správy, nepočíta sa do tejto lehoty doba odo dňa podania žiadosti o

udelenie súhlasu do dňa, keď rozhodnutie orgánu štátnej správy nadobudlo právoplatnosť.

§ 47

(1)

Ak pracovníkovi bola daná výpoveď z niektorého z dôvodov uvedených v

§ 46 ods. 1 písm. a) až d)

, je organizácia povinná v spolupráci s príslušným orgánom štátnej správy účinne mu

pomáhať pri získaní nového vhodného zamestnania.

(2)

Pri výpovedi danej osamelej pracovníčke alebo osamelému pracovníkovi trvale sa starajúcim

o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo pracovníkovi so zmenenou pracovnou schopnosťou,

ktorý nie je zabezpečený dôchodkom, z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. c), pri

výpovedi danej pracovníkovi preto, že nesmie ďalej vykonávať doterajšiu prácu pre

ohrozenie chorobou z povolania a pri výpovedi danej pre dosiahnutie najvyššej prípustnej

expozície na pracovisku určenom záväzným posudkom príslušného orgánu hygienickej služby,

je organizácia povinná zabezpečiť týmto pracovníkom nové vhodné zamestnanie, a to

podľa potreby aj s pomocou svojho nadriadeného orgánu. V týchto prípadoch sa výpovedná

doba skončí až vtedy, keď organizácia túto povinnosť splní, pokiaľ sa s pracovníkom

nedohodne inak.

(3)

Povinnosť účinne pomáhať pracovníkovi získať nové vhodné zamestnanie, prípadne mu

ho zabezpečiť organizácia nemá, ak pracovník nebol ochotný prejsť na inú pre neho

vhodnú prácu, ktorú mu organizácia pred výpoveďou ponúkla. Tieto povinnosti organizácie

zanikajú, ak pracovník bez vážneho dôvodu odmietne nové vhodné zamestnanie, do ktorého

mohol nastúpiť.

Zákaz výpovede

§ 48

(1)

Organizácia nesmie dať pracovníkovi výpoveď v ochrannej dobe, to je

a)

v dobe, keď je pracovník uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz,

pokiaľ si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil v opilosti, a v dobe

od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľného liečenia až

do dňa ich skončenia; pri ochorení na tuberkulózu sa táto ochranná doba predlžuje

o šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania,

b)

pri povolaní na službu v ozbrojených silách odo dňa, keď bol pracovníkovi doručený

povolávací rozkaz alebo keď bola uverejnená vyhláška obsahujúca hromadný povolávací

rozkaz, až do uplynutia dvoch týždňov po jeho prepustení z takejto služby; to platí

obdobne v prípade civilnej služby,

16

)

c)

v dobe, keď je pracovník dlhodobe plne uvoľnený na výkon verejnej funkcie,

d)

v dobe, keď je pracovníčka tehotná alebo keď pracovníčka alebo osamelý pracovník

trvale sa stará aspoň o jedno dieťa mladšie ako tri roky.

(2)

Ak pracovníkovi bola daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná

doba mala uplynúť v tejto dobe, ochranná doba sa do výpovednej doby nezapočítava;

pracovný pomer sa skončí až uplynutím zvyšnej časti výpovednej doby po skončení ochrannej

doby, okrem, ak pracovník vyhlási, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.

§ 49

Zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú pracovníkovi

a)

pre organizačné zmeny uvedené v

§ 46 ods. 1 písm. a) a b)

,

b)

z dôvodu, pre ktorý môže organizácia okamžite zrušiť pracovný pomer, pokiaľ nejde

o pracovníčku na materskej dovolenke (

§ 157 ods. 1

); ak bola daná pracovníčke výpoveď z tohto dôvodu pred nástupom na materskú dovolenku

tak, že by výpovedná doba uplynula v čase tejto materskej dovolenky, skončí sa výpovedná

doba súčasne s materskou dovolenkou,

c)

pre iné porušenie pracovnej disciplíny [

§ 46 ods. 1 písm. f)

], pokiaľ nejde o tehotnú pracovníčku alebo o pracovníčku alebo osamelého pracovníka,

ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako tri roky.

§ 50

Pracovníkovi so zmenenou pracovnou schopnosťou môže dať organizácia výpoveď len s

predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu štátnej správy, inak je výpoveď neplatná;

tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú pracovníkovi staršiemu ako 65

rokov alebo z dôvodov uvedených v

§ 46 ods. 1 písm. a), b)

alebo

f)

.

§ 51

Výpoveď daná pracovníkom

Pracovník môže dať organizácii výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

§ 52

zrušený

Okamžité zrušenie

§ 53

(1)

Organizácia môže okamžite zrušiť pracovný pomer len výnimočne, a to iba vtedy,

a)

ak bol pracovník právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest

odňatia slobody na čas dlhší ako jeden rok alebo ak bol právoplatne odsúdený pre úmyselný

trestný čin spáchaný pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na

nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej na šesť mesiacov,

b)

ak pracovník porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom.

(2)

Organizácia môže okamžite zrušiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo

dňa, keď sa o dôvode na okamžité zrušenie dozvedela, najneskôr však do jedného roka

odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty obdobne platia

ustanovenia

§ 46 ods. 3 a 4

.

(3)

Organizácia nemôže okamžite zrušiť pracovný pomer s tehotnou pracovníčkou ani s pracovníčkou

alebo osamelým pracovníkom, pokiaľ sa trvale starajú o dieťa mladšie ako tri roky;

môže však s nimi, s výnimkou pracovníčky na materskej dovolenke (

§ 157 ods. 1

), z dôvodov uvedených v odseku 1 rozviazať pracovný pomer výpoveďou.

§ 54

(1)

Pracovník môže pracovný pomer okamžite zrušiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže

ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a organizácia ho nepreviedla

v dobe 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú, pre neho vhodnú prácu.

(2)

Pracovník, ktorý okamžite zrušil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy vo výške

priemerného zárobku za výpovednú dobu.

§ 55

Okamžité zrušenie pracovného pomeru musí organizácia i pracovník urobiť písomne, musia

v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným, a musia

ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné; uvedený dôvod

nesmú dodatočne meniť.

Skončenie pracovného pomeru dojednaného na určitú dobu

§ 56

(1)

Pracovný pomer dojednaný na určitú dobu končí sa uplynutím tejto doby. Ak bola doba

trvania pracovného pomeru určená na dobu vykonávania určitých prác, organizácia má

upozorniť pracovníka na skončenie týchto prác včas, spravidla aspoň tri dni vopred.

(2)

Ak pracovník pokračuje po uplynutí dojednanej doby s vedomím organizácie ďalej vo

vykonávaní prác, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzavretý

na neurčitý čas, pokiaľ sa organizácia nedohodne s pracovníkom inak.

§ 57

Pred uplynutím dojednanej doby môže sa skončiť pracovný pomer na určitú dobu aj ostatnými

spôsobmi uvedenými v

§ 42

.

§ 58

Zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe

(1)

V skúšobnej dobe môže tak organizácia, ako i pracovník zrušiť pracovný pomer písomne

z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

(2)

Písomné oznámenie o zrušení pracovného pomeru má sa doručiť druhej strane spravidla

aspoň tri dni predo dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

§ 59

Účasť odborových orgánov pri rozviazaní pracovného pomeru

(1)

Výpoveď alebo okamžité zrušenie pracovného pomeru je organizácia povinná vopred prerokovať

s príslušným odborovým orgánom.

(2)

Ak ide o člena príslušného odborového orgánu, ktorý je oprávnený spolurozhodovať

s organizáciou, v čase jeho funkčného obdobia a v dobe jedného roka po jeho skončení,

je organizácia povinná požiadať príslušný odborový orgán o predchádzajúci súhlas na

opatrenie podľa predchádzajúceho odseku. Za predchádzajúci súhlas sa považuje tiež,

ak príslušný odborový orgán písomne neodmietol udeliť organizácii súhlas v dobe do

15 dní odo dňa, keď oň organizácia požiadala.

(3)

Organizácia môže použiť súhlas podľa predchádzajúceho odseku len v lehote dvoch mesiacov

od jeho udelenia.

(4)

Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť súhlas podľa odseku 2, sú výpoveď alebo

okamžité zrušenie pracovného pomeru z tohto dôvodu neplatné; pokiaľ sú však ostatné

podmienky výpovede alebo okamžitého zrušenia splnené a súd v spore podľa

§ 64

zistí, že od organizácie nemožno spravodlivo požadovať, aby pracovníka naďalej zamestnávala,

sú výpoveď alebo okamžité zrušenie pracovného pomeru platné.

(5)

S inými prípadmi rozviazania pracovného pomeru je organizácia povinná oboznámiť príslušný

odborový orgán v lehotách s ním dohodnutých.

§ 60

Pracovné posudky a potvrdenia o zamestnaní

(1)

Organizácia je povinná podať inej organizácií, v ktorej sa pracovník uchádza o zamestnanie,

na jej žiadosť v lehote 15 dní posudok o pracovnej činnosti pracovníka (pracovný posudok).

To isté platí, ak o vydanie pracovného posudku požiada pracovník; organizácia však

nie je povinná vydať mu ho skôr ako dva mesiace pred skončením jeho pracovného pomeru.

Pracovným posudkom sú všetky písomnosti týkajúce sa hodnotenia práce pracovníka, jeho

kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce.

(2)

Pri skončení pracovného pomeru je organizácia povinná vydať pracovníkovi, prípadne

inej organizácii na jej žiadosť potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu

jeho trvania, skutočnosti rozhodné pre posúdenie jeho nároku na dovolenku na zotavenie

a záväzky pracovníka voči organizácií, a či, v akej výške, v ako poradí a v čí prospech

sa vykonávajú z pracovníkovej mzdy zrážky, ako aj ďalšie skutočnosti ustanovené právnymi

predpismi.

(3)

Ak organizácia podáva inej organizácii pracovný posudok, je povinná pracovníka oboznámiť

s jeho obsahom a na požiadanie mu vydať odpis. Iné informácie je organizácia oprávnená

o pracovníkovi podávať iba s jeho súhlasom, pokiaľ právny predpis neustanovuje inak.

(4)

Ak pracovník s obsahom pracovného posudku alebo potvrdenia o zamestnaní nesúhlasí,

môže sa domáhať v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel, na

súde, aby sa organizácii uložilo primerane ich upraviť.

Štvrtý oddiel

Nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru

§ 61

(1)

Ak organizácia dala pracovníkovi neplatnú výpoveď alebo aj s ním neplatne zrušila

pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak pracovník oznámil organizácii,

že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnávala, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a organizácia

je povinná poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí pracovníkovi vo výške priemerného

zárobku odo dňa, keď oznámil organizácii, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby,

keď mu organizácia umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu

pracovného pomeru.

(2)

Ak celkový čas, za ktorý by sa mala pracovníkovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje

šesť mesiacov, môže súd na žiadosť organizácie jej povinnosť nahradiť mzdu za ďalší

čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy pracovníkovi vôbec nepriznať; súd pri

svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či pracovník bol medzitým inde zamestnaný,

akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

(3)

Ak organizácia rozviazala pracovný pomer neplatne, avšak pracovník netrvá na tom,

aby ho organizácia ďalej zamestnávala, platí, pokiaľ sa s organizáciou nedohodne písomne

inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou,

a)

ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b)

ak bol pracovný pomer neplatne zrušený okamžite alebo skúšobnej dobe, dňom, keď sa

mal pracovný pomer týmto zrušením skončiť; v týchto prípadoch pracovník má nárok na

náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za dobu výpovednej doby.

§ 62

(1)

Ak dal pracovník neplatnú výpoveď alebo ak neplatne zrušil pracovný pomer okamžite

alebo v skúšobnej dobe a organizácia mu oznámila, že trvá na tom, aby ďalej vykonával

svoju prácu, pracovný pomer trvá i naďalej. Ak pracovník nevyhovie tejto jej výzve,

organizácia môže od neho žiadať náhradu škody, ktorá jej tým vznikla (

§ 179

) odo dňa, keď mu oznámila, že trvá na ďalšom vykonávaní práce; za dobu pred uplatnením

neplatnosti rozviazania pracovného pomeru na súde jej však táto náhrada patrí najdlhšie

za jeden mesiac.

(2)

Ak pracovník rozviazal pracovný pomer neplatne, alebo organizácia netrvá na tom,

aby pracovník v nej ďalej pracoval, platí, pokiaľ sa s pracovníkom nedohodne inak,

že jeho pracovný pomer sa skončil dohodou,

a)

ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b)

ak bol pracovný pomer neplatne zrušený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď

sa mal pracovný pomer týmto zrušením skončiť.

(3)

V prípadoch uvedených v predchádzajúcom odseku organizácia nemôže voči pracovníkovi

uplatňovať náhradu škody.

§ 63

Pri neplatnej dohode o rozviazaní pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nárokov

pracovníka na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej pracovníkovi

organizáciou (

§ 61

). Organizácia nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody uplatňovať nemôže.

§ 64

Neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením, zrušením v

skúšobnej dobe alebo dohodou môže tak organizácia, ako aj pracovník uplatniť na súde

najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť týmto

rozviazaním.

Piaty oddiel

Voľba a vymenovanie

§ 65

(1)

Pracovný pomer založený voľbou alebo vymenovaním vzniká dňom, ktorý bol určený na

nástup do funkcie. Práva a povinnosti pracovníka a organizácie, v ktorej je tento

pracovník doteraz v pracovnom pomere, tým nie sú dotknuté, ak sa nedohodnú inak. Ak

však pracovný pomer je založený voľbou do verejnej funkcie, je organizácia, v ktorej

je pracovník v čase zvolenia do funkcie v pracovnom pomere, povinná umožniť mu výkon

funkcie a poskytnúť mu za tým účelom pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo na jeho

žiadosť s ním rozviazať pracovný pomer.

(2)

Uplynutím volebného obdobia, odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa pracovný

pomer nekončí. Organizácia s pracovníkom dohodne jeho ďalšie pracovné zaradenie v

organizácii na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, prípadne na inú pre neho

vhodnú prácu. Ak organizácia nemá pre pracovníka takú prácu alebo pracovník ju odmietne,

je daný výpovedný dôvod podľa

§ 46 ods. 1 písm c)

; odstupné poskytované pracovníkom pri organizačných zmenách patrí len v prípade rozviazania

pracovného pomeru po odvolaní z funkcie v súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej

zmeny. Pre skončenie tohto pracovného pomeru platia inak ustanovenia o skončení pracovného

pomeru dojednaného pracovnou zmluvou.

§ 66

zrušený

§ 67

zrušený

§ 68

Pre pracovné pomery založené voľbou alebo vymenovaním platia inak ustanovenia o pracovnom

pomere dojednanom pracovnou zmluvou.

Šiesty oddiel

Súbežné pracovné pomery a vedľajšia činnosť

§ 69

Ak pracovník dojednal niekoľko pracovných pomerov, posudzujú sa práva a povinnosti

z nich vyplývajúce samostatne, pokiaľ tento zákonník alebo iné právne predpisy neustanovujú

inak.

Vedľajší pracovný pomer

§ 70

(1)

Ak vykonáva pracovník za trvania pracovného pomeru, v ktorom je zamestnaný po určený

týždenný pracovný čas (

§ 83

), výnimočne práce aj v ďalšom pracovnom pomere, ide o hlavný a vedľajší pracovný

pomer. Vedľajší pracovný pomer možno dojednať iba na kratší než určený týždenný pracovný

čas.

(2)

Ako vedľajší pracovný pomer sa neposudzuje pracovný pomer dojednaný s pracovníkom

na čas, keď čerpá dovolenku na zotavenie za podmienok ustanovených

§ 25 ods. 2 písm. e)

.

(3)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže ustanoviť nariadením

a)

najvyšší rozsah pracovného času, na ktorý možno dojednať vedľajší pracovný pomer,

b)

celkový najvyšší rozsah dojedaného pracovného času vo dvoch alebo viacerých vedľajších

pracovných pomeroch, prípadne v dohodách v pracovnej činnosti.

§ 70a

zrušený

§ 70b

(1)

Výpoveďou môže vedľajší pracovný pomer rozviazať organizácia i pracovník z akéhokoľvek

dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je 15 dní a začína sa dňom, v ktorom

sa doručila výpoveď.

(2)

Na vedľajší pracovný pomer sa nevzťahujú ustanovenia

§ 30 ods. 2

,

§ 46 ods. 2

,

§ 47, 48, 49, 50

,

§ 53 ods. 3

,

§ 59

a

155

.

(3)

Ak s tým pracovník súhlasí, môže mu organizácia vo vedľajšom pracovnom pomere rozvrhnúť

pracovný čas rovnomerne alebo nerovnomerne na dlhšie obdobie ako týždeň, najdlhšie

však na obdobie 12 mesiacov, za podmienok ustanovených pre rozvrhnutie inak vhodne

upraveného pracovného času (

§ 86 ods. 2 a 3

). Pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času sa posudzuje dodržanie dojednaného

rozsahu pracovného času za celú dobu, na ktorú sa vedľajší pracovný pomer dojednal,

najdlhšie však za obdobie 12 mesiacov.

(4)

Organizácia nesmie vo vedľajšom pracovnom pomere zamestnávať mladistvých pracovníkov.

(5)

Ako vedľajší sa posudzuje aj pracovný pomer dojednaný členom družstva, kde súčasťou

členstva je tiež pracovný vzťah, ak má tento člen družstva plný pracovný úväzok.

§ 71

Vedľajšia činnosť

Vedľajšou činnosťou je činnosť, ktorú vykonáva pracovník v organizácii, v ktorej je

v pracovnom pomere, mimo pracovného času určeného pre tento pracovný pomer a ktorá

spočíva v prácach iného druhu, než boli dojednané v pracovnej zmluve. Vedľajšia činnosť

sa môže vykonávať len v ďalšom pracovnom pomere (

§ 69 a § 70 ods. 1

) alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

DRUHÁ HLAVA

PRACOVNÁ DISCIPLÍNA A PRACOVNÝ PORIADOK

§ 72

zrušený

§ 73

Základné povinnosti pracovníkov

(1)

Pracovníci sú povinný najmä

a)

pracovať svedomite a riadne podľa svojich síl, znalostí a schopností, plniť pokyny

nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi a dodržiavať zásady spolupráce s

ostatnými pracovníkmi,

b)

plne využívať pracovný čas a výrobné prostriedky na vykonávanie zverených prác, kvalitne,

hospodárne a včas plniť pracovné úlohy,

c)

dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú; dodržiavať ostatné

predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, pokiaľ boli s nimi riadne oboznámení,

d)

riadne hospodáriť s prostriedkami zverenými im organizáciou a strážiť a ochraňovať

majetok organizácie pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore

s oprávnenými záujmami organizácie.

(2)

Pracovníci orgánov štátnej správy, súdov a prokuratúr Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky, Kancelárie prezidenta Českej a

Slovenskej Federatívnej Republiky, Kancelárie Federálneho zhromaždenia, Kancelárie

Českej národnej rady, Kancelárie Slovenskej národnej rady, Úradu vlády Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky, Úradu vlády Českej republiky, Úradu vlády Slovenskej republiky,

Štátnej banky česko-slovenskej a štátnych fondov sú ďalej povinní

a)

konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce všetkého, čo by mohlo ohroziť

dôveru v nestrannosť rozhodovania,

b)

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone zamestnania

a ktoré v záujme organizácie nemožno oznamovať iným osobám; to neplatí, pokiaľ ich

tejto povinnosti zbavil vedúci organizácie alebo ním poverený vedúci pracovník, ak

osobitný zákon

20

)

neustanovuje inak,

c)

v súvislosti s výkonom zamestnania neprijímať dary alebo iné výhody, s výnimkou darov

alebo výhod poskytovaných organizáciou, v ktorej sú zamestnaní, alebo na základe právnych

predpisov a kolektívnych zmlúv,

d)

zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu verejného záujmu s osobnými záujmami,

najmä nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s výkonom zamestnania vo vlastný

prospech alebo v prospech niekoho iného.

(3)

Pracovníci uvedení v odseku 2 nesmú byť členmi riadiacich alebo kontrolných orgánov

právnických osôb prevádzkujúcich podnikateľskú činnosť; to neplatí, pokiaľ ich do

takého orgánu vyslala organizácia v ktorej sú zamestnaní, a v súvislosti s týmto členstvom

nepoberajú odmenu od príslušnej právnickej osoby prevádzkujúcej podnikateľskú činnosť.

(4)

Pracovníci uvedení v odseku 2 môžu vykonávať podnikateľskú činnosť len s predchádzajúcim

písomným súhlasom organizácie, v ktorej sú zamestnaní.

(5)

Obmedzenie ustanovené v predchádzajúcom odseku sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú,

publicistickú, literárnu alebo umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku.

§ 74

Základné povinnosti vedúcich pracovníkov

Vedúci pracovníci sú ďalej povinní najmä

a)

riadiť a kontrolovať prácu a pravidelne hodnotiť pomer pracovníkov k práci a k pracovnému

kolektívu a ich pracovné výsledky,

b)

v záujme zvyšovania produktivity práce čo najlepšie organizovať prácu a dbať na to,

aby výroba zodpovedala podľa hospodárskych a technických možností požiadavkám technicko-ekonomického

rozvoja,

c)

vytvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri

práci,

d)

zabezpečovať odmeňovanie pracovníkov podľa mzdových predpisov a kolektívnych zmlúv,

prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv a diferencovať mzdu

pracovníkov podľa ich výkonnosti a zásluh o konečné výsledky práce,

e)

vytvárať priaznivé podmienky pre zvyšovanie odbornej úrovne pracovníkov a pre uspokojovanie

ich kultúrnych a sociálnych potrieb,

f)

zabezpečovať dodržiavanie právnych a iných predpisov, najmä viesť pracovníkov k pracovnej

disciplíne, oceňovať ich iniciatívu a pracovné úsilie, zabezpečovať, aby nedochádzalo

k porušovaniu pracovnej disciplíny a k neplneniu povinností,

g)

zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku organizácie.

§ 75

Výkon inej zárobkovej činnosti

(1)

Pracovníci môžu popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnoprávnom vzťahu vykonávať

zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti organizácie, v ktorej sú zamestnaní,

len s jej predchádzajúcim písomným súhlasom.

(2)

Organizácia môže udelený súhlas písomne odvolať. V písomnom odvolaní súhlasu je organizácia

povinná uviesť dôvody zmeny svojho rozhodnutia. Pracovník je potom povinný bez zbytočného

odkladu zárobkovú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim pre jej skončenie z príslušných

právnych predpisov.

(3)

Vedúci organizácie a vedúci pracovníci v jeho priamej riadiacej pôsobnosti nesmú

popri svojom zamestnaní vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti

organizácie, v ktorej sú zamestnaní.

(4)

Obmedzenia ustanovené v odsekoch 1 a 3 sa nevzťahujú na výkon vedeckej, pedagogickej,

publicistickej, literárnej a umeleckej činnosti.

§ 76 až 81

zrušené

§ 82

Pracovný poriadok

(1)

Organizácie môžu vydávať pracovné poriadky. Organizácie uvedené v

§ 73 ods. 2

sú povinné vydať pracovný poriadok.

(2)

Pracovný poriadok bližšie rozvádza v súlade s právnymi predpismi ustanovenia tohto

zákonníka podľa osobitných podmienok v organizácii.

(3)

Pracovný poriadok môže organizácia vydať, pokiaľ orgán nadriadený organizácii nevydal

pracovný poriadok pre organizácie ním riadené. Orgán nadriadený organizácii a organizácie

vydávajú pracovné poriadky s predchádzajúcim súhlasom príslušných odborových orgánov,

inak sú tieto pracovné poriadky neplatné.

(4)

Pracovný poriadok je záväzný pre organizáciu a pre všetkých jej pracovníkov. Nadobúda

účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol v organizácii vyhlásený.

(5)

Všetci pracovníci musia byť s pracovným poriadkom oboznámení. Pracovný poriadok musí

byť všetkým pracovníkom organizácie verejne prístupný.

TRETIA HLAVA

PRACOVNÝ ČAS A ČAS ODPOČINKU

Prvý oddiel

Pracovný čas a prestávky v práci

§ 83

(1)

Pracovný čas je najviac 43 hodín týždenne.

(2)

Pracovníci mladší ako 16 rokov majú pracovný čas najviac 33 hodín týždenne.

(3)

Podľa zásad schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví

vyhláškou Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí rozsah skrátenia pracovného

času bez zníženia mzdy a podmienky jeho zavádzania a rozvrhnutia.

(4)

Zavedenie skráteného pracovného času bez zníženia mzdy zo zdravotných dôvodov pod

rozsah ustanovený v odseku 2 alebo podľa odseku 3 povoľuje príslušné ministerstvo

práce a sociálnych vecí republiky po dohode s príslušným ministerstvom zdravotníctva

republiky a po prerokovaní s príslušným ústredným odborovým orgánom, s príslušnou

organizáciou zamestnávateľov, prípadne s príslušnou záujmovou organizáciou družstiev.

(5)

Ďalšie skrátenie pracovného času bez zníženia mzdy pod rozsah ustanovený v odseku

2 alebo podľa odsekov 3 a 4 možno dohodnúť v kolektívnej zmluve.

(6)

Ustanovený týždenný pracovný čas je pracovný čas podľa predchádzajúcich odsekov.

Rozvrhnutie pracovného času

§ 84

(1)

O rozvrhnutí týždenného pracovného času rozhoduje podľa vyhlášky Federálneho ministerstva

práce a sociálnych vecí (

§ 83 ods. 3

) vedúci organizácie po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom.

(2)

Týždenný pracovný čas sa rozvrhuje tak, aby pri rovnomernom rozvrhnutí na jednotlivé

týždne rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúceho na jednotlivé týždne nepresiahol

tri hodiny a aby pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahol deväť a pol hodiny;

priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom v určitom období, spravidla štvortýždňovom,

presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas.

(3)

Pri rozvrhnutí pracovného času prihliada vedúci organizácie na možnosti zabezpečenia

plynulej dopravy pracujúcich do zamestnania, zásobovanie elektrinou, plynom, výhrevnou

parou a na to, aby rozdelenie pracovného času nebolo v rozpore s hľadiskami bezpečnej

a zdravej práce a so záujmami obyvateľstva a aby nebola narušená činnosť nadväzujúcich

organizácií.

§ 85

(1)

Ak nedovoľuje povaha práce alebo podmienky prevádzky, aby sa pracovný čas rozvrhol

rovnomerne na jednotlivé týždne (

§ 84 ods. 2

), môže vedúci organizácie po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom rozvrhnúť

pracovný čas podľa pracovnoprávneho predpisu vydaného ústredným orgánom, prípadne

podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nerovnomerne, prípadne za podmienok ustanovených

nariadením príslušnej vlády [

§ 92 ods. 3 písm. b)

] určiť odchylne nepretržitý odpočinok v týždni; priemerný týždenný pracovný čas nesmie

pritom v určitom období, spravidla štvortýždňovom, presahovať hranicu určenú pre týždenný

pracovný čas. Obdobne môže byť rozvrhnutý pracovný čas pre určité organizačné útvary

alebo druhy prác, ak to vyžadujú zvláštne podmienky prevádzky, alebo z iných závažných

dôvodov.

(2)

Podľa pracovnoprávneho predpisu vydaného ústredným orgánom, prípadne podľa kolektívnej

zmluvy vyššieho stupňa môže vedúci organizácie po prerokovaní s príslušným odborovým

orgánom rozvrhnúť nerovnomerne pracovný čas tak, aby priemerný týždenný pracovný čas

nepresahoval hranicu určenú pre týždenný pracovný čas v období celého kalendárneho

roka, pokiaľ ide o pracovné činnosti, v ktorých sa v priebehu kalendárneho roka prejavuje

rozdielna potreba práce, prípadne za podmienok ustanovených nariadením príslušnej

vlády [

§ 92 ods. 3 písm. b)

] určiť odchylne nepretržitý odpočinok v týždni.

§ 85a

Pre pracovníkov v doprave a spojoch a pracovníkov colnej správy môžu rozvrhnúť pracovný

čas príslušné ústredné orgány pracovnoprávnym predpisom.

§ 85b

Podľa zásad schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže Federálne

ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanoviť vyhláškou podmienky, za ktorých môže

byť pracovný čas rozvrhnutý inak než podľa

§ 87 ods. 2

(pružný pracovný čas) a odchýlky nevyhnutné na jeho zavedenie, najmä pokiaľ ide o

prácu nadčas a prekážky v práci s náhradou mzdy. O zavedení pružného pracovného času

rozhoduje vedúci organizácie po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom.

§ 86

Kratší pracovný čas a iná úprava pracovného času

(1)

Organizácia môže s pracovníkom z prevádzkových dôvodov dojednať v pracovnej zmluve

kratší než určený týždenný pracovný čas. Môže ho tiež s pracovníkom dojednať, prípadne

mu ho povoliť, zo zdravotných alebo iných vážnych dôvodov na strane pracovníka, ak

to dovoľuje prevádzka organizácie. Organizácie sú povinné vytvárať podmienky, aby

sa takým žiadostiam mohlo vyhovieť. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky

pracovné dni. Pracovníkovi s kratším pracovným časom patrí mzda zodpovedajúca tomuto

kratšiemu pracovnému času.

(2)

Ak to prevádzka organizácie dovoľuje, môže organizácia povoliť pracovníkovi na jeho

žiadosť zo zdravotných alebo iných vážnych dôvodov na jeho strane inú vhodnú úpravu

určeného týždenného alebo kratšieho pracovného času, prípadne ho s ním za tých istých

podmienok na jeho žiadosť dojednať v pracovnej zmluve.

(3)

So súhlasom pracovníka môže pracovný čas podľa predchádzajúceho odseku v jednotlivých

dňoch výnimočne presiahnuť deväť a pol hodiny (

§ 84 ods. 2

) a jeho nerovnomerné rozvrhnutie nie je viazané na podmienky ustanovené v

§ 85

. Ustanovenie tohto odseku platí aj pre pracovníkov v doprave a spojoch a pracovníkov

colnej správy, pokiaľ v pracovnoprávnom predpise príslušného ústredného orgánu (

§ 85a

) nie je ustanovené inak.

Začiatok a koniec pracovného času

§ 87

(1)

Pri rozvrhnutí pracovného času treba sa usilovať o plné využitie výrobných zariadení

všestranným zvyšovaním smennosti a využitie všetkých rezerv produktivity práce. Vedúci

organizácie dbá pri rozvrhnutí pracovného času na využitie výrobných zariadení v dvoch

smenách tam, kde z technologických alebo hospodárskych dôvodov nie je nevyhnutná trojsmenná

alebo nepretržitá prevádzka, a zabezpečuje, aby všetky smeny mali pracovné podmienky

rovnakej úrovne.

(2)

Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných smien určí vedúci organizácie

po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom.

(3)

Pracovný čas tej istej smeny môže vedúci organizácie po prerokovaní s príslušným

odborovým orgánom rozdeliť na dve časti; v poľnohospodárstve, v doprave, v spojoch,

v kultúrnych zariadeniach a v obchode sa môže pracovný čas tej istej smeny takto rozdeliť

aj na viac častí. Vedúci organizácie pritom prihliada na možnosti zabezpečenia plynulej

dopravy pracujúcich do zamestnania, zásobovanie elektrinou, plynom, výhrevnou parou

a na to, aby tieto rozdelenia pracovného času neboli v rozpore so záujmami obyvateľstva.

§ 88

(1)

Pracovník je povinný byť na začiatku pracovného času už na svojom pracovisku a odchádzať

z neho až po skončení pracovného času.

(2)

Ústredné orgány nadriadené organizáciám zamestnávajúcim baníkov pracujúcich pod zemou

môžu po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí ustanoviť pracovnoprávnym

predpisom, aký čas z času potrebného na osobnú očistu po skončení práce možno započítať

baníkom pracujúcim pod zemou do pracovného času.

§ 89

Prestávky v práci

(1)

Organizácia je povinná poskytnúť pracovníkovi najdlhšie po piatich hodinách nepretržitej

práce pracovnú prestávku na jedenie a oddych v trvaní najmenej 30 minút. Ak ide o

práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa pracovníkovi i bez prerušenia prevádzky alebo

práce zabezpečiť primeraný čas na oddych a jedenie.

(2)

Organizácia môže po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom určiť primerane dlhú

prestávku na jedenie.

(3)

Začiatok a koniec týchto prestávok určí vedúci organizácie po prerokovaní s príslušným

odborovým orgánom.

(4)

Prestávky na jedenie a oddych sa neposkytujú na začiatku a konci smeny.

(5)

Poskytnuté prestávky na jedenie a oddych sa započítavajú do pracovného času v rozsahu

30 minút za smenu. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť, že pri smene presahujúcej

desať a pol hodiny sa do pracovného času započíta ďalších najviac pätnásť minút; to

platí aj pre organizácie, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť.

§ 90

Nepretržitý odpočinok medzi dvoma smenami

(1)

Organizácia je povinná rozvrhnúť pracovný čas tak, aby pracovník mal medzi koncom

jednej smeny a začiatkom nasledujúcej smeny nepretržitý odpočinok aspoň po dobu 12

hodín.

(2)

Tento odpočinok sa môže skrátiť až na osem hodín pracovníkovi staršiemu ako 18 rokov

a)

v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci,

b)

v poľnohospodárstve,

c)

vo verejnom stravovaní, v kultúrnych zariadeniach a pri poskytovaní iných služieb

obyvateľstvu,

d)

pri naliehavých opravných prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva pre život alebo

zdravie pracovníkov,

e)

pri živelných udalostiach a v iných obdobných mimoriadnych prípadoch.

Ženám pracujúcim v nepretržitých prevádzkach sa však môže tento odpočinok skrátiť

iba na 11 hodín.

(3)

Ústredné orgány vykonávajúce štátnu správu v odboroch dopravy, spojov a energetiky

môžu pracovnoprávnym predpisom určiť, v ktorých prípadoch možno pracovníkom skrátiť

odpočinok medzi dvoma smenami až na šesť hodín, prípadne u ktorých pracovníkov s nepravidelným

nástupom do práce a s nerovnakou dĺžkou smien možno tento odpočinok medzi smenami

skrátiť i pod túto hranicu. Dĺžka tohto odpočinku sa však musí rovnať najmenej dĺžke

predchádzajúcej smeny, pokiaľ táto smena bola kratšia ako šesť hodín. Prerušenie práce

kratšie ako tri hodiny sa za odpočinok nepovažuje.

Dni pracovného pokoja

§ 91

(1)

Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok pracovníka v

týždni, a sviatky.

(2)

Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní

s príslušným odborovým orgánom.

(3)

V deň nepretržitého odpočinku v týždni možno pracovníkovi nariadiť len tieto nevyhnutné

práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch

a)

naliehavé opravné práce,

b)

nakladacie a vykladacie práce,

c)

inventúrne a uzávierkové práce,

d)

práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za pracovníka, ktorý sa nedostavil na smenu,

e)

práce na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva pre život alebo zdravie alebo pri živelných

udalostiach a v iných obdobných mimoriadnych prípadoch,

f)

práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych

potrieb obyvateľstva,

g)

práce lodných posádok,

h)

kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat.

(4)

Vo sviatok možno pracovníkovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého

odpočinku, v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení

objektov organizácie.

§ 92

(1)

Vedúci organizácie je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby pracovník mal raz týždenne

nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín.

(2)

Pokiaľ to umožňuje prevádzka organizácie, určí sa nepretržitý odpočinok v týždni

všetkým pracovníkom na rovnaký deň a tak, aby do neho spadala nedeľa.

(3)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pre organizácie riadené federálnymi

ústrednými orgánmi, vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky pre ostatné

organizácie môže ustanoviť nariadením,

a)

že nepretržitý odpočinok v týždni môže byť vo výnimočných prípadoch skrátený až na

24 hodín, u pracovníkov s kratším pracovným časom až na 18 hodín a u pracovníkov v

spojoch a u členov posádok česko-slovenských námorných lodí aj pod tieto hranice,

b)

v ktorých prípadoch a za akých podmienok sa môže pracovníkom v poľnohospodárstve

a pracovníkom, ktorých pracovný čas je rozvrhnutý nerovnomerne podľa

§ 85

, poskytovať nepretržitý odpočinok v týždni raz za dva týždne.

§ 93

Pri všetkých úpravách pracovného času podľa predchádzajúcich ustanovení treba brať

zreteľ na situáciu v energetike a v doprave; vedúci organizácií musia preto dbať na

pokyny príslušného orgánu štátnej správy vydané po prerokovaní s príslušným odborovým

orgánom na zabezpečenie plynulej dopravy pracujúcich a zásobovanie elektrinou, plynom

a výhrevnou parou.

§ 94

Aby pracovníci mohli lepšie využívať dni pracovného pokoja na oddych a so zreteľom

na potreby národného hospodárstva, môže podľa zásad schválených vládou Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky ustanoviť vyhláškou Federálne ministerstvo práce a sociálnych

vecí, že sa dni pracovného pokoja presúvajú v súvislosti so sviatkami na iné dni tak,

aby deň alebo viac dní pracovného pokoja na seba nadväzovalo, prípadne urobiť z týchto

dôvodov aj iné presuny pracovného času.

§ 95

Pracovná pohotovosť

(1)

Pracovnú pohotovosť môže organizácia pracovníkovi nahradiť iba v prípadoch, za podmienok

a v rozsahu ustanovenom v pracovnoprávnom predpise alebo v kolektívnej zmluve; to

platí aj pre organizácie, ktoré neprevadzkujú podnikateľskú činnosť. V ostatných prípadoch

možno s pracovníkom pracovnú pohotovosť dohodnúť.

(2)

Federálne ústredné orgány po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych

vecí a ústredné orgány republík po dohode s príslušným ministerstvom práce a sociálnych

vecí republiky môžu ustanoviť pracovnoprávnym predpisom, v ktorých prípadoch, za akých

podmienok a v akom rozsahu môžu organizácie nariadiť pracovníkom pracovnú pohotovosť

a v akom rozsahu sa pracovná pohotovosť započítava do pracovného času. Pre organizácie

a pracovníkov viacerých odvetví môže takú úpravu ustanoviť pracovnoprávnym predpisom

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí alebo príslušné ministerstvo práce

a sociálnych vecí republiky.

(3)

V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa možno určiť úpravu priaznivejšiu pre pracovníkov,

než ustanovuje pracovnoprávny predpis, v podnikovej kolektívnej zmluve možno určiť

úpravu priaznivejšiu pre pracovníkov, než ustanovuje pracovnoprávny predpis alebo

kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

(4)

Odmeňovanie pracovnej pohotovosti sa spravuje mzdovými predpismi a kolektívnymi zmluvami

(

§ 20 ods. 2

a

§ 112 ods. 1

).

Druhý oddiel

Práca nadčas a nočná práca

§ 96

(1)

Prácou nadčas je práca vykonávaná pracovníkom na príkaz organizácie alebo s jej súhlasom

nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného

času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných smien (

§ 84 až 85a

a

§ 87 ods. 2

). U pracovníkov s kratším pracovným časom (

§ 86 ods. 1

) je prácou nadčas práca presahujúca určený týždenný pracovný čas; týmto pracovníkom

nemožno prácu nadčas nariadiť.

(2)

Prácou nadčas nie je, ak pracovník nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný

pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu organizácia poskytla na jeho žiadosť, alebo

pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy.

(3)

Ústredné orgány vykonávajúce štátnu správu v odboroch dopravy, spojov a energetiky

môžu pre pracovníkov v doprave s nepravidelným nástupom do práce a s nerovnakou dĺžkou

smien a pre niektorých pracovníkov v spojoch a v energetike ustanoviť pracovnoprávnym

predpisom prácu nadčas odchylne od ustanovenia odseku 1 s tým, že aj v týchto prípadoch

možno za prácu nadčas považovať len prácu vykonávanú nad určený pracovný čas, a to

na príkaz organizácie alebo s jej súhlasom.

§ 97

(1)

Prácu nadčas možno nariadiť len vo výnimočných prípadoch, ak ide o naliehavý záujem

spoločnosti, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma smenami, prípadne

za podmienok uvedených v

§ 91 ods. 2 až 4

aj na dni pracovného pokoja;nepretržitý odpočinok medzi dvoma smenami sa nesmie pritom

skrátiť na menej ako šesť hodín.

(2)

Práca nadčas nesmie u pracovníka byť viac ako osem hodín v jednotlivých týždňoch.

Toto obmedzenie sa nevzťahuje na dopravu, spoje a energetiku, na nepretržité prevádzky,

na mimoriadne naliehavé práce spojené so zásobovaním obyvateľov a s poskytovaním služieb

obyvateľstvu, na opravárenske a údržbárske práce v bytových organizáciách, na poľnohospodárske

práce a na ďalšie práce, pri ktorých treba podstatne zvýšiť stav pracovníkov na prechodný

čas nepresahujúci päť mesiacov v kalendárnom roku. V nepretržitých prevádzkach nesmie

však priemerný pracovný čas presiahnuť 53 hodín týždenne.

(3)

V kalendárnom roku možno nariadiť pracovníkovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150

hodín.

(4)

Ústredné orgány po prerokovaní s príslušnými ústrednými odborovými orgánmi a príslušnými

organizáciami zamestnávateľov môžu pre organizácie svojich odvetví určiť, v ktorých

činnostiach a v akom rozsahu sa na prechodnú dobu z vážnych dôvodov povoľuje výkon

dohodnutej práce nadčas nad hranice určené v predchádzajúcich odsekoch. V kolektívnych

zmluvách možno určiť bližšie podmienky výkonu tejto práce.

(5)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením, ktoré druhy

nadčasovej práce sa nezahŕňajú do počtu hodín najvyšie prípustnej nadčasovej práce

v roku.

§ 98

Celkový rozsah nadčasovej práce pre organizáciu, jednotlivé organizačné útvary alebo

pracoviská a jeho prípadné prekročenie určí vedúci organizácie po prerokovaní s príslušným

odborovým orgánom.

§ 99

Nočnou prácou je práca vykonávaná v čase medzi 22. a 6. hodinou.

§ 99a

Pokiaľ opatrenia týkajúce sa hromadnej úpravy pracovného času (

§ 84 ods. 1

,

§ 85 ods. 1 a 2

,

§ 85b

,

§ 87 ods. 2 a 3

a

§ 89 ods. 2 a 3

), nariadenia práce v dňoch pracovného pokoja (

§ 91 ods. 2

) a práce nadčas (

§ 98

) upravuje kolektívna zmluvy, nevyžaduje sa na ich uplatnenie prerokovanie s príslušným

odborovým orgánom.

Tretí oddiel

Dovolenka na zotavenie

§ 100

Pracovníkovi vzniká za určených podmienok nárok na

a)

dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú časť,

b)

dovolenku za odpracované dni,

c)

dodatkovú dovolenku,

d)

osobitnú dodatkovú dovolenku,

e)

ďalšiu dovolenku.

Dovolenka za kalendárny rok

§ 101

(1)

Pracovník, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tej istej organizácii

vykonával v nej prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny

rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite po dobu celého

kalendárneho roka. Za odpracovaný sa považuje deň, v ktorom pracovník odpracoval prevažnú

časť svojej smeny; časti smien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

(2)

Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho

istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

§ 102

(1)

Základná výmera dovolenky je tri týždne.

(2)

Dovolenka vo výmere štyroch týždňov prislúcha pracovníkovi, ktorý do konca kalendárneho

roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku.

(3)

V kolektívnej zmluve možno pracovníkom organizácií, ktoré prevádzkujú podnikateľskú

činnosť, predĺžiť nárok na dovolenku o jeden týždeň nad výmeru uvedenú v predchádzajúcich

odsekoch. Pracovníkom organizácií, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť, prislúcha

dovolenka o jeden týždeň dlhšia než výmera uvedená v predchádzajúcich odsekoch.

(4)

Dovolenka učiteľov včítane riaditeľov škôl a ich zástupcov je osem týždňov;

17

)

dovolenka učiteľov materských škôl včítane riaditeľov týchto škôl a ich zástupcov,

vychovávateľov a majstrov odbornej výchovy je šesť týždňov v kalendárnom roku.

(5)

Nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky je povinný pracovník preukázať najneskôr

do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje nárok na dlhšiu dovolenku; inak nárok

na dlhšiu dovolenku za tento kalendárny rok zaniká.

(6)

Ak čerpá dovolenku pracovník s pracovným časom nerovnomerne rozvrhnutým na jednotlivé

týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka (

§ 85

), prislúcha mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na dobu jeho dovolenky pripadá

v celoročnom priemere. Ústredné orgány vykonávajúce štátnu správu v odboroch dopravy

a spojov môžu ustanoviť pracovnoprávnym predpisom, ktorým pracovníkom s pracovným

časom nerovnomerne rozvrhnutým a za akých podmienok sa môže dovolenka poskytovať v

kalendárnych dňoch.

§ 103

(1)

Do pracovnej doby trvania pracovného pomeru sa započítava, pokiaľ spadá do doby po

18. roku veku pracovníka, doba

a)

trvalej starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov,

b)

výkonu služby v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch a v Zbore

nápravnej výchovy, alebo výkonu civilnej služby,

c)

úspešne ukončeného štúdia,

d)

vedeckej (umeleckej) ašpirantúry,

e)

členstva v družstve, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah,

f)

osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna

a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom zdravotníckom

zariadení,

6

)

osobnej starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré

vyžadovalo mimoriadnu starostlivosť, pokiaľ nebolo umiestnené v ústave pre také deti,

g)

prípravy na povolanie vykonávanej podľa osobitných predpisov,

7

)

h)

po ktorú bol pracovník vedený v evidencii ako uchádzač o zamestnanie alebo poberal

invalidný dôchodok,

i)

väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak bolo trestné stíhanie proti pracovníkovi

zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj v neskoršom konaní, a trestu

odňatia slobody vykonaného na podklade zrušeného rozsudku, ktorá presahuje výmeru

miernejšieho trestu uloženého v neskoršom konaní,

j)

činnosti samostatne zárobkovo činných osôb.

18

)

(2)

Doba trvania pracovného pomeru v cudzine, prípadne iné započítateľné doby strávené

v cudzine, sa započítavajú do doby rozhodnej pre dĺžku dovolenky za rovnakých podmienok,

ako keby pracovník pracoval na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(3)

Z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa iné doby pracovníkovi na účely dovolenky

započítavajú so súhlasom príslušného ministerstva práce a sociálnych vecí republiky.

(4)

Do doby trvania pracovného pomeru sa započítavajú všetky doby pracovného pomeru a

doby uvedené v predchádzajúcich odsekoch, aj keď spadajú do doby pred 1. januárom

1966.

(5)

Doby uvedené v predchádzajúcich odsekoch sa nezapočítavajú, pokiaľ spadajú do doby

trvania pracovného pomeru; ak sa kryjú navzájom, započítavajú sa len raz.

§ 104

Dovolenka za odpracované dni

Pracovníkovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú

časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku v tej istej organizácii prácu aspoň 60

dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny

rok za každých 22 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku (

§ 101 ods. 1 druhá veta

).

§ 105

Dodatková dovolenka, osobitná dodatková dovolenka a ďalšia dovolenka

(1)

Pracovník, ktorý pracuje v tej istej organizácií po celý kalendárny rok pod zemou

pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, má aj nárok na dodatkovú dovolenku

v dĺžke jedného týždňa. Ak pracuje za týchto podmienok len časť kalendárneho roka,

prislúcha mu za každých 22 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

(2)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením, ktorí ďalší

pracovníci vykonávajúci práce zvlášť obtiažné alebo zdraviu škodlivé majú nárok na

dodatkovú dovolenku, za akých podmienok a v akej dĺžke. Federálne ministerstvo práce

a sociálnych vecí ustanoví vyhláškou po dohode s ministerstvami zdravotníctva republík

druhy prác zvlášť obťažných, alebo zdraviu škodlivých a pracovísk a oblastí, kde sa

také práce vykonávajú; pritom môže bližšie určiť okruh pracovníkov, ktorým sa dodatková

dovolenka poskytuje, a vymedziť druh a rozsah podmienok, ktoré odôvodňujú jej poskytovanie.

(3)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže ustanoviť nariadením, za akých

podmienok a v akej dĺžke majú nárok na osobitnú dodatkovú dovolenku

a)

zamestnanci so stálym pracoviskom pod zemou pri ťažbe nerastov, pokiaľ odpracujú

smeny určené ťažobným režimom na sobotu,

b)

pracovníci organizácií stavebnej výroby pracujúci na stavbách za zvlášť sťažených

pracovných podmienok a v odlúčení od rodín,

c)

ďalší pracovníci, ktorí vykonávajú mimoriadne dôležité práce pre ekonomický rozvoj

spoločnosti, a pracovníčky a osamelí pracovníci starajúci sa o viac detí.

(4)

Pracovníkom s pracovným časom nerovnomerne rozvrhnutým podľa

§ 85 ods. 2

, prípadne ďalším pracovníkom, ktorých práca podstatne závisí od poveternostných vplyvov,

prislúcha za každý týždeň dovolenky čerpanej v období s nižšou potrebou práce ďalšia

dovolenka v trvaní dvoch dní, najviac však jeden týždeň. Obdobie s nižšou potrebou

práce ustanoví pracovnoprávnym predpisom príslušný ústredný orgán.

Spoločné ustanovenia o dovolenke na zotavenie

§ 106

(1)

Týždňom dovolenky sa rozumie sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní.

(2)

Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho a

bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru pracovníka k tej istej organizácii.

§ 107

(1)

Pri krátení dovolenky stráca pracovník nárok na tú časť dovolenky, o ktorú sa mu

dovolenka skrátila.

(2)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením podmienky a

rozsah krátenia dovolenky za neodpracovanú dobu.

§ 108

(1)

Dobu čerpania dovolenky určuje organizácia podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim

súhlasom príslušného odborového orgánu tak, aby si pracovník mohol dovolenku vyčerpať

spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určení plánu dovoleniek treba prihliadať

na úlohy organizácie a na oprávnené záujmy pracovníka. Ak sa pracovníkovi poskytuje

dovolenka v niekoľkých častiach, musí aspoň jedna časť byť najmenej dva týždne, pokiaľ

sa pracovník s organizáciou nedohodne inak. Určenú dobu čerpania dovolenky je organizácia

povinná oznámiť pracovníkovi aspoň 14 dní vopred; táto doba sa môže výnimočne skrátiť,

ak dá na to súhlas príslušný odborový orgán.

(2)

Organizácia je povinná nahradiť pracovníkovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia

vznikli preto, že organizácia zmenila jemu určenú dobu čerpania dovolenky alebo že

z dovolenky odvolala.

(3)

Organizácia nesmie určiť čerpanie dovolenky na dobu, keď pracovník vykonáva vojenskú

činnú službu alebo civilnú službu, keď je uznaný práceneschopným pre chorobu alebo

úraz, ani na dobu, po ktorú je pracovníčka na materskej dovolenke (

§ 157

). Na dobu ostatných prekážok v práci na strane pracovníka smie organizácia určiť

pracovníkovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.

(4)

Ak pracovníčka požiada organizáciu o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne

na skončenie materskej dovolenky (

§ 157 ods. 1

), je organizácia povinná jej žiadosti vyhovieť.

§ 109

(1)

Organizácia môže určiť pracovníkovi čerpanie dovolenky, aj keď dosiaľ nesplnil podmienky

pre vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že pracovník tieto podmienky

splní do konca kalendárneho roka, prípadne do skončenia pracovného pomeru.

(2)

Ak si pracovník nemohol dovolenku vyčerpať v kalendárnom roku z naliehavých prevádzkových

dôvodov alebo preto, že organizácia neurčila jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci,

je organizácia povinná poskytnúť ju pracovníkovi tak, aby skončila najneskôr do konca

budúceho kalendárneho roka. Organizácia je však povinná určiť pracovníkovi čerpanie

aspoň dvoch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, pokiaľ na ne má nárok.

§ 110

(1)

Ak pracovník nastúpi počas dovolenky službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu,

ak bol uznaný práceneschopným pre chorobu alebo úraz alebo ak ošetruje chorého člena

rodiny, dovolenka sa mu prerušuje; to neplatí, ak organizácia určila čerpanie dovolenky

na dobu ošetrovania chorého člena rodiny na žiadosť pracovníka. Dovolenka pracovníčky

sa prerušuje aj nástupom materskej dovolenky.

(2)

Ak pripadne v dobe dovolenky pracovníka sviatok na deň, ktorý je inak jeho obvyklým

pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky. Ak organizácia určila pracovníkovi

náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok tak, že by pripadlo do doby

dovolenky, je povinná určiť mu náhradné voľno na iný deň.

§ 110a

(1)

Ak pracovník zmení v priebehu toho istého kalendárneho roka zamestnanie, môže mu

ktorákoľvek zo zúčastnených organizácií poskytnúť dovolenku (časť dovolenky), na ktorú

mu vznikol (vznikne) nárok v druhej organizácii, ak o to pracovník požiada najneskôr

pred skončením pracovného pomeru v doterajšej organizácii a zúčastnené organizácie

sa dohodnú na úhrade vyplatenej náhrady mzdy za dovolenku (jej časť), na ktorú pracovníkovi

v organizácii poskytujúcej dovolenku (jej časť) nárok nevznikol. Zmenou zamestnania

podľa predchádzajúcej vety sa rozumie skončenie pracovného pomeru v doterajšej organizácii

a nástup pracovníka bez zbytočného prieťahu do nového pracovného pomeru v inej organizácii.

§ 110b

(1)

Pracovníkovi prislúcha za dobu čerpania dovolenky náhrada mzdy vo výške priemerného

zárobku a prípadné naturálne požitky.

(2)

Náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku môžno pracovníkovi poskytnúť len vtedy, ak

pracovník nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roka

a)

pretože mu organizácia neurčila dobu čerpania dovolenky alebo mu určila nesprávnu

dĺžku dovolenky,

b)

pre prekážky v práci na strane pracovníka,

c)

pre skončenie pracovného pomeru.

(3)

Za dovolenku alebo jej časť, ktorú pracovník nemohol vyčerpať, prislúcha náhrada

mzdy vo výške priemerného zárobku.

(4)

Pracovníkom uvedeným v

§ 102 ods. 4

prislúcha náhrada mzdy najviac za štyri týždne nevyčerpanej dovolenky.

(5)

Pracovník je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na

ktorú stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol.

(6)

Náhradu mzdy za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku a osobitnú dodatkovú dovolenku nemožno

poskytnúť; táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne.

§ 110c

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením, ktoré doby sa

posudzujú ako výkon práce, aj keď pracovník nepracuje.

ŠTVRTÁ HLAVA

MZDA, NÁHRADA MZDY A NÁHRADY VÝDAVKOV

Prvý oddiel

Mzda

§ 111

(1)

Pracovníkom prislúcha za vykonanú prácu mzda.

(2)

Mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda, mzdová tarifa), mzdové príplatky a

ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.

(3)

Mzda nesmie byť nižšia než minimálna mzda. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky ustanoví nariadením výšku, prípadne podmienky pre určenie minimálnej mzdy

a jej výšky.

(4)

Organizácie samostatne rozhodujú o uplatnení príslušnej formy základnej mzdy (úkolovej,

podielovej alebo časovej), prípadne popri nej o uplatnení ďalších mzdových foriem

ustanovených v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.

§ 112

(1)

Organizácie poskytujú pracovníkom mzdu podľa kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a

v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov

alebo pracovných zmlúv. Pokiaľ poskytovanie mzdy neupravujú kolektívne zmluvy vyššieho

stupňa, poskytujú organizácie pracovníkom mzdu podľa mzdových predpisov a v ich rámci

podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo

pracovných zmlúv.

(2)

Pracovníkom sa nezávisle od celkových výsledkov organizácie zaručujú nároky vzniknuté

na tarifnú mzdu a mzdové príplatky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych

zmluvách vyššieho stupňa.

(3)

Organizácia môže poskytovať pracovníkom v súvislosti s pracovným pomerom iné plnenia

peňažnej hodnoty, naturálne požitky, prípadne iné nepeňažné plnenia iba vtedy, ak

to ustanovuje právny predpis.

§ 113

Osobný účet mzdy

(1)

Organizácia, ktorá prevádzkuje podnikateľskú činnosť, môže pracovníkovi po dohode

s ním zriadiť osobný účet mzdy.

(2)

Na osobný účet sa prevádza dohodnutá časť mzdy, na ktorú by inak pracovníkovi vznikol

nárok; nemožno však naň prevádzať tarifnú mzdu a mzdové príplatky, prípadne ďalšie

mzdové zložky, o ktorých to ustanovuje mzdový predpis alebo kolektívna zmluva. V kolektívnej

zmluve možno tiež obmedziť okruh pracovníkov, ktorým možno osobný účet mzdy zriadiť.

(3)

Dohoda musí obsahovať určenie časti mzdy, ktorá sa na osobný účet prevádza, rozsah

a podmienky krátenia prevedenej časti mzdy a termíny výplaty mzdy z osobného účtu.

Dohoda o zriadení osobného účtu sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná. Mzdový

predpis, prípadne kolektívna zmluva vyššieho stupňa môže ustanoviť záväzné podmienky

krátenia prevedenej časti mzdy.

(4)

Ak sa pracovný pomer skončí pred uplynutím výplatného termínu uvedeného v dohode,

vyplatí sa mzda z osobného účtu v rozsahu zodpovedajúcom dohodnutým podmienkam najneskôr

do troch kalendárnych mesiacov po skončení pracovného pomeru. Mzda na osobnom účte

sa zahŕňa do priemerného zárobku až pri jej výplate.

§ 114

Normovanie práce

(1)

Organizácia môže ustanoviť normy spotreby práce; pritom musí vziať do úvahy pracovné

tempo primerané fyziologickým a neuropsychickým možnostiam, predpisy o bezpečnosti

a ochrane zdravia pri práci a čas na prirodzené potreby, jedenie a oddych.

(2)

Organizácia je povinná zabezpečiť, aby sa predpoklady pre uplatnenie noriem vytvorili

pred začatím práce. Normy spotreby práce a ich zmeny sa musia pracovníkom oznámiť

vždy pred začatím práce a nesmú sa uplatniť so spätnou platnosťou.

§ 115

Mzda pri výkone inej práce

(1)

Mzdové predpisy, prípadne kolektívne zmluvy vyššieho stupňa ustanovujú, za akých

podmienok, po akú dobu a v akej výške prislúcha pracovníkovi mzda alebo doplatok k

dosiahnutej mzde, ak vykonáva v rámci pracovnej zmluvy prácu odmeňovanú nižšou mzdovou

tarifou, než zodpovedá jeho kvalifikácii, prípadne prácu, na ktorú bol poverený na

základe dohodnutej zmeny pracovnej zmluvy.

(2)

Ak je pracovník prevedený na inú prácu pre prestoj (

§ 129

), ktorý zavinil, prislúcha mu mzda podľa vykonávanej práce. V mzdových predpisoch,

v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa, prípadne v ich rámci sa v podnikových kolektívnych

zmluvách ustanovuje v akej výške prislúcha pracovníkovi mzda, ak prestoj nezavinil

alebo ak bol prevedený na inú prácu pre prerušenie práce spôsobené nepriaznivými poveternostnými

vplyvmi.

(3)

Ak je pracovník poverený na inú prácu, než bola dojednaná, pretože to vyžadovalo

odvrátenie živelnej udalosti alebo inej hroziacej nehody alebo zmiernenie ich bezprostredných

následkov [

§ 37 ods. 4 písm. b)

], prislúcha mu mzda podľa vykonávanej práce, najmenej však vo výške priemerného zárobku,

ktorý dosahoval pred prevedením.

(4)

Ak je pracovník prevedený na inú prácu, než bola dojednaná, pretože proti nemu bolo

začaté trestné konanie pre podozrenie z úmyselnej trestnej činnosti uvedenej v

§ 37 ods. 2 písm. b)

, prislúcha mu mzda podľa vykonávanej práce; ak však nebude právoplatne odsúdený pre

úmyselný trestný čin spáchaný pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti

s ním na škodu na majetku organizácie, prislúcha pracovníkovi za dobu prevedenia doplatok

do výšky priemerného zárobku, ktorý dosahoval pred prevedením.

(5)

Ak pracovník vykonával prácu, na ktorú bol proti svojej vôli protiprávne prevedený,

prislúcha mu mzda podľa vykonávanej práce, najmenej však vo výške priemerného zárobku,

ktorý dosahoval pred prevedením.

(6)

Ak je pracovník prevedený na prácu, pre ktorú je určená nižšia mzda, z dôvodov karanténneho

opatrenia, ktoré mu bolo uložené podľa predpisov o starostlivosti o zdravie ľudu,

prislúcha mu mzda podľa vykonávanej práce, najmenej však vo výške priemerného zárobku,

ktorý dosahoval pred prevedením. Vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky

môžu ustanoviť nariadením, za akých podmienok uhradí príslušný orgán štátnej správy

náklady na prípadný doplatok mzdy organizácii, ktorá ho poskytla.

(7)

Ak je pracovník prevedený na prácu, pre ktorú je určená nižšia mzda, pre ohrozenie

chorobou z povolania, je odmeňovaný podľa ustanovenia predchádzajúceho odseku s tým,

že sa mu priemerný zárobok zaručuje po dobu prevedenia, najdlhšie však po dobu 12

po sebe nasledujúcich mesiacov odo dňa prevedenia. To platí aj vtedy, ak pracovník

prejde podľa predchádzajúcej vety do pracovného pomeru v inej organizácii, pretože

pre neho doterajšia organizácia nemá inú vhodnú prácu; doterajšia organizácia je povinná

nahradiť organizácii, do ktorej pracovník prešiel, vyplatený doplatok mzdy. Do doby

12 mesiacov sa nezapočítava doba, po ktorú nebol pracovník v pracovnom pomere.

(8)

Doplatok do priemerného zárobku pracovníkovi neprislúcha, ak nedosahuje pri práci,

na ktorú bol prevedený, vlastným zavinením priemerný výkon dosahovaný pracovníkmi

vykonávajúcimi rovnakú prácu.

§ 116

Mzda a náhradné voľno za prácu nadčas

(1)

Za prácu nadčas (

§ 96

) poskytuje organizácia pracovníkovi popri dosiahnutej mzde príplatok vo výške najmenej

25 % mzdovej tarify, a ak ide o prácu nadčas v noci alebo v dňoch nepretržitého odpočinku

v týždni, príplatok vo výške najmenej 50 % mzdovej tarify.

(2)

Organizácia môže pracovníkovi po dohode s ním poskytnúť za dobu práce nadčas namiesto

príplatku náhradné voľno, a to najneskôr v dobe troch kalendárnych mesiacov po výkone

práce nadčas, pokiaľ sa nedojednala iná doba. Ak organizácia neposkytne pracovníkovi

náhradné voľno v dobe uvedenej v predchádzajúcej vete, prislúcha mu popri dosiahnutej

mzde za prácu nadčas príplatok podľa odseku 1.

(3)

V mzdových predpisoch alebo v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa, prípadne v ich

rámci v podnikových kolektívnych zmluvách možno ustanoviť, v ktorých prípadoch možno

za prácu nadčas poskytovať vyššie príplatky, než ustanovuje odsek 1, jednotný príplatok

vo výške najmenej 33 % mzdovej tarify, prípadne tiež primeranú paušálnu sumu.

(4)

Niektorým skupinám pracovníkov, najmä vykonávajúcim riadiace práce, alebo práce spojené

so zvýšenou zodpovednosťou, možno v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách

vyššieho stupňa ustanoviť mzdu tak, aby sa v nej už prihliadlo na prípadnú prácu nadčas.

To neplatí o práci nadčas vykonávanej v noci alebo v deň pracovného pokoja, prípadne

v ďalších prípadoch ustanovených mzdovými predpismi, prípadne kolektívnymi zmluvami

vyššieho stupňa. V mzde vedúceho organizácie sa vždy prihliadne na všetku prácu nadčas.

§ 116a

Mzda za nočnú prácu a za prácu vo výškach

Za nočnú prácu (

§ 99

) a za prácu vo výškach je organizácia povinná poskytovať pracovníkom mzdové príplatky.

Ich výšku a podmienky pre ich poskytovanie ustanovujú mzdové predpisy alebo kolektívne

zmluvy vyššieho stupňa.

§ 117

Mzda a náhrada mzdy za sviatky

(1)

Za prácu vo sviatok prislúcha pracovníkovi za každú odpracovanú hodinu popri mzde

príplatok vo výške jeho priemerného zárobku pripadajúceho na jednu hodinu. Príplatok

sa poskytuje aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého

odpočinku v týždni.

(2)

Príplatok za prácu vo sviatok neprislúcha pracovníkovi,

a)

ktorému sa za prácu vykonávanú vo sviatok poskytne náhradné voľno; toto náhradné

voľno môže organizácia pracovníkovi poskytnúť len na jeho žiadosť,

b)

u ktorého sa prihliadlo na prípadnú prácu nadčas už pri určení mzdy; za prácu vykonávanú

vo sviatok mu prislúcha náhradné voľno, ktoré organizácia musí poskytnúť, pokiaľ sa

s ním nedohodne inak, v dobe do troch kalendárnych mesiacov, inak pracovníkovi vznikne

nárok na príplatok za prácu vo sviatok.

(3)

Pracovníkovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný

deň, prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, pokiaľ mu mzda ušla v dôsledku

sviatku. Náhrada mzdy v tejto výške prislúcha pracovníkovi aj za deň, v ktorom sa

mu poskytlo za prácu vo sviatok náhradné voľno.

(4)

Náhrada mzdy za sviatok neprislúcha pracovníkovi, ktorý neospravedlnene zameškal

smenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu

alebo smenu nariadenú organizáciou na sviatok (

§ 91 ods. 4

), prípadne časť niektorej z týchto smien.

§ 118

Mzda pri chybnej práci

Ak pracovník vyrobí zavinene svojou chybnou prácou nepodarok (chybný výrobok), neprislúcha

mu za prácu na ňom mzda. Ak možno nepodarok opraviť a ak pracovník urobí opravu sám,

prislúcha mu mzda za prácu na tomto výrobku, nie však mzda za vykonanie opravy. Ak

pracovník nepodarok nezavinil, prislúcha mu mzda ako za bezchybnú prácu. Táto mzda

mu prislúcha aj vtedy, ak sa mu po oznámení závady neuložilo zastaviť prácu. Obdobne

ako pri nepodarkoch sa postupuje aj pri chybnom vykonávaní montáží, opráv, úprav a

stavených prác.

§ 119

Splatnosť mzdy a náhrady mzdy

(1)

Mzda a náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné obdobie, pokiaľ v podnikovej kolektívnej

zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie, a to v najbližšom výplatnom

termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. V podnikovej kolektívnej zmluve

alebo pracovnej zmluve možno tiež dohodnúť, že sa niektoré zložky mzdy s výnimkou

zaručenej mzdy vyplatia v neskoršom výplatnom termíne, najneskôr však v dobe troch

mesiacov po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytujú. Mzda a náhrada mzdy sa vypláca

vo výplatných termínoch určených podľa zásad ustanovených vyhláškou Federálneho ministerstva

financií vydanou po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí.

(2)

Na žiadosť pracovníka mu musí byť mzda a náhrada mzdy splatná počas dovolenky na

zotavenie vyplatená pred nastúpením dovolenky.

(3)

Pri skončení pracovného pomeru vyplatí organizácia pracovníkovi na jeho žiadosť mzdu

a náhradu mzdy splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak to

umožňuje technika výpočtu miezd.

§ 120

Výplata mzdy a náhrady mzdy

(1)

Mzda a náhrada mzdy sa vypláca pracovníkovi v peniazoch. V inom druhu plnenia sa

poskytuje len vo výnimočných prípadoch ustanovených mzdovými predpismi.

(2)

Mzda a náhrada mzdy sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku. Výnimku môže určiť

organizácia s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu, ak je to z prevádzkových

dôvodov nevyhnutne potrebné. Ak sa pracovník nemôže dostaviť pre výplatu z vážnych

dôvodov, prípadne ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu organizácia mzdu (náhradu

mzdy) v deň určený pre jej výplatu, prípadne najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný

deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, pokiaľ sa nedohodnú inak.

(3)

Pri mesačnom vyúčtovaní mzdy (náhrady mzdy) je organizácia povinná vydať pracovníkovi

písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy (náhrady mzdy) a o vykonaných

zrážkach. Na žiadosť pracovníka predloží mu organizácia na nahliadnutie doklady, na

základe ktorých bola mzda (náhrada mzdy) vypočítaná.

(4)

Pracovník môže na prijatie mzdy (náhrady mzdy) písomne splnomocniť inú osobu. Manželovi

možno mzdu (náhradu mzdy) vyplatiť len na základe písomného splnomocnenia. Bez písomného

splnomocnenia možno vyplatiť mzdu (náhradu mzdy) inej osobe než pracovníkovi, len

pokiaľ to ustanovuje zákon.

8

)

(5)

Na žiadosť pracovníka je organizácia povinná pri výplate miezd (náhrad miezd), prípadne

iných peňažných plnení v prospech pracovníka po vykonaní prípadných zrážok zo mzdy

podľa príslušných právnych predpisov poukázať sumu určenú pracovníkom na jeho účet

v česko-slovenskom peňažnom ústave.

§ 121

Zrážky zo mzdy a z náhrady mzdy

(1)

Zrážky zo mzdy (náhrady mzdy) možno vykonať len na základe dohody o zrážkach zo mzdy.

Inak môže organizácia zraziť zo mzdy (náhrady mzdy) len

a)

daň zo mzdy,

b)

preddavok na mzdu (jej zložku), ktorú je pracovník povinný vrátiť preto, že neboli

splnené podmienky pre priznanie tejto mzdy (jej zložky),

c)

sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nadriadeným súdom alebo orgánom štátnej správy,

d)

sumy prepadajúce štátu v dôsledku právoplatne uloženého nápravného opatrenia a peňažné

tresty (pokuty), ako aj náhrady uložené pracovníkovi vykonateľným rozhodnutím príslušných

orgánov,

e)

preplatky na dávkach nemocenského poistenia, pokiaľ je pracovník povinný ich vrátiť

na základe vykonateľného rozhodnutia podľa právnych predpisov o nemocenskom poistení,

f)

neprávom prijaté sumy dávok sociálneho zabezpečenia, pokiaľ je pracovník povinný

ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa právnych predpisov o sociálnom

zabezpečení,

g)

nevyúčtovaný preddavok na náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov,

h)

náborové a iné príspevky, ako aj náhrady sťahovacích výdavkov, ktoré boli pracovníkovi

vyplatené v nábore a ktoré je pracovník povinný podľa pracovnoprávnych predpisov vrátiť,

i)

náhradu mzdy za dovolenku na zotavenie, na ktorú pracovník stratil nárok, prípadne

na ktorú mu nárok nevznikol,

j)

sumy rodičovského príspevku, ktoré je pracovníčka (pracovník) povinná vrátiť na základe

vykonateľného rozhodnutia podľa zákona o rodičovskom príspevku,

k)

neprávom prijaté hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie alebo jeho zvýšenie

alebo hmotné zabezpečenie poskytnuté ako preddavok, pokiaľ je pracovník povinný ho

vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa zákona o zamestnanosti.

(2)

Poradie zrážok zo mzdy (náhrady mzdy) ustanoví nariadením vláda Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky.

§ 122

Účasť odborových orgánov pri vykonávaní mzdových opatrení

Uplatnenie mzdových zložiek, foriem mzdy a ich zmien, ustanovenie konkrétnych podmienok

pre poskytovanie príslušnej mzdovej zložky, zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce

a opatrenia na použitie prostriedkov na mzdy vykonáva organizácia po prerokovaní s

príslušným odborovým orgánom, ak nie je príslušná úprava vykonaná v kolektívnej zmluve.

§ 123

(1)

Podľa zásad schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí mzdovými a ďalšími pracovnoprávnymi

predpismi

a)

podmienky usmerňovania vývoja miezd,

b)

príspevky, prípadne postup organizácií v súvislosti so vznikom, zmenou a skončením

pracovného pomeru,

c)

náhrady výdavkov spojených s výkonom práce včítane výšky náhrady na mzdy za čas strávený

cestou v pracovnom čase na pracovnej ceste a náhrady za používanie vlastných vozidiel,

náradia, zariadenia a predmetov potrebných pre výkon práce,

d)

naturálne požitky,

e)

minimálne mzdové tarify a mzdové príplatky a ich minimálnu výšku pre pracovníkov

organizácií, ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť.

(2)

Podľa zásad schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí mzdovými predpismi pre pracovníkov

organizácií riadených federálnymi ústrednými orgánmi

a)

ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť

1.

odmeny za pracovnú pohotovosť, prípadne inú mzdové zložky, než sú uvedené v odseku

1,

2.

druhy mzdových foriem,

3.

podmienky hmotnej zainteresovanosti vedúceho organizácie,

4.

podmienky pre prevádzanie mzdových zložiek na osobný účet mzdy,

b)

ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť

1.

mzdové tarify, hodnotenie a triedenie prác, mzdové príplatky, odmeny za pracovnú

pohotovosť, prípadne iné mzdové zložky, než sú uvedené v odseku 1,

2.

druhy mzdových foriem,

3.

hmotnú zainteresovanosť vedúceho organizácie.

(3)

Podľa zásad schválených vládou Českej republiky a vládou Slovenskej republiky vydáva

príslušné ministerstvo práce a sociálnych vecí republiky pracovnoprávne predpisy podľa

odseku 1 písm. b) až d), pokiaľ nie je vydaný predpis Federálneho ministerstva práce

a sociálnych vecí, a podľa odseku 2 pre pracovníkov organizácií, ktoré nie sú riadené

federálnymi ústrednými orgánmi.

(4)

Ostatné federálne ústredné orgány po dohode s federálnym ministerstvom práce a sociálnych

vecí a ústredné orgány republík po dohode s príslušným ministerstvom práce a sociálnych

vecí republiky môžu podľa zásad schválených príslušnou vládou vydávať pracovnoprávne

predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) až d) a v odseku 2.

Druhý oddiel

Náhrada mzdy pri prekážkach v práci

Prekážky na strane pracovníka

§ 124

Prekážky z dôvodov všeobecného záujmu

(1)

Organizácia poskytne pracovníkovi pracovné voľno v nevyhnutnom potrebnom rozsahu

na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme,

pokiaľ túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času.

(2)

Krátkodobo uvoľnenému pracovníkovi pre výkon verejnej funkcie a občianskej povinnosti

poskytne organizácia, v ktorej je pracovník v pracovnom pomere, náhradu mzdy vo výške

primeraného zárobku. Pracovníkovi uvoľnenému dlhodobe pre výkon verejnej funkcie poskytne

organizácia, pre ktorú bol uvoľnený, primeranú odmenu, ktorá sa posudzuje ako mzda;

náhrada mzdy od organizácie, v ktorej je v pracovnom pomere, mu nepatrí.

(3)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže nariadením určiť, kedy pri

krátkodobom uvoľnení pracovníka mu poskytne náhradu mzdy organizácia, pre ktorú je

v tom čase činný, alebo kedy táto organizácia uhradí náhradu mzdy organizácii, ktorá

ho uvoľnila.

(4)

Podľa zásad schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví

vyhláškou Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí iné úkony vo všeobecnom záujme,

rozsah a podmienky krátkodobého uvoľnenia a poskytovania náhrady mzdy.

(5)

V kolektívnych zmluvách možno zvýšiť nároky pracovníkov na pracovné voľno, prípadne

náhradu mzdy nad rozsah ustanovený v pracovnoprávnom predpise vydanom podľa odseku

4, prípadne rozšíriť ich okruh o ďalšie prípady, ktoré organizácia posudzuje ako iné

úkony vo všeobecnom záujme, a ustanoviť pre pracovníkov priaznivejšie podmienky poskytovania

pracovného voľna a náhrady mzdy; náhrada mzdy nesmie pritom prekročiť výšku priemerného

zárobku. Pre organizácie, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť, možno takto ustanoviť

iba nároky na pracovné voľno bez náhrady mzdy, prípadne ustanoviť priaznivejšie podmienky

pre jeho poskytovanie.

§ 125

Náhrada mzdy pri výkone služby v ozbrojených silách a civilnej služby

(1)

Pracovníkovi, ktorý nastupuje vojenskú základnú (náhradnú) službu alebo civilnú službu,

poskytuje organizácia náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za prvé dva týždne

tejto služby. V kolektívnych zmluvách možno ustanoviť nárok pracovníka na náhradu

mzdy za ďalšiu dobu, prípadne možnosť organizácie náhradu mzdy za ďalšiu dobu poskytnúť.

Táto náhrada mzdy je splatná najneskôr tri dni predo dňom určeným na nástup služby.

(2)

Za každú smenu (pracovný deň) alebo jej prevažnú časť, ktorú pracovník neospravedlnene

zamešká v dobe štyroch týždňov bezprostredne predchádzajúcich nástupu vojenskej služby

alebo civilnej služby, môže mu organizácia skrátiť náhradu mzdy za jeden až tri dni;

ak pracovník zamešká neospravedlnene smenu alebo jej prevažnú časť v čase po vyplatení

náhrady mzdy, je povinný vrátiť organizácii sumu zodpovedajúcu skráteniu náhrady mzdy.

(3)

Pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách, s výnimkou vojenskej

základnej (náhradnej) služby, a pri výkone civilnej služby namiesto vojenského cvičenia,

prislúcha pracovníkovi od organizácie po dobu tejto služby náhrada mzdy vo výške určenej

nariadením vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. V kolektívnych zmluvách

možno výšku náhrady mzdy ustanovenej podľa predchádzajúcej vety zvýšiť; náhrada mzdy

nesmie pritom prekročiť výšku priemerného zárobku.

(4)

Ak pracovník vykonáva po skončení jedného druhu služby v ozbrojených silách bezprostredne

službu toho istého druhu alebo civilnú službu, posudzuje sa nadväzujúca služba z hľadiska

nároku na náhradu mzdy ako pokračovanie predchádzajúcej služby; ak vykonáva vojenskú

základnú (náhradnú) službu v dvoch alebo viacerých častiach, prislúcha mu pred nastúpením

druhej alebo ďalšej časti služby od organizácie náhrada mzdy za jeden týždeň odo dňa

určeného na nastúpenie druhej alebo ďalšej časti tejto služby.

(5)

Po skončení služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby prislúcha pracovníkovi

mzda odo dňa opätovného nastúpenia do práce.

(6)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením, v akom rozsahu

možno poskytovať pracovníkom v súvislosti s nástupom služby v ozbrojených silách alebo

civilnej služby pracovné voľno s nárokom na náhradu mzdy.

(7)

Náhradu mzdy vyplatenú pracovníkovi podľa odsekov 1 až 4 pri výkone služby v ozbrojených

silách uhradí organizácii príslušný štátny orgán vojenskej správy a pri výkone civilnej

služby príslušný orgán štátnej správy. Neuhrádza sa náhrada mzdy vyplatená rozpočtovou

organizáciou a náhrada mzdy vyplývajúca z kolektívnej zmluvy nad rozsah ustanovený

právnym predpisom.

§ 126

Školenie a štúdium popri zamestnaní

(1)

Organizácia poskytne pracovníkovi, ktorý je povolaný na školenie usporiadané spoločenskými

organizáciami, pracovné voľno, pokiaľ tomu nebránia dôležité prevádzkové dôvody. Náhrady

mzdy za dobu školenia a cestovné náhrady po dobu školenia a v súvislosti s ním poskytuje

pracovníkovi spoločenská organizácia; môže sa však s organizáciou dohodnúť, že náhradu

mzdy v dohodnutej výške bude pracovníkovi po dobu školenia poskytovať organizácia

a že spoločenská organizácia jej vyplatené sumy uhradí.

(2)

Účasť na školení a štúdiu popri zamestnaní, v ktorých má pracovník získať predpoklady

ustanovené právnymi predpismi alebo požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dojednané

v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane pracovníka.

(3)

Účasť na školení a štúdiu popri zamestnaní za účelom prehĺbenia kvalifikácie na výkon

práce dojednanej v pracovnej zmluve (

§ 141a

) je výkonom práce, za ktorý prislúcha pracovníkovi mzda.

(4)

Podľa zásad schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže ustanoviť

vyhláškou Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí poskytovanie pracovných úľav

a hmotného zabezpečenia pracovníkov študujúcich popri zamestnaní a pracovníkov pri

účasti na školení uvedených v odseku 2, prípadne aj výšku náhrady mzdy poskytovanej

po dobu tohto školenia.

(5)

Ak nie sú pracovné úľavy a hmotné zabezpečenie pracovníkov pri účasti na školení

a štúdiu popri zamestnaní uvedených v odseku 2 upravené právnym predpisom, možno ich

ustanoviť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa; možno v nej tiež ustanoviť pre pracovníkov

priaznivejšie podmienky poskytovania pracovných úľav a hmotného zabezpečenia, než

ustanovuje právny predpis. Náhrada mzdy nesmie pritom prekročiť výšku priemerného

zárobku a náhrada cestových výdavkov výšku ustanovenú pracovnoprávnymi predpismi.

Pre organizácie, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť, možno takto ustanoviť

alebo priaznivejšie upraviť iba nároky na pracovné voľno bez náhrady mzdy.

Dôležité osobné prekážky v práci

§ 127

(1)

Organizácia ospravedlní neprítomnosť pracovníka v práci po dobu jeho práceneschopnosti

pre chorobu alebo úraz, po dobu materskej dovolenky, karantény, ošetrovania chorého

člena rodiny a po dobu starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže

byť z dôležitých dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy,

v starostlivosti ktorých dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak o dieťa stará,

ochorela alebo jej bola nariadená karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila

vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť

mimo pracovného času pracovníka. Po túto dobu nepatrí pracovníkovi náhrada mzdy; hmotné

zabezpečenie v týchto prípadoch upravujú právne predpisy o nemocenskom poistení.

(2)

Organizácia ospravedlní aj neprítomnosť muža v práci po dobu, po ktorú sa mu poskytuje

peňažná pomoc podľa právnych predpisov o nemocenskom poistení alebo príspevok podľa

zákona o rodičovskom príspevku, najdlhšie však do troch rokov veku dieťaťa; po túto

dobu mu nepatrí náhrada mzdy.

§ 128

(1)

Ak pracovník nemôže vykonávať prácu z iných dôležitých dôvodov týkajúcich sa jeho

osoby, poskytne mu organizácia pracovné voľno.

(2)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky určí nariadením, v ktorých prípadoch,

za akých podmienok a v akom rozsahu sa toto pracovné voľno poskytuje a kedy a v akom

rozsahu patrí pracovníkom po dobu tohto pracovného voľna náhrada mzdy.

(3)

V kolektívnych zmluvách možno zvýšiť nároky pracovníkov na pracovné voľno, prípadne

náhradu mzdy nad rozsah ustanovený v pracovnoprávnom predpise vydanom podľa odseku

2, prípadne rozšíriť ich okruh o ďalšie prípady, keď pracovníkovi vznikne nárok na

pracovné voľno, prípadne na náhradu mzdy; náhrada mzdy nesmie pritom prekročiť výšku

priemerného zárobku. Pre organizácie, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť, možno

takto ustanoviť iba nároky na pracovné voľno bez náhrady mzdy.

Prekážky na strane organizácie

§ 129

Prestoje

Ak nemôže pracovník vykonávať prácu pre prechodnú závadu spôsobenú poruchou na strojovom

zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo

inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a ak nebol prevedený na inú prácu

[

§ 37 ods. 4 písm. a)

a

§ 115 ods. 2

], patrí mu náhrada mzdy za podmienok a v rozsahu ustanovenom mzdovými predpismi,

prípadne v súlade s nimi kolektívnymi zmluvami.

§ 130

Ostatné prekážky na strane organizácie

(1)

Ak nemohol pracovník vykonávať prácu pre iné prekážky na strane organizácie, ako

sú uvedené v predchádzajúcom ustanovení, poskytne mu organizácia náhradu mzdy vo výške

priemerného zárobku, pokiaľ predpisy uvedené v

§ 131

neustanovujú inú výšku náhrady mzdy.

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa nevzťahuje na prerušenie práce spôsobené nepriaznivými

poveternostnými vplyvmi; v mzdových predpisoch, prípadne v súlade s nimi v kolektívnych

zmluvách môže sa ustanoviť, v ktorých prípadoch, za akých podmienok a v akom rozsahu

sa poskytuje pracovníkovi náhrada mzdy.

(3)

Ak organizácia vymedzila v písomnej dohode s príslušným odborovým orgánom vážne prevádzkové

dôvody, pre ktoré organizácia nemôže pracovníkovi prideľovať prácu, ide o inú prekážku

v práci na strane organizácie, pri ktorej prislúcha pracovníkovi náhrada mzdy vo výške

60 % priemerného zárobku. Dohodu podľa predchádzajúcej vety nemožno nahradiť rozhodnutím

organizácie.

Tretí oddiel

Náhrady výdavkov poskytované pracovníkom v súvislosti s výkonom práce

§ 131

Organizácia poskytuje pracovníkom za podmienok a vo výške ustanovenej pracovnoprávnymi

predpismi

a)

náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré im vzniknú pri plnení pracovných

povinností,

b)

náhrady za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon

práce, pokiaľ ich používajú s jej súhlasom.

PIATA HLAVA

BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI

§ 132

(1)

Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a stále zlepšovanie pracovných

podmienok je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia výrobných

a ostatných pracovných úloh i rozvoja novej techniky. Pri hodnotení, ako sa plnia

výrobné aj ostatné pracovné úlohy, i pri odmeňovaní práce vychádzajú organizácie z

jednoty ekonomických výsledkov a dosiahnutého stupňa starostlivosti o bezpečnosť a

ochranu zdravia pri práci.

(2)

Z požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci treba vychádzať i pri tvorbe

Česko-slovenských štátnych noriem (ČSN), ktoré musia obsahovať podrobné ustanovenia

bezpečnostnotechnickej povahy pre konštrukciu a používanie strojov a zariadení alebo

pre zavádzanie a používanie nimi upravovaných pracovných a technologických postupov.

§ 133

Úlohy organizácie

(1)

Organizácie a orgány im nadriadené sú v rozsahu svojej pôsobnosti povinné sústavne

vytvárať podmienky pre bezpečnú a zdravotne nezávadnú prácu. Najmä sú povinné

a)

zriaďovať, udržiavať a zlepšovať potrebné ochranné zariadenia a vykonávať technické

a organizačné opatrenia podľa právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci a podľa nových poznatkov vedy a techniky,

b)

sústavne oboznamovať s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci a s novými poznatkami bezpečnostnej techniky vedúcich pracovníkov

i všetkých ostatných pracovníkov, pravidelne overovať ich znalosti týchto predpisov

a sústavne vyžadovať a kontrolovať ich dodržiavanie,

c)

zaraďovať pracovníkov na prácu a pracovisko so zreteľom na ich schopnosti a zdravotný

stav a nepripustiť, aby pracovník vykonával práce, ktorých výkon by bol v rozpore

s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

alebo s lekárskym posudkom, včítane práce nadčas alebo v noci,

d)

sústavne kontrolovať úroveň starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

stav technickej prevencie, dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

a odstraňovať zistené závady, ako aj príčiny porúch a havárií technických zariadení,

e)

bezodkladne zisťovať a odstraňovať príčiny pracovných úrazov a chorôb z povolania,

viesť ich evidenciu, oznamovať ich príslušným orgánom a robiť opatrenia potrebné na

nápravu,

f)

neposudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak pracovník nevykonal prácu, o ktorej sa

dôvodne domnieval, že bezprostredne a vážne ohrozuje život alebo zdravie.

(2)

Organizácie sú povinné poskytovať pracovníkom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich

života a zdravia alebo ochrana života a zdravia občanov, podľa pracovnoprávnych predpisov

na bezplatné používanie potrebné osobné ochranné pracovné prostriedky a umývacie,

čistiace a dezinfekčné prostriedky, prípadne aj ochranné nápoje a špecifické účinné

doplnky stravy; pracovníkom v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha pri práci

mimoriadnemu opotrebeniu alebo znečisteniu, poskytuje organizácia ako osobné ochranné

pracovné prostriedky aj pracovný odev alebo obuv. Organizácia je povinná udržiavať

osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom stave, kontrolovať ich používanie

a zabezpečovať riadne hospodárenie s nimi.

(3)

Organizácie sú povinné dbať na to, aby sa zdravie pracovníkov neohrozovalo fajčením

na pracoviskách. Za tým účelom sú povinné zabezpečovať dodržiavanie zákazu fajčenia

na pracoviskách ustanoveného osobitnými predpismi a určiť zákaz fajčenia na pracoviskách,

kde pracujú aj nefajčiari.

(4)

Za plnenie úloh organizácie v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci

zodpovedajú vedúci pracovníci na všetkých stupňoch riadenia a rozsahu svojich funkcií.

Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností.

(5)

Povinnosť organizácie všestranne sa starať o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci

sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré sa s jej vedomím zdržiavajú na jej pracoviskách.

(6)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže ustanoviť nariadením ďalšie

povinnosti organizáciám na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa zásad

schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže príslušné ministerstvo

práce a sociálnych vecí republiky ustanoviť pracovnoprávnym predpisom ďalšie povinnosti

organizácií na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Príslušné ministerstvo

práce a sociálnych vecí republiky po dohode s príslušným ministerstvom zdravotníctva

a ministerstvom financií republiky ustanoví pracovnoprávnym predpisom rozsah a bližšie

podmienky poskytovania osobných a ochranných pracovných prostriedkov, umývacích, čistiacich

a dezinfekčných prostriedkov, ochranných nápojov a špecifických účinných doplnkov

stravy.

§ 134

Hmotné podnety na zvyšovanie starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci

(1)

Znalosť predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je neoddeliteľnou

a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov. Pri hodnotení pracovných výsledkov

treba prizerať na dodržiavanie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci.

(2)

Úkolové mzdy sa nesmú používať na odmeňovanie prác, pri ktorých sú pracovníci vystavení

zvýšenému nebezpečenstvu úrazu a kde by táto forma mzdy viedla pri zvyšovaní pracovných

výsledkov súčasne k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia pracovníkov.

§ 135

Účasť pracovníkov na zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

(1)

Pracovníci sa aktívne zúčastňujú na riešení všetkých otázok súvisiacich so starostlivosťou

o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Túto aktívnu účasť zabezpečujú odborové

orgány v spolupráci s organizáciou.

(2)

Pracovníci sú v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinní

a)

dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

dodržiavať ostatné predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci, zásady bezpečného správania sa na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými

boli riadne oboznámení,

b)

nepožívať alkoholické nápoje a nezneužívať iné omamné prostriedky na pracoviskách

organizácie a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk, nenastupovať pod ich vplyvom

do práce a dodržiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách,

c)

používať pri práci ochranné zariadenia a osobné ochranné pracovné prostriedky, starať

sa o ne a riadne s nimi hospodáriť,

d)

zúčastňovať sa na školení a výcviku uskutočňovanom organizáciou v záujme bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa skúškam a lekárskym prehliadkam ustanoveným

právnym predpisom,

e)

zúčastňovať sa v prípadoch a za podmienok ustanovených pracovnoprávnym predpisom

na rekondičných pobytoch,

f)

oznamovať svojmu nadriadenému alebo orgánom dozoru nad bezpečnosťou práce a technických

zariadení nedostatky a závady, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie pri

práci, a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstraňovaní,

g)

podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva organizácia alebo príslušný orgán štátnej

správy, aby zistili, či pracovníci nie sú pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných

prostriedkov; okruh orgánov a pracovníkov organizácie oprávnených dať pracovníkovi

pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie organizácia v pracovnom poriadku, prípadne

vo vnútornom predpise vydanom po dohode s príslušným odborovým orgánom.

(3)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa vzťahujú primerane na osoby, ktoré sa s vedomím

organizácie zdržiavajú na jej pracoviskách.

(4)

Podľa zásad schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví

vyhláškou Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s ministerstvami

práce a sociálnych vecí a s ministerstvami zdravotníctva republík, v ktorých prípadoch

a za akých podmienok sú v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania pracovníci

vykonávajúci vybrané povolania povinní zúčastniť sa v čase určenom organizáciou na

rekondičných pobytoch a v akom rozsahu; pritom môže určiť aj výšku poskytovanej náhrady

mzdy.

(5)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže ustanoviť nariadením výnimky

zo zákazu požívania alkoholických nápojov [odsek 2 písm. b)].

§ 136

Kontrola odborových orgánov

(1)

Odborové orgány majú právo vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci v jednotlivých organizáciách; pritom majú najmä právo

a)

kontrolovať, ako organizácie plnia svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť

a ochranu zdravia pri práci a či sústavne vytvárajú podmienky bezpečnej a zdravotne

nezávadnej práce, pravidelne preverovať pracovisko a zariadenie organizácií pre pracovníkov

a kontrolovať hospodárenie organizácií s osobiými ochrannými pracovnými prostriedkami,

b)

kontrolovať, či organizácie riadne vyšetrujú pracovné úrazy, zúčastňovať sa na zisťovaní

príčin pracovných úrazov a chorôb z povolania, prípadne ich samy vyšetrovať,

c)

požadovať od organizácie na základe záväzného pokynu odstránenie závad v prevádzke

na strojoch a zariadeniach, pri pracovných postupoch a v prípade bezprostredného ohrozenia

života alebo zdravia pracovníkov zakázať ďalšiu prácu,

d)

zakázať prácu nadčas a prácu v noci, ktorá by ohrozovala bezpečnosť a ochranu zdravia

pracovníkov,

e)

zúčastňovať sa na rokovaniach o otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(2)

O opatreniach vykonaných podľa predchádzajúceho odseku písmena c) alebo d) sú odborové

orgány povinné bez meškania upovedomiť orgán štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou

práce. Ak požiada organizácia orgán štátneho odborného dozoru o preskúmanie opatrenia

odborového orgánu, je tento orgán povinný tak urobiť; až do jeho rozhodnutia platí

opatrenie odborového orgánu.

(3)

Náklady vzniknuté výkonom kontroly nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci

uhrádza štát.

§ 137

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v družstvách

V družstvách, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah, zaisťujú bezpečnosť a

ochranu zdravia pri práci predstavenstvo a popri ňom na úsekoch svojej činnosti aj

ostatné orgány družstva, ako aj všetci členovia, prípadne pracovníci poverení organizovaním,

riadením a kontrolou práce.

§ 138

Štátny odborný dozor

Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci upravujú osobitné

predpisy.

ŠIESTA HLAVA

STAROSTLIVOSŤ O PRACOVNÍKOV

Prvý oddiel

Pracovné a životné podmienky pracovníkov a ich odborný rozvoj

§ 139

(1)

Organizácie vytvárajú na zvyšovanie kultúry práce a pracovného prostredia pracovné

podmienky, ktoré umožňujú, aby výkon práce bol kvalitný, hospodárny a bezpečný, aby

práca prinášala pracovníkom uspokojenie a aby pôsobila priaznivo na ich všestranný

rozvoj.

(2)

Organizácie sa starajú o uplatňovanie vedecko-technických poznatkov, najmä o rozširovanie

mechanizácie a automatizácie (robotizácie), o zdokonaľovanie organizácie práce, o

odstraňovanie rizikových, namáhavých a jednotvárnych prác a o vzhľad a úpravu pracovísk,

strojov a nástrojov.

(3)

Organizácie zriaďujú, udržujú a zlepšujú zariadenia pre pracovníkov podľa právnych

predpisov. Organizácie zriaďujú a udržujú zdravotnícke zariadenia v rozsahu a za podmienok

ustanovených právnymi predpismi.

§ 140

(1)

Organizácie sú povinné zabezpečovať pracovníkom vo všetkých smenách závodné stravovanie

zodpovedajúce zásadám správnej výživy a vhodné nápoje priamo na pracoviskách alebo

v ich blízkosti; túto povinnosť nemajú voči pracovníkom vyslaným na pracovnú cestu

a v prípadoch, keď to vylučujú podmienky výkonu práce na pracoviskách.

(2)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením organizáciu

závodného stravovania, podmienky pre jeho uskutočňovanie a finančné zvýhodnenie jedál,

bližšie vymedzenie okruhu pracovníkov (bývalých pracovníkov), ktorým sa toto stravovanie

poskytuje, ako aj v ktorých prípadoch a za akých podmienok je pracovník povinný uhradiť

organizácii v rámci závodného stravovania jedno hlavné jedlo denne.

Starostlivosť o kvalifikáciu pracovníkov a jej zvyšovanie

§ 141

Organizácie sa starajú o prehlbovanie kvalifikácie pracovníkov (

§ 126 ods. 3

), prípadne o jej zvyšovanie (

§ 126 ods. 2

a

§ 142b

) a dbajú na to, aby pracovníci boli zamestnávaní prácami zodpovedajúcimi dosiahnutej

kvalifikácii.

§ 141a

Pracovník je povinný prehlbovať si sústavne kvalifikáciu na výkon práce dojednanej

v pracovnej zmluve; prehlbovaním kvalifikácie sa rozumie tiež jej udržiavanie a obnovovanie.

Organizácia je oprávnená uložiť pracovníkovi účasť na školení na prehĺbenie kvalifikácie.

§ 142

(1)

Pracovníkovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečuje organizácia

získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Po skončení zaškolenia alebo zaučenia

vydá o tom organizácia pracovníkovi osvedčenie.

(2)

Organizácia je takisto povinná zaškoliť alebo zaučiť pracovníka, ktorý prechádza

na nové pracovisko alebo na nový druh práce alebo spôsob práce, pokiaľ je to potrebné,

najmä pri zmenách v organizácii práce alebo iných racionalizačných opatreniach.

§ 142a

zrušený

§ 142b

(1)

Organizácia môže poskytovať pracovníkovi pracovné úľavy a hmotné zabezpečenie podľa

§ 126 ods. 4

, ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou organizácie; zvýšením

kvalifikácie sa rozumie tiež jej získanie alebo rozšírenie.

(2)

Organizácia je povinná kontrolovať priebeh a výsledky zvyšovania kvalifikácie pracovníka;

môže zastaviť poskytovanie pracovných úľav a hmotného zabezpečenia, ak

a)

pracovník sa stal dlhodobo nespôsobilým na výkon práce, pre ktorú si zvyšuje kvalifikáciu;

v takom prípade mu organizácia môže poskytovať pracovné voľno bez náhrady mzdy,

b)

pracovník bez zavinenia organizácie po dlhší čas neplní bez vážneho dôvodu podstatné

povinnosti pri zvyšovaní kvalifikácie.

§ 143

(1)

Organizácia môže s pracovníkom uzavrieť dohodu, ktorou sa organizácia zaväzuje umožniť

pracovníkovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovných úľav a hmotného zabezpečenia

a pracovník sa zaväzuje zvýšiť si kvalifikáciu a zotrvať v organizácii po určitý čas

v pracovnom pomere alebo uhradiť jej náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie, a

to aj vtedy, ak pracovník rozviaže pracovný pomer pred zvýšením kvalifikácie. Dohodu

nemožno dojednať, ak ide o prehlbovanie kvalifikácie pre prácu dojednanú v pracovnej

zmluve, ktoré je povinnosťou pracovníka (

§ 141a

).

(2)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením najvyššiu sumu

nákladov, ktorú je pracovník povinný uhradiť v závislosti od dĺžky doby zotrvania

v pracovnom pomere, ak nesplní svoj záväzok. Súčasne môže ustanoviť, že organizácia

je oprávnená uzavrieť dohodu podľa predchádzajúceho odseku tiež pri prehlbovaní kvalifikácie,

ak predpokladané náklady dosahujú mimoriadne vysokú sumu, a výšku tejto sumy; v takom

prípade nemožno však prehĺbenie kvalifikácie pracovníkovi uložiť.

(3)

Dohoda sa musí uzavrieť písomne a musia sa v nej uviesť

a)

druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,

b)

doba, po ktorú sa pracovník zaväzuje zotrvať v organizácii v pracovnom pomere,

c)

druhy nákladov, ktoré bude povinný pracovník uhradiť organizácii, ak nesplní svoj

záväzok zotrvať v nej v pracovnom pomere,

d)

najvyššia celková suma, ktorú bude pracovník povinný uhradiť,

inak je dohoda neplatná.

(4)

Do doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítava doba základnej (náhradnej) vojenskej

služby a civilnej služby vykonávanej namiesto nej, doba ďalšej materskej dovolenky

a doba, po ktorú organizácia podľa

§ 127 ods. 2

ospravedlnila neprítomnosť muža v práci, pretože mu prislúchal rodičovský príspevok.

Nezapočítava sa tiež neprítomnosť v práci pre výkon nepodmienečného trestu odňatia

slobody a väzby, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu.

(5)

Ak pracovník nesplní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne

zníži.

(6)

Ak pracovník v dobe trvania záväzku podľa odseku 1 rozviaže pracovný pomer a nastúpi

doňho v inej organizácii, môže táto organizácia, ako aj každá ďalšia organizácia,

do ktorej pracovník neskoršie nastúpil, prevziať za neho povinnosť uhradiť úplne alebo

čiastočne náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie, ak sa pracovník zaviaže po zodpovedajúcu

dobu zotrvať v nej v pracovnom pomere alebo vrátiť príslušnú časť nákladov, ktoré

za neho uhradila; odsek 2 platí aj tu.

(7)

Povinnosť pracovníka na úhradu nákladov nevzniká, ak

a)

organizácia v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavila poskytovanie hmotného zabezpečenia,

pretože sa pracovník bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilým na výkon práce,

pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu,

b)

pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou organizáciou, pokiaľ nejde o výpoveď z

dôvodov, pre ktoré možno zrušiť okamžite pracovný pomer, alebo z dôvodu závažného

porušenia pracovnej disciplíny, prípadne dohodou z dôvodov uvedených v

§ 46 ods. 1 písm. a) až c)

,

c)

pracovník nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej

zdravotníckej správy alebo sociálneho zabezpečenia prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu,

prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených

v

§ 46 ods. 1 písm. d)

,

d)

organizácia nevyužívala v posledných 12 mesiacoch po dobu najmenej šiestich mesiacov

kvalifikáciu, ktorú si pracovník zvýšil.

(8)

V kolektívnej zmluve možno ustanoviť ďalšie prípady, keď nevzniká povinnosť pracovníka

na úhradu nákladov; pritom je rozhodná kolektívna zmluva, ktorá bola účinná v čase

uzavretia dohody podľa odseku 1. To platí aj pre organizácie, ktoré neprevádzkujú

podnikateľskú činnosť.

§ 144

Organizácie zabezpečujú absolventom stredných a vysokých škôl v pracovnom pomere primeranú

odbornú prax na získanie praktických skúseností a znalostí potrebných pre dobrý a

spoľahlivý výkon práce a pre ďalší odborný rast.

§ 145

Uloženie zvrškov a dopravných prostriedkov

Organizácia je povinná zaistiť bezpečnú úschovu zvrškov a osobných predmetov, ktoré

pracovníci obvykle nosia do zamestnania, ako aj obvyklých dopravných prostriedkov,

pokiaľ ich pracovníci používajú na cestu do zamestnania a späť; za obvyklý dopravný

prostriedok na cestu do zamestnania a späť sa na tento účel nepovažuje osobný automobil.

Túto povinnosť má aj voči všetkým ostatným osobám, pokiaľ sú pre ňu činné na jej pracoviskách.

Druhý oddiel

Zabezpečenie pri práceneschopnosti a v starobe a zamestnávanie po návrate do práce

§ 146

Zabezpečenie pracovníkov pri práceneschopnosti v dôsledku choroby, úrazu, tehotenstva

a materstva upravujú predpisy o nemocenskom poistení, ich zabezpečenie pri invalidite

a v starobe upravujú predpisy o sociálnom zabezpečení; preventívnu a liečebnú starostlivosť

o nich upravujú predpisy o starostlivosti o zdravie ľudu.

§ 147

Ak sa vráti do práce pracovník po skončení výkonu verejnej funkcie alebo inej činnosti

pre spoločenskú organizáciu, po školení alebo po skončení služby v ozbrojených silách,

s výnimkou vojenskej základnej služby a civilnej služby, alebo pracovníčka po skončení

materskej dovolenky (

§ 157 ods. 1

), alebo ak sa vráti do práce pracovník po skončení dočasnej práceneschopnosti alebo

karantény (karantenného opatrenia), je organizácia povinná zaradiť ich na pôvodnú

prácu a pracovisko. Ak to nie je možné preto, že táto práca odpadla alebo pracovisko

bolo zrušené, musí ich organizácia zaradiť na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.

§ 148

(1)

Organizácie sú povinné zamestnávať pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou

na vhodných pracovných miestach a umožňovať im výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej

kvalifikácie, ako i starať sa o jej zvyšovanie. Sú ďalej povinné vytvárať podmienky,

aby títo pracovníci mali možnosť čo najširšieho a trvalého pracovného uplatnenia,

a zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohli dosahovať pokiaľ možno rovnaké pracovné

výsledky ako ostatní pracovníci a aby im bola práca čo najviac uľahčená.

(2)

Pre pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorých nemožno zamestnať za obvyklých

pracovných podmienok, sa v niektorých organizáciách vyhradzujú alebo zriaďujú chránené

dielne (pracoviská) a umožňuje sa im získať potrebnú kvalifikáciu.

(3)

Povinnosti organizácií súvisiace so zamestnávaním pracovníkov so zmenenou pracovnou

schopnosťou, uvedené v predchádzajúcich odsekoch, bližšie upravujú osobitné predpisy.

§ 148a

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s Federálnym ministerstvom

financií, ministerstvami práce a sociálnych vecí, ministerstvami zdravotníctva a ministerstvami

financií republík ustanoví vyhláškou okruh pracovníkov v baníctve dlhodobo nespôsobilých

na doterajšiu prácu zo zdravotných dôvodov, podmienky ich pracovného uplatnenia, hmotného

zabezpečenia, ako aj povinnosti organizácií s tým súvisiace.

SIEDMA HLAVA

PRACOVNÉ PODMIENKY ŽIEN A MLADISTVÝCH

Prvý oddiel

Pracovné podmienky žien

§ 149

Organizácie sú povinné zriaďovať, udržiavať a zlepšovať hygienické a iné zariadenia

pre ženy.

§ 150

Zákazy niektorých prác

(1)

Ženy nesmú byť zamestnávané prácami pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení

tunelov a štôlní, s výnimkou žien, ktoré vykonávajú

a)

zodpovedné a riadiace funkcie a nevykonávajú pritom manuálnu prácu,

b)

zdravotnícke a sociálne služby,

c)

prevádzkovú prax pri štúdiu,

d)

práce nie manuálne, ktoré treba občas vykonávať pod zemou, najmä práce spojené s

dozornou, kontrolnou alebo štúdijnou činnosťou.

(2)

Ženy nesmú byť ďalej zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo

škodia ich organizmu, najmä prácami, ktoré ohrozujú ich materské poslanie. Ústredné

orgány po dohode s príslušným ministerstvom zdravotníctva republiky v pracovnoprávnych

predpisoch vydajú pre svoje odbory zoznamy prác a pracovísk zakázaných všetkým ženám

a zoznamy prác a pracovísk zakázaných tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca

po pôrode a zabezpečia, aby sa tieto zoznamy dopĺňali a upravovali v súlade s najnovšími

poznatkami vedy a techniky.

(3)

Tehotná žena nesmie byť zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku

ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin väziacich v jej osobe. To platí obdobne

o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.

§ 151

Odpočinok medzi dvoma smenami

Nepretržitý odpočinok medzi dvoma smenami, ktorý sa poskytuje ženám, musí pripadať

na dobu medzi 22. hodinou a 6. hodinou nasledujúceho dňa; výnimky z tejto zásady sa

pripúšťajú len v prípadoch uvedených v

§ 152

.

§ 152

Nočná práca

(1)

Nočnú prácu môžu vykonávať len ženy staršie ako 18 rokov; nočnú prácu im možno nariadiť,

len ak ide

a)

o prácu, ktorá sa musí vykonať v noci, pretože bola prerušená pravidelná prevádzka

živelnými udalosťami, alebo inými obdobnými mimoriadnymi prípadmi, alebo ak hrozí

nebezpečenstvo pre život alebo zdravie,

b)

o spracovanie surovín alebo výrobkov, ktoré podliehajú rýchlej skaze, a ak ich treba

zachrániť pred nevyhnutným zničením,

c)

o ženy, ktoré vykonávajú zodpovedné a riadiace funkcie alebo ktoré pracujú v zdravotníckych,

veterinárnych, sociálnych, obchodných alebo kultúrnych zariadeniach, v zariadeniach

verejného stravovania, spojov, colníc, v železničnej a verejnej doprave a v živočíšnej

výrobe.

(2)

Pokiaľ to vyžaduje naliehavý záujem spoločnosti a ak ide o práce menej namáhavé,

môžu ústredné orgány po dohode s ústrednými odborovými orgánmi a príslušnými organizáciami

zamestnávateľov ustanoviť pre organizácie vo svojich odvetviach, v ktorých činnostiach

a za akých podmienok sa povoľuje výkon dohodnutej nočnej práce žien starších ako 18

rokov.

(3)

Organizácia potrebuje na zamestnávanie žien nočnou prácou predchádzajúci súhlas príslušného

odborového orgánu, ktorý môže viazať udelenie súhlasu na splnenie podmienok.

Druhý oddiel

Pracovné podmienky tehotných žien a matiek

§ 153

Prevedenie na inú prácu

(1)

Ak vykonáva tehotná žena prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa

lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, je organizácia povinná previesť ju dočasne

na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri

doterajšej práci.

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne o matkách do konca deviateho mesiaca

po pôrode.

(3)

Ak dosahuje žena pri práci, na ktorú bola prevedená, bez svojho zavinenia nižší zárobok

ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací

príspevok podľa predpisov o nemocenskom poistení.

§ 154

Pracovné cesty a preloženie

(1)

Tehotné ženy a ženy starajúce sa o deti mladšie ako jeden rok nesmú sa vysielať na

pracovné cesty mimo obvodu obce ich pracoviska alebo bydliska; preložiť ich môže organizácia

len na ich žiadosť.

(2)

Ženu starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok možno v čase, dokiaľ dieťa nedosiahlo

osem rokov, vysielať na také pracovné cesty len s jej súhlasom; to platí obdobne aj

o jej preložení.

(3)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí aj pre osamelú ženu starajúcu sa o dieťa,

dokiaľ dieťa nedosiahlo vek 15 rokov.

§ 155

Rozviazanie pracovného pomeru

Výpoveďou môže organizácia rozviazať pracovný pomer s tehotnou pracovníčkou a s pracovníčkou

trvale sa starajúcou o dieťa mladšie ako tri roky len celkom výnimočne v prípadoch

uvedených v

§ 46 ods. 1 písm. a) a b)

a v

§ 53

.

§ 156

Úprava pracovného času

(1)

Organizácia je povinná prizerať pri zaraďovaní pracovníkov do smien aj na potreby

žien starajúcich sa o deti.

(2)

Ak požiada žena starajúca sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotná žena o kratší

pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, je organizácia

povinná vyhovieť jej žiadosti, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody (

§ 86

); pritom organizácia postupuje v súčinnosti s príslušným odborovým orgánom.

(3)

Organizácia nesmie zamestnávať tehotné ženy a ženy, ktoré sa starajú o dieťa mladšie

ako jeden rok, prácou v noci, i keď je nočná práca žien výnimočne dovolená, ani prácou

nadčas.

Materská dovolenka

§ 157

(1)

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka

po dobu 28 týždňov; ak žena porodila zároveň dve alebo viac detí alebo ak ide o osamelú

ženu, patrí materská dovolenka po dobu 37 týždňov.

(2)

Na prehĺbenie materskej starostlivosti o dieťa je organizácia povinná poskytnúť žene,

ktorá o to požiada, ďalšiu materskú dovolenku až do troch rokov veku dieťaťa. Táto

dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký matka žiada, spravidla však vždy najmenej

na dobu jedného mesiaca.

(3)

Po dobu materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky nemá pracovníčka nárok na

mzdu. Hmotné zabezpečenie po dobu materskej dovolenky upravujú predpisy o nemocenskom

poistení, ktoré tiež ustanovujú, v ktorých prípadoch, za akých podmienok a po akú

dobu patrí hmotné zabezpečenie i v dobe ďalšej materskej dovolenky.

§ 158

(1)

Materskú dovolenku žena nastupuje spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným

dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

(2)

Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože

pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí materská dovolenka odo dňa jej nástupu až

do uplynutia doby ustanovenej v

§ 157 ods. 1

. Ak však žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z

iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 22

týždňov, prípadne 31 týždňov, ak ide o ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac

detí, alebo o osamelú ženu.

§ 159

(1)

Ak dieťa zo zdravotných dôvodov prevzal do starostlivosti dojčenský alebo iný liečebný

ústav a pracovníčka zatiaľ nastúpi do práce, preruší sa týmto nástupom materská dovolenka,

najskôr však po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu; jej nevyčerpaná časť sa

pracovníčke poskytne odo dňa, keď prevzala dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti

a prestala preto pracovať, nie však dlhšie ako do doby, keď dieťa dosiahne tri roky.

(2)

Žene, ktorá sa prestala starať o narodené dieťa a ktorej dieťa bolo z tohto dôvodu

zverené do rodinnej alebo ústavnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,

ako i žene, ktorej dieťa je v dočasnej starostlivosti dojčenského, prípadne obdobného

ústavu z iných než zdravotných dôvodov, nepatrí materská dovolenka po dobu, po ktorú

sa o dieťa nestará.

(3)

Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí žene materská dovolenka po dobu 14 týždňov.

(4)

Ak dieťa zomrie v dobe, keď je žena na materskej dovolenke alebo na ďalšej materskej

dovolenke, poskytuje sa jej táto dovolenka ešte po dobu dvoch týždňov odo dňa úmrtia

dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.

(5)

Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť nikdy kratšia ako 14 týždňov

a nemôže sa v žiadnom prípade skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov

odo dňa pôrodu.

§ 160

(1)

Nárok na materskú dovolenku a ďalšiu materskú dovolenku má aj žena, ktorá prevzala

do svojej trvalej starostlivosti nahrádzajúcej materskú starostlivosť dieťa, ktoré

jej bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej

starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

(2)

Materská dovolenka sa poskytuje takej žene odo dňa prevzatia dieťaťa po dobu 22 týždňov

a ak žena prevzala dve alebo viac detí alebo ak ide o osamelú ženu, po dobu 31 týždňov,

najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne vek osem mesiacov. Ďalšia materská dovolenka

sa poskytuje až do dňa, keď dieťa dosiahne vek tri roky.

§ 161

Prestávky na dojčenie

(1)

Matke, ktorá dojčí svoje dieťa, je organizácia povinná poskytnúť okrem prestávok

v práci osobitné prestávky na dojčenie.

(2)

Matke, ktorá pracuje po určený týždenný pracovný čas, patria na každé dieťa do konca

šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky a v ďalších troch mesiacoch jedna

polhodinová prestávka za smenu. Ak pracuje po kratší pracovný čas, ale aspoň polovicu

určeného týždenného pracovného času, patrí jej len jedna polhodinová prestávka, a

to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.

(3)

Prestávky na dojčenie sa započítavajú do pracovného času a poskytuje sa za ne náhrada

mzdy vo výške priemerného zárobku.

§ 162

Ustanovenia tejto hlavy platia, s výnimkou

§ 152

a

154

, obdobne pre vojačky z povolania. Podrobnosti ustanovia právnym predpisom federálne

ministerstvá obrany a vnútra.

Tretí oddiel

Pracovné podmienky mladistvých

§ 163

Organizácie sú povinné vytvárať priaznivé podmienky pre všestranný rozvoj telesných

a duševných schopností mladistvých pracovníkov aj osobitnou úpravou ich pracovných

podmienok. Pri riešení dôležitých otázok týkajúcich sa mladistvých organizácie úzko

spolupracujú s rodičmi mladistvých.

§ 164

(1)

Na uzavretie pracovnej zmluvy je organizácia povinná vyžiadať si vyjadrenie zákonného

zástupcu ak ide o mladistvého pracovníka.

(2)

Výpoveď daná mladistvému pracovníkovi i okamžité zrušenie pracovného pomeru s mladistvým

pracovníkom zo strany organizácie musia sa dať na vedomie aj jeho zákonnému zástupcovi.

Ak pracovný pomer rozväzuje mladistvý pracovník alebo ak sa má jeho pracovný pomer

rozviazať dohodou, je organizácia povinná vyžiadať si vyjadrenie zákonného zástupcu.

§ 165

Organizácie smú zamestnávať mladistvých len prácami, ktoré sú primerané ich fyzickému

a rozumovému rozvoju, a poskytujú im pri práci zvýšenú starostlivosť; to isté platí

i pre školy, prípadne pre spoločenské organizácie, pokiaľ v rámci svojej účasti na

výchove mládeže organizujú práce mladistvých.

§ 166

Zákaz práce nadčas a práce v noci

(1)

Organizácia nesmie mladistvých zamestnávať prácou nadčas a prácou v noci. Výnimočne

môžu mladiství starší ako 16 rokov vykonávať nočnú prácu nepresahujú jednu hodinu,

ak je to potrebné pre ich výchovu na povolanie. Nočná práca mladistvého musí bezprostredne

nadväzovať na jeho prácu pripadajúcu podľa rozvrhu pracovných smien na denný čas.

(2)

Organizácia nesmie zamestnávať mladistvých mladších ako 16 rokov prácou v úkole a

používať pri ich odmeňovaní úkolovú mzdu.

(3)

Ak organizácia nesmie zamestnávať mladistvého prácou, pre ktorú dostal výchovu na

povolanie, pretože je jej výkon mladistvým zakázaný alebo pretože podľa lekárskeho

posudku ohrozuje jeho zdravie, organizácia je povinná do doby, než bude mladistvý

môcť túto prácu vykonávať, poskytnúť mu inú primeranú prácu zodpovedajúcu pokiaľ možno

jeho kvalifikácii.

§ 167

Práce zakázané mladistvým

(1)

Mladiství nesmú byť zamestnávaní prácami pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení

tunelov a štôlní.

(2)

Mladiství nesmú byť zamestnávaní prácami, ktoré so zreteľom na anatomické, fyziologické

a psychické zvláštnosti v tomto veku sú pre nich neprimerané, nebezpečné alebo škodlivé

ich zdraviu. Ústredné orgány po dohode s príslušným ministerstvom zdravotníctva republiky

v pracovnoprávnych predpisoch vydajú pre svoje odbory zoznamy prác a pracovísk zakázaných

mladistvým a zabezpečia, aby sa tieto zoznamy dopĺňali a upravovali v súlade s najnovšími

poznatkami vedy a techniky. V zoznamoch sa tiež určí, či a za akých podmienok môžu

mladiství výnimočne tieto práce vykonávať z dôvodov prípravy na povolanie.

(3)

Organizácie nesmú zamestnávať mladistvých ani prácami, pri ktorých sú vystavení zvýšenému

nebezpečenstvu úrazu alebo pri výkone ktorých by mohli vážne ohroziť bezpečnosť a

zdravie spolupracovníkov alebo iných osôb.

(4)

Zákazy niektorých prác môže vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rozšíriť

zásadami podľa odseku 2 i na pracovníkov vo veku blízkom veku mladistvých.

§ 168

Lekárske vyšetrenie

(1)

Organizácia je povinná zabezpečiť, aby mladiství boli vyšetrení lekárom

a)

pred vstupom do pracovného pomeru a pred prevedením na inú prácu na dobu dlhšiu ako

jeden mesiac,

b)

pravidelne podľa potreby, najmenej však raz ročne, pokiaľ príslušné ministerstvo

zdravotníctva republiky neurčí pre niektorý pracovný odbor častejšie lekárske vyšetrenia.

(2)

Mladiství sú povinní podrobiť sa určeným lekárskym vyšetreniam.

(3)

Pri ukladaní pracovných úloh mladistvým sa organizácia spravuje aj lekárskymi posudkami.

§ 169

zrušený

ÔSMA HLAVA

NÁHRADA ŠKODY

Prvý oddiel

Predchádzanie škodám

§ 170

(1)

Organizácia je povinná zabezpečovať svojim pracovníkom také pracovné podmienky, aby

mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia zdravia a majetku; ak zistí

závady, je povinná urobiť opatrenia na ich odstránenie.

(2)

Organizácia je povinná sústavne kontrolovať, či pracovníci plnia svoje pracovné úlohy

tak, aby nedochádzalo ku škodám.

(3)

Na ochranu majetku organizácie je organizácia oprávnená vykonávať v nevyhnutnom rozsahu

kontrolu vecí, ktoré pracovníci vnášajú alebo odnášajú z organizácie, prípadne prehliadky

pracovníkov. Bližšie podmienky ustanoví organizácia v súlade s osobitnými predpismi

9

)

v pracovnom poriadku.

§ 171

(1)

Pracovník je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k škodám na zdraví a majetku

ani k neoprávnenému majetkovému prospechu na úkor spoločnosti alebo jednotlivca. Ak

hrozí škoda, je povinný na ňu pracovník upozorniť vedúcich pracovníkov.

(2)

Ak na odvrátenie škody hroziacej organizácii neodkladne treba zákrok, pracovník je

povinný zakročiť; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak

by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo spolupracovníkov, prípadne osoby sebe

blízke.

(3)

Ak pracovník zistí, že nemá vytvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť

závadu svojmu nadriadenému.

Druhý oddiel

Zodpovednosť pracovníka za škodu

§ 172

Všeobecná zodpovednosť

(1)

Pracovník zodpovedá organizácii za škodu, ktorú jej spôsobil zavineným porušením

povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

(2)

Ak bola škoda spôsobená aj porušením povinností zo strany organizácie, zodpovednosť

pracovníka sa pomerne obmedzí.

(3)

Organizácia je povinná preukázať pracovníkovo zavinenie, s výnimkou prípadov uvedených

v

§ 176

a

178

.

§ 173

zrušený

§ 174

zrušený

§ 175

Zodpovednosť za nesplnenie povinností na odvrátenie škody

Od pracovníka, ktorý vedome ani neupozornil vedúceho pracovníka na hroziacu škodu,

ani nezakročil proti hroziacej škode (

§ 171

), hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody, môže organizácia požadovať,

aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, pokiaľ ju nemožno

uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo bránilo splneniu povinnosti a aký

je spoločenský význam škody, ako i na osobné a majetkové pomery pracovníka, ktorý

povinnosť nesplnil. Výška náhrady škody nesmie však presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku

jeho priemerného mesačného zárobku.

Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je pracovník povinný vyúčtovať

§ 176

(1)

Ak prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti pracovník zodpovednosť za zverené

hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať,

zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže s pracovníkmi súčasne dojednať,

že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými pracovníkmi, ktorí uzavreli dohodu o

hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

(2)

Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.

(3)

Pracovník sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že schodok

vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

(4)

Ústredné orgány môžu ustanoviť pracovnoprávnym predpisom zásady pre vymedzenie okruhu

prác, pre výkon ktorých je nevyhnutné uzavretie písomnej dohody o hmotnej zodpovednosti;

s pracovníkmi vykonávajúcimi tieto práce je organizácia povinná dohodu uzavrieť.

§ 177

(1)

Pracovník, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak

sa prevádza na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá, alebo pokiaľ organizácia

v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostala jeho písomné upozornenie, neodstráni

závady v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.

Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže pracovník od dohody tiež odstúpiť, ak na

pracovisko je zaradený iný pracovník alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca.

Odstúpenie sa musí oznámiť organizácii písomne.

(2)

Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom

odstúpenia od tejto dohody.

§ 178

Zodpovednosť za stratu zverených predmetov

(1)

Pracovník zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných

podobných predmetov, ktoré mu organizácia zverila na písomné potvrdenie.

(2)

Pracovník sa zbaví zodpovednosti úplne, prípadne sčasti, ak preukáže, že strata vznikla

úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Spoločné ustanovenia o zodpovednosti pracovníka

§ 178a

(1)

Pracovník, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú,

len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky.

(2)

Pracovník, ktorý sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť

svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu v tomto stave spôsobenú.

(3)

Za škodu zodpovedá aj pracovník, ktorý ju spôsobil úmyselným konaním proti pravidlám

slušnosti a občianskeho spolužitia.

§ 178b

(1)

Pracovník nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej organizácii

alebo nebezpečenstva priamo hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav úmyselne

sám nevyvolal a ak si počínal pritom spôsobom primeraným okolnostiam.

(2)

Pracovník nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z hospodárskeho rizika.

Rozsah náhrady škody

§ 179

(1)

Pracovník, ktorý zodpovedá za škodu podľa

§ 172

, je povinný nahradiť organizácii skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodčiní

uvedením do predošlého stavu.

(2)

Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie presiahnuť u jednotlivého pracovníka

sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti,

ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak bola škoda spôsobená v opitosti,

ktorú si sám privodil, alebo po zneužití iných omamných prostriedkov.

(3)

Ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, môže organizácia požadovať náhradu aj inej škody,

ak by jej neuhradenie odporovalo pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia.

(4)

Ak bola škoda spôsobená aj organizáciou, je pracovník povinný uhradiť pomernú časť

škody podľa miery svojho zavinenia.

(5)

Ak zodpovedá organizácii za škodu niekoľko pracovníkov, je každý z nich povinný uhradiť

pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

§ 180

Pri určení výšky škody na veci vychádza sa z ceny v čase poškodenia. Ak je ustanovená

maloobchodná cena, vychádza sa z tejto ceny a prizerá sa na prípadné opotrebenie veci.

§ 181

Pracovník, ktorý zodpovedá za schodok (

§ 176

) alebo za stratu zverených predmetov (

§ 178

), je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej výške.

§ 182

(1)

Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým pracovníkom určí podiel náhrady

podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho

zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške.

(2)

Podiel náhrady určený podľa predchádzajúceho odseku nesmie u jednotlivých pracovníkov,

s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému

mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá

škoda, zvyšok sú povinní uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich dosiahnutých

hrubých zárobkov.

(3)

Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných

pracovníkov, uhradí schodok tento pracovník podľa miery svojho zavinenia. Zvyšujúcu

časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední pracovníci podielmi určenými podľa

predchádzajúcich odsekov.

§ 183

(1)

Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, môže organizácia alebo súd určiť výšku náhrady

škody nižšou sumou, ako je skutočná škoda, prípadne ako je trojnásobok priemerného

mesačného zárobku pracovníka. Ak škoda bola spôsobená v opitosti alebo po zneužití

iných omamných prostriedkov alebo na zverených hodnotách, ktoré je pracovník povinný

vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, môže byť náhrada škody takto znížená

len súdom. Výška náhrady musí však byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak

škoda presahuje trojnásobok priemerného mesačného zárobku pracovníka, najmenej suma

rovnajúca sa jeho priemernmu mesačnému zárobku.

(2)

Pri určení výšky náhrady sa prizerá najmä na pracovníkov pomer k práci, na spoločenský

význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné a hospodárske pomery pracovníka.

(3)

Náhradu škody nemožno znížiť, ak škoda bola spôsobená úmyselne.

§ 184

(1)

Pracovník, ktorý spôsobil z nedbanlivosti organizácii škodu vyrobením nepodarku (chybného

výrobku), je povinný nahradiť jej náklady vynaložené na materiál a mzdy, prípadne

na potrebné opravy nepodarku aj stroja, ak ho pri výrobe nepodarku poškodil, a to

až do sumy rovnajúcej sa polovici jeho priemerného mesačného zárobku. Pracovník túto

povinnosť nemá, ak sa mu po oznámení závady neuložilo zastaviť prácu.

(2)

Škody spôsobené v jednom kalendárnom mesiaci sa pre určenie výšky náhrady škody spočítajú.

(3)

Ak nepodarok vznikol ospravedlniteľnou chybou pracovníka, ktorý je inak v práci svedomitý,

môže mu organizácia náhradu škody primerane znížiť. Výška náhrady musí však byť najmenej

jedna tretina skutočnej škody, a ak škoda presahuje polovicu priemerného mesačného

zárobku pracovníka, najmenej suma rovnajúca sa jednej šestine jeho priemerného mesačného

zárobku.

(4)

Ak bola škoda spôsobená v opitosti alebo po zneužití iných omamných prostriedkov,

uhrádza sa skutočná škoda. Ustanovenie

§ 183 ods. 1 druhej a tretej vety

platí aj tu.

(5)

Podľa predchádzajúcich odsekov sa posudzuje aj povinnosť pracovníka nahradiť škodu

spôsobenú organizácii chybnou manuálnou prácou pri montážach, opravách, úpravách a

stavebných prácach.

§ 185

(1)

Organizácia je povinná požadovať od pracovníka náhradu škody, za ktorú jej pracovník

zodpovedá.

(2)

Výšku požadovanej náhrady škody určuje organizácia; ak spôsobil škodu vedúci organizácie,

prípadne jeho zástupca sám alebo spoločne s podriadeným pracovníkom, určí výšku tejto

náhrady nadriadený orgán.

(3)

Organizácia prerokuje výšku požadovanej náhrady škody s pracovníkom a oznámi mu ju

spravidla najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a

že za ňu pracovník zodpovedá.

(4)

Ak pracovník uzná záväzok nahradiť škodu v určenej výške a ak s ním organizácia dohodne

spôsob úhrady, je organizácia povinná uzavrieť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná.

Osobitná písomná dohoda nie je však potrebná, ak škoda už bola uhradená.

(5)

Výšku požadovanej náhrady škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady, s výnimkou náhrady

škody spôsobenej vyrobením nepodarku alebo náhrady nepresahujúcej 1000 Kčs, je organizácia

povinná prerokovať s príslušným odborovým orgánom. Ak škodu spôsobil vedúci organizácie,

prípadne jeho zástupca sám alebo spoločne s podriadeným pracovníkom, určí výšku tejto

náhrady nadriadený orgán po prerokovaní s vyšším odborovým orgánom.

§ 186

Ak pracovník uhradil aspoň dve tretiny určenej náhrady škody a ak preukáže mimoriadne

pracovné výsledky, môže organizácia na návrh príslušného odborového orgánu alebo s

jeho súhlasom upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. Toto ustanovenie sa

nevzťahuje na škody, ktoré pracovník spôsobil úmyselne, v opitosti alebo po zneužití

iných omamných prostriedkov, na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, alebo

stratou zverených predmetov.

Tretí oddiel

Zodpovednosť organizácie za škodu

§ 187

Všeobecná zodpovednosť

(1)

Organizácia zodpovedá pracovníkovi za škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných

úloh alebo v priamej súvislosti s ním porušením právnych povinností alebo úmyselným

konaním proti pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia.

(2)

Organizácia zodpovedá pracovníkovi aj za škodu, ktorú mu spôsobili porušením právnych

povinností v rámci plnenia úloh organizácie pracovníci konajúci v jej mene (

§ 9 a 10

).

(3)

Organizácia nezodpovedá pracovníkovi za škodu na dopravnom prostriedku, ktorý použil

pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez jej súhlasu.

§ 188

zrušený

§ 189

zrušený

Zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania

§ 190

(1)

Ak u pracovníka došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním

k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu

tým vzniknutú organizácia, v ktorej bol pracovník v čase úrazu v pracovnom pomere.

(2)

Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý sa pracovníkovi prihodil na ceste do zamestnania

a späť.

(3)

Za škodu spôsobenú pracovníkovi chorobou z povolania zodpovedá organizácia, v ktorej

pracovník pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z

ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Chorobami z povolania sú

choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania),

ak vznikli za podmienok tam uvedených).

(4)

Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba, ktorá vznikla pred jej zaradením

do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu a za dobu najviac

troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.

(5)

Organizácia je povinná nahradiť škodu, aj keď dodržala povinnosti vyplývajúce z právnych

a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ

sa zodpovednosti nezbaví podľa

§ 191

.

§ 191

(1)

Organizácia sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že

a)

škoda bola spôsobená tým, že postihnutý pracovník svojím zavinením porušil právne

alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo

pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne

oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo

b)

škodu si privodil postihnutý pracovník svojou opitosťou alebo v dôsledku zneužitia

iných omamných prostriedkov a organizácia nemohla škode zabrániť,

a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

(2)

Organizácia sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že

a)

postihnutý pracovník porušil svojím zavinením právne alebo ostatné predpisy alebo

pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne

oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b)

jednou z príčin škody bola opitosť postihnutého pracovníka alebo zneužitie iných

omamných prostriedkov postihnutým pracovníkom,

c)

pracovníkovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania

sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne alebo ostatné predpisy alebo pokyny

na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konal ľahkomyseľne a musel si

pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť

ujmu na zdraví.

(3)

Ak sa organizácia zbaví zodpovednosti sčasti (odsek 2), určí sa časť škody, ktorú

znáša pracovník, podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c)

uhradí však organizácia aspoň jednu tretinu škody.

(4)

Pri posudzovaní, či pracovník porušil právne alebo ostatné predpisy na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], nie

je možné dovolávať sa len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať

tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

(5)

Za ľahkomyseľné konanie [odsek 2 písm. c)] nemožno považovať bežnú neopatrnosť a

konanie vyplývajúce z rizika práce.

§ 192

Organizácia sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak pracovník utrpel pracovný úraz pri

odvracaní škody hroziacej tejto organizácii alebo nebezpečenstva priamo hroziaceho

životu alebo zdraviu, pokiaľ pracovník tento stav úmyselne nevyvolal.

§ 193

(1)

Pracovníkovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania,

je organizácia povinná v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za

a)

stratu na zárobku,

b)

bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,

c)

účelne vynaložené náklady spojené s liečením,

d)

vecnú škodu; ustanovenie

§ 187 ods. 3

platí aj tu.

(2)

Spôsob a rozsah náhrady škody je organizácia povinná prerokovať bez zbytočného odkladu

s príslušným odborovým orgánom a s pracovníkom.

§ 193a

Náhrada za stratu na zárobku po dobu práceneschopnosti a náhrada za stratu po skončení

práceneschopnosti z toho istého dôvodu sú samostatné nároky, ktoré neprislúchajú popri

sebe.

§ 194

(1)

Náhrada za stratu na zárobku po dobu práceneschopnosti pracovníka je rozdiel medzi

priemerným zárobkom pracovníka pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom alebo

chorobou z povolania a plnou výškou nemocenského.

(2)

Náhrada škody podľa predchádzajúceho odseku prislúcha aj pri ďalšej práceneschopnosti

z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo choroby z povolania; pritom sa vychádza

z priemerného zárobku pracovníka pred vznikom tejto ďalšej škody. Ak však pracovníkovi

pred vznikom tejto ďalšej škody prislúchala náhrada za stratu na zárobku po skončení

práceneschopnosti, poskytne sa mu náhrada podľa predchádzajúceho odseku do výšky sumy,

do ktorej by mu prislúchala náhrada podľa § 195, keby nebol neschopný práce; pritom

sa za zárobok po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania považuje nemocenské.

§ 195

(1)

Náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity

alebo čiastočnej invalidity sa po dobu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od vzniku

nároku poskytne pracovníkovi v takej výške, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom

úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného alebo

čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho

priemernému zárobku pred vznikom škody. Pritom sa neprihliada na zvýšenie invalidného

dôchodku pre bezvládnosť, na zníženie tohto dôchodku podľa právnych predpisov o sociálnom

zabezpečení, na zvýšenie priznaných dôchodkov podľa týchto predpisov ani na zárobok

pracovníka, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.

(2)

Po uplynutí doby uvedenej v predchádzajúcom odseku náhrada za stratu na zárobku spolu

so zárobkom postihnutého pracovníka s prípadným dôchodkom uvedeným v predchádzajúcom

odseku nesmie presiahnuť sumu 3 000 Kčs mesačne; pritom sa neprihliada na zárobok

pracovníka, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím. U pracovníkov, ktorých priemerný

zárobok pred vznikom škody bol vyšší ako 3 000 Kčs, sa táto suma zvyšuje o 75 % rozdielu

medzi týmto zárobkom a sumou 3 000 Kčs. Toto obmedzenie neplatí, ak škoda bola spôsobená

úmyselne alebo výhradne porušením právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ ich neporušil postihnutý pracovník. Z dôvodov

hodných osobitného zreteľa môže súd rozhodnúť, že toto obmedzenie neplatí tiež vtedy,

ak škoda bola spôsobená hrubou nedbanlivosťou, pokiaľ sa jej nedopustil postihnutý

pracovník.

(3)

Náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti prislúcha pracovníkovi

aj pri práceneschopnosti z iného dôvodu, než je pôvodný pracovný úraz alebo choroba

z povolania. Pritom sa za zárobok po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania

považuje zárobok, z ktorého sa určí výška nemocenského.

(4)

Pracovníkovi, ktorý bez vážnych dôvodov odmietne nastúpiť prácu, ktorá mu bola zabezpečená,

prislúcha náhrada za stratu na zárobku podľa predchádzajúcich odsekov iba vo výške

rozdielu medzi priemerným zárobkom pred vznikom škody spôsobenej pracovníkovi úrazom

alebo chorobou z povolania a priemerným zárobkom, ktorý mohol dosiahnuť pri práci,

ktorá mu bola zabezpečená. Organizácia pracovníkovi neuhradí škodu do výšky sumy,

ktorú by si bez vážnych dôvodov opomenul zarobiť.

(5)

Náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti prislúcha pracovníkovi

najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕši 65 rokov veku.

§ 195a

Škodou podľa tohto zákonníka nie je prípadná strata na dôchodku.

§ 196

Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré pracovníkovi vznikli

následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, poskytujú sa jednorazove.

§ 197

(1)

Ak pracovník následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, organizácia

je povinná v rozsahu svojej zodpovednosti poskytnúť

a)

náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho liečením,

b)

náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom,

c)

náhradu nákladov na výživu pozostalých,

d)

jednorazové odškodnenie pozostalých,

e)

náhradu vecnej škody; ustanovenie

§ 187 ods. 3

platí aj tu.

(2)

Nároky vyplývajúce z predchádzajúceho odseku nezávisia od toho, či postihnutý pracovník

uplatnil v určenej lehote svoje nároky na náhradu škody.

§ 198

Náklady spojené s liečením a náklady spojené s pohrebom sa uhradia tomu, kto tieto

náklady vynaložil. Od nákladov spojených s pohrebom sa odpočíta pohrebné poskytnuté

podľa predpisov o nemocenskom poistení.

§ 199

(1)

Náhrada nákladov na výživu pozostalých prislúcha pozostalým, ktorým zomretý výživu

poskytoval alebo bol povinný poskytovať.

(2)

Pri výpočte tejto náhrady sa vychádza z priemerného zárobku zomretého; náhrada nákladov

na výživu všetkých pozostalých nesmie však úhrnom prevýšiť sumu, do ktorej by prislúchala

zomretému náhrada za stratu na zárobku podľa

§ 195 ods. 2

a nesmie sa poskytovať dlhšie, ako by prislúchala zomretému podľa

§ 195 ods. 5

.

(3)

Náhrada nákladov prislúcha, pokiaľ nie je uhradená dávkami dôchodkového zabezpečenia

poskytovanými z toho istého dôvodu.

(4)

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže ustanoviť vyhláškou postup pri

určovaní výšky nákladov na výživu pozostalých.

§ 200

(1)

Jednorazové odškodnenie prislúcha manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský

dôchodok. Dieťaťu prislúcha vo výške 8 000 Kčs, manželovi vo výške 5 000 Kčs. V odôvodnených

prípadoch sa jednorázové odškodnenie v úhrnej výške 5 000 Kčs poskytne aj rodičom

zomretého.

(2)

Náhrada vecnej škody prislúcha dedičom pracovníka.

§ 201

zrušený

§ 202

Ak sa podstatne zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky

náhrady škody, môže sa poškodený i organizácia domáhať zmeny v úprave svojich práv,

prípadne povinností.

§ 203

Ministerstvá zdravotníctva republík ustanovia po dohode s Federálnym ministerstvom

práce a sociálnych vecí vyhláškami výšku, do ktorej možno poskytnúť náhradu za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia, a určovanie výšky náhrady v jednotlivých prípadoch.

Zodpovednosť v osobitných prípadoch

§ 204

Zodpovednosť za škodu na odložených veciach

(1)

Organizácia, s ktorou je pracovník v pracovnom pomere, zodpovedá za škodu na veciach,

ktoré v tejto organizácii pracovník odložil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej

súvislosti s ním na mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú.

(2)

Za veci, ktoré do zamestnania obvykle pracovníci nenosia (väčšie sumy peňazí, klenoty

a iné cennosti) a ktoré organizácia neprevzala do osobitnej úschovy, zodpovedá organizácia

len do sumy 2 000 Kčs. Ak sa však zistí, že škodu na týchto veciach spôsobil iný pracovník

organizácie, alebo ak prevzala organizácia tieto veci do osobitnej úschovy, uhradí

organizácia škodu bez obmedzenia.

(3)

Nárok na náhradu škody zanikne, ak pracovník o nej neupovedomil organizáciu bez zbytočného

odkladu najneskôr v lehote 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.

§ 205

Zodpovednosť pri odvracaní škody

(1)

Pracovník, ktorý pri odvracaní škody hroziacej organizácii utrpel vecnú škodu, má

voči nej nárok na jej náhradu, ako i na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak nebezpečenstvo

sám úmyselne nevyvolal a ak si počínal pritom spôsobom primeraným okolnostiam.

(2)

Tento nárok má i pracovník, ktorý takto odvracal nebezpečenstvo hroziace životu alebo

zdraviu, ak by za škodu zodpovedala organizácia.

Spoločné ustanovenia o zodpovednosti organizácie

§ 205a

Ak organizácia preukáže, že škodu zavinil aj poškodený pracovník, jej zodpovednosť

sa pomerne obmedzí; pri zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách

z povolania sa postupuje podľa ustanovení

§ 191

.

§ 205b

(1)

Organizácia je povinná nahradiť pracovníkovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, pokiaľ

škodu neodčiní uvedením do predošlého stavu. Ak ide o inú škodu na zdraví než z dôvodu

pracovného úrazu alebo choroby z povolania, platia pre spôsob a rozsah jej náhrady

ustanovenia o pracovných úrazoch s tým obmedzením, že jednorazové odškodnenie pozostalým

neprislúcha.

(2)

Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

(3)

Náhradu za stratu na zárobku vypláca organizácia pravidelne raz mesačne.

§ 205c

(1)

Organizácia, ktorá nahradila poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto

poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka, a to v rozsahu zodpovedajúcom

miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, pokiaľ vopred nebolo dohodnuté inak.

(2)

Ak ide o náhradu škody pri chorobe z povolania, má organizácia, ktorá škodu uhradila,

nárok na náhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý pracovník pracoval

za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, a to v

rozsahu zodpovedajúcom dobe, po ktorú pracoval v týchto organizáciách za uvedených

podmienok.

§ 205d

Zákonné poistenie zodpovednosti organizácie za škodu

(1)

Organizácie zamestnávajúce aspoň jedného pracovníka sú pre prípad svojej zodpovednosti

za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania poistené (ďalej len „zákonné

poistenie“) v poisťovniach, o ktorých to ustanovia zákony národných rád. To sa nevzťahuje

na organizácie, ktoré majú podľa zákona postavenie štátneho orgánu.

(2)

Zákony národných rád upravia spôsob úhrady prípadnej majetkovej ujmy vzniknutej poisťovni

prevádzkovaním zákonného poistenia.

(3)

Bližšie podmienky a sadzby poistného ustanoví vyhláškou Ministerstvo financií Českej

republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

(4)

Pokiaľ pri zániku organizácie neprejdú práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu

na inú organizáciu, má poškodený (pozostalý) právo priamo voči poisťovni, aby mu škodu

nahradila v tom istom rozsahu, v akom by mu ju bola povinná nahradiť sama poistená

organizácia.

(5)

V rozsahu, v akom sa na organizáciu vzťahuje zákonné poistenie, zaniká jej povinnosť

dojednať zmluvné poistenie podľa osobitných predpisov.

21

)

§ 206

(1)

Ustanovenia tejto hlavy sa vzťahujú na občanov vykonávajúcich verejné funkcie, ako

aj na ďalších občanov, o ktorých to ustanoví vláda Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky nariadením; pritom môže ustanoviť potrebné odchýlky pre spôsob a rozsah

náhrady škody.

(2)

Ustanovenia

§ 187 až 205c

sa vzťahujú aj na príslušníkov ozbrojených síl v činnej službe; potrebné odchýlky

vo svojej pôsobnosti môžu ustanoviť právnym predpisom federálne ministerstvá obrany

a vnútra.

DEVIATA HLAVA

PRACOVNÉ SPORY

§ 207

Spory medzi organizáciou a pracovníkom o nároky z pracovného pomeru prejednávajú a

rozhodujú súdy.

§ 208 až 216

zrušené

TRETIA ČASŤ

§ 217 až 226

zrušené

§ 227

Po úspešnom vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, prípadne po uplynutí

doby štúdia (prípravky), je organizácia, pre ktorú sa žiak pripravoval na povolanie,

povinná uzavrieť so žiakom stredného odborného učilišťa, učilišťa alebo odborného

učilišťa (ďalej len „učilište“) pracovnú zmluvu a umožniť mu v kolektíve pracovníkov

ďalší odborný rast. Dojednaný druh práce musí zodpovedať kvalifikácii získanej v učebnom

alebo študijnom odbore. Uzavretie pracovnej zmluvy môže organizácia odmietnuť len

so súhlasom príslušného odborového orgánu, ak nemá pre žiaka vhodnú prácu, pretože

sa menia jej úlohy alebo pre zdravotnú nespôsobilosť žiaka. Pracovnú zmluvu môže organizácia

so žiakom uzavrieť i pred skončením štúdia (prípravy) najskôr však v deň, keď dovŕši

15 rokov veku (

§ 11 ods. 1

).

§ 227a

(1)

Organizácia, pre ktorú sa žiak pripravuje na povolanie, môže so žiakom učilišťa uzavrieť

dohodu, v ktorej sa žiak zaviaže, že po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej

skúšky, prípadne po uplynutí doby štúdia (prípravy), zotrvá v organizácii v pracovnom

pomere po určitú dobu, najviac však tri roky. Do doby zotrvania v pracovnom pomere

sa nezapočítavajú doby uvedené v

§ 143 ods. 4

. Dohoda sa môže uzavrieť len pri uzavieraní pracovnej zmluvy; musí sa uzavrieť písomne,

inak je neplatná.

(2)

Ak pracovníkovi vznikne v dobe, po ktorú sa zaviazal zotrvať v pracovnom pomere podľa

predchádzajúceho odseku, pracovný pomer, členský pomer k družstvu, kde súčasťou členstva

je tiež pracovný vzťah alebo služobný pomer k inej organizácii, je táto organizácia

povinná uhradiť predchádzajúcej organizácii pomernú časť primeraných nákladov na jeho

výchovu v učebnom alebo študijnom odbore. To isté platí, ak pracovníkovi vznikne v

tejto dobe niektorý z uvedených pracovných vzťahov v ďalšej organizácii (v ďalších

organizáciách).

(3)

Uhrádzajú sa primerané náklady za celý čas výchovy v učilišti. Pomerná časť primeraných

nákladov je ich časť, ktorá zodpovedá nesplnenej dobe záväzku.

(4)

Povinnosť organizácie uhradiť náklady nevzniká, ak

a)

táto organizácia zamestnáva pracovníka v dobe trvania jeho záväzku v pracovnom pomere

podľa

§ 25 ods. 2

,

b)

pracovník nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej

zdravotníckej správy alebo sociálneho zabezpečenia povolanie, pre ktoré sa pripravoval,

prípadne doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v

§ 46 ods. 1 písm. d)

a

§ 54

,

c)

predchádzajúca organizácia porušuje podstatnú povinnosť, ktorú má voči pracovníkovi

podľa pracovnej alebo kolektívnej zmluvy alebo právnych predpisov,

d)

pracovník nasleduje manžela do miesta jeho bydliska, alebo mladistvý pracovník nasleduje

rodičov do miesta nového bydliska,

e)

predchádzajúca organizácia rozviaže s pracovníkom pracovný pomer,

f)

z údajov predchádzajúcej organizácie v potvrdení o zamestnaní nevyplýva, že ďalšej

organizácii vznikne povinnosť uhradiť tieto náklady.

§ 228 až 231

zrušené

ŠTVRTÁ ČASŤ

DOHODY O PRÁCACH VYKONÁVANÝCH MIMO PRACOVNÉHO POMERU

§ 232

(1)

Organizácie sú povinné zabezpečovať plnenie svojich úloh predovšetkým pracovníkmi

v pracovnom pomere. Len výnimočne môžu na plnenie svojich úloh alebo zabezpečenie

svojich potrieb uzaviera s občanmi aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného

pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti), ak ide o prácu,

a)

ktorej pravidelný výkon nemôže organizácia zabezpečiť v rámci vopred určeného rozvrhnutia

pracovného času a rozvrhu pracovných smien tak, aby jej riadenie, sledovanie jej vykonávania

a kontrola dodržiavania praconvého času boli účelné a hospodárne,

b)

ktorej výkon v pracovnom pomere by bol z hľadiska záujmov spoločnosti pre organizáciu

neúčelný alebo nehospodárny z iných dôvodov.

(2)

S mladistvými možno tieto dohody uzavierať, len pokiaľ sa tým neohrozí ich zdravý

vývoj alebo výchova na povolanie.

(3)

Tieto dohody nemožno uzaviera na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského

zákona.

§ 233

(1)

Na základe uzavretých dohôd sú pracovníci povinní najmä

a)

vykonávať práce svedomite a riadne podľa svojich síl, znalostí a schopností a dodržiavať

podmienky dojednané v dohode,

b)

vykonávať práce osobne, prípadne za pomoci rodinných príslušníkov uvedených v dohode,

c)

dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä právne predpisy

na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; dodržiavať ostatné predpisy

vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä predpisy na zaistenie bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci, s ktorými boli riadne oboznámení,

d)

riadne hospodáriť so zverenými prostriedkami a strážiť a ochraňovať majetok organizácie

pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím.

(2)

Na základe uzavretých dohôd sú organizácie povinné najmä

a)

vytvárať pracovníkom primerané pracovné podmienky zabezpečujúce riadny a bezpečný

výkon práce, najmä poskytovať potrebné základné prostriedky, materiál, náradie a osobné

ochranné pracovné prostriedky,

b)

oboznámiť pracovníkov s právnymi a inými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi

vykonávanú, najmä s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci,

c)

primerane kontrolovať riadny výkon práce,

d)

poskytnúť pracovníkom za vykonanú prácu dojednanú odmenu, ktorá nesmie byť v rozpore

s pracovnoprávnym predpisom,

e)

dodržiavať aj ostatné podmienky dojednané v dohode; prípadné ďalšie dojednané nároky

pracovníka alebo iné plnenia v jeho prospech však nemožno dohodnúť pre pracovníka

priaznivejšie, než sú obdobné nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru.

(3)

Zákazy niektorých prác pre ženy a mladistvých platia aj pre práce vykonávané na základe

týchto dohôd.

§ 234

(1)

Pracovník zodpovedá organizácii, s ktorou uzavrel dohodu, za škodu spôsobenú zavineným

porušením povinností pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s ním rovnako ako

pracovník v pracovnom pomere, aj keď túto škodu spôsobili jeho rodinní príslušníci,

ktorí mu pri práci pomáhali. Ak ide o prácu vykonávanú na základe dohody o vykonaní

práce, nesmie výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti presiahnuť tretinu skutočnej

škody a nesmie byť ani vyššia než tretina odmeny dojednanej za vykonanie tejto práce,

s výnimkou prípadov podľa

§ 176 až 178

.

(2)

Organizácia zodpovedá pracovníkovi za škodu, ktorú utrpel pri výkone práce podľa

uzavretej dohody alebo v priamej súvislosti s ním, rovnako ako pracovníkom v pracovnom

pomere; rodinným príslušníkom zodpovedá organizácia podľa Občianskeho zákonníka.

§ 235

Spory vyplývajúce z týchto dohôd sa prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru.

§ 236

Dohoda o vykonávaní práce

(1)

Dohodu o vykonaní práce môže organizácia s občanom uzavrieť, ak predpokladaný rozsah

práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa dohoda uzaviera, nie je vyšší ako 100 hodín.

Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj doba práce vykonávanej pracovníkom

pre organizáciu v tom istom kalendárnom roku na základe inej dohody o vykonaní práce;

vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže ustanoviť nariadením, v ktorých

výnimočných prípadoch sa do predpokladaného rozsahu práce táto doba nezapočítava.

(2)

Dohoda o vykonaní práce sa uzaviera písomne alebo ústne. V dohode musí byť vymedzená

pracovná úloha, dojednaná odmena za jej vykonanie a spravidla sa v nej dojednáva aj

doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať; v písomnej dohode, prípadne v písomnom

zázname o ústne uzavretej dohode, má organizácia okrem toho uviesť predpokladaný rozsah

práce podľa predchádzajúceho odseku, pokiaľ jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia

pracovnej úlohy.

(3)

Pracovná úloha sa musí vykonať v dojednanej dobe, inak môže organizácia od dohody

odstúpiť. Pracovník môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto,

že mu organizácia nevytvorila dojednané pracovné podmienky; organizácia je povinná

nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla.

(4)

Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po skončení a odovzdaní práce. Medzi

účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti

pracovnej úlohy. Organizácia môže odmenu po prerokovaní s pracovníkom primerane znížiť,

ak vykonaná práca nezodpovedá dojednaným podmienkam.

(5)

Ak pracovník zomrie pred splnením pracovnej úlohy, nároky na odmenu primeranú vykonanej

práci, pokiaľ môže organizácia jej výsledky použiť, a nároky na náhradu účelne vynaložených

nákladov nezanikajú a stávajú sa súčasťou dedičstva.

Dohoda o pracovnej činnosti

§ 237

(1)

Dohodu o pracovnej činnosti môže organizácia s občanom uzavrieť, aj keď predpokladaný

rozsah práce nepresahuje 100 hodín.

(2)

Na základe dohody o pracovnej činnosti nemožno vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom

v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času; do tohto rozsahu sa nezapočítava

čas prípadnej pracovnej pohotovosti, za ktorú pracovníkovi neprislúcha odmena, a pracovná

pohotovosť doma. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže ustanoviť nariadením,

v ktorých výnimočných prípadoch možno na základe dohody o pracovnej činnosti vykonávať

prácu nad rozsah pracovného času uvedený v predchádzajúcej vete.

(3)

Dodržiavanie dojednaného a najviac prípustného rozsahu pracovného času podľa predchádzajúceho

odseku sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzavretá (

§ 238 ods. 2

), najdlhšie za obdobie 12 mesiacov.

§ 238

(1)

Dohodu o pracovnej činnosti je organizácia povinná uzavrieť písomne, inak je neplatná.

V dohode musia byť uvedené dojednaná práca, dojednaná odmena za vykonanú prácu, dojednaný

rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzaviera. Jedno vyhotovenie dohody

o pracovnej činnosti je organizácia povinná vydať pracovníkovi.

(2)

Dohoda o pracovnej činnosti sa uzaviera na určitú dobu, prípadne na neurčitý čas.

V dohode možno dojednať spôsob jej zrušenia. Okamžité zrušenie dohody možno dojednať

len pre prípady, v ktorých možno okamžite zrušiť pracovný pomer. Ak spôsob zrušenia

nevyplýva priamo z uzavretej dohody, možno ju zrušiť dohodou účastníkov k dojednanému

dňu a jednostranne len výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu s

15-dňovou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.

§ 239

zrušený

§ 239a

Odmena za vykonanú prácu je splatná vo výplatných termínoch určených v organizácii

pre výplatu mzdy (

§ 119

), a ak je dojednaná jednorazová splatnosť odmeny, až po vykonaní celej pracovnej

úlohy v najbližšom výplatnom termíne po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi

možno dohodnúť splatnosť odmeny inak.

§ 239b

Podľa zásad schválených vládou Českej republiky Ministerstvo práce a sociálnych vecí

Českej republiky a podľa zásad schválených vládou Slovenskej republiky Ministerstvo

práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky ustanoví vyhláškou odmeňovanie prác vykonávaných

na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

PIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

PRVÁ HLAVA

PRÁVNE ÚKONY

§ 240

(1)

Právny úkon (pracovná zmluva, výpoveď, dohoda o náhrade škody a pod.) je prejav vôle

smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy

s takým prejavom spájajú.

(2)

Prejav vôle môže sa urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo

iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Pre písomné

právne úkony tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať, treba úradnú zápisnicu alebo zápisnicu

opatrenú potvrdením dvoch súčasne prítomných funkcionárov príslušného odborového orgánu

o tom, že právny úkon zodpovedá prejavenej vôli.

(3)

Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil,

zodpovedá pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia.

§ 241

(1)

Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky.

Na nemožnú podmienku, na ktorú je viazaný zánik práva alebo povinnosti, sa neprizerá.

(2)

Ak účastník ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí,

stane sa právny úkon nepodmieneným.

(3)

Na splnenie podmienky sa neprizerá, ak spôsobí jej splnenie zámerne účastník, ktorý

nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.

Neplatnosť

§ 242

(1)

Neplatný je právny úkon,

a)

ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza, alebo sa inak

prieči záujmom spoločnosti,

b)

ktorý sa neurobil slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne,

c)

ktorým sa pracovník vopred vzdáva svojich práv,

d)

ktorý urobil pracovník konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny

úkon neschopným,

e)

ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony.

(2)

Právny úkon, na ktorý sa neudelil predpísaný súhlas príslušného orgánu alebo ktorý

sa neurobil formou predpísanou týmto zákonníkom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje

tento zákonník, prípadne osobitný zákon. Ak požaduje tento zákonník, aby právny úkon

bol s príslušným orgánom len prerokovaný, nie je právny úkon neplatný, i keď k tomuto

prerokovaniu nedošlo.

(3)

Ak sa vzťahuje dôvod neplatnosti len na časť právneho úkonu, je neplatná len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých

k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

§ 243

(1)

Ak pracovník získa neoprávnene majetkový prospech na úkor organizácie alebo organizácia

na úkor pracovníka, musí ho vydať.

(2)

Neoprávneným majetkovým prospechom je prospech získaný plnením bez právneho dôvodu

alebo plnením z neplatného právneho úkonu.

(3)

Vrátenie neprávom vyplatených súm môže však organizácia od pracovníka požadovať,

len ak pracovník vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne

určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote troch rokov od ich výplaty.

(4)

Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť pracovníkovi na ujmu, pokiaľ neplatnosť nespôsobil

výlučne sám; ak vznikne pracovníkovi následkom takého neplatného právneho úkonu škoda,

je organizácia povinná ju nahradiť.

§ 243a

zrušený

Zmluvy (dohody)

§ 244

(1)

Zmluva (dohoda) dojednaná podľa príslušných ustanovení pracovnoprávnych predpisov

je uzavretá, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

(2)

Návrh na uzavretie zmluvy treba prijať v lehote určenej navrhovateľom. Ak nie je

lehota určená, treba návrh prijať ihneď, ak konajú účastníci priamo; inak treba ho

prijať bez zbytočného odkladu. Návrh je prijatý okamihom, keď prijatie návrhu došlo

navrhovateľovi. O prijatí návrhu pracovníka na uzavretie dohody o rozviazaní pracovného

pomeru platia ustanovenia

§ 43

.

(3)

K uzavretiu zmluvy nedôjde, ak je návrh prijatý oneskorene alebo ak druhý účastník

požaduje zmeny; taký prejav je novým návrhom.

(4)

Dokiaľ návrh alebo jeho prijatie nedôjde druhému účastníkovi, môžu účastníci od svojich

prejavov odstúpiť.

(5)

Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho

písomnému prijatiu. Prejavy účastníkov nemusia byť na tej istej listine.

§ 245

(1)

Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto zákonníku ustanovené alebo

účastníkmi dohodnuté.

(2)

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je týmto zákonníkom ustanovené

alebo účastníkmi dohodnuté inak.

(3)

Účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo

od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.

(4)

Od pracovnej zmluvy možno odstúpiť (

§ 33 ods. 2

), len dokiaľ pracovník nenastúpil do práce.

DRUHÁ HLAVA

ZABEZPEČENIE PRÁV A POVINNOSTÍ Z PRACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV

§ 246

(1)

Uspokojenie nároku organizácie možno zabezpečiť dohodou medzi ňou a pracovníkom o

zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

10

)

Dohoda sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí i pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone

rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

§ 247

(1)

Ak vznikla pracovníkovi povinnosť nahradiť škodu na zverených hodnotách, ktoré je

pracovník povinný vyúčtovať, môže sa iný občan zaručiť písomným vyhlásením, že tento

nárok organizácie uspokojí, ak tak neurobí pracovník.

(2)

Organizácia je povinná kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na

požiadanie výšku svojho nároku.

(3)

Ručiteľ je povinný nárok organizácie uspokojiť, ak ho neuspokojil pracovník, hoci

ho na to organizácia písomne vyzvala.

(4)

Ručiteľ, ktorý nárok organizácie uspokojil, je oprávnený požiadať od pracovníka náhradu

za plnenie poskytnuté organizácii.

§ 248

(1)

Nárok na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je pracovník povinný vyúčtovať,

a nárok na náhradu škody, ktorú pracovník spôsobil organizácii úmyselne, môže organizácia

zabezpečiť aj písomnou zmluvou uzavretou s pracovníkom, ktorou pracovník berie na

seba povinnosť, že neprevedie svoju nehnuteľnosť bez súhlasu organizácie na iného,

dokiaľ nárok organizácie nebude uspokojený. Ak má mať obmedzenie prevodu nehnuteľností

právne účinky i pre dedičov, musí sa to v zmluve uviesť.

(2)

K zmluve je potrebná jej registrácia na štátnom notárstve. Obmedzenie prevodu vznikne

okamihom registrácie.

(3)

Dokiaľ obmedzenie trvá, je prevod bez súhlasu organizácie neplatný.

(4)

Poradie a spôsob uspokojenia nárokov zabezpečených obmedzením prevodu nehnuteľností

pri výkone rozhodnutia upravuje Občiansky súdny poriadok.

(5)

Zánikom nároku obmedzenia prevodu nehnuteľnosti zanikne.

TRETIA HLAVA

PRECHOD PRÁV A POVINNOSTÍ Z PRACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV

§ 249

(1)

Ak zanikne organizácia zlúčením, prípadne splynutím, prechádzajú jej práva a povinnosti

z pracovnoprávnych vzťahov v plnom rozsahu na preberajúcu organizáciu.

(2)

Ak zanikne organizácia rozdelením, prechádzajú jej práva a povinnosti z pracovnoprávnych

vzťahov na organizácie novovzniknuté. Orgán, ktorý rozhodol o rozdelení organizácie,

takisto určí, ktorá z novovzniknutých organizácií preberá od doterajšej organizácie

práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, ktoré do dňa jej rozdelenia zanikli.

(3)

Ak organizácia zanikne uplynutím doby, na ktorú bola založená, alebo splnením úlohy,

na ktorú bola založená, určí orgán jej nadriadený, na ktorú organizáciu prechádzajú

jej práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov.

(4)

Ak organizácia zanikne v súvislosti s premenou na inú formu organizácie, prechádzajú

práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov v plnom rozsahu na novovzniknutú organizáciu,

pokiaľ zákon neustanovuje inak.

22

)

§ 250

(1)

Ak sa časť organizácie prevádza do inej organizácie, prechádzajú práva a povinnosti

z pracovnoprávnych vzťahov voči pracovníkom tejto časti organizácie na preberajúcu

organizáciu.

(2)

Práva a povinnosti doterajšej organizácie voči pracovníkom tejto časti organizácie,

ktorých pracovnoprávne vzťahy do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.

§ 251

Ak sa zrušuje organizácia, určí orgán, ktorý organizáciu zrušuje, ktorá organizácia

je povinná uspokojiť nároky pracovníkov zrušenej organizácie, prípadne uplatňovať

jej nároky. Ak sa však pri zrušení organizácie vykonáva jej likvidácia,

23

)

má túto povinnosť likvidátor; pokiaľ likvidátor ku dňu skončenia likvidácie neuspokojí

nároky pracovníkov organizácie, ktorá má podľa zákona postavenie štátneho orgánu,

má túto povinnosť štát.

ŠTVRTÁ HLAVA

ZÁNIK PRÁV A POVINNOSTÍ Z PRACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV

Uspokojenie nároku

§ 252

(1)

Uspokojením nárok zanikne.

(2)

Nároky musia byť uspokojené riadne a včas.

§ 253

(1)

Nárok treba uspokojiť na mieste určenom týmto zákonníkom alebo dohodou účastníkov.

Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo toho, koho nárok

sa má uspokojiť.

(2)

Ak nie je doba uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí

alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený

účastník požiadal.

(3)

Ak sa uspokojuje nárok prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je nárok uspokojený

okamihom doručenia plnenia.

(4)

Ak to pripúšťa povaha plnenia, možno ho z dôležitých dôvodov týkajúcich sa toho,

koho nárok sa má uspokojiť, zložiť do súdnej úschovy, najmä ak odopiera prijať plnenie

alebo ak nie je prítomný.

§ 254

(1)

Pracovník i organizácia sú povinní prijať i čiastočné plnenie.

(2)

Ak organizácia alebo pracovník sú povinní uspokojiť viac peňažných nárokov a plnenie

nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnaný ten nárok, o ktorom účastník pri plnení

vyhlási, že ho chce uspokojiť; ak tak neurobí, je plnením uspokojený nárok najskôr

splatný.

§ 255

(1)

Ak požiada pracovník organizáciu, aby mohol nárok uspokojiť v splátkach, môže mu

organizácia povoliť primerané splátky. Ak ich plní v dohodnutých lehotách, ide o včasné

a riadne plnenie.

(2)

Ak pracovník neplní niektorú zo splátok v určenej lehote, môže organizácia žiadať

zaplatenie celého nároku len vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo určené v právoplatnom

rozhodnutí. Toto právo však môže organizácia použiť najneskôr do splatnosti najbližšej

budúcej splátky.

(3)

Ak je dohodnuté plnenie v splátkach a ak chce pracovník nárok uspokojiť celkom, je

organizácia povinná plnenie od neho prijať.

§ 256

(1)

Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí nárok druhého účastníka, je v omeškaní.

(2)

Účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže požadovať úroky

z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy.

11

)

Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil,

za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, okrem ak by k tejto škode došlo aj inak.

(3)

K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúknuté plnenie neprijme alebo

neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho nároku. Ak ide o plnenie veci,

znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.

§ 257

(1)

Organizácia alebo pracovník, ktorých nárok bol uspokojený, sú povinní vydať potvrdenie,

ak oň požiada ten, kto nárok uspokojil.

(2)

Ak ten, koho nárok sa má uspokojiť, odoprie vydať súčasne s prijatím plnenia o tom

potvrdenie, je ten, kto chce nárok uspokojiť, oprávnený uspokojenie nároku odoprieť.

§ 258

Uplynutie doby

Práva i povinnosti zaniknú uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené.

§ 259

Dohoda o sporných nárokoch

Účastníci môžu upraviť nároky medzi nimi sporné dohodou, ktorá sa musí urobiť písomne,

inak je neplatná.

§ 260

Smrť pracovníka

(1)

Nárok na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia smrťou pracovníka

zaniká.

(2)

Ostatné peňažné nároky pracovníka jeho smrťou nezanikajú; do výšky zodpovedajúcej

trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného

pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti

v spoločnej domácnosti; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.

(3)

Peňažné nároky organizácie, zanikajú smrťou pracovníka, s výnimkou nárokov, o ktorých

sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré pracovník pred svojou smrťou písomne uznal čo

do dôvodov i výšky, a nárokov a na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo stratou

predmetov zverených pracovníkovi na písomné potvrdenie.

PIATA HLAVA

LEHOTY A DOBY

§ 261

(1)

Nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil na súde v lehote v tomto zákonníku ustanovenej.

Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa nárok uplatňuje, premlčanie

dovolá; v takom prípade nemožno premlčaný nárok účastníkovi, ktorý ho uplatňuje, priznať.

(2)

Nepremlčujú sa nároky pracovníka na náhradu za stratu na zárobku z dôvodov pracovného

úrazu alebo choroby z povolania (

§ 194 a 195

) alebo inej škody na zdraví (

§ 187

) a nároky na náhradu nákladov na výživu pozostalých (

§ 199

). Nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú.

(3)

Ak účastník uplatní na súde svoj nárok a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia

lehota po dobu konania neplynie. To isté platí o nároku, ktorý bol právoplatne priznaný

a pre ktorý bol na súde navrhnutý výkon rozhodnutia.

(4)

K zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch

uvedených v

§ 46 ods. 3 a 4

,

§ 53 ods. 2

,

§ 59 ods. 3

,

§ 60 ods. 4

,

§ 64

,

§ 102 ods. 5

,

§ 204 ods. 3

,

§ 270a ods. 4

a

§ 270b ods. 1

. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, prihliadne súd na zánik práva,

aj keď to účastník konania nenamietne.

§ 262

(1)

Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

(2)

Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť lehota na uplatnenie nároku

na jednotlivé splátky odo dňa ich splatnosti. Ak sa stane nesplnením niektorej zo

splátok splatným celý nárok, začne lehota plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

§ 263

(1)

Ak nie je v tomto zákonníku ustanovené inak, je lehota na uplatnenie peňažných nárokov

tri roky.

(2)

Lehota na uplatnenie peňažných nárokov písomne uznaných čo do dôvodov a výšky tým,

kto je povinný nárok uspokojiť, a nárokov zabezpečených obmedzením prevodu nehnuteľností

je desať rokov. Ak sa týka uznania nároku na opakujúce sa plnenia, je lehota na uplatnenie

nároku na jednotlivé plnenia tri roky od ich splatnosti.

(3)

Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa,

keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok

na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatil v lehote troch rokov, a ak ide o

škodu spôsobenú úmyselne, desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej

škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

§ 264

(1)

Ak patrí nárok na základe právoplatného rozhodnutia alebo schváleného zmieru, musí

ten, koho nárok sa má uspokojiť, požiadať o výkon rozhodnutia v lehote 10 rokov odo

dňa, keď sa nárok mal podľa právoplatného rozhodnutia alebo schváleného zmieru uspokojiť.

Ak bolo plnenie rozložené na splátky, začína lehota na požiadanie o výkon rozhodnutia

pri jednotlivých splátkach plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa stane neplnením niektorej

zo splátok splatným celý nárok, začne plynúť desaťročná lehota od splatnosti nesplnenej

splátky.

(2)

Nároky na jednotlivé opakujúce sa plnenia patriace na základe právoplatného rozhodnutia

alebo schváleného zmieru sa premlčujú, ak sa nepožiadalo o výkon rozhodnutia do troch

rokov odo dňa ich splatnosti.

(3)

Ak požiada účastník v lehotách ustanovených v predchádzajúcich odsekoch o výkon rozhodnutia,

nezapočítava sa do plynutia týchto lehôt čas, po ktorý trvá konanie o výkone rozhodnutia.

§ 265

Ak ide o nároky pracovníkov, ktorí musia mať opatrovníka, alebo o nároky proti nim,

nezapočítava sa do plynutia lehoty ustanovenej pre uplatnenie nároku doba, po ktorú

im opatrovník nebol ustanovený.

§ 266

Počítanie času

(1)

Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca

pre jej začiatok.

(2)

Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý

sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa

lehota začína. Ak nie je taký deň v mesiaci, pripadne posledný deň lehoty na posledný

deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.

(3)

Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom

lehoty najbližšie nasledujúci pracovný deň.

(4)

Návrh súdu a písomný prejav vôle druhému účastníkovi je potrebné v určenej lehote

doručiť, pokiaľ tento zákonník alebo pracovnoprávny predpis vydaný na jeho vykonanie

neustanovuje inak.

(5)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa netýkajú doby, na ktorú boli obmedzené práva

alebo povinnosti (

§ 258

), ani doby, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti; tieto doby

sa začínajú prvým dňom a končia sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dojednanej

doby.

§ 266a

Doručovanie

(1)

Písomnosti organizácie týkajúce sa vzniku a zániku pracovného pomeru alebo vzniku,

zmien a zániku povinností pracovníka vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, musia byť doručené

pracovníkovi do vlastných rúk. To platí obdobne o písomnostiach týkajúcich sa vzniku,

zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohôd o prácach vykonávaných mimo

pracovného pomeru. Písomnosti doručuje organizácia pracovníkovi na pracovisku, v jeho

byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý; ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť

poštou.

(2)

Písomnosti doručované poštou organizácia zasiela na poslednú adresu pracovníka, ktorá

je jej známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.

(3)

Povinnosť organizácie doručiť písomnosť sa splní, len čo pracovník písomnosť prevezme

alebo len čo ju pošta vrátila odosielajúcej organizácii ako nedoručiteľnú a pracovník

svojím konaním alebo opomenutím doručenie písomnosti zmaril. Účinky doručenia nastanú

aj vtedy, ak pracovník prijatie písomnosti odmietne.

ŠIESTA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Osobitná úprava pracovného pomeru niektorých pracovníkov

§ 267

(1)

Pokiaľ to vyžaduje účinná ochrana štátnych záujmov alebo dôležité hospodárske záujmy,

môže vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoviť nariadením odchýlky

od ustanovení tohto zákonníka pre pracovníkov vysielaných do cudziny, pokiaľ ide o

a)

preloženie na pracovisko v cudzine a odvolanie z neho,

b)

dĺžku určeného týždenného pracovného času, jeho rozvrhnutie a prácu v dňoch pracovného

pokoja v cudzine a jej odmeňovanie, prípadne poskytovanie mzdy (odmeny), náhrady mzdy

a náhrad výdavkov v inej než česko-slovenskej mene,

c)

uzavieranie vedľajších pracovných pomerov a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného

pomeru.

(2)

Pracovné pomery pracovníkov, ktorí nepracujú na pracoviskách organizácie, ale podľa

podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve pre ňu vykonávajú dojednané práce doma v

pracovnom čase, ktorý si sami rozvrhujú (ďalej len „domácki pracovníci“), sa spravujú

ustanoveniami tohto zákonníka s týmito odchýlkami

a)

na týchto pracovníkov sa nevzťahujú ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného

pracovného času a o prestojoch,

b)

pri dôležitých osobných prekážkach v práci im nepatrí od organizácie náhrada mzdy,

c)

nepatrí im príplatok za prácu nadčas ani príplatok za prácu vo sviatok, prípadne

ani ďalšie zložky mzdy ustanovené mzdovým predpisom.

(3)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže ustanoviť nariadením ďalšie

odchýlky pre domáckych pracovníkov, pokiaľ to budú vyžadovať ich odlišné pracovné

podmienky, prípadne ustanoviť, že pri niektorých dôležitých osobných prekážkach v

práci im patrí od organizácie náhrada mzdy.

(4)

Pracovníci poskytujúci v mene organizácie služby, ktoré si prevažne sami sprostredkúvajú

a odvádzajú organizácii odvod podľa určenej kalkulácie (pracovníci v osobitnom zapojení),

vykonávajú po dohode s organizáciou prácu buď na pracoviskách organizácie, alebo mimo

nich. Pracovný čas si rozvrhujú sami, a to prípadne podľa podmienok dojednaných s

organizáciou v pracovnej zmluve.

(5)

Vláda Českej republiky a Slovenskej republiky môže ustanoviť nariadením pre pracovníkov

v osobitnom zapojení nevyhnutné odchýlky od tohto zákonníka, pokiaľ ide o

a)

postup pri určení a výplate mzdy,

b)

prestoje a ich odmeňovanie,

c)

dôležité osobné prekážky v práci a náhradu mzdy za ne,

d)

prácu nadčas, príplatky za prácu nadčas a príplatky za prácu vo sviatok,

ako aj podrobnosti o ich pracovných podmienkach.

§ 267a

zrušený

§ 268

zrušený

§ 269

(1)

Medzi občanmi sa môže dojednať pracovný pomer na poskytovanie služieb pre osobnú

potrebu. Tento pracovný pomer sa spravuje ustanoveniami tohto zákonníka s týmito odchýlkami

a)

dojednaný druh práce alebo miesto výkonu práce možno zmeniť len dohodou,

b)

výpoveďou možno pracovný pomer rozviazať z akéhokoľvek dôvodu, prípadne bez uvedenia

dôvodu, pričom neplatí zákaz výpovede; výpovedná doba je vždy jeden mesiac,

c)

ak ktorýkoľvek účastník pracovného pomeru poruší zvlášť hrubým spôsobom povinnosti

z neho vyplývajúce a od druhého účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby pokračoval

v pracovnom pomere, môže tento účastník zrušiť pracovný pomer okamžite,

d)

pre náhradu škody zavinenej pracovníkom z nedbanlivosti pri plnení pracovných úloh

alebo v priamej súvislosti s ním neplatí obmedzenie do výšky trojnásobku jeho priemerného

mesačného zárobku; súd však môže aj v týchto prípadoch z dôvodov hodných osobitného

zreteľa znížiť povinnosť na náhradu škody až do výšky priemerného mesačného zárobku

pracovníka,

e)

občan, ktorý dojednal pracovný pomer s iným občanom, zodpovedá tomuto pracovníkovi

za škodu, ktorú utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním,

pokiaľ nepreukáže, že škodu nezavinil; zodpovednosť občana sa pomerne obmedzí, ak

preukáže, že škodu zavinil aj poškodený pracovník,

f)

na tieto pracovné pomery sa nevzťahujú ustanovenia, ktoré ukladajú organizácii povinnosť

prerokovať s príslušnými odborovými orgánmi opatrenia týkajúce sa pracovných pomerov

alebo si vyžiadať k nim ich predchádzajúci súhlas.

(2)

Medzi občanmi možno dojednať pracovný pomer, prípadne uzavrieť niektorú z dohôd o

prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak nejde o poskytovanie služieb pre osobnú

potrebu. Tieto pracovnoprávne vzťahy sa spravujú ustanoveniami tohto zákonníka; vláda

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže ustanoviť nariadením potrebné odchýlky.

12

)

(3)

Pracovnoprávny vzťah nemôže vzniknúť medzi manželmi.

§ 270

(1)

Osamelí pracovníci, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako jeden rok, nesmú

sa vysielať na pracovné cesty mimo obvodu obce svojho pracoviska alebo bydliska, nesmú

sa zamestnávať nočnou prácou a prácou nadčas a možno ich preložiť iba na ich žiadosť.

(2)

Ustanovenia

§ 154 ods. 3

,

§ 155

a

§ 156 ods. 2

sa vzťahujú aj na osamelých pracovníkov trvale sa starajúcich o dieťa.

(3)

Ustanovenia

§ 53 ods. 3

,

§ 154 ods. 3

a

§ 156 ods. 2

sa vzťahujú aj na pracovníka, ktorý preukáže, že sa prevažne sám dlhodobo sústavne

stará o prevažne alebo úplne bezvládneho občana.

Kontrola dodržiavania pracovnoprávnych predpisov

§ 270a

(1)

Ministerstvá práce a sociálnych vecí republík a ďalšie orgány, o ktorých to ustanovuje

zákon národnej rady, sú oprávnené vykonávať kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych

predpisov v orgánoch, organizáciách a organizačných jednotkách na území príslušnej

republiky. Kontrolu dodržiavania predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

vykonávajú výlučne orgány štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce a technických

zariadení.

(2)

Pracovníci poverení vykonaním kontroly sú oprávnení vstupovať do objektov a zariadení

orgánov a organizácií, požadovať od príslušných pracovníkov predloženie potrebných

dokladov, podanie úplných správ, informácií a vysvetlení v lehotách na to určených,

ich účasť pri prerokúvaní výsledkov kontroly a ďalšiu súčinnosť potrebnú na vytváranie

vhodných podmienok pre nerušené a rýchle vykonanie kontroly.

(3)

Ak zistia porušenie pracovnoprávnych predpisov, sú pracovníci poverení vykonaním

kontroly oprávnení vyžadovať od pracovníkov orgánov a organizácií odstránenie zistených

nedostatkov a podanie správy o prijatých opatreniach v lehote na to určenej, prípadne

požiadať o zaistenie nápravy nadriadený orgán.

(4)

Pracovníkom organizácie, ktorí v určenej lehote nesplnia povinnosť, ktorá je im uložená

podľa odsekov 2 a 3, môže pracovník poverený vykonaním kontroly uložiť poriadkovú

pokutu až do sumy 1 000 Kčs, a to aj opätovne, ak uložená povinnosť nebola splnená

ani v novourčenej lehote. Poriadkovú pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo

dňa, keď k nesplneniu povinnosti došlo.

(5)

V zariadeniach ozbrojených síl a ozbrojených zborov v pôsobnosti Federálneho ministerstva

obrany, Federálneho ministerstva vnútra, ministerstiev vnútra a ministerstiev spravodlivosti

republík a v orgánoch spoločenských organizácií možno kontrolu podľa odseku 1 vykonávať

len so súhlasom príslušných ústredných orgánov.

(6)

Kontrolnou činnosťou podľa odseku 1 nie sú dotknuté povinnosti orgánov podľa

§ 26

ani kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov.

§ 270b

(1)

Orgán uvedený v

§ 270a ods. 1

je oprávnený uložiť organizácii za zavinené porušenie povinností vyplývajúcich z

pracovnoprávnych predpisov pokutu až do sumy 100 000 Kčs a pri opätovnom porušení

povinností, za nedodržiavanie ktorých už bola pokuta uložená, pokutu až do sumy 500

000 Kčs. Pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa príslušný orgán

dozvedel o porušení týchto povinností, najneskoršie však do troch rokov odo dňa, keď

ich organizácia porušila.

(2)

Pokutu nemožno uložiť, ak bola organizácii za to isté porušenie pracovnoprávnych

predpisov uložená už pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných

predpisov.

(3)

Pri ukladaní pokút sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní. Pokuty

plynú do príslušného štátneho rozpočtu. To isté platí o ukladaní poriadkových pokút

(

§ 270a ods. 4

).

Výklad niektorých pojmov

§ 271

Príslušnou organizáciou zamestnávateľov a príslušnou záujmovou organizáciou družstiev

sa rozumejú tieto organizácie vytvorené na úrovni federácie alebo republík.

§ 272

(1)

Právnymi, pracovnoprávnymi, osobitnými a mzdovými predpismi uvedenými v tomto zákonníku

sa rozumejú všeobecné záväzné právne predpisy. Na účely ustanovenia

§ 27 ods. 4

, keď vedúceho pracovníka vymenúva do funkcie orgán nadriadený organizácii, sa rozumie

osobitným predpisom aj uznesenie príslušnej vlády.

(2)

Pokiaľ ide o vydávanie pracovnoprávnych predpisov, rozumejú sa ústrednými orgánmi

uvedenými v tomto zákonníku ústredné orgány štátnej správy.

(3)

Za ostatné federálne ústredné orgány a organizácie vydáva pracovnoprávne predpisy

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí. Za ostatné ústredné orgány republík

a organizácie vydáva pracovnoprávne predpisy príslušné ministerstvo práce a sociálnych

vecí republiky.

(4)

Nadriadeným orgánom sa na účely tohto zákonníka rozumie ten orgán, ktorý je podľa

osobitných predpisov oprávnený vykonávať voči organizácii riadiacu pôsobnosť pri plnení

jej úloh.

(5)

Príslušným odborovým orgánom, príslušným vyšším odborovým orgánom alebo príslušným

ústredným odborovým orgánom sa na účely tohto zákona rozumie orgán, ktorý je oprávnený

vystupovať v právnych vzťahoch v mene príslušnej odborovej organizácie; príslušným

ústredným odborovým orgánom sa rozumie tiež orgán, ktorý je oprávnený vystupovať v

právnych vzťahoch v mene príslušného zväzu odborových organizácií.

19

)

(6)

Pre organizácie, ktoré nie sú v pôsobnosti odvetvových ústredných orgánov, povoľuje

výkon dohodnutej práce nadčas podľa

§ 97 ods. 4

a výkon dohodnutej nočnej práce žien podľa

§ 152 ods. 2

a)

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí, ak ide o organizácie v pôsobnosti

federácie,

b)

príslušné ministerstvo práce a sociálnych vecí republiky, ak ide o ostatné organizácie.

(7)

V organizáciách, ktoré nie sú v pôsobnosti odvetvových ústredných orgánov, sa na

práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovení

§ 74 písm. f)

,

§ 95 ods. 2

,

§ 105 ods. 4

,

§ 133 ods. 6

,

§ 150 ods. 2

a

§ 167 ods. 2

použijú primerane pracovnoprávne predpisy vydané pre organizácie s obdobnou činnosťou.

§ 273

(1)

Právne a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú

predpisy na ochranu života a zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické

normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s

horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami

škodlivými zdraviu, pokiaľ upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

(2)

Za predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa považujú aj pravidlá

o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané ústrednými orgánmi alebo organizáciami

po dohode s príslušným orgánom štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce a

technických zariadení a príslušného odborového orgánu.

(3)

Pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú konkrétne pokyny dané

pracovníkovi jeho nadriadenými.

§ 274

(1)

Osamelými sa rozumejú nevydaté, ovdovené alebo rozvedené ženy, slobodní, ovdovení

alebo rozvedení muži a ženy i muži osamelí z iných vážnych dôvodov, ak nežijú s druhom,

prípadne s družkou.

(2)

Mladiství pracovníci sú pracovníci mladší ako 18 rokov.

(3)

Kto je zákonným zástupcom mladistvého pracovníka, ustanovuje Zákon o rodine.

§ 275

Priemerný zárobok

(1)

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po prerokovaní s Federálnym ministerstvom

financií

a)

podľa zásad schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví

vyhláškou zisťovanie a používanie priemerného zárobku,

b)

môže v odôvodnených prípadoch ustanoviť vyhláškou odchýlky od všeobecne platnej úpravy

pre niektoré skupiny pracovníkov, najmä v súvislosti so zmenami v odmeňovaní alebo

úpravami pracovného času.

(2)

Priemerným zárobkom pracovníka na pracovnoprávne účely sa rozumie priemerný hrubý

zárobok, pokiaľ pracovnoprávne predpisy neustanovujú inak.

(3)

Na účely náhrady za stratu na zárobku (

§ 194 a 195

) a v ďalších prípadoch, keď sa na účely náhrady škody vychádza z priemerného mesačného

čistého zárobku pracovníka, sa tento zárobok zisťuje z priemerného mesačného hrubého

zárobku odpočítaním dane zo mzdy podľa sadzby príslušnej pre pracovníka v mesiaci,

v ktorom vznikol nárok na náhradu.

Prechodné ustanovenia

§ 276

(1)

Podľa tohto zákonníka sa posudzujú aj pracovnoprávne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom

1966, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak.

(2)

Podľa doterajších predpisov sa posudzujú nároky vzniknuté z pracovného pomeru do

31. decembra 1965 a právne úkony týkajúce sa zmeny a skončenia pracovného pomeru urobené

pred 1. januárom 1966 a ich právne účinky, i keď nastanú po tomto dni; platnosť vzniku

pracovného pomeru dojednávaného pracovnou zmluvou sa však posudzuje vždy podľa tohto

zákonníka.

(3)

U pracovníkov, ktorých pracovný pomer sa dosiaľ spravoval zákonom č. 66/1950 Zb.

o pracovných a platových pomeroch štátnych zamestnancov považuje sa v budúcnosti za

dojednaný druh práce taká práca, ktorá zodpovedá pracovnej náplni funkcie, do ktorej

boli trvale ustanovení pred 1. januárom 1966; to isté platí aj o mieste výkonu práce.

(4)

Porušenie pracovnej disciplíny, ku ktorému došlo pred 1. januárom 1966, posudzuje

sa podľa tohto zákonníka, ak rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia nenadobudlo dosiaľ

právoplatnosť. Ustanovenie

§ 79 ods. 2

sa však vzťahuje i na kárne opatrenia uložené pred týmto dňom.

§ 277

(1)

Pracovné spory, o ktorých sa začalo konanie pred 1. januárom 1966, prejednajú a rozhodnú

orgány príslušné podľa doterajších predpisov.

(2)

V začatých pracovných sporoch, ktorých prejednávanie sa dosiaľ spravovalo vládnym

nariadením č. 120/1950 Zb. o právach a povinnostiach štátnych zamestnancov, o konaní

vo veciach ich pracovného pomeru a o rozhodcovských komisiách v znení vládneho nariadenia

č. 12/1961 Zb., postupuje sa takto

a)

ak nechce osobný úrad vyhovieť podaným námietkam, postúpi ich orgánu, ktorý je podľa

tohto zákonníka príslušný na prejednanie sporu,

b)

sťažnosti a odvolania, o ktorých nebolo do 31. decembra 1965 právoplatne rozhodnuté,

postúpia orgány, na ktorých boli podané, príslušnému okresnému súdu, ktorý na ich

podklade spor prejedná.

(3)

Ak prokurátor navrhne zrušenie právoplatného rozhodnutia vydaného v pracovnom spore

uvedenom v predchádzajúcom odseku, pretože je v rozpore s právnymi predpismi, rozhodne

o jeho zrušení ústredný výbor príslušného odborového zväzu. Ak také rozhodnutie zruší,

postúpi spor príslušnému súdu.

§ 278

(1)

Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty, ktoré začali

plynúť pred 1. januárom 1966.

(2)

Premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred 1. januárom 1966, posudzujú sa podľa doterajších

predpisov. Ak však tento zákonník ustanovuje na uplatnenie nároku lehotu kratšiu ako

doterajšie predpisy, končí sa lehota najneskôr 31. decembrom 1966. Lehota na uplatnenie

neplatnosti rozviazania pracovného pomeru sa končí najneskôr do troch mesiacov od

začiatku účinnosti tohto zákonníka. Po uplynutí týchto dôb nároky zanikajú.

(3)

Nároky na náhradu škody úmyselne spôsobenej, z ktorej mal páchateľ majetkový prospech,

zaniká uplynutím desaťročnej lehoty počítanej odo dňa, keď začala plynúť pôvodná lehota.

§ 279

Zrušovacie ustanovenia

(1)

Zrušujú sa

1.

XXVI. hlava všeobecného občianskeho zákonníka vyhláseného 1. júna 1811 v znení predpisov

ho meniacich a dopĺňujúcich;

2.

živnostenský poriadok č. 227/1859 r.z. v znení predpisov ho meniacich a dopĺňajúcich;

3.

zákon č. 115/1884 r.z. o zamestnávaní mladistvých robotníkov a žien, o dennom pracovnom

čase a o nedeľnom pokoji pri baníctve v znení predpisov ho meniacich a dopĺňajúcich;

4.

zákon č. 21/1895 r.z., ktorým sa upravuje nedeľný a sviatočný pokoj v živnostiach,

v znení zákona č. 125/1905 r.z.;

5.

nariadenie č. 160/1906 r.z. o službe pri strojoch na námorných parníkoch obchodného

loďstva;

6.

nariadenie č. 180/1908 r.z. o úprave pracovných podmienok zamestnancov v olovárňach

a zinkovniach;

7.

zákon č. 9/1914 r.z. o služobnej zmluve osôb ustanovených v hospodárskych a lesníckych

podnikoch pre služby vyššieho druhu (zákon o statkových úradníkoch);

8.

nariadenie č. 206/1914 r. z., ktorým sa dopĺňajú ustanovenia o prisluhovaní a dohľade

na parné kotly a parné stroje;

9.

zákon č. 91/1918 Zb. o osemhodinovom pracovnom čase;

10.

nariadenie č. 11/1919 Zb., ktorým sa vydávajú vykonávacie predpisy k zákonu o osemhodinovom

pracovnom čase;

11.

zákon č. 420/1919 Zb. o práci detí;

12.

zákon č. 29/1920 Zb. o úprave pracovných a mzdových pomerov domáckej práce v znení

vládneho nariadenia č. 44/1951 Zb.;

13.

nariadenie č. 499/1921 Zb. o úprave pracovného času v lekárňach;

14.

zákon č. 244/1922 Zb., ktorým sa všeobecne upravujú právne pomery medzi zamestnávateľmi

a zamestnancami na Slovensku, v znení zákona č. 217/1924 Zb.;

15.

zákon č. 137/1924 Zb., ktorým sa vydávajú predpisy o ochrane života a zdravia osôb

zamestnávaných v živnostiach natieračských, lakovníckych a maliarskych;

16.

živnostenský zákon pre územie Slovenska č. 259/1924 Zb. v znení predpisov ho meniacich

a dopĺňajúcich;

17.

ustanovenia druhej časti vládneho nariadenia č. 15/1927 Zb. o úprave platových a

niektorých služobných pomerov zamestnancov Československých štátnych dráh;

18.

vládne nariadenie č. 16/1927 Zb. o úprave služobných a platových pomerov remeselníckych

zamestnancov v technickej stavebnej a udržiavacej službe a v automobilovej prevádzke

Československej pošty v znení nariadenia č. 111/1945 Zb., nariadenia č. 140/1945 Zb.

a nariadenia č. 220/1946 Zb.;

19.

zákon č. 39/1928 Zb. o ochrane domáceho trhu práce;

20.

zákon č. 154/1934 Zb. o pracovnom pomere súkromných úradníkov, obchodných pomocníkov

a iných zamestnancov v podobnom postavení (zákon o súkromných zamestnancoch);

21.

zákon č. 189/1936 Zb. o pracovnom pomere redaktorov;

22.

ustanovenia § 62, § 80 ods. 1 a § 146 ods. 2 vládneho nariadenia č. 41/1938 Zb.,

ktorým sa vydávajú všeobecné predpisy na ochranu života a zdravia pomocných robotníkov;

23.

zákon č. 333/1939 Slov. zák. o zamestnávaní cudzincov;

24.

ustanovenie § 6 nariadenia č. 181/1940 Zb., ktorým sa vydávajú predpisy na ochranu

života a zdravia zamestnancov pracujúcich v stlačenom vzduchu;

25.

nariadenie č. 261/1942 Zb. o domáckej práci v znení nariadenia č. 76/1944 Zb.;

26.

vládne nariadenie č.

15/1945 Zb.

o hlásení pracovného pomeru a jeho zrušení;

27.

dekrét č.

71/1945 Zb.

o pracovnej povinnosti osôb, ktoré stratili československé štátne občianstvo,

28.

dekrét č.

88/1945 Zb.

o všeobecnej pracovnej povinnosti;

29.

vyhláška č. 652/1945 Ú.l. o úprave pracovnoprávnych otázok v súvislosti s vykonávaním

opatrení na urýchlenie nakládky a vykládky vozňov a plavidiel;

30.

zákon č.

29/1946 Zb.

, ktorým sa zavádzajú pracovné preukazy;

31.

zákon č.

177/1946 Zb.

o úprave pracovného času v pekárňach;

32.

vyhláška č.

184/1946 Zb.

o vydávaní pracovných preukazov a prihláškach na nemocenské poistenie v znení vyhlášky

č. 198/1948 Zb.;

33.

zákon č.

16/1947 Zb.

o umiestnení a inom zaopatrení zamestnancov na skonfiškovanom poľnohospodárskom majetku

a ich rodinných príslušníkov;

34.

zákon č.

45/1947 Zb.

o úprave pracovného času v baníctve;

35.

zákon č.

103/1947 Zb.

, ktorým sa živnosť fúkača technického skla vyhlasuje za remeselnícku;

36.

zákon č.

110/1947 Zb.

, ktorým sa vulkanizérska živnosť vyhlasuje za remeselnícku živnosť;

37.

zákon č.

244/1948 Zb.

o štátnej mzdovej politike;

38.

vyhláška č. 1153/1948 Ú.l. upravujúca pracovné a mzdové podmienky pekárskeho robotníctva;

39.

zákon č.

4/1949 Zb.

o pracovnom pomere domovníckom;

40.

vládne nariadenie č.

40/1949 Zb.

, ktorým sa zamestnanie v dielňach a autodielňach železničnej správy pri niektorých

remeselný výkonoch vyhlasuje za rovnocenné zamestnaniu učňovskému;

41.

zákon č.

234/1949 Zb.

o náhradách cestových, sťahovacích a iných výdavkov;

42.

vládne nariadenie č.

278/1949 Zb.

ktorým sa upravuje výška niektorých náhrad podľa zákona o náhradách cestovných, sťahovacích

a iných výdavkov;

43.

ustanovenia § 3 až 10 zákona č. 64/1950 Zb. o sociálnom zabezpečení osôb povolaných

na službu v brannej moci a ich rodinných príslušníkov v znení zákonného opatrenia

Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 43/1956 Zb.;

44.

zákon č.

66/1950 Zb.

o pracovných a platových pomeroch štátnych zamestnancov v znení zákonného opatrenia

Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 60/1956 Zb.;

45.

zákon č.

67/1950 Zb.

o pracovných a platových pomeroch sudcov z povolania, prokurátorov a sudcovských

čakateľov (sudcovský zákon);

46.

ustanovenia § 6 ods. 3 a 4 a § 17, 18, 20, 23, 25 a 26 vládneho nariadenia č. 68/1950

Zb., ktorým sa vydáva platový poriadok pre správnych zamestnancov, a dopĺňajúce vládne

nariadenie č.

38/1953 Zb.

;

47.

vládne nariadenie č.

102/1950 Zb.

, ktorým sa určuje začiatok účinnosti zákona o náhradách cestovných, sťahovacích a

iných výdavkov;

48.

vládne nariadenie č.

115/1950 Zb.

o pracovných a platových pomeroch a o penzijnom zabezpečení bývalých pragmatikálnych

zamestnancov prevzatých do služieb národných alebo komunálnych podnikov, pokiaľ upravuje

pracovné a platové pomery;

49.

vládne nariadenie č.

120/1950 Zb.

o právach a povinnostiach štátnych zamestnancov, o konaní vo veciach ich pracovného

pomeru a rozhodcovských komisiách v znení vládneho nariadenia č. 12/1961 Zb.;

50.

ustanovenia § 4 až 8 vládneho nariadenia č. 131/1950 Zb., ktorým sa vykonáva zákon

o sociálnom zabezpečení osôb povolaných na službu v brannej moci a ich rodinných príslušníkov,

v znení vládneho nariadenia č. 18/1953 Zb.;

51.

ustanovenia § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.;

52.

vládne nariadenie č.

19/1951 Zb.

o úprave pracovného času na zabezpečenie plynulej dopravy pracujúcich a zásobovanie

elektrinou, plynom a výhrevnou parou v znení vládneho nariadenia č. 30/1959 Zb.;

53.

ustanovenie § 6 zákona č. 93/1951 Zb. o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja

a o pamätných a významných dňoch;

54.

vládne nariadenie č.

39/1952 Zb.

o zákaze prijímania pracovníkov do zamestnania, ktorí nemajú riadne rozviazaný predchádzajúci

pracovný pomer;

55.

ustanovenia § 3, 16, 19, 20 a 21 vládneho nariadenia č. 17/1954 Zb. o platových pomeroch

zamestnancov štátneho aparátu v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Národného

zhromaždenia č. 60/1956 Zb.;

56.

ustanovenia

§ 6 ods. 1 písm. a)

a ods. 2 vládneho nariadenia č. 44/1954 Zb. o organizácii verejnej dopravy v odbore

Ministerstva dopravy;

57.

vyhláška č. 77/1954 Ú.l. (č. 96/1954 Ú.v.) o náhrade zárobku zamestnancom za dni

pracovného pokoja a odmene za prácu v týchto dňoch;

58.

vyhláška č. 124/1954 Ú.l. (č. 150/1954 Ú.v.) o úprave pracovnoprávnych pomerov učňov

a o príprave mládeže na povolanie v pracovnom pomere v závodoch;

59.

vyhláška č. 213/1955 Ú.l. (Ú.v.) o rozviazaní niektorých pracovných pomerov bez súhlasu

odboru pracovných síl rady okresného národného výboru;

60.

zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č.

26/1956 Zb.

o zjednotení disciplinárnych predpisov v odbore Ministerstva spojov;

61.

ustanovenia § 13 až 15 zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č.

30/1956 Zb. o úprave platových pomerov učiteľov a vychovávateľov;

62.

ustanovenia § 15 až 17 a 20 až 22 zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia

č. 31/1956 Zb. o úprave platových pomerov zdravotníckych pracovníkov;

63.

zákon č.

45/1956 Zb.

o skrátení pracovného času;

64.

ustanovenia § 50 ods. 2 a 3 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov;

65.

zákon č.

24/1957 Zb.

o kárnom (disciplinárnom) stíhaní rozkrádania a poškodzovania majetku v socialistickom

vlastníctve a vykonávacie smernice č. 136/1958 Ú.l. (Ú.v.)

66.

ustanovenie § 14 zákona č. 70/1958 Zb. o úlohách podnikov a národných výborov na

úseku starostlivosti o pracovné sily;

67.

zákon č.

71/1958 Zb.

o záväzkoch na náhradu škody spôsobenej zamestnancom porušením povinností z pracovného

pomeru;

68.

ustanovenie § 1 až 23 zákona č. 89/1958 Zb. o výchove dorastu na povolanie v učebnom

pomere (učňovský zákon);

69.

vyhláška č. 15/1958 Ú.l. (Ú.v.) o rozväzovaní niektorých pracovných pomerov bez súhlasu

odboru pracovných síl rady okresného národného výboru;

70.

vyhláška č. 165/1958 Ú.l. (Ú.v.) o hmotnej zodpovednosti obchodných zamestnancov;

71.

zákon č.

81/1959 Zb.

o platenej dovolenke na zotavenie;

72.

vyhláška č.

82/1959 Zb.

, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o platenej dovolenke na zotavenie;

73.

vládna vyhláška č. 30/1959 Ú.l. (Ú.v.) o zadávaní prác a služieb socialistickými

organizáciami jednotlivcom;

74.

vyhláška č. 184/1959 Ú.l. (Ú.v.), ktorou sa vydávajú smernice pre rozhodovanie pracovných

sporov v závodoch;

75.

vládne nariadenie č.

28/1960 Zb.

o dodatkovej dovolenke zamestnancov;

76.

vyhláška č.

135/1960 Zb.

, ktorou sa vydávajú za účelom dodatkovej dovolenky zamestnancov zoznamy niektorých

druhov prác a pracovísk;

77.

vyhláška č.

13/1960 Zb.

, ktorou sa vydávajú smernice o vykonávaní rozhodcovského konania v pracovných sporoch

štátnych zamestnancov;

78.

zákon č.

65/1961 Zb.

o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci;

79.

zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č.

101/1961 Zb.

o náhrade mzdy pri vojenskom cvičení;

80.

vyhláška č.

98/1962 Zb.

o pracovných pomeroch, výkone služby a kárnej zodpovednosti príslušníkov verejných

požiarnych útvarov;

81.

ustanovenia § 1 a 9 až 13 zákona č. 58/1964 Zb. o zvýšení starostlivosti o tehotné

ženy a matky;

82.

zákon č.

30/1965 Zb.

o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania;

83.

vyhláška č.

31/1965 Zb.

, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odškodňovaní pracovných úrazov

a chorôb z povolania.

(2)

Mzdové predpisy, predpisy upravujúce náhrady pri prekážkach v práci z dôvodov všeobecného

záujmu a predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré sa nezrušujú

podľa predchádzajúceho odseku, zostávajú v platnosti, pokiaľ neodporujú tomuto zákonníku.

(3)

Predpisy, ktoré upravujú dĺžku pracovného času výhodnejšie pre pracovníkov ako §

83 tohto zákonníka, zostávajú v platnosti.

Článok I

zrušený